Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/99/2020 z 20. 8. 2025
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 20. augusta 2025, sp. zn. BA-5S/99/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200655.3
Správny súd v Bratislave | BA-5S/99/2020 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200655.3 | 2025-08-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSP, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/95a809c3-de26-4427-80d4-00ebd1874aad
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200655.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-5S/99/2020
1020200655
20. 08. 2025
JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200655.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: Heling sk s.r.o., so sídlom
Dunajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 44 887 264, právne zastúpený: Hronček & Partners, s. r. o., so
sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. 100592472/2020 zo dňa 3. marca 2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
za zdaňovacie obdobia január 2016, február 2016, marec 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august
2016, september 2016, október 2016 a november 2016. O výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil
správca dane protokol z daňovej kontroly č. 101160269/2019/9104405/ŠTE zo dňa 16. mája 2019 (ďalej
len „protokol“). Protokol a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli doručené žalobcovi,
ktorý sa k týmto zisteniam vyjadril podaním zo dňa 18. júna 2019.
2. Správca dane rozhodnutím č. 102485239/2019 zo dňa 5. novembra 2019 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie
august 2016. V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal a
nepredložil také dôkazy o prijatých a poskytnutých službách, ktoré by vierohodne a jednoznačne
preukazovali jeho tvrdenia o tom, že uvedené služby za reklamné a propagačné služby a IT služby
boli poskytnuté, resp. zabezpečené práve spoločnosťou LETA, s. r. o., ktorými by jednoznačne a
preukázateľne vyvrátil, že nešlo iba o účtovne zaznamenané udalosti v prijatých faktúrach č. 160100024
(int. č. 3020160069), č. 160100025 (int. č. 3020160070), č. 160100026 (int. č. 3020160071), č.
160100027 (int. č. 3020160072), č. 160100028 (int. č. 3020160073), č. 160100029 (int. č. 3020160074),
č. 160100030 (int. č. 3020160075), č. 160100031 (int. č. 3020160076) a v dokladoch k nim predložených,
t. j. že sa nejednalo len o fakturačné obchody bez existencie reálneho plnenia. Podľa správcu dane
uvedené podporuje aj fakt, že ani deklarované IT služby, ktoré mal žalobca prijať od spoločnosti LETA,
s. r. o., a ďalej iba sprostredkovať pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o., neboli po ukončení daňových
kontrol u spoločnosti COMISTEL, s. r. o., (týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia jún 2016, september

2016 a október 2016) uznané a boli vyhodnotené ako neuskutočnené. Ďalej správca dane konštatoval,
že spoločnosť LETA, s. r. o. nedodala ani nezabezpečila žiadne služby, t. j. neuskutočnila zdaniteľné
obchody žalobcovi. Správca dane teda uzavrel, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie
dane zo sporných faktúr, čím porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).
Žalovaný rozhodnutím č. 100592472/2020 zo dňa 3. marca 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. Žalovaný poukázal na to, že daňová kontrola bola začatá dňa 23. februára 2018 na základe zápisnice
o začatí daňovej kontroly, ktorá bola spísaná podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „daňový poriadok“), keďže bolo dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú
pozmenené, znehodnotené alebo zničené. K uvedeným záverom správca dane dospel na základe
získaných údajov zo spisu daňového subjektu, ktorým bola spoločnosť COMISTEL, s. r. o., týkajúceho sa
zdaňovacieho obdobia jún 2016 a október 2016, pričom žalobca vystupoval pri výkone daňovej kontroly
v postavení dodávateľa. Na výzvy správcu dane adresované na sídlo žalobcu, žalobca nereagoval. A. B.,
spoločníčka a konateľka žalobcu, bola viackrát neúspešne predvolávaná k správcovi dane. V decembri
2016 bolo správcovi dane doručené ospravedlnenie od A. B., že po ukončení práceneschopnosti bude
správcu dane bezodkladne kontaktovať. A. B. sa už správcovi dane neozvala, a to napriek skutočnosti,
že ju ešte aj v roku 2017 opätovne predvolával. Vzhľadom na to, že išlo o občianku Českej republiky,
nemohol správca dane využiť inštitút predvedenia. Doklady žalobcu boli nakoniec získané až dňa 26.
apríla 2017 od externej účtovníčky C. D. E. F.. O týchto skutočnostiach bol žalobca riadne informovaný.
Žalovaný uvedené skutočnosti vyhodnotil za opodstatnené dôvody na začatie daňovej kontroly podľa
príslušných právnych predpisov. Námietku neopodstatnenosti začatia daňovej kontroly preto žalovaný
považoval za nedôvodnú. Žalovaný dodal, že žalobcovi nebolo upreté právo na spravodlivé konanie a
právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na riadne zistenie skutočností významných pre správne
určenie dane, ako ani právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
4. V súvislosti so začatím daňovej kontroly žalovaný uviedol, že dňa 23. februára 2018 správca dane
spísal zápisnicu o začatí daňovej kontroly so splnomocneným zástupcom a rodinným príslušníkom
žalobcu F. G., ktorý na otázky správcu dane uviedol, že (I) má vedomosť o ekonomickej činnosti žalobcu,
(II) že žalobca vlastnil a vlastní internetový portál C., (III) že v roku 2016 žalobca vykonával reklamnú a
sprostredkovateľskú činnosť, (IV) že sprostredkovateľská činnosť v roku 2016 bola prevažne v oblasti
IT služieb, a to pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o., za správu servera, výrobu internetových stránok,
cloudové služby – čiže sprostredkovanie, databázové úložiská, (V) že žalobca mal dvoch zamestnancov
na trvalý pracovný pomer, a (VI) že osoba, ktorá v roku 2016 vystavovala odberateľské faktúry za žalobcu
a zodpovedala za ich správnosť bol F. G. – splnomocnený zástupca, syn A. B..
5. K námietke žalobcu, že správca dane nevypočul navrhovaných svedkov, žalovaný uviedol, že aj
keby sa správcovi dane podarilo konateľov dodávateľských spoločností predvolať, neznamenalo by to
ešte, že by správca dane bez dôkazného preukázania týchto tvrdení predmetné obchodné transakcie
vyhodnotil ako reálne uskutočnené. Žalovaný preto predmetnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V
tejto súvislosti žalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný
v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/12/2017 zo dňa 18. mája 2018.
6. Námietku žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej
únie, žalovaný vyhodnotil ako bezpredmetnú, keďže správca dane daňovou kontrolou zistil a vyhodnotil,
že žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaroval predloženými
faktúrami, a teda neuniesol dôkazné bremeno v súlade s § 24 daňového poriadku.
7. Žalovaný ďalej poukázal na to, že správca dane vyhodnotil a uviedol, že obchodné transakcie, ktoré
žalobca deklaroval od svojho dodávateľa, neboli reálne uskutočnené. Obchody boli založené z veľkej
časti na prefakturovaní služieb spoločnosti COMISTEL, s. r. o., ktorá si z prijatých faktúr od žalobcu,
na základe výsledku u nej vykonaných daňových kontrol za zdaňovacie obdobia jún 2016 a október
2016, neoprávnene uplatnila právo na odpočítanie dane. Ani ostatné služby, ktoré mali byť žalobcovi
poskytnuté, neboli potvrdené a preukázané. Žalovaný tiež poukázal na to, že v priebehu dokazovania
správca dane získal informácie od Sociálnej poisťovne a príslušnej banky, ktoré sa týkali spoločnosti
LETA, s. r. o., a že správca dane vyzval žalobcu, aby konkrétnymi dôkazmi preukázal, že služby od

uvedenej spoločnosti prijal. Správca dane pritom nahliadnutím do informačného systému žalovaného
získal jednoznačné dôkazy oficiálnej povahy o tom, že služby od uvedenej spoločnosti nemohol prijať,
pretože spoločnosť LETA, s. r. o. nepodávala daňové priznania, resp. podala nulové daňové priznanie
za zdaňovacie obdobie marec 2016 a apríl 2016, nedeklarovala žiadne uskutočnené plnenia, teda ani
dodanie služieb žalobcovi, a ani neodpočítala daň v prípade, že by deklarované služby zabezpečovala
subdodávateľsky.
8. K vyjadreniu žalobcu, že mal vedomosť o tom, že daňové kontroly v spoločnosti COMISTEL, s. r.
o., boli ukončené bez zistených porušení v súvislosti s plneniami poskytovanými žalobcom, žalovaný
uviedol, že správca dane tieto vyhodnotil za nepravdivé.
9. K tvrdeniu žalobcu, že správcovi dane riadne preukázal skutočnosť, že vyfakturované plnenia reálne
prebehli, nakoľko o tom existovali záznamy v odovzdaní týchto plnení, ktoré boli predložené správcovi
dane (s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.
marca 2011), žalovaný uviedol, že správca dane s týmto tvrdením nesúhlasil z dôvodu, že nebolo možné
konštatovať, že deklarované faktúry a k nim pripojené prílohy (pracovné výkazy, zmluvy) obsahovali
podrobný položkový opis. Na samotných faktúrach sa v predmete uvádzali len strohé konštatovania
všeobecného charakteru ako „spracovanie analytických dát“, „dissaster recovery“ alebo „reporting
služieb a dostupnosti“.
10. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v rámci vyrubovacieho konania správca dane vyhovel žalobcovi
a vypočul svedka D. A. (spoločnosť LETA, s. r. o.) a spísal s ním zápisnicu o výsluchu svedka č.
102135930/2019/9106405/Šte zo dňa 10. septembra 2019. Výsluchu tohto svedka za zúčastnil aj
splnomocnený zástupca žalobcu. Predmetná výpoveď svedka nemala v konečnom dôsledku vplyv na
výsledok daňovej kontroly. Svedok odpovedal formálne, potvrdzujúc vykonanie preverovaných služieb.
V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti, že svedok nevedel vysvetliť či objasniť, čo znamenali
jednotlivé služby. Nevedel ani to, z akej adresy bola počítačová sieť spravovaná. Svedok taktiež
nepoznal terminológiu a dokonca ani nevedel, čo znamená termín „service desk“ a čo je jeho obsahom.
Bez povšimnutia žalovaného nezostala skutočnosť, že konateľ spoločnosti COMISTEL, s. r. o., mal
podľa verejne dostupných informácií vysokoškolské vzdelanie a dlhoročnú prax v IT oblasti, pričom za
túto spoločnosť zabezpečoval vysokoodborné služby pre renomované spoločnosti (Slovak Telecom,
Swan, Telenor, British telecom, Telecom Austria). Nebolo teda žalovanému jasné, prečo by si spoločnosť
COMISTEL, s. r. o. zabezpečovala tieto služby od žalobcu.
II. Správna žaloba
11. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 30. apríla 2020 na Krajskom súde v Bratislave
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100592472/2020 zo dňa 3. marca 2020,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102485239/2019 zo dňa 5. novembra
2019.
12. V podanej žalobe uviedol, že finančné orgány opakovane uvádzali, že predmetom prevažujúcej
podnikateľskej činnosti žalobcu v roku 2016 bolo: (I) prevádzkovanie internetového portálu infoglobe.sk/
cz/ru/en, (II) sprostredkovanie telekomunikačných služieb, IT servis a (III) sprostredkovanie reklamnej
činnosti (festivaly, podujatia). Už tu sa prejavilo nesprávne zistenie skutkového stavu na strane
finančných orgánov. Žalobca totiž nevykonával sprostredkovanie telekomunikačných služieb, IT servis
ani sprostredkovanie reklamnej činnosti, ale tieto služby zabezpečoval, t. j. právne vystupoval ako
ich poskytovateľ, ktorý ich však vykonával prostredníctvom svojich subdodávateľov, čo vyplynulo zo
všetkých vykonaných dôkazov aj vyjadrení žalobcu v daňovom konaní. Táto skutočnosť ani nebola
sporná. Ak správca dane vychádzal z právneho postavenia žalobcu ako sprostredkovateľa, samozrejme,
nemohol ani v ďalšom dôjsť ku správnym záverom.
13. V priebehu daňovej kontroly bolo ustálené, že žalobca sa v roku 2016 na základe účtovných dokladov
predložených k výkonu daňovej kontroly venoval najmä zabezpečovaniu telekomunikačných služieb
a IT servisu pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o., ktorá s účinnosťou ku dňu 30. marca 2017 zanikla
zlúčením, a ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť Hedge Fund s. r. o., pričom v období august
2016 bola hlavným dodávateľom služieb spoločnosť LETA, s. r. o., ktorá v obchodnom vzťahu so
žalobcom vystupovala v postavení subdodávateľa služieb spočívajúcich najmä v poskytovaní správy

siete, server hostingu, poskytovaní billingových služieb, cloudových služieb, správy CRM systému,
zálohovaní dát, updatoch systému a správy vybraných aplikácií, odstraňovania sieťových porúch,
pravidelných monitoringov sietí a konfiguračných úprav súvisiacich s prevádzkou vybraných systémov.
14. Medzi spoločnosťou COMISTEL, s. r. o. a žalobcom bola riadne uzatvorená písomná zmluva o
prevádzke a poskytovaní servisnej podpory a ďalších službách podľa príslušných ustanovení zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“). Skutočnosť,
že táto zmluva bola medzi uvedenými stranami dňa 16.septembra 2014 uzatvorená, nebola nijako
spochybnená. Na základe predmetnej zmluvy dochádzalo priebežne aj počas kontrolovaného obdobia k
poskytovaniu dohodnutých služieb. Tieto služby však neposkytoval priamo žalobca, ale v celom rozsahu
jeho subdodávateľ, a to v kontrolovanom zdaňovacom období august 2016 spoločnosť LETA, s. r. o., o
čom svedčí písomná zmluva medzi spoločnosťou LETA, s. r. o. a žalobcom. Znenie tejto zmluvy bolo
obsahovo obdobné ako znenie zmluvy medzi spoločnosťou COMISTEL, s. r. o., a žalobcom. V danom
prípade išlo o štandardný zmluvný vzťah zabezpečovania služieb prostredníctvom subdodávateľov.
15. Predmetom kontrolovaného obdobia vybraných mesiacov roka 2016 boli najmä služby, ktoré žalobca
poskytoval pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o. Išlo o poskytovanie služieb správy a administrácie siete
LAN/WAN, hostingových služieb a iných elektronických služieb, ktoré boli poskytované online v reálnom
čase, pričom ich poskytovanie sa nezaznamenávalo v papierovej ani inej materiálnej podobe. Jediné,
čo si poskytovateľ s užívateľom tohto druhu služieb mohli na ich zachytenie vytvoriť, bol záznam o
poskytovaní služby s popisom. Toto zmluvné strany vykonávali a prílohami faktúr tak boli reporty (výkazy)
vykonaných prác. Tieto výkazy si vyhotovili zmluvné strany pre seba a nie pre tretie osoby. Napriek
tomu, že správca dane mal tieto výkazy a prílohy k faktúram k dispozícii, nijako na ne neprihliadal a
bez jediného odôvodnenia ich en bloc odmietol ako dôkaz z dôvodu, že ich považoval za všeobecné,
keďže služby v nich deklarované boli opísané stroho a všeobecne a nebolo v nich uvedené ani meno
pracovníka, ktorý služby vykonal.
16. Žalobca namietal vykonanie dokazovania nahliadnutím správcu dane do spisových materiálov
týkajúcich sa spoločnosti COMISTEL, s. r. o. a to do protokolu č. 101468659/2017 zo dňa 3. júla 2017
a protokolu č. 102126711/2017 zo dňa 9. októbra 2017 a tiež do zápisnice o ústnom pojednávaní č.
100183655/2017 zo dňa 31. januára 2017. Tento postup považoval za nesprávny, a to najmä z dôvodu
nepreskúmateľných, nedôvodných a nesprávnych záverov, ku ktorým došiel príslušný správca dane v
uvedených protokoloch. Všetky osoby, ktoré v týchto daňových kontrolách v spoločnosti COMISTEL, s.
r. o. aktívne vypovedali a podali vysvetlenie, totiž jednoznačne dosvedčili prijatie služieb v zmysle faktúr
od žalobcu (pri ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane) a uzatvorených zmlúv.
17. Žalobca rozporoval ako nezákonný aj postup, keď zamestnanci správcu dane v rámci daňového
konania vykonali nahliadnutie do spisu vedeného vo veci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania proti
spoločnosti COMISTEL, s. r. o., za zdaňovacie obdobie september 2016, na ktorého závery poukazuje aj
napadnuté rozhodnutie, pričom o vykonanom nahliadnutí a výsledkoch tohto nahliadnutia neoboznámili
žalobcu, a tak nezákonným spôsobom získali a použili dôkazy a informácie pre rozhodnutie.
18. Z výsluchov svedkov C. H. H. a G. I. vôbec nevyplývalo, že by správcovi dane ich odpovede nestačili
alebo že by ich považoval za neurčité či všeobecné. Uvedení svedkovia ani raz neodpovedali, že by
nevedeli o tom, čo sa vykonávalo, aké služby a akým spôsobom sa vykonávali. Ak chcel správca dane
konkrétnejšie odpovede, mal sa ich adresnejšie pýtať a svedkom klásť otázky týkajúce sa právnych
vzťahov a predmetu daňovej kontroly u žalobcu. Týmto postupom správcu dane boli porušené práva
žalobcu a bolo mu odňaté právo na spravodlivé konanie, pričom mu bola zároveň odňatá možnosť
uplatnenia jeho práv. Preto žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutia finančných orgánov a po
vrátení veci na nové konanie nariadil správcovi dane, aby vykonal výsluchy C. H. H. a G. I..
19. Podľa žalobcu zamestnanci finančných orgánov ako osoby bez odbornej spôsobilosti nemohli
kvalifikovane vyhodnotiť a posudzovať obsah poskytovaných služieb, či obsah záznamov o poskytnutých
službách a pracovných výkazov. Správca dane mal pre relevantné posúdenie veci zabezpečiť do konania
odborne spôsobilú osobu a prípadne zabezpečiť znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie ohľadne
poskytovaných služieb, primeranosti rozsahu, v akom boli deklarované, posúdenia relevantnosti zápisov
z poskytnutých služieb a primeranosti nákladov, resp. ceny v tomto segmente.

20. Žalobca taktiež zastával názor, že finančné orgány pochybili, keď napriek opakovaným návrhom
žalobcu nevykonali výsluch F. G. ako svedka, ktorý bol osobou, ktorá sa mala podieľať na zabezpečovaní
týchto služieb. Za dostatočné žalobca nepovažoval jeho zodpovedanie niekoľkých všeobecných otázok
pri začatí daňovej kontroly dňa 23. februára 2018, kedy sa vyjadril ako osoba splnomocnená za žalobcu.
Predmetné plnomocenstvo však bolo v priebehu daňovej kontroly zrušené.
21. Žalobca nemohol niesť zodpovednosť za to, že spoločnosť LETA, s. r. o., nepodávala daňové
priznania k DPH, pretože to nemal ako zistiť a ani preveriť. S uvedenou obchodnou spoločnosťou mal
uzatvorenú obchodnú zmluvu, dohodnuté podmienky spolupráce a jeho zástupca F. G. v súvislosti s jej
plnením komunikoval s D. A., konateľom uvedenej spoločnosti, a ktorý mal vedomosť, že práce boli aj
vykonané a ich vykonanie potvrdené.
22. Finančné orgány taktiež nevykonali riadne a relevantné právne posúdenie veci. Síce formálne
odcitovali úryvky z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tiež Súdneho dvora Európskej
únie, ale tieto závery nesprávne aplikovali. Finančné orgány vôbec nevykonali právne posúdenie veci v
kontexte judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
23. Žalobca zdôraznil, že neuznaním jeho práva na odpočítanie dane spôsobom prezentovaným
finančnými orgánmi, došlo k hrubému porušeniu princípu daňovej neutrality a jeho práva ako daňového
subjektu na odpočítanie dane. Došlo k porušeniu základných princípov uplatňovania systému DPH,
ktorý je v rámci Európskej únie zjednotený prijatím Smernice č. 2006/112/ES, ktorej výklad a jednotná
a správna aplikácia v právnych poriadkoch a súdnymi orgánmi jednotlivých členských štátov je
zabezpečovaná prostredníctvom právne záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
24. V tejto súvislosti žalobca poukázal na základné stanovisko a východisko Súdneho dvora Európskej
únie, prevzaté aj judikatúrou slovenských súdov, podľa ktorého právo na odpočítanie dane je základnou
zásadou a neoddeliteľnou súčasťou spoločného systému DPH, ktoré v zásade nemôže byť obmedzené a
uplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe. Zásada daňovej
neutrality sa odráža v režime odpočítania dane, ktorého cieľom je úplne zbaviť podnikateľa bremena
DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH
v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na
ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samé v zásade podliehajú DPH. DPH sa
uplatňuje na všetky transakcie výroby alebo distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené
jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu. Z toho vyplýva, že čo sa týka DPH, každá transakcia musí
byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce
transakcie. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie teda vyplýva, že právo zdaniteľných
osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, daň už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli,
alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou
úpravou Európskej únie. Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozhodnutiach ustálil, že opatrenia, ktoré
majú členské štáty možnosť prijať s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým
podvodom, nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa
nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie dane a tým neutralitu
DPH, ktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH.
25. S poukázaním na smernicu Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica 2006/112/ES“) žalobca navrhol, aby vo veci konajúci
súd podložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku a požiadal tak o výklad právnych
noriem práva Európskej únie, ktorých zodpovedanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie a správne právne
posúdenie veci. Žalobca zároveň aj navrhol znenie prejudiciálnych otázok.
26. Vedenie dokazovania zo strany správcu dane bolo nezákonné, formalistické a neprimerané, bolo
vykonané neúplne a bolo vedené nesprávnym spôsobom, pričom v konaní došlo k viacerým procesným
pochybeniam zo strany správcu dane. Zistené skutočnosti boli finančnými orgánmi vyhodnotené
nesprávne a subjektívne. Finančné orgány pochybili, keď žalobcovi pričítali existenciu dôkaznej núdze
ohľadom skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Na žalobcu tak finančné orgány preniesli
nedostatky iného daňového subjektu. Žalobca nesúhlasil s tvrdením finančných orgánov, že ním
vyúčtované plnenia, pri ktorých uplatnil právo na odpočítanie dane, sa opieralo len o formálne vystavené
faktúry. Žalobcovi ani nebolo zrejmé, ako k tomu finančné orgány dospeli. Poukázal na to, že k

vystaveným faktúram boli vždy uzatvorené zmluvy, prípadne boli vyhotovené objednávky a ako doklad o
prevzatí plnenia si účastníci zmluvných vzťahov vystavovali aj výkazy (potvrdenia) o vykonanom plnení,
ktoré tvorili prílohy vystavených faktúr (alebo inak nazvané výkazy) a k reklamným plneniam predložil
správcovi dane aj fyzické dôkazy k výsledkom plnenia. Zastával názor, že vyfakturované plnenia riadne
preukázal a nesúhlasil s názorom žalovaného, že k predmetným plneniam nedošlo, pretože nepredložil k
daňovej kontrole správcom dane požadované doklady. Žalobca tiež poukazoval na neprimerané konanie
a nezákonné požiadavky zo strany správcu dane na rozsah dôkazov potrebných na uznanie práva na
odpočítanie dane. Postup finančných orgánov predstavoval porušenie majetkových práv žalobcu.
III. Vyjadrenie žalovaného
27. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že správca dane konal v maximálnej súčinnosti so žalobcom
v pozícii kontrolovaného daňového subjektu a vykonal značné množstvo úkonov na účely získania
dôkazov k prevereniu (verifikovaniu) skutočností, ktoré deklaroval žalobca predloženými faktúrami od
spochybnenej dodávateľskej spoločnosti. Správca dane sa zaoberal všetkými argumentami, námietkami
či návrhmi žalobcu a umožnil mu plne si uplatniť svoje práva kontrolovaného daňového subjektu.
Žalovaný sa plne stotožnil s vyhodnotením zisteného skutkového stavu zo strany správcu dane s
dôrazom na záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno s poukázaním na niektoré rozsudky z
rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný preto odmietol tvrdenie žalobcu,
že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je nesprávne, nezákonné a
nepreskúmateľné z dôvodu predchádzajúceho nezákonného postupu finančných orgánov.
28. Žalovaný odmietol aj argumentáciu žalobcu, že len formálnym konštatovaním určitých skutočností
zapríčinil to, že sa vec dostala do štádia konania pred Krajským súdom v Bratislave. Už správca dane
poukázal na to, že žalobca si riadne neplnil svoje povinnosti daňového subjektu a že nebol súčinný v
rámci preverovania obchodných prípadov v súvislosti s daňovou kontrolou u deklarovanej odberateľskej
spoločnosti COMISTEL, s. r. o. Už v tom čase bol žalobca nespoľahlivým daňovým subjektom.
Keď správca dane vyjadril svoje pochybnosti a vyzval žalobcu na predloženie relevantných dôkazov
preukazujúcich jeho tvrdenia deklarované faktúrami od spochybnenej dodávateľskej spoločnosti, bolo
na žalobcovi, aby predložil dôkazy. Je tak zrejmé, že konanie pred správnym súdom si žalobca zapríčinil
sám.
29. K námietke žalobcu, že pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o., išlo o poskytovanie služieb správy a
administrácie LAN/WAN, hostingových služieb a iných elektronických služieb, ktoré boli poskytované
online v reálnom čase, a ktorých poskytovanie sa nezaznamenáva v papierovej, ani inej materiálnej
podobe, žalovaný už v odvolacom konaní konštatoval, že bolo na samotnom žalobcovi, aké doklady a
dôkazy si zaobstará a predloží správcovi dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Žalobca
mohol podrobne objasniť okolnosti nakontaktovania sa na dotknuté spoločnosti, predložiť dôkazy o tom,
že tieto spoločnosti ponúkali, resp. mali zverejnenú ponuku alebo reklamu, prípadne dôkazy o tom,
odkiaľ získal na predmetné spoločnosti referencie, odporúčania. Žalobca mohol predložiť e-mailovú
komunikáciu či už s deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou, ale aj s odberateľskou spoločnosťou.
Bolo teda na žalobcovi, aby si už v čase deklarovaných zdaniteľných plnení zabezpečil dôkazy, ktoré by
potom mohol predložiť s odstupom času, napr. v konaní pred správcom dane.
30. S námietkou žalobcu, že pasivitu iného účastníka zmluvného vzťahu v daňovej kontrole vedenej u
žalobcu nebolo možné pričítať na ťarchu žalobcu, žalovaný súhlasil, ale len za predpokladu, že daňový
subjekt (všeobecne) unesie svoje dôkazné bremeno v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie
dane, ktoré nie je možné považovať za automatické právo. Žalovaný mal za to, že dostatočne objasnil,
prečo sa žalobcom označená rozhodovacia prax Súdneho dvora Európskej únie nevzťahovala na jeho
prípad.
31. K spochybnenej výpovedi svedka žalovaný uviedol, že predmetnú výpoveď správca dane vyhodnotil
správne. Žalovaný dal do pozornosti celú zápisnicu o pojednávaní č. 102135930/2019/9106405/Šte
zo dňa 10. septembra 2019. Žalovaný sa k predmetnej svedeckej výpovedi vyjadril aj v napadnutom
rozhodnutí, keď uviedol, že svedok nevedel vysvetliť či objasniť, čo znamenali jednotlivé služby, nevedel,
z akej adresy bola počítačová sieť spravovaná, nepoznal terminológiu, dokonca nevedel, čo znamená
termín „service desk“ a čo je jeho obsahom. Nebolo zrejmé, ako potom mohol vykonávať predmetné

služby v oblasti IT, resp. ako mohol vedieť posúdiť nákupnú hodnotu v preverovaných obchodných
prípadoch, ak by ich chcel zabezpečiť v subdodávke. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že svedok
predmetné zdaniteľné plnenia nedeklaroval za spoločnosť ani daňovými priznaniami, či kontrolnými
výkazmi. Výpoveď predmetného svedka považovali finančné orgány za formálnu a za výpoveď bez
dôkaznej váhy. Finančné orgány sa rozhodne nestavali do pozície relevantných posudzovateľov
odborných služieb v oblasti IT. Aj laik však z výpovede svedka zaznamenanej v zápisnici o pojednávaní č.
102135930/2019/9106405/Šte zo dňa 10. septembra 2019 mohol relevantne vyhodnotiť jej formálnosť.
32. V súvislosti s namietaným nahliadnutím do vykonaných daňových kontrol u deklarovanej
odberateľskej spoločnosti COMISTEL, s. r. o., žalovaný uviedol, že správca dane konal v súlade s § 24
ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku v nadväznosti aj na § 3 ods. 3 a 5 daňového poriadku. Správca dane
teda konal zákonne, preto aj získané dôkazy boli zákonne získanými dôkazmi, na ktoré bol správca
dane povinný prihliadať.
33. K námietke žalobcu, že nebola vykonaná svedecká výpoveď F. G., žalovaný uviedol, že
splnomocnený zástupca žalobcu mohol v tom čase navrhnúť ďalšie ústne pojednávanie na objasnenie
skutočností k preverovaným obchodným prípadom. Správca dane dokonca písomne informoval žalobcu,
že môže prísť nahliadnuť do spisu. Uvedenú námietku preto žalovaný nepovažoval za relevantnú.
34. Námietka žalobcu, že správca dane mal už v čase daňovej kontroly vyjadriť svoje pochybnosti podľa
§ 46 ods. 5 daňového poriadku, bola zavádzajúca. Správca dane tak vykonal dňa 22. októbra 2018, keď
zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov a oznámil mu vzniknuté pochybnosti správcu dane č.
102094306/2018/9104405/ŠTE.
35. Skutočnosť, že deklarovaná dodávateľská spoločnosť nepodávala daňové priznania k DPH ani
kontrolné výkazy za rok 2016 (až na špecifikované výnimky), finančné orgány v žiadnom prípade
nedávali za vinu žalobcovi. Tieto skutočnosti bol správca dane povinný vyhodnotiť a žalovaný sa s
týmto vyhodnotením stotožnil. Žalovaný mal za to, že vychádzajúc z celkového konania žalobcu ako
podnikateľského subjektu nebolo možné konštatovať, že by bol konal obozretne a v dobrej viere.
36. Námietky týkajúce sa nezákonného začatia daňovej kontroly boli podľa žalovaného bezpredmetné.
V tomto smere odkázal na skutočnosti, ktoré predchádzali procesu daňovej kontroly. Rozhodnutia
finančných orgánov sú podľa žalovaného v súlade so zákonom, vychádzali zo správneho posúdenia veci
a boli riadne odôvodnené. Nemožno im preto prisúdiť vadu nepreskúmateľnosti, ako to tvrdil žalobca.
IV. Replika žalobcu
37. Žalobca v podanej replike uviedol, že žalovaný v podanom vyjadrení neuviedol žiadne nové
skutočnosti a nevysporiadal sa s jeho podstatnými žalobnými argumentami. Zároveň zotrval na všetkých
tvrdeniach uvedených v žalobe.
V. Relevantná právna úprava
38. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období právo
odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla
daňová povinnosť.
39. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až
12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d)
zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
40. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období Právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm.
a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je

daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru
od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný
doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
VI. Verejné vyhlásenie rozsudku
41. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.
z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.
z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je
daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského
súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 5S/99/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/99/2020.
42. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci bez
nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 20. augusta 2025, keďže boli splnené
podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa § 107 SSP.
VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
43. Návrh žalobcu, aby správny súd položil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku a
aby túto súdnu inštanciu požiadal o výklad právnych noriem Európskej únie, predstavoval v konečnom
dôsledku návrh na prerušenie konania. V nadväznosti na uvedený návrh žalobcu však správny súd
uvádza, že nie je súdom poslednej inštancie, a teda nemá povinnosť predkladať Súdnemu dvoru
Európskej únie prejudiciálne otázky. Správnemu súdu je však tento procesný postup umožnený, pokiaľ to
uzná za potrebné pre rozhodnutie vo veci. Správny súd posúdil dôvodnosť predmetného návrhu žalobcu
a dospel k záveru, že návrh žalobcu na prerušenie konania nebol dôvodný, keďže posudzovaná vec nie
je z pohľadu rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie sporná a v podstate je konzistentne
riešená, keď v prípade nesplnenia hmotnoprávnych podmienok neprichádza do úvahy priznanie nároku
na odpočítanie dane. Správny súd preto návrh na prerušenie konania zamietol. V nadväznosti na
zamietnutie návrhu na prerušenie konania správny súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky prezentované v rozsudku sp. zn. 5Sfk/36/2022 zo dňa 25. septembra 2024.
44. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov,
ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016. Úlohou
správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok
posúdiť, či finančné orgány pri vydaní predmetných rozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo ich
vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.
45. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných
orgánov vo veci odpočítania dane, správny súd prvotne uvádza, že právo zdaniteľných osôb na
odpočítanie dane, ktorú majú zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré
nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému
DPH. Aj keď právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú zásadu spoločného
európskeho systému DPH, môže byť obmedzené, resp. odopreté, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba
nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok (alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na
odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému podvodu, či k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020
zo dňa 26. októbra 2022 a sp. zn. 6Sžfk/41/2021 zo dňa 30. marca 2023). Ide o rôzne právne dôvody
pre obmedzenie, resp. odopretie práva na odpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité
najmä v súvislosti s rozsahom a predmetom dokazovania či inštitútom dôkazného bremena. V rámci
správneho súdneho prieskumu rozhodnutí finančných orgánov, ktorými odopreli žalobcovi právo na
odpočítanie dane a vyrubili mu rozdiel dane, je potom správny súd viazaný dôvodom obmedzenia, resp.
odopretia práva na odpočítanie dane vymedzeným finančnými orgánmi.
46. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutí finančných orgánov možno konštatovať, že žalobcovi bol vyrubený
rozdiel dane na DPH z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva
na odpočítanie dane zo strany žalobcu. Správny súd preto venoval v medziach žalobných námietok

osobitnú pozornosť prieskumu záveru finančných orgánov o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu.
47. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa podľa zákona o DPH
rozumejú: (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (III) a použitie
dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Právo na
odpočítanie dane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. Ak čo i
len jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie
je splnená, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.
48. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje.
Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,
zmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností
preukazuje daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je
bezvýhradné, resp. neobmedzené. Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje
povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú
mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť
daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, kedy
preukazované skutočnosti nastali. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňového subjektu
požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne
nemožné.
49. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (I)
povinnosť tvrdiť a (II) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení
práva na odpočítanie DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť
dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane
(vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými
dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má
správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať,
potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne
vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé, že úlohou správcu dane pri
verifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje
materiálny podklad. To znamená, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.
50. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Inými slovami, nepostačuje
predložiť faktúru, či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú
pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie
ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom
rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné
v medziach žalobných námietok posúdiť aj preskúmavanú právnu vec.
51. Finančné orgány v preskúmavanej právnej veci spochybnili samotnú existenciu materiálneho
plnenia, t. j. poskytnutie služieb, ako aj poskytnutie týchto služieb inou zdaniteľnou osobou. Finančné
orgány teda spochybnili v poradí prvú i druhú hmotnoprávnu podmienku na odpočítanie dane, keď
uzavreli, že išlo len o fakturačné obchody bez existencie reálneho plnenia. Konkrétne podľa sporných
faktúr mala spoločnosť LETA, s. r. o. dodať žalobcovi spracovanie analytických dát, server hosting,
billingové služby, routing prevádzky, management služby pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o. a následne

tieto služby žalobca fakturoval spoločnosti COMISTEL, s. r. o. Podľa sporných faktúr mala spoločnosť
LETA, s. r. o. žalobcovi dodať aj reklamné a propagačné služby.
52. Žalobca predložil správcovi dane sporné faktúry, ďalej faktúry vystavené pre spoločnosť COMISTEL,
s. r. o., pričom z týchto listinných dôkazov nie je zrejmé, kto konkrétne mal služby vykonať. Žalobca
taktiež predložil zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou LETA, s. r. o. zo dňa 14. mája 2016, ako aj obsahovo
totožnú zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou COMISTEL, s. r. o. zo dňa 16. septembra 2014.
53. F. G., splnomocnený zástupca žalobcu, do zápisnice o začatí daňovej kontroly dňa 23. februára 2018,
pokiaľ ide o podnikateľskú činnosť žalobcu v roku 2016, uviedol, že žalobca vlastnil internetový portál
infoglobe.sk a v roku 2016 uskutočňoval reklamnú a sprostredkovateľskú činnosť prevažne v oblasti
IT služieb pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o. Tiež potvrdil, že vystavoval faktúry a zodpovedal za ich
správnosť. Správcovi dane zaslal vysvetlenie zo dňa 31. januára 2019, v ktorom zopakoval, že služby IT
pre COMISTEL, s. r. o. žalobca iba sprostredkoval a dodal, že žiadne podklady, okrem tých, ktoré mal k
dispozícii aj správca dane, už nemal, keďže všetko obdržala spoločnosť COMISTEL, s. r. o., a to vrátane
prístupových údajov do informačných systémov s tým, že tieto doklady môže doložiť iba spoločnosť
COMISTEL, s. r. o. Týmito dokladmi však nedisponovala ani spoločnosť COMISTEL, s. r. o., pričom táto
skutočnosť bola preukázaná v rámci daňovej kontroly vykonanej práve v tejto spoločnosti.
54. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vypočutie F. G. v pozícii svedka, aby mu mohol klásť otázky, správny
súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane F. G. v postavení svedka nevypočul
s odôvodnením, že ten sa vyjadril do zápisnice o začatí daňovej kontroly. Tiež je zrejmé, že F. G.,
ako splnomocnený zástupca a syn konateľky žalobcu, sa kedykoľvek mohol dostaviť pred správcu
dane, resp. jeho prítomnosť mohol kedykoľvek zabezpečiť splnomocnený zástupca žalobcu v rámci
daňovej kontroly, pokiaľ považoval za potrebné, aby sa ešte k realizácii zdaniteľných plnení vyjadril.
F. G., splnomocnený na konanie v mene žalobcu, sám uviedol, že za žalobcu konal výlučne on sám,
a že podpisoval faktúry. Okrem svojho vyjadrenia do zápisnice o začatí daňovej kontroly zo dňa 23.
februára 2018, zaslal F. G. správcovi dane aj písomné vyjadrenie zo dňa 31. januára 2019, v ktorom svoje
predchádzajúce vyjadrenie potvrdil, pričom tiež potvrdil, že nemá žiadne doklady, ktorými by preukázal
dodanie služieb spoločnosti COMISTEL, s. r. o. F. G. zastupoval žalobcu na základe generálnej plnej
moci zo dňa 14. januára 2013 v celom rozsahu. Žalobca následne odvolal plnú moc udelenú F. G., avšak
iba v rozsahu zastupovania v rámci daňovej kontroly. Z dôvodovej správy k daňovému poriadku vyplýva,
že na účely správy daní je každý povinný vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach týkajúcich sa
iných osôb, ak sú mu známe. O výsluch svedka pôjde vtedy, ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní
vyjadriť k dôležitým okolnostiam, ktoré pozná, ak sa tieto týkajú iných osôb. F. G. však bol oprávnený na
konanie v mene žalobcu, nešlo teda na tieto účely o inú osobu. Správny súd preto dospel k záveru, že
správca dane nepochybil, keď návrhu žalobcu na vypočutie F. G. v pozícii svedka nevyhovel.
55. V súvislosti s pochybnosťami správcu dane vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok
na priznanie práva na odpočítanie dane správny súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že tieto sa zakladali na konkrétnych skutočnostiach. V prvom rade je potrebné
zdôrazniť, že konkrétne služby poskytnuté žalobcovi spoločnosťou LETA, s. r. o., ktoré mal žalobca
následne poskytnúť spoločnosti COMISTEL, s. r. o., boli v predložených faktúrach vymedzené
naozaj veľmi všeobecne, pričom išlo o služby, ktoré mali väčšinou virtuálnu povahu a mali sa
uskutočňovať prístupovými kódmi. Sám žalobca poukázal na to, že poskytovanie elektronických služieb
sa nezaznamenávalo v papierovej, ani inej materiálnej podobe. Práve s poukazom na uvedené bolo
v záujme žalobcu na účely preukázania zdaniteľných plnení zabezpečiť konkrétnosť sporných faktúr
a rovnako tiež riadne vypĺňanie pracovných výkazov a záznamov o vykonaných zásahoch v zmysle
zmluvy. Ani konateľ spoločnosti LETA, s. r. o. (D. A.), pritom nemal potrebné informácie o poskytnutých
službách, nevedel z akej adresy bola počítačová sieť spravovaná, nepoznal terminológiu a tvrdil tiež
to, že niektoré služby mala poskytnúť firma, ktorej názov si nepamätal. D. A. nevedel uviesť ani dôvod,
pre ktorý spoločnosť LETA, s. r. o. nepodávala daňové priznania a kontrolné výkazy. D. A. v rámci
výsluchu uviedol, že predloží doklady, avšak tieto nepredložil. Vo vzťahu k pochybnostiam správcu dane
nie je bez významu ani skutočnosť, že konateľ spoločnosti COMISTEL, s. r. o. mal dlhoročnú prax v IT
oblasti, a teda je naozaj nanajvýš zvláštne, že by si dal služby IT vykonať spoločnostiam, ktoré sa týmto
nezaoberajú, neboli preukázané ich referencie, ani predchádzajúca prax v tejto oblasti.

56. Správca dane v konaní okrem vyššie uvedených zistení identifikoval aj ďalšie spochybňujúce
zistenia, a to skutočnosť, že spoločnosť LETA, s. r. o. nezamestnávala podľa odpovede Sociálnej
poisťovne nijakých zamestnancov, ďalej skutočnosť, že spoločnosť LETA, s. r. o. prijímala v roku 2016
finančné prostriedky podľa odpovede Tatra banka, a. s. výhradne od žalobcu, ktoré boli následne ihneď
vybraté, či nepodávanie daňových priznaní a kontrolných výkazov dodávateľom, t. j. spoločnosťou
LETA, s. r. o. Tieto skutočnosti spochybňovali tak dodanie služieb žalobcovi, ako aj prijatie služieb od
potencionálneho subdodávateľa spoločnosti LETA, s. r. o. Skutočnosť, že subdodávateľ spoločnosti
LETA, s. r. o. nebol zistený a neidentifikoval ho ani samotný dodávateľ, t. j. spoločnosť LETA, s. r.
o. znemožnila ďalšie zisťovanie toho, kto služby skutočne poskytol. O obsahovej náplni a presnej
špecifikácii poskytovaných služieb, skutkovom priebehu ich poskytovania a subjektoch, ktoré sa mali
na plnení podieľať, existovali na základe vykonaného dokazovania mnohé nejasnosti až rozpory, ktoré
správca dane v prvostupňovom rozhodnutí veľmi konkrétne pomenúva. Tieto rozpory neboli schopné
vyvrátiť ani formálne vystavené doklady žalobcu a ani všeobecné výpovede a vyjadrenia zúčastnených
subjektov za žalobcu, dodávateľa a odberateľa, ktoré sa zhodovali v podstate len v tom, že formálne
vykonanie služby potvrdili.
57. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje zhodne s finančnými orgánmi,
že deklarované zdaniteľné plnenia – IT služby, ktoré mala žalobcovi poskytnúť spoločnosť LETA, s. r.
o. boli na základe vykonaného dokazovania správcom dane dôvodne spochybnené, pričom žalobca po
prenesení dôkazného bremena nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by potvrdil skutočnosti ním
deklarované na predložených sporných faktúrach. Dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca v predmetnom
daňovom konaní zaťažený, pritom nebolo neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti správcu dane
sa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom. Išlo teda o
okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu a od žalobcu rozhodne možno spravodlivo
požadovať, aby vedel vysvetliť a preukázať (či už predložením alebo označením dôkazov) podstatu ním
realizovaného obchodného vzťahu.
58. Pochybnosti správcu dane by neboli spôsobilé zmeniť ani svedecké výpovede C. H. H. a G. I.
zo spoločnosti COMISTEL, s. r. o., a to z dôvodu, že v preskúmavanej právnej veci bola vykonaným
dokazovaním spochybnená jedna zo základných hmotnoprávnych podmienok priznania nároku na
odpočítanie dane v podobe existencie materiálneho plnenia, a to tak vo vzťahu medzi dodávateľom
žalobcu, t. j. spoločnosťou LETA, s. r. o. a žalobcom, ako aj vo vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou
COMISTEL, s. r. o., pričom spoločnosť COMISTEL, s. r. o. voči tomuto záveru správcu dane ani
nenamietala. Správnemu súdu z návrhov na svedecké výpovede nie je zrejmé, ako by sa z ich obsahu
malo potvrdiť, že predmetné služby pre žalobcu dodala práve spoločnosť LETA, s. r. o., keď služby
podľa vyjadrení samotného žalobcu mali len virtuálnu podobu a mali sa uskutočňovať prístupovými
kódmi. Samotný správny súd v tejto súvislosti dodáva, že nebolo jeho povinnosťou uskutočniť výsluch
uvedených osôb, keďže nie je súdom skutkovým (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP,
ktoré sa však na daný prípad nevzťahujú), ale súdom, ktorý na základe uplatnených žalobných bodov
preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
59. V nadväznosti na faktúry, ktorých predmetom bolo dodanie reklamných a propagačných služieb,
resp. materiálov, správny súd uvádza, že z predložených listinných dôkazov, CD a DVD nosičov nie
je vylúčené, ale ani potvrdené, že k nejakým službám takéhoto charakteru, resp. k dodaniu takéhoto
materiálu reálne došlo. Nevyplýva z nich však fakt, kto ich dodanie uskutočnil. Žalobca deklaroval
dodanie týchto služieb, resp. materiálov spoločnosťou LETA, s. r. o., avšak táto skutočnosť bola
vykonaným dokazovaním dôvodne spochybnená a iná zdaniteľná osoba (namiesto spoločnosti LETA, s.
r. o. ako dodávateľa) nebola zistená. Zistená nebola ani subdodávateľská zdaniteľná osoba spoločnosti
LETA, s. r. o. ako dodávateľa. Preto aj pri týchto faktúrach boli spochybnené základné hmotnoprávne
podmienky na priznanie nároku na odpočítanie dane, či už absencia reálnej existencie poskytnutej
služby v deklarovanom rozsahu, ako aj ich prípadné poskytnutie prostredníctvom inej zdaniteľnej osoby.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca skutočne nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane.
60. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa začatia daňovej kontroly, z administratívneho spisu je
zrejmé, že daňová kontrola bola v preskúmavanej právnej veci začatá dňa 23. februára 2018, a to s
odkazom na ustanovenie § 46 ods. 3 daňového poriadku spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly z
dôvodu, že existovalo dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady sťažovateľa budú pozmenené,

znehodnotené alebo zničené. Zo zápisnice o začatí daňovej kontroly mal správny súd preukázané, že
táto obsahuje všetky zákonné náležitosti, konkrétne je v nej uvedený (I) deň začatia daňovej kontroly –
23. február 2018, (II) miesto vykonávania daňovej kontroly – Daňový úrad Bratislava, Dr. Vl. Clementisa
10, Bratislava, miestnosť 306, (III) predmet daňovej kontroly – DPH za zdaňovacie obdobia: január 2016,
február 2016, marec 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, október 2016 a
november 2016. V predmetnej zápisnici bol uvedený aj dôvod začatia daňovej kontroly.
61. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že neboli splnené zákonné podmienky na začatie daňovej kontroly
podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku, správny súd uvádza, že správca dane zistil prostredníctvom
daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu, a to spoločnosti COMISTEL, s. r. o., že
žalobca v pozícii dodávateľa tejto spoločnosti, konkrétne konateľka žalobcu A. B., so správcom dane
nespolupracovala. Preto správca dane obávajúc sa práve znehodnotenia alebo zničenia dokladov
dôvodne využil postup podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku, pričom je potrebné dodať, že v daňovom
konaní nebolo preukázané a ani tvrdené žalobcom, že by týmto postupom bolo zasiahnuté do práv
žalobcu garantovaných daňovým poriadkom v rámci výkonu daňovej kontroly. Správny súd preto
vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.
62. Správny súd za dôvodnú nepovažoval ani námietku žalobcu, že správca dane nepostupoval v súlade
s § 46 ods. 5 daňového poriadku a nevyzval ho na podanie vysvetlenia týkajúceho sa ním predložených
či navrhnutých dôkazov, pričom mal za to, že správca dane preukázateľne nespochybnil ani jeden
predložený dôkaz. Správny súd mal totiž obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca bol
v priebehu daňovej kontroly najskôr pomerne stručne oboznámený o pochybnostiach správcu dane vo
vzťahu k deklarovaným obchodom so spoločnosťou LETA, s. r. o. Konkrétne išlo o výzvu zo dňa 22.
októbra 2018, prostredníctvom ktorej správca dane na základe skutočnosti, že spoločnosť LETA, s. r. o.
ako deklarovaný dodávateľ žalobcu nereagoval na výzvy správcu dane, nebolo možné vypočuť konateľa
tejto spoločnosti D. A. prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (MVI), a potom čo mal správca
dane k dispozícii iba doklady predložené žalobcom, oznámil žalobcovi, že v procese dokazovania nebolo
zo strany spoločnosti LETA, s. r. o. potvrdené a preukázané dodanie služieb pre žalobcu. Následne
však bol žalobca oboznámený o konkrétnejších zisteniach a pochybnostiach správcu dane a podrobnom
priebehu daňovej kontroly, a to na ústnom pojednávaní dňa 9. apríla 2019 so záverom, že obchodná
spolupráca so spoločnosťou LETA, s. r. o. nebola žiadnym spôsobom potvrdená a preukázaná. Hoci v
zápisnici o ústnom pojednávaní správca dane výslovne neodkazuje na § 46 ods. 5 daňového poriadku,
z materiálneho hľadiska išlo z jeho strany o doplnenie a konkretizáciu jeho pochybností k deklarovaným
obchodom žalobcu, ku ktorým mal žalobca dostatočný priestor pred vydaním protokolu sa vyjadriť a
predložiť dôkazy preukazujúce deklarované obchody. Uvedené úkony správcu dane tak správny súd
vyhodnotil ako úkony oboznamujúce žalobcu o pochybnostiach správcu dane a tak naplňujúce jeho
povinnosť stanovenú v § 46 ods. 5 daňového poriadku.
63.V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd dodáva, že konkrétne pomenovanie a rozsah
pochybností správcu dane vždy závisí od okolností prípadu. Pokiaľ v preskúmavanej právnej veci
správca dane nemal k dispozícii žiadne podklady od deklarovaného dodávateľa, napr. jeho vyjadrenia,
jeho daňové priznanie, poprípade jeho kontrolné výkazy, ktorými by mohol overiť, či skutočne k
deklarovanému plneniu došlo, je z pohľadu správneho súdu konštatovanie správcu dane, že reálnosť
obchodnej spolupráce so spoločnosťou LETA, s. r. o. nebola žiadnym spôsobom preukázaná,
dostačujúca. Už bolo totiž opakovane judikované, že len faktúry, resp. iné formálne doklady, ktorých
materiálny podklad nie je preukázaný, ako listinné dôkazy na preukázanie deklarovaných obchodov
nestačia (bod 63. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk 71/2022
zo dňa 27. februára 2024). Žalobca vedel o pochybnostiach správcu dane, a preto mal možnosť tieto
pochybnosti rozptýliť prostredníctvom ním predložených ďalších dôkazov.
64. Záverom správny súd k žalobcom citovanej rozhodovacej praxi Súdneho dvora Európskej únie
dodáva, že z dôvodu spochybnenia splnenia základných hmotnoprávnych podmienok pre priznanie
práva na odpočítanie dane sa na danú vec vzťahovali výlučne tie rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie, ktoré sa týkali problematiky hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane.
Na podporu vyššie uvedenej argumentácie správny súd uvádza, že k rovnakým právnym záverom
dospel aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobnej veci identických
účastníkov konania, a to v rozsudku sp. zn. 1Sfk/44/2022 zo dňa 29. októbra 2024, sp. zn. 3Sfk/44/2022
zo dňa 9. októbra 2024 a sp. zn. 5Sfk/36/2022 zo dňa 25. septembra 2024.

65. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru,
že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol
podľa § 190 SSP. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom,
že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom správneho orgánu a samotným rozhodnutím
porušené.
66. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo
na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.
67. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0
4 SSP).

(§ 139 ods.

Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP,
§ 439 ods. 1 SSP a
§ 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.