{"guid": "a0a55683-54c7-4bc7-84bc-6ba25caff23a:a24958ed-1d9a-464d-b7c0-020b2325c145", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200531.1", "spisova_znacka": "BA-5S/88/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/88/2020 z 9. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 9. septembra 2025, sp. zn. BA-5S/88/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200531.1", "identifikacne_cislo": "1020200531", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Rudinská", "sudca_id": 1007, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-rudinska-1007", "datum_vydania": "2025-09-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. b) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/580", "nazov": "zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/580-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/95", "nazov": "zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/95", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/95-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/581#paragraf-64", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a24958ed-1d9a-464d-b7c0-020b2325c145", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200531.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200531.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200531.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/88/2020\n1020200531\n09. 09. 2025\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020200531.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: Všeobecná\nzdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti\nžalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava,\nIČO: 30 796 482, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. ZP 911/00017/2019, č. sp.\n5860/2020/911, č. r. 17838/2020 zo dňa 14.02.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd rozhodnutia žalovaného č. k. ZP 911/00017/2019, č. sp. 5860/2020/911, č. r. 17838/2020\nzo dňa 14.02.2020 z r u š u j e a vec\nv r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný listom č. ZP 911/00017/2019, 18026/2019/911, 85526/2019 zo dňa 10.10.2019 (ďalej\nlen „upovedomenie o začatí správneho konania“) upovedomil žalobcu o začatí správneho konania\nvo veci uloženia sankcie podľa § 50 ods. 1 písm. m) v spojení s § 64 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dohľade nad zdravotnou\nstarostlivosťou“) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 46 ods. 1 písm. a) v spojení s § 45 ods. 1 písm.\nb) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, a to skutkami uvedenými v tomto upovedomení.\nŽalovaný ďalej žalobcovi oznámil, že spisová dokumentácia, ktorej súčasťou boli konkretizované spisové\ndokumentácie z vykonaných dohľadov, je k dispozícii k nahliadnutiu a oboznámeniu sa s ňou dňa\n17.10.2019 o 10:00 na adrese sídla žalovaného. Napokon žalovaný vyzval žalobcu, aby sa písomne\nvyjadril k predmetnému správnemu konaniu, k podkladu pre vydanie rozhodnutia, k spôsobu jeho\nzískania a aby prípadne navrhol jeho doplnenie, a to v termíne do 24.10.2019.\n2. K upovedomeniu o začatí správneho konania sa žalobca vyjadril listom č. Z42532/2019 zo dňa\n28.10.2019, a to tak, že nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že z jeho strany došlo k porušeniu povinnosti\nskutkami uvedenými v upovedomení o začatí správneho konania.\n3. Žalovaný rozhodnutím č. k. ZP 911/00017/2019, č. sp. 18026/2019/911, č. r. 92425/2019 zo dňa\n07.11.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 50 ods. 1 písm. m) v spojení s § 64 ods. 1\npísm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou uložil žalobcovi pokutu vo výške 3 500,00\n\neur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 46 ods. 1 písm. a) v spojení s § 45 ods. 1 písm. b) zákona\no dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorého sa žalobca dopustil tým, že\nI. pri výkone dohľadu na diaľku podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou\nstarostlivosťou vedeného pod č. PO 99/2019, č. sp. 7586/2019/911 nepredložil žalovanému v žalovaným\nurčenej lehote podklady a informácie požadované žalovaným na základe písomnej výzvy označenej ako\n„Výzva k doplneniu podkladov“ zo dňa 31.01.2019, evidovanej pod č. z. 8935/2019, ktorá bola žalobcovi\ndoručená dňa 01.02.2019 (ďalej len „skutok 1“),\nII. pri výkone dohľadu na diaľku podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou\nstarostlivosťou vedeného pod č. PO 847/2019, č. sp. 13108/2019/911 (ďalej len „dohľad č. 847/2019“)\nnepredložil žalovanému kompletné podklady a informácie požadované žalovaným na základe písomnej\nvýzvy žalovaného označenej ako „Oznámenie o začatí dohľadu na diaľku a výzva na predloženie\npodkladov a informácií“ zo dňa 05.06.2019, evidovanej pod č. z. 44996/2019, ktorá bola žalobcovi\ndoručená dňa 05.06.2019 (ďalej len „skutok 2“),\nIII. pri výkone dohľadu na mieste podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona o dohľade nad zdravotnou\nstarostlivosťou vedeného pod č. PO 100/2019, č. sp. 7587/2019/911 nepredložil žalovanému\nv žalovaným určenej lehote kompletné podklady požadované žalovaným na základe písomného\nVyžiadania č. 2 zo dňa 12.02.2019, evidovaného pod č. z. 12151/2019, ktoré bolo žalobcovi doručené\ndňa 13.02.2019 (ďalej len „skutok 3“),\nIV. pri výkone dohľadu na mieste podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona o dohľade nad zdravotnou\nstarostlivosťou vedeného pod č. PO 571/2019, č. sp. 11564/2019/911 nepredložil žalovanému\nv žalovaným určenej lehote kompletné podklady požadované žalovaným na základe písomného\nVyžiadania č. 2 zo dňa 16.05.2019, evidovaného pod č. z. 38091/2019, ktoré bolo žalobcovi doručené\ndňa 16.05.2019 (ďalej len „skutok 4“).\n4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že zo strany žalobcu dochádzalo\npri výkone dohľadov realizovaných žalovaným k hrubému nerešpektovaniu jeho právomoci a právomoci\nosôb oprávnených na výkon dohľadu. Žalobca týmto svojím konaním mimoriadne sťažoval výkon\ndohľadov a neúmerne predlžoval dobu ich výkonu ako aj maril ich efektívny výkon. Pri určovaní\npodkladov a informácií, ktorých poskytnutie žalovaný v prípade dohľadov definovaných vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia požadoval, vychádzal z predmetu dohľadu a z nutnosti komplexného\na objektívneho posúdenia veci. Pri určovaní lehoty na predloženie požadovaných podkladov\na informácií žalovaný zohľadňoval objem požadovaných pokladov a náročnosť ich prípravy, resp.\nspracovania. V predmetných výzvach tak žalovaný vždy vyžadoval poskytnutie podkladov potrebných\npre výkon dohľadu a na poskytnutie potrebných podkladov určil primeranú lehotu. Napriek uvedeným\nskutočnostiam žalobca predkladal žalovanému podklady, ktoré boli neúplné alebo požadované podklady\npredkladal až na základe urgencie žalovaného, prípadne až potom, ako ich absenciu žalovaný\nkonštatoval v protokole o vykonanom dohľade alebo ich nepredložil vôbec.\n5. O podanom rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.\nk. ZP 911/00017/2019, č. sp. 5860/2020/911, č. r. 17838/2020 zo dňa 14.02.2020 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zhrnul svoje zistenia týkajúce sa skutkov 1 až 4.\nŽalovaný považoval spáchanie týchto skutkov žalobcom za preukázané a právne posúdenie zisteného\nskutkového stavu za správne. Lehota, ktorú určil prvostupňový správny orgán na predloženie spisov,\nresp. podkladov a informácií, nebola lehotou v správnom konaní, ako nesprávne uvádzal žalobca\nv rozklade. Predmetná lehota bola lehotou určenou v rámci výkonu dohľadu, na ktorý sa podľa § 43\nods. 11 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou nevzťahovali všeobecné predpisy o správnom\nkonaní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 45 ods. 2 písm. c) zákona o dohľade nad zdravotnou\nstarostlivosťou, ktorý určoval lehotu najmenej 3 pracovné dni na predloženie písomných námietok\ndohliadaného subjektu k údajom uvedeným v protokole. Lehotu 3 pracovné dni v rámci dohľadu preto\nnebolo možné považovať za neštandardnú.\n\n7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný taktiež konštatoval, že tvrdenia žalobcu, podľa\nktorých došlo k porušeniu § 9 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) tým, že osoby, ktoré vykonali dohľady,\nsa zúčastnili prejednávania a rozhodovania v správnom konaní, nemali oporu v právnych predpisoch.\nVylúčenie zamestnancov správneho orgánu podľa § 9 ods. 2 správneho poriadku sa vzťahovalo len\nna proces správneho konania, a teda z prejednávania a rozhodovania pred správnym orgánom bol\nvylúčený len zamestnanec, ktorý sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho\norgánu iného stupňa. Dohľad vykonaný podľa zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou nebol\nsprávnym konaním iného stupňa, preto nebolo možné aplikovať § 9 ods. 2 správneho poriadku vo vzťahu\nk zamestnancom prvostupňového správneho orgánu.\n8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný napokon konštatoval, že prvostupňový správny\norgán pred vydaním prvostupňového rozhodnutia dostatočne a úplne zistil skutkový stav veci, a že\nprvostupňové rozhodnutie bolo zákonné a vecne správne. Výšku pokuty považoval žalovaný za\nprimeranú s ohľadom na počet porušení, ku ktorým dochádzalo v priebehu roka 2019 v rámci\nvykonávaných dohľadov, ako aj s ohľadom na závažnosť týchto porušení a ich dopad na konkrétne\ndohľady. Žalobca vlastným zavinením nepredkladal žalovanému v určených lehotách požadované\npodklady a informácie, čím sťažoval výkon dohľadov a predlžoval ich trvanie, pričom nepreukázal\nobjektívne skutočnosti, ktoré by mu bránili v splnení predmetnej povinnosti, ani nepožiadal žalovaného\no predĺženie stanovených lehôt v prípade, ak sa domnieval, že stanovená lehota nebola pre predloženie\npodkladov a informácií postačujúca. Prvostupňový správny orgán sa pri odôvodnení výšky pokuty\ndostatočne vysporiadal so všetkými kritériami určenými zákonom pre jej uloženie.\nII.\nŽaloba\n9. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.04.2020 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia,\nzrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci na ďalšie\nkonanie (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného“). Žalobca si zároveň uplatnil právo na náhradu trov\nkonania.\n10. V zmysle § 46 správneho poriadku muselo byť rozhodnutie správneho orgánu v súlade so zákonmi\na ostatnými právnymi predpismi a musel ho vydať orgán na to príslušný. Rozhodnutie správneho orgánu\nmuselo vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a muselo obsahovať predpísané náležitosti.\nZ hľadiska ustálenej súdnej praxe bolo treba zdôrazniť, že výrok rozhodnutia o postihu za správny\ndelikt musel obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania s tým, že\nprípadne bolo potrebné uviesť aj iné skutočnosti, ktoré boli potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený\ns iným skutkom. Výrok rozhodnutia správneho orgánu predstavoval najdôležitejšiu časť rozhodnutia\nsprávneho orgánu, pretože v ňom boli určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Výrok\nrozhodnutia správneho orgánu musel byť preto určitý a konkrétny, aby nevnikli pochybnosti o tom, čo\nbolo predmetom správneho konania. V prípade, že správny orgán neuviedol tieto náležitosti do výroku\nsvojho rozhodnutia, porušil tým ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku.\n11. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte muselo spočívať\nv špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním\na tento záver mal oporu priamo v ustanovení § 47 ods. 2 správneho poriadku. Záver o nevyhnutnosti\núplnej špecifikácie príslušného správneho deliktu z hľadiska vecného, časového a miestneho plne\nkorešpondoval s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, pretože aj na rozhodovanie\no správnych deliktoch bolo potrebné aplikovať požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach\na základných slobodách. Z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách\nvyplývalo, že veci priestupkové a taktiež veci správnych deliktov bolo potrebné považovať v zmysle\nustálenej štrasburskej judikatúry za veci, ktoré mali charakter konania o trestnom obvinení. Vo všetkých\nveciach, ktoré bolo možné subsumovať pod pojem „veci trestného charakteru“, musela mať osoba,\nproti ktorej sa viedlo konanie, možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6\nDohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Správne delikty boli svojou povahou najbližšie\npriestupkom. V oboch prípadoch išlo o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za\nurčité nedovolené konanie (či opomenutie).\n\n12. Vymedzenie skutkov vo výroku prvostupňového rozhodnutia nespĺňalo požiadavky na\nriadnu špecifikáciu správneho deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné\ns iným konaním. Žiadny s predmetných výrokov prvostupňového rozhodnutia neobsahoval presnú\na nezameniteľnú špecifikáciu podkladov, ktorých nepredloženie bolo výrokom prvostupňového\nrozhodnutia sankcionované. Keďže prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené napadnutým\nrozhodnutím, rovnakými vadami, nedostatkami a nepreskúmateľnosťou trpelo aj napadnuté rozhodnutie.\n13. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia bolo zrejmé, že\nv každej výzve alebo vyžiadaní špecifikovanom vo výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný žiadal\nod žalobcu predložiť nie iba jeden podklad, ale viacero podkladov. Z výroku prvostupňového rozhodnutia\nnebolo absolútne zrejmé, nepredloženie ktorých podkladov bolo sankcionované v jednotlivých výrokoch.\n14. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k jednotlivým skutkom absentovalo uvedenie\nmiesta a času spáchania sankcionovaného správneho deliktu. Tieto vady predstavovali porušenie\n§ 47 ods. 2 správneho poriadku. Predmetné vady zároveň spôsobovali nepreskúmateľnosť výroku\nprvostupňového rozhodnutia.\n15. Bod 2 výroku prvostupňového rozhodnutia sankcionoval údajný správny delikt, ktorý mal žalobca\nspáchať pri výkone dohľadu č. 847/2019. Z dokladov, ktoré sa dohľadu č. 847/2019 týkali, bolo\nzrejmé, že predmetom tohto dohľadu bolo uzatváranie dodatkov k zmluvám o poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti podľa § 7 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou s poskytovateľmi ústavnej\nzdravotnej starostlivosti združenými v Asociácii nemocníc Slovenska (ďalej len „ANS“) s účinnosťou od\n01.07.2019. Žalovaný však pritom v prvostupňovom rozhodnutí účelovo uvádzal, že predmetom dohľadu\nč. 847/2019 bol „proces uzatvárania dodatkov“, aj keď z dokladov vyplýval iný predmet uvedeného\ndohľadu. Rozdiel v predmete dohľadu č. 847/2019 uvedeného v dokladoch týkajúcich sa tohto dohľadu\nv porovnaní s predmetom dohľadu č. 847/2019 uvedeného v prvostupňovom rozhodnutí potvrdil aj\nsamotný žalovaný v ods. 39 napadnutého rozhodnutia. Aj keby bol predmetom dohľadu č. 847/2019\n„proces uzatvárania dodatkov“, ako to žalovaný uviedol v prvostupňovom rozhodnutí, tak žalovaný\nnemal v procese uzatvárania zmlúv alebo dodatkov medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi\nzdravotnej starostlivosti žiadne právomoci.\n16. Prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní v zmysle\nsprávneho poriadku. Vydaniu týchto rozhodnutí však predchádzali dohľady žalovaného, ktoré vykonal\nu žalobcu v zmysle § 43 a nasl. zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Na vykonanie\npredmetných dohľadov sa pritom v zmysle § 43 ods. 11 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou\nnevzťahoval správny poriadok. Dohľady, ktoré žalovaný vykonával podľa § 43 a nasl. zákona\no dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, aj napriek tomu, že sa na ne nevzťahoval správny poriadok,\npredstavovali administratívne (správne) konanie, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia v zmysle\n§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“). Jednotlivé dohľady ukončoval žalovaný vydaním protokolu podľa § 47 zákona o dohľade\nnad zdravotnou starostlivosťou. Takýto protokol predstavoval rozhodnutie žalovaného, ktorým ten mohol\nzasiahnuť do práv a právom chránených záujmov dohliadaných subjektov. Dohľady, ktoré predchádzali\nvydaniu prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, vykonávali, prejednávali a rozhodovali\ntí istí zamestnanci žalovaného, ktorí prejednávali a rozhodovali vec v správnom konaní vedúcom\nk vydaniu prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, čím došlo k porušeniu § 9 ods. 2\nsprávneho poriadku.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.06.2020 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú\na neopodstatnenú.\n18. Výrok prvostupňového rozhodnutia obsahoval všetky náležitosti v súlade s § 47 ods. 2 správneho\nporiadku a v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Popis skutku vo\nvýroku prvostupňového rozhodnutia bol špecifikovaný dostatočne určito a konkrétne tak, aby nemohol\nbyť zamenený s inými skutkami. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené, kto skutok\n\nspáchal, pričom v ňom bolo uvedené aj to, ako a kedy k spáchaniu skutku došlo. Napokon vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia boli uvedené aj právne posúdenie skutku a výška uloženej pokuty.\n19. Povinnosť žalobcu, porušením ktorej žalobca spáchal sankcionovaný skutok, bola zadefinovaná v\n§ 46 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou ako povinnosť umožniť osobe\noprávnenej na výkon dohľadu výkon oprávnení podľa § 45 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 1 písm. b) zákona\no dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. V zmysle predmetnej právnej úpravy bola osoba oprávnená\nna výkon dohľadu oprávnená vyžadovať od dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov, aby jej\nv určenej lehote poskytli doklady vrátane ich rovnopisov, iné písomnosti a informácie vrátane informácií\nna elektronických nosičoch dát, ktoré boli potrebné na účely dohľadu, a tiež vysvetlenia, vyjadrenia,\nústne a písomné informácie k predmetu dohľadu a k zisteným nedostatkom. Bolo potom zrejmé,\nže dohliadaný subjekt sa dopustil porušenia uvedenej povinnosti a spáchania správneho deliktu, ak\nv určenej lehote neposkytol osobe oprávnenej na výkon dohľadu požadované doklady a informácie. Pre\nšpecifikáciu tohto správneho deliktu vo výroku rozhodnutia o sankcii bolo potrebné uviesť, akým konaním\ndohliadaného subjektu došlo k obmedzeniu výkonu oprávnení osoby oprávnenej na výkon dohľadu.\nVo výroku prvostupňového rozhodnutia bolo toto konanie žalobcu špecifikované ako neposkytnutie\npodkladov a informácií požadovaných konkrétne a nezameniteľne špecifikovanou žiadosťou žalovaného\nv rámci konkrétne a nezameniteľne špecifikovaného dohľadu. Jednoznačná špecifikácia žiadosti\nžalovaného na poskytnutie podkladov a informácií pre účely dohľadu zabezpečovala nezameniteľnosť\nskutku s iným skutkom.\n20. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, že zo strany žalobcu nebolo žalovanému\npri výkone jednotlivých dohľadov poskytnuté také množstvo podkladov a informácií, že popis všetkých\ntýchto podkladov a informácií priamo vo výroku prvostupňového rozhodnutia by mal za následok, že\nvýrok prvostupňového rozhodnutia by bol mimoriadne rozsiahly. Výrok rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy mal byť dostatočne určitý, zároveň však bolo z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, ako aj\nz odbornej literatúry zrejmé, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy mal byť zrozumiteľný a stručný\na nemal opisovať obsah konkrétnych dôkazov, z ktorých vychádzalo rozhodnutie.\n21. Argumentácia žalobcu o údajnej nejednoznačnosti výroku prvostupňového rozhodnutia bola účelová.\nSkutky, ktoré boli predmetom správneho konania, v ktorom boli vydané prvostupňové rozhodnutie\na napadnuté rozhodnutie, boli uvedené v upovedomení o začatí správneho konania. Žalobca sa\nv nadväznosti na upovedomenie o začatí správneho konania vo veci vyjadril, pričom vo svojom vyjadrení\nneuviedol, že mu nebolo zrejmé, aké jeho konanie by malo byť predmetom správneho konania vedeného\nza účelom uloženia sankcie. Žalobca nespochybnil zrozumiteľnosť, jednoznačnosť a dostatočnú určitosť\nvýroku prvostupňového rozhodnutia ani v rozklade, ktorý proti nemu podal. Argumentáciu o údajnej\nnejednoznačnosti výroku prvostupňového rozhodnutia žalobca uviedol až v správnej žalobe.\n22. S tvrdením žalobcu, že dohľad č. 847/2019 bol nezákonný, nebolo možné súhlasiť. Predmetom tohto\ndohľadu bola činnosť žalobcu zameraná na uzatváranie dodatkov k zmluvám o poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti podľa § 7 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou s poskytovateľmi združenými\nv ANS s účinnosťou od 01.07.2019. Inými slovami, predmetom uvedeného dohľadu boli úkony žalobcu\nvykonané v procese uzatvárania dodatkov v období pred uzavretím týchto dodatkov, a to aj v procese\nrokovania o týchto dodatkoch. V súlade s § 18 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou\nstarostlivosťou bol žalovaný oprávnený dohliadať na dodržiavanie ustanovení zákona o dohľade nad\nzdravotnou starostlivosťou a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení\nzákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) zdravotnými poisťovňami. Povinnosťou žalobcu\nbolo nielen mať uzavreté zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, u ktorých to určoval zákon\no dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v § 7. Popri tejto povinnosti bol žalobca v zmysle § 15 ods.\n1 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou povinný vykonávať svoju činnosť tak,\naby zabezpečil svojim poistencom nepretržitú dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici\nv rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov. V zmysle § 15 ods. 1 písm. e) zákona o dohľade\nnad zdravotnou starostlivosťou bolo povinnosťou žalobcu pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti a v priebehu platnosti zmluvného vzťahu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti účelne,\nefektívne a hospodárne vynakladať finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia. Žalobca\nbol podľa § 25 ods. 2 písm. a) zákona o zdravotnom poistení povinný svojim poistencom zabezpečiť\nzdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise. Napokon podľa § 3 ods. 1\n\nzákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou systém riadenia žalobcu musel zabezpečovať riadne\na bezpečné vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Žalovaný mal teda právomoc vykonávať\ndohľad aj nad činnosťou žalobcu, ktorá smerovala k zabezpečeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti\na k uzavretiu zmlúv/dodatkov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.\n23. Dôvodom dohľadu č. 847/2019 boli informácie mediálne prezentované zo strany ANS, podľa\nktorých existovalo reálne riziko, že k 30.06.2019 dôjde k zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom\na poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti združenými v ANS. Uvedené by malo mimoriadne\nnegatívny dopad na poistencov žalobcu a na stabilitu systému verejného zdravotného poistenia, čoho\nsvedkami boli žalovaný ako aj verejnosť v roku 2018, kedy žalobcovi vypovedalo zmluvu o poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti takmer 2000 poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti, v dôsledku\nčoho boli poistenci žalobcu nútení uhrádzať si zdravotnú starostlivosť formou priamych platieb priamo\nu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. S cieľom včasného predchádzania vzniku obdobnej situácie\nvo vzťahu k poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti združeným v ANS, bezodkladne po\ntom, ako boli zo strany ANS verejne prezentované informácie o hroziacom zániku zmluvného vzťahu\nmedzi poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti združenými v ANS a žalobcom, vznikla potreba\nvykonať dohľad nad samotným procesom uzatvárania dodatkov k zmluvám o poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti s poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti združenými v ANS, a to za účelom\nvčasnej identifikácie a následnej eliminácie rizík. Námietka žalobcu o predčasnom výkone dohľadu bola\npreto nedôvodná. Neskoršie vykonanie dohľadu by totiž nemalo žiaden význam a nesplnilo by ani svoj\núčel.\n24. Dôvodná nebola ani námietka porušenia § 9 ods. 2 správneho poriadku tým, že tie isté osoby, ktoré\nvykonávali, prejednávali a rozhodovali dohľady, sa zúčastnili prejednávania a rozhodovania v správnom\nkonaní, ktorého výsledkom bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia. Táto\nnámietka nemala oporu v právnych predpisoch a nebola ani v súlade s reálnym stavom.\n25. Osoby, ktoré sa podieľali na výkone dohľadov, v rámci ktorých sa žalobca dopustil porušení\nzákona definovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ani nemali v rámci svojich kompetencií\nreálnu možnosť, či už pozitívne alebo negatívne, ovplyvňovať priebeh a výsledok správneho konania.\nRozhodovanie o tom, či sa voči niektorej zdravotnej poisťovni začne správne konanie vo veci uloženia\nsankcie v zmysle § 50 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, prípadne o tom, aké\nrozhodnutie sa vo veci vydá, nepatrilo do kompetencie zamestnancov žalovaného vykonávajúcich\ndohľad. Osoby vykonávajúce dohľad neboli v zmysle organizačného poriadku žalovaného, ktorý bol\ndostupný aj na webovom sídle žalovaného, oprávnené rozhodovať v rámci správneho konania, a to\nani na prvom stupni ako ani na druhom stupni. Z uvedeného dôvodu boli akékoľvek tvrdenia žalobcu\no údajnej zaujatosti zamestnancov žalovaného pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia a napadnutého\nrozhodnutia neopodstatnené a nedôvodné.\nIV.\nReplika žalobcu\n26. Žalobca v replike zo dňa 17.06.2020 zotrval na všetkých svojich vyjadreniach a podaniach\nv preskúmavanej právnej veci.\n27. Žalovaný sám konštatoval, že vo všetkých dohliadaných prípadoch uvedených v jeho rozhodnutí\nžiadne porušenie povinností zo strany žalobcu v súvislosti s vykonávaním verejného zdravotného\npoistenia nezistil. Svoje rozhodnutie žalovaný vydal napriek vysvetleniam žalobcu. Žalovaný nezohľadnil\nani dôvody omeškania v jednotlivých prípadoch. Sám žalovaný pritom porušoval princíp konania\nv primeranej lehote paradoxne tým, že určoval pri výkone dohľadu takmer vždy najkratšiu možnú\nlehotu, a to spravidla 3 dni. Primeraná rýchlosť konania bola jednou z podmienok spravodlivého\nprocesu v širšom zmysle slova. Tento princíp vychádzal z poznania, že pomalá spravodlivosť bola\nodmietnutá, a že spravodlivosť bola vždy ohrozená, ak sa uskutočňovala priveľmi rýchlo. Žalovaný sa\npri odôvodnení výšky pokuty odvolával na zákonné ustanovenia, čo však nepostačovalo. Z rozhodnutia\nžalovaného nebolo možné zistiť, aká vlastne bola miera ohrozenia verejného záujmu konaním žalobcu,\nako ani to, aká bola miera závažnosti. Zo strany žalovaného neboli vyhodnotené následky konania\nžalobcu a pohnútky žalobcu boli žalovaným vyhodnotené tendenčne a neobjektívne. Absentovalo tiež\n\nvyhodnotenie okolností, za ktorých k príslušnému konaniu došlo. Rozhodnutie žalovaného bolo v časti\ntýkajúcej sa výšky uloženej sankcie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n28. Bez akýchkoľvek dôkazov, len vyvodením zo zmeškania lehoty žalovaný uvádzal, že bol žalobcom\nignorovaný, že žalobca maril efektívny výkon dohľadu, a že hrubo nerešpektoval žalovaného a jeho\nkompetencie. Žalovaný sa odvolával na minulé prípady, ktoré nijako a nikde nešpecifikoval. Z uvedených\ntvrdení však bolo zrejmé, že vytýkanú nesúčinnosť už nehodnotil z roviny orgánu verejnej správy,\nale nedôvodne z roviny osobnej. Odôvodnenie uloženia pokuty a jej výšky bolo ťažké vyhodnotiť ako\nobjektívne.\n29. Žalobca si svoje povinnosti pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia riadne plnil. Vytýkané\nomeškanie nepredstavovalo žiadne riziko pre systém verejného zdravotného poistenia ako taký.\nPotenciálne riziko žalovaný iba účelovo fabuloval. Žalobca predložil žalovanému všetky doklady, ktoré\nmal k dispozícii a omeškanie bolo rádovo dňové (v jednom prípade išlo o 14 dní). Konanie žalobcu\nnemalo žiadne následky. Verejný záujem nebol nijako ohrozený. Žalovaný nespôsobil žiadnu škodu\nani prieťahy v žiadnom ďalšom konaní. Naproti tomu žalovaný odmietal prijať akékoľvek vysvetlenia\na akceptovať objektívne okolnosti v danom čase a v konkrétnom prípade a zlyhanie ľudského faktora si\nnesprávne vyhodnotil ako ignorovanie a nerešpektovanie orgánu verejnej správy.\n30. ANS bola združením neštátnych poskytovateľov ústavnej starostlivosti. Pokiaľ niektorý z nich\nneposkytoval taký druh zdravotnej starostlivosti, kde bola zmluva so žalobcom zo zákona povinná,\nnebolo nutné, aby bol každý a v celom rozsahu v zmluvnom vzťahu k žalobcovi. Zmluvy boli uzatvárané\nna dobu určitú, preto ak sa blížilo obdobie, kedy bolo potrebné zmluvu predĺžiť alebo uzatvoriť novú,\nnastávalo obdobie vyjednávania. K „taktike“ zo strany poskytovateľov patrila neochota dohodnúť sa\nvčas a s cieľom získania lepších finančných podmienok využívali plynutie času ako nástroj nátlaku na\nžalobcu, využívajúc aj pozornosť médií tak, aby verejnú mienku strhli na svoju stranu. Vždy s tým bola\nspojená negatívna publicita a enormné vypätie zamestnancov žalobcu. Žalovaný ako orgán dohľadu\nmal dohliadať na plnenie zákonných povinností žalobcu a tie žalobca splnil. Žalovanému bolo známe,\nže poskytovatelia a žalobca sa vždy dohodli, pretože to bolo v ich obojstrannom záujme. Teda tvrdenie\nžalovaného, že vykonávaným dohľadom predchádzal hrozbe nenaplnenia verejnej minimálnej siete na\núrovni poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, a že by prišlo k ohrozeniu dostupnosti ústavnej\nzdravotnej starostlivosti pre pacientov, sa nezakladalo na pravde.\n31. Kontraktačná činnosť vykonávaná žalobcom bola kompetenčne rozdelená interným predpisom\nmedzi jednotlivé organizačné útvary žalobcu. Kompetencie boli rozdelené teritoriálne aj procesne.\nK zmluvám (žiadostiam poskytovateľov) sa vyjadrovali príslušné krajské pobočky, pričom následne\npokračovali procesy na odbornom útvare riaditeľstva žalobcu, v komisii, v predstavenstve a u akcionárov.\nŽalovanému bol tento proces známy. Pri stanovovaní lehôt na predloženie podkladov žalovaný uvedený\nproces nezohľadnil. Žalobca mal cca 11 500 zmluvných poskytovateľov. Žalovaný vykonal v roku 2018\nu žalobcu 50 dohľadov. Následne v roku 2019 žalovaný vykonal u žalobcu 33 dohľadov. Vo všetkých\nprípadoch bol žalobca súčinný a predkladal všetky podklady. Vyvodzovať z individuálneho pochybenia\nzamestnanca žalobcu to, že by mohlo akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť systém verejného zdravotného\npoistenia, bolo neadekvátne.\n32. Podmienky uloženia sankcií a na podanie návrhu na uloženie sankcií pri ukladaní pokuty neboli\nsplnené, keďže vytýkané porušenia povinnosti nemali pôvod v činnosti žalobcu podľa § 6 zákona\no dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.\nV.\nDuplika žalovaného\n33. Žalovaný v duplike zo dňa 07.07.2020 zotrval na stanovisku, že žaloba nie je dôvodná.\n34. Pri určovaní lehôt na poskytnutie dokladov a informácií v rámci dohľadu postupoval žalovaný vo\nvzťahu k všetkým zdravotným poisťovniam rovnako a lehotu určoval primerane s ohľadom na rozsah\npožadovaných dokladov a informácií. Ak žalobca požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na poskytnutie\ndokladov a informácií, žalovaný požiadavke žalobcu vyhovel a lehotu predĺžil. Námietka o neprimerane\nkrátkych lehotách na predloženie dokladov a informácií pri výkone dohľadu nebola opodstatnená.\n\n35. Dôvod a výška uloženej pokuty bola dostatočne a riadne odôvodnená v prvostupňovom rozhodnutí.\nPri určení výšky pokuty žalovaný zohľadnil, že k porušeniu zákona o dohľade nad zdravotnou\nstarostlivosťou v súvislosti s plnením zákonných povinností žalobcu dochádzalo opakovane. Žalobca\nvlastným zavinením nepredkladal žalovanému v určených lehotách požadované podklady a informácie,\nčím sťažoval výkon dohľadov a predlžoval ich trvanie, pričom nepreukázal objektívne skutočnosti, ktoré\nby mu bránili v splnení predmetnej povinnosti a ani nepožiadal žalovaného o predĺženie lehôt v prípade,\nak sa domnieval, že stanovená lehota nebola pre predloženie podkladov a informácií postačujúca.\nPrávne bezdôvodná bola argumentácia o tom, že žalovaný vyhodnotil zlyhanie ľudského faktora\nnesprávne ako ignorovanie a nerešpektovanie orgánu verejnej správy. Zo strany žalobcu totiž nedošlo\nk neposkytnutiu dokladov a informácií ojedinele, ale opakovane vo viacerých dohľadoch, pričom žalobca\nnepredložil množstvo požadovaných dokladov a informácií. Tieto okolnosti boli podrobne popísané\nv odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia.\n36. Z právnej úpravy ustanovenej v § 50 ods. 1 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou\nvyplývala kompetencia žalovaného uložiť žalobcovi niektorú zo sankcií v prípade, ak žalovaný zistí\nnedostatky v činnosti žalobcu, ktoré vyplývali z nedodržania zákona o dohľade nad zdravotnou\nstarostlivosťou, zákona o zdravotnom poistení alebo podmienok určených v povolení na vykonávanie\nverejného zdravotného poistenia. V § 6 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou bol vymedzený\nzákladný zákonný rámec činnosti žalobcu. Zo znenia § 50 ods. 1 zákona o dohľade nad zdravotnou\nstarostlivosťou nijako nevyplývalo, že sankcionované mohlo byť len porušenie alebo nesplnenie\npovinnosti žalobcu vyplývajúcej výlučne z § 6 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.\nVI.\nKonanie na správnom súde\n37. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave\n(ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 5S/88/2020 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety\nnáhodným výberom pridelená senátu 6S správneho súdu a je vedená na tomto súde pod sp. zn.\nBA-5S/88/2020.\n38. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1\nSSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel\nk záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok\npodľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň\nvyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke\ntunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.09.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n39. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n40. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\na rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo\nprávom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,\nopatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu\nverejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom\nsúde.\n41. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, úrad v rámci výkonu\ndohľadu nad zdravotnou starostlivosťou [ § 1 písm. d)] vykonáva dohľad na diaľku nad zdravotnými\n\npoisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami,\nktorým osobitný predpis ukladá povinnosti.\n42. Podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, úrad v rámci výkonu\ndohľadu nad zdravotnou starostlivosťou [ § 1 písm. d)] vykonáva dohľad na mieste nad zdravotnými\npoisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (ďalej len „dohliadaný\nsubjekt“).\n43. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, osoba oprávnená\nna výkon dohľadu je oprávnená vyžadovať od dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov, aby jej v\nurčenej lehote poskytli\n1. doklady vrátane ich rovnopisov, iné písomnosti a informácie vrátane informácií na elektronických\nnosičoch dát, ktoré sú potrebné na účely dohľadu,\n2. vysvetlenia, vyjadrenia, ústne a písomné informácie k predmetu dohľadu a k zisteným nedostatkom,\n44. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, dohliadaný subjekt je\npovinný umožniť osobe oprávnenej na výkon dohľadu výkon oprávnení podľa § 45 ods. 1.\n45. Podľa § 50 ods. 1 písm. m) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ak úrad zistí nedostatky\nv činnosti zdravotnej poisťovne, ktoré vyplývajú z nedodržiavania ustanovení tohto zákona, osobitného\npredpisu alebo podmienok určených v povolení ( § 37 ods. 3), môže podľa závažnosti, miery zavinenia\na povahy zistených nedostatkov zdravotnej poisťovni uložiť pokutu ( § 64 ods. 1).\n46. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, úrad môže uložiť\nzdravotnej poisťovni za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom pokutu až do výšky 165 969\neur; najmenej vo výške 3 319 eur.\nVIII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n47. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného, a to veci\nsprávneho trestania. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto rozhodnutia\na v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi\na ustálenou súdnou praxou.\n48. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného\nvo veci správneho trestania, správny súd prvotne pripomína, že riadne formulovaný výrok rozhodnutia\norgánu verejnej správy vo veci správneho trestania (ďalej len „výrok sankčného rozhodnutia“)\na predovšetkým v ňom obsiahnutý popis skutku predstavuje nezastupiteľnú časť rozhodnutia, pretože\nlen z jeho výroku možno zistiť, či a ak áno, aká povinnosť bola porušená a aká sankcia bola uložená.\nVýrok sankčného rozhodnutia, na ktorý sa kladú vysoké formálne požiadavky, preto v zásade musí\nobsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne aj uvedenie iných\nskutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby predmetný skutok nebol zameniteľný s iným skutkom.\n49. Posúdenie dostatočnej určitosti výroku sankčného rozhodnutia je závislé na výklade pojmov „skutok“\na „popis skutku“, čo sú dve odlišné kategórie. „Skutok“ je to, čo sa objektívne stalo, pričom orgán\nverejnej správy vedie administratívne konanie práve ohľadne samotného skutku. Naproti tomu, „popis\nskutku“ je len slovnou formou, prostredníctvom ktorej sa skutok odráža vo vyjadrovacích prejavoch\nľudskej komunikácie. Popisom skutku je teda potrebné rozumieť jazykový popis tých opomenutí či konaní\nalebo skutkových okolností, ktoré možno subsumovať pod formálne znaky správneho deliktu vymedzené\nv zákone. Popis skutku tak musí obsahovať tie opomenutia či konania alebo skutkové okolnosti, ktoré\nsú právne významné z hľadiska naplnenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu,\nktorý je predmetom konania, t.j. správneho deliktu, za ktorý bola uložená sankcia. Inými slovami, popis\nskutku musí predstavovať aspoň natoľko podrobný popis, aby boli naplnené požiadavky jednoznačnej\nidentifikácie skutku a zrozumiteľnosti tak, aby v popise skutku boli uvedené všetky zákonné znaky\npríslušnej skutkovej podstaty správneho deliktu, a aby už z výroku sankčného rozhodnutia vyplývalo,\nakým opomenutím alebo konaním bol predmetný správny delikt spáchaný.\n\n50. Požiadavky na popis skutku samozrejme nie je možné aplikovať všeobecne, paušálne a šablónovite,\nale vždy s prihliadnutím k špecifikám a povahe skutku, ohľadom ktorého orgán verejnej správy vedie\nsprávne konanie vo veci správneho trestania. Vo veciach správneho trestania je teda (okrem iného)\npotrebné v každom jednotlivom prípade a vo všetkých jeho súvislostiach posúdiť, či je údaj o mieste\nalebo časový údaj v popise skutku dostatočný a potrebný, a či popis skutku dostatočne vymedzuje skutok\ntak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom.\n51. Z hľadiska uvedených východísk pristúpil správny súd k posúdeniu určitosti výroku prvostupňového\nrozhodnutia potvrdeného napadnutým rozhodnutím, a to predovšetkým vo väzbe na popis jednotlivých\nskutkov.\n52. Z výroku prvostupňového rozhodnutia správny súd zistil, že žalovaný v ňom skutok 1 popísal tak,\nže žalobca pri výkone dohľadu na diaľku podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou\nstarostlivosťou vedeného pod č. PO 99/2019, č. sp. 7586/2019/911 nepredložil žalovanému v žalovaným\nurčenej lehote podklady a informácie požadované žalovaným na základe písomnej výzvy označenej\nako „Výzva k doplneniu podkladov“ zo dňa 31.01.2019, evidovanej pod č. z. 8935/2019, ktorá bola\nžalobcovi doručená dňa 01.02.2019 (ďalej len „výzva k doplneniu podkladov“). V nadväznosti na takýto\npopis skutku 1 vo výroku prvostupňového rozhodnutia správny súd z výzvy k doplneniu podkladov zistil,\nže sú v nej presne vymedzené požadované podklady a informácie. Ak teda žalovaný konštatoval, že\nžalobca v určenej lehote nepredložil poklady a informácie požadované vo výzve k doplneniu podkladov,\nnemôžu byť žiadne rozumné pochybnosti o tom, aké podklady a informácie žalobca nepredložil v určenej\nlehote. Z popisu skutku 1 vo výroku prvostupňového rozhodnutia je totiž zrejmé, že žalobca v určenej\nlehote nepredložil žiadny z podkladov a informácií požadovaných a vymedzených vo výzve k doplneniu\npodkladov. Uvedenému záveru nasvedčuje ostatne aj skutočnosť, že kým pri popise skutkov 2 až\n4 žalovaný vo výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca nepredložil, resp. nepredložil\nv určenej lehote „kompletné“ podklady a informácie, zatiaľ pri popise skutku 1 žalovaný vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca v určenej lehote nepredložil podklady a informácie\npožadované vo výzve k doplneniu podkladov. Sumarizujúc uvedené správny súd dospel k záveru,\nže neuvedenie konkrétnych podkladov a informácií nepredložených žalobcom žalovanému v určenej\nlehote v nadväznosti na jeho výzvu k doplneniu podkladov v popise skutku 1 vo výroku prvostupňového\nrozhodnutia neprestavuje dôvod zakladajúci nepreskúmateľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia vo\nvzťahu k popisu skutku 1.\n53. Z výroku prvostupňového rozhodnutia správny súd ďalej zistil, že žalovaný v ňom skutok 2 popísal\ntak, že žalobca pri výkone dohľadu na diaľku podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade nad\nzdravotnou starostlivosťou vedeného pod č. PO 847/2019, č. sp. 13108/2019/911 (ďalej len „dohľad\nč. 847/2019“) nepredložil žalovanému kompletné podklady a informácie požadované žalovaným na\nzáklade písomnej výzvy žalovaného označenej ako „Oznámenie o začatí dohľadu na diaľku a výzva\nna predloženie podkladov a informácií“ zo dňa 05.06.2019, evidovanej pod č. z. 44996/2019, ktorá\nbola žalobcovi doručená dňa 05.06.2019. Takýto popis skutku 2 vo výroku prvostupňového rozhodnutia\nale nezodpovedá vyššie vymedzeným požiadavkám na určitosť výroku sankčného rozhodnutia, keďže\nvykazuje nedostatky vo vzťahu k vymedzeniu spôsobu spáchania predmetného skutku. Formulácia\n„nepredložil kompletné podklady a informácie“ použitá žalovaným v rámci popisu skutku 2 vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia totiž vyjadruje len čiastkový aspekt spôsobu spáchania správneho deliktu,\nkeď síce indikuje, že žalobca žalovanému nepredložil nejaké žalovaným požadované podklady\na informácie, avšak nie je z nej zrejmé, aké konkrétne podklady a informácie žalobca žalovanému\nnepredložil. Inými slovami, nie je zrejmé, ktoré z požadovaných podkladov a informácií žalobca\npredložil a ktoré z požadovaných podkladov a informácií žalobca nepredložil. Jednoznačná identifikácia\nnepredložených podkladov a informácií pritom bola potrebná z hľadiska posúdenia závažnosti skutku,\nkeď nie je možné klásť na jednu úroveň prípad nepredloženia podkladu alebo informácie majúcej\nz hľadiska vykonávaného dohľadu zásadný význam a prípad nepredloženia podkladu alebo informácie\nmajúcej z hľadiska vykonávaného dohľadu relatívne malý význam a keď ani nie je možné klásť na\njednu úroveň prípad nepredloženia podkladov alebo informácií tvoriacich malý podiel z celkového počtu\npožadovaných podkladov a informácií a prípad nepredloženia podkladov alebo informácií tvoriacich\nvýrazný podiel z celkového počtu požadovaných podkladov a informácií. Aby mohol žalovaný pristúpiť\nk posúdeniu závažnosti skutku 2 z uvedených hľadísk, bolo potrebné v popise skutku vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia jednoznačne vymedziť, ktoré podklady a informácie žalobca žalovanému\n\nnepredložil. Ak tak žalovaný pri popise skutku 2 vo výroku prvostupňového rozhodnutia nepostupoval,\nje prvostupňové rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.\n54. Z výroku prvostupňového rozhodnutia správny súd ďalej zistil, že žalovaný v ňom skutok 3\npopísal tak, že žalobca pri výkone dohľadu na mieste podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona o dohľade\nnad zdravotnou starostlivosťou vedeného pod č. PO 100/2019, č. sp. 7587/2019/911 nepredložil\nžalovanému v žalovaným určenej lehote kompletné podklady požadované žalovaným na základe\npísomného Vyžiadania č. 2 zo dňa 12.02.2019, evidovaného pod č. z. 12151/2019, ktoré bolo\nžalobcovi doručené dňa 13.02.2019. Takýto popis skutku 3 vo výroku prvostupňového rozhodnutia\nale nezodpovedá vyššie vymedzeným požiadavkám na určitosť výroku sankčného rozhodnutia, keďže\nvykazuje nedostatky vo vzťahu k vymedzeniu spôsobu spáchania predmetného skutku. Formulácia\n„nepredložil v určenej lehote kompletné podklady“ použitá žalovaným v rámci popisu skutku 3 vo\nvýroku prvostupňového rozhodnutia totiž vyjadruje len čiastkový aspekt spôsobu spáchania správneho\ndeliktu, keď síce indikuje, že žalobca žalovanému nepredložil nejaké žalovaným požadované podklady\nv určenej lehote, avšak nie je z nej zrejmé, aké konkrétne podklady žalobca žalovanému nepredložil\nv určenej lehote. Inými slovami, nie je zrejmé, ktoré z požadovaných podkladov žalobca predložil\na ktoré z požadovaných podkladov žalobca nepredložil. Jednoznačná identifikácia nepredložených\npodkladov pritom bola potrebná z hľadiska posúdenia závažnosti skutku, keď nie je možné klásť na\njednu úroveň prípad nepredloženia podkladu majúceho z hľadiska vykonávaného dohľadu zásadný\nvýznam a prípad nepredloženia majúceho z hľadiska vykonávaného dohľadu relatívne malý význam\na keď nie je možné klásť na jednu úroveň prípad nepredloženia podkladov tvoriacich malý podiel\nz celkového počtu požadovaných podkladov a prípad nepredloženia podkladov tvoriacich výrazný podiel\nz celkového počtu požadovaných podkladov. Aby mohol žalovaný pristúpiť k posúdeniu závažnosti\nskutku 3 z uvedených hľadísk, bolo potrebné v popise skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia\njednoznačne vymedziť, ktoré podklady žalobca žalovanému nepredložil v určenej lehote. Ak tak žalovaný\npri popise skutku 3 vo výroku prvostupňového rozhodnutia nepostupoval, je prvostupňové rozhodnutie\nv tejto časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.\n55. Z výroku prvostupňového rozhodnutia správny súd napokon zistil, že žalovaný v ňom skutok 4\npopísal tak, že žalobca pri výkone dohľadu na mieste podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona o dohľade\nnad zdravotnou starostlivosťou vedeného pod č. PO 571/2019, č. sp. 11564/2019/911 nepredložil\nžalovanému v žalovaným určenej lehote kompletné podklady požadované žalovaným na základe\npísomného Vyžiadania č. 2 zo dňa 16.05.2019, evidovaného pod č. z. 38091/2019, ktoré bolo\nžalobcovi doručené dňa 16.05.2019. Takýto popis skutku 4 vo výroku prvostupňového rozhodnutia\nale nezodpovedá vyššie vymedzeným požiadavkám na určitosť výroku sankčného rozhodnutia, keďže\nvykazuje nedostatky vo vzťahu k vymedzeniu spôsobu spáchania predmetného skutku. Formulácia\n„nepredložil v určenej lehote kompletné podklady“ použitá žalovaným v rámci popisu skutku 4 vo\nvýroku prvostupňového rozhodnutia totiž vyjadruje len čiastkový aspekt spôsobu spáchania správneho\ndeliktu, keď síce indikuje, že žalobca žalovanému nepredložil nejaké žalovaným požadované podklady\nv určenej lehote, avšak nie je z nej zrejmé, aké konkrétne podklady žalobca žalovanému nepredložil\nv určenej lehote. Inými slovami, nie je zrejmé, ktoré z požadovaných podkladov žalobca predložil\na ktoré z požadovaných podkladov žalobca nepredložil. Jednoznačná identifikácia nepredložených\npodkladov pritom bola potrebná z hľadiska posúdenia závažnosti skutku, keď nie je možné klásť na\njednu úroveň prípad nepredloženia podkladu majúceho z hľadiska vykonávaného dohľadu zásadný\nvýznam a prípad nepredloženia majúceho z hľadiska vykonávaného dohľadu relatívne malý význam\na keď nie je možné klásť na jednu úroveň prípad nepredloženia podkladov tvoriacich malý podiel\nz celkového počtu požadovaných podkladov a prípad nepredloženia podkladov tvoriacich výrazný podiel\nz celkového počtu požadovaných podkladov. Aby mohol žalovaný pristúpiť k posúdeniu závažnosti\nskutku 4 z uvedených hľadísk, bolo potrebné v popise skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia\njednoznačne vymedziť, ktoré podklady žalobca žalovanému nepredložil v určenej lehote. Ak tak žalovaný\npri popise skutku 4 vo výroku prvostupňového rozhodnutia nepostupoval, je prvostupňové rozhodnutie\nv tejto časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.\n56. Správny súd konštatovaním nepreskúmateľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu\nk skutkom 2 až 4 pre nezrozumiteľnosť nijako nespochybňuje, že porušením povinnosti žalobcu\nv rámci vykonávaného dohľadu je nepredloženie aj len jedného podkladu alebo jednej informácie\nžalovanému v ním určenej lehote. Na druhej strane správny súd považuje za potrebné pri vymedzení\nspôsobu spáchania správneho deliktu priamo vo výroku sankčného rozhodnutia uviesť, ktoré podklady\n\na informácie sankcionovaný subjekt nepredložil vôbec alebo nepredložil v určenej lehote príslušnému\norgánu verejnej správy, ak nejde o situáciu, kedy sankcionovaný subjekt v určenej lehote nepredložil\nžiadne poklady, resp. informácie, ktoré boli požadované a špecifikované vo výzve na ich predloženie, keď\nv takejto situácii by postačovalo aj len uvedenie jednoznačne identifikovanej výzvy vo výroku sankčného\nrozhodnutia, ako tomu bolo pri popise skutku 1 vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Ako to už\nbolo uvedené, presné vymedzenie podkladov, resp. informácií, ktoré sankcionovaný subjekt nepredložil\nvôbec alebo nepredložil v určenej lehote príslušnému orgánu verejnej správy, v popise skutku priamo vo\nvýroku sankčného rozhodnutia má význam vo vzťahu k posúdeniu závažnosti skutku. Len takýto presný\npopis skutku vo výroku sankčného rozhodnutia môže predstavovať dostatočne jednoznačný podklad\npre posúdenie závažnosti skutku, pričom samotné posúdeniu závažnosti skutku sa potom samozrejme\nozrejmuje v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom orgán verejnej správy objasní dôsledky nepredloženia\nalebo oneskoreného predloženia konkrétneho podkladu, resp. informácie vo vzťahu k realizovaniu\nsvojej kompetencie. Pre úplnosť správny súd pripomína, že samotný žalovaný v prvostupňovom\nrozhodnutí konštatoval, že (okrem iného) prihliadal na závažnosť zistených nedostatkov a intenzitu\nich následkov. Inými slovami, samotný žalovaný považoval [v súlade s dikciou § 50 ods. 1 písm.\nm) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou] za potrebné v preskúmavanej právnej veci\nzohľadniť závažnosť sankcionovaných skutkov. Zohľadnenie závažnosti sankcionovaných skutkov\npritom (v zmysle už uvedeného) bolo v preskúmavanej právnej veci možné len vo väzbe na dostatočne\nkonkrétne vymedzenie podkladov a informácií, ktoré žalobca nepredložil žalovanému vôbec alebo\nnepredložil v určenej lehote, priamo vo výroku prvostupňového rozhodnutia. V tomto smere správny\nsúd v širších súvislostiach poukazuje na závery prezentované v českej správnej súdnej praxi týkajúce\nsa prepojenia popisu skutku vo výroku sankčného rozhodnutia a výroku o sankcii vymedzeného\nv sankčnom rozhodnutí (napr. rozsudok Krajského súdu v Brne sp. zn. 31Af/5/2021 zo dňa 24.08.2022,\nods. 29 v spojení s rozsudkom českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4As/236/2022 zo dňa\n6.11.2023).\n57. Správny súd konštatovaním nepreskúmateľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu\nk skutkom 2 až 4 pre nezrozumiteľnosť nijako nespochybňuje, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy má byť jasný, zrozumiteľný a určitý. To ale neznamená, že nemôže byť rozsiahly. Rozsah výroku\nrozhodnutia orgánu verejnej správy sa musí nevyhnutne odvíjať od predmetu konania. Správny súd\npreto nepovažoval za náležitú argumentáciu žalovaného, že popis všetkých podkladov a informácií, ktoré\nžalobca žalovanému v rámci konkrétnych dohľadov nepredložil alebo nepredložil v určenej lehote, by mal\nza následok, že výrok jeho prvostupňového rozhodnutia by bol mimoriadne rozsiahly. Pokiaľ ide o poukaz\nžalovaného na to, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy má byť zrozumiteľný, správny súd\nuvádza, že nič nenasvedčuje tomu, že by vymedzenie všetkých podkladov a informácií, ktoré žalobca\nžalovanému v rámci konkrétnych dohľadov nepredložil alebo nepredložil v určenej lehote, priamo\nvo výroku prvostupňového rozhodnutia mohlo byť na úkor zrozumiteľnosti predmetného rozhodnutia\nvydaného vo veci správneho trestania.\n58. Pokiaľ ide o žalobnú námietku absencie vymedzenia miesta a času spáchania skutkov 1\naž 4 vo výroku prvostupňového rozhodnutia, táto nebola dôvodná. Žalobca síce namieta, že vo\nvýroku prvostupňového rozhodnutia absentuje vymedzenie miesta a času spáchania skutkov 1 až\n4, avšak nijako nepribližuje, ako by uvedenie týchto údajov v popise skutku vo výroku predmetného\nrozhodnutia prispelo k presnejšiemu vymedzeniu týchto skutkov. V skutkových a právnych okolnostiach\npreskúmavanej právnej veci bolo z hľadiska miestneho a časového aspektu spáchania skutkov 1 až 4\ndostatočné odkázať v rámci popisu skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia na príslušné výzvy,\nktorými žalovaný požadoval predloženie príslušných podkladov a informácií, keďže z nich nepochybne\nvyplývajú dostatočné údaje vo vzťahu k miestnemu a časovému aspektu predmetných skutkov.\n59. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že nejednoznačnosť výroku prvostupňového rozhodnutia žalobca\nnamietal až v správnej žalobe, správny súd uvádza, že relevantná právna úprava takémuto postupu\nžalobcu nijako nebránila. Inými slovami, žalobca bol oprávnený vzniesť v žalobe aj také námietky,\nktoré neuplatnil v správnom konaní, a to vrátane námietky nejednoznačnosti výroku prvostupňového\nrozhodnutia.\n60. Pokiaľ ide o žalobnú námietku nezákonnosti dohľadu č. 847/2019, táto nebola dôvodná. Ťažiskom\npredmetnej námietky bolo stanovisko žalobcu, že žalovaný nemá v procese uzatvárania zmlúv alebo\ndodatkov medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti žiadne právomoci.\n\nK tejto námietke sa žalovaný pomerne podrobne vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (s.\n11 – 12 napadnutého rozhodnutia), pričom správny súd sa s vyjadrením žalovaného v plnom rozsahu\nstotožňuje. Pokiaľ je žalobca (ako zdravotná poisťovňa) povinný mať uzavreté zmluvy s poskytovateľmi\nzdravotnej starostlivosti, u ktorých to určuje § 7 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, pokiaľ\nje žalobca (ako zdravotná poisťovňa) povinný vykonávať svoju činnosť tak, aby zabezpečil poistencom\nnepretržitú dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici v rozsahu verejnej minimálnej\nsiete poskytovateľov a zároveň pokiaľ je povinnosťou žalobcu (ako zdravotnej poisťovne) pri uzatváraní\nzmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v priebehu platnosti zmluvného vzťahu s poskytovateľmi\nzdravotnej starostlivosti účelne, efektívne a hospodárne vynakladať finančné prostriedky z verejného\nzdravotného poistenia, žalovaný je (v rámci realizovania svojej právomoci vykonávať dohľad nad\ndodržiavaním zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a zákona o zdravotnom poistení)\noprávnený vykonávať dohľad aj nad činnosťou, ktorá smeruje k zabezpečeniu poskytovania zdravotnej\nstarostlivosti a k uzavretiu zmlúv/dodatkov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.\n61. Pokiaľ ide o žalobnú námietku porušenia § 9 ods. 2 správneho poriadku v administratívnom\nkonaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného, táto nebola dôvodná. Vylúčenie zamestnancov\nsprávneho orgánu podľa § 9 ods. 2 správneho poriadku sa totiž vzťahuje iba na rozhodovanie\nsprávneho orgánu v rámci správneho konania. To znamená, že z prejednávania a rozhodovania\npred správnym orgánom je vylúčený len zamestnanec, ktorý sa v tej istej veci zúčastnil na konaní\nako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Dohľad vykonaný podľa zákona o dohľade nad\nzdravotnou starostlivosťou však nie je správnym konaním iného stupňa, ako to dôvodne konštatoval\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí, a preto nebolo možné aplikovať § 9 ods. 2 správneho poriadku vo\nvzťahu k zamestnancom žalovaného rozhodujúcim v preskúmavanej právnej veci.\n62. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že zákonodarca mal v úmysle sankcionovať nevykonávanie činnosti\nžalobcu podľa § 6 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a nie proces pri výkone dohľadu,\ntáto nebola dôvodná. Uvedená námietka bola založená na prepiato formalistickom jazykovom výklade\n§ 50 ods. 1 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou abstrahujúcom (opomínajúcom) zmysel\na účel predmetnej právnej normy. Predmetnú právnu normu, t. j. § 50 ods. 1 zákona o dohľade\nnad zdravotnou starostlivosťou, však nie je možné vykladať uplatnením výlučne jazykového výkladu.\nJazykový výklad totiž predstavuje len prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme a je len\nvýchodiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej zmyslu a účelu, k čomu slúžia aj ďalšie postupy ako\nnapríklad logický a systematický výklad, či výklad e ratione legis. Zmysel právnej normy pritom nie je\nmožné určiť izolovane, bez poznania vnútorných súvislostí právneho systému. Preto je potrebné obsah\na zmysel právnej normy objasňovať tak, že sa posudzuje v kontexte s inými normami právneho predpisu,\nv ktorom je obsiahnutá, prípadne v rámci odvetvia, ku ktorému patrí, či celého právneho systému.\nJednotlivé metódy zisťovania obsahu a zmyslu právnej normy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť\nk zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pokiaľ by žalovaný\nnemal možnosť sankcionovať konanie alebo opomenutie dohliadaného subjektu v súvislosti s dohľadom,\njeho možnosti vykonať dohľad by boli výrazne limitované, keďže by záviseli od ochoty a dobrej\nvôle dohliadaného subjektu. Naopak, možnosť sankcionovať konanie alebo opomenutie dohliadaného\nsubjektu v súvislosti s dohľadom je predpokladom na to, aby žalovaný mohol v prípade potreby súčinnosť\ndohliadaného subjektu zabezpečiť ukladaním sankcií. Správny súd napokon zdôrazňuje, že interpretácia\nrelevantných noriem prezentovaná žalobcom vedie k záverom, ktoré racionálny zákonodarca celkom\nurčite nemohol zamýšľať.\n63. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného odôvodnenia výšky pokuty uloženej žalobcovi, túto žalobca\nuplatnil až v replike po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Inými slovami, žalobca predmetnú\nnámietku uplatnil oneskorene a správny súd sa ňou preto nemohol zaoberať. Ak by však aj žalobca\npredmetnú námietku uplatnil včas, vzhľadom na nepreskúmateľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia\nvo vzťahu k skutkom 2 až 4 by akékoľvek úvahy správneho súdu týkajúce sa výšky pokuty uloženej\nžalobcovi boli predčasné.\n64. Správny súd v nadväznosti na právnu úpravu relevantnú v preskúmavanej právnej veci\npoznamenáva, že po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozhodnutia v nej nastali legislatívne\nzmeny. Keďže ale predmetné legislatívne zmeny nepredstavujú právnu úpravu priaznivejšiu pre žalobcu,\nsprávny súd na vec aplikoval právnu úpravu platnú a účinnú v čase nadobudnutia právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP).\n\n65. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že ak žalovaný napadnutým rozhodnutím\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorého výrok nezodpovedal požiadavkám na určitosť výroku\nrozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci správneho trestania, jeho napadnuté rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ho postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n66. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu vyjadreným v tomto\nrozsudku. Úlohou žalovaného bude opätovne rozhodnúť o rozklade žalobcu, a to v intenciách právneho\nnázoru správneho súdu vyjadreného v tomto rozsudku.\n67. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú\nnáhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n68. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení\ns § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm.\nc/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}