{"guid": "362441be-5c8f-4810-b62a-c807ea3dc324:54dd26cd-94d1-4871-8b3e-2c5804ddddf6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201734.6", "spisova_znacka": "BA-1S/279/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/279/2019 z 29. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. októbra 2025, sp. zn. BA-1S/279/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201734.6", "identifikacne_cislo": "1019201734", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2025-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/323", "nazov": "NP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/323-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/54dd26cd-94d1-4871-8b3e-2c5804ddddf6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201734.6", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201734.6", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201734.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/279/2019\n1019201734\n29. 10. 2025\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201734.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar.: 15.08.1979,\ntrvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpený: BAKO LEVRINC – advokáti s.r.o., J. Kozáčeka\n13, Zvolen 960 01, IČO: 36 859 842, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,\nso sídlom Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, za účasti ďalší účastníkov: 1. Notárska komora Slovenskej\nrepubliky, Krasovského 13, 851 01 Bratislava, 2. C. B. B., nar.: 16.07.1952, G. XXXX/X, XXX XX D. E.\nF., o preskúmanie zákonnosti opatrenia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 38377/2019-152\nzo dňa 13.09.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nIII. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Žalobca podal prezídiu Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len notárska komora) žiadosť\no podanie návrhu ministrovi spravodlivosti v zmysle ust. § 9 písm. d) zákona č. 323/1992 Zb. o\nnotároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len notársky\nporiadok) na vzájomné preloženie notárov, a to žalobcu z notárskeho úradu v obvode Okresného súdu\nSpišská Nová Ves so sídlom v Gelnici do notárskeho úradu ďalšieho účastníka 2 v obvode Okresného\nsúdu vo Vranove nad Topľou so sídlom vo Vranove nad Topľou. Ďalší účastník 2, ktorý je otcom\nžalobcu, vyslovil s preložením súhlas. Návrh na preloženie bol následne dňa 08.08.2019 predložený\nžalovanému. Žalovaný vyzval ďalšieho účastníka 2, aby doplnil predkladaný návrh o dôvody, pre ktoré\nžiada o vzájomné preloženie.\n2. Po doplnení dôvodov odbor dohľadu nad právnickými profesiami ministerstva spravodlivosti predložil\nvec ministrovi spravodlivosti a napriek splneniu podmienky zotrvania v úrade aspoň tri roky v zmysle\nust. § 9 písm. d) notárskeho poriadku u oboch notárov, neodporučil ministrovi rozhodnúť o vzájomnom\npreložení žalobcu a ďalšieho účastníka 2 z dôvodu, že po dosiahnutí veku 67 rokov ďalšiemu účastníkovi\n2 zo zákona zanikne výkon notárskeho úradu dňom 31.12.2019, preto by už v Gelnici svoj notársky\núrad nemohol zriadiť. V obvode Okresného súdu Spišská Nová Ves pôsobil v tom čase iba jediný notár\n(žalobca), preto po jeho vzájomnom preložení s ďalším účastníkom 2, ktorého výkon notárskeho úradu\nby k 31.12.2019 zanikol, by zostal obvod Gelnice a okolia bez služieb notára. Vo Vranove nad Topľou\n\nv obvode okresného súdu Vranov nad Topľou boli činní štyria notári, preto by zánikom výkonu notárskeho\núradu ďalšieho účastníka 2 k 31.12.2019 nezostal tento obvod bez notárskych služieb.\n3. Minister spravodlivosti následne oznámením č. 38377/2019-152 zo dňa 13.09.2019 (ďalej\nlen napadnuté opatrenie) doručeným prezidentovi notárskej komory vyjadril svoj nesúhlas so\nvzájomným preložením žalobcu a ďalšieho účastníka 2/. Ďalší účastník 2/ následne dňa 14.10.2019\nopätovne podal žiadosť notárskej komore o podanie návrhu na vzájomné preloženie notárov\ns odôvodnením, že mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie ministra spravodlivosti ohľadom jeho\nžiadosti podanej v júli 2019. S opakovaným návrhom na preloženie žalobcu a ďalšieho účastníka 2\nminister spravodlivosti opätovne vyjadril nesúhlas listom č. 38377/2019-152 zo dňa 02.12.2019.\n4. Žalobca listom zo dňa 05.12.2019 zaslal žalovanému sťažnosť na postup zamestnankyne žalovaného,\ns ktorou sa žalobca nedokázal skontaktovať a žiadosť o vyjadrenie k predloženým návrhom notárskej\nkomory na vzájomné preloženie notárov. Zároveň dňa 20.01.2020 požiadala o písomné stanovisko\nk podnetu žalobcu verejná ochrankyňa práv, na ktoré žalovaný zaslal odpoveď dňa 25.02.2020. V\nodpovedi žalovaný zhrnul dôvody, pre ktoré nevyhovel návrhu na vzájomné preloženie, a zároveň\npoukázal na to, že v danom prípade nejde o individuálny správny akt, ktorý by bolo potrebné\nodôvodňovať, ale súvisí s realizáciou oprávnenia ministra, pričom minister iba odpovedá notárskej\nkomore ako navrhovateľovi. Odpovede ministra boli doručené do dátovej schránky komory.\nII. Žaloba\n5. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2019 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého\nopatrenia žalovaného, ktoré po úprave žalobného petitu žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na\nďalšie konanie. Žalobca je toho názoru, že vyslovením nesúhlasu so vzájomným preložením notárov\nboli porušené jeho práva a právom chránené záujmy. Napadnutým opatrením, ktoré nebolo riadne\nzdôvodnené boli porušené práva žalobcu vykonávať inú zárobkovú činnosť v mieste bydliska, ktoré mu\ngarantuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 35, bolo mu zabránené vo výkone notárskej činnosti v okrese\nVranov nad Topľou, kde má žalobca trvalý pobyt a kde mal záujem vykonávať notársku činnosť, s čím\nsúhlasil aj notár, s ktorým malo dôjsť k vzájomnému preloženiu. Žalobca musí do notárskeho úradu\nv Gelnici dochádzať denne 85 km každý pracovný deň, z toho dôvodu bolo tiež porušené aj právo vlastniť\nmajetok, ktoré mu vyplýva z čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, keďže výkonom jeho notárskej činnosti\nv Gelnici je jeho majetok znižovaný o náklady na dennodenné cestovanie. Žalobca sa nemôže podieľať\nna výchove svojich detí, keďže je nútený odchádzať skoro ráno z domu a z práce prichádza neskoro\nvečer.\n6. Žalobca poukázal na to, že napadnuté opatrenie mu bolo oznámené dňa 28.10.2019, a to na\nzáklade uznesenia prezídia notárskej komory č. 289/2019 zo dňa 28.10.2019. Poukázal na to, že\nnesúhlas ministra spravodlivosti nebol žiadnemu z dotknutých notárov nijakým spôsobom zdôvodnený.\nNapriek tomu, že návrh na vzájomné preloženie môže podať iba notárska komora, napnuté opatrenie\nsa bezprostredne dotýka oboch notárov a tým sú vlastne účastníkmi administratívneho konania.\n7. Žalobca sa domnieva, že žalovaný nesprávne pochopil význam ust. § 9 písm. d) notárskeho poriadku.\nTýmto ustanovením je snaha zabrániť bezdôvodnému prekladaniu notárov do iných notárskych úradov.\nPokiaľ by žiadosť o vzájomné preloženie neposúdilo kladne prezídium notárskej komory, nepredložilo by\nnávrh žalovanému. Je logické, aby dotknutí notári boli uzrozumení s tým, prečo nimi uvádzané dôvody\nna vzájomné preloženie nie sú dostatočné. Žalobca je toho návrhu, že určujúcim dôvodom pre vzájomné\npreloženie notárov je návrh komory a opatrenie ministra je potrebné iba formálne z dôvodu, že to zákon\nvyžaduje. Z tohto pohľadu slovo „môže“ uvedené v ust. § 9 písm. d) neznamená právomoc ministra\nrozhodnúť kladne alebo záporne bez uvedenia dôvodu.\n8. Žalobca poukázal na ust. § 9 notárskeho poriadku, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že vo\nveciach týkajúcich sa notárskeho úradu minister vydáva opatrenie (rozhodnutie), ktoré musí spĺňať\nzákonom stanovené náležitosti a musí byť zákonným spôsobom odôvodnené. Z uvedeného ustanovenia\nnevyplýva, že povinnosť vydať rozhodnutie by sa týkala iba kladného opatrenia (rozhodnutia). Bez\nvydania záporného opatrenia (rozhodnutia), ktorého dôvody by boli preskúmateľné, pokiaľ nejaké\ndôvody na vyslovenie nesúhlasu sú, iba samotné vyslovenie nesúhlasu predstavujú aroganciu moci,\nprípadne chýbajúce motivačné dôvody.\n\n9. Napadnuté opatrenie bolo oznámené notárskej komore emailom, čiže individuálny správny akt nebol\nurobený v zmysle inštrukcie č. 13/2016 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 28.04.2016\nč. 41558/2016/100, ktorou sa ustanovuje rozsah podpisových a dispozičných oprávnení ako vyplýva\nzo zmien a doplnení vykonaných inštrukciou č. 17/2016 a inštrukciou č. 14/2019, v zmysle čl. 16\nminister schvaľuje a podpisuje na základe odporúčania štátnej tajomníčky. Napadnuté opatrenie nespĺňa\nformálnu stránku, ktorú by podľa uvedenej inštrukcie malo mať, preto ho nemožno považovať za\nindividuálny právny akt ministra.\n10. Podľa žalobcu napadnuté opatrenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu nebolo\ndostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred\norgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zhrnul priebeh administratívneho konania a vyjadril sa k aktívnej\nlegitimácií žalobcu. Poukázal na to, že žalobca podal správnu žalobu voči listu ministra spravodlivosti,\nktorý bol adresovaný notárskej komore a ktorého obsahom bolo vyjadrenie nesúhlasu s preložením\nnotárov. Podľa žalovaného v danom prípade nejde o rozhodnutie ani opatrenie žalovaného v zmysle\nst. § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len SSP), nejde teda o individuálny správny akt. Podľa názoru žalovaného oznámenie\nnespôsobuje vznik, zánik, či zmenu práv alebo povinností žalobcu, ani ich žiadnym spôsobom\nnedeklaruje, ani nie je formálne označené ako rozhodnutie a nie je považované za rozhodnutie podľa\nosobitného predpisu. To, že nejde o individuálny správny akt, napokon tvrdí aj samotný žalobca.\n12. Aj keby žalovaný pripustil, že v danom prípade je napadnuté opatrenie individuálnym správnym\naktom, žalobca by nebol účastníkom administratívneho konania. Účastníkmi by boli iba žalovaný\na notárska komora, ktorá podala návrh na vzájomné preloženie notárov. Z hľadiska aktívnej legitimácie je\nrozhodujúce, aby priamy dotyk na právach bol spojený s osobou, ktorej svedčalo postavenie účastníka\nadministratívneho konania. Žalobca by nebol účastníkom administratívneho konania, takže mu nie je\nmožné ani priznať oprávnenie domáhať sa ochrany na správnom súde. Pokiaľ nebolo žalobcovi priznané\npostavenie účastníka administratívneho konania, nemožno tento zámer obchádzať v rámci správneho\nsúdnictva, teda nemožno priznať žalobcovi viac práv než by mu vyplývalo z administratívneho konania.\nS poukazom na ust. § 7 písm. b) SSP sa žalovaný domnieva, že oznámenie o nesúhlase s preložením\nnie je preskúmateľné správnym súdom a žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby.\n13. Žalovaný považuje za potrebné poukázať na to, že v súčasnosti už ďalší účastník 2 nevykonáva\nčinnosť notára v notárskom úrade vo Vranove nad Topľou, nakoľko mu zanikol výkon notárskeho úradu\nex lege ku dňu 31.12.2019 v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. d) notárskeho poriadku, keďže dosiahol vek\n67 rokov. S poukazom na znenie ust. § 9 písm. d) notárskeho poriadku žalovaný dáva do pozornosti,\nže minister môže avšak nemusí navzájom notárov preložiť. V danom prípade minister posúdil všetky\nrelevantné skutočnosti, konkrétne aj to, že zánikom výkonu notárskeho úradu ku dňu 31.12.2019 by\nv prípade preloženia ďalšieho účastníka 2 zostal obvode Gelnica a okolie bez akýchkoľvek služieb\nnotára. Vo Vranove nad Topľou v obvode Okresného súdu Vranov nad Topľou sú činní štyria notári,\npreto zánikom výkonu notárskeho úradu ďalšieho účastníka 2 k 31.12.2019 by nezostal daný obvod bez\nnotárskych služieb.\n14. Notári nemajú právny nárok na preloženie, ktorého by sa mohli domáhať. Je v kompetencií ministra\nvysloviť nesúhlas s preložením, a to aj bezdôvodne. Žalobca tak nemohol byť napadnutým opatrením\nukrátený na svojich právach, nakoľko žalobcovi nárok, ktorého sa dožaduje, ani nevznikol. Žalobca\nako notár je v postavení orgánu verejnej moci a je povinný zabezpečiť, aby jeho výkon nebol žiadnym\nspôsobom ohrozený a zároveň má zabezpečiť dostupnosť notárskych služieb pre obyvateľstvo daného\nregiónu.\n15. Tvrdenie ďalšieho účastníka 2, že preloženie notárskeho úradu mu nebude spôsobovať problémy,\nnemalo reálny základ, nakoľko by už nestihol otvoriť svoj notársky úrad v obci Gelnica z dôvodu zániku\nvýkonu notárskeho úradu ex lege. Pre ministra však bolo rozhodujúce, do akej miery bude zachovaná\n\nkontinuita poskytovania notárskych služieb ďalším účastníkom 2 a ich dostupnosť pre občanov v danom\nregióne. Dôsledkom vzájomného preloženia notárov by bolo, že obec Gelnica by ostala bez notárskych\nslužieb. V danom prípade bolo potrebné postaviť do popredia verejný záujem pred záujmom žalobcu, aj\ns poukazom na ust. § 4 ods. 4 notárskeho poriadku, podľa ktorého má notár postavenie orgánu verejnej\nmoci.\n16. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v prípade vzájomného preloženia notárov je súhlas\nžalobcu už iba formálnou záležitosťou. Ak by tomu tak bolo, možno predpokladať, že zákonodarca by\nust. § 9 písm. d) notárskeho poriadku koncipoval ako povinnosť ministra preložiť notárov v prípade,\nže notárska komora podá návrh. Nie je tomu tak a toto ustanovenie je koncipované ako možnosť,\nresp. oprávnenie, ktoré minister môže, ale nemusí využiť. Súhlas notárskej komory má pre ministra iba\nodporúčací charakter.\n17. Žalovaný poukazuje na to, že napadnuté opatrenie bolo notárskej komore doručené prostredníctvom\nelektronickej dátovej schránky a bolo podpísané elektronickým podpisom. Zároveň je fyzicky podpísané\nministrom a jeho originál sa nachádza v administratívnom spise. Nie je pochybením žalovaného, ak\nnotárska komora doručila žalobcovi napadnuté opatrenie bez dokladu preukazujúceho podpísanie\ndokumentu elektronickým zaručeným podpisom.\n18. K námietke nedostatočného odôvodnenia nesúhlasu ministra žalovaný opäť uvádza, že nejde\no rozhodnutie ani o opatrenie a z tohto dôvodu nebolo potrebné ani zákonom vyžadované formálne\nodôvodnenie. Minister má pritom právo nevyužiť oprávnenie vzájomne preložiť notárov aj bezdôvodne.\n19. K námietke o porušení práva na uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti v zmysle čl. 35 Ústavy\nSlovenskej republiky, žalovaný poukazuje na to, že žalobca mohol aj naďalej vykonávať notársku činnosť\nv obci Gelnica ako doteraz. Žalovaný sa nemôže stotožniť s výkladom žalobcu, ktorý tvrdí, že právo\nuskutočňovať inú zárobkovú činnosť je viazané na miesto bydliska. Sám žalobca si pri prihlásení do\nvýberového konania vybral obec Gelnica ako miesto výkonu notárskej činnosti.\n20. K porušeniu žalobcovho práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky žalovaný\npoukazuje na to, že právo vlastniť majetok je právom ustanovená možnosť vlastníka vec držať, užívať\na disponovať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona. Nemožno tvrdiť, že náklady spojené\ns cestovaním žalobcu spôsobujú akékoľvek obmedzenie žalobcovho práva vlastniť, držať alebo užívať\nmajetok a už vôbec, že uvedené by mohlo byť dôsledkom napadnutého opatrenia.\n21. Záverom poukázal opäť na to, že ďalší účastník 2/ už funkciu notára nevykonáva a teda ani zrušením\nnapadnutého opatrenia by nemohlo dôjsť k opätovnému rozhodovaniu o preložení notárov. Žiadal, aby\nsúd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nIV. Replika žalobcu\n22. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na komentár k § 9 notárskeho poriadku, v ktorom je uvedený\nnázor, že od notára nemožno požadovať, aby bol viazaný na výkon notárskeho úradu v určitom\nsídle počas celej doby jeho výkonu. Zákonodarca preto pristúpil k riešeniu časového ohraničenia\na stanovil lehotu 3 rokov ako minimálnu časovú hranicu na zotrvanie pri výkone konkrétneho notárskeho\núradu. Takto sa dosiahne požadovaná rovnováha medzi určitou mierou slobody notára pri výkone\nsvojej profesie a záujmom zákonodarcu, aby notár vykonával aktuálny notársky úrad aspoň tri roky.\nZ komentára podľa žalobcu vyplýva, že na preloženie notárov je potrebné vykonávať činnosť notára\nnajmenej tri roky od vymenovania do notárskeho úradu, súhlas dotknutých notárov a návrh notárskej\nkomory predložený ministrovi, ktorý má právomoc prijať rozhodnutie. Tvrdenie žalovaného o potrebe\nzachovania kontinuity notárskych služieb v danom regióne nemá oporu v zákone, keďže novelou\nnotárskeho poriadku č. 267/2015 Z. z. je stanovená len doba výkonu notárskej činnosti minimálne tri roky.\n23. Z ust. § 9 písm. d) notárskeho poriadku jednoznačne vyplýva, že len minister môže navzájom preložiť\nnotárov po splnení uvedených troch podmienok (výkon aspoň 3 roky, vzájomný súhlas, návrh komory).\nIné dôvody z tohto ustanovenia nevyplývajú, nie je tam uvedený žiadny verejný záujem, ani ako dlho\nmá ten ktorý notár vykonávať notársku činnosť v novom úrade, pripadne, či bude zachovaná kontinuita\nposkytovania notárskych služieb. Žalobca je toho názoru, že všetky podmienky na vzájomné preloženie\n\nsplnil a pokiaľ by minister rozhodol o preložení po podaní žiadosti, ďalší účastník 2 mohol funkciu notára\nvykonávať v Gelnici ešte tri mesiace.\n24. Žalobca opätovne poukázal na dôvody, pre ktoré žiadal o preloženie, aby sa mohol venovať aj\nrodinnému životu, a výchove maloletých detí, ako aj ekonomický dôvod týkajúci sa denného dochádzania\ndo Gelnice. Aj keď zákon neurčuje žiadne dôvody na preloženie notárov, dôvod z jeho strany je\nnepochybne daný.\nV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka\n25. Ďalší účastník 2 vo svojom vyjadrení uviedol, že sídlo notárskeho úradu si žalobca (jeho syn) nevybral\nsám, ale v podstate mu ho vybral minister spravodlivosti, ktorý ho do notárskeho úradu v Gelnici menoval.\nNotárski kandidáti sa hlásia do výberového konania na všetky voľné notárske úrady napriek tomu, že\nto pre nich znamená značné predraženie výberového konania. V menovacom dekréte ani nikde inde sa\nneuvádza, že vymenovanie notára do sídla určitého notárskeho úradu platí doživotne.\n26. S dôvodmi na preloženie uvádzanými žalobcom ďalší účastník 2 súhlasí. Iný spôsob, ako by sa\nžalobca dostal do Vranova nad Topľou, ako vzájomné preloženie, zákon nepripúšťa. Iba opätovným\nprihlásením do výberového konania v prípade uvoľnenia notárskeho úradu. Ďalší účastník 2 bol ochotný\nsúhlasiť s výmenou notárskych úradov aj v roku 2016 po žalobcovom vymenovaní, avšak bránila tomu\npodmienka uplynutia 3 rokov.\n27. V žiadnom ustanovení notárskeho poriadku nie je uvedená podmienka, ktorá by bránila preloženiu\nnotárov, pokiaľ by jeden z nich v krátkej budúcnosti mal ukončiť činnosť. Ďalší účastník 2 poukazuje aj na\nto, že ani pred menovaním žalobcu v roku 2016 nebol v okrese Gelnica žiaden notár. Okres Gelnica patrí\ndo obvodu Okresného súdu Spišská Nová Ves, kde je 6 resp. 7 notárov, ktorí zabezpečovali notárske\nslužby pred menovaním žalobcu. V prípade zániku notárskeho úradu v Gelnici mohla notárska komora\nvyhlásiť výberové konanie na uvoľnené miesto a minister mohol už v mesiaci júl 2020 menovať nového\nnotára do sídla notárskeho úradu v Gelnici. Poukazuje na tvrdenie žalovaného, že bolo potrebné do\npopredia postaviť verejný záujem pred záujmom žalobcu, pričom takýto postup sa využíval v konaní\npred rokom 1990, nie však v súčasnosti.\n28. K aktívnej legitimácií žalobcu uviedol, že nie je vinou jeho ani žalobcu, že notársky poriadok\nneustanovuje, v ktorých prípadoch je potrebné rozhodnutie ministra. Tiež nie je ich vinou, že návrh na\npreloženie podáva ministrovi notárska komora. Poukázal na to, že v minulosti bol minister oprávnený\nprekladať notárov aj bez ich súhlasu. Zriadením samostatného notárstva ako osobitnej právnickej\nprofesie však táto možnosť ministra bola značne obmedzená a ponechala sa mu len právomoc menovať,\npreložiť a odvolať notára. To však neznamená, že môže odmietnuť preloženie notára po splnení\nzákonných podmienok bez uvedenia dôvodu. Domnieva sa, že prípravou opatrení ohľadom preloženia\nnotárov je poverený niektorý pracovník ministerstva, ktorý túto činnosť vykonáva nedôsledne.\n29. Napriek tomu, že notársky úrad ďalšiemu účastníkovi 2 zanikol ex lege a preloženie už neprichádza\ndo úvahy, návrhu žalobcu je možné vyhovieť čiastočne tak, že môže byť preložený do notárskeho úradu\nso sídlom vo Vranove nad Topľou.\nVI. Relevantná právna úprava\n31. Podľa čl. 35 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na slobodnú voľbu povolania\na prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Zákon môže ustanoviť\npodmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností. Občania majú právo na prácu.\nŠtát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo\nvykonávať. Podmienky ustanoví zákon. Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu práv uvedených v\nodsekoch 1 až 3 pre cudzincov.\n32. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym\nporiadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n\n33. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie\nrozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n34. Podľa § 2 ods. 1 notárskeho poriadku notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť\na ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.\n35. Podľa § 2 ods. 3 notárskeho poriadku notársky úrad predstavuje súbor právomocí udelených na\ndobu neurčitú štátom notárovi ako fyzickej osobe na výkon notárskej činnosti a na ďalšiu činnosť podľa\ntohto zákona, trvalo spojených so sídlom, do ktorého bol notár vymenovaný.\n36. Podľa § 4 ods. 4 notárskeho poriadku vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci.\n37. Podľa § 9 notárskeho poriadku minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len \"minister\")\na) vymenúva notára do notárskeho úradu a odvoláva notára z notárskeho úradu,\nb) určuje počet notárskych úradov každého súdu prvého stupňa (počet miest notárov) a ich prípadnú\nzmenu,\nc) zriaďuje a ruší notársky úrad,\nd) na návrh komory môže navzájom preložiť notárov s ich súhlasom do notárskeho úradu v obvode\niného súdu prvého stupňa najskôr po uplynutí troch rokov od vymenovania notára do notárskeho úradu.\nVII. Pojednávanie\n37. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022\nZ. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022\nZ. z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov\nna správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.\nZ uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/58/2019 vedený na Správnom súde\nv Bratislave pod sp. zn. BA-5S/58/2019.\n38. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení s § 3\nods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 29.10.2025 rozsudkom,\nktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovaného\na ďalších účastníkov konania. Žalovaný aj ďalší účastníci boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní.\nŽalovaný svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 15.10.2025, ďalší účastníci svoju neúčasť na\npojednávaní neospravedlnili.\nVIII. Právne posúdenie veci\n39. Predmetom prieskumu je v danom prípade list ministra spravodlivosti Slovenskej republiky\nadresovaný Notárskej komore Slovenskej republiky, ktorým minister oznámil notárskej komore svoj\nnesúhlas so vzájomným preložením žalobcu a ďalšieho účastníka 2/.\n40. Vzhľadom na argumentáciu žalovaného obsiahnutú vo vyjadrení k žalobe bolo potrebné v prvom rade\nvyrovnať sa s prípustnosťou predmetu prieskumu a aktívnou legitimáciou žalobcu na podanie správnej\nžaloby. Po preskúmaní napadnutého opatrenia ministra a administratívneho spisu žalovaného správny\nsúd vyhodnotil ako neopodstatnenú námietku žalovaného, že v danom prípade opatrenie ministra nie je\nspôsobilé byť predmetom prieskumu a žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby.\n41. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia\norgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s\nnegatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo\nopatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z\nprieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie\n\nformálne označené. Právna úprava obsiahnutá v § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ktorá priamo definuje\nopatrenie orgánu verejnej správy, viaže spôsobilosť opatrenia byť predmetom súdneho prieskumu na\nmožný zásah do práv, právom chránených záujmov alebo povinností. Vzhľadom na to, že obsahom\nnapadnutého opatrenia ministra spravodlivosti je vyslovenie nesúhlasu so vzájomným preložením\nnotárov, ide podľa názoru správneho súdu o opatrenie, ktoré sa priamo dotýka práv a povinností žalobcu\nv súvislosti s výkonom jeho notárskej činnosti, keďže jej výkon je spojený so sídlom, do ktorého bol\nnotár vymenovaný. Nejde preto o opatrenie organizačnej povahy v zmysle ust. § 7 písm. b) SSP, ako\nto uvádza žalovaný.\n42. S uvedeným záverom potom súvisí aj posúdenie aktívnej legitimácie na podanie žaloby. Žalovaný\npoukazoval na to, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania, a preto nie je aktívne\nlegitimovaný na podanie žaloby. Znenie ust. § 178 SSP, ktoré definuje žalobcu ako účastník\nadministratívneho konania rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy\nukráteného na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, síce nasvedčuje tomuto právnemu\nnázoru žalovaného. Konanie v rámci ktorého došlo k vydaniu opatrenia ministra iniciuje notárska\nkomora svojím návrhom, pričom notársky poriadok ani iný predpis neustanovuje v tomto prípade okruh\núčastníkov konania. Správny súd však okrem ustanovenia § 178 SSP je povinný prihliadať aj na ust.\n§ 2 ods. 2 SSP a predovšetkým čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré právo domáhať sa\nochrany na správnom súde priznávajú každému, kto tvrdí, že ich práva alebo právom chránené záujmy\nboli porušené alebo priamo dotknuté opatrením orgánu verejnej správy. Z uvedeného dôvodu preto\npodľa názoru správneho súdu nemožno žalobcovi, ktorý sa domáha preskúmania opatrenia ministra\ndotýkajúceho sa práv žalobcu v súvislosti s výkonom jeho notárskej činnosti, uprieť právo na prieskum\ntakéhoto opatrenia.\n43. Správny súd preskúmal napadnuté opatrenie ministra v intenciách žalobných námietok, ktoré sa\ntýkali výkladu ust. § 9 písm. d) notárskeho poriadku, preskúmateľnosti napadnutého opatrenia, porušení\npráva žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť a práva vlastniť majetok. Nesprávne právne posúdenie\nžalobca videl v nesprávnom pochopení ust. § 9 písm. d) notárskeho poriadku žalovaným, ktoré uviedol vo\nviacerých rovinách, a to v rovine formálneho charakteru súhlasu ministra spravodlivosti, nárokovateľnosti\npreloženia po splnení zákonných podmienok a povinnosti vysloviť nesúhlas vo forme rozhodnutia\nobsahujúceho zákonné náležitosti.\n44. V súvislosti s charakterom súhlasu ministra spravodlivosti, ktorý má podľa žalobcu iba formálny\ncharakter, správny súd vychádzal z celého znenia ust. § 9 notárskeho poriadku, ktoré upravuje\nprávomoci ministra vo vzťahu k notárskym úradom a notárskej činnosti. Výklad, ktorý prezentuje žalobca\no formálnom charaktere súhlasu ministra so vzájomným preložením nekorešponduje s ostatnými\nprávomocami ministra zvereným mu notárskym poriadkom v ust. § 9. Počet notárskych úradov, sídlo\nnotárskeho úradu aj osobu notára viazanú na konkrétny notársky úrad spojený s určeným sídlom\nstanovuje štát prostredníctvom ministerstva spravodlivosti. Notár si nemôže zvoliť sídlo notárskeho\núradu, ale je menovaný do konkrétneho sídla notárskeho úradu. Sídla notárskych úradov kopírujú\nrozmiestnenie súdov prvého stupňa (prvej inštancie), čím sa zabezpečuje geografická dostupnosť\nnotárskych služieb. Je zodpovednosťou ministra, aby počet a rozmiestnenie notárskych úradov\nzodpovedalo potrebám obyvateľstva a pokrývalo ich rovnomerne. Z uvedeného vyplýva, že v prípade\npreloženia notára nemôže ísť iba o formálny súhlas ministra, keďže je to práve minister spravodlivosti,\nktorý zodpovedá za zabezpečenie notárskych služieb v súlade s potrebami obyvateľstva a s tým\nsúvisiace kreovanie a obsadzovanie notárskych úradov.\n45. Notársku profesiu možno chápať ako špecifickú právnu činnosť vykonávanú v rámci slobodného\npovolania, avšak iba štátom poverenými osobami a na základe im zverených právomocí, ktorej\npredmetom je poskytovanie právnych služieb, a to zákonom predpísanou formou, v zákonom\nvymedzených oblastiach právnych vzťahov a za odplatu. Ústavný súd SR svojím nálezom z 24. februára\n2005, PL. ÚS 1/04 (ktorým vyslovil nesúlad ustanovenia § 100b ods. 1 NP s článkom 1\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) uviedol: „Právne postavenie notára je postavením orgánu verejnej\nmoci, na ktorý sa vzťahujú iné kritériá než na právne postavenie subjektov, ktoré nevykonávajú štátnu\nmoc (súdnu moc). Notár je v sústave orgánov verejnej moci považovaný za štátny orgán.“ Notár je tak\nnerozlučne spätý so štátnou mocou, aj keď výkon notárskeho úradu je už plne v kompetencii notára,\nktorý notársky úrad vykonáva.\n\n46. Verejnoprávny charakter činnosti notárov je daný ich postavením v systéme právneho\nporiadku Slovenskej republiky. Determinuje ho jednak samosprávne postavenie notárov, realizované\nprostredníctvom samosprávy a jej orgánov, a jednak záujem štátu na výkone činností zverených\nnotárom. Výkon notárskej činnosti, ako aj ďalšej činnosti notárov podľa osobitných predpisov\nreprezentuje verejný záujem štátu. Napriek tomu, že sa vyznačuje vlastným, autonómnym, vnútorným\nsystémom noriem odvodeným od zákona, štát kontroluje verejnoprávny účel napríklad vykonávaním\ndohľadu, či vymenúvaním osôb do funkcií. Štát musí garantovať takejto inštitúcii autonómnosť, ale\nlen v súlade s cieľmi, na ktoré bola zákonom zriadená. Autonómnosť notárov je daná rozsahom ich\nprávomoci napríklad pri kreovaní notára. Výberové konanie na notára je právomocou notárskej komory,\npričom ingerencia štátu sa prejavuje tým, že dvoch členov komisie pri výberovom konaní menuje minister\nspravodlivosti, ako aj tým, že pri viacerých úspešných uchádzačoch na notárske miesto má konečné\nslovo pri rozhodovaní zástupca štátu – minister spravodlivosti (viď. Notársky poriadok, 2. vydanie, 2023,\ns. 16 - 19: Z. Grófiková.)\n47. Správny súd sa nestotožnil so žalobcom tvrdenou nárokovateľnosťou vzájomného preloženia\nnotárov a s tým súvisiacim výkladom ust. § 9 písm. d) notárskeho poriadku. Žalobca vzťahoval\noprávnenie ministra vyjadrené v ust. § 9 písm. d) notárskeho poriadku vyjadrené slovom „môže“ iba\nna splnenie predpokladov 3 ročného zotrvania v pôvodnom notárskom úrade. Inými slovami podľa\nžalobcu slovo „môže“ v danom ustanovení vyjadruje iba to, že minister nemôže súhlasiť so vzájomným\npreložením notárov v prípade nesplnenie podmienky 3 ročného zotrvania v pôvodnom notárskom úrade.\nSprávny súd však poukazuje na to, že podmienka trojročného zotrvania v pôvodnom notárskom úrade\nbola zavedená do notárskeho poriadku až s účinnosťou od 01.12.2015 [zákona č. 267/2015 Z. z. ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti\n(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony],\npričom aj pred zavedením tejto podmienky bola právomoc ministra spravodlivosti formulovaná ako\nmožnosť vyjadrená slovom „môže“. Pôvodné znenie § 9 ods. 2 písm. c) notárskeho poriadku účinného\ndo 30.01.2015 bolo: „Minister na návrh komory môže navzájom preložiť notárov s ich súhlasom do\nobvodu iného súdu prvého stupňa“. Je teda nepochybné, že výklad, ktorý prezentuje žalobca nie je\nsprávny a slovo „môže“ sa v danom prípade nevzťahuje iba na splnenie podmienky trojročného zotrvania\nv pôvodnom notárskom úrade, ale celkovo vyjadruje oprávnenie ministra preložiť alebo nepreložiť\nnotárov na základe vlastnej úvahy.\n48. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že minister v danom prípade mal svoj nesúhlas vyjadriť formou\nrozhodnutia s náležitým odôvodnením, správny súd poukazuje na to, že takýto postup z ustanovení\nnotárskeho poriadku nie je možné odvodiť.\n49. K problematike odôvodňovania aktov ústavných orgánov sa venoval aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky, ktorý uviedol: „Moderný konštitucionalizmus neustále hľadá odpovede na otázky diskrécie\nústavných orgánov pri prijímaní ústavných aktov, zvlášť pri menovacích právomociach (porov.\nmenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky prezidentom Slovenskej republiky sp. zn.\nPL. ÚS 4/2012, menovanie vice guvernéra Národnej banky Slovenska sp. zn. PL. ÚS 14/06, rozsudok\nčeského Nejvyššího správního soudu sp. zn. 4 Aps 3/2005, rozhodnutie poľského ústavného tribunálu\nSK 37/08, rozhodnutie maďarského ústavného súdu č. 48/1991 a č. 36/1992). Hľadá odpovede o\nústavnoprávnej povahe aktov, či ide o tzv. vládne akty (III. ÚS 200/05), či ide o akty súdne preskúmateľné\nalebo nie, či ústavný orgán má povinnosť daný akt prijať, či má byť akt odôvodnený alebo nie a aká\nje ústavnoprávna zodpovednosť pri (ne)vydaní takýchto aktov... Ústavné a zákonné medze oprávnení\nustanovujúceho orgánu a jeho postavenie sú určovateľom spôsobu jeho rozhodovania“ (viď. uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 450/2021-16).\n50. Vychádzajúc z vyššie uvedeného princípu vyjadreného Ústavným súdom Slovenskej republiky a\npo zohľadnení právomoci ministra spravodlivosti, tak ako je koncipovaná v § 9 notárskeho poriadku,\nsprávny súd dospel k záveru, že v danom prípade žalovaný nepochybil, keď nevydal rozhodnutie. Pokiaľ\nzákonné medze (v tomto prípade notárskeho poriadku) upravujú právomoc ministra spravodlivosti vo\nvzťahu k vzájomnému preloženiu notárov tak, že minister „môže preložiť“, teda môže vykonať úkony\npotrebné na vzájomné preloženie notárov, podľa názoru správneho súdu je aj oprávnený v prípade\nnesúhlasu (resp. rozhodnutia nepreložiť notárov) nevykonať žiadne úkony, a teda nevydať rozhodnutie s\nodôvodnením. V nadväznosti na to potom ani oznámenie notárskej komore o tom, že minister nesúhlasí\nso vzájomným preložením notárov, nemuselo obsahovať zdôvodnenie jeho rozhodnutia.\n\n51. V súvislosti s námietkou, že v danom prípade ide o svojvôľu ministra spravodlivosti správny súd\npoukazuje na to, že z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že minister spravodlivosti nesúhlasil\nso vzájomným preložením žalobcu a ďalšieho účastníka 2/ z dôvodu, že v dôsledku zániku notárskeho\núradu ďalšieho účastníka 2/ ex lege dňom 31.12.2019 po dosiahnutí veku 67 rokov by zostal obvod\nGelnica a okolie bez akýchkoľvek služieb notára. Vo Vranove nad Topľou v obvode Okresného súdu\nVranov nad Topľou boli činní štyria notári, preto zánikom výkonu notárskeho úradu ďalšieho účastníka\n2 k 31.12.2019 by nezostal daný obvod bez notárskych služieb. Skutočnosť, že pred vymenovaním\nžalobcu do obvodu Gelnica nepôsobil v tomto obvode žiaden notár je irelevantná, vzhľadom na to, že je\nna posúdení ministra spravodlivosti, aby určil počet a rozmiestnenie notárskych úradov tak, aby pokrývali\npotreby obyvateľstva v konkrétnom čase.\n52. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o tom, že boli porušené jeho práva na slobodnú\nvoľbu povolania a právo vlastniť majetok. Obsahom ústavného práva na slobodnú voľbu povolania\nje iba oprávnenie jednotlivca rozhodnúť sa, v akej oblasti ľudských činností by chcel realizovať svoju\npracovnú schopnosť a o také povolanie sa uchádzať, resp. získavať prípravu na výkon takého povolania\n(viď. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.: III. ÚS 547/98). Obsahom žalobcovho práva\nna výkon povolania nie je jeho výkon v konkrétnom mieste resp. v mieste bydliska. Z tohto dôvodu\nnemohlo dôjsť ani k porušeniu žalobcovho práva vlastniť majetok. Obsahom ústavného práva vlastniť\nmajetok nie je ochrana osôb pred výdavkami, ktoré je potrebné vynaložiť na cestu do/z miesta výkonu\nzárobkovej činnosti. Obsah ustanovenia čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je identifikovaný\nv rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré vyšli z obsahu vlastníckeho práva ako bol\nvnímaný „odjakživa“, od vzniku tohto právneho inštitútu, lebo obsah vlastníckeho práva sa z historického\nhľadiska nezmenil. Obsah vlastníckeho práva sa v ére rímskeho práva súkromného vymedzil ako uti,\nfrui, habere (alt. possidere) a disponere. Ústavný súd toto členenie akceptoval pri vymedzení obsahu\nvlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky: „Vlastník je oprávnený predmet svojho\nvlastníckeho práva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.“ (viď. II. ÚS 8/97. Nález\nz 26. marca 1997. ZNUÚS 1997, s. 79.).\n53. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím, boli vydané v súlade so zákonom. Námietky žalobcu v podanej\nžalobe nie sú dôvodné, a preto správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.\n54. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok\nna náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak\nsúd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť\nžalovanému trovy konania v zmysle § 168 SSP. Ďalším účastníkom v zmysle § 169 SSP a contr. správny\nsúd právo na náhradu trov nepriznal, pretože im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré\nby im explicitne správny súd uložil. Súd nevidel ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré\nby im mohol náhradu trov konania priznať.\n55. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP), ktorá nemá odkladný účinok\n(§ 446 ods. 1 SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2\nSSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\njedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1 a 2SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa\n§ 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\n\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\nPovinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}