{"guid": "8969da0b-4805-44d8-9b20-008795701ac2:4bc24dfb-3e44-4a39-9bb3-c64a479d2de9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200658.3", "spisova_znacka": "BA-5S/101/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/101/2020 z 11. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. júla 2025, sp. zn. BA-5S/101/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200658.3", "identifikacne_cislo": "1020200658", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2025-07-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4bc24dfb-3e44-4a39-9bb3-c64a479d2de9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200658.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200658.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200658.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/101/2020\n1020200658\n11. 07. 2025\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020200658.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: Heling sk, s.\nr. o., IČO: 44 887 264, so sídlom Dunajská 4, Bratislava, zastúpený: Hronček & Partners, s. r. o., IČO:\n47 248 327, so sídlom Kálov 1, Žilina proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 100594915/2020 zo dňa 04. marca 2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave návrh na prerušenie konania zamieta.\nII. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nIII. Žalovanému právo na náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Žalobca sa včas podanou žalobou (30.04.2020) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 100594915/2020 zo dňa 04.03.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu\nBratislava č. 102485946/2019 zo dňa 05.11.2019. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa §\n68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane\nv sume X.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016.\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobia január 2016, február 2016, marec 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september\n2016, október 2016 a november 2016. O výsledku tejto daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol\nz daňovej kontroly č. 101160269/2019/9104405/ŠTE zo dňa 16.05.2019 (ďalej len „protokol“). Protokol a\nvýzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli doručené žalobcovi, ktorý sa k týmto zisteniam\nvyjadril podaním zo dňa 18.06.2019.\n3. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím č. 102485946/2019 zo dňa 05.11.2019 žalobcovi vyrubil\nrozdiel dane v sume X.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal a nepredložil také\ndôkazy o prijatých a poskytnutých službách, ktoré by vierohodne a jednoznačne preukazovali jeho\ntvrdenia o tom, že uvedené služby za reklamné a propagačné služby a IT služby boli poskytnuté,\n\nresp. zabezpečené práve spoločnosťou LETA, s. r. o., ktorými by jednoznačne a preukázateľne vyvrátil,\nže nešlo iba o účtovne zaznamenané udalosti v prijatých faktúrach č. 160100049, č. 160100050, č.\n160100051, č. 160100052, č. 160100053, č. 160100054 a v dokladoch k nim predložených, t. j. že nešlo\nlen o fakturačné obchody bez existencie reálneho plnenia. Uvedené, podľa správcu dane, podporuje\nfakt, že ani deklarované IT služby, ktoré mal žalobca prijať od spoločnosti LETA, s. r. o., a ďalej iba\nsprostredkovať pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o., neboli po ukončení daňových kontrol u spoločnosti\nCOMISTEL, s. r. o., (týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia jún 2016, september 2016 a október 2016)\nuznané a boli vyhodnotené ako neuskutočnené. Ďalej správca dane konštatoval, že spoločnosť LETA,\ns. r. o., nedodala ani nezabezpečila žiadne služby, t. j. neuskutočnila zdaniteľné obchody žalobcovi.\nSprávca dane preto uzavrel, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane zo sporných\nfaktúr, čím porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“). Žalovaný druhostupňovým\nrozhodnutím toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n4. Žalovaný poukázal na to, že daňová kontrola bola začatá dňa 23.02.2018 na základe zápisnice\no začatí daňovej kontroly, ktorá bola spísaná podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., keďže\nbolo dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo\nzničené. K uvedeným záverom správca dane dospel na základe získaných údajov zo spisu daňového\nsubjektu, ktorým bola spoločnosť COMISTEL, s. r. o., týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia jún 2016\na október 2016, pričom žalobca vystupoval pri výkone daňovej kontroly v postavení dodávateľa. Na\nvýzvy správcu dane adresované na sídlo žalobcu žalobca nereagoval. A. B., spoločníčka a konateľka\nžalobcu, bola viackrát neúspešne predvolávaná k správcovi dane. V decembri 2016 bolo správcovi\ndane doručené ospravedlnenie od A. B., že po ukončení práceneschopnosti bude správcu dane\nbezodkladne kontaktovať. A. B. sa už správcovi dane neozvala, a to napriek skutočnosti, že ju ešte\naj v roku 2017 opätovne predvolával. Vzhľadom na to, že išlo o občana Českej republiky, nemohol\nsprávca dane využiť inštitút predvedenia. Doklady žalobcu boli nakoniec získané až dňa 26.04.2017\nod externej účtovníčky C. D. E. F.. O týchto skutočnostiach bol žalobca riadne informovaný. Žalovaný\nuvedené skutočnosti vyhodnotil za opodstatnené dôvody na začatie daňovej kontroly podľa príslušných\nprávnych predpisov. Námietku neopodstatnenosti začatia daňovej kontroly preto žalovaný nepovažoval\nza dôvodnú. Žalovaný dodal, že žalobcovi nebolo upreté právo na spravodlivé konanie a právo na súdnu\na inú právnu ochranu, právo na riadne zistenie skutočností významných pre správne určenie dane, ako\nani právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.\n5. V súvislosti so začatím daňovej kontroly žalovaný uviedol, že dňa 23.02.2018 správca dane spísal\nzápisnicu o začatí daňovej kontroly so splnomocneným zástupcom a rodinným príslušníkom žalobcu\nF. G., v ktorej ten na otázky správcu dane uviedol, že: má vedomosť o ekonomickej činnosti žalobcu\n(i), žalobca vlastnil a vlastní internetový portál C. (ii), v roku 2016 žalobca vykonával reklamnú a\nsprostredkovateľskú činnosť (iii), sprostredkovateľská činnosť v roku 2016 bola prevažne v oblasti IT\nslužieb, a to pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o., za správu servera, výrobu internetových stránok,\ncloudové služby – čiže sprostredkovanie, databázové úložiská (iv), žalobca mal dvoch zamestnancov na\ntrvalý pomer (v) a osoba, ktorá v roku 2016 vystavovala odberateľské faktúry za žalobcu a zodpovedala\nza ich správnosť bol F. G. – splnomocnený zástupca, syn A. B. (vi).\n6. K námietke žalobcu, že správca dane nevypočul navrhovaných svedkov, žalovaný uviedol, že aj\nkeby sa správcovi dane podarilo konateľov dodávateľských spoločností predvolať, neznamenalo by to\nešte, že by správca dane bez dôkazného preukázania týchto tvrdení predmetné obchodné transakcie\nvyhodnotil ako reálne uskutočnené. Žalovaný preto predmetnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V\ntejto súvislosti žalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný\nv rozsudku sp. zn. 6Sžfk/12/2017 zo dňa 18.05.2018.\n7. Námietku žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej\núnie, žalovaný vyhodnotil ako bezpredmetnú, keďže správca dane daňovou kontrolou zistil a vyhodnotil,\nže žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaroval predloženými\nfaktúrami od spoločností ISSA SK, s. r. o., a LETA, s. r. o. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno v\nsúlade s § 24 zákona č. 563/2009 Z. z.\n8. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vyhodnotil a uviedol, že obchodné transakcie, ktoré žalobca\ndeklaroval od svojich dodávateľov, a to spoločností ISSA SK, s. r. o., a LETA, s. r. o., neboli reálne\n\nuskutočnené. Obchody boli založené z veľkej časti na prefakturovaní služieb spoločnosti COMISTEL,\ns. r. o., ktorá si z prijatých faktúr od žalobcu, na základe výsledku u nej vykonaných daňových kontrol\nza zdaňovacie obdobia jún 2016 a október 2016, neoprávnene uplatnila právo na odpočítanie dane.\nAni ostatné služby, ktoré mali byť žalobcovi poskytnuté, neboli potvrdené a preukázané. Žalovaný tiež\npoukázal na to, že v priebehu dokazovania správca dane získal informácie od Sociálnej poisťovne a\npríslušnej banky, ktoré sa týkali spoločností ISSA SK, s. r. o., a LETA, s. r. o., a že správca dane vyzval\nžalobcu, aby konkrétnymi dôkazmi preukázal, že služby od uvedených spoločností prijal. Správca dane\npritom nahliadnutím do informačného systému žalovaného získal jednoznačné dôkazy oficiálnej povahy\no tom, že služby od uvedených spoločností nemohol prijať, pretože obe spoločnosti nepodávali daňové\npriznania, resp. podaním nulových daňových priznaní za zdaňovacie obdobie 03 a 04/2016 (spoločnosť\nLETA, s. r. o.) nedeklarovali žiadne uskutočnené plnenia, teda ani dodanie služieb žalobcovi, a ani\nneodpočítali daň v prípade, že by deklarované služby zabezpečovali subdodávateľsky.\n9. K vyjadreniu žalobcu, že mal vedomosť o tom, že daňové kontroly v spoločnosti COMISTEL, s. r. o.,\nboli ukončené bez zistených porušení v súvislosti s plneniami poskytovanými žalobcom, žalovaný\nuviedol, že správca dane tieto vyhodnotil za nepravdivé.\n10. K tvrdeniu žalobcu, že správcovi dane riadne preukázal, že vyfakturované plnenia reálne prebehli,\npretože o tom existovali záznamy v odovzdaní týchto plnení predložené správcovi dane (s poukazom\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011), žalovaný uviedol, že správca\ndane s týmto tvrdením nesúhlasil z dôvodu, že nebolo možné konštatovať, že deklarované faktúry a k\nnim pripojené prílohy (pracovné výkazy, zmluvy) obsahovali podrobný položkovitý opis. Na samotných\nfaktúrach sa v predmete uvádzali len strohé konštatovania všeobecného charakteru ako „spracovanie\nanalytických dát“, „dissaster recovery“ alebo „reporting služieb a dostupnosti“.\n11. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v rámci vyrubovacieho konania správca dane vyhovel žalobcovi\na vypočul svedka D. A. (spoločnosť LETA, s. r. o.) a spísal s ním zápisnicu o výsluchu svedka zo\ndňa 10.09.2019. Výsluchu tohto svedka za zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu. Predmetná\nvýpoveď svedka nemala v konečnom dôsledku vplyv na výsledok daňových kontrol. Svedok odpovedal\nformálne, potvrdzujúc vykonanie preverovaných služieb. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti,\nže svedok nevedel vysvetliť/objasniť, čo znamenali jednotlivé služby. Nevedel ani to, z akej adresy bola\npočítačová sieť spravovaná. Nepoznal terminológiu a dokonca ani nevedel, čo znamená termín „service\ndesk“, a čo je jeho obsahom. Bez povšimnutia žalovaného nezostala skutočnosť, že konateľ spoločnosti\nCOMISTEL, s. r. o., mal podľa verejne dostupných informácií vysokoškolské vzdelanie a dlhoročnú prax\nv IT oblasti, pričom za túto spoločnosť zabezpečoval vysokoodborné služby pre renomované spoločnosti\n(Slovak Telecom, Swan, Telenor, British telecom, Telecom Austria).\nIII. Žaloba\n12. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 100594915/2020 zo dňa 04.03.2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Bratislava\nč. 102485946/2019 zo dňa 05.11.2019, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu\nna ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.\n13. V podanej žalobe uviedol, že finančné orgány opakovane uvádzali, že predmetom prevažujúcej\npodnikateľskej činnosti žalobcu v roku 2016 bolo: prevádzkovanie internetového portálu infoglobe.sk/\ncz/ru/en (i), sprostredkovanie telekomunikačných služieb, IT servis (ii) a sprostredkovanie reklamnej\nčinnosti (festivaly, podujatia) (iii). Už tu sa prejavilo nesprávne zistenie skutkového stavu na strane\nfinančných orgánov. Žalobca totiž nevykonával sprostredkovanie telekomunikačných služieb, IT servis\nani sprostredkovanie reklamnej činnosti, ale tieto služby zabezpečoval, t. j. právne vystupoval ako\nich poskytovateľ, ktorý ich však vykonával prostredníctvom svojich subdodávateľov, čo vyplynulo zo\nvšetkých vykonaných dôkazov aj vyjadrení žalobcu v daňovom konaní. Táto skutočnosť ani nebola nijako\nsporná. Ak správca dane vychádzal z právneho postavenia žalobcu ako sprostredkovateľa, samozrejme,\nnemohol ani v ďalšom dôjsť ku správnym záverom.\n14. V priebehu daňovej kontroly bolo ustálené, že žalobca sa v roku 2016 na základe účtovných dokladov\npredložených k výkonu daňovej kontroly venoval najmä zabezpečovaniu telekomunikačných služieb a\nIT servisu pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o., ktorá s účinnosťou k 30.03.2017 zanikla zlúčením, a ktorej\n\nprávnym nástupcom bola spoločnosť Hedge Fund s. r. o., pričom v období november 2016 bola hlavným\ndodávateľom služieb spoločnosť LETA, s. r. o., ktorá v obchodnom vzťahu so žalobcom vystupovala\nv postavení subdodávateľa služieb spočívajúcich najmä v poskytovaní správy siete, server hostingu,\nposkytovaní billingových služieb, cloudových služieb, správy CRM systému, zálohovaní dát, updatoch\nsystému a správy vybraných aplikácií, odstraňovania sieťových porúch, pravidelných monitoringov sietí\na konfiguračných úprav súvisiacich s prevádzkou vybraných systémov.\n15. Medzi spoločnosťou COMISTEL, s. r. o., a žalobcom bola riadne uzatvorená písomná zmluva\no prevádzke a poskytovaní servisnej podpory a ďalších službách podľa príslušných ustanovení\nObchodného zákonníka. Skutočnosť, že táto zmluva bola medzi uvedenými stranami dňa 16.09.2014\nuzatvorená, nebola nijako spochybnená. Na základe predmetnej zmluvy dochádzalo priebežne aj počas\nkontrolovaného obdobia k poskytovaniu dohodnutých služieb. Tieto služby však neposkytoval priamo\nžalobca, ale v celom rozsahu jeho subdodávateľ, a to v kontrolovanom zdaňovacom období november\n2016 spoločnosť LETA, s. r. o., o čom svedčí písomná zmluva medzi spoločnosťou LETA, s. r. o.,\na žalobcom. Znenie tejto zmluvy bolo obsahovo obdobné ako znenie zmluvy medzi spoločnosťou\nCOMISTEL, s. r. o., a žalobcom. V danom prípade išlo o štandardný zmluvný vzťah zabezpečovania\nslužieb prostredníctvom subdodávateľov.\n16. Predmetom kontrolovaného obdobia vybraných mesiacov roka 2016 boli najmä služby, ktoré žalobca\nposkytoval pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o. Išlo o poskytovanie služieb správy a administrácie siete\nLAN/WAN, hostingových služieb a iných elektronických služieb, ktoré boli poskytované online v reálnom\nčase, pričom ich poskytovanie sa nezaznamenávalo v papierovej ani inej materiálnej podobe. Jediné,\nčo si poskytovateľ s užívateľom tohto druhu služieb mohli na ich zachytenie vytvoriť, bol záznam o\nposkytovaní služby s popisom. Toto zmluvné strany vykonávali a prílohami faktúr tak boli reporty (výkazy)\nvykonaných prác. Tieto výkazy si vyhotovili zmluvné strany pre seba a nie pre tretie osoby. Napriek\ntomu, že správca dane mal tieto výkazy a prílohy k faktúram k dispozícii, nijako na ne neprihliadal a\nbez jediného odôvodnenia ich en bloc odmietol ako dôkaz z dôvodu, že ich považoval za „všeobecné“,\nkeďže služby v nich deklarované boli opísané stroho a všeobecne a keďže v nich ani nebolo uvedené\nmeno pracovníka, ktorý služby vykonal.\n17. Žalobca namietal vykonanie dokazovania nahliadnutím správcu dane do spisových materiálov\ntýkajúcich sa spoločnosti COMISTEL, s. r. o., a to do protokolu č. 101468659/2017 zo dňa 03.07.2017\na protokolu č. 102126711/2017 zo dňa 09.10.2017 a tiež do zápisnice o ústnom pojednávaní č.\n100183655/2017 zo dňa 31.01.2017. Tento postup považoval za nesprávny, a to najmä z dôvodu\nnepreskúmateľných, nedôvodných a nesprávnych záverov, ku ktorým došiel príslušný správca dane v\nuvedených protokoloch. Všetky osoby, ktoré v týchto daňových kontrolách v spoločnosti COMISTEL,\ns. r. o., aktívne vypovedali a podali vysvetlenie, totiž jednoznačne dosvedčili prijatie služieb v zmysle\nfaktúr od žalobcu (pri ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane) a uzatvorených zmlúv.\n18. Žalobca rozporoval ako nezákonný aj postup, keď zamestnanci správcu dane v rámci daňového\nkonania vykonali nahliadnutie do spisu vedeného vo veci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania proti\nspoločnosti COMISTEL, s. r. o., za zdaňovacie obdobie september 2016, na ktorého závery poukazujú aj\nnapadnuté rozhodnutia, pričom o vykonanom nahliadnutí a výsledkoch tohto nahliadnutia neoboznámili\nžalobcu, a tak nezákonným spôsobom získali a použili dôkazy a informácie pre rozhodnutie.\n19. Z výsluchov svedkov C. H. H. a G. I. vôbec nevyplývalo, že by správcovi dane ich odpovede\n„nestačili“, alebo že by ich považoval za neurčité alebo všeobecné. Uvedení svedkovia ani raz\nneodpovedali, že by nevedeli o tom, čo sa vykonávalo, aké služby a akým spôsobom sa vykonávali.\nAk chcel správca dane konkrétnejšie odpovede, mal sa ich adresnejšie pýtať a svedkom klásť otázky\ntýkajúce sa právnych vzťahov a predmetu daňovej kontroly u žalobcu. Týmto postupom správcu\ndane boli porušené práva žalobcu a bolo mu odňaté právo na spravodlivé konanie, pričom mu bola\nzároveň odňatá možnosť uplatnenia jeho práv. Preto žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutia\nfinančných orgánov a po vrátení veci na nové konanie nariadil správcovi dane, aby vykonal výsluchy\nC. H. H. a G. I..\n20. Zamestnanci finančných orgánov ako osoby bez odbornej spôsobilosti nemohli kvalifikovane\nvyhodnotiť a posudzovať obsah poskytovaných služieb, či obsah záznamov o poskytnutých službách\na pracovných výkazov. Správca dane mal pre relevantné posúdenie veci zabezpečiť do konania\n\nodborne spôsobilú osobu a prípadne zabezpečiť znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie ohľadne\nposkytovaných služieb, primeranosti rozsahu, v akom boli deklarované, posúdenia relevantnosti zápisov\nz poskytnutých služieb a primeranosti nákladov, resp. ceny v tomto segmente.\n21. Finančné orgány pochybili, keď napriek opakovaným návrhom žalobcu nevykonali výsluch F. G.\nako svedka, ktorý bol osobou, ktorá sa mala podieľať na zabezpečovaní týchto služieb. Za dostatočné\nžalobca nepovažoval jeho zodpovedanie niekoľkých všeobecných otázok pri začatí daňovej kontroly\ndňa 23.02.2018, kedy sa vyjadril ako osoba splnomocnená za žalobcu. Predmetné plnomocenstvo však\nbolo v priebehu daňovej kontroly zrušené.\n22. Žalobca nemohol niesť zodpovednosť za to, že spoločnosť LETA, s. r. o., nepodávala daňové\npriznania k dani z pridanej hodnoty, pretože to nemal ako zistiť a ani preveriť. S uvedenou obchodnou\nspoločnosťou mal uzatvorenú obchodnú zmluvu, dohodnuté podmienky spolupráce a jeho zástupca F.\nG. v súvislosti s jej plnením komunikoval s D. A., konateľom uvedenej spoločnosti, a ktorý mal vedomosť,\nže práce boli aj vykonané a ich vykonanie potvrdené.\n23. Finančné orgány nevykonali riadne a relevantné právne posúdenie veci. Síce formálne odcitovali\núryvky z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tiež Súdneho dvora Európskej únie, ale\ntieto závery nesprávne aplikovali. Finančné orgány vôbec nevykonali právne posúdenie veci v kontexte\njudikatúry Súdneho dvora Európskej únie.\n24. Žalobca zdôraznil, že neuznaním jeho práva na odpočítanie dane spôsobom prezentovaným\nfinančnými orgánmi, došlo k hrubému porušeniu princípu daňovej neutrality a jeho práva ako daňového\nsubjektu na odpočítanie dane. Došlo k porušeniu základných princípov uplatňovania systému dane z\npridanej hodnoty, ktorý je v rámci Európskej únie zjednotený prijatím Smernice č. 2006/112/ES, ktorej\nvýklad a jednotná a správna aplikácia v právnych poriadkoch a súdnymi orgánmi jednotlivých členských\nštátov je zabezpečovaná prostredníctvom právne záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V\ntejto súvislosti poukázal na základné stanovisko a východisko Súdneho dvora Európskej únie, prevzaté\naj judikatúrou slovenských súdov, podľa ktorého právo na odpočítanie dane je základnou zásadou\na neoddeliteľnou súčasťou spoločného systému dane z pridanej hodnoty, ktoré v zásade nemôže\nbyť obmedzené a uplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na\nvstupe. Zásada daňovej neutrality sa odráža v režime odpočítania dane, ktorého cieľom je úplne\nzbaviť podnikateľa bremena dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho\nhospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty v dôsledku toho zabezpečuje\núplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod\npodmienkou, že tieto činnosti samé v zásade podliehajú dani z pridanej hodnoty. Daň z pridanej hodnoty\nsa uplatňuje na všetky transakcie výroby alebo distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo\nzaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu. Z toho vyplýva, že čo sa týka dane z pridanej\nhodnoty, každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani z pridanej\nhodnoty splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora\nEurópskej únie teda vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane z pridanej hodnoty, ktorú majú\nzaplatiť, daň už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje\nzákladnú zásadu spoločného systému dane z pridanej hodnoty zavedeného právnou úpravou Európskej\núnie. Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozhodnutiach ustálil, že opatrenia, ktoré majú členské štáty\nmožnosť prijať s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú\nísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu používať\nspôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie dane a tým neutralitu dane z pridanej\nhodnoty, ktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému dane z pridanej hodnoty.\n25. V nadväznosti na poukaz na Smernicu č. 2006/112/ES žalobca navrhol, aby vo veci konajúci\nsúd podložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku a požiadal tak o výklad právnych\nnoriem práva Európskej únie, ktorých zodpovedanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie a správne právne\nposúdenie veci. Žalobca zároveň aj navrhol znenie prejudiciálnych otázok.\n26. Vedenie dokazovania zo strany správcu dane bolo nezákonné, formalistické a neprimerané, bolo\nvykonané neúplne a bolo vedené nesprávnym spôsobom, pričom v konaní došlo k viacerým procesným\npochybeniam zo strany správcu dane. Zistené skutočnosti boli finančnými orgánmi vyhodnotené\nnesprávne a subjektívne. Finančné orgány pochybili, keď žalobcovi pričítali existenciu dôkaznej\n\nnúdze ohľadom skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Na žalobcu tak finančné orgány\npreniesli nedostatky iného daňového subjektu. Žalobca nesúhlasil s tvrdením finančných orgánov, že\nním vyúčtované plnenia, pri ktorých uplatnil právo na odpočítanie dane, sa opieralo len o formálne\nvystavené faktúry. Žalobcovi ani nebolo zrejmé, ako k tomu finančné orgány dospeli. Poukázal na to,\nže k vystaveným faktúram boli vždy uzatvorené zmluvy, prípadne boli vyhotovené objednávky a ako\ndoklad o prevzatí plnenia si účastníci zmluvných vzťahov vystavovali aj výkazy (potvrdenia) o vykonanom\nplnení, ktoré tvorili prílohy vystavených faktúr (alebo inak nazvané výkazy) a k reklamným plneniam\npredložil správcovi dane aj fyzické dôkazy k výsledkom plnenia. Zastával názor, že vyfakturované\nplnenia riadne preukázal a nesúhlasil s názorom žalovaného, že k predmetným plneniam nedošlo,\npretože nepredložil k daňovej kontrole správcom dane požadované doklady. Žalobca tiež poukazoval na\nneprimerané konanie a nezákonné požiadavky zo strany správcu dane na rozsah dôkazov potrebných\nna uznanie práva na odpočítanie dane. Postup finančných orgánov predstavoval porušenie majetkových\npráv žalobcu.\nIV. Vyjadrenie žalovaného\n27. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch\nnapadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že správca dane konal v maximálnej súčinnosti so žalobcom\nv pozícii kontrolovaného daňového subjektu a vykonal značné množstvo úkonov na účely získania\ndôkazov k prevereniu (verifikovaniu) skutočností, ktoré deklaroval žalobca predloženými faktúrami\nod spochybnených dodávateľských spoločností. Správca dane sa zaoberal všetkými argumentami,\nnámietkami či návrhmi žalobcu a umožnil mu plne si uplatniť svoje práva kontrolovaného daňového\nsubjektu. Žalovaný sa plne stotožnil s vyhodnotením zisteného skutkového stavu zo strany správcu dane\ns dôrazom na záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno s poukázaním na niektoré rozsudky z\nrozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný preto odmietol tvrdenie žalobcu,\nže napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je nesprávne, nezákonné a\nnepreskúmateľné z dôvodu predchádzajúceho nezákonného postupu finančných orgánov.\n28. Žalovaný odmietol aj argumentáciu žalobcu, že len formálnym konštatovaním určitých skutočností\nzapríčinil to, že sa vec dostala do štádia konania pred Krajským súdom v Bratislave. Už správca dane\npoukázal na to, že žalobca si riadne neplnil svoje povinnosti daňového subjektu a že nebol súčinný v\nrámci preverovania obchodných prípadov v súvislosti s daňovou kontrolou u deklarovanej odberateľskej\nspoločnosti COMISTEL, s. r. o. Už v tom čase bol žalobca nespoľahlivým daňovým subjektom.\nKeď správca dane vyjadril svoje pochybnosti a vyzval žalobcu na predloženie relevantných dôkazov\npreukazujúcich jeho tvrdenia deklarované faktúrami od spochybnených dodávateľských spoločností,\nbolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy. Je tak zrejmé, že konanie pred správnym súdom si žalobca\nzapríčinil sám.\n29. K námietke žalobcu, že pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o., išlo o poskytovanie služieb správy a\nadministrácie LAN/WAN, hostingových služieb a iných elektronických služieb, ktoré boli poskytované\nonline v reálnom čase, a ktorých poskytovanie sa nezaznamenáva v papierovej, ani inej materiálnej\npodobe, žalovaný už v odvolacom konaní konštatoval, že bolo na samotnom žalobcovi, aké doklady a\ndôkazy si zaobstará a predloží správcovi dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Žalobca\nmohol podrobne objasniť okolnosti nakontaktovania sa na dotknuté spoločnosti, predložiť dôkazy o tom,\nže tieto spoločnosti ponúkali, resp. mali zverejnenú ponuku alebo reklamu, prípadne dôkazy o tom,\nodkiaľ získal na predmetné spoločnosti referencie, odporúčania. Žalobca mohol predložiť e-mailovú\nkomunikáciu či už s deklarovanými dodávateľskými spoločnosťami, ale aj s odberateľskou spoločnosťou.\nBolo teda na žalobcovi, aby už v čase deklarovaných zdaniteľných plnení si zabezpečil dôkazy, ktoré by\npotom mohol predložiť s odstupom času, napríklad z dôvodu obhájiteľnosti pred správcom dane.\n30. S námietkou žalobcu, že pasivitu iného účastníka zmluvného vzťahu v daňovej kontrole vedenej u\nžalobcu nebolo možné pričítať na ťarchu žalobcu, žalovaný súhlasil, ale len za predpokladu, že daňový\nsubjekt (všeobecne) unesie svoje dôkazné bremeno v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie\ndane, ktoré nie je možné považovať za automatické právo. Žalovaný mal za to, že dostatočne objasnil,\nprečo sa žalobcom označená rozhodovacia prax Súdneho dvora Európskej únie nevzťahovala na jeho\nprípad.\n\n31. K spochybnenej výpovedi svedka žalovaný uviedol, že predmetnú výpoveď správca dane vyhodnotil\nsprávne. Žalovaný dal do pozornosti celú zápisnicu o pojednávaní č. 102135930/2019/9106405/Šte zo\ndňa 10.09.2019. Žalovaný sa k predmetnej svedeckej výpovedi vyjadril aj v napadnutom rozhodnutí,\nkeď uviedol, že svedok nevedel vysvetliť/objasniť, čo znamenali jednotlivé služby, nevedel, z akej\nadresy bola počítačová sieť spravovaná, nepoznal terminológiu, dokonca nevedel, čo znamená termín\n„service desk“ a čo je jeho obsahom. Nebolo zrejmé, ako potom mohol vykonávať predmetné služby v\noblasti IT, resp. ako mohol vedieť posúdiť nákupnú hodnotu v preverovaných obchodných prípadoch,\nak by ich chcel zabezpečiť v subdodávke. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že svedok predmetné\nzdaniteľné plnenia nedeklaroval za spoločnosť ani daňovými priznaniami, či kontrolnými výkazmi.\nVýpoveď predmetného svedka považovali finančné orgány za formálnu a za výpoveď bez dôkaznej\nváhy. Finančné orgány sa rozhodne nestavali do pozície relevantných posudzovateľov odborných\nslužieb v oblasti IT. Aj laik však z výpovede svedka zaznamenanej v zápisnici o pojednávaní č.\n102135930/2019/9106405/Šte zo dňa 10.09.2019 mohol relevantne vyhodnotiť jej formálnosť.\n32. V súvislosti s namietaným nahliadnutím do vykonaných daňových kontrol u deklarovanej\nodberateľskej spoločnosti COMISTEL, s. r. o., žalovaný uviedol, že správca dane konal v súlade s §\n24 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v nadväznosti aj na § 3 ods. 3, 5 zákona č. 563/2009 Z. z.\nSprávca dane teda konal zákonne, preto aj získané dôkazy boli zákonne získanými dôkazmi, na ktoré\nbol správca dane povinný prihliadať.\n33. K námietke žalobcu, že nebola vykonaná svedecká výpoveď F. G., žalovaný uviedol, že\nsplnomocnený zástupca žalobcu mohol v tom čase navrhnúť ďalšie ústne pojednávanie na objasnenie\nskutočností k preverovaným obchodným prípadom. Správca dane dokonca písomne informoval žalobcu,\nže môže prísť nahliadnuť do spisu. Uvedenú námietku preto žalovaný nepovažoval za relevantnú.\n34. Námietka žalobcu, že správca dane mal už v čase daňovej kontroly vyjadriť svoje pochybnosti\npodľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., bola zavádzajúca. Správca dane tak vykonal dňa\n22.10.2018, keď zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov a vzniknuté pochybnosti správcu dane\nč. 102094306/2018/9104405/ŠTE.\n35. Skutočnosť, že deklarované dodávateľské spoločnosti nepodávali daňové priznania k dani z pridanej\nhodnoty ani kontrolné výkazy za rok 2016 (až na špecifikované výnimky), finančné orgány v žiadnom\nprípade nedávali za vinu žalobcovi. Tieto skutočnosti bol správca dane povinný vyhodnotiť a žalovaný\nsa s týmto vyhodnotením stotožnil. Žalovaný mal za to, že vychádzajúc z celkového konania žalobcu\nako podnikateľského subjektu nebolo možné konštatovať, že by ten bol konal obozretne a v dobrej viere.\n36. Námietky týkajúce sa nezákonného začatia daňovej kontroly boli podľa žalovaného bezpredmetné.\nV tomto smere odkázal na skutočnosti, ktoré predchádzali procesu daňovej kontroly. Rozhodnutia\nfinančných orgánov sú podľa žalovaného v súlade so zákonom, vychádzali zo správneho posúdenia veci\na boli riadne odôvodnené. Nemožno im preto prisúdiť vadu nepreskúmateľnosti, ako to tvrdil žalobca.\nV. Replika žalobcu\n37. Žalobca v podanej replike uviedol, že žalovaný v podanom vyjadrení neuviedol žiadne nové\nskutočnosti a nevysporiadal sa s jeho podstatnými žalobnými argumentami. Zároveň zotrval na všetkých\ntvrdeniach uvedených v žalobe.\nVI. Verejné vyhlásenie rozsudku\n38. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) prešiel výkon\nsúdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná\nprávomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu\nv Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n5S/101/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/101/2020.\n39. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm.\n\nb/ zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne\nvyhlásil dňa 11.07.2025, keďže boli splnené podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania\npodľa § 107 SSP.\n40. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\nvo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého\nESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez\nohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do\núvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo\ndňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo\ndňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti\nŠvajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne\notázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa\njavia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny\nsúd (ktorý preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe\npredloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie\nustanovení daňových predpisov, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP\nvyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.\nVII. Relevantné právne predpisy\n41. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období\nprávo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe\nvznikla daňová povinnosť.\n42. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období\nPlatiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky\ntovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n43. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období\nPrávo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak\na) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,\nb) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,\nc) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,\nd) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v\nktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.\nVIII. Posúdenie veci správnym súdom\n44. Návrh žalobcu, aby správny súd položil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku a aby\ntúto súdnu inštanciu požiadal o výklad právnych noriem Európskej únie, predstavoval v konečnom\ndôsledku návrh na prerušenie konania. V nadväznosti na uvedený návrh žalobcu však správny súd\nuvádza, že nie je súdom poslednej inštancie, a teda nemá povinnosť predkladať Súdnemu dvoru\nEurópskej únie prejudiciálne otázky. Samozrejme, správnemu súdu je tento procesný postup umožnený,\npokiaľ to uzná za potrebné pre rozhodnutie vo veci. Správny súd posúdil dôvodnosť predmetného\nnávrhu žalobcu a dospel k záveru, že návrh žalobcu na prerušenie konania nebol dôvodný, keďže\nposudzovaná vec nie je z pohľadu rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie sporná a v\npodstate je konzistentne riešená, keď v prípade nesplnenia hmotnoprávnych podmienok neprichádza do\núvahy priznanie nároku na odpočítanie dane. Správny súd preto návrh na prerušenie konania zamietol.\nV nadväznosti na zamietnutie návrhu na prerušenie konania správny súd poukazuje na stanovisko\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prezentované v rozsudku sp. zn. 5Sfk/36/2022 zo\ndňa 25.09.2024, bod 54.\n\n45. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov,\nktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november\n2016. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných\nnámietok posúdiť, či finančné orgány pri vydaní predmetných rozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo\nich vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.\n46. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných\norgánov vo veci odpočítania dane, správny súd prvotne uvádza, že právo zdaniteľných osôb na\nodpočítanie dane, ktorú majú zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré\nnadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému\ndane z pridanej hodnoty. I keď právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú\nzásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty, môže byť obmedzené, resp.\nodopreté, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok\n(alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému\npodvodu, či k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022 a sp. zn.\n6Sžfk/41/2021 zo dňa 30.03.2023). Ide o rôzne právne dôvody pre obmedzenie, resp. odopretie práva na\nodpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v súvislosti s rozsahom a predmetom\ndokazovania či inštitútom dôkazného bremena. V rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutí\nfinančných orgánov, ktorými odopreli žalobcovi právo na odpočítanie dane a vyrubili mu rozdiel dane,\nje potom správny súd viazaný dôvodom obmedzenia, resp. odopretia práva na odpočítanie dane\nvymedzeným finančnými orgánmi.\n47. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutí finančných orgánov možno konštatovať, že žalobcovi bol vyrubený\nrozdiel dane na dani z pridanej hodnoty z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok\npre priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu. Správny súd preto venoval v medziach\nžalobných námietok osobitnú pozornosť prieskumu záveru finančných orgánov o nepreukázaní splnenia\nhmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu.\n48. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa podľa zákona\nč. 222/2004 Z. z. rozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a\npoužitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo\nna odpočítanie dane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. Ak\nčo i len jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane\nnie je splnená, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.\n49. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych\npodmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje.\nObchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,\nzmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností\npreukazuje daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je\nbezvýhradné, resp. neobmedzené. Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje\npovinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú\nmieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť\ndaný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, kedy\npreukazované skutočnosti nastali. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňového subjektu\npožadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne\nnemožné.\n50. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i)\npovinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom\nuplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok\na následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu.\nÚlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt\npreukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami\nsprávcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy\nnemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového\nsubjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú\n\nschopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé,\nže úlohou správcu dane pri verifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je\nvychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri\npredložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. To znamená, že pokiaľ si daňový subjekt\nuplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné\nobchody boli reálne uskutočnené.\n51. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,\npravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že\nsprávca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,\nči predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov\nsprávcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu\ndôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie\nkombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Inými slovami, nepostačuje\npredložiť faktúru, či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú\npochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie\nďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za\núčelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.\n52. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v medziach žalobných námietok posúdiť aj\npreskúmavanú právnu vec.\n53. Finančné orgány v preskúmavanej právnej veci spochybnili samotnú existenciu materiálneho\nplnenia, t. j. poskytnutie služieb, ako aj poskytnutie týchto služieb inou zdaniteľnou osobou. Finančné\norgány teda spochybnili v poradí prvú i druhú hmotnoprávnu podmienku na odpočítanie dane, keď\nuzavreli, že išlo len o fakturačné obchody bez existencie reálneho plnenia. Konkrétne podľa sporných\nfaktúr mala spoločnosť LETA, s. r. o., dodať žalobcovi spracovanie analytických dát, server hosting,\nbillingové služby, routing prevádzky, management služby pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o., a následne\ntieto služby žalobca fakturoval spoločnosti COMISTEL, s. r. o. Podľa sporných faktúr mala spoločnosť\nLETA, s. r. o., žalobcovi dodať aj reklamné a propagačné služby pre spoločnosť Bety, s. r. o. a pre\nžalobcu.\n54. Žalobca predložil správcovi dane sporné faktúry, ďalej faktúry vystavené pre spoločnosť COMISTEL,\ns. r. o., pričom z týchto listinných dôkazov nie je zrejmé, kto konkrétne mal služby vykonať. Žalobca\ntaktiež predložil zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou LETA, s. r. o., zo dňa 14.05.2016, ako aj obsahovo\ntotožnú zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou COMISTEL, s. r. o., zo dňa 16.09.2014.\n55. F. G., splnomocnený zástupca žalobcu, do zápisnice o začatí daňovej kontroly dňa 23.02.2018,\npokiaľ ide o podnikateľskú činnosť žalobcu v roku 2016, uviedol, že žalobca vlastnil internetový portál\ninfoglobe.sk a v roku 2016 uskutočňoval reklamnú a sprostredkovateľskú činnosť prevažne v oblasti\nIT služieb pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o. Tiež potvrdil, že vystavoval faktúry a zodpovedal za ich\nsprávnosť. Správcovi dane zaslal vysvetlenie zo dňa 31.01.2019, v ktorom zopakoval, že služby IT pre\nCOMISTEL, s. r. o., žalobca iba sprostredkoval a dodal, že žiadne podklady, okrem tých, ktoré mal k\ndispozícii aj správca dane, už nemal, keďže všetko obdržala spoločnosť COMISTEL, s. r. o., a to vrátane\nprístupových údajov do informačných systémov s tým, že tieto doklady môže doložiť iba spoločnosť\nCOMISTEL, s. r. o. Týmito dokladmi však nedisponovala ani spoločnosť COMISTEL, s. r. o., pričom táto\nskutočnosť bola preukázaná v rámci daňovej kontroly vykonanej práve v tejto spoločnosti.\n56. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vypočutie F. G. v pozícii svedka, aby mu mohol klásť otázky, správny\nsúd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane F. G. v postavení svedka nevypočul\ns odôvodnením, že ten sa vyjadril do zápisnice o začatí daňovej kontroly. Je tiež zrejmé, že F. G., ako\nsplnomocnený zástupca a syn konateľky žalobcu, sa kedykoľvek mohol dostaviť pred správcu dane,\nrespektíve jeho prítomnosť mohol kedykoľvek zabezpečiť splnomocnený zástupca žalobcu v rámci\ndaňovej kontroly, pokiaľ považoval za potrebné, aby sa ešte k realizácii zdaniteľných plnení vyjadril. F.\nG., splnomocnený na konanie v mene žalobcu, sám uviedol, že za žalobcu konal výlučne on sám a že\npodpisoval faktúry. Okrem svojho vyjadrenia do zápisnice o začatí daňovej kontroly zo dňa 23.02.2018\nzaslal F. G. správcovi dane aj písomné vyjadrenie zo dňa 31.01.2019, v ktorom svoje predchádzajúce\nvyjadrenie potvrdil, pričom tiež potvrdil, že nemá žiadne doklady, ktorými by preukázal dodanie služieb\n\nspoločnosti COMISTEL, s. r. o. F. G. zastupoval žalobcu na základe generálnej plnej moci zo dňa\n14.01.2013 v celom rozsahu. Žalobca následne odvolal plnú moc udelenú F. G., avšak iba v rozsahu\nzastupovania v rámci daňovej kontroly. Z dôvodovej správy k zákonu č. 563/2009 Z. z. vyplýva, že na\núčely správy daní je každý povinný vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach týkajúcich sa iných\nosôb, ak sú mu známe. O výsluch svedka pôjde vtedy, ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť\nk dôležitým okolnostiam, ktoré pozná, ak sa tieto týkajú iných osôb. F. G. však bol oprávnený na konanie\nv mene žalobcu, nešlo teda na tieto účely o inú osobu. Správny súd preto dospel k záveru, že správca\ndane nepochybil, keď návrhu žalobcu na vypočutie F. G. v pozícii svedka nevyhovel.\n57. V súvislosti s pochybnosťami správcu dane vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok\nna priznanie práva na odpočítanie dane správny súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal\nza preukázané, že tieto sa zakladali na konkrétnych skutočnostiach. V prvom rade je potrebné\nzdôrazniť, že konkrétne služby poskytnuté žalobcovi spoločnosťou LETA, s. r. o., ktoré mal žalobca\nnásledne poskytnúť spoločnosti COMISTEL, s. r. o., boli v predložených faktúrach vymedzené\nnaozaj veľmi všeobecne, pričom išlo o služby, ktoré mali väčšinou virtuálnu povahu a mali sa\nuskutočňovať prístupovými kódmi. Sám žalobca poukázal na to, že poskytovanie elektronických služieb\nsa nezaznamenávalo v papierovej, ani inej materiálnej podobe. Práve s poukazom na uvedené bolo\nv záujme žalobcu na účely preukázania zdaniteľných plnení zabezpečiť konkrétnosť sporných faktúr\na rovnako tiež riadne vypĺňanie pracovných výkazov a záznamov o vykonaných zásahoch v zmysle\nzmluvy. Ani konateľ spoločnosti LETA, s. r. o., D. A., pritom nemal potrebné informácie o poskytnutých\nslužbách, nevedel, z akej adresy bola počítačová sieť spravovaná, nepoznal terminológiu a tvrdil tiež\nto, že niektoré služby mala poskytnúť firma, ktorej názov si nepamätal. D. A. nevedel uviesť ani dôvod,\npre ktorý spoločnosť LETA, s. r. o., nepodávala daňové priznania a kontrolné výkazy. D. A. v rámci\nvýsluchu uviedol, že predloží doklady, avšak tieto nepredložil. Vo vzťahu k pochybnostiam správcu dane\nnie je bez významu ani skutočnosť, že konateľ spoločnosti COMISTEL, s. r. o., mal dlhoročnú prax v IT\noblasti, a teda je naozaj nanajvýš zvláštne, že by si dal služby IT vykonať spoločnostiam, ktoré sa týmto\nnezaoberajú, neboli preukázané ich referencie, ani predchádzajúca prax v tejto oblasti.\n58. Správca dane v konaní okrem vyššie uvedených zistení identifikoval aj ďalšie spochybňujúce\nzistenia, a to skutočnosť, že spoločnosť LETA, s. r. o., nezamestnávala podľa odpovede Sociálnej\npoisťovne nijakých zamestnancov, ďalej skutočnosť, že spoločnosť LETA, s. r. o., prijímala v roku 2016\nfinančné prostriedky podľa odpovede Tatra banka, a. s., výhradne od žalobcu, ktoré boli následne\nihneď vybraté, či nepodávanie daňových priznaní a kontrolných výkazov dodávateľom, t. j. spoločnosťou\nLETA, s. r. o. Tieto skutočnosti spochybňovali tak dodanie služieb žalobcovi, ako aj prijatie služieb od\npotencionálneho subdodávateľa spoločnosti LETA, s. r. o. Skutočnosť, že subdodávateľ spoločnosti\nLETA, s. r. o., nebol zistený a neidentifikoval ho ani samotný dodávateľ, t. j. spoločnosť LETA,\ns. r. o., znemožnila ďalšie zisťovanie toho, kto služby skutočne poskytol. O obsahovej náplni a presnej\nšpecifikácii poskytovaných služieb, skutkovom priebehu ich poskytovania a subjektoch, ktoré sa mali\nna plnení podieľať, existovali na základe vykonaného dokazovania mnohé nejasnosti až rozpory, ktoré\nsprávca dane v prvostupňovom rozhodnutí veľmi konkrétne pomenúva. Tieto rozpory neboli schopné\nvyvrátiť ani formálne vystavené doklady žalobcu a ani všeobecné výpovede a vyjadrenia zúčastnených\nsubjektov za žalobcu, dodávateľa a odberateľa, ktoré sa zhodovali v podstate len v tom, že formálne\nvykonanie služby potvrdili.\n59. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje zhodne s finančnými orgánmi,\nže deklarované zdaniteľné plnenia – IT služby, ktoré mala žalobcovi poskytnúť spoločnosť LETA, s. r. o.,\nboli na základe vykonaného dokazovania správcom dane dôvodne spochybnené, pričom žalobca po\nprenesení dôkazného bremena nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by potvrdil skutočnosti ním\ndeklarované na predložených sporných faktúrach. Dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca v predmetnom\ndaňovom konaní zaťažený, pritom nebolo neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti správcu dane\nsa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom. Išlo teda o\nokolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu a od žalobcu rozhodne možno spravodlivo\npožadovať, aby vedel vysvetliť a preukázať (či už predložením alebo označením dôkazov) podstatu ním\nrealizovaného obchodného vzťahu.\n60. Pochybnosti správcu dane by neboli spôsobilé zmeniť ani svedecké výpovede C. H. H. a G. I.\nzo spoločnosti COMISTEL, s. r. o., a to z dôvodu, že v preskúmavanej právnej veci bola vykonaným\ndokazovaním spochybnená jedna zo základných hmotnoprávnych podmienok priznania nároku na\n\nodpočítanie dane v podobe existencie materiálneho plnenia, a to tak vo vzťahu medzi dodávateľom\nžalobcu, t. j. spoločnosťou LETA, s. r. o., a žalobcom, ako aj vo vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou\nCOMISTEL, s. r. o., pričom spoločnosť COMISTEL, s. r. o., voči tomuto záveru správcu dane ani\nnebrojila. Správnemu súdu z návrhov na svedecké výpovede nie je zrejmé, ako by sa z ich obsahu\nmalo potvrdiť, že predmetné služby pre žalobcu dodala práve spoločnosť LETA, s. r. o., keď služby\npodľa vyjadrení samotného žalobcu mali len virtuálnu podobu a mali sa uskutočňovať prístupovými\nkódmi. Samotný správny súd v tejto súvislosti dodáva, že nebolo jeho povinnosťou uskutočniť výsluch\nuvedených osôb, keďže nie je súdom skutkovým (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP,\nktoré sa však na daný prípad nevzťahujú), ale súdom, ktorý na základe uplatnených žalobných bodov\npreskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n61. V nadväznosti na faktúry, ktorých predmetom bolo dodanie reklamných a propagačných služieb,\nresp. materiálov, správny súd uvádza, že z predložených listinných dôkazov, CD a DVD nosičov nie\nje vylúčené, ale ani potvrdené, že k nejakým službám takéhoto charakteru, resp. k dodaniu takéhoto\nmateriálu reálne došlo. Nevyplýva z nich však to, kto ich uskutočnil. Žalobca deklaroval dodanie\ntakýchto služieb, resp. materiálov spoločnosťou LETA, s. r. o., avšak táto skutočnosť bola vykonaným\ndokazovaním dôvodne spochybnená a iná zdaniteľná osoba (namiesto spoločnosti LETA, s. r. o.,\nako dodávateľa) nebola zistená. Zistená nebola ani subdodávateľská zdaniteľná osoba spoločnosti\nLETA, s. r. o., ako dodávateľa. Preto aj pri týchto faktúrach boli spochybnené základné hmotnoprávne\npodmienky na priznanie nároku na odpočítanie dane, či už absencia reálnej existencie poskytnutej\nslužby v deklarovanom rozsahu, ako aj ich prípadné poskytnutie prostredníctvom inej zdaniteľnej osoby.\n62. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca skutočne nepreukázal splnenie\nhmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane.\n63. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa začatia daňovej kontroly, z administratívneho spisu je\nzrejmé, že daňová kontrola bola v preskúmavanej právnej veci začatá dňa 23.02.2018, a to s odkazom\nna ustanovenie § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly z\ndôvodu, že existovalo dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady sťažovateľa budú pozmenené,\nznehodnotené alebo zničené. Zo zápisnice o začatí daňovej kontroly mal správny súd preukázané, že\ntáto obsahuje všetky zákonné náležitosti, konkrétne je v nej uvedený (i) deň začatia daňovej kontroly\n– 23.02.2018, (ii) miesto vykonávania daňovej kontroly – Daňový úrad Bratislava, Dr. Vl. Clementisa\n10, Bratislava, miestnosť 306, (iii) predmet daňovej kontroly – daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobia: január 2016, február 2016, marec 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september\n2016, október 2016 a november 2016. V predmetnej zápisnici bol uvedený aj dôvod začatia daňovej\nkontroly.\n64. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že neboli splnené zákonné podmienky na začatie daňovej\nkontroly podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správny súd uvádza, že správca dane zistil\nprostredníctvom daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu, a to spoločnosti COMISTEL, s. r. o.,\nže žalobca v pozícii dodávateľa tejto spoločnosti, konkrétne konateľka žalobcu A. B., so správcom\ndane nespolupracovala. Preto správca dane obávajúc sa práve znehodnotenia alebo zničenia dokladov\ndôvodne využil postup podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., pričom je potrebné dodať, že v\ndaňovom konaní nebolo preukázané a ani tvrdené žalobcom, že by týmto postupom bolo zasiahnuté do\npráv žalobcu garantovaných daňovým poriadkom v rámci výkonu daňovej kontroly. Správny súd preto\nvyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.\n65. Správny súd za dôvodnú nepovažoval ani námietku žalobcu, že správca dane nepostupoval v súlade\ns § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. a nevyzval ho na podanie vysvetlenia týkajúceho sa ním\npredložených či navrhnutých dôkazov, pričom mal za to, že správca dane preukázateľne nespochybnil\nani jeden predložený dôkaz. Správny súd mal totiž obsahom administratívneho spisu preukázané,\nže žalobca bol v priebehu daňovej kontroly najskôr pomerne stručne oboznámený o pochybnostiach\nsprávcu dane vo vzťahu k deklarovaným obchodom so spoločnosťou LETA, s. r. o. Konkrétne išlo\no výzvu z 22.10.2018, prostredníctvom ktorej správca dane na základe skutočnosti, že spoločnosť\nLETA, s. r. o., ako deklarovaný dodávateľ žalobcu nereagoval na výzvy správcu dane, nebolo možné\nvypočuť konateľa tejto spoločnosti D. A. prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a potom\nčo mal správca dane k dispozícii iba doklady predložené žalobcom, oznámil žalobcovi, že v procese\ndokazovania nebolo zo strany spoločnosti LETA, s. r. o., potvrdené a preukázané dodanie služieb\n\npre žalobcu. Následne však bol žalobca oboznámený o konkrétnejších zisteniach a pochybnostiach\nsprávcu dane a podrobnom priebehu daňovej kontroly, a to na ústnom pojednávaní dňa 09.04.2019 so\nzáverom, že obchodná spolupráca so spoločnosťou LETA, s. r. o., nebola žiadnym spôsobom potvrdená\na preukázaná. Hoci v zápisnici o ústnom pojednávaní správca dane výslovne neodkazuje na § 46 ods.\n5 zákona č. 563/2009 Z. z., z materiálneho hľadiska išlo z jeho strany o doplnenie a konkretizáciu\njeho pochybností k deklarovaným obchodom žalobcu, ku ktorým mal žalobca dostatočný priestor pred\nvydaním protokolu sa vyjadriť a predložiť dôkazy preukazujúce deklarované obchody. Uvedené úkony\nsprávcu dane tak správny súd vyhodnotil ako úkony oboznamujúce žalobcu o pochybnostiach správcu\ndane a tak naplňujúce jeho povinnosť stanovenú v § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.\n66. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd dodáva, že konkrétne pomenovanie a rozsah\npochybností správcu dane vždy závisí od okolností prípadu. Pokiaľ v preskúmavanej právnej veci\nsprávca dane nemal k dispozícii žiadne podklady od deklarovaného dodávateľa, napr. jeho vyjadrenia,\njeho daňové priznanie, poprípade jeho kontrolné výkazy, ktorými by mohol overiť, či skutočne k\ndeklarovanému plneniu došlo, je z pohľadu správneho súdu konštatovanie správcu dane, že reálnosť\nobchodnej spolupráce so spoločnosťou LETA, s. r. o., nebola žiadnym spôsobom preukázaná,\ndostačujúca. Už bolo totiž opakovane judikované, že len faktúry, resp. iné formálne doklady, ktorých\nmateriálny podklad nie je preukázaný, ako listinné dôkazy na preukázanie deklarovaných obchodov\nnestačia (bod 63 rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk 71/2022\nz 27. februára 2024). Žalobca vedel o pochybnostiach správcu dane, a preto mal možnosť tieto\npochybnosti rozptýliť prostredníctvom ním predložených ďalších dôkazov.\n67. Záverom správny súd k žalobcom citovanej rozhodovacej praxi Súdneho dvora Európskej únie\ndodáva, že z dôvodu spochybnenia splnenia základných hmotnoprávnych podmienok pre priznanie\npráva na odpočítanie dane sa na danú vec vzťahovali výlučne tie rozhodnutia Súdneho dvora Európskej\núnie, ktoré sa týkali problematiky hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane.\n68. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie správny súd uvádza, že k rovnakým právnym záverom\ndospel aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobnej veci identických\núčastníkov konania, a to v rozsudku sp. zn. 1Sfk/44/2022 zo dňa 29.10.2024, sp. zn. 3Sfk/44/2022 zo\ndňa 09.10.2024 a sp. zn. 5Sfk/36/2022 zo dňa 25.09.2024.\n69. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru,\nže konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol\npodľa § 190 SSP. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom,\nže práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom správneho orgánu a samotným rozhodnutím\nporušené.\n70. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo\nna náhradu trov konania pred správnym a kasačným súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých\nby bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.\n71. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v\nspojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia, na Správny súd\nv Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\n\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "60871f10-c6d8-4f9f-b33e-6e088308c3c8:bab4d603-7a3e-4ea3-960e-cb571bcee938", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200651.1", "spisova_znacka": "3Sfk/44/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/44/2022 z 9. 10. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-10-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200651.1"}, {"guid": "eee8b6ab-b050-4917-ac45-7064a6e289f5:adf9bf2c-da80-4e5a-bc11-194f74a4ce5f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200079.1", "spisova_znacka": "5Sfk/36/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/36/2022 z 25. 9. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200079.1"}, {"guid": "98b16f7b-90c3-4ba0-a223-8f89edc3be0f:1acd0807-c460-4846-918e-6b84c5f21892", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200415.1", "spisova_znacka": "3Sfk/71/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/71/2022 z 27. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200415.1"}], "citovane_v": []}