{"guid": "446c08a4-1a05-4917-8072-9aff12266840:1fbcdb83-2ea8-489a-88be-dae0f32fa2c7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200854.3", "spisova_znacka": "BA-5S/125/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/125/2020 z 1. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 1. augusta 2025, sp. zn. BA-5S/125/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200854.3", "identifikacne_cislo": "1020200854", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "datum_vydania": "2025-08-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/747", "nazov": "zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/747-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2024/108", "nazov": "zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/108", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/108-2024"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1fbcdb83-2ea8-489a-88be-dae0f32fa2c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200854.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200854.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200854.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/125/2020\n1020200854\n01. 08. 2025\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020200854.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: KOMUNÁLNA\npoisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545,\nprávne zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS, so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO\n36 863 360, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, so sídlom Ul. Imricha Karvaša 1, 813\n25 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Bankovej rady Národnej banky Slovenska, č.\nNBS1-000-048-565, č. z. 100-000-230-630 zo dňa 12.05.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave návrhy žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .\nII. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nIII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska,\nč. NBS1-000-048-565, č. z. 100-000-230-630 zo dňa 12.05.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),\nktorým žalovaný podľa § 32 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov (ďalej len „zákon o dohľade“) potvrdil\nrozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom (ďalej len „prvostupňový\norgán“ alebo „orgán dohľadu“), č. NBS1-000-037-870, č. z. 100-000-209-264 zo dňa 23.12.2019 (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola Komunálnej poisťovni, a. s., Vienna Insurance Group\n(ďalej len „účastník konania“ alebo „žalobca“) uložená pokuta, zakázané používanie nekalej obchodnej\npraktiky a uložené opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov a zamietol rozklad podaný\nžalobcom.\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Orgán dohľadu prvostupňovým rozhodnutím uložil účastníkovi konania pokutu podľa § 35f ods. 1\npísm. a) v spojení s § 35 a ods. 1 zákona o dohľade vo výške 75 000 eur za porušenie povinnosti v\noblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktorého sa účastník konania dopustil porušením § 4 ods. 2\npísm. c) v spojení s § 7 ods. 1 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase vzniku porušenia\n(ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) ako jedného pokračujúceho správneho deliktu keď používal\nv období od 23.10.2018 do 30.04.2019 (ďalej aj ako „rozhodné obdobie“) nekalú obchodnú praktiku vo\n\nforme klamlivého konania podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorá spočívala v\ntom, že poslal spotrebiteľom (poistníkom) adresný list označený ako\na) avízo na úhradu platné pre všetky produkty neživotného prostredia (avízo na úhradu)\nb) avízo na úhradu spolu s poistkou k produktom havarijného poistenia číslo 210, 246, 260, 261, 265,\n271, 275, 276, 280, 281, 285, 289, 290, 295, 301, 311, 316 (poistka kasko),\nobsahujúce nesprávne informácie ocenenia poistenia, keď ceny poistenia boli v súvislosti so zavedením\ndane z poistenia podľa zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o dani z poistenia“) uvedené vo vyšších čiastkach, než sú ceny vyplývajúce\nz poistných zmlúv, ktoré mal účastník konania uzavreté so spotrebiteľmi, a o spôsobe výpočtu ceny,\nkeď tieto boli vypočítané ako súčasť ceny poistenia vyplývajúce z poistných zmlúv uzatvorených so\nspotrebiteľmi a osobitnej čiastky označenej ako daň z poistenia, pričom tieto informácie účastník konania\nuvádzal napriek tomu, že výška cien poistení vyplývajúcich z poistných zmlúv nebola platne zmenená na\nzáklade dohody zmluvných strán alebo na základe vykonania jednostrannej zmeny, čím mohol účastník\nkonania zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil\nspočívajúce v tom, že spotrebiteľ zaplatí cenu poistenia v sume vyššej, než v akej je povinný zaplatiť\nju podľa príslušnej poistnej zmluvy a akú by spotrebiteľ zaplatil, ak by účastník konania nesprávne\ninformácie neposkytol.\n3. Orgán dohľadu vo výroku prvostupňového rozhodnutia vymedzil, že účastník konania sa predmetnej\nnekalej obchodnej praktiky dopustil vo vzťahu k spotrebiteľom, ktorí mali s účastníkom konania v\nrozhodnom období uzatvorené poistné zmluvy o produktoch č. 400, 444, 445, 220, 260, 265, 275, 276,\n280, 285, 295.\n4. Orgán dohľadu ďalej účastníkovi konania zakázal podľa § 35f ods. 1 písm. c) v spojení s § 35h\nods. 1 zákona o dohľade používať nekalú obchodnú praktiku vymedzenú vo výroku prvostupňového\nrozhodnutia. Súbežne uložil podľa § 35f ods. 1 písm. b) v spojení s § 35h ods. 1 zákona o dohľade\nopatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov uvedených vo výroku prvostupňového\nrozhodnutia spočívajúce v povinnosti účastníka konania odoslať všetkým dotknutým spotrebiteľom\nadresný list, v ktorom účastník konania uvedie, že v príslušnom avíze na úhradu alebo v avíze s poistkou,\nktoré zaslal, bola uvedená nesprávna informácia o cene poistenia v súvislosti s jej navýšením o daň\nz poistenia zavedenú zákonom o dani z poistenia, a to do 90 dní od nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia a zároveň v povinnosti účastníka konania preukázať orgánu dohľadu splnenie tejto\npovinnosti do 30 dní po jej splnení.\n5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad účastníka konania\nzamietol.\n6. Orgán dohľadu, ako aj žalovaný vychádzali z toho, že daň z poistenia upravená zákonom o dani\nz poistenia sa vzťahuje na všetky poistné zmluvy o neživotnom poistení podľa prílohy č. 1 k tomuto\nzákonu, a teda aj na poistné zmluvy uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Platiteľom\ndane z poistenia je poisťovateľ (s výnimkami ustanovenými zákonom), pričom od platiteľa treba odlišovať\nosobu znášajúcu daňové zaťaženie, ktorou je poistník. Rozsah premietnutia dane do ceny poistenia,\nresp. absorbovanie dane v nákladových položkách poisťovne zákon neupravuje. Miera prenosu dane\nby tak mala byť určená trhom a konkurenčným bojom o klienta.\n7. K právnej kvalifikácii orgánom dohľadu vytýkaného konania ako klamlivej obchodnej praktiky vo\nvzťahu k cene je relevantné, či účastník konania spotrebiteľov informoval o cene, resp. žiadal od nich\nzaplatiť cenu poistenia vo výške, na akú mal v súlade s príslušnými zmluvami právo. Pre spotrebiteľa\nje rozhodujúca predovšetkým konečná suma, ktorú za poistenie platí. Ak dôjde k zvýšeniu celkovej\nsumy, je potrebné túto situáciu vyhodnotiť ako zvýšenie ceny za službu. Ak účastník konania poskytne\nspotrebiteľovi informácie o cene finančnej služby (poistenia) odlišnú od tej, na akú má z poistnej zmluvy\nprávo, bez toho, aby túto novú cenu so spotrebiteľom dojednal alebo uskutočnil platnú jednostrannú\nzmenu pôvodne dojednanej ceny, poskytuje tomuto spotrebiteľovi nesprávnu informáciu o cene. Ako\nprávny titul na zmenu ceny dojednanej v poistnej zmluve prichádzajú do úvahy nasledujúce možnosti:\na) zmena, ktorá nastane ex lege, b) zmena uskutočnená na základe dohody zmluvných strán podľa §\n516 Občianskeho zákonníka, prípadne uzatvorenie novej poistnej zmluvy s novou cenou podľa § 788\na nasl. Občianskeho zákonníka alebo c) zmena uskutočnená na základe jednostrannej zmeny zmluvy\nvykonanej za splnenia zákonom ustanovených podmienok plynúcich predovšetkým z § 53 ods. 1 v\nspojení s ods. 4 písm. i), ods. 5 a § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak cena poistenia nebola\nzmenená niektorým z týchto spôsobov, nevzniká účastníkovi konania z dôvodu prijatia zákona o dani\nz poistenia voči spotrebiteľom právo žiadať zaplatenie ceny poistenia vo vyšších sumách, než aké\nvyplývajú z ich spotrebiteľských zmlúv. Podľa orgánu dohľadu nebol naplnený ani jeden z troch možných\nprávnych titulov na takýto postup.\n\n8. Orgán dohľadu vychádzal z koncepcie inštitútu nekalých obchodných praktík vo vzťahu k modelu\npriemerného spotrebiteľa. Priemerný spotrebiteľ je abstraktným pojmom, pričom ak vytýkaná obchodná\npraktika zapríčiní, že urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, tak informácie\nzaslané účastníkom konania (obchodná praktika) sú nepochybne spôsobilé ovplyvniť jeho ekonomické\nrozhodovanie. Overenie týchto informácií by predpokladalo hlbšiu znalosť daňového a záväzkového\npráva, ktorú nie je možné od priemerného spotrebiteľa očakávať. Účastník konania sa zaslaním avíza\nna úhradu, resp. poistky kasko spotrebiteľom, ktorí s ním mali uzatvorenú poistnú zmluvu o niektorom z\nposudzovaných produktov, dopustil nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania, čím porušil\nzákaz používania nekalých obchodných praktík.\n9. Správny delikt bol vyhodnotený ako pokračujúci správny delikt, kde všetky čiastkové útoky po\nsubjektívnej stránke boli spojené s jedným a tým istým zámerom účastníka konania v tom význame, že\núčastník konania už od počiatku zamýšľal aj ďalšie útoky.\n10. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej zdôraznil, že hlavný argument a rozpor medzi právnymi\nnázormi orgánu dohľadu a účastníka konania, videl v spore o spôsobe určenia základu dane podľa\n§ 6 ods. 1 zákona o dani z poistenia. Podľa účastníka konania výklad orgánu dohľadu spôsobil, že\nnepriama daň z poistenia je vnímaná ako priama daň. Podľa účastníka konania z dôvodu, že daň z\npoistenia je nepriamou daňou, vyplýva, že môže zmluvne dohodnutú sumu poistného jednostranne\nzvýšiť. Žalovaný však zastal názor, že zo žiadneho zákona nevyplýva takéto právo účastníka konania na\njednostranné navýšenie zmluvne dohodnutej ceny poistenia. Ak účastník konania takéto zákonné právo\nautomaticky nemá a zároveň zákonom a zmluvou aprobovaným spôsobom nedošlo k zvýšeniu ceny\npoistného, tak sa dohodnuté platby môžu zdaniť len tak, že zmluvne dohodnutá poistníkom platená cena\npoistenia sa rozdelí na dve časti (daň z poistného a daňový základ) – poistné v užšom zmysle slova.\nÚčastník konania však vychádzal z toho, že platby sa zdania, takže nová platba sa skladá z dvoch častí\n– dane z poistného a daňového základu, ktorým je pôvodne dohodnutá cena poistenia (pred zavedením\ndane). Podľa žalovaného obe výkladové alternatívy spĺňajú klasifikačné požiadavky na nepriame dane.\nSamotná klasifikácia dane ako nepriamej nepredpisuje presnú metódu určenia základu dane a výpočtu\nvýšky daňovej povinnosti.\n11. Podľa žalovaného sa účastník konania nemôže pokúšať zmierňovať dopady legislatívy, ktorá zvyšuje\nnákladovosť poistených produktov, porušovaním predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa. Tzv. prospotrebiteľský výklad právnych predpisov právna teória ako ani judikatúra nepozná. Orgán dohľadu pri\naplikácii zákona používal v pochybnostiach výklad v prospech spotrebiteľa, keďže podľa § 54 ods. 2\nObčianskeho zákonníka je účelom dosiahnuť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany pred\nnekalými obchodnými praktikami. Žalovaný tak uzatvoril, že účastník konania nemôže automaticky\nnavýšiť pôvodne dohodnuté záväzky z poistnej zmluvy a aj po nadobudnutí účinnosti zákona o dani z\npoistenia je poistník povinný uhrádzať pôvodne dohodnutú cenu poistenia, v ktorej je obsiahnutá aj daň\nz poistenia a poisťovňa ju povinne odvedie štátu.\n12. Podľa účastníka konania orgánom dohľadu zaujatý výklad stavia účastníka konania či dokonca\ncelý poistný trh do situácie, keď musia znášať za spotrebiteľov časť dane z poistenia bez možnosti\nprispôsobenia poistných zmlúv, čo môže mať negatívny vplyv na ich solventnosť. Podľa žalovaného\ntáto premisa nie je pravdivá. Obozretne riadená poisťovňa má mať rôzne mechanizmy, ktorými dokáže\nprenášať takýto druh nákladov na poistníkov, kde jedným z mechanizmov je možnosť jednostrannej\nzmeny zmluvy, keď si poisťovňa zmluvne vopred vymedzí konkrétne situácie, kedy je oprávnená bez\nsúhlasu spotrebiteľa vopred stanoveným spôsobom zmeniť niektorú jej časť. Orgán dohľadu však\nanalýzou zmluvných ustanovení umožňujúcich jednostrannú zmenu poistnej zmluvy zistil, že tieto sa v\nnich buď vôbec nenachádzajú, alebo nezodpovedajú požiadavkám predpisov na ochranu spotrebiteľa.\n13. Žalovaný uviedol, že účastník konania nemá povinnosť dojednať v zmluvách zmenovú klauzulu, je to\nlen možnosť. Pokiaľ však túto možnosť nevyužil, nemôže si teraz účelovo prispôsobovať právny rámec\npoistenia a tvrdiť, že aj keď si zmenové klauzuly nedojednal, musí slovenský právny poriadok vytvárať\nmožnosť na zmenu dojednanej ceny aj bez zmenových klauzúl a bez dohody so spotrebiteľom.\n14. Žalovaný tiež odmietol, že by zákon pôsobil retroaktívne. Uplatňuje sa totižto k poistnému obdobiu,\nktoré začne plynúť až po 31.12.2018. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5 Szd 1/2012 z 29.09.2011 uviedol, že v danom prípade ide o tzv. nepravú retroaktivitu, ktorá je\nv právnom štáte povolená. Podľa žalovaného argumentácia účastníka konania nereflektuje skutočnosť,\nže postup výberu dane v zákone o dani z poistenia upravuje práva a povinnosti súvisiace s platením,\nvýberom a odvedením dane trom subjektom, a to štátu, platiteľovi a daňovníkovi. Vo vzťahu k štátu\nje slabšou stranou ako daňovník, tak aj platiteľ. Pri zistení z dvoch alternatív výkladu, keď jeden je v\nprospech daňovníka a druhý v prospech platiteľa, preto neobstojí argument, že zákon treba vykladať v\nprospech platiteľa a v neprospech daňovníka z dôvodu, že platiteľ je slabšou stranou vo vzťahu k štátu.\n\nPri použití účastníkom konania preferovanej interpretačnej alternatívy, je totiž daňovník zaťažený daňou\nvo väčšej miere. Účastník konania celý problém tak vníma len v perspektíve dvojstranného vzťahu, kde\nna jednej strane je štát na strane druhej účastník konania. Podľa žalovaného však tento vzťah nie je\ndvojstranným vzťahom, ale vystupuje v ňom tretia strana – poistník v postavení finančného spotrebiteľa,\nkde finanční spotrebitelia majú zaručené minimálne rovnaké ústavné práva ako poisťovne.\n15. Žalovaný ďalej uviedol, že účastník konania nesprávnym spôsobom určil sumu dane z poistenia\nvlastným výpočtom. Postup výpočtu závisí od toho, kto je osobou povinnou platiť daň. Ak je touto osobou\npoisťovateľ, potom poistné už obsahuje daň, t. j. daň sa vypočíta z poistného nadol. Jednostranné\nzvýšenie ceny poistenia účastníkom konania predstavovala práve 8 % z dohodnutej ceny, teda účastník\nkonania si pri tomto postupe zamenil sadzbu dane so sumou dane, ktorá je nižšia ako 8 %. Daň sa\nvypočíta zo základu dane, ktorým je podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z poistenia suma prijatého poistného\nznížená o daň. Účastník konania vo svojich listoch poistencom neuviedol žiadnu informáciu o zavedení\nnovej dane z poistenia, prípadne o možnosti ukončenia poistnej zmluvy, ale len samotnú informáciu\no novej cene poistenia, ktorú rozdelil na dohodnuté poistné a nesprávne vypočítanú daň, čím podľa\nžalovaného naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu vymedzeného vo výrokovej časti rozhodnutia.\n16. Podľa žalovaného právo jednostranne meniť zmluvy je výnimkou zo zákazu nezmeniteľnosti zmluvy\njednostranným právnym úkonom, ktorý treba vykladať reštriktívne. Zákon v § 53 ods. 15 Občianskeho\nzákonníka vymedzuje, aby kritériom zmeny bolo kritérium objektívneho dôvodu. Priemerný spotrebiteľ\nvšak nemusí poznať detaily legislatívneho procesu a ani poistnú matematiku na to, aby vedel vyhodnotiť,\nže účastník konania nevie žiadnym spôsobom reálne ovplyvniť prijatie zákona zavádzajúceho daňové\npovinnosti, resp. sadzbu tejto dane. Tento dôvod však v zmenových klauzulách účastníka konania\nabsentuje.\n17. K výške pokuty žalovaný uviedol, že tá bola uložená v rámci ústavne konformného základného\nrozpätia sadzby pokuty rozhodného v čase zisteného porušenia, a teda v medziach správneho uváženia.\nŽalovaný sa stotožnil s tým, že nie každé protiprávne konanie je nutné sankcionovať, avšak neuloženie\npokuty za protiprávne konanie by nebolo spravodlivé vo vzťahu k ostatným poisťovateľom na trhu, ktorí\npostupovali lege artis.\n18. Napokon žalovaný uviedol, že účastník konania mu elektronicky doručil dňa 28.04.2020 podanie s\nnázvom „doplnenie argumentov účastníka k rozkladu voči rozhodnutiu Národnej banky Slovenska zo\ndňa 23.12.2019 č. sp. NBS1-000-037-870, č. z. 100-000-209-264“ (ďalej len „doplnenie rozkladu“). S\npoukazom na § 29 ods. 5 tretia veta zákona o dohľade, ako aj to, že v tomto doplnení účastník konania\npredniesol argumenty, ktoré sa týkajú pripomienok NBS v rámci medzirezortného pripomienkového\nkonania k zákonu o dani z poistenia, žiadosti Slovenskej asociácie sprostredkovateľov poisťovníctva\nzo dňa 09.11.2018 a listu guvernéra NBS zo dňa 28.01.2019, uviedol, že sa ďalej týmto doplnením\nnezaoberal.\nIII. Správna žaloba\n19. Včas podanou správnou žalobou podľa § 194 zákona č. 162/2015 Z. z. Správy súdny poriadok v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP. Zároveň\nnavrhol, aby žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi náhradu trov konania tak, ako budú v konaní\nvyčíslené.\n20. Podľa žalobcu ho žalovaný sankcionuje za to, že v rozhodnom období listami zasielanými pred\nuplynutím konkrétneho poistného obdobia žiadal od svojich poistníkov, aby okrem zmluvne dohodnutého\npoistného uhradili za ďalšie poistné obdobie aj daň z poistenia podľa zákona o dani z poistenia. Týmto\nsa mal žalobca dopustiť klamlivej obchodnej praktiky. Tento záver je nesprávny. Daň z poistenia podľa\nzákona spadá pod kategóriu nepriamych daní. Úmyslom zákonodarcu nebolo autoritatívne siahnuť na\nvýnosy žalobcu. Pri nepriamej dani sú platiteľ dane a daňovník dve rozdielne osoby. Ak žalobca žiadal\nuhradiť okrem dohodnutého poistného aj čiastku zaplatenej dane, fakticky tým konal v súlade s pôvodne\nuzatvorenou poistnou zmluvou, na ktorú iba aplikoval novozavedenú zákonnú povinnosť vyberať od\npoistníkov túto daň. Povinnosti pre účastníkov poistnej zmluvy nemusia vyplývať len zo zmluvy, ale\nmôžu byť implicitne uložené aj zákonom. Keďže zákon neupravuje spôsob aplikácie dane na poistné\nzmluvy pred jeho účinnosťou, žalovaný mal za to, že poistné dohodnuté pred účinnosťou zákona o\ndani z poistenia v sebe automaticky od účinnosti tohto zákona zahŕňa aj daň z poistenia. Žalobca je\ntoho názoru, že tento výklad je nesprávny. Poistné dohodnuté v poistnej zmluve nemohlo zahŕňať daň z\npoistenia uzatvorenej pred účinnosťou zákona, a preto musí dohodnuté poistné vo výške nezahŕňajúcej\ndaň z poistenia navýšiť o daň z poistenia.\n\n21. Podľa žalobcu v danom prípade dochádza k stretu verejného práva a súkromného práva, a\npreto nemožno výklad zákona o dani z poistenia oddeliť od výkladu zákona o ochrane spotrebiteľa či\nObčianskeho zákonníka, ale je nevyhnutné ich vykladať vo vzájomných súvislostiach. Podľa žalovaného\nje žalobca povinný znášať daň z poistenia namiesto poistníka. Podľa logiky žalovaného by tí poistenci,\nktorí podpísali v minulosti zmluvu so všeobecnou zmenovou klauzulou, boli zaviazaní nepriamo daň\nzaplatiť a boli by znevýhodnení oproti poistencom, ktorí takúto klauzulu v zmluve nemali, pretože za\nnich by nepriamu daň mala podľa žalovaného zaplatiť poisťovňa. Nemožno podmieňovať zaťaženie\npoistníka novou daňou, ktorej uloženie nastalo priamo zákonom, ustanoveniami poistnej zmluvy alebo\nakýmkoľvek konaním či opomenutím účastníkov poistného vzťahu bez ohľadu na to, či je alebo nie\nje poistníkom spotrebiteľ. Takýto výklad žalovaného je v rozpore s judikatúrou ústavného súdu, ktorá\nodmieta čisto formálny výklad právneho predpisu bez zohľadnenia jeho cieľa a zmyslu. Žalobca má za\nto, že aj napriek tomu, že zákon o dani z poistenia výslovne neupravuje „navýšenie“ poistného vo vzťahu\nk poistným zmluvám uzatvoreným pred zavedením dane z poistenia, tento dôsledok nepriamo a logicky\nvyplýva z jeho ustanovení a poukazuje na § 4 ods. 2 písm. a), § 5 ods. 3 a § 6 ods. 4 zákona o dani z\npoistenia. Pri výklade žalovaného by poistnému zodpovedala čiastka cca 92,59 eur a dani z poistenia\nčiastka cca 7,41 eur. Pri výklade žalobcu by poistnému zodpovedala čiastka 100 eur a dani z poistenia\nčiastka 8 eur. Výkladom, ktorý používa žalovaný, by tak na každých 100 eur poistného dohodnutého\npred účinnosťou zákona žalobca fakticky ukrátil štát o 59 eurocentov z dôvodu, že daň by v rozpore\ns účelom zákona znášal žalobca namiesto poistníka. To by mohlo naplniť skutkovú podstatu trestného\nčinu skrátenia dane a poistného podľa Trestného zákona.\n22. Vo vzťahu k § 800 ods. 1 Občianskeho zákona uviedol, že toto ustanovenie bolo novelizované v\nsúvislosti s prijatím zákona o dani z poistenia a tak zákonodarca zámerne vytvoril mechanizmus pre\nprípad, keď poistník nebude súhlasiť so zvýšením poistného. Podľa názoru žalobcu v prípade zvýšenia\npoistného o daň z poistenia ide o zmenu zákona, a teda nejde o prípad jednostrannej zmeny poistného,\nkedy musia byť splnené kritériá podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Ak by poistník nechcel uhradiť za\nďalšie poistné obdobie okrem poistného aj daň z poistenia, je priamo zo zákona oprávnený v prípade\nnesúhlasu s výškou poistného svoju poistnú zmluvu vypovedať. Zákonodarca neustanovil povinnosť o\ntom informovať poistníka. Žalobca nepristúpil k navýšeniu poistného za aktuálne poistné obdobie, ale\nlistami iba informoval poistníkov o výške poistného a dane z poistenia, ktorá sa bude aplikovať na ďalšie\npoistné obdobie.\n23. Prijatím zákona o dani z poistenia sa koncepcia povahy poistného zmenila, keďže nepredstavuje\nuž iba čiastku, ktorú si žalobca môže celú ponechať, ale obsahuje aj zložku dane, ktorú je povinný\nodviesť štátu. Žalobca pri výpočte poistného nemohol zohľadniť skutočnosť, že niekedy v budúcnosti\nbude poistné zahŕňať aj nepriamu daň z poistenia vo výške 8 %. S poistným zákony spájajú viaceré\ndôležité povinnosti, ktoré sú aj dôležitým ukazovateľom pre finančnú stabilitu poisťovne, keď necitlivým\nretroaktívnym zásahom do obsahu tohto pojmu nevyhnutne dochádza k ohrozeniu hospodárenia\npoisťovne, či schopnosti plnenia jej záväzkov. Okrem toho to bude mať vplyv aj na odmeňovanie\nfinančných agentov. Všetky poistné produkty neživotného poistenia všetkých slovenských poisťovateľov,\nna ktoré sa aplikuje zákon, a pri ktorých je marža nižšia ako 8 %, sa nevyhnutne stávajú stratovými no\njednotlivípoisťovatelia nemajú možnosť okamžite vypovedať poistnú zmluvu, a teda sú povinní zotrvať\nv poistnom vzťahu minimálne do konca poistného obdobia.\n24. Žalobca sa dôvodne domnieval, že má právo požadovať od poistníka okrem zmluvne dohodnutého\npoistného aj čiastku zodpovedajúcu dani z poistenia. Podľa žalobcu, ak by tak neučinil, dochádzalo by\npráve v takomto prípade k zmene poistnej zmluvy bez dohody účastníkov poistnej zmluvy a navyše aj\nk popretiu charakteru dane z poistenia ako nepriamej dane.\n25. Žalobca ďalej poukazoval na vznesené pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového\nkonania k zákonu o dani z poistenia, kde sám žalovaný vyjadril pochybnosti o tom, či navrhovaná\ndaň je nepriamou daňou alebo nie, ako aj poukázal na možnú problematickú retroaktivitu daného\nzákona. Ďalej poukázal aj na žiadosť o usmernenie zaslanú Slovenskou asociáciou sprostredkovateľov\nv poisťovníctve, List guvernéra NBS z 28.01.2019, ako aj na list Slovenskej asociácie poisťovní\nguvernérovi NBS z 28.01.2019 a z ktorých vyplýva možný nejednoznačný výklad zákona. Žalovaný tak\nmal vedomosť o tom, že aplikácia zákona môže byť problematická, no ignoroval možnosti preventívneho\nodstránenia takéhoto stavu či už odbornou diskusiou alebo stretnutiami na úrovni riadiacich pracovníkov,\nvydaním usmernenia či jasným vyhranením sa k spôsobu uplatňovania dane z poistenia.\n26. Pokuta bola uložená neopodstatnene. Žalovaný nebol povinný v posudzovanom prípade pokutu\nuložiť. Mal postupovať podľa zásady in dubio pro reo.\n\n27. S účinnosťou Civilného sporového poriadku od 01.07.2016 žalovaný stratil možnosť konať o\nabstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, ktorá bola účinnosťou Civilného sporového poriadku\nzverená do kompetencie súdu, a teda sa mal uplatniť princíp lex posterior derogat legi priori.\n28. Ďalej napadol nezohľadnenie podania žalobcu zo dňa 28.04.2020 t. j. doplnenia rozkladu. Toto\ndoplnenie nijakým spôsobom nerozširovalo, nemenilo a ani nedopĺňalo rozsah, v ktorom napádal\nprvostupňové rozhodnutie, ako ani dôvody podaného rozkladu a tak sa ním mal žalovaný zaoberať.\n29. Žalovaný si pred vydaním napadnutého rozhodnutia nesplnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu\nvyplýva z § 26 zákona o dohľade, keď neoboznámil žalobcu s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, pričom\nv spisovom podklade sa nachádzalo aj stanovisko odboru ochrany finančných spotrebiteľov k rozkladu\nzo dňa 04.02.2020 a ku ktorému sa žalobca nemohol vyjadriť.\n30. Žalobca ďalej uplatnil námietku zaujatosti vo vzťahu k členovi bankovej rady, a to konkrétne k A. B.\nC., ktorý je členom bankovej rady, avšak ktorý bol aj predkladateľom vládneho návrhu zákona o dani\nz poistenia.\n31. Žalobca ďalej uvádza, že skutková veta vo výroku prvostupňového rozhodnutia je nezákonná a\nneúplná. Žalovaný vo výroku odkazuje na adresné listy žalobcu. Ide však len o opisy bez konkrétnej\nšpecifikácie znenia týchto listov. Chýba tu kvalitatívna a kvantitatívna stránka vytýkaného konania\nžalobcu (napríklad počet zmlúv, teda zrejme aj počet listov, sa nachádza v odôvodnení na s. 47).\nNedostatočný je aj opis, ktorý odkazuje na to, že v uvedených komunikáciách žalobcu sa mali\nvyskytovať nesprávne informácie o cene poistenia a o spôsobe výpočtu ceny, pričom absentujú\nkonkrétne formulácie s uvedením údajov, ktoré majú zakladať porušenie právnych predpisov. Žalovaný\ntento nedostatok snažil preklenúť odkazmi, textovými skratkami, prípadne zástupnými spojeniami ako\nnapríklad „XXX,XX eur“. Bez špecifikácie konkrétnych číselných súm a ostatných údajov vo výrokovej\nvete nie je možné posúdiť vznik prekážky litispendencie, ako aj zákazu dvojitého postihu. Neúplné sú\ntiež odkazy žalovaného vo výroku na jednotlivé poistné podmienky žalobcu, pretože tieto formulácie\nneobsahujú žiadne znenia zmluvných podmienok, na ktoré majú odkazovať.\n32. Žalobca ďalej navrhol, aby správny súd podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP prerušil konanie do\nskončenia konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, a to z dôvodu, že § 13 ods. 1 zákona o\ndani z poistenia je v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj článkom 1\nods. 1 Protokolu k Dohovoru. Uvedené odôvodnil zásahom do práva vlastniť majetok, práva na ochranu\nnadobudnutých práv a ďalej z dôvodu neurčitosti namietanej právnej úpravy.\n33. Žalobca taktiež navrhol prerušiť konanie z dôvodu podania návrhu na začatie prejudiciálneho konanie\n(§ 100 ods. 1 písm. c/ SSP) podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a to s otázkami\ntýkajúcimi sa výkladu článku 157 Smernice Solventnosť II. V tejto súvislosti navrhol položiť dve otázky:\n„1. Má sa článok 157 Smernice 2009/138 vykladať tak, že nepripúšťa uloženie takejto dane, ktorá v\ndôsledku aplikácie vnútroštátneho zákona, vykonávajúceho smernicu, má povahu priamej dane?“ „2. Má\nsa článok 157 Smernice 2009/138 vykladať tak, že členský štát nie je oprávnený sankcionovať poisťovňu\nv prípade, ak táto daň z poistenia ako nepriamu daň vyberie od poistníka napriek tomu, že zmluva,\nuzavretá medzi poisťovňou a poistníkom pred nadobudnutím účinnosti zákonnej úpravy o daň z poistenia\nneobsahuje ustanovenie, predpokladajúc zavedenie takejto dane?“\nIV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n34. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 31.08.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom sa zásadne\npridržal odôvodnenia, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí.\n35. Nad tento rozsah vo všeobecnosti poukázal na to, že prijaté poistné 100 eur sa rozdelí na základ\ndane 92,59 eur a daň 7,41 eur. Daň je žalobca ako platiteľ dane povinný odviesť správcovi dane. Bez\nohľadu na existenciu alebo neexistenciu zmenovej klauzuly, súhlasu alebo nesúhlasu sa z každých\n100 eur prijatých poisťovňou vždy odvedie presne 7,41 eur dane z poistenia. Ak chce mať žalobca v\nbudúcnosti zo zaplateného poistného rovnaký príjem po zdanení, ako mal pred zavedením dane, musí\nreagovať zvýšením ceny, tak aby sa základ dane rovnal pôvodnému príjmu. V konaní o uložení sankcie\nje žalobcovi kladené za vinu, že spotrebiteľom klamlivo tvrdil, že jednostranným úkonom zvýšil cenu,\naj keď cenu de iure nezvýšil, lebo na to nemal oprávnenie vyplývajúce zo zmluvy (zmenová klauzula),\nani zo zákona.\n36. Z bežných učebnicových definícií nepriamej dane nevyplýva žiadna požiadavka na konkrétny\nmechanizmus preúčtovania tejto dane spotrebiteľovi. Daň je v zásade za každých okolností povinný\nzaplatiť žalobca. Nie je to ani izolovaný a ani formalistický výklad zákona. Skutočnosť, že daň platí\nžalobca a nie spotrebiteľ, je definičným znakom nepriamej dane. K vytváraniu dvoch skupín poistníkov\n\nuviedol, že ide o prirodzený rozdiel medzi zmluvou, kde sa nachádza zmenová klauzula a zmluvou bez\nnej; ide tu len o technickú otázku riešenia rizika.\n37. Novelou § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zavádza do práva poistných zmlúv špecifická\nochrana spotrebiteľa obdobná, ako je bežná pri iných finančných službách, t. j. určenie špecifickej lehoty,\nkeď vopred musí byť zmena oznámená poistníkovi. Nijako z toho nevyplýva, že zavedením tejto ochrany\npri jednostrannej zmene ceny poistenia vytvoril zákonodarca implicitný zákonný nárok na zmenu ako\ntvrdí žalobca. Štandardným spôsobom jednostranného zvýšenia ceny je zvýšenie na základe zmluvnej\nklauzuly. Na to, aby bola takáto zmluvná klauzula prijateľná z pohľadu § 53 Občianskeho zákonníka,\nmusí spĺňať určité podmienky.\n38. K neopodstatnenosti uloženej pokuty uviedol, že princíp in dubio pro reo nemohol aplikovať, pretože\nzodpovednosť za spáchanie správneho deliktu bola zistená nado všetku pochybnosť.\n39. Vo vzťahu k nemožnosti posúdenia konania ako nekalej obchodnej praktiky z dôvodu prijatia\nCivilného sporového poriadku uvádza, že podľa jeho názoru boli splnené všetky podmienky podľa § 24\nods. 10 zákona o dohľade na to, aby si žalovaný posúdil túto otázku ako predbežnú otázku.\n40. K nezohľadneniu doplnenia rozkladu uviedol, že toto doplnenie nemožno považovať za dôkaz,\npretože z neho nemožno získať priamy poznatok o skutočnosti dôležitej pre rozhodnutie veci, keďže\ntoto doplnenie neobsahovalo návrh na doplnenie dokazovania, ale iba rozšírenie právnej argumentácie.\nŽalovaný preto aplikoval § 29 ods. 5 zákona o dohľade a podaním sa ďalej nezaoberal.\n41. Ani stanovisko útvaru dohľadu, ktorý vydal rozhodnutie na prvom stupni, nie je dôkazom v konaní\no opravnom prostriedku. Do obsahu spisu preto neboli doplnené žiadne nové dôkazné prostriedky, a\npreto žalovaný nebol povinný aplikovať § 26 zákona o dohľade.\n42. Ak by bol akceptovaný argument o zaujatosti člena bankovej rady, išlo by podľa žalovaného o tzv.\ndôkaz v kruhu, ktorý by umožňoval konštatovať nezákonnosť bez toho, aby sa obsahom rozhodnutia\nmeritórne zaoberal súd a zároveň by v takom prípade boli zaujaté vždy všetky ministerstvá, keď ako\nústredné orgány štátnej správy rozhodujú o rozkladoch proti rozhodnutiam orgánov štátnej správy, keďže\ntie sú pravidelne aj predkladateľmi návrhov zákonov.\n43. Podľa názoru žalovaného skutková veta je dostatočne jasná a určitá a je z nej zrejmé, čo\npresne sa žalobcovi kladie za vinu a obsahuje dostatok informácií na účely posúdenia prekážky\nlitispendencie, zákazu dvojitého postihu pre rovnaký skutok, prekážky rozhodnutej veci, či určenie\nrozsahu dokazovania.\n44. Podľa žalovaného zákon nepôsobí retroaktívne, keďže sa vzťahuje na poistné obdobia až po\n31.12.2018, a teda nie je dôvod na podanie návrhu na konanie pred ústavným súdom.\n45. S poukazom na doktrínu acte clair súd nemá povinnosť otázku predkladať, ak jej odpoveď zjavne\nvyplýva z textu smernice, čo sa vzťahuje na prvú otázku navrhnutú žalobcom. Druhá otázka nijak\nnesúvisí s obsahom článku 157 Smernice, a preto by na ňu súdny dvor odmietol odpovedať. Z daného\ndôvodu preto navrhuje nevyhovieť návrhu na prerušenie konania v tejto veci.\n46. Žalovaný navrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú.\n47. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní z 12.06.2020 (ďalej len „replika“).\n48. Žalobca v replike zásadne zotrval na dôvodoch podania žaloby a podrobne rozpísaných v žalobe.\n49. Žalovaný sa k replike ďalej nevyjadril.\nV. Relevantná právna úprava\n50. Podľa § 14 ods. 3 zákona o dohľade účinného do 25.06.2021 (ďalej len „zákon o dohľade“) účastník\nkonania, ktorý sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že zamestnanec Národnej banky\nSlovenska alebo člen bankovej rady má byť vylúčený z konania, je povinný tieto skutočnosti bezodkladne\npísomne oznámiť Národnej banke Slovenska. V oznámení o námietke zaujatosti musí byť označený\nzamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen bankovej rady, proti ktorému námietka zaujatosti\nsmeruje, dôvod, pre ktorý má byť tento zamestnanec alebo člen bankovej rady vylúčený z konania, kedy\nsa účastník konania dozvedel o tomto dôvode a akými dôkazmi môže byť tento dôvod preukázaný; spolu\ns oznámením o námietke zaujatosti je účastník konania povinný predložiť dôkazy, ktoré má k dispozícii.\nNa opakované oznámenie tých istých skutočností a dôvodov sa neprihliada a nerozhoduje sa o nich,\nak sa už o nich rozhodlo.\n51. Podľa § 25 ods. 10 zákona o dohľade ak sa v konaní vyskytne predbežná otázka, ktorá môže mať\nvýznam pre ďalší procesný postup alebo posudzovanie skutkového stavu veci a rozhodovanie Národnej\nbanky Slovenska, pričom o tejto otázke už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, týmto rozhodnutím\nje Národná banka Slovenska viazaná. Inak Národná banka Slovenska môže sama posúdiť predbežnú\notázku alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie konania o predbežnej otázke. Národná banka\n\nSlovenska si však nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o spáchaní a páchateľovi trestného\nčinu, o spáchaní a páchateľovi priestupku alebo iného správneho deliktu ani o osobnom stave fyzickej\nosoby alebo o existencii právnickej osoby, ak rozhodovanie o týchto veciach patrí súdu alebo inému\npríslušnému orgánu verejnej moci.\n52. Podľa § 35f ods. 1 písm. a) zákona o dohľade tomu, kto porušil práva finančného spotrebiteľa\nalebo porušil povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa tohto zákona alebo osobitných\npredpisov, Národná banka Slovenska je podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy\nzisteného nedostatku príslušná uložiť pokutu do výšky 1 000 000 eur, ak v odseku 2 nie je ustanovené\ninak.\n53. Podľa § 35h ods. 1 zákona o dohľade sankcie podľa tohto zákona a osobitných predpisov za\nnedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov možno ukladať samostatne alebo súbežne a\nza trvajúci nedostatok aj opakovane. Sankcie podľa tohto zákona za nedostatky v oblasti ochrany\nfinančných spotrebiteľov možno uložiť do troch rokov od zistenia nedostatku, najneskôr však do desiatich\nrokov od jeho vzniku. Premlčacie lehoty podľa druhej vety sa prerušujú, keď nastala skutočnosť\nzakladajúca prerušenie lehoty podľa § 19 ods. 4, pričom od každého prerušenia premlčania začína\nplynúť nová premlčacia lehota. Nedostatky uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa\npovažujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste podľa § 10 ods. 5 a 6.\n54. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa účinného do 20.07.2020 (ďalej len „zákon o\nochrane spotrebiteľa“) predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky\nv spotrebiteľských zmluvách.\n55. Podľa § 7 ods. 1 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred,\npočas aj po vykonaní obchodnej transakcie (ods. 1). Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä\nklamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.\nZoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 (ods. 4).\n56. Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú,\nak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré\nby inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek\nspôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto\ninformácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej\ncenovej výhody.\n57. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „súčasný zákon o ochrane spotrebiteľa“) obchodník nesmie používať\nnekalé obchodné praktiky (písm. a/), používať neprijateľné podmienky v zmluvách (písm. b/).\n58. Podľa § 9 ods. 5 a 6 súčasného zákona o ochrane spotrebiteľa za nekalú obchodnú praktiku sa\npovažuje najmä klamlivé konanie, klamlivé opomenutie konania a agresívna obchodná praktika. Zoznam\nobchodných praktík, ktoré sa vždy považujú za nekalé, je uvedený v prílohe č. 1 (ods. 5). Nekalé\nobchodné praktiky sú zakázané pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Používanie nekalých\nobchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania\npohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy (ods. 6).\n59. Podľa § 10 ods. 1 písm. d) súčasného zákona o ochrane spotrebiteľa klamlivé konanie je obchodná\npraktika, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej\ntransakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo\nakýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj\nak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene, spôsobu výpočtu ceny alebo k existencii osobitnej\ncenovej výhody.\n60. Podľa § 2 písm. a) bodu 1 zákona o dani z poistenia účinného do 31.12.2021 (ďalej len „zákon\no dani z poistenia“) na účely tohto zákona sa rozumie poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného\nčlenského štátu Európskej únie alebo členského štátu Európskej dohody o voľnom obchode, ktorý\npodpísal Zmluvu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“), pobočka zahraničnej\npoisťovne a zahraničná poisťovňa.\n61. Podľa § 2 písm. b) zákona o dani z poistenia na účely tohto zákona sa rozumie poistníkom osoba,\nktorá uzavrela poistnú zmluvu s poisťovateľom.\n62. Podľa § 3 ods. 1 zákona o dani z poistenia predmetom dane je poistenie v odvetviach neživotného\npoistenia uvedených v prílohe č. 1, ak je poistné riziko umiestnené v tuzemsku.\n63. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o dani z poistenia osobou povinnou platiť daň správcovi dane (ďalej\nlen „platiteľ“) je poisťovateľ, ak odsek 2 neustanovuje inak (ods. 1). Platiteľom je aj poistník, ktorý\nzaplatil poistné zahraničnej poisťovni, ktorá nemá v tuzemsku pobočku; ak poistník preúčtuje poistné\n\nprávnickej osobe podľa písmena b), je platiteľom v rozsahu poistného, ktoré tejto osobe nepreúčtuje\n(ods. 2 písm. a/), právnická osoba, ktorej sú preúčtované náklady poistenia, ktoré sa vzťahujú na poistné\nriziko umiestnené v tuzemsku (ods. 2 písm. b/).\n64. Podľa § 5 ods. 1 zákona o dani z poistenia daňová povinnosť vzniká platiteľovi podľa § 4 ods. 1\ndňom prijatia platby poistného, a to v rozsahu prijatej platby (písm. a/), zaúčtovania predpisu pohľadávky\nz poistného (písm. b/) alebo splatnosti poistného (písm. c/).\n65. Podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z poistenia ak vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a),\nzákladom dane je suma prijatého poistného znížená o daň; ak sa poistné platí v splátkach, základom\ndane je suma prijatej splátky poistného znížená o daň.\n66. Podľa § 13 ods. 1 zákona o dani z poistenia daň sa uplatní, ak poistné obdobie začne plynúť po 31.\ndecembri 2018 a platba poistného alebo jeho časti je prijatá platiteľom najskôr po 31. decembri 2018,\nak ide o platiteľa, ktorému vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) (písm. a/), poistné je\npredpísané po 31. decembri 2018 a platba poistného alebo jeho časti je prijatá po 31. decembri 2018,\nak ide o platiteľa, ktorý sa rozhodne pre vznik daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) (písm. b/),\npoistné je splatné po 31. decembri 2018 a platba poistného alebo jeho časti je prijatá po 31. decembri\n2018, ak ide o platiteľa, ktorý sa rozhodne pre vznik daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. c) (písm.\nc/), platba poistného alebo jeho časti je zaplatená platiteľom podľa § 4 ods. 2 písm. a) najskôr po 31.\ndecembri 2018 (písm. d/), preúčtované náklady poistenia sú preúčtované platiteľovi podľa § 4 ods. 2\npísm. b) najskôr po 31. decembri 2018 (písm. e/).\nVI. Verejné vyhlásenie rozsudku\n67. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý\nzačal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1\nneustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v\nBratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného\ndôvodu predmetná právna vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/125/2020\nje na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.\nBA-5S/125/2020 a zároveň v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení\nDodatku č. 7 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho\nsúdu v Bratislave.\n68. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a\ndospel k záveru nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.\n69. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2\nSSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom\nsídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený za prítomnosti zástupcu žalovaného dňa 01.08.2025 (§137\nods. 4 SSP).\nVII. Právne hodnotenie správneho súdu\n70. V prvom rade správny súd posudzoval, či v dôsledku nadobudnutia účinnosti súčasného zákona\no ochrane spotrebiteľa nebolo potrebné posudzovať vec podľa novej právnej úpravy, konkrétne bolo\npotrebné posúdiť, či v súlade so zásadami ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné\npoužiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (§ 195 písm. d/ SSP), nedošlo k zániku\ntrestnosti konania žalobcu sankcionovaného napadnutým rozhodnutím, resp. či nie je nová právna\núprava pre žalobcu ako páchateľa správneho deliktu priaznivejšia. V tomto smere súd konštatuje,\nže textácia povinností nového zákona o ochrane spotrebiteľa je zásadne totožná s textáciou týchto\npovinností podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (pozri body 52 až 77 odôvodnenia). Zároveň pre úplnosť\nsprávny súd uvádza, že vo vzťahu k hmotnoprávnemu posúdeniu skutku, ktorý žalovaný kládol za vinu\nžalobcovi, vychádzal z právneho stavu k 30.04.2019, ktorý žalovaný identifikoval ako posledný čiastkový\nútok pokračovacieho správneho deliktu.\n\n71. Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným je uplatňovanie zákona o dani z poistenia a pravidiel\nv ňom zakotvených, a to vo vzťahu k poistným zmluvám, ktoré boli žalobcom uzatvorené pred\nnadobudnutím účinnosti zákona o dani z poistenia, t. j. do 31.12.2018 (vrátane).\n72. Medzi žalobcom a žalovaným nevznikol spor ohľadne zisteného skutkového stavu, ale len spor\no právny výklad ustanovení zákona o dani z poistenia a jeho možného retroaktívneho pôsobenia.\n73. Zákon o dani z poistenia neobsahuje výslovne prechodné ustanovenie, ktoré by danú situáciu priamo\nriešilo. Tento zákon len v § 13 upravuje, že sa uplatní (zjednodušene povedané) od poistného obdobia,\nktoré začne plynúť po 31. decembri 2018 a zároveň ak platba poistného alebo jeho časti je prijatá\nplatiteľom najskôr po 31. decembri 2018.\n74. Podľa Ústavného súdu SR: „prechodné ustanovenia sú neoddeliteľnou súčasťou takmer každej\nprávnej úpravy a ich funkciou je zabezpečiť v zásade plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného\nrežimu právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového právneho režimu s tým, že sa má nimi\neliminovať právne vákuum navodzujúce právnu neistotu a majú sa jasne určiť pravidlá aplikácie starej,\nresp. aj novej právnej úpravy na už v minulosti vzniknuté právne vzťahy. Malo by však ísť o také\nriešenia, ktoré by sa napriek ‚stretnutiu sa s časom‘ vyhli priamemu retroaktívnemu pôsobeniu do\nminulosti, hoci už z označenia prechodných ustanovení ako intertemporálnych vyplýva, že ich spätné\npôsobenie do minulosti nemožno celkom vylúčiť. Retroaktivita (spätná pôsobnosť) právnych následkov\nvo všeobecnosti nastoľuje otázku ochrany dôvery v oblasti pôvodne platného právneho stavu právnych\nnásledkov, ktorý sa následne mení“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 25/05\nzo 7. júna 2006).\n75. Časový konflikt právnych úprav je spojený v každom prípade so zásahom do princípov rovnosti a\nochrany dôvery občana v právo. Posudzovanie tohto konfliktu intertemporality by sa malo riadiť optikou\nproporcionality a malo by viesť k záveru o takom spôsobe legislatívneho riešenia časového stretu\nprávnych úprav, ktoré by nenarušilo princíp právnej istoty, ako ani princíp rovnosti, ale ich primeraným\nspôsobom vyvažovalo. Na posúdenie uvedeného je preto relevantné, či ide o retroaktívne ustanovenie,\na ak ide o retroaktívne ustanovenie, či ide o pravú retroaktivitu, kedy by ustanovenie bolo v rozpore\ns ústavným poriadkom Slovenskej republiky, alebo nie. V prípade, ak nie, potom možno uvažovať o\nuplatnení princípu proporcionality so zreteľom na predchádzajúcu právnu úpravu (aj so zreteľom na\nspravodlivosť) a vyvažovanie predovšetkým princípu právnej istoty s princípom rovnosti.\n76. Správny súd tu opätovne poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý: „pravú\nretroaktivitu vymedzil ako stav, v ktorom nová právna úprava neuznáva oprávnenia a povinnosti založené\nprávnymi vzťahmi len lex priori (napr. PL. ÚS 37/99) alebo stav, kedy zákon dodatočne a pozmeňujúco\nzasahuje do už právne uzavretých minulých skutkových a právnych vzťahov (práv a povinností) (PL. ÚS\n3/00). Za nepravú retroaktivitu považuje stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne\núčinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo\nešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych\núčinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím (PL. ÚS 38/99). O nepravú retroaktivitu ide aj v prípade,\nak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho\nzákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne\nnásledky v čase nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona ešte nenastali (PL. ÚS 3/00). Ústavný\nsúd už tiež vyslovil, že zákonodarca môže výnimočne uplatniť retroaktívne ustanovenia na úpravu\nnových (existujúcich) právnych stavov, pričom v takomto prípade musí preukázať ‚závažné dôvody\nvšeobecného záujmu, ktoré si môžu vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zásady zákazu spätnej\npôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu‘ (PL. ÚS 3/00). To\nznamená, že nepravú retroaktivitu nepovažuje za štandardný vstup do existujúcich právnych vzťahov.\nUrčitú retroaktivitu pripustil aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vo svojom rozhodnutí Mellacher\nv. Austria, rozsudok z 19. decembra 1989 (§ 51) uviedol, že ‚legislatívne musí byť daná možnosť,\naby sa prijali opatrenia, ktorými sa zasiahne do ďalšieho vykonávania predtým uzavretých zmlúv (v\ndanom prípade nájomných zmlúv), aby sa dosiahol požadovaný cieľ‘“ (nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. PL. ÚS 28/00 z 10. januára 2002).\n77. Podporne možno na účely určenia intertemporálnej povahy právnej normy poukázať aj na ustálenú\njudikatúru nemeckého Spolkového ústavného súdu (pozri napríklad uznesenie zo 14. mája 1986, sp.\nzn. 2 BvL 2/83 [BVerfGE 72, 200] alebo z 3. decembra 1997, sp. zn. 2 BvR 882/97 [BVerfGE 97,\n67]). Podľa posledne menovaného nastáva skutočný retroaktívny účinok vtedy, keď zákonodarca v\nneprospech dotknutej osoby zasiahne novou normou do skutkového stavu (Tatbestand), ktorý sa začal\nv minulosti a bol v ňom už „ukončený“, a to tak, že s ním spojí iné právne účinky (dôsledky) ako s\nexistujúcou normou (Rückbewirkung von Rechtsfolgen). Naproti tomu právna norma s nepravou spätnou\núčinnosťou je taká, ktorou zákonodarca zasahuje do stavu, ktorý sa síce začal už v minulosti, ale ešte\n\nnebol „ukončený“ (tatbestandliche Rückanknüpfung); predmetná norma nemá vplyv na časovú, ale na\nvecnú pôsobnosť právnej normy, pričom právne účinky právnej normy nastávajú po jej vyhlásení, ale\ntýkajú sa situácií, ktoré boli „spustené“ už pred jej vyhlásením (cit. podľa nálezu Ústavného súdu Českej\nrepubliky Pl. ÚS 30/23 zo dňa 17.01.2024, bod 136).\n78. Z podstaty časovej účinnosti ako vlastnosti právnej normy (resp. aj právneho predpisu) vyplýva,\nže okamihom, keď nastane, musia sa právne vzťahy riadiť danou právnou normou. Účinnosť totiž\nznamená, že právna norma je pre svojho adresáta právne záväzná, vyplývajú mu z nej konkrétne práva\na povinnosti. Na odstránenie právnej neistoty, aká právna norma má byť aplikovaná v prípade, keď\nprávna norma je derogovaná alebo novelizovaná, slúžia intertemporálne ustanovenia zákona. Ak tie\nnejestvujú, správny súd je toho názoru, že vo veci treba aplikovať aktuálne platnú a účinnú právnu\nnormu za zachovania rešpektu k právnym vzťahom, ktoré vznikli za pôvodnej účinnosti, pretože len\ntakým spôsobom sa zabezpečí proporčný a vyrovnaný zásah do žalobcom pôvodne uzatvorených\nzmlúv. Zároveň tento zásah je v súlade s právnou istotou a zachovaním záväznosti účinných právnych\npredpisov v právnom štáte.\n79. Zo zisteného skutkového stavu má správny súd za preukázané, že žalovaný neposudzoval vec\noptikou pravej retroaktivity, keďže vec posudzoval vždy len ohľadne aktuálne účinného právneho\npredpisu, ktorým bol zákon o dani z poistenia. Žalovaný uvedené aj konštatuje vo svojich rozhodnutiach\n(napr. piaty odsek na s. 13 napadnutého rozhodnutia; druhý odsek na s. 40 prvostupňového\nrozhodnutia). Podľa názoru správneho súdu v prejednávanom prípade tak nastala vhodná miera\nproporcionality, a to vyvážením práv a povinností založených pôvodnou právnou úpravou vo vzťahu\nk zachovaniu pravidiel aktuálne platnej a účinnej právnej úpravy. Z daného dôvodu nemožno vyhovieť\nžalobným bodom namietajúcim spätné pôsobenie zákona o dani z poistenia a rovnako tak ani návrhu\nžalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, keďže správny súd neidentifikoval\nsplnenie podmienok na konanie o súlade právnych predpisov.\n80. Nepriama daň je daň, ktorá je platená nepriamym spôsobom, prostredníctvom jej zaplatenia\nv cene tovaru alebo služby, teda daň pri ktorej platiteľ dane a daňovník nie sú tá istá osoba.\nCharakteristickým znakom nepriamej dane teda je, že daňová povinnosť nie je priamo na daňovníkovi,\nale je sprostredkovaná inými subjektmi v ekonomike (platiteľom dane). Jej zber je zabezpečený\nprostredníctvom platiteľa, ktorý je povinný daň odviesť (v danom prípade) štátu. Nepriame dane majú\nrôzne formy, keď zahŕňajú daň z pridanej hodnoty (DPH), spotrebné dane alebo iné formy daní. Vo\nvzťahu k povahe dane z poistenia z analýzy zákona o dani z poistenia vyplýva, že tento zákon upravuje\ndaň nepriamu – daň z poistenia. Uvedené vyplýva zo systematickej analýzy zákona o dani z poistenia\na predovšetkým z textu jeho § 2 písm. a) v spojení s písm. b) a § 4 ods. 1. Na uvedenom nič nemení ani\n§ 4 ods. 2 písm. a) zákona o dani z poistenia, ktorý upravuje špecifické situácie, kedy platiteľ a daňovník\n(poistník) splývajú v jeden subjekt.\n81. Žalobca a aj žalovaný spoločne uvádzajú, že samotný zákon o dani z príjmov bližšie neupravuje\nspôsob aplikácie dane na poistné zmluvy pred jeho účinnosťou. Správny súd s uvedenou konštatáciou\nsúhlasí. Žalovaný má za to, že poistné dohodnuté pred účinnosťou zákona o dani z poistenia v sebe\nautomaticky od účinnosti tohto zákona zahŕňa aj daň z poistenia. Na druhej strane žalobca je toho\nnázoru, že hoci zákon o dani z poistenia výslovne neupravuje „navýšenie“ poistného vo vzťahu k\npoistným zmluvám uzatvoreným pred zavedením dane z poistenia, tak tento dôsledok nepriamo a logicky\nvyplýva z jeho ustanovení a poukazuje na § 4 ods. 2 písm. a), § 5 ods. 3 a § 6 ods. 4 zákona o dani\nz poistenia.\n82. Podľa názoru správneho súdu kľúčom k „riešeniu“ uvedeného rozporu medzi žalobcom a žalovaným\nje znenie § 6 ods. 1 zákona o dani z poistenia (a analogicky potom výklad možno vztiahnuť aj na ostatné\nodseky § 6), podľa ktorého základom dane je suma prijatého poistného znížená o daň; ak sa poistné platí\nv splátkach, základom dane je suma prijatej splátky poistného znížená o daň. Suma prijatého poistného\nvyplýva z jednotlivých poistných zmlúv, ktoré má žalobca uzatvorené s jednotlivými poistníkmi. Podľa\nnázoru správneho súdu nemožno z textu zákona o dani z poistenia vydedukovať záver o tom, že žalobca\nje oprávnený bez ďalšieho jednostranne navýšiť dohodnutú sumu poistného o sumu dane. Uvedený\nvýklad nevyplýva ani zo žalobcom vymedzenej námietky týkajúcej sa systematického výkladu § 4 ods.\n2 písm. a), § 5 ods. 3 a § 6 ods. 4 zákona o dani z poistenia, ktorá sa vzťahuje na špecifické situácie\n(teda výnimky z pravidla), keď platiteľom dane je poistník (§ 4 ods. 2 písm. a/), kde keď platiteľ zaplatí\nčasť poistného, tak daňová povinnosť vzniká v rozsahu zaplatenej časti poistného, t. j. situácia, keď\nnie je daň splatená ako celok, ale iba ako jej zlomok (pozri slová: „zaplatí časť poistného“ a „v rozsahu\nzaplatenej časti poistného“).\n83. Z textu § 6 zákona o dani z poistenia podľa názoru správneho súdu jednoznačne vyplýva, že suma\nprijatého poistného (t. j. zmluvne dohodnutého) podlieha dani z poistenia, a teda jej základom je suma\n\nprijatej splátky znížená o daň. Z uvedeného nevyplýva, že by sa tým pádom z dane z poistenia „stala“\ndaň priama, ako sa snaží navodiť žalobca. Naďalej je tu zachované pravidlo nepriamych daní v podobe\nplatiteľa (poistníka), z ktorého zaplatenej sumy poistného je poisťovňa (žalobca; daňovník) odviesť daň.\nRovnako tak, opačne, nemožno z textu zákona o dani z poistenia vyvodiť, že žalobca je oprávnený\njednostranne zvýšiť zmluvne dohodnutú cenu poistenia, pretože takýto postup zákon nikde neupravuje.\nZ daného dôvodu rovnako tak možno odvodiť, že tu nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 100\nods.1 písm. c), keďže správny súd neidentifikoval dôvody na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho\nkonania pred Súdnym dvorom Európskej únie.\n84. Podľa názoru správneho súdu daná skutočnosť neznamená, že poistné zmluvy sú z pohľadu žalobcu\nnezmeniteľné; možnosť ich zmeny a prispôsobenie novým podmienkam určeným aj zákonom o dani\nz poistenia tu naďalej je zachovaná. Týmto možnostiam sa vyčerpávajúco venoval orgán dohľadu\nvo svojom prvostupňovom rozhodnutí, na ktoré správny súd v plnej miere odkazuje (s. 23 až 30\nprvostupňového rozhodnutia).\n85. Žalobca na viacerých miestach správnej žaloby uplatnil žalobný bod, podľa ktorého sa žalovaný\ndopúšťa izolovaného a formalistického výkladu zákona. Paradoxne je to však sám žalobca, ktorý sa\ndopúšťa tohto spôsobu výkladu, keď vykladá zákon o dani z poistenia bez zohľadnenia existencie\npoistníka ako spotrebiteľa, ako aj Občianskeho zákonníka v § 800 bez zohľadnenia textu § 53. Podľa\nnázoru správneho súdu vzťahy vzniknuté na základe zákona o dani z poistenia sú vzťahmi medzi\ntromi stranami, a to štátom, poisťovňou a poistníkom. Poistník ako finančný spotrebiteľ má zaručené\npráva vyplývajúce z jeho postavenia ako slabšej strany vo vzťahu k poisťovni a nie naopak. Žalobca\nv žalobe nikde nevysvetlil, prečo by súd mal vykladať zákon tak, ako uviedol žalobca v žalobe, a to bez\nzohľadnenia faktu, že tento výklad úplne opomína postavenie finančného spotrebiteľa – poistníka v ňom.\nTomuto výkladu (in dubio pro mitius) by bolo možné prisvedčiť len v takom prípade, ak by v danom vzťahu\nnevystupoval poistník. Vo vzťahu k výkladu § 800 a § 53 Občianskeho zákonníka správny súd odkazuje\nna odôvodnenie orgánu dohľadu (prvostupňové rozhodnutie, s. 41 – 44), ako aj žalovaného (napadnuté\nrozhodnutie, s. 15 – 16), kde sa žalované orgány verejnej správy dostatočne venujú tomuto výkladu.\n86. Pokiaľ ide o žalobný bod týkajúci sa vznesených pripomienok v rámci medzirezortného\npripomienkového konania, tomuto žalovanému vodu nemožno prisvedčiť. Podľa názoru správneho\nsúdu podstatným je názor žalovaného vyjadrený v napadnutom rozhodnutí, resp. prvostupňovom\nrozhodnutí, ktorý ako jediný má záväzný účinok pre žalobcu, a nie právne nezáväzné námietky, ktoré\nboli uplatňované v medzirezortnom pripomienkovom konaní pri návrhu zákonu. Žalovaný (a aj žalobca)\nje totiž povinný postupovať podľa schváleného platného a účinného zákona.\n87. Vo vzťahu k žalovanému bodu o neopodstatnenosti uloženej pokuty, správny súd uvádza, že v\nprípade, ak správny orgán preukázateľne zistí porušenie právnych predpisov je oprávnený za toto\nporušenie ukladať sankcie vymedzené v príslušných právnych predpisoch. Vzhľadom na to, že žalovaný\nnemal pochybnosti o naplnení znakov skutkovej podstaty, pristúpil k uloženiu zákonom umožnenej\nsankcie a tak nemožno v uvedenom identifikovať porušenie zásady in dubio pro reo.\n88. Pokiaľ ide o absenciu sankčnej právomoci žalovaného s poukazom na nadobudnutie účinnosti\nCivilného sporového poriadku, tomuto žalovanému bodu nemožno prisvedčiť. Pri posúdení tejto\npredbežnej otázky vychádzal orgán dohľadu, ako aj žalovaný, z medzí zákona o dohľade, ktorý v § 24\nods. 10 nevylučuje takéto posúdenie. Ak by civilný súd v rámci súdneho sporu dospel k inému záveru,\nnež žalovaný, je to dôvodom na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní.\n89. Vo vzťahu k argumentu o nezohľadnení podania žalobcu – doplnenia rozkladu, správny súd k tomu\nuvádza, že sám žalobca uviedol, že toto doplnenie predstavuje iba konkretizovanie dôvodov, ktoré viedli\nk podaniu rozkladu a ktoré z obsahu rozkladu jednoznačne vyplývali. Z uvedeného je preto zrejmé, že\ns obsahom týchto námietok sa žalovaný v rámci svojho rozhodnutia vydaného na základe podaného\nrozkladu vysporiadal. Žalobca vo svojej žalobe nijak nekonkretizuje, s ktorými konkrétnymi dôvodmi a\ndoplneniami sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyrovnal, a tak sa s nimi nevie vysporiadať ani\nsprávny súd.\n90. Pokiaľ ide o nedodržanie postupu podľa § 26 zákona o dohľade, správny súd sa v administratívnom\nspise oboznámil s priloženým stanoviskom odboru ochrany finančných spotrebiteľov k rozkladu, t.\nj. so stanoviskom orgánu dohľadu k rozkladu. Toto stanovisko v zásade rekapitulovalo jednotlivé\ndôvody, ktoré viedli orgán dohľadu k vydaniu svojho prvostupňového rozhodnutia. Nepredloženie tohto\nstanoviska žalobcovi možno považovať za porušenie jeho procesných práv v rámci správneho konania,\navšak podľa názoru správneho súdu vzhľadom na obsah stanoviska, ktoré do konania neprinieslo\nnič nové (a ani žalobca v žalobe nekonkretizuje, o aké tvrdenia v stanovisku by malo ísť), možno\ntoto procesné porušenie označiť za také, ktoré samé osebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\n\n91. Vo vzťahu k zaujatosti člena bankovej rady, správny súd poukazuje na znenie § 14 ods. 3 zákona\no dohľade, podľa ktorého účastník konania, ktorý sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu,\nže zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen bankovej rady má byť vylúčený z konania, je\npovinný tieto skutočnosti bezodkladne písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. Menoslov členov\nbankovej rady je verejne dostupným zoznamom. To, že členom bankovej rady je aj A. B. C., je všeobecne\nverejne dostupnou informáciou o to viac, že uvedená osoba je zároveň aj guvernérom Národnej banky\nSlovenska. Účastník konania mal možnosť túto námietku vzniesť počas správneho konania, no neučinil\ntak. Z daného dôvodu zmeškal lehotu ustanovenú § 14 ods. 3 zákona o dohľade a z daného dôvodu o\ntejto námietke nemôže rozhodovať ani správny súd.\n92. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vydaného orgánom dohľadu jednoznačne vyplýva kto je\npáchateľom správneho deliktu, komu, z akého dôvodu, za aký skutok a čo sa mu za jeho spáchanie\nukladá. Z hľadiska skutku výrok vymedzuje čas, ako aj spôsob naplnenia skutkovej podstaty. Miesto\nnevymedzuje, čo je v zásade len logické, pretože miestom dokonania skutku by boli miesta pobytu\njednotlivých adresátov, t. j. jednotlivých poistníkov. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že avíza\ns poistkou boli zaslané 32 183 poistníkom (prvostupňové rozhodnutie, s. 19 predposledný odsek). Ak\nsa žalobca domnieva, že skutok mal byť okrem toho ďalej vymedzený aj prostredníctvom vymedzenia\nšpecifikácie znenia zaslaných listov, špecifikáciou konkrétnych číselných súm, ako aj poistných\npodmienok, v praxi by to znamenalo, že by výrok musel obsahovať 32 183 takýchto špecifikácií.\nPodľa názoru správneho súdu by takáto miera špecifikácie sama osebe spôsobovala neprehľadnosť a\nnejednoznačnosť výroku rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu výrok rozhodnutia je dostatočne\nšpecifický na to aby zabezpečil jeho nezameniteľnosť s iným skutkom. Z daného dôvodu ani tomuto\nžalovanému bodu nemožno prisvedčiť.\n93. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru,\nže konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti,\nktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom\nžalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia\nžalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP).\n94. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by\nbolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.\n95. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443\nods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu\nod doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}