{"guid": "460719d1-6e60-47f3-b13c-1152cd6949ab:01478710-625b-4358-b5e1-263ba3459485", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200232.1", "spisova_znacka": "BA-6S/42/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/42/2020 z 25. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. marca 2025, sp. zn. BA-6S/42/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200232.1", "identifikacne_cislo": "1020200232", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "datum_vydania": "2025-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365", "nazov": "zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/365-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/01478710-625b-4358-b5e1-263ba3459485", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200232.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200232.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200232.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/42/2020\n1020200232\n25. 03. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020200232.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu:\nA. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. - C., právne zastúpený: REKEN &\nPARTNERS Law Firm s.r.o., so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188, proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-57/2019 zo dňa 06.12.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca podaním zo dňa 27.04.2015, adresovaným Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície\nBratislava (ďalej len „RHCP Bratislava“), požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe\npríslušníka Policajného zboru (ďalej len „služobný pomer“) podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru“). Riaditeľ RHCP Bratislava so žiadosťou žalobcu o uvoľnenie zo\nslužobného pomeru súhlasil a personálnym rozkazom č. 158 zo dňa 27.04.2015 (ďalej len „personálny\nrozkaz č. 158“) ho uvoľnil zo služobného pomeru dňom 30.04.2015.\n2. Proti personálnemu rozkazu č. 158 podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že žiadosť o uvoľnenie\nzo služobného pomeru zo dňa 27.04.2015 (ďalej len „žiadosť o uvoľnenie“) podal pod enormným tlakom\nokolností, pod psychickým nátlakom, ktorý bol neustále dlhodobo vyvíjaný diskriminačným konaním\nvo vzťahu k nemu zo strany nadriadených. Svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa\n27.04.2015 považoval žalobca za neplatný právny úkon v zmysle § 250 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru.\n3. Prílohou odvolania žalobcu bolo jeho podanie zo dňa 12.05.2015, ktorým oznámil riaditeľovi RHCP\nBratislava, že berie späť svoju žiadosť o uvoľnenie, a ktorým zároveň požiadal o oznámenie termínu\nnástupu do výkonu služby.\n4. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-62/2015/OPK zo dňa 10.08.2015\ntak, že odvolanie zamietol a personálny rozkaz č. 158 potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia\n\nžalovaný konštatoval, že žalobca pred vydaním personálneho rozkazu č. 158 nepožiadal príslušného\nnadriadeného o späťvzatie žiadosti o uvoľnenie, ako mu to umožňoval § 191 ods. 4 zákona o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru. Konanie o uvoľnení sa pritom bez ďalšieho opatrenia končilo\nsplnením dvoch podmienok. Prvou podmienkou bolo, že policajt písomne oznámil, že žiadosť\no uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť, a to skôr, ako o nej bolo rozhodnuté. Druhou podmienkou\nbolo, že nadriadený musel so späťvzatím predmetnej žiadosti súhlasiť. V prípade žalobcu ani jedna\nz týchto podmienok nebola splnená. Zo znenia § 191 ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov\nPolicajného zboru bolo zrejmé, že späťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nebolo\njednostranným právnym úkonom, ale úkonom dvojstranným, t.j. úkonom, ktorý vyžadoval súhlas\nnadriadeného s takýmto späťvzatím. Personálny rozkaz č. 158 bol riadne vyhlásený a služobný pomer\nžalobcu skončil dňa 30.04.2015.\n5. Proti rozhodnutiu žalovaného č. KM-OLVS-62/2015/OPK zo dňa 10.08.2015 podal žalobca žalobu,\no ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 5S/251/2015 zo dňa 08.11.2016 (ďalej len\n„zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave“) tak, že toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že pokiaľ o žiadosti o uvoľnenie nebolo\nprávoplatne rozhodnuté, žiadateľ ňou mohol disponovať a zobrať ju späť aj v štádiu odvolacieho konania.\nKonštitutívne účinky rozhodnutia o takejto žiadosti totiž nastávali až jeho právoplatnosťou. Z uvedeného\nbolo potom zrejmé, že žalovaný sa musel so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie vysporiadať. S touto\ninterpretáciou relevantnej právnej úpravy sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto\nrozsudkom sp. zn. 8Sžk/8/2017 zo dňa 28.03.2019 kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol.\n6. Po vrátení veci na ďalšie konanie rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-57/2019 zo dňa\n06.12.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a personálny rozkaz č. 158\npotvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania,\ncitoval relevantné ustanovenia zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a v stručnosti sa\nvyjadril k charakteru uvoľnenia policajta zo služobného pomeru. Ďalej žalovaný konštatoval, že žalobca\npodal proti personálnemu rozkazu č. 158 odvolanie, pričom prílohou odvolania bolo aj oznámenie\no späťvzatí žiadosti o uvoľnenie v zmysle § 191 ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného\nzboru. K tomuto oznámeniu zaujal riaditeľ RHCP Bratislava stanovisko, v ktorom uviedol, že so\nspäťvzatím žiadosti o uvoľnenie nesúhlasí. Túto skutočnosť riaditeľ RHCP Bratislava oznámil žalobcovi.\nZdôvodnenie svojho nesúhlasu so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie riaditeľ RHCP Bratislava podrobne\nuviedol v písomnosti č. PPZ-HCP-BA1-2019/000836-006 zo dňa 02.10.2019. Napokon žalovaný\nsumarizujúc svoje zistenia a právne úvahy uviedol, že preskúmaním predmetnej právnej veci v rámci\nodvolacieho konania nebolo zistené porušenie právnych predpisov, a že personálny rozkaz č. 158 bol\nvydaný na základe zisteného správne posúdeného stavu veci za súčasného dodržania príslušných\nustanovení relevantného zákona. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by\nodôvodňovali zmenu alebo zrušenie personálneho rozkazu č. 158.\nII.\nŽaloba\n7. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.02.2020 domáhal preskúmania zákonnosti personálneho rozkazu č.\n158 a zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj ich zrušenia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie\nkonanie a tiež priznania práva na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n8. Napadnuté rozhodnutie ako aj personálny rozkaz č. 158 vychádzali z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, pričom boli aj nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov.\nZistenie skutkového stavu bolo nedostatočné pre posúdenie veci. Skutkový stav, ktorý žalovaný vzal\nza základ napadnutého rozhodnutia, navyše bol v rozpore s administratívnym spisom. V konaní došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Napadnuté rozhodnutie ako aj personálny\nrozkaz č. 158 boli teda nezákonnými a nepreskúmateľnými rozhodnutiami.\n9. Primárnym dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia bola skutočnosť, že napriek viazanosti\nprávnym názorom, ktorý vyslovil Krajský súd v Bratislave vo svojom zrušujúcom rozsudku, a v zmysle\nktorého mal žalovaný preskúmateľne zdôvodniť, čo do správnej úvahy, nemožnosť akceptácie\nspäťvzatia žiadosti o uvoľnenie, toto žalovaný nespravil. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na\n\npostup v súlade s právnym názorom správneho súdu. Žalobca takisto žiadal žalovaného o zdôvodnenie\nnesúhlasu so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie. Žalovaný však doručil žalobcovi len oznámenie\no nesúhlase, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Samotná písomnosť, ktorá podľa žalovaného mala\nodôvodňovať nesúhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie, bola vyhotovená v odlišný deň (neskôr) ako\nnesúhlas, pričom táto písomnosť bola určená výlučne pre žalovaného. Aj keď sa žalobca z obsahu spisu\nmal podľa žalovaného dozvedieť, čo bolo dôvodom nesúhlasu so späťvzatím jeho žiadosti o uvoľnenie,\ntakéto zdôvodnenie žalobcovi do dnešného dňa nebolo doručené, čím nebola splnená povinnosť\nuložená žalovanému správnym súdom. Žalobca v nadväznosti na uvedené poukázal na analogické\npoužitie ustanovení trestného práva, ktoré spája doručenie písomnosti (napr. uznesenia o vznesení\nobvinenia) s jeho výlučným doručením žalobcovi. Samotné oboznámenie sa s takouto písomnosťou\nzo spisu nezakladalo účinky doručenia tejto písomnosti. Obsah uvedenej písomnosti navyše absolútne\nnevysvetľoval dôvody nesúhlasu so späťvzatím, pričom tvrdenia v nej uvedené boli nepreukázané,\nsvojvoľné a nepravdivé.\n10. Pre žalobcu bolo až zarážajúce tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal konanie pod tlakom,\nktoré ho viedlo k podaniu žiadosti o uvoľnenie a to napriek tomu, že žalobcom tvrdené a podložené\nskutočnosti nechal žalovaný bez povšimnutia. Žalovaný ani neuviedol, ako mal žalobca túto skutočnosť\npreukázať, t.j. neuviedol, čo mu chýbalo k tomu, aby to mohol považovať za preukázané.\n11. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v § 191 ods. 4 výslovne počíta\ns možnosťou späťvzatia žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Táto norma zároveň dáva\nmožnosť nadriadenému policajtovi, aby s uvedeným späťvzatím súhlasil alebo nesúhlasil. Z ustálenej\nsúdnej praxe však vyplýva, že ak je orgánu verejnej správy umožnené rozhodnúť v prospech alebo\nv neprospech žiadateľa, môže tak spraviť (najmä v prípade, ak rozhoduje v neprospech žiadateľa) len\nna základe objektívnych dôvodov a skutočností, ktoré budú vyplývať zo spisu, t.j. závery a tvrdenia\norgánu verejnej správy musia byť odôvodnené a preukázané. V tejto súvislosti žalobca pripomenul, že\nKrajský súd v Bratislave v zrušujúcom rozsudku uložil žalovanému zdôvodniť nemožnosť akceptácie\nspäťvzatia jeho žiadosti o uvoľnenie. Žalovaný však nekonal v súlade s týmto pokynom Krajského\nsúdu v Bratislave, keďže tvrdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí ako aj v písomnosti údajne\nodôvodňujúcej nesúhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie boli subjektívne a bez opory v dôkazoch\nvykonaných v administratívnom konaní. Predmetné tvrdenia boli navyše aj nepravdivé. Napokon\nžalovaný opomenul vykonanie dôkazov v prospech žalobcu.\n12. Ďalším dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca vzniesol\nnámietku zaujatosti voči konaniu riaditeľa prvostupňového orgánu verejnej správy, o ktorej ale žalovaný\nnerozhodol a túto námietku ani nevzal do úvahy. Zo správnej súdnej praxe pritom vyplýva záver, že\nv prípade vznesenia námietky zaujatosti voči osobe konajúcej v postavení oprávneného orgánu je\npovinnosťou oprávneného orgánu, t.j. žalovaného, sa s takouto námietkou pred vydaním rozhodnutia\nzaoberať a rozhodnúť o nej zákonným spôsobom.\n13. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vyplývala z jeho abstraktnosti. Žalovaný vo svojom\nodôvodnení vôbec nijako nereflektoval na prevažnú časť odvolacích bodov, konkretizovaných v odvolaní\nproti personálnemu rozkazu č. 158, či skutočností uvádzaných vo vyjadreniach žalobcu, resp. jeho\nzástupcu.\n14. Žalobca bol v služobnom pomere od 01.10.1997. Počas trvania služobného pomeru vykonával\nv období od 01.10.1997 do 30.09.2004 funkciu staršieho referenta oddelenia letiskovej kontroly\nPolicajného zboru, v období od 01.10.2004 do 31.01.2012 funkciu zástupcu riaditeľa cudzineckej polície\nPZ RHCP Bratislava, v období od 01.02.2012 do 31.07.2014 funkciu riaditeľa OHK PZ Bratislava\nRužinov – letisko. Počas týchto období bola žalobcovi za svedomité a iniciatívne plnenie služobných\núloh viackrát udelená odmena a zvýšený osobný príplatok. Žalobca bol trikrát mimoriadne povýšený\n(do hodnosti kapitán, major a podplukovník) a bolo mu udelené vyznamenanie Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky – Medaila za službu v Policajnom zbore III. stupňa. Od 01.08.2014 do 30.04.2015\nvykonával funkciu referenta oddelenia služobnej kynológie RHCP Bratislava.\n15. Počas pôsobenia vo funkcii riaditeľa OHK PZ Bratislava Ružinov – letisko žalobca pravidelne\nzabezpečoval a odborne garantoval prijatia rôznych zahraničných delegácií a zahraničných expertov.\nTaktiež pravidelne zastupoval Slovenskú republiku ako aj samotný Policajný zbor v zahraničí\n\nna odborných stretnutiach, seminároch a konferenciách. Žalobca na sebe neustále pracoval\na svoje odborné znalosti a zručnosti zdokonaľoval zúčastňovaním sa rôznych vzdelávacích aktivít\norganizovaných Stredoeurópskou Policajnou akadémiou. Jeho doterajšie profesionálne a vysoko\nodborné skúsenosti ocenila aj Akadémia Policajného zboru, kde bol určený za garanta odbornej praxe\nštudentov Akadémie Policajného zboru, ktorú vykonávali na oddelení hraničnej kontroly Policajného\nzboru RHCP Bratislava. Žalobca taktiež vykonával a zabezpečoval prezentáciu služobných činností\nOHK PZ pre zahraničných študentov policajných vzdelávacích aktivít. Napokon žalobca bol určený aj\nna zabezpečenie a vykonanie odborných prednášok v oblasti činností OHK PZ pri ochrane civilného\nletectva.\n16. Žalobca počas celej doby pôsobenia v Policajnom zbore nikdy neporušil služobnú prísahu, vždy sa\nsprával ako čestný, svedomitý a disciplinovaný príslušník Policajného zboru a vždy sa snažil v plnej miere\no zvyšovanie dôveryhodnosti Policajného zboru v očiach verejnosti. Nikdy nebol disciplinárne riešený.\n17. O výsledkoch práce žalobcu vypovedali služobné hodnotenia príslušníka Policajného zboru ako aj\nzáznamy o hodnotení policajta za I. polrok 2013, II. polrok 2013 a I. polrok 2014. Pracovné výsledky\nžalobcu boli preukázateľné konkrétnymi, nevyvrátiteľnými listinnými dôkazmi. Bolo možné konštatovať,\nže žalobca bol skúseným a v odbornej praxi uznávaným riadiacim pracovníkom s dlhoročnou praxou\nv oblasti hraničnej a cudzineckej polície.\n18. Žalobca v žalobe v stručnosti zhrnul skutočnosti predchádzajúce jeho žiadosti o uvoľnenie.\nV tejto súvislosti uviedol, že jeho ustanovenie do funkcie referent psovod nebolo vykonané\nv súlade so zákonom, resp. že bolo vykonané v rozpore s platnou právnou úpravou, pričom\nžalovaný nezákonným spôsobom porušil práva a právom chránené záujmy žalobcu a hrubým\ndiskriminačným spôsobom zasiahol do jeho štátnej služby, rodinného a súkromného života a rovnako\ndo jeho ekonomického postavenia. Uvedené skutočnosti jednoznačne preukazujú dlhodobé, cielené\na pretrvávajúce diskriminačné konanie voči osobe žalobcu s jednoznačným cieľom poškodiť jeho\nosobu a dobré meno v profesionálnych a odborných kruhoch. Toto cielené nezákonné konanie voči\nžalobcovi malo za následok vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu a nutnosť vyhľadania odbornej\npsychologickej pomoci.\n19. Rovnako jednoznačné diskriminačné útoky voči žalobcovi mali za následok zhoršenie jeho finančnej\nsituácie, čo malo vážny vplyv na zabezpečovanie každodenných životných potrieb tak jeho ako aj jeho\nmaloletej nezaopatrenej dcéry žijúcej s ním v spoločnej domácnosti. Samotné nezákonné preradenie\nz riadiacej funkcie, ktorú žalobca vykonával desať rokov, na funkciu radového policajta bolo vážnym\na diskriminačným zásahom do jeho zákonom chránených práv.\n20. Prevedenie policajta v postavení nadriadeného na nižšiu funkciu v policajnej hierarchii bolo\nnepochybne vážnym zásahom do jeho štátnej služby. V skutočnosti došlo k prevedeniu žalobcu na\ninú menej zodpovednú funkciu, a to bez toho, že by služobný úrad žalobcovi čokoľvek vytkol. Žalobca\ns hodnosťou podplukovníka sa dostal do platovej triedy, pre ktorú bolo stanovené ako kvalifikačný\npredpoklad úplné stredoškolské vzdelanie. Aj keď nikto nemá v Policajnom zbore garantovanú riadiacu\nfunkciu, pokiaľ nie sú príslušníkovi Policajného zboru vytknuté konkrétne pochybenia, nemalo by\ndochádzať k jeho degradovaniu. Orgány verejnej správy sa jednoznačne mali vysporiadať s tým, z akého\nskutočného dôvodu bol žalobca odvolaný z dovtedajšej funkcie a prečo žalobcu nebolo možné previesť\nna funkciu, ktorá by zodpovedala jeho vzdelaniu a praxi.\n21. Žiadosť o uvoľnenie žalobca podal pod enormným tlakom okolností, pod psychickým nátlakom,\nktorý bol neustále dlhodobo vyvíjaný diskriminačným konaním voči jeho osobe zo strany nadriadených.\nPredmetná žiadosť preto bola neplatným právnym úkonom podľa § 250 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru z dôvodu, že tento právny úkon nebol urobený slobodne.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.06.2020 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako\nnedôvodnú.\n\n23. Späťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nebolo podľa zákona o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru právne nárokovateľné a vždy záviselo od subjektívneho posúdenia\npríslušným nadriadeným. Žalobca sa nemohol automaticky domáhať toho, aby späťvzatiu jeho žiadosti\no uvoľnenie bolo vyhovené, akonáhle písomne oznámi, že túto žiadosť berie späť skôr, ako bolo o nej\nrozhodnuté. Späťvzatie žiadosti o uvoľnenie bolo podmienené súhlasom príslušného nadriadeného\ns ustanovujúcou personálnou pôsobnosťou.\n24. Žalobca bol o nesúhlase so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie informovaný v obsahu registratúrneho\nzáznamu č. PPZ-HCP-BA1-2019/000836-005 zo dňa 01.10.2019. Príslušný nadriadený postupoval pri\nposúdení späťvzatia žiadosti o uvoľnenie v súlade s platným právom podľa vlastnej úvahy, pričom\nsvoje individuálne posúdenie v tomto smere aj jasne a dostatočným spôsobom zdôvodnil. Zároveň\njednoznačne deklaroval, že so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie nesúhlasí. Postup riaditeľa RHCP\nBratislava ako nadriadeného s ustanovujúcou personálnou pôsobnosťou bol plne v medziach zákona\no štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, teda nepriečil sa zákonu ani ho nijako neobchádzal.\n25. Uvoľnenie zo služobného pomeru podľa § 191 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného\nzboru je jediným spôsobom, ktorým policajt prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v služobnom\npomere. Na takýto prejav vôle zákon vyžaduje pod hrozbou absolútnej neplatnosti právneho úkonu\npísomnú formu predmetnej žiadosti a jej doručenie príslušnému nadriadenému. Žiadosť o uvoľnenie zo\nslužobného pomeru možno charakterizovať ako jednostranný adresovaný prejav vôle policajta skončiť\nslužobný pomer, a to bez ohľadu na vôľu zamestnávateľa (služobného úradu). Právne účinky žiadosti\no uvoľnenie zo služobného pomeru nastávajú dokonca aj vtedy, ak ju nadriadený odmietne z nejakého\ndôvodu prijať. Pokiaľ si policajt svoj úmysel ukončiť služobný pomer rozmyslí až po doručení žiadosti\no uvoľnenie zo služobného pomeru, dáva mu zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru\nmožnosť túto skutočnosť oznámiť v písomnej forme príslušnému nadriadenému. Tu je však policajt\nodkázaný na subjektívne rozhodnutie nadriadeného, ktorému zákon poskytuje len fakultatívnu možnosť\na nie povinnosť so späťvzatím predmetnej žiadosti súhlasiť. Pokiaľ nadriadený súhlasí so späťvzatím\nžiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, zákon vyžaduje písomnú formu takéhoto súhlasu. V prípade\nnesúhlasu zo strany nadriadeného sa zákon uspokojuje len s oznámením tejto skutočnosti policajtovi.\nV záujme zachovania právnej istoty oboch strán sa však aj v tomto prípade odporúča písomná forma.\n26. Od 01.05.2015 bol riaditeľom RHCP Bratislava plk. F. A. A., ktorý bol jediný oprávnený vysloviť súhlas\nalebo nesúhlas so späťvzatím žiadosti žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru. Výhrady žalobcu\nk osobe F. F. A. A. rovnako ako námietka o údajnej zaujatosti F. F. A. A. nemali právnu relevanciu.\nTieto výhrady ako aj námietku o údajnej zaujatosti F. F. A. A. bolo možné označiť za neopodstatnené\na neodôvodnené. Predmetné výhrady a predmetná námietka boli vyjadrením subjektívneho vnútorného\npresvedčenia žalobcu, ktoré ale nezodpovedalo objektívnej realite a skutočnému stavu veci.\n27. Poukazovanie žalobcu na skutočnosti týkajúce sa jeho odvolania z funkcie riaditeľa OHK PZ\nBratislava Ružinov – letisko a jeho prevedenie na funkciu radového policajta bolo v konaní o uvoľnení zo\nslužobného pomeru nedôvodné. Prevedenie žalobcu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru z funkcie riaditeľa OHK PZ Bratislava Ružinov – letisko na inú funkciu\nnesúviselo so žalobou napadnutým rozhodnutím a ani s personálnym rozkazom č. 158. Išlo o iné konanie\na rozhodovanie v inej veci, keďže konanie o prevedení policajta na inú funkciu a konanie o uvoľnení\npolicajta zo služobného pomeru boli z hľadiska konania dve samostatné, navzájom nezávislé konania.\n28. Podmienky neplatnosti právneho úkonu tak, ako ich definuje právna teória, neboli v prípade žalobcu\nnaplnené. Preto nemohol byť použitý v predmetnej právnej veci § 250 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru.\n29. Žalobca svoje tvrdenia o enormnom tlaku okolností, o psychickom nátlaku, ktorý bol neustále\ndlhodobo vyvíjaný diskriminačným konaním voči jeho osobe zo strany nadriadených, a o neplatnosti\nprávneho úkonu (žiadosti o uvoľnenie) nijako nekonkretizoval. Uviedol iba subjektívne tvrdenia, ktoré\nnezodpovedali zistenému skutočnému stavu veci, a ktoré neboli podložené relevantnými faktami.\nŽalobca v priebehu konania o uvoľnení zo služobného pomeru neuviedol taký dôkaz, ktorým by\nobjektívne a hodnoverne preukázal, že podaná žiadosť o uvoľnenie nebola slobodným a vážnym\nprejavom jeho vôle. Postup pri domáhaní sa právnej ochrany vo veciach súvisiacich s porušením zásady\n\nrovnakého zaobchádzania bol upravený v § 2a ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného\nzboru.\n30. K žiadnemu prejudikovaniu postupu príslušného nadriadeného vo vzťahu k späťvzatiu žiadosti\no uvoľnenie zo strany žalovaného nedošlo. Žalovaný v liste č. SPOU-PO6-2019/003807-002 zo dňa\n13.09.2019 adresovanom žalobcovi uviedol, že po odstránení nedostatkov vytknutých v zrušujúcom\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave a prerokovaní veci v poradnej komisii bude vo veci vydané nové\ndruhostupňové rozhodnutie. Vyššie uvedeným listom bol žalobca oboznámený so skutočnosťou, že vo\nveci začalo nové odvolacie konanie, pričom žalobca bol zároveň poučený o zákonných právach, ktoré si\nmohol v rámci tohto nového konania uplatniť. Žalovaný ďalším listom č. SPOU-PO6-2019/003807-001\nzo dňa 13.09.2019 v novom odvolacom konaní požiadal príslušného nadriadeného o písomné\nvyjadrenie, či súhlasí alebo nesúhlasí so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie. Bez ohľadu na odpoveď\npríslušného nadriadeného bolo žalovanému ako odvolaciemu orgánu už od začiatku zrejmé, že vo veci\nbude musieť byť vydané nové druhostupňové rozhodnutie.\n31. Predmetom konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, nebola odborná spôsobilosť\nžalobcu na ďalší výkon štátnej služby, prípadne na ďalší výkon konkrétnej funkcie. Odborné vedomosti\na praktické skúsenosti žalobcu nadobudnuté počas trvania jeho služobného pomeru neboli podstatné\na rozhodujúce z hľadiska konania o jeho uvoľnenie zo služobného pomeru.\nIV.\nReplika\n32. Žalobca v replike zo dňa 29.07.2020 konštatoval, že z vyjadrenia žalovaného k žalobe nevyplývali\nžiadne nové skutočnosti. Žalobca preto nepovažoval za účelné vyjadrovať sa k vyjadreniu žalovaného\npo vecnej stránke.\n33. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe opakoval tvrdenia uvádzané v napadnutom rozhodnutí, ktoré boli\nale v rozpore s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nprezentovaným v predchádzajúcom súdnom konaní ako aj v rozpore s právnou teóriou a ustálenou\nrozhodovacou praxou. Z uvedeného dôvodu sa žalobca v plnom rozsahu pridržiaval svojich vyjadrení\nuvedených v správnej žalobe, ktoré z dôvodu hospodárnosti nepovažoval za potrebné opakovať.\n34. Bolo potrebné zdôrazniť, že žalobca bol v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, ktorý\nvznikol k štátu. Jednotliví nadriadení v rozsahu ustanovenom ministrom vnútra Slovenskej republiky\nkonali v mene štátu a rozhodovali vo veciach služobného pomeru podľa zákona o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru. Ich konanie a rozhodovanie preto muselo byť zákonné a nemohlo byť\nprejavom svojvôle, teda muselo byť primerane odôvodnené.\n35. Bolo zarážajúce, že závažné pochybenia na strane žalovaného, resp. prvostupňového orgánu\nžalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zľahčoval, považoval ich za nesúvisiace s konaním, neobjektívne\na nepreukázané, a to napriek skutočnostiam, že žalobca všetky svoje tvrdenia preukázal tak pred\nžalovaným ako aj v konaniach pred Krajským súdom v Bratislave, resp. Správnym súdom v Bratislave.\n36. Žalobca považoval za nutné poukázať na právoplatnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n1S/277/2014 zo dňa 14.11.2019, ktorý potvrdil, že preradenie žalobcu do funkcie referent psovod, ktoré\npredchádzalo rozhodnutiu prvostupňového orgánu, bolo možné považovať za degradáciu sankčného\ncharakteru, ktorú tento súd posúdil ako nezákonnú. Krajský súd v Bratislave v uvedenom rozsudku\npoukázal na okolnosti vedúce k degradácii postavenia žalobcu u žalovaného, na tlak, ktorý takéto\nkonanie nadriadených na žalobcu predstavovalo ako aj na opomenutie doterajšej kariéry, skúsenosti\na v neposlednej miere hodnotenia žalobcu u žalovaného, ktoré žalovaný nebral do úvahy v danom\nkonaní, čo nasvedčovalo tomu, že ich nebral do úvahy ani v tomto konaní.\n37. Žalovaný možnosť podať dupliku nevyužil.\nV.\nKonanie na správnom súde\n\n38. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave\n(ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých veciach,\nv ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave\npod sp. zn. 6S/42/2020 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným\nvýberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/42/2020.\n39. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a\n§ 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté\nrozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v\nžalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania,\nkeďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal\nnariadenie pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 19.03.2025 (§\n137 ods. 4 SSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.03.2025 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá\nveta SSP.\n\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n40. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n41. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n42. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n43. Podľa § 2a ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, občan pri vstupe do štátnej\nslužby alebo po jej skončení alebo policajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránený\nzáujem bol dotknutý nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať\nsa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.\n44. Podľa § 191 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, policajt musí byť uvoľnený\nzo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná\na doručená nadriadenému, inak je neplatná.\n45. Podľa § 191 ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ak policajt písomne\noznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť, skôr ako je o nej rozhodnuté,\na príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho\nopatrenia končí.\n46. Podľa § 191 ods. 5 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, súhlas so späťvzatím\nžiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený svojím podpisom na tejto žiadosti.\n47. Podľa § 191 ods. 6 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ak príslušný nadriadený\nso späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí, bezodkladne to oznámi policajtovi.\n\n48. Podľa § 191 ods. 7 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, služobný pomer podľa\nodseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú\ninak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca\nnasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému.\n49. Podľa § 191 ods. 8 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, rozhodnutie o skončení\nslužobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa\ndoručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.\n50. Podľa § 247a zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, na konanie podľa tohto zákona\nsa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.\n51. Podľa § 250 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, neplatný je\nprávny úkon, ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n52. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bol personálny rozkaz č. 158, ktorým bol\nžalobca uvoľnený zo služobného pomeru, v spojení s napadnutým rozhodnutím, ktorým bolo odvolanie\nžalobcu proti personálnemu rozkazu č. 158 zamietnuté a ktorým bol tento personálny rozkaz potvrdený.\nÚlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný a prvostupňový\norgán verejnej správy pri vydaní predmetných rozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu,\npostupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné\nnámietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť\nodpovede správneho súdu na tieto námietky.\n53. Správny súd s prihliadnutím k rozsahu a charakteru žalobných námietok prvotne uvádza, že\nrozhodnutie orgánu verejnej správy sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne\nvady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, publikovaný v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom 122/2003,\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/15/2021 zo dňa 28.02.2023,\nods. 33.). Vady v rozhodnutí, či postupe orgánu verejnej správy sú dôvodom na zrušenie jeho\nrozhodnutia a vrátenie veci orgánu verejnej správy správnym súdom len vtedy, ak predstavujú ujmu\nna subjektívnych právach žalobcu a ak by zopakovanie procesu mohlo žalobcovi priniesť materiálne\niný výsledok vo veci (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Sžik/1/2020 zo dňa 24.02.2022, ods. 43). Správne súdnictvo totiž v Slovenskej republike vychádza\nz materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (napr.\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/35/2022 zo dňa 31.01.2023,\nods. 23) a v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe\nbez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu\ndotknutého, ale účinnej ochrane subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej\nje verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie\nkonania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti\nverejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej\nsféry navrhovateľa (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 245/2016, zo dňa 19.04.2016,).\nInými slovami, úlohou správnych súdov nie je zabezpečovať účastníkom administratívneho konania\nvždy a po všetkých stránkach bezvadné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ale ochrániť ich pred\nhmotnoprávnymi pochybeniami orgánov verejnej správy a pred takými vadami administratívneho\nkonania, ktoré by vo svojom dôsledku mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov\nadministratívneho konania.\n54. Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad pristúpil správny súd k posúdeniu žalobných námietok,\npričom v prvom rade posudzoval žalobnú námietku, že žiadosť o uvoľnenie bola neplatným právnym\núkonom, pretože žalobca tento právny úkon neurobil slobodne. Žalobné námietky týkajúce sa späťvzatia\nžiadosti o uvoľnenie totiž mohli mať pri rozhodovaní správneho súdu relevanciu v zásade len vtedy,\n\nak bola predmetná žiadosť platným právnym úkonom, keď vziať späť možno len platný právny úkon.\nNeplatný právny úkon nevyvoláva žiadne právne následky a tak ho ani nemožno vziať späť.\n55. V nadväznosti na žalobnú námietku, že žiadosť o uvoľnenie bola neplatným právnym úkonom,\npretože tento právny úkon nebol urobený slobodne, správny súd uvádza, že právny úkon je platný,\npokiaľ vôľa konajúcej osoby, ktorú navonok prejavila, bola vážna a zároveň aj slobodná. Vôľa pritom\nnie je slobodná, ak je výsledkom priameho telesného násilia (fyzického donútenia), kedy sa v právnom\núkone neprejavuje vôľa konajúcej osoby, ale vôľa inej osoby, ktorá svoju vôľu násilím vnútila konajúcej\nosobe. O slobodnú vôľu nejde ani v prípade, kedy bola utvorená pod vplyvom psychického donútenia\n(bezprávnej vyhrážky), pretože vôľa ani v tomto prípade nie je prejavom priania konajúcej osoby, ale\nkonajúca osoba je prinútená k svojmu prejavu vôle vzbudením dôvodnej bázne (dôvodného strachu).\nOd právneho úkonu urobeného pod vplyvom psychického donútenia je potrebné odlišovať právny\núkon urobený pod vplyvom tiesne. Ten, kto koná pod vplyvom tiesne, síce neutvára svoju vôľu\ncelkom slobodne, pretože jeho vôľa sa utvorila pod vplyvom takého sociálneho (hospodárskeho) alebo\npsychického pôsobenia, bez ktorého by taký právny úkon neurobil, ale nekoná neslobodne, pretože jeho\nvôľa nie je ovplyvňovaná fyzickým násilím alebo psychickým donútením (nátlakom).\n56. Slobodu vôle, ako to už bolo uvedené, vylučuje predovšetkým priame telesné násilie alebo psychické\ndonútenie (nátlak). V prípade psychického donútenia (nátlaku) je vôľa konajúcej osoby deformovaná pod\nvplyvom bezprávnej vyhrážky, a teda nie je prejavom priania konajúcej osoby, ale jej dôvodnej obavy\n(dôvodného strachu). Psychický nátlak však nemožno považovať vždy za neprípustný. O bezprávnu\nvyhrážku ako formu neprípustného psychického nátlaku ide vtedy, ak osoba vykonávajúca psychický\nnátlak hrozí niečím, čo nie je oprávnená urobiť alebo hrozí tým, čo by síce bola oprávnená urobiť, avšak\nprostredníctvom hrozby si vynucuje niečo, k čomu predmetné oprávnenie nesmie byť použité.\n57. Priame telesné násilie alebo psychické donútenie (nátlak) nastáva vždy v dôsledku pôsobenia inej\nosoby na vôľu konajúcej osoby. Telesné násilie alebo psychické donútenie (nátlak) pritom musí mať\nzáklad v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave. Nebude teda stačiť, ak si ich existenciu konajúca\nosoba iba predstavuje, ale pre ich existenciu nie je objektívny dôvod.\n58. Správny súd posudzoval formovanie vôle žalobcu pri podaní žiadosti o uvoľnenie vychádzajúc\nz vyššie uvedených zásad a dospel pritom k záveru, že žalobca tento právny úkon neurobil pod vplyvom\npriamej bezprávnej vyhrážky, t.j. pod vplyvom psychického donútenia (nátlaku), ale eventuálne pod\nťarchou okolností, ktoré žalobca uvádzal v súvislosti s podaním žiadosti o uvoľnenie (odvolanie z funkcie\nriaditeľa OHK PZ Bratislava Ružinov – letisko, ustanovenie do funkcie referent, špecifikácia psovod,\nnevyhovenie viacerým žiadostiam o prevedenie). Tieto okolnosti ale nevylučovali vôľu žalobcu a ani ich\nnemožno hodnotiť ako priame protiprávne násilie (psychické donútenie, resp. nátlak), ktoré by vo svojom\ndôsledku zakladalo neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok slobody vôle žalobcu. Z argumentácie\nžalobcu ostatne ani nie je zrejmé, aké nebezpečenstvo mu malo pravdepodobne hroziť, pokiaľ by\nžiadosť o uvoľnenie nepodal. Jediným výsledkom nepodania žiadosti o uvoľnenie by bolo jeho zotrvanie\nv služobnom pomere, čo iste nemožno považovať za okolnosť spôsobilú založiť u neho dôvodnú obavu,\nktorá by ho proti jeho vôli primäla robiť úkony smerujúce k uvoľneniu zo služobného pomeru.\n59. Okolnosti, ktoré žalobca uvádzal v súvislosti s podaním žiadosti o uvoľnenie, by mohli predstavovať\n„iba“ pohnútky, ktoré ho viedli k podaniu tejto žiadosti. Tieto pohnútky boli ale z hľadiska právneho\nposúdenia veci bezvýznamné. Aj keď sú fyzické osoby a právnické osoby pri svojom konaní vedené\nurčitými pohnútkami, je potrebné konštatovať, že pri posudzovaní platnosti právneho úkonu pohnútky\nzásadne nemajú právnu relevanciu, pretože v opačnom prípade by dôvera v uskutočnené prejavy vôle\nbola výrazne oslabená, až prakticky znemožnená.\n60. Pokiaľ žalobca poukazoval na tlak na svoju osobu, je treba upozorniť, že v každodennom a aj\nv pracovnom živote sa robia pod tlakom okolností, a to aj nepríjemných a ťažkých, mnohé rozhodnutia\nmajúce povahu právnych úkonov. Z toho však nemožno odvodzovať záver o neplatnosti úkonov\nurobených pod tlakom takýchto okolností. Okolnosti, ktoré vedú k uskutočneniu určitého rozhodnutia,\nsú bežnou súčasťou rozhodovacieho procesu, vrátane následnej realizácie konkrétneho rozhodnutia\n(ako výberu a uskutočnenia jednej z mnohých alternatív), a ako také môžu zakladať dôvod neplatnosti\nprávneho úkonu len celkom výnimočne. O takýto výnimočný prípad ale v preskúmavanej právnej veci\nnejde.\n\n61. Na vyššie uvedených záveroch nemohli nič zmeniť vyjadrenia žalobcu o jeho diskriminácii.\nV nadväznosti na tieto vyjadrenia žalobcu správny súd poukazuje na oprávnenie policajta, ktorý sa\ndomnieva, že jeho právo alebo právom chránený záujem bol dotknutý nedodržaním zásady rovnakého\nzaobchádzania, obrátiť sa na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej zákonom č. 365/2004 Z. z.\no rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplní\nniektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný\nzákon“). Žalobca sa teda mohol domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov\nv súvislosti s namietanou diskrimináciou uplatnením postupu v zmysle antidiskriminačného zákona.\nV tejto súvislosti správny súd dodáva, že žalobca ani neobjasnil, ako jeho namietaná diskriminácia\nobmedzovala slobodu jeho vôle pri podaní žiadosti o uvoľnenie.\n62. Pokiaľ ide o rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/277/2014 zo dňa 14.11.2019, na ktorý\npoukázal žalobca, správny súd uvádza, že tento sa týkal rozhodnutí príslušných orgánov verejnej správy\nvydaných v inom administratívnom konaní, ktorého účastníkom bol žalobca. Týmto rozsudkom Krajský\nsúd v Bratislave zrušil rozhodnutia príslušných orgánov verejnej správy vo veci prevedenia žalobcu do\nfunkcie referent, špecifikácia psovod, a to z dôvodu, že predmetné rozhodnutia boli nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné pre riadne posúdenie\nveci. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/277/2014 zo dňa 14.11.2019 nevyplývajú žiadne\nokolnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že žiadosť o uvoľnenie bola neplatným právnym\núkonom z dôvodu, že tento právny úkon nebol urobený slobodne.\n63. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobca okolnosti priameho telesného násilia (fyzického\ndonútenia) ako dôvod absencie slobody vôle netvrdil, a preto správny súd z tohto hľadiska možnosť\nabsencie slobody vôle žalobcu pri podaní žiadosti o uvoľnenie ani neskúmal.\n64. Sumarizujúc vyššie uvedené úvahy správny súd uzatvára, že námietka žalobcu týkajúca sa\nneplatnosti žiadosti o uvoľnenie nebola dôvodná. Po ustálení tohto záveru správny súd pristúpil\nk posúdeniu žalobných námietok týkajúcich sa späťvzatia žiadosti o uvoľnenie.\n65. V nadväznosti na žalobné námietky týkajúce sa späťvzatia žiadosti o uvoľnenie správny súd\npripomína, že policajt, ktorý požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru, môže zobrať svoju žiadosť\nspäť, pokiaľ tak urobí skôr, ako je o nej rozhodnuté. To znamená, že svoju žiadosť o uvoľnenie\nzo služobného pomeru môže policajt zobrať späť dokonca aj v štádiu konania o riadnom opravnom\nprostriedku proti rozhodnutiu o jeho uvoľnení zo služobného pomeru, vydanému na základe predmetnej\nžiadosti. Ak policajt zoberie späť svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru včas, príslušný\nnadriadený sa musí s podaním, ktorým tak urobil, riadne vysporiadať. Platí pritom, že kým žiadosť\no uvoľnenie zo služobného pomeru je spojená s nárokom na vyhovenie tejto žiadosti, zatiaľ vybavenie\nspäťvzatia takejto žiadosti závisí od posúdenia príslušného nadriadeného a teda od jeho správnej úvahy.\n66. V preskúmavanej právnej veci žalobca zobral svoju žiadosť o uvoľnenie späť v štádiu konania\no riadnom opravnom prostriedku proti personálnemu rozkazu č. 158, a teda včas. Povinnosťou\npríslušného nadriadeného preto bolo riadne sa vysporiadať so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie.\n67. Z obsahu administratívneho spisu ako aj zo žaloby je zrejmé, že príslušný nadriadený so späťvzatím\nžiadosti o uvoľnenie nesúhlasil. Táto skutočnosť bola žalobcovi oznámená listom RHCP Bratislava\nč. PPZ-HCP-BA1-2019/000836-005 zo dňa 01.10.2019. Žalobca skutočnosť, že mu bol nesúhlas\npríslušného nadriadeného so späťvzatím jeho žiadosti o uvoľnenie oznámený, ani nijako nerozporoval.\nNaopak, žalobca potvrdil, že mu oznámený bol.\n68. Z obsahu administratívneho spisu ako aj zo žaloby je tiež zrejmé, že príslušný nadriadený neoznámil\nsvoj nesúhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie bezodkladne, ale až so značným časovým odstupom.\nAj keď je príslušný nadriadený v zmysle zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nesúhlas\nso späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru povinný oznámiť bezodkladne, porušenie\ntejto povinnosti nemá bez ďalšieho automaticky za následok nezákonnosť rozhodnutia, ktorým nebolo\nvyhovené riadnemu opravnému prostriedku podanému proti rozhodnutiu o uvoľnení zo služobného\npomeru. Zákonodarca totiž s porušením povinnosti príslušného nadriadeného oznámiť nesúhlas\nso späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru bezodkladne explicitne nespája žiadne\n\nprávne následky. Samotná skutočnosť, že príslušný nadriadený žalobcovi neoznámil svoj nesúhlas\nso späťvzatím žiadosti o uvoľnenie bezodkladne, tak nezakladala dôvod na zrušenie napadnutého\nrozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.\n69. Z hľadiska zákonnosti napadnutého rozhodnutia v kontexte časového odstupu medzi späťvzatím\nžiadosti o uvoľnenie a oznámením nesúhlasu príslušného nadriadeného bolo podstatné to, či príslušný\nnadriadený nesúhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie žalobcovi oznámil skôr, ako bolo vydané\nnapadnuté rozhodnutie, keďže stanovisko príslušného nadriadeného k späťvzatiu žiadosti o uvoľnenie\nmalo zásadné dôsledky pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu č. 158. Pokiaľ\nby totiž príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie súhlasil, muselo by to nevyhnutne viesť\nk vyhoveniu predmetnému odvolaniu žalobcu. V preskúmavanej právnej veci bol nesúhlas príslušného\nnadriadeného so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie nesporne žalobcovi oznámený skôr, ako bolo\nrozhodnuté o jeho odvolaní proti personálnemu rozkazu č. 158. Ak žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu\nproti personálnemu rozkazu č. 158 až po zaujatí stanoviska príslušného nadriadeného k späťvzatiu\nžiadosti o uvoľnenie, postupoval v súlade s relevantnou právnou úpravou.\n70. V nadväznosti na námietky žalobcu, že príslušný nadriadený doručil žalobcovi „iba“ oznámenie, že\nso späťvzatím žiadosti o uvoľnenie nesúhlasí, pričom ale neuviedol dôvody nesúhlasu, a že písomnosť\npríslušného nadriadeného obsahujúca dôvody jeho nesúhlasu so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie bola\nvyhotovená deň po vyhotovení písomnosti, ktorou príslušný nadriadený oznámil žalobcovi nesúhlas so\nspäťvzatím žiadosti o uvoľnenie, správny súd opätovne pripomína, že správne súdnictvo vychádza\nz materiálneho chápania právneho štátu, a že vady v rozhodnutí, či postupe orgánu verejnej správy\nsú dôvodom na zrušenie jeho rozhodnutia a vrátenie veci orgánu verejnej správy správnym súdom\nlen vtedy, ak predstavujú ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Inými slovami, uvedené námietky\nžalobcu by mohli viesť k záveru o dôvodnosti žaloby len vtedy, ak by vytýkaný postup príslušného\nnadriadeného predstavoval ujmu na jeho subjektívnych právach. Správny súd preto posudzoval dopad\nvytýkaného postupu príslušného nadriadeného na subjektívne práva žalobcu. V predmetnej právnej veci\nje z obsahu administratívneho spisu a tiež z obsahu žaloby zrejmé, že žalobca (presnejšie jeho právny\nzástupca) sa oboznámil s písomnosťou príslušného nadriadeného obsahujúcou dôvody jeho nesúhlasu\nso späťvzatím žiadosti o uvoľnenie (t.j. s listom RHCP Bratislava č. PPZ-HCP-BA1-2019/000836-006 zo\ndňa 02.10.2019) pri nahliadnutí do administratívneho spisu. Žalobca (presnejšie jeho právny zástupca)\nsa potom k obsahu uvedenej písomnosti aj vyjadril podaním zo dňa 30.10.2019. Je tak zrejmé, že\nžalobca mal možnosť vyjadriť sa k dôvodom nesúhlasu príslušného nadriadeného so späťvzatím\nžiadosti o uvoľnenie, a že túto možnosť aj riadne využil. Skutočnosť, že žalovaný, resp. príslušný\nnadriadený neadresoval žalobcovi predmetnú písomnosť obsahujúcu dôvody nesúhlasu so späťvzatím\nžiadosti o uvoľnenie, a že príslušný nadriadený vyhotovil túto písomnosť až po vyhotovení písomnosti,\nktorou žalobcovi oznámil svoj nesúhlas, preto nezakladala dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia\na vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.\n71. Pokiaľ žalobca v súvislosti s písomnosťou príslušného nadriadeného obsahujúcou dôvody jeho\nnesúhlasu so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie (t.j. v súvislosti s listom RHCP Bratislava č. PPZ-HCPBA1-2019/000836-006 zo dňa 02.10.2019) poukázal na analogické použitie ustanovení trestného práva,\nktoré spájajú doručenie písomnosti s jeho výlučným doručením adresátovi, správny súd pripomína,\nže napadnuté rozhodnutie nebolo vydané vo veci trestného charakteru. Napadnuté rozhodnutie bolo\nvydané vo veci žiadosti žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru. Poukaz na analogické použitie\nustanovení trestného práva preto nebol náležitý. Navyše, ako to už bolo uvedené, žalobca (presnejšie\njeho právny zástupca) sa oboznámil s predmetnou písomnosťou a aj sa k nej vyjadril.\n72. Dôvody nesúhlasu príslušného nadriadeného so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie boli uvedené v liste\nRHCP Bratislava č. PPZ-HCP-BA1-2019/000836-006 zo dňa 02.10.2019. Príslušný nadriadený v tomto\nliste konštatoval, že žalobca o uvoľnenie zo služobného pomeru požiadal sám (i), že podanie žiadosti\no uvoľnenie nemožno považovať za neplatný právny úkon (ii), že príslušný nadriadený pristúpil na\ndohodu o uvoľnení zo služobného pomeru v skoršom termíne (iii), a že žalobca uvoľnenie zo služobného\npomeru dlhodobo plánoval a vopred pripravoval (iv). V tejto súvislosti príslušný nadriadený (okrem\niného) uviedol, že žalobca požiadal dňa 12.03.2015 o vydanie posudku o služobnej činnosti, ktorý sa\nviaže k skončeniu služobného pomeru, že dňa 30.03.2015 predložil šesť žiadostí o určenie dovolenky,\npričom žiadal o čerpanie zostatkovej dovolenky za rok 2014 a celej pomernej časti dovolenky za rok\n2015 ku dňu 30.04.2015, a že bezprostredne nadriadeného už od mesiaca november 2014 sám, bez\n\npodnetov nadriadeného, informoval, že si v najbližšom období pravdepodobne v mesiaci február 2015\npodá žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru. Príslušný nadriadený ďalej uviedol, že žalobca proti\npersonálnemu rozkazu, ktorým mu bola pri prvom skončení služobného pomeru po splnení podmienok\npre vznik nároku na výsluhový dôchodok udelená odmena vo výške 700,00 eur, odvolanie nepodal. Aj\npreto bolo podľa príslušného nadriadeného možné predpokladať, že žalobca sledoval iný účel, ako bolo\nvrátenie sa do služobného pomeru. Tieto dôvody potom žalovaný citoval aj v napadnutom rozhodnutí (str.\n4 a 5). Žalovaný, resp. príslušný nadriadený teda odôvodnili, prečo nebolo možné vyhovieť späťvzatiu\nžiadosti o uvoľnenie. Z listu RHCP Bratislava č. PPZ-HCP-BA1-2019/000836-006 zo dňa 02.10.2019,\nktorého podstatný obsah bol prevzatý do napadnutého rozhodnutia, je zrejmé, že príslušný nadriadený\nnesúhlasil so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie, pretože mal za to, že žiadosť o uvoľnenie bola podaná\nna základe dlhšieho plánovania, a pretože mal pochybnosť o tom, či žalobca späťvzatím žiadosti\no uvoľnenie skutočne sledoval cieľ vrátiť sa do služobného pomeru.\n73. K dôvodom nesúhlasu príslušného nadriadeného so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie správny súd\nuvádza, že žalobca skutočne sám požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru. S konštatovaním\npríslušného nadriadeného, že žalobca nepreukázal, že žiadosť o uvoľnenie nebola právnym\núkonom urobeným slobodne, sa správny súd z už vyššie uvedených dôvodov stotožňuje. Príslušný\nnadriadený tiež dôvodne poukázal na to, že v prípade žalobcu bolo pristúpené k dohode ohľadom\nuvoľnenia zo služobného pomeru v skoršom termíne, ako to ustanovoval zákon o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru. V personálnom rozkaze č. 158 je totiž uvedené, že žalobca sa\ns nadriadeným dohodol na uvoľnení zo služobného pomeru už dňom 30.04.2015. K dôvodom nesúhlasu\npríslušného nadriadeného so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie správny súd ďalej uvádza, že z obsahu\nadministratívneho spisu vyplýva, že žalobca skutočne dňa 12.03.2015 požiadal o vydanie posudku\no služobnej činnosti, o čom svedčí jeho žiadosť z uvedeného dňa, a že skutočne dňa 30.03.2015\npredložil svojmu bezprostredne nadriadenému šesť žiadostí o určenie dovolenky, o čom svedčia jeho\nžiadosti z uvedeného dňa. Z obsahu administratívneho spisu taktiež vyplýva, že personálnym rozkazom\nriaditeľa RHCP Bratislava č. 159 zo dňa 27.04.2015 (ďalej len „personálny rozkaz č. 159“) bola žalobcovi\nudelená odmena vo výške 700,00 eur, a to za dlhodobé dosahovanie veľmi dobrých výsledkov vo\nvýkone štátnej služby pri prvom skončení služobného pomeru po splnení nároku na výsluhový dôchodok,\npričom žalobca nepoprel, že voči tomuto personálnemu rozkazu vydanému v nadväznosti na skončenie\nslužobného pomeru nepodal opravný prostriedok. Z uvedeného je zrejmé, že podstatná časť okolností,\nktorými príslušný nadriadený odôvodňoval nesúhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie, má oporu\nv administratívnom spise. Predmetné okolnosti majúce oporu v administratívnom spise boli príslušným\nnadriadeným formulované zrozumiteľne a nemožno ich považovať za také, ktoré by vo svojom súhrne\nnepredstavovali dostatočný základ pre vyslovenie nesúhlasu so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie.\n74. K dôvodom nesúhlasu príslušného nadriadeného so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie správny súd\ndodáva, že príslušným nadriadeným uvádzané okolnosti, že žalobca v mesiaci január 2015 si opakovane\nod bezprostredne nadriadeného vedúceho oddelenia služobnej kynológie pýtal tlačivo T MV SR 18-039,\na že priebežne od mesiaca november 2014 sám bez podnetov vedúceho tohto informoval, že v najbližšej\ndobe, pravdepodobne v mesiaci február 2015, podá žiadosť o uvoľnenie, majú základ v písomnosti\nRHCP Bratislava č. PPZ-HCP-BA4-2015/006836-001 zo dňa 21.05.2015, v ktorej sa tieto okolnosti\nuvádzajú. Keďže táto písomnosť (informácia) mala byť spísaná až potom, ako žalobca vzal žiadosť\no uvoľnenie späť, nemožno úplne vylúčiť určité pochybnosti vo vzťahu k nej. Tieto prípadné pochybnosti\nale nemôžu nič zmeniť na (už konštatovanom) závere správneho súdu, že podstatná časť okolností,\nktorými príslušný nadriadený odôvodňoval nesúhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie, má oporu\nv administratívnom spise.\n75. Pokiaľ žalobca namietal, že príslušný nadriadený pri posúdení späťvzatia žiadosti o uvoľnenie\nnevzal do úvahy pracovné skúsenosti, vzdelanie a ochotu žalobcu pokračovať v služobnom pomere\na ani nedostatok uchádzačov o prácu u žalovaného, správny súd pripomína, že zo zákona o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru nevyplýva, že by príslušný nadriadený mal v rámci svojej správnej\núvahy posudzovať späťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru z týchto hľadísk. Predmetná\nnámietka preto nebola dôvodná. Pre úplnosť správny súd dodáva, že z uvedeného dôvodu ani nebolo\npovinnosťou žalovaného viesť dokazovanie za účelom posúdenia pracovných skúseností, či vzdelania\nžalobcu ako ani za účelom preverenia (ne)dostatku uchádzačov o prácu u žalovaného. Ak potom\nžalobca spájal námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu aj s nevykonaním dôkazov za\núčelom posúdenia okolností týkajúcich sa jeho pracovných skúseností, či vzdelania alebo (ne)dostatku\n\nuchádzačov o prácu u žalovaného, správny súd uvádza, že táto námietka nebola dôvodná, keď tieto\nokolnosti z už uvedených dôvodov nemali vo vzťahu k rozhodovaniu žalovaného relevanciu.\n76. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že príslušný nadriadený nesúhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie\npreskúmateľne odôvodnil, a to v liste RHCP Bratislava č. PPZ-HCP-BA1-2019/000836-006 zo dňa\n02.10.2019, pričom žalovaný potom tieto dôvody uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný (a tiež\npríslušný nadriadený) tak splnil povinnosť uloženú Krajským súdom v Bratislave v jeho zrušujúcom\nrozsudku. Z obsahu administratívneho spisu je celkom zrejmé, že v preskúmavanej právnej veci\nnejde o prípad, kedy by príslušný nadriadený iba konštatoval nesúhlas a neuviedol žiadny dôvod,\nresp. žiadnu okolnosť, ktorá ho viedla k vysloveniu predmetného nesúhlasu, ani o prípad, kedy by\npríslušným nadriadeným uvádzané dôvody, resp. okolnosti, ktoré ho viedli k vysloveniu predmetného\nnesúhlasu, nemali vôbec oporu v administratívnom spise. Správny súd napokon dodáva, že aj žalobca\n(presnejšie jeho právny zástupca) sa v podaní zo dňa 30.10.2019 vyjadroval (síce v stručnosti, ale\npredsa) k okolnostiam uvádzaným príslušným nadriadeným v liste RHCP Bratislava č. PPZ-HCPBA1-2019/000836-006 zo dňa 02.10.2019.\n77. Sumarizujúc vyššie uvedené úvahy správny súd uzatvára, že správna úvaha príslušného\nnadriadeného, ktorej výsledkom bol jeho nesúhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie, nebola svojvoľná.\nPokiaľ ide o samotnú správnu úvahu príslušného nadriadeného, správny súd pripomína, že zákonodarca\nnestanovil žiadne hľadiská, ktoré by mal príslušný nadriadený zohľadniť pri zaujatí stanoviska\nk späťvzatiu žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, čím mu poskytol širokú mieru voľnosti. Správnu\núvahu príslušného nadriadeného pri zaujatí stanoviska k späťvzatiu žiadosti o uvoľnenie zo služobného\npomeru by tak mohol správny súd reprobovať len vo výnimočných prípadoch, ak by napríklad bola\nzaložená na okolnostiach spočívajúcich v diskriminácii z dôvodu príslušnosti k národnosti alebo etnickej\nskupine. V preskúmavanej právnej veci ale správna úvaha príslušného nadriadeného nebola založená\nna takých okolnostiach, ktoré by bolo potrebné reprobovať.\n78. Pokiaľ ide o osobu príslušného nadriadeného oprávneného zaujať stanovisko k späťvzatiu žiadosti\no uvoľnenie, správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že už v mesiaci máj 2015,\nv ktorom žalobca vzal svoju žiadosť o uvoľnenie späť, bol riaditeľom RHCP Bratislava F. F. A. A. (v\ntej dobe presnejšie C. A. A.). Aj keby sa teda stanovisko k späťvzatiu žiadosti o uvoľnenie zaujímalo\nbezodkladne po jeho podaní, je zrejmé, že príslušným nadriadeným žalobcu by bol F. F. A. A. (v tej\ndobe presnejšie C. A. A.). Ten napokon ako príslušný nadriadený zaujal stanovisko k späťvzatiu žiadosti\no uvoľnenie v októbri 2019.\n79. Pokiaľ ide o namietanú zaujatosť príslušného nadriadeného (t.j. F. F. A. A.), správny súd v prvom\nrade uvádza, že zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru s inštitútom námietky zaujatosti\nneráta, a že na konanie podľa zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru sa nevzťahuje\nzákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „správny poriadok“) okrem výkonu rozhodnutia. V konaniach podľa zákona o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru teda nemožno použiť ustanovenia správneho poriadku o vylúčení\nzamestnancov správneho orgánu (orgánu verejnej správy). Akokoľvek ale zákon o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru neráta s inštitútom námietky zaujatosti, pokiaľ je táto námietka v konaní\npodľa tohto zákona vznesená, je potrebné, aby sa s ňou príslušný orgán verejnej správy vysporiadal.\n80. V nadväznosti na inštitút námietky zaujatosti v kontexte administratívneho konania správy súd\npripomína, že námietka zaujatosti je právnym prostriedkom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť\nvylúčenie zamestnanca správneho orgánu (orgánu verejnej správy), u ktorého možno mať pochybnosť\no jeho nepredpojatosti, z prejednávania a rozhodovania veci. Na základe námietky zaujatosti môže\nbyť zamestnanec správneho orgánu (orgánu verejnej správy) z prejednávania a rozhodovania veci\npochopiteľne vylúčený len vo vzťahu k ešte ním nerealizovaným úkonom, resp. rozhodnutiam. Vo\nvzťahu k už realizovaným úkonom, resp. rozhodnutiam zamestnanca správneho orgánu (orgánu verejnej\nsprávy) námietka zaujatosti nie je spôsobilým právnym prostriedkom na dosiahnutie nápravy. Nápravu\nvo vzťahu k už realizovaným úkonom, resp. rozhodnutiam zamestnanca správneho orgánu (orgánu\nverejnej správy) možno dosiahnuť len cestou opravného prostriedku.\n81. Aj keď v konaniach podľa zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nemožno použiť\nustanovenia správneho poriadku o vylúčení zamestnancov správneho orgánu (orgánu verejnej správy),\n\nsprávny súd považuje za príhodné poukázať na stanovisko prezentované v odbornej literatúre vo\nvzťahu k právnej úprave uplatnenia námietky zaujatosti podľa právnej úpravy ustanovenej v správnom\nporiadku, v zmysle ktorého „zákon nevylučuje možnosť uplatniť námietku zaujatosti až v rámci\nodvolania. Druhostupňový správny orgán však už nemá možnosť vylúčiť zamestnanca prvostupňového\nsprávneho orgánu. V rámci druhostupňového konania sa iba posudzuje, či táto skutočnosť mohla mať\nvplyv na napadnuté rozhodnutie. Ak sa takáto skutočnosť preukáže, druhostupňový správny orgán\nrozhodnutie zruší a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie“ (F.,\nF., G., A., B., A., C., A., C., D.: Správny poriadok. Praha: C. G. H., 2022, s. 106). Z citovaného stanoviska\nvyplýva, že pokiaľ je námietka zaujatosti voči zamestnancovi prvostupňového správneho orgánu (orgánu\nverejnej správny) vznesená až v priebehu odvolacieho konania, o námietke zaujatosti sa už nevydáva\nosobitné rozhodnutie, ale to, či vo veci rozhodol zaujatý zamestnanec prvostupňového správneho orgánu\n(orgánu verejnej správy), sa posudzuje v rámci rozhodovania o odvolaní. Správny súd nevzhliadol žiadny\nrozumný dôvod, aby v odbornej literatúre prezentované stanovisko neaplikoval aj vo vzťahu k námietke\nzaujatosti vznesenej v konaní podľa zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.\n82. Správny súd uvedomujúc si, že rozhodnutia súdnych orgánov iných štátov nie sú pre súdne\norgány Slovenskej republiky nijako záväzné, a že v nich prezentované závery môžu byť v závislosti od\nskutkových a právnych okolností konkrétnych právnych vecí „iba“ zdrojom inšpirácie pre súdne orgány\nSlovenskej republiky, pripomína, že k stanovisku v zásade zhodnému s vyššie citovaným stanoviskom\nprezentovaným v slovenskej odbornej literatúre dospel pri interpretácii § 10 správneho poriadku aj\nčeský Najvyšší správny súd, keď konštatoval, že „o námietke zaujatosti pracovníkov správneho orgánu\nprvého stupňa uplatnenej až v odvolaní už síce nemalo význam rozhodovať samostatným uznesením,\nv rozhodnutí o odvolaní však bolo nutné posúdiť, či napadnuté prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané\nvylúčenými pracovníkmi, a pokiaľ by tomu tak bolo, či sa nejednalo o vadu, ktorá mala vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia“ (rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1As/19/2010 zo dňa\n30.01.2013, ods. 31).\n83. Vyššie uvedené závery ohľadne námietky zaujatosti vznesenej v konaní podľa zákona o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru je podľa správneho súdu potrebné primerane aplikovať aj na\npreskúmavanú právnu vec. V preskúmavanej právnej veci totiž ide o prípad, kedy žalobca namietol\nzaujatosť F. F. A. A. ako svojho príslušného nadriadeného až v podaní zo dňa 30.10.2019, t.j. v čase, keď\nuž F. F. A. A. zaujal stanovisko k späťvzatiu žiadosti o uvoľnenie, pričom toto stanovisko malo zásadný\nvýznam pre rozhodovanie žalovaného o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu č. 158. V danom\nprípade preto bolo potrebné namietanú zaujatosť F. F. A. A. posúdiť v rámci rozhodovania o odvolaní\nžalobcu proti personálnemu rozkazu č. 158 a nie vydávať osobitné rozhodnutie o námietke zaujatosti.\n84. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný namietanú zaujatosť F. F. A. A. v rámci\nrozhodovania o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu č. 158 posudzoval. Miera detailu, akou\nsa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s namietanou zaujatosťou F. F. A. A., pritom bola\ndeterminovaná mierou konkretizácie okolností, ktorými žalobca odôvodňoval jeho zaujatosť.\n85. V konkrétnostiach žalovaný k namietanej zaujatosti F. F. A. A. uviedol, že ten vo veci uvoľnenia\nžalobcu zo služobného pomeru nerozhodoval. V administratívnom konaní sa F. F. A. A. vyjadril\nk podanému odvolaniu proti personálnemu rozkazu č. 158 prostredníctvom svojho stanoviska zo dňa\n05.06.2015 a následne dňa 0.10.2019 k späťvzatiu žiadosti o uvoľnenie, čo mu vyplývalo z titulu jeho\nfunkcie riaditeľa RHCP Bratislava. O odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu č. 158 nerozhodoval\njeho príslušný nadriadený (t.j. F. F. A. A.), ale plk. A. I. J., riaditeľ úradu hraničnej a cudzineckej\npolície Prezídia Policajného zboru, ktorého zaujatosť žalobca nenamietal. Z napadnutého rozhodnutia\nje zrejmé, že o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu č. 158 skutočne rozhodoval A. I. J. a nie F.\nF. A. A.. Nemožno však opomenúť, že stanovisko k späťvzatiu žiadosti o uvoľnenie zaujal F. F. A. A., a že\nteda ten vo veci žiadosti o uvoľnenie konal. Bolo preto potrebné, aby žalovaný namietanú zaujatosť F. F.\nA. A. v rámci rozhodovania o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu č. 158 posúdil, čo aj urobil.\n86. Žalovaný v súvislosti s namietanou zaujatosťou F. F. A. A. v napadnutom rozhodnutí uviedol, že\nnámietka o jeho údajnej zaujatosti nemá právnu relevanciu a možno ju označiť za neopodstatnenú\na nedôvodnú. Táto námietka, ako konštatoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí, bola vyjadrením\nsubjektívnych pocitov a vnútorného presvedčenia žalobcu, ktoré nezodpovedalo objektívnej realite\na skutočnému stavu veci (str. 20 napadnutého rozhodnutia).\n\n87. Žalovaný sa ďalej vyjadril k žalobcom namietanej klamlivosti vyjadrení F. F. A. A. v liste RHCP\nBratislava č. PPZ-HCP-BA1-2019/000836-006 zo dňa 02.10.2019, ktorou žalobca odôvodňoval jeho\nzaujatosť. V tomto smere žalovaný dôvodne konštatoval, že F. F. A. A. tvrdenie o tom, že žalobca si mal\npýtať pre seba tlačivo žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, a že mal informovať nadriadeného\no úmysle podať si v najbližšej dobe, a to pravdepodobne v mesiaci február 2015, žiadosť o uvoľnenie,\nprevzal z písomnosti RHCP Bratislava č. PPZ-HCP-BA4-2015/006836-001 zo dňa 21.05.2015. Správny\nsúd v súvislosti s namietanou klamlivosťou vyjadrení F. F. A. A. v liste RHCP Bratislava č. PPZ-HCPBA1-2019/000836-006 zo dňa 02.10.2019 a čerpaním dovolenky zo strany žalobcu dodáva, že žalobca\nsíce vo vyjadrení zo dňa 30.10.2019 uvádzal, že dovolenku čerpal z dôvodu starostlivosti o rodinného\npríslušníka (nezaopatrené dieťa), avšak toto nijako nepreukázal.\n88. Pokiaľ žalobca odôvodňoval zaujatosť F. F. A. A. tým, že ten nikdy nebol jeho nadriadeným, ale\nnaopak vždy jeho podriadeným (i), že ten bol do funkcie príslušného nadriadeného ustanovený až po\nuvoľnení žalobcu zo služobného pomeru (ii) a že nebol momentálne objektívne schopný vyhodnotiť po\nodbornej stránke služobnú činnosť žalobcu (iii), žalovaný dôvodne konštatoval, že F. F. A. A. po žiadnej\nstránke, teda ani po odbornej či kvalitatívnej, nehodnotil služobnú činnosť žalobcu. Napokon tvrdenie\nžalobcu, že F. F. A. A. nebol objektívne schopný vyhodnotiť po odbornej stránke jeho služobnú činnosť,\nskutočne predstavovalo len vyjadrenie subjektívnych pocitov a vnútorného presvedčenia žalobcu. Za\nvyjadrenie subjektívnych pocitov a vnútorného presvedčenia žalobcu možno považovať aj odôvodnenie\nzaujatosti F. F. A. A. tým, že žalobca mu viackrát vytkol nedostatky v plnení služobných úloh. Žalobca\nv tomto smere namietanú zaujatosť F. F. A. A. ani nijako nekonkretizoval uvedením okolností, za ktorých\ndošlo k vytknutiu nedostatkov v plnení služobných úloh, a času, kedy došlo k vytknutiu nedostatkov\nv plnení služobných úloh, ako ani uvedením konkrétnych negatívnych dôsledkov vytknutia nedostatkov\nv plnení služobných úloh pre F. F. A. A., pričom ani netvrdil, že by F. F. A. A. vzniesol námietky voči\nvytknutiu nedostatkov v plnení služobných úloh, t.j. že by mal výhrady voči postupu žalobcu voči jeho\nosobe.\n89. V nadväznosti na rozsudky, na ktoré žalobca poukázal v súvislosti s námietkou zaujatosti voči\npríslušnému nadriadenému (t.j. plk. F. A. A.), správny súd uvádza, že rozsudky Krajského súdu v Nitre\nsp. zn. 15S/24/2015 zo dňa 09.10.2018 a sp. zn. 15S/27/2015 zo dňa 09.10.2018 sa týkali námietky\nzaujatosti vznesenej v daňovom konaní, pričom vylúčenie zamestnanca príslušného orgánu z daňového\nkonania upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto rozsudky preto v preskúmavanej právnej veci\nneboli relevantné. V nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23Sa/8/2017 zo\ndňa 12.02.2018 (a v konečnom dôsledku taktiež v nadväznosti na vyššie uvedené rozsudky Krajského\nsúdu v Nitre) správny súd uvádza, že právnym názorom prezentovaným v rozhodnutí iného súdu tej\nistej inštancie nie je viazaný, a z dôvodov, ktoré už uviedol, zastáva názor, že pokiaľ je námietka\nzaujatosti voči zamestnancovi prvostupňového správneho orgánu (orgánu verejnej správny) vznesená\naž v priebehu odvolacieho konania, o námietke zaujatosti sa už nevydáva osobitné rozhodnutie, ale to,\nči vo veci rozhodol zaujatý zamestnanec prvostupňového správneho orgánu (orgánu verejnej správy),\nsa posudzuje v rámci rozhodovania o odvolaní.\n90. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že žalobné námietky týkajúce\nsa namietanej zaujatosti príslušného nadriadeného (t.j. F. F. A. A.) neboli dôvodné.\n91. Námietka žalobcu, že žalovaný prejudikoval rozhodnutie príslušného nadriadeného konštatovaním\nuvádzaným v jeho liste č. SPOU-PO6-2019/003807-002 zo dňa 13.09.2019, že po odstránení\nnedostatkov, na ktoré poukazujú súdy v predmetných rozsudkoch, bude následne táto vec prerokovaná\nv poradnej komisii ministra vnútra, po čom bude vydané nové druhostupňové rozhodnutie, nebola\ndôvodná. Predmetná písomnosť bola adresovaná žalobcovi a jej podstatou bolo informovanie žalobcu\no tom, že žalovaný opätovne koná v predmetnej právnej veci, a že žalobca má možnosť vyjadriť sa\nv termíne do 04.10.2019. O textácii, ktorú žalovanému vytýka žalobca, možno dôvodne predpokladať,\nže predstavuje „štandardnú“ súčasť písomností žalovaného obdobného charakteru, pričom táto časť\ninformuje adresáta odvolacieho konania, že o odvolaní bude opätovne rozhodnuté, a že bude\nvydané nové druhostupňové rozhodnutie. Žalovaný síce mohol a mal venovať viac pozornosti\nobsahu listu č. SPOU-PO6-2019/003807-002 zo dňa 13.09.2019, avšak vytýkaná textácia uvádzaná\nv tomto liste nepredstavuje takú vadu v postupe žalovaného, ktorá by odôvodňovala zrušenie\n\nnapadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na list žalovaného č. SPOUPO6-2019/003807-001 zo dňa 13.09.2019 adresovaný RHCP Bratislava, ktorým žalovaný požiadal\npríslušného nadriadeného o vyjadrenie, či súhlasil a či súhlasí so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie. Z tohto\nlistu žalovaného vôbec nijako nevyplýva žiadne prejudikovanie rozhodnutia príslušného nadriadeného\nvo veci späťvzatia žiadosti o uvoľnenie.\n92. Námietka žalobcu, že orgány verejnej správy sa jednoznačne mali vysporiadať s tým, z akého\nskutočného dôvodu bol žalobca odvolaný z dovtedajšej funkcie a prečo žalobcu nebolo možné previesť\nna funkciu, ktorá by zodpovedala jeho vzdelaniu a praxi, nebola v preskúmavanej právnej veci dôvodná.\nPredmetnom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní nebolo rozhodnutie o odvolaní žalobcu\nz dovtedajšej funkcie. Eventuálne rozhodnutie o odvolaní žalobcu z jeho funkcie bolo za podmienok\nstanovených zákonom samostatne spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu.\n93. Dôvodné neboli ani námietky žalobcu týkajúce sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\nŽalovaný totiž v napadnutom rozhodnutí zhrnul priebeh predmetného administratívneho konania, citoval\nrelevantné ustanovenia zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, resp. relevantné právne\nnormy a následne rozsiahlo uviedol svoje právne úvahy a tiež to, ako sa vysporiadal s podstatnými\nnámietkami žalobcu. Pokiaľ žalobca v rámci námietok proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia\npoukázal na to, že za náležité odôvodnenie nemožno považovať také, ktoré je len reprodukciou znenia\nzákona, na základe ktorého sa rozhoduje, správny súd poukazuje na to, že citácia relevantných\nprávnych noriem predstavuje len nepatrnú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Podstatnú časť\nnapadnutého rozhodnutia tvoria právne úvahy žalovaného a vysporiadanie sa s námietkami žalobcu.\n94. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných\nnámietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP\nzamietol.\n95. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n96. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\n\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}