{"guid": "c4e30163-3833-496f-9150-ebc644c30e38:7d420a8f-ee11-41d0-bc77-80473bc39dd3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201233.4", "spisova_znacka": "BA-1S/202/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/202/2020 z 9. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 9. októbra 2025, sp. zn. BA-1S/202/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201233.4", "identifikacne_cislo": "1020201233", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-10-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-170.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 170 ods. 3 písm. b) ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-170.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015/paragraf-170"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-38h.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 38h ods. 4 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-38h.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-38h"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/343#paragraf-170", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2001/136#paragraf-38h"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d420a8f-ee11-41d0-bc77-80473bc39dd3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201233.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201233.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201233.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/202/2020\n1020201233\n09. 10. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020201233.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členiek senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej,\nv právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., IČO: 47 079 690, so sídlom: Sasinkova 5, 811 08 Bratislava,\nprávne zastúpeného: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., IČO: 50 074 369, so sídlom: Mostová 2, 811\n02 Bratislava, a súčasne právne zastúpeného: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., IČO: 47 876 034, so sídlom:\nLermontovova 16, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31 797 903,\nso sídlom: Ružová dolina 606/10, 821 09 Bratislava, P.O.BOX 98, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. s. 9897-9000/2020, 9898-9000/2020 zo dňa 29.07.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Na základe námietok žalobcu ako záujemcu vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky\n„Zabezpečenie stravných poukážok pre potreby mesta Dunajská Streda“, vyhlásenej verejným\nobstarávateľom mestom Dunajská Streda (ďalej len „verejný obstarávateľ“ alebo „kontrolovaný“)\nv Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2020/S 059-141740 zo dňa 24.03.2020 a vo Vestníku\nverejného obstarávania č. 67/2020 dňa 25.03.2020 pod značkou 12018 – MSS (ďalej len „predmetná\nverejná súťaž“), doručených žalovanému dňa 04.05.2020 a smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. b)\nzákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ZVO“) proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných\nna vypracovanie ponuky (ďalej len „námietky č. 1“), a námietok žalobcu, doručených žalovanému dňa\n13.05.2020 a smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. g) ZVO proti inému úkonu kontrolovaného (ďalej\nlen „námietky č. 2“), bolo začaté konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 171 ZVO.\nOznámenie o začatí konania žalovaný vydal dňa 06.05.2020 pod č. 7489-6000/2020-OD-L a následne\nkonania o preskúmanie námietok č. 1 a námietok č. 2 spojil podľa § 171 ods. 7 ZVO do jedného konania.\n2. Po uskutočnení procesných úkonov v spojenom konaní vydal Úrad pre verejné obstarávanie, Odbor\ndohľadu (ďalej len „prvostupňový orgán“), rozhodnutie č. 7489-6000/2020-OD, 7903-6000/2020-OD zo\ndňa 09.06.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým námietky č. 1 a námietky č. 2 žalobcu\npodľa § 175 ods. 3 ZVO zamietol.\n\n3. Na základe žalobcom podaného odvolania Úrad pre verejné obstarávanie, Rada Úradu pre\nverejné obstarávanie (ďalej len „žalovaný“) dňa 29.07.2020 vydal rozhodnutie č. s. 9897-9000/2020,\n9898-9000/2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie č. 1 a odvolanie č. 2 žalobcu\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil podľa § 177 ods. 12 ZVO.\nII.\nŽaloba\n4. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 28.08.2020 v zákonom stanovenej lehote na Krajský\nsúd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu aj „preskúmavané\nrozhodnutia“) z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda namietal nesprávne právne\nposúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatočne zistený skutkový stav.\nK nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že žalovaný posudzovanú vec nesprávne\nprávne posúdil tým, že obsah správne zvolenej právnej normy nesprávne interpretoval a interpretovanú\nprávnu normu nesprávne aplikoval. Závery žalovaného týkajúce sa právneho posúdenie zisteného\nskutkového stavu nemajú podľa žalobcu oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch\na nereflektujú zistený stav veci, preto na ne nemožno prihliadať.\n5. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne interpretoval a aplikoval § 10 ods. 2 ZVO, konkrétne princíp\nnediskriminácie hospodárskych subjektov v kontexte obstarávania zákazky, keďže toto obstarávanie\nvykazuje znaky skrytej diskriminácie, ktorá je založená na uplatňovaní formálne rovnakých požiadaviek,\nktoré však majú na niektoré hospodárske subjekty významne odlišný dopad a vedú k rovnakému\nvýsledku ako priama a zjavná diskriminácia. Významne odlišný dopad pritom spočíva v tom, že\ndo verejného obstarávania sa nemohli zapojiť subjekty, vrátane žalobcu, ktoré podnikajú v oblasti\nsprostredkovania zabezpečenia stravovania zamestnancov formou elektronických stravných lístkov\n(nie papierových). Účel verejného obstarávania bol jasne deklarovaný v zverejnení oznámenia o jeho\nvyhlásení, ako aj v súťažných podkladoch, pričom ho podľa žalobcu bolo možné splniť nielen vyhlásením\nužšie definovaného predmetu zákazky, ale aj jeho širšou definíciou. Verejný obstarávateľ si však\ndobrovoľne vybral tú alternatívu, ktorá je obmedzujúca, a zdôvodnil to s poukazom na potreby svojich\nzamestnancov, primárny cieľ predmetu zákazky tak vychádzal z reálnych požiadaviek a potrieb jeho\nzamestnancov, preto vyhodnotil papierovú formu stravných lístkov ako vhodnejšiu, a argumentoval\naj tým, že zmena na inú formu by so sebou niesla zvýšené náklady na jej financovanie v internom\nprostredí kontrolovaného. Takáto obhajoba zvolenej špecifikácie predmetu zákazky je podľa žalobcu\nnedostatočná, nepodložená a zjavne účelová. Žalovaný sa s ňou stotožnil a dokonca ju nekriticky prijal,\ns čím žalobca vyjadril nesúhlas. Poukázal pritom na to, že elektronické stravovacie karty sú určené na\nten istý účel ako papierové stravné lístky, t. j. stravovanie zamestnancov. Žalobca preukázal splnenie\nďalšieho predpokladu, a to predloženie zoznamu akceptačných miest (zazmluvnených stravovacích\nzariadení) a preukázal, že účel zákazky by sa dosiahol aj formou stravovacích kariet. Žalobca dodal,\nže pokiaľ sa kontrolovaný rozhodne diktovať spôsob dosiahnutia účelu zákazky tak ako v predmetnej\nveci, hrozí riziko, že diskvalifikuje ostatné subjekty na trhu, ktoré sú schopné ponúknuť rovnaké alebo\nlepšie riešenie plnenia, avšak inou formou. Definovanie predmetu zákazky je síce v kompetencii\nverejného obstarávateľa, avšak stanovenie požiadaviek na predmet zákazky nemôže byť v rozpore\nso základnými princípmi verejného obstarávania. Podľa žalobcu predloženie záznamu z rokovania\nzávodného výboru odborovej organizácie SLOVES pri Mestskom úrade v Dunajskej Strede zo dňa\n27.01.2020, podľa výsledkov ktorého závodný výbor nesúhlasí s výmenou papierových stravných lístkov\nna stravovacie karty, nie je podľa žalobcu dostatočným dôvodom, pre ktorý by mal byť vylúčený zo\nsúťaže. Podľa žalobcu je nemysliteľné, aby kontrolovaný bránil zabezpečeniu stravovacích služieb\ntechnologicky a environmentálne vyspelým spôsobom a výslovne požadoval len papierové stravné\nlístky. Ak má kontrolovaný obavy z používania nových technológií, takýto argument nemôže byť\nrelevantný, lebo keď je niečo zaužívané, neznamená to, že je to automaticky správne. Kontrolovaný\nv administratívnom konaní objektívne nepreukázal, čo by skutočne bránilo aplikácii elektronických kariet\njeho zamestnancami. Obmedzenie hospodárskej súťaže len na základe „zaužívaných procesov“ je\npodľa žalobcu absurdné. Kontrolovaný nepreukázal ani to, že by jeho požiadavky boli opodstatnené\na dôvodné, napríklad s poukazom na nemožnosť „sprocesovania“ stravovacích kariet. Žalobca zdôraznil,\nže nespornou výhodou elektronických poukážok je práve zjednodušenie administratívy a zníženie\nnákladov. Efektívnosť a ekonomickosť je však to posledné, na čom kontrolovanému a žalovanému\n\nzáleží. Strach z inovácií a neodôvodnené obavy nie sú spôsobilé zvrátiť vývoj a zatieniť nesporné výhody\nelektronických kariet.\n6. Podľa žalobcu je prirodzené, že papierová a elektronická poukážka nie sú totožné a sú s nimi spojené\nviaceré odlišnosti. Z pohľadu diskriminácie a rovnosti je však podľa žalobcu dôležité, že obe slúžia\nrovnakému účelu. Tvrdenia žalovaného, že obstaranie predmetu zákazky vyplýva z odôvodnených\npotrieb kontrolovaného, nebolo v konaní preukázané, preto na ne nemožno prihliadať. Žalobca poukázal\nna rozhodovaciu prax Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „PMÚ“), v rámci ktorej sa\nPMÚ zaoberal vymedzením tovarového relevantného trhu, pričom uviedol, že elektronické poukážky sú\nalternatívnou podobou papierových stravovacích poukážok a obe sú plne zastupiteľnými tovarmi.\n7. Podľa žalobcu nie je pravdivé ani tvrdenie, že na trhu pôsobí dostatok subjektov poskytujúcich práve\npredmet zákazky. Poukázal na to, že všetkým subjektom okrem žalobcu a ďalšej jednej spoločnosti bol\nuložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov, teda predmetného obstarávania\nsa nemohli zúčastniť. Tento zákaz mal byť zohľadnený a následne vyhodnotený. Podľa žalobcu\nteda nie je pravda, že na trhu v čase vyhlásenia súťaže na predmet zákazky pôsobilo dostatočné\nmnožstvo subjektov, čím sa podľa neho vylúčenie elektronických stravných poukážok zo špecifikácie\npredmetu zákazky stáva o to viac diskriminačným v danom čase. Žalobca zdôraznil, že požiadavka\nna papierovú formu stravných poukážok nie je analogicky požiadavkou na funkciu alebo výkon,\nale požiadavkou na formu – spôsob plnenia. Takáto podmienka je pritom spôsobilá bezdôvodne\nobmedziť hospodársku súťaž, je teda diskriminačná, keďže požadovaný obsah, kvalitu aj rozsah plnenia\ndokážu hospodárske subjekty poskytnúť aj inou formou. Žalobca poukázal aj na rozhodovaciu činnosť\nžalovaného, podľa ktorej uprednostnenie jednej formy predmetu zákazky nemusí byť nutne znakom\ndiskriminácie záujemcov, ale je potrebné posudzovať uplatniteľnosť a využiteľnosť tej - ktorej formy\nna zabezpečenie účelu verejného obstarávania, ktorým v tomto prípade je stravovanie zamestnancov.\nŽalovaný neposkytol rozumné vysvetlenie, prečo by papierová forma mala byť uplatniteľná pre\nkontrolovaného, ale elektronická už nie. Žalovaný sa len nekriticky stotožnil s názorom kontrolovaného\na svoje rozhodnutia založil na nepreukázanom skutkovom stave.\n8. Žalobca ďalej poukázal na rozhodovaciu činnosť žalovaného, podľa ktorej verejný obstarávateľ musí\npredmet zákazky opísať takým spôsobom, aby vytvoril predpoklady na účasť vo verejnom obstarávaní\ndostatočnému počtu hospodárskych subjektov transparentným spôsobom, bez vytvárania zbytočných\nnejasností a pochybností pre hospodárske subjekty, ktoré by mohli byť konaním verejného obstarávateľa\nodradené od predloženia ponuky. Vylúčenie elektronickej formy poukážok takúto pochybnosť do celého\nprocesu podľa žalobcu vnáša. Podľa názoru žalobcu je konanie kontrolovaného aj v rozpore s českou\njudikatúrou, ktorá má s našou právnou úpravou spoločný základ v európskych smerniciach, a ktorá\nhovorí o skrytej diskriminácii.\n9. Žalobca ďalej namietal možnosť účasti niektorých subjektov vo verejnom obstarávaní. Poukázal na to,\nže rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba proti rozhodnutiu PMÚ zamietnutá, nadobudlo právoplatnosť\n28.03.2019 a bola proti nemu podaná kasačná sťažnosť. Podľa žalobcu však ide o konečné rozhodnutie\nvo veci. Poukázal na znenie § 38h ods. 4 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej\nsúťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii\nministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „ZOHS“) a § 32 ods. 6 písm. c) ZVO. Podľa žalobcu ani odkladný účinok kasačnej\nsťažnosti nemôže mať vplyv na jeho existenciu, resp. jeho platnosť a právoplatnosť. Zdôraznil význam\nrozdielu medzi právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia ako i skutočnosť, že podanie kasačnej\nsťažnosti samo osebe nemôže byť prostriedkom pre účelové obchádzanie právoplatne uložených\nsankcií. Samotná sankcia by sa totiž minula účinkom. Kasačnou sťažnosťou dochádza len k odkladu\nvykonateľnosti, pričom ustanovenie ZOHS a ZVO vyžadujú konečné rozhodnutia, ktoré viažu na okamih\nprávoplatnosti. Zdôraznil základné princípy výkladu právnej formy, najmä princíp predvídateľnosti\na právnej istoty, a uzavrel, že predmetné ustanovenia je potrebné vykladať prísne reštriktívne.\n10. S ohľadom na uvedené podľa žalobcu kontrolovaný vo verejnom obstarávaní pochybil, keď nielenže\nnevylúčil sporných uchádzačov z verejného obstarávania, ale ponuka jedného z uchádzačov bola\nakceptovaná ako úspešná. Žalovaný si tak nesprávne vyložil ustanovenia ZVO a ZOHS a napadnuté\nrozhodnutie trpí nezákonnosťou.\n\n11. Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti žalobca uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nie\nje zrejmé, aké úvahy viedli žalovaného pri vyhodnotení argumentov žalobcu a tento nedostatočne\nvyhodnotil námietku porušenia princípu nediskriminácie a transparentnosti. Žalovaný bol povinný\nvysporiadať sa so všetkými predloženými argumentami a skutočnosťami relevantnými pre správne\nposúdenie veci a bol povinný svoje úvahy náležite zdôvodniť. Veľká časť rozhodnutia obsahuje len\ncitácie bez vlastnej úvahy žalovaného a takéto rozhodnutie je arbitrárne, svojvoľné a nepreskúmateľné.\nNapadnuté rozhodnutie podľa žalobcu trpí aj vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže\nžalovaný svoje tvrdenia nepreukázal, nedostatočne sa zaoberal zdôvodnením potrieb kontrolovaného\na len nekriticky prevzal jeho tvrdenia.\n12. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec žalovanému\nvrátil na ďalšie konanie, a súčasne aby žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n13. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu\ndňa 10.12.2020. Zhrnul skutkový stav, zopakoval argumenty žalobcu a v rámci vlastnej argumentácie\nuviedol, že zásadu diskriminácie si nie je možné zamieňať s jednoduchou nemožnosťou konkrétneho\ndodávateľa splniť podmienky, resp. realizovať predmet verejného obstarávania v požadovanej kvalite\nči rozsahu. Zdôraznil, že určitá miera obmedzenia voľnosti výberu je zákonom predvídaná a povolená.\nV tejto súvislosti poukázal aj na svoje metodické usmernenie z 12.10.2015, v zmysle ktorého\nuprednostnenie jednej formy predmetu zákazky pred inou nemusí byť nutne znakom diskriminácie\nsubjektov. Zvýraznil, že kompetenciu verejného obstarávateľa pri definovaní opisu predmetu zákazky\nnemožno obmedziť iba na sledovaný účel, ktorým je zabezpečenie stravovania, ale je primerané\na vhodné akceptovať aj iné požiadavky, ktoré zodpovedajú jeho potrebám. Verejný obstarávateľ má\nprávo zadefinovať formu stravných poukážok, ktoré obstaráva pre svojich zamestnancov. Verejnému\nobstarávateľovi nevyplýva žiadna povinnosť aktívne odôvodňovať, čo ho viedlo ku stanoveniu tej –\nktorej požiadavky na predmet zákazky a už vôbec nie v súťažných podkladoch. Rozhodnutie, čo bude\na čo nebude požiadavkou na predmet zákazky, neprináleží žalobcovi, ale verejnému obstarávateľovi.\nZo zákona verejnému obstarávateľovi nevyplýva ani povinnosť prispôsobovať predmet zákazky\ndodávateľom.\n14. Vo vzťahu k zákazu účasti niektorých spoločností na verejnom obstarávaní žalovaný uviedol,\nže kasačná sťažnosť má odkladný účinok ex lege, čo znamená, že právne účinky zamietajúceho\nrozsudku krajského súdu nenastupujú a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň\nnadväzujúcich rozhodnutí. Už Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) vyslovil, že pod\nprávnymi účinkami rozhodnutia sa rozumie nielen platnosť, právoplatnosť, ale aj vykonateľnosť, ktoré\nnastávajú vždy, ak nedôjde k ich odloženiu (II. ÚS 264/04). Dôsledkom podania kasačnej sťažnosti\npodľa žalovaného je, že nedochádza k právnym účinkom spojeným so zákazom účasti vo verejnom\nobstarávaní, a to až do rozhodnutia o nej zo strany Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.\n15. Žalovaný zhrnul, že dôvody uvedené v žalobe sú nesprávne, účelové, neodôvodnené\na nezodpovedajú súčasnej právnej úprave. Žalovaný postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav,\nvec správne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené\nnavrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol podľa § 190 SSP a žalobcovi nepriznal\nnáhradu trov konania.\nIV.\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 12.01.2021\n(replika). Zopakoval časť svojej žalobnej argumentácie, zotrval na dôvodoch žaloby a zdôraznil, že\nv danej veci došlo ku skrytej diskriminácii a rozhodnutie krajského súdu vo vzťahu k zákazu účasti na\nverejnom obstarávaní bolo konečné. Argumentáciu žalovaného považoval za neopodstatnenú a zotrval\nna žalobnom petite.\n\n17. K replike sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 04.10.2024 (duplika). V celom rozsahu\nsa pridržal svojho vyjadrenia k žalobe, čiastočne zopakoval svoje argumenty v ňom vyjadrené, námietky\nžalobcu považoval za neopodstatnené a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n18. Duplika bola doručená žalobcovi na vedomie dňa 22.11.2024.\nV.\nRelevantná právna úprava\n19. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n22. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n23. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n24. Podľa § 10 ods. 2 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého\nzaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp\nproporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.\n25. Podľa § 170 ods. 3 písm. b) ZVO osoba podľa odseku 1 môže pred uzavretím zmluvy, koncesnej\nzmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe\nrámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva podať námietky proti\npodmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky\nalebo návrhu poskytnutých kontrolovaným.\n26. Podľa § 170 ods. 3 písm. g) ZVO osoba podľa odseku 1 môže pred uzavretím zmluvy, koncesnej\nzmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe\nrámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva podať námietky proti úkonu\nkontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a) až f).\n27. Podľa § 171 ods. 1 ZVO konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok sa\nzačína dňom doručenia námietok úradu.\n28. Podľa § 175 ods. 3 ZVO ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe\nnámietok nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v podaných námietkach a ktoré\nby mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania a úrad nepostupoval podľa odseku 2, námietky\nzamietne.\n29. Podľa § 177 ods. 12 ZVO rada v odvolacom konaní rozhodne vždy vo veci samej, pričom ak sú pre\nto dôvody, rada rozhodnutie zmení a v opačnom prípade odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\n30. Podľa § 32 ods. 1 písm. f) ZVO verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa\ntieto podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia: nemá uložený zákaz účasti vo verejnom\nobstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta\npodnikania alebo obvyklého pobytu.\n31. Podľa § 32 ods. 6 ZVO konečným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci na účely tohto\nzákona sa rozumie\n\na) právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, proti ktorému nie je možné podať žalobu,\nb) právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, proti ktorému nebola podaná žaloba,\nc) právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba proti rozhodnutiu alebo postupu správneho orgánu\nzamietnutá alebo konanie zastavené alebo\nd) iný právoplatný rozsudok súdu.\n32. Podľa § 38h ods. 1 ZOHS ak tento zákon neustanovuje inak, úrad uloží podnikateľovi zákaz účasti vo\nverejnom obstarávaní na dobu troch rokov, ak tomuto podnikateľovi uložil pokutu za porušenie zákazu\ndohody obmedzujúcej súťaž, ktorá spočívala v koordinácii podnikateľov vo verejnom obstarávaní,4\nv obchodnej verejnej súťaži4a) alebo inej obdobnej súťaži, v súvislosti s verejným obstarávaním,\nobchodnou verejnou súťažou alebo inou obdobnou súťažou.\n33. Podľa § 38h ods. 4 písm. b) ZOHS doba podľa odseku 1 a 3 začína plynúť právoplatnosťou\nkonečného rozhodnutia; za konečné rozhodnutie sa na účely určenia začiatku plynutia lehoty považuje:\na) právoplatné rozhodnutie úradu alebo rady, ktorým bol uložený zákaz podľa odseku 1 alebo 3 a proti\nktorému nie je možné podať žalobu alebo proti ktorému nebola podaná žaloba,\nb) právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba alebo zastavené konanie vo veci\npreskúmania rozhodnutia úradu alebo rady, ktorým bol uložený zákaz podľa odseku 1 alebo 3.\n34. Podľa § 439 ods. 1 SSP kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu\nsprávneho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.\n35. Podľa § 447 ods. 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe\nrozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o\nkasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu a takéto rozhodnutie\nnemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej\nmoci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt\npodľa § 187 ods. 1 a 3.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n36. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal\nSprávny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej\naj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych\nsúdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená\npred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/202/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.\nBA-1S/202/2020.\n37. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod na jeho nariadenie\npodľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd preto vec preskúmal bez nariadenia pojednávania a rozsudok\nvo veci verejne vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na\núradnej tabuli súdu dňa 09.10.2025 (§ 137 ods. 3 veta druhá SSP). Termín a čas verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 25.07.2025 (oznámenie\nzverejnené v dňoch 25.07.2025 až 09.10.2025), teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota v zmysle\n§ 137 ods. 4 SSP. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP je deň 09.10.2025.\n38. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí prvostupňového\norgánu a žalovaného (ďalej spolu len „žalovaný“), vydaných v konaní o preskúmanie úkonov\nkontrolovaného na základe námietok podaných zo strany žalobcu ako záujemcu o účasť vo verejnej\nsúťaži na predmet nadlimitnej zákazky „Zabezpečenie stravných poukážok pre potreby mesta Dunajská\nStreda“. Preskúmavanými rozhodnutiami boli zamietnuté námietky žalobcu, uplatnené podľa § 170 ods.\n3 písm. b), písm. g) ZVO, a to z dôvodu podľa § 175 ods. 3 ZVO, teda že žalovaný nezistil porušenie\n\nzákona, ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. Prvostupňové rozhodnutie bolo\nv celom rozsahu potvrdené napadnutým rozhodnutím podľa § 177 ods. 12 ZVO.\n39. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods.\n1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu,\nv rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n40. Správny súd sa v rámci preskúmania veci v prvom rade zameral na posúdenie existencie žalobného\ndôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutí, ktorá je\npredpokladom pre možnosť posúdenia ďalších uplatnených žalobných dôvodov. Za nepreskúmateľné\nsa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie,\nktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré\nk nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených\nriadil. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\ndospel k záveru, že nezrozumiteľnosťou ani nedostatkom dôvodov ani jedno z nich netrpí.\n41. Námietky žalobcu č. 1, vznesené podľa § 170 ods. 3 písm. b) ZVO (námietky proti podmienkam\nuvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu\nposkytnutých kontrolovaným), spočívali v tvrdení, že kontrolovaný bezdôvodne a protizákonne obmedzil\nhospodársku súťaž tým, že vylúčil jeden z relevantných a plnohodnotných spôsobov dosiahnutia\núčelu predmetu zákazky inou formou stravnej poukážky, a to formou elektronických stravovacích\nkariet. Žalovaný sa v rámci prieskumu tejto námietky zameral na to, či stanovená forma môže\nmať voči hospodárskym subjektom, ktoré poskytujú alternatívnu formu zabezpečovania stravovania\nzamestnancov prostredníctvom elektronických stravovacích kariet, diskriminačný charakter v zmysle\n§ 10 ods. 2 ZVO. Žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v prvom rade zdôraznil, že\nv tomto prípade ide o špecifický predmet zákazky, na ktorý má vplyv viacero faktorov, ako napríklad\nskutočnosť, že časť stravovacej poukážky je hradená samotnými zamestnancami, ktorí prostredníctvom\nkolektívnych orgánov prezentujú svoje požiadavky voči zamestnávateľovi a ich výsledkom je kolektívna\nzmluva, a podľa žalovaného je potrebné brať do úvahy aj pokrytie stravovacích prevádzok, ktoré\nakceptujú elektronické karty. Žalovaný uviedol, že požiadavky kontrolovaného na zabezpečenie\nstravovania, z ktorých vyplýva, že požaduje papierové stravné lístky, predstavujú požiadavky na predmet\nzákazky, ktorými kontrolovaný zabezpečuje svoju povinnosť podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce.\nŽalovaný mal za to, že rozhodnutie kontrolovaného o výbere formy stravných poukážok je v súlade\ns jeho právomocami určiť vzhľadom na svoje potreby opis predmetu zákazky, vrátane samotných\npožiadaviek naň. Žalovaný poukázal na aktuálne rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie\nz 22.04.2020 a 19.03.2020, z ktorých vyplynulo, že v prípade poskytovania papierových stravných lístkov\na elektronických kariet ide o odlišné segmenty trhu, ktoré vyplývajú z odlišností v spôsobe zavedenia\n„sprocesovania“, evidovania, spôsobu sprostredkovania zamestnancom a následného používania\nsamotnými zamestnancami. Žalovaný dodal, že z uvedeného vyplýva objektívna existencia určitých\nvýhod a nevýhod plynúcich z používania oboch typov prostriedkov na zabezpečenie stravovania, pričom\nzávisí len od preferencií verejného obstarávateľa, pre aký typ prostriedku sa rozhodne, čo potvrdzuje\naj rozhodovacia prax žalovaného s poukazom na rozhodnutie zo dňa 22.03.2016, podľa ktorého\nuprednostnenie jednej formy predmetu zákazky pred inou nemusí byť nutne znakom diskriminácie\nzáujemcov s poukazom na uplatniteľnosť a využiteľnosť tej – ktorej formy. Žalovaný s poukazom na\nsvoju rozhodovaciu činnosť dodal, že na trhu pôsobí dostatočný počet subjektov schopných plniť daný\npredmet zákazky, pričom väčšina z nich je schopná ho zabezpečiť tak prostredníctvom stravovacích\npoukážok, ako aj prostredníctvom elektronických stravovacích kariet. Zvýraznil, že hospodársky subjekt\nmá právo slobodne sa rozhodnúť, aký bude jeho predmet podnikania a aké služby sa rozhodne na\ntrhu ponúkať, a teda nemôže byť dané za vinu kontrolovanému, že obstaráva predmet zákazky, ktorý\nžalobca neposkytuje. Nemožno teda dospieť k záveru, že by opis predmetu zákazky zvýhodňoval\nkonkrétneho dodávateľa na relevantnom trhu. Skutočnosť, že požiadavka na papierové stravné\npoukážky vylučuje žalobcu z potenciálnych poskytovateľov služieb predmetu zákazky, nemožno klásť\nza vinu kontrolovanému. Žalovaný skonštatoval, že v zásade každá jedna požiadavka na akýkoľvek\npredmet zákazky je spôsobilá vylúčiť nejaké hospodárske subjekty z okruhu potenciálnych dodávateľov\nalebo poskytovateľov, nemožno tu však automaticky hovoriť o diskriminácii, či už otvorenej alebo skrytej.\nV konaní sa podľa žalovaného nepreukázalo nerovnaké zaobchádzanie s jednotlivými záujemcami\na uchádzačmi, ani poškodenie hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia medzi hospodárskymi\n\nsubjektami. Ide tu o situáciu, kedy je predmet zákazky odlišný od predmetu podnikania žalobcu. Žalovaný\nzdôraznil aj skutočnosť, že v tomto prípade nie je možná ani aplikácia analógie.\n42. Podľa žalovaného sa nemožno zamerať iba na účel predmetu zákazky tak, ako to požaduje\nžalobca, ale aj na ďalšie aspekty zvolenej formy, ktorými sú nepochybne aj uplatniteľnosť a využiteľnosť.\nV tejto súvislosti podľa žalovaného nie je možné opomenúť vyjadrenie kontrolovaného, že nemal\nzámer obstarávať elektronické stravovacie karty vzhľadom na zavedený systém prideľovania, evidencie\na spracovania papierových stravných poukážok v rámci nastaveného systému miezd zamestnancov\na účtovníctva, vzhľadom na určený systém príspevkov z nákladov verejného obstarávateľa, príspevku\nzo sociálneho fondu, s ohľadom na nastavený systém stravovania zamestnancov, kolektívnu zmluvu\na tiež zápisnicu z 27.01.2020. Kontrolovaný vo svojich vyjadreniach uviedol aj to, že nijako neobmedzil\nhospodársku súťaž, keďže jednoznačne a nestranne určil predmet zákazky vo vzťahu k svojim\npotrebám, nie potrebám záujemcov, resp. uchádzačov, ktorí nie sú spôsobilí splniť požiadavky verejného\nobstarávateľa na predmet zákazky.\n43. Žalovaný ďalej v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na účel ZVO, ktorým nie je prinútiť verejného\nobstarávateľa obstarať taký predmet plnenia, ktorý nespĺňa jeho potreby a požiadavky, ktoré sú najlepšie\nznáme jemu samému. Žalovaný poukázal na to, že sám žalobca vo svojich námietkach pripustil,\nže zabezpečenie stravovania prostredníctvom elektronických kariet by bolo pripustenie iného, teda\nvariantného riešenia. Žalovaný v tejto súvislosti vysvetlil, že inštitút variantného riešenia by mal byť\nvyužívaný najmä v postupe zadávania zákazky inovatívnym partnerstvom. Zdôraznil, že tento inštitút\nje fakultatívny, a teda kontrolovaný ho nebol povinný aplikovať. Uzavrel, že kontrolovaný tým, že\nnepripustil variantné riešenie, a teda nepripustil zabezpečenie stravovania zamestnancov iným riešením\nako prostredníctvom stravovacích poukážok, neporušil ZVO.\n44. Námietky žalobcu č. 2, vznesené podľa § 170 ods. 3 písm. g) ZVO proti úkonu kontrolovaného inému\nako uvedenému v písmenách a) až f), spočívali v tvrdení, že kontrolovaný pochybil pri vyhodnocovaní\nponúk, keď konkrétnych uchádzačov nevylúčil z verejnej súťaže pre nesplnenie podmienok týkajúcich sa\nosobného postavenia podľa § 32 ods. 1 písm. f) ZVO. Poukázal pritom na rozhodnutie PMÚ z 11.09.2017,\nprávoplatné 28.03.2019, ktorým bol dotknutým subjektom (uchádzačom, z ktorých jeden bol úspešný)\nuložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného\nrozhodnutia vo veci, a na rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa 21.11.2018 (ďalej\nlen „rozhodnutie krajského súdu“), ktorým bola žaloba dotknutých subjektov zamietnutá a ktoré je podľa\nžalobcu konečným rozhodnutím v danej veci. Žalovaný sa v súvislosti s touto námietkou teda zameral\nna posúdenie spornej skutočnosti, či dotknutí uchádzači spĺňali podmienku účasti osobného postavenia\npodľa § 32 ods.1 písm. f) ZVO s ohľadom na vydané rozhodnutia, a teda či je možné rozhodnutie\nkrajského súdu považovať za konečné alebo sa za konečné rozhodnutie považuje až rozhodnutie\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) o kasačnej sťažnosti. Žalovaný\npoukázal na gramatický výklad § 32 ods. 6 písm. c) ZVO, ktorým by bolo možné sa k takémuto záveru\ndopracovať, avšak podľa jeho názoru bolo potrebné brať do úvahy aj ďalšie metódy výkladu právnych\nnoriem s ohľadom na ich účel. V tejto súvislosti poukázal na nový procesný predpis – SSP a charakter\nkasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý sa podáva proti právoplatným\nrozhodnutiam krajských súdov a ktorého cieľom je dosiahnutie ochrany práv účastníkov konania. Po\nzmene procesného predpisu rozhodnutie PMÚ, proti ktorému bola podaná kasačná sťažnosť, je síce\nprávoplatné, ale nevyvoláva právne účinky, a to z titulu ex lege odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\nV čase prijímania predmetných ustanovení ZVO nebolo podľa žalovaného úmyslom zákonodarcu\nviazať konečné rozhodnutie na také rozhodnutie súdu, ktoré nevyvoláva právne účinky. Preto nie je\nmožné skúmať len otázku právoplatnosti rozhodnutia súdu, ale aj to, či je takéto rozhodnutie spôsobilé\nvyvolať nástup právnych účinkov, ktoré sa uvádzajú v jeho výroku, a či neexistuje právna prekážka,\naby takéto rozhodnutie mohlo byť použité ako podklad. V danom prípade ide o kasačnú sťažnosť\npodanú vo veciach správneho trestania, ktorá má v zmysle § 446 ods. 2 písm. c) SSP odkladný účinok\nex lege, a teda právne účinky rozhodnutia krajského súdu môžu nastúpiť aj rozhodnutím NSS SR.\nŽalovaný doplňujúco poukázal na § 447 ods. 2 SSP, podľa ktorého nastúpením odkladného účinku zo\nzákona alebo jeho priznaním sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu pozastavujú účinky\nrozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich\nrozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej moci. Ak teda kontrolovaný ponuky dotknutých uchádzačov\nz tohto dôvodu nevylúčil, nedošlo k porušeniu ZVO, pretože kontrolovaný nebol povinný to urobiť.\nUzavrel, že právoplatné rozhodnutie krajského súdu nemôže byť podkladom pre vylúčenie uchádzača\n\nz verejného obstarávania. Vzhľadom na uvedené žalovaný považoval námietky č. 1 a č. 2 žalobcu za\nneopodstatnené, preto ich zamietol.\n45. Napadnutým rozhodnutím, ktorým žalovaný preskúmaval odvolanie žalobcu č. 1 (smerujúce proti\nprvostupňovému rozhodnutiu vo vzťahu k námietkam č. 1) a odvolanie žalobcu č. 2 (smerujúce\nproti prvostupňovému rozhodnutiu vo vzťahu k námietkam č. 2), žalovaný prvostupňové rozhodnutie\nv celom rozsahu ako vecne správne potvrdil. Poukázal na to, že rovnaká právna otázka vo vzťahu\nk námietkam č. 1 sa riešila vo veci toho istého žalobcu v iných konaniach a zopakoval, že v prípade\nposkytovania papierových stravných lístkov a elektronických kariet ide o odlišné segmenty trhu, ktoré\nvyplývajú z odlišností v spôsobe zavedenia, „sprocesovania“, evidovania, spôsobu sprostredkovania\nzamestnancom a následného používania samotnými zamestnancami, z čoho vyplýva objektívna\nexistencia určitých výhod a nevýhod, pričom závisí len od preferencií verejného obstarávateľa, pre aký\ntyp prostriedku sa rozhodne. Taktiež zopakoval, že uprednostnenie jednej formy predmetu zákazky pred\ninou nemusí byť nutne znakom diskriminácie a je potrebné zvážiť aj ich uplatniteľnosť a využiteľnosť.\nŽalovaný mal za to, že kontrolovaný stanovením požiadavky na papierovú formu stravných poukážok\nvychádzal z posúdenia vlastných potrieb na zabezpečenie stravovania pre vlastných zamestnancov,\na zdôraznil, že účelom ZVO nie je prinútiť verejného obstarávateľa obstarať taký predmet plnenia,\nktorý nespĺňa jeho potreby a požiadavky, ktoré sú najlepšie známe jemu samotnému. V rámci\nnaplnenia potrieb verejného obstarávateľa nemožno jeho kompetenciu pri definovaní opisu predmetu\nzákazky obmedziť iba na sledovaný účel predmetu zákazky, ale je potrebné akcentovať aj iné\npožiadavky zodpovedajúce jeho potrebám. Podľa žalovaného mal kontrolovaný právo zadefinovať,\nakú formu stravných poukážok má v úmysle obstarať pre svojich zamestnancov, a teda nepostupoval\ndiskriminačne.\n46. K námietkam č. 1 žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej konštatoval, že na trhu pôsobí\ndostatočné množstvo subjektov, ktoré sú schopné plniť daný predmet zákazky. Hospodársky subjekt\nmá právo slobodne sa rozhodnúť, aký bude jeho predmet podnikania a aké služby sa rozhodne na\ntrhu ponúkať, a teda nemôže byť dané za vinu kontrolovanému, že obstaráva predmet zákazky, ktorý\nžalobca neposkytuje. Nemožno teda dospieť k záveru, že by opis predmetu zákazky zvýhodňoval\nkonkrétneho dodávateľa na relevantnom trhu. V zásade akýkoľvek predmet zákazky je spôsobilý\nvylúčiť niektoré hospodárske subjekty z okruhu potenciálnych dodávateľov, nemožno však automaticky\nhovoriť o diskriminácii. Žalovaný vyjadril názor, že opis predmetu zákazky umožňoval otvorenú\nhospodársku súťaž na relevantnom trhu, t. j. na trhu poskytovateľov papierových stravných poukážok.\nKontrolovaný stanovil podmienky súťaže nediskriminačne, rovnako pre všetky hospodárske subjekty\nna trhu papierových stravných lístkov. Verejný obstarávateľ je tým subjektom, ktorý určuje predmet\nzákazky – to, čo ide obstarať, tak, aby výsledok čo najlepšie zodpovedal jeho potrebám, pričom nie\nje povinný obstarávať to, čo im nezodpovedá. Zo súťažných podkladov pritom jednoznačne vyplýva,\nže kontrolovaný predkladanie variantných riešení v predmetnom verejnom obstarávaní neumožnil, čo\nje výlučne na jeho rozhodnutí. Variantné riešenie je fakultatívna možnosť, nie povinnosť. V procese\nverejného obstarávania nie je dôležitý len jeho účel, ale aj charakteristika vlastností služieb a plnení,\nktorými má byť zabezpečený.\n47. Vo vzťahu k námietkam č. 2 žalovaný poukázal na svoju rozhodovaciu činnosť v obdobných veciach\na zdôraznil účel právnych noriem. Vzal do úvahy historický výklad ustanovenia § 32 ods. 6 ZVO, ktoré\nbolo do ZVO začlenené novelou č. 232/2008 Z. z., a poukázal na Dôvodovú správu k tejto novele, podľa\nktorej okrem iného „...musí existovať nespochybniteľný dôkaz o jeho previnení sa, ktorým je konečné\nrozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci...Ak bola podaná žaloba proti rozhodnutiu správneho\norgánu, konečným rozhodnutím, od ktorého nadobudnutia právoplatnosti plynie trojročná lehota, je\nprávoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá alebo konanie zastavené...“. Žalovaný\nzároveň poukázal na to, že s účinnosťou od 01.07.2016 sa v rámci správneho súdnictva dovtedajší\napelačný systém nahradil kasačným systémom, pričom rozhodnutie, proti ktorému je podaná kasačná\nsťažnosť, je síce právoplatné, ale titulom odkladného účinku nevyvoláva právne účinky. Žalovaný vyslovil\nnázor, že úmyslom zákonodarcu nebolo viazať konečné rozhodnutie o zákaze účasti vo verejnom\nobstarávaní na také rozhodnutie súdu, ktoré nevyvoláva právne účinky. Z hľadiska teleologického\nvýkladu žalovaný dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné skúmať, či vydané rozhodnutie\nkrajského súdu je spôsobilé vyvolať nastúpenie právnych účinkov, ktoré sa uvádzajú v jeho výroku,\na či neexistuje právna prekážka, aby takéto rozhodnutie bolo možné použiť ako podklad, pričom\nzistil, že tieto podmienky rozhodnutie krajského súdu nespĺňa s poukazom na § 447 ods. 2 SSP. Za\n\nrozhodujúce je podľa žalovaného potrebné považovať až konečné rozhodnutie NSS SR. Žalovaný v tejto\nsúvislosti citoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/31/2011 zo 17.01.2012,\nz ktorého okrem iného vyplýva, že „...napriek tomu, že toto rozhodnutie v rámci správneho konania bolo\nprávoplatné, nie je možné pokladať ho za konečné a záväzné, keďže už v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia prebiehalo konanie o preskúmanie jeho zákonnosti...“, pričom išlo o rozhodnutie PMÚ\na vec sa týkala preukazovania osobného postavenia podľa predchádzajúcej právnej úpravy verejného\nobstarávania. Vzhľadom na uvedené žalovaný obe odvolania žalobcu zamietol.\n48. Správny súd, berúc do úvahy vyššie uvedené odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí, nepovažuje\nžalobnú námietku podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP za opodstatnenú. Podľa názoru správneho súdu\nsa žalovaný podrobne, dostatočne a presvedčivo vysporiadal nielen s podstatou samotnej veci, t.\nj. s námietkami žalobcu vznesenými proti predmetnej verejnej súťaži, ale v odvolacom konaní sa\nvysporiadal aj s odvolacími argumentami žalobcu, pričom dal presvedčivú odpoveď na všetky skutkové\na právne otázky danej veci, teda jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo rozhodol tak, ako rozhodol,\na z čoho pritom vychádzal. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach\nrozvinul aj vlastné skutkové a právne úvahy a jeho rozhodnutia nie sú ani protirečivé, práve naopak - sú\nlogické, nadväzujúce a podložené. Navyše žalobca svoju argumentáciu vo vzťahu k tomuto žalobnému\ndôvodu formuloval len všeobecne, bez poukazu na konkrétne nedostatky preskúmavaných rozhodnutí,\nktoré by mali byť dôvodom na konštatovanie takejto vady. Žalobca len vágne poukázal na nedostatok\núvah, vlastného právneho posúdenia, prázdne citácie a opakovanie argumentov zo strany žalovaného,\navšak neuviedol, v čom presne má nedostatok zrozumiteľnosti či dôvodov preskúmavaných rozhodnutí\nspočívať, teda v čom vidí jeho nepreskúmateľnosť, ani aký má tento nedostatok vplyv na jeho práva.\nPodstatou žalobnej argumentácie v tomto smere je skôr nespokojnosť s výsledkom konania, resp. s tým,\nakým spôsobom sa žalovaný vysporiadal s jeho námietkami a argumentami, s ktorých vyhodnotením\nsa žalobca nestotožňuje. Táto skutočnosť však nie je spôsobilá založiť nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Správny súd nad rámec uvedeného zdôrazňuje, že zo\nstrany orgánov verejnej správy nie je potrebné dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (m. m. IV. ÚS\n115/03, II. ÚS 76/07, I. ÚS 241/07, ako i rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach A.\nproti B., A. C. proti Španielsku, Georgiadis proti Grécku), čo v prejednávanej veci bolo splnené.\n49. V nadväznosti na uvedené správny súd ďalej skúmal správnosť právnych záverov, resp. právneho\nposúdenia danej veci, vyslovených žalovaným v preskúmavaných rozhodnutiach. Vychádzal pritom\nz premisy, že nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa rozumie stav,\nkedy príslušný orgán na správne a úplne zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo\njej časť, prípadne ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží a v dôsledku toho dospeje\nk nesprávnym právnym záverom. V predmetnej veci žalobca namietal nesprávne právne posúdenie\nveci vo vzťahu k existencii skrytej diskriminácie, keď podľa jeho názoru došlo zo strany kontrolovaného\nk porušeniu ustanovenia § 10 ods. 2 ZVO, a tiež nesprávne právne posúdenie otázky existencie\nkonečného rozhodnutia k zákazu účasti dotknutých subjektov na verejnom obstarávaní v zmysle § 32\nods. 1 písm. f), § 32 ods. 6 ZVO.\n50. Pokiaľ ide posúdenie skutočnosti, či postupom kontrolovaného pri určovaní súťažných podmienok\ndošlo ku (skrytej) diskriminácii vo vzťahu k žalobcovi, správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného,\nže určenie predmetu zákazky v podobe papierových stravných lístkov v súlade s požiadavkami,\npotrebami a fungovaním kontrolovaného nie je porušením zákazu diskriminácie vo verejnom\nobstarávaní. Správny súd poukazuje na to, že princíp nediskriminácie, vyjadrený v § 10 ods. 2\nZVO, zakazuje diskrimináciu hospodárskych subjektov a je v podstate vyjadrením zásady rovnakého\nzaobchádzania, ktorá sa prejavuje aj v možnosti účasti konkrétneho hospodárskeho subjektu na\nverejnom obstarávaní za rovnakých, resp. porovnateľných podmienok, ako ostatné subjekty. Podľa\nDôvodovej správy k ZVO (Osobitná časť, K § 10) „Predmetné princípy sledujú primárny cieľ, aby sa\nverejné obstarávanie otváralo hospodárskej súťaži, aby túto rozvíjalo a chránilo. Tieto zásady (princípy)\nmajú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných\nzdrojov, t. j. prvotný záujem je na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní\nverejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom\nzabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí\nsú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou\n\nvšeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny zo záujemcov\nalebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo\nznevýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Zásada transparentnosti má zabezpečiť,\naby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným\nspôsobom...Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými\nuchádzačmi, resp. záujemcami spočíva na tom, že verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ pristupuje\nprincipiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom, resp. záujemcom, pričom nemôže\nžiadneho z nich priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodňovať alebo znevýhodňovať\noproti iným uchádzačom alebo záujemcom v rovnakom postavení...“.\n51. Správny súd zastáva názor, že za diskrimináciu, či už otvorenú alebo skrytú, nemožno považovať\nsituáciu, ak verejný obstarávateľ dopredu jasne a zrozumiteľne stanoví predmet zákazy, ktorým\nje zabezpečenie stravovania jeho zamestnancov papierovými stravnými lístkami, v súlade s jeho\npožiadavkami a so zabehnutým systémom, ktorý u neho ako u zamestnávateľa funguje a ktorý nechce\na nie je na základe zákona povinný meniť, tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci, pri vylúčení inej formy\nstravných lístkov, ktorá pre neho nie je aktuálna ani akceptovateľná. Správny súd zdôrazňuje, že verejný\nobstarávateľ sa považuje za „pána“ verejného obstarávania v tom zmysle, že určuje predmet zákazky,\nteda to, čo chce a potrebuje obstarať, resp. zabezpečiť, a to na základe jeho vlastného slobodného\nrozhodnutia. Nedostatok či neexistencia potreby niečo obstarať totiž zároveň znamená absenciu potreby\nuskutočniť verejné obstarávanie, resp. súťaž.\n52. Účelom ustanovenia § 10 ods. 2 ZVO je zachovávať rovnaký prístup ku všetkým uchádzačom, ktorý\nspĺňajú požiadavky stanovené súťažnými podmienkami. Ak sú súťažné podmienky zadefinované jasne,\nzrozumiteľne a nepripúšťajú rôznu interpretáciu, a teda predmet zákazky je riadne zadefinovaný, nie je\nporušením zákazu diskriminácie, ak vylučujú z verejného obstarávania subjekty, ktoré nie sú schopné\n– s ohľadom na predmet svojho podnikania – predmet verejného obstarávania plniť, ako tomu bolo\nv prejednávanej veci. Zrozumiteľnosť a jasné zadefinovanie predmetu zákazky v súťažných podkladoch\npritom nespochybňoval ani sám žalobca. Správny súd poukazuje na to, že medzi základné zásady\nverejného obstarávania patrí aj zásada efektivity a hospodárnosti, ktoré vyžadujú, aby sa pri obstarávaní\nzákazky minimalizovali náklady a zmaximalizovala efektivita. Táto požiadavka by však nemohla byť\nnaplnená, ak by verejný obstarávateľ bol povinný v rozpore so svojimi aktuálnymi potrebami obstarať\ntaký predmet, v súvislosti s ktorým by musel meniť zabehnutý systém fungovania a vynaložiť ďalšie\nnáklady na jeho zavedenie, resp. by musel riešiť ďalšie komplikácie v súvislosti s ním. Je otázkou\nvýberu a možností verejného obstarávateľa, aký predmet zákazky si zvolí, ak ho zadefinuje v súlade so\nzákonom a zachová pritom základné zásady verejného obstarávania. Žalobca podľa názoru správneho\nsúdu nepreukázal, že by u neho došlo k diskriminácii či odlišnému zaobchádzaniu oproti iným subjektom\ns rovnakým predmetom podnikania, a jediným dôvodom, pre ktorý sa predmetnej súťaže nemohol\nzúčastniť, bola skutočnosť, že predmet zákazky bol iný než predmet jeho podnikania, ktorý je otázkou\nslobodnej vôle žalobcu. To platí aj pre inovačné technológie, ktoré sú environmentálne vyspelé, ak ich\npoužívanie neprikazuje zákon. Kontrolovaný nie je povinný zavádzať inovácie, ktoré by mohli byť pre\nneho nevhodné, neakceptovateľné, nákladné, ak mu takúto povinnosť neukladá zákon. Zákon taktiež\nverejnému obstarávateľovi neukladá povinnosť obstarávať predmet zákazky len so zreteľom na účel\nobstarávania (v tomto prípade stravovanie zamestnancov), pri ktorom by sa nezohľadňovali potreby\nverejného obstarávateľa. Inak povedané, účel nie je jediným faktorom, ktorý by pri určovaní predmetu\nzákazky mal byť zohľadňovaný.\n53. Pokiaľ ide o uplatniteľnosť toho – ktorého spôsobu zabezpečenia stravovania, správny súd zastáva\nnázor, že ju nemožno posudzovať iba cez prizmu počtu stravovacích miest, na ktorých je možné\nkonkrétnu formu stravného uplatniť tak, ako to prezentuje žalobca. V tejto súvislosti je nevyhnutné vziať\ndo úvahy aj zvyklosti zamestnancov, odrážajúce okrem iného priestorovú dostupnosť stravovania, jeho\ncenu, ponuku a iné, aj s ohľadom na to, že výška príspevku na stravovanie je zo zákona obmedzená\na je čiastočne hradená zo strany zamestnancov. Navyše správny súd poukazuje na to, že sám\nžalobca v žalobe priznáva, že medzi stravnými lístkami a elektronickými kartami sú viaceré odlišnosti,\nteda nie je možné ich považovať za celkom totožné, aj keď sa navzájom alternujú a predstavujú\nvo vzájomnom vzťahu dve variácie s rovnakým účelom. Správny súd má za to, že kontrolovaný\nnepochybil, ak zo súťaže vylúčil variantné riešenie a pripustil len jednu formu predmetu zákazky,\nktorej vhodnosť a účelnosť v priebehu konania pred žalovaným preukázal jednak svojimi tvrdeniami,\njednak predložením Záznamu z rokovania závodného výboru odborovej organizácie SLOVES pri\n\nMestskom úrade v Dunajskej Strede z 27.01.2020, z ktorého vyplýva prerokovanie možnosti zmeny\nstravných lístkov na stravovacie karty s negatívnym záverom. Podľa názoru správneho súdu nemožno\nod verejného obstarávateľa požadovať také definovanie predmetu zákazky, ktorý by už len titulom určitej\nformy plnenia predpokladal zvýšené náklady, zmenu systému a nesúhlas zamestnancov, teda tých,\nktorým je táto forma prioritne určená na používanie. Žalovaný nepochybil, ak dospel k záveru, že nejde\no porušenie § 10 ods. 2 ZVO, pričom nevybočil z medzí rovnakého zaobchádzania ani z hľadiska\njeho ustálenej rozhodovacej činnosti. Správny súd sa stotožňuje s tým, že uprednostnenie jednej formy\npredmetu zákazky nie je bez ďalšieho znakom diskriminácie a diskriminačné konanie kontrolovaného\nv danej veci nebolo preukázané. Správny súd nespochybňuje skutočnosť, že elektronické poukážky\nsú alternatívnou podobou papierových stravovacích poukážok a obe sú plne zastupiteľnými tovarmi,\ntáto skutočnosť však automaticky neznamená, že v prípade vylúčenia jednej z týchto foriem vo verejnej\nsúťaži dochádza k porušeniu zásad verejného obstarávania, teda zákazu diskriminácie a rovnakého\nzaobchádzania.\n54. Pokiaľ ide o posúdenie právnej otázky, čo je konečným rozhodnutím vo vzťahu k zákazu účasti\nna verejnom obstarávaní v danej veci v zmysle § 32 ods. 1 písm. f), § 32 ods. 6 ZVO, správny súd\nsa prikláňa k názoru žalovaného, že je ním až meritórne rozhodnutie NSS SR o kasačnej sťažnosti.\nSprávny súd poukazuje na to, že odkladné účinky kasačnej sťažnosti, ktoré zanikajú právoplatným\nrozhodnutím NSS SR o nej (§ 447 ods. 2 SSP), bránia v tom, aby nastúpili (prejavili sa) účinky\npreskúmavaného rozhodnutia, ktoré vyplývajú z ich právoplatnosti a vykonateľnosti ako základných\nvlastností rozhodnutia (por. II. ÚS 264/04). Správny súd v tomto smere pripomína, že právoplatnosť je\ntaká vlastnosť rozhodnutia, ktorá sa prejavuje ako jeho záväznosť a nezmeniteľnosť pre subjekty, ktorým\nje rozhodnutie určené, a ktoré sa ním musia riadiť. Vykonateľnosť ako vlastnosť rozhodnutia predstavuje\njeho vynútiteľnosť zákonom prípustnými prostriedkami (exekúciou). Odkladné účinky kasačnej sťažnosti\nmajú za následok spočívanie týchto účinkov ako celku, teda záväznosti a vynútiteľnosti ich plnenia,\npričom rozhodnutie sa už nepovažuje za nezmeniteľné, keďže je možné ho zrušiť alebo zmeniť v rámci\nkasačného konania.\n55. Odkladné účinky kasačnej sťažnosti, ktoré v danej veci nastúpili zo zákona [§ 446 ods. 2 písm.\nc) SSP], spôsobujú, že z rozhodnutia krajského súdu, ktorým bola správna žaloba proti rozhodnutiu\nPMÚ o uložení zákazu účasti na verejnom obstarávaní pre dotknuté subjekty zamietnutá (resp. ani\nz rozhodnutí PMÚ) neplynú práva ani povinnosti, a teda ani zákaz účasti vo verejnom obstarávaní\nnie je vo vzťahu k nim uplatniteľný. Správny súd podotýka, že právoplatnosť rozhodnutia je jednou\nz podmienok, za ktorých je možné podať kasačnú sťažnosť (por. § 439 ods. 1 SSP), keďže správny súdny\nprieskum administratívnych rozhodnutí je jednoinštančný a kasačná sťažnosť v systéme opravných\nprostriedkov predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je možné podať len proti právoplatným\nrozhodnutiam krajského (správneho) súdu. Argumentovať právoplatnosťou rozhodnutia krajského\nsúdu ako dôvodom na záver, že takéto rozhodnutie je konečným rozhodnutím vo veci, je preto\nneopodstatnené.\n56. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť správneho výkladu právnych noriem, ktorý\nbez ohľadu na jeho charakter a zvolenú metódu (historický, systematický, logický výklad, etc.) musí\nbyť predovšetkým ústavnokonformný, teda v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4)\ns tým, že „zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri\nuplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem,\nbol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou\nSlovenskej republiky garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky\norgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie\nÚstavou Slovenskej republiky (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv\na slobôd...“ (Zb. Us. 10/2007). Výklad právnych noriem tak musí byť nasmerovaný predovšetkým\nv prospech ich adresátov, čo uvádzal i sám žalobca v žalobe. Správny súd však upriamuje pozornosť\nna to, že výklad právnej normy v prospech jej adresáta v tomto prípade znamená, že pôjde\no výklad v prospech rozhodnutím dotknutých subjektov, ktorým bol uložený zákaz účasti na verejnom\nobstarávaní, nie výklad v prospech žalobcu, ktorý týmto rozhodnutím o zákaze účasti nebol nijakým\nspôsobom dotknutý na svojich právach. Je potrebné si uvedomiť, že uloženie zákazu účasti vo verejnom\nobstarávaní je nástrojom správneho trestania, čo okrem iného vyžaduje aj aplikáciu trestnoprávnych\nzásad v takomto administratívnom a následne aj v správnom súdnom konaní. Správny súd preto\nzastáva názor, že nie je v súlade s ústavnokonformným výkladom ustanovení ZVO, ani v súlade so\n\nzásadou všeobecnej spravodlivosti, vykladať ustanovenie § 32 ods. 1 písm. f), ods. 6 SSP reštriktívnym\nspôsobom, obmedzujúcim sa na doslovné znenie právnej normy a vylúčiť z účasti na verejnom\nobstarávaní subjekty, vo vzťahu ku ktorým prebieha prieskum právoplatného rozhodnutia krajského\nsúdu v kasačnom konaní na základe kasačnej sťažnosti. Výsledkom kasačného konania totiž môže byť\nnielen zamietnutie kasačnej sťažnosti, ale aj zrušenie rozhodnutia či jeho zmena s priamym dopadom\nna rozhodnutie vydané v administratívnom konaní vrátane jeho zrušenia kasačným súdom (por. § 461,\n§ 462 SSP).\n57. Správny súd pri posudzovaní právnej otázky konečného rozhodnutia považuje za rozhodujúce\nustanovenie § 447 ods. 2 SSP, ktorým zákonodarca expressis verbis, jednoznačne a nepochybne,\nvymedzil následky vyplývajúce z odkladného účinku, bez ohľadu na to, či odkladný účinok nastúpil\nex lege alebo inak. Podľa tohto ustanovenia nastúpením odkladného účinku sa až do právoplatného\nrozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia\nsprávneho súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí\nalebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Inými slovami, aplikované na danú vec, rozhodnutie\nkrajského súdu, u ktorého podaním kasačnej sťažnosti nastúpil odkladný účinok ex lege, nemôže byť\npodkladom pre vydanie rozhodnutia o vylúčení uchádzača z verejného obstarávania.\n58. Obiter dictum správny súd poukazuje na to, že ustanovenie § 32 ods. 6 ZVO, ktoré je rozčlenené do\npísm. a) až písm. d), je komplexne formulované tak, aby zahŕňalo všetky situácie, ktoré by pri ustálení\nkonkrétneho konečného rozhodnutia mohli nastať, a teda zahŕňajú aj prípad podania kasačnej sťažnosti.\nSprávny súd už len dodáva, že uloženie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní je správnym trestaním,\nje preto potrebné, aby vydané rozhodnutie a uložená sankcia (ktorá spravidla predstavuje zásadný\ndopad na podnikateľskú činnosť dotknutého subjektu a jeho fungovanie) mali skutočne konečný, finálny\ncharakter a aby vykazovali známky nezmeniteľnosti, pretože až na základe rozhodnutia vydaného\ns konečnou platnosťou je možné uloženú sankciu „uviesť do života“, resp. vymáhať. Rozhodnutie, ktoré\nje predmetom prieskumu v kasačnom konaní, však takéto atribúty nespĺňa. Navyše, až do vydania\nkonečného rozhodnutia o zákaze účasti vo verejnom obstarávaní (v rámci aplikácie trestnoprávnych\nzásad na správne trestanie) platí zásada prezumpcie neviny, v zmysle ktorej tieto subjekty nie je možné\npotrestať skôr, ako bude vec s konečnou platnosťou rozhodnutá. Dodržanie tejto zásady neznamená\núčelové obchádzanie právoplatne uložených sankcií, ale prevenciu pred trestaním, ktoré by mohlo byť\nneskorším rozhodnutím kasačného súdu uznané ako nezákonne uložené.\n59. Nad rámec súdneho prieskumu správny súd zároveň pre úplnosť dodáva, že rozsudok krajského\nsúdu sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa 21.11.2018 bol rozsudkom NSS SR sp. zn. 4Sžhk/1-4/2020 zo dňa\n28.08.2024 zrušený a vec bola vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie.\n60. Vzhľadom na uvedené správny súd nepovažuje žalobcom tvrdenú existenciu nesprávneho právneho\nposúdenia veci v uvedených otázkach za opodstatnenú a uzatvára, že pri vyhodnocovaní predmetných\notázok nedošlo k ich nesprávnemu právnemu posúdeniu zo strany žalovaného a v danej veci nebol daný\ndôvod na vylúčenie dotknutých subjektov (uchádzačov) z verejného obstarávania z dôvodu podľa § 32\nods. 1 písm. f), § 32 ods. 6 písm. c) ZVO.\n61. Správny súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu o existencii vady nedostatku zisteného\nskutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Žalovaný svoje rozhodnutia založil na\nobsahu administratívnych spisov vrátane vyjadrení kontrolovaného, ktoré podrobne v preskúmavaných\nrozhodnutiach popísal. Správny súd podotýka, že aj táto námietka žalobcu bola formulovaná nejasne,\nlen s poukazom na nepreukázanie potrieb kontrolovaného, absenciu zisťovania využitia elektronických\nstravovacích kariet v obvode Trnavského kraja a aktuálnu situáciou na trhu, bez toho, aby žalobca\nuviedol, aké konkrétne dôkazy mali byť podľa neho zo strany žalovaného vykonané a aký by ich\nprípadné vykonanie mohlo mať vplyv na výsledok konania. Správny súd v súvislosti s preukazovaním\ndôvodov, pre ktoré bol predmet zákazky vymedzený určitým spôsobom – stravovacími poukážkami\nv listinnej podobe (stravné lístky), považuje za relevantné jednak tvrdenia samotného kontrolovaného,\npodklady z verejného obstarávania (najmä súťažné podmienky), ale aj Záznam z rokovania závodného\nvýboru odborovej organizácie SLOVES pri Mestskom úrade v Dunajskej Strede zo dňa 27.01.2020,\nktoré sú podrobne analyzované v prvostupňovom rozhodnutí. Správny súd zastáva názor, že\nv danej veci bolo dokazovanie na účely rozhodnutia vo veci vykonané v dostatočnom rozsahu a\nnebolo potrebné vykonanie ďalších dôkazov s poukazom na to, že predmet zákazky bol jasne\n\nzadefinovaný už v súťažných podkladoch, v zmysle odôvodnených potrieb kontrolovaného, ktoré\nžalovaný v administratívnom konaní opodstatnene uznal ako relevantné. Prieskum aktuálneho trhu vo\nvzťahu k zisťovaniu využitia elektronických stravovacích kariet bol vzhľadom na jasne zadefinovaný\npredmet verejného obstarávania nadbytočný.\n62. Správny súd rezultuje, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vychádza\nz náležite zisteného skutkového stavu, obsahuje všetky zákonné náležitosti, je založené na dostatočných\ndôvodoch a je zrozumiteľné a presvedčivo odôvodnené. Správny súd zároveň konštatuje, že žalovaný\nnepochybil, ak sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že námietky žalobcu podané podľa §\n170 ods. 3 písm. b), písm. g) ZVO, smerujúce proti podmienkam verejného obstarávania a proti inému\núkonu vo verejnom obstarávaní, nie sú opodstatnené. Podľa názoru správneho súdu nedošlo ani k\nnesprávnej právnej aplikácii či k nesprávnemu výkladu ustanovení § 10 ods. 2, § 32 ods. 1 písm. f), ods.\n6 ZVO. Preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a nemožno prisvedčiť žiadnej zo\nvznesených žalobných námietok podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) SSP, keďže žalobca\nneuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n63. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n64. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP (a contrario) a úspešnému žalovanému\nnepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu\ntakúto náhradu spravodlivo požadovať. Ďalší účastník konania sa vzdal účastníctva v tomto konaní\npodaním doručeným krajskému súdu dňa 09.04.2021, pričom okrem uskutočnenia tohto podania\nnevykonal žiaden ďalší úkon, preto správny súd o náhrade trov konania voči tomuto účastníkovi\nnerozhodoval.\n65. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:9ff07d62-3cf7-4ffc-b548-7dc70dc49239", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ff07d62-3cf7-4ffc-b548-7dc70dc49239"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}