Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/255/2019 z 27. 3. 2025 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. marca 2025, sp. zn. BA-2S/255/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201763.4 Správny súd v Bratislave | BA-2S/255/2019 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201763.4 | 2025-03-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z., SSP, § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df9b045a-b82c-4ca1-b9ba-2452c8aca6a7 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201763.4 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-2S/255/2019 1019201763 27. 03. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201763.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LLM., a z členky a člena senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca), vo veci žalobcu: DEVELOP GROUP a. s., so sídlom Nobelova 34, 831 02 Bratislava, IČO: 44 174 764, zastúpenej: Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom Skautská 12, 949 01 Nitra, IČO: 36865966, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102303145/2019 zo dňa 07. 10. 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 101483120/2019 zo dňa 17.06.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) úrok z omeškania v sume 16 991,60 Eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie október 2014 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške. V odôvodnení prvostupňový orgán poukázal na žalobcom podané daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2014 dňa 25.11.2014. Priznaná daňová povinnosť predstavovala podľa prvostupňového orgánu sumu 28 319, 38 Eur, ktorá nebola uhradená, čoho následkom je vyrubenie úroku z omeškania za každý deň omeškania s platbou, až do dňa platby vrátane, avšak najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Prvostupňový orgán s odkazom na § 156 ods. 2 daňového poriadku použil pri výpočte úrokovej sadzby ročnú sadzbu 15 % , pričom za 1461 dní omeškania určil sumu úroku z omeškania pri zaokrúhlení na desiatky eurocentov nadol vo výške 16991,60 Eur. 2. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č. 102303145/2019 zo dňa 07.10.2019 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V rámci odvolacích námietok smerujúcich voči nesprávnemu výpočtu úrokov z omeškania žalovaný upriamil pozornosť na žalobcom podané daňové priznanie k DPH za predchádzajúce zdaňovacie obdobie september 2014 dňa 27.10.2014 s vlastnou daňovou povinnosťou v sume 2765,83 Eur. Týmto neuznal námietku žalobcu o nesprávne uskutočnenom započítaní tvrdeného nadmerného odpočtu za mesiac september 2014. Žalovaný následne konštatoval, že daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie október 2014 splatná 25.11.2014 nebola uhradená, čím došlo k vyrubeniu úroku z omeškania najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, a to ku dňu 25.11.2018 s výškou úrokovej sadzby tak, ako uviedol prvostupňový orgán. V súvislosti s odvolacími námietkami o nesprávnosti výpočtu úroku z omeškania žalovaný poukázal na zaslanú výzvu prvostupňového orgánu žalobcovi na predloženie dôkazov o tvrdeniach týkajúcich sa uskutočnených úhrad, ktoré ale neboli podľa žalovaného predložené. Žalovaný nesúhlasil tiež s tvrdeniami žalobcu o duplicitnom vyrubení úroku z omeškania, ktoré mal správca dane vyrubiť za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013. Žalovaný záverom konštatoval správnosť postupu prvostupňového orgánu, ktorý považoval v súlade s daňovým poriadkom a poukázal na skutočnosť, že žalovaný dlhuje na daniach ku dňu vydania rozhodnutia sumu vo výške 350 271,57 Eur. II. Žaloba 3. Včas podanou správnou žalobou pôvodne na Krajský súd v Bratislave dňa 20.12.2019 žalobca napadol rozhodnutie žalovaného, ktorého odôvodnenie považoval za nesprávne. V žalobnej argumentácii poukázal na svoju námietku vznesenú v odvolacom konaní týkajúcu sa nesprávneho zápočtu nadmerného odpočtu DPH, kedy dátumy úhrad uvedené v tabuľke výpočtu prvostupňového orgánu sa nezhodujú s dátumami, ktoré má sám žalobca k dispozícii. Túto námietku žalobca podľa vlastných vyjadrení smeroval nielen voči mesiacu september 2014, ktorý bol spomenutý v rozhodnutí žalovaného, ale aj voči predchádzajúcim kalendárnym obdobiam, za ktoré vznikli žalobcovi nároky na vrátenie dane, ktorá mu neboli vrátené. Týmto postupom podľa žalobcu žalovaný nedostatočne zisťoval skutkový stav veci. Zároveň žalobca namietal, že žalovaný sa nevyjadril k jeho tvrdeniam uvedených v odvolaní, že jeho iné platby (príp. nároky na vrátenie dane) boli použité na kompenzáciu jeho povinností na DPH. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na nečinnosť prvostupňového orgánu, ktorá sa týkala predloženia výpisu jeho saldokonta od roku 2010 až doposiaľ, čo považoval rovnako za nedostatočne zistený skutkový stav veci. 4. Ďalej žalobca namietal absenciu vyjadrenia a vykonania šetrenia žalovaného k jeho tvrdeniam v odvolaní, ktoré sa týkali duplicitného vyčíslenia sankčného úroku za rovnaké obdobie a ani k tomu, že tieto sú predmetom konania v rámci daňovej exekučnej výzvy, ktorá ako predmet posudzovania bola riešená na Najvyššom správnom súde SR sp. zn. 4Sžfk/5/2017. 5. Žalobca navrhol vykonať dôkazy, a to vyžiadaním si celého administratívneho spisu a vyžiadaním si Výpisu saldokonta žalobcu. 6. Žalobca v závere navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým orgánom zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Alternatívne žalobca navrhol, že ak by správny súd nezrušil uvedené rozhodnutia, tak aby uskutočnil postup podľa § 192 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a znížil výšku peňažného plnenia priznané rozhodnutím žalovaného z dôvodu jej neprimeranosti a likvidačnej povahy voči žalobcovi. III. Vyjadrenie k žalobe 7. K žalobe sa podaním doručeným na správny súd dňa 08.12.2020 vyjadril žalovaný, ktorý námietku žalobcu o nesprávnom výpočte úroku z omeškania považoval za nedôvodnú. Podľa žalovaného sa v napadnutom rozhodnutí žiadna tabuľka s dátumami úhrad nenachádza a sám žalobca ani na výzvu prvostupňového orgánu nepredložil žiadne dátumy úhrad, na ktoré sa sám odvoláva. Žalovaný tieto tvrdenia preto považoval za účelové, nakoľko preveril všetky platby žalobcu ako aj nadmerné odpočty, kedy nebolo zistené žiadne pochybenie prvostupňového orgánu. Námietku žalobcu o vyrubení duplicitného sankčného úroku za zdaňovacie obdobie október 2014 považoval rovnako za nedôvodnú, pretože vyrubenie duplicitného úroku vylučuje vnútorná elektronická evidencia žalovaného vedená na najvyššej úrovni. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že ak mal žalobca vedomosť o duplicitnom vyrubení sankcie za rovnaké zdaňovacie obdobie, mal možnosť v súlade s § 72 ods. 4 písm. d) daňového poriadku predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť svojho tvrdenia. Rovnako žalovaný uviedol, že žalobca by mal disponovať duplicitným rozhodnutím správcu dane, keďže povinnosti je možné uložiť len na základe rozhodnutia. Takéto rozhodnutie mohol žalobca predložiť, čo ale neurobil a urobiť ani nemohol, pretože takéto rozhodnutie podľa žalovaného neexistuje. 8. Za nedôvodnú považoval žalobca aj námietku ohľadne nezapočítania nadmerného odpočtu z predchádzajúceho obdobia na úhradu dane za zdaňovacie obdobie október 2014, pretože prvostupňový orgán neeviduje ku dňu 25.11.2014 žiadny nevrátený nadmerný odpočet, ktorý by sa mohol použiť na úhradu predmetnej dane. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014 podal daňové priznanie s nadmerným odpočtom v sume 3963,42 Eur a za nasledujúce zdaňovacie obdobie júl 2014 podal daňové priznanie s vlastnou daňovou povinnosťou v sume 32 899,56 Eur. Podľa žalovaného bol preto v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) nadmerný odpočet za jún 2014 odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie júl 2014. Tieto skutočnosti musia byť podľa žalovaného žalobcovi známe, keďže žalobca všetky oznámenia správcu dane o preúčtovaní nadmerných odpočtov prevzal, pričom žalovaný dodal, že ku dňu podania vyjadrenia žalobca dlhuje na daniach sumu 466 349,67 Eur. Podľa žalovaného je zákonnou podmienkou na vyrubenie sankčného úroku z omeškania nesplnenie si daňových povinností v ustanovenej lehote a nie zaslanie výpisu saldokonta od roku 2010 do roku 2020. 9. Žalovaný preto navrhol na základe uvedených skutočností žalobu zamietnuť. IV. Replika žalobcu 10. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 08.01.2021 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že predloženie saldokonta za všetky predchádzajúce a nasledujúce obdobia bolo odôvodnené aj vzhľadom na rozhodnutia žalovaného za predchádzajúce zdaniteľné obdobia, týkajúce sa dani z príjmov za rok 2013, z ktorých podľa žalobcu vyplývala disproporcia a neprehľadnosť vo vedení záznamov u správcu dane. Podľa žalobcu žalovaný odmieta vydať saldokonto ohľadne spôsobu započítania všetkých úhrad, ktoré sa vykonávali od roku 2010, o čo žalobca niekoľko krát žiadal. Výpis saldokonta podľa žalobcu preukáže skutkový právny stav, hmotnoprávnu situáciu, reálny stav plnenia daňových povinností a na jeho podklade môže žalobca následne argumentovať aj prípadné duplicity, ktoré sám uvádza v žalobe. Podľa žalobcu neobstojí poukazovanie žalovaného na § 70 zákona o DPH, pretože záznamy o dodaných tovaroch a službách neobsahujú skutočnosti akým spôsobom správca dane prijal a započítal jednotlivé platby na dane. Žalobcovi nebolo zrejmé, že ak žalovaný preveril duplicitu platieb, prečo nepredložil saldokonto, z ktorého by bolo zrejmé, či nedošlo ku chybám vo výpočtoch. Žalobca súčasne poukázal na porušenia základných zásad daňového poriadku, a to zásady postupu v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný vyrubuje sankčné úroky zasahujúce do majetku žalobcu, má podľa žalobcu dôkaznú povinnosť predložiť všetky dôkazné prostriedky o danej veci. Žalobca súčasne uviedol, že žalovaný sa ho pokúša dať do konkurzu, aby mu znemožnilo dostatočné sa brániť pred správnym súdom. Žalobca v ďalších tvrdeniach zotrval na svojej žalobnej argumentácii. 11. Žalovaný sa k replike žalobcu ďalej nevyjadril. V. Relevantná právna úprava 12. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 13. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. 14. Podľa § 13 ods. 3 daňového poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania. 15. Podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. 16. Podľa § 13 ods. 9 daňového poriadku ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. 17. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 18. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 19. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 20. Podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň,92) e) daň vybranú zrážkou,92) f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane.92) 21. Podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 22. Podľa § 192 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania rozsudkom znížiť výšku peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody, ktoré boli priznané napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy, ak to žalobca navrhol, a priznaná výška peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody je neprimeraná alebo voči žalobcovi likvidačná. VI. Posúdenie správnej žaloby 22. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave (ďalej len „správny súd“) je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/255/2019, ktorá bola pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/255/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu. 23. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 24. Podstata žalobnej argumentácie týkajúca sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a súčasne aj nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia spočívala v tvrdeniach o nesprávnom výpočte úrokov z omeškania z dôvodu nezapočítania nadmerného odpočtu z predchádzajúcich zdaniteľných období a v nepredložení výpisu saldokonta žalobcu. Za vady nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia považoval žalobca aj nevysporiadanie sa s tvrdeniami žalobcu ohľadne duplicitného vyčíslenia sankčného úroku v odvolacom konaní. 25. Za účelom prejednania žaloby správny súd nariadil na deň 27. 03. 2025 pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žiaden účastník konania. Správny súd preto po vykonanom pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania rozhodol o žalobe rozsudkom, ktorý bol v rovnaký deň podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu od 27.3.2025 do 11.4.2025. 26. Preskúmaním administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu namietal nesprávny výpočet úroku z omeškania z dôvodu nesúladu dátumov úhrad uvedených v tabuľke oproti dátumom, ktoré mal žalobca k dispozícii, pričom podľa žalobcu úhrady neobsahovali odôvodnenie, a to či išlo o úhrady bankovým prevodom, zápočtom alebo kompenzáciou. 27. Prvostupňové rozhodnutie bolo založené na konštatovaní, že sám žalobca v podanom daňovom priznaní uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 28 319,38 Eur, ktorá uhradená nebola a z ktorej následne prvostupňový orgán vypočítal sumu úroku z omeškania a zahrnul ho do tabuľky. Prvostupňový orgán ale v rámci tabuľky žiadne úhrady zo strany žalobcu neuvádzal. Z odvolania preto nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca namietal dátumy úhrad a rovnako nie je zrejmé, prečo namietal chýbajúce odôvodnenie týchto úhrad, keď úhrady tabuľka neobsahovala a prvostupňové rozhodnutie sa o nich nezmieňovalo. Zároveň žalobca neobjasnil svoje tvrdenie o tom aké úhrady má k dispozícii, ktoré chcel porovnať s prvostupňovým rozhodnutím. 28. Žalobca ďalej v odvolaní namietal pochybenie prvostupňového orgánu, keď nedošlo k započítaniu nadmerného odpočtu z predchádzajúceho obdobia. Žalobca nekonkretizoval, ktoré predchádzajúce obdobie má namysli a z ktorého mal potom prvostupňový orgán uskutočniť nesprávny zápočet. Žalobca okrem iného v odvolaní uviedol, že prvostupňový orgán zmenil týmto vlastnú daňovú povinnosť. Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, vlastnú daňovú povinnosť uviedol v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2014 sám žalobca. Nie je preto zrejmé, prečo žalobca namietal, že prvostupňový orgán zmenil daňovú povinnosť, keď prvostupňové rozhodnutie žiadnu zmenu daňovej povinnosti nekonštatovalo. V tejto súvislosti žalobca ďalej uvádzal, že čiastky nadmerného odpočtu mali byť použité na prípadnú kompenzáciu daňového nedoplatku, pričom nekonkretizoval, či má namysli úhradu vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie október 2014 alebo vyrubeného úroku z omeškania za neuhradenie tejto daňovej povinnosti. Navyše sám žalobca vyslovil polemiku, že čiastky nadmerných odpočtov mohli byť použité na kompenzáciu nedoplatkov z obdobia, ktoré žalobca bližšie nekonkretizoval. 29. Žalobca na záver svojho odvolania dodal, že prvostupňový orgán už od neho v minulosti vymáhal sankčný úrok za zdaňovacie obdobie október 2014 na základe rozhodnutia, čím podľa neho dochádza k duplicitnému vyčísleniu sankčného úroku za rovnaké obdobie. Žalobca ale bližšie neuviedol, akým konkrétnym rozhodnutím a z akého dňa mal byť tento sankčný úrok v minulosti prvostupňovým orgánom vymáhaný. 30. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že po podaní uvedeného odvolania prvostupňový orgán postupom podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku, výzvou č. 101910621/2019 zo dňa 09.08.2019 (ďalej len „výzva“), vyzval žalobcu na jeho doplnenie v súlade s § 72 ods. 4 písm. d) daňového poriadku o rozpor s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi, ktoré preukazujú nesprávnosť a nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, pretože eviduje podané daňové priznanie žalobcom za september 2014 zo dňa s vlastnou daňovou povinnosťou a ak vznikol nadmerný odpočet, žiadal doložiť kópiu takéhoto daňového priznania a dôkaz o jeho podaní na pošte alebo na daňovom úrade. 31. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval podaním zo dňa 15.09.2019, v ktorom poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bez jeho bližšieho označenia, z ktorého podľa názoru žalobcu vyplývali závery o tom, že finančný orgán nemôže ignorovať jeho žiadosť podľa § 87 ods. 3 daňového poriadku vyžadovaním ďalších dokladov, ak žiadosť považuje za neúplnú. Dodal tiež, že prvostupňový orgán pochybil, keď nezapočítal všetky jeho pohľadávky voči štátnym organizáciám a následne vydal prvostupňové rozhodnutie. V tomto podaní prvýkrát žalobca žiadal o doručenie prehľadu platieb a ich priradenie k jednotlivým platbám daňového subjektu a to od roku 2010, tzv. saldokonto daňového subjektu. 32. Na základe popísanej genézy priebehu odvolacieho konania správny súd vyhodnotil aj jednotlivé žalobné námietky. 33. Správny súd považuje žalobnú námietku o nevyjadrení sa žalovaného ku použitiu žalobcových platieb / nárokov na vrátenie dane na kompenzáciu jeho povinností na DPH za nedôvodnú. Predmetom prieskumu v tomto konaní je vyrubenie úroku z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014. Zmena daňovej povinnosti nebola konštatovaná ani v prvostupňovom a ani v napadnutom rozhodnutí. O zmene daňovej povinnosti sa zmienil žalobca v podanom odvolaní, pričom doposiaľ sám nevysvetlil, akú zmenu vlastnej daňovej povinnosti mal namysli, keď vlastnú daňovú povinnosť sám uviedol v rámci podaného daňového priznania za zdaňovacie obdobie október 2014. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal na zákonnom predpokladaný postup podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH pre prípad, keď by si daňový subjekt chcel započítať nadmerný odpočet za predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období. 34. Správny súd konštatuje, že žalobca bol vyzvaný v rámci administratívneho konania na preukázanie svojich tvrdení o existencii nadmerného odpočtu za predchádzajúce zdaniteľné obdobie. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku bol žalobca povinný preukázať skutočnosti, na ktoré bol správcom dane vyzvaný (tzv. povinnosť dôkazného bremena). Žalobca v rámci odpovede na výzvu nepredložil žiadne dôkazy a ani neuviedol žiadne bližšie skutkové okolnosti. Iba namietal, že správca dane nemôže ignorovať žiadosti daňového subjektu podľa § 87 ods. 3 daňového poriadku a dožadovať sa ďalších a ďalších dokladov. Takúto odpoveď bolo potrebné zo strany správneho súdu vyhodnotiť ako účelovú s cieľom zastrieť vlastnú dôkaznú núdzu. Ak preto žalobca nešpecifikoval a nepreukázal konkrétne skutočnosti, na ktoré bol prvostupňovým orgánom vyzvaný, je nutné prijať záver o tom, že žalobca v danej otázke neuniesol dôkazné bremeno. 35. Námietku, ktorá sa týkala tvrdenej neprehľadnosti vo vzájomnom vysporiadaní, žalobca bližšie neobjasnil. V podanom odvolaní sám žalobca uvádzal, že disponuje dátumami úhrad daňovej povinnosti, ktoré sa nezhodujú s dátumami uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí. V tomto kontexte správny súd pripomína, že prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo žiadny zoznam úhrad, keďže v odôvodnení bolo konštatované, že žalobca svoju daňovú povinnosť neuhradil a ako správne poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, takéto platby sám žalobca nepreukázal. 36. Námietku o nevyjadrení sa žalovaného k duplicitnému vyčísleniu sankčného úroku považoval správny súd tiež za nedôvodnú. Najskôr je potrebné uviesť, že sám žalobca vo svojom odvolaní nešpecifikoval rozhodnutie, na podklade ktorého malo byť vykonávané vymáhanie sankčných úrokov. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že v danej veci išlo o vymáhanie úrokov z omeškania za nezaplatenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013. Je preto zrejmé, že uvedené konanie nemalo žiadnu skutkovú a ani právnu spojitosť s konaním, ktoré tvorí predmet súčasného súdneho prieskumu. 37. Správny súd sa tiež zaoberal žalobnou námietkou ohľadne nevyjadrenia sa žalovaného k požiadavke žalobcu na predloženie jeho saldokonta od roku 2010 až do podania žaloby. Ako už bolo v rozsudku uvedené, požiadavku na doručenie saldokonta žalobca nadniesol v podaní, ktorým žalobca reagoval na výzvu prvostupňového orgánu na doplnenie odvolania. Správny súd vyhodnotil túto námietku ako neopodstatnenú, keďže žalobca sa dožadoval odpovede na otázku, ktorá s posudzovanou vecou nesúvisí. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca v daňovom priznaní uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 28 319,38 Eur, ktorá nebola uhradená a na základe ktorej došlo k vyrubeniu úroku z omeškania. Žalobca počas administratívneho konania v žiadnom svojom podaní explicitne netvrdil, že vlastnú daňovú povinnosť za október 2014 v celosti uhradil. Tvrdil len, že spochybňuje úhrady uvedené v tabuľke prvostupňového rozhodnutia voči úhradám, ktoré má on k dispozícii. Tieto tvrdenia uviedol napriek tomu, že prvostupňové rozhodnutie v tabuľke výpočtu úrokov z omeškania žiadne čiastkové úhrady neobsahovalo. Žalobcom nadnesené pochybnosti o nesprávnom výpočte úrokov z omeškania z dôvodu úhrad daňovej povinnosti, ktoré mal mať žalobca podľa svojich tvrdení k dispozícii, sa snažil prvostupňový orgán odstrániť predmetnou výzvou na preukázanie žalobcom tvrdených pochybností. Žalobca v odpovedi na výzvu žiadne dôkazy nepredložil, tvrdenia ďalej nešpecifikoval, pričom len predložil ďalšiu požiadavku na doručenie saldokonta. Je preto zrejmé, že uvedenou odpoveďou nedošlo k odstráneniu nedostatkov podaného odvolania žalobcom a preto túto odpoveď bolo potrebné považovať v súlade s § 13 ods. 9 daňového poriadku za nepodanú. Žalovaný preto nebol povinný sa osobitne zaoberať všeobecnou požiadavkou na doručenie saldokonta, keďže povinnosť tvrdiť a preukazovať (§ 24 ods. 1 daňového poriadku) bola aj po odpovedi na výzvu stále na strane žalobcu. 38. Správny súd s poukazom na § 120 písm. a) SSP nevykonal návrh na vykonanie dokazovania vyžiadaním si výpisu saldokonta žalobcu, keďže vzhľadom na obsah administratívneho spisu a odôvodnenie rozhodnutia z neho vychádzajúce to nepovažoval za nevyhnutné vo veci. 39. Správny súd vyhodnotením administratívneho konania, preskúmaním záverov napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia konštatuje, že žiadna zo žalobných námietok nebola spôsobilá vysloviť dôvodnosť podanej správnej žaloby. Je preto nutné konštatovať, že orgány verejnej správy náležite zistili skutkový stav veci a na jeho základe vydali rozhodnutia, v ktorých zreteľne a v logickej nadväznosti uviedli dôvody pre vyrubenie úroku z omeškania, kedy poukázali na neuhradenie sumy vlastnej daňovej povinnosti. 40. Na záver správny súd dodáva, že nezistil žiadne dôvody na aplikáciu peňažnej moderácie podľa ustanovení § 192 SSP, keďže správny súd jednak dokazovanie vo veci nevykonával a vyrubenie úroku z omeškania bolo uskutočnené na základe zákonnom stanoveného výpočtu pevnou sumou, ktorú nie je možné v tomto prípade znížiť v rámci zákonom predpokladaného rozpätia. Zároveň je potrebné zo strany správneho súdu dodať, že konanie podľa § 192 SSP je návrhové a v plnej dispozícii žalobcu. Žalobca sám nenavrhol konkrétnu sumu, na ktorú žiadal výšku úrokov z omeškania znížiť a neuviedol bližšie tvrdenia a ani dôkazy o likvidačnej povahe vyrubenej sumy zasahujúcej jeho podnikanie. 41. Na základe uvedených skutočností preto správny súd rozhodol postupom podľa § 190 SSP tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. 42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, kedy úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže nezistil dôvody na to, aby bolo možné náhradu trov konania od žalobcu požadovať. 43. Rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.