Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/242/2019 z 26. 9. 2025 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. septembra 2025, sp. zn. BA-2S/242/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201689.2 Správny súd v Bratislave | BA-2S/242/2019 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201689.2 | 2025-09-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSP, SP, zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, predpis č. 2016/2286 Z. z., predpis č. 531/2012 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7a2fdc6-1eb4-4aa1-a03e-f683e4bcf231 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201689.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-2S/242/2019 1019201689 26. 09. 2025 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201689.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: SWAN, a. s., Landererova 12, 811 09 Bratislava, IČO 35 680 202, právne zastúpený: BORLOKOVA & ASSOCIATES s. r. o., Jakubovo nám. 19, 811 09 Bratislava, IČO: 47 243 805, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, 811 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, č. rozhodnutia: 30/PÚ/2019-215 zo dňa 30.09.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, č. rozhodnutia: 30/PÚ/2019-215 zo dňa 30.09.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, odboru štátneho dohľadu (ďalej len „úrad“), č. 22/OŠD/2019-419 zo dňa 15.05.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a zamietol rozklad podaný: SWAN, a. s. (ďalej len „účastník konania“ alebo „žalobca“). II. Priebeh administratívneho konania 2. Prvostupňovým rozhodnutím úrad podľa § 73 ods. 1 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 15 000 eur za neplnenie povinností podľa čl. 6a nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie o roamingu“), a to tým, že v období od 15.06.2017 do dátumu vydania tohto rozhodnutia ukladal príplatok k domácej maloobchodnej cene za vytvorené regulované roamingové volania, odoslané regulované roamingové SMS správy a akékoľvek použitie regulovaných dátových služieb účastníkom, ktorí si zakúpili niektorý z produktov označených v Cenníkoch predplatených verejných mobilných elektronických komunikačných služieb a platobných služieb spoločnosti SWAN mobil, a. s. (t. j. žalobcu – pozn. súdu), platných a účinných v období od 15.06.2017 do 22.06.2018 (ďalej len „zákazník“) ako „nové paušály TO (TO.?, TO.? DÁTA, TO.10 a TO.15) (ďalej len „paušály TO)“. 3. Správnemu konaniu predchádzala administratívna kontrola, ktorej výsledkom bolo vydanie Oznámenia o zistenom nedostatku č. 154/OŠD/2017-2821 zo dňa 08.12.2017, na ktoré nadväzovalo Vyjadrenie účastníka konania k zisteným nedostatkom č. 20/OŠD/2018-107 zo dňa 31.01.2018, list Nariadenie odstránenia nedostatku pod č. 20/OŠD/2018-297 zo dňa 06.06.2018 a Odpoveď na nariadenie odstránenie nedostatku č. 20/OŠD/2018-601 zo dňa 15.06.2018. 4. Správne konanie sa začalo na základe Oznámenia o začatí správneho konania č. 22/OŠD/2019-98, ktoré bolo účastníkovi konania doručené dňa 14.02.2019. Následne na to si úrad od účastníka konania vyžiadal dňa 20.02.2019 oznámenie skutočností, ktoré majú význam pre správne konanie. Dňa 26.02.2019 požiadal účastník konania o zastavenie správneho konania a dňa 18.03.2019 bola úradu doručená odpoveď na žiadosť o oznámenie skutočností, ktoré majú význam pre správne konanie, dňa 22.03.2019 bol doručený list - vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia. Úrad opätovne vyzval účastníka konania na uplatnenie svojho práva podľa § 33 ods. 2 SP listom zo dňa 24.04.2019, na ktorý reagoval účastník konania podaním zo dňa 14.05.2019. Účastník konania, okrem toho, viackrát nazrel do administratívneho spisu, či už počas kontroly alebo správneho konania (napríklad 21.02.2019, 07.05.2019). 5. Vo vzťahu k skutkovému stavu úrad podotkol, že prijal niekoľko podnetov týkajúcich sa účastníka konania a ktorých kópie sú súčasťou spisu, a to vo vzťahu k plneniu povinností podľa čl. 6a nariadenia o roamingu. Z podnetov vyplynulo, že produkty účastníka konania paušály TO, a to ako ich účastník konania prezentoval užívateľom služieb elektronických komunikácií na trhu mobilných služieb v Slovenskej republike, neboli jednoznačné, zrozumiteľné a bolo možné v nich identifikovať potenciálne porušenie nariadenia o roamingu. S poukazom na článok 6a nariadenia o roamingu úrad uviedol, že s účinnosťou od 15. júna 2017 (s určitými výhradami ako napríklad politika primeraného používania – článok 6b nariadenia o roamingu) poskytovatelia roamingu nesmú roamingovým zákazníkom v žiadnom členskom štáte ukladať žiadny príplatok k domácej maloobchodnej cene za akékoľvek vytvorené alebo prijaté regulované volania, akékoľvek odoslané regulované roamingové SMS správy a akékoľvek použitie regulovaných dátových roamingových služieb vrátane MMS správ, ani žiadny všeobecný poplatok za použitie koncového zariadenia alebo služby v zahraničí. 6. V cenníkoch účastníka konania sú, okrem iného, uvedené tarify programov služieb Moja 4ka, Moja 4ka Svet a paušálov TO. V prvej časti cenníkov je uvedený program služieb Moja 4ka, ktorý umožňuje využívanie služieb len na území Slovenska za tarifu 0,04 €, ktorá je účastníkom konania účtovaná zákazníkom pri vykonaní volania za 1 minútu hovoru, po odoslaní 1 SMS správy a po prenesení 1 MB dát. V druhej časti je uvedený program služieb Moja 4ka Svet, v ktorom je uvedená tarifa 0,04 €, ktorá je účtovaná pri vykonávaných volaniach za 1 minútu hovoru po odoslaní 1 SMS správy a prenesení 1 MB dát len v členských štátoch Európskej únie a štátoch patriacich do Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EÚ“). Vo vzťahu k jednotlivým paušálom sú v cenníkoch uvedené výhody týchto produktov podľa konkrétneho produktu, ktorý si zákazník mohol zakúpiť. Napríklad v prípade paušálu TO.10 mohol zákazník za cenu 7,50 € získať objem dát 10 GB vo vlastnej sieti 4ky (4G, 2G) a 1 GB v národnom roamingu v sieti obchodného partnera (2G), 100 minút alebo SMS v rámci všetkých sietí na Slovensku, a to do vyčerpania objemu dát alebo maximálne do 30 dní. 7. Účastník konania teda domáce roamingové služby ponúkal pod rôznymi programami služieb - Moja 4ka a Moja 4ka Svet; paušály TO bolo možné zakúpiť iba ako doplnkovú službu programu služieb Moja 4ka. 8. Účastník konania je názoru, že postupuje v súlade s nariadením o roamingu, keďže v jeho cenníku nie je možné identifikovať žiadne roamingové príplatky a ani akékoľvek poplatky za využitie nových paušálov TO mimo územia Slovenskej republiky, pretože tieto paušály neumožňujú využívať služby v medzinárodnom roamingu. Paušál TO je len doplnkovou službou programu služieb Moja 4ka, ktorá neumožňuje využívanie služieb v medzinárodnom roamingu. 9. Účastník konania podľa úradu neuplatňoval politiku primeraného používania, ale účtovanie príplatku k domácej maloobchodnej cene. To spočívalo v tom, že účastník konania neumožnil svojim zákazníkom využívanie služieb za ceny pre produkty paušálu TO, ale bol mimo územia Slovenskej republiky spoplatňovaný tak, akoby tieto produkty aktivované nemal. Napríklad zákazník s produktom paušál TO Nekonečno, cena 20 eur s DPH/mesačne s nasledovným obsahom služieb: objem dát vo vlastnej sieti štvorky (4G, 2G) a v národnom roamingu v sieti obchodného partnera (2G) neobmedzene, neobmedzený počet minút a SMS zo Slovenska do všetkých sietí Slovenska, mohol v zahraničí využívať neobmedzený počet minút a SMS, ako je určené v tomto produkte a 4,34 GB dát (platí pre rok 2017; ďalšie roky to bolo viac). Je pritom irelevantné, či úrad porušenie posúdil správne z pohľadu pojmov používaných účastníkom konania (napríklad Program služieb, Paušál, Doplnková služba, Balík), keďže o porušenie ide nielen v prípade, ak by boli paušály TO posudzované ako program služby, ale aj v prípade, ak by boli posudzované ako doplnkové služby, resp. balíčky služieb. 10. Úrad paušály TO nepovažuje za samostatné „Programy služieb“, ale za doplnkové služby účastníka konania na úrovni ich „Balíkov“. 11. Charakter balíkových ponúk TO nie je PAYG (pay as you go, kredit – pozn. súdu), ale balík sa využíva 30 dní. V krajinách EÚ je zákazník z predplateného 30 dňového domáceho balíka TO (pri ktorom nie je umožnený roaming) prepnutý na tarifu PAYG programu služieb Moja 4ka Svet. Zákazník teda musí dodatočne platiť nad rámec svojho balíka, aby mohol využívať roaming, napriek tomu, že v tom čase má aktivovaný 30 dňový balík TO. Úrad tu poukázal na komunikáciu účastníka konania s podávateľom podnetu. 12. K technickému zabezpečeniu a súčasnej funkčnosti oboch programov služieb na zákazníckej SIM karte a tomu, ako je v systémoch účastníka konania zabezpečené oddelenie oboch programov, poukázal úrad na zmluvnú dokumentáciu predloženú účastníkom konania. Predložený vzor zmluvy neuvádza, aký program služieb má byť zákazníkovi poskytovaný. Takúto informáciu neobsahujú ani Všeobecné podmienky na poskytovanie verejných mobilných elektronických komunikačných služieb účastníka konania a podmienky poskytovania platobných služieb, hoci tieto v súvislosti s poskytovaním roamingu v článku 2, bode 2.1 prvej vete uvádzajú: „Účastník je oprávnený v rámci dohodnutých Služieb využívať službu Medzinárodný roaming poskytovanú Podnikom, a to v rozsahu a spôsobom uvedenom v týchto Všeobecných podmienkach a Cenníku“. Úrad preto dospel k záveru, že program služieb Moja 4ka, ku ktorému boli priradené paušály TO a program služieb Moja 4ka Svet, predstavovali po vecnej a obsahovej stránke jeden spoločný program, ktorý zákazníci účastníka konania mohli využívať. Z predloženého vzoru zmluvy vyplynulo, že zákazník si pri uzatvorení zmluvy nevyberal jeden alebo oba programy. Konkrétne podmienky poskytovania oboch programov a ich územná platnosť boli vymedzené iba cenníkom a nereflektovali vôľu zákazníka v prípade, ak by chcel využívať od počiatku iba niektorý z predmetných programov. Takéto cenové vymedzenie bolo výlučne obchodným rozhodnutím účastníka konania. 13. Úrad ďalej poukázal na to, že podľa vyjadrenia účastníka konania mechanizmus prepínania medzi programami služieb Moja 4ka Moja 4ka Svet nikdy nevyvinul a nikdy neaplikoval. Úrad mal za to, že takýto mechanizmus z dôvodu iba ich cenníkového formálneho oddelenia totiž ani nebol potrebný. Dochádzalo však k zmene v účtovaní služieb zákazníkom, keďže produkty paušálu TO nebolo možné mimo územia Slovenska riadne využiť. 14. Úrad posúdil správny delikt ako trváci správny delikt, ktorého dĺžku odvodil od nadobudnutia účinnosti cenníka účastníka konania platného od 15.06.2017. K čiastočnému odstráneniu nedostatkov pristúpil účastník konania v cenníku platného od 22.06.2018, kedy už nebolo možné novo alebo opätovne aktivovať paušály TO, ale v platnosti ostala možnosť využívať už aktivované paušály TO na základe ich automatickej obnovy. Toto nebolo odstránené ani cenníkom platnom od 08.03.2019 ako ani cenníkom platnom od 15.05.2019. K trvaniu deliktu preto úrad uviedol, že správny delikt trval od 16.06.2017 do dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia. 15. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so závermi prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný v prvej časti napadnutého rozhodnutia stručne zhrnul priebeh správneho konania a v druhej časti napadnutého rozhodnutia sa vysporiadal s námietkami účastníka konania predloženými v rozklade. 16. K nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol, že prvostupňový orgán, ako aj žalovaný majú riadne a jednoznačne preukázané spáchanie skutku, a tak nemožno vyvodiť záver o tom, že by úrad mal pochybnosti o vine účastníka konania a tým pádom, že by mal použiť zásadu in dubio pro reo. Pochybnosti má len účastník konania ako sankcionovaný subjekt, čo je však jeho zákonným právom. Na nemožnosť využívania služieb za ceny paušálov TO v zahraničí prvostupňový orgán poukazoval už v administratívnej kontrole, podľa ktorej zákazníkovi nebolo umožnené využívať roaming v rámci daného paušálu, ale po prekročení štátnej hranice bol zákazník automaticky prepnutý na program služieb Moja 4ka Svet. Žalovaný dospel k záveru, že programy Moja 4ka a Moja 4ka Svet umožňujúce použitie v roamingu, nemožno považovať za dva samostatné programy, ale za jeden program aktivovaný zákazníkovi. Z prvostupňového rozhodnutia, podnetov zákazníkov, ako aj z vyjadrení účastníka konania v priebehu konania vrátane vyjadrení v rozklade mal žalovaný za to, že roamingoví zákazníci nemali možnosť využiť objem dát, ako to uvádza Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2286 z 15. decembra 2016, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá o uplatňovaní politiky primeraného využívania a o metodike na posúdenie udržateľnosti zrušenia maloobchodných roamingových príplatkov, ako aj o žiadosti, ktorú má poskytovateľ roamingu predložiť na účely tohto posúdenia (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“), ale bol v zahraničí nútený uhradiť príplatok za využívanie dát v podobe jednotkovej cenníkovej ceny za 1 MB dát. Žalovaný poukázal na vyhodnotenie jednotlivých dôkazných prostriedkov v prvostupňovom rozhodnutí, a to v bodoch 73 až 106. Žalovaný súhlasil s tým, že program Moja 4ka Svet bol v podobe uplatňovanej účastníkom konania zaradený do cenníka umelo a účelovo, čím dochádzalo k ponúkaniu roamingových služieb oddelene ako doplnku k službám bez roamingu a k obchádzaniu nariadenia o roamingu spolu s Vykonávacím nariadením - najmä s jeho bodom 189 posledná veta. Tvrdenie účastníka konania, že to tak nie je, vychádza len z jeho subjektívneho vnímania a formálno-administratívneho nastavenia služieb a cenníkov. Toto spomínané oddelenie dvoch paušálov bolo však preukázateľne realizované len na účely obídenia únijného regulačného práva o roamingových poplatkoch. 17. K námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave, ktorý je zároveň v rozpore s administratívnym spisom, uviedol, že podľa účastníka konania prvostupňový orgán vykonal administratívnu kontrolu v dňoch od 20.09.2017 do 22.09.2017, a teda skutkový stav zisťoval v tomto období. Žalovaný uviedol, že v týchto dňoch došlo k zhromažďovaniu podkladov, avšak samotný predmet kontroly nebol vymedzený len touto konkrétnou časovou dobou. Úrad delikt vymedzil ako trvajúci delikt, s čím sa žalovaný stotožňuje, a preto ho nemožno vymedziť len na základe dátumov od 20.09.2017 do 22.09.2017. Pokiaľ ide o oznámenie o začatí správneho konania, tak to len vymedzuje vec, o ktorej sa bude ďalej konať, a neurčuje ako bude rozhodnuté. Z jeho textácie nemožno vyvodzovať, že správny orgán už rozhodol a ako rozhodol. Účastník neuviedol, ktorá časť oznámenia o začatí správneho konania v ňom vzbudzuje dojem predrozhodnutej veci. Podľa žalovaného nedošlo k zmene predmetu a ani rozsahu od oznámeného správneho konania. Pokiaľ ide o požadovanie ďalších podkladov počas správneho konania, názor účastníka konania, že takéto žiadanie znamená nedostatočné zistenie skutkového stavu počas administratívnej kontroly, tak akceptovanie takéhoto výkladu vedie k absurdnému záveru, ktorý by v konečnom dôsledku znamenal, že úrad po administratívnej kontrole nesmie zisťovať skutkový stav a obstarávať podklady rozhodnutia. Ide o reštriktívny výklad § 32 ods. 2 SP. 18. K námietke podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy uviedol, že administratívna kontrola nie je správnym konaním, ale osobitným procesom podľa zákona o elektronických komunikáciách, po ktorom nasleduje správne konanie. Účastníkovi konania bolo počas správneho konania umožnené uplatniť si všetky svoje procesné práva, čo možno odvodiť aj z viacnásobného nahliadania do administratívneho spisu. To, že v administratívnom spise sa mala nachádzať správna úvaha úradu je nepodložené, pretože takúto povinnosť vysvetľovania kladie SP až na odôvodnenie rozhodnutia (§ 47 ods. 3 SP). 19. Žalovaný tak dospel k záveru, že účastník konania účelovo a administratívno-formálne nastavil prepínanie a následné spoplatňovanie roamingových služieb vo svojich cenníkoch a interných predpisoch takým spôsobom, že za faktické využívanie roamingu v paušáloch boli koncoví užívatelia (zákazníci) ako spotrebitelia v oblasti elektronických komunikácií účtovaní v nezákonnom rozsahu alebo v rozpore s nariadením o roamingu. Takýto formalistický prístup rozdelenia, označenia a prepínania časti služby zo strany poskytovateľa tejto komunikačnej služby (účastníka konania) nemôže odôvodniť také spoplatnenie zákazníka, ktoré je v zjavnom rozpore s nariadením o roamingu. Takéto obchádzanie nariadenia o roamingu, v špecifickom prípade prepínania taríf, uvádza už Vykonávacie nariadenie v jeho bode 189 posledná veta. III. Správna žaloba 20. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správy súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 21. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci poukazoval na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa trestnoprávnych princípov aplikovaných aj v správnom trestaní, pričom v prípade mlčania zákona treba analogicky vychádzať z ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu a osobitne poukázal na zásadu in dubio pro reo. Žalobca vo svojej obchodnej praxi postupuje v súlade s nariadením o roamingu, pričom z administratívneho spisu je zrejmé, že nový paušál TO neobsahuje možnosť využívať akékoľvek elektronické komunikačné služby v medzinárodnom roamingu, a preto nie je správne tvrdenie žalovaného, že pri nich účtuje príplatok. Žalovaný žiaden príplatok k maloobchodnej cene v konaní ani nepreukázal. V cenníku nemožno identifikovať žiadne roamingové príplatky, pretože paušály TO neumožňujú využívať služby s medzinárodnou roamingu. Aj žalovaný potvrdzuje, že žiadny z telekomunikačných podnikov nie je povinný poskytovať službu medzinárodného roamingu v ostatných členských štátoch. Neposkytovanie medzinárodného roamingu je bežnou praxou aj v iných členských krajinách. Žalovaný nesprávne právne posúdil skutočnosť, že žalobca umožnil zákazníkom, ktorí si aktivovali niektorý z paušálov TO, ktorý ako doplnkovú službu k programu služieb Moja 4ka umožňoval využívanie elektronických komunikačných služieb v sieťach na území Slovenska, možnosť súčasne využívať aj program služieb Moja 4ka Svet, ktorý sprístupňuje využívanie elektronických komunikačných služieb mimo Slovenska. V cenníku je prehľadne uvedené, pri ktorých programoch služieb je dostupná služba medzinárodného roamingu a pri ktorých nie. Každý zákazník žalobcu sa môže rozhodnúť či bude využívať program služieb Moja 4ka, program služieb Moja 4ka Svet alebo ich bude využívať obidva. 22. V druhom žalobnom bode namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a rozpor s administratívnymi spismi. Uviedol, že administratívny spis neobsahuje žiadny zdokumentovaný relevantný proces dokazovania, nie je možné ustáliť jednotlivé fázy procesu dokazovania realizovaného žalovaným ako ani základný sumár zhromaždených dôkazov a spôsob ich vyhodnotenia. Administratívna kontrola predchádzajúca správnemu konaniu neobsahuje žiadne dôkazy týkajúce sa skutočného fungovania elektronických komunikačných služieb žalovaného. Žalovaný sa nesnažil získať jasnú, presnú a ucelenú predstavu o fungovaní, cenách a ďalších podmienkach elektronických komunikačných služieb poskytovaných žalobcom. Obstaranie štandardnej SIM karty a dôsledné otestovanie dotknutých služieb a ich tarifikácie bolo zo strany žalovaného možné realizovať, pričom výlučne reálne otestovanie elektronických komunikačných služieb žalovaného by predstavovalo relevantný dôkaz, o ktorý by sa žalovaný mohol v správnom konaní oprieť. 23. Správne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, začal žalovaný z vlastného podnetu (administratívna kontrola) bolo realizované v dňoch od 20.09.2017 do 22.09.2017, pričom predmet správneho konania vymedzil a určil žalovaný samostatne, a to ako „uloženie pokuty podľa § 73 ods. 1 písm. b) ZEK za nesplnenie povinnosti uvedenej v článku 6a Nariadenia o roamingu“. Predmetom správneho konania, ako ho určil žalovaný, bolo uloženie sankcie za nedostatok, ktorý žalovaný identifikoval a popísal vo vecnom a časovom rámci administratívnej kontroly, a už pred začatím správneho konania tak prezumoval spáchanie správneho deliktu. Tým, že žalovaný cítil potrebu zisťovať od žalobcu skutočnosti, ktoré sú relevantné pre predmetné správne konanie a ktoré objasňujú skutkový stav veci, sám zjavne dospel k záveru, že závery administratívnej kontroly nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Tieto podozrenia a námietky žalobcu k priebehu a záverom administratívnej kontroly žalobca týmto konaním potvrdil a mal preto predmetné správne konanie zastaviť. Pri administratívnej kontrole sa vôbec neriadil zásadou materiálnej pravdy. Žalovaný v správnom konaní, ktoré začalo z jeho vlastného podnetu, sa nemôže zaoberať zisťovaním skutočnosti nad rámec definovaného predmetu správneho konania. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ zo záverov administratívnej kontroly a za podklad pre začatie tohto správneho konania, je v rozpore s administratívnym spisom, na čo žalobca opakovane poukazuje. Zo spisu vyplýva, že žalobca nariadenie o roamingu nijakým spôsobom neporušuje. Paušály TO umožňujú a zahŕňajú využívanie elektronických komunikačných služieb výlučne v mobilných elektronických komunikačných sieťach prevádzkovaných na území Slovenskej republiky nie v zahraničí; účtovanie roamingových príplatkov v zahraničí k maloobchodným cenám nových paušálu TO teda objektívne nie je možné. Z cenníka ani z iných dokumentov nebolo žalovaným preukázané, že žalobca roamingovým zákazníkom účtuje akýkoľvek príplatok. Administratívnu kontrolu vykonal žalovaný v dňoch od 20.09.2017 do 22.09.2017 teda skutkový stav veci zisťoval na základe vlastného rozhodnutia iba v tomto období. Žalovaný nesmie počas prebiehajúceho konania bezdôvodne a svojvoľne meniť a rozširovať predmet správneho konania a tak nesmie vzniknúť situácia, že priebeh konania a v rozhodnutí zachytený záver správneho konania sú v zjavnom rozpore s predmetom a rozsahom správneho konania zadefinovaným správnym orgánom na jeho začiatku. 24. V treťom žalobnom bode namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní. Úrad si pri začatí administratívnej kontroly nesplnil ani svoju základnú informačnú povinnosť podľa § 18 SP, keďže konania podľa § 38 zákona o elektronických komunikácií nie sú (s výnimkou § 38 ods. 9) vyňaté spod pôsobnosti SP. Žalobcovi taktiež nebolo pri výkone administratívnej kontroly umožnené vyjadriť sa podľa § 33 ods. 1 a 2 SP pred vydaním rozhodnutia. Úrad sa nijak nevysporiadal s argumentmi a námietkami predloženými žalobcom počas administratívnej kontroly, čím zásadným spôsobom porušil jeho procesné práva. Závery administratívnej kontroly sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, arbitrárne, v dôsledku čoho sú nezákonné, a tak nemôžu slúžiť ako podklad pre správne konanie. V administratívnom spise absentujú akékoľvek vyjadrenia, preskúmateľné dôkazy, spôsob ich získania a vyhodnotenia, ako aj úvaha úradu ako správneho orgánu, v dôsledku čoho žalobca nemohol v rozpore s ustanoveniami SP uplatniť svoje právo na vyjadrenie. Pri údajných podnetoch tretích strán neboli v rámci dokazovania tieto tretie strany vypočuté, účastník konania tak nemal možnosť preveriť skutočnosti uvádzané v týchto podnetoch a klásť týmto tretím stranám otázky. Žalovaný zjavne nezohľadnil všetky vyjadrenia žalobcu predložené počas konania, žiadnym spôsobom ich nevyhodnotil a ani sa s nimi nevysporiadal. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 25. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.02.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom sa zásadne pridržal odôvodnenia, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí. Navrhol žalobu zamietnuť. 26. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že jednoznačne a bez pochýb preukázal, že skutok sa stal, skutok je iným správnym deliktom a skutok spáchal žalobca. Žalobca nepoukazuje na konkrétne porušenie trestnoprávnych zásad v konaní. V podnetoch od zákazníkov je uložený aj záznam internetového chatu zákazníka so zamestnancom žalobcu, kde príslušný zamestnanec uviedol, že program Moja 4ka sa na program Moja 4ka Svet zákazníkovi automaticky prepne podľa toho, či sa nachádza na území SR alebo v zahraničí. Žalobca toto vysvetlenie zamestnanca k dnešnému dňu nepoprel ako chybné. Žalovaný považuje za preukázané, že na jednej SIM karte boli skombinované dve služby, jedna umožňujúca roamingové volania a druhá nie. Obe mali podľa cenníkov rozdielne ceny, pričom vyššia cena sa účtovala pri využívaní roamingu. Vzhľadom na požiadavku technickej neutrality je technická realizácia poskytovania dvoch služieb (resp. programov) na jednej SIM karte, ktoré sú fakturované podľa dvoch rôznych taríf, irelevantná. Z hľadiska nariadenia o roamingu je dôležitá tarifikácia služieb v zmysle nastavenia cenníkov a účtovanie cien zákazníkom pri roamingových volaniach. 27. Žalovaný poukázal na skutkovo a právne totožný prípad rozhodnutý britským národným regulačným orgánom pre elektronické komunikácie, z ktorého vyplynulo, že podnik môže poskytovať samostatnú službu bez roamingu, no akonáhle je táto služba aktivovaná na jednej SIM karte zároveň s inou službou, ktorá umožňuje roamingové volania, je potrebné tieto dve kombinované služby považovať za jeden balíček, na ktorý sa už nariadenie o roamingu vzťahuje. V takomto prípade sa zo zákazníka stáva roamingový zákazník podľa nariadenia o roamingu. Žalovaný účelovo a administratívno-formálne nastavil prepínanie a následné spoplatňovanie roamingových služieb vo svojich cenníkoch a interných predpisoch takým spôsobom, že za faktické využívanie roamingu paušálov TO boli koncoví užívatelia ako spotrebitelia v oblasti elektronických komunikácií účtovaní v nezákonnom rozsahu a v rozpore s nariadením o roamingu. Tak ako žalovaný v napadnutom rozhodnutí aj britský národný regulačný úrad poukázal na čl. 189 usmernenia Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) k nariadeniu o roamingu a k vykonávaciemu nariadeniu. 28. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a rozporu s administratívnymi spismi poukázal na § 38 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorého úrad vykonáva dohľad podľa odseku 2 písm. a) fyzickou kontrolou u kontrolovanej osoby, monitoringom frekvenčného spektra alebo administratívnou kontrolou údajov a dokladov, ktoré má úrad k dispozícii zo svojej úradnej činnosti. Predmetom administratívnej kontroly je taká kontrola údajov a dokladov a nielen kontrola faktického fungovania elektronických komunikačných služieb. Predmetom správneho konania ostatne nebola otázka či tieto roamingové služby fakticky fungujú, ale otázka nastavenia ich spoplatnenia koncovému užívateľovi, čo dostatočne preukazujú cenníky, zmluvy, všeobecné podmienky a podnety zákazníkov. Žalobca v priebehu správneho konania nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by mal žalovaný vykonať. K porušeniu prezumpcie neviny, keď v správnom konaní bola uložená sankcia za nedostatok, ktorý bol identifikovaný a popísaný vo vecnom a časovom rámci administratívnej kontroly uviedol, že žalovaný postupoval v súlade s § 38 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách, keď po tom, ako zistí nedostatok, je povinný uvedené oznámiť kontrolovanej osobe. Štandardné správne konanie sa začne až na základe výsledkov administratívnej kontroly a nemôže spôsobovať prejudikovanie rozhodnutia. Samotný fakt, že si žalovaný v správnom konaní dožiadal ďalšie informácie a dokumenty nedokazuje a neodôvodňuje nezákonnosť takéhoto postupu. Prvostupňový orgán v oznámení o zistenom nedostatku vymedzil ako predmet kontroly plnenia ustanovení čl. 6a nariadenia o roamingu, a teda predmet kontroly nebol viazaný konkrétnou časovou dobou (20.09.2017 do 22.09.2017); dĺžku administratívnej kontroly si nemožno zamieňať s posudzovaným obdobím z hľadiska dodržiavania právnych predpisov. 29. K námietke podstatného porušenia ustanovení o konaní uviedol, že žalobca opäť recykluje svoje tvrdenia týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, ku ktorým pridáva tvrdenia o tom, že mu boli upierané procesné práva. Tieto námietky považuje žalovaný za neopodstatnené a poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžnč/1/2014 a z ktorého vyplýva, že vykonávanie dohľadu úradom u kontrolovanej osoby nie je konaním, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach kontrolovanej osoby, a preto sa naň nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 30. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 23.03.2020 (ďalej len „replika“). Žalovaný v replike zásadne zotrval na dôvodoch a ich odôvodnení, ktoré poskytol v správnej žalobe. Žalovaný svojím vyjadrením v podstate potvrdzuje, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Odkazom na argumenty prezentované regulačným úradom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska je dôkazom, že žalovaný v správnom konaní nepreukázal porušenie konkrétneho ustanovenia nariadenia o roamingu. Usmernenia BEREC-u nie sú právne záväzným textom a oficiálnym právnym výkladom nariadenia o roamingu. V zmysle zásady zákonnosti je vylúčená svojvôľa úradu, pričom v správnom práve povinnosť dokazovania spočíva na správnom orgáne a paralelne sa aplikuje zásada prezumpcie neviny, inak musí rozhodnúť v prospech obvineného (in dubio pro reo) 31. Žalovaný sa k replike ďalej nevyjadril. V. Relevantná právna úprava 32. Podľa § 38 ods. 2 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách účinného k 15.05.2019 sa dohľad uskutočňuje kontrolou plnenia povinností okrem povinnosti uvedenej v § 41 ods. 6 a podmienok určených týmto zákonom, všeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona a kontrolou dodržiavania povinností, obmedzení a podmienok, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. 33. Podľa § 38 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách účinného k 15.05.2019 úrad vykonáva dohľad podľa odseku 2 písm. a) fyzickou kontrolou u kontrolovanej osoby, monitoringom frekvenčného spektra alebo administratívnou kontrolou údajov a dokladov, ktoré má úrad k dispozícii zo svojej úradnej činnosti. 34. Podľa § 38 ods. 9 zákona o elektronických komunikáciách účinného k 15.05.2019 úrad určí kontrolovanej osobe v písomnom oznámení o zistených nedostatkoch alebo v zápise o výsledku kontroly primeranú lehotu na vyjadrenie sa k výsledkom kontroly (písm. a/), preverí opodstatnenosť námietok vo vyjadrení kontrolovanej osoby k zisteným nedostatkom, prihliadne na opodstatnené námietky a oboznámi s nimi kontrolovanú osobu (písm. b/), nariadi odstránenie zistených nedostatkov v primeranej lehote, ktorú určí; to sa nevzťahuje na nedostatky podľa § 31 ods. 9 a § 34 ods. 3 (písm. c/). 35. Podľa § 73 ods. 1 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účinného k 15.05.2019 úrad uloží podniku, ktorý nesplnil alebo porušil niektorú z povinností podľa § 9 ods. 2, § 21 ods. 2, § 26 ods. 1, § 28 ods. 1, § 29 ods. 4, § 31 ods. 11, § 38 ods. 7 písm. a) a c), § 40 ods. 1 až 3 a 6, § 41 ods. 1 až 5, § 42 ods. 4, § 43 ods. 2, § 44 ods. 2, 6, 7 a 13 poslednej vety, § 45 ods. 1 až 3, § 47 ods. 3, § 48 ods. 1, 4 až 6, § 50 ods. 9, § 52 ods. 1, § 54 ods. 3 a 6, § 56 ods. 4, 5 a 8, § 57 ods. 2, 4, 7, 8, 10 až 12, § 58 ods. 5, § 59 ods. 1, 3 a 4 , § 60 ods. 1, § 61, § 63 ods. 5, 6, 14 a 16, § 64 ods. 3, 5, 6 a 8, § 66 ods. 3 druhej vety, § 67 ods. 6 alebo ustanovení osobitných predpisov, pokutu od 200 eur do 5 % z obratu podniku podľa odseku 5 za predchádzajúce účtovné obdobie. 36. Podľa § 74 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách účinného k 15.05.2019 na konanie podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 37. Podľa § 74 ods. 2 písm. g) zákona o elektronických komunikáciách účinného k 15.05.2019 všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na nariadenie odstránenia nedostatkov (§ 38 ods. 9). 38. Podľa čl. 6a nariadenia o roamingu účinného k 15.05.2019 s účinnosťou od 15. júna 2017 za predpokladu, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať na základe návrhu uvedeného v článku 19 ods. 2, je v uvedený deň uplatniteľný, a s výhradou článkov 6b a 6c, poskytovatelia roamingu nesmú roamingovým zákazníkom v žiadnom členskom štáte ukladať žiadny príplatok k domácej maloobchodnej cene za akékoľvek vytvorené alebo prijaté regulované roamingové volania, akékoľvek odoslané regulované roamingové SMS správy a akékoľvek použitie regulovaných dátových roamingových služieb vrátane MMS správ, ani žiadny všeobecný poplatok za použitie koncového zariadenia alebo služby v zahraničí. 39. Podľa čl. 2 ods. 1 a ods. 2 písm. b) a c) Vykonávacieho nariadenia účinného k 15.05.2019 na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v nariadení (EÚ) č. 531/2012 (ods. 1). Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov: „mobilné maloobchodné služby“ sú verejné mobilné komunikačné služby poskytované koncovým používateľom vrátane hlasových, SMS a dátových služieb (ods. 2 písm. b/), „otvorený dátový balík“ je tarifný plán na poskytovanie jednej alebo viacerých mobilných maloobchodných služieb, ktorý neobmedzuje objem mobilných dátových maloobchodných služieb zahrnutých v pevne stanovenom pravidelnom poplatku, alebo v ktorom domáca jednotková cena mobilných dátových maloobchodných služieb, vypočítaná vydelením celkovej domácej maloobchodnej ceny bez DPH za mobilné služby zodpovedajúcej celému zúčtovaciemu obdobiu celkovým objemom mobilných dátových maloobchodných služieb dostupných v domácej krajine, je nižšia ako regulovaný maximálny veľkoobchodný roamingový poplatok uvedený v článku 12 nariadenia (EÚ) č. 531/2012 (ods. 2 písm. c/). VI. Konanie na správnom súde a nariadenie pojednávania 40. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného dôvodu predmetná právna vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/242/2019 je na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/242/2019 a zároveň v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave. 41. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol. 42. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 26.09.2025 za účasti povereného zástupcu žalovaného, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. VII. Právne hodnotenie správneho súdu 43. Predmetom prieskumu správneho súdu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie úradu, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 15.000,- eur za neplnenie povinností podľa čl. 6a nariadenia o roamingu, keď v období od 15.06.2017 do dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia ukladal príplatok k domácej maloobchodnej cene za vytvorené regulované roamingové volania, odoslané regulované roamingové SMS správy a akékoľvek použitie regulovaných dátových služieb zákazníkom, ktorí si zakúpili niektoré z produktov označených v Cenníkoch predplatených verejných mobilných elektronických komunikačných služieb a platobných služieb, platných a účinných v období od 15.06.2017 do 22.06.2018 pri paušáloch TO. 44. Z obsahu súdneho spisu aj administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že úrad obdržal viaceré podnety od zákazníkov týkajúcich sa účtovania roamingových poplatkov zo strany žalobcu. Súčasťou administratívneho spisu sú jednotlivé cenníky žalobcu v rozhodných obdobiach týkajúce sa programu služieb Moja 4ka, ktorých doplnkovou službou sú paušály TO. Cenníky uvádzajú ceny jednotlivých paušálov, a to vo vzťahu k telefonovaniu, posielaniu SMS správ a objemu dát vo vlastnej sieti žalobcu a v národnom roamingu a zároveň uvádzajú aj cenník vo vzťahu k programu služieb Moja 4ka Svet, kde sú vymedzené ceny v rámci medzinárodného roamingu vo vzťahu k odchádzajúcim/ prichádzajúcim volaniam, odoslaným SMS správam, či k prenosu dát. Všetky tieto služby sú v rámci medzinárodného roamingu spoplatnené. Z cenníkov vyplýva, že prichádzajúce a odchádzajúce volania sú účtované minútovou tarifikáciu. Vo vzťahu k prenosu dát sa uvádza, že ide o automatický aktivovanú službu „Dátový limit roamingu EÚ“, ktorý umožňuje kontrolu spotreby mobilných dát v medzinárodnom roamingu v Európskej únii ustanovením finančného limitu 50 eur za obdobie od prvého prihlásenia do siete roamingového partnera v Zóne 1 do konca kalendárneho mesiaca. 45. Z hmotnoprávneho hľadiska považuje správny súd za potrebné uviesť, že cieľom nariadenia o roamingu je použiť spoločný, harmonizovaný prístup, ktorý zabezpečí, že užívatelia pozemských verejných mobilných komunikačných sietí cestujúci v rámci Únie nebudú platiť neprimerane vysoké ceny za roamingové služby v rámci Únie, čím sa posilní hospodárska súťaž v oblasti roamingových služieb medzi poskytovateľmi roamingu, dosiahne sa vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa a zachovajú sa stimuly pre inovácie a možnosť výberu pre spotrebiteľov. Tento spoločný prístup je potrebný, aby poskytovatelia roamingu mohli pôsobiť v rámci jednotného, koherentného regulačného rámca založeného na objektívne stanovených kritériách (recitál 20 nariadenia o roamingu). Odrazom uvedeného je text článku 6a nariadenia o roamingu, podľa ktorého poskytovatelia roamingu nesmú roamingovým zákazníkom v žiadnom členskom štáte ukladať žiadny príplatok k domácej maloobchodnej cene za akékoľvek vytvorené alebo prijaté regulované roamingové volania, akékoľvek odoslané regulované roamingové SMS správy a akékoľvek použitie regulovaných dátových roamingových služieb vrátane MMS správ, ani žiadny všeobecný poplatok za použitie koncového zariadenia alebo služby v zahraničí. 46. Podľa názoru správneho súdu predmetný článok nariadenia vymedzuje jeden z jeho cieľov. Z textu nariadenia o roamingu možno odvodiť, že je na poskytovateľovi, či sa rozhodne svojim zákazníkom ponúkať služby v rámci členského štátu (t. j. bez roamingu, a teda bez možnosti používania týchto služieb mimo členského štátu) alebo aj v rámci ostatných členských štátov. Zatiaľ čo v prvom prípade sa na takéhoto poskytovateľa nebude vzťahovať nariadenie o roamingu, v druhom prípade ide už o poskytovanie roamingových služieb, na ktoré sa nariadenie o roamingu vzťahuje, a to vrátane povinností vyplývajúcich z jeho článku 6a. Inými slovami povedané akonáhle je zákazníkovi umožnené kombinovať služby, ktoré neobsahujú roaming, so službami, ktoré roaming obsahujú, stáva sa z neho roamingový zákazník na účely nariadenia o roamingu, ktorý má právo používať výhody vyplývajúce z tohto nariadenia – pravidlo roaming ako za domáce ceny. 47. Súčasťou administratívneho spisu sú aj podnety zákazníkov žalobcu. V rámci týchto podnetov je aj screenshot komunikácie medzi zákazníkom a žalobcom, kde žalobca explicitne uvádza, že program (t. j. Moja 4ka a Moja 4ka Svet – pozn. súdu) bude zákazníkovi automaticky prepnutý podľa toho, či sa nachádza na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí. Z predmetného vyplýva, že žalobca umožnil zákazníkovi kombinovať služby, ako bolo vymedzené v predchádzajúcom bode tohto odôvodnenia, a tak sa zo zákazníka stáva roamingový zákazník. Predmetný dôkaz pritom žalobca nikde vo svojich vyjadreniach, či už v rámci administratívneho konania alebo správneho súdneho konania, nijak nepoprel, resp. nepredložil o uvedenom dôkaz o opaku. Pokiaľ ďalej žalobca navrhoval, aby si žalovaný obstaral štandardnú SIM kartu a dôsledne otestoval dotknuté služby, aby získal jasnú, presnú a ucelenú predstavu o fungovaní cien, podľa názoru správneho súdu nič nebránilo žalobcovi, aby predmetný dôkaz aj sám žalovanému predložil v rámci administratívneho konania. Je ostatne spoluzodpovednosťou žalobcu, aby v rámci správneho konania k svojim tvrdeniam predkladal aj dôkazy. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na žalobcom predložený vzor zmluvy uzatváraný so zákazníkmi, ktorý neuvádza, aký program služieb má byť zákazníkovi poskytovaný, kde takúto informáciu neobsahujú ani Všeobecné podmienky na poskytovanie verejných mobilných elektronických komunikačných služieb účastníka konania. Z nich vyplynulo, že zákazník si pri uzatvorení zmluvy nevyberal jeden alebo oba programy. Konkrétne podmienky poskytovania oboch programov a ich územná platnosť boli vymedzené iba cenníkom a nereflektovali vôľu zákazníka v prípade, ak by chcel využívať od počiatku iba niektorý z predmetných programov. Podľa názoru správneho súdu tak žalobca dostatočne hodnoverne nespochybnil závery, ku ktorým dospel žalovaný vo svojich rozhodnutiach ohľadne automatického prepnutia medzi službami Moja 4ka a Moja 4ka Svet. 48. Z uvedeného rovnako tak vyplýva, že žalovaný vo svojich rozhodnutiach dospel k jednoznačnému právnemu posúdeniu veci. Správny súd sa preto nemôže stotožniť s námietkou uplatnenia zásady in dubio pro reo v prejednávanom prípade. Ostatne ani žalobca vo svojej správnej žalobe bližšie neuvádza, v čom mali spočívať pochybnosti žalovaného, resp. z čoho vyplývali. 49. V rámci uplatneného prvého žalobného bodu sa správny súd taktiež nemôže stotožniť s námietkou týkajúcou sa nedostatočne vedeného administratívneho spisu, ktorý neobsahuje žiadny zdokumentovaný relevantný proces dokazovania. Z administratívneho spisu vyplýva, čo všetko tvorilo podklad pre vydanie rozhodnutia úradu, ako aj žalovaného, pričom skutočnosti, ktorých sa dovoláva žalovaný, nie sú podľa SP súčasťou administratívneho spisu, ale sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní. 50. Vo vzťahu k druhému a tretiemu žalobnému bodu správny súd uvádza, že pokiaľ ide o procesné postupy týkajúce sa kontroly a správneho konania, tak ide o dve rozličné procesné situácie. Pokiaľ ide o výkon kontroly, ide o taký procesný postup orgánu verejnej správy, ktorým sa zisťuje skutkový stav veci, ktorý sa porovnáva so stavom, ktorý predpokladá zákon a ak je zistený medzi nimi nesúlad, orgán verejnej správy tento nesúlad oznamuje kontrolovanému a uvádza, v čom spočíva s výzvou na jeho odstránenie. Predmetom správneho konania je taký postup orgánu verejnej správy, výsledkom ktorého je vydanie rozhodnutia, ktorým sa zasahuje do právneho postavenia účastníka konania (dochádza k zmene jeho hmotnoprávneho postavenia – dochádza k zmene v jeho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach). Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, výsledok kontroly nezasahuje do právneho postavenia kontrolovaného; nemení sa jeho právne postavenie, a tak kontrola nevykazuje znaky správneho konania (§ 1 ods. 1 SP). Z daného plynie, že na ňu nemožno aplikovať ustanovenia SP. K predmetnému záveru, podľa ktorého kontrolná činnosť nemá povahu správneho konania, keďže cieľom tohto postupu nie je rozhodovať o právach alebo povinnostiach, dospela aj právna veda (pozri Košičiarová, S. Správne právo procesné. Všeobecná časť. Šamorín : Heuréka, 2017, s. 108). 51. Z oznámenia o začatí správneho konania priloženého v administratívnom spise vyplýva, že úrad začal správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 73 ods. 1 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách za nesplnenie povinnosti uvedenej v článku 6a nariadenia o roamingu, kde tento nedostatok bol úradom zistený administratívnou kontrolou vykonanou v dňoch 20.09.2017 až 22.09.2017 a na základe prijatých podnetov. Hoci formulácia zvolená úradom v tomto oznámení môže evokovať, že o vine žalobcu bolo dopredu rozhodnuté, tak podľa názoru súdu bez ďalšieho táto formulačná nepresnosť nespôsobuje nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Ani žalobca bližšie nespresňuje, v čom mala táto formulácia negatívny vplyv na jeho práva. Z oznámenia zároveň vyplýva, že úrad vyzval žalobcu na predloženie všetkých dôkazov, ktoré by mohli spochybniť spáchanie správneho deliktu zo strany žalobcu (výzva na uplatnenie § 33 ods. 2 SP). 52. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že správne konanie bolo vedené širšie, než administratívna kontrola a poukázal pritom na čas vykonania administratívnej kontroly (20.09.2017 až 22.09.2017). S poukazom na rozdiely medzi administratívnou kontrolou a správnym konaním (formulované zhora) správny súd tejto námietke nemôže vyhovieť. Ostatne v oznámení o začatí správneho konania týmito dátumami úrad iba špecifikoval, kedy presne vykonal administratívnu kontrolu, avšak nemožno z nej vyvodiť, že by tým pádom bol daný aj presný časový rámec samotného správneho konania, resp. dĺžky protiprávneho konania žalobcu. Prvostupňové rozhodnutie následne na to vo výroku špecifikuje čas protiprávneho konania žalobcu, a to v období od 15.06.2017 do dátumu vydania tohto rozhodnutia. Predmetom správneho konania tak bolo žalovaným tvrdené porušenie čl. 6a nariadenia o roamingu zo strany žalobcu a nie porušenie tohto článku nariadenia len v obmedzenom čase 20.09.2017 až 22.09.2017. Ostatne v súlade s § 3 ods. 4 a 5 SP sú správne orgány povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania a zároveň ich rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ preto úrad a žalovaný vyzývali žalobcu na predloženie dôkazov aj iných než boli uplatnené v rámci kontrolného procesu, postupovali orgány verejnej správy v súlade s týmito ustanoveniami SP, keď sa bez ďalšieho neuspokojili len zo zisteniami vyplývajúcimi z vykonanej administratívnej kontroly, ale podrobili tieto výsledky vlastnému uváženiu a hodnoteniu. Zároveň tak orgány verejnej správy aj naplnili zásadu súčinnosti (§ 3 ods. 2 SP). Ani druhému žalovanému bodu preto správny súd nemôže vyhovieť. 53. Vzhľadom na už uvedené rozdiely medzi kontrolou a správnym konaním nemôže správny súd prisvedčiť ani tretiemu žalobnému bodu. Na výkon kontroly sa nevzťahuje SP, a preto sa naň nevzťahujú ani jeho čiastkové ustanovenia ako sú § 18 SP a § 33 ods. 1 a 2 SP, keďže nejde o správne konanie. Orgán verejnej správy tak neporušil, keďže ani nemal ako, tieto namietané ustanovenia SP. 54. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom žalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP). 55. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP). (§ Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).