{"guid": "2807ca0a-6766-4f76-b2d2-cdbcef0e35ba:ecfee926-1321-438c-baa5-fe1f87c81740", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201544.1", "spisova_znacka": "BA-1S/242/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/242/2020 z 12. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. marca 2025, sp. zn. BA-1S/242/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201544.1", "identifikacne_cislo": "1020201544", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2025-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/569", "nazov": "zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/569", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/569-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ecfee926-1321-438c-baa5-fe1f87c81740", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201544.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201544.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201544.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n4S/130/2024\n1020201544\n12. 03. 2025\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020201544.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej,\nLL.M a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Obec\nPakostov, Pakostov 24, 094 07 Pakostov, IČO: 00 323 331, právne zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou,\nadvokátkou, Štúrova č. 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia\nSlovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 6422/2016-9.2 (14/2016-rozkl.), záznam č. 39045/2016 (6) zo dňa 13.07.2016, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Ministra životného prostredia Slovenskej republiky č.\n6422/2016-9.2 (14/2016-rozkl.), záznam č. 39045/2016 (6) zo dňa 13.07.2016 ako aj rozhodnutie\nMinisterstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 5019/2016-7.3, záznam č. 31042/2016 zo dňa\n02.06.2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Na základe návrhu spoločnosti Alpine Oil and Gas, s.r.o., Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, IČO:\n36 702 722 (ďalej len „spoločnosť Alpine Oil and Gas, s.r.o.“) zo dňa 19.04.2016 žalovaný začal\nsprávne konanie č. 5019/2016-7.3 podľa § 23 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „geologický zákon“) vo veci predĺženia doby platnosti a zmeny\n(zmenšenia) prieskumného územia „A. - ropa a horľavý zemný plyn“ (ďalej len „prieskumné územie A.“).\n2. Dňa 30.05.2016 bolo žalovanému doručené podanie žalobcu, ktorým sa domáhal postavenia\núčastníka konania v správnom konaní č. 5019/2016-7.3 o predĺžení doby platnosti a zmene (zmenšenie)\nprieskumného územia A. s poukazom na § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nv relevantnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) a § 23 ods. 7 geologického zákona, pričom svoj\nnárok na účasť v konaní odôvodnil tým, že v predmetnom konaní môžu byť dotknuté záujmy obce ako\naj záujmy jej obyvateľov.\n3. Žalovaný rozhodnutím č. 5019/2016-7.3, záznam č. 31042/2016 zo dňa 02.06.2016 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) vylúčil žalobcu ako účastníka konania podľa § 14 ods. 1 a § 46 a § 47\nsprávneho poriadku. Žalobca podal dňa 23.06.2016 proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad.\n4. Žalovaný rozhodnutím č. 6422/2016-9.2 (14/2016-rozkl.), záznam č.: 39045/2016 (6) zo dňa\n13.07.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie\npotvrdil.\n\n5. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že žiadateľ nebol účastníkom\nkonania vo veci predĺženia doby platnosti a zmeny (zmenšenia) prieskumného územia Snina v zmysle\nustanovení geologického zákona, pretože nie je a nebol držiteľom prieskumného územia a konaním o\npredĺžení doby platnosti a zmene (zmenšenia) prieskumného územia Snina nebol dotknutý na svojich\nprávach, právom chránených záujmoch a povinnostiach. Účastníctvo mu nepriznávali ani ustanovenia\nAarhuského dohovoru, pretože geologický prieskum (ako aj predĺženie doby platnosti prieskumného\núzemia) nie je v zmysle Aarhuského dohovoru činnosťou, ktorá by mohla mať významný nepriaznivý\nvplyv na životné prostredie. K námietke žalobcu, že ani nezaradenie geologického prieskumu do Prílohy\nI nadväzujúcej na čl. 6 ods. 1 Aarhuského dohovoru nebráni aplikovateľnosti čl. 9 ods. 2 Aarhuského\ndohovoru na účasť žalobcu v predmetnom konaní, pretože čl. 6 Aarhuského dohovoru je uplatniteľný\nnielen vo vzťahu k činnostiam uvedeným v Prílohe I, ale v súlade s jeho písm. b) sa vzťahuje aj\nna činnosti v tejto prílohe neuvedené, žalovaný uviedol, že ani činnosť definovaná v čl. 6 písm.\nb) Aarhuského dohovoru nemôže byť akoukoľvek činnosťou, ale musí ísť o činnosť, ktorá súvisí s\nčinnosťami predpokladanými v Prílohe I Aarhuského dohovoru a súčasne musí ísť o činnosť, ktorá môže\nmať významný vplyv na životné prostredie. V danej súvislosti pritom nie je zrejmé, akým spôsobom má\nmať predĺženie doby platnosti a zmena (zmenšenia) prieskumného územia A. negatívny vplyv na životné\nprostredie a žiadateľ tento významný vplyv ani v podanom rozklade nedefinoval. Žalovaný považoval\nďalej za nevyhnutné uviesť, že súčasná právna úprava posudzovania vplyvov na životné prostredie v\nzmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o EIA“), ako aj príslušných smerníc Európskej\núnie, sa nevzťahuje na činnosti vykonávané podľa geologického zákona, keďže tieto nemajú charakter\nťažobnej činnosti. Cieľom geologického prieskumu je zistiť (overiť) existenciu určitých skutočností (napr.\nložísk nerastov), ktoré sa nachádzajú pod zemským povrchom. Vo fáze geologického prieskumu nie sú\nk dispozícii presné údaje o geologických, ložiskových a hydrogeologických pomeroch územia. Žalovaný\nzastával názor, že proces posudzovania vplyvov na životné prostredie môže byť realizovaný len vo\nvzťahu k tým skutočnostiam, ktoré sú známe a u ktorých je možné posúdenie reálnych a dlhodobých\nvplyvov na životné prostredie. Vo vzťahu k námietke žalobcu, a síce, že v konaní vo veci predĺženia doby\nplatnosti a zmeny (zmenšenia) prieskumného územia A. mohli byť dotknuté záujmy obcí a ich obyvateľov,\nžalovaný uviedol, že práva a oprávnené záujmy obce nie sú a ani nemohli byť v konaní v danej veci\ndotknuté. Žalobca nekonkretizoval, aké konkrétne záujmy obce a jej obyvateľov mali byť doposiaľ tzn.\nv období od právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia Snina (t. j. od 01.08.2006) v\nsúvislosti s existenciou tohto prieskumného územia dotknuté.\nII. Žaloba\n6. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.09.2016 sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci\nžalovanému na ďalšie konanie.\n7. Žalobca v prvom rade uviedol, že je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby voči rozhodnutiu\nžalovaného, keďže týmto rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.\nV žalobe ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je\nnezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca je obec, ktorej zo\nzákona vyplýva povinnosť utvárať a ochraňovať zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce\nobyvateľov a ochrana životného prostredia. Podľa žalobcu rozhodovanie o prieskumnom území je\nrozhodovaním o životnom prostredí, čo vyplýva aj z § 9 ods. 1 písm. g) a § 103 ods. 6 zákona č. 543/2002\nZ. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“). V tejto súvislosti žalobca\nzdôraznil, že neexistuje dôvod, a ani žalovaný nevysvetlil, z akého dôvodu by mal byť charakter konania\no určení (predĺžení) prieskumného územia posudzovaný inak vo vzťahu k orgánu ochrany prírody, a inak\nvo vzťahu k žalobcovi, ktorý je obcou, a teda osobou, ktorá je povinná zaujímať sa o životné prostredie\nsvojich obyvateľov.\n8. Geologické práce vykonávané v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu sú\nnepochybne prácami, s ktorými sú spojené fyzikálne a iné vplyvy na životné prostredie. Žalobca poukázal\nna skutočnosť, že vplyv geologických prác v etape ložiskového geologického prieskumu, ktorý je\nvykonávaný v rámci určenia prieskumného územia, zhodnotil zákonodarca tým, že v § 9 ods. 1 písm. g)\nzákona o ochrane prírody a krajiny stanovil, že orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom, a to nielen v\nkonaní o určení prieskumného územia, ale aj v konaní o predĺžení doby platnosti prieskumného územia.\nŽalobca poukázal aj na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ zo dňa 13.12.2011\n\no posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, ako aj na\nrozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-513/13.\n9. Dňa 30.12.2016 žalobca doručil súdu podanie, ktorým oznamuje, že pri písaní došlo k zrejmej\nnesprávnosti v petite žaloby a uviedol správne znenie žalobného návrhu.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n10. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 05.12.2016. Žalovaný po poukázaní na aplikáciu a\nvýklad právnych predpisov SR a práva Európskej únie zastával názor, že prvostupňové ako aj napadnuté\nrozhodnutie boli vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami geologického zákona ako aj správneho\nporiadku. Žalovaný svojim konaním nevylúčil možnosť verejnosti zúčastniť sa procesu posudzovania\nvplyvov na životné prostredie, ktorý je však možné uskutočniť až v čase poznania dotknutého územia\nvrátane potvrdenia ne/existencie ložiska nerastu, ktorý sa uskutoční v čase pred vydaním rozhodnutia v\nzmysle príslušných banských predpisov. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť. Žalovanému\nnebolo zrejmé, z akého dôvodu sa žalobca domáhal účasti v konaní až v roku 2016, keď rozhodnutie\no určení prieskumného územia bolo vydané už v roku 2006 a žalobca až doteraz zákonnosť rozhodnutia\no určení prieskumného územia nijakým spôsobom nespochybňoval. Žalovaný ďalej poukázal na tú\nskutočnosť, že rozhodnutie o predĺžení doby určenej na prieskumné územie samo osebe nevytvára\nžiadne nové právne skutočnosti vo vzťahu k obyvateľom obcí, obciam ani k vlastníkom nehnuteľností.\nŽalovaný akceptoval a zároveň spolupracoval s mnohými občianskymi združeniami, ako aj ďalšími\nsubjektami podieľajúcimi sa na ochrane životného prostredia, avšak takéto konanie, ktorým sa žalobca\ndomáhal účasti v konaní bez poukázania na konkrétne dotknuté záujmy na ochrane životného prostredia,\nktoré by mohli byť konaním a rozhodnutím žalovaného dotknuté, považuje žalovaný za účelové.\nIV. Ďalší priebeh súdneho konania\n11. Rozhodnutím č. sp. 6110/2018-5.3, číslo záznamu 27386/2018 zo dňa 25.05.2018, žalovaný\nrozhodol o zrušení prieskumného územia A.. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1S/206/2016\nzo dňa 11.07.2018 konanie zastavil podľa § 99 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) z dôvodu, že odpadol\npredmet konania. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/51/2018 zo dňa\n22.09.2020 (ďalej len „zrušujúce uznesenie“) bolo vyššie uvedené uznesenie zrušené a vec bola\nvrátená Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom\nuznesení, okrem iného skonštatoval, že krajský súd neprihliadol na potrebu ochrany práv sťažovateľa/\nžalobcu (zainteresovanú verejnosť). Zmyslom a cieľom aktívnej legitimácie zainteresovanej verejnosti\nna podaní správnej žaloby je ochrana verejného záujmu pri rozhodovaní vo veciach životného prostredia\na nie dosiahnutie konkrétneho prospechu pre nejaký subjekt predstavujúci zainteresovanú verejnosť.\nSkutočnosť, či verejný záujem v oblasti životného prostredia porušený bol alebo nie, nezaniká tým, že\nžalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného stratilo platnosť.\n12. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 1S/242/2020 zo dňa 13.01.2022 (ďalej len „rozsudok\nKS“) žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca netvrdil a nepoukázal na to, že bol v dôsledku napadnutého\nrozhodnutia ukrátený na svojich subjektívnych právach a ani žiadnym spôsobom nepreukázal verejný\nzáujem v oblasti životného prostredia, preto nebola daná jeho žalobná legitimácia podľa § 178 ods. 3\nSSP. Správny súd skonštatoval, že žalobca v administratívnom konaní odôvodňoval svoje účastníctvo\ntým, že záujmy obce a jej obyvateľov môžu byť predmetom administratívneho konania dotknuté,\nneuviedol však v akom konkrétnom smere. V správnej žalobe žalobca poukázal na porušenie verejného\nzáujmu v oblasti životného prostredia, čiže nepoukázal na záujmy obce a jej obyvateľov, ale na\nvšeobecný verejný záujem v oblasti životného prostredia, bez bližšej konkretizácie.\n13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4Svk/27/2022 zo dňa 25.09.2024\nzrušil rozsudok KS a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v uvedenom rozsudku skonštatoval, že z odôvodnenia\npreskúmavaného rozsudku KS je nesporné, že tento nerešpektoval právne závery uvedené v\nzrušujúcom uznesení. Nebolo úlohou krajského súdu zaoberať sa aktívnou legitimáciou na podanie\nžaloby (§ 178 SSP), ale posúdiť právo žalobkyne na účasť v administratívnom konaní. Právnej\nargumentácii žalobkyne uvedenej v žalobe sa však krajský súd nevenoval, pretože celú vec posúdil ako\nnedostatok aktívnej legitimácie podľa SSP.\nV. Posúdenie veci správnym súdom\n15. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý\nzačal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.\n\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola\nna základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave\nna rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave\na je vedená pod sp. zn. 4S/130/2024. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu\nv Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka\nsenátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš. Vzhľadom na\npracovnú neschopnosť predsedníčky senátu senát 4S konal v zložení zastupujúcej predsedníčky senátu\nJUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M. (podľa čl. V Rozvrhu práce SpS v BA na rok 2025) a členov senátu\nMgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša.\n16. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 SSP opätovne\npreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná\na s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie\nzrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n17. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 12.03.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za\nsplnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n18. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.\njúna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n19. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že\nmôže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo\ndotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.\n20. Podľa § 23 ods. 9 geologického zákona, účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení\nprieskumného územia je ten, kto návrh podal a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto\npostavenie vyplýva z osobitného predpisu (v poznámke 26a - § 24 až 27 zákona o EIA). Účastníkom\nkonania o určení, zmene alebo zrušení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov je aj\ndotknutá obec a dotknutý samosprávny kraj.\n21. Podľa čl. 9 bod 2. Aarhuského dohovoru: „Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva\nzabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti\na) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,\nb) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne\nkonanie požadujú ako predbežnú podmienku,\nmali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom\nustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek\nrozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v prípadoch ustanovených\nvnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, iným relevantným\nustanoveniam tohto dohovoru.\nO tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade\ns požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup\nk spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek\nmimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný\nna účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené\nna účely písmena b).\nUstanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je\nnimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto\npožiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.“\n22. Podľa čl. 9 bod 3 Aarhuského dohovoru: „Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania\nuvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej\nvnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu\nkonaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,\nktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.“\n\n23. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli\npredmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd\npoukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.\n24. Správny súd viazaný vysloveným právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky vec nanovo preskúmal a právne posúdil. V prejednávanej veci bol správnym súdom\npreskúmavaný postup orgánov verejnej správy v konaní podľa geologického zákona o predĺženie doby\nplatnosti a zmeny (zmenšenia) prieskumného územia „Snina“, na ktorom boli povolené prieskumné vrty\ntýkajúce sa nerastných surovín - ropa a horľavý zemný plyn. Obdobné konania na základe žiadosti\nspoločnosti Alpine Oil and Gas, s.r.o. boli vedené aj v súvislosti s predĺžením doby platnosti a zmeny\nprieskumných území „B.“ a „A.“. V jednotlivých konaniach sa domáhali priznania postavenia účastníka\nsprávneho konania viaceré neziskové organizácie zamerané na ochranu životného prostredia a obce,\na to na základe čl. 9 Aarhuského dohovoru. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania tak bolo\nposúdenie otázky účastníctva žalobcu v správnom konaní vedenom podľa geologického zákona.\n25. Žalobca trval na tom, že mal byť účastníkom v správnom konaní a odvolával sa na príslušné\nustanovenia geologického zákona, zákona o ochrane prírody a krajiny, zák. č. 17/1992 Zb. o životnom\nprostredí v znení účinnom v rozhodnom čase a Aarhuského dohovoru. Žalobcovi z § 4 ods. 3 písm.\nh) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) vyplýva povinnosť\nutvárať a ochraňovať zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov a ochrana životného\nprostredia.\n26. Vzhľadom na to, že Krajský súd v Bratislave už opakovane rozhodol v obdobných právnych\nveciach, správny súd v prejednávanej veci poukazuje na právne závery vyslovené vo vecne súvisiacich\nrozhodnutiach, predovšetkým v konaní sp. zn. 6S/6/2021 zo dňa 21.11.2019 (následne potvrdené\nrozhodnutím kasačného súdu sp. zn. 1Sžk/20/2020 zo dňa 16.02.2022) a sp. zn. 6S/211/2016, zo\ndňa 24.06.2021, sp. zn. 2S/181/2018 zo dňa 16.02.2022. V uvedených prípadoch išlo o preskúmanie\nrozhodnutí vydaných v rovnakom druhu správneho konania, i keď nešlo o totožný charakter žalobcu\n(Lesoochranárske zoskupenie VLK, AROPANE, občianske združenie). Krajský súd v Bratislave\nrozsudkom sp. zn. 6S/131/2020 zo dňa 20.10.2022 rozhodoval aj vo veci rovnakých účastníkov\nkonania v spore týkajúcom sa vylúčenia žalobcu zo správneho konania, v ktorom žalovaný rozhodol\no vylúčení žalobcu zo správneho konania o predĺžení doby platnosti a zmeny prieskumného územia\n„Medzilaborce – ropa a horľavý zemný plyn.“ Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.\nzn. 3Svk/32/2022 zo dňa 30.01.2025 kasačnú sťažnosť žalovaného voči uvedenému rozsudku zamietol.\n27. Vzhľadom na to, že Krajský súd v Bratislave už rozhodoval v obdobných právnych veciach, aj\nvo veci rovnakého žalobcu, pričom správny súd sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v týchto\nrozhodnutiach, v súlade s ustanovením § 140 SSP poukazuje predovšetkým na právne závery uvedené\nv rozsudku sp. zn. 6S/131/2020 zo dňa 20.01.2020 uvádza časť z jeho odôvodnenia:\n80. K námietke žalovaného, že v štádiu určenia prieskumného územia v etape vyhľadávacieho\nložiskového geologického prieskumu nemôžu byť dotknuté práva žalobcu, nakoľko týmto sa podľa § 4\nVyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 51/2008 Z. z. rozumie iba vyhľadávanie a overovanie\nvýhradného ložiska, pričom sa na zistenom výhradnom ložisku určí jeho približný rozsah, zistili sa\nmožnosti výskytu jaskýň, zistilo sa geologické podmienky vplyvu starých banských diel na povrch, zisťujú\na overujú sa vhodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory a nedochádza k ovplyvňovaniu\nživotného prostredia ako takého, správny súd nepresvedčil.\n81. V zmysle v predchádzajúcich odsekoch uvedených argumentov, správny súd prisvedčil žalobcovi,\nže z citovaných ustanovení zákona o životnom prostredí, geologického zákona a zákona o ochrane\nprírody a krajiny, nepochybne vyplýva, že určenie prieskumného územia zahŕňa oprávnenie pre držiteľa\nprieskumného územia vykonávať geologické práce, v konkrétnom konaní ide o geologické práce ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického\nprieskumu. Geologickými prácami podľa citovaného ustanovenia § 2 ods. 4 geologického zákona sú\nfyzikálne agrochemické práce, ako aj okrem iného vrtné práce, podzemné práce a zemné práce,\nvýstavba a prevádzkovanie dočasný merných objektov, zriaďovanie zatláčacích a pozorovacích staníc,\nskúšobných zariadení, dočasných pracovísk a prístupových ciest k ním. Súd preto prisvedčil žalobcovi\naj v tom, že uvedené príkladmo vymenované geologické práce vykonávané v etape vyhľadávacieho\nložiskového geologického prieskumu sú nepochybne prácami s ktorými sú spojené fyzikálne a iné\nvplyvy na životné prostredie. V etape vyhľadávania vrtných a podzemných prác zriaďovania pracovísk\nprístupových ciest k ním, ide predovšetkým o priamy zásah do tých zložiek životného prostredia, ktorými\nsú pôda, pôdy kryt, vrátane flóry a fauny, ktorá je súčasťou toho pôdneho krytu. Uvedené činnosti zároveň\npri ich vykonávaní môžu nepochybne pôsobiť rušivo na životné prostredie a ekosystém. Potom rozsah a\n\nzávažnosť vplyvov uvedenej činnosti na krajinu sú predmetom konania samotného. Je pravdou, že vplyv\ngeologických prác v etape ložiskového geologického prieskumu, ktorý je vykonávaný v rámci určenia\nprieskumného územia, zhodnotil zákonodarca tým, že v ustanovení § 9 ods. 1 písm. g) zákona o ochrane\nprírody a krajiny stanovil, že orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom, a to nielen v konaní o určenie\nprieskumného územia, ale aj o zmene a predĺžení doby platnosti prieskumného. Vplyv a dopad na\nživotné prostredie sa teda predpokladá a pripúšťa.\nSprávny súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžp/41/2009. V uvedenom prípade\nnemal žalobca ako občianske združenie zamerané na ochranu životného prostredia priamo zákonom\npriznané právo byť účastníkom správneho konania týkajúceho sa povolenia odstrelu chráneného\nmedveďa hnedého. Najvyšší súd rozhodol, že toto právo mu prináleží z nasledovných dôvodov, ktoré\nsú podľa názoru správneho súdu v prejednávanom prípade aplikovateľné tiež: „.... vzhľadom na hore\nuvedené vnútroštátne a medzinárodné právne pramene uvádza, že procesné predpisy o účastníctve\nje nutné v prejednávanej veci vykladať s prihliadnutím na dosiahnutie cieľa sledovaného právom\nna priaznivé životné prostredie. Je nepochybné, že vzhľadom aj na niektoré ďalšie medzinárodnoprávne dokumenty (Dohovor o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúce štátne hranice z\n25. februára 1991 - oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 162/2000 Z. z.)\nako aj na niektoré právne akty Európskej únie (najmä Smernica Rady z 27. júna 1985 o posudzovaní\nvplyvov niektorých verejných alebo súkromných projektov na životné prostredie /č. 85/357/EHS/) sa\npri procesoch posudzovania vplyvov zámerov stavieb (činností) na životné prostredie verejnosťou\nrealizuje základné právo na informácie o životnom prostredí, a preto je nutné pri zobrať do úvahy\naj to, že zmyslom tohto základného práva jednotlivca je znášať spoluzodpovednosť za zachovanie\npriaznivého stupňa životného prostredia a tiež sa spolupodieľať sa na kontrole krokov, ktoré tento stav\nživotného prostredia nielen v súčasnosti ale aj v budúcnosti môžu reálne ovplyvniť. Bez ohľadu na to,\nže žalobca bol až do 30. novembra 2007 v zmysle § 82 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z. z. týmto osobitným\nzákonom uznaný v zmysle 4. definície za účastníka správneho konania a že toto postavenie stratil od\n01.12.2007 na základe zákona č. 454/2007 Z. z., Najvyšší súd vzhľadom na hore uvedené vnútroštátne\na medzinárodné právne pramene uvádza, že procesné predpisy o účastníctve je nutné v prejednávanej\nveci vykladať s prihliadnutím na dosiahnutie cieľa sledovaného právom na priaznivé životné prostredie.\nJe tiež jednoznačné, že žalobca nespĺňa podmienky 1. definície účastníka, ktorým je v prejednávanej\nveci osoba podávajúca žiadosť o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha (tzn.\nP.P.). Je tiež jednoznačné, že ustanovenie čl. 9 Aarhuského dohovoru (najmä ods. 2 a 3) neobsahuje\njednoznačne koncipované základné právo ani slobodu, ktoré by bolo orgánmi verejnej moci priamo\naplikovateľné v zmysle medzinárodnoprávnej teórie „self-executing“.\nAvšak hore analyzované medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky týkajúce sa ústavou\nakceptovaného zabezpečenia práva verejnosti na životné prostredie majú v konečnom dôsledku ten\ndopad, že narúšajú klasickú koncepciu aktívnej legitimácie jednotlivcov v konaní pred správnymi orgánmi\ntým, že priznávajú postavenie účastníka konania aj verejnosti, resp. v niektorých prípadoch iba verejnosti\nzainteresovanej na ochrane životného prostredia.\nPodľa čl. 9 ods. 3 Aarhuskeho dohovoru platí, že navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy\npreskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v\njej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu\nkonaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,\nktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.\nVzhľadom na hore uvedené závery je potom celkom logické konštatovanie, že Slovenská republika\nokrem iného prevzala na seba medzinárodný záväzok zabezpečiť v zmysle čl. 9 ods. 3 Aarhuského\ndohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym konaniam, a pokiaľ zákonodarná alebo výkonná moc\nnevykonala príslušné normotvorné (všeobecne záväzné) kroky k vytvoreniu vhodných podmienok na\nimplementáciu tohto subjektívneho práva jednotlivca v slovenskom právnom poriadku, potom súdna\nmoc na základe ústavného kritéria prednosti komunitárneho práva ( ods. 2 ústavy) a zásady čl. 7\nlojálnej spolupráce (čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii) a rešpektovania princípu právneho štátu (čl. 1\nods. 1 ústavy) musí v prípade jednotlivca dovolávajúceho sa v konkrétne prejednávanej veci na právo\nprístupu verejnosti k správnym a súdnym konaniam toto právo mu v individuálnej veci priznať. Uvedená\nmyšlienka zabezpečenia procesného prístupu verejnosti ku konaniam a ich nezastupiteľnej úlohy ako\nuž bolo skôr uvedené, je už zdôraznená v 7. a 8. recitálu preambule k Aarhuskmu dohovoru, kde je\njednoznačne uvedené, že každá zmluvná strana (tzn. aj Slovenská republika v zmysle svojho záväzku\nako signatára zmluvy): 7. uznávajúc tiež, že každý človek má právo na život v životnom prostredí,\nktoré je primerané na zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu, a súčasne je povinnosťou\nkaždého, jednotlivo aj spoločne s inými, chrániť a zlepšovať životné prostredie v prospech súčasných i\n\nbudúcich generácií, 8. s ohľadom na to, že na zabezpečenie tohto práva a na splnenie tejto povinnosti\nobčania musia mať prístup k informáciám, musia mať právo podieľať sa na rozhodovacom procese a\nmusia mať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a v tomto smere, uznávajúc,\nže občania môžu potrebovať pomoc pri vykonávaní svojich práv,........ Preto v procese transpozície\ntohto práva do slovenského právneho poriadku nie je možné sa uspokojiť iba s odkazom na existujúce\nnepriame formy právnej ochrany (napríklad procesné podania na Prokuratúru Slovenskej republiky alebo\nVerejného ochrancu práv), ktoré síce môžu smerovať aj k vyvolaniu súdneho konania (napríklad žaloba\nprokurátora v prípade nevyhoveniu jeho protestu), ale je nutné v konaní podľa zák. č. 543/2002 Z. z.\naplikačne uprednostniť cieľ sledovaný článkom 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru pred úpravou procesného\npostavenia žalobcu ako združenia s právnou subjektivitou obsiahnutého v § 82 ods. 3 zák. č. 543/2002\nZ. z., ktorá sa na základe hore prijatých záverov javí ako nedostatočná.„\n82. Argumentácia žalovaného, že žalobca musí špecifikovať porušenia svojich subjektívnych práv a\nnielen všeobecne konštatovať, že určitým konaním dôjde k ohrozeniu životného prostredia, v tomto\nprípade vzhľadom na právny názor najvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 5Sžp/41/2009, neobstojí.\nNavyše na tomto mieste správny súd uvádza, že práve účastníctvo žalobcu v konaní zabezpečí jeho\nkvalifikovanú informovanosť ohľadom plánovaných prác v rámci tejto etapy a následne aj možnosť\nkvalifikovane namietať a vyjadrovať sa k nemu. Skutočnosti, ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza\nna podporu tvrdení, že v danom konaní nebude dochádzať k ohrozeniu ani ovplyvňovaniu životného\nprostredia budú podstatné až v samotnom konaní, kde by žalobca mal mať plnú možnosť riadne sa ho\nzúčastniť a na ne reagovať.\n83. Správny súd na tomto mieste navyše uvádza, že konanie o určenie, zmenu (zmenšenie)\nprieskumného územia ako také, vrátane konania o predĺženie doby platnosti prieskumného územia,\nnapriek tomu, že v ďalších štádiách bude prípadne zahŕňať aj možné posudzovanie jeho vplyvov na\nživotné prostredie, je konaním s veľkým potenciálom zásahu do životného prostredia v každom štádiu\na ako také musí byť verejnosti prístupné v akomkoľvek štádiu.\n84. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej namieta, že mu nie je jasné z akého dôvodu sa žalobca domáha\núčasti v konaní až z roku 2016, keďže rozhodnutie o určení prieskumného územia bolo vydané už v roku\n2006 a žalobca až doteraz zákonnosť rozhodnutia o určení prieskumného územia nijakým spôsobom\nnespochybnil. K uvedenému správny súd uvádza, že konanie o zmene (zmenšení) či predĺženie doby\nplatnosti prieskumného územia je samostatným konaním napriek tomu, že samozrejme skutkovo súvisí s\npôvodným konaním o určenie prieskumného územia. Skutočnosť, že žalobca nebol aktívny v pôvodnom\nkonaní o určení prieskumného územia, ho nijakým spôsobom nediskvalifikuje z účasti na konaní o jeho\nzmene (zmenšení) či predĺžení doby platnosti určeného prieskumného územia.\n85. Správny súd poukazuje na odsek 78 rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 6S/6/2021 z 21.06.2021,\nkde správny súd uviedol, že je mu známe žalovaným predložené rozhodnutie tunajšieho správneho\nsúdu - rozsudok sp. zn. 2S/180/2018 z 28.10.2020 (zamietnutie žaloby), s ktorým právnym záverom\nsa vzhľadom na vyššie uvedené však nemôže stotožniť. Správny súd je názoru, že ani nové, vo veci\nžiadosti žiadateľa spol. Alpine Oil and Gas, s. r. o., Bratislava, žalovaným vydané rozhodnutie, ktorým\ndošlo k zmene (zmenšeniu) prieskumného územia a predĺženiu doby platnosti, automaticky bez ďalšieho\nneznamená, že ide o také rozhodnutie, ktoré je výlučne v prospech ochrany životného prostredia. Iba\nsamotné zmenšenie územného rozsahu prieskumného územia neznamená odstránenie negatívneho\nvplyvu výkonu celého spektra prieskumných prác na takomto území na životné prostredie, resp. prírodné\nhodnoty, ktoré by na takomto území mali byť chránené. Každé takéto rozhodnutie má ingerenciu na\nživotné prostredie a viac alebo menej negatívny vplyv naň a preto je vždy angažovanie verejnosti –\nžalobcu v zmysle Aarhuského dohovoru dôvodné a teda aj účasť žalobcu v takomto administratívnom\nkonaní. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\nzo dňa 16.12.2020, 5Sžk/21/2019 kde najvyšší súd konštatoval, že ani zrušenie prieskumného územia\nnepredstavuje skutočnosť, ktorá by vylučovala verejný záujem v oblasti životného prostredia.\n86. Zároveň správny súd dodáva, že najvyšší súd v uznesení sp. zn. 4Sžk/10/2019 z 05.05.2020,\nktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie tunajšieho súdu o zastavení konania a ktorým je správny súd\nviazaný, uviedol, že „rozhodnutie o zrušení prieskumného územia Snina (poznámka správneho súdu:\nnajvyšší súd mal zrejme na mysli B.), vydané po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozhodnutia\nžalovaného a po podaní správnej žaloby na krajský súd o jeho preskúmanie, nepredstavuje takú novú\n\nskutočnosť, ktorú by bolo možné považovať za dostatočný dôvod na prelomenie zásady ustanovenej\nv § 135 ods. 1 SSP. Táto skutočnosť automaticky neznamená, že k realizácii práv vyplývajúcich z\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného nedošlo, resp. že by týmto rozhodnutím orgánu verejnej moci\nnemohol byť porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.“\n87. Najvyšší súd v cit. rozhodnutí zároveň skonštatoval, že si je vedomý odklonu od doterajšej\nrozhodovacej praxe, ktorý je však podľa neho nielenže prípustný ale priam žiadúci, resp. nevyhnutý.\nIde aj o odklon od uznesenia sp. zn. 4Sžk/44/2018 zo dňa 05.03.2019, ktorým najvyšší súd zamietol\nkasačnú sťažnosť žalobcu proti uzneseniu tunajšieho súdu č.k. 1S/212/2016-241 zo dňa 11.07.2018,\nktorým tunajší súd zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 6422/2016-9.2 (14/2016-rozkl.), záznam č. 39044/2016 (6) zo dňa 13.07.2016,\nktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu č. sp.\n5020/2016-7.3, č. z. 31046/2016 zo dňa 02.06.2016 o vylúčení žalobu zo správneho konania vo veci\npredĺženia platnosti a zmeny (zmenšenia) prieskumného územia B. - ropa a horľavý zemný plyn. V\ncit. uznesení, od ktorého je podľa najvyššieho súdu odklon žiadúci a nevyhnutný, najvyšší súd bol\ntoho názoru, že „nakoľko v priebehu súdneho konania na krajskom súde bolo prieskumné územie\nMedzilaborce právoplatne zrušené, dospel k záveru, že odpadol dôvod, pre ktorý by mal žalovaný\nopätovne konať a rozhodovať vo veci zmeny prieskumného územia a predĺžení jeho platnosti, a vo\nveciach s týmto konaním súvisiacim, t.j. aj v konaní o priznaní účastníctva žalobcu v tomto konaní. Na\nzáklade skutočnosti, že prieskumné územie bolo právoplatne zrušené, najvyšší súd dospel k záveru, že\nak by aj súd v správnom súdnictve žalobcovi vyhovel, napadnuté administratívne rozhodnutia zrušil a\nvec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, žalovaný by nemal inú možnosť, len konanie zastaviť, pretože\nodpadol dôvod na vydanie rozhodnutia o účastníctve žalobcu v konaní o zmene prieskumného územia,\nktoré predtým právoplatne zaniklo.“\n88. Žalobca, ako zainteresovaná verejnosť, ktorého jedným z poslaní je aj ochrana verejného záujmu\npri rozhodovaní vo veciach životného prostredia a nie dosiahnutie konkrétneho prospechu pre nejaký\nsubjekt predstavujúci zainteresovanú verejnosť, by mal byť akceptovaný aj ako účastník predmetného\nadministratívneho konania, nakoľko je možné predpokladať, že jeho účasť v takomto konaní prispeje\nk naplneniu legitímneho cieľa - zabezpečenia účasti verejnosti na prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa\nživotného prostredia a hájenie oprávnených záujmov na jeho ochrane. Nie je verejným záujmom v oblasti\nživotného prostredia, aby po takmer dvoch rokoch, kedy napadnuté rozhodnutie žalovaného vyvolávalo\nprávne účinky a vyplývali z neho oprávnenia pre držiteľov prieskumného územia - ďalších účastníkov,\nnebol vykonaný prieskum zákonnosti tohto rozhodnutia súdom. Automatické vylúčenie tohto rozhodnutia\nzo súdneho prieskumu by mohlo pre držiteľov prieskumného územia predstavovať neadekvátnu výhodu,\nktorá spočívala v nemožnosti preskúmania zákonnosti rozhodnutia o zmene prieskumného územia a\npostupu pri jeho vydaní. Verejný záujem v takomto prípade nemožno obmedziť na okolnosť, že v čase\nrozhodovania súdom už napadnuté rozhodnutie žalovaného nevyvoláva právne účinky. Odoprela by sa\ntým verejnému záujmu ochrana za obdobie, kedy mohol byť tento verejný záujem porušovaný prípadným\nnezákonným rozhodnutím a jeho účinkami.\n28. Čo sa týka aplikácie § 14 Správneho poriadku v preskúmavanom správnom konaní, správny\nsúd dospel k záveru, že účastníctvo žalobcu nebolo možné z uvedeného ustanovenia v správnom\nkonaní vyvodiť. Aplikácia Správneho poriadku je výslovne zodpovedaná v § 41 ods. 1 geologického\nzákona, podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na konanie podľa geologického\nzákona všeobecné predpisy o správnom konaní. § 22 ods. 1 geologického zákona ustanovuje, že\nministerstvo určí prieskumné územie na návrh fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá\nje objednávateľom, t. j. budúcim držiteľom prieskumného územia, pričom z uvedeného ustanovenia\nvyplýva, že účastníkom konania o určenie prieskumného územia je len fyzická osoba - podnikateľ alebo\nprávnická osoba, ktorá návrh na určenie prieskumného územia podala, pričom uvedené ustanovenie sa\nanalogicky aplikuje aj na proces zmeny prieskumného územia. Konanie o určení, zmene, predĺžení doby\nplatnosti alebo zrušení prieskumného územia je tak osobitným správnym konaním podľa geologického\nzákona ako osobitného (špeciálneho) zákona, ktorý mal v tomto konaní povahu lex specialis voči\nSprávnemu poriadku ako lex generalis, Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, účastníkom konania\nje aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. V konaní o zmene určeného\nprieskumného územia sa koná len o právach a oprávnených záujmoch osoby, ktorá je držiteľom\nprieskumného územia a ktorá zároveň podala návrh na jeho zmenu. Výsledkom rozhodovacej činnosti o\n\nzmene prieskumného územia Snina, alebo prípadným zamietnutím takéhoto návrhu, sa nemenila právna\nsituácia žalobcu. Z ustanovenia § 14 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že účastníkom konania môže\nbyť aj ten, o kom tak ustanovuje osobitný predpis, v danom prípade geologický zákon. Keďže žalobca\nnebol držiteľom prieskumného územia Snina a ani nepodal návrh na určenie prieskumného územia,\nrovnako ani návrh na zmenu tohto prieskumného územia, nebol účastníkom konania v danej veci a\nnekonalo sa o jeho právach, oprávnených záujmoch a povinnostiach. Žalobca sledujúci všeobecný\nzáujem na ochrane životného prostredia nebol v žiadnom hmotnoprávnom vzťahu k predmetu konania\na rozhodnutie v konaní podľa geologického zákona sa jeho právneho postavenia nijako nedotklo.\n29. Zo žalobných bodov vyplývalo, že žalobca sa účastníctva v správnom konaní domáhal predovšetkým\ns ohľadom na verejný záujem na ochrane životného prostredia a s poukazom na aplikáciu Aarhuského\ndohovoru a Smerníc Európskej únie. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobu a na základe\nvyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, zrušil podľa § 191 ods. 1 písm.\nc) SSP napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na\nnáhradu trov konania pred správnym súdom v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému.\n31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca\nod doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\n\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}