{"guid": "7604c72a-68af-4302-bb9c-9049afb024fa:a0554700-d1f5-4529-b954-a438d2a908c7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200648.2", "spisova_znacka": "BA-6S/107/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/107/2020 z 18. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. novembra 2025, sp. zn. BA-6S/107/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200648.2", "identifikacne_cislo": "1020200648", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2025-11-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1996/10/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/10/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/10-1996/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/10/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/10/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/10-1996/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/10/#paragraf-12.odsek-2", "nazov": "§ 12 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/10/#paragraf-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/10-1996/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-65a", "nazov": "§ 65a zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-65a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-65a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1996/10#paragraf-16", "/SK/ZZ/1996/10#paragraf-12", "/SK/ZZ/2004/5#paragraf-65a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0554700-d1f5-4529-b954-a438d2a908c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200648.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200648.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200648.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/107/2020\n1020200648\n18. 11. 2025\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020200648.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Trenkwalder,\na. s., so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 861 169, právne zastúpený: Mgr. Vojtech\nBudaváry, advokát, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce,\nsociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 2020/ 40373, UPS/US1/OK/BEZ/2020/11594 zo dňa 25.02.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Listom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej aj len „úrad“) zo dňa 25.10.2018 bol\nžalobca vyzvaný, aby v lehote 10 kalendárnych dní od jeho doručenia zabezpečil úradu (i.) aktuálny\nvýpis z obchodného registra, (ii.) ročný výkaz o práci, (iii.) bankový výpis z roku 2016 obsahujúci platbu\nodvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok\n2015 a (iv.) osobné spisy zamestnancov, ktorých v roku 2015 započítal ako občanov so zdravotným\npostihnutím na plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím (ak\ntakých občanov žalobca zamestnával). Proti tomuto listu podal žalobca dňa 02.11.2018 námietky\nuvádzajúc, že v súčasnosti prebieha výkon kontroly úradom za kontrolované obdobie roka 2016, ktorý\nnebol doteraz ukončený.\n2. Listom úradu zo dňa 29.11.2018 bol žalobca opakovane vyzvaný na predloženie požadovaných\ndokladov, na ktorý žalobca reagoval listom zo dňa 18.12.2018 a vzniesol námietku predpojatosti voči\ndvom pracovníčkam úradu.\n3. Úrad oznámením zo dňa 11.01.2019 upovedomil žalobcu o zmene zloženia kontrolnej skupiny za\núčelom eliminácie pochybnosti o objektívnom postupe dotknutých zamestnankýň.\n4. Listami zo dňa 15.01.2019 a 13.06.2019 bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 10 kalendárnych\ndní predložil úradu (i.) aktuálne platný výpis z obchodného registra, (ii.) ročný výkaz o práci a (iii.)\nak v roku 2015 plnil povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím zákazkou zadanou\nďalšej chránenej dielni alebo chránenému pracovisku, kópie dokladov preukazujúcich započítanie.\n\nNa predmetné výzvy žalobca reagoval listom zo dňa 21.02.2019 žiadajúc o stanovisko k námietke\npremlčania ako aj listom zo dňa 11.04.2019 požadujúc opätovné prehodnotenie námietky premlčania.\n5. V ďalšom liste zo dňa 15.07.2019 žalobca opakovane vzniesol námietku premlčania povinností\nvyjadriac pochybnosť, či úrad vôbec môže vykonať kontrolu za rok 2015. Žalobcovi bola následne\nzaslaná výzva na predloženie požadovaných dokladov zo dňa 22.07.2019, na ktorú žalobca reagoval\nlistom zo dňa 21.08.2019 opätovne poukazujúc na premlčanie povinností.\n6. Úrad listom zo dňa 20.09.2019 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia\nporiadkovej pokuty podľa § 16 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 10/1996 Z. z.“) za nesplnenie povinností a umožnil\nmu vyjadriť sa, prípadne doručiť úradu nové dôkazy a návrhy v lehote 10 kalendárnych dní od jeho\ndoručenia. Svoj nesúhlas so začatím konania vyjadril žalobca listom zo dňa 18.10.2019.\n7. Úrad rozhodnutím č. záznamu: 2019/346496, č. spisu: BA1/RK/KON/2019/36 zo dňa 04.11.2019\n(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z.\nporiadkovú pokutu vo výške 650 eur za nesplnenie povinnosti určenej v § 12 ods. 2 zákona č. 10/1996\nZ. z., ku ktorému došlo tým, že žalobca nedoručením dokumentov neposkytol úradu súčinnosť vo veci\nkontroly, ktorú začal dňa 24.10.2018 vykonávať na základe Poverenia č. 134/2018, so zameraním na\ndodržiavanie ustanovení § 63 až § 65a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 5/2004 Z. z.“), ktoré\nustanovujú povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím, za rok\n2015.\nŽalobca v prípade neposkytnutia súčinnosti zmaril výkon kontroly do takej miery, že nie je možné\nvyhodnotiť žiadne kontrolné zistenia týkajúce sa jeho povinností pri zamestnávaní povinného podielu\nobčanov so zdravotným postihnutím a nie je možné vypracovať výsledný materiál z kontroly. Uvedeným\npostupom žalobca neumožnil úradu zistiť objektívny stav dodržiavania zákona č. 5/2004 Z. z.\n8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a navrhol, aby žalovaný toto rozhodnutie\nzrušil namietajúc premlčanie a výšku uloženej sankcie.\n9. Žalovaný rozhodnutím č. 2020/40373, UPS/US1/OK/BEZ/2020/11594 zo dňa 25.02.2020 (ďalej aj\nlen „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení\nuviedol, že neposkytnutie požadovanej súčinnosti, nepredloženie dokladov k výkonu kontroly,\nopakovane požadované orgánom kontroly od kontrolovaného zamestnávateľa (žalobcu), znemožnilo\norgánu kontroly zistiť objektívny stav (ne)splnenia povinností zamestnávateľa, stanovených podľa § 63\naž § 65a zákona č. 5/2004 Z. z. v roku 2015 a zmarilo výkon kontroly v plnom rozsahu. Námietky\nžalobcu k nezákonnosti výkonu kontroly v dôsledku údajného márneho uplynutia lehoty na výkon\nkontroly, stanovený v predmete kontroly, označil žalovaný za subjektívny názor žalobcu, bez opory\nv dôkazoch, konštatujúc, že tieto nemajú vplyv na skutkovú a právnu podstatu nesplnenia povinnosti\nkontrolovaného zamestnávateľa podľa § 12 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z. z. Úradom uloženú poriadkovú\npokutu v maximálnej výške, stanovenej podľa § 16 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z. z., vyhodnotil žalovaný\nako dôvodnú a zákonnú. Porušenie zákona bolo žalobcovi dôkazne preukázané, žalovaný nezistil\nžiadny rozpor v postupe určenia uloženej výšky poriadkovej pokuty, ktorá nevybočila z ústavných a\nzákonných hľadísk. Neposkytnutím požadovaných dokladov bola kontrola zmarená, maximálna možná\nvýška stanovená zákonom zodpovedá miere zavinenia.\nII.\nŽaloba\n10. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia\na navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím.\n11. Úrad začal voči žalobcovi výkon kontroly zameranej na zamestnávanie občanov so zdravotným\npostihnutím podľa zákona č. 5/2004 Z. z., a to vo vzťahu ku kontrolovanému obdobiu kalendárneho\nroka 2015. Začatie výkonu kontroly mu bolo oznámené výzvou úradu na predloženie dokladov zo\ndňa 15.01.2019. Súčasťou výzvy bolo tiež oznámenie o zmene zloženia kontrolnej skupiny zo dňa\n\n11.01.2019. Napriek vznesenej námietke premlčania, o ktorej úrad doposiaľ riadne nerozhodol, bola\nžalobcovi doručená výzva na preloženie dokladov č. 2 zo dňa 13.06.2019, výzva na predloženie\ndokladov č. 3 zo dňa 22.07.2019, na základe ktorých úrad pokračoval vo výkone kontroly, čo však\nžalobca považoval za nezákonný zásah do svojich subjektívnych práv. Výkonu kontroly bezprostredne\npredchádzala kontrola zameraná na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím v (inom)\nkontrolovanom období kalendárneho roka 2016, ktorá bola ukončená protokolom zo dňa 25.10.2018.\nVoči protokolu však žalobca podal námietky z dôvodu závažných nedostatkov vo vykonávaní\ndokazovania. Dôvodnosť námietok žalobcu následne potvrdil žalovaný v rozhodnutiach zo dňa\n12.03.2019, zo dňa 17.07.2019, zo dňa 25.10.2019 a tiež zo dňa 27.02.2020 ktorými zakaždým vyhovel\nodvolaniam žalobcu a zrušil všetky rozhodnutia úradu. Teda už pri výkone prvej kontroly (za rok 2016)\ndošlo nielenže k preukázaniu viacerých porušení zákona zo strany úradu, ale zároveň právoplatným\nrozhodnutím zo dňa 27.02.2020 žalovaný viac nevrátil úradu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie,\nčím došlo k definitívnemu potvrdeniu stavu, podľa ktorého nebola žalobcovi uložená žiadna povinnosť\nzaplatiť odvod za údajné neplnenie povinností zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím, a bola\ntým tiež potvrdená dôvodnosť námietok žalobcu, ktoré vzniesol už na začiatku.\n12. V súvislosti s kontrolou žalobca počas osobných návštev úradu v dňoch 04.02.2019 a 18.02.2019\nvzniesol námietku premlčania, pretože v prípade povinností žalobcu (zamestnávateľa) ohraničených\nkontrolným obdobím kalendárneho roka 2015 už uplynula premlčacia doba, a preto by tieto povinnosti\nnemali byť predmetom výkonu kontroly. Rovnako bol žalobca v tom období názoru, že vzhľadom na\nuž predtým vykonanú kontrolu (za rok 2016) a jej závery nebol vôbec daný dôvod na výkon ďalšej\nnáslednej kontroly. Vzhľadom na odlišný právny názor žalobcu a úradu vedúca kontrolnej skupiny\nA. B. C. odporučila žalobcovi, aby písomne sformuloval námietku premlčania a uviedol k nej všetky\nnevyhnutné skutkové okolnosti a právnu kvalifikáciu a zaslal toto podanie žalovanému, čo žalobca urobil\ndňa 21.02.2019 zaslaním žiadosti o stanovisko k námietke premlčania, adresovanej žalovanému.\n13. Pretože zákon č. 5/2004 Z. z. neupravuje osobitne premlčaciu dobu, použije sa všeobecná\nprávna úprava, podľa ktorej je premlčacia doba trojročná. Na posúdenie, či je povinnosť premlčaná, je\nnevyhnutné najprv určiť začiatok a koniec premlčacej doby. V danom prípade premlčacia doba začala\nplynúť po skončení kalendárneho roka 2015, a to od 01.01.2016, pričom po troch rokoch uplynula\ndňa 01.01.2019. Keďže vedúca kontrolnej skupiny uskutočnila svoj prvý úkon (zaslanie výzvy na\npredloženie dokladov) až po uplynutí premlčacej doby dňa 15.01.2019, úrad by po posúdení podmienok\nvýkonu kontroly a vzhľadom na uplatnenú námietku premlčacia mal upustiť od výkonu kontroly a\nkonanie zastaviť. Na žiadosť žalobcu odpovedal žalovaný oznámením zo dňa 08.04.2019, v ktorom\nargumentoval tým, že zákon č. 5/2004 Z. z. „neurčuje, že by táto povinnosť mohla podliehať kontrolnej\nčinnosti len do určitého obdobia, resp., že by sa po uplynutí určitej doby na porušenie tejto povinnosti\nneprihliadalo...“.\n14. Úrad následne na základe výzvy na preloženie dokladov č. 2 zo dňa 13.06.2019 a výzvy na\npredloženie dokladov č. 3 zo dňa 22.07.2019, pokračoval vo výkone nezákonnej kontroly za rok 2015\nnapriek vnesenej námietke premlčania. Úrad považoval stanovisko žalovaného zo dňa 08.04.2019\nza úkon (rozhodnutie), ktorým malo dôjsť k vysporiadaniu sa s námietkou premlčania, hoci žalobca\nadresoval námietku premlčania prvotne úradu ako kontrolnému orgánu. Žalovaný v tomto prípade nebol\norgánom príslušným vysporiadať sa s touto námietkou, akurát mohol podávať nezáväzné stanoviská.\n15. Žalobcovi bolo následne zo strany úradu doručené oznámenie o začatí správneho konania o\nuložení poriadkovej pokuty. V ňom úrad argumentoval, že žalobca mu nemal poskytnúť súčinnosť\npredložením požadovaných dokladov, odvolával sa pri tom na svoje predošlé výzvy. Voči predmetnému\noznámeniu zaslal žalobca vyjadrenie k začatiu konania dňa 18.10.2019, kde opätovne poukázal na\nnezákonný postup úradu, absenciu dôvodov na uloženie pokuty a na skutočnosť, že doposiaľ nebolo\nriadne rozhodnuté o námietke premlčania. Napriek uvedeným skutočnostiam úrad vydal prvostupňové\nrozhodnutie, v ktorom sa bezpochyby priklonil k stanovisku žalovaného, vyplývajúcemu z oznámenia\nk námietke premlčania zo dňa 08.04.2019, a bez ďalšieho uvedenia skutkových okolností a právnej\nkvalifikácie sa námietkami žalobcu odmietol zaoberať.\n16. Podľa názoru žalobcu bolo uloženie sankcie (aj jej výška) zo strany úradu svojvoľné a jej\nodôvodnenie nemalo vôbec žiadnu oporu v právnej úprave. Ďalej žalobca poukázal na odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia majúc za to, že žalovaný svojím odôvodnením v podstate spochybnil inštitút\n\npremlčania povinnosti účastníkov konania v administratívnom (správnom) konaní a takouto svojvoľnou\ninterpretáciou ustanovení zákona zásadným spôsobom zasiahol do práv žalobcu.\n17. Žalobca ďalej zdôraznil nezákonnosť vykonanej kontroly, ktorú úrad vzhľadom na právoplatné\nvýsledky bezprostredne predchádzajúcej kontroly za rok 2016 (ktorá skončila bez akýchkoľvek\nnedostatkov) nemal vôbec ani začať a opätovne poukázal na premlčanie povinnosti kontrolného obdobia\nroka 2015. Žalobca reagoval na všetky písomné výzvy úradu, predkladal stanoviská a námietky, s\nktorými sa však úrad ako aj žalovaný odmietli relevantne zaoberať. Preto počínanie žalobcu nemožno\nza žiadnych okolností vyhodnotiť ako neposkytnutie súčinnosti, a neboli teda splnené ani materiálne\npodmienky na uloženie poriadkovej pokuty.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.07.2020 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.\n19. Tvrdenie žalobcu, že kontrolu za obdobie roka 2015 začal úrad až dňa 15.01.2019, sa podľa\nžalovaného nezakladá na pravde. Kontrola za obdobie roka 2015 bola začatá poverením číslo\n134/2018 zo dňa 24.10.2018 a začiatok kontroly bol žalobcovi oznámený listom č. 2018/329621 zo\ndňa 25.10.2018, označeným ako „Vyžiadanie súčinnosti a dokladov I.“. Listom zo dňa 15.01.2019 bola\nžalobcovi len oznámená zmena zloženia kontrolnej skupiny a opakovane bol vyzvaný na predloženie\ndokladov potrebných na vyhodnotenie kontrolných zistení a vypracovanie výsledného materiálu. Z\nuvedeného vyplýva, že začatie kontroly nie je možné datovať na 15.01.2019.\n20. K názoru žalobcu o premlčaní žalovaný uviedol, že procesným právnym predpisom na výkon\nkontroly dodržiavania ustanovení zákona č. 5/2004 Z. z. je zákon č. 10/1996 Z. z. Uvedený zákon\nani samotný zákon č. 5/2004 Z. z. žiadnym ustanovením neohraničujú dobu, do kedy môže povinnosť\nzamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím podliehať kontrolnej činnosti.\n21. Poukazovanie žalobcu na proces správneho konania vedeného na základe záverov inej, riadne\nukončenej kontroly týkajúcej sa obdobia roka 2016, považoval žalovaný za nepoužiteľné.\n22. Ďalej žalovaný poukázal na to, že nakoľko v zmysle § 12 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. je riadiacim\na koordinujúcim orgánom pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti služieb zamestnanosti\nžalovaný, úrad navrhol žalobcovi, aby o stanovisko k premlčaniu povinností zamestnávateľa k plneniu\npredmetu kontroly požiadal žalovaného s tým, že kontrolná skupina sa bude riadiť týmto právnym\nnázorom na predmetnú otázku. V zmysle uvedeného návrhu žalobca dal úradu na vedomie, že dňa\n21.02.2019 požiadal žalovaného o stanovisko k námietke premlčania výkonu kontroly. Vzhľadom na\nskutočnosť, že obsah oznámenia k námietke premlčania, ktoré v danej veci vypracoval žalovaný, nedal\nžalobca úradu na vedomie, úrad si ho listom zo dňa 02.09.2019 od žalovaného vyžiadal a tento právny\nnázor rešpektoval.\n23. Úrad listami zo dňa 25.10.2018, 29.11.2018, 15.01.2019, 13.06.2019 a zo dňa 22.07.2019 vyzval\nžalobcu, aby v stanovenej lehote od doručenia výzvy, jedným z navrhnutých spôsobov poskytol\núradu súčinnosť a predložil dokumenty potrebné k vyhodnoteniu kontrolných zistení a k vypracovaniu\nvýsledného materiálu. Vo výzvach bolo žalobcovi oznámené, že ak mu z vážnych dôvodov stanovená\nlehota na predloženie dokladov nevyhovuje, môže túto skutočnosť a náhradný termín ohlásiť na\nkonkrétne telefónne číslo alebo písomne na adresu uvedenú v záhlaví výzvy. Žalobca bol taktiež\nupozornený na skutočnosť, že v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z. z. je kontrolovaný subjekt\npovinný poskytnúť súčinnosť a že v prípade jej neposkytnutia začne úrad voči nemu správne konanie\nvo veci uloženia výkonu kontroly.\n24. Opakované podávanie námietok a vyjadrení, bez predloženia dokumentov potrebných k hodnoteniu\nkontrolných zistení, k vypracovaniu výsledného materiálu a k ukončeniu zákonným spôsobom, nie je\nmožné v zmysle zákona č. 10/1996 Z. z. považovať za poskytnutie súčinnosti pri kontrole. Žalobca\nv prípade neposkytnutia súčinnosti zmaril výkon kontroly do takej miery, že nebolo možné vyhodnotiť\nžiadne kontrolné zistenia týkajúce sa jeho povinností pri zamestnávaní povinného podielu občanov so\nzdravotným postihnutím a nebolo možné vypracovať výsledný materiál z kontroly. Uvedeným postupom\n\nžalobca neumožnil úradu zistiť objektívny stav dodržiavania zákona č. 5/2004 Z. z., konkrétne, či v\nstanovenom rozsahu zamestnával zákonom určený počet občanov so zdravotným postihnutím, resp. či\npovinný počet občanov so zdravotným postihnutím plnil iným zákonným spôsobom.\n25. Tvrdenie žalobcu, že prvý krok v rámci výkonu kontroly bol uskutočnený až dňa 15.01.2019, je\nzavádzajúce. Kontrola začala už dňa 24.10.2018. V tejto súvislosti žalovaný poznamenal, že predmetom\nsúdneho sporu medzi žalobcom a žalovaným je dôvodnosť uloženej poriadkovej pokuty za marenie\nvýkonu kontroly a žalovaný sa nebude vyjadrovať k ostatným súdnym sporom medzi žalobcom\na úradom.\n26. Žalovaný sa vysporiadal s predmetnou námietkou žalobcu o márnom uplynutí lehoty troch rokov\na premlčaní povinnosti žalobcu predkladať príslušné doklady za rok 2015 orgánu kontroly napriek\nskutočnosti, že žalobcom napadnutá lehota uplynulých 3 rokov, ktorá mala byť skončenou premlčacou\nlehotou a mala znemožniť úradu zákonným spôsobom vykonať kontrolu za kontrolované obdobie roku\n2015, neuplynula, nakoľko preukázateľne bola predmetná kontrola začatá až v novembri 2018.\n27. Žalovaný trval na závere uvedenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobcu\nk nezákonnosti výkonu kontroly v dôsledku údajného márneho uplynutia lehoty na jej výkon a\npovinnosti žalobcu predložiť orgánu kontroly doklady za rok 2015 po údajne uplynutých troch rokoch,\nsú subjektívnym názorom žalobcu – nemajú vplyv na skutkovú právnu podstatu nesplnenia povinnosti\nžalobcu, stanovenej podľa § 12 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z. z. Neposkytnutie súčinnosti žalobcu pri\nvýkone kontroly orgánu kontroly, neposkytnutie opakovane žiadaných dokladov a písomností za rok\n2015, bolo žalobcovi preukázané a žalovaný nezistil žiadny rozpor v postupe určenia uloženej výšky\nporiadkovej pokuty, ktorá nevybočila z ústavných a zákonných hľadísk. Neposkytnutím požadovaných\ndokladov bola kontrola zmarená, maximálna možná výška pokuty stanovená zákonom zodpovedá miere\nzavinenia.\n28. Žalovaný mal za to, že správne vyhodnotil skutkový stav a právnu stránku veci, čo vyplýva\nz odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Správne orgány oboch stupňov vychádzali z dostatočne\nzisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci a pri vydávaní svojich\nrozhodnutí postupovali v súlade s platnými právnymi normami Slovenskej republiky, ktorými sú štátne\norgány viazané a musia postupovať v medziach zákona.\nIV.\nReplika žalobcu\n29. Žalobca v replike zo dňa 05.08.2019 opätovne navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie\nzrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n30. Tvrdenie žalovaného, že výkon kontroly za obe obdobia nemožno spájať, podľa názoru žalobcu\nneobstojí. Práve časová a príčinná súvislosti medzi vykonaním predchádzajúcej kontroly, voči záverom\nktorej sa žalobca musel aktívne brániť, a bezprostredným začatím kontroly za iné kontrolné obdobie\n(roka 2015), pri posudzovaní tejto záležitosti treba vziať do úvahy. Žalobca bol od počiatku presvedčený,\nže ani v roku 2016 neporušil žiadnu povinnosť, čo sa aj neskôr potvrdilo rozhodnutiami žalovaného.\nPreto ani výkon následnej kontroly za rok 2015, nemohol byť opodstatnený, pričom je evidentné, že\npôvodná vedúca kontrolnej skupiny sa chcela zamerať na konkrétne skutočnosti, ktoré mala k dispozícii\nz predbežných výsledkov kontroly za rok 2016. Zdá sa teda, že namiesto náhodného výberu kontrolného\nobdobia sa úrad zameral na konkrétne okolnosti, čo je však nezlučiteľné s nezávislým a zákonným\nvýkonom kontroly.\n31. K tvrdeniu žalovaného ohľadom námietky premlčania žalobca uviedol, že postup žalovaného bol\nnezákonný, pretože o tejto námietke mal rozhodnúť úrad. Aj podľa stanoviska Krajskej prokuratúry v\nBratislave, na ktorú sa žalobca obrátil s podnetom, nebolo stanovisko žalovaného spôsobilé vyvolať\nžiadne účinky. Okrem toho obsahovalo argumentáciu, že na právo úradu vykonať kontrolu sa nevzťahujú\nžiadne obmedzenia a podľa ustanovení zákona č. 5/2004 Z. z. sa údajne ani nepremlčujú. Samozrejme,\ntakúto argumentáciu žalovaného z hľadiska ústavnokonformného výkladu nemožno za žiadnych\nokolností obhájiť.\n\n32. V neposlednom rade žalobca poukázal na nesprávnu interpretáciu, čo možno a nemožno považovať\nza neposkytnutie súčinnosti. Vo svojej postate neposkytnutie súčinnosti možno charakterizovať ako\nnečinnosť kontrolovaného subjektu, ktorý buď nekomunikuje s kontrolným orgánom, alebo iným\nspôsobom bráni vo výkone kontroly. Žalovaný ale vzťahuje údajné neposkytnutie súčinnosti na to, že\nžalobca nevyhovel predstavám úradu o splnení jeho požiadaviek pri výkone kontroly. Žalovaný však\nopomenul, že namietať právomoc alebo zákonnosť výkonu kontroly je právom žalobcu. V tomto kontexte\nnemožno konanie žalobcu vyhodnotiť ako neposkytnutie súčinnosti. Žalobca poskytol úplnú súčinnosť\npri výkone kontroly za rok 2016, pričom sa dočkal len opakovaného porušenia svojich práv zo strany\núradu a bol nenáležite a neprávom obviňovaný z porušenia povinností zamestnávateľa.\n33. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.\n\nV.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n34. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť\n01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny\nsúd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec\nvedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/107/2020 bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení\nDodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod\nsp. zn. BA-6S/107/2020.\n35. Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,\nktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe bez\nnariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie\npojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho\nsúdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený\ndňa 18.11.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\n36. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n37. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n38. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z. z., vedúci kontrolovaného subjektu je povinný orgánu kontroly\nposkytnúť požadovanú súčinnosť zodpovedajúcu oprávneniam pracovníkov kontroly podľa § 11 ods. 1.\n39. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 10/1996 Z. z., pracovníci kontroly sú v súvislosti s\nvýkonom kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho\nzamestnancov, aby im v určenej lehote poskytovali doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie\n(vrátane technických nosičov údajov) potrebné na výkon kontroly, originály dokladov; pri vyžiadaní\ndokladov a informácií obsahujúcich utajované skutočnosti alebo osobné údaje je potrebné dodržať\npostup ustanovený osobitnými predpismi.\n40. Podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 10/1996 Z. z., pracovníci kontroly sú v súvislosti s\nvýkonom kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu,\njeho zamestnancov, ako aj ďalších štátnych orgánov potrebnú na vykonanie kontroly. Od právnických\nosôb a od fyzických osôb možno vyžadovať súčinnosť v nevyhnutnom rozsahu a s ich súhlasom;\nv súvislosti so zisťovaním správnosti postupov pri poskytovaní a využití prostriedkov Európskej únie\nvrátane prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých na plnenie týchto úloh sú tieto osoby povinné\n\nposkytnúť požadovanú súčinnosť. Súčinnosť nemožno vyžadovať, ak by tým bol ohrozený život\nalebo zdravie osôb alebo ak by bola porušená zákonom ustanovená povinnosť mlčanlivosti, pričom\nkontrolovaný subjekt nebol zbavený oprávneným orgánom povinnosti mlčanlivosti.\n41. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z., kontrolovanému subjektu, ktorý neplní povinnosti podľa\ntohto zákona a tým znemožňuje priebeh kontroly, marí výsledok kontroly alebo nápravu zistených\nnedostatkov, môže orgán kontroly uložiť poriadkovú pokutu do výšky 650 eur. Pri určovaní výšky\nporiadkovej pokuty orgán kontroly prihliada na mieru sťaženia výkonu kontroly alebo marenia výsledku\nkontroly.\n42. Zákon č. 5/2004 Z. z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti (§ 1\nuvedeného zákona). Z ustanovenia § 63 tohto zákona vyplývajú zamestnávateľovi v súvislosti so\nzamestnávaním zdravotne postihnutých občanov určité povinnosti. Orgánom oprávneným vykonávať\nkontrolu dodržiavania týchto povinností je s poukazom na § 13 zákona č. 5/2004 Z. z. príslušný úrad\npráce, sociálnych vecí a rodiny.\n43. V predmetnej veci ide o posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené\nprvostupňové rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty žalobcovi vo výške 650 eur za nesplnenie\npovinnosti určenej v § 12 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z. z., ku ktorému podľa správnych orgánov došlo\ntým, že žalobca nedoručením požadovaných dokumentov neposkytol úradu súčinnosť vo veci kontroly\nzameranej na dodržiavanie ustanovení § 63 až 65a zákona č. 5/2004 Z. z., ktoré ustanovujú povinnosti\nzamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím, a to za rok 2015. Žalobca\nnamietal jednak (i) nezákonný postup úradu pri výkone kontroly spočívajúci v absencii dôvodov pre\nuloženie poriadkovej pokuty s ohľadom na ním vznesenú námietku premlčania, a jednak (ii) výšku\nuloženej poriadkovej pokuty.\n44. Základným právnym odvetvím pre realizáciu výkonnej moci v štáte je v kontinentálnom právnom\nsystéme správne právo, ktoré upravuje spoločenské vzťahy vznikajúce pri výkone verejnej správy, ako\nsprávy vecí verejných vo verejnom záujme. Porušením noriem správneho práva spravovanými subjektmi\ndochádza ku vzniku ich administratívnoprávnej zodpovednosti.\n45. Administratívnoprávna zodpovednosť predstavuje druh zodpovednosti, ktorú uplatňujú správne\norgány v oblasti verejnej správy, a to v prípade, ak dôjde v rámci administratívnoprávnych vzťahov k\nporušeniu noriem správneho práva. Pojem administratívnoprávnej zodpovednosti môžeme vymedziť\nabstraktne ako vzťah, v ktorom pôsobí hrozba sankciou administratívnoprávnej normy a jej konkrétne\nuplatnenie. Tento pojem obsahuje dva základné aspekty. Prvý aspekt predstavuje správanie subjektu,\nktorému sa hrozí sankciou, avšak k jej uplatneniu nemusí dôjsť. Druhým aspektom je uplatnenie sankcie\nv konkrétnom rozsahu podľa miery spoločenského hodnotenia vo vzťahu k správaniu subjektu, ktorým\nporušil príslušné administratívnoprávne normy.\n46. Správne trestanie tvorí jeden zo subsystémov správneho práva, pre ktorý je typický zodpovednostný\nprávny vzťah v oblasti verejnej správy, t. j. administratívnoprávna zodpovednosť. Správne trestanie\nje postupom, v rámci ktorého správne orgány vyvodzujú administratívnoprávnu zodpovednosť voči\nspravovaným fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré sa dopustili protiprávneho konania\nporušením spoločenských vzťahov chránených správnym právom, t. j. spáchaním správneho deliktu.\nSúčasná právna teória rozdeľuje správne delikty na dve veľké skupiny, a to na priestupky a iné správne\ndelikty, pričom správne poriadkové delikty sú zaradené do skupiny iných správnych deliktov.\n47. Pod pojmom správny poriadkový delikt, ktorý má ako verejnoprávny delikt procesnoprávnu povahu,\nsa v rámci jeho pozitívneho vymedzenia rozumie nesplnenie procesnej povinnosti uloženej príslušným\nprávnym predpisom zodpovednému subjektu v oblasti verejnej správy. Ide teda o protiprávne konanie\nalebo nečinnosť zodpovednej osoby, ktoré spočíva v nesplnení procesnej povinnosti uloženej príslušným\nprávnym predpisom. Na rozdiel od ostatných iných správnych deliktov majú správne poriadkové delikty\nprocesnoprávnu povahu.\n48. Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z., za porušenie ktorého bol žalobca sankcionovaný\npreskúmavanými rozhodnutiami, obsahuje vymedzenie skutkovej podstaty správneho poriadkového\ndeliktu. Aby bolo možné určité konanie (resp. opomenutie konania) označiť ako správny delikt,\n\nmusí takéto konanie naplniť pojmové znaky správneho deliktu. Znakmi skutkovej podstaty správneho\nporiadkového deliktu sú objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka. Objektom správneho\nporiadkového deliktu v prejednávanom prípade je ochrana nerušeného priebehu kontrolného procesu,\nv rámci ktorého správny orgán vykonáva kontrolu. Objektívnu stránku správneho poriadkového deliktu\npredstavuje marenie, sťažovanie, či narúšanie postupu alebo priebehu konania v oblasti verejnej správy\ntým, že subjekt neplní svoje procesné povinnosti, resp. neposkytuje súčinnosť uloženú príslušným\nprávnym predpisom. Subjektom (páchateľom) správneho poriadkového deliktu je spravidla fyzická\nosoba alebo právnická osoba napĺňajúca objektívnu stránku správneho poriadkového deliktu, v tomto\nprípade právnická osoba. Subjektívnu stránku predstavuje zavinenie. V prípade správnych poriadkových\ndeliktov sa vždy nevyžaduje úmysel, a preto sa subjekt môže dopustiť správneho poriadkového deliktu\naj z nedbanlivosti. Zavinenie sa tak pri správnych poriadkových deliktoch v zásade neskúma, a to aj\npreto, že tento druh správneho deliktu je prejednávaný na základe zásady oportunity.\n49. Z administratívneho spisu mal správny súd za jednoznačne preukázané, že žalobca bol zo strany\núradu celkovo päťkrát vyzvaný na predloženie dokladov a poskytnutie súčinnosti (a to výzvami zo\ndňa 25.10.2018, 29.11.2018, 15.01.2019, 13.06.2019 a zo dňa 22.07.2019) za účelom výkonu kontroly\nzameranej na dodržiavanie ustanovení § 63 až § 65a zákona č. 5/2004 Z. z., upravujúcich povinnosti\nzamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím, za rok 2015. Žalobca síce na\npredmetné výzvy reagoval vyjadrujúc nesúhlas či už so zložením kontrolnej komisie, alebo opakovane\nvzniesol námietku premlčania, avšak danú reakciu nepochybne nemožno považovať za poskytnutie\nsúčinnosti v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z. z. Žalobca ani jeden z požadovaných dokumentov\núradu nepredložil. Z uvedeného dôvodu postupoval úrad v súlade s § 16 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z.\na žalobcovi ako kontrolovanému subjektu uložil poriadkovú pokutu. Inak povedané, úrad mal zákonný\ndôvod pre uloženie poriadkovej pokuty žalobcovi, a teda nemožno súhlasiť so žalobcom, ktorý namietal\nabsenciu dôvodu pre jej uloženie.\n50. Pokiaľ teda ide o prvú kľúčovú námietku žalobcu, týkajúcu sa ním namietaného nezákonného\npostupu úradu pri výkone kontroly spočívajúceho v absencii dôvodov pre uloženie poriadkovej pokuty\ns ohľadom na ním vznesenú námietku premlčania, túto vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.\n51. V tejto súvislosti správny súd v prvom rade uvádza, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že už\npri výkone prvej kontroly (za rok 2016) došlo nielenže k preukázaniu viacerých porušení zákona zo strany\núradu, ale zároveň právoplatným rozhodnutím zo dňa 27.02.2020 žalovaný zrušil rozhodnutie úradu\nč. j. BA1/RSK/ZAM/2019/42078.2019/383124 zo dňa 03.12.2019 a vec viac nevrátil úradu na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie, čím došlo podľa názoru žalobcu k definitívnemu potvrdeniu stavu, podľa ktorého\nnebola žalobcovi uložená žiadna povinnosť zaplatiť odvod za údajné neplnenie povinností zamestnávať\nosoby so zdravotným postihnutím, a bola tým tiež potvrdená dôvodnosť jeho námietok. V uvedenom\nprípade totiž išlo o kontrolu za rok 2016 a nie za rok 2015. Tieto skutočnosti sú v prejednávanej veci\nbezpredmetné a nemajú žiaden vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V prípade uvádzanom\nžalobcom nešlo o uloženie poriadkovej pokuty, ale o uloženie povinnosti zaplatiť odvod za nesplnenie\npovinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2016.\n52. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že zákon č. 5/2004 Z. z. neurčuje, že by povinnosť\nzamestnávateľa preukázať úradu plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím\nna celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho\nkalendárneho roka podliehala kontrolnej činnosti len do určitého obdobia s tým, že po jej márnom uplynutí\nby sa na porušenie tejto povinnosti neprihliadalo. To znamená, že úradu nič nebránilo začať kontrolu. Na\ntejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani fakt, že konanie o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu\nverejnej správy, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovaný upustil od výkonu kontroly zamestnávania\nosôb so zdravotným postihnutím za kontrolné obdobie kalendárneho roka 2015 voči žalobcovi, bolo\nzastavené. Dôvodom v danom prípade bolo späťvzatie žaloby zo strany žalobcu.\n53. Čo sa týka rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa\n25.01.2018, ktorý doložil žalobca k podanej žalobe, správny súd uvádza, že závery uvedené\nv tomto rozsudku nemožno aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko v ňom najvyšší súd preskúmaval\nrozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia a riešil námietku premlčania práva predpísať penále podľa\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Uvedená právna norma\n\nobsahuje presné zákonné ustanovenie § 147 ods. 1, v ktorom je vymedzené, kedy sa právo predpísať\npoistné premlčí. Takéto ustanovenie však v prejednávanej veci absentuje.\n54. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023\nkonštatoval, že „Podľa názoru veľkého senátu kasačného súdu je však správnejší starší právny\nnázor a úpravu premlčania v súkromnom práve (vrátane odchýlok tejto úpravy, ktoré sa vzťahujú na\nrôzne skupiny subjektov, ako napr. spotrebitelia) nemožno bez ďalšieho aplikovať vo verejnoprávnych\nvzťahoch. Premlčanie totiž nie je inštitútom typickým len pre občianske (resp. širšie súkromné) právo,\nz ktorého by bol prenesený do verejného práva (porov. v tomto zmysle ešte rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu sp. zn. Cz 119/58, judikát R 82/1958). Okrem toho pojem a účinky premlčania sú odlišne upravené\naj v rôznych ustanoveniach právnych predpisov, ktoré upravujú verejnoprávne vzťahy. Niektoré právne\npredpisy, ako napríklad § 85 Daňového poriadku (zákona č. 563/2009 Z. z.) v znení neskorších predpisov\nalebo § 60 Colného zákona (č. 199/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov, celkom zreteľne ustanovujú,\nže na premlčanie sa prihliadne iba na námietku dlžníka. Na druhej strane napríklad § 87 ods. 1 Trestného\nzákona výslovne ustanovuje, že trestnosť činu zaniká už okamihom uplynutia premlčacej doby, a preto\njej uplynutie vedie podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku spravidla k neprípustnosti trestného\nstíhania bez toho, aby sa obvinený musel tohto následku dovolávať. Už táto zásadne odlišná úprava v\ndvoch pododvetviach verejného práva svedčí proti tomu, aby sa pojem a účinky premlčania vo verejnom\npráve vymedzili analogickou aplikáciou ustanovení súkromného práva. Preto treba účinky premlčania\nvo verejnom práve riešiť predovšetkým na základe ustanovení tých právnych predpisov, ktoré upravujú\nverejnoprávny nárok, o ktorého premlčanie ide, prípadne podľa ďalších právnych predpisov, ktorých\npoužitie právny poriadok pre tento prípad normuje. Až zovšeobecním získaným z týchto ustanovení\nmožno dospieť k názoru, či sa premlčanie v danom prípade viac blíži úprave v súkromnom alebo inom\n(napr. trestnom) práve a či na základe toho možno použiť zásady jedného z nich, prípadne či sú splnené\nzákladné predpoklady analogiae legis alebo iuris, najmä existencia nezamýšľanej medzery v práve\n(porov. podrobne D., F. Metodologie nalezání práva. Úvod do právní argumentace. 2. vydanie. Praha :\nC. H. Beck, 2011, s. 222 a nasl.).“\n55. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide nesporne o verejnoprávny vzťah medzi\nžalobcom a žalovaným, nemožno v žiadnom prípade aplikovať všeobecnú premlčaciu lehotu ustanovenú\nsúkromnoprávnou normou (Občianskym zákonníkom) tak, ako to požadoval žalobca. Zákonodarca\nv uvedenej právnej norme neustanovuje žiadnu lehotu, v rámci ktorej je potrebné začať kontrolu v\npredmetnej veci. Ak by zákonodarca mal takýto úmysel, t. j. stanoviť lehotu, v rámci ktorej je možné\npredmetnú kontrolu začať, tak by tak urobil, a to predovšetkým s ohľadom na samotný účel lehôt.\nZmyslom právneho inštitútu lehôt je totiž zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí,\nčasového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch.\n56. Poriadková pokuta predstavuje určitú administratívno-procesnú sankciu za poriadkový delikt,\nktorým bolo protiprávne konanie žalobcu – jeho nečinnosť, ktorú ako kontrolovaný subjekt ani po\nopakovaných výzvach zo strany úradu neodstránil, požadované doklady nepredložil a naďalej sťažoval/\nmaril výkon kontroly. Svojvoľné odmietnutie splnenia procesnej povinnosti zo strany žalobcu ide na vrub\ntoho účastníka konania, ktorý sa nemôže opakovane brániť nesplneniu procesnej povinnosti tým, že\nopakovane vznáša námietku premlčania. Úrad v prvostupňovom rozhodnutí správne poznamenal, že\nopakované podávanie námietok a vyjadrení, bez preukázania dokumentov potrebných k vyhodnoteniu\nkontrolných zistení a k vypracovaniu výsledného materiálu, nie je možné v zmysle zákona č.\n10/1996 Z. z. považovať za súčinnosť pri kontrole. V neposlednom rade správny súd uvádza, že na\nžalobcom opakovane vznesenú námietku premlčania správne orgány žalobcovi reagovali, pričom zákon\nneustanovuje predpísanú formu, akou to majú realizovať.\n57. Po ustálení záveru o nesplnení povinnosti ustanovenej v § 12 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z.\nz. žalobcom ako kontrolovaným subjektom ostalo správnemu súdu posúdiť druhú kľúčovú námietku\nžalobcu, ktorou bola namietaná zákonnosť uloženia pokuty a jej výšky.\n58. V prípade správneho trestania správny súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie\nsankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na\nsubjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou\nvoľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri\ntakomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť\n\nporušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti tak, aby uložená\npokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho\nsprávania sa dotknutej osoby. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a takýto postup\nsprávnych orgánov je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Je preto potrebné, aby správny\norgán nielen rozhodol, ale tiež vysvetlil, ako konkrétne sa v rámci svojej správnej úvahy vysporiadal s\notázkou závažnosti správneho deliktu, okolnosťami, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, osobou, ktorá\nsa deliktu dopustila, následkami deliktu ako aj konkrétnymi okolnosťami, ktoré predchádzali spáchaniu\ndeliktu.\n59. Predpokladom pre uloženie pokuty podľa § 16 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z. je nesplnenie povinnosti\nustanovenej v tomto zákone a s tým spojené znemožnenie priebehu kontroly, marenie výsledku kontroly\nalebo nápravy zistených nedostatkov. Výška poriadkovej pokuty, ktorú môže orgán pokuty uložiť, je\nstanovená hornou hranicou 650 eur. Pri určovaní výšky poriadkovej pokuty orgán kontroly prihliada na\nmieru sťaženia výkonu kontroly alebo marenia výsledku kontroly. V prejednávanej veci bola žalobcovi\nuložená poriadková pokuta v maximálnej sume 650 eur.\n60. V tejto súvislosti považoval správny súd za potrebné poznamenať, že zodpovednosť za nesplnenie\npovinnosti je v tomto prípade založená na objektívnom princípe, a teda sa posudzuje bez ohľadu na\nzavinenie. Fakticky ide o zodpovednosť za výsledok, nakoľko subjektívna stránka (zavinenie) nie je\nsúčasťou skutkovej podstaty prejednávaného správneho poriadkového deliktu. Je to dané tým, že už\nlen samotná skutočnosť, že určité konanie, správanie, je zákonodarcom formálne vyhlásené za správny\nporiadkový delikt, vyjadruje jeho spoločenskú nebezpečnosť a závažnosť.\n61. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, správny súd mal za to, že úrad ako prvostupňový správny\norgán sa pri rozhodovaní o nej vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré majú významný vplyv\nna rozhodovanie o výške uloženej poriadkovej pokuty a správnu úvahu použil v súlade so zákonom.\nV prvostupňovom rozhodnutí skonštatoval, že pokutu uložil v maximálnej stanovenej výške 650 eur\npovažujúc ju za primeranú a neohrozujúcu finančnú existenciu žalobcu. V rámci správnej úvahy\nprihliadol na skutočnosť, že žalobca svojím konaním spôsobil, že zistenia týkajúce sa splnenia\njeho povinností pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím nemohli byť vyhodnotené\na nemohol byť vypracovaný výsledný materiál z kontroly. Nesplnenie povinnosti žalobcu, t. j.\nnepredloženie požadovaných dokladov malo za následok nemožnosť vyhodnotenia skutočnosti, či\nžalobca v stanovenom rozsahu zamestnával zákonom určený počet občanov so zdravotným postihnutím\nresp. či povinný počet občanov so zdravotným postihnutím plnil iným zákonným spôsobom. Žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí správne skonštatoval, že neposkytnutie požadovanej súčinnosti zmarilo výkon\nkontroly v plnom rozsahu. Bol preto zákonný dôvod na uloženej maximálnej výšky pokuty.\n62. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že správne orgány svoju diskrečnú právomoc\npoužili v rámci zákonného rámca, pričom svoje rozhodnutia dostatočným spôsobom zdôvodnili, a preto\nsprávna úvaha pri výške poriadkovej pokuty (aj vzhľadom na represívno-výchovnú funkciu tejto pokuty)\nbola použitá v súlade so zákonom. Zároveň bol zachovaný aj primerane vyvážený vzťah medzi použitými\nprostriedkami (vrátane výšky pokuty) a sledovaným cieľom.\n63. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných\nnámietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa §\n190 SSP zamietol.\n64. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n65. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty\nna podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci\nsa už skôr\nzačalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť\ntohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,\nže\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}