{"guid": "81357b15-e5b2-462b-9c6f-7eee05cd13d2:d6609c3a-0ca9-44e7-ac49-cdc35812f8d6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201201.4", "spisova_znacka": "BA-6S/197/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/197/2020 z 10. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 10. októbra 2025, sp. zn. BA-6S/197/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201201.4", "identifikacne_cislo": "1020201201", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2025-10-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/343", "nazov": "ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/343-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6609c3a-0ca9-44e7-ac49-cdc35812f8d6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201201.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201201.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201201.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/197/2020\n1020201201\n10. 10. 2025\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020201201.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: GGFS,\ns. r. o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, právne zastúpeného Advokátska\nkancelária MCL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369 a Bohunický &\nCo., s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876 034,\nproti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, za\núčasti ďalšieho účastníka konania: Slovenské technické múzeum, so sídlom Hlavná 88, 040 01 Košice,\nIČO: 31 297 111, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie, č. spisu\n9084-9000/2020 zo dňa 20.07.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII.\nŽalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania\nnepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie, č.\nspisu 9084-9000/2020 zo dňa 20.07.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa\n§ 177 ods. 12 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 18.01.2021 (ďalej\nlen „ZVO“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, odboru dohľadu (ďalej len „úrad“) č.\n5465/6000/2020 zo dňa 26.05.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a zamietol odvolanie podané\nGGFS, s. r. o. (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „žalobca“).\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Úrad prvostupňovým rozhodnutím Podľa § 175 ods. 3 ZVO o zamietol námietky navrhovateľa\nsmerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. g) ZVO proti úkonu ďalšieho účastníka iného ako uvedenému\nv písmenách a) až f) na predmet podlimitnej zákazky „Stravovacie poukážky pre zamestnancov\nSlovenského technického múzea“ vyhlásenej ďalším účastníkom vo Vestníku verejného obstarávania\nč. 37/2020 dňa 12.02.2020 pod značkou 9516-WYS.\n3. Do verejného obstarávania predložili ponuku traja uchádzači, a to UP Slovensko, s. r. o., Tomášikova\n23/D, 821 01 Bratislava (ďalej len „UP Slovensko“), DOXX - Stravné lístky, spol. s r. o., Kálov 356, 010\n01 Žilina (ďalej len „DOXX“) a Ticket Service, s. r. o. Zo súťaže nebol vylúčený žiaden uchádzač a ani\nžiadna ponuka, pričom podmienkou verejného obstarávania bolo, že hospodársky subjekt musí spĺňať\npodmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa § 32 ods. 1 ZVO. Navrhovateľ poukázal na\n\nrozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa 21.11.2018 (ďalej len „rozhodnutie\nKS BA“), ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcov, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 31/2017/ODK-2017/KH/R/2/025 zo dňa\n11.09.2017 a ktorým bol spoločnostiam DOXX a Up Slovensko uložený zákaz účasti vo verejnom\nobstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia.\n4. Úrad skonštatoval, že predmetom námietok bolo, či v dôsledku nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia KS BA dňa 28.03.2019 nemal byť úspešný uchádzač DOXX vylúčený podľa § 40 ods. 6\npísm. a) ZVO. Predmetom posúdenia tak bolo, či možno rozhodnutie KS BA, ktorým zamietol žalobu\nsmerujúcu proti preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia protimonopolného úradu, považovať za konečné\nrozhodnutie podľa § 38 ods. 4 zákona č. 136/2011 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ZOHS“) a podľa § 32 ods. 6 písm. c) ZVO. Úrad skonštatoval, že\nďalší účastník v danom prípade nebol povinný uchádzača vylúčiť, keďže podaním kasačnej sťažnosti\na jej odkladným účinkom nenastúpili účinky napadnutého rozhodnutia KS BA a je vylúčené, aby úrad\nvychádzal z rozhodnutia KS BA a založil na ňom svoje rozhodnutie o námietkach proti vylúčeniu.\nÚrad skonštatoval, že obdobnou právnou vecou sa už zaoberal, a to v prípade verejného obstarávania\nvyhláseným verejným obstarávateľom Lesy Slovenskej republiky, š. p., kde je vo veci vydané právoplatné\nrozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 15380-9000/2019 zo dňa 28.11.2019 a z ktorého\núrad vychádza aj pri svojom prvostupňovom rozhodnutí.\n5. Pri skúmaní, či určité rozhodnutie možno považovať za konečné podľa § 32 ods. 6 ZVO, treba\nskúmať aj to, či takéto rozhodnutie je spôsobilé navodiť nastúpenie právnych účinkov uvádzaných v\njeho výroku a či tu neexistuje právna prekážka na použitie takéhoto rozhodnutia inými orgánmi verejnej\nmoci ako podkladu pre vlastné rozhodovanie. Dôsledkom podania kasačnej sťažnosti a jej odkladného\núčinku je to, že rozhodnutie KS BA a ako ani rozhodnutie protimonopolného úradu nevyvolávajú právne\núčinky, ktoré ZVO spája s uloženým zákazom účasti potvrdeným konečným rozhodnutím, a to až do\nrozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) o podanej\nkasačnej sťažnosti.\n6. Úrad rozlišuje medzi pojmami právoplatnosť a vykonateľnosť, kde právoplatnosť znamená záväznosť\na nezmeniteľnosť rozhodnutia a je významná z hľadiska stability rozhodnutia a stavu právnej istoty a\nvykonateľnosť značí vymáhateľnosť individuálneho právneho aktu a ktorá zvyčajne nastupuje až po\nvzniku právoplatnosti. Úrad však poukázal na to, že pri pojme konečné rozhodnutie na účely § 38 ods. 4\nZOHS a § 32 ods. 6 písm. c) ZVO treba toto ponímať širšie. Kasačná sťažnosť nahrádza inštitút odvolania\na apelačný systém a ide o relatívne nový inštitút v správnom súdnictve, ktorý predstavuje mimoriadny\nopravný prostriedok. S poukazom na text SSP úrad uviedol, že hoci odkladný účinok podanej kasačnej\nsťažnosti nemá vplyv na právoplatnosť napadnutého rozhodnutia KS BA, je nutné skúmať aj to, či je toto\nrozhodnutie spôsobilé navodiť nastúpenie právnych účinkov uvádzaných v jeho výroku a či neexistuje\nprávna prekážka na použitie tohto rozhodnutia inými orgánmi verejnej moci ako podkladu pre vlastné\nrozhodovanie. Úrad spomenul, že nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že nielen krajský súd, ale aj\nkasačný súd môže konanie zastaviť.\n7. S poukazom na § 446 ods. 2 písm. c) a 447 ods. 2 SSP úrad dospel k záveru, že je vylúčené, aby\núrad vychádzal z rozhodnutia KS BA a založil na ňom svoje rozhodnutie o námietkach, ak podaním\nkasačnej sťažnosti a priznaním odkladného účinku nenastúpili účinky napadnutého rozhodnutia KS BA.\nPodanie kasačnej sťažnosti tak má vplyv na začatie plynutia zákazu účasti vo verejnom obstarávaní a\nvzhľadom na právne účinky podľa § 447 ods. 2 SSP sú tieto pozastavené a môžu nastúpiť až vtedy, keď\no kasačnej sťažnosti rozhodne kasačný súd.\n8. Žalovaný skonštatoval, že za konečné rozhodnutie podľa § 32 ods. 6 ZVO treba považovať až\nrozhodnutie o kasačnej sťažnosti. Poukázal na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť (vo veci\nverejného obstarávateľa Lesy Slovenskej republiky a verejného obstarávateľa Zdravé regióny). Žalovaný\nnerozporoval uplatnenie gramatického výkladu, ktorý poskytol navrhovateľ, a súhlasil s navrhovateľom\naj v tom, že kasačná sťažnosť nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia KS BA. Na druhej strane však\nzdôraznil, že je potrebné vziať do úvahy aj ďalšie metódy výkladu, aby sa nestratil účel upravených\nprávnych inštitútov. Poukázal preto aj na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu týkajúcu sa výkladu\nprávnych noriem. Žalovaný poukázal na historický výklad ZVO, kde predmetná zákonná definícia\nkonečného rozhodnutia bola do zákona o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z. z. začlenená novelou\n\nč. 232/2008 Z. z., a to vo vzťahu k preukázaniu závažného porušenia odborných povinností, ktorým\nsa, okrem iného, rozumela najmä účasť na dohode obmedzujúcej súťaž, ktorú bolo možné preukázať\nkonečným rozhodnutím. Poukázal na dôvodovú správu, podľa ktorej konečným rozhodnutím sa rozumie\nprávoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, ktoré nie je možné napadnúť žalobou, alebo\nproti ktorému žaloba podaná nebola. Ak bola podaná žaloba proti rozhodnutiu správneho orgánu,\nkonečným rozhodnutím, od ktorého nadobudnutia právoplatnosti plynie trojročná lehota, je právoplatné\nrozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá alebo konanie zastavené. Podmienka účasti osobného\npostavenia v znení „nemá právoplatne uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní“ bola do zákona\no verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z. z. začlenená novelou č. 28/2013 Z. z., a to v súvislosti so\nzavedením sankcií zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. V zákone o verejnom obstarávaní účinnom\nod 14.08.2016 je ustanovená podmienka účasti v aktuálnom znení spolu s predmetnou zákonnou\ndefiníciou konečného rozhodnutia. Občiansky súdny poriadok bol zrušený s účinnosťou od 01.07.2016\na plne nahradený SSP s tým, že dovtedajší apelačný systém bol nahradený kasačným systémom. Pred\ntouto zásadnou zmenou v správnom súdnictve by tak rozhodnutie protimonopolného úradu potvrdené\nkrajským súdom, proti ktorému bolo podané odvolanie, nevyvolávalo právne účinky, pretože by nebolo\nprávoplatné. Po tejto zmene je rozhodnutie protimonopolného úradu potvrdené krajským súdom, proti\nktorému bola podaná kasačná sťažnosť, síce právoplatné, ale rovnako nevyvoláva právne účinky, a\nto z titulu ex lege odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Z uvedeného vyplýva, že v čase prijímania\npredmetných ustanovení ZVO nebolo úmyslom zákonodarcu viazať konečné rozhodnutie o uložení\nzákazu účasti vo verejnom obstarávaní na také rozhodnutie súdu, ktoré nevyvoláva právne účinky.\n9. Žalovaný tiež poukázal aj na teleologický výklad. Nepostačuje podľa neho skúmať len to, či\nrozhodnutie KS BA je právoplatné, ale treba skúmať aj to, či takéto rozhodnutie je spôsobilé vyvolať\nnastúpenie právnych účinkov. Podľa žalovaného je nesporné, že na základe odkladného účinku podanej\nkasačnej sťažnosti voči právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu môžu účinky tohto rozhodnutia\nnastúpiť až rozhodnutím kasačného súdu. Dôsledkom podania kasačnej sťažnosti a jej odkladného\núčinku totiž je, že rozhodnutie krajského súdu a ani rozhodnutie protimonopolného úradu nevyvolávajú\nprávne účinky, ktoré sú spojené s uloženým zákazom účasti vo verejnom obstarávaní, a to až do\nrozhodnutia kasačného súdu.\n10. Žalovaný napokon skonštatoval, že ZVO má postavenie lex specialis len pokiaľ ide o verejné\nobstarávanie. Tento zákon neupravuje otázky súvisiace s momentom nadobudnutia právoplatnosti a\nvykonateľnosti rozhodnutí súdov v správnom súdnictve. Tieto otázky upravuje SSP. Postavenie lex\nspecialis má preto SSP a nie ZVO, ako to tvrdí navrhovateľ.\nIII. Správna žaloba\n11. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a povinnosti nahradiť\nžalobcovi úplnú náhradu trov konania.\n12. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci poukázal na znenie § 38h ods. 4 písm. b) ZOHS\na § 32 ods. 6 písm. c) ZVO. Podľa žalobcu je 1) nevyhnutné rozlišovať medzi právoplatnosťou a\nvykonateľnosťou rozhodnutia súdu pričom z pohľadu konečnej povahy rozhodnutia zákon v tomto smere\nneuvádza žiadnu výnimku, 2) Krajský súd v Bratislave svojím rozhodnutím zamietol žalobu účastníkov\nkartelu, 3) rozhodnutie Krajského súdu BA nadobudlo právoplatnosť 28.03.2019 a o kasačnej sťažnosti\ndosiaľ kasačný súd nerozhodol. Žalobca trvá na tom, že rozhodnutie Krajského súdu BA na účely ZOHS\na ZVO je konečné rozhodnutie, čomu prisvedčil aj žalovaný v bode 51 napadnutého rozhodnutia.\n13. Ust. § 36 ods. 6 písm. c) ZVO naväzuje konečné rozhodnutie na právoplatné rozhodnutie súdu,\nktorým bola žaloba proti rozhodnutiu alebo postupu správneho orgánu zamietnutá alebo konanie\nzastavené, a teda v posudzovanom prípade takéto rozhodnutie bezpochyby existuje. Spoločnosť DOXX\na Up Slovensko tak nespĺňajú podmienku osobného postavenia podľa § 32 ods. 1 ZVO. Ani odkladný\núčinok kasačnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu BA nemôže mať vplyv na platnosť a\nprávoplatnosť z pohľadu ZOHS a ZVO. Teologický a historický výklad tu nie je v súlade s požiadavkou\nčlánku 2 ods. 2 Ústavy SR.\n\n14. Žalobca poukazuje na diametrálnu odlišnosť a kvalitatívny rozdiel medzi inštitútmi právoplatnosti a\nvykonateľnosti, pričom žalovaný nie je oprávnený tieto pojmy zamieňať a vykladať nad rámec toho, čo\nmu právne predpisy umožňujú.\n15. Žalovaný argumentuje aj tým, že kasačná sťažnosť nahrádza inštitút odvolania a apelačný systém\nv konaniach pred najvyšším súdom, no kasačná sťažnosť má významné osobitosti oproti odvolaniu.\nOdvolávka žalovaného na rozhodnutie najvyššieho súdu v bode 66 napadnutého rozhodnutia tak\nneobstojí, pretože tam ide o situácie, kedy bolo preskúmavané rozhodnutie Rady PMÚ a nie rozsudok\nkrajského súdu a navyše vtedy nebol v platnosti a účinnosti SSP. SSP vstúpil do platnosti už 21.05.2015\ns účinnosťou od 01.07.2016 a v súčasnosti platný a účinný ZVO vstúpil do platnosti a nadobudol účinnosť\nuž vyhlásením 18.11.2015. Zákonodarca tak bol oboznámený s inštitútom kasačnej sťažnosti už v\npriebehu prípravy znenia ZVO a ak chcel naviazať konečné rozhodnutie na vykonateľnosť rozhodnutia\na nie jeho právoplatnosť, bezpochyby by to uviedol v príslušných ustanoveniach ZOHS a ZVO. Výklad\nžalovaného tak v dôsledku vedie fakticky k novelizácii vykladaného ustanovenia, čo je neprípustný\nprístup.\n16. Podľa žalobcu, ak by bolo treba čakať na rozhodnutie kasačného súdu o podanej kasačnej\nsťažnosti, vyvstáva tak otázka, odkedy sa ráta trojročná doba zákaz účasti. Prichádzajú do úvahy\ndve alternatívy, ktoré sú absurdné. Podľa prvej by sa rátala od právoplatnosti rozhodnutia krajského\nsúdu, kde takýto výklad je zjavne neprípustný, keďže kasačný súd rozhodne o kasačnej sťažnosti s\nnajväčšou pravdepodobnosťou až po uplynutí trojročnej lehoty, a teda v takom prípade by uložený\nzákaz nemal žiaden zmysel, boli by popreté účinky rozhodnutia protimonopolného úradu. Podľa druhej\nalternatívy od právoplatnosti rozhodnutia kasačného súdu, kde v tomto prípade tiež ide o neprípustný\nvýklad, ktorý popiera účel sankcie uloženej zo strany protimonopolného úradu a kde účelom je zabrániť\nobmedzovaniu súťaže efektívnou úpravou vzťahov medzi súťažiteľmi na dotknutom relevantnom trhu a\nnie až s odstupom niekoľkých rokov.\n17. Nemožno akceptovať stav, keď by sa súťažiteľ počas trojročnej doby trvania zákazu ďalej\nzúčastňoval verejných obstarávaní a po uplynutí troch rokoch by sa už sankcia pre tento\nsubjekt absolútne minula účinkom. Podanie kasačnej sťažnosti nemôže byť prostriedkom pre\núčelové obchádzanie právoplatne uložených sankcií. Kasačnou sťažnosťou dochádza k odloženiu\nvykonateľnosti rozhodnutia súdu, avšak toto je pre posudzovanú vec bezpredmetné, keďže ZOHS a ZVO\npre existenciu konečného rozhodnutia vyžadujú, aby príslušné rozhodnutie bolo právoplatné. Prípadný\nodkladný účinok kasačnej sťažnosti nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia súdu, rozhodnutie\nKrajského súdu BA je tak konečným rozhodnutím, čo je okrem iného dané aj tým, že kasačná sťažnosť\nje mimoriadnym opravným prostriedkom.\n18. Podľa žalobcu § 32 ods. 6 ZVO a 38 ods. 4 ZOHS nemôžu byť vykladané takým spôsobom,\nže konečným rozhodnutím sa rozumie vykonateľné rozhodnutie, keď v predmetných ustanoveniach\nzákon výslovne uvádza právoplatné rozhodnutia. Správna úvaha správneho orgánu mu umožňuje v\nmedziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne\nokolnosti veci. S predpokladom racionálneho zákonodarcu súvisí aj požiadavka právnej istoty a\npredvídateľnosti rozhodnutí orgánov, pričom ďalší účastník konania pochybil, keď nevylúčil uchádzačov\nDOXX a Up Slovensko z verejného obstarávania a ponuka uchádzača DOXX bola vyhodnotená ako\núspešná.\n19. Žalobca tiež poukazuje na potenciálne riziko stavu právnej neistoty, do ktorej sa môže ďalší účastník\nkonania dostať v prípade uzatvorenia zmluvy s uchádzačom, ak kasačný súd potvrdí rozhodnutie\nKrajského súdu BA, ďalej na princíp hospodárnosti, všeobecnú povinnosť predchádzať škodám v\nsúlade s § 415 Občianskeho zákonníka, ako aj na princíp lojality členského štátu voči Európskemu\nspoločenstvu.\n20. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov uvádza, že\nnie je zrejmé, aké úvahy viedli žalovaného pri vyhodnotení argumentov v odvolaní žalobcu, keďže vo\nveľkej časti napadnutého rozhodnutia len opakuje argumenty prvostupňového orgánu a neprináša svoju\nprávnu kvalifikáciu. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v\nodvolaní a celé napadnuté rozhodnutie predstavuje len citáciu prvostupňového rozhodnutia bez vlastnej\núvahy žalovaného, a teda je svojvoľné a arbitrárne a nepreskúmateľné.\n\nIV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n21. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.02.2021 (ďalej len „vyjadrenie“).\n22. Žalovaný poukázal na text § 32 ods. 6 písm. c) a § 32 ods. 1 písm. f) ZVO, ako aj na § 446 ods.\n2 písm. c) SSP, podľa ktorého kasačná sťažnosť má odkladný účinok, keďže ide o kasačnú sťažnosť\npodanú vo veciach správneho trestania, a teda v predmetnom prípade účinky rozhodnutia súdu, proti\nktorému bola podaná kasačná sťažnosť, nenastupujú.\n23. Citoval uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13.08.2018, podľa ktorého\n„odkladný účinok predstavuje mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého\nvýkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným\nspôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho\nsubjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (pozri rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. 62Af\n42/2011 zo dňa 3. 8. 2011)“. V predmetnom prípade by okamžitým výkonom právoplatného rozhodnutia\nKrajského súdu BA bola zamedzená účasť DOXX v predmetnom postupe zadávania zákazky, čím\nby de facto DOXX nemohol ani uzavrieť zmluvu s ďalším účastníkom konania, a to napriek tomu,\nže voči rozhodnutiu Krajského súdu BA bola podaná kasačná sťažnosť, ktorou boli paralyzované účinky\nprávoplatného rozhodnutia krajského súdu.\n24. Ústavný súd sa už vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril, že pod právnymi účinkami rozhodnutí\nrozumieme platnosť (viazanosť súdu rozhodnutím po jeho vyhlásení, vyhotovení alebo doručení),\nprávoplatnosť a (predbežnú) vykonateľnosť, ktoré nastávajú vždy, ak nedôjde k odloženiu týchto účinkov\n(II. ÚS 264/04 zo dňa 30. 11. 2005).\n25. Dal tiež do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/1/2017 zo dňa 21.02.2018:\n„Ako je už vyššie uvedené, jedným z účinkov právoplatného skončenia konania vydaním meritórneho\nalebo konečného rozhodnutia krajského súdu je aj zánik trvania odkladného účinku správnej žaloby.\nZ toho potom vyplýva, že nastúpením odkladného účinku kasačnej sťažnosti, či už ex lege alebo na\nzáklade jeho priznania rozhodnutím kasačného súdu, dochádza súčasne aj k pozastaveniu tohto účinku.\nTo následne znamená, že v dôsledku odkladného účinku kasačnej sťažnosti dochádza k ‚obživnutiu'\nodkladného účinku správnej žaloby, a to bez ohľadu, či tento v konaní pred krajským súdom nastúpil zo\nzákona alebo na základe rozhodnutia o jeho priznaní. Inak povedané, ak žalobcu v konaní pred krajským\nsúdom ‚chránil' odkladný účinok správnej žaloby vo vzťahu k právnym účinkom administratívneho\nrozhodnutia alebo opatrenia, bude ho v takomto rozsahu ‚chrániť' aj odkladný účinok kasačnej sťažnosti.\nNa základe uvedeného možno skonštatovať, že právne následky odkladného účinku kasačnej sťažnosti\nvychádzajú z axiómy priority odkladného účinku spojeného s konaním pred krajským súdom.“\n26. Dôsledkom podania kasačnej sťažnosti a jej odkladného účinku, ktorý v tomto prípade nastáva ex\nlege, podľa žalovaného je, že rozhodnutie Krajského súdu BA a ani rozhodnutie protimonopolného úradu\nnevyvolávajú právne účinky, ktoré ZVO spája s uloženým zákazom účasti vo verejnom obstarávaní\npotvrdeným konečným rozhodnutím, a to až do rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti.\n27. Napokon poukázal aj na stanovisko Protimonopolného úradu SR zo dňa 03.07.2019, z ktorého\nvyplynulo, že prijatím SSP došlo k zmene apelačného princípu v odvolacom konaní na princíp kasačný,\nktorý je v súčasnosti uplatňovaný v správnom súdnictve a tak konečným rozhodnutím na účely § 38h ods.\n4 ZOHS je až rozhodnutie kasačného súdu v konkrétnom prípade, ktorým kasačnú sťažnosť zamietol,\nresp. rozhodnutie, ktorým sa končí súdny prieskum.\n28. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že toto tvrdenie sa nezakladá\nna skutočnosti a žalobca ho do správnej žaloby uviedol automaticky bez toho, aby si preštudoval\nrozhodnutia vo veci. Nepreskúmateľnosť nemožno konštatovať bez toho, aby žalobca jasne poukázal,\nv čom konkrétne považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné. Napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo\npotvrdené prvostupňové rozhodnutie, nemožno považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov, keďže v odôvodnení sa žalovaný venoval vlastnej úvahe, ako aj výkladu sporných ustanovení.\n29. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.\n\n30. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 04.03.2021 (ďalej len „replika“), v ktorom\nzotrval na argumentácii predostretej v správnej žalobe.\n31. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril podaním zo dňa 29.03.2021 (ďalej len „duplika“), v ktorom\nzotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.\n32. Ďalší účastník konania sa k správnej žalobe a ďalším vyjadreniam žalobcu a žalovaného nevyjadril.\nV. Relevantná právna úprava\n33. Podľa § 186 ods. 2 SSP odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo\nveci samej.\n34. Podľa § 446 ods. 1 SSP kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.\n35. Podľa § 446 ods. 2 písm. c) SSP kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti\nrozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho\ntrestania.\n36. Podľa § 447 ods. 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe\nrozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o\nkasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu a takéto rozhodnutie\nnemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej\nmoci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt\npodľa § 187 ods. 1 a 3.\n37. Podľa § 38h ods. 1 ZOHS ak tento zákon neustanovuje inak, úrad uloží podnikateľovi zákaz účasti vo\nverejnom obstarávaní na dobu troch rokov, ak tomuto podnikateľovi uložil pokutu za porušenie zákazu\ndohody obmedzujúcej súťaž, ktorá spočívala v koordinácii podnikateľov vo verejnom obstarávaní, v\nobchodnej verejnej súťaži alebo inej obdobnej súťaži, v súvislosti s verejným obstarávaním, obchodnou\nverejnou súťažou alebo inou obdobnou súťažou.\n38. Podľa § 38h ods. 4 ZOHS doba podľa odseku 1 a 3 začína plynúť právoplatnosťou konečného\nrozhodnutia; za konečné rozhodnutie sa na účely určenia začiatku plynutia lehoty považuje: a)\nprávoplatné rozhodnutie úradu alebo rady, ktorým bol uložený zákaz podľa odseku 1 alebo 3 a\nproti ktorému nie je možné podať žalobu alebo proti ktorému nebola podaná žaloba, b) právoplatné\nrozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba alebo zastavené konanie vo veci preskúmania\nrozhodnutia úradu alebo rady, ktorým bol uložený zákaz podľa odseku 1 alebo 3.\n39. Podľa § 38h ods. 5 ZOHS Protimonopolný úrad Slovenskej republiky bezodkladne doručí Úradu pre\nverejné obstarávanie konečné rozhodnutie podľa odseku 4.\n40. Podľa § 32 ods. 1 písm. f) ZVO verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa tieto\npodmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní\npotvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo\nobvyklého pobytu.\n41. Podľa § 32 ods. 6 ZVO konečným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci na účely tohto\nzákona sa rozumie: a) právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, proti ktorému nie je\nmožné podať žalobu, b) právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, proti ktorému nebola\npodaná žaloba, c) právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba proti rozhodnutiu alebo postupu\nsprávneho orgánu zamietnutá alebo konanie zastavené alebo d) iný právoplatný rozsudok súdu.\n42. Podľa § 158 ods. 1 písm. d) ZVO Úrad vyčiarkne zo zoznamu hospodárskych subjektov hospodársky\nsubjekt, ktorému bol uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím.\n\n43. Podľa § 182 ods. 9 ZVO doba zákazu účasti vo verejnom obstarávaní podľa odseku 3 písm. a) až\nc) začína plynúť právoplatnosťou konečného rozhodnutia.\nVI. Verejné vyhlásenie rozsudku\n44. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal\nsvoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje\ninak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec\nvedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/197/2020 preto bola na základe uvedenej zmeny\nprávnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/230/2018. Zároveň v súlade s\nRozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 bola náhodným výberom\npridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave.\n45. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a\ndospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.\n46. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal\no nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie\nprocesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Termín verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu\nnajmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.10.2025 (§ 137 ods.\n4 SSP).\nVII. Právne hodnotenie správneho súdu\n47. Úlohou správneho súdu bolo na podklade uplatnených žalobných bodov preskúmať, či žalovaný\n(na oboch stupňoch rozhodovania) postupoval v súlade so ZVO, ak zamietol námietky žalobcu\nproti vyhodnoteniu ponúk podaných do verejného obstarávania. Správny súd po preskúmaní žaloby\nvyhodnotil, že podstatnou skutočnosťou na účely správneho súdneho prieskumu je posúdenie otázky,\nči bol daný zákonný podklad na nevylúčenie spoločnosti DOXX z verejného obstarávania, ktorý sa tak\nstal víťazným účastníkom v predmetnom verejnom obstarávaní.\n48. Podstatnou žalobnou námietkou bolo nesprávne právne posúdenie otázky existencie „konečného\nrozhodnutia“ vo veci zákazu účasti DOXX vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti\nkonečného rozhodnutia. Žalobca poukazuje na definíciu konečného rozhodnutia upravenú v § 38h ods.\n4 písm. b) ZOHS a § 32 ods. 6 písm. c) ZVO, ktoré zhodne označujú za konečné rozhodnutie právoplatné\nrozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba alebo zastavené konanie vo veci preskúmania\nrozhodnutia, ktorým bol uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Keďže rozhodnutie KS BA je\nprávoplatným rozhodnutím súdu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia protimonopolného úradu,\nžalobca sa dožaduje, aby bolo zmenené vyhodnotenie ponúk vo verejnom obstarávaní tak, že DOXX,\nresp. jeho ponuka, bude vylúčená a nestane sa tak úspešným uchádzačom vo verejnom obstarávaní.\nŽalobca sa opiera hlavne o gramatický výklad predmetných definícií v spojení s vymedzením podmienky\nosobného postavenia podľa § 32 ods. 1 písm. f) ZVO, podľa ktorého sa môže verejného obstarávania\nzúčastniť len ten, kto nemá konečným rozhodnutím uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní.\n49. Žalovaný argumentuje tým, že nad rámec definície konečného rozhodnutia podľa ZOHS a ZVO\nje potrebné vziať do úvahy aj odkladný účinok, ktorý sa zo zákona aplikuje na rozhodnutie KS BA od\nmomentu podania kasačnej sťažnosti (§ 446 ods. 2 písm. b/ SSP). Nastúpením odkladného účinku\nkasačnej sťažnosti sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú\núčinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu (rozhodnutia KS BA) a takéto rozhodnutie nemôže\nbyť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci (§\n447 ods. 2 SSP). Rozhodnutie KS BA tak nemôže byť konečným rozhodnutím, ktoré by malo znamenať\naplikáciu zákazu účasti pre DOXX.\n\n50. Úvodom správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je napadnuté rozhodnutie\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože z jeho obsahu je zrejmé, ako zistený skutkový\nstav veci žalovaný (konajúci v oboch stupňoch) právne posúdil, sú jasné právne úvahy vo vzťahu\nk aplikácii ustanovení SSP týkajúcich sa odkladného účinku kasačnej sťažnosti voči rozhodnutiu\nKS BA, k výkladu ustanovení ZVO vo vzťahu k existencii konečného rozhodnutia vo veci zákazu\núčasti vo verejnom obstarávaní, k aplikácii jednotlivých výkladových metód, ktorými žalovaný dospel\nk záveru o nemožnosti vylúčiť DOXX z dôvodu rozhodnutia protimonopolného úradu. Konštatovanie\nnepreskúmateľnosti je vyhradené prípadom, keď odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy bráni\nsprávnemu súdu rozhodnutie preskúmať. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je v zásade\nvyhradená absolútnemu nedostatku odôvodnenia alebo absencii skutočností, ktoré viedli orgán k\nrozhodnutiu. Nedostatok dôvodov je postavený na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových\nnedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia (pozri BARICOVÁ, J. § 191. In: BARICOVÁ, J., FEČÍK, M.,\nŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 944). V\nposudzovanom prípade správny súd takéto nedostatky neidentifikoval v rozsahu, ktorý by odôvodňoval\njeho zrušenie. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, akým spôsobom o veci žalovaný rozhodol,\nodôvodnenie je súladné s výrokom rozhodnutia, úvahy sú dostatočne jasné a zrozumiteľné. Žalobná\nnámietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je tak nedôvodná.\n51. Keďže je napadnuté rozhodnutie preskúmateľné, mohol správny súd v ďalšom kroku pristúpiť k\nvyhodnoteniu námietky nesprávneho právneho posúdenia. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu\nverejnej moci, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na\nzistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide v zásade vtedy, ak (i) správny\norgán použil nesprávny právny predpis alebo (ii) ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho však interpretoval alebo (iii) ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery,\nteda nesprávne aplikoval správnu právnu normu (pozri BARICOVÁ, J. § 191. In: BARICOVÁ, J., FEČÍK,\nM., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 946).\n52. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z\nich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.\nMôže, ba dokonca musí sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel\nzákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). Samozrejme, že sa v takýchto\nprípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na\nracionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho\npredpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o\nktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným\ngramatickým (jazykovým) výkladom (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS274/2007 z\n11.10.2007 a sp. zn. III. ÚS 341/2007 z 01.07.2008).\n53. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska samotného\ntextu zákona (i keby sa javil ako jednoznačný a určitý), ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu\nzákona. Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy,\nktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti, či nesprávnosti výkladu\nalebo na jeho doplnenie, či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na\nroveň gramatickému výkladu, napríklad logický, systematický, historický a teleologický výklad, ktoré sú\nspôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a\nzmyslu aplikovanej právnej normy (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 05.10.2011).\n54. Z textu § 32 ods. 1 písm. f) ZVO v spojení s § 32 ods. 6 písm. c) ZVO vyplýva, že zákaz účasti\nmá byť viazaný na právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba voči rozhodnutiu\nprotimonopolného úradu, ktorým bol uložený zákaz účasti, alebo ktorým súd konanie o preskúmanie\nrozhodnutia protimonopolného úradu zastavil. Na základe administratívneho spisu možno konštatovať,\nže v posudzovanom prípade existuje aj rozhodnutie protimonopolného úradu a zároveň existuje aj\nprávoplatné rozhodnutie KS BA, ktorým bola správna žaloba voči rozhodnutiu protimonopolného úradu\nzamietnutá. Rozhodnutie KS BA tak spĺňa legálnu definíciu „konečného rozhodnutia“ podľa § 32 ods. 6\npísm. c) ZVO, čo by podľa gramatického výkladu malo byť dôvodom na nesplnenie podmienok osobného\n\npostavenia podľa § 32 ods. 1 písm. f) ZVO. Ako však vyplýva aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu\nSR, text zákona je prvotným zdrojom poznania právnej normy, no nie je dostatočným. K textu (a jeho\ngramatickému výkladu) musí pristúpiť zohľadnenie účelu právnej normy, logického vzťahu jednotlivých\nčasti právnej normy, systematickej súvislosti s ostatnými právnymi normami i historického vývoja danej\nnormy. Len tak je možné identifikovať právnu normu, ktorá bude následne aplikovaná na zistený skutkový\nstav.\n55. Podľa správneho súdu je potrebné právny text § 32 ods. 1 písm. f) ZVO vykladať v logickej a\nsystematickej súvislosti s ďalšou relevantnou právnou normou (textom zákona), na ktorú poukazuje aj\nžalovaný. Konkrétne je potrebné posúdiť podmienku osobného postavenia (spočívajúcu v neexistencii\nkonečného rozhodnutia, ktorým by bol uchádzačovi uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní) v\nlogickej súvislosti s pozastavením účinkov rozhodnutia KS BA vyplývajúcom z SSP. Žalovaný odkazuje\nna § 446 ods. 2 písm. c) v spojení s § 447 ods. 2 SSP, podľa ktorých nastúpením odkladného\núčinku kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu KS BA zo zákona (t. j. podaním kasačnej sťažnosti) sa\ndo právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky rozhodnutia\nKS BA a takéto rozhodnutie súdu nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí\nalebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Týmto iným orgánom verejnej moci je aj žalovaný ako\nústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie (§ 140 os. 1 ZVO) rozhodujúci v prvom stupni (a\nprostredníctvom Rady žalovaného aj v druhom stupni) o námietkach žalobcu voči vyhodnoteniu ponúk\nvo verejnom obstarávaní. Na to, aby mohol žalovaný zohľadniť závery právoplatného rozhodnutia KS\nBA v rámci vyhodnocovania námietok a posudzovania splnenia podmienky osobného postavenia, musel\nby ignorovať následky odkladného účinku kasačnej sťažnosti tak, ako sú vymedzené v § 447 ods. 2\nSSP. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k SSP predstavuje odkladný účinok správnej žaloby, resp.\nkasačnej sťažnosti, širší inštitút ako bol odklad vykonateľnosti podľa Občianskeho súdneho poriadku.\nPriznaním odkladného účinku alebo jeho nastúpením zo zákona sa totiž pozastavujú všetky účinky\nnapadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani\npodkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení; odkladným účinkom „sa negujú\nvšetky účinky a následky preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia“.\n56. Obdobne aj odborná literatúra uvádza nasledovné: „Pod pozastavením účinkov rozhodnutia\nkrajského súdu je potrebné rozumieť stav, keď rozhodnutie navonok existuje, ale nevyvoláva s ním\nspojené právne účinky. Odkladný účinok teda na jednej strane nemá vplyv na platnosť a právoplatnosť\nrozhodnutia krajského súdu, ktoré sa v jeho dôsledku nezrušuje a ním skončená vec sa naďalej\npovažuje za rozhodnutú či ukončenú v zmysle nastúpenia prekážky res iudicata [napr. § 98 ods. 1\npísm. a) SSP]. Uvedené teda bráni pokračovaniu v tom istom správnom súdnom konaní, v ktorom bolo\nvydané napadnuté rozhodnutie krajského súdu, resp. začatiu nového takéhoto konania pri nezmenenom\nskutkovom a právnom stave. Na strane druhej skutočnosť, že dochádza k pozastaveniu účinkov\nrozhodnutia krajského súdu, znamená, že na jeho základe nemožno voči jeho adresátovi viesť výkon\nrozhodnutia (napr. exekúciu na podklade peňažnej alebo sankčnej moderácie), a súčasne ani osoba\noprávnená z tohto rozhodnutia krajského súdu nemôže na jeho podklade realizovať svoje právo\n(napr. úspešný žalobca pri žalobe podľa § 313 ods. 1 SSP). Ak je s účinkami rozhodnutia krajského\nsúdu spojená nejaká lehota počítaná na dni, mesiace či roky (napr. sankcia zákazu činnosti pri\nsankčnej moderácii), nastúpením odkladného účinku dochádza k prerušeniu plynutia tejto lehoty a\ntáto spočíva až do jeho zániku (§ 446 ods. 2, § 186 ods. 2, § 189). [...] Pokiaľ zákon znemožňuje,\naby rozhodnutie krajského súdu s nastúpeným odkladným účinkom bolo podkladom na vydanie naň\nnadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej moci, je potrebné tento právny následok\nvykladať extenzívne. Táto potreba je daná nakoniec aj tým, že zákon § 447 ods. 2 nehovorí len o\nnáslednom rozhodovaní orgánov verejnej správy, ale vzťahuje tento následok širšie na orgány verejnej\nmoci. Týmito môže byť exekútor, orgány činné v trestnom konaní, ale i napr. iný súd. Ak je odkladný\núčinok kasačnej sťažnosti spojený aj s pozastavením účinkov rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu\norgánu verejnej správy, potom jeho nastúpením musí dôjsť aj k prerušeniu administratívneho konania\nz dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, resp. prerušenia iného zásahu.“ (FEČÍK, M. § 447. In:\nBARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok. Bratislava : C.\nH. Beck, 2018, s. 1654-1655).\n57. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že žalobca nesprávne redukuje výklad obsahu pojmu „konečné\nrozhodnutie“ len na rozdiel medzi významom a obsahom pojmu „právoplatnosť“ a „vykonateľnosť“.\n\n„Odkladný účinok“ je totiž širší pojem, ako „odklad vykonateľnosti“. Odkladný účinok pozastavuje/\nneguje všetky účinky rozhodnutia KS BA; neodkladá sa „len“ vykonateľnosť, resp. možnosť výkonu\nrozhodnutia. Z textu právnej normy upravenej v § 447 ods. 2 SSP teda vyplýva, že rozhodnutie KS\nBA nie je po podaní kasačnej sťažnosti spôsobilé navodiť nastúpenie právnych účinkov uvádzaných\nv jeho výroku a existuje právna prekážka na použitie tohto rozsudku inými orgánmi verejnej moci ako\npodkladu pre vlastné rozhodovanie. Dôsledkom podania kasačnej sťažnosti a odkladného účinku, ktorý\nv tomto prípade nastáva priamo zo SSP, je, že rozhodnutie KS BA, a ani rozhodnutie protimonopolného\núradu, nevyvolávajú právne účinky, ktoré ZVO spája s uložením zákazu účasti vo verejnom obstarávaní\npotvrdeným konečným rozhodnutím v Slovenskej republike, a to až do rozhodnutia kasačného súdu\no kasačnej sťažnosti. Tento právny záver, vyplývajúci z právnej normy § 447 ods. 2 SSP, nemôže\nvylúčiť ani text ZVO, ktorý definuje „konečné rozhodnutie“ ako právoplatné rozhodnutie súdu. Inými\nslovami povedané, rozhodnutie protimonopolného úradu a rozhodnutie KS BA nemôžu vyvolať nimi\npredpokladané účinky, pretože o nich ešte nebolo konečným spôsobom rozhodnuté kasačným súdom\nv konaní o kasačnej sťažnosti.\n58. Vyššie uvedený záver podporuje aj historický výklad § 32 ods. 6 ZVO predložený žalovaným\n(bod 8 tohto rozhodnutia; body 53 a 54 napadnutého rozhodnutia), ktorý jasne poukazuje na dôvody\nzavedenia pojmu „konečné rozhodnutie“. Jednoduchý poukaz žalobcu na časovú následnosť niekoľkých\nmesiacov roku 2015 od prijatia/platnosti SSP do prijatia/platnosti ZVO (bod 15 tohto rozsudku) podľa\nnázoru správneho súdu neobstojí v porovnaní s historickým exkurzom žalovaného. V prípade žalobcovej\nargumentácie časovou následnosťou totiž nejde o historický výklad textu právnej normy z pohľadu jej\nvývoja/zmien oproti pôvodnej/predchádzajúcej právnej úprave.\n59. Práve s ohľadom na zohľadnenie komplexnej úpravy obsiahnutej v SSP, ktorej súčasťou je aj záujem\nzákonodarcu priznať zo zákona automaticky odkladný účinok kasačnej sťažnosti voči rozhodnutiam v\noblasti správneho trestania (akým je aj rozhodnutie protimonopolného úradu preskúmavané v súdnom\nkonaní predchádzajúcom rozhodnutiu KS BA, ako aj samotnému predmetnému kasačnému konaniu),\nnemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že výklad žalovaného ide proti účelu zmeny prieskumu správnych\nrozhodnutí z apelačného na kasačný systém. Cieľom tejto zmeny síce je zefektívniť súdny prieskum\nv rámci správneho súdnictva, no tento cieľ nemôže nijako negovať cieľ zákonodarcu odstrániť negatívne\ndôsledky účinkov rozhodnutia v oblasti správneho trestania v čase, keď o preskúmaní súvisiaceho\nsúdneho rozhodnutia rozhoduje ešte kasačný súd.\n60. Správny súd tiež uvádza, že určiť autoritatívne vzťah špeciality či generality medzi ZVO a SSP nie\nje potrebné v prípade posúdenia otázky aplikácie zákazu účasti na konkrétnu spoločnosť v konkrétnom\nverejnom obstarávaní za stavu zákonného odkladného účinku kasačnej sťažnosti. S určitosťou možno\nkonštatovať, že SSP je všeobecným procesným predpisom upravujúcim súdny prieskum zákonnosti\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorý je zároveň konkrétnym vyjadrením požiadavky vylúčenia\nprávnych dopadov určitého okruhu súdnych rozhodnutí, proti ktorým bola podaná kasačná sťažnosť.\nZVO ako špeciálny predpis v oblasti verejného obstarávania neupravuje tieto otázky vôbec, a preto\nnemôže táto absencia úpravy otázky odkladných účinkov správnej žaloby, resp. kasačnej sťažnosti,\nznamenať, že ide o špeciálnu „vylučujúcu“ úpravu týchto otázok.\n61. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru, že žalovaný nepochybil,\nak vyhodnotil, že žalobca sa nemôže dovolávať vylúčenia DOXX z verejného obstarávania s odkazom\nna zákaz účasti uložený rozhodnutím protimonopolného úradu potvrdeným rozhodnutím KS BA, ktorý\nmôže byť hodnotený ako „konečné rozhodnutie“ výlučne s ohľadom na text ZVO. Bolo povinnosťou\nďalšieho účastníka a následne aj žalovaného zohľadniť odkladný účinok kasačnej sťažnosti podanej proti\nrozhodnutiu KS BA a nepristúpiť k aplikácii predmetného zákazu účasti výlučne na podklade textu ZVO.\n62. Pre úplnosť správny súd uvádza, že preskúmavané rozhodnutia nie sú rozhodnutiami v oblasti\nsprávneho trestania. Napadnuté rozhodnutia neuložili zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a ani\nžiadnu inú sankciu. Žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutí, ktorými boli zamietnuté jeho námietky\nvoči oznámeniu, ktorým boli vyhodnotené ponuky uchádzačov v konkrétnom verejnom obstarávaní. Z\ntoho dôvodu súd posudzoval napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie\nvýlučne v rozsahu žalobných bodov a neaplikoval § 195 SSP, t. j. neskúmal napadnuté rozhodnutie nad\nrozsah uplatnených žalobných bodov.\n\n63. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru,\nže konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti,\nktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom\nžalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia\nžalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP).\n64. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by\nbolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať ich náhradu.\n65. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443\nods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023)) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}