{"guid": "4687a7c5-3075-46d8-bd47-9eb8c6b1f095:e1df53f6-9521-4d92-a8f2-976b81fe38b1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201392.2", "spisova_znacka": "BA-6S/218/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/218/2020 z 30. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. októbra 2025, sp. zn. BA-6S/218/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201392.2", "identifikacne_cislo": "1020201392", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-61.odsek-2", "nazov": "§ 61 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-61.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-61.odsek-3", "nazov": "§ 61 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-61.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/628", "nazov": "predpis č. 628/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/628", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/628-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/747", "nazov": "zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/747-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-61"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1df53f6-9521-4d92-a8f2-976b81fe38b1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201392.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201392.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201392.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/218/2020\n1020201392\n30. 10. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020201392.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: X. XXXX XXX/X, XXX XX C. D.,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom: Pribinova 2,\n812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SL-OLVS-2020/002086 zo dňa\n29.07.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žiadosťou doručenou dňa 12.05.2020 žalovanému ako povinnej osobe podľa zákona č. 211/2000\nZ. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“) sa žalobca domáhal poskytnutia\ninformácií v nasledujúcom znení a rozsahu:\n„Dňa 30.04.2020 som obdržal Váš list č. KM-TO-2020/003985-007 zo dňa 23.04.2020; rozhodnutie č.\nKM-TO-2020/003985-008, tiež zo dňa 23.04.2020, a uznesenie MV SR, PPZ, NKA, NJFP, expozitúra\nStred, BB, sp. zn. ČVS: E./F., zo dňa 02.07.2018, ktorým vyšetrovateľka PZ zastavila trestné stíhanie\nv predmetnej veci s tým, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Za\nposkytnutie týchto informácií ďakujem. V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza, že na MV SR, PPZ,\nNKA, NJFP, expozitúra Stred, BB bolo dňa 20.05.2014 doručené nejaké trestné oznámenie, ktoré\nbolo dňa 14.07.2014 doplnené podaním zo dňa 11.07.2014. Vzhľadom na to, že mám indície, že tieto\npodania boli na vyššie uvedený úrad zaslané v čase podania listu spoločnosti INVESTANO s.r.o., BB,\na jeho doplnenia mojim listom na Ministerstvo financií SR, resp. priamo ministrovi financií, tak Vás\ntýmto žiadam, pokiaľ je to možné, o zaslanie, samozrejme anonymizovaného, trestného oznámenia zo\ndňa 26.05.2014 a jeho doplnenia zo dňa 11.07.2014, aby som mohol zistiť, či obsah listu spoločnosti\na môjho boli v plnom rozsahu uvedené aj v predmetnom trestnom oznámení a jeho doplnení, nakoľko\nmám dojem, že podania podané v rámci trestného konania neobsahujú niekoľko závažných informácií\na návrhov. Keďže pre účely trestného konania vo veci pod ČVS: E./F. boli zabezpečené aj listiny z ČVS:\nE./F., spisu ČVS: E./F. a ČVS: G./X-XXX-XX-XXXX, tak si Vás týmto dovoľujem požiadať o doplnenie\nVašej odpovede vo veci mojej žiadosti aj o zaslanie, tiež samozrejme anonymizovaného, uznesenia,\nz ktorého bude zrejmé, čo bolo ich predmetom a v akom štádiu konania sa tieto veci nachádzajú...\n\n...V tejto súvislosti si Vás dovoľujem požiadať aj o zaslanie overenej fotokópie a prekladu\nrozhodcovského nálezu IC SID vo veci č. ARB 14/14, ktorý bol zaslaný do spisu ČVS: E./F. Ministerstvom\nfinancií dňa 27.02.2018 a tiež vyjadrenie SR so sprievodným listom, zrejme teda MF SR, zo dňa\n26.02.2018 o stave konania v uvedenej arbitrážnej veci, ktoré zjavne nekorešponduje s listom, ktorý mi\nzaslalo MF SR...\n...aj keď vyšetrovateľka PZ v uznesení zo dňa 26.02.2018 už mohla vedieť o prerušení arbitrážneho\nkonania, pretože toto konanie je prerušené od 01.06.2018, ale mohlo sa stať, že o tomto prerušení\nani nevedela... si Vás dovoľujem požiadať o informáciu, ako môže byť vo veci pokračované? Alebo\nzastavenie znamená absolútny koniec predmetného trestného stíhania? A ako sa bude postupovať,\nak vo veci IC SID rozhodne aj o merite sporu, nielen o jurisdikcii nad žalobcami a tiež ako sa môže\npostupovať v prípade novej žaloby, ktorú Eurogas už avizovala, že ju podá...?“ (ďalej aj „žiadosť“ alebo\n„podanie“).\n2. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Kancelária ministra vnútra Slovenskej republiky, tlačový\nodbor (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „žalovaný“) rozhodnutím č. KM-TO-2020/004506-008 zo\ndňa 19.05.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) s poukazom na § 17 ods. 1, § 18 ods. 2\ninfozákona o žiadosti žalobcu rozhodol tak, že vyslovil, že:\n- žiadosti sčasti nevyhovuje s poukazom na to, že žalobcovi sprístupnil rozhodnutie policajta sp. zn.\nČVS: E./F. vydané dňa 24.10.2014, po vylúčení údajov (vymazaním), ktoré sú údajmi osobnými podľa\nzákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 221/2019 Z. z., nakoľko informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané\nv informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak\nto ustanovuje zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (§ 9 ods.\n2 infozákona), z predmetného rozhodnutia policajta je zrejmý stav trestného konania, ako i predmet\ntrestného konania podľa podstaty žiadosti;\n- žiadosti nevyhovuje podľa § 11 ods. 1 písm. d) infozákona v časti týkajúcej sa sprístupnenia „Trestného\noznámenia“ a jeho doplnenia z trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: E./F., nakoľko sa žiadané\ninformácie týkajú rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní;\n- žiadosti nevyhovuje podľa § 11 ods. 1 písm. d) infozákona v časti týkajúcej sa sprístupnenia\nlistinného dôkazu – prekladu rozhodcovského nálezu IC SID vo veci ARB 14/14 a nadväzujúcich listín,\ndokumentovaných v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: E./F., nakoľko sa žiadané informácie týkajú\nrozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní;\n- žiadosti nevyhovuje podľa § 11 ods. 1 písm. d) infozákona v časti týkajúcej sa sprístupnenia informácie\no stave a predmete trestného konania vedeného pod sp. zn. ČVS: E./F. a ČVS: G./X-XXX-XX-XXXX,\nnakoľko sa žiadané informácie, vzhľadom na stav konania, týkajú rozhodovacej činnosti orgánu činného\nv trestnom konaní, ktorá nepodlieha povinnosti sprístupnenia;\n- žiadosť v časti „si Vás dovoľujem požiadať i informáciu, ako môže byť vo veci pokračované? Alebo\nzastavenie znamená absolútny koniec predmetného trestného stíhania? A ako sa bude postupovať,\nak vo veci IC SID rozhodne aj o merite sporu, nielen o jurisdikcii nad žalobcami a tiež ako sa môže\npostupovať v prípade novej žaloby, ktorú Eurogas už avizovala, že ju podá...“ odmieta podľa § 15 ods.\n1 infozákona, nakoľko požadovanú informáciu nemá k dispozícii a nie je jej známy subjekt, ktorý by túto\nv dispozícii mal.\nZároveň žalovaný vo výroku prvostupňového rozhodnutia vyslovil, že „Povinná osoba osobitným listom\nč. KM-TO-2020/004506-007 zo dňa 19.05.2020 čiastočne vyhovela žiadosti o informácie a žiadateľovi\nsprístupnila rozhodnutie policajta vydané 24.10.2014 pod spisovou značkou ČVS: E./F., avšak po\nvylúčení údajov (vymazaním), ktoré sú údajmi osobnými podľa zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane\nosobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a informáciu\no stave trestného konania, ako i predmet trestného konania podľa podstaty žiadosti“.\n3. Rozhodujúc podľa § 19 ods. 2, § 22 ods. 1 infozákona v spojení s § 59 ods. 1, ods. 2, § 61 ods. 2,\nods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Správny poriadok“) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky\n(ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. SL-OLVS-2020/002086 zo dňa 29.07.2020 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.\nII.\nŽaloba\n\n4. Všeobecnou správnou žalobou podanou na poštovú prepravu dňa 05.10.2020, doručenou na Krajský\nsúd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 06.10.2020 v zákonom stanovenej lehote, sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím žalovaného (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“) z ním označených dôvodov podľa\n§ 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda namietal nesprávne právne posúdenie danej veci,\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý nemá oporu\nv administratívnom spise.\n5. V bližšom zdôvodnení žaloby žalobca poukázal na obsah preskúmavaných rozhodnutí s tým, že\nžalovaný nevzal do úvahy znenie § 11 ods. 1 písm. d) infozákona, konkrétne že dôvod obmedzenia\nposkytnúť informácie žalobcovi pominul, pretože všetky konania sú už skončené. Žalovaný ukrátil\nžalobcu na jeho právach sprístupniť mu požadované informácie, ktoré mu vyplývajú z § 3 ods. 1\ninfozákona a sú zároveň chránené Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd,\nChartou Európskej únie (ďalej „EÚ“), právnymi aktami EÚ, ako aj medzinárodnými zmluvami, z ktorých\nvyplýva povinnosť eurokonformného výkladu práva EÚ s vnútroštátnym právom, a to aj v oblasti prístupu\nverejnosti k dokumentom (informáciám), keď členské štáty majú dbať na to, aby zaistili čo najširší\nprístup verejnosti k informáciám, zabezpečili čo najľahšie možné uplatnenie tohto práva a podporili tak\ndobrú administratívnu prax v prístupe k dokumentom. Podľa žalobcu obidve preskúmavané rozhodnutia\nvychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to aj v režime vnútroštátneho práva, keď\nabsolútne chýba akákoľvek, čo i len snaha, o aplikáciu eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva\ns právom EÚ v zmysle asociačnej dohody, v ktorej sa Slovenská republika zaviazala k zbližovaniu\npráva aj v oblasti životného prostredia, ktorej sa týkajú aj žalobcom požadované informácie, nakoľko\nvýsledok konaní označených žalobcom bude mať určite výrazný vplyv na životné prostredie v regióne\nokolo obce Gemerská Poloma, a to najmä začatím ťažby mastenca v plánovanom objeme a bude mať\naj výrazný dopad na verejné financie, keďže ložisko mastenca je majetkom štátu a prípadný neúspech\nv arbitrážnom konaní môže mať priam fatálne následky a štátnu pokladnicu a život všetkých občanov, čo\nnapĺňa predmetnú žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií z predmetných trestných konaní aj verejným\nzáujmom a povinnosťou všetkých občanov zabrániť prípadným negatívnym dôsledkom neúspechu\nv arbitrážnom konaní. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na povinnosť štátu sprístupniť verejnosti čo\nnajširšie spektrum informácií a zdôraznil, že niektoré konania boli verejnosti prístupné a bude verejne\nprístupný aj rozhodcovský nález.\n6. Vzhľadom na uvedené sú preskúmavané rozhodnutia podľa žalobcu založené na nesprávnom\nposúdení právnej stránky veci, sú nedostatočne odôvodnené a je potrebné ich pre ich\nnepreskúmateľnosť zrušiť, rovnako tak z dôvodu, že skutkový stav bol nedostatočne zistený, je v rozpore\ns obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom oporu. Podľa žalobcu sú preskúmavané rozhodnutia\naj v rozpore s § 12 infozákona, z čoho vyplýva, že žalovaný ako povinná osoba neposudzoval trvanie\ndôvodu nesprístupnenia, a neposúdil silu verejného záujmu, ktorá môže prelamovať ochranu dôvernosti\ninformácií, čo môže v danej veci znamenať, že oprávnenie odmietnuť sprístupnenie požadovaných\ninformácií už netrvalo v čase žalobcom podanej žiadosti. S poukazom na § 12 infozákona neboli splnené\npodmienky na odmietnutie sprístupnenia informácií, preto povinná osoba konala nezákonne. Žalovaný,\npokiaľ sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, teda uspokojil sa s tým, že požadované informácie sa\ntýkajú rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, takýto postup žalovaného bol podľa\nžalobcu nesprávny, resp. nedostatočne odôvodnený, čo dokazuje, že žalovaný vec neposúdil v rozsahu\npotrebnom pre rozhodnutie a nesprístupnil žalobcovi ani informácie, ktoré sú inak verejne prístupné\n– napríklad preklad rozhodcovského rozsudku, ktorý bol žalobcovi poskytnutý zo strany Ministerstva\nfinancií Slovenskej republiky. Žalobca ďalej poukázal na to, že sprístupniť takýto dokument nezakazuje\nani Trestný poriadok. Podľa žalobcu sa žalovaný vôbec nezaoberal právom EÚ a takýto postup je podľa\nneho nezákonný, a to úmyselne. S poukazom na Dôvodovú správu k infozákonu a rozhodovaciu činnosť\nsúdov, ktorá zahŕňa rozšírenie okruhu sprístupňovaných informácií, žalobca poukázal na neznalosť\npráva zo strany žalovaného. Podľa žalobcu bol žalovaný povinný mu sprístupniť požadované informácie\nalebo uviesť relevantný dôvod pre ich nesprístupnenie. Informácie sa týkajú veci dávno skončenej,\npreto nemôžu zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrovanie veci. Takisto rozhodcovský nález je verejne\nprístupným dokumentom, teda dôvod na jeho nesprístupnenie neexistuje.\n7. Vo vzťahu k výroku o odmietnutí sprístupnenia informácie z dôvodu, že ju povinná osoba nemá\nk dispozícii, žalobca namietal, že žalovaný vedel, že predmetnou informáciou disponuje Ministerstvo\n\nfinancií Slovenskej republiky, preto mal žiadosť žalobcu postúpiť. Ak tak nekonal, jeho postup bol\nnezákonný.\n8. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a uložil povinnosť\nžalovanému požadované informácie sprístupniť.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n9. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu\ndňa 23.02.2021. Po zhrnutí skutkového stavu a obsahu žaloby sčasti zopakoval svoju argumentáciu\nuvedenú v preskúmavaných rozhodnutiach a zdôraznil, že § 11 ods. 1 písm. d) infozákona obsahuje\nobmedzenie sprístupnenia informácií, ktoré vykazujú určitý vzťah k rozhodovacej činnosti orgánov\nčinných v trestnom konaní, a to bez ohľadu na štádium konania, teda podľa žalovaného je právne\nirelevantné, či sa vo veci koná alebo už bolo konanie ukončené. Žalobca postuloval sprístupnenie\ninformácií zabezpečených orgánmi činnými v trestnom konaní do vyšetrovacieho spisu. Tieto prvky\nurčovali rozhodovací proces policajta, preto sú žiadané informácie podľa žalovaného takými, ktoré\nnie je povinný sprístupniť, ba naopak, je povinný ich chrániť. Je pritom úplne nepodstatné, v akom\nštádiu sa nachádza trestné konanie, keďže infozákon nediferencuje štádiá trestného konania v kauzalite\nna povinnosť sprístupnenia informácií určitého typu. Akceptujúc žalobcovu teóriu, že ukončením\ntrestného konania vzniká právo na informácie z trestného spisu, zákonom ustanovené neverejné konanie\n(predprípravné a prípravné) by sa stabilizovalo do polohy konania verejného s právom kohokoľvek na\npoznanie materiálnej zložky spisu, čo je podľa žalovaného absurdná teoretická konštrukcia.\n10. Žalovaný uzavrel, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a navrhol žalobu\npodľa § 190 SSP zamietnuť.\nIV.\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu 14.06.2021\n(replika). Opätovne poukázal na Dôvodovú správu k infozákonu, zdôraznil úmysel zákonodarcu rozšíriť\nokruh informácií, ktoré sa poskytujú, a uzavrel, že právny názor žalovaného je nesprávny. Dodal,\nže účelom infozákona je poskytovať informácie týkajúce sa rozhodovania o právach a povinnostiach\nfyzických a právnických osôb a cieľom zákonného obmedzenia je ochrana pred neprimeraným\nzasahovaním do rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a záujem na nestrannom\na nezávislom súdnictve, čo sa viaže predovšetkým na prebiehajúce konania.\n12. V ďalšej časti svojej argumentácie žalobca podrobne polemizoval s argumentáciou žalovaného\nuvedenou v jeho vyjadrení k žalobe s tým, že spochybnil jej dôvodnosť, a zdôraznil právo každého\nna informácie, ktoré nemôže byť anulované, resp. vylúčené. Poukázal na princíp rešpektovania\nminimalizácie zásahu do základných práv a maximalizácie zachovania obsahovej podstaty základného\npráva. V závere repliky žalobca zotrval na svojej žalobnej argumentácii vrátane petitu.\n13. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným krajskému súdu dňa 25.09.2024 (duplika).\nPodľa jeho názoru žalobca v replike neuviedol žiadne nové právne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli\nmať vplyv na predchádzajúce posúdenie veci. Žalovaný naďalej nesúhlasil s podanou žalobou, zotrval\nna svojich právnych záveroch vyjadrených jednak v napadnutom rozhodnutí, jednak v jeho vyjadrení\nk žalobe, a uzavrel, že preskúmavané rozhodnutia sú zákonné a vecne správne. Opätovne navrhol\nžalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n14. Duplika bola žalobcovi doručená dňa 27.08.2025 a žalobca sa k nej ďalej nevyjadroval.\nV.\nRelevantná právna úprava\n15. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n\n16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n17. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n18. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) SSP žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 v konaní o správnej\nžalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu.\n19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n20. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n21. Podľa § 1 ods. 1 infozákona tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu\nk informáciám.\n22. Podľa § 3 ods. 1 infozákona každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby\nk dispozícii.\n23. Podľa § 3 ods. 3 infozákona informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného\ndôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\n24. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) infozákona povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo\ninformáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych\norgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa\nosobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho\ndielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie\nnezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.\n25. Podľa § 12 infozákona všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak,\nže sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri\nktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá\ndôvod nesprístupnenia.\n26. Podľa § 15 ods. 1 infozákona ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované\ninformácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi\nžiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k\ndispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18).\n27. Podľa § 22 ods. 1 infozákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n28. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n29. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal\nSprávny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského\n\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej\naj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych\nsúdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená\npred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/218/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.\nBA-6S/218/2020.\n30. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod na jeho nariadenie\npodľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd preto vec preskúmal bez nariadenia pojednávania, s verejným\nvyhlásením rozsudku formou vyvesenia jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na\núradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3, ods. 4 SSP). Termín a čas verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 10.10.2025 (oznámenie\nbolo vyvesené od 10.10.2025 do 25.10.2025), teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota v zmysle §\n137 ods. 4 SSP. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP je deň 30.10.2025.\n31. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10,\n§ 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie v\nspojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v\nrozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n32. Žalobca sa žalobou podanou v tomto konaní domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovaného v spojení s jeho prvostupňovým rozhodnutím vo veci sprístupnenia informácií,\nvymedzených žiadosťou doručenou žalovanému dňa 12.05.2020, v rozsahu a znení uvedenom v bode\n1. rozsudku. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím teda rozhodol o viacerých požiadavkách žalobcu na\nposkytnutie informácií, pričom s jednotlivými požiadavkami sa vysporiadal nasledujúcim spôsobom:\n- sčasti nevyhovel sprístupneniu informácií vo vzťahu k rozhodnutiu policajta sp. zn. ČVS: E./F. zo dňa\n24.10.2014, keďže rozhodnutie sprístupnil, ale až po vylúčení (vymazaní) osobných údajov s poukazom\nna § 9 ods. 2 infozákona; v tejto časti žalobca prvostupňové rozhodnutie nenapadol rozkladom a k tejto\nčasti neargumentuje ani v podanej žalobe, preto správny súd v tejto časti preskúmavané rozhodnutia\nnepodrobil meritórnemu prieskumu;\n- nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií týkajúcich sa trestného oznámenia a jeho\ndoplnenia v trestnej veci sp. zn. ČVS: E./F., listinného dôkazu – prekladu rozhodcovského nálezu IC\nSID vo veci ARB 14/14 a nadväzujúcich listín dokumentovaných v trestnej veci sp. zn. ČVS: E./F.,\na tiež informácií týkajúcich sa stavu a predmetu trestného konania sp. zn. ČVS: E./F. a ČVS: G./XXXX-XX-XXXX, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) infozákona, teda že žiadané informácie sa týkajú\nrozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní;\n- odmietol žiadosť žalobcu v časti ním položených otázok s poukazom na § 15 ods. 1 infozákona, teda\nz dôvodu, že požadovanú informáciu nemá v dispozícii a nie je mu známy subjekt, ktorý by ju v dispozícii\nmal.\n33. Úlohou správneho súdu v tomto správnom súdnom konaní teda bolo posúdiť správnosť záverov\nžalovaného vo vzťahu k nevyhoveniu žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií podľa § 11 ods. 1\npísm. d) infozákona v konkrétnych trestných veciach a tiež vo vzťahu k odmietnutiu jeho žiadosti\nv časti položených otázok podľa § 15 ods. 1 infozákona. Správny súd závery žalovaného preskúmaval\nv kontexte žalobcom vymedzených žalobných námietok, ktorými bol viazaný (§ 134 ods. 1 SSP) a ktoré\nžalobca zaradil pod žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) SSP.\nV súvislosti s označenými žalobnými dôvodmi správny súd uvádza, že žalobné dôvody podľa § 191 ods.\n1 písm. e), písm. f) SSP boli žalobcom len deklarované, v podanej žalobe im však chýba obsahové\nvymedzenie, teda uvedenie konkrétnych skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré žalobca považuje\nv tomto smere preskúmavané rozhodnutia za nezákonné [§ 182 ods. 1 písm. e) SSP], preto tieto žalobné\ndôvody správny súd nemohol preskúmať a relevantne sa k nim vyjadriť.\n34. Následne sa správny súd zameral na obsah preskúmavaných rozhodnutí z hľadiska možného\nnaplnenia žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, ktorý je kľúčovým vo vzťahu\nk vysporiadaniu sa s ďalšími žalobnými námietkami, konkrétne s námietkou nesprávneho právneho\nposúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Správny súd v tejto súvislosti tak, ako v iných svojich\n\npredchádzajúcich rozhodnutiach, už notoricky opakuje, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou\nz najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní\nzaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkovi konania dôvody, pre ktoré bolo\nrozhodnutie vydané, a následne uplatniť možnosť sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum\ntakéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní. Za\nnepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé,\na rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť\ndôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom\nvyjadrených riadil. Podľa názoru správneho súdu však preskúmavané rozhodnutia ako celok nevykazujú\ntaké nedostatky odôvodnenia, ktoré by dosahovali intenzitu vady nepreskúmateľnosti.\n35. Žalovaný preskúmavané rozhodnutia vo vzťahu k nevyhoveniu žiadosti podľa § 11 ods. 1 písm. d)\ninfozákona odôvodnil v prvostupňovom rozhodnutí s poukazom na znenie označeného ustanovenia,\nktoré podrobne analyzoval. Aplikujúc jeho doslovný výklad prijal záver, že povinnosť zverejňovania vo\nvzťahu k nemu sa vzťahuje len na rozhodnutia policajta vydané v prípravnom konaní podľa Trestného\nporiadku za predpokladu, že by ich sprístupnením neboli ohrozené práva a právom chránené záujmy\nalebo by to nezakazoval zákon, a taktiež sa vzťahuje na informácie o vznesení obvinenia, vrátane\nopisu skutkových okolností trestne relevantného deja, za predpokladu, že by ich sprístupnením neboli\nohrozované práva a právom chránené záujmy alebo by to nezakazoval zákon. Žalovaný tzv. pozitívnym\nvymedzením zákonného textu vyvodil, že ostatné rozhodnutia policajta v trestnom konaní a zákonom\nnepredpokladané úkony trestného konania, napríklad vykonané procesné úkony, podnet na trestné\nkonanie (trestné oznámenie alebo iná zákonom predvídaná okolnosť), aplikácia dôkazných prostriedkov,\nzabezpečovanie dôkazov a ich obsah, stav predprípravného a prípravného konania, vykazujúce\nreláciu na rozhodovaciu činnosť orgánu činného v trestnom konaní, dôvodne požívajú ochranu\npred sprístupňovaním, a teda v podstate verejným poznaním. Negatívnym výkladom predmetného\nustanovenia potom žalovaný prijal záver, že všetky ostatné úkony okrem tých, ktoré toto ustanovenie\nobsahuje, majúce vzťah k rozhodovaniu orgánu činného v trestnom konaní, nepodliehajú sprístupneniu\nv spojení s uplatňovaním všeobecného a subjektívneho práva na informácie. Dôsledkom toho podľa\nžalovaného je, že informovanie sa obmedzuje v závislosti od okolností individuálne určenej veci,\njednotlivo i vo vzájomných vzťahoch, a to na základe rozhodnutia povinnej osoby. Miera ochrany môže\nspočívať v nesprístupnení informácie absolútnou formou alebo v sprístupnení informácie sčasti, pričom\nje nutné veľmi prísne zohľadňovať, či čiastočné sprístupnenie informácie nie je nedôvodnou ingerenciou\ndo pôsobnosti štátneho orgánu z hľadiska alternatívy destabilizácie jeho činnosti alebo zmarenia plnenia\núloh, ktoré sú mu uložené zákonom a či nie je nedôvodným vstupom do rozhodovacieho mechanizmu\norgánov činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“). Je preto treba zároveň prísne skúmať otázku\nmožného neopodstatneného vstupu do podstaty a významu trestného práva ako krajného prostriedku\nochrany spoločnosti pred nebezpečnými konaniami. Trestné právo ako odvetvie práva štátu tvorí\nprioritne represívnu skladbu právneho systému, konštruovanú kogentnými normami zasahujúcimi za\nzákonom predvídaných podmienok do základných práv a slobôd subjektov. Táto vážnosť trestného\npráva sa podľa žalovaného nevyhnutne musí prejaviť zvýšenou ochranou údajov z trestných konaní,\nktoré nemôžu byť voľne dostupné v spoločenskom priestore, predpokladajúc mieru potrebného rešpektu\nspoločnosti pred jeho autoritatívnym charakterom a pôsobením. Z tohto dôvodu podľa žalovaného aj\ninfozákon disponuje prvkami, ktoré chránia okrem práva na informácie aj ďalšie spoločenské hodnoty\na záujmy. Žalovaný poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý tvorí ústavný limit konania\nštátnych orgánov, a vyvodil, že § 11 ods. 1 písm. d) infozákona je potrebné vnímať ako zakazujúcu\nnormu. S poukazom na uvedeného je podľa žalovaného evidentné, že trestné oznámenie, ani do\ntrestného konania zabezpečené listinné dôkazy, sprístupneniu na základe uplatneného subjektívneho\npráva nepodliehajú. Povinná osoba tak vo vzťahu k nim obmedzuje sprístupnenie informácie absolútne.\nMeritum žiadosti je podľa žalovaného výrazom ustanovenia § 196 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý\nustanovuje podmienky podania oznámenia, ktoré nasvedčuje podozreniu z trestného činu. Trestné\noznámenie je vyjadrením skutkových okolností a priebehu skutkového deja s možným trestnoprávne\nrelevantným základom uvádzaným osobou oznamovateľa. Okolnosti uvádzané oznamovateľom je\npodľa žalovaného nutné vyhodnotiť z pozície skutkovej a následne právnej, ktorá znamená spôsob\nrozhodnutia. Trestné oznámenie je prvotným aktom, ktorým sa trestné konanie začína, o ňom orgán\nčinný v trestnom konaní koná a môže ho dopĺňať podľa normatívneho textu § 196 ods. 2 Trestného\nporiadku. Trestné oznámenie je teda materiálnym základom, od ktorého sa derivujú ďalšie úkony\npolicajta alebo prokurátora. Podľa žalovaného dokonca okolnosť, či bolo podané trestné oznámenie\nvo vzťahu k určitému skutkovému základu, presahuje legitímne hranice práva na informácie, ktoré\n\nnie je neobmedzené. Naopak, je obmedzené záujmami deklarovanými inými právnymi predpismi, ako\ni normatívnym textom samotného infozákona, v danom prípade ustanovením § 11 ods. 1 písm. d)\ninfozákona. Oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu, okolnosť jeho podania a samozrejme\nnáhľad na jeho materiálnu stránku nevyhnutne musia požívať ochranu pred sprístupnením. Túto\nochranu priznáva sám zákon z dôvodu záujmu spoločenského, prevyšujúceho záujem na individuálnom\nuspokojení práva na informácie. Trestné oznámenie a skutočnosti v ňom uvedené v kontexte s ďalšími\ndôkazmi kreujú ďalšiu rozhodovaciu činnosť OČTK. Štátny orgán je povinný ich chrániť. Rovnako\nprísne je podľa žalovaného potrebné nazerať aj na Trestný poriadok, ktorý veľmi precízne ustanovuje\nmožnosti nadobudnúť poznatky o konkrétnej trestnej veci podľa § 69 Trestného poriadku. Rešpektovanie\nzákonných textov nemôže byť obchádzané prostredníctvom infozákona. Žalovaný uzavrel, že infozákon\nje založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, ktorá znamená, že povinné\nosoby nesprístupňujú informácie, na ktoré je viazaný zákonný zákaz, ostatné informácie podliehajú aktu\nsprístupnenia. Zákazy sú formulované buď explicitne alebo implicitne, kedy je zákaz možné vyvodiť\nz účelu osobitného zákona a vzťahov, ktoré upravuje, ako napríklad Trestný poriadok.\n36. Vo vzťahu k listinným dôkazom zabezpečeným pre účel trestného konania je podľa žalovaného\nmožné aplikovať obdobnú argumentáciu, keďže OČTK v nadväznosti na § 119 Trestného poriadku\nzabezpečili do trestného konania listinné dôkazy a tieto zadokumentovali do spisu, čo je podľa\nžalovaného výrazom dokazovania, a teda myšlienkovej činnosti vyšetrovateľa. Listinný dôkaz nie je\ninformáciou, ktorá podľa § 11 ods. 1 písm. d) infozákona podlieha povinnosti sprístupnenia, pričom ide\naj o rozpor s Trestným poriadkom, ktorý v § 69 upravuje osoby s legitimitou nazerať do spisu, ktorou\nvšak žalobca ako žiadateľ nie je. Žalovaný tak požadované informácie nesprístupnil.\n37. K požadovanej informácii o stave a predmete konkrétnych trestných konaní žalovaný\nv prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že informácie nesprístupní. Poukázal na to, že infozákon\nneprikazuje takéto informácie zverejniť. Zdôraznil, že predmet trestného konania je výrazom jeho\nmateriálnej stránky, teda výrazom priebehu trestne relevantného skutkového deja, o ktorom OČTK\nkonajú a rozhodujú. Podľa žalovaného nie je pochýb, že žiadaná informácia sa týka rozhodovacej\nčinnosti policajta. Ide o vlastnú rozhodovaciu činnosť, teda činnosť podľa § 11 ods. 1 písm. d) infozákona.\nInformácia o tom, že konkrétne trestné konanie bolo alebo nebolo skončené a informácia o spôsobe\njeho skončenia vrátane jeho predmetu, podľa žalovaného nie je výrazom tých údajov, ktoré je povinná\nosoba viazaná publikovať v spojení s uplatneným právom na informácie. Pokiaľ neboli v predmetných\nveciach vydané rozhodnutia predpokladané na zverejnenie ustanovením § 11 ods. 1 písm. d) infozákona,\npovinná osoba netrpí povinnosťou sprístupniť informácie, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti OČTK.\nŽalovaný dodal, že v danej veci takéto zverejniteľné rozhodnutia vydané neboli, preto obmedzil\nsprístupnenie informácie absolútne, a to aj s poukazom na primárne represívny charakter odvetvia\ntrestného práva, minimalizáciu zásady verejnosti v štádiách prípravného a predprípravného konania\npodľa Trestného poriadku, ako aj na konštantnosť rozhodovacieho procesu povinnej osoby v správnych\nkonaniach tak, aby v obdobných prípadoch nevznikali v rozhodnutiach neodôvodnené rozdiely.\n38. Odmietnutie žiadosti podľa § 15 ods. 1 infozákona žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnil\ns poukazom na to, že táto časť požadovaných informácií sa týka právneho poradenstva na úseku\npráva a vytvorenia informácie, ktorá v momente rozhodovania o žiadosti neexistuje, vrátane informácií\npro futuro. Žalovaný uviedol, že žalobca ako žiadateľ sa v tejto časti žiadosti domáhal vysvetlenia\nprávnych aspektov aplikácie ustanovení Trestného poriadku a informácií, ktoré môžu, ale nemusia\nnastať v budúcnosti. Žalovaný konštatoval, že túto informáciu nemá k dispozícii, keďže nebola vytvorená,\na dodal, že jeho úlohou je poskytovať pravdivé, úplné a korektné informácie, nie informácie založené\nna domnienkach. Jeho úlohou nie je poskytovanie právneho poradenstva, keďže toto je otázkou\nvýkonu advokácie alebo Centra právnej pomoci. Poukázal na výklad pojmu informácia a zhrnul, že\ninformáciou je určitý prejav vo vonkajšom svete, zachytený, zhmotnený, ľahko extrahovateľný, pričom\ntento môže byť predmetom sprístupnenia len za predpokladu, že sa na neho nevzťahuje niektorý\nz dôvodov obmedzení podľa § 8 až § 11 infozákona alebo ak sprístupnenie nezakazuje osobitný zákon.\nPojem informácia nemožno aplikovať na každý údaj, ktorý vznikne vo vedomí človeka s tendenciou\npoznať ho. Poznateľnou informáciou je to, čo má skutočne povinný subjekt k dispozícii a toto zároveň\nnie je regulované obmedzujúcimi alebo zakazujúcimi dôvodmi. Žalovaný v nadväznosti na uvedený\nvýklad pojmu informácia uzavrel, že požadovanou informáciou nedisponuje, keďže takáto informácia\nv súhrne nebola vytvorená, navyše sa vyžadujú údaje, ktoré majú komentovať budúci, ešte nevzniknutý\nstav. Komplex žiadaných údajov nie je zaznamenaný na listine, ani nevzišiel z korektného procesu\n\npráce informačných systémov. Uzavrel, že v kauzálnom vzťahu s pojmom informácia nemá žiadanú\ninformáciu k dispozícii, netrpí povinnosťou ju vytvárať a nemá vedomosť o tom, kde túto informáciu\nmožno získať. V tejto súvislosti žalovaný poukázal najmä na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 8Sži/2/2010 zo dňa 09.12.2010, rozsudok sp. zn. 4Sžso/31/2008\nz 26.02.2009), pričom zdôraznil, že z infozákona nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať\nna žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať\nšetrenia či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť.\n39. Napadnutým rozhodnutím žalovaný prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, keď mal\nza to, že neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového\nrozhodnutia. S poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov a znenie ustanovení infozákona vyslovil\nnázor, že § 11 ods. 1 písm. d) infozákona obsahuje obmedzenie sprístupnenia všetkých tých informácií,\nktoré vykazujú určitý vzťah k rozhodovacej činnosti OČTK. Z aplikačnej praxe podľa žalovaného\nvyplýva, že pod predmetné ustanovenie patrí obmedzenie sprístupnenia nielen rozhodnutí policajta,\nale aj dokumentov, podkladov či iných informácií, ktoré vykazujú vzťah k rozhodovacej činnosti\nsúdu či OČTK, informácií o podaniach a iných aktoch, na podklade ktorých bolo trestné konanie\nzačaté, zápisnice o procesných úkonoch, listinné dôkazy, štádiá vyšetrovania a ich závery vykazujúce\nreláciu k rozhodovacej činnosti OČTK, ktoré nepodliehajú zákonnému príkazu sprístupnenia. Žalovaný\nsa nestotožnil s výkladom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) infozákona zo strany žalobcu, ktorý\nargumentoval tým, že dôvod obmedzenia poskytnúť informácie pominul, pretože všetky konania sú už\nskončené. V tejto súvislosti uviedol, že ide len o subjektívne vnímanie žalobcu, ktoré z predmetného\nustanovenia, ani z iných ustanovení infozákona nevyplýva. Žalovaný sa preto v plnom rozsahu stotožnil\nso závermi a odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, že žalobcom požadované informácie sa týkajú\nrozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní, pričom nejde o povinne sprístupňované\ninformácie podľa § 11 ods. 1 písm. d) infozákona, resp. že žalovaný ako povinná osoba niektoré\ninformácie k dispozícii nemá, teda stotožnil sa aj so záverom prvostupňového rozhodnutia týkajúcim\nsa odmietnutia žiadosti vo vzťahu k položeným otázkam s poukazom na to, že požadované informácie\nk dispozícii nemá a nie je mu ani známy subjekt, ktorý by nimi disponoval.\n40. Správny súd, berúc do úvahy vyššie zhrnuté odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí, nepovažuje\nžalobnú námietku podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP za opodstatnenú. Podľa názoru správneho\nsúdu sa žalovaný dostatočne a presvedčivo, v rámci možností daných charakterom veci (ochrana\nžiadaných informácií), vysporiadal nielen s podstatou samotnej veci, t. j. s dôvodmi nesprístupnenia\npožadovaných informácií, ale v odvolacom konaní sa vyjadril aj k podstatným odvolacím námietkam\nžalobcu, pričom dal presvedčivú odpoveď na nastolené otázky, teda jasne a zrozumiteľne zdôvodnil,\nprečo rozhodol tak, ako rozhodol, a z čoho pritom vychádzal, vrátane poukazu na rozhodovaciu činnosť\nsúdov a aplikované zákonné ustanovenia. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v preskúmavaných\nrozhodnutiach rozvinul aj vlastné úvahy a jeho rozhodnutia nie sú ani protirečivé, práve naopak\n- sú logické, argumentačne nadväzujúce a dostatočne vysvetľujú úvahy žalovaný tak teoretického\ncharakteru, ako aj v prepojení na predmetnú vec, resp. žiadosť žalobcu. Navyše žalobca svoju\nargumentáciu vo vzťahu k tomuto žalobnému dôvodu formuloval len všeobecne, bez poukazu na\nkonkrétne nedostatky odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí, ktoré by mali byť dôvodom na\nkonštatovanie takejto vady. Žalobca len vágne poukázal na to, že žalovaný sa uspokojil so záverom\nprvostupňového rozhodnutia a vec neposúdil v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, avšak neuviedol,\nv čom presne má nedostatok zrozumiteľnosti či dôvodov preskúmavaných rozhodnutí spočívať, teda\nv čom vidí jeho nepreskúmateľnosť, ani aký má tento nedostatok vplyv na jeho práva. Podstatou\nžalobnej argumentácie je skôr nespokojnosť žalobcu s výsledkom konania, resp. s tým, akým spôsobom\nsa žalovaný vysporiadal s jeho námietkami a argumentami, keďže jeho žiadosti nebolo vyhovené.\nTáto skutočnosť však nie je spôsobilá založiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho\nnepreskúmateľnosti. Správny súd nad rámec uvedeného zdôrazňuje, že zo strany orgánov verejnej\nsprávy nie je potrebné dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (m. m. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07,\nI. ÚS 241/07, ako i rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach H. proti I., H. J. proti\nŠpanielsku, Georgiadis proti Grécku), čo v prejednávanej veci bolo splnené. Pokiaľ ide o poskytnutie\nrozhodcovského (arbitrážneho) rozsudku zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré\nžalobca v súvislosti s nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia namietal, je potrebné\nuviesť, že táto skutočnosť nevyplýva z obsahu administratívneho spisu, teda v čase rozhodovania\n\nžalovaného táto nebola k dispozícii a žalovaný nebol povinný sa ňou zaoberať v napadnutom rozhodnutí.\nSvedčí o tom aj obsah príloh predložených žalobcom k žalobe, podľa ktorých k poskytnutiu prekladu\narbitrážneho rozhodnutia malo dôjsť odpoveďou zo dňa 16.09.2020, teda až po vydaní napadnutého\nrozhodnutia. Navyše je potrebné podotknúť, že žalovaný bol povinný zaoberať sa poskytnutím informácií\nv rozsahu vymedzenom žiadosťou žalobcu, ktorá bola zameraná na informácie týkajúce sa ním\noznačených trestných konaní. Arbitrážne rozhodnutie pritom predstavovalo listinný dôkaz v trestnom\nkonaní, teda jeho sprístupnenie podliehalo posudzovaniu v režime konania vedeného zo strany OČTK.\nŽalovaný pri poskytovaní informácií mohol čerpať len zo zdrojov, ktoré mal on sám k dispozícii (§ 3\nods. 1 infozákona).\n41. Správny súd tak uzatvára, že nezistil taký nedostatok odôvodnenia podľa § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku, ktorý by zakladal existenciu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.\n42. V nadväznosti na uvedené správny súd ďalej skúmal správnosť právnych záverov, resp. právneho\nposúdenia danej veci, vyslovených žalovaným v preskúmavaných rozhodnutiach. Vychádzal pritom\nz premisy, že nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa rozumie stav,\nkedy príslušný orgán na správne a úplne zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo\njej časť, prípadne ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží a v dôsledku toho dospeje\nk nesprávnym právnym záverom. V predmetnej veci žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci\nvo vzťahu k aplikácii § 11 ods. 1 písm. d), § 12, § 15 ods. 1 infozákona.\n43. Ustanovenie § 11 infozákona, ktoré je označené ako „Ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám“, je\njednou zo zákonných výnimiek z povinnosti poskytovať informácie, na prístup ku ktorým má právo každý,\nak sú v dispozícii povinnej osoby (§ 3 ods. 1 infozákona). Podľa § 11 ods. 1 písm. d) infozákona povinná\nosoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti\nsúdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní, s výnimkou\ninformácií, ktoré sa sprístupňujú podľa osobitného predpisu (zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o súdoch“), rozhodnutí\npolicajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku\n(rozhodnutie o postúpení veci, zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného\nstíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, zmier a prerušenie\ntrestného stíhania) a informácií o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie\nnezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Predmetné\nustanovenie infozákona teda výslovne ukladá povinnej osobe obmedziť sprístupnenie konkrétnej\ninformácie alebo túto vôbec nesprístupniť, ak ide o rozhodovaciu činnosť súdov alebo OČTK, za\nsúčasného splnenia podmienky, že nejde o zákonné výnimky z tohto ustanovenia, uvedené vyššie. Pri\nrozhodovaní o infožiadosti vo vzťahu k predmetnému ustanoveniu je preto rozhodujúca správna úvaha\npovinnej osoby, ktorá musí s ohľadom na okolnosti veci, teda na podstatu konkrétnej žiadanej informácie,\nposúdiť a ustáliť, či - v prvom rade - ide o informáciu týkajúcu sa rozhodovacej činnosti označených\norgánov, následne, či sa jedná o zákonnú výnimku, na ktorú sa povinnosť obmedzenia nevzťahuje,\na napokon, či je poskytnutie takejto informácie potrebné nesprístupniť vôbec alebo jej sprístupnenie len\nobmedziť.\n44. Správny súd konštatuje, že žalovaný v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí dostatočne jasne\nvysvetlil, aké dôvody ho viedli k záveru, že žalobcom požadované informácie vo vzťahu k trestnému\noznámeniu, jeho doplneniu, ako aj listinnému dôkazu v trestnom konaní a nadväzujúcich listín, stavu\na predmetu trestných konaní, sa týkajú rozhodovacej činnosti OČTK, teda podliehajú zákonnému\nobmedzeniu, pričom zjavne nejde o zákonné výnimky z tohto obmedzenia upravené predmetným\nustanovením, a zodpovedal aj otázku, z akého dôvodu je potrebné požadované informácie úplne\nvylúčiť z ich poskytnutia, nielen prístup k nim obmedziť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3Sžo/40/2015 zo\ndňa 19.10.2016, podľa ktorého „...oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin („trestné\noznámenie“) podlieha v zmysle § 196 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. právnemu režimu Trestného\nporiadku. Zo zásady oficiality vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní sa ním vždy musia zaoberať\na rozhodnúť o spôsobe jeho vybavenia. Informácia, ktorá je obsahom trestného oznámenia sa preto\ndotýka rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a v dôsledku toho podlieha obmedzeniu\nsprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 211/2000 Z. z. Právna povaha trestného\n\noznámenia nie je vylúčená tým, že sa jeho rovnopis nachádza v evidencii žalovaného, ktorý je jeho\npôvodcom...“. Taktiež správny súd poukazuje na to, že z rozsudku NS SR sp. zn. 10Sži/3/2016 zo dňa\n29.11.2016 vyplýva, že „...mohla byť zverejnená informácia o výsledku konania, nie však informácia\no stave, v akom sa trestné konania nachádzajú. V súvislosti so žiadosťou sprístupnenie informácie o\nstave v akom sa žalobcom označené trestné konania nachádzajú, považuje najvyšší súd za dôležité\nuviesť, že zo zákonom stanovenej povinnosti sprístupniť požadované informácie sú vylúčené informácie\ntýkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, ktorými sú napríklad informácie\no postupe vyšetrovania, o jednotlivých úkonoch v trestnom konaní a pod. O trestnom konaní informujú\ntieto orgány podľa § 6 TP, podľa ktorého sa verejnosť o trestnom konaní informuje poskytovaním\ninformácií oznamovacím prostriedkom, pričom je však možné utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli\nzmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pri informovaní musia dbať na ochranu utajovanej\nskutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva\nalebo telekomunikačného tajomstva a tiež na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani\nskutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo\ns trestnou činnosťou nesúvisia. Orgány činné v trestnom konaní osobitne dbajú na záujmy maloletých,\nmladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú.“\n45. Žalovaným uvádzané dôvody aplikácie § 11 ods. 1 písm. d) infozákona správny súd považuje\nza dostatočné a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje, poukazujúc pritom na charakter informácií\ntýkajúcich sa trestného konania, ktoré sa najmä vo svojom rannom štádiu (prípravné konanie) z hľadiska\npredpokladov pre jeho vedenie len formuje, realizujú sa procesné úkony s dopadom na práva obvinených\nosôb a od voľby správneho postupu, a teda myšlienkovej činnosti OČTK, vo veľkej miere závisí jeho\nďalší priebeh, eventuálne i výsledok celého trestného stíhania. Ochrana týchto informácií tak naberá\nna spoločenskom význame, čo potvrdzujú aj samotné ustanovenia Trestného poriadku (por. § 6, §\n69). Zverejnenie predmetných informácií by preto mohlo znamenať nevhodný a neodôvodnený zásah\ndo činnosti OČTK, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť až k zmareniu úloh OČTK či samotného\ntrestného stíhania. Správny súd poukazuje na základný účel trestného konania, ktorým je náležité\nzistenie trestných činov a ich páchateľov tak, aby boli spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti\nboli odňaté, pri zachovaní základných práv a slobôd právnických a fyzických osôb (§ 1 Trestného\nporiadku). Uvedené skutočnosti odôvodňujú úplné vylúčenie týchto informácií z ich poskytnutia, nakoľko\naplikácia inštitútu obmedzenia prístupu k nim (v zmysle zúženia rozsahu poskytovaných informácií či\nanonymizácie niektorých údajov) by nesplnila svoj účel. S ohľadom na uvedené správny súd zastáva\nnázor, že žalovaný ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) infozákona správne vyložil a na danú vec\nsprávne aplikoval, preto námietky žalobcu v tomto smere nie sú opodstatnené. V tejto súvislosti správny\nsúd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 10Sži/3/2016 zo dňa 29.11.2016, podľa ktorého „Cieľom\nzákonného obmedzenia práva na informácie o činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní,\nzamýšľaným zákonodarcom v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, je ochrana pred\nneprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu a orgánov činných v trestnom\nkonaní a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve (čl. 124 a čl. 141 ústavy), ktorý\ncieľ je potrebné považovať za legitímny s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého základného\npráva. Z hľadiska posúdenia vhodnosti tohto obmedzenia, teda či obmedzením prístupu k rozhodnutiam\nsúdov a orgánov činných v trestnom konaní možno vymedzený cieľ dosiahnuť, najvyšší súd uvádza,\nže nesprístupnením informácií o prebiehajúcich konaniach pred vydaním konečného rozhodnutia vo\nveci samej, je v záujme zachovania nezávislosti a nestrannosti súdneho konania a nezasahovania\nresp. neovplyvňovania orgánov činných v trestnom konaní v podstate vylúčená verejná diskusia o\nprejednávanej veci, ktorou by vo veci rozhodujúci sudcovia a orgány činné v trestnom konaní mohli byť\novplyvnení. Toto obmedzenie treba považovať za primerané, keďže informáciu o výsledku rozhodovacej\nčinnosti je súd a orgán činný v trestnom konaní povinný sprístupniť, čím je zabezpečená aj verejná\nkontrola výkonu súdnej moci.“ Ďalej správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „NSS SR“) sp. zn. 4Svk/11/2025 zo dňa 24.04.2025 (bod 38.), podľa\nktorého „Vo všeobecnosti platí, že v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. sa sprístupňujú všetky\ninformácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej\nosoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať,\nči informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa § 9, § 11 a § 12 zákona č.\n211/2000 Z. z. Ak informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba\ninformáciu nesprístupní podľa § 8, § 10, § 11. Spoločným menovateľom pre čiastočné alebo úplné\nobmedzenie práva na informácie je, že sú odôvodnené v súlade so zákonom (test legality) a s cieľom\nsledovaným zákonom (test legitimity) za súčasného zohľadnenia podstaty a zmyslu práva na informácie.\n\nVšeobecnými cieľmi sú opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd\niných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky) a ďalšie ciele vymedzené v § 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z. z. “. Správny\nsúd má za to, že uvedené podmienky testu primeranosti, legality a legitimity boli v danej veci splnené\na žalobcovi bolo právo na informácie o trestných konaniach odňaté v súlade so zákonom a dôvodne.\nNavyše poukazuje na názor NSS SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 5Svk/28/2023 z 25.04.2024 (bod\n35.), podľa ktorého „...Pri konflikte sťažovateľovho práva na informácie a tohto verejného záujmu na\nodhaľovaní trestnej činnosti je podľa kasačného súdu v súlade so zákonom i ústavou, keď sa uprednostní\nverejný záujem...“.\n46. V nadväznosti na uvedené potom nie je dôvodná ani námietka žalobcu o nesprávnej aplikácii\n§ 12 (veta prvá) infozákona na danú vec, keďže žalovaný na základe zákonom podložených úvah\ndospel k záveru, že požadované informácie s ohľadom na ich charakter nie je možné sprístupniť vôbec.\nNeprichádzalo teda do úvahy sprístupnenie po čiastočnom vylúčení informácií, ako to predpokladá práve\noznačené zákonné ustanovenie, keďže požadované informácie podliehali zákonnému obmedzeniu\nako celok. Pokiaľ ide o trvanie dôvodu nesprístupnenia, na ktoré sa viaže oprávnenie odmietnuť\nsprístupnenie informácie (§ 12 veta druhá infozákona), toto nie je možné stotožňovať s okamihom\nukončenia trestného konania, ako to vo svojej žalobnej argumentácii prezentuje žalobca. Takáto\nsúvislosť nevyplýva z § 11 ods. 1 písm. d), ani z § 12 infozákona, a ani z rozsudku NS SR sp.\nzn. 10Sži/3/2016 zo dňa 29.11.2016 či z Dôvodovej správy k zákonu č. 628/2005 Z. z., ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z. z. a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „novela“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 02.01.2006. Správny súd\npoukazuje na to, že predmetnou novelou došlo k zmene ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) infozákona\nz pôvodného znenia „Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní,\nak sa týka neverejného konania, rozhodovania alebo dohľadu, ktoré podľa osobitného zákona vykonáva\nsúd, orgán činný v trestnom konaní alebo orgán verejnej správy“, ktoré predstavovalo podstatne iný\n(užší) okruh poskytovaných informácií. Práve aktuálne znenie predmetného ustanovenia (viď citácia\nbod 24. rozsudku) je tým cieľom, ktorý zákonodarca novelou infozákona zamýšľal, teda rozšírenie\nokruhu sprístupňovaných informácií, a to aj stanovením výnimiek z obmedzenia podľa § 11 ods. 1\npísm. d) infozákona. Skutočnosť, že cieľom predmetnej novely bolo rozšíriť okruh poskytovaných\ninformácií, však neznamená, že poskytovanie informácií nepodlieha žiadnym obmedzeniam. Navyše\npráve uvedené rozhodnutie NS SR, na ktoré vo svojej argumentácii poukazuje aj žalobca, upriamuje\npozornosť na existenciu obmedzenia prístupu k informáciám týkajúcim sa stavu trestného konania (viď\nbod 44. rozsudku). Správny súd zastáva názor, že žalovaný nebol povinný skúmať stav konkrétneho\ntrestného konania na to, aby mohol v danej veci rozhodnúť, ak sa riadne vysporiadal so zákonnými\ndôvodmi nesprístupnenia informácií a (ne)existenciou zákonných výnimiek podľa § 11 ods. 1 písm. d)\ninfozákona, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Čiastková úvaha, či v konkrétnej trestnej veci došlo\nk vydaniu konečného rozhodnutia, je napokon imanentnou súčasťou úvahy o aplikácii predmetného\nustanovenia na konkrétnu vec (najmä existencia výnimiek, medzi ktoré patria informácie, ktoré sa\nsprístupňujú podľa zákona o súdoch, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti\ndruhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku, teda rozhodnutie o postúpení veci, zastavení trestného\nstíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania\nspolupracujúceho obvineného, zmier a prerušenie trestného stíhania).\n47. Vo vzťahu k odmietnutiu sprístupnenia informácie podľa § 15 ods. 1 infozákona žalobca namietal,\nže žalovaný vedel, že predmetnou informáciou disponuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky,\npreto mal žiadosť postúpiť, nie odmietnuť. Správny súd v súvislosti s touto námietkou poukazuje na\nskutočnosť, že k odmietnutiu žiadosti žalobcu žalovaným podľa § 15 ods. 1 infozákona došlo vo\nvzťahu k ním formulovaným otázkam v znení „si Vás dovoľujem požiadať i informáciu, ako môže byť\nvo veci pokračované? Alebo zastavenie znamená absolútny koniec predmetného trestného stíhania?\nA ako sa bude postupovať, ak vo veci IC SID rozhodne aj o merite sporu, nielen o jurisdikcii nad\nžalobcami a tiež ako sa môže postupovať v prípade novej žaloby, ktorú Eurogas už avizovala, že ju\npodá...“ Vzhľadom k tomu, že išlo o otázky teoretického charakteru (zaraditeľné do kategórie právneho\nporadenstva či informácie pro futuro, ako ich označil žalovaný), ktoré žalovaný k dispozícii nemal, bol\nv súlade s § 15 ods. 1 infozákona povinný žiadosť žalobcu v tejto časti odmietnuť. Správny súd dodáva,\nže žalovanému zo žiadneho ustanovenia infozákona nevyplýva povinnosť aktívne zisťovať, kto má k\ndispozícii požadovanú informáciu, pričom právo každého na prístup k informáciám sa viaže na rozsah\n\ndispozície zo strany povinného subjektu (§ 3 ods. 1 infozákona). Takýto postup žalovaného bol preto\nplne v súlade so zákonom a nevykazuje znaky svojvôle či absencie rešpektu k zákonu. Ak mal žalobca\nv čase podávania žiadosti vedomosť o tom, ktorý subjekt ním požadovanými informáciami disponuje,\nnič mu nebránilo v tom, aby sa svojho práva na informácie domáhal priamo tam.\n48. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom verejného záujmu či ochrany životného prostredia\nako dôvodov pre sprístupnenie požadovaných informácií, správny súd poukazuje na ustanovenie\n§ 3 ods. 3 infozákona, podľa ktorého informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo\niného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje, teda žalovanému neprináležalo\nnielen právo, ale ani povinnosť zisťovať takýto dôvod, rovnako tak povinnosť vysporiadať sa s ním\nv napadnutom rozhodnutí. Žalovaný nebol povinný sa osobitne venovať v odôvodnení preskúmavaných\nrozhodnutí ani eurokonformného výkladu ustanovení infozákona, nakoľko z okolností danej veci takáto\npožiadavka nevzišla, navyše do infozákona boli prebrané aj právne záväzné akty Európskej únie (por.\nPrílohu k infozákonu s označením „ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH\nSPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE“).\n49. Správny súd s ohľadom na uvedené skutočnosti rezultuje, že žalobcom vznesené námietky nie sú\nopodstatnené a preskúmavané rozhodnutia boli v tomto smere vydané v súlade so zákonom. Žalobca\nneuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil zákonnosť napadnutého rozhodnutia,\nnavyše žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. f) SSP obsahovo riadne nevymedzil. Správny\nsúd má za to, že žalovaný nepochybil, ak dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na\nsprístupnenie žalobcom požadovaných informácií s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d), § 15 ods. 1\ninfozákona. Správny súd zastáva názor, že nedošlo k nesprávnej právnej aplikácii či k nesprávnemu\nvýkladu ustanovení § 11 ods. 1 písm. d), § 12, § 15 ods. 1 infozákona.\n50. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP (a contrario) a úspešnému žalovanému\nnepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu\ntakúto náhradu spravodlivo požadovať.\n52. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\n\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}