{"guid": "7957b997-22d9-4aae-838d-c96d91d52740:ba9960e8-fc10-4143-8d6d-631e71e2fb41", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201246.3", "spisova_znacka": "BA-4Sa/76/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/76/2020 z 28. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. mája 2025, sp. zn. BA-4Sa/76/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201246.3", "identifikacne_cislo": "1020201246", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Katarína Šmahovská", "sudca_id": 1010, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-smahovska-1010", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-119", "nazov": "§ 119 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-119", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-120", "nazov": "§ 120 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-120", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "nazov": "§ 178 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1", "nazov": "§ 199 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "nazov": "§ 199 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "nazov": "§ 202 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 30 ods. 1 písm. i) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "nazov": "§ 203 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-107.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 107 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-107.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-273.odsek-5", "nazov": "§ 273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-273.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-273"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-67.odsek-4", "nazov": "§ 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-67.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-67"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-133", "nazov": "§ 133 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-133", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-133"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-38", "nazov": "§ 38 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-38", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/334/#paragraf-125", "nazov": "§ 125 zákona č. 334/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/334/#paragraf-125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/334-1991/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-176", "nazov": "§ 176 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-176", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-176"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "nazov": "§ 199 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-119", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-120", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-178", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-202", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-30", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-107", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-273", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-67", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-132", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-133", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-38", "/SK/ZZ/1991/334#paragraf-125", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-176", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba9960e8-fc10-4143-8d6d-631e71e2fb41", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201246.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201246.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201246.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-4Sa/76/2020\n1020201246\n28. 05. 2025\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020201246.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B.\nC., D., nar. XX. XXXX XXXX, bytom E. F. G. XX, H., právne zastúpeného: JUDr. Marián Ďurina,\nadvokát, so sídlom Sibírska 4, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nso sídlom Pribinova 2, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. I./XXXX zo 6. júla 2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností\na osobný úrad, odboru sociálneho zabezpečenia (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) číslo Č.\np.: I./XXXX-XX z 30. marca 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 30 ods. 1 písm.\ni) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny\nporiadok“), s poukázaním na § 84 ods. 1 a v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.\nz. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), bolo konanie vo veci žiadosti žalobcu zo\n16. marca 2020 o priznanie starobného dôchodku podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o\nsociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“), zastavené.\nUvedené rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že právoplatným rozhodnutím orgánu\nsociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: I./X-XX zo dňa 13. júna 1996,\nbol žalobcovi podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb., priznaný starobný dôchodok od 1. júna 1996.\nPoukázal na nadobudnutie účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. od 1. júla 2002 a na jeho ustanovenie\n§ 125 ods. 1, v zmysle ktorého sa starobný dôchodok žalobcu považuje od 1. júla 2002 za výsluhový\ndôchodok. Skutočnosť, že žalobcovi bol starobný dôchodok, po dovŕšení dôchodkového veku, podľa\nzákona č. 100/1988 Zb., už raz priznaný dňom 1. júna 1996, je takou okolnosťou, ktorá vylučuje možnosť\nvzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku, teda na starobný dôchodok, podľa toho istého\nalebo neskoršieho zákona o sociálnom poistení. Dospel preto k záveru, že keďže vo veci priznania\nstarobného dôchodku žalobcu bolo právoplatne rozhodnuté a žalobca nepreukázal žiadne skutočnosti,\nktorými by sa podstatne zmenil skutkový stav veci, žalobcovi nemožno priznať ďalší starobný dôchodok\na bolo potrebné konanie vo veci priznania starobného dôchodku zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. i)\nsprávneho poriadku. Prvostupňový správny orgán posúdil aj návrhy a námietky žalobcu vo vzťahu k dobe\nzapočítanej pre nárok na starobný dôchodok a určenia jeho výšky, k uplatneniu príslušných ustanovení\n\no odstránení tvrdosti zákona, zohľadneniu tzv. zvýhodneného zápočtu a započítaniu doby poistenia\nzískanej v Českej republike.\n2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. I./XXXX zo 6. júla 2020 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol podľa\n§ 59 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. V odôvodnení\npredmetného rozhodnutia žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania, ako aj poukázal na\npredchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa žalobcovho starobného dôchodku a v spojení s na vec sa\nvzťahujúcou relevantnou právnou úpravou považoval prvostupňové rozhodnutie za správne a zákonné.\nNásledne sa zaoberal jednotlivými námietkami žalobcu. Dal do pozornosti, že smernice, stanoviská\na výnosy, na ktoré odkazoval žalobca, upravujú postup správneho orgánu pri posudzovaní vzniku nároku\nna príspevok za službu a jeho výšku, a to výhradne za dobu služobného pomeru. Žalobcovi však\nbol rozhodnutím č. p. I./X-XX zo dňa 13. júna 1996 podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb.\npriznaný starobný dôchodok od 1. júna 1996. Požiadavku žalobcu, aby mu pre starobný dôchodok\nbola zhodnotená doba služobného pomeru dvojnásobne, vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú, a to z\ntoho dôvodu, že zákon č. 100/1988 Zb., podľa ktorého bol nárok odvolateľa na starobný dôchodok a\njeho výšku posudzovaný, nepozná inštitút zvýhodneného zápočtu. Považoval tiež za irelevantné, ak\nžalobca poberal po dovŕšení dôchodkového veku po 31. decembri 2003 príspevok za poskytovanie\nstarostlivosti odkázanej osobe v Českej republike, pretože tento príspevok nie je príjmom z podnikania\nani mzdou zamestnanca, ktoré sú považované podľa § 61 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) za osobný vymeriavací\nzáklad, určený za dobu poistenia získanú v Slovenskej republike, z ktorého je možné vypočítať zvýšenie\nstarobného dôchodku za príslušný kalendárny rok podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z., v\nsúlade s § 261 ods. 3 písm. b) a § 2931 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Pokiaľ žalobca žiadal pre\nnárok na starobný dôchodok a jeho výšku prijať ako hodnoverný dôkaz o preukázaní doby poistenia\nv J. I., čestné vyhlásenie dvoch autentických svedkov o tom, že v období od 1. augusta 1959 do 15.\naugusta 1960 bol zamestnancom uvedeného družstva, žalovaný k tomu uviedol, že musí uprednostniť\ndoklad o preukázanej dobe, vydaný zamestnávateľom, pred predloženým čestným vyhlásením, pričom\nz potvrdenia o dobe zamestnania zo dňa 18. októbra 1991 jednoznačne vyplýva, že v J. I. žalobca\npracoval iba od 1. augusta 1959 do 31. augusta 1959 a od 1. decembra 1959 do 15. augusta 1960. K\nevidenčnému listu dôchodkového zabezpečenia, vydaný Pražskou správou sociálneho zabezpečenia\nČeskej republiky, z ktorého vyplýva, že v období od 1. apríla 1992 do 30. septembra 1992 bol žalobca\nzamestnancom Vysokej školy-Policajná akadémia v Prahe, žalovaný poznamenal, že vzhľadom na\nskutočnosť, že dodatočné preukázanie hodnoverným spôsobom (originálom alebo overenou fotokópiou\npotvrdenia vydaného príslušnou správou dôchodkového poistenia Českej republiky) môže mať vplyv na\nvýšku starobného dôchodku odo dňa jeho priznania, bude sa opätovným posúdením výšky priznaného\nstarobného dôchodku odvolateľa odbor zaoberať v samostatnom správnom konaní, a to z toho\ndôvodu, že predmetom prebiehajúceho konania je odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu o zastavení\nkonania vo veci posúdenia vzniku nároku na druhý starobný dôchodok odvolateľa a nie odvolanie proti\nvýške vyplácaného starobného dôchodku. Zároveň žalovaný zdôraznil, že akýmkoľvek dodatočným\nzhodnotením preukázanej doby dôchodkového poistenia maximálna suma starobného dôchodku, ktorú\nbolo možné žalobcovi v danom čase priznať, bola suma 5 650,-Sk mesačne. Rozhodnutím o priznaní\nstarobného dôchodku, evidovaným pod č. p. I./X-XX zo dňa 13. júna 1996, bol žalobcovi priznaný\nstarobný dôchodok v maximálne možnej sume 5 650,-Sk mesačne. Zdôraznil, že rozhodnutím č. p. I./XXX zo dňa 13. júna 1996, podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb., bol žalobcovi priznaný starobný\ndôchodok od 1. júna 1996. Pre nárok na starobný dôchodok mu bola zhodnotená doba poistenia vrátane\ndôb pred 18. rokom veku v rozsahu 39 rokov a 77 dní, z toho pre zvýšenie starobného dôchodku nad\nzákladnú výmeru bola zhodnotená doba poistenia od 18. roku veku v rozsahu 36 rokov a 70 dní. Dňom\n1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. a s poukazom na jeho ustanovenie § 125 ods.\n1 sa starobný dôchodok žalobcu považuje od 1. júla 2002 za výsluhový dôchodok. To, že sa starobný\ndôchodok žalobcu považuje za výsluhový dôchodok, však nemalo a nemá vplyv na výšku tohto dôchodku\nv čase jeho priznania, a ani na dobu, ktorá bola pre nárok na starobný dôchodok, ktorý sa považuje za\nvýsluhový dôchodok, zhodnotená.\n3. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie priznala v roku 2007 žalobcovi\nstarobný dôchodok. Na základe neskorších zistení dospela k poznatku, že vo veci posudzovania\nnároku žalobcu na starobný dôchodok nie je vecne príslušná. Z uvedeného dôvodu žalobcovi starobný\ndôchodok dňom 2. mája 2016 odňala rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. marca 2016.\n\nSprávnosť uvedeného postupu Sociálnej poisťovne, ústredia bol potvrdený aj rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 5Sd/62/2016-178 zo dňa 11.2.2020. Žalobca na základe postupu Sociálnej\npoisťovne, ústredia, ktorá mu starobný dôchodok najprv priznala a následne od 2. mája 2016 odňala,\ndospel k záveru, že odbor je ten, kto je povinný stratu na odňatom starobnom dôchodku nahradiť, a to tak,\nže za použitia ustanovení o odstraňovaní tvrdosti akéhokoľvek zákona mu má priznať druhý starobný\ndôchodok od 2. mája 2016.\n4. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový orgán mal jednoznačne preukázané, že žalobca\nuž má priznaný starobný dôchodok. Skutočnosť, že žalobcovi bol starobný dôchodok, po dovŕšení\ndôchodkového veku, podľa zákona č. 100/1988 Zb. už raz priznaný dňom 1. júna 1996, je takou\nokolnosťou, ktorá vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku, teda na starobný\ndôchodok podľa toho istého alebo neskoršieho zákona o sociálnom poistení, k čomu odkázal aj na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/134/2010 zo dňa 24. novembra 2011.\nVzhľadom na to, že vo veci priznania starobného dôchodku žalobcu bolo už právoplatne rozhodnuté,\npričom žalobca nepreukázal žiadne skutočnosti, ktorými by sa podstatne zmenil skutkový stav veci a\nžalobcovi nemožno priznať ďalší starobný dôchodok, bolo potrebné podľa názoru žalovaného konanie\nvo veci priznania starobného dôchodku zastaviť.\nII. Rozsah a dôvody žaloby\n5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa §\n199 SSP na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a navrhol, aby správny súd napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Bol toho názoru,\nže pre nárok na starobný dôchodok mu mala byť zhodnotená doba služobného pomeru dvojnásobne\na to s poukazom na smernice, stanoviská, nariadenia, rozkazy a výnosy. Ďalej poukázal na rozhodnutie\nSociálnej poisťovne v Bratislave, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16. marca 2016 vo veci odňatia\nuž priznaného starobného dôchodku, ktoré je predmetom súdneho prieskumu a ktoré predchádza\npredmetnému súdnemu konaniu. Poznamenal, že žalovaný a Sociálna poisťovňa odmietli žalobcovi\nposúdiť nároky vyplývajúce z univerzálneho listinného dôkazu: „Potvrzení prokazujúci dobu poskytovaní\npéče“ z ÚP ČR č. j.: XXXX/XXXX/XXX zo dňa 29. mája 2019, podľa ktorého sa žalobca v čase\nod 2. marca 2015 do 14. januára 2020 osobne staral o odkázanú osobu. Taktiež namietal, že mu\nnebolo započítané reálne odpracované obdobie v J. I.. Podľa jeho názoru žalovaný nepostupoval v\nsúlade so zákonom, v zmysle ktorého správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti zdôrazniac, že zásada voľného hodnotenia\ndôkazov v žiadnom prípade nemôže znamenať ľubovôľu zo strany žalovaného, ktorý je povinný uviesť\nv odôvodnení svojho rozhodnutia skutočnosti, ktoré boli v rozhodnom čase policajnej služby podkladom\npre jeho postup, ďalej je povinný uviesť, ako zhodnotil žalobcove návrhy na dokazovanie, ako sa s nimi\nvysporiadal. Poukázal tiež na možnosti odstraňovania tvrdosti zákona podľa rôznych právnych úprav.\nŽiadal preto o spätné priznanie starobného dôchodku od 2. mája 2016, teda odo dňa, od ktorého mu ho\nSociálna poisťovňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16. marca 2016 odňala, a to napriek\ntomu, že podľa § 273 ods. 5 zákona. č. 461/2003 Z. z. mu ho predtým priznala.\nIII. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu\n6. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Opísal\ngenézu výsluhových a dôchodkových nárokov žalobcu ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré\npredchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia. Poukázal, že mu bola dňa 23. marca 2020 doručená\nžiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 16. marca 2016, ktorú podal prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu. Skutočnosť, že žalobcovi bol starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988\nZb. už raz priznaný dňom 1. júna 1996, je však takou okolnosťou, ktorá vylučuje možnosť vzniku ďalšieho\nnároku na taký istý druh dôchodku, teda na starobný dôchodok, podľa toho istého alebo neskoršieho\nzákona o sociálnom poistení (poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. k.: III. ÚS 17/2020-25\nzo dňa 21. januára 2020). Vzhľadom na to, že vo veci priznania starobného dôchodku žalobcovi\nbolo už právoplatne rozhodnuté, pričom tento žiadosťou, doručenou žalovanému dňa 23. marca 2020,\nnepreukázal žiadne skutočnosti, ktorými by sa podstatne zmenil skutkový stav veci a žalobcovi nemožno\npriznať ďalší starobný dôchodok, bolo konanie vo veci priznania starobného dôchodku zastavené podľa\n\n§ 30 ods. 1 písm. i) zákona o správnom konaní, s poukázaním na § 84 ods. 1 a v súlade s § 81 ods.\n3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z.\n7. V súvislosti s požiadavkou žalobcu, aby mu bol tzv. zvýhodnený zápočet hodnotený pre priznaný\nstarobný dôchodok žalovaný uviedol, zákon č. 100/1988 Zb. nepozná ako dobu dôchodkového poistenia,\ninštitút zvýhodneného zápočtu. Nie je preto dôvodná požiadavka žalobcu, aby mu pre starobný\ndôchodok bola zhodnotená doba služobného pomeru dvojnásobne, a to z toho dôvodu, že spomenuté\nsmernice, stanoviská a výnosy sa na posudzovanie nároku na starobný dôchodok a jeho výšku\nnevzťahujú. Spomenuté smernice, stanoviská a výnosy bolo možné aplikovať len na posudzovanie\nnároku na dávku výsluhového zabezpečenia podľa osobitného predpisu, ktorým bol zákon č. 410/1991\nZb., resp. zákon č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti.\n8. Poukázal, že je tiež irelevantné, ak žalobca poberal po dovŕšení dôchodkového veku po 31. decembri\n2003 príspevok za poskytovanie starostlivosti odkázanej osobe v Českej republike, pretože tento\npríspevok nie je príjmom z podnikania ani mzdou zamestnanca, ktoré sú považované podľa § 61\nzákona č. 461/2003 Z. z. za osobný vymeriavací základ, určený za dobu poistenia získanú v Slovenskej\nrepublike, z ktorého je možné vypočítať zvýšenie starobného dôchodku za príslušný kalendárny rok\npodľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z., v súlade s § 261 ods. 3 písm. b) a § 293l ods. 1 tohto\nzákona. Žalovaný tiež musel uprednostniť doklad o preukázanej dobe, vydaný zamestnávateľom, pred\npredloženým čestným prehlásením, pričom z potvrdenia o dobe zamestnania zo dňa 18. októbra 1991\njednoznačne vyplýva, že v J. I. žalobca pracoval, ako dôchodkovo poistený, iba od 1. augusta 1959 do\n31. augusta 1959 a od 1. decembra 1959 do 15. augusta 1960. Nie je preto možné predložené čestné\nprehlásenie akceptovať, ako dostatočný dôkaz o preukázaní dôchodkového poistenia žalobcu v čase\nod 1. septembra 1959 do 30. novembra 1959.\n9. K dodatočnému preukázaniu doby dôchodkového zabezpečenia evidenčným listom dôchodkového\nzabezpečenia, vydaný Pražskou správou dôchodkového zabezpečenia ČR, z ktorého vyplýva, že v\nobdobí od 1. apríla 1992 do 30. septembra 1992 bol zamestnancom Vysokej školy – Policajná akadémia\nv Prahe, žalovaný uviedol, že touto skutočnosťou zaoberá v samostatnom správnom konaní, a to z toho\ndôvodu, že predmetom prebiehajúceho konania je žaloba proti prvostupňovému rozhodnutiu o zastavení\nkonania vo veci posúdenia vzniku nároku na druhý starobný dôchodok žalobcu, a nie žaloba proti výške\nvyplácaného starobného dôchodku\n10. Žalobca v replike z 26. januára 2021 zopakoval svoje argumenty a zotrval na zrušení napadnutého\nrozhodnutia a žiadal o spätné priznanie starobného dôchodku od 2. mája 2016, pretože týmto dňom mu\nho Sociálna poisťovňa rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 16. marca 2016 odňala, a to napriek\ntomu, že podľa § 273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. mu ho predtým priznala.\n11. Žalovaný v reakcii na repliku žalobcu svojou duplikou z 19. marca 2021 poukázal na správne\nkonanie vedené žalovaným vo veci zvýšenia starobného dôchodku, ktorý sa považuje za výsluhový\ndôchodok, žalobcu, podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z., za dobu dôchodkového poistenia\nzískanú po dovŕšení dôchodkového veku. V uvedenom konaní žalovaný opakovane preveril všetky\ndoby dôchodkového poistenia žalobcu s cieľom správne posúdiť nielen celkovú dobu zhodnotenú\nžalobcovi pre nárok na tento dôchodok, ale aj pre jeho výšku. Priložil aj vyjadrenie žalobcu zo dňa\n28.decembra 2020, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 31. decembra 2020, z ktorého majú vyplývať\nnové skutočnosti o dobe dôchodkového poistenia, započítanej pre nárok na starobný dôchodok, ktorý sa\npovažuje za výsluhový dôchodok žalobcu v takom zmysle, že k zmene započítanej dôchodkovej doby\nnedochádza.\nIV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal\n12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\n\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n14. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.\n15. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom\nverejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo\nveci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.\n16. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n17. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n18. Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\npríslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.\n19. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n20. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.\n21. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n22. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa\nprávoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n23. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o\nzriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych\nsúdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov\nsprávne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov\nprešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na\nSprávny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená\nnáhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny\nobsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského\noddelenia 17Sa.\n24. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a priebeh\nadministratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase\nprávoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby\na dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), na prejednanie veci nariadil podľa\n§ 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania a dospel k záveru, že\nsprávna žaloba je nedôvodná.\n25. Na pojednávaní konanom dňa 7. mája 2025 právny zástupca žalobcu zotrval na žalobnom návrhu,\nodkázal na vyjadrenia a písomnosti založené v spise a predniesol svoje argumenty. Osobitne poukázal,\nže žalobca poberal po dobu 14 rokov do 16. marca 2016 starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne,\nktorý mu bol odňatý. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o odňatí starobného dôchodku podal žalobca\nopravný prostriedok, avšak svoj spor na Krajskom súde v Bratislave ako aj na Najvyššom súde\nSlovenskej republiky prehral. Keď nebolo možné tento starobný dôchodok poberať v civilnej oblasti, tak\nsa žalobca obrátil na žalovaného. Ďalej sa zaoberal spornými dobami dôchodkového poistenia. Žiadal\n\nzrušiť administratívne rozhodnutia oboch stupňov a vec vrátiť na ďalšie konanie, a priznať žalobcovi\nprávo na náhradu trov konania. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich vyjadreniach vo\nveci. Žiadala žalobu zamietnuť.\n26. Zo spisu, ktorého súčasťou bol administratívny spis žalovaného ako aj dávkový spis Sociálnej\npoisťovne týkajúci sa žalobcu, vyplýva, že žiadosťou zo 16. marca 2020 doručenou žalovanému 23.\nmarca 2020 sa žalobca okrem iného domáhal spätného priznania starobného dôchodku od 2. mája 2016\nz dôvodu, že týmto dňom mu ho Sociálna poisťovňa rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo 16. marca\n2016 odňala a to napriek tomu, že podľa § 273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. mu ho predtým priznala.\nO uvedenej žiadosti bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím tak, že konanie o tejto žiadosti o priznanie starobného dôchodku bolo zastavené.\n27. Z administratívneho spisu žalovaného ďalej súd zistil, že listom žalovaného z 30. marca 2020\nbol právny zástupca žalobcu upovedomený, že v súčasnosti prebieha na odbore konanie o zvýšení\nstarobného dôchodku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002\nZ. z. V danom konaní sa tiež riadne postupovalo, žalovaný vykonával šetrenie a dokazovanie ohľadom\ndôb dôchodkového poistenia získaných aj v Českej republike od roku 1956 do roku 1959 a od 2. marca\n2015, čo vyplýva z listu žalovaného číslo: I./XXXX-XX zo 16. decembra 2020 adresovanom právnemu\nzástupcovi žalobcu. Z jeho obsahu je zrejmé, že dodatočne preukázaná doba dôchodkového poistenia\nzískaná na území Českej republiky od 1. apríla 1992 do 30. septembra 1992 (t.j. 153 dní), by, s už\nzapočítanou dobou dôchodkového poistenia získanou v Českej republike (t.j. 360 dní), presiahla jeden\nrok (360 dní + 153 dní = 1 rok a 148 dní), čo znamená, že žalobcovi za dobu 1 rok a 148 dní, za zákonom\nstanovených podmienok, vzniká nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov o sociálnom\nzabezpečení Českej republiky. Vylúčením dôb získaných v Českej republike z dôb zhodnotených pre\nvýšku starobného dôchodku, dôjde k zníženiu sumy priznaného starobného dôchodku, čo by malo za\nnásledok aj zníženie sumy v súčasnosti poberaného starobného dôchodku. Právny zástupca žalobcu\nna uvedené reagoval listom z 28. decembra 2020 (tento list tvoril aj prílohu dupliky žalovaného), že\nnesúhlasí s dodatočným započítaním doby dôchodkového poistenia získanej na území Českej republiky.\nZ uvedeného vyplýva, že hodnotenie dôb dôchodkového poistenia, sa riešilo v inom konaní žalovaného\n(o zvýšenie sumy starobného dôchodku), ako v ktorom došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia,\na predmetom tohto súdneho konania môže byť len to, čo bolo predmetom pred správnym orgánom,\na teda v danom prípade rozhodnutie o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 2. mája\n2016.\n28. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobcovi bol rozhodnutím č. p. I./X-XX zo dňa 13. júna 1996\npodľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. priznaný starobný dôchodok od 1. júna 1996. Na určenie\nsumy jeho starobného dôchodku boli zhodnotené preukázané doby zabezpečenia, a to doba štúdia od\n23. mája 1959 do 31. júla 1959, civilné zamestnanie od 1. augusta 1959 do 31. augusta 1959, civilné\nzamestnanie od 1. decembra 1959 do 15. augusta 1960, základná vojenská služba od 16. augusta\n1960 do 15. augusta 1962, výkon služby PZ od 16. augusta 1962 do 30. septembra 1991, evidovaný\nna ÚPSVaR od 1. októbra 1991 do 31. marca 1992, civilné zamestnanie od 1. novembra 1992 do 22.\nmája 1996 a doba po vzniku nároku na starobný dôchodok od 23. mája 1996 do 31. mája 1996. Nakoľko\nžalobca vykonával zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií v rozsahu\nnajmenej 20 rokov a získal aspoň 25 rokov doby zamestnania, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55\nrokov veku dňa 23. mája 1996. Orgánom, ktorým bol starobný dôchodok navrhovateľovi priznaný je aj\nnaďalej vyplácaný. Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z., ktorý v § 125 ods. 1\nuviedol, že za určených podmienok sa starobné dôchodky považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto\nzákona. Nie je tiež sporné, že žalobcovi bol starobný dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb.,\ntento starobný dôchodok mu naďalej patrí a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa\niba považuje. Výsluhový dôchodok podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z.z. mu priznaný nebol, ani mu\nnaň nevznikol nárok. Keďže žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 1. januárom\n2005 a starobný dôchodok mu aj bol od 1. júna 1996 priznaný, § 273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.\nsa na neho nevzťahuje.\n29. Skutočnosť, že žalobcovi bol starobný dôchodok, po dovŕšení dôchodkového veku, podľa zákona\nč. 100/1988 Zb. už raz priznaný dňom 1. júna 1996, je takou okolnosťou, ktorá vylučuje možnosť\nvzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku, teda na starobný dôchodok podľa toho istého\n\nalebo neskoršieho zákona o sociálnom poistení. Uvedené vyplýva napr. z rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 9So/134/2010 zo dňa 24. novembra 2011.\n30. Na uvedené nemá vplyv ani domnienka žalobcu o tom, že odbor mu mal pre nárok a výšku\nstarobného dôchodku započítať dobu služobného pomeru dvojnásobne (tzv. inštitút zvýhodneného\nzápočtu), zhodnotiť aj dobu dôchodkového poistenia od 1. septembra 1959 do 30. novembra 1959 z\ndôvodu, že túto dobu preukázal čestným vyhlásením, prípadne zhodnotiť dobu dôchodkového poistenia\nzískanú po dovŕšení dôchodkového veku v českom systéme sociálneho poistenia. V napadnutom\nrozhodnutí sa žalovaný venoval aj jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu vo vzťahu k dobám\nslužobného pomeru resp. dobám sociálneho poistenia, hoci tieto mohli mať potenciálne vplyv na výšku\njeho starobného dôchodku, a nie na jeho druhé priznanie.\n31. Doba služobného pomeru od 16. augusta 1960 do 15. augusta 1962 a od 16. 08 1962 do 30.\nseptembra 1991 nie je novou skutočnosť, pretože táto bola žalobcovi zhodnotená už v právoplatnom\nrozhodnutí žalovaného č. p. I./X-XX zo dňa 13. júna 1996. Pokiaľ ju žalobca žiada zhodnotiť\ndvojnásobne, je potrebné súhlasiť s názorom žalovaného, že zákon č. 100/1988 Zb. nepozná inštitút\nzvýhodneného zápočtu, a predpisy na ktoré žalobca odkazoval upravujú postup správneho orgánu pri\nposudzovaní vzniku nároku na príspevok za službu a jeho výšku a to výhradne za dobu služobného\npomeru. Podľa § 125 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom\npolicajnom zbore a v zbore hradnej polície, federálne ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným\nprávnym predpisom, v akom rozsahu sa pre priznanie príspevku za službu zvýhodnene započítava\nslužba výkonného letca a výkon funkcií osobitnej povahy a osobitného stupňa nebezpečnosti. Sám\nžalobca neuviedol žiadne ustanovenie zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého by mu bolo možné\nuvedenú dobu zhodnotiť dvojnásobne pre nárok na starobný dôchodok, ale len odkazoval na predpisy,\nktoré sa na jeho starobný dôchodok nedajú aplikovať.\n32. Ako už bolo uvedené v bode 26 tohto rozsudku správneho súdu, započítaniu dôb dôchodkového\npoistenia získaných v Českej republike sa žalovaný venoval zvlášť v konaní o zvýšenie priznaného\nstarobného dôchodku (čo vyplýva aj z listu žalovaného číslo I./XXXX-XX zo 16. decembra 2020\nzaloženého v administratívnom spise).\n33. Pre úplnosť sa žiada vo vzťahu k rozhodnutiam Sociálnej poisťovni, ústredie uviesť, že z pripojeného\ndávkového spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa ústredie priznala žalobcovi v roku 2007 starobný\ndôchodok. Na základe neskorších zistení dospela k poznatku, že vo veci posudzovania nároku žalobcu\nna starobný dôchodok nie je vecne príslušná. Z uvedeného dôvodu žalobcovi starobný dôchodok dňom\n2. mája 2016 odňala rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. marca 2016. Správnosť uvedeného\npostupu Sociálnej poisťovne, ústredia bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 5Sd/62/2016-178 zo dňa 11. februára 2020 a následne Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil\nuvedený rozsudok krajského súdu a to rozsudkom sp.zn. 7So/4/2020 z 12. marca 2021.\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky v žalobcovej veci v rozsudku sp.zn. 7So/4/2020 z 12. marca 2021\nrovnako konštatoval, že vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988\nZb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z.z., pričom takýto záver vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, a to napríklad\naj z rozhodnutí, ktoré boli vydané v obdobných veciach sp. zn. 9So/41/2008 z 29. septembra 2008,\n9So/129/2010 z 24. novembra2011, 9So/134/2010 z 24. novembra 2011 a 7So/24/2011 z 29. februára\n2012, 1So/97/2014 z 19. januára 2016, 7So/38/2016 z 14. decembra 2017, od ktorých nemá odvolací súd\ndôvod sa odkloniť. Ďalej najvyšší súd tiež poukázal, že právomoc na posúdenie nároku na hodnotenie\nvšetkých získaných období poistenia, pokiaľ sa navrhovateľ domnieva, že mu niektoré obdobia vo\nvšeobecnom systéme neboli správne a úplne zhodnotené, prislúcha príslušnému útvaru sociálneho\nzabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý mu dôchodok priznal a naďalej vypláca.\nSprávny súd k tomu uvádza, že to neznamená, že mu má byť znova priznaný starobný dôchodok od\n2. mája 2016 tak, ako to požaduje žalobca, ale to, že všetky preukázane získané obdobia poistenia mu\nbudú zhodnotené (a prípadne premietnuté do zmeny výšky dávky), pričom orgánom na toto zhodnotenie\nje práve útvar sociálneho zabezpečenia žalovaného.\n35. Žalobca na základe postupu Sociálnej poisťovne, ústredia, ktorá mu starobný dôchodok najprv\npriznala a následne od 2. mája 2016 odňala, dospel k záveru, že útvar žalovaného je ten, kto je povinný\n\nstratu na odňatom starobnom dôchodku nahradiť, a za použitia ustanovení o odstraňovaní tvrdosti\nakéhokoľvek zákona mu má priznať druhý starobný dôchodok od 2. mája 2016. K tejto námietke správny\nsúd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 So/200/2016 z 28.\nfebruára 2018, vo vzťahu k príslušným ustanoveniam zákona č. 100/1988 Zb. o odstraňovaní tvrdosti\nzákona, v ktorom bolo konštatované, že tvrdosti, ktoré sa vyskytnú pri vykonávaní tohto zákona (zákona\nč. 100/1988 Zb.), môže odstrániť v rozsahu svojej pôsobnosti minister práce, sociálnych vecí a rodiny\nSlovenskej republiky, resp. ministrom poverený orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý rozhodnutie aj\nvydal (§ 176 podľa 100/1988 Zb.). Zo znenia § 176 zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva podmienka,\nže subjekt, ktorý o odstránenie tvrdosti žiada, nemá podľa zákona právo na poskytnutie konkrétnej\ndávky, pretože nespĺňa (v celom rozsahu) podmienky pre jej poskytnutie. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky zdôraznil, že nejde o vynútiteľnosť pozitívneho rozhodnutia v prospech žiadateľa, ale len o jeho\nmožnosť. Nárok na dávku teda nevyplýva zo zákona, ale z rozhodnutia príslušného orgánu sociálneho\nzabezpečenia, ktoré má pre poberanie dávky konštitutívny význam. Keďže nejde o zákonný nárok na\ndávku, nemožno sa jej dovolávať na súde. Navyše, v máji 2016 už žalovaný ani nemohol postupovať\npodľa zákona č. 100/1988 Z.z., ktorý bol zrušený zákonom č. 461/2003 Z.z.\n36. Správny súd preto dospel k záveru, že pokiaľ vo veci priznania starobného dôchodku žalobcu bolo\nuž raz právoplatne rozhodnuté, pričom žalobca nepreukázal žiadne skutočnosti, ktorými by sa podstatne\nzmenil skutkový stav veci (vo vzťahu k priznaniu starobného dôchodku žalobcovi), správne orgány oboch\nstupňov postupovali správne, pokiaľ konanie vo veci priznania starobného dôchodku žalobcovi zastavili.\n37. Vzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam, skutkovým zisteniam a citovaným ustanoveniam\nzákonov, správny súd v postupe a v úvahách žalovaného, obsiahnutých v preskúmavanom\nadministratívnom rozhodnutí a v jeho právnom posúdení veci nezistil nedostatky namietané žalobcom,\nktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol\n(v spojení s § 199 ods. 3 SSP).\n38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia\na podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nSSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\n\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}