{"guid": "97c40a8b-fa6d-452c-9298-18514557cdfb:c04cae45-c70c-43c3-b96d-b607356d9b5a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200521.6", "spisova_znacka": "BA-1S/93/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/93/2020 z 29. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. októbra 2025, sp. zn. BA-1S/93/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200521.6", "identifikacne_cislo": "1020200521", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2025-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/362", "nazov": "zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/362", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/362-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c04cae45-c70c-43c3-b96d-b607356d9b5a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200521.6", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200521.6", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200521.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/93/2020\n1020200521\n29. 10. 2025\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020200521.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: VMT Pharma, s.r.o.,\nso sídlom Svetlá 1, 811 02 Bratislava, IČO: 35 977 311, právne zastúpený: Eversheds Sutherland,\nadvokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 1/A, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré\nMesto, IČO: 36 659 746, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom\nLazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n100280104/2020 zo dňa 27. januára 2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100280104/2020\nzo dňa 27. januára 2020 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102385794/2019 zo dňa 17.\noktóbra 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zrážkovej\ndane za zdaňovacie obdobie 2016, začatú na základe oznámenia o rozšírení daňovej kontroly č.\n101408470/2019 zo dňa 10. júna 2019, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101711411/2019 zo dňa 11.\njúla 2019 (ďalej len „protokol“). Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie\nč. 102385794/2019 zo dňa 17. októbra 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi\nvyrubil daň vyberanú zrážkou podľa § 43 zákona č. 595/2013 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) za zdaňovacie obdobie 2016 v sume X XXX XXX eur.\n2. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí rozdiel na dani vyberanej zrážkou odôvodnil tak, že\nMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 5. marca 2019 uviedlo, že\npre žalobcu bolo dňa 25. februára 2015 pod reg. č.: FV- 619/15 vydané povolenie na zaobchádzanie\ns liekmi a so zdravotníckymi pomôckami v odbore veľkodistribúcie humánnych liekov a zdravotníckych\npomôcok podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o liekoch“). Taktiež bol správcovi\ndane predložený zoznam spoločností, ktoré sú držiteľmi povolenia na veľkodistribúciu liekov ku dňu\n31. decembru 2016. Spoločnosť OLIWER Pharmacy s.r.o., so sídlom Svetlá 1, 811 02 Bratislava, IČO:\n47 899 239 (ďalej len „OLIWER Pharmacy s.r.o.“) nie je držiteľom povolení, ktoré vydáva Ministerstvo\nzdravotníctva Slovenskej republiky. Podľa výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky bola\nspoločnosť OLIWER Pharmacy s.r.o. držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a ich\nvydávanie je v kompetencii jednotlivých vyšších územných celkov (ďalej len „VÚC“). V danom prípade\n\npovolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti pre lekáreň OLIWER v Brezovej pod Bradlom, Nám.\nM. R. Štefánika 2 vydal VÚC Trenčín. Žalobca okrem nezávislých dodávateľov nakupoval lieky na území\nSlovenska aj od tuzemskej závislej osoby, ktorou je spoločnosť OLIWER Pharmacy s.r.o.\n3. Kontrolou bolo zistené, že žalobca v priebehu roku 2016 poukazoval platby v prospech OLIWER\nPharmacy s.r.o., ktoré pozostávali z čiastočných úhrad dodávateľskej faktúry č. 20160006 (int. č. 200/15,\nvystavenej v sume XXX XXX,XX eur) v sume XX XXX,XX eur, predmetom ktorej bolo dodanie tovaru a\nplatieb (bezhotovostných prevodov) v zmysle Rámcovej zmluvy o pôžičkách zo dňa 15. decembra 2015\n(ďalej len „rámcová zmluva“) a Zmluvy o úvere zo dňa 15. decembra 2015 (ďalej len „zmluva o úvere“)\nv celkovej sume X XXX XXX,XX eur.\n4. Predmetom rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou OLIWER\nPharmacy s.r.o. ako dlžníkom bol záväzok žalobcu poskytnúť spoločnosti OLIWER Pharmacy s.r.o.\nna jej požiadanie za špecifikovaných podmienok pôžičky peňažných prostriedkov do celkovej výšky\n20 000 000 Kč. Zmluvné strany sa dohodli, že pôžičky boli poskytované bezúročné. Ak sa zmluvné strany\nnedohodli inak, spoločnosť OLIWER Pharmacy s.r.o. bola oprávnená použiť pôžičky načerpané na\nzáklade zmlúv o pôžičkách výhradne na úhradu tovaru (liečivých prípravkov, zdravotníckych prostriedkov\na zdravotníckeho materiálu) od svojich dodávateľov, zoznam ktorých odovzdala žalobcovi pri podpise\nzmluvy. V rámci vyrubovacieho konania pri prerokovaní pripomienok žalobca predložil Zmluvy o\npôžičke zo dňa 24. februára 2016 a zo dňa 27. februára 2016, predmetom ktorých bolo poskytnutie\npôžičiek v zmysle rámcovej zmluvy, pričom nad rámec podmienok dohodnutých v rámcovej zmluve sa\nzmluvné strany dohodli, že účel na ktorý môže spoločnosť OLIWER Pharmacy s.r.o. pôžičku použiť je\nfinancovanie svojej prevádzkovej činnosti.\n5. Žalobca sa na základe zmluvy o pôžičke zaviazal poskytnúť spoločnosti OLIWER Pharmacy s.r.o. na\njej požiadanie za špecifikovaných podmienok v zmluve úver do celkovej výšky 500 000 eur. Spoločnosť\nOLIWER Pharmacy s.r.o. sa zaviazala načerpané peňažné prostriedky v rámci úveru vrátiť žalobcovi\na zaplatiť mu úroky, pričom úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 1,8% p.a. Ak sa zmluvné\nstrany nedohodli inak, spoločnosť OLIWER Pharmacy s.r.o. bola oprávnená použiť finančné prostriedky\nnačerpané na základe tejto zmluvy výhradne na úhradu tovaru (liečivých prípravkov, zdravotníckych\nprostriedkov a zdravotníckeho materiálu) od svojich dodávateľov, zoznam ktorých odovzdala žalobcovi\npri podpise tejto zmluvy.\n6. Kontrolou bolo zistené, že žalobca účtoval poskytovanie peňažných prostriedkov v prospech\nspoločnosti OLIWER Pharmacy s.r.o. na účtoch „XXXXXX - Iné pohľadávky EUROLIWER“ a „XXXXXX\n- Iné pohľadávky CZK_OLIWER“ ako o pohľadávkach z titulu poskytnutých finančných prostriedkov v\nprospech OLIWER Pharmacy s.r.o. Žalobca účtoval o úrokových výnosoch na účte „XXXXXX - Úrokykreditné“ a vykázal konečný stav na tomto účte v sume X XXX,XX eur. Obraty na tomto účte neboli\nvykazované z titulu transakcií so spoločnosťou OLIWER Pharmacy s.r.o., ale ako kreditné úroky od A.\nB. (v sume X,XX eur) a kreditné úroky od spoločnosti C. D., E. (v sume X XXX,XX eur).\n7. Na základe účtovnej evidencie bolo zistené, že záväzky voči spoločnosti OLIWER Pharmacy s.r.o.\nz titulu dodávok tovarov, boli okrem faktúry č. 20160006 (int. č. 200/15) vystavenej v sume XXX\nXXX,XX eur, ktorá bola uhrádzaná čiastočne bezhotovostne (v sume 98 619,90 eur), započítavané s\npohľadávkami (účet XXXXXX a XXXXXX) z titulu poskytnutých finančných prostriedkov (interný doklad\nXXX/XX, XXX/XX).\n8. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane, v súlade s § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „daňový poriadok“), keď bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej\nskutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, vyhodnotil finančné transakcie\n(poskytovanie finančných prostriedkov na základe vyššie uvedených zmlúv) ako peňažné plnenia, ktoré\nmajú charakter preddavkov, resp. zálohových platieb za nákup a dodanie tovaru a to na základe:\na) predmetu uvedených zmlúv, z ktorých vyplýva podstata plnenia: „dlžník je oprávnený použiť finančné\nprostriedky načerpané na základe tejto zmluvy výhradne na úhradu tovaru (liečivých prípravkov,\nzdravotníckych prostriedkov a zdravotníckeho materiálu) od svojich dodávateľov“, pričom správca\ndane nerozporuje použitie prostriedkov spoločnosťou OLIWER Pharmacy s.r.o. na financovanie svojej\nprevádzkovej činnosti,\n\nb) skutočnosti, že záväzky za dodaný tovar spoločnosťou OLIWER Pharmacy, s.r.o. boli uhradené jednak\nbankovým prevodom (úhrada faktúry 2016006) a zvyšok započítaním pohľadávok z titulu poskytnutých\nfinančných prostriedkov na základe vyššie uvedených zmlúv,\nc) žalobca neúčtoval o výnosovom úroku z poskytnutého úveru.\n9. Predmetom dane vyberanej zrážkou bolo peňažné plnenie poskytnuté v prospech spoločnosti\nOLIWER Pharmacy s.r.o. (poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) od žalobcu, a to na základe § 17 ods.\n31 v nadväznosti na § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov v kontexte znenia dôvodovej správy.\nSpráva dane poukázal na fakt,, že zákon o liekoch podobne, ako zákon o dani z príjmov nedefinuje, čo\nznamená samotný pojem „peňažné plnenie“. Platby, hotovostné alebo bezhotovostné, považuje správca\ndane za „peňažné plnenia“ - ako skutočnosť všeobecne známu.\n10. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol\nrozhodnutím č. 100280104/2020 zo dňa 27. januára 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.\n11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že podstatou transakcií medzi žalobcom\na spoločnosťou OLIWER Pharmacy s.r.o., bolo poskytovanie finančných prostriedkov spoločnosti\nOLIWER Pharmacy s.r.o., na nákup tovaru pre žalobcu, prípadne (v malej časti) na vlastnú réžiu (nešlo\no pôžičky v pravom slova zmysle); čo preukazuje skutočnosť, že v zmluvách o pôžičkách z februára\n2016 si zmluvné strany dohodli účel použitia pôžičiek (financovanie prevádzkovej činnosti); vyjadrenie\nžalobcu k zisteniam správcu dane uvedených v zápisnici z ústneho pojednávania č. 100738223/2019 zo\ndňa 27. marca 2019, a to že predmetom platieb bolo aj poskytovanie pôžičiek ako pohľadávok slúžiacich\nna financovanie nákupu liekov od iných lekární, ktoré OLIWER Pharmacy s.r.o., obstarávala na účet\nžalobcu ako veľkodistribútora liekov v bežnom obchodnom styku; fakt, že o poskytnutých peňažných\nprostriedkoch žalobca účtoval na účtoch „XXXXXX - Iné pohľadávky EUR_OLIWER“ a „XXXXXX Iné pohľadávky CZK_OLIWER“ a záväzky voči spoločnosti OLIVER Pharmacy s.r.o., z titulu dodávok\ntovarov [okrem faktúry č. 20160006 (int. č. 200/15)], boli započítavané s pohľadávkami (účet XXXXXX\na XXXXXX) z titulu poskytnutých finančných prostriedkov (interný doklad č. 800/13, 800/24).\n12. V zákone o liekoch v znení účinnom od 1. januára 2016 je v § 2 ods. 45, vymedzené, ktoré\nplnenia poskytované držiteľom povolenia na výrobu liekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu\nliekov, držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho\nlieku alebo farmaceutickou spoločnosťou sa nepovažujú za peňažné a nepeňažné plnenie. V tomto\nustanovení je uvedené, že ide o vymedzenie na účely tohto zákona, čiže zákona o liekoch. Na účely\nzákona o liekoch sa za peňažné a nepeňažné plnenia od tam uvedených držiteľov nepovažujú plnenia\nposkytované v rámci bežného obchodného styku týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Cieľom zmien\nustanovených v tomto zákone zákonom č. 393/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z.\nz. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 393/2015 Z. z.“) bolo\nzvýšenie transparentnosti vzťahov medzi farmaceutickým priemyslom a zdravotníckymi pracovníkmi.\nZmeny mali viesť k vyššej miere transparentnosti v oblasti liekovej politiky ustanovením oznamovacích\npovinností v elektronickej podobe Národnému centru zdravotníckych informácií s presným určením\nobsahu a rozsahu oznamovaných údajov. Súčasťou oznamovaných údajov nemajú byť napr. peňažné\na nepeňažné plnenia určené napr. v § 2 ods. 45 zákona o liekoch.\n13. Zákon o dani z príjmov v ustanovení 43 ods. 3 písm. o) nedefinuje presne peňažné a nepeňažné\nplnenia podliehajúce zrážkovej dani, ale vymedzuje len plnenia od držiteľa, ktoré nepodliehajú zrážkovej\ndani (plnenia vyplácané za klinické skúšanie). Zrážkovej dani nepodliehajú ani plnenia od dane\noslobodené [§ 9 ods. 2 písm. y) zákona o dani z príjmov] a plnenia, ktorých úhrnná suma v kalendárnom\nroku nepresiahne 40 eur (§ 46 zákona o dani z príjmov).\n14. Finančné prostriedky od žalobcu použila spoločnosť OLIWER Pharmacy s.r.o., na nákup tovaru\npre žalobcu, sčasti na vlastnú réžiu. Pohľadávky z titulu pôžičky na strane žalobcu, resp. záväzku\nna strane poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (OLIWER Pharmacy s.r.o.) boli započítavané s\npohľadávkami, resp. záväzkami z titulu dodania tovaru žalobcovi (s výnimkou faktúry č. 20160006,\nktorá bola uhradená bankovým prevodom). Za účelom komplexného posúdenia predmetných transakcií\nsprávca dane zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca neúčtoval o výnosovom úroku, čo naznačuje, že\n\núčelom poskytovania finančných prostriedkov nebolo ich zhodnotenie, ale išlo o transakcie za účelom\nposkytovania finančných zdrojov slúžiacich predovšetkým na nákup tovaru pre žalobcu, spoločnosťou\nOLIWER Pharmacy s.r.o., od svojich dodávateľov. Aj v rámcovej zmluve o pôžičkách (v zmluve o\núvere) je uvedené, že dlžník bude oprávnený použiť peňažné prostriedky na základe zmluvy výhradne\nna úhradu tovaru (liečivých prípravkov, zdravotníckych prostriedkov a zdravotníckeho materiálu). Na\nzáklade už uvedených skutočností je nesporné, že žalobca ako držiteľ oprávnenia [§ 2 písm. y)\nzákona o dani z príjmov] poukazoval finančné prostriedky spoločnosti OLIWER Pharmacy s.r.o. ako\nposkytovateľovi zdravotnej starostlivosti [§ 2 písm. z) zákona o dani z príjmov], a že takéto peňažné\nplnenia podliehajú dani vyberanej zrážkou podľa ustanovenia § 17 ods. 31 a § 43 ods. 3 písm. o)\nzákona o dani z príjmov. Relevantnou je tiež skutočnosť, že správca dane prihliadal aj na skutočný obsah\nprávneho úkonu pri poskytovaní finančných prostriedkov, ktoré v skutočnosti nemali charakter pôžičky,\nale boli poskytnuté predovšetkým na nákup tovarov.\n15. Žalobca sa taktiež stotožnil so správcom dane vo veci posúdenia charakteru sporných transakcií\na to, že finančné transakcie mali charakter platieb za tovar, že tieto platby možno definovať ako platby\nzálohové, príp. preddavkové a že vyhodnotením všetkých súvisiacich skutočností (zápisnice o ústnom\npojednávaní, zmluvy o pôžičke, účtovanie) nemožno sporné platby považovať za pôžičky alebo úvery.\nTáto skutočnosť vyplýva z vykonaného dokazovania a bola rozhodujúca pre vyrubenie dane vyberanej\nzrážkou. Finančné prostriedky poskytnuté žalobcom spoločnosti OLIWER Pharmacy s.r.o., sú v zmysle\nzákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom.\nII. Správna žaloba\n16. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového\nrozhodnutia správcu dane z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), vrátenia veci na ďalšie konanie a\nnáhrady trov konania. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného, rovnako ako jemu predchádzajúce\nrozhodnutie správcu dane, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového\nstavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.\n17. Žalobca má za to, že žalovaný nesprávne posúdil bezhotovostné platby odoslané z bankového účtu\nžalobcu na bankový účet spoločnosti OLIWER Pharmacy s.r.o. ako platby za nákup liekov, ktoré by\nboli vyplatené ako úhrada faktúr vystavených poskytovateľom (resp. záloh prijatých poskytovateľom).\nŽalobca pritom v daňovom konaní riadne odôvodnil a preukázal, že uvedené platby boli uskutočňované\nna základe rámcových zmlúv o pôžičkách, a teda predstavovali pôžičky, pričom celkom zjavným\númyslom oboch strán bolo zabezpečiť bežné vnútroskupinové krátkodobé financovanie. Jednalo sa teda\nvýlučne o platby, ktorých úmyslom bolo, že majú byť v určitom časovom rámci vrátené naspäť žalobcovi.\nK uvedenému žalobca v rámci daňového konania predložil viacero dôkazov preukazujúcich túto podstatu\nplatieb. Okrem jednoznačnej zmluvnej dokumentácie žalobca poukazuje na to, že platby boli takto\nvedené aj v účtovníctve. Pokiaľ je preukázané, že tak žalobca ako aj spoločnosť OLIWER Pharmacy\ns.r.o. považovali a účtovali o finančných transakciách ako o pôžičkách, nie je možné, aby žalovaný bez\nďalšieho tieto platby klasifikoval odlišne. Rovnako žalobca považuje za úplné štandardnú aj skutočnosť,\nže strany si navzájom započítavali vzájomné pohľadávky, a teda v mnohých prípadoch nedochádzalo\nk reálnemu spätnému toku peňazí pri vrátení pôžičky, ale k zápočtu vzájomných pohľadávok, čo je\nrelevantný spôsob splnenia záväzku v zmysle slovenského záväzkového práva.\n18. V kontexte samotného zákona o dani z príjmov nemožno súhlasiť s výkladom žalovaného,\nže peňažným plnením sa rozumie, každá bezhotovostná platba uskutočnená držiteľom v prospech\nbankového účtu poskytovateľa bez ohľadu na povahu právneho úkonu, a už vôbec nie je možné súhlasiť\ns vyrubením dane z príjmu za platbu, ktorá je pôžičkou, teda z podstaty veci jednoznačne nie je príjmom\nposkytovateľa príjmu a vyrubenie takejto dane sa teda prieči základným ekonomickým a právnym\nprincípom zdaňovania príjmov. Ak je obidvom stranám známy právny úkon, na základe ktorého boli\nposkytnuté a prijaté platby, správca dane nemá právo preklasifikovať takéto platby na peňažné plnenia\npodliehajúce zrážkovej dani, pretože takáto povinnosť predstavuje významný zásah tak do práv platiteľa\ndane, ktorý príjem vypláca, ako aj samotného daňovníka, ktorého príjmy sú predmetom dane. Vždy je\nnutné prihliadať na povahu príjmu, ako aj jeho právny dôvod. Právny stav tak, ako bol určený správcom\ndane by bol negatívnym zásahom do práv obidvoch daňových subjektov, ktorý by mal významný dopad\nna právnu istotu obidvoch dotknutých daňovníkov, pričom by došlo k porušeniu daňovej transparentnosti\n\na zásadnému ovplyvneniu daňovej spravodlivosti z pohľadu neprípustnej diskriminácie daňovníkov, ktorá\nby bola spôsobená nezákonným postupom správcu dane.\n19. Správca dane nepreukázal, že bezhotovostné platby uskutočnené držiteľom licencie na\nveľkodistribúciu liekov v prospech bankového účtu lekárne, ktorá je držiteľom licencie na poskytovanie\nlekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni, sú úhradou (platbou, zálohou, peňažným plnením...)\nsúvisiacou so zdaniteľným príjmom dosahovaným poskytovateľom. Z tohto dôvodu nie je možné\nakceptovať postup správcu dane, že identifikáciou účtovných zápisov vzťahujúcich sa k debetným\nplatbám realizovaných z bankových účtov držiteľa v prospech bankového účtu poskytovateľa, ktorý\nje závislou osobou vo vzájomnom kontrolovanom vzťahu prepojených osôb vykonávajúcich tú istú\nobchodnú činnosť, ktorou je nákup a predaj liekov, bol identifikovaný zdaniteľný príjem, ktorý je základom\ndane vyberanej zrážkou.\n20. K tvrdeniu žalovaného o neúčtovaní výnosového úroku žalobca uvádza, že vzhľadom na krátkodobú\npovahu poskytnutých voľných finančných zdrojov daňovým subjektom pre spoločnosť OLIWER\nPharmacy s.r.o. a rýchly obrat zásob liekov na dodanie držiteľom veľkodistribučnej licencie, nepovažovali\nzmluvné strany za významné takýto úrok k poskytnutým pôžičkám účtovať. Započítanie vzájomných\npohľadávok vyplývajúcich zmluvným stranám z dvoch odlišných právnych úkonov (dodanie liekov a\nposkytnutie pôžičky), nie je v rozpore s účelom, ktorý zákon sleduje a v danej situácii nepredstavuje\nžiadne obchádzanie zákona, resp. vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, či dosiahnutie akejkoľvek\ndaňovej výhody samotným daňovým subjektom alebo jeho obchodným partnerom. Jednotlivé čiastky\nhradené žalobcom spoločnosti OLIWER Pharmacy s.r.o. nezodpovedajú jednotlivým nákupom liekov zo\nstrany OLIWER Pharmacy s.r.o. a je zrejmé, že jednotlivé platby ani nezodpovedajú (nelícujú) takýmto\nnákupom, nákupy nie je možné nijako spárovať s pôžičkami. Je teda zrejmé, že pôžičky nie sú v žiadnom\nprípade zálohami na nákup tovaru, ako to interpretuje žalovaný.\n21. Zákon o dani z príjmov zaraďuje medzi ostatné príjmy fyzických osôb peňažné plnenie a nepeňažné\nplnenie, ktoré boli poskytnuté od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Z týchto „peňažných\na nepeňažných plnení podľa odseku 1 písm. l) sa daň vyberá podľa § 43, okrem príjmov z vykonávania\nklinického skúšania“. Žalobca má za to, že nie je možné vykladať predmetné ustanovenia zákona v\ntakom rozsahu, podľa ktorého sa presúva povinnosť platiť zrážkovú daň z tzv. ostatných príjmov na\npodnikateľské subjekty v postavení držiteľa a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, konajúce v bežnom\nobchodnom styku.\n22. Zákon o dani z príjmov pojem peňažné plnenie a nepeňažné plnenie priamo nedefinuje. Tento pojem\nspomína v dvoch prípadoch, a to v § 8 ods. l písm. l) a v § 8 ods. 13, pričom v druhom prípade obsahuje\nodkaz [37ab]. Za samotným ustanovením § 8 ods. 13 zákona o dani z príjmov vložil zákonodarca tzv.\nrecepciu formou odkazu [37ab] na zákon o liekoch. V dôsledku aplikácie číselného indexu za bodku na\nkonci vety, je možné sa oprávnene domnievať, že úmyslom zákonodarcu bolo recipovať ustanovenia\nzákona o liekoch vo vzťahu k zneniu „peňažných a nepeňažných plnení podľa odseku 1 písm. l) sa\ndaň vyberá podľa § 43, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania“ ako celku. Pokiaľ by mal\nzákonodarca v úmysle definovať len niektorý z pojmov, využil by inštitút odkazu a umiestnil by index\nnad konkrétne slovo. Uvedený výklad potvrdzuje aj skutočnosť, že okrem príjmov z klinického skúšania\nsa nezdaňuje napríklad ani nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona\no dani z príjmov, ako príjem oslobodený od dane. Vychádzajúc potom zo systematiky zákona o dani\nz príjmov, sme toho názoru, že nielen pojmy ako klinické skúšanie je potrebné podrobiť princípom a\ninterpretácii zákona o liekoch, ale aj slovné spojenie peňažné a nepeňažné plnenia, a to aj z dôvodu, že\nzákon o dani z príjmov ich nedefinuje v časti základné pojmy na rozdiel od zákona o liekoch.\n23. Zákon o liekoch, v § 2 ods. 45, negatívne vymedzuje za peňažné a nepeňažné plnenie: „za peňažné\nalebo nepeňažné plnenie sa na účely tohto zákona nepovažujú plnenia poskytované držiteľom povolenia\nna výrobu liekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie\nlekárenskej starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou\nv rámci bežného obchodného styku týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Ak sa nepreukáže, že\npodmienky poskytnutých plnení zodpovedajú podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku a že\nsa týkajú predaja alebo kúpy liekov, nepovažujú sa takéto plnenia za plnenia poskytnuté v rámci bežného\nobchodného styku.“. Je viac ako logické, že zákonodarca zvolil spomínanú metódu a pojem v zákone\n\no dani z príjmov (lex generalis) prebral v rozsahu, v ktorom sa používa v danom odvetví, tak ako je\ndefinovaný v zákone o liekoch (lex specialis).\n24. Žalobca má za to, že žalovaný nesprávne interpretuje zákon keď tvrdí, že peňažným plnením\nsa rozumie akákoľvek platba uskutočnená hotovostne alebo bezhotovostne medzi platiteľom dane a\ndaňovníkom, keďže ide o skutočnosť všeobecne známu, a na základe uvedeného vyhodnotil aj platby\nz titulu pôžičiek ako peňažné plnenie predstavujúce zdaniteľný príjem.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n25. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a právo\nna náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.\n26. Žalovaný ďalej zopakoval, že žalobca neúčtoval o úroku, o finančnom výnose z poskytnutých\npôžičiek, pričom úrok je sumou peňazí, ktorú musí dlžník zaplatiť veriteľovi za to, že si od neho na\nurčitý čas požičiava určitú sumu peňazí (kapitálu). Táto skutočnosť naznačuje, že účelom poskytovania\nfinančných prostriedkov nebolo ich zhodnotenie, ale išlo o transakcie za účelom poskytovania finančných\nzdrojov slúžiacich predovšetkým na nákup tovaru pre žalobcu spoločnosťou OLIWER Pharmacy\ns.r.o. od svojich dodávateľov. Aj v rámcovej zmluve o pôžičkách (v zmluve o úvere) je uvedené,\nže dlžník bude oprávnený použiť peňažné prostriedky na základe zmluvy výhradne na úhradu\ntovaru (liečivých prípravkov, zdravotníckych prostriedkov a zdravotníckeho materiálu). Poskytovanie\npeňažných prostriedkov v prospech poskytovateľa zdravotnej starostlivosti OLIWER Pharmacy, s.r.o.,\nžalobca účtoval na účtoch „XXXXXX – Iné pohľadávky EUR_OLIWER“ a „XXXXXX - Iné pohľadávky\nCZK_OLIWER“. Záväzky voči spoločnosti OLIWER Pharmacy, s.r.o., z titulu dodávok tovarov, žalobca\nzapočítaval s pohľadávkami (účet XXXXXX a XXXXXX) z titulu poskytnutých finančných prostriedkov\n(interné doklady č. 800/13, 800/24); [okrem faktúry č. 20160006 (int. č. 200/15) vystavenej v sume XXX\nXXX,XX eur (čiastočne uhradená bezhotovostne v sume XX XXX,XX eur].\n27. Žalovaný skonštatoval, že postupoval podľa ustanovenia § 3 ods. 6 daňového poriadku a bral do\núvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane; finančné transakcie – poskytovanie finančných prostriedkov na základe predložených\nzmlúv vyhodnotil ako peňažné plnenia, ktoré majú charakter preddavkov, resp. zálohových platieb\nza nákup a dodanie tovaru, pričom vychádzal z predmetu zmlúv, podľa ktorého podstata plnenia\nspočíva v tom, že dlžník bol oprávnený použiť finančné prostriedky načerpané na základe tejto\nzmluvy výhradne na úhradu tovaru (liečivých prípravkov, zdravotníckych prostriedkov a zdravotníckeho\nmateriálu) od svojich dodávateľov; zohľadnil formu úhrady záväzkov žalobcu započítaním pohľadávok\nz titulu poskytnutých finančných prostriedkov na základe predmetných zmlúv spoločnosti OLIWER\nPharmacy s.r.o. a zohľadnil skutočnosť, že žalobca neúčtoval o výnosovom úroku z poskytnutých\npôžičiek, úveru. Uvedené skutočnosti zakladali rozhodnutie žalovaného, že sporné peňažné plnenia sú\npríjmom, ktorý podlieha zrážkovej dani v zmysle zákona o dani z príjmov.\n28. Z hľadiska zákona o dani z príjmov nie je relevantná ani skutočnosť, či jednotlivé čiastky hradené\nžalobcom spoločnosti OLIWER Pharmacy s.r.o., zodpovedajú alebo nezodpovedajú jednotlivým\nnákupom liekov zo strany tejto spoločnosti, resp., či ich je možno spárovať s pôžičkami. Z hľadiska\nzákona o dani z príjmov je relevantný charakter sporných príjmov, v tomto prípade, či platby mali alebo\nnemali charakter pôžičky a následné zaradenie príjmu podľa tohto zákona.\n29. K námietke žalobcu vo veci nesprávneho posúdenia pojmov peňažného plnenia a zdaniteľného\npríjmu sa žalovaný vyjadril, že zákon o liekoch negatívne vymedzuje plnenia poskytované držiteľom\nvýlučne na účely tohto zákona, preto toto vymedzenie nie je možné použiť na účely zákona o dani z\npríjmov v súvislosti s posúdením povinnosti zraziť daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o)\ntohto zákona. Zákon o dani z príjmov v ustanovení § 43 ods. 3 písm. o) negatívne vymedzuje plnenia\nod držiteľa, ktoré nepodliehajú zrážkovej dani, preto podľa žalovaného, okrem presne uvedených plnení\n[vyplácaných za klinické skúšanie a okrem plnení, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 ods.\n2 písm. y) zákona o dani z príjmov], zrážkovej dani podliehajú všetky ostatné plnenia.\n30. Zrážková daň sa vyberie z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi\nzdravotnej starostlivosti od držiteľa i v prípade, ak pôjde o plnenia, ktoré ak by neboli zdanené zrážkovou\n\ndaňou, boli by súčasťou čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov (zo\nzávislej činnosti) alebo súčasťou čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov\n(napr. z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti). Špecificky zadefinovanými príjmami podľa\n§ 8 ods. 1 písm. l) zákona o dani z príjmov sú peňažné plnenia a nepeňažné plnenia, ktoré sú poskytnuté\nod držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ak tieto príjmy nie sú zdaňované zrážkovou daňou\npodľa § 43 zákona o dani z príjmov, t. j. ak ich poskytovateľ zdravotnej starostlivosti prijal pri výkone\nklinického skúšania.\nIV. Ostatné vyjadrenia účastníkov konania\n31. Žalobca v replike zo dňa 21. júla 2020 zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby. Dodal, že pokiaľ\nžalovaný namieta, že transakcie medzi žalobcom a OLIWER Pharmacy s.r.o. nemožno považovať za\nbežné vnútroskupinové krátkodobé financovanie, nakoľko žalobca neúčtoval o úroku ako o finančnom\nvýnose z poskytnutých pôžičiek, táto skutočnosť mala byť obsiahnutá v protokole z daňovej kontroly s\niným záverom, a to že v zmysle zákona o dani z príjmov je žalobca povinný takýto úrok vo výsledku\nhospodárenia zohľadniť, no napriek tomu sa žalovaný touto otázkou vôbec nezaoberal.\n32. Žalobca opätovne zdôraznil, že obaja účastníci zmlúv o pôžičkách vstupovali od začiatku do\nuvedených právnych vzťahov s vedomím a vôľou uzatvoriť zmluvu o pôžičke, resp. zmluvu o úvere.\nPrekvalifikovanie týchto právnych vzťahov zo strany žalovaného predstavuje taký závažný zásah do ich\npráv a povinností, ako aj do ich právnej istoty, že takýto zásah zo strany orgánu verejnej moci musí byť\nnáležíte zdôvodnený tak, ako to predpokladá aj § 3 daňového poriadku.\n33. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.\n34. Žalobca podaním zo dňa 27. marca 2025 okrem iného poukázal aj na rozhodovaciu prax v obdobných\nveciach, pričom konkrétne poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Sfk/34/2022 zo dňa 30. septembra 2024.\nV. Relevantná právna úprava\n35. Podľa § 2 ods. 45 zákona o liekoch v znení účinnom do 5. apríla 2020 za peňažné alebo\nnepeňažné plnenie sa na účely tohto zákona nepovažujú plnenia poskytované držiteľom povolenia\nna výrobu liekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie\nlekárenskej starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou\nv rámci bežného obchodného styku týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Ak sa nepreukáže, že\npodmienky poskytnutých plnení zodpovedajú podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku a že\nsa týkajú predaja alebo kúpy liekov, nepovažujú sa takéto plnenia za plnenia poskytnuté v rámci bežného\nobchodného styku.\n36. Podľa § 2 písm. y) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie držiteľom\ndržiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov,\nfarmaceutická spoločnosť, držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, výrobca a\ndistribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny alebo tretia osoba, ktorá\nsprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb.\n37. Podľa § 2 písm. z) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie poskytovateľom\nzdravotnej starostlivosti poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanec alebo zdravotnícky\npracovník.\n38. Podľa § 8 ods. 1 písm. l) zákona o dani z príjmov ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5\naž 7, sú najmä peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti od držiteľa.\n39. Podľa § 8 ods. 13 zákona o dani z príjmov z peňažných a nepeňažných plnení podľa odseku 1 písm.\nl) sa daň vyberá podľa § 43, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania.\n\n40. Podľa § 17 ods. 31 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 20. júla 2020 z peňažných a\nnepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je daňovníkom podľa\n§ 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu, od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43.\n41. Podľa § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území\nSlovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou\npovinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté\nposkytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa [§ 8 ods. 1 písm. l)] okrem týchto plnení, ak sú\nvyplácané za klinické skúšanie.\nVI. Verejné vyhlásenie rozsudku\n42. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022\nZ. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022\nZ. z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v\nktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre\na Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 1S/93/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/93/2020.\n43. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci bez\nnariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 29. októbra 2025, keďže boli splnené\npodmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa § 107 SSP.\nVII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty\n44. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\npreskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)\nnapadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,\nvychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e\nSSP) dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.\n45. Predmetom konania pred správnym súdom bolo prakticky posúdenie výkladu predmetu dane\nvyberanej zrážkou podľa ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov, konkrétne\nmedzi účastníkmi konania bol sporným obsah pojmu peňažné a nepeňažné plnenia poskytované\ndržiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, keď žalovaný zastal názor, že tento pojem má podľa\ngramatického znenia tohto ustanovenia zahŕňať všetky plnenia bez ohľadu na dôvod ich vyplácania, a\nteda aj plnenia poskytované v rámci bežného obchodného styku (okrem plnení za klinické skúšanie,\nktoré toto ustanovenie explicitne vyníma). Naopak, žalobca presadzoval užšie chápanie tohto pojmu\ntvrdiac, že obsah tohto pojmu je determinovaný zákonom o liekoch, na ktorý odkazuje poznámka pod\nčiarou k uvedenému ustanoveniu i teleologický a systematický výklad.\n46. Správny súd zistil, že predmetom právneho posúdenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky už bola skutkovo a právne obdobná vec iných účastníkov konania (týkajúca sa rovnakej právnej\notázky obsahu pojmu peňažné a nepeňažné plnenia poskytované držiteľom poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti), vedená pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Sfk/34/2022\nzo dňa 30. septembra 2024, resp. pod sp. zn. 2Sfk/7/2023 zo dňa 31. marca 2025, pričom vyrubenie\ndane v týchto veciach bolo založené na obdobnom skutkovom základe, na totožnej právnej argumentácii\nfinančných orgánov pri uplatnení takmer totožných námietok.\n47. Správny súd má tak za zrejmé, že na zistenie obsahu právnych noriem a právnych pojmov,\nnajmä pokiaľ zákon neobsahuje ich legálnu definíciu, nestačí vychádzať len z ich doslovného znenia\na jazykového (gramatického) výkladu. Ústavný súd Slovenskej republiky už viackrát zdôraznil, že\nk výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to\nani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu\nzákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len\nprvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na\noverenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné\n\ninterpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický\nvýklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie\npredstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012,\nI. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010, III. ÚS 295/2017-31).\n48. V tejto súvislosti možno poukázať aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n306/2010 zo dňa 8. decembra 2010, podľa ktorého: „(...) Orgánom verejnej moci a predovšetkým súdom\nnemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k\nzjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže\na musí sa od neho odchýliť pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť\nalebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno\nopomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného\npredpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“\n49. Medzi účastníkmi bolo pritom sporné, či obsah tohto pojmu na účely § 43 ods. 3 písm. o) zákona\no dani z príjmov bližšie špecifikoval, resp. determinoval odkaz č. 37ab uvedený na konci ustanovenia § 43\nods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov a v poznámke pod čiarou poukazujúci na zákon o liekoch. Sporné\nbolo, či sa tento odkaz na zákon o liekoch vzťahuje len na slovné spojenie „klinické skúšanie“ alebo\nna celú významovú vetu tohto ustanovenia vrátane pojmu „peňažné a nepeňažné plnenia“. Správny\nsúd primárne uvádza, že v zmysle Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky (v tomto prípade\nschválených uznesením vlády Slovenskej republiky zo dňa 25. mája 2010 č. 352, Príloha č. 5, bod 22)\npoznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu a majú informatívnu\nhodnotu. Ich výklad sám o sebe preto nemôže postačovať na zistenie obsahu a zmyslu pojmu peňažné\na nepeňažné plnenia; môže však byť istým vodítkom.\n50. Správny súd uvádza, že z jazykovej a logickej formulácie odkazu č. 37ab na zákon o liekoch\nnie je jednoznačne zrejmé, či úmyslom zákonodarcu bolo použiť tento odkaz len na definíciu pojmu\n„klinické skúšanie“ alebo aj pojmu „peňažné a nepeňažné plnenia“. Pokiaľ by zákonodarca v poznámke\npod čiarou odkázal výslovne len na tie ustanovenia zákona o liekoch, ktoré upravujú pojem klinické\nskúšanie, neexistovala by pochybnosť, že odkaz sa vzťahuje len na pojem klinické skúšanie. Ak by\numiestil samostatné rovnaké odkazy tak za pojem peňažné a nepeňažné plnenia ako aj za pojem\nklinické skúšanie, neexistovala by zasa pochybnosť o tom, že zákonodarca chcel oba pojmy zákona\no dani z príjmov prepojiť so zákonom o liekoch. Uvedené však zákonodarca neurobil a použil odkaz\nlen jedenkrát, a to za pojem klinické skúšanie, zároveň však na konci ustanovenia § 43 ods. 3 písm.\no) zákona o dani z príjmov. Medzi pojem klinické skúšanie a odkaz č. 37ab však vsunul interpunkčné\nznamienko - čiarku, ktorú možno chápať ako oddeľujúci znak ukončujúci predchádzajúcu vetu (porov.\nLegislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky, schválené uznesením vlády Slovenskej republiky zo\ndňa 25. mája 2010 č. 352, Príloha č. 5, bod 21, podľa ktorého sa odkaz síce umiestňuje nad právny\npojem, na ktorý sa odkazuje, napr. „osobitné predpisy2)“ alebo „blízke osoby3), avšak tieto príklady sú\nuvádzané bez čiarky). V nadväznosti na uvedené sa správny súd prikláňa k záveru, že odkaz č. 37ab\nsa vzťahuje na celé predchádzajúce znenie ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov,\nvrátane pojmu peňažné a nepeňažné plnenia, a nielen na pojem klinické skúšanie. Nakoľko formulácia\npredmetného odkazu nie je úplne jednoznačná, správny súd poukazuje aj na potrebu vykladať nejasné\nči nejednoznačné znenie právnych noriem na prospech fyzických a právnických osôb.\n51. Ako však správny súd naznačil vyššie, na zistenie obsahu pojmu „peňažné a nepeňažné plnenia\nposkytované držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti“ nie je možné použiť len jazykový výklad\ntohto pojmu. Správny súd zastáva názor, že na zistenie, či sporné plnenia žalobcu mohli byť plneniami\nv zmysle § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov, je potrebné použiť aj tieto iné metódy výkladu\npráva, a preto sa v ďalšom skúmaní zameral na historické okolnosti prijatia dotknutej právnej úpravy,\ndôvodové správy zákonodarcu a širšie systematické súvislosti.\n52. Pojem peňažné a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti\nbol ako predmet dane do zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 1. decembra 2011 zavedený práve\nvtedy novoprijatým zákonom o liekoch. Následne zákon č. 333/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\no dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len\n„zákon č. 333/2014 Z. z.“), zaviedol zdaňovanie peňažných a nepeňažných plnení zrážkou. Z dôvodovej\nsprávy k zákonu č. 333/2014 Z. z., jej všeobecnej časti, plynie, že oblasťou, ktorú chcel zákonodarca\n\nupraviť novými ustanoveniami § 17 ods. 31 a § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov bolo\n„zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom\na samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení prijatých od farmaceutických spoločností“.\n53. Dôvodová správa k tomuto zákonu v osobitnej časti uvádzala k dôvodom prijatia tejto novej právnej\núpravy nasledovné: „Navrhovaná úprava mení spôsob zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení\nposkytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu\npracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia\nna výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom\ntretej osoby. Podľa § 8 ods. 13 a § 17 ods. 31 zákona sa mení spôsob zdaňovania predmetných plnení\nzrážkovou daňou, pričom ak ide o peňažné plnenia - tieto bude zdaňovať sám držiteľ, ktorý ich vyplatil,\nak ide o nepeňažné plnenie - tieto bude zdaňovať sám poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho\nzamestnanec alebo zdravotnícky pracovník, ktorý ho od držiteľa prijal.“ Z obsahu dôvodovej správy podľa\nsprávneho súdu neplynie úmysel zákonodarcu zdaniť všetky peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté\ndržiteľom zrážkovou daňou ani rozširovať predmet dane, ale len zmeniť spôsob zdaňovania týchto\nplnení.\n54. Z vyššie uvedených súvislostí týkajúcich sa procesu prijímania príslušnej legislatívy pre správny\nsúd vyplýva vzájomné prepojenie zákona o liekoch a zákona o dani z príjmov, pokiaľ ide o obsahové\nvymedzenie pojmu peňažné a nepeňažné plnenia poskytované držiteľom poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti. Správny súd má tak za nepochybné, že tento pojem je osobitný pojem zavedený do\nprávneho poriadku Slovenskej republiky zákonom o liekoch, pričom ide o pojem stabilný a ustálený, s\nobsahom determinovaným osobitnou právnou úpravou zákona o liekoch. Vychádzajúc z historického,\núčelového a systematického výkladu, najmä argumentu vnútornej konzistentnosti a nerozpornosti\nprávneho poriadku sa preto podľa správneho súdu má definícia peňažných a nepeňažných plnení podľa\nzákona o liekoch použiť aj na účely § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov.\n55. Ďalej správny súd pripomína, že judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky tiež kladie dôraz na\nto, že v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa s uplatňovaním princípu právnej istoty\nv právnom štáte spája aj požiadavka racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem (m. m. PL.\nÚS 1/04). Racionálny a spravodlivý sa správnemu súdu v tomto prípade javí taký výklad obsahu právnej\nnormy, podľa ktorého by boli plnenia poskytované v rámci bežného obchodného styku zdaňované ako\nbežné príjmy z podnikania, teda tak, že dani bude podliehať len čistý príjem s možnosťou uplatniť si\nprávo na odpočítanie daňového výdavku na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Žalovaný\npočas administratívneho a súdneho konania neuviedol žiaden ekonomický alebo spoločenský dôvod,\nprečo by plnenia poskytované distribútormi liekov lekárňam v rámci bežného obchodného styku mali\nbyť zdaňované zrážkou bez možnosti uplatniť si výdavky, resp. prečo sa nemôže uplatniť štandardná\npríjmovo-výdavková metóda zdaňovania.\n56. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 31S/22/2020 zo dňa 14. novembra 2022. V zhode s názorom Krajského súdu v Žiline správny\nsúd uvádza, že podstata daňových príjmov pri podnikateľoch je vyjadrená v § 6 a nasl. zákona o dani z\npríjmov, pričom pri výpočte základu dane sa dôraz kladie na rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Len\nzisk po očistení nákladov predstavuje základ dane, ktorý sa následne zdaňuje príslušnou sadzbou dane\nz príjmu. Určitú výnimku z tejto zásady tvoria príjmy podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Ide však o\nšpecifickú skupinu príjmov, v ktorej vykonáva zrážku dane za povinnú osobu poskytovateľ plnenia, nie\njeho príjemca (napr. daň z úrokov z vkladov odvedie banka). Nejde o štandardné samozdanenie vlastnej\npodnikateľskej činnosti, ale o zrazenie dane z príjmov tretích osôb. Principiálne ide o výnimku z príjmovo\n- výdavkovej metódy výpočtu dane z príjmov, pričom každá takáto zmena by mala byť komunikovaná\nzákonodarcom pri jej prijatí a aj riadne vysvetlená jej adresátom.\n57. V uvedenom prípade však zákonodarca takúto zásadnú výnimku zo spôsobu zdaňovania, kedy\nby sa de facto všetky plnenia distribútorov liekov lekárňam mali zdaňovať daňou 19 % z hrubej\nceny, nekomunikoval a nezdôvodnil. Práve naopak, z procesu prijímania právnej úpravy už od\nroku 2011 vyplýva, že zákonodarca chcel prijímanou právnou úpravu primárne pokryť peňažné\nplnenia - dary a odmeny - poskytované farmaceutickými spoločnosťami poskytovateľom zdravotnej\nstarostlivosti, primárne lekárom a samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení prijatých\nod farmaceutických spoločností, a teda nie všetky plnenia smerujúce od držiteľov lekárňam z bežného\n\nobchodného styku. Ako bolo naznačené vyššie, proces prijímania príslušných zmien zákona o dani\nz príjmov bol spätý so zákonom o liekoch a dosvedčuje ich previazanosť aj pri obsahovom naplnení\nprávnych pojmov.\n58. Argument žalovaného, že § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov výslovne vyníma zo zrážkovej\ndane len peňažné a nepeňažné plnenia poskytované držiteľmi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti\nza klinické skúšanie, na vyššie uvedenom názore správneho súdu nič nemení. Plnenia za klinické\nskúšanie totiž spadajú pod užšie vymedzenie pojmu „peňažné a nepeňažné plnenia“ v zmysle zákona\no liekoch, a teda bolo potrebné ich z § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov vyňať explicitne,\naby zrážkovej dani nepodliehali. Z tejto výnimky však rozhodne nemožno vyvodiť záver, že peňažné a\nnepeňažné plnenia podliehajúce zrážkovej dani sú akékoľvek a všetky plnenia poskytované držiteľmi\nposkytovateľom zdravotnej starostlivosti, aj plnenia poskytované v rámci bežného obchodného styku.\nZáver, že predmetom zrážkovej dane sú peňažné a nepeňažné plnenia v zmysle zákona o liekoch, z\nktorých sú však vyňaté plnenia za klinické skúšanie, je podľa správneho súdu plne v súlade s jazykovým\ni logickým výkladom.\n59. Správny súd ma za preukázané, že tak žalovaný ako aj správca dane vec nesprávne právne posúdili,\nkeď vychádzali len z doslovného výkladu pojmu „peňažné a nepeňažné plnenia poskytované držiteľom\nposkytovateľovi zdravotnej starostlivosti“ podľa zákona o dani z príjmov, a bez jeho posúdenia v súlade\ns obsahovým chápaním tohto pojmu podľa zákona o liekoch zahrnuli pod tento pojem aj plnenia žalobcu\nv rámci bežného obchodného styku. Z uvedeného dôvodu bude úlohou orgánu verejnej správy prvého\nstupňa v ďalšom konaní venovať sa i prieskumu povahy plnení žalobcu ako držiteľa, ktoré poskytoval\nposkytovateľom zdravotnej starostlivosti, a vykladať ich v súlade s ich obsahovým chápaním podľa\nzákona o liekoch. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej\nsprávy v ďalšom konaní viazaný.\n60. Správny súd rozhodol o náhrade trov konania na základe § 167 SSP a priznal úspešnému žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. Výšku náhrady\ntrov konania určí správny súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 175 ods. 2 SSP).\n61. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n4 SSP).\n\n(§ 139 ods.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP,\n§ 439 ods. 1 SSP a\n§ 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2\nSSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\n30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. a)\nSSP v znení účinnom do 30. júna 2023 v spojení s § 493e SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\n\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}