{"guid": "22e4b7fd-7614-41a6-bfb5-f13b552e1f80:8975aeb5-34ff-4e11-bd56-cd59e15388c2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200110.6", "spisova_znacka": "BA-2S/16/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/16/2020 z 5. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. júna 2025, sp. zn. BA-2S/16/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200110.6", "identifikacne_cislo": "1020200110", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-06-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-5a.odsek-3", "nazov": "§ 5a ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-5a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-5a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-5a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8975aeb5-34ff-4e11-bd56-cd59e15388c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200110.6", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200110.6", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200110.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/16/2020\n1020200110\n05. 06. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020200110.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n3 BA-2S/16/2020\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLLM., a z členky a člena senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca),\nvo veci žalobcu v 1. rade: A. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom C. XXX/XX, XXX XX D., žalobcu\nv 2. rade: E. F. B., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom C. XXX/XX, XXX XX D., žalobcu v 3. rade: G. E.\nB., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., žalobcovia v 1., 2. a 3. rade spoločne zastúpení:\nSMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., IČO: 47 254 432, so sídlom Laurinská 3, 811 01\nBratislava, žalobcu v 4. rade: E. H., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom A. XX, XXX XX D., právne zastúpená:\nMALICH advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 47 256 991,\nproti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova\n14366/64A, 831 04 Bratislava, (pôvodne Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky,\nTomášikova 46, 832 05 Bratislava 3), za účasti: 1) MILLENNIUM Development, a. s., IČO: 35 863 269,\nso sídlom Podjavorinskej 4A, 811 03 Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ing.\nBarbora Popelková, s. r. o., IČO: 47232277, so sídlom Podjavorinskej 4A, 811 03 Bratislava, 2) Správa\nslužieb diplomatického zboru, a. s., so sídlom Palisády 31, 811 06 Bratislava, IČO: 35 822 163, právne\nzastúpený: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát so sídlom AK Šafárikovo nám. č. 2, 811 02 Bratislava,\n3) Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, 4)\nvangelis s. r. o., (predtým I.V.O. Invest s. r. o.), IČO: 35 844 167, so sídlom Sasinkova 8, 811 08 Bratislava,\n5) RN-ARCHITEKTONICKÝ ATELIÉR s. r. o., IČO: 35 877 588, so sídlom Stará vinárska 1247/5, 811 04\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej\npolitiky č. OU-BA-OVBP2-2019/115647-KAZ zo dňa 13.11.2019, takto\nrozhodol:\n22 BA-2S/16/2020\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky,\nč. OU-BA-OVBP2-2019/115647-KAZ zo dňa 13. 11. 2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie\nkonanie.\nII. Súd priznáva žalobcovi v 1., 2., 3. a 4. rade právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom\nrozsahu.\nIII. Súd ďalšiemu účastníkovi v 1., 2., 3., 4. a 5. rade právo na náhradu trov konania voči žalovanému\nnepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\n\nPriebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto (ďalej len ako „prvostupňový orgán“), č. j.\n2488/26127/2019/STA/Vas/G-15 zo dňa 30. 05. 2019 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), na\nzáklade predchádzajúceho podania stavebníka MILLENNIUM Development, a. s., IČO: 35 863 269, so\nsídlom Podjavorinskej 4A, 811 03 Bratislava (ďalej aj ako „stavebník“ alebo „ďalší účastník v 1. rade“)\nbola podľa § 41 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) povolená zmena územného rozhodnutia č. j.\nSU-2004/19492/93707/UR-Pt zo dňa 03. 12. 2004 právoplatného dňa 27. 07. 2010 pre stavbu „Bytový\ndom E. I. D.“, na pozemkoch registra „C“ par. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, /X, /XX/, /XX, /XX,\nXXXX, XXXX/XX, XXXX/XX a registra „E“ parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXXX (ďalej\nlen „pozemky“), v rozsahu umiestnenia stavebných objektov: SO 06 Komunikácie a spevnené plochy,\nSO 08 Oplotenie, Požiarna nádrž 22 m3 (4,0 m x 3,60 m x v 2,60 m), Retenčná nádrž 11m 3 (3,0 m x\n2,3 m x v 2,28 m) na pozemku stavebníka parc. č. 2326/15, k. ú Staré mesto (ďalej len „stavba“).\n2. Súčasne bolo prvostupňovým rozhodnutím podľa § 66 stavebného zákona a § 10 vyhlášky\nMinisterstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré\nustanovenia stavebného zákona vydané stavebné povolenie pre stavbu na účel podľa § 43b stavebného\nzákona „Bytová budova“ (pozn. bytový dom). V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal\nna podanie žiadosti stavebníkom o vydanie stavebného povolenia dňa 23. 09. 2010, z ktorého obsahu\nvyplynul návrh na zmenu územného rozhodnutia pre stavbu.\n3. Prvostupňový orgán v rozhodnutí konštatoval\n- preukázanie vlastníckeho ako aj iného práva k pozemkom a stavbám podľa § 139 ods. 1 stavebného\nzákona,\n- splnenie územnotechnických požiadaviek na výstavbu podľa § 4 a § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. ktorou\nsa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných\ntechnických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,\n- splnenie požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie a zachovanie pohody bývania aj susedných\nnehnuteľností,\n- umožnenie údržby navrhovanej stavby i susedných stavieb a užívanie priestorov medzi nimi, kedy\numiestnenie stavby neobmedzuje užívanie susedných pozemkov na určený účel.\n4. V ďalšej časti odôvodnenia prvostupňový orgán uviedol, že aplikáciou koncentrácie konanie podľa §\n61 ods. 1 stavebného zákona zamietol námietky a pripomienky, ktoré sa týkali posúdenia súladu stavby\ns platnou územnoplánovacou dokumentáciou, ku ktorej účastníci konania predložili vlastnú interpretáciu\núzemného plánu zóny a nárokov na statickú dopravu, ako aj námietky týkajúce sa osadenia stavby\nvrátane jej výškového a pôdorysného usporiadania, ako aj tienenia susedných nehnuteľností. V tejto\nsúvislosti sa prvostupňový orgán odvolal na zabezpečený svetlotechnický posudok zo dňa 21. 11. 2004\nspolu s jeho dodatkom č. 2 zo dňa 21. 11. 2004, ktorý preukázal, že v žiadnom vnútornom priestore\ns trvalým pobytom ľudí v okolistých objektoch nedôjde k prekročeniu povoleného ekvivalentného uhla\nvonkajšieho zatienenia 30o. Zároveň prvostupňový orgán uviedol, že zamietol všetky námietky, ktoré\nsmerujú k nedostatočnému preukázaniu, resp. spochybneniu vlastníckeho práva, keďže došlo zo strany\nstavebníka k preukázaniu vlastníctva pozemku, príp. že má k pozemku iné právo. Prvostupňový orgán\nuviedol, že nájomná zmluva, ktorú stavebník (ďalší účastník v 1. rade) uzatvoril s prenajímateľom\n(ďalší účastník v 2. rade) obsahuje všetky náležitosti podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a ide\no platný a účinný právny úkon a je legitímnym právnym titulom. Prvostupňový orgán tiež uviedol, že\nzmluva nadobudla účinnosť formou notifikácie v Centrálnom registri zmlúv, čo je v súlade s § 5a ods.\n3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „zákon o slobode informácií“), keďže základným\npredmetom činnosti ďalšieho účastníka v 2. rade je prenájom nehnuteľného majetku, ktorý vlastní a jeho\npredmetom podnikania je práve prenájom vlastného nehnuteľného majetku. V takomto prípade preto\npodľa prvostupňového orgánu sa zverejňuje len informácia o uzatvorení zmluvy, ktorá má povahu zmluvy\nv bežnom obchodnom styku. Z uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka podľa prvostupňového\norgánu vyplýva, že zmluvu o nájme nie je možné uzatvoriť vo forme nevypovedateľnej zmluvy, pretože\nkaždá zmluva je vo svojej podstate vypovedateľná, a preto nebolo možné prisvedčiť námietkam\núčastníkov konania o účelovosti nájomnej zmluvy pre získanie stavebného povolenia.\n\n5. Prvostupňový orgán ďalej v odôvodnení zamietol námietky účastníkov konania, ktoré sa týkali\nvyhodnotenia splnenia podmienok územného rozhodnutia s odvolaním sa na technickú správu,\nktorá obsahuje podrobný popis, ako sú splnené a dodržané podmienky v projektovej dokumentácii\npre vydanie stavebného povolenia. Projektová dokumentácia podľa prvostupňového orgánu rieši\nstavbu v celom rozsahu v súlade s právoplatným územným rozhodnutím a preto zamietol všetky\nnámietky, ktoré uvádzali, že projektová dokumentácia rieši inú stavbu. Pri námietkach týkajúcich\nsa zásahu odstupovej vzdialenosti od stavby z požiarneho hľadiska, požiadavky hydrogeologického\nprieskumu, požiadavky doplnenia tepelno-technického posúdenia navrhovanej stavby, požiadavky\no doplnenie aktuálnej hlukovej štúdie bolo podľa prvostupňového orgánu vyhovené zaobstaraním si\nviacerých odborných posúdení, štúdií a posudkov. Požiadavku o doloženie odborného posudku vo\nveci emisno-technologického posúdenia stacionárnych zariadení na spaľovanie palív v rámci objektu\na tiež požiadavku posúdenia dostatočnej výmeny vzduchu prirodzeným vetraním v navrhovaných\npodzemných priestoroch vyhodnotil ako neopodstatnené, a to vzhľadom na zaobstarané stanoviská\ndotknutých orgánov a posudky. Prvostupňový orgán v závere uviedol, že uskutočnením stavby a ani jej\nbudúcim užívaním nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane obmedzené či ohrozené záujmy\núčastníkov konania. Dokumentáciu stavby vyhodnotil ako spĺňajúcu všeobecné požiadavky na výstavbu.\n6. Na základe podaných odvolaní pôvodného žalobcu v 1. rade (J. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr.\nXX.XX.XXXX, posledným bydliskom E. X, XXX XX D.), žalobcu v 3. a 4. rade rozhodnutím odvolacieho\norgánu - Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „pôvodný žalovaný“)\nč. OU-BA-OVBP2-2019/115647-KAZ zo dňa 13.11.2019 zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že\nvýrokom I. vypustil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia o povolení zmeny územného rozhodnutia\na výrokom II. potvrdil časť prvostupňového rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia pre stavbu (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie pôvodného žalovaného“).\n7. Vypustenie výroku prvostupňového rozhodnutia o zmene územného plánu okresný úrad ako odvolací\norgán odôvodnil poukazom na § 41 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že v prípade rozhodovania\no zmene územného rozhodnutia by jeho výsledkom muselo byť nové územné rozhodnutie nahradzujúce\npôvodné územné rozhodnutie, ktoré by nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie\nodvolania, resp. ukončením odvolacieho konania. Pred vydaním takéhoto rozhodnutia by bolo podľa\npôvodného žalovaného potrebné oznámiť začatie konania účastníkom konania a dotknutým orgánom\na až na základe vykonaného správneho konania by bolo možné vo veci rozhodnúť. Takéto konanie podľa\npôvodného žalovaného vedené nebolo. Podľa názoru pôvodného žalovaného nie je možné spojiť takéto\núzemné konania s konaním o povolení stavby.\n8. Výrokovú časť II. napadnutého rozhodnutia, ktorým došlo k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia\nv časti vydania stavebného povolenia pre stavbu pôvodný žalovaný odôvodnil tým, že stavebník\npreukázal vlastnícke ako aj iné právo k pozemkom. Pôvodný žalovaný sa stotožnil so závermi\nprvostupňového rozhodnutia ohľadne spôsobu zverejnenia nájomnej zmluvy v Centrálnom registri zmlúv.\nK námietkam týkajúcich sa neaktuálnosti stanovísk dotknutých orgánov pôvodný žalovaný uviedol, že\nväčšina z nich bola v priebehu konania aktualizovaná. Konštatoval, že oznámenia o začatí konania\nako aj oznámenia o pokračovaní v konaní boli doručované aj dotknutým orgánom. Pokiaľ niektoré\ndotknuté orgány neoznámili svoje stanoviská, pôvodný žalovaný mal za to, že platí právna domnienka\nsúhlasu so stavbou. V súvislosti s odvolacími námietkami, ktoré sa týkali ochrany prírody, resp. otázok\npoškodzovania životného prostredia pôvodný žalovaný uviedol, že navrhovaný zámer bol predmetom\nposudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kedy Ministerstvo životného prostredia\nSlovenskej republiky vydalo dňa 27. 06. 2018 záväzné stanovisko č. 8079, v ktorom konštatovalo, že\nstavba zodpovedá navrhovanej činnosti v zmysle rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní. Ohľadne\nnámietok týkajúcich sa súladu, resp. nesúladu stavby s územným plánom zóny pôvodný žalovaný\nodkázal na právoplatné územné rozhodnutie, ktoré bolo predmetom prieskumu pred Krajským súdom\nv Bratislave a pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky a preto toto rozhodnutie nie je možné\nspochybňovať. Navrhovaná stavba, ktorá je predmetom napadnutého stavebného povolenia má podľa\npôvodného žalovaného v porovnaní so stavbou umiestnenou právoplatným územným rozhodnutím\nrovnaké pôdorysné rozmery, nezmenila sa výška stavby ani odstupové vzdialenosti od pozemkov\na stavieb žalobkýň. Jedinou podstatnejšou zmenou v aktuálnej projektovej dokumentácii je podľa\npôvodného žalovaného zmena bytových jednotiek z 22 na 15, ktorá ale nijako nemôže obmedziť práva\n\núčastníkov konania, nespôsobuje zvýšenie kapacít infraštruktúry ani statickej dopravy. V súvislosti\ns námietkami ohľadne počtu, rozmerov a umiestnenia parkovacích miest sa pôvodný žalovaný odvolal na\nprojektanta, ktorý je podľa neho zodpovedný za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa\n§ 45 ods. 2 stavebného zákona. Ohľadne námietky týkajúcej sa zastavanosti plochy stavby pôvodný\nžalovaný uviedol, že odvolatelia argumentujú aktuálnou definíciou zastavanej plochy, pričom v čase\nvydania územného rozhodnutia táto definícia nebola zahrnutá do územného plánu zóny Machnáč a ani\ndo územného plánu mesta. Stavba bola preto podľa pôvodného žalovaného umiestnená podľa predpisov\núčinných v roku 2004, územné rozhodnutie je právoplatné a navrhovaná stavba sa v podstatných\nparametroch od stavby umiestnenej územným rozhodnutím neodlišuje.\n9. V ďalšej časti odôvodnenia sa pôvodný žalovaný stotožnil s postupom prvostupňového orgánu\nohľadne aplikácie zákonnej koncentrácie konania podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, ktorý\nneprihliadol na námietky odvolateľov týkajúce sa územného plánu, zastavanej plochy, odstupových\nvzdialeností, interakčných línií, podlažnosti, výšky stavby, svetlotechniky a ďalších. Pôvodný žalovaný\nv záverečnej časti odôvodnenia konštatoval, že účastníci konania mali možnosť uplatniť všetky procesné\npráva, ktoré im dáva k dispozícii stavebný zákon a zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) (ďalej len „správny poriadok“). K navrhovanej stavbe sa podľa pôvodného žalovaného vyjadrili\nvšetky príslušné dotknuté orgány a organizácie chrániace predovšetkým jednotlivé zložky životného\nprostredia podľa osobitných predpisov a osobitné záujmy v dotknutom území a ich podmienky boli\nzapracované do záväznej výrokovej časti rozhodnutia.\nII.\nSprávna žaloba\n10. Voči rozhodnutiu pôvodného žalovaného podali dňa 21. 01. 2020 na Krajský súd v Bratislave správnu\nžalobu pôvodný žalobca v 1. rade spolu so žalobcom v 3. rade (ďalej aj ako „žalobcovia 1“) (ďalej\naj ako „žaloba 1“). Žalobcovia 1 v nich žiadali zrušiť napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým\nrozhodnutím a vrátiť vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie z dôvodu že pôvodný žalovaný,\nako aj prvostupňový správny orgán, dospeli na základe zisteného skutkového stavu k nesprávnym\nzisteniam, pričom zároveň nedostatočne zistili skutkový stav. Závery pôvodného žalovaného, ako aj\nprvostupňového správneho orgánu, sú podľa žalobcov 1 založené na nesprávnom právnom posúdení\nveci a zároveň tieto rozhodnutia považovali za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre\nnezrozumiteľnosť, pričom v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n11. V prvej časti argumentácie žalobcovia 1 poukazovali na to, že napriek ich podrobne špecifikovaným\nodvolacím dôvodom je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože pôvodný žalovaný sa\nodvolacími dôvodmi nedostatočne alebo vôbec nevysporiadal a následne dospel k nesprávnym právnym\nzáverom. Za najzávažnejšie námietky žalobcovia 1 označili tie, ktoré zhrnuli v nasledovnej argumentácii:\n12. Žalobcovia 1 spochybnili účinnosť nájomnej zmluvy k pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. L. A. (ďalej len\n„nájomná zmluva“), ktorá nebola správne zverejnená v Centrálnom registri zmlúv, pretože v tomto registri\nje uvedený len oznam o jej zverejnení. Nájomná zmluva preto podľa názoru žalobcov 1 nie je účinná,\nnezaväzuje nikoho a nedáva žiadne práva stavebníkovi. Pokiaľ by ale aj bola nájomná zmluva účinná,\nžalobcovia 1 poukázali na jej účelovosť s cieľom získania stavebného povolenia, a to z dôvodu, že\nzmluva obsahuje ustanovenia o možnosti jej vypovedania po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia\nk stavbe bez udania dôvodu. Zároveň žalobcovia 1 spochybnili aj výšku nájomného, ktorá nezodpovedá\nreálnej trhovej hodnote a tiež, že zmluva negarantuje do budúcnosti, že pozemok, ktorý je predmetom\njej prenájmu, bude používaný za účelom zachovania potrebného koeficientu zelene. Stavba na základe\nnájomnej zmluvy bude môcť byť podľa žalobcov 1 povolená len ako dočasná, teda ž do trvania nájomnej\nzmluvy.\n13. Pôvodný žalovaný sa podľa žalobcov 1 ďalej nevysporiadal s námietkou, že areál, ktorý je predmetom\nprenájmu podľa nájomnej zmluvy v susedstve povoľovanej stavby prekračuje stanovený koeficient\nzastavanosti a podielu zelene s prihliadnutím na územný plán zóny Machnáč.\n\n14. Žalobcovia 1 ďalej uvádzali, že prvostupňový orgán ako aj pôvodný žalovaný sa nevysporiadali\ns námietkou týkajúcou sa prekročenia povoleného indexu zastavanosti, keďže podľa nich deklarovaná\nzastavaná plocha v hodnote nie je pravdivá a skutočná zastavaná plocha nespĺňa požadovaný index\nzastavanosti, ktorý podľa územného plánu zóny Machnáč predstavuje hodnotu max 0,25. Zastavanou\nplochou nadzemnej časti stavby sa podľa\nžalobcov 1 v súlade s STN 73 4055 rozumie plocha\nohraničená ortogonálnymi priemetmi vonkajšieho líca zvislých konštrukcií všetkých nadzemných podlaží\ndo vodorovnej roviny, pričom sa do nej započítavajú aj plochy lodžií a arkierov. Z uvedeného pre\ndanú vec podľa žalobcov 1 vyplýva, že došlo k podstatnému prekročeniu zastavanosti plochy, ktorá\nmôže byť podľa územného plánu najviac 500 m2, pričom spolu s touto plochou je zastavaná plocha\nv projektovej dokumentácii v súčasnosti k aktuálnej stavbe minimálne 550 m2, čím došlo ku podstatnému\nprekročeniu zastavanosti plochy, ktorú povoľuje územné rozhodnutie. Zároveň žalobcovia 1 poukázali\nna zastavanosť najvyššieho 5. ustúpeného podlažia, ktoré v projekte tvorí 80 % plochy oproti hodnote\n50 % uvedenej v územnom pláne. Voči odôvodneniu napadnutého rozhodnutia na str. 12 ohľadne\ndefinície zastavanej plochy žalobcovia 1 dodali, že v čase nadobudnutia právoplatnosti územného\nrozhodnutia projektová dokumentácia ku stavbe nemala lodžie a arkiere, ktoré doplnila zmenená\nprojektová dokumentácia až potom, čo bolo vydané územné rozhodnutie a v čase platnosti definície\n„zastavanej plochy nadzemnej časti stavby“.\n15. Ďalšia časť argumentácie žalobcov 1 smerovala k nedostatočnému vysporiadaniu sa s námietkou\nohľadne počtu a rozmeru parkovacích miest v porovnaní s územným rozhodnutím, kedy sa pôvodný\nžalovaný neprípustne odvolal na zodpovednosť projektanta. Pokiaľ pôvodný žalovaný odkázal na\nsúhlasné stanovisko Krajského riaditeľstva Policajného zboru, krajský dopravný inšpektorát, tak\nžalobcovia 1 uviedli, že toto stanovisko bolo vyjadrením ku stavbe s iným počtom bytových jednotiek\na teda aj k inému počtu parkovacích miest, ktoré už teraz nie sú splnené. Námietky žalobcov 1 ohľadne\nparkovacích miest sa týkali porušenia technických špecifikácii podľa STN, a to rozmerov (šírka, dĺžka),\nsklon rámp, počtom miest pre telesne postihnutých a nesprávneho umiestnenia parkovacích miest nad\nretenčnou a požiarnou nádržou.\n16. Žalobcovia 1 tiež poukázali na skutočnosť, že dotknuté orgány sa vyjadrovali k inej projektovej\ndokumentácii ako je predložená na prvostupňovom orgáne, čím chýbajú aktuálne vyjadrenia dotknutých\norgánov k povoľovanej stavbe. V súčasnosti dostupná dokumentácia obsahuje len 15 bytov, oproti\npôvodným 26, pričom takejto dokumentácie z rokov 2018 a 2019 je viac, kde sa podstatne menila\nstavba a vyjadrenia dotknutých orgánov sú preto neaktuálne, keďže vyjadrenia smerovali k úplne\ninej stavbe. Po doplnení projektovej dokumentácie mal podľa žalobcov 1 prvostupňový orgán vydať\nnové oznámenie o začatí územného konania a poskytnúť účastníkom konania možnosť sa oboznámiť\ns doplnenou projektovou dokumentáciou a poskytnúť priestor uplatnenia námietok účastníkom konania.\ntýmto postupom podľa žalobcov 1 došlo k odňatiu ich možnosti chrániť svoje práva a oprávnené záujmy\nv stavebnom konaní.\n17. Prvostupňový orgán a pôvodný žalovaný sa podľa žalobcov 1 nedostatočne vysporiadali s námietkou\nohľadne nepredloženia podkladov vyžadovaných územným rozhodnutím, a to aktuálnej hlukovej štúdie,\nriešenia protipožiarnej bezpečnosti, ktoré bolo vydané pre iný projekt, absencia odborného posudku vo\nveci emisno-technologického posúdenia stacionárnych zariadení, požiadavky vypracovania odborného\nposudku o ochrane ovzdušia, posúdenia platnosti legislatívnych a hygienických predpisov, predloženia\nďalšieho stupňa projektovej dokumentácie okresnému úradu, odboru životné prostredie, ako požiadavka\núzemného rozhodnutia, predloženia projektovej dokumentácie umiestnenia kontajnerov (zberných\nnádob na komunálny odpad) za dodržania protipožiarnych podmienok a podmienok ich správnej\nmanipulácie s odpadom, nepredloženia projektu sadových úprav na posúdenie IPP, ďalej aktuálne\nvyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva k aktuálnej projektovej dokumentácii a tiež\npožiarneho zboru a potreby vyžiadania si záväzného stanoviska hl. mesta SR Bratislavy k aktuálne\npovoľovanej stavbe z dôvodu, že pôvodné pochádza z pred 10 rokov a neaktuálne.\n18. V ďalšej časti argumentácie žalobcovia 1 uvádzali následky vypustenia I. výroku prvostupňového\nrozhodnutia, kedy nedošlo k umiestneniu súvisiacich stavieb na ktoré je potrebné mať územné\nrozhodnutie. Z napadnutého rozhodnutia podľa žalobcov 1 nevyplýva, kde konkrétne sa v územnom\nrozhodnutí nachádza časť, ktorá by aspoň v náznaku povoľovala umiestnenie komunikácie\na spevnených plôch, keďže v pôvodnej projektovej dokumentácii neboli umiestnené žiadne komunikácie\na spevnené plochy. Žalobcovia 1 prezentovali názor, že pôvodný žalovaný si nie je istý, či doplnené\n\nobjekty – oplotenie, požiarna nádrž, retenčná nádrž – boli umiestnené, pričom tieto stavby územné\nrozhodnutie neobsahuje a bez nich nie je možné povoliť stavbu, ktorá nespĺňa základné kritériá týkajúce\nsa požiarnej ochrany. Žalobcovia 1 podotkli, že územné rozhodnutie nie je možné svojvoľne dopĺňať\na ani umiestňovať do neho ďalšie objekty v stavebnom konaní. Pôvodný žalovaný sa podľa žalobkýň\ntiež nevyjadril k námietke o nemožnosti spojenia územného a stavebného konania v súlade s § 39a ods.\n4 stavebného zákona.\n19. V druhej a záverečnej časti žaloby žalobcovia 1 namietli nesprávnu a účelovú aplikáciu koncentrácie\nv územnom konaní, ktoré prebehlo ešte v roku 2004 a riešilo úplne inú stavbu, ako stavbu deklarovanú\nstavebníkom v žiadosti o stavebné povolenie. Prvostupňový orgán podľa žalobcov 1 tiež neskúmal\nsúlad vypracovanej projektovej dokumentácie s územným plánom zóny s ochranou verejného záujmu.\nŽalobcovia 1 dodali, že všetky námietky vzniesli v lehote určenej prvostupňovým úradom v oznámení\no pokračovaní stavebného konania, s ktorými sa ale prvostupňový orgán nevysporiadal. Konanie\no žalobe 1 bolo pred Krajským súdom v Bratislave vedené pod sp. zn. 2S/16/2020.\n20. Osobitnú správnu žalobu voči rozhodnutiu pôvodného žalovaného podal na Krajský súd v Bratislave\ndňa 27. 01. 2020 aj žalobca v 4. rade (ďalej aj ako „žaloba 2“). Žalobné body žalobcu v 4. rade\nboli obdobné ako v žalobe, ktorú podali žalobcovia 1. Žalobca v 4 rade rovnako poukázal na účelové\nuzatvorenie nájomnej zmluvy medzi stavebníkom (ďalším účastníkom v 1. rade) a ďalším účastníkom\nv 2. rade a na nezverejnenie celého obsahu nájomnej zmluvy a obchádzanie zákona v súvislosti\ns touto zmluvou za účelom preukázania tzv. iného práva k pozemkom, na ktorých sa má stavba\nrealizovať. Rovnako žalobca v 4. rade poukazoval na nevysporiadanie sa s námietkami vznesenými\nešte v administratívnom konaní, ktoré sa týkali prekročenia povoleného indexu zastavanosti uvedeného\nv územnom pláne, námietkou výstavby a realizácie tzv. ľahkého parkovacieho systému t. j. rozmerov\nparkovacích miest a celkovej neprípustnosti umiestnenia parkovacieho systému na retenčnej nádrži,\nnedodržania interakčných línií okolo stavby. Ďalej žalobca v 4. rade uviedol, že pôvodný žalovaný sa\nnevysporiadal s jeho námietkou ohľadne neprípustnosti spojenia územného a stavebného konania podľa\n§ 39a ods. 4 stavebného zákona, kedy chýbal podnet stavebníka na zmenu územného rozhodnutia\na tiež s námietkou, že stavba nespĺňa podmienky definície jednoduchej stavby podľa § 139b ods. 1\nstavebného zákona. Žalobca v 4. rade ďalej obdobne ako žalobcovia v žalobe 1 namietal aplikáciu\nkoncentrácie konania podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, ktorú žalobca považoval za účelovú a tiež\nnamietal skutočnosť, že prvostupňový orgán mal skúmať súlad vypracovanej projektovej dokumentácie\ns územným plánom zóny a s ochranou verejných záujmov, s čím sa pôvodný žalovaný dostatočne\nnevysporiadal. V závere žalobca v 4. rade dodal, že prvostupňový orgán ako aj pôvodný žalovaný\nnedostatočne rešpektovali práva a záujmy vlastníkov susedných nehnuteľností, do ktorých súkromia\nsa stavbou zasiahne, čím sa zhoršia ich podmienky na život. Žalobca v 4. rade preto navrhol zrušiť\nnapadnuté rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Podaním zo dňa 17.06.2020 žalobca v 4.\nrade vyslovil súhlas so žalobou 1. Konanie o žalobe 2 bolo vedené pred Krajským súdom v Bratislave\npod sp. zn. 1S/23/2020.\n21. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/16/2020-167 zo dňa 16. 11. 2020, bolo konanie vo\nveci pôvodného žalobcu v 1. rade spolu so žalobcom v 3. rade spojené na spoločné konanie s konaním\nžalobcu vo 4. rade pod sp. zn. 2S/16/2020.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n22. K žalobe 1 sa podaním doručeným dňa 26. 02. 2020 vyjadril pôvodný žalovaný, ktorý uviedol,\nže napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, správneho\nprávneho posúdenia predmetu konania, so zabezpečením procesných práv a povinností účastníkov\nkonania. Žalovaný skonštatoval, že k navrhovanej stavbe sa kladne vyjadrili všetky príslušné dotknuté\norgány a organizácie chrániace predovšetkým jednotlivé zložky životného prostredia podľa osobitných\npredpisov a osobitné záujmy v dotknutom území, ktorých podmienky boli zapracované do záväznej\nvýrokovej časti rozhodnutia. Odvolací orgán si bol vedomý určitých nezrovnalostí v rámci predmetu\nkonania, na ktoré vzhliadol, pričom ich nepovažoval za vady, ktoré by mali priamy vplyv na\nzákonnosť vydaného rozhodnutia. Nezrovnalosti sa podľa vyjadrení pôvodného žalovaného snažil\n\neliminovať zmenou napadnutého rozhodnutia, pričom musel prihliadať aj na to, že v konaní pred\nprvostupňovým orgánom bola porušená najmä „zásada bezprieťahovosti“ správneho konania, ktorá\nspôsobila nerovnosť v postavení účastníkov konania v neprospech stavebníka. Z tohto dôvodu\naj pôvodný žalovaný pristupoval k prieskumu prvostupňového rozhodnutia. V posudzovanej veci\npodľa pôvodného žalovaného neboli splnené podmienky na zrušenie prvostupňového rozhodnutia,\nkeďže administratívny spis obsahoval potrebné podklady na konečné rozhodnutie a nad všetky\npochybnosti absentoval predpoklad, že by zrušenie rozhodnutia bolo vzhľadom na neústavnú dĺžku\nadministratívneho konania vhodnejšie, a to najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Dôvody\nžaloby 1 podľa pôvodného žalovaného nezodpovedajú skutočnosti. V napadnutom rozhodnutí sa\npôvodný žalovaný podľa svojich tvrdení vyjadril k námietkam, s ktorými sa dostatočným spôsobom\nvysporiadal, pričom väčšinu vyhodnotil ako nedôvodné, okrem námietky ohľadom zmeny územného\nrozhodnutia, ktorej výsledkom bola zmena prvostupňového rozhodnutia.\nIV.\nVyjadrenia ďalších účastníkov\n23. K žalobe 1 sa podaním zo dňa 04. 05. 2020 vyjadril ďalší účastník 1, ktorý úvodom spochybnil žalobnú\nlegitimáciu žalobcov 1 na podanie správnej žaloby z dôvodu, že nie je zo žaloby zrejmé konkrétne právo\nalebo právom chránený záujem, ktoré malo byť porušené napadnutým rozhodnutím alebo správnym\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Priebeh správneho konania ďalší účastník 1 označil za\npodrobne zdokumentovaný v administratívnom spise, z ktorého vyplýva, že správne orgány postupovali\nv konaní v úzkej súčinnosti so všetkými účastníkmi konania. To, že žalobcovia 1 nedosiahli svoj cieľ, a to\nnevydanie stavebného povolenia, ešte podľa ďalšieho účastníka 1 neznamená, že došlo k porušeniu ich\npráv, resp. že napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Napadnuté rozhodnutie považoval ďalší účastník\n1 za vecne správne, netrpiace žiadnymi vadami a vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového\nstavu. Orgány verejnej správy sa podľa ďalšieho účastníka 1 dôsledne zaoberali každou vznesenou\nnámietkou žalobcov 1 a preto nie je možné tvrdiť, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné.\n24. K spochybneniu nájomnej zmluvy žalobcami 1 ďalší účastník konania 1 uviedol, že táto je\ns poukazom na ustanovenie čl. VIII. bod 7 nájomnej zmluvy v spojení s §5a ods. 3 zákona o slobode\ninformácií platným a účinným právnym úkonom. V tejto súvislosti ďalší účastník 1 dodal, že zmluva\nje legitímnym právnym titulom, ktorým ako stavebník môže preukázať vzťah ku pozemku. Nájomná\nzmluva je podľa ďalšieho účastníka 1 uzavretá na dobu neurčitú a obsahuje všetky náležitosti podľa §\n663 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom považoval za potrebné dodať, že nie je možné uzatvoriť\nnevypovedateľnú zmluvu, pretože vypovedanie zmluvy je právom každej zmluvnej strany. Námietky\nžalobcov 1 ohľadne zastavanosti pozemkov ďalší účastník 1 považoval za nedôvodné a uviedol, že\ntieto už boli predmetom posudzovania v rámci konania o umiestnení stavby, ktoré bolo skončené\nprávoplatným rozhodnutím. Skutočnosť, že dodatočne došlo k zmene skutkových okolností, z ktorých\nsa vychádzalo pri vydaní územného rozhodnutia, nie je podľa ďalšieho účastníka dôvodom na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia a ani na jeho zmenu. K námietkam žalobcov 1 ohľadne počtu parkovacích\nmiest ďalší účastník konania 1 uviedol, že počet a rozmery parkovacích miest v bytovom dome žiadnym\nspôsobom nezasahujú do subjektívnych práv žalobcov 1. K projektovej dokumentácii sa vyjadroval\nkrajský dopravný inšpektorát v Bratislave, ktorého stanovisko bolo zapracované do stavebného\npovolenia. K námietkam žalobcov 1 ohľadne chýbajúcich vyjadrení dotknutých orgánov k povoľovanej\nstavbe ďalší účastník 1 uviedol, že stanoviská dotknutých orgánov boli prvostupňovému orgánu\ndoručené v priebehu rokov 2017 až 2019. Dotknuté orgány podľa ďalšieho účastníka 1 boli oboznámené\ns pokračovaním v stavebnom konaní, pričom platí zákonná fikcia podľa § 61 ods. 6 stavebného zákona,\nkedy ak sa dotknutý orgán v určenej lehote nevyjadrí považuje sa to za súhlas s povoľovanou stavbou.\nPrvostupňový orgán tak podľa ďalšieho účastníka 1 vyčerpal všetky svoje oprávnenia a nie je možné od\nneho požadovať ďalšie úkony. K námietke žalobcov 1 o porušení ustanovenia § 33 ods. 2 správneho\nporiadku ďalší účastník konania uviedol, že nedošlo k porušeniu žiadnych procesných práv žalobcov\n1, keďže prvostupňový orgán im poskytol sa možnosť vyjadriť k doplneným podkladom pred vydaním\nrozhodnutia. K neaktuálnosti a neúplnosti stavebnej dokumentácie namietanej žalobcami 1 ďalších\núčastník 1uviedol, že tieto námietky sú nedôvodné, pretože dokumentácia bola vypracovaná v celom\nrozsahu v súlade s právoplatným územným rozhodnutím a spĺňa všeobecné technické požiadavky na\nvýstavbu. V územnom rozhodnutí podľa ďalšieho účastníka 1 sú umiestnené aj komunikácia a spevnené\nplochy, len im projektant nepriradil číslo objektu, čo bolo doplnené v projektovej dokumentácii pre\n\nvydanie stavebného povolenia. Doplnenie čísla objektu, ktorý bol umiestnený nie je dôvodom pre\nzmenu územného rozhodnutia tak, ako to konštatoval aj pôvodný žalovaný. K vypusteniu I. časti výroku\nz napadnutého rozhodnutia ďalší účastník 1 uviedol, že touto otázkou sa pôvodný žalovaný zaoberal\nv napadnutom rozhodnutí na str. 9 – 10, s ktorého závermi sa plne stotožnil. K námietke vlastníckeho\npráva k pozemkom ďalší účastník 1 uviedol, že je vlastníkom všetkých pozemkov, ktoré majú byť stavbou\nzastavané. K ďalším dotknutým pozemkom má ďalší účastník 1 tzv. iné právo na základe nájomnej\nzmluvy. Vlastnícke a iné právo k pozemkom bolo ďalším účastníkom 1 v konaní preukázané. Žalobu 1\nv závere považoval ďalší účastník za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu\ntrov právneho zastúpenia.\n25. K žalobe 1 sa vyjadril ďalší účastník v 2. rade podaním zo dňa 04. 05. 2020. K neúčinnosti nájomnej\nzmluvy uviedol, že na účinnosť zmluvy je dostačujúce oznámenie, t. j. notifikácia podľa § 5a ods.\n3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ako ďalší účastník v 2. rade mal povinnosť podľa\ntohto ustanovenia zverejniť informáciu o uzatvorení zmluvy, ktorú uzatvoril v bežnom obchodnom styku\na v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri. Dohoda zmluvných\nstrán o zverejnení – notifikácii nájomnej zmluvy nepredstavuje povinnosť nad rámec zákona. Podľa\nďalšieho účastníka v 2. rade ide o štandardné znenie textácie zmluvy, ktoré sa bežne v praxi používajú.\nPodľa vyjadrenia ďalšieho účastníka 2 sú nájomné zmluvy najpravidelnejšie a najopakovateľnejšie\nzmluvy, ktoré ako povinná osoba uzatvára, keďže prenájom nehnuteľností je jeho najhlavnejším\npredmetom činnosti. Preto podľa neho ide o pravidelnú a opakujúcu sa činnosť podľa § 5a ods. 3 zákona\no slobode informácií. Ďalší účastník v 2. rade preto nesúhlasil so závermi žalobcov 1, že nájomná zmluva\nje neúčinná. K namietanej účelovosti nájomnej zmluvy ďalší účastník v 2. rade uviedol, že zákonodarca\npripúšťa, aby nájomca práva k dotknutým pozemkom preukázal nájomnou zmluvou, ktorá ako zmluvný\ntyp nie je absolútna, t. j. nie je možné s ňou natrvalo zriadiť práva k nehnuteľnosti tvoriace predmet\nnájmu. Zmluvu je možné uzatvoriť podľa ďalšieho účastníka v 2.rade na dobu určitú alebo dobu neurčitú,\npričom v obidvoch prípadoch je možné jej ukončenie zmluvy. Ďalší účastník v tejto súvislosti upriamil\npozornosť na fakt, že prenajaté pozemky nie je možné využívať na žiaden iný spôsob, teda nie je možné\nna nich uskutočňovať žiadnu stavebnú, príp. investičnú činnosť, keďže v danom teréne výstavba nie je\nmožná. K námietke žalobcov 1 ohľadne výšky nájomného uviedol, že táto je vecou dohody zmluvných\nstrán v rámci zmluvnej voľnosti, kedy na pozadí zmluvného vzťahu išlo snahu urovnať dlhotrvajúci spor\ns ním spojené sporné nároky strán. Ďalší účastník v 2. rade ďalej spochybnil predpoklad žalobcov 1\no uskutočnení výpovede v čo najkratšom čase po skolaudovaní stavby, keďže nie sú mu zrejmé ich\nsamotné úvahy. Ak by aj podľa ďalšieho účastníka trvala zmluva do kolaudácie stavby, jej trvanie by\ntým bolo v období niekoľkých rokov. K namietanému prekročeniu koeficientu zastavanosti ďalší účastník\nv 2.rade v závere dodal, že nie je z predmetných námietok zrejmé, ktorá existujúca zástavba v jeho\nvlastníctve presahuje hodnoty povolenej zastavanosti a ako bolo prenajaté pozemky zohľadnené ako\nzeleň pre iné stavby, pričom podotkol, že všetky stavby v danej lokalite v jeho vlastníctve boli riadne\npovolené a skolaudované a ktoré ustanovenie zákona tým bolo porušené. Žalobu 1 ďalší účastník\nnavrhol zamietnuť.\n26. Ďalší účastník v 2. rade sa svojim podaním zo dňa 14. 05. 2021 vyjadril ku žalobe 2, v ktorom zotrval\nna svojej argumentácii uvedenej v podaní zo dňa 04. 05. 2020 (bod 23 rozsudku)\nV.\nReplika žalobcov\n27. K vyjadreniu pôvodného žalovaného sa podaním zo dňa 02. 04. 2020 vyjadrili žalobcovia 1.\nUviedli, že pôvodný žalovaný nerozporoval ich argumentáciu ohľadne neaktuálnosti a neúplnosti\nstavebnej dokumentácie, keď iba konštatoval, že ku stavbe sa vyjadrili všetky príslušné dotknuté orgány\na organizácie, čo je podľa žalobcov 1 nepostačujúce. Žalobcovia 1 poukázali na všeobecnosť tvrdení\npôvodného žalovaného ohľadne pokusu o elimináciu nedostatkov prostredníctvom zmeny napadnutého\nrozhodnutia. Pokiaľ pôvodný žalovaný vo svojom vyjadrení uvádzal, že nemohol neprihliadnuť na\nporušenie zásady konania bez zbytočných prieťahov, tak žalobcovia 1 prezentovali stanovisko, že tento\nstav bol spôsobený samotným stavebníkom (ďalším účastníkom 1), ktorý nevedel v konaní riadne\npreukázať svoje vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku, na ktorom chcel postaviť stavbu, čo\ntrvalo 13 rokov, niekoľkonásobnou zmenou stavebného projektu a nedodaním projektovej dokumentácie\nriadne a včas. Žalobcovia 1 voči vyjadreniu pôvodného žalovaného v sumári uviedli, že toto vyjadrenie\nbolo vlažné a k bodom žaloby sa vyjadril okrajovo. Žalobcovia 1 zotrvali na svojej žalobnej argumentácii\na opätovne navrhli zrušenie napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím.\n\n28. Žalobca v 4. rade sa podaním zo dňa 01. 10. 2021 vyjadril k vyjadreniu ďalšieho účastníka\nv 2. rade k žalobe 2. K nájomnej zmluve uviedol, že túto nemožno považovať za zmluvu, ktorá sa\npravidelne a opakovane uzatvára a preto sa jej netýka zákonná výnimka zo zverejňovania celej zmluvy\nv Centrálnom registri zmlúv. Podľa názoru žalobcu v 4. rade dlhoročná prax ďalšieho účastníka v 2. rade\nnemôže nahradiť znenie článku nájomnej zmluvy alebo akejkoľvek inej zmluvy. Nájomná zmluva podľa\nžalobcu v 4. rade mala byť celá zverejnená v Centrálnom registri zmlúv a ak nebola, nedošlo vôbec\nk jej uzatvoreniu. Týmto podľa žalobcu v 4. rade došlo ešte k výraznejšiemu prekročeniu koeficientu\nzastavanosti podľa platného územného plánu zóny Machnáč. Uvedené skutočnosti preto podľa žalobcu\nv 4. rade len nasvedčuje, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom.\nVI.\nVyjadrenia k replikám\n29. Podaním zo dňa 23. 11. 2021 sa k podaniu žalobcu v 4. rade vyjadril ďalší účastník v 2. rade, ktorý\nzotrval na svojej doterajšej argumentácii ohľadne povahy nájomnej zmluvy a s tým súvisiacej povinnosti\njej zverejnenia podľa § 5a ods. 3 zákona o slobode informácií. K tvrdeniam žalobkyne v 4. rade ohľadne\nneúčinnosti nájomnej zmluvy dodal, že táto nemusela byť uzatvorená v písomnej forme a nemusela\nbyť zverejnená ani informácia o jej uzatvorení v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády SR,\npretože znak formy zmluvy podľa\n§ 5a ods. 1 zákona o slobode informácií vyčleňuje spod legálnej\ndefinície povinne zverejňovanej zmluvy tie, ktoré majú inú ako písomnú formu. Zverejnenie zmluvy bolo\npodľa ďalšieho účastníka uskutočnené v súlade so zákonom a na základe zákona.\n30. K podaniu zo dňa 23.11.2021 ďalšieho účastníka v 2. rade sa vyjadril žalobca v 4. rade podaním\nzo dňa 15.12.2021, ktorý zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii, že nájomná zmluva nebola\nuzatvorená ako zmluva v bežnom obchodnom styku a tým jej zverejnenie bolo uskutočnené v rozpore\nso zákonom o slobode informácií.\n31. Na podanie zo dňa 15. 12. 2021 sa vyjadril ďalší účastník 2 podaním zo dňa 15.02.2022, ktorý zotrval\nna už uvádzanej argumentácii k námietkam žalobcu v 4. rade.\nVII.\nĎalšie podanie žalobcu v 4. rade a vyjadrenia k nemu\n32. Žalobca v 4. rade v podaniach doručených súdu dňa 03. 02. 2022 a dňa 28. 03. 2022 poukazoval\npodľa jeho tvrdení na nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo potom, čo mu bol dňa 23. 12. 2021 doručený\nprípis Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto ako stavebného úradu, označený ako „Upovedomenie\no začatí stavebného konania“, ktorý sa týkal začatia konania o dodatočnej zmeny stavby, ktoré mal\niniciovať stavebník (ďalší účastník v 1. rade). V tomto konaní podľa žalobcu v 4. rade stavebník\nžiada o povolenie takých zmien stavby oproti právoplatnému stavebnému povoleniu, ktoré odôvodňujú\njej žalobnú argumentáciu a týkajú sa povolenia dispozičných zmien stavby, odlišného umiestnenia\nretenčnej nádrže a požiarnej nádrže ako žiadal pri vydaní stavebného povolenia. Stavebník podľa\nžalobcu v 4. rade upustil tiež od výstavby ľahkého parkovacieho systému, predložil prvýkrát projekt\npožiarnej ochrany, ktorý upravuje nedostatky v dokumentácii stavebníka a ktorý pôvodne nebol\npredložený. Spolu s podaním žalobca v 4. rade predložila sprievodnú a súhrnnú technickú správu\ns názvom „Zmena stavby pred dokončením, Bytový dom Jančova ul., Bratislava“. V podaní doručenom\ndňa 28.03.2022 žalobca v 4. rade okrem už uvedenej argumentácie v podaní zo dňa 03. 02. 2022 dodal,\nže dňa 27. 02. 2022 mu bolo doručené rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto zo dňa 27. 01.\n2022, ktoré sa týkalo dodatočného povolenia zmeny stavby. Žalobca v 4. rade spolu s podaním zo dňa\n28.03.2022 doručil na správny súd aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby z dôvodu,\nže mu na podklade začatia stavebných prác hrozí závažná ujma v podobe nemožnosti navrátenia veci\ndo pôvodného stavu.\n33. K podaniam žalobcu v 4. rade sa podaním doručeným na súd dňa 25. 04. 2022 vyjadril ďalší\núčastník v 1. rade ako stavebník. V podaní ďalší účastník 1 uviedol, že na rozdiel od žalobcu v 4. rade\nzastáva názor, že z rozhodnutia o dodatočnom povolení zmeny stavby nevyplývajú žiadne zásadné\nskutočnosti, ktoré by mali vplyv alebo by boli spôsobilé zmeniť prvostupňové rozhodnutie o stavebnom\npovolení. Ďalší účastník 1 poukázal na to, že a) zmenou stavby sa nemení vonkajší rozmer stavby,\n\niba jej vnútorná dispozícia jednotlivých bytov, b) oplotenie, retenčná a požiarna nádrž nie sú vôbec\npredmetom napadnutého rozhodnutia, c) inštalácia parkovacích miest sa nedotýka práv žalobcu v 4.\nrade, d) že projekt protipožiarnej ochrany je súčasťou prvostupňového rozhodnutia a bol odsúhlasený\nprvostupňovým rozhodnutím. Tvrdenia žalobcu v 4. rade ďalší účastník považoval za domnienky, pretože\ndôvodom zmeny stavby pred dokončením sú najmä požiadavky jeho klientov, ako aj zmeny technológií\nmateriálov, ktoré sa udiali v období od vydania územného rozhodnutia k stave v roku 2004. Návrh na\npriznanie odkladného účinku navrhol ďalší účastník zamietnuť.\n34. K podaniam žalobcu v 4. rade sa vyjadril aj ďalší účastník v 2.. rade podaním doručeným dňa 28. 04.\n2022. Ďalší účastník žiadal návrh na priznanie odkladného účinku zamietnuť, pretože z podania žalobcu\nv 4. rade nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by priznanie odkladného účinku odôvodňovali.\n35. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/16/2020-294 zo dňa 20. 05. 2022 bol návrh žalobcu\nv 4. rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnutý.\nVIII.\nRelevantná právna úprava\n36. Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo\nže má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom\npožadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy\npreukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred\nvydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po\nprávoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.\n37. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým\norgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.\nSúčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa\nna ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní\nalebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného\nkonania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.\n38. Podľa § 61 ods. 6 stavebného zákona stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo.\nTieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje\nnámietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší\nčas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo\npredĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska\nním sledovaných záujmov súhlasí.\n39. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma\nnajmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo\npodmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných\nzáujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá\nvšeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými\npredpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné\nvybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d)\nči bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude\nuskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným\ndozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní,\nstavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového\nkonania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,\nfunkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,\nvysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie\na automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.\n40. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné\npodmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad\nzabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby,\n\nkomplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných\npredpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým\nvylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.\n41. Podľa § 66 ods. 3 stavebného zákona záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí,\nprípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so\nstavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,\nc) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou\nschopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v\nzáväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami,\nprípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na\nnapojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje\nsvojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, h) povinnosť oznámiť začatie stavby.\n42. Podľa § 69 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa\noznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní;\ntieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy,\nktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie.\n43. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n44. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v\nspojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie\na) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo\ndohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej\nzmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo\nvyplývajúce z iných právnych predpisov, d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej\nzmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.\n45. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n46. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nIX.\nPosúdenie veci správnym súdom\n47. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd\nv Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach\nz Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym\nsúdom v Bratislave (ďalej len „správny súd“) je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/16/2020,\nktorá bola pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/16/2020. V súlade s\nplatným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a\nprogramových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do\nsenátu 5S správneho súdu.\n48. Uznesením správneho súdu č. k. BA-2S/16/2020-379 zo dňa 03. 04. 2025 správny súd rozhodol\no pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami po pôvodnom žalobcovi 1, a to s A. A. B., nar. XX. XX.\nXXXX, bytom C. XXX/XX, D. a s E. F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, D., ktorí sú aktuálne\nv postavení žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade.\n\n49. Podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení účinnom od\n01.04.2024 v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný\nporiadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli od 01.04.2024 kompetencie na úsekoch\núzemného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné\nplánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, s ktorým správny súd ďalej konal podľa § 180 ods. 3 SSP\nako so žalovaným orgánom verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť od pôvodného\nžalovaného.\n50. Za účelom prejednania žaloby správny súd nariadil na deň 05. 06. 2025 pojednávanie, na ktoré sa\ndostavil žalobca v 2. rade, zástupca žalobcu v 4. rade a zástupcovia ďalšieho účastníka v 1. a 2. rade.\nSprávny súd po vykonanom pojednávaní rozhodol v ten istý deň o správnej žalobe vyhlásením rozsudku.\n51. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a\npodľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rámci žalobných bodov, vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloby žalobcov 1 a žalobcu v 4. rade\nsú dôvodné.\n52. Ťažiskom žalobnej argumentácie žalobcov (v súčasnosti žalobcovia v 1. a 2. rade, žalobca v 3.\nrade a žalobca v 4. rade) bolo, že pôvodný žalovaný sa jednotlivo nevysporiadal s ich námietkami,\nktoré žalobcovia 1 a žalobca v 4. rade vzniesli v rámci administratívneho ako aj odvolacieho konania.\nŽalobcovia tiež namietali nesprávnu a účelovú aplikáciu zásady koncentrácie v územnom konaní zo\nstrany prvostupňového a pôvodného žalovaného, ktoré podali včas a s ktorými sa mali tieto orgány\nvysporiadať.\n53. Správny súd preskúmaním administratívneho spisu zistil, že podľa zápisnice z ústneho pojednávania\na miestneho zisťovania (§ 61 ods. 1 stavebného zákona) dňa 19. 07. 2018 vzniesli žalobcovia 1 a žalobca\nv 4. rade námietky v písomnej forme, ktoré boli ako prílohy č. 1 až č. 3 súčasťou tejto zápisnice (ďalej len\n„námietky žalobcov v správnom konaní“). Ich preskúmaním správny súd zistil, že námietky smerovali\nvoči totožným sporným skutočnostiam, ako boli uvedené v rámci žaloby 1 a žaloby 2.\n54. Rovnaké námietky zahrnuli žalobcovia 1 a žalobca v 4. rade (ďalej v texte len ako „žalobcovia“) aj do\nsvojich odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. V rámci žalobných bodov správny súd identifikoval,\nže napadnuté rozhodnutie nedalo na viaceré námietky žalobcov 1 a žalobcu v 4 rade, ktoré správny súd\nuvedie v nasledovných odsekoch, žiadne, resp. dostatočne konkrétne odpovede.\n55. V rámci žalobnej argumentácie žalobcovia poukázali na prekročený koeficient zastavanosti a podielu\nzelene s prihliadnutím na územný plán zóny Machnáč, kedy nebolo podľa nich možné pri skúmaní\nsplnenia regulatívov územného plánu zóny prihliadať na pozemky, ktoré tvorili predmet nájomnej zmluvy.\nTúto námietku uviedli žalobcovia už vo svojich námietkach v správnom konaní (č. 12 str. 4; str. 5-6, bod\n6). Správny súd preskúmaním odôvodnenia prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia zistil, že\nna túto žalobnú a ani odvolaciu námietku nedali orgány verejnej správy žalobcom žiadnu odpoveď.\n56. Žalobcovia namietali nevysporiadanie sa s námietkami týkajúcimi sa prekročenia povoleného\nindexu zastavanosti, kedy žalobkyne citujúc normu STN 73 4055 ohľadne definície zastavanej plochy\nnadzemnej časti stavby konštatovali, že došlo k zastavaniu plochy nad hodnotu povolenú územným\nrozhodnutím. Táto námietka bola vznesená v námietkach žalobcov v správnom konaní (body 1-2, str. 2;\nbod 6 , str. 5). Na túto námietku pôvodný žalovaný odpovedal argumentáciou, že účastníci aplikujú novú\ndefiníciu zastavanosti plochy, ktorá nebola pôvodne zahrnutá do územného plánu zóny Machnáč a ani do\núzemného plánu zóny mesta. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje nezrozumiteľnosť argumentácie\npôvodného žalovaného, keďže žalobcovia upriamovali pozornosť na prekročenie konkrétnych hodnôt\nuvedených v projektovej dokumentácii (2654, 91 m2) oproti územného plánu Machnáč (2000 m2).\nZ argumentácie pôvodného žalovaného nevyplýva žiadny záver, resp. odpoveď na skutočnosť, či došlo\nalebo nedošlo k prekročeniu zastavanosti plochy. Posudzovanie súladu dokumentácie so zastavovacími\npodmienkami bol stavebný úrad povinný skúmať podľa § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona a preto\nišlo o relevantnú námietku žalobcov, ktorá nebola dostatočne zodpovedaná. Pre úplnosť správny súd\n\nlen dodáva, že žalobcovia namietali nedodržanie aj zastavanosti 5. ustúpeného podlažia, voči čomu sa\npôvodný žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril.\n57. Žalobcovia ďalej prezentovali pomerne rozsiahlu námietku týkajúcu sa počtu a rozmeru parkovacích\nmiest v porovnaní s územným rozhodnutím, kedy argumentovali nedodržaním splnenia STN,\npovoleného sklonu rámp a celkovo jeho umiestnenia. Táto námietka bola vznesená v námietkach\nžalobcov v správnom konaní (body 13, str. 5; bod 7, str. 6). Pôvodný žalovaný k tejto námietke\nv napadnutom rozhodnutí odkázal na § 46 stavebného zákona, kedy za vypracovanie projektovej\ndokumentácie a za jej realizovateľnosť zodpovedá projektant. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona\nje stavebný úrad povinný rozhodnúť o námietkach účastníkov konania. Z tohto ustanovenia pre danú\nvec vyplýva, že stavebný úrad (príp. odvolací orgán) má povinnosť o námietkach nielen rozhodnúť,\nale dať účastníkovi aj zrozumiteľnú odpoveď s uvedením, na základe akých dôvodov bolo takéto\nrozhodnutie založené. Pokiaľ žalovaný na konkrétnu argumentáciu žalobcov odpovie len tým, že odkáže\nna existenciu projektovej dokumentácie, nejedná sa o preskúmateľné odôvodnenie námietky voči\nžalobcom. Súd preto dospel k záveru, že ani táto námietka nebola zo strany pôvodného žalovaného\nzodpovedaná.\n58. Ďalšia námietka žalobkýň spočívala v ich tvrdeniach o nepredložení potrebných dokladov\nvyžadovaných územným rozhodnutím, ako napr. hlukovej štúdie, riešenia protipožiarnej bezpečnosti,\nznaleckých posudkov, dokladov a projektovej dokumentácie. Táto námietka bola tiež vznesená\nv námietkach žalobcov v správnom konaní (bod 14, str. 5; bod 2, str. 3). Pôvodný žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí na str. 11 na žalobcami konkretizované dokumenty uviedol, že v rámci konania došlo vo\nväčšine prípadov týchto dokladov k ich aktualizácii s uvedením dátumu ich vyhotovenia. Správny súd\nnepovažoval takéto odôvodnenie za spĺňajúce požiadavky § 47 ods. 3 správneho poriadku. Pokiaľ\npôvodný žalovaný chcel relevantným spôsobom zodpovedať námietky žalobcov, jeho úlohou bolo\nnapr. uviesť, či došlo alebo nedošlo k predloženiu hlukovej štúdie a aké závery z nej v stručnosti\nvyplývajú, či bola alebo nebola zabezpečená protipožiarna bezpečnosť, či boli alebo neboli zabezpečené\nnamietané odborné posudky, aké závery z nich vyplývali a pod. Správny súd na druhej strane dodáva,\nže ak by pôvodný žalovaný alebo prvostupňový orgán vyhodnotil, že požadované doklady, vyjadrenia\na stanoviská sú nadbytočné, príp. nerelevantné, bolo by potrebné prezentovať úvahy a dôvody, na\nzáklade ktorých takéto závery prijal. Na správne vysporiadanie sa s námietkami žalobcov nepostačuje\nlen stručne poukázať na doručenie aktualizovaných stanovísk. Ustanovenie § 62 ods. 1 stavebného\nzákona ukladá pre stavebný úrad povinnosť vo fáze pred vydaním stavebného povolenia preskúmať\nsúlad dokumentácie s územným plánom, súlad dokumentácie s verejným záujmom, podmienky\nzabezpečenia technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie stavby.\nZ takéhoto prieskumu musia preto vyplývať presvedčivé dôvody pre účastníkov konania, ktorých sa\nsamotná realizácia stavby bezprostredne dotýka. Správny súd bol preto nútený konštatovať, že dôvody,\nktoré žalovaný uviedol v kontexte predmetných námietok žalobcov, neboli postačujúce.\n59. Žalobnej námietke žalobcov, ktorou namietali nesprávnu a účelovú aplikáciu zásady koncentrácie\nv územnom konaní, kedy sa podľa nich pôvodný žalovaný nevysporiadal s námietkami týkajúcimi\nsa súladu vypracovanej projektovej dokumentácie s územným plánom zóny a s ochranou verejných\nzáujmov, správny súd vyslovuje dôvodnosť. Ako uviedol už v predchádzajúcom bode č. 58 tohto\nrozsudku, povinnosťou stavebného úradu bolo v rámci stavebného konania, teda pred vydaním\nstavebného povolenia, preskúmať súlad dokumentácie so zastavovacími podmienkami určenými\núzemným rozhodnutím a tiež súladom dokumentácie s verejným záujmom. Aj z judikatúry Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok pod sp. zn. 5Sžp/9/2013 zo dňa 30. 04. 2014, ako aj rozsudok\nsp. zn. 10Sžk/29/2018 zo dňa 30. 01. 2019, body 30. a 31.), vyplýva, že rozhodnutie o umiestnení\nstavby nemôže spôsobiť bezprostredné porušenie vlastníckeho práva, keďže len vytvára možnosť pre\nvydanie ďalšieho rozhodnutia v stavebnom konaní, ktoré sa už svojimi účinkami vlastníkov pozemkov\nalebo stavieb môže dotknúť. Otázka ochrany práv a oprávnených záujmov vlastníkov okolitých rodinných\ndomov sa preto má riešiť v samostatnom následnom stavebnom konaní. V kontexte týchto námietok\nsprávny súd preto identifikoval, že pôvodný žalovaný bez vyhodnotenia každej jednotlivej námietky ich\nspojil do súboru námietok, ktoré mali byť uplatnené v územnom konaní (str. 12) a na ich vecnú podstatu\nnedal žalobcom konkrétnu, alebo nedostatočnú odpoveď.\n60. Pokiaľ námietky žalobcov boli podané včas, nie je z argumentácie pôvodného žalovaného zrejmé,\nprečo ich podľa obsahu považoval za také, ktoré mali byť vznesené v územnom konaní.\n\n61. Správny súd pristúpil tiež k vyhodnoteniu žalobnej námietky týkajúcej sa neúčinnosti nájomnej\nzmluvy z dôvodu jej nezverejnenia v Centrálnom registri zmlúv, čím nedošlo zo strany ďalšieho\núčastníka v 1. rade k preukázaniu užívacieho práva k pozemku, na ktorom má byť stavba postavená.\nZ administratívneho spisu správny súd zistil, že stavebník (ďalší účastník v 1. rade) predložil v súvislosti\ns podanou žiadosťou o vydanie stavebného povolenia nájomnú zmluvu, uzatvorenú medzi ním a ďalším\núčastníkom v 2. rade. Predmetom nájomnej zmluvy bolo prenechanie špecifikovaných pozemkov, ako\nplochy bezprostredne dotknutej výstavbou bytového domu, vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania\nv 2. rade za odplatu ďalšiemu účastníkovi v 1. rade ako stavebníkovi. Ustanovenie § 58 ods. 2\nstavebného zákona vo všeobecnosti ukladá povinnosť stavebníkovi preukázať vlastníctvo k danému\npozemku alebo preukázať k nemu iné právo, napr. nájomný vzťah, ako je tomu v posudzovanom prípade.\n62. Z predmetnej nájomnej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená na dobu neurčitú a jej účelom je užívanie\npozemkov bezprostredne susediacich so stavbou. Stavebný zákon v § 139 ods. 1 písm. a) ustanovuje,\nže iným užívacím právom k pozemku sa rozumie aj jeho užívanie na základe nájomnej zmluvy. Túto\npovinnosť si ďalší účastník v 1. rade ako stavebník splnil predložením nájomnej zmluvy, keďže nebolo\nsporné, či zmluva bola uzatvorená a či sa užívacie právo sa týkalo susediacich pozemkov stavby. Pokiaľ\nide o námietky žalobcov, ktoré sa týkali účinnosti nájomnej zmluvy, súd prijal záver, že otázky účinnosti\nzmluvy v rámci stavebného konania neboli oprávnené orgány verejnej správy skúmať, pretože tieto\notázky patria do právomoci všeobecného súdnictva, keďže tieto posudzujú platnosť právnych úkonov,\nresp. rozhodujú, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku). Pokiaľ by\nsa žalobcovia domáhali súdneho prieskumu nájomnej zmluvy, došlo by k nastoleniu predbežnej otázky\nv rámci stavebného konania. Obdobne je možné uviesť, že pokiaľ je nanajvýš zrejmé, že predložená\nzmluva preukazuje užívacie právo k pozemku, stavebný úrad podľa ustanovení stavebného poriadku\nnedisponoval právomocou posudzovať otázky uplatnenia práv na výpoveď zmluvných strán, príp. výšku\nnájomného za prenechané pozemky ďalšiemu účastníkovi v 2. rade. Stavebný zákon neustanovuje\npresné podmienky zmluvného vzťahu, za akých u účastníka dôjde k preukázaniu užívacieho práva\nk pozemku, príp. ako dlho má takýto nájomný vzťah trvať. Správny súd sa preto stotožnil s právnym\nposúdením pôvodného žalovaného, kedy konštatoval preukázanie iného práva k pozemku zo strany\nďalšieho účastníka v 1. rade. Žalobnú námietku ohľadne nepreukázania užívacieho práva k pozemku\nďalším účastníkom v 1. rade preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n63. V súvislosti so žalobnou námietkou žalobcov, ktorí namietali neinformovanie účastníkov konania\nprvostupňovým orgánom o dopĺňaní projektovej dokumentácie, správny súd uvádza, že prvostupňový\norgán listom zo dňa 16. 01. 2019, ktorý bol doručovaný účastníkom konania, oznámil doplnenie\ndokumentácie, stanovísk, posudkov a geometrického plánu stavebníkom. Na tento účel vyzval\núčastníkov ako aj dotknuté orgány na vyjadrenie sa v lehote 7 pracovných dní. Možnosť vyjadriť sa\nvyužil pôvodný žalobca v 1. rade (vyjadrenie zo dňa 14. 02. 2019) a žalobca v 4. rade (vyjadrenie zo\ndňa 30. 01. 2019). Správny súd preto neprisvedčil žalobnej argumentácii žalobcov o závažnom porušení\nich procesných práv.\n64. Správny súd preskúmal nakoniec aj žalobnú námietku ohľadne vypustenia\nvýroku\nč. I prvostupňového rozhodnutia. Z odôvodnenia pôvodného žalovaného vyplýva, že bolo vyhovené\nodvolacej námietkam žalobcov, ktoré sa týkali neprípustnosti doplnenia územného rozhodnutia\na spojenia územného konania s povolením stavby. V odôvodnení rozhodnutia na str. 9 uviedol, že\nvzhľadom na nesplnenie podmienok uvedených v § 41 stavebného zákona nebolo možné spojiť územné\nkonanie s konaním o povolení stavby. Nie je preto dôvodná námietka žalobcov, že pôvodný žalovaný sa\nk tejto konkrétnej námietke nevyjadril. Pokiaľ ide o ďalšiu žalobnú námietku žalobcov, že bez územného\nrozhodnutia tých stavieb, ktoré boli vypustené I. výrokom napadnutého rozhodnutia, nie je možné povoliť\nstavbu pôvodný žalovaný uviedol, že konanie o povolení dopravnej stavby je samostatné a rovnocenné\nkonanie s konaním o povolení hlavnej stavby a žiadne ustanovenie zákona neukladá, ktoré konanie\nmá byť ukončené skôr. Týmto pôvodný žalovaný podľa správneho súdu vyslovil nepodmienenosť\npovolenia stavby a dopravných stavieb. Voči tomuto záveru žalobcovia nepredniesli žiadnu relevantnú\nargumentáciu a preto správny súd rešpektujúc zásadu viazanosti žalobnými bodmi prijal záver, že\nnámietky tohto druhu sú nedôvodné.\n65. Na základe uvedených skutočností preto správny súd vyslovuje dôvodnosť žalobnej námietky\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, na základe ktorej bolo potrebné napadnuté rozhodnutie\n\nzrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP a vrátiť vec žalovanému, ako orgánu\nverejnej správy, na ďalšie konanie.\n66. V ďalšom konaní žalovaný zohľadní závery uvedené v tomto rozsudku, kedy opätovne preskúma\npodané odvolania žalobcov (bod 6 rozsudku) a poskytne presvedčivé odôvodnenie na sporné otázky,\nktoré správny súd posúdil ako nedostatočne odôvodnené, resp. ako sporné otázky, ktoré neboli\nodôvodnené vôbec. Správny súd len opätovne pripomína, že v rámci stavebného konania je potrebné\nkomplexne posúdiť všetky podmienky, ktoré uvádza § 61 ods. 1 Stavebného zákona.\n67. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, kedy úspešným žalobcom\npriznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\n68. Ďalším účastníkom konania súd náhradu trov konania podľa § 169 SSP nepriznal z dôvodu, že im\nneboli uložené také povinnosti, na základe ktorých by bolo dôvodné im priznať právo na náhradu trov\nkonania. Uložená povinnosť sa vyjadriť k žalobe nie je dôvodom na priznanie práva na náhradu trov\nkonania (obdobne aj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Svk/1/2025\nzo dňa 26. 02. 2025, body 6 a 7).\n69. Rozsudok prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu\n(§ 439 ods. 3 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}