{"guid": "8bfc84f8-3ebf-4182-b833-0ac47d70ae41:df9b045a-b82c-4ca1-b9ba-2452c8aca6a7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201763.4", "spisova_znacka": "BA-2S/255/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/255/2019 z 27. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. marca 2025, sp. zn. BA-2S/255/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201763.4", "identifikacne_cislo": "1019201763", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-79"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-156", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-79"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/df9b045a-b82c-4ca1-b9ba-2452c8aca6a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201763.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201763.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201763.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/255/2019\n1019201763\n27. 03. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201763.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLLM., a z členky a člena senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca),\nvo veci žalobcu: DEVELOP GROUP a. s., so sídlom Nobelova 34, 831 02 Bratislava, IČO: 44 174 764,\nzastúpenej: Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom Skautská 12, 949 01 Nitra, IČO: 36865966, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO:\n42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102303145/2019 zo dňa 07. 10. 2019,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 101483120/2019 zo dňa\n17.06.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) úrok z omeškania v sume 16 991,60 Eur\nza nezaplatenie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vyrubenej podaním daňového priznania\nza zdaňovacie obdobie október 2014 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške. V odôvodnení\nprvostupňový orgán poukázal na žalobcom podané daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (ďalej len\n„DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2014 dňa 25.11.2014. Priznaná daňová povinnosť predstavovala\npodľa prvostupňového orgánu sumu 28 319, 38 Eur, ktorá nebola uhradená, čoho následkom je\nvyrubenie úroku z omeškania za každý deň omeškania s platbou, až do dňa platby vrátane, avšak\nnajdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Prvostupňový orgán s odkazom na § 156 ods. 2 daňového\nporiadku použil pri výpočte úrokovej sadzby ročnú sadzbu 15 % , pričom za 1461 dní omeškania určil\nsumu úroku z omeškania pri zaokrúhlení na desiatky eurocentov nadol vo výške 16991,60 Eur.\n2. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č. 102303145/2019 zo dňa\n07.10.2019 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V rámci odvolacích námietok smerujúcich voči\nnesprávnemu výpočtu úrokov z omeškania žalovaný upriamil pozornosť na žalobcom podané\ndaňové priznanie k DPH za predchádzajúce zdaňovacie obdobie september 2014 dňa 27.10.2014\ns vlastnou daňovou povinnosťou v sume 2765,83 Eur. Týmto neuznal námietku žalobcu o nesprávne\nuskutočnenom započítaní tvrdeného nadmerného odpočtu za mesiac september 2014. Žalovaný\nnásledne konštatoval, že daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie október 2014 splatná 25.11.2014\n\nnebola uhradená, čím došlo k vyrubeniu úroku z omeškania najdlhšie za štyri roky omeškania\ns platbou, a to ku dňu 25.11.2018 s výškou úrokovej sadzby tak, ako uviedol prvostupňový orgán.\nV súvislosti s odvolacími námietkami o nesprávnosti výpočtu úroku z omeškania žalovaný poukázal\nna zaslanú výzvu prvostupňového orgánu žalobcovi na predloženie dôkazov o tvrdeniach týkajúcich\nsa uskutočnených úhrad, ktoré ale neboli podľa žalovaného predložené. Žalovaný nesúhlasil tiež\ns tvrdeniami žalobcu o duplicitnom vyrubení úroku z omeškania, ktoré mal správca dane vyrubiť za\nnezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013. Žalovaný záverom\nkonštatoval správnosť postupu prvostupňového orgánu, ktorý považoval v súlade s daňovým poriadkom\na poukázal na skutočnosť, že žalovaný dlhuje na daniach ku dňu vydania rozhodnutia sumu vo výške\n350 271,57 Eur.\nII.\nŽaloba\n3. Včas podanou správnou žalobou pôvodne na Krajský súd v Bratislave dňa 20.12.2019\nžalobca napadol rozhodnutie žalovaného, ktorého odôvodnenie považoval za nesprávne. V žalobnej\nargumentácii poukázal na svoju námietku vznesenú v odvolacom konaní týkajúcu sa nesprávneho\nzápočtu nadmerného odpočtu DPH, kedy dátumy úhrad uvedené v tabuľke výpočtu prvostupňového\norgánu sa nezhodujú s dátumami, ktoré má sám žalobca k dispozícii. Túto námietku žalobca podľa\nvlastných vyjadrení smeroval nielen voči mesiacu september 2014, ktorý bol spomenutý v rozhodnutí\nžalovaného, ale aj voči predchádzajúcim kalendárnym obdobiam, za ktoré vznikli žalobcovi nároky na\nvrátenie dane, ktorá mu neboli vrátené. Týmto postupom podľa žalobcu žalovaný nedostatočne zisťoval\nskutkový stav veci. Zároveň žalobca namietal, že žalovaný sa nevyjadril k jeho tvrdeniam uvedených\nv odvolaní, že jeho iné platby (príp. nároky na vrátenie dane) boli použité na kompenzáciu jeho povinností\nna DPH. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na nečinnosť prvostupňového orgánu, ktorá sa týkala\npredloženia výpisu jeho saldokonta od roku 2010 až doposiaľ, čo považoval rovnako za nedostatočne\nzistený skutkový stav veci.\n4. Ďalej žalobca namietal absenciu vyjadrenia a vykonania šetrenia žalovaného k jeho tvrdeniam\nv odvolaní, ktoré sa týkali duplicitného vyčíslenia sankčného úroku za rovnaké obdobie a ani k tomu,\nže tieto sú predmetom konania v rámci daňovej exekučnej výzvy, ktorá ako predmet posudzovania bola\nriešená na Najvyššom správnom súde SR sp. zn. 4Sžfk/5/2017.\n5. Žalobca navrhol vykonať dôkazy, a to vyžiadaním si celého administratívneho spisu a vyžiadaním si\nVýpisu saldokonta žalobcu.\n6. Žalobca v závere navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým orgánom zrušil\na vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Alternatívne žalobca navrhol, že ak by správny\nsúd nezrušil uvedené rozhodnutia, tak aby uskutočnil postup podľa § 192 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a znížil výšku peňažného plnenia\npriznané rozhodnutím žalovaného z dôvodu jej neprimeranosti a likvidačnej povahy voči žalobcovi.\nIII.\nVyjadrenie k žalobe\n7. K žalobe sa podaním doručeným na správny súd dňa 08.12.2020 vyjadril žalovaný, ktorý námietku\nžalobcu o nesprávnom výpočte úroku z omeškania považoval za nedôvodnú. Podľa žalovaného sa\nv napadnutom rozhodnutí žiadna tabuľka s dátumami úhrad nenachádza a sám žalobca ani na\nvýzvu prvostupňového orgánu nepredložil žiadne dátumy úhrad, na ktoré sa sám odvoláva. Žalovaný\ntieto tvrdenia preto považoval za účelové, nakoľko preveril všetky platby žalobcu ako aj nadmerné\nodpočty, kedy nebolo zistené žiadne pochybenie prvostupňového orgánu. Námietku žalobcu o vyrubení\nduplicitného sankčného úroku za zdaňovacie obdobie október 2014 považoval rovnako za nedôvodnú,\npretože vyrubenie duplicitného úroku vylučuje vnútorná elektronická evidencia žalovaného vedená na\nnajvyššej úrovni. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že ak mal žalobca vedomosť\no duplicitnom vyrubení sankcie za rovnaké zdaňovacie obdobie, mal možnosť v súlade s § 72 ods.\n4 písm. d) daňového poriadku predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť svojho tvrdenia. Rovnako\nžalovaný uviedol, že žalobca by mal disponovať duplicitným rozhodnutím správcu dane, keďže\n\npovinnosti je možné uložiť len na základe rozhodnutia. Takéto rozhodnutie mohol žalobca predložiť, čo\nale neurobil a urobiť ani nemohol, pretože takéto rozhodnutie podľa žalovaného neexistuje.\n8. Za nedôvodnú považoval žalobca aj námietku ohľadne nezapočítania nadmerného odpočtu\nz predchádzajúceho obdobia na úhradu dane za zdaňovacie obdobie október 2014, pretože\nprvostupňový orgán neeviduje ku dňu 25.11.2014 žiadny nevrátený nadmerný odpočet, ktorý by sa\nmohol použiť na úhradu predmetnej dane. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca na DPH za\nzdaňovacie obdobie jún 2014 podal daňové priznanie s nadmerným odpočtom v sume 3963,42 Eur\na za nasledujúce zdaňovacie obdobie júl 2014 podal daňové priznanie s vlastnou daňovou povinnosťou\nv sume 32 899,56 Eur. Podľa žalovaného bol preto v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) nadmerný odpočet za jún\n2014 odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie júl 2014. Tieto skutočnosti musia\nbyť podľa žalovaného žalobcovi známe, keďže žalobca všetky oznámenia správcu dane o preúčtovaní\nnadmerných odpočtov prevzal, pričom žalovaný dodal, že ku dňu podania vyjadrenia žalobca dlhuje na\ndaniach sumu 466 349,67 Eur. Podľa žalovaného je zákonnou podmienkou na vyrubenie sankčného\núroku z omeškania nesplnenie si daňových povinností v ustanovenej lehote a nie zaslanie výpisu\nsaldokonta od roku 2010 do roku 2020.\n9. Žalovaný preto navrhol na základe uvedených skutočností žalobu zamietnuť.\nIV.\nReplika žalobcu\n10. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 08.01.2021 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že\npredloženie saldokonta za všetky predchádzajúce a nasledujúce obdobia bolo odôvodnené aj vzhľadom\nna rozhodnutia žalovaného za predchádzajúce zdaniteľné obdobia, týkajúce sa dani z príjmov za rok\n2013, z ktorých podľa žalobcu vyplývala disproporcia a neprehľadnosť vo vedení záznamov u správcu\ndane. Podľa žalobcu žalovaný odmieta vydať saldokonto ohľadne spôsobu započítania všetkých úhrad,\nktoré sa vykonávali od roku 2010, o čo žalobca niekoľko krát žiadal. Výpis saldokonta podľa žalobcu\npreukáže skutkový právny stav, hmotnoprávnu situáciu, reálny stav plnenia daňových povinností a na\njeho podklade môže žalobca následne argumentovať aj prípadné duplicity, ktoré sám uvádza v žalobe.\nPodľa žalobcu neobstojí poukazovanie žalovaného na § 70 zákona o DPH, pretože záznamy o dodaných\ntovaroch a službách neobsahujú skutočnosti akým spôsobom správca dane prijal a započítal jednotlivé\nplatby na dane. Žalobcovi nebolo zrejmé, že ak žalovaný preveril duplicitu platieb, prečo nepredložil\nsaldokonto, z ktorého by bolo zrejmé, či nedošlo ku chybám vo výpočtoch. Žalobca súčasne poukázal\nna porušenia základných zásad daňového poriadku, a to zásady postupu v úzkej súčinnosti s daňovým\nsubjektom a právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný vyrubuje sankčné úroky\nzasahujúce do majetku žalobcu, má podľa žalobcu dôkaznú povinnosť predložiť všetky dôkazné\nprostriedky o danej veci. Žalobca súčasne uviedol, že žalovaný sa ho pokúša dať do konkurzu, aby mu\nznemožnilo dostatočné sa brániť pred správnym súdom. Žalobca v ďalších tvrdeniach zotrval na svojej\nžalobnej argumentácii.\n11. Žalovaný sa k replike žalobcu ďalej nevyjadril.\nV.\nRelevantná právna úprava\n12. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n13. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa\n§ 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.\n\n14. Podľa § 13 ods. 3 daňového poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť\nzrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania.\n15. Podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na\nprerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote\nodstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.\n16. Podľa § 13 ods. 9 daňového poriadku ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu\nodstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov\nv deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu\na v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi\ndaňovému subjektu.\n17. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)\nb) skutočnosti, na ktorých\npreukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)\nvierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n18. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n19. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n20. Podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2,\nak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v\nlehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na\ndaň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň,92) e) daň vybranú zrážkou,92) f) zrazenú sumu na\nzabezpečenie dane.92)\n21. Podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa\nodseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej\nbanky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť\npreddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z\nomeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v\ndeň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej\núrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije\nročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou,\nzačínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia\ndaňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného\nkonania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej\nsumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy\nmôže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania\ns platbou.\n22. Podľa § 192 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania rozsudkom\nznížiť výšku peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody, ktoré boli priznané napadnutým\nrozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy, ak to žalobca navrhol, a\npriznaná výška peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody je neprimeraná alebo voči žalobcovi\nlikvidačná.\nVI.\nPosúdenie správnej žaloby\n\n22. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd\nv Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach\nz Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym\nsúdom v Bratislave (ďalej len „správny súd“) je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/255/2019,\nktorá bola pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/255/2019. V súlade s\nplatným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a\nprogramových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do\nsenátu 5S správneho súdu.\n23. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a\npodľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n24. Podstata žalobnej argumentácie týkajúca sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci\na súčasne aj nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia spočívala v tvrdeniach o nesprávnom\nvýpočte úrokov z omeškania z dôvodu nezapočítania nadmerného odpočtu z predchádzajúcich\nzdaniteľných období a v nepredložení výpisu saldokonta žalobcu. Za vady nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia považoval žalobca aj nevysporiadanie sa s tvrdeniami žalobcu ohľadne\nduplicitného vyčíslenia sankčného úroku v odvolacom konaní.\n25. Za účelom prejednania žaloby správny súd nariadil na deň 27. 03. 2025 pojednávanie, na ktoré\nsa nedostavil žiaden účastník konania. Správny súd preto po vykonanom pojednávaní v neprítomnosti\núčastníkov konania rozhodol o žalobe rozsudkom, ktorý bol v rovnaký deň podľa § 137 ods. 3 druhá\nveta SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli\nsúdu od 27.3.2025 do 11.4.2025.\n26. Preskúmaním administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca vo svojom odvolaní voči\nprvostupňovému rozhodnutiu namietal nesprávny výpočet úroku z omeškania z dôvodu nesúladu\ndátumov úhrad uvedených v tabuľke oproti dátumom, ktoré mal žalobca k dispozícii, pričom podľa\nžalobcu úhrady neobsahovali odôvodnenie, a to či išlo o úhrady bankovým prevodom, zápočtom alebo\nkompenzáciou.\n27. Prvostupňové rozhodnutie bolo založené na konštatovaní, že sám žalobca v podanom daňovom\npriznaní uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 28 319,38 Eur, ktorá uhradená nebola a z ktorej\nnásledne prvostupňový orgán vypočítal sumu úroku z omeškania a zahrnul ho do tabuľky. Prvostupňový\norgán ale v rámci tabuľky žiadne úhrady zo strany žalobcu neuvádzal. Z odvolania preto nie je zrejmé,\nz akého dôvodu žalobca namietal dátumy úhrad a rovnako nie je zrejmé, prečo namietal chýbajúce\nodôvodnenie týchto úhrad, keď úhrady tabuľka neobsahovala a prvostupňové rozhodnutie sa o nich\nnezmieňovalo. Zároveň žalobca neobjasnil svoje tvrdenie o tom aké úhrady má k dispozícii, ktoré chcel\nporovnať s prvostupňovým rozhodnutím.\n28. Žalobca ďalej v odvolaní namietal pochybenie prvostupňového orgánu, keď nedošlo k započítaniu\nnadmerného odpočtu z predchádzajúceho obdobia. Žalobca nekonkretizoval, ktoré predchádzajúce\nobdobie má namysli a z ktorého mal potom prvostupňový orgán uskutočniť nesprávny zápočet. Žalobca\nokrem iného v odvolaní uviedol, že prvostupňový orgán zmenil týmto vlastnú daňovú povinnosť.\nAko vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, vlastnú daňovú povinnosť uviedol v daňovom priznaní\nza zdaňovacie obdobie október 2014 sám žalobca. Nie je preto zrejmé, prečo žalobca namietal, že\nprvostupňový orgán zmenil daňovú povinnosť, keď prvostupňové rozhodnutie žiadnu zmenu daňovej\npovinnosti nekonštatovalo. V tejto súvislosti žalobca ďalej uvádzal, že čiastky nadmerného odpočtu mali\nbyť použité na prípadnú kompenzáciu daňového nedoplatku, pričom nekonkretizoval, či má namysli\núhradu vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie október 2014 alebo vyrubeného úroku\nz omeškania za neuhradenie tejto daňovej povinnosti. Navyše sám žalobca vyslovil polemiku, že čiastky\nnadmerných odpočtov mohli byť použité na kompenzáciu nedoplatkov z obdobia, ktoré žalobca bližšie\nnekonkretizoval.\n\n29. Žalobca na záver svojho odvolania dodal, že prvostupňový orgán už od neho v minulosti vymáhal\nsankčný úrok za zdaňovacie obdobie október 2014 na základe rozhodnutia, čím podľa neho dochádza\nk duplicitnému vyčísleniu sankčného úroku za rovnaké obdobie. Žalobca ale bližšie neuviedol, akým\nkonkrétnym rozhodnutím a z akého dňa mal byť tento sankčný úrok v minulosti prvostupňovým orgánom\nvymáhaný.\n30. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že po podaní uvedeného odvolania prvostupňový orgán\npostupom podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku, výzvou č. 101910621/2019 zo dňa 09.08.2019 (ďalej\nlen „výzva“), vyzval žalobcu na jeho doplnenie v súlade s § 72 ods. 4 písm. d) daňového poriadku\no rozpor s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi, ktoré preukazujú nesprávnosť\na nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, pretože eviduje podané daňové priznanie žalobcom za\nseptember 2014 zo dňa s vlastnou daňovou povinnosťou a ak vznikol nadmerný odpočet, žiadal doložiť\nkópiu takéhoto daňového priznania a dôkaz o jeho podaní na pošte alebo na daňovom úrade.\n31. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval podaním zo dňa 15.09.2019, v ktorom poukazoval na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky bez jeho bližšieho označenia, z ktorého podľa názoru žalobcu\nvyplývali závery o tom, že finančný orgán nemôže ignorovať jeho žiadosť podľa § 87 ods. 3 daňového\nporiadku vyžadovaním ďalších dokladov, ak žiadosť považuje za neúplnú. Dodal tiež, že prvostupňový\norgán pochybil, keď nezapočítal všetky jeho pohľadávky voči štátnym organizáciám a následne vydal\nprvostupňové rozhodnutie. V tomto podaní prvýkrát žalobca žiadal o doručenie prehľadu platieb a ich\npriradenie k jednotlivým platbám daňového subjektu a to od roku 2010, tzv. saldokonto daňového\nsubjektu.\n32. Na základe popísanej genézy priebehu odvolacieho konania správny súd vyhodnotil aj jednotlivé\nžalobné námietky.\n33. Správny súd považuje žalobnú námietku o nevyjadrení sa žalovaného ku použitiu žalobcových\nplatieb / nárokov na vrátenie dane na kompenzáciu jeho povinností na DPH za nedôvodnú. Predmetom\nprieskumu v tomto konaní je vyrubenie úroku z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie október 2014. Zmena daňovej povinnosti nebola konštatovaná ani v prvostupňovom\na ani v napadnutom rozhodnutí. O zmene daňovej povinnosti sa zmienil žalobca v podanom odvolaní,\npričom doposiaľ sám nevysvetlil, akú zmenu vlastnej daňovej povinnosti mal namysli, keď vlastnú\ndaňovú povinnosť sám uviedol v rámci podaného daňového priznania za zdaňovacie obdobie október\n2014. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal na\nzákonnom predpokladaný postup podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH pre prípad, keď by si daňový subjekt\nchcel započítať nadmerný odpočet za predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia od vlastnej daňovej\npovinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období.\n34. Správny súd konštatuje, že žalobca bol vyzvaný v rámci administratívneho konania na preukázanie\nsvojich tvrdení o existencii nadmerného odpočtu za predchádzajúce zdaniteľné obdobie. Podľa\nustanovenia § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku bol žalobca povinný preukázať skutočnosti, na ktoré\nbol správcom dane vyzvaný (tzv. povinnosť dôkazného bremena). Žalobca v rámci odpovede na výzvu\nnepredložil žiadne dôkazy a ani neuviedol žiadne bližšie skutkové okolnosti. Iba namietal, že správca\ndane nemôže ignorovať žiadosti daňového subjektu podľa § 87 ods. 3 daňového poriadku a dožadovať\nsa ďalších a ďalších dokladov. Takúto odpoveď bolo potrebné zo strany správneho súdu vyhodnotiť\nako účelovú s cieľom zastrieť vlastnú dôkaznú núdzu. Ak preto žalobca nešpecifikoval a nepreukázal\nkonkrétne skutočnosti, na ktoré bol prvostupňovým orgánom vyzvaný, je nutné prijať záver o tom, že\nžalobca v danej otázke neuniesol dôkazné bremeno.\n35. Námietku, ktorá sa týkala tvrdenej neprehľadnosti vo vzájomnom vysporiadaní, žalobca bližšie\nneobjasnil. V podanom odvolaní sám žalobca uvádzal, že disponuje dátumami úhrad daňovej povinnosti,\nktoré sa nezhodujú s dátumami uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí. V tomto kontexte správny\nsúd pripomína, že prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo žiadny zoznam úhrad, keďže v odôvodnení\nbolo konštatované, že žalobca svoju daňovú povinnosť neuhradil a ako správne poukázal žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí, takéto platby sám žalobca nepreukázal.\n36. Námietku o nevyjadrení sa žalovaného k duplicitnému vyčísleniu sankčného úroku považoval\nsprávny súd tiež za nedôvodnú. Najskôr je potrebné uviesť, že sám žalobca vo svojom odvolaní\n\nnešpecifikoval rozhodnutie, na podklade ktorého malo byť vykonávané vymáhanie sankčných úrokov.\nŽalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že v danej veci išlo o vymáhanie úrokov z omeškania za\nnezaplatenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013. Je preto\nzrejmé, že uvedené konanie nemalo žiadnu skutkovú a ani právnu spojitosť s konaním, ktoré tvorí\npredmet súčasného súdneho prieskumu.\n37. Správny súd sa tiež zaoberal žalobnou námietkou ohľadne nevyjadrenia sa žalovaného k požiadavke\nžalobcu na predloženie jeho saldokonta od roku 2010 až do podania žaloby. Ako už bolo v rozsudku\nuvedené, požiadavku na doručenie saldokonta žalobca nadniesol v podaní, ktorým žalobca reagoval\nna výzvu prvostupňového orgánu na doplnenie odvolania. Správny súd vyhodnotil túto námietku ako\nneopodstatnenú, keďže žalobca sa dožadoval odpovede na otázku, ktorá s posudzovanou vecou\nnesúvisí. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca v daňovom priznaní uviedol\nvlastnú daňovú povinnosť v sume 28 319,38 Eur, ktorá nebola uhradená a na základe ktorej došlo\nk vyrubeniu úroku z omeškania. Žalobca počas administratívneho konania v žiadnom svojom podaní\nexplicitne netvrdil, že vlastnú daňovú povinnosť za október 2014 v celosti uhradil. Tvrdil len, že\nspochybňuje úhrady uvedené v tabuľke prvostupňového rozhodnutia voči úhradám, ktoré má on k\ndispozícii. Tieto tvrdenia uviedol napriek tomu, že prvostupňové rozhodnutie v tabuľke výpočtu úrokov\nz omeškania žiadne čiastkové úhrady neobsahovalo. Žalobcom nadnesené pochybnosti o nesprávnom\nvýpočte úrokov z omeškania z dôvodu úhrad daňovej povinnosti, ktoré mal mať žalobca podľa\nsvojich tvrdení k dispozícii, sa snažil prvostupňový orgán odstrániť predmetnou výzvou na preukázanie\nžalobcom tvrdených pochybností. Žalobca v odpovedi na výzvu žiadne dôkazy nepredložil, tvrdenia ďalej\nnešpecifikoval, pričom len predložil ďalšiu požiadavku na doručenie saldokonta. Je preto zrejmé, že\nuvedenou odpoveďou nedošlo k odstráneniu nedostatkov podaného odvolania žalobcom a preto túto\nodpoveď bolo potrebné považovať v súlade s § 13 ods. 9 daňového poriadku za nepodanú. Žalovaný\npreto nebol povinný sa osobitne zaoberať všeobecnou požiadavkou na doručenie saldokonta, keďže\npovinnosť tvrdiť a preukazovať (§ 24 ods. 1 daňového poriadku) bola aj po odpovedi na výzvu stále na\nstrane žalobcu.\n38. Správny súd s poukazom na § 120 písm. a) SSP nevykonal návrh na vykonanie dokazovania\nvyžiadaním si výpisu saldokonta žalobcu, keďže vzhľadom na obsah administratívneho spisu a\nodôvodnenie rozhodnutia z neho vychádzajúce to nepovažoval za nevyhnutné vo veci.\n39. Správny súd vyhodnotením administratívneho konania, preskúmaním záverov napadnutého\nrozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia konštatuje, že žiadna zo žalobných námietok nebola\nspôsobilá vysloviť dôvodnosť podanej správnej žaloby. Je preto nutné konštatovať, že orgány verejnej\nsprávy náležite zistili skutkový stav veci a na jeho základe vydali rozhodnutia, v ktorých zreteľne\na v logickej nadväznosti uviedli dôvody pre vyrubenie úroku z omeškania, kedy poukázali na neuhradenie\nsumy vlastnej daňovej povinnosti.\n40. Na záver správny súd dodáva, že nezistil žiadne dôvody na aplikáciu peňažnej moderácie podľa\nustanovení § 192 SSP, keďže správny súd jednak dokazovanie vo veci nevykonával a vyrubenie úroku\nz omeškania bolo uskutočnené na základe zákonnom stanoveného výpočtu pevnou sumou, ktorú nie\nje možné v tomto prípade znížiť v rámci zákonom predpokladaného rozpätia. Zároveň je potrebné zo\nstrany správneho súdu dodať, že konanie podľa § 192 SSP je návrhové a v plnej dispozícii žalobcu.\nŽalobca sám nenavrhol konkrétnu sumu, na ktorú žiadal výšku úrokov z omeškania znížiť a neuviedol\nbližšie tvrdenia a ani dôkazy o likvidačnej povahe vyrubenej sumy zasahujúcej jeho podnikanie.\n41. Na základe uvedených skutočností preto správny súd rozhodol postupom podľa § 190 SSP tak, že\nžalobu ako nedôvodnú zamietol.\n42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, kedy úspešnému žalovanému právo\nna náhradu trov konania nepriznal, keďže nezistil dôvody na to, aby bolo možné náhradu trov konania\nod žalobcu požadovať.\n43. Rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu\n(§ 439 ods. 3 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}