{"guid": "c512a611-4a74-4752-9303-aa96919cb6f5:0ff85910-126e-44ef-a475-54e1840b52cd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200435.1", "spisova_znacka": "BA-4Sa/22/2020", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/22/2020 z 30. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 30. mája 2025, sp. zn. BA-4Sa/22/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200435.1", "identifikacne_cislo": "1020200435", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-2", "nazov": "§ 252 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-252"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-31.odsek-3", "nazov": "§ 31 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-31.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-1", "nazov": "§ 252 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-252"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-254", "nazov": "§ 254 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-254", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-254"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-252", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-31", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-254", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ff85910-126e-44ef-a475-54e1840b52cd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200435.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200435.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200435.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-4Sa/22/2020\n1020200435\n30. 05. 2025\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020200435.1\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: MEDICOPHARM s.r.o., so sídlom Sliezska 9,\nBratislava, IČO: 46 138 331, zastúpený advokátskou kanceláriou Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom\nKálov 1, Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32,\nBratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy podanou podľa ustanovenia § 252 a nasl.\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len\n„SSP“) dňa 13. marca 2020, sa žalobca domáha, aby správny súd (i) zakázal žalovanému pokračovať\nv zatajovaní informácií a neposkytovaní žalobcovi relevantných odpovedí na jeho otázky, a to najmä\nv nesprístupňovaní mien zamestnancov správcu dane, ktorí sa podieľali na príprave stanovísk\na vyjadrení správcu dane v rámci prvostupňového konania vedeného Daňovým úradom Bratislava,\nproti žalobcovi ako kontrolovanému subjektu, ako aj mien zamestnancov správcu dane, ktorí sa\npodieľali na príprave rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX vydaného v rámci tohto konania a mien\nzamestnancov správcu dane, s ktorými boli tieto stanoviská a vyjadrenia v rámci celého konania\nakýmkoľvek spôsobom konzultované, a to tak po stránke hmotnoprávnej ako aj procesnoprávnej\na zároveň, (ii) uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi presný menovitý zoznam všetkých\nzamestnancov, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave stanovísk a vyjadrení správcu\ndane v rámci prvostupňového konania vedeného Daňovým úradom Bratislava, v ktorom má žalobca\npostavenie účastníka konania – kontrolovaný daňový subjekt, ako aj uviesť presné mená a priezviská\nvšetkých zamestnancov, s ktorými boli tieto vyjadrenia a stanoviská správcu dane v rámci tohto konania\nakýmkoľvek spôsobom konzultované.\n2. Namietaný iný zásah žalovaného má teda spočívať v postupe žalovaného, ktorý ani napriek\nviacnásobnej výzve a žiadosti o poskytnutie informácií v podobe mien zamestnancov žalovaného\nparticipujúcich na rozhodnutí, tieto žalobcovi neposkytol, resp. najprv sa nevyjadril vôbec a následne\nžiadosť žalobcu zamietol bez vážneho objektívneho dôvodu na základe nepravdivého tvrdenia\no nepreukázaní právneho zastúpenia.\n3. Žalobca skutkovo dôvodil, že u neho správca dane vykonal daňovú kontrolu na dani vyberanej\nzrážkou za zdaňovacie obdobie roku 2016, ktorá bola zavŕšená vydaním rozhodnutia č. XXXXXXXXX/\nXXXX z 12. decembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie“), ktorým správca dane rozhodol o vyrubení dane\nv sume 281.667,03 eur na dani vyberanej zrážkou za rok 2016. V nadväznosti na vydané rozhodnutie\npreto adresoval žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácie zo 6. februára 2020, týkajúcej sa\nmien a priezvisk zamestnancov žalovaného, ktorí akokoľvek participovali na vydaní rozhodnutia. Keďže\n\nna žiadosť žalobcu nebolo zo strany žalovaného nijako reagované, po uplynutí päťdňovej lehoty mu\nadresoval urgenciu, prostredníctvom ktorej opätovne žiadal žalovaného o poskytnutie skôr požadovanej\ninformácie v lehote 5 dní. Ani na urgenciu však žalovaný nijako nereagoval. Až dňa 28. februára 2020, t. j.\npo viac ako 20 dňoch žalovaný oznámil, že nedisponuje písomným ani ústnym plnomocenstvom žalobcu\nako daňového subjektu uvedeného advokátskej kancelárii Hronček & Partners, s.r.o. a že pisateľ nie je\nosobou, ktorá je oprávnená konať v mene žalobcu, na základe čoho žiadosti o sprístupnenie informácie\nnemožno vyhovieť.\n4. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný predmetným plnomocenstvom disponuje, keďže toto mu bolo\npredložené ku odvolaniu voči rozhodnutiu žalovaného. Konanie žalovaného preto označil za obštrukčné\na snažiace sa vyhnúť relevantnému obsahovému zodpovedaniu žiadosti žalobcu o oznámenie mien\njeho zamestnancov.\n5. Žalobca svoju žiadosť o poskytnutie mien zamestnancov odôvodňoval s poukazom na možné\nporušenie zásady dvojinštančnosti konania, pretože pokiaľ existuje dôvodné podozrenie, že na\nodvolacom orgáne budú rozhodovať tie isté osoby ako v rámci prvostupňového konania, nesplní svoj\núčel. Aj samotná konzultácia vyjadrení a stanovísk zamestnancov prvostupňového orgánu s pracovníkmi\nodvolacieho orgánu, je v rozpore s objektívnosťou rozhodovania a v rozpore s princípmi právnej istoty\na princípom nemo iudex in causa sua.\n6. Pokiaľ by aj mal žalovaný výslovne za to, že informáciami o menách zamestnancov žalovaného\nparticipujúcich na rozhodnutí nemôže žalobca disponovať, mal sa s tým vysporiadať v rámci poskytnutej\nodpovede, resp. na základe ktorého predpisu usudzuje, že na sprístupnenie takýchto informácií nemá\nprávny nárok. Žalobca je toho názoru, že práve poskytnutím požadovaných údajov by bolo preukázané,\nže sa jedná o zamestnancov toho istého správcu dane, ktorý v tom čase rozhodoval v rámci odvolacieho\nkonania.\n7. Žalobca dodal, že mu bolo znemožnené získať informácie o zamestnancoch správcu dane\npodieľajúcich sa na vyhotovení rozhodnutia, čím mu bolo znemožnené účinne sa domáhať nápravy.\nZároveň mu týmto konaním bolo odňaté právo na spravodlivé konanie. Porušenie dvojinštančnosti\nkonania má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n8. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadril žalovaný, ktorý ju považoval za nedôvodnú,\nv dôsledku čoho ju navrhol zamietnuť. Žalovaný úvodom ozrejmil, že výzvu žalobcu zo 6. februára 2020\nnepovažoval za žiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „zákon\no slobodnom prístupe k informáciám“), keďže táto nebola tak označená a 5 dňová lehota, ktorú si žalobca\nvymienil na poskytnutie informácie, nebola súladná s uvedeným zákonom. Výzvu teda posudzoval podľa\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej len „Daňový poriadok“). Žalovaný taktiež\npoukázal na Oznámenie o spôsobe vybavenia podnetu z 23. apríla 2020, sp. zn. Kd 126/20/1100-6,\nv ktorej Krajská prokuratúra Bratislava riešila podnet súvisiaci s nevybavením výzvy žalobcu zo 6.\nfebruára 2020 s konštatovaním, že sa nejedná o žiadosť v režime zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám. Na tomto základe žalovaný odpovedal žalobcovi listom č. kancel.riad./XXXXXX/XXXX\nz 25. februára 2020, v ktorom uviedol, že nedisponuje plnomocenstvom žalobcu udeleného advokátskej\nkancelárii, ktorá výzvu spísala a žalovanému zaslala.\n9. Vo vzťahu k spornému plnomocenstvu žalovaný uviedol, že toto bolo skutočne pripojené ku odvolaniu\nvoči rozhodnutiu, avšak zaregistrované bolo až dňa 2. marca 2020, t. j. v rámci zákonnej lehoty podľa\n§ 73 ods. 2 Daňového poriadku, avšak po vybavení výzvu žalobcu zo 6. februára 2020, ku ktorej došlo\nešte 25. februára 2020. Inými slovami, v deň, kedy došlo k vybaveniu žiadosti žalobcu, t. j. 25. februára\n2020, podľa údajov aktuálnych k uvedenému dňu, nebolo plnomocenstvo ešte zaregistrované.\n10. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca dňa 4. júna 2020 opätovne požiadal o sprístupnenie\ninformácií (tentokrát už výslovne v režime zákona o slobodnom prístupne k informáciám) týkajúcich\nsa zamestnancov žalovaného, ktoré mu žalovaný dňa 16. júna 2020 sprístupnil listom č. kancel.riad./\nXXXXXX/XXXX.\n\n11. Žalovaný zároveň upriamil pozornosť na právoplatne skončené konanie na Krajskej prokuratúre\nBratislava, v ktorom bol podnet žalobcu odložený. Prokurátor zároveň zaujal postoj k žalobcom\nnamietanému porušeniu zásady dvojinštančnosti konania tak, že z predkladacej správy nevyplýva, že by\nboli také konzultácie vykonané. Za zavádzajúce preto označil tvrdenia žalobcu o účelovom neposkytnutí\npožadovaných informácií. Žalobca najprv podal dve žiadosti v zmysle Daňového poriadku, následne\npodal podnet na Krajskú prokuratúru v Bratislave, ktorý bol však odložený a záverom podal dve žiadosti\npodľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\n12. Záverom žalovaný upozornil, že vo vzťahu k žalobcom vymedzenému žalobnému návrhu podľa § 252\nods. 2 SSP sa môže domáhať iba určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu, pokiaľ podanie\nžaloby nebolo počas jeho trvania objektívne možné a súčasne je potrebné preukázať, že podanie žaloby\nje potrebné na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Podľa žalovaného nie sú splnené tieto\npodmienky.\n13. Ku vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca správnemu súdu repliku, v ktorej zdôraznil potrebu\ndôsledne odlišovať postup získania informácií podľa ustanovení zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám a ako účastník konania postupom podľa ustanovení Daňového poriadku. Sprístupnenie\ninformácií je podľa názoru žalobcu jeho základným právom ako účastníka konania a preto nebol povinný\nsa týchto informácií domáhať postupom podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Tvrdenia,\nže žalobca zneužíva svoje subjektívne práva je preto zavádzajúce. Žalobca sa pritom oznámenia\nmien všetkých zamestnancov, ktorí sa akokoľvek podieľali na príprave vyjadrení a stanovísk, domáhal\nz dôvodu transparentnosti daňového konania. Žalobca ako účastník konania je oprávnený vedieť, aké\nkonkrétne osoby rozhodujú vo veci, ktorá sa ho bezprostredne týka.\n14. Žalobca ďalej uviedol, že medzičasom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len\n„Finančné riaditeľstvo“) ako dovolací orgán dňa 16. októbra 2020 vydalo rozhodnutie č. XXXXXXXXX/\nXXXX, ktorým potvrdilo prvostupňové rozhodnutie žalovaného. Z obsahu odôvodnenia druhostupňového\nrozhodnutia vyplýva, že postup žalovaného v rámci prvostupňového daňového konania vychádzal\nz presných pokynov Finančného riaditeľstva obsiahnutých v Metodickom pokyne Finančného riaditeľstva\nk zdaňovaniu príjmov plynúcich poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo\nzdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení\nneskorších predpisov, odpovede Ministerstva financií SR č. A.-XXX a Finančného riaditeľstva SR č.\nXXXXX/XXXX. Je pravdou, že metodický pokyn nie je úkonom priamej konzultácie, na druhej strane,\nakýkoľvek pokyn zo strany odvolacieho orgánu, pokiaľ sa zamestnanci žalovaného v podstatnej časti\nriadili najmä takýmto pokynom, môže predstavovať zásah do jeho rozhodovacej činnosti, naznačujúc,\nže zamestnanci nekonali a nepostupovali v daňovom konaní samostatne, ale svoje jednotlivé úkony,\nkroky, stanoviská a vyjadrenia či aj samotné rozhodnutie konzultovali so zamestnancami Finančného\nriaditeľstva, ktorí tieto interné akty vydali.. Žalobca namietal, že metodický pokyn alebo akékoľvek\niné usmernenie nepredstavuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorým by bol žalovaný viazaný.\nPrioritným zdrojom konania a rozhodovania majú byť práve všeobecne záväzné právne predpisy.\nŽalobca vyjadril domnienku, že výslovný záznam, že by boli zamestnanci žalovaného koordinovaní\nzo strany zamestnancov Finančného riaditeľstva v administratívnom spise nemôže byť, pretože by\nevidentne došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. Žalobca preto navrhol, aby správny súd\nvypočul zamestnankyne žalovaného, ktoré viedli daňové konanie.\n15. Vo vzťahu k splneniu obligatórnych podmienok na podanie žaloby podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca\nuviedol, že táto bola podaná podľa ods. 1 citovaného ustanovenia, pretože podľa jeho názoru namietaný\niný zásah trvá, keďže mená zamestnancov mu neboli skutočne oznámené, ale žalovaný iba formalisticky\nuviedol mená, ktoré boli žalobcovi známe z jednotlivých podaní žalovaného, ústnych pojednávaní alebo\nrozhodnutí, keďže tieto osoby viedli daňové konanie.\n16. V reakcii na repliku žalobcu zaslal žalovaný správnemu súdu dupliku, v ktorej opätovne poukázal na\nprávoplatne skončené konanie na Krajskej prokuratúre Bratislava, v ktorom prokurátor podnet žalobcu\nodložil. Ten, okrem iného skonštatoval, že všeobecný interný predpis (metodický pokyn) a označené\npísomnosti nadriadených orgánov vyprodukované pred začatím daňovej kontroly nepredstavujú úkony\npriamej konzultácie.\n\n17. Žalovaný taktiež upriamil pozornosť na žalobcom naformulovaný žalobný návrh, ktorým sa domáha\nuloženia zákazu žalovanému zatajovať sprístupnenie informácií a neposkytnutí relevantných informácií.\nPožadované informácie boli medzičasom žalobcovi sprístupnené. Namietaný iný zásah už teda netrvá.\n18. Záverom žalovaný poukázal na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré vymedzuje pôsobnosť\na úlohy Finančného riaditeľstva, okrem iného aj zabezpečovanie jednotného uplatňovania osobitných\npredpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, v oblasti daní, poplatkov\na colníctva a navrhuje ich zmeny. Vydávanie interných riadiacich aktov, odporúčaní a stanovísk je\nprirodzeniu činnosťou Finančného riaditeľstva, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona.\nPodľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania\nsprávneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\nPodľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\nPodľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy\nfaktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným\nzásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného\npredpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby\na právnickej osoby priamo dotknuté.\nPodľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 31 ods. 3 SSP, žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať aj\nnáležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2.\nPodľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.\nPodľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená\nna svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo\nzameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.\nPodľa § 262 ods. 1SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1,\nuznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu\npovinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný\nje povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom\nzásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.\nPodľa § 262 ods. 2 SSP vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného,\noznačenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav\npred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na\nobnovenie stavu pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na\nnávrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne\nna obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.\nPodľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.\n19. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli\n\nzriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods.\n1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych\nsúdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna\n2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých\nje od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali krajský súd,\nKrajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave.\n20. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v\nBratislave pod pridelenou spisovou značkou 4Sa/22/2020. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto\nveci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom\npridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou\ns predponou BA-4Sa/22/2020.\n21. Právna úprava obsiahnutá v Správnom súdnom poriadku definuje pojem zásah v ustanovení §\n3 ods. 1 písm. e) (legálna definícia iného zásahu), v zmysle ktorého má iný zásah orgánu verejnej\nsprávy na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čiže pri ňom neprebehlo\nžiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu\nverejnej správy na mieste samom.\n22. Faktický postup znamená, že sa jedná o priame bezprostredné konanie, ktoré jednak v procesnej\nrovine nemá povahu administratívneho konania a súčasne po formálnej stránke nemá charakter\nrozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie\nna právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.\nV zásade ide o úkony, ktoré sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tieto osoby sú povinné\nna ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe\nurčitého nariadenia alebo príkazu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR pojem „zásah“ definovala ako\naktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného\npriamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného.\n23. Naproti tomu zásahom nie je vydanie alebo nevydanie právneho predpisu, či rozhodnutia správneho\norgánu alebo nečinnosť orgánu verejnej správy (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n4Sžz/3/2010). Ide tiež o postup, ktorý nie je založený na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy,\nale spočíva vo faktickej činnosti proti dotknutej osobe a realizuje sa v rozpore s požiadavkami zákonnosti.\n24. Pod pojem zásah teda spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým\nsú oprávnené na základe rôznych zákonov. Ide o úkony neformálne, pre ktoré môžu a aj nemusia\nbyť stanovené pravidlá, napr. faktické pokyny (typické v doprave), bezprostredné zásahy (pri ohrození,\npri demonštrácii, príkazy na zjednanie nápravy), zaisťovacie úkony atď.; teda všeobecne úkony, ktoré\nnie sú vykonané formou rozhodnutí, ale napriek tomu sú záväzné pre osoby voči ktorým smerujú,\na tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť,\na to na základe ako písomného, tak i faktického (ústneho či inak vyjadreného) pokynu či príkazu.\nOkrem neformálnosti samotného zásahu je neformálne i donútenie v prípade nerešpektovania pokynu\nči príkazu, hoci i donútenie je zahrnuté pod legislatívnu skratku „zásah“ (pozri rozhodnutie Nejvyššího\nsprávního soudu ČR, sp zn. 2Aps/3/2004).\n25. Otázku povahy iného zásahu riešil aj veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,\nktorý v uznesení sp. zn. 19SVs/1/2022 zo dňa 29. marca 2023 skonštatoval: „Naopak, iný zásah sa\ntakisto musí dotknúť práv, povinností a právom chránených záujmov. Na rozdiel od opatrenia však nie\nje vyjadrený slovami alebo znakmi, ktorými by sa vyslovilo, ako sa takéto dotknutie prejavuje. Iný zásah\npodľa vymedzenia v § 3 písm. e) časti vety pred bodkočiarkou SSP spočíva vo faktickom postupe či\núkone, teda úkone, ktorý priamo zasahuje primárne do faktického stavu a pri ktorom dotknutie práv,\npovinností alebo právom chránených záujmov je len odrazom (reflexiou) faktickej zmeny, ku ktorej\niným zásahom došlo. Okrem toho inému zásahu nepredchádza žiadne formalizované administratívne\nkonanie, v ktorom by sa skúmalo a posudzovalo, aký má byť obsah iného zásahu. Naopak, jeho obsah\nje spravidla výsledkom okamžitej úvahy orgánu verejnej správy pri jeho uplatnení [porov. v tomto smere\n\nnapr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžk 3/2019 a uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 2 Sžk\n20/2019 (uverejnené ako judikát 19/2022 ZNSS) alebo 4 Sžk 29/2019].“.\n26. Správny súd s odkazom na vyššie uvedené vymedzenie iného zásahu považuje úvodom za potrebné\nzodpovedať kľúčovú právnu otázku, či žalobcom v žalobe vymedzené (ne)konanie žalovaného má alebo\nnemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy, resp., či sa žalobca skutočne prostredníctvom svojej\nžaloby domáha súdnej ochrany proti inej aktivite orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej\nsprávy) a či žalobcom označený orgán verejnej správy skutočne takúto aktivitu vykonal (formálna stránka\nverejnej správy).\n27. Z citovaného ustanovenia § 252 ods. 1 SSP zároveň vyplýva, že pre poskytnutie súdnej ochrany pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy je nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby\nišlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím resp. opatrením (z čoho vyplýva subsidiarita\nzásahovej žaloby vo vzťahu k všeobecnej správnej žalobe), zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v\njeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná\ndo dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky\nod vykonania zásahu.\n28. K načrtnutej subsidiarite žaloby proti inému zásahu, správny súd uvádza, že ju identifikoval\nuž Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď v uznesení sp. zn. 6Sžk/30/2020 z 2. decembra 2020\nskonštatoval (body 33. a 34.), že „ochrana poskytovaná v rámci správneho súdnictva voči inému\nzásahu orgánu verejnej správy je vo svojej podstate subsidiárna vo vzťahu k ochrane poskytovanej\nvoči rozhodnutiam a opatreniam orgánov verejnej správy. Táto skutočnosť vyplýva aj zo systematického\nzaradenia tzv. zásahovej žaloby medzi osobitné konania do štvrtej časti SSP, ale aj jej označenia\nako žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Je potrebné uviesť, že správne konania\nvedené pred orgánmi verejnej správy sú obvykle zakončené vydaním administratívneho rozhodnutia,\nktoré je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Postup správneho orgánu predchádzajúci\nvydaniu rozhodnutia je následne súdom preskúmavaný v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy.“\n29. To, že „žaloba proti inému zásahu má subsidiárnu povahu voči žalobám smerujúcim proti\nrozhodnutiam alebo opatreniam, a preto nedopadá ani na procesný postup vedúci k vydaniu týchto\nrozhodnutí alebo opatrení“, následne zopakoval aj kasačný súd v uznesení sp. zn. 2Sžk/20/2019 zo\ndňa 26. januára 2022. Doplnil však súčasne, že „ide o plnohodnotný žalobný typ podľa SSP, ktorého\ncieľom je pokryť formy činnosti verejnej správy, ktoré by inak ušli súdnemu prieskumu, ak by sa na ne\nnazeralo iba cez rámec žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu. Stav, v ktorom by faktické zásahy\norgánov verejnej správy (verejnej moci) do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických\nosôb unikali súdnemu prieskumu, by bol len sťažka akceptovateľný z pohľadu právnych štandardov\nvytvorených na podklade medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.“\n30. S konkretizáciou na prejednávanú vec, za predmet prieskumu žalobca označil iný zásah, ktorý má\nspočívať v nekonaní žalovaného, resp. v nereagovaní na výzvy žalobcu spôsobom, ako si žalobca\npredstavoval a teda v konečnom dôsledku v neposkytnutí dopytovaných informácií v podobe mien\nvšetkých zamestnancov žalovaného, ktorí sa mali akokoľvek zúčastňovať na procese vyhotovovania\nvyjadrení a rozhodnutia žalovaného, pričom zároveň žiadal, aby správny súd zaviazal žalovaného tieto\nmená žalobcovi oznámiť.\n31. Správny súd z vyjadrení účastníkov konania ako aj z pripojených listinných príloh skutkovo\nustálil, že žalobca písomnou žiadosťou zo 6. februára 2020 a nadväzujúcou urgenciou požiadal\nžalovaného o poskytnutie informácií v podobe mien všetkých zamestnancov žalovaného akokoľvek\nparticipujúcich na príprave rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX. V písomnej odpovedi č. kancel.riad./\nXXXXXX/XXXX z 25. februára 2020 mu žalovaný oznámil, že pre poskytnutie takýchto údajov\nnedisponuje plnomocenstvom udeleným právnemu zástupcovi, ktorý v mene žalobcu tieto informácie\nžiadal. Žalobca následne písomnou žiadosťou výslovne podanou v režime zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám opätovne požiadal dňa 4. júna 2020 o sprístupnenie informácií týkajúcich sa\nzamestnancov žalovaného, ktoré mu žalovaný dňa 16. júna 2020 sprístupnil listom č. kancel.riad./\nXXXXXX/XXXX. Žalobca však ani s takto poskytnutou informáciou nebol spokojný, keďže mená\nzamestnancov ktoré mu boli poskytnuté, priamo vyplývali z rozhodnutí alebo iných prípisov, ktoré\n\nmu boli zo strany žalovaného zaslané. Žalobca sa pritom predovšetkým domáhal oznámenia mien\nzamestnancov, ktorí sa na procese rozhodovania podieľali nepriamo a to svojimi stanoviskami alebo\nvyjadreniami.\n32. Správny súd nebude (a v konaní pred samosudcom ani nemôže) zaujímať akékoľvek stanovisko\nku vhodnosti či správnosti postupu vyžadovania informácii, či už v režime zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám alebo v režime Daňového poriadku, pretože pre konštatovanie, či namietané\nneposkytnutie požadovaných informácie na žiadosť žalobcu bolo alebo nebolo iným zásahom, je táto\nskutočnosť irelevantná. Rovnako nebude zaujímať závery vo vzťahu k potrebe striktného dodržania\ndvojinštančnosti konania, ktoré v rámci vyjadrenia a repliky obšírne rozvinuli obaja účastníci konania\na značne sa tým odchýlili od primárneho predmetu prieskumu (hoci správny súd rozumie, že uvedenou\nargumentáciou sa snažili podtrhnúť potrebu ich získania).\n33. Uvedomujúc si, že to bol žalobca, ktorý sa na žalovaného opakovane obrátil písomnými žiadosťami\no poskytnutie informácií, je z podstaty veci vylúčené, aby sa konanie (ktoré sa následne prejavilo\nv podobe písomného oznámenia o nedostatku právneho zastúpenia) alebo aj údajné nekonanie (keď\nprvá žiadosť žalobcu zostala bez odozvy) nadväzujúce priamo na tieto žiadosti, prejavilo voči žalobcovi\nako iný zásah a teda úkon faktickej povahy bez predchádzajúceho administratívneho konania. Je\nevidentné, že v nadväznosti na písomné žiadosti podané žalobcom, musel žalovaný posúdiť splnenie\npodmienok za ktorých by eventuálne prístup k požadovaným informáciám žalobcovi umožnil (na čo si\nnevyhnutne musel zadovážiť aspoň minimálne skutkové podklady, na ktoré následne aplikoval príslušné\npredpisy) a teda určitú podobu administratívneho konania vykonal.\n34. Hoci sa „zatajovanie informácií“, ako tento procesný postup označuje žalobca, môže javiť ako\nfaktické konanie, nie je tomu tak, pretože neposkytnutie požadovaných informácií je až reakciou na\npodnet žalobcu. Napokon je potrebné si uvedomiť, že žalovaný nezostal úplne nečinný. Neposkytnutie\ninformácií bez ďalšieho a oznámenie v listinnej podobe, prečo informácie napriek písomnej žiadosti\nneposkytne, nemožno stotožňovať. Žalobca totiž v listinnej podobe obdržal vyrozumenie, prečo mu\npožadované informácie nie je možné oznámiť. Za iný zásah v posudzovanej veci nemožno považovať\nstav, kedy žalovaný na procesný úkon žalobcu (podanie) nereaguje podľa sťažovateľových predstáv,\nnapr. neprihliada na určité podanie, nevysporiada sa s jeho obsahom a pod.\n35. Vo svetle vyššie uvedených právnych východísk dospel správny súd k záveru, že namietané\nneoznámenie požadovaných informácií nie je možné chápať ako iný zásah (faktický postup) orgánu\nverejnej správy pri výkone verejnej správy, pretože ho je možné posudzovať buď ako nečinnosť (vo\nvzťahu k prvej žiadosti, na ktorú žalovaný nereagoval) resp. ako výsledok procesnej rozhodovacej\nčinnosti orgánu verejnej správy v podobe opatrenia (v zmysle legálnej definície upravenej v § 3 ods. 1\npísm. c) SSP), ktorým žalovaný napokon vybavil žiadosti žalobcu o oznámenie informácií tak, že pre\nabsenciu plnomocenstva ich žalobcovi (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) neoznámil.\n36. V tejto súvislosti sa správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky, podľa ktorého „správny súdny poriadok tým, že zaviedol pojem „opatrenie orgánu verejnej\nsprávy“, jednoznačne prelomil dovtedy nejednoznačnú prax súdov a vyriešil dovtedy pretrvávajúcu\nproblematiku viacerých administratívnych konaní, ktorých výsledkom nie je rozhodnutie, ale je ním\nopatrenie orgánu verejnej správy. Z hľadiska procesu prijatia je opatrenie, podobne ako rozhodnutie,\nvýsledkom administratívneho správneho konania. Predmetom prieskumu zo strany správnych súdov\nbudú predovšetkým opatrenia, ktorými sa administratívne konanie končí, pritom nie je v tomto\nrozhodujúce ako je uvedené rozhodnutie správneho orgánu označené (list, oznámenie, opatrenie či\nrozhodnutie a podobne). Samotná formálna štruktúra opatrení je v aplikačnej praxi rôznorodá, pretože\nnie je vo všeobecnosti normatívne upravená. Opatrenia môžu mať aj povahu vykonania zápisu do\nurčitého verejného registra. I keď sa takýto zápis sám osebe môže javiť ako faktický úkon, ak je\ntento výsledkom administratívneho (registračného, evidenčného) konania, je potrebné považovať ho\nza opatrenie. Nevyhovujúce opatrenia by mali zároveň obsahovať aj odkaz na príslušné zákonné\nustanovenie alebo stručné odôvodnenie, tak aby bolo možné zistiť, prečo nebolo návrhu vyhovené,\npretože v opačnom prípade by sa nedalo zabrániť arbitrárnosti orgánu verejnej správy pri ich vydávaní.\nNie je pritom rozhodujúce podľa akého právneho predpisu správny orgán postupoval. Nie je preto\nrozhodujúce, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa ustanovení Správneho\nporiadku alebo podľa iného právneho predpisu.“ (pozri bod 31 uznesenia Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky 4Svk/61/2022 z 1. decembra 2023).\n\n37. Záverom správny súd dodáva, že nesmie vo vzťahu k účastníkom zvolenému prostriedku súdnej\nnápravy zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený\nsprávne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku\nsúdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok. Sám žalobca si zvolil ako prostriedok ochrany\nžalobu proti inému zásahu, vo vzťahu k čomu následne naformuloval žalobné body ako aj žalobný\nnávrh. Správny súd preto nevidel dôvod na prípadné odstraňovanie vád žaloby z dôvodu, že mu nebolo\nzrejmé, čoho sa týka a čo sa ňou sleduje, alebo ide o žalobu neúplnú alebo nezrozumiteľnú, keďže\njeho vôľa bola v obsahu žaloby formulovaná jednoznačne. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje\naj na názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“), podľa ktorého\n„žalobným návrhom žalobkyňa (sťažovateľka) presne formuluje svoje požiadavky voči žalovanému a\nto takým spôsobom, aby v ňom súd mal jasne ohraničený predmet konania, za jeho rámec zásadne\nísť nesmie. Žalobkyňa tak sama určuje predmet súdneho prieskumu ako aj prostriedok súdnej nápravy.\nSprávny súd tak správne uviedol, že súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému\nprostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko a hodnotenie, iba to, či tento\nprostriedok bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše ho za účelom\nzachovania postavenia nestranného súdneho orgánu (dominus litis) ani nesmie v konaní upozorňovať\nna nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy, poprípade sformulovať iný požadovaný\npetit“(pozri bod 35 rozhodnutia NSS SR sp. zn. 4 Svk/61/2022 z 1. decembra 2023).\n38. Na základe uvedeného nezostalo správnemu súdu iné ako konštatovať, že v prejednávanom prípade\nbol právny prostriedok súdnej ochrany žalobcom zvolený nesprávne. Obiter dictum možno dodať, že\nsúdneho prieskumu opatrenia je možné domáhať sa všeobecnou správnou žalobou (v rámci ktorej\nsprávny súd následne posúdi, či má za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu a jeho prieskum\nnie je vylúčený podľa ustanovenia § 7 písm. e) SSP) prípadne by bolo možné namietaný procesný postup\nžalovaného ako súčasť administratívneho konania preskúmať v rámci druhostupňového rozhodnutia\nFinančného riaditeľstva zo dňa 16. októbra 2020 č. XXXXXXXXX/XXXX, a nie žalobou podľa druhej hlavy\nštvrtej časti Správneho súdneho poriadku t. j. v rámci osobitného konania o žalobe proti inému zásahu\norgánu verejnej správy. Navyše, ani v prípade zásahovej žaloby by nebolo možné žalobnému návrhu\nvyhovieť tak, ako ho žalobca naformuloval v žalobe, lebo podoba výrokov v správnom súdnictve nie je\nponechaná na voľnú úvahu účastníkov konania, ale vyplýva priamo zo Správneho súdneho poriadku.\n39. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná, keďže popisované konanie žalovaného nie je iným zásahom. V nadväznosti na uvedené\nžalobu uznesením podľa § 261 SSP zamietol.\n40. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho\ndoručenia (§ 493e v spojení § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.\na) SSP a contrario).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\n\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}