{"guid": "c5790782-d9d9-4513-95da-a2447081af7a:bdf8438a-d0c7-4801-a67c-eb7c833b12e5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200545.2", "spisova_znacka": "BA-1S/98/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/98/2020 z 23. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. januára 2025, sp. zn. BA-1S/98/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200545.2", "identifikacne_cislo": "1020200545", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2025-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/235", "nazov": "zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/235", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/235-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431", "nazov": "zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/333", "nazov": "zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/333", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/333-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/693", "nazov": "predpis č. 693/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/693", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/693-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523", "nazov": "zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/523-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bdf8438a-d0c7-4801-a67c-eb7c833b12e5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200545.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200545.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200545.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/98/2020\n1020200545\n23. 01. 2025\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020200545.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej\nveci žalobcu: Slovenské elektrárne a.s., so sídlom Pribinova 40, Bratislava, IČO: 35 829 052, právne\nzastúpeného Barger Prekop s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 869 724, proti žalovanému:\nÚrad pre vybrané hospodárske subjekty, so sídlom Radlinského 37, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104200255/2016 zo dňa 31. októbra 2016, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania.\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania voči žalobcovi n e p r\ni z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 28. júla 2016 bolo žalovanému (v tom čase označenému ako Daňový úrad pre vybrané\ndaňové subjekty) doručené písomné oznámenie žalobcu o zmene základu odvodu - § 8 ods. 3\nzákona č. 235/2012 Z.z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o osobitnom odvode“),\nv ktorom zdôraznil, že mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania do 30. septembra 2016,\npričom základom odvodu je výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný podľa Medzinárodných\nštandardov pre finančné výkazníctvo platné v Európskej únii (ďalej tiež „EÚ“) - International Financial\nReporting Standards (ďalej „IFRS“, resp. „IAS/IFRS“).\n2. Dňa 30. septembra 2016 žalobca predložil žalovanému účtovnú závierku za rok 2015.\n3. Dňa 21. októbra 2016 žalobca doručil žalovanému oznámenie významných skutočností vplývajúcich\nna zúčtovanie odvodu podľa zákona o osobitnom odvode za odvodové obdobia od 1. januára 2015 do 31.\ndecembra 2015 (ďalej len „oznámenie o skutočnostiach“) pričom žalobca najmä uviedol, že základom\nodvodu je výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný podľa IFRS, z ktorého má byť určená\nvýška odvodu. Spĺňa podmienky pre aplikáciu § 5 ods. 3 zákona o osobitnom odvode pre vyčíslenie\nzákladu odvodu. Nie je splnená hypotéza § 5 ods. 4 zákona o osobitnom odvode, preto toto ustanovenie\nnemôže byť aplikovateľné. V zmysle výkladového pravidla „in dubio mittius“ je potrebné pri zúčtovaní\nodvodov vychádzať z IFRS výsledku hospodárenia. Po prehodnotení niektorých rezerv (boli vytvorené\n\npred účinnosťou zákona o osobitnom odvode) došlo k ich rozpusteniu v sume okolo 400 miliónov eur\ns tým, že toto účtovné zvýšenie sa do výsledku hospodárenia nezahŕňa. V tomto prípade zdôraznil\nzákaz retroaktivity na činnosti pred účinnosťou zákona o osobitnom odvode. Uviedol, že rozpustenie\nrezerv nepredstavuje dosahovanie výnosov žalobcu a nedošlo k zníženiu základu odvodu žalobcu počas\núčinnosti zákona o osobitnom odvode. Odkázal na rozlišujúce ustanovenie § 17 ods. 23 a § 20 zákona\no osobitnom odvode pre rezervy, ktorých tvorba sa nepovažuje za daňový výdavok, a rezervami, ktoré\ndaňovým výdavkom sú. Minimálne v časti výnosov plynúcich z dodávky elektriny nemôže žalovaný\naplikovať zákon o osobitnom odvode, nakoľko odporuje Smernici Európskeho parlamentu a Rady č.\n2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje\nsmernica č. 2003/54/ES (ďalej len „Tretia elektroenergetická smernica“). Prijať opatrenia rozporné\ns cieľom plného otvorenia trhu s elektrinou je možné pod podmienkou, že tieto opatrenia musia spĺňať\nprísne kritéria s odkazom napríklad na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)\nzo dňa 20. apríla 2010 sp.zn. C-265/08 vo veci Federutility a spol. Zákon o osobitnom odvode bráni\nplnému otvoreniu trhu s elektrinou, a tak vyššie uvedené kritériá podľa neho nespĺňa, je diskriminačný,\nčo sa týka zaťaženia odvodom dodávok aj do zahraničia.\n4. Dňa 28.10.2016 žalovaný uskutočnil ústne pojednávanie vo veci nazretia do daňového spisu žalobcu\nv súvislosti s vykonaním ročného zúčtovania odvodov podľa § 9 zákona o osobitnom odvode.\n5. Napadnutým rozhodnutím 104200255/2016 zo dňa 31. októbra 2016 žalovaný ako prvostupňový\nfinančný orgán a správca odvodu konajúci v zmysle dotknutých ustanovení zákona č. 563/2009 Z.z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „daňový poriadok“) určil žalobcovi podľa § 9 ods. 5 zákona o osobitnom odvode nedoplatok\n11.298.797,52 eur zo zúčtovania odvodov za odvodové obdobia v účtovnom období od 01. januára 2015\ndo 31. decembra 2015 (ďalej tiež „nedoplatok“, resp. „odvodové obdobie“). Súčasne uložil žalobcovi\npovinnosť nedoplatok zaplatiť do 15 dní.\n6. Prostredníctvom údajov z účtovnej závierky načrtol výpočet nedoplatku pre jednotlivé základy\nodvodu podľa § 5 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona o osobitnom odvode, ďalej výšku odvodu za rok 2015\n(22.833.546,00 eur) vymedzenú v zmysle § 7 citovaného zákona so zohľadnením výšky odvodu doteraz\nuhradeného žalobcom. Na argumenty uvedené v časti oznámenia o skutočnostiach označenej žalobcom\nako „relevantný výsledok hospodárenia“ a v časti označenej ďalej žalobcom ako „rozpustenie rezerv“\nreagoval najmä s poukazom na dôvodovú správu k zákonu o osobitnom odvode tak, že základom\nodvodu je suma výsledku hospodárenia pred zdanením uvedená na riadku č. 100 daňového priznania\nk dani z príjmov žalobcu. Toto spresnil tým, že regulovaná osoba pri vyčíslení základu odvodu podľa\n§ 5 ods. 3 a 4 zákona o osobitnom odvode vychádza z údaju výsledku hospodárenia uvedeného v\ndaňovom priznaní právnickej osoby: v tabuľke G2 - výsledok pre sústavu podvojného účtovníctva alebo\nv tabuľke G3 - úprava výsledku hospodárenia vykázaného v individuálnej účtovnej závierke podľa IFRS,\ntzv. prevodovým mostíkom.\n7. Súčasne poukázal na argumentáciu žalobcu uvedenú v oznámení o skutočnostiach, že zákon\no osobitnom odvode neobsahuje výslovne mechanizmy, ktoré by na účely zúčtovania odvodu „očistili“\nvýsledok hospodárenia o čisto účtovne navýšené sumy, ako je napríklad rozpustenie rezerv vytvorených\nv predchádzajúcich účtovných obdobiach. K tejto argumentácii uviedol, že výsledok hospodárenia\nvychádza z účtovníctva žalobcu ako účtovnej jednotky. Účtovná jednotka zaúčtuje v príslušnom\núčtovnom období správne, úplne a preukázateľne všetky účtovné záznamy podľa § 8 zákona č. 431/2002\nZ.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „zákon o účtovníctve“). Neúčtovne sa upravuje\nlen základ dane v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku. Zdôraznil, že upraviť základ\nodvodu o položky, t. j. znížiť základ odvodu vypočítaného podľa § 5 ods. 4 zákona o osobitnom odvode\no sumu rozpustenej a nepoužitej rezervy vytvorenej v predchádzajúcich účtovných obdobiach alebo\npovažovať za základ odvodu výsledok hospodárenia vykázaný podľa IFRS, t.j. uplatniť na vyčíslenie\nzákladu odvodu § 5 ods. 3 zákona o osobitnom odvode, ktoré citovaný zákon neupravuje a ani\nneobsahuje, a ktoré navrhuje žalobca, by bolo v rozpore s dodržiavaním zákona o osobitnom odvode\na zásadou zákonnosti pri správe daní a v rozpore s prameňmi práva Slovenskej republiky a prameňmi\npráva EÚ.\n8. Ďalej k časti oznámenia o skutočnostiach označenej žalobcom ako „rozpor so smernicami EÚ“ a k\nčasti označenej žalobcom ako „Nezákonnosť zákona o osobitnom odvode“ najmä s poukazom na možný\n\nrozpor zákona o osobitnom odvode s právom EÚ (konkrétne s Treťou elekroenergetickou smernicou),\nzaujal negatívne stanovisko. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 333/2011 Z.z.\no orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a na §\n6 ods. 6 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný zdôraznil, že o nesúlade zákona s\nprávom EÚ, konkrétne so smernicou EÚ alebo právom Slovenskej republiky nie je oprávnený konať a\nrozhodovať daňový úrad, finančné riaditeľstvo ani ministerstvo ako predkladateľ uvedeného zákona o\nosobitnom odvode, ale orgány na to v rámci svojich kompetencií oprávnené podľa osobitných predpisov.\n9. Vo vzťahu k časti oznámenia o skutočnostiach označenej žalobcom ako „záver“ a k jeho argumentácii\nspochybňujúcej súlad zákona o osobitnom odvode s Ústavou Slovenskej republiky a s právom EÚ\npoukázal na vyjadrenie zákonodarcu, že zákon o osobitnom odvode je v súlade s Ústavou Slovenskej\nrepubliky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi\nSlovenskej republiky, s právom EÚ a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika\nviazaná. Vyjadril sa tiež k otázke úplnosti daňového spisu, ktorú vzniesol zamestnanec žalobcu počas\nnahliadania do uvedeného spisu. Zdôraznil, že predložil žalobcovi všetky dokumenty a dôkazy, ktorými\nv čase nahliadania do daňového spisu disponoval. Keďže mu žalobca počas nahliadania oznámil,\nže sa vyjadrí v čo najkratšom čase, najneskôr do 04. novembra 2016, tak toto vyjadrenie z hľadiska\ntermínu jeho predloženia vyhodnotil v tom duchu, že nemá vplyv na rozhodnutie o zúčtovaní odvodov\nza odvodové obdobie roku 2015.\nII.\nSprávna žaloba a jej doplnenie\n10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného č. 104200255/2016 zo dňa 31. októbra 2016. Dané rozhodnutie považoval za nezákonné.\nTvrdil, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho argumentáciou o nevyhnutnosti použitia IFRS výsledku\nhospodárenia pri zúčtovaní odvodov a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti označil\nnedostatočné a nezrozumiteľné. Konštatoval, že žalovaný odmietol vychádzať z IFRS výsledku\nhospodárenia a v nadväznosti na jeho argumenty len stručne uviedol, že postupoval podľa zásady\nzákonnosti v zmysle čl. 3 ods. 1 daňového poriadku, avšak nijako sa nezaoberal samotným znením\n§ 5 ods. 3 a 4 zákona o osobitnom odvode, len odkázal na dôvodovú správu k citovanému zákonu,\npodľa ktorej má byť základom odvodu suma výsledku hospodárenia pred zdanením uvedená na r. 100\ndaňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby. Namietal, že žalovaný sa nezaoberal jazykovým\na logickým výkladom § 5 ods. 3 a 4 zákona o osobitnom odvode ani nevysvetlil, prečo je takýto\nvýklad nedostatočný, resp. prečo je potrebné sa od neho odchýliť a prihliadnuť len na dôvodovú správu.\n11. Žalovanému ďalej vytkol, že sa nevysporiadal s jeho argumentáciou o protiústavnosti zahrnutia\nhodnoty, o ktorú si zvýšil svoj výsledok hospodárenia v dôsledku rozpustenia časti rezerv, do základu\nodvodu, vec v tejto časti rovnako nesprávne právne posúdil a jeho odôvodnenie je nedostatočné.\nŽalovaný sa podľa jeho názoru nevyrovnal ani s jeho argumentáciou, že aplikácia zákona o osobitnom\nodvode na neho je v rozpore s právom EÚ. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné aj z toho\ndôvodu, že žalovaný nezohľadnil ním uvedené skutočnosti a návrhy, a zistenie skutkového stavu\nžalovaným je nedostatočné na posúdenie veci. Namietal tiež to, že žalovaný mu odňal možnosť uplatniť\nsi v konaní procesné práva, čo predstavuje zásah do práva na spravodlivý proces.\n12. Vyjadril sa, že v priebehu konania bol aktívny a správcu dane upozornil na skutočnosti, ktoré majú\npodľa jeho názoru vplyv na správne vykonanie zúčtovania odvodov a konečné rozhodnutie vo veci a\npredložil relevantné dôkazy. Žalovaného tiež požiadal, aby umožnil jeho zástupcom nazrieť do spisu\na vyjadriť sa k výsledkom dokazovania (a to aj k vysporiadaniu sa žalovaného s ním uvedenými\nskutočnosťami a argumentmi) a zisteným záverom ešte pred vydaním rozhodnutia. Tvrdil, že žalovaný\nmu umožnil nazrieť do spisu dňa 28. októbra 2016, keď spis ešte neobsahoval žiadne závery žalovaného\nk ním uvedeným skutočnostiam a argumentom, pričom žiadne úkony z vykonaného dokazovania a\nzisťovania skutkového stavu mu žalovaný neprezradil ani na ústnom pojednávaní, ani iným spôsobom.\nŽalovaný mu teda neposkytol žiadne informácie, z ktorých by mohol zistiť, k akým záverom žalovaný v\nkonaní dospel, a ku ktorým by sa v avizovanom vyjadrení mohol náležite vyjadriť, a hneď v nasledujúci\npracovný deň po nahliadnutí do spisu vydal napadnuté rozhodnutie, čím mu mal zmariť právo účinne\n\nrealizovať svoje práva v konaní (t. j. rozumne a dostatočne uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok\nkonania využitím svojich procesných práv).\n13. V doplnení žaloby zo dňa 23. decembra 2016 žalobca namietal, že sa nikdy nestal regulovanou\nosobou v zmysle zákona o osobitnom odvode, nakoľko podmienka, v zmysle ktorej povinnosť platiť\nodvod vzniká tým držiteľom oprávnenia na regulovanú činnosť vydaných úradom, u ktorých pomer\nvýnosov z takejto regulovanej činnosti za účtovné obdobie dosiahol aspoň 50 % celkových výnosov\ntohto účtovného obdobia, nebola nikdy splnená. Uviedol, že jeho výnosy z takejto regulovanej činnosti\nnedosiahli ani v jednom z dotknutých rokov 2011 až 2015 pomer aspoň 50 % jeho celkových výnosov, keď\ntieto pomery dosahovali v jednotlivých rokoch úroveň 49,38 %, 42,99 %, 42,17 %, 48,48 %, resp. 40,13\n%. Zároveň tvrdil, že výnosy, ktoré dosahoval v rokoch 2011 až 2015 z dodávok elektriny v zahraničí\n(konkrétne v Nemecku, Poľsku, Českej republike a Maďarsku), nie sú výnosmi z regulovanej činnosti\npodľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o osobitnom odvode.\n14. Žalovaný mal podľa jeho mienky pri určení výšky odvodu a výšky zúčtovania odvodov ako základ\nodvodu použiť IFRS výsledok hospodárenia spoločnosti. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie\n§ 5 ods. 4 zákona o osobitnom odvode zakotvujúce, že „ak regulovaná osoba nevykazuje výsledok\nhospodárenia podľa odseku 3, na účely odsekov 1 a 2 sa použije výsledok hospodárenia pred zdanením\nvykázaný podľa medzinárodných účtovných noriem upravený podľa osobitného predpisu, pričom v tejto\nsúvislosti odkazuje na úpravy podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov o dani\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), t. j. na prevodový mostík, resp. na\nparalelne vedené účtovníctvo podľa SAS). Mal za to, že spĺňa podmienky na aplikáciu § 5 ods. 3 zákona\no osobitnom odvode pri určovaní základu jeho odvodu, nakoľko je účtovnou jednotkou podľa zákona\no účtovníctve a súčasne vykazuje výsledok hospodárenia pred zdanením podľa § 17a ods. 2 zákona\no účtovníctve, t. j. podľa IFRS. Inými slovami, nie je splnená hypotéza § 5 ods. 4 zákona o osobitnom\nodvode, preto tento nemôže byť aplikovaný.\n15. Odkázal tiež na ustanovenie § 13 zákona o osobitnom odvode, podľa ktorého bolo potrebné posúdiť,\nči ako držiteľ oprávnenia na regulovanú činnosť bude platiteľom odvodu, Predmetné ustanovenie\ndotknutým osobám ukladá povinnosť platiť odvod z výsledku ich hospodárenia, avšak nehovorí nič o\ntom, že by nemalo ísť o výsledok hospodárenia podľa IFRS. V tejto súvislosti oslovil Ministerstvo\nfinancií Slovenskej republiky, ktoré v listoch adresovaných spoločnosti výslovne potvrdilo, že na účely\n§ 13 zákona o osobitnom odvode má vychádzať z výsledku hospodárenia „relevantného účtovného\nobdobia tak, ako ho regulovaná osoba vykázala v účtovnej závierke“, t. j. z IFRS výsledku hospodárenia.\nBol toho názoru, že neexistuje žiaden zákonný podklad ani rozumný dôvod, prečo by mal na účely §\n13 zákona o osobitnom odvode vychádzať z IFRS výsledku hospodárenia a potom na účely § 8 ods.\n3 a § 5 zákona o osobitnom odvode podľa SAS výsledku hospodárenia. Ďalej namietal, že žalovaný\ndo základu odvodu započítal sumu zodpovedajúcu celkovej hodnote, o ktorú sa „čisto účtovne“ (umelo)\nzvýšil výsledok jeho hospodárenia v dôsledku rozpustenia časti rezerv vo výške 410.404.000 eur (a\npodľa SAS o sumu 409.541.152 eur), čím žalovaný postupoval v rozpore s ústavným princípom zákazu\nretroaktivity a zákazu diskriminácie. Podotkol, že žalovaný nielenže nezohľadnil uvedené v IFRS režime,\nani v ním aplikovanom režime SAS výsledku hospodárenia.\n16. Určenie základu odvodu, výšky odvodu a výšky zúčtovania odvodu je podľa jeho mienky v rozpore\ns právom EÚ, ktorým rozporom sa žalovaný odmietol vecne zaoberať, v dôsledku čoho vec nesprávne\nprávne posúdil a zároveň napadnuté rozhodnutie v tejto časti zaťažil nepreskúmateľnosťou. Konkrétne\nnamietal rozpor s Treťou elektroenergetickou smernicou, transponovanou prostredníctvom zákona o\nenergetike a zákona o regulácii s účinnosťou od 01. septembra 2012, keďže zákon o osobitnom odvode\nje vo svojej podstate zásahom štátu do tvorby ceny elektriny a do konkurencie medzi dodávateľmi\nelektriny z jednotlivých členských štátov na Slovensku a v zahraničí. Zároveň požiadal správny súd\no podanie ústavnej sťažnosti na posúdenie súladu dotknutých ustanovení zákona o osobitnom odvode\ns Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd, Chartou základných práv Európskej\núnie a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj o predloženie prejudiciálnych\notázok týkajúcich sa výkladu ustanovení Tretej elektroenergetickej smernice Súdnemu dvoru.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n\n17. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 14. marca 2016, v ktorom ju\nžiadal zamietnuť. Trval na tom, že žalobca má podľa § 3 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o osobitnom\nodvode postavenie regulovanej osoby, ktorá na základe splnenia podmienok má aj povinnosť podľa § 4\nzákona o osobitnom odvode platiť osobitný odvod za príslušné odvodové obdobie počnúc odvodovým\nobdobím mesiac september 2012. Tvrdil, že pri zúčtovaní odvodov za odvodové obdobia roku 2015\npostupoval v súlade so zákonom o osobitnom odvode, zásadami správy daní upravenými daňovým\nporiadkom a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Z obsahu oznámenia žalobcu o skutočnostiach\nmu podľa jeho mienky nevyplynula povinnosť vykonať dokazovanie. Vyjadril sa, že k dátumu nazerania\ndo spisu žalobcom dňa 28. októbra 2016 tento obsahoval všetky listiny, ktoré boli dovtedy vybavené.\nŽalobcom navrhovaný postup na určenie základu odvodu podľa jeho názoru nie je v súlade s § 5 ods.\n3 ani s § 5 ods. 4 zákona o osobitnom odvode. Zdôraznil, že určenie základu odvodu ako výsledku\nhospodárenia vykázaného podľa IFRS bez jeho úpravy prevodovým mostíkom zákon o osobitnom\nodvode neupravuje a takýto postup by bol v rozpore s citovaným zákonom, Ústavou Slovenskej\nrepubliky, Listinou základných práv a slobôd, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na prameňmi práva EÚ. Nemal žiadne pochybnosti pri uplatnení § 5 ods. 1, 3 alebo 4 zákona o osobitnom\nodvode na určenie základu odvodu regulovanej osoby, ktorá vykazuje výsledok hospodárenia pred\nzdanením podľa IFRS, ktorého zákonnosť a ústavnosť doteraz nebola spochybnená. Podotkol, že\nvykazovanie výsledku hospodárenia podľa IFRS žalobca ani nespochybnil. Zároveň mal za to, že zákon\no osobitnom odvode nie je opatrením v rozpore Treťou elektroenergetickou smernicou.\n18. Vo vyjadrení k doplneniu žaloby zo dňa 31. januára 2017 žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivej\ndoplňujúcej argumentácii žalobcu. Považoval ju za zavádzajúcu, keďže samotný žalobca vo svojich\noznámeniach potvrdzoval, že sa stal regulovanou osobu v zmysle zákona osobitnom odvode. Nemal\npritom dôvod preverovať údaje, ktoré uviedla regulovaná osoba v oznámení podanom podľa § 13\nzákona osobitnom odvode, a pričom citovaný zákon mu túto povinnosť ani neustanovuje. K navýšeniu\nzákladu odvodu v dôsledku rozpustenia časti rezerv uviedol, že rezerva predstavuje záväzok s neurčitým\nčasovým vymedzením alebo výškou, ktorý v budúcnosti zníži účtovnej jednotke jej ekonomické úžitky\ns tým, že pri účtovaní rezerv účtovná jednotka postupuje podľa IAS 37, ktorý vyžaduje pri stanovení\nvýšky rezerv zobrať do úvahy riziká a neistoty, a tiež budúce udalosti (zmeny v zákonoch a technologické\nzmeny); rezervy majú byť revidované ku koncu každého vykazovaného obdobia a upravené tak, aby\nodzrkadľovali aktuálny najlepší odhad. Prízvukoval, že poznámky k individuálnej účtovnej závierke za\nrok 2015 nepreukazujú dostatočne a ani popisným spôsobom hodnoverne nezdôvodňujú, ako vznikol\nrozdiel. Vo vzťahu k tvrdenému rozporu s právom EÚ zdôraznil, že osobitný odvod má charakter\npriamej platby, ktorej zavedenie je výlučne v kompetencii členského štátu, a preto nemožno aplikovať na\ntento prípad Tretiu elektroenergetickú smernicu, ktorej základným cieľom je zabezpečiť otvorenie trhu s\nelektrinou v Európskej únii. Záverom konštatoval, že nie je dôvod na prerušenie predmetného konania.\nIV.\nReplika žalobcu\n19. Žalobca sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril v replike zo dňa 03. februára 2017, v ktorej\nzopakoval svoje predchádzajúce argumenty. K protiústavnosti zahrnutia hodnoty, o ktorú sa zvýšil\nvýsledok jeho hospodárenia v dôsledku rozpustenia časti rezerv, do základu odvodu uviedol, že\nsvoje nesúhlasné argumenty prezentoval už v oznámení o skutočnostiach, pričom prvotné vykázanie\nrezerv ovplyvnilo hospodársky výsledok ešte pred účinnosťou zákona o osobitnom odvode. Mal za to,\nže žalovaný je povinný dôkladne sa vysporiadať s uvedenou argumentáciou pri výklade dotknutého\nzákonného ustanovenia, inak svoje rozhodnutie nesprávne právne odôvodnil.\nV.\nKonanie na správnom súde\n20. O žalobcom podanej správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom\nč. k. 1S/254/2016-106 zo dňa 09. februára 2017 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného\nč. 104200255/2016 zo dňa 31.10.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, zamietol návrh na prerušenie\nkonania a žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný\nkasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSSR“ alebo „kasačný\nsúd“) rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/43/2017 zo dňa 25. februára 2020 (ďalej len „zrušujúci rozsudok“) tak,\nže zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/254/2016-106 zo dňa 09. februára 2017 a vec\n\nmu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti a potrebe posúdiť,\nči zistené skutočnosti vo veci samej a s tým súvisiace právne názory vyslovené kasačným súdom\nnesmerujú k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.\n21. Žalobca následne predložil vyjadrenie zo dňa 29. mája 2020, v ktorom reagoval na argumentáciu\nkasačného súdu. Mal za to, že právne názory kasačného súdu vychádzajú z nesprávneho skutkového\nzákladu veci a nie sú riadne odôvodnené. Za nesprávne označil tvrdenie kasačného súdu, že používa\nprevodový mostík, keď ako subjekt vedúci účtovníctvo podľa IFRS štandardov vedie pre účely zistenia\nzákladu dane z príjmov paralelné účtovníctvo podľa SAS. Podotkol, že pokiaľ by použil úpravu IFRS\nvýsledku hospodárenia prevodovým mostíkom, tento výsledok by bol očistený o sporné rozpustenie\nrezerv. Zotrval na stanovisku, že v zmysle zásady in dubio mitius je potrebné vychádzať pri určení\nzákladu odvodu z výsledku jeho hospodárenia podľa IFRS. Vyjadril sa, že k rozpusteniu časti už\nvykázanej rezervy pristúpil v dôsledku zmeny predpokladaného roku uvedenia hlbinného úložiska\nvyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov do prevádzky z roku 2037 na rok 2065. Podľa\njeho názoru neobstojí predpoklad kasačného súdu, že žalovaný nemusel skúmať, či je regulovanou\nosobou. Namietal tiež, že kasačný súd sa riadne nezaoberal jeho argumentáciou, prečo sa do základu\nodvodu nemôžu započítavať výnosy z predaja elektriny v zahraničí.\n22. Trval na svojom stanovisku, že ak odvod nie je daňou (ani poplatkom), ale inou sui generis verejnou\ndávkou, je v rozpore s čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 2 až 4 v spojení\ns čl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s im zodpovedajúcimi ustanoveniami Listiny\nzákladných práv a slobôd a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pre prípad, že by\nsprávny súd nemohol uvedené rozpory odstrániť ústavne konformným výkladom, navrhol, aby prerušil\nkonanie a podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov vo vzťahu k zákonu o osobitnom odvode v znení účinnom do 30. decembra 2016 ako celku,\nalternatívne k jeho § 3 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 3 a 4, § 4 ods. 1, 3 a 7, § 5 ods. 1 až 4 a § 13 ods. 1.\n23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd\nv Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je\nprejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/98/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola predmetná vec dňa 6. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 2S Správneho súdu v Bratislave a následne\nbola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu\nv Bratislave.\nVI.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n24. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu\nprechádzalo, a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n25. Správny súd rozhodol o správnej žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 23. januára 2025, nakoľko\nboli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie\npojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli dňa 12. decembra\n2024 oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky.\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n26. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n\n27. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n28. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n29. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa\npostupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.\n30. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o osobitnom odvode v znení účinnom do 30. decembra\n2016 regulovanou osobou je osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie\nna výkon činnosti v oblasti energetiky na základe povolenia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových\nodvetví podľa osobitného predpisu.\n31. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o osobitnom odvode v citovanom znení regulovanou osobou je\nosoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá predpokladá, že jej výnosy z činnosti v oblasti\npodľa písmena a) za účtovné obdobie, v ktorom získala oprávnenie na výkon činnosti podľa písmena\na), dosiahnu aspoň 50% celkových výnosov tohto účtovného obdobia.\n32. Podľa § 3 ods. 2 zákona o osobitnom odvode v citovanom znení regulovaná osoba je povinná doručiť\nsprávcovi odvodu do konca odvodového obdobia, za ktoré jej vznikne povinnosť platiť odvod podľa § 4\nods. 1, písomné oznámenie, v ktorom uvedie\na) oblasť podľa odseku 1 písm. a), v ktorej získala oprávnenie na výkon činnosti,\nb) dátum, od ktorého je oprávnená vykonávať činnosť podľa odseku 1 písm. a),\nc) odhad predpokladaného výsledku hospodárenia podľa § 4 ods. 3,\nd) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť.\n33. Podľa § 3 ods. 4 zákona o osobitnom odvode v citovanom znení platí, že ak sa osoba alebo\norganizačná zložka zahraničnej osoby stala regulovanou osobou, neprestane byť regulovanou osobou\nani ak jej výnosy z činnosti v oblasti podľa odseku 1 písm. a) za účtovné obdobie, v ktorom má oprávnenie\nna výkon činnosti podľa odseku 1 písm. a), nedosiahnu 50% celkových výnosov tohto účtovného\nobdobia.\n34. Podľa § 5 ods. 1 zákona o osobitnom odvode v citovanom znení základom odvodu je výsledok\nhospodárenia vykázaný za to účtovné obdobie, v ktorom regulovaná osoba má oprávnenie na výkon\nčinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a); tento základ odvodu sa použije pri výpočte odvodu na účel zúčtovania\nodvodov podľa § 9 k tým odvodovým obdobiam, ktoré patria do účtovného obdobia, za ktoré bol\nvykázaný.\n35. Podľa § 5 ods. 2 zákona o osobitnom odvode v citovanom znení základom odvodu je pri výpočte\nodvodu na účel platenia odvodu výsledok hospodárenia uvedený v oznámení podľa § 3 ods. 2, § 8 ods.\n3, § 13 ods. 2 alebo 5.\n36. Podľa § 5 ods. 3 zákona o osobitnom odvode v citovanom znení na účely odsekov 1 a 2 sa použije\nvýsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný podľa postupov účtovania upravených osobitným\npredpisom13. (zákon o účtovníctve)\n37. Podľa § 5 ods. 4 zákona o osobitnom odvode v citovanom znení platí, že ak regulovaná osoba\nnevykazuje výsledok hospodárenia podľa odseku 3, na účely odsekov 1 a 2 sa použije výsledok\nhospodárenia pred zdanením vykázaný podľa medzinárodných účtovných noriem14 (§ 17a zákona o\núčtovníctve) upravený podľa osobitného predpisu15 (§ 17 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov).\n\n38. Podľa § 7 zákona o osobitnom odvode v citovanom znení odvod sa vypočíta ako súčin sadzby\nodvodu a sumy základu odvodu, ktorá prevyšuje sumu základu odvodu podľa § 4 ods. 2.\n39. Podľa § 8 ods. 1 zákona o osobitnom odvode v citovanom znení regulovaná osoba je povinná na\nzáklade písomného oznámenia podľa § 3 ods. 2, § 13 ods. 2, ods. 5, podľa odseku 3 alebo na základe\nrozhodnutia podľa odseku 4 zaplatiť odvod za každé odvodové obdobie do konca toho odvodového\nobdobia, za ktoré je povinná platiť odvod.\n40. Podľa § 8 ods. 4 zákona o osobitnom odvode v citovanom znení platí, že ak výška odvodu uvedená v\npísomnom oznámení podľa § 3 ods. 2, § 13 ods. 2, ods. 5 alebo podľa odseku 3 nie je vypočítaná podľa\ntohto zákona, správca odvodu vydá rozhodnutie, v ktorom určí výšku odvodu. Regulovaná osoba je\npovinná platiť odvod na základe rozhodnutia podľa prvej vety, počnúc odvodovým obdobím nasledujúcim\npo kalendárnom mesiaci, v ktorom jej bolo rozhodnutie doručené.\n41. Podľa § 8 ods. 6 zákona o osobitnom odvode v citovanom znení proti rozhodnutiu o určení odvodu\npodľa odseku 4 alebo zúčtovaniu odvodov podľa § 9 môže regulovaná osoba podať do ôsmich dní odo\ndňa doručenia rozhodnutia námietku písomne alebo ústne do zápisnice u správcu odvodu. Námietka\nmôže smerovať len proti základu odvodu, výške odvodu alebo výške zúčtovania odvodov. Podanie\nnámietky nemá odkladný účinok. Správca odvodu môže do 15 dní rozhodnúť o námietke, ak jej v plnom\nrozsahu vyhovie, inak v tejto lehote postúpi námietku na rozhodnutie Finančnému riaditeľstvu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“), o čom bez zbytočného odkladu upovedomí regulovanú\nosobu.\n42. Podľa § 9 ods. 5 zákona o osobitnom odvode v citovanom znení o výsledku zúčtovania odvodov\nsprávca odvodu vydá do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bola\npredložená účtovná závierka podľa odseku 1, rozhodnutie o zúčtovaní odvodov, v ktorom uvedie výšku\npreplatku zo zúčtovania odvodov alebo výšku nedoplatku zo zúčtovania odvodov.\n43. Podľa § 12 ods. 5 zákona o osobitnom odvode v citovanom znení odvod, preplatok zo zúčtovania\nodvodov a nedoplatok zo zúčtovania odvodov sa zahŕňa do základu dane z príjmov podľa osobitného\npredpisu21 (§ 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov).\n44. Podľa § 13 ods. 1 zákona o osobitnom odvode v citovanom znení osoba alebo organizačná zložka\nzahraničnej osoby, ktorá k 1. septembru 2012 má oprávnenie na výkon činnosti uvedenej v § 3 ods. 1\npísm. a) a ktorej pomer výnosov z činnosti v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) za účtovné obdobie pred\núčinnosťou tohto zákona dosiahol aspoň 50% celkových výnosov tohto účtovného obdobia, sa považuje\nza regulovanú osobu podľa tohto zákona. Takej regulovanej osobe vzniká povinnosť platiť odvod, počnúc\nodvodovým obdobím, ktorým je september 2012, ak jej výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred\núčinnosťou tohto zákona dosiahol aspoň sumu základu odvodu podľa § 4 ods. 2. Za účtovné obdobie\npodľa predchádzajúcich viet sa považuje účtovné obdobie bezprostredne predchádzajúce účinnosti\ntohto zákona, za ktoré vznikla povinnosť zostaviť riadnu účtovnú závierku a predložiť ju spolu s daňovým\npriznaním v lehote, ktorá uplynula pred účinnosťou tohto zákona.\n45. Podľa § 13 ods. 2 zákona o osobitnom odvode v citovanom znení regulovaná osoba, ktorej vznikne\npovinnosť platiť odvod podľa odseku 1, je povinná doručiť písomné oznámenie správcovi odvodu do\nkonca odvodového obdobia, ktorým je september 2012, v ktorom uvedie\na) oblasť podľa § 3 ods. 1 písm. a), v ktorej má oprávnenie na výkon činnosti,\nb) dátum, od ktorého je oprávnená vykonávať činnosť v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a),\nc) sumu výsledku hospodárenia za účtovné obdobie podľa odseku 1,\nd) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť.\n46. Podľa § 13 ods. 3 zákona o osobitnom odvode v citovanom znení za regulovanú osobu podľa tohto\nzákona sa považuje aj osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá\na) k 1. septembru 2012 má oprávnenie na výkon činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. a),\nb) nevykázala výsledok hospodárenia pred účinnosťou tohto zákona a\nc) predpokladá, že jej výnosy z činnosti v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) za účtovné obdobie, ktoré\nzačalo bezprostredne pred účinnosťou tohto zákona, dosiahnu aspoň 50% celkových výnosov tohto\núčtovného obdobia.\n\n47. Podľa § 13 ods. 4 zákona o osobitnom odvode v citovanom znení regulovanej osobe podľa odseku\n3 vzniká povinnosť platiť odvod, počnúc odvodovým obdobím, ktorým je september 2012, ak jej odhad\npodľa odseku 5 písm. c) za účtovné obdobie, ktoré začalo bezprostredne pred účinnosťou tohto zákona,\ndosiahol aspoň sumu základu odvodu podľa § 4 ods. 2.\n48. Podľa § 13 ods. 5 zákona o osobitnom odvode v citovanom znení regulovaná osoba, ktorej vznikne\npovinnosť platiť odvod podľa odseku 4, je povinná doručiť písomné oznámenie správcovi odvodu do\nkonca odvodového obdobia, ktorým je september 2012, v ktorom uvedie\na) oblasť podľa § 3 ods. 1 písm. a), v ktorej má oprávnenie na výkon činnosti,\nb) dátum, od ktorého je oprávnená vykonávať činnosť v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a),\nc) sumu odhadu predpokladaného výsledku hospodárenia,\nd) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť.\n49. Podľa § 8 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne,\npreukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.\n50. Podľa § 17 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o účtovníctve účtovná závierka je štruktúrovaná\nprezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie\nvyužívajú (ďalej len „používatelia“). Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v prípadoch\nustanovených týmto zákonom v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej\njednotke.\n51. Podľa § 17 ods. 9 prvej vety zákona o účtovníctve informácie v účtovnej závierke musia byť pre\npoužívateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné\na spoľahlivé.\n52. Podľa § 17a ods. 6 zákona o účtovníctve v znení účinnom do 31. augusta 2022 na účtovné\njednotky podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje tento zákon, ak osobitné predpisy22a (Nariadenie Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem v\nznení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 297/2008 z 11. marca 2008, Nariadenie Komisie\n(ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady\n(ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v platnom znení) neustanovujú inak;\nto platí aj pre účtovné jednotky podľa odseku 3, ak sa rozhodnú zostavovať individuálnu účtovnú závierku\npodľa osobitných predpisov22a.\n53. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa\nvychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva1 (zákon o účtovníctve) z výsledku\nhospodárenia.\n54. Podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo\ndaňovej straty sa vychádza u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu1\n(zákon o účtovníctve) vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke77a (§ 17a\nzákona o účtovníctve) podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku\nhospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise\nvydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave\npodvojného účtovníctva1 (zákon o účtovníctve), pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia\nje povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva1\n(zákon o účtovníctve) a uchovávať ju podľa osobitného predpisu77b) (§ 35 a § 36 zákona o\núčtovníctve); ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku\nhospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre\nfinančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise\nvydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich\nzdaňovacích obdobiach.\n55. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým\nvýdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený\ndaňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa §\n\n6 ods. 11 pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich\nvýdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej\nsa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\n56. Podľa § 1 ods. 1 Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/011053/2006-72 z\n15. februára 2006 (pod č. 12/2006 F.s.), ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia\nvykázaného daňovníkom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre\nfinančné výkazníctvo (tiež „prevodový mostík“ alebo „postupy úpravy IFRS“) týmto opatrením\nsa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného podľa osobitného predpisu v\nindividuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „štandardy“) pri zisťovaní základu dane z príjmov v súlade s § 17 ods.\n2 zákona.\n57. Podľa § 1 ods. 2 postupov úpravy IFRS príslušnými postupmi účtovania sa na účely tohto\nopatrenia rozumejú postupy účtovania, podľa ktorých by daňovníci postupovali, ak by nepostupovali\npodľa štandardov, okrem daňovníka, ktorý je poisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou,\npobočkou zahraničnej zaisťovne, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, pre ktorého sa príslušnými\npostupmi účtovania rozumejú postupy účtovania ustanovené opatrením Ministerstva financií Slovenskej\nrepubliky z 3. decembra 2002 č. 22212/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch\núčtovania a rámcovej účtovej osnove pre poisťovne, pobočky zahraničných poisťovní, zaisťovne,\npobočky zahraničných zaisťovní a Slovenskú kanceláriu poisťovateľov (oznámenie č. 693/2002 Z. z.) v\nznení opatrenia z 8. decembra 2004 č. MF/10551/2004-74 (oznámenie č. 710/2004 Z. z.).\n58. Podľa § 19 ods. 1 Opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92 (č. 4/2003 F.s.), ktorým sa ustanovujú\npodrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave\npodvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“) rezerva sa tvorí\nna základe zásady opatrnosti na riziká a straty. Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť\núčtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické\núžitky účtovnej jednotky, pričom ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume\ndostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pri\nzohľadnení rizík a neistôt. Záväzok s určitým časovým vymedzením a určitou výškou sa neúčtuje na\núčte rezerv, ale na príslušnom účte záväzku.\n59. Podľa § 19 ods. 2 postupov účtovania spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom\npredpise účtovnej jednotky, pričom rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená. Pri\ntvorbe rezerv podľa odseku 8 písm. s) sa môžu použiť poistno - matematické metódy a hodnota týchto\nrezerv sa upravuje na ich hodnotu v čase účtovania a vykazovania.\n60. Podľa § 19 ods. 4 postupov účtovania zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného\nobdobia.\n61. Podľa § 19 ods. 6 postupov účtovania rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii\nsa posudzuje ich výška a odôvodnenosť. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa z dôvodu\nupravujúcich závierkových účtovných prípadov účtuje tvorba rezervy, alebo sa upraví jej výška.\n62. Podľa § 19 ods. 7 postupov účtovania rezervy sa vzťahujú na povinnosti vyplývajúce zo všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, z uzavretých zmlúv, z dobrovoľného rozhodnutia účtovnej jednotky\nsplniť si povinnosť voči tretím stranám, napríklad ak na základe konania účtovnej jednotky v minulosti,\nzverejnenia pravidiel alebo oznámenia o uznaní zodpovednosti účtovnej jednotky tretia strana očakáva,\nže takáto povinnosť bude splnená. Rezervy sa vytvárajú na\na) náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia,\nb) reklamácie a záručné opravy,\nc) odstránenie odpadov a obalov,\nd) rekultiváciu pozemkov,\ne) demoláciu budov,\nf) odstupné,\ng) nevyčerpané dovolenky, vrátane sociálneho poistenia,\n\nh) odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti,\ni) nevyfakturované dodávky a služby,\nj) členské príspevky do zväzov, spolkov, komôr a podobne, ktoré sa týkajú vykazovaného účtovného\nobdobia,\nk) bonusy, skontá, rabaty a podobne, ktoré sa týkajú výrobkov, tovaru a služieb predaných pred\nukončením vykazovaného účtovného obdobia,\nl) náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy týkajúcej sa\nvykazovaného účtovného obdobia,\nm) náklady na zostavenie daňového priznania za vykazované účtovné obdobie,\nn) pokuty a penále,\no) finančné povinnosti vyplývajúce z ručenia a záruk,\np) povinnosť spätného odkúpenia obalov,\nq) prebiehajúce a hroziace súdne spory,\nr) vyplácanie prémií a odmien,\ns) vyplácanie odchodného, vyplácanie plnení pre zamestnancov pri životných jubileách alebo\npracovných jubileách a iných plnení pre zamestnancov (zamestnanecké požitky),\nt) provízie obchodným zástupcom,\nu) na stratové zmluvy a nevýhodné zmluvy, ktorými sú zmluvy, pri ktorých náklady nevyhnutné na\nsplnenie zmluvných povinností prevyšujú ekonomický úžitok, ktorý sa zo zmluvy očakáva,\nv) náklady na uvedenie prenajatého majetku do predchádzajúceho stavu podľa § 41,\nw) vypustené emisie do ovzdušia,\nx) a iné riziká a straty súvisiace s činnosťou účtovnej jednotky.\nVIII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n63. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného\no určení nedoplatku 11.298.797,52 eur zo zúčtovania odvodov za odvodové obdobia v účtovnom období\nod 01. januára 2015 do 31. decembra 2015. Žalobca v podanej správnej žalobe a jej doplnení namietal\nnedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia, ako aj podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Konkrétne tvrdil,\nže sa nikdy nestal regulovanou osobou podľa zákona o osobitnom odvode. Bol toho názoru, že žalovaný\nmal pri určení výšky odvodu a výšky zúčtovania odvodov ako základ odvodu použiť IFRS výsledok\nhospodárenia spoločnosti. Žalovanému ďalej vytkol, že do základu odvodu mu započítal sumu, o ktorú\nsa „čisto účtovne“ zvýšil výsledok jeho hospodárenia v dôsledku rozpustenia časti rezerv. Namietal tiež\nprotiústavnosť dotknutých ustanovení zákona o osobitnom odvode, ako aj ich rozpor s právom EÚ, a to\ns Treťou elektroenergetickou smernicou. Správny súd po preskúmaní správnej žaloby, napadnutého\nrozhodnutia žalovaného ako aj obsahu administratívneho spisu, a po zohľadnení právneho názoru\nkasačného súdu obsiahnutého v zrušujúcom rozhodnutí dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nnevykazuje také vady, ktoré by zakladali dôvod na jeho zrušenie.\n64. V prvom rade sa správny súd považuje za potrebné vyjadriť k žalobcom namietanému rozporu\ndotknutých ustanovení zákona o osobitnom odvode s Treťou elektroenergetickou smernicou. Správny\nsúd sa s danou námietkou nestotožnil predovšetkým s poukazom na odpoveď Súdneho dvora na\nprejudiciálnu otázku položenú kasačným súdom obsiahnutú v rozsudku sp.zn. C-376/18 zo dňa 12.\ndecembra 2019 (ďalej tiež „rozsudok Súdneho dvora“) nasledovne: „Smernica Európskeho parlamentu\na Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa\nzrušuje smernica 2003/54/ES, a najmä jej článok 3 ods. 1 až 3 a 10, sa má vykladať v tom zmysle, že\nnebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza osobitný odvod z výnosov z činností vykonávaných\ntak na vnútroštátnej úrovni, ako aj v zahraničí, zaťažujúci podniky vykonávajúce činnosť na základe\noprávnenia vydaného orgánom verejnej moci v rôznych oblastiach regulovaných činností, a to vrátane\npodnikov, ktoré sú držiteľmi povolenia na dodávku elektriny vydaného príslušným vnútroštátnym\nregulačným orgánom.“\n65. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nasledovnú argumentáciu kasačného súdu v\nodôvodnení zrušujúceho rozhodnutia:\n\n66. „76. Najmä vo vzťahu k pôsobeniu zásady zákazu diskriminácie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou\nvšeobecných zásad práva EÚ, Súdny dvor zdôraznil, že túto zásadu musí rešpektovať vnútroštátna\nprávna úprava, ktorá patrí do pôsobnosti práva EÚ alebo ho vykonáva. Súčasne zdôraznil, že cieľom zák.\nč. 235/2012 nie je určiť pravidlá dodávky elektriny ani stanoviť podmienky organizácie a fungovania trhu s\nelektrinou či definovať práva spotrebiteľov v tejto oblasti a ani objasniť povinnosti v oblasti hospodárskej\nsúťaže, ale upraviť podmienky pre osobitný odvod ako všeobecné daňové opatrenie.\n67. 77. Na toto všeobecné daňové opatrenie kasačný súd musí nazerať ako na príjem štátnych\nfinančných aktív (viď § 13 zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene\na doplnení niektorých zákonov) nakoľko v zmysle § 12 ods. 3 zákona o osobitnom odvode sú uhradené\nodvody štátnymi finančnými aktívami, ktoré sa vedú na samostatnom mimorozpočtovom účte. V tomto\nduchu sa kasačný súd nemusí odchýliť od názoru Súdneho dvora, ktorý zaradil osobitný odvod do\nkategórie priamych daní, ktoré však predstavujú štátno-rozpočtový príjem.\n68. 78. Práve charakter všeobecného daňového opatrenia je u osobitného odvodu potvrdený tým, že\nv súlade s dôvodovou správou k zák. č. 235/2012 sledovaným cieľom prijatia zákona je zamedzenia\nzhoršovania deficitu verejných financií a boja proti hospodárskej kríze, ďalej uplatnenie úpravy na\npodniky pôsobiace v oblasti regulovaných činností, teda nielen na podniky v odvetví energetiky, ale aj v\npočetných ďalších odvetviach hospodárstva, a po záverom to, že sa neuplatňuje na samotnú dodávku\nelektriny, ale zaťažuje celkový výsledok hospodárenia dotknutého regulovaného subjektu.\n69. 80. Nadväzujúc na vyššie citovaný rozsudok (rozsudok sp.zn. C-105/18 až C-113/18 zo dňa\n07. novembra 2019 vo veci účastníkov UNESA a spol.) Súdny dvor po porovnaní cieľov tak Tretej\nelektroenergetickej smernice s cieľom sledovaným zákonodarcom pri prijímaní zák. č. 235/2012 Z.z.\nzotrval na svojom právnom názore, že nakoľko Tretia elektroenergetická smernica nesleduje cieľ\naproximácie daňových predpisov členských štátov, potom jej ustanovenia, a najmä jej čl. 3 ods. 1 až 3\na 10 sa nemôže uplatňovať na vnútroštátnu právnu úpravu zakotvenú v zák. č. 235/2012 Z.z., t.j. ktorou\nsa zavádza osobitný odvod z výnosov podnikov, ktorých sa týka táto smernica.“\n70. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že sa nikdy nemal stať regulovanou\nosobou. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že po nadobudnutí účinnosti zákona o osobitnom\nodvode dňa 01. septembra 2012 bol v jeho § 13 ustanovený postup pre osoby oprávnené na výkon\nniektorej z činností v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o osobitnom odvode za účelom ustálenia, či\ndaná osoba je alebo nie je regulovanou osobou. K postupu podľa § 12 zákona o osobitnom odvode sa\nkasačný súd vyjadril nasledovne:\n71. „90. Tiež je nepochybné, že zákonodarca môže ukladať povinností jednotlivcom predovšetkým\nzákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (čl. 13\nods. 1 písm. a/ ústavy Slovenskej republiky). Z legislatívnej konštrukcie vyššie citovaných ustanovení\n§ 13 ods. 1 alebo 3 zák. č. 235/2012 Z.z. pre kasačný súd vyplýva, že každý, kto spĺňa podmienky\nvrátane vyhodnotenia kvalifikačnej podmienky splnenia budúceho predpokladu tam uvedeného (t.j.\nodhad percentuálneho podielu výnosov z činnosti, ktorý je oprávnený vykonať iba žalobca ako osoba\ndisponujúca v tom čase relevantnými údajmi), toho zákonodarca považuje za regulovanú osobu podľa\ncitovaného zákona. Účinky tohto postavenia nastávajú priamo zo zákona a citovaný zákon na vznik\ntohto postavenia nevyžaduje aktívnu činnosť sťažovateľa ako správcu odvodu. Následne je regulovaná\nosoba v zmysle § 13 ods. 1, resp. 4 zák. č. 235/2012 Z.z. zaťažená povinnosťou\n- platiť odvod , počnúc odvodovým obdobím, ktorým je september 2012, a\n- ako aj doručiť písomné oznámenie s obsahom vymedzeným zákonom.\n72. 92. Až v tomto okamihu sa uplatňuje dozorné oprávnenie správcu odvodu, ktorý má preskúmať\npísomné oznámenie, a v prípade, ak zistí, že takáto osoba nespĺňa podmienky na zaradenie do skupiny\nregulovaných osôb, toto jej dá na vedomie. Ani kasačný súd nemá pochybnosti po oboznámení sa so\nspisom sťažovateľa, že by žalobca nemal spĺňať podmienky zakotvené v zákone. Predovšetkým ide o\nsubjekt s právnou subjektivitou, ktorý nepopiera držbu oprávnenia na výkon činnosti v oblasti energetiky\nna základe povolenia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví podľa osobitného predpisu.\nAko je už uvedené, toto žalobca konkludentne deklaroval počnúc prvým odvodovým obdobím, ktorým\nbol september 2012.“\n\n73. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca postupoval vyššie\nnaznačeným spôsobom, keď žalovanému zaslal písomné oznámenie zo dňa 19. septembra 2012\nobsahujúce náležitosti podľa § 13 ods. 2 písm. a) až d) zákona o osobitnom odvode. Svoje postavenie\nregulovanej osoby pritom nespochybnil ani vo svojom ďalšom písomnom oznámení zo dňa 10.\noktóbra 2012 v znení opravného písomného oznámenia zo dňa 30. októbra 2012. Z predloženého\nadministratívneho spisu pritom nevyplýva, že by sa žalobca relevantne bránil proti svojmu postaveniu\nregulovanej osoby v čase pred doručením doplnenia žaloby. Navyše v súlade s ustanovením § 3 ods.\n4 zákona o osobitnom odvode platí, že raz založené postavenie regulovanej osoby sa nestráca do\nbudúcnosti ani v prípade, ak jej výnosy z dotknutej činnosti nedosiahnu zákonom stanovenú hodnotu.\n74. Žalobca okrem toho nepredložil žiadne dokumenty, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie, že jeho\nvýnosy z regulovanej činnosti nedosiahli ani v jednom z dotknutých rokov 2011 až 2015 pomer aspoň\n50 % jeho celkových výnosov. Zároveň žalobca nijakým spôsobom nepodložil svoj argument, že jeho\nvýnosy z dodávok elektriny v zahraničí nie sú výnosmi z regulovanej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm.\na) zákona o osobitnom odvode. Bolo pritom na zodpovednosti žalobcu posúdiť, či spĺňa definíciu\nregulovanej osoby, a teda či bol povinný v zmysle § 13 ods. 2 zákona o osobitnom odvode doručiť\nsprávcovi odvodu písomné oznámenie s predpísanými údajmi.\n75. Správny súd sa napokon nestotožnil ani s výhradami žalobcu týkajúcimi sa určenia výšky základu\nodvodu zo stranu žalobcu a s tým súvisiaceho zahrnutia rozpustenia rezerv do základu odvodu.\nPokiaľ ide o žalobcom namietanú úpravu výsledku jeho hospodárenia vykázaného podľa IFRS tzv.\nprevodovým mostíkom, žalobca podľa názoru správneho súdu neuviedol žiadne relevantné dôvody\nspôsobilé spochybniť postup žalovaného v tomto smere. Považuje pritom za potrebné poukázať na\nnasledovnú argumentáciu kasačného súdu:\n76. „105. Pri posúdení dotknutých záverov správneho súdu vychádzal kasačný súd z nasledujúcej\nargumentácie. Ustanovenie § 5 ods. 1 zák. č. 235/2012 Z.z. vymedzuje výsledok hospodárenia\nregulovanej osoby ako veličinu pre základ odvodu, pričom v nasledujúcich odsekoch 3 a 4 upravuje ako\nvýpočtový základ\n- výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný podľa postupov účtovania upravený zák. č. 431/2002\nZ.z. (text uvedený v odseku 3) alebo\n- výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný podľa medzinárodných účtovných noriem (text\nuvedený v odseku 4), avšak upravený postupom podľa § 17 ods. 1 písm. c) zák. č. 595/2003 Z.z.\n77. 106. Pre kasačný súd je nepochybné, že vyššie citované ustanovenie § 17 ods. 1 písm. c) zák.\nč. 595/2003 Z.z. ukladá subjektu, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia podľa IFRS (viď aj odkaz č.\n77a/ výslovne uvedený v citovanom texte zákona), povinnosť uvedený výsledok hospodárenia upraviť\nspôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorým je pre preskúmavanú vec\nOpatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/011053/2006-72 z 15. februára 2006 (pod\nč. 12/2006 F.s.), ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného daňovníkom\nv individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (tiež\n„prevodový mostík“ alebo „postupy úpravy IFRS“). Práve týmto subjektom je aj žalobca.\n78. 107. Záver o nutnosti použiť hore uvedenú úpravu IFRS sa premietol aj do textu, ktorý bol\nuvedený vládou Slovenskej republiky ako predkladateľom v osobitnej časti dôvodovej správy k návrhu\n§ 5 zákona o osobitnom odvode nasledovne: „Navrhuje sa, aby základom odvodu bol výsledok\nhospodárenia vykázaný za to účtovné obdobie, v ktorom regulovaná osoba vykonáva činnosti podľa\ntohto návrhu zákona; na tento účel sa použije výsledok hospodárenia vykázaný podľa slovenských\nprávnych predpisov alebo medzinárodných účtovných noriem. Tento výsledok hospodárenia sa uvádza\nna riadku 100 daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb. Navrhujú sa aj alternatívy základu\nodvodu.“.\n79. 108. Kasačný súd iba potvrdzuje právne-teoretické východiská, že v zmysle doktrinálnych názorov\n(Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015. s. 131 až 133)\nsa text dôvodovej správy stáva návodom na uchopenie vôle zákonodarcu pri teleologickom výklade\nprávnych noriem. Takisto upozorňuje, že v riadku č. 100 II. časti tlačiva Daňové priznanie k dani z príjmov\nprávnickej osoby sa nachádza tento objasňujúci text: „Výsledok hospodárenia pred zdanením [§ 17 ods.\n1 (zisk + strata -)] alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami (III. časť - r. 3 tabuľky F alebo r. 1 tabuľky C1\n\nalebo r. 1 tabuľky C1 alebo r. 1 tabuľky C2 alebo r. 3 tabuľky G2) alebo upravený výsledok hospodárenia\n(III. časť - r. 4 tabuľky G3)“.\n80. Vo vzťahu k žalobcom namietanému rozporu zahrnutia rozpustenia rezerv do základu odvodu je\npotrebné uviesť, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca výsledok hospodárenia pred\nzdanením vykazuje podľa medzinárodných účtovných noriem. Sporným bol medzi nimi postup týkajúci\nsa retroaktívneho zahrnutia alebo nezahrnutia rezerv z minulých období (výška deklarovaná žalobcom\nje 410.404.000 eur, resp. 409.541.152 eur) do výpočtového základu odvodu. Ani túto námietku však\nsprávny súd nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú, a to s poukazom na nasledovný právny názor kasačného\nsúdu:\n81. „112. Pre kasačný súd z dotknutých ustanovení Postupov účtovania vyplýva, že každá účtovná\njednotka v súlade so zásadou opatrnosti má povinnosť vyhodnotiť budúce (predpokladané) riziká a\nstraty, ktoré sa týkajú jej majetku a záväzkov, a ktoré sú jej známe v danom účtovnom období. Postupy\núčtovania v § 19 definujú rezervy ako záväzky spojené s povinnosťami z minulých období s neistým\nčasovým vymedzením alebo výškou, ktoré v budúcnosti jej zníži ekonomické úžitky.\n82. 113. Právne predpisy ponechávajú voľnosť účtovnej jednotke pri tvorbe rezerv, ktorých rozsah je\ndemonštratívne vymedzený v § 19 ods. 7 Postupov účtovania pod písmenami a) až x). Žalobca pri\nopise dotknutých rezerv používal nejasný pojem „viac druhov rezerv“ ako aj ich rozpustenie odôvodnil\nvšeobecne tým, že došlo k prehodnoteniu výšky rezerv. Takýto postup kasačný súd nespochybňuje,\nnakoľko ide o výkon oprávnení účtovnej jednotky v zmysle § 19 ods. 6 Postupov účtovania.\n83. 114. Čo sa týka hore uvedených argumentov o porušení princípov postupom sťažovateľa, žalobca\nopisuje, ako pristúpil k vyššie uvedenému čiastočnému rozpusteniu rezerv v rámci účtovného obdobia\nroka 2015, avšak išlo o rezervy, ktoré žalobca vytvoril v účtovníctve ešte pred 01.09.2012, a teda pred\nnadobudnutím účinnosti zák. č. 235/2012 Z.z. Tým nadobudol žalobca pocit, že po splnení všetkých\ns tým súvisiacich povinností, na neho sťažovateľ uvalil na zvýšenie výsledku hospodárenia z titulu\nrozpustenia rezerv ďalšie, úplné nové verejné dávky, ktoré žalobca v čase tvorby rezerv a zdaňovania\nnemohol rozumne očakávať (nakoľko v tom čase v právnom poriadku neexistovali).\n84. 115. Avšak základným poslaním správneho súdnictva v zmysle § 2 ods. 1 S.s.p. je prostredníctvom\nsprávneho súdu poskytovať ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby\na právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Žalobca však pri tvorbe a následnom rozhodnutí\npostupoval v medziach uváženia, ktoré mu zákonodarca zveril prostredníctvom zák. č. 431/2002 Z.z. a\nvykonávajúcich predpisov. Preto správny súd nemohol ako aj ani nepreskúmaval vzťah sťažovateľa k\ndôvodom tvorby, resp. dôvodom rozpustenia rezervy, nakoľko ide o účtovnú operáciu. Navyše otázku,\nprečo však pristúpil k rozpusteniu dotknutých rezerv, samotný žalobca neuviedol a ani neobjasnil.\n85. 116. Naopak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti správne zdôraznil (vyjadrenie k bodom 126-127 str. 8 kasačnej sťažnosti), že správny súd sa zaoberal len okrajovo problematikou rozpustenia rezerv\nvytvorených žalobcom v minulých účtovných obdobiach. Aj podľa kasačného súdu nie je možné súhlasiť\ns argumentom žalobcu, že rozpustenie rezerv je možné označiť ako čisto „účtovné“ zvýšenie výsledku\nhospodárenia. Žalobca ako každá účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne a\npreukázateľne, čo sa v zmysle § 17 ods. 9 zák. č. 431/2002 Z.z. prejavuje aj v údajoch uvedených v\núčtovnej závierke.“\n86. Vychádzajúc z uvedeného je správny súd toho názoru, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na\nnáležite zistenom skutkovom stave a vec po právnej stránke správne vyhodnotil, aplikoval príslušné\nzákonné ustanovenia, rozhodnutie dostatočne odôvodnil a v priebehu konania nedošlo z jeho strany k\nžiadnym podstatným procesným pochybeniam majúcim vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia.\n87. Správny súd súčasne nepovažoval za dôvodný ani návrh žalobcu na prerušenie konania a\npodanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov vo vzťahu k dotknutým ustanoveniam\nzákona o osobitnom odvode na Ústavný súd Slovenskej republiky, keďže nemal pochybnosti o súlade\npredmetných ustanovení s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa názoru správneho súdu osobitný odvod\nz podnikania v regulovaných odvetviach v zmysle zákona o osobitnom odvode v znení relevantnom\npre prejednávanú vec má charakter priamej daňovej platby, a teda nejde o žalobcom tvrdenú verejnú\n\ndávku sui generis. Z dôvodovej správy k citovanému zákonu pritom vyplýva, že uvedený návrh bol\npredkladaný Národnej rade Slovenskej republiky ako jedno z opatrení na spravodlivé a ekonomicky\nefektívne rozdelenie bremena vplyvu ekonomickej a hospodárskej krízy, zamedzenie zhoršenia deficitu\nverejných financií a jeho udržanie v predpísanom limite pod 3% HDP ustanovenom Európskou Komisiou\ntak, aby do ozdravenia verejných financií boli zapojené a prispeli aj spoločnosti, ktoré pôsobia v\nregulovaných odvetviach. Preto správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.\n88. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby a rozsudkom\npodľa § 190 SSP ju zamietol.\n89. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a ods.\n3 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania,\npretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby žalovanému\nnahradil trovy konania.\n90. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd\nv Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}