{"guid": "3c8e7287-6b6a-47fa-939b-7440b50c8fa2:9cda616a-3478-4f03-8800-63a6d71b8e8f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200638.4", "spisova_znacka": "BA-6S/104/2020", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/104/2020 z 4. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 4. júla 2025, sp. zn. BA-6S/104/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200638.4", "identifikacne_cislo": "1020200638", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "datum_vydania": "2025-07-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodstránitelné podmienky konania"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/525", "nazov": "zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/525", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/525-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-54.odsek-2.pismeno-k", "nazov": "§ 54 ods. 2 písm. k) zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-54.odsek-2.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-1", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-54"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cda616a-3478-4f03-8800-63a6d71b8e8f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200638.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200638.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200638.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/104/2020\n1020200638\n04. 07. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020200638.4\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova\n1667/14, 851 02 Bratislava – Petržalka, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o.,\nHrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia\nSlovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti ďalšieho\núčastníka 1/: IKEA Industry Slovakia s. r. o., Továrenská 2614/19, Malacky, IČO: 31 354 572, právne\nzastúpený: Advokátskou kanceláriou Mikulášová & Partners s.r.o., so sídlom Ventúrska 18, 811 01\nBratislava, IČO: 47 256 222, ďalšieho účastníka 2/: Mesto Malacky, Bernolákova 5188/1A, Malacky, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4670/2020-1.1, číslo 962/2020 z 17.02.2020,\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu\n\nodmieta.\n\nII. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 28.04.2020 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len\n„správna žaloba“) sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného\no rozklade č. sp. 4670/2020-1.1, číslo: 962/2020 zo dňa 17.02.2020 (ďalej aj ako „rozhodnutie o rozklade“\nalebo „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým minister životného prostredia zamietol rozklad\nžalobcu proti záverečnému stanovisku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru\nposudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) č. 4998/2019-1.7/fr,\n37557/2019 zo dňa 11. 10. 2019 (ďalej len „záverečné stanovisko“), ktorým ako ústredný orgán štátnej\nsprávy starostlivosti o životné prostredie podľa § 1 ods. 1 písm. a) a § 2 ods. 1 písm. c) zákona č.\n525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, ako správny orgán podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a\nako príslušný orgán podľa § 3 písm. k) v spojení s § 54 ods. 2 písm. k) zákona č. 24/2006 Z. z. o\nposudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o EIA“) a rozhodol podľa § 37 zákona o EIA a podľa § 46 a § 47 správneho\nporiadku, že súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti „Navýšenie výrobných kapacít“, navrhovateľa ďalšieho účastníka v 1. rade za predpokladu dodržania podmienok určených v predmetnom záverečnom\nstanovisku. Žalovaný rozhodnutím o rozklade záverečné stanovisko potvrdil.\n2. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť\na súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/104/2020,\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným\n\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn.\nBA-6S/104/2020.\n3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným\nzáujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n4.\nPodľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n5.\nPodľa § 5 ods. 12 SSP správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie\npráva.\n6. Podľa § 28 SSP správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby,\nktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné\nuplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na\nzneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.\n7. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.\n8. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej\nlen \"zainteresovaná verejnosť\") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní\nvo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).\n9. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený\nverejný záujem v oblasti životného prostredia.\n10. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak\nžaloba bola odmietnutá.\n11. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie\nkonania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.\n12. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n13. Podľa § 3 písm. s) zákona o EIA na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je\ndotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem\nna takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a\nspĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.\n14. Podľa § 22 ods. 1 zákona o EIA ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť\nalebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti\nalebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je\nnavrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom\npotrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil\nk navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa § 29.\n17. Podľa § 23 ods. 1 zákona o EIA príslušný orgán do siedmich pracovných dní od doručenia zámeru\npodľa § 22 zašle zámer povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej\nobci. Príslušný orgán zverejní bezodkladne prostredníctvom webového sídla ministerstva zámer a\noznámenie o predložení zámeru, ktoré obsahuje základné údaje o navrhovanej činnosti a základné\n\núdaje o navrhovateľovi. Základnými údajmi o navrhovanej činnosti sú názov, miesto realizácie, predmet\nčinnosti a základnými údajmi o navrhovateľovi sú názov, adresa alebo sídlo navrhovateľa.\n18. Podľa § 24 ods. 1 zákona o EIA príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom\nwebovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o\na) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov,\nkonaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu\nvplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,\nb) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní\nalebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,\nc) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o navrhovanej činnosti\nalebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,\nd) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,\ne) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa\n§ 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,\nf) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o\nkonaní verejného prerokovania,\ng) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne,\nktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok\nalebo otázok,\nh) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona,\nnajmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie\nštádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,\ni) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.\n19. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených\nv tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo\njej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z\nosobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem\nna navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny\npriamo dotknuté.\n20. Podľa § 37 ods. 1 zákona o EIA výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo\njej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre\nďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom posudzovania vplyvov podľa § 18 ods.\n1, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante\nodsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku.\n22. Podľa § 37 ods. 4 zákona o EIA v záverečnom stanovisku príslušný orgán okrem celkového\nhodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny uvedie, či s jej realizáciou súhlasí alebo\nnesúhlasí, za akých podmienok s ňou súhlasí a v ktorom realizačnom variante, ako aj požadovaný\nrozsah poprojektovej analýzy (§ 39 ods. 2).\n23. Podľa § 37 ods. 5 zákona o EIA podrobnosti o obsahu záverečného stanoviska sú uvedené v prílohe\nč. 12.\n24. Podľa § 37 ods. 6 zákona o EIA príslušný orgán doručí záverečné stanovisko do 30 dní od jeho\nvydania navrhovateľovi, rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci\na zverejní ho bezodkladne na webovom sídle ministerstva a na úradnej tabuli, ak ju má k dispozícii.\n25. Podľa § 64 zákona o EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom\nkonaní okrem\na) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,\nb) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,\nc) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,\nd) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,\n\ne) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,\nf) konfliktu záujmov podľa § 63a.\n26. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje\npovaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa\nmá pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste\nohliadky.\n27. Správny súd po oboznámení sa s dôvodmi správnej žaloby, s obsahom administratívneho spisu\nžalovaného a prvostupňového orgánu, s obsahom rozhodnutia prvostupňového orgánu a žalovaného,\nvychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), viazaný\nžalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že je daný zákonný dôvod na odmietnutie žaloby.\n28. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil nasledovné skutočnosti:\n28.1 Dňa 20.02.2019 navrhovateľ – ďalší účastník v 1. rade doručil žalovanému podľa § 22 ods. 1\nzákona o EIA zámer „Navýšenie výrobných kapacít“ vypracovaný podľa prílohy č. 8a k zákonu o EIA.\nÚčelom navrhovanej činnosti bolo navýšenie výrobných kapacít z pôvodne schválených 375 000 m3\ndrevotrieskových dosiek za rok na 450 000 m3 drevotrieskových dosiek za rok. Navrhovaná činnosť si\nnevyžadovala žiadnu dodatočnú inštaláciu technologických celkov.\n28.2 Žalovaný upovedomil o začatí konania a zaslal potrebnú dokumentáciu podľa § 23 ods. 1 zákona\no EIA dotknutým orgánom a obci listom č. 4998/2019-1.7/fr, 10880/2019 zo dňa 25.02.2019. Zámer\nnavrhovanej činnosti bol súčasne dňa 26.02.2019 zverejnený na webovom sídle žalovaného.\n28.3 Žalovaný vydal dňa 11.10.2019 záverečné stanovisko, v ktorom rozhodol, že súhlasí s realizáciou\nnavrhovanej činnosti za predpokladu dodržania príslušných platných právnych predpisov a splnenia\npodmienok a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI.3 záverečného stanoviska, ktoré bolo\nzverejnené na webovom sídle žalovaného dňa 18.10.2019.\n28.4 Proti záverečnému stanovisku podal dňa 04.11.2019 žalobca rozklad, v ktorom namietal, že sa\nnemohol zúčastniť konzultácie, hoci o to výslovne žiadal. Tiež namietol nezabezpečenie vysokej úrovne\nochrany životného prostredia a porušenie práva verejnosti na informácie o životnom prostredí tým, že\nneboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom. V rozhodnutí žalovaného o rozklade sa uvádza,\nže žalobca v rámci prvostupňového konania zaslal pripomienky k zámeru, a teda bol oboznámený\ns dokumentáciou zverejnenou na webovom sídle žalovaného, mal možnosť sa k nej vyjadriť a toto\nprávo aj využil. Táto skutočnosť je potvrdená aj obsahom záverečného stanoviska, v ktorom sa\nžalovaný vysporiadal s pripomienkami žalobcu k zámeru na strane 24 až 32 a v napadnutom rozhodnutí\nžalovaného sa vysporiadal s námietkami uvedenými v rozklade žalobcu na strane 5 až 7.\n28.5 V administratívnom spise sa nachádza vyjadrenie žalobcu zo dňa 01.03.2019. Obsah pripomienok\nžalobcu k predmetnému zámeru tvorili pripomienky dopravného napojenia, umiestnenia zastávky\nhromadnej dopravy, riešenia parkovacích miest, pripomienky súvisiace s ochranou zelene, prírody\na krajiny, ochrany vôd, existujúcej zástavby. Navrhol realizovať lokálny parčík, zámer prispôsobiť\nokolitej vegetácii, zabezpečiť náhradnú výsadbu, sadové a parkové úpravy, aplikovať zelené steny,\nrealizáciu zatrávnenej strechy, vyjadrenie statika overiť oponentským posudkom, vykonať geologický\na hydrologický prieskum ako aj zhodnotenie kanalizácie, dôsledne dodržiavať zákon o odpadoch\na overiť súlad s územným plánom. Žiadal tiež, aby súčasťou stavby bolo aj nehnuteľné umelecké dielo\nneoddeliteľné od samotnej stavby – socha, plastika, reliéf, fontána a aby sa overilo, či nie je navrhovaná\nčinnosť situovaná na ornej pôde. Prvostupňový orgán v záverečnom stanovisku na pripomienky žalobcu\nreagoval predovšetkým tým, že navrhovaná činnosť nepredpokladá žiadnu novú stavebnú činnosť, ale\nbude sa realizovať v existujúcom objekte výrobného závodu.\n28.6 V administratívnom spise sa nachádza žiadosť žalobcu zo dňa 13.09.2019 o podklady rozhodnutia\na žiadosť o konzultácie. Vo vzťahu k tomuto podaniu žalobcu žalovaný zdôvodnil postup orgánov verejnej\nsprávy v rozhodnutí o rozklade na strane 5 a 6.\n29. Z obsahu žaloby správny súd zistil, že jej vnútornú štruktúru a obsah tvorí:\n\n29.1 článok 3 – žalobné body, ktoré žalobca vymedzil poukazom na § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) SSP\nbez ich bližšej konkretizácie a rozvinutia;\n29.2 článok 3.1. – body 1 až 10 – citácia právnych predpisov so všeobecným dôvetkom žalobcu, že\nočakával procesné vybavenie veci k naplneniu práv verejnosti, ku ktorému však neprišlo a žalovaný mal\nkonať v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv\nžalobcu. V čom konkrétne malo spočívať porušenie práv žalobcu a nenaplnenie zákonných štandardov\nprocesného postupu, žalobca neuviedol;\n29.3 článok 3.2 – body 1 až 6 – citácia právnych predpisov, body 7 a 8 obsahujú názor žalobcu, že\nbolo nesprávne aplikované ustanovenie § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o EIA, že došlo k porušeniu práva\nverejnosti podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o EIA tým, že neboli informácie sprístupnené verejnosti\npredpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom bolo podmienené nahliadnutím do spisu\npodľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, čo považuje žalobca za nezákonný postup. Žalobca tiež namietol,\nže mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie, čo bolo v rozpore s § 63 zákona o EIA;\n29.4 článok 3.2 – bod 9 obsahuje odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1 So 115/2010 týkajúci sa nedostatočného odôvodnenia, bez bližšej špecifikácie, vo vzťahu ku ktorej\nčasti rozhodnutia žalovaného sa majú závery tohto rozsudku aplikovať a prečo; bod 10 až 12 – obsahuje\ncitáciu právnych predpisov, bod 13 až 15 obsahuje opis administratívneho konania;\n29.5 článok 3.2 – bod 16 až 29 obsahujú citáciu právnych predpisov, všeobecnú formuláciu o kvalite\nodôvodnenia rozhodnutia a poukaz na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bez uvedenia\ntoho, vo vzťahu k akej konkrétnej časti rozhodnutia žalobca považuje za relevantné poukázať na právne\nzávery týkajúce sa požiadaviek kladených na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobca\nv bodoch 23, 27 a 32 uviedol všeobecné a vágne tvrdenie, bez uvedenia súvislosti s konkrétnou\nprejednávanou vecou, že podľa neho žalovaný nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Žalobca\nneuviedol však nič bližšie na vec sa vzťahujúce;\n29.6 článok 3.2 – obsahuje názor žalobcu na povinnosť žalovaného previesť administratívny spis do\nelektronickej podoby, citáciu právnych predpisov (body 30, 31, 33 až 42, 44, 45, 46). V bodoch 43 a 47\nžalobca zopakoval, že rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné.\n29.7 článok 4 obsahuje návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a článok 5 žalobný návrh.\n30. Z vyššie popísaného obsahu žaloby správny súd zistil, že táto obsahuje citácie právnych\npredpisov, všeobecné právne poučky, poukazy na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nbez uvedenia konkrétneho súvisu s prejednávanou vecou a bez špecifikácie kontextu, do ktorého\nmá žalobca úmysel zarámcovať uvedenú judikatúru. Záverečné stanovisko ako aj rozhodnutie\nžalovaného obsahujú v odôvodnení detailný opis priebehu konania, obsahu doručených stanovísk,\nako aj vysporiadanie sa s výhradami žalobcu vznesenými v konaní. Záverečné stanovisko obsahuje\nkonkrétne požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli z konania. V tejto súvislosti\nsprávny súd poukazuje na logický rozpor medzi žalobou a obsahom administratívneho spisu, pretože\npokiaľ žalobca poukazuje v žalobe na to, že informácie o navrhovanej činnosti neboli sprístupnené\nverejnosti a žalobcovi predpísaným spôsobom, no na strane druhej práve na základe sprístupnenia\ninformácií verejnosti prvostupňovým orgánom žalobca ako dotknutá verejnosť v administratívnom konaní\nreagoval a uplatňoval svoje výhrady, a to bez ohľadu na to, či tieto výhrady boli všeobecné alebo\nkonkrétne, žalobca tak zaťažil svoju argumentáciu protirečivosťou.\n31. K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 20.08.2020 tak, že vo vzťahu k článku 3.1 nie je zrejmé, aké právo\nžalobcu malo byť porušené, táto námietka je nezrozumiteľná. Žalobca sa stal účastníkom konania tak,\nže podaním zo dňa 01.03.2019 zaslal k zámeru (hoci vo svojom podaní sa domáha práv vyplývajúcich\nz ustanovení o zisťovacom konaní) celkom 39 pripomienok a súčasne žiadal o zvolanie ústneho\npojednávania bez toho, aby špecifikoval dôvod a účel ústneho konania. Žalovaný zaslal dňa 28.08.2019\nvšetkým účastníkom konania, vrátane žalobcu, upovedomenie o podkladoch rozhodnutia a zároveň\nich poučil o možnosti doplniť podklady, vyjadriť sa k nim, ako aj o práve nazrieť do administratívneho\nspisu, pričom uviedol miesto, čas a lehotu, v ktorej je možné nazrieť. Na toto upovedomenie reagoval\nžalobca zaslaním emailu zo dňa 13.09.2019, ktorým žiadal o zaslanie kópie administratívneho spisu\n\ndo elektronickej schránky. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v žalobe netvrdí porušenie verejného\nzáujmu v oblasti životného prostredia. Žalobca ani nevedel správne označiť predmet správneho konania,\nktorým je zámer resp. povinné hodnotenie a nie zmena navrhovanej činnosti resp. zisťovacie konanie.\nŽalobca podáva na správny súd takmer identické správne žaloby, zasiela enormné množstvo prakticky\nidentických podaní bez oboznámenia sa žalobcu so zverejnenou dokumentáciou a bez skutočného\nzáujmu o rozhodovanie vo veci samej, z čoho možno usúdiť, že žalobca nesleduje cieľ ochrany životného\nprostredia. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Ďalší účastník v 2. rade sa dňa 22.11.2024 vyjadril, že\nžaloba nie je podaná dôvodne. Ďalší účastník v 1. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.11.2024 poukázal\nna šikanózny charakter správnej žaloby a poukázal na zjavný nesúvis pripomienok žalobcu s predmetom\nnavrhovanej činnosti, ktorá nespočívala v stavebnej činnosti, keďže sa mala realizovať v existujúcom\nvýrobnom závode. Navrhol žalobu odmietnuť alebo zamietnuť. Vyjadrenie ďalších účastníkov bolo\ndoručené žalobcovi dňa 15.01.2025 s možnosťou vyjadrenia sa v lehote 30 dní od doručenia, ktorú\nžalobca nevyužil.\n32. Správny súd poukazuje na nasledovné právne závery uvedené v rozsudku Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/3/2024 zo dňa 21.02.2025 (v právnej veci totožného žalobcu\nproti Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky), ktoré na prejednávanú vec ako relevantné\naplikoval:\n„27. Úvodom najvyšší správny súd poukazuje na súvisiacu a plne aplikovateľnú prejudikatúru ako\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), tak kasačného súdu. Najvyšší súd\nv uznesení sp. zn. 7Sžik/3/2017 zo dňa 31. júla 2018, okrem iného dôvodil, že „Právnym základom\nzákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, ktorý ukladá\npovinnosť všetkým štátnym orgánom, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou, to znamená v súlade s princípmi,\nktoré sú garantované v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho\nštátu. Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že\nbol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Uplatnenie práva zaručeného čl.\n46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje zákon.“.\n28. Na vyššie uvedené uznesenie najvyššieho súdu nadviazal (resp. z neho vychádzal) kasačný súd,\nkeď v uznesení sp. zn. 6Svk/14/2021 zo dňa 23. februára 2022 dôvodil, že (i) „Zároveň najvyšší správny\nsúd zdôrazňuje, že právo na prístup k súdu neplatí absolútne, môže byť teda za účelom zabezpečenia\nefektívneho výkonu spravodlivosti obmedzené. O aké obmedzenia sa jedná vyplýva primárne z právnych\npredpisov majúcich procesný charakter s tým, že obmedzenie môže konkrétne spočívať napríklad v\nuložení primeraných časových lehôt (napríklad podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo\nveci MPP Golub proti Ukrajine z 18. októbra 2005, číslo sťažnosti 6778/05 - uloženie primeraných lehôt\na procesných podmienok na uplatňovanie nárokov môže podporiť správne spravovanie spravodlivosti\nzaistením právnej istoty a právoplatnosti a ochranou možných odporcov pred starými nárokmi, voči\nktorým môže byť zložité brániť sa z dôvodu uplynutého času), v kladení istých formálnych požiadaviek na\nurčité typy podaní adresovaných súdu, spoplatnení súdneho konania (napríklad rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva vo veci Kreuz proti Poľsku z 19. júna 2001, číslo sťažnosti 28249/95, prípadne\nrozsudok vo veci Stankov proti Bulharsku z 12. júla 2007, číslo sťažnosti 68490/01), v povinnom právnom\nzastúpení (Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku Meftah a iní proti Francúzsku z 26. júla 2002,\nčíslo sťažnosti č. 32911/96, 35237/97 a 34595/97 napríklad uviedol, že osobitná povaha konania môže\nodôvodňovať použitie služieb špecializovaných obhajcov). Zároveň platí pravidlo, že obmedzenia nesmú\nzamedziť alebo obmedziť prístup osoby takým spôsobom alebo v takom rozsahu, aby bola poškodená\nsamotná\npodstata tohto práva (napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Harrison McKee\nproti Maďarsku z 03. júna 2014, číslo sťažnosti 22840/07, bod 21).“ (bod 36); (ii) „Podľa názoru\nnajvyššieho správneho súdu (odhliadnuc od obmedzení uvedených v predchádzajúcom bode) povahu\nobmedzenia, a teda výnimky zo všeobecnej aplikácie článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, predstavuje\naj výnimočné neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby zo strany súdu, za predpokladu, že nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva (§\n5 ods. 12 SSP). Jedná sa o všeobecné východisko (princíp), ktorý je následne v ďalších ustanoveniach\nSprávneho súdneho poriadku bližšie špecifikovaný a rozvinutý. V tomto smere je kľúčovým ustanovenie\n§ 28 SSP, v zmysle ktorého neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej\nosoby a právnickej osoby zo strany súdu bude spočívať v odmietnutí správnej žaloby z dôvodu, že\n\ntáto má buď zjavne šikanózny charakter, alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné\nuplatňovanie. Z uvedeného je zrejmé, že k odmietnutiu správnej žaloby podľa § 28 SSP môže dôjsť na\nzáklade troch dôvodov - šikanózny charakter správnej žaloby, správnou žalobou sa sleduje zneužitie\npráv, či jeho bezúspešné uplatňovanie. O aký prípad v praxi pôjde bude závisieť výlučne od konkrétnych\nokolností prejednávanej veci s tým, že bude úlohou a zároveň povinnosťou súdu takéto správanie\nriadne identifikovať a vzhľadom na to, že sa bude jednať o celkom výnimočný postup, aj presvedčivo\nodôvodniť. Z uvedeného teda vyplýva, že aplikácia princípu zákazu zneužitia práva by mala byť výlučne\nvýnimočnou a hraničnou možnosťou - ultima ratio.“; (bod 37); (iii) „V tomto smere aj s odkazom na\nrozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 10. novembra 2005, sp. zn. 1Afs/104/2005\nmožno pod zneužitím práva rozumieť cit.: „(...) situace, kdy někdo vykoná své subjektivní právo k\nneodůvodněné újmě někoho jiného nebo společnosti; takovéto chování, jímž se dosahuje výsledku\nnedovoleného, je jenom zdánlivě dovolené. O chování toliko zdánlivě dovolené jde z toho důvodu,\nže objektivní právo nezná chování zároveň dovolené a zároveň nedovolené; vzhledem k tomu, že ze\nzásady lex specialis derogat legi generali vyplývá, že zákaz zneužití práva je silnější, než dovolení\ndané právem, není takové chování výkonem práva, ale protiprávním jednáním (viz. Knapp, V.: Teorie\npráva. C. H. Beck, Praha, 1995, s. 184-185). Výkonu práva, který je vlastně jeho zneužitím, proto\nsoud neposkytne ochranu. (...) Nejvyšší správní soud podotýká, že institut zákazu zneužití subjektivních\npráv (k ničím neodůvodněné újmě jiného či k ničím neodůvodněné újmě společnosti, tj. konec konců\njejích členů) představuje materiální korektiv formálního pojímání práva, prostřednictvím něhož se do\nprávního řádu vnáší hledisko ekvity (spravedlnosti). Zákon, jenž je ze své povahy obecný, nemůže\npojmově pamatovat na všechny myslitelné životní situace, které mohou za jeho účinnosti nastat. V\ndůsledku toho se může přihodit, že určité chování formálně vzato - ve skutečnosti ovšem pouze zdánlivě,\njak bylo vyloženo výše - odpovídá právní normě (či lépe řečeno: dikci právního předpisu), avšak je\nzároveň pociťováno jako zjevně nespravedlivé, neboť v rozporu s určitými základními hodnotami a s\nrozumným uspořádáním společenských vztahů působí jiným újmu. Takové chování má potom povahu\nnikoliv výkonu subjektivního práva, nýbrž jeho (právem reprobovaného) zneužití. Zároveň je zapotřebí\nzdůraznit, že zákaz zneužití práva představuje výjimku z pravidla; proto nelze např. předem paušálně\nříci, že o zneužití práva by se již nejednalo tam, kde by dalšími členy spolku byly tři, pět, deset či kolik\ndalších osob, mezi nimiž a žalobcem by již neexistovaly úzké rodinné vazby. Jinak řečeno, nelze předem\na obecně stanovit s matematickou přesností - ostatně právo není matematika -, kdy se zákazu zneužití\n- jakožto výjimky z pravidla - použije a kdy nikoliv. Vše záleží na okolnostech konkrétního případu a\nna soudcovskému uvážení a rozmyslu. Stanovením přesných pravidel by se popřel smysl a samotná\npodstata institutu zákazu zneužití subjektivních práv; tento institut se musí vyznačovat jistou obsahovou\npružností, aby mohl reagovat na nekonečné množství životních situací, na něž nemůže ve své obecnosti\nprávní norma pamatovat.“ Zákaz zneužitia práva je pravidlo vnútroštátneho práva, vrátane práva\nverejného, ktoré vyplýva z povahy Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu založeného na\nurčitých hodnotách, ku ktorým popri úcte k slobode jednotlivca a ochrany ľudskej dôstojnosti patrí okrem\niného aj úcta k harmonickému sociálnemu poriadku tvoreného právom a odopretia ochrany konaniu,\nktoré právo vedome a zámerne využíva v rozpore s jeho zmyslom a účelom. Zákaz zneužitia práva\nje v istom zmysle ultima ratio, a preto musí byť uplatňovaný nanajvýš reštriktívne a za dôkladného\nvyhodnotenia s inými obdobne dôležitými princípmi vlastnými právnemu poriadku, zvlášť s princípom\nprávnej istoty (porovnaj uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z\n27. mája 2010, sp. zn. 1As/70/2008).“ (bod 38); (iv) „Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že špecifický\nprípad zneužitia práva predstavuje šikana - šikanózne konanie (a tiež obchádzanie zákona a podvod),\npričom v tomto smere šikanózny výkon práva spočíva v tom, že niekto vykonáva svoje právo so zámerom\nspôsobiť inému neprimeranú ujmu (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 31. októbra 2007,\nsp. zn. III. ÚS 374/06), prípadne jeho jediným cieľom je poškodiť iného (rozsudok Najvyššieho súdu\nČeskej republiky zo 07. septembra 2004, sp. zn. 22Cdo/1567/2004). Šikanózne konanie predstavuje\nsvojvoľné uplatňovanie práva (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny\nporiadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 217 s.). Jeho podstata spočíva v tom, že osoba\nvykonáva svoje verejné subjektívne právo nad rámec jeho obsahu. Zámer osoby je úzko spojený s\nvýsledkom konania, teda vykonať svoje verejné subjektívne právo šikanózne sa prejavuje nepriamo v\nzjavne excesívnom alebo v abnormálnom použití platnej právnej úpravy. Najčastejšie sa s touto formou\nzneužívania možno stretnúť pri podávaní návrhov na začatie správneho konania, prípadne správnych\nžalôb bez akéhokoľvek vecného rámca a relevancie ku konkrétne prejednávanej veci. Cieľom takéhoto\nkonania je dosiahnuť maliciózny výsledok v podobe ujmy spočívajúcej v poškodení, sťažení postupu\nsprávneho orgánu / súdu, v jeho zahltení veľkým počtom podaní a pod. V prípade, ak je však motívom\nkonania osoby získať neodôvodnenú výhodu, pôjde skôr o obchádzanie zákona, alebo o podvod.\n\nOdlišnosť medzi obchádzaním zákona a šikanóznym využívaním verejného subjektívneho práva, alebo\nslobody spočíva teda v tom, že kým pri obchádzaní verejné subjektívne právo neexistuje, v prípade\nšikanózneho správania verejné subjektívne právo existuje a je vykonávané nad rámec svojho obsahu\n(Košičiarová, S., Zákaz zneužitia verejných subjektívnych práv a slobôd. In: Acta Universitatis Carolinae,\nIuridica - 4/2021, 77-91 s.). Ďalší typický príklad šikanózneho výkonu práva môže predstavovať\nprípad, kedy účastník konania nevystupuje v súdnom konaní za účelom vyvinutia snahy o meritórne\n(vy)riešenie sporu, ale pre samotné vedenie sporu, to znamená, že vedie spor pre spor (pozri napríklad\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 07. júna 2012, sp. zn. 2As/82/2012, prípadne\nuznesenie z 28. februára 2013, sp. zn. 8As/130/2012). Podstatná je zároveň tá skutočnosť, že takéto\nzneužitie je možné konštatovať výlučne v konkrétnej prejednávanej veci, a teda takéto rozhodnutie\nnevedie k paušálnemu odmietaniu akýchkoľvek podaní toho istého účastníka čo do budúcna. Jedná sa\niba o materiálny korektív formálneho ponímania práva na súdnu ochranu v súlade s princípom ekvity\n(spravodlivosti) a bude vyhradený celkom výnimočným prípadom, u ktorých sa bežný procesný postup\nbude javiť ako neefektívny a súčasne bude zjavné, že podanie vo veci samej (správna žaloba, prípadne\nkasačná sťažnosť) nemôže byť úspešné (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky z 19. septembra 2013, sp. zn. 8Ans/7/2013, bod 10).“ (bod 39).\n29. Závery vyjadrené v uznesení kasačného súdu opísané v predošlom bode následne najvyšší\nsprávny súd rozvinul v uznesení sp. zn. 3Svk/14/2021 z 20. apríla 2022, v ktorom, okrem iného\ndôvodil, že (i) „Druhý pilier Aarhuského dohovoru sa týka účasti verejnosti na rozhodovacom procese.\nÚčasť verejnosti na rozhodovacom procese je upravená smernicou Európskeho parlamentu a Rady\nč. 2003/35/ES. V slovenskom právnom systéme bola smernica transponovaná o. i. do zákona č.\n24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Implementačné\nusmernenia k Aarhuskému dohovoru k úlohe účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch uvádzajú\no.i. cit.: „Dôležitosť plnohodnotného zahrnutia záujmov v oblasti životného prostredia do rozhodovania\norgánov verejnej moci vyžaduje, aby orgány verejnej moci mali presné, ucelené a čo najaktuálnejšie\ninformácie o životnom prostredí. Verejnosť môže byť hlavným zdrojom týchto informácií. Našťastie,\nverejnosť má často záujem zúčastniť sa týchto procesov a diskutovať o možnostiach v rozhodovaní,\nči už z vlastného záujmu, alebo preto, že si praje chrániť životné prostredie. Toto si však vyžaduje\notvorený, pravidelný a transparentný proces, ku ktorému má verejnosť dôveru. Zabezpečením takéhoto\nrámca, v ktorom môže verejnosť uplatňovať svoje právo na informácie, združovanie sa a účasť,\nobe strany napĺňajú svoje ciele súčasne - zlepšuje sa schopnosť inštitúcií vykonávať svoje úlohy a\nzabezpečovať nevyhnutné podmienky na to, aby verejnosť mohla využívať svoje práva a plniť svoje\npovinnosti. ... Aj keď niekedy môže byť náročné dosiahnuť výsledok, ktorý sa bude javiť najlepším\nmožným, existuje nespočetné množstvo prípadov alebo skrytých faktorov, ktoré vyjdú najavo len vďaka\nzapojeniu verejnosti do procesu a zabráni sa tým pochybeniam, ktoré by vyšli draho.“. (bod 38); (ii)\n„S týmito závermi korešponduje odborná spisba, ktorá zdôrazňuje špecifiká účasti verejnosti, avšak\npripúšťa aj možnosti zneužitia široko koncipovaných možností vstupu verejnosti do rozhodovacích\nprocesov cit: „Za první specifikum lze dle našeho názoru považovat smysl a účel účasti veřejnosti,\nrespektive environmentálních organizací v procesech práva životního prostředí, kterou lze ilustrovat ve\nsrovnání s jinými výše naznačenými případy aplikace zásady zákazu zneužití práva. V případě zneužití\npráva v rámci práva daňového daňový subjekt zpravidla usiluje o získání určité daňové výhody, jak\njiž bylo uvedeno. Jinak řečeno, daňový subjekt přirozeně sleduje svůj soukromý ekonomický zájem,\nvůči kterému stojí v opozici veřejný zájem státu na právně korektním výběru daní. Obdobná a snad\nještě zřetelnější je situace v případě zneužití procesních práv v případě přestupkového řízení, kdy vůči\nsobě opět stojí soukromý zájem na neuložení trestu a na druhé straně veřejný zájem na potrestání\npachatele přestupku. Subjektem, který zneužívá svých práv, je v těchto případech tedy zjednodušeně\nřečeno uplatňován určitý a zpravidla poměrně zjevný soukromý zájem stojící v opozici k určitému zájmu\nveřejnému. V případě účasti veřejnosti v procesech práva životního prostředí to však zcela neplatí.\nUrčitá část této veřejnosti jako tzv. dotčená veřejnost sice v příslušných rozhodovacích procesech\nhájí svůj soukromý zájem zpravidla související s jejími vlastnickými právy k nemovitostem. Úloha\nenvironmentálních organizací je však odlišná, respektive sama je pojena s ochranou veřejného zájmu.\nNapříklad v již citovaném rozsudku Nejvyššího správního soudu je konstatováno, že smyslem a účelem\núčasti environmentálních občanských sdružení (spolků) je, „aby kvalifikovaně, tj. odbornými argumenty\nz oblasti ochrany životního prostředí, urbanismu apod., hájila dotčené (veřejné) zájmy ochrany přírody\na krajiny v konkurenci jiných veřejných zájmů a zájmů soukromých.“ V tomto rozsudku Nejvyšší správní\nsoud o environmentálních občanských sdruženích, respektive spolcích, současně hovoří jakožto o\n„advokátech“ veřejného zájmu na ochraně životního prostředí. Jinak řečeno, veřejný zájem na ochraně\nživotního prostředí nereprezentují pouze příslušné orgány státní správy z titulu své působnosti, ale\n\ntaké veřejnost, zejména právě environmentální organizace. Uvedené pochopitelně souvisí také s širším\nkontextem účasti veřejnosti jako projevu participace veřejnosti na rozhodování o věcech týkajících se\nživotního prostředí či ještě obecněji občanské společnosti.“. (bod 39).\n30. Vo svetle záverov vyššie uvedenej „prejudikatúry“, aplikujúc pritom citované právne predpisy,\nposudzoval najvyšší správny súd aj kasačnú sťažnosť žalobcu a v jej rozsahu aj priebeh správneho, resp.\nsúdneho konania a rozhodnutia správnych orgánov a následne napadnuté uznesenie krajského súdu.\nPo oboznámení sa s obsahom správnej žaloby žalobcu dospel kasačný súd k záveru, že táto má skôr\npovahu všeobecného, resp. univerzálneho dokumentu, vo svojej podstate „použiteľného“ pre potreby\nneurčitého okruhu konaní s obdobným predmetom. Napriek rozsahu dvadsiatich strán pozostáva\nsprávna žaloba prevažne z citácií právnych predpisov, judikatúry, odbornej spisby, všeobecných\nkonštatovaní a opisu princípov. Bezprostrednú (rozumej nie univerzálnu) proximitu s prejednávanou\nvecou kasačný súd identifikoval v podstate len (i) v bode 2 – označenie preskúmavaných rozhodnutí;\n(ii) bode 6 – petit a (iii) v bodoch 55 a 56 na str. 12 žaloby (pričom však výhrady tam uvedené mali\nopäť celkom všeobecný charakter). Hoci mal žalobca možnosť v kasačnej sťažnosti vyvrátiť záver\nkrajského súdu (ako aj závery žalovaného obsiahnuté v jeho vyjadrení adresovanom krajskému súdu)\no tom, že jeho podanie (správna žaloba) má šikanózny charakter práve pre jej všeobecnosť a „nesúvis“\ns prejednávanou vecou, túto svoju príležitosť nevyužil, zotrvajúc na svojom dovtedajšom prístupe.\nInými slovami, žalobca kasačnú sťažnosť koncipoval a formuloval v podstate obdobne ako správnu\nžalobu, všeobecne a univerzálne, na štrnástich stranách opäť citujúc právne predpisy, odkazujúc sa na\njudikatúru, odbornú spisbu, uvádzajúc všeobecné konštatovania. Tento záver (o „univerzálnej“ povahe\npodania žalobcu) dokumentuje napríklad aj „omyl“ žalobcu, keď tento v bode 2 sub. 3 kasačnej sťažnosti\nuvádza, že „ ... rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa je správnym aktom\nvydaným orgánom verejnej správy v konaní podľa zákona č. 39/2013 Z. z. ...“, čo je konštatovanie celkom\nzrejme neaplikovateľné na prejednávanú vec.“\n33. Pre úplnosť správny súd poukazuje aj na právne vety uznesenia Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6 Svk/14/2021 zo dňa 23.02.2022, publikovaného v Zbierke stanovísk\na rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 (14/2022 ZNSS): I. Výnimku zo\nvšeobecnej aplikácie článku 46 Ústavy predstavuje aj výnimočné neposkytnutie ochrany právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu, za predpokladu, že\nnimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva (§ 5 ods. 12 Správneho súdneho poriadku). Jedná sa\no všeobecné východisko (princíp), bližšie vyjadrené ustanovením § 28 Správneho súdneho poriadku,\nv zmysle ktorého neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby zo strany súdu bude spočívať v odmietnutí správnej žaloby z dôvodu, že táto má buď\nzjavne šikanózny charakter, alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie.\nII. Odmietnutie správnej žaloby postupom podľa § 28 Správneho súdneho poriadku predstavuje kvázi\nsankčný nástroj \"trestajúci\" zneužívanie práva zo strany účastníka konania, a preto je nevyhnutné k\naplikácii tohto inštitútu pristupovať výnimočne, zvlášť opatrne a reštriktívnym spôsobom. Zároveň platí\npravidlo \"v pochybnostiach v prospech\", teda pokiaľ má konajúci súd pochybnosť o šikanóznom konaní\nkonkrétneho účastníka konania (napríklad ak niektoré jeho námietky môžu vyznievať šikanózne a iné\nzase dosahujú intenzitu \"obyčajnej\" nedôvodnosti), správnu žalobu meritórne prejedná, čím dôjde k\nmateriálnemu naplneniu článku 46 Ústavy a vyhne sa porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae\n(odmietnutiu spravodlivosti).\n34.\nSprávny súd uvádza, že zákaz zneužitia práva je právnym princípom, ktorého úlohou je\nzamedziť neželanému účinku, ak sa subjekt správa v súlade s právnymi normami, ale výkon práva\nnesleduje účel zákonom stanovený. Právny princíp zákazu zneužitia práva vyjadrený v ustanovení §\n28 SSP, vychádzajúci zo základných princípov konania upravených v § 5 SSP, konkrétne v odseku 12\npredmetného ustanovenia, predstavuje ochranu účastníkov konania pred zjavnou šikanou zo strany\nžalobcu, ktorý si uplatňuje svoje právo na prístup k správnemu súdu, avšak jeho cieľom nie je ochrana\nporušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Pri práve zainteresovanej verejnosti na\npodanie správnej žaloby je potrebné rozlišovať reálny záujem subjektu, ktorému osobitný predpis\npriznáva postavenie zainteresovanej verejnosti, spočívajúci vo formulácií konkrétnych pripomienok\nvoči oznámenému zámeru, ktoré napomôžu navrhovateľovi podľa zákona o EIA i príslušnému\norgánu pochopiť očakávania a námietky zainteresovanej verejnosti a dotknutých orgánov, identifikovať\npotenciálne kontroverzné otázky týkajúce sa konkrétnej navrhovanej činnosti a taktiež umožní získať\ndoplňujúce relevantné informácie týkajúce sa navrhovanej činnosti, od formalizovaného právneho\n\nzáujmu, ktorý sa prejavuje tým, že takýto subjekt uplatní všeobecne koncipované pripomienky k\nnavrhovanej zmene činnosti bez toho, aby sa tieto pripomienky vzťahovali ku konkrétnej činnosti a aby\nz nich bolo zrejmé, že tieto pripomienky súvisia s konkrétnou činnosťou a pri ich vyhotovovaní bolo\nprihliadnuté na špecifiká daného prípadu.\n35. Správny súd nepopiera právo zainteresovanej verejnosti na relevantné informácie o životnom\nprostredí a s tým súvisiace práva žalobcu ako účastníka administratívneho konania, resp. právo na\npodanie správnej žaloby vo veciach ochrany životného prostredia, avšak je nevyhnutné konštatovať,\nže právo verejnosti na zabezpečovaní ochrany životného prostredia nemožno chápať v tom zmysle,\nže verejnosť môže podávať do každého konania týkajúceho sa životného prostredia takmer identické\npodania obsahujúce všeobecné pripomienky, bez toho, aby tieto súviseli s konkrétnou navrhovanou\nčinnosťou.\n36. Z úradnej činnosti správneho súdu je mu známe, že na základe približne 180 žalôb žalobcu sa\nvedú pred tunajším súdom správne súdne konania.\n37. Správny súd, posudzujúc každú vec individuálne, prišiel k záveru, že žalobca nevystupuje v tomto\nsúdnom konaní za účelom vyvinutia snahy o meritórne vyriešenie veci, ale žalobu podal pre samotné\nvedenie sporu, čo znamená, že vedie spor pre spor. Žalobca v podanej žalobe vágne a neurčito, bez\nsúvisu s konkrétnou vecou, poukazuje na právne predpisy a rozsudky, používa floskuly. Žaloba bola\nsprávnym súdom vyhodnotená ako tzv. „mustra“ či šablóna, ktorú je možné vzhľadom na jej abstraktnosť\na všeobecnosť ako aj nenaviazanosť na identifikovateľný predmet konkrétneho administratívneho\nkonania použiť na napadnutie rozhodnutia v podstate akéhokoľvek typu konania, bez ohľadu na to, čo\nby bolo jeho predmetom.\n38. Podľa názoru správneho súdu má žaloba skôr povahu univerzálneho dokumentu s možným\npoužitím pre neurčitý okruh konaní. Nesúvislosť žaloby ako aj námietok žalobcu so záverečným\nstanoviskom a rozhodnutím žalovaného vyplýva najmä z toho, že podstata námietok žalobcu smeruje\nvoči rozhodnutiu, v ktorého dôsledku by sa povolilo realizovať stavebnú činnosť, o čo sa však\nv prejednávanej veci nejedná. Žalobca akoby viedol argumentáciu a vznášal pripomienky k predmetu\nkonania a činnosti bez zohľadnenia toho, čo v skutočnosti je predmetom tohto konania a činnosti. Zo\nzáverečného stanoviska vyplýva úplne jasne a jednoznačne, že navrhovaná činnosť sa bude realizovať\nv existujúcom objekte výrobnej haly. Preto námietky žalobcu týkajúce sa stanovenia podmienok pre\nstavebnú činnosť sú absurdné a s vecou nesúvisiace. Podstatné je uviesť aj to, že zo správnej žaloby nie\nje zrejmé ani to, v čom konkrétne má navrhovaná činnosť odporovať predpisom na ochranu životného\nprostredia.\n39. Pokiaľ ide o právo na prístup žalobcu k informáciám, tento prístup bol žalobcom realizovaný, čoho\ndôkazom je aj podanie jeho pripomienok do administratívneho konania, s ktorými sa v záverečnom\nstanovisku prvostupňový orgán podrobne vysporiadal.\n40. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k zneužitiu\npráva jeho šikanóznym výkonom. Žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právo\nna prístup k správnemu súdu, keď ako už bolo vyššie uvedené, inicioval súdne konanie, len aby bolo,\nbez reálneho záujmu na meritórnom rozhodnutí.\n41. S poukazom na uvedené vyhodnotenie charakteru žaloby žalobcu podľa názoru správneho súdu\nžalobca zneužil svoje právo podať správnu žalobu a svoje právo vykonal šikanóznym spôsobom. Preto\nsprávny súd žalobu podľa § 28 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP odmietol.\n42. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd dodáva, že na základe tohto rozhodnutia správneho\nsúdu nemožno paušálne pristupovať ku každej žalobcom podanej žalobe, pretože nie je vylúčené, že iná\nžaloba žalobcu nebude mať povahu univerzálneho dokumentu a bude predstavovať výkon práv žalobcu,\nktorý nebude možné vyhodnotiť ako zneužitie práva.\n43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov\nnemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP\nje treba uviesť, že aj keď zavinenie za odmietnutie žaloby nesie žalobca, žalovanému v konaní trovy\n\nnevznikli a ich náhradu nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). O trovách konania\nďalších účastníkov súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že ďalším účastníkom nárok na náhradu trov\nnepriznal, pretože im správny súd neuložil žiadnu povinnosť (uznesenie Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025).\n44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v\nspojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu môže oprávnený subjekt (§442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného\nmesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}