{"guid": "3e3bed67-4879-4867-a526-e7bfe0febb13:95a809c3-de26-4427-80d4-00ebd1874aad", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200655.3", "spisova_znacka": "BA-5S/99/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/99/2020 z 20. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 20. augusta 2025, sp. zn. BA-5S/99/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200655.3", "identifikacne_cislo": "1020200655", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2025-08-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/95a809c3-de26-4427-80d4-00ebd1874aad", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200655.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200655.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200655.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/99/2020\n1020200655\n20. 08. 2025\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020200655.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: Heling sk s.r.o., so sídlom\nDunajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 44 887 264, právne zastúpený: Hronček & Partners, s. r. o., so\nsídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného\nč. 100592472/2020 zo dňa 3. marca 2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave návrh na prerušenie konania z a m i e t a.\nII. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nIII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)\nza zdaňovacie obdobia január 2016, február 2016, marec 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august\n2016, september 2016, október 2016 a november 2016. O výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil\nsprávca dane protokol z daňovej kontroly č. 101160269/2019/9104405/ŠTE zo dňa 16. mája 2019 (ďalej\nlen „protokol“). Protokol a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli doručené žalobcovi,\nktorý sa k týmto zisteniam vyjadril podaním zo dňa 18. júna 2019.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 102485239/2019 zo dňa 5. novembra 2019 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie\naugust 2016. V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal a\nnepredložil také dôkazy o prijatých a poskytnutých službách, ktoré by vierohodne a jednoznačne\npreukazovali jeho tvrdenia o tom, že uvedené služby za reklamné a propagačné služby a IT služby\nboli poskytnuté, resp. zabezpečené práve spoločnosťou LETA, s. r. o., ktorými by jednoznačne a\npreukázateľne vyvrátil, že nešlo iba o účtovne zaznamenané udalosti v prijatých faktúrach č. 160100024\n(int. č. 3020160069), č. 160100025 (int. č. 3020160070), č. 160100026 (int. č. 3020160071), č.\n160100027 (int. č. 3020160072), č. 160100028 (int. č. 3020160073), č. 160100029 (int. č. 3020160074),\nč. 160100030 (int. č. 3020160075), č. 160100031 (int. č. 3020160076) a v dokladoch k nim predložených,\nt. j. že sa nejednalo len o fakturačné obchody bez existencie reálneho plnenia. Podľa správcu dane\nuvedené podporuje aj fakt, že ani deklarované IT služby, ktoré mal žalobca prijať od spoločnosti LETA,\ns. r. o., a ďalej iba sprostredkovať pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o., neboli po ukončení daňových\nkontrol u spoločnosti COMISTEL, s. r. o., (týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia jún 2016, september\n\n2016 a október 2016) uznané a boli vyhodnotené ako neuskutočnené. Ďalej správca dane konštatoval,\nže spoločnosť LETA, s. r. o. nedodala ani nezabezpečila žiadne služby, t. j. neuskutočnila zdaniteľné\nobchody žalobcovi. Správca dane teda uzavrel, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie\ndane zo sporných faktúr, čím porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).\nŽalovaný rozhodnutím č. 100592472/2020 zo dňa 3. marca 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\ntoto prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n3. Žalovaný poukázal na to, že daňová kontrola bola začatá dňa 23. februára 2018 na základe zápisnice\no začatí daňovej kontroly, ktorá bola spísaná podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „daňový poriadok“), keďže bolo dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú\npozmenené, znehodnotené alebo zničené. K uvedeným záverom správca dane dospel na základe\nzískaných údajov zo spisu daňového subjektu, ktorým bola spoločnosť COMISTEL, s. r. o., týkajúceho sa\nzdaňovacieho obdobia jún 2016 a október 2016, pričom žalobca vystupoval pri výkone daňovej kontroly\nv postavení dodávateľa. Na výzvy správcu dane adresované na sídlo žalobcu, žalobca nereagoval. A. B.,\nspoločníčka a konateľka žalobcu, bola viackrát neúspešne predvolávaná k správcovi dane. V decembri\n2016 bolo správcovi dane doručené ospravedlnenie od A. B., že po ukončení práceneschopnosti bude\nsprávcu dane bezodkladne kontaktovať. A. B. sa už správcovi dane neozvala, a to napriek skutočnosti,\nže ju ešte aj v roku 2017 opätovne predvolával. Vzhľadom na to, že išlo o občianku Českej republiky,\nnemohol správca dane využiť inštitút predvedenia. Doklady žalobcu boli nakoniec získané až dňa 26.\napríla 2017 od externej účtovníčky C. D. E. F.. O týchto skutočnostiach bol žalobca riadne informovaný.\nŽalovaný uvedené skutočnosti vyhodnotil za opodstatnené dôvody na začatie daňovej kontroly podľa\npríslušných právnych predpisov. Námietku neopodstatnenosti začatia daňovej kontroly preto žalovaný\npovažoval za nedôvodnú. Žalovaný dodal, že žalobcovi nebolo upreté právo na spravodlivé konanie a\nprávo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na riadne zistenie skutočností významných pre správne\nurčenie dane, ako ani právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.\n4. V súvislosti so začatím daňovej kontroly žalovaný uviedol, že dňa 23. februára 2018 správca dane\nspísal zápisnicu o začatí daňovej kontroly so splnomocneným zástupcom a rodinným príslušníkom\nžalobcu F. G., ktorý na otázky správcu dane uviedol, že (I) má vedomosť o ekonomickej činnosti žalobcu,\n(II) že žalobca vlastnil a vlastní internetový portál C., (III) že v roku 2016 žalobca vykonával reklamnú a\nsprostredkovateľskú činnosť, (IV) že sprostredkovateľská činnosť v roku 2016 bola prevažne v oblasti\nIT služieb, a to pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o., za správu servera, výrobu internetových stránok,\ncloudové služby – čiže sprostredkovanie, databázové úložiská, (V) že žalobca mal dvoch zamestnancov\nna trvalý pracovný pomer, a (VI) že osoba, ktorá v roku 2016 vystavovala odberateľské faktúry za žalobcu\na zodpovedala za ich správnosť bol F. G. – splnomocnený zástupca, syn A. B..\n5. K námietke žalobcu, že správca dane nevypočul navrhovaných svedkov, žalovaný uviedol, že aj\nkeby sa správcovi dane podarilo konateľov dodávateľských spoločností predvolať, neznamenalo by to\nešte, že by správca dane bez dôkazného preukázania týchto tvrdení predmetné obchodné transakcie\nvyhodnotil ako reálne uskutočnené. Žalovaný preto predmetnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V\ntejto súvislosti žalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný\nv rozsudku sp. zn. 6Sžfk/12/2017 zo dňa 18. mája 2018.\n6. Námietku žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej\núnie, žalovaný vyhodnotil ako bezpredmetnú, keďže správca dane daňovou kontrolou zistil a vyhodnotil,\nže žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaroval predloženými\nfaktúrami, a teda neuniesol dôkazné bremeno v súlade s § 24 daňového poriadku.\n7. Žalovaný ďalej poukázal na to, že správca dane vyhodnotil a uviedol, že obchodné transakcie, ktoré\nžalobca deklaroval od svojho dodávateľa, neboli reálne uskutočnené. Obchody boli založené z veľkej\nčasti na prefakturovaní služieb spoločnosti COMISTEL, s. r. o., ktorá si z prijatých faktúr od žalobcu,\nna základe výsledku u nej vykonaných daňových kontrol za zdaňovacie obdobia jún 2016 a október\n2016, neoprávnene uplatnila právo na odpočítanie dane. Ani ostatné služby, ktoré mali byť žalobcovi\nposkytnuté, neboli potvrdené a preukázané. Žalovaný tiež poukázal na to, že v priebehu dokazovania\nsprávca dane získal informácie od Sociálnej poisťovne a príslušnej banky, ktoré sa týkali spoločnosti\nLETA, s. r. o., a že správca dane vyzval žalobcu, aby konkrétnymi dôkazmi preukázal, že služby od\n\nuvedenej spoločnosti prijal. Správca dane pritom nahliadnutím do informačného systému žalovaného\nzískal jednoznačné dôkazy oficiálnej povahy o tom, že služby od uvedenej spoločnosti nemohol prijať,\npretože spoločnosť LETA, s. r. o. nepodávala daňové priznania, resp. podala nulové daňové priznanie\nza zdaňovacie obdobie marec 2016 a apríl 2016, nedeklarovala žiadne uskutočnené plnenia, teda ani\ndodanie služieb žalobcovi, a ani neodpočítala daň v prípade, že by deklarované služby zabezpečovala\nsubdodávateľsky.\n8. K vyjadreniu žalobcu, že mal vedomosť o tom, že daňové kontroly v spoločnosti COMISTEL, s. r.\no., boli ukončené bez zistených porušení v súvislosti s plneniami poskytovanými žalobcom, žalovaný\nuviedol, že správca dane tieto vyhodnotil za nepravdivé.\n9. K tvrdeniu žalobcu, že správcovi dane riadne preukázal skutočnosť, že vyfakturované plnenia reálne\nprebehli, nakoľko o tom existovali záznamy v odovzdaní týchto plnení, ktoré boli predložené správcovi\ndane (s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.\nmarca 2011), žalovaný uviedol, že správca dane s týmto tvrdením nesúhlasil z dôvodu, že nebolo možné\nkonštatovať, že deklarované faktúry a k nim pripojené prílohy (pracovné výkazy, zmluvy) obsahovali\npodrobný položkový opis. Na samotných faktúrach sa v predmete uvádzali len strohé konštatovania\nvšeobecného charakteru ako „spracovanie analytických dát“, „dissaster recovery“ alebo „reporting\nslužieb a dostupnosti“.\n10. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v rámci vyrubovacieho konania správca dane vyhovel žalobcovi\na vypočul svedka D. A. (spoločnosť LETA, s. r. o.) a spísal s ním zápisnicu o výsluchu svedka č.\n102135930/2019/9106405/Šte zo dňa 10. septembra 2019. Výsluchu tohto svedka za zúčastnil aj\nsplnomocnený zástupca žalobcu. Predmetná výpoveď svedka nemala v konečnom dôsledku vplyv na\nvýsledok daňovej kontroly. Svedok odpovedal formálne, potvrdzujúc vykonanie preverovaných služieb.\nV tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti, že svedok nevedel vysvetliť či objasniť, čo znamenali\njednotlivé služby. Nevedel ani to, z akej adresy bola počítačová sieť spravovaná. Svedok taktiež\nnepoznal terminológiu a dokonca ani nevedel, čo znamená termín „service desk“ a čo je jeho obsahom.\nBez povšimnutia žalovaného nezostala skutočnosť, že konateľ spoločnosti COMISTEL, s. r. o., mal\npodľa verejne dostupných informácií vysokoškolské vzdelanie a dlhoročnú prax v IT oblasti, pričom za\ntúto spoločnosť zabezpečoval vysokoodborné služby pre renomované spoločnosti (Slovak Telecom,\nSwan, Telenor, British telecom, Telecom Austria). Nebolo teda žalovanému jasné, prečo by si spoločnosť\nCOMISTEL, s. r. o. zabezpečovala tieto služby od žalobcu.\nII. Správna žaloba\n11. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 30. apríla 2020 na Krajskom súde v Bratislave\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100592472/2020 zo dňa 3. marca 2020,\nktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102485239/2019 zo dňa 5. novembra\n2019.\n12. V podanej žalobe uviedol, že finančné orgány opakovane uvádzali, že predmetom prevažujúcej\npodnikateľskej činnosti žalobcu v roku 2016 bolo: (I) prevádzkovanie internetového portálu infoglobe.sk/\ncz/ru/en, (II) sprostredkovanie telekomunikačných služieb, IT servis a (III) sprostredkovanie reklamnej\nčinnosti (festivaly, podujatia). Už tu sa prejavilo nesprávne zistenie skutkového stavu na strane\nfinančných orgánov. Žalobca totiž nevykonával sprostredkovanie telekomunikačných služieb, IT servis\nani sprostredkovanie reklamnej činnosti, ale tieto služby zabezpečoval, t. j. právne vystupoval ako\nich poskytovateľ, ktorý ich však vykonával prostredníctvom svojich subdodávateľov, čo vyplynulo zo\nvšetkých vykonaných dôkazov aj vyjadrení žalobcu v daňovom konaní. Táto skutočnosť ani nebola\nsporná. Ak správca dane vychádzal z právneho postavenia žalobcu ako sprostredkovateľa, samozrejme,\nnemohol ani v ďalšom dôjsť ku správnym záverom.\n13. V priebehu daňovej kontroly bolo ustálené, že žalobca sa v roku 2016 na základe účtovných dokladov\npredložených k výkonu daňovej kontroly venoval najmä zabezpečovaniu telekomunikačných služieb\na IT servisu pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o., ktorá s účinnosťou ku dňu 30. marca 2017 zanikla\nzlúčením, a ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť Hedge Fund s. r. o., pričom v období august\n2016 bola hlavným dodávateľom služieb spoločnosť LETA, s. r. o., ktorá v obchodnom vzťahu so\nžalobcom vystupovala v postavení subdodávateľa služieb spočívajúcich najmä v poskytovaní správy\n\nsiete, server hostingu, poskytovaní billingových služieb, cloudových služieb, správy CRM systému,\nzálohovaní dát, updatoch systému a správy vybraných aplikácií, odstraňovania sieťových porúch,\npravidelných monitoringov sietí a konfiguračných úprav súvisiacich s prevádzkou vybraných systémov.\n14. Medzi spoločnosťou COMISTEL, s. r. o. a žalobcom bola riadne uzatvorená písomná zmluva o\nprevádzke a poskytovaní servisnej podpory a ďalších službách podľa príslušných ustanovení zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“). Skutočnosť,\nže táto zmluva bola medzi uvedenými stranami dňa 16.septembra 2014 uzatvorená, nebola nijako\nspochybnená. Na základe predmetnej zmluvy dochádzalo priebežne aj počas kontrolovaného obdobia k\nposkytovaniu dohodnutých služieb. Tieto služby však neposkytoval priamo žalobca, ale v celom rozsahu\njeho subdodávateľ, a to v kontrolovanom zdaňovacom období august 2016 spoločnosť LETA, s. r. o., o\nčom svedčí písomná zmluva medzi spoločnosťou LETA, s. r. o. a žalobcom. Znenie tejto zmluvy bolo\nobsahovo obdobné ako znenie zmluvy medzi spoločnosťou COMISTEL, s. r. o., a žalobcom. V danom\nprípade išlo o štandardný zmluvný vzťah zabezpečovania služieb prostredníctvom subdodávateľov.\n15. Predmetom kontrolovaného obdobia vybraných mesiacov roka 2016 boli najmä služby, ktoré žalobca\nposkytoval pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o. Išlo o poskytovanie služieb správy a administrácie siete\nLAN/WAN, hostingových služieb a iných elektronických služieb, ktoré boli poskytované online v reálnom\nčase, pričom ich poskytovanie sa nezaznamenávalo v papierovej ani inej materiálnej podobe. Jediné,\nčo si poskytovateľ s užívateľom tohto druhu služieb mohli na ich zachytenie vytvoriť, bol záznam o\nposkytovaní služby s popisom. Toto zmluvné strany vykonávali a prílohami faktúr tak boli reporty (výkazy)\nvykonaných prác. Tieto výkazy si vyhotovili zmluvné strany pre seba a nie pre tretie osoby. Napriek\ntomu, že správca dane mal tieto výkazy a prílohy k faktúram k dispozícii, nijako na ne neprihliadal a\nbez jediného odôvodnenia ich en bloc odmietol ako dôkaz z dôvodu, že ich považoval za všeobecné,\nkeďže služby v nich deklarované boli opísané stroho a všeobecne a nebolo v nich uvedené ani meno\npracovníka, ktorý služby vykonal.\n16. Žalobca namietal vykonanie dokazovania nahliadnutím správcu dane do spisových materiálov\ntýkajúcich sa spoločnosti COMISTEL, s. r. o. a to do protokolu č. 101468659/2017 zo dňa 3. júla 2017\na protokolu č. 102126711/2017 zo dňa 9. októbra 2017 a tiež do zápisnice o ústnom pojednávaní č.\n100183655/2017 zo dňa 31. januára 2017. Tento postup považoval za nesprávny, a to najmä z dôvodu\nnepreskúmateľných, nedôvodných a nesprávnych záverov, ku ktorým došiel príslušný správca dane v\nuvedených protokoloch. Všetky osoby, ktoré v týchto daňových kontrolách v spoločnosti COMISTEL, s.\nr. o. aktívne vypovedali a podali vysvetlenie, totiž jednoznačne dosvedčili prijatie služieb v zmysle faktúr\nod žalobcu (pri ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane) a uzatvorených zmlúv.\n17. Žalobca rozporoval ako nezákonný aj postup, keď zamestnanci správcu dane v rámci daňového\nkonania vykonali nahliadnutie do spisu vedeného vo veci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania proti\nspoločnosti COMISTEL, s. r. o., za zdaňovacie obdobie september 2016, na ktorého závery poukazuje aj\nnapadnuté rozhodnutie, pričom o vykonanom nahliadnutí a výsledkoch tohto nahliadnutia neoboznámili\nžalobcu, a tak nezákonným spôsobom získali a použili dôkazy a informácie pre rozhodnutie.\n18. Z výsluchov svedkov C. H. H. a G. I. vôbec nevyplývalo, že by správcovi dane ich odpovede nestačili\nalebo že by ich považoval za neurčité či všeobecné. Uvedení svedkovia ani raz neodpovedali, že by\nnevedeli o tom, čo sa vykonávalo, aké služby a akým spôsobom sa vykonávali. Ak chcel správca dane\nkonkrétnejšie odpovede, mal sa ich adresnejšie pýtať a svedkom klásť otázky týkajúce sa právnych\nvzťahov a predmetu daňovej kontroly u žalobcu. Týmto postupom správcu dane boli porušené práva\nžalobcu a bolo mu odňaté právo na spravodlivé konanie, pričom mu bola zároveň odňatá možnosť\nuplatnenia jeho práv. Preto žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutia finančných orgánov a po\nvrátení veci na nové konanie nariadil správcovi dane, aby vykonal výsluchy C. H. H. a G. I..\n19. Podľa žalobcu zamestnanci finančných orgánov ako osoby bez odbornej spôsobilosti nemohli\nkvalifikovane vyhodnotiť a posudzovať obsah poskytovaných služieb, či obsah záznamov o poskytnutých\nslužbách a pracovných výkazov. Správca dane mal pre relevantné posúdenie veci zabezpečiť do konania\nodborne spôsobilú osobu a prípadne zabezpečiť znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie ohľadne\nposkytovaných služieb, primeranosti rozsahu, v akom boli deklarované, posúdenia relevantnosti zápisov\nz poskytnutých služieb a primeranosti nákladov, resp. ceny v tomto segmente.\n\n20. Žalobca taktiež zastával názor, že finančné orgány pochybili, keď napriek opakovaným návrhom\nžalobcu nevykonali výsluch F. G. ako svedka, ktorý bol osobou, ktorá sa mala podieľať na zabezpečovaní\ntýchto služieb. Za dostatočné žalobca nepovažoval jeho zodpovedanie niekoľkých všeobecných otázok\npri začatí daňovej kontroly dňa 23. februára 2018, kedy sa vyjadril ako osoba splnomocnená za žalobcu.\nPredmetné plnomocenstvo však bolo v priebehu daňovej kontroly zrušené.\n21. Žalobca nemohol niesť zodpovednosť za to, že spoločnosť LETA, s. r. o., nepodávala daňové\npriznania k DPH, pretože to nemal ako zistiť a ani preveriť. S uvedenou obchodnou spoločnosťou mal\nuzatvorenú obchodnú zmluvu, dohodnuté podmienky spolupráce a jeho zástupca F. G. v súvislosti s jej\nplnením komunikoval s D. A., konateľom uvedenej spoločnosti, a ktorý mal vedomosť, že práce boli aj\nvykonané a ich vykonanie potvrdené.\n22. Finančné orgány taktiež nevykonali riadne a relevantné právne posúdenie veci. Síce formálne\nodcitovali úryvky z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tiež Súdneho dvora Európskej\núnie, ale tieto závery nesprávne aplikovali. Finančné orgány vôbec nevykonali právne posúdenie veci v\nkontexte judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.\n23. Žalobca zdôraznil, že neuznaním jeho práva na odpočítanie dane spôsobom prezentovaným\nfinančnými orgánmi, došlo k hrubému porušeniu princípu daňovej neutrality a jeho práva ako daňového\nsubjektu na odpočítanie dane. Došlo k porušeniu základných princípov uplatňovania systému DPH,\nktorý je v rámci Európskej únie zjednotený prijatím Smernice č. 2006/112/ES, ktorej výklad a jednotná\na správna aplikácia v právnych poriadkoch a súdnymi orgánmi jednotlivých členských štátov je\nzabezpečovaná prostredníctvom právne záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.\n24. V tejto súvislosti žalobca poukázal na základné stanovisko a východisko Súdneho dvora Európskej\núnie, prevzaté aj judikatúrou slovenských súdov, podľa ktorého právo na odpočítanie dane je základnou\nzásadou a neoddeliteľnou súčasťou spoločného systému DPH, ktoré v zásade nemôže byť obmedzené a\nuplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe. Zásada daňovej\nneutrality sa odráža v režime odpočítania dane, ktorého cieľom je úplne zbaviť podnikateľa bremena\nDPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH\nv dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na\nich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samé v zásade podliehajú DPH. DPH sa\nuplatňuje na všetky transakcie výroby alebo distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené\njednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu. Z toho vyplýva, že čo sa týka DPH, každá transakcia musí\nbyť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce\ntransakcie. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie teda vyplýva, že právo zdaniteľných\nosôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, daň už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli,\nalebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou\núpravou Európskej únie. Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozhodnutiach ustálil, že opatrenia, ktoré\nmajú členské štáty možnosť prijať s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým\npodvodom, nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa\nnemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie dane a tým neutralitu\nDPH, ktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH.\n25. S poukázaním na smernicu Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme\ndane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica 2006/112/ES“) žalobca navrhol, aby vo veci konajúci\nsúd podložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku a požiadal tak o výklad právnych\nnoriem práva Európskej únie, ktorých zodpovedanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie a správne právne\nposúdenie veci. Žalobca zároveň aj navrhol znenie prejudiciálnych otázok.\n26. Vedenie dokazovania zo strany správcu dane bolo nezákonné, formalistické a neprimerané, bolo\nvykonané neúplne a bolo vedené nesprávnym spôsobom, pričom v konaní došlo k viacerým procesným\npochybeniam zo strany správcu dane. Zistené skutočnosti boli finančnými orgánmi vyhodnotené\nnesprávne a subjektívne. Finančné orgány pochybili, keď žalobcovi pričítali existenciu dôkaznej núdze\nohľadom skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Na žalobcu tak finančné orgány preniesli\nnedostatky iného daňového subjektu. Žalobca nesúhlasil s tvrdením finančných orgánov, že ním\nvyúčtované plnenia, pri ktorých uplatnil právo na odpočítanie dane, sa opieralo len o formálne vystavené\nfaktúry. Žalobcovi ani nebolo zrejmé, ako k tomu finančné orgány dospeli. Poukázal na to, že k\n\nvystaveným faktúram boli vždy uzatvorené zmluvy, prípadne boli vyhotovené objednávky a ako doklad o\nprevzatí plnenia si účastníci zmluvných vzťahov vystavovali aj výkazy (potvrdenia) o vykonanom plnení,\nktoré tvorili prílohy vystavených faktúr (alebo inak nazvané výkazy) a k reklamným plneniam predložil\nsprávcovi dane aj fyzické dôkazy k výsledkom plnenia. Zastával názor, že vyfakturované plnenia riadne\npreukázal a nesúhlasil s názorom žalovaného, že k predmetným plneniam nedošlo, pretože nepredložil k\ndaňovej kontrole správcom dane požadované doklady. Žalobca tiež poukazoval na neprimerané konanie\na nezákonné požiadavky zo strany správcu dane na rozsah dôkazov potrebných na uznanie práva na\nodpočítanie dane. Postup finančných orgánov predstavoval porušenie majetkových práv žalobcu.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n27. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch\nnapadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že správca dane konal v maximálnej súčinnosti so žalobcom\nv pozícii kontrolovaného daňového subjektu a vykonal značné množstvo úkonov na účely získania\ndôkazov k prevereniu (verifikovaniu) skutočností, ktoré deklaroval žalobca predloženými faktúrami od\nspochybnenej dodávateľskej spoločnosti. Správca dane sa zaoberal všetkými argumentami, námietkami\nči návrhmi žalobcu a umožnil mu plne si uplatniť svoje práva kontrolovaného daňového subjektu.\nŽalovaný sa plne stotožnil s vyhodnotením zisteného skutkového stavu zo strany správcu dane s\ndôrazom na záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno s poukázaním na niektoré rozsudky z\nrozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný preto odmietol tvrdenie žalobcu,\nže napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je nesprávne, nezákonné a\nnepreskúmateľné z dôvodu predchádzajúceho nezákonného postupu finančných orgánov.\n28. Žalovaný odmietol aj argumentáciu žalobcu, že len formálnym konštatovaním určitých skutočností\nzapríčinil to, že sa vec dostala do štádia konania pred Krajským súdom v Bratislave. Už správca dane\npoukázal na to, že žalobca si riadne neplnil svoje povinnosti daňového subjektu a že nebol súčinný v\nrámci preverovania obchodných prípadov v súvislosti s daňovou kontrolou u deklarovanej odberateľskej\nspoločnosti COMISTEL, s. r. o. Už v tom čase bol žalobca nespoľahlivým daňovým subjektom.\nKeď správca dane vyjadril svoje pochybnosti a vyzval žalobcu na predloženie relevantných dôkazov\npreukazujúcich jeho tvrdenia deklarované faktúrami od spochybnenej dodávateľskej spoločnosti, bolo\nna žalobcovi, aby predložil dôkazy. Je tak zrejmé, že konanie pred správnym súdom si žalobca zapríčinil\nsám.\n29. K námietke žalobcu, že pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o., išlo o poskytovanie služieb správy a\nadministrácie LAN/WAN, hostingových služieb a iných elektronických služieb, ktoré boli poskytované\nonline v reálnom čase, a ktorých poskytovanie sa nezaznamenáva v papierovej, ani inej materiálnej\npodobe, žalovaný už v odvolacom konaní konštatoval, že bolo na samotnom žalobcovi, aké doklady a\ndôkazy si zaobstará a predloží správcovi dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Žalobca\nmohol podrobne objasniť okolnosti nakontaktovania sa na dotknuté spoločnosti, predložiť dôkazy o tom,\nže tieto spoločnosti ponúkali, resp. mali zverejnenú ponuku alebo reklamu, prípadne dôkazy o tom,\nodkiaľ získal na predmetné spoločnosti referencie, odporúčania. Žalobca mohol predložiť e-mailovú\nkomunikáciu či už s deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou, ale aj s odberateľskou spoločnosťou.\nBolo teda na žalobcovi, aby si už v čase deklarovaných zdaniteľných plnení zabezpečil dôkazy, ktoré by\npotom mohol predložiť s odstupom času, napr. v konaní pred správcom dane.\n30. S námietkou žalobcu, že pasivitu iného účastníka zmluvného vzťahu v daňovej kontrole vedenej u\nžalobcu nebolo možné pričítať na ťarchu žalobcu, žalovaný súhlasil, ale len za predpokladu, že daňový\nsubjekt (všeobecne) unesie svoje dôkazné bremeno v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie\ndane, ktoré nie je možné považovať za automatické právo. Žalovaný mal za to, že dostatočne objasnil,\nprečo sa žalobcom označená rozhodovacia prax Súdneho dvora Európskej únie nevzťahovala na jeho\nprípad.\n31. K spochybnenej výpovedi svedka žalovaný uviedol, že predmetnú výpoveď správca dane vyhodnotil\nsprávne. Žalovaný dal do pozornosti celú zápisnicu o pojednávaní č. 102135930/2019/9106405/Šte\nzo dňa 10. septembra 2019. Žalovaný sa k predmetnej svedeckej výpovedi vyjadril aj v napadnutom\nrozhodnutí, keď uviedol, že svedok nevedel vysvetliť či objasniť, čo znamenali jednotlivé služby, nevedel,\nz akej adresy bola počítačová sieť spravovaná, nepoznal terminológiu, dokonca nevedel, čo znamená\ntermín „service desk“ a čo je jeho obsahom. Nebolo zrejmé, ako potom mohol vykonávať predmetné\n\nslužby v oblasti IT, resp. ako mohol vedieť posúdiť nákupnú hodnotu v preverovaných obchodných\nprípadoch, ak by ich chcel zabezpečiť v subdodávke. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že svedok\npredmetné zdaniteľné plnenia nedeklaroval za spoločnosť ani daňovými priznaniami, či kontrolnými\nvýkazmi. Výpoveď predmetného svedka považovali finančné orgány za formálnu a za výpoveď bez\ndôkaznej váhy. Finančné orgány sa rozhodne nestavali do pozície relevantných posudzovateľov\nodborných služieb v oblasti IT. Aj laik však z výpovede svedka zaznamenanej v zápisnici o pojednávaní č.\n102135930/2019/9106405/Šte zo dňa 10. septembra 2019 mohol relevantne vyhodnotiť jej formálnosť.\n32. V súvislosti s namietaným nahliadnutím do vykonaných daňových kontrol u deklarovanej\nodberateľskej spoločnosti COMISTEL, s. r. o., žalovaný uviedol, že správca dane konal v súlade s § 24\nods. 2, 3 a 4 daňového poriadku v nadväznosti aj na § 3 ods. 3 a 5 daňového poriadku. Správca dane\nteda konal zákonne, preto aj získané dôkazy boli zákonne získanými dôkazmi, na ktoré bol správca\ndane povinný prihliadať.\n33. K námietke žalobcu, že nebola vykonaná svedecká výpoveď F. G., žalovaný uviedol, že\nsplnomocnený zástupca žalobcu mohol v tom čase navrhnúť ďalšie ústne pojednávanie na objasnenie\nskutočností k preverovaným obchodným prípadom. Správca dane dokonca písomne informoval žalobcu,\nže môže prísť nahliadnuť do spisu. Uvedenú námietku preto žalovaný nepovažoval za relevantnú.\n34. Námietka žalobcu, že správca dane mal už v čase daňovej kontroly vyjadriť svoje pochybnosti podľa\n§ 46 ods. 5 daňového poriadku, bola zavádzajúca. Správca dane tak vykonal dňa 22. októbra 2018, keď\nzaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov a oznámil mu vzniknuté pochybnosti správcu dane č.\n102094306/2018/9104405/ŠTE.\n35. Skutočnosť, že deklarovaná dodávateľská spoločnosť nepodávala daňové priznania k DPH ani\nkontrolné výkazy za rok 2016 (až na špecifikované výnimky), finančné orgány v žiadnom prípade\nnedávali za vinu žalobcovi. Tieto skutočnosti bol správca dane povinný vyhodnotiť a žalovaný sa s\ntýmto vyhodnotením stotožnil. Žalovaný mal za to, že vychádzajúc z celkového konania žalobcu ako\npodnikateľského subjektu nebolo možné konštatovať, že by bol konal obozretne a v dobrej viere.\n36. Námietky týkajúce sa nezákonného začatia daňovej kontroly boli podľa žalovaného bezpredmetné.\nV tomto smere odkázal na skutočnosti, ktoré predchádzali procesu daňovej kontroly. Rozhodnutia\nfinančných orgánov sú podľa žalovaného v súlade so zákonom, vychádzali zo správneho posúdenia veci\na boli riadne odôvodnené. Nemožno im preto prisúdiť vadu nepreskúmateľnosti, ako to tvrdil žalobca.\nIV. Replika žalobcu\n37. Žalobca v podanej replike uviedol, že žalovaný v podanom vyjadrení neuviedol žiadne nové\nskutočnosti a nevysporiadal sa s jeho podstatnými žalobnými argumentami. Zároveň zotrval na všetkých\ntvrdeniach uvedených v žalobe.\nV. Relevantná právna úprava\n38. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období právo\nodpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla\ndaňová povinnosť.\n39. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období platiteľ môže\nodpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a\nslužieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu\nuplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až\n12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d)\nzaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n40. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období Právo na\nodpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm.\na) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je\n\ndaň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru\nod dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný\ndoklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.\nVI. Verejné vyhlásenie rozsudku\n41. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.\nz. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.\nz. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je\ndaná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 5S/99/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/99/2020.\n42. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci bez\nnariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 20. augusta 2025, keďže boli splnené\npodmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa § 107 SSP.\nVII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty\n43. Návrh žalobcu, aby správny súd položil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku a\naby túto súdnu inštanciu požiadal o výklad právnych noriem Európskej únie, predstavoval v konečnom\ndôsledku návrh na prerušenie konania. V nadväznosti na uvedený návrh žalobcu však správny súd\nuvádza, že nie je súdom poslednej inštancie, a teda nemá povinnosť predkladať Súdnemu dvoru\nEurópskej únie prejudiciálne otázky. Správnemu súdu je však tento procesný postup umožnený, pokiaľ to\nuzná za potrebné pre rozhodnutie vo veci. Správny súd posúdil dôvodnosť predmetného návrhu žalobcu\na dospel k záveru, že návrh žalobcu na prerušenie konania nebol dôvodný, keďže posudzovaná vec nie\nje z pohľadu rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie sporná a v podstate je konzistentne\nriešená, keď v prípade nesplnenia hmotnoprávnych podmienok neprichádza do úvahy priznanie nároku\nna odpočítanie dane. Správny súd preto návrh na prerušenie konania zamietol. V nadväznosti na\nzamietnutie návrhu na prerušenie konania správny súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky prezentované v rozsudku sp. zn. 5Sfk/36/2022 zo dňa 25. septembra 2024.\n44. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov,\nktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016. Úlohou\nsprávneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok\nposúdiť, či finančné orgány pri vydaní predmetných rozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo ich\nvydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.\n45. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných\norgánov vo veci odpočítania dane, správny súd prvotne uvádza, že právo zdaniteľných osôb na\nodpočítanie dane, ktorú majú zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré\nnadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému\nDPH. Aj keď právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú zásadu spoločného\neurópskeho systému DPH, môže byť obmedzené, resp. odopreté, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba\nnepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok (alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na\nodpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému podvodu, či k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020\nzo dňa 26. októbra 2022 a sp. zn. 6Sžfk/41/2021 zo dňa 30. marca 2023). Ide o rôzne právne dôvody\npre obmedzenie, resp. odopretie práva na odpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité\nnajmä v súvislosti s rozsahom a predmetom dokazovania či inštitútom dôkazného bremena. V rámci\nsprávneho súdneho prieskumu rozhodnutí finančných orgánov, ktorými odopreli žalobcovi právo na\nodpočítanie dane a vyrubili mu rozdiel dane, je potom správny súd viazaný dôvodom obmedzenia, resp.\nodopretia práva na odpočítanie dane vymedzeným finančnými orgánmi.\n46. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutí finančných orgánov možno konštatovať, že žalobcovi bol vyrubený\nrozdiel dane na DPH z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva\nna odpočítanie dane zo strany žalobcu. Správny súd preto venoval v medziach žalobných námietok\n\nosobitnú pozornosť prieskumu záveru finančných orgánov o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych\npodmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu.\n47. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa podľa zákona o DPH\nrozumejú: (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (III) a použitie\ndodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Právo na\nodpočítanie dane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. Ak čo i\nlen jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie\nje splnená, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.\n48. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych\npodmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje.\nObchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,\nzmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností\npreukazuje daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je\nbezvýhradné, resp. neobmedzené. Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje\npovinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú\nmieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť\ndaný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, kedy\npreukazované skutočnosti nastali. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňového subjektu\npožadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne\nnemožné.\n49. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (I)\npovinnosť tvrdiť a (II) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení\npráva na odpočítanie DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť\ndokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane\n(vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými\ndôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má\nsprávca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať,\npotom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne\nvyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť\na vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé, že úlohou správcu dane pri\nverifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových\ndokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje\nmateriálny podklad. To znamená, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane z\ndodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.\n50. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,\npravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že\nsprávca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,\nči predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov\nsprávcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu\ndôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie\nkombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Inými slovami, nepostačuje\npredložiť faktúru, či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú\npochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie\nďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom\nrozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné\nv medziach žalobných námietok posúdiť aj preskúmavanú právnu vec.\n51. Finančné orgány v preskúmavanej právnej veci spochybnili samotnú existenciu materiálneho\nplnenia, t. j. poskytnutie služieb, ako aj poskytnutie týchto služieb inou zdaniteľnou osobou. Finančné\norgány teda spochybnili v poradí prvú i druhú hmotnoprávnu podmienku na odpočítanie dane, keď\nuzavreli, že išlo len o fakturačné obchody bez existencie reálneho plnenia. Konkrétne podľa sporných\nfaktúr mala spoločnosť LETA, s. r. o. dodať žalobcovi spracovanie analytických dát, server hosting,\nbillingové služby, routing prevádzky, management služby pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o. a následne\n\ntieto služby žalobca fakturoval spoločnosti COMISTEL, s. r. o. Podľa sporných faktúr mala spoločnosť\nLETA, s. r. o. žalobcovi dodať aj reklamné a propagačné služby.\n52. Žalobca predložil správcovi dane sporné faktúry, ďalej faktúry vystavené pre spoločnosť COMISTEL,\ns. r. o., pričom z týchto listinných dôkazov nie je zrejmé, kto konkrétne mal služby vykonať. Žalobca\ntaktiež predložil zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou LETA, s. r. o. zo dňa 14. mája 2016, ako aj obsahovo\ntotožnú zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou COMISTEL, s. r. o. zo dňa 16. septembra 2014.\n53. F. G., splnomocnený zástupca žalobcu, do zápisnice o začatí daňovej kontroly dňa 23. februára 2018,\npokiaľ ide o podnikateľskú činnosť žalobcu v roku 2016, uviedol, že žalobca vlastnil internetový portál\ninfoglobe.sk a v roku 2016 uskutočňoval reklamnú a sprostredkovateľskú činnosť prevažne v oblasti\nIT služieb pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o. Tiež potvrdil, že vystavoval faktúry a zodpovedal za ich\nsprávnosť. Správcovi dane zaslal vysvetlenie zo dňa 31. januára 2019, v ktorom zopakoval, že služby IT\npre COMISTEL, s. r. o. žalobca iba sprostredkoval a dodal, že žiadne podklady, okrem tých, ktoré mal k\ndispozícii aj správca dane, už nemal, keďže všetko obdržala spoločnosť COMISTEL, s. r. o., a to vrátane\nprístupových údajov do informačných systémov s tým, že tieto doklady môže doložiť iba spoločnosť\nCOMISTEL, s. r. o. Týmito dokladmi však nedisponovala ani spoločnosť COMISTEL, s. r. o., pričom táto\nskutočnosť bola preukázaná v rámci daňovej kontroly vykonanej práve v tejto spoločnosti.\n54. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vypočutie F. G. v pozícii svedka, aby mu mohol klásť otázky, správny\nsúd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane F. G. v postavení svedka nevypočul\ns odôvodnením, že ten sa vyjadril do zápisnice o začatí daňovej kontroly. Tiež je zrejmé, že F. G.,\nako splnomocnený zástupca a syn konateľky žalobcu, sa kedykoľvek mohol dostaviť pred správcu\ndane, resp. jeho prítomnosť mohol kedykoľvek zabezpečiť splnomocnený zástupca žalobcu v rámci\ndaňovej kontroly, pokiaľ považoval za potrebné, aby sa ešte k realizácii zdaniteľných plnení vyjadril.\nF. G., splnomocnený na konanie v mene žalobcu, sám uviedol, že za žalobcu konal výlučne on sám,\na že podpisoval faktúry. Okrem svojho vyjadrenia do zápisnice o začatí daňovej kontroly zo dňa 23.\nfebruára 2018, zaslal F. G. správcovi dane aj písomné vyjadrenie zo dňa 31. januára 2019, v ktorom svoje\npredchádzajúce vyjadrenie potvrdil, pričom tiež potvrdil, že nemá žiadne doklady, ktorými by preukázal\ndodanie služieb spoločnosti COMISTEL, s. r. o. F. G. zastupoval žalobcu na základe generálnej plnej\nmoci zo dňa 14. januára 2013 v celom rozsahu. Žalobca následne odvolal plnú moc udelenú F. G., avšak\niba v rozsahu zastupovania v rámci daňovej kontroly. Z dôvodovej správy k daňovému poriadku vyplýva,\nže na účely správy daní je každý povinný vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach týkajúcich sa\niných osôb, ak sú mu známe. O výsluch svedka pôjde vtedy, ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní\nvyjadriť k dôležitým okolnostiam, ktoré pozná, ak sa tieto týkajú iných osôb. F. G. však bol oprávnený na\nkonanie v mene žalobcu, nešlo teda na tieto účely o inú osobu. Správny súd preto dospel k záveru, že\nsprávca dane nepochybil, keď návrhu žalobcu na vypočutie F. G. v pozícii svedka nevyhovel.\n55. V súvislosti s pochybnosťami správcu dane vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok\nna priznanie práva na odpočítanie dane správny súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal\nza preukázané, že tieto sa zakladali na konkrétnych skutočnostiach. V prvom rade je potrebné\nzdôrazniť, že konkrétne služby poskytnuté žalobcovi spoločnosťou LETA, s. r. o., ktoré mal žalobca\nnásledne poskytnúť spoločnosti COMISTEL, s. r. o., boli v predložených faktúrach vymedzené\nnaozaj veľmi všeobecne, pričom išlo o služby, ktoré mali väčšinou virtuálnu povahu a mali sa\nuskutočňovať prístupovými kódmi. Sám žalobca poukázal na to, že poskytovanie elektronických služieb\nsa nezaznamenávalo v papierovej, ani inej materiálnej podobe. Práve s poukazom na uvedené bolo\nv záujme žalobcu na účely preukázania zdaniteľných plnení zabezpečiť konkrétnosť sporných faktúr\na rovnako tiež riadne vypĺňanie pracovných výkazov a záznamov o vykonaných zásahoch v zmysle\nzmluvy. Ani konateľ spoločnosti LETA, s. r. o. (D. A.), pritom nemal potrebné informácie o poskytnutých\nslužbách, nevedel z akej adresy bola počítačová sieť spravovaná, nepoznal terminológiu a tvrdil tiež\nto, že niektoré služby mala poskytnúť firma, ktorej názov si nepamätal. D. A. nevedel uviesť ani dôvod,\npre ktorý spoločnosť LETA, s. r. o. nepodávala daňové priznania a kontrolné výkazy. D. A. v rámci\nvýsluchu uviedol, že predloží doklady, avšak tieto nepredložil. Vo vzťahu k pochybnostiam správcu dane\nnie je bez významu ani skutočnosť, že konateľ spoločnosti COMISTEL, s. r. o. mal dlhoročnú prax v IT\noblasti, a teda je naozaj nanajvýš zvláštne, že by si dal služby IT vykonať spoločnostiam, ktoré sa týmto\nnezaoberajú, neboli preukázané ich referencie, ani predchádzajúca prax v tejto oblasti.\n\n56. Správca dane v konaní okrem vyššie uvedených zistení identifikoval aj ďalšie spochybňujúce\nzistenia, a to skutočnosť, že spoločnosť LETA, s. r. o. nezamestnávala podľa odpovede Sociálnej\npoisťovne nijakých zamestnancov, ďalej skutočnosť, že spoločnosť LETA, s. r. o. prijímala v roku 2016\nfinančné prostriedky podľa odpovede Tatra banka, a. s. výhradne od žalobcu, ktoré boli následne ihneď\nvybraté, či nepodávanie daňových priznaní a kontrolných výkazov dodávateľom, t. j. spoločnosťou\nLETA, s. r. o. Tieto skutočnosti spochybňovali tak dodanie služieb žalobcovi, ako aj prijatie služieb od\npotencionálneho subdodávateľa spoločnosti LETA, s. r. o. Skutočnosť, že subdodávateľ spoločnosti\nLETA, s. r. o. nebol zistený a neidentifikoval ho ani samotný dodávateľ, t. j. spoločnosť LETA, s. r.\no. znemožnila ďalšie zisťovanie toho, kto služby skutočne poskytol. O obsahovej náplni a presnej\nšpecifikácii poskytovaných služieb, skutkovom priebehu ich poskytovania a subjektoch, ktoré sa mali\nna plnení podieľať, existovali na základe vykonaného dokazovania mnohé nejasnosti až rozpory, ktoré\nsprávca dane v prvostupňovom rozhodnutí veľmi konkrétne pomenúva. Tieto rozpory neboli schopné\nvyvrátiť ani formálne vystavené doklady žalobcu a ani všeobecné výpovede a vyjadrenia zúčastnených\nsubjektov za žalobcu, dodávateľa a odberateľa, ktoré sa zhodovali v podstate len v tom, že formálne\nvykonanie služby potvrdili.\n57. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje zhodne s finančnými orgánmi,\nže deklarované zdaniteľné plnenia – IT služby, ktoré mala žalobcovi poskytnúť spoločnosť LETA, s. r.\no. boli na základe vykonaného dokazovania správcom dane dôvodne spochybnené, pričom žalobca po\nprenesení dôkazného bremena nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by potvrdil skutočnosti ním\ndeklarované na predložených sporných faktúrach. Dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca v predmetnom\ndaňovom konaní zaťažený, pritom nebolo neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti správcu dane\nsa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom. Išlo teda o\nokolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu a od žalobcu rozhodne možno spravodlivo\npožadovať, aby vedel vysvetliť a preukázať (či už predložením alebo označením dôkazov) podstatu ním\nrealizovaného obchodného vzťahu.\n58. Pochybnosti správcu dane by neboli spôsobilé zmeniť ani svedecké výpovede C. H. H. a G. I.\nzo spoločnosti COMISTEL, s. r. o., a to z dôvodu, že v preskúmavanej právnej veci bola vykonaným\ndokazovaním spochybnená jedna zo základných hmotnoprávnych podmienok priznania nároku na\nodpočítanie dane v podobe existencie materiálneho plnenia, a to tak vo vzťahu medzi dodávateľom\nžalobcu, t. j. spoločnosťou LETA, s. r. o. a žalobcom, ako aj vo vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou\nCOMISTEL, s. r. o., pričom spoločnosť COMISTEL, s. r. o. voči tomuto záveru správcu dane ani\nnenamietala. Správnemu súdu z návrhov na svedecké výpovede nie je zrejmé, ako by sa z ich obsahu\nmalo potvrdiť, že predmetné služby pre žalobcu dodala práve spoločnosť LETA, s. r. o., keď služby\npodľa vyjadrení samotného žalobcu mali len virtuálnu podobu a mali sa uskutočňovať prístupovými\nkódmi. Samotný správny súd v tejto súvislosti dodáva, že nebolo jeho povinnosťou uskutočniť výsluch\nuvedených osôb, keďže nie je súdom skutkovým (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP,\nktoré sa však na daný prípad nevzťahujú), ale súdom, ktorý na základe uplatnených žalobných bodov\npreskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n59. V nadväznosti na faktúry, ktorých predmetom bolo dodanie reklamných a propagačných služieb,\nresp. materiálov, správny súd uvádza, že z predložených listinných dôkazov, CD a DVD nosičov nie\nje vylúčené, ale ani potvrdené, že k nejakým službám takéhoto charakteru, resp. k dodaniu takéhoto\nmateriálu reálne došlo. Nevyplýva z nich však fakt, kto ich dodanie uskutočnil. Žalobca deklaroval\ndodanie týchto služieb, resp. materiálov spoločnosťou LETA, s. r. o., avšak táto skutočnosť bola\nvykonaným dokazovaním dôvodne spochybnená a iná zdaniteľná osoba (namiesto spoločnosti LETA, s.\nr. o. ako dodávateľa) nebola zistená. Zistená nebola ani subdodávateľská zdaniteľná osoba spoločnosti\nLETA, s. r. o. ako dodávateľa. Preto aj pri týchto faktúrach boli spochybnené základné hmotnoprávne\npodmienky na priznanie nároku na odpočítanie dane, či už absencia reálnej existencie poskytnutej\nslužby v deklarovanom rozsahu, ako aj ich prípadné poskytnutie prostredníctvom inej zdaniteľnej osoby.\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca skutočne nepreukázal splnenie\nhmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane.\n60. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa začatia daňovej kontroly, z administratívneho spisu je\nzrejmé, že daňová kontrola bola v preskúmavanej právnej veci začatá dňa 23. februára 2018, a to s\nodkazom na ustanovenie § 46 ods. 3 daňového poriadku spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly z\ndôvodu, že existovalo dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady sťažovateľa budú pozmenené,\n\nznehodnotené alebo zničené. Zo zápisnice o začatí daňovej kontroly mal správny súd preukázané, že\ntáto obsahuje všetky zákonné náležitosti, konkrétne je v nej uvedený (I) deň začatia daňovej kontroly –\n23. február 2018, (II) miesto vykonávania daňovej kontroly – Daňový úrad Bratislava, Dr. Vl. Clementisa\n10, Bratislava, miestnosť 306, (III) predmet daňovej kontroly – DPH za zdaňovacie obdobia: január 2016,\nfebruár 2016, marec 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, október 2016 a\nnovember 2016. V predmetnej zápisnici bol uvedený aj dôvod začatia daňovej kontroly.\n61. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že neboli splnené zákonné podmienky na začatie daňovej kontroly\npodľa § 46 ods. 3 daňového poriadku, správny súd uvádza, že správca dane zistil prostredníctvom\ndaňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu, a to spoločnosti COMISTEL, s. r. o., že\nžalobca v pozícii dodávateľa tejto spoločnosti, konkrétne konateľka žalobcu A. B., so správcom dane\nnespolupracovala. Preto správca dane obávajúc sa práve znehodnotenia alebo zničenia dokladov\ndôvodne využil postup podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku, pričom je potrebné dodať, že v daňovom\nkonaní nebolo preukázané a ani tvrdené žalobcom, že by týmto postupom bolo zasiahnuté do práv\nžalobcu garantovaných daňovým poriadkom v rámci výkonu daňovej kontroly. Správny súd preto\nvyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.\n62. Správny súd za dôvodnú nepovažoval ani námietku žalobcu, že správca dane nepostupoval v súlade\ns § 46 ods. 5 daňového poriadku a nevyzval ho na podanie vysvetlenia týkajúceho sa ním predložených\nči navrhnutých dôkazov, pričom mal za to, že správca dane preukázateľne nespochybnil ani jeden\npredložený dôkaz. Správny súd mal totiž obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca bol\nv priebehu daňovej kontroly najskôr pomerne stručne oboznámený o pochybnostiach správcu dane vo\nvzťahu k deklarovaným obchodom so spoločnosťou LETA, s. r. o. Konkrétne išlo o výzvu zo dňa 22.\noktóbra 2018, prostredníctvom ktorej správca dane na základe skutočnosti, že spoločnosť LETA, s. r. o.\nako deklarovaný dodávateľ žalobcu nereagoval na výzvy správcu dane, nebolo možné vypočuť konateľa\ntejto spoločnosti D. A. prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (MVI), a potom čo mal správca\ndane k dispozícii iba doklady predložené žalobcom, oznámil žalobcovi, že v procese dokazovania nebolo\nzo strany spoločnosti LETA, s. r. o. potvrdené a preukázané dodanie služieb pre žalobcu. Následne\nvšak bol žalobca oboznámený o konkrétnejších zisteniach a pochybnostiach správcu dane a podrobnom\npriebehu daňovej kontroly, a to na ústnom pojednávaní dňa 9. apríla 2019 so záverom, že obchodná\nspolupráca so spoločnosťou LETA, s. r. o. nebola žiadnym spôsobom potvrdená a preukázaná. Hoci v\nzápisnici o ústnom pojednávaní správca dane výslovne neodkazuje na § 46 ods. 5 daňového poriadku,\nz materiálneho hľadiska išlo z jeho strany o doplnenie a konkretizáciu jeho pochybností k deklarovaným\nobchodom žalobcu, ku ktorým mal žalobca dostatočný priestor pred vydaním protokolu sa vyjadriť a\npredložiť dôkazy preukazujúce deklarované obchody. Uvedené úkony správcu dane tak správny súd\nvyhodnotil ako úkony oboznamujúce žalobcu o pochybnostiach správcu dane a tak naplňujúce jeho\npovinnosť stanovenú v § 46 ods. 5 daňového poriadku.\n63.V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd dodáva, že konkrétne pomenovanie a rozsah\npochybností správcu dane vždy závisí od okolností prípadu. Pokiaľ v preskúmavanej právnej veci\nsprávca dane nemal k dispozícii žiadne podklady od deklarovaného dodávateľa, napr. jeho vyjadrenia,\njeho daňové priznanie, poprípade jeho kontrolné výkazy, ktorými by mohol overiť, či skutočne k\ndeklarovanému plneniu došlo, je z pohľadu správneho súdu konštatovanie správcu dane, že reálnosť\nobchodnej spolupráce so spoločnosťou LETA, s. r. o. nebola žiadnym spôsobom preukázaná,\ndostačujúca. Už bolo totiž opakovane judikované, že len faktúry, resp. iné formálne doklady, ktorých\nmateriálny podklad nie je preukázaný, ako listinné dôkazy na preukázanie deklarovaných obchodov\nnestačia (bod 63. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk 71/2022\nzo dňa 27. februára 2024). Žalobca vedel o pochybnostiach správcu dane, a preto mal možnosť tieto\npochybnosti rozptýliť prostredníctvom ním predložených ďalších dôkazov.\n64. Záverom správny súd k žalobcom citovanej rozhodovacej praxi Súdneho dvora Európskej únie\ndodáva, že z dôvodu spochybnenia splnenia základných hmotnoprávnych podmienok pre priznanie\npráva na odpočítanie dane sa na danú vec vzťahovali výlučne tie rozhodnutia Súdneho dvora Európskej\núnie, ktoré sa týkali problematiky hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane.\nNa podporu vyššie uvedenej argumentácie správny súd uvádza, že k rovnakým právnym záverom\ndospel aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobnej veci identických\núčastníkov konania, a to v rozsudku sp. zn. 1Sfk/44/2022 zo dňa 29. októbra 2024, sp. zn. 3Sfk/44/2022\nzo dňa 9. októbra 2024 a sp. zn. 5Sfk/36/2022 zo dňa 25. septembra 2024.\n\n65. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru,\nže konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol\npodľa § 190 SSP. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom,\nže práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom správneho orgánu a samotným rozhodnutím\nporušené.\n66. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo\nna náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo\nmožné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.\n67. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n4 SSP).\n\n(§ 139 ods.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP,\n§ 439 ods. 1 SSP a\n§ 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2\nSSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\n30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}