{"guid": "06a8cb7a-a747-470b-8ca6-b57689d47595:94fb78ac-7e02-414f-86e5-68c09dd05313", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201630.2", "spisova_znacka": "BA-2S/235/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/235/2019 z 6. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 6. júna 2025, sp. zn. BA-2S/235/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201630.2", "identifikacne_cislo": "1019201630", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "datum_vydania": "2025-06-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/392", "nazov": "zákon č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/392", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/392-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/94fb78ac-7e02-414f-86e5-68c09dd05313", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201630.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201630.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201630.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/235/2019\n1019201630\n06. 06. 2025\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201630.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: S.M.S., spol. s r.\no., so sídlom Pionierska 423, Dubnica nad Váhom, IČO: 31 610 811, zastúpený: Advokátska kancelária\nSEMANČÍN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bottova 2A, Bratislava, IČO: 50 567 942, proti žalovanému:\nMinisterstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, za účasti:\nMinisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, so sídlom Hlboká cesta\n2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19303/2019-2061-54284 zo dňa 19.\nseptembra 2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie ministra hospodárstva Slovenskej republiky\nč. 19303/2019-2061-54284 zo dňa 19. septembra 2019 a rozhodnutie Ministerstva hospodárstva\nSlovenskej republiky č. Rzž-110/2019, č. 12073/2019-1050-32345 zo dňa 24. mája 2019 zrušuje a\nvec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi\n\npriznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\n\nIII. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho poriadku\n1. Žalobca sa včas podanou žalobou (29.11.2019) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 19303/2019-2061-54284 zo dňa 19.09.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie\nMinisterstva hospodárstva Slovenskej republiky č. Rzž-110/2019, č. 12073/2019-1050-32345 zo dňa\n24.05.2019. Prvostupňovým rozhodnutím bola z dôvodov zahraničnopolitických záujmov Slovenskej\nrepubliky zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa 31.01.2019 o udelenie vývoznej licencie výrobkov\nobranného priemyslu – výrobky obranného priemyslu a služby podľa prílohy (VM6) v množstve 12 ks +\n1 súprava v cene X.XXX.XXX,- € z územia Slovenskej republiky na územie Ugandy pre zahraničného\nužívateľa Ministerstvo obrany a záležitostí veteránov Ugandy.\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Žalobca bol držiteľom povolenia obchodovať s výrobkami obranného priemyslu číslo P008/2016-1050,\nčíslo rozhodnutia Po10/2016-1050, zo dňa 21. marca 2016. Žalobca doručil žalovanému dňa 31.01.2019\nžiadosť, zaregistrovanú pod č. 559/19, o udelenie vývoznej licencie výrobkov obranného priemyslu výrobky obranného priemyslu a služby podľa prílohy (VM6) v množstve 12 ks + 1 súprava a cene\nX.XXX.XXX € z územia Slovenskej republiky na územie Ugandy pre zahraničného užívateľa Ministerstvo\n\nobrany a záležitostí veteránov Ugandy (ďalej len „žiadosť o udelenie vývoznej licencie“) podľa 20 písm. b)\nzákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „ZOVOP“).\n3. Žalovaný pred rozhodnutím požiadal o vyjadrenie sa k žiadosti, okrem iného, aj Ministerstvo\nzahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej aj „MZVaEZ“), ktoré bolo\npovinné sa k žiadosti vyjadriť podľa § 17 ods. 1 ZOVOP. Žalovaný rozhodnutím č. R-P-64/2019, č.\n12073/2019-1050-17538 zo dňa 14.03.2019 prerušil konanie na dobu neurčitú na základe žiadosti\nďalšieho účastníka konania, rovnako mu predĺžil lehotu na vyjadrenie sa. Ďalší účastník konania\noznámil žalovanému listom č. 042717/2019-OKOZ-0076133 zo dňa 20.05.2019 svoje stanovisko (ďalej\nlen „stanovisko“ alebo „stanovisko MZVaEZ“) s odôvodnením že: „zo zahraničnopolitického hľadiska\nnesúhlasí s udelením predmetnej licencie. Realizácia predmetného obchodného prípadu by bola v\nrozpore s kritériami č. 4 a 7 Spoločnej pozície EÚ 2008/944/SZBP, ktorou sa vymedzujú spoločné\npravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu“ (ďalej len „Spoločná pozícia“).\nZáporné vyjadrenie je pre žalovaného záväzné podľa § 17 ods. 3 ZOVOP.\n4. Žalovaný zamietol žiadosť žalovaného o udelenie vývoznej licencie z dôvodu:\n„zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky“ prvostupňovým rozhodnutím č. Rzž-110/2019, č.\n12073/2019-1050-32345 zo dňa 24. mája 2019, proti ktorému podal žalobca rozklad. Žalobca doručil\ndňa 01.07.2019 žalovanému žiadosť o nariadenie ústneho pojednávania podľa § 21 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“),\ndvakrát vzniesol námietky o predpojatosti člena Stálej osobitnej komisie A. B. pre konanie o rozklade,\nlebo sa ako zamestnanec ďalšieho účastníka konania podieľal na vydaní stanoviska. Žalovaný dvakrát\nzamietol námietku o predpojatosti.\n5. Minister hospodárstva rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. 19303/2019-2061- 54284 zo dňa 19.09.2019.\nIII. Žaloba\n6. V podanej žalobe žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného\nč. 19303/2019-2061-54284 zo dňa 19.09.2019, ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva\nhospodárstva Slovenskej republiky č. Rzž-110/2019, č. 12073/2019-1050-32345 zo dňa 24.05.2019\na podľa § 191 ods. 3 písm. a/, b/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a v spojení s § 27 ods. 1 SSP aj stanovisko MZVaEZ.\nV žalobe namietal, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o dovoz bolo vydané na základe napadnutého\nstanoviska, ktoré neobsahovalo žiadne odôvodnenie. Z § 42 ods. 3 ZOVOP jednoznačne vyplýva,\nže odôvodnenie v rozsahu, že sa žiadosť o udelenie vývoznej licencie zamieta, s poukazom na\nskutočnosť, že ide o zahraničnopolitické alebo bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, môže uviesť\nlen žalovaný v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie licencie. Z predmetného ustanovenia,\nani zo žiadneho iného ustanovenia, nevyplýva možnosť pre ďalšieho účastníka vydať neodôvodnené\nstanovisko. Na odôvodnenie stanoviska nemožno použiť § 42 ods. 3 písm. a/ ZOVOP, ktorý sa vzťahuje\nlen na rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie licencie. Z obsahu napadnutého stanoviska nie\nje možné zistiť ako ďalší účastník postupoval a dôvody jeho rozhodnutia. Žalobca aj v rozklade\nnamietal neodôvodnenosť stanoviska, pričom minister sa v tomto smere vôbec s jeho argumentáciou\nnevysporiadal. Žalovaný pochybil, keď napadnuté stanovisko akceptoval a založil na ňom svoje\nrozhodnutie.\n7. Žalobca mal tiež za to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého\nrozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi. Do Ugandy exportujú výrobky obranného\npriemyslu viaceré členské štáty EÚ, OBSE, NATO a ďalších medzinárodných organizácií (Česká\nrepublika, Bulharsko, Poľsko), pričom sú viazané rovnakými pravidlami upravujúcimi vývoz výrobkov\nobranného priemyslu ako Slovenská republika. Žalobca v konaní predložil kópie vývozných licencií\nvydaných Českou republikou, Bulharskom a Poľskom, pričom žalovaný dospel k záveru, že tieto\nnemožno porovnávať s predmetným prípadom, keďže sa vzťahujú na ľahkú vojenskú techniku, a teda\nnepredstavujú bezpečnostné riziko a ohrozenie zahraničnopolitických záujmov. Žalobcom predložená\nlicencia vydaná českou licenčnou autoritou bola vydaná na tanky T- 55AM1, ktoré nemožno považovať\nza „ľahkú vojenskú techniku“. Takisto žalobcom predložená licencia vydaná českou licenčnou autoritou\n\nna kategóriu VM 4 (Bomby, torpéda, rakety, riadené strely, iné výbušné zariadenia a nálože, súvisiace\nzariadenia a príslušenstvo, ako aj ich špeciálne konštruované súčasti). Výrobky obranného priemyslu,\npre ktoré žiadal žalobca vydanie vývoznej licencie, predstavujú o. i. aj kategóriu výrobkov obranného\npriemyslu VM 4. Navyše z administratívneho spisu nevyplýva, že by napadnuté stanovisko vyplývalo\npráve z charakteristiky výrobkov, ktorých sa vývozná licencia týkala a rovnako tak v administratívnom\nspise neexistuje dôkaz o tom, že by ľahká vojenská technika vyvezená do Ugandy nepredstavovala\nbezpečnostné riziko a ohrozenie zahraničnopolitických záujmov. Nebolo tak zrejmé, na základe akých\npodkladov rozkladová komisia dospela k uvedenému záveru. Význam Ugandy ako stabilného partnera\nv regióne vyzdvihol aj bývalý poslanec Európskeho parlamentu B. C. vo svojom vyjadrení zo dňa\n12.06.2019, o ktoré ho žalobca požiadal ako nezávislého odborníka na zahraničnú politiku, pričom\nžalovaný na uvedené vyjadrenie neprihliadal ako na subjektívne, hoci bolo založené na osobných\nskúsenostiach. Žalobca zdôraznil povinnosť správnych orgánov náležite zistiť skutočný stav veci, pričom\nčinnosť, ktorú v Ugande p. C. vykonával a z ktorej svoje skúsenosti získal, bola preukázateľne verejnou\nčinnosťou pri plnení úloh vo verejnom záujme, na ktoré bol poverený Európskou úniou. Jeho názor na\npostavenie a situáciu v Ugande bolo teda jednoznačne vyjadrením jeho objektívnych zistení.\n8. Záver o tom, že udelenie licencie by bolo v rozpore s kritériami č. 4 a 7 Spoločnej pozície EÚ, považoval\nžalobca za nesprávny. Neexistujú preukázateľné dôvody domnievať sa, že existuje riziko rozporu s\nkritériami Spoločnej pozície, ani relevantné závery štátnych orgánov, alebo medzinárodných organizácií,\nktoré by konštatovali, že Uganda je ohrozením regionálneho mieru, bezpečnosti a stability alebo že hrozí,\nže sa zmení použitie alebo užívateľ vojenskej technológie alebo materiálu, alebo že sa technológia alebo\nmateriál opätovne vyvezú za nežiaducich podmienok. Otázka reexportu bola jednoznačne vyriešená\npotvrdením pravosti certifikátu konečného užívateľa. V súvislosti s uistením, že nedôjde k reexportu sa\nuskutočnilo aj stretnutie v Nairobi, kde bola táto skutočnosť opäť bezvýhradne potvrdená. S poukazom\nna tieto dôkazy je nepochybné, že skutkový stav odporuje odvolávke na kritérium č. 7 Spoločnej pozície\nEÚ.\n9. Vo vzťahu ku kritériu č. 4 Spoločnej pozície EÚ žalobca poukázal na situáciu v Ugande a postavenie\ntejto krajiny, najmä na spoluprácu s EÚ a pôsobenie v mierových misiách, ktoré nemôžu zakladať dôvod\nna vydanie negatívneho stanoviska z dôvodu, že by zamýšľaný príjemca vojenskú technológiu alebo\nmateriál použil na agresiu proti inej krajine. Dôkazy, potvrdenia zo strany Ugandy, ako aj vyjadrenia\nzástupcov Ministerstva obrany a záležitostí veteránov Ugandy a predstaviteľov Ugandy na spoločných\nstretnutiach jednoznačne potvrdili možnosť vývozu do Ugandy aj podľa článku 5 Spoločnej pozície EÚ.\n10. Rovnako závery rozkladovej komisie o tom, že Česká republika a Poľsko notifikovali v obdobných\nprípadoch vývozu výrobkov obranného priemyslu identického charakteru iné členské štáty EU o\nzamietnutých žiadostiach o udelení licencie na vývoz do Ugandy z rovnako závažných dôvodov, nemajú\noporu v spise. Nebolo tak zrejmé, akým spôsobom dospela rozkladová komisia k uvedenému zisteniu.\nRozkladová komisia bez akéhokoľvek dôkazu považovala za relevantné, že aj Česká republika či Poľsko\nzamietli vývozné licencie do Ugandy, ale nezobrala do úvahy predložené dôkazy o licenciách udelených\ntýmito členskými štátmi. Navyše správna úvaha ministra pri posudzovaní uvedených tvrdení a dôkazov\nnie je známa, keďže sa v napadnutom rozhodnutí nenachádza. Konaním žalovaného, ako aj ďalšieho\núčastníka došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, v prvom\naj v druhom stupni, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n11. Žalobca zdôraznil, že bol porušený princíp jeho legitímneho očakávania, keďže žalovaný mu dňa\n20.02.2019 udelil dovoznú licenciu na dovoz výrobkov obranného priemyslu zo Srbska na účel exportu\ndo Ugandy. Tieto výrobky obranného priemyslu mali byť súčasťou dodávky, ktorá sa mala vyviesť do\nUgandy na základe vývoznej licencie, ktorá bola zamietnutá previazaným rozhodnutím. Vo februári\n2019 vydal ďalší účastník súhlasné stanovisko na dovoz výrobkov obranného priemyslu, ktoré sa\nmali vyviesť do Ugandy, konečnému užívateľovi Ministerstvu obrany a záležitostí veteránov Ugandy,\npričom na základe udelenia tejto licencie žalobca zintenzívnil a začal vykonávať rozsiahlejšie aktivity\nv súvislosti s predajom výrobkov obranného priemyslu do Ugandy, avšak licencia na vývoz tých istých\nvýrobkov udelená nebola. V žiadosti o dovoznú licenciu bol jasne označený účel dovozu zo Srbska, a\nto reexport a aj konečný užívateľ v Ugande a taktiež skutočnosť, že ide o súčasť žiadosti o vývoznú\nlicenciu z decembra 2018. Záver rozkladovej komisie, že žiadosť o dovoznú licenciu neobsahovala\ndoklady vzťahujúce sa k plánovanému a presne určenému vývozu, považoval žalobca za účelové a\nnezodpovedajúce obsahu administratívneho spisu.\n\n12. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy videl žalobca aj v tom,\nže prvostupňové rozhodnutie aj napadnuté rozhodnutie boli vydané bez toho, aby bol žalobca pred\nich vydaním vyzvaný na vyjadrenie sa k ich podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne aby mal\nmožnosť navrhnúť ich doplnenie. Podľa § 42 ods. 3 písm. b/ ZOVOP sa na rozhodnutie o zamietnutí\nžiadosti o licenciu podľa § 20 vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s taxatívne vymedzenými\nvýnimkami. Medzi tieto výnimky nepatrí možnosť neumožniť využiť zákonné právo na oboznámenie sa\ns podkladmi rozhodnutia.\n13. Žalobca tiež poukázal na § 20 písm. c/ ZOVOP, podľa ktorého sa žiadosť o udelenie licencie\nzamietne, ak neuplynuli tri roky od vydania rozhodnutia o neudelení dovoznej licencie alebo vývoznej\nlicencie a nezmenili sa skutočnosti, ktoré viedli k zamietnutiu žiadosti. Pokiaľ by mal žalobca zachované\nprávo na oboznámenie sa s podkladmi a prvostupňový orgán by mu dal možnosť ešte pred vydaním\nprvostupňového rozhodnutia sa oboznámiť s napadnutým stanoviskom, mohol by vyhodnotiť riziko\nneudelenia licencie z neho vyplývajúce a využiť zákonnú možnosť späťvzatia žiadosti o vývoznú licenciu.\nŽalobca tak v dôsledku nezákonného postupu správnych orgánov stratil možnosť udelenia licencie až na\ndobu troch rokov, pretože nielen že bolo vydané právoplatné rozhodnutie o neudelení vývoznej licencie,\nale žalobca ani nepozná skutočnosti, ktoré viedli k zamietnutiu žiadosti, a teda ani nevie, kedy a či sa\nuž zmenili, aby mohol požiadať o vydanie licencie. Za neprijateľný žalobca považoval záver rozkladovej\nkomisie, že prvostupňový správny orgán neporušil procesné práva účastníka konania, pretože akékoľvek\nprípadné vyjadrenie účastníka konania by v danom prípade nemalo žiadnu relevanciu. Uvedeným\nkonštatovaním rozkladová komisia poprela zmysel a význam uvedeného inštitútu a arbitrárne odňala\nžalobcovi právo na obhajobu.\n14. Za závažné porušenie ustanovení o konaní považoval žalobca skutočnosť, že na druhom stupni sa\nzúčastnil prejedávania veci A. D. B., ktorý sa už skôr zúčastnil na konaní ako zamestnanec ďalšieho\núčastníka pri vydávaní napadnutého stanoviska, ktoré bolo jediným dôvodom zamietnutia žiadostí o\nudelenie licencie na prvom stupni správneho konania, čo predstavuje jednoznačný konflikt záujmov.\nÚčasťou zamestnanca, ktorý sa podieľal na vydaní negatívneho stanoviska v rozkladovej komisii,\ntento zamestnanec ďalšieho účastníka v podstate hlasoval o správnosti napadnutého stanoviska, na\nktorého vydaní sa podieľal, čo bolo v priamom rozpore s účelom rozkladového konania ako opravného\nprostriedku. Žalobca mal za to, že bolo potrebné analogicky aplikovať § 9 ods. 2 Správneho poriadku, z\nktorého je zrejmé, že z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa\nv tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Člen rozkladovej\nkomisie mal byť vylúčený, ak sa zúčastňoval na konaní nielen v rámci vydania meritórneho rozhodnutia,\nvoči ktorému smeruje rozklad, ale aj na vydaní subsumujúceho správneho aktu - napadnutého\nstanoviska, z ktorého meritórne rozhodnutie vychádza. Len takýmto spôsobom bolo totiž možné\ndosiahnuť účel inštitútu obligatórneho vylúčenia podľa § 9 ods. 2 Správneho poriadku. V princípe došlo\nk tomu, že člen rozkladovej komisie posudzoval svoje vlastné vyjadrenie (na príprave ktorého sa osobne\npodieľal on, jeho podriadený, ako aj jeho nadriadená), ktoré bolo ako súčasť meritórneho rozhodnutia\npreskúmavané v rozkladovom konaní. A. B. sa podieľal na vydávaní napadnutého stanoviska, a preto\nnemohol byť členom rozkladovej komisie a z druhostupňového konania mal byť vylúčený.\n15. Žalobca pokladal napadnuté rozhodnutie za rozporné s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď\nv jeho odôvodnení prevažoval opis zistení a vyjadrení rozkladovej komisie, ktorá je len poradným\norgánom ministra, vlastné odôvodnenie ministra je obsahovo všeobecné a nespĺňa zákonné náležitosti;\nneobsahuje vyjadrenie ministra, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov ani ako použil správnu\núvahu, ani to, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu. Napadnuté rozhodnutie sa tak javí ako\nrozhodnutie rozkladovej komisie. Žalobca tiež zdôraznil, že žalovaný nevyhovel žiadosti o nariadenie\nústneho pojednávania, pričom p. B. rozkladová komisia vypočula a dala mu možnosť sa vyjadriť k\nnapadnutému stanovisku, ktorým postupom došlo k porušeniu zásady rovnosti strán a k zvýhodneniu\nďalšieho účastníka.\nIV. Vyjadrenie žalovaného\n16. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch napadnutého\nrozhodnutia a poukázal na to, že v napadnutom stanovisku ďalší účastník oznámil, že zo\nzahraničnopolitického hľadiska nesúhlasí s udelením vývoznej licencie, pretože realizácia obchodného\n\nprípadu by bola v rozpore s kritériami č. 4 a 7 Spoločnej pozície EÚ. Keďže ďalší účastník predložil\nzáporné vyjadrenie k udeleniu vývoznej licencie a previazaným rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť\nz dôvodu zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky, žalovaný zamietol aj žiadosť žalobcu\no udelenie dovoznej licencie z dôvodu jej priamej viazanosti na žiadosť o vývoz. Posúdenie žiadosti\nzo strany ďalšieho účastníka predstavuje zvrchované právo a predovšetkým zodpovednosť štátnej\nautority kontrolovať a regulovať medzinárodný obchod so zbraňami. Žalovaný napadnuté stanovisko\nrešpektoval, keďže záporné vyjadrenie ďalšieho účastníka k žiadosti o udelenie dovoznej licencie má\npre žalovaného podľa § 17 ods. 3 ZOVOP odporúčajúci charakter. Žalobca bol o dôvodoch záporného\nstanoviska osobne informovaný počas početných rokovaní u ďalšieho účastníka. Z napadnutého\nrozhodnutia bolo zrejmé, že napadnuté stanovisko bolo poskytnuté procesne správne podľa § 17 ods.\n1 a 2 ZOVOP a žalovaný nemal právomoc skúmať jeho obsah a uvádzané dôvody.\n17. Pokiaľ žalobca namietal absenciu odôvodnenia napadnutého stanoviska, žalovaný mal za to, že toto\nbolo dostatočne odôvodnené zahraničnopolitickými dôvodmi a rozporom s kritériami č. 4 a 7 Spoločnej\npozície EÚ, ktoré argumenty sú dostatočným zdôvodnením zamietavého stanoviska. Žalovaný mal\nzákonom stanovenú povinnosť ho v plnom rozsahu rešpektovať a nemohol sa od neho odkloniť. V\nnadväznosti naň zaslal ďalší účastník žalovanému i nesúhlas k žiadosti o dovoznú licenciu. Zároveň\npoukázal, že žiaden právny predpis neustanovuje obsahové náležitosti záväzného stanoviska, resp.\nrozsah odôvodnenia. Navyše záväzné stanovisko by ani nemalo byť podrobnejšie špecifikované, keďže\ntakéto informácie by mohli byť predmetom ochrany utajovaných skutočností. Napadnuté rozhodnutie\nje jednoznačné a žalovaný sa v ňom dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými\nnámietkami žalobcu uvedenými v rozklade.\n18. Skutkový stav, ktorý vzal za základ napadnutého rozhodnutia, plne vychádza z administratívnych\nspisov a má v nich oporu. Na žalobcom predložené stanovisko bývalého poslanca Európskeho\nparlamentu B. C. zo dňa 12.06.2019 o bezpečnostnej situácii v Ugande nemohol v konaní prihliadať,\npretože je subjektívne, založené na osobných pocitoch a skúsenostiach. V licenčnom konaní je žalovaný\npovinný podľa § 17 ods. 3 ZOVOP prihliadať na záväzné stanovisko ďalšieho účastníka.\n19. Podľa žalovaného princíp legitímneho očakávania nemožno uplatňovať vo vzťahu k objektívne\nrozdielnym prípadom. Porušením precedenčnej zásady by bolo, ak by žalovaný o totožných žiadostiach\no udelenie licencií rozhodol odlišne (t. j. v jednom prípade by licenciu udelil a v inom prípade by jej\nudelenie zamietol). V tomto smere žalovaný poukázal na čl. 1 ods. 1 Spoločnej pozície EÚ, podľa\nktorého každý členský štát posudzuje podané žiadosti o vývoznú licenciu od prípadu k prípadu podľa\nkritérií uvedených v článku 2. V súvislosti s udelením licencie na dovoz výrobkov obranného priemyslu\nurčených na následný vývoz do Ugandy vo februári 2019 žalovaný uviedol, že ďalší účastník túto licenciu\nposudzoval výlučne ako dovoznú licenciu zo Srbska, pričom vyhodnocoval zahraničnopolitické aspekty\na skúmal predloženú dokumentáciu len vo vzťahu k dovozu zo Srbska. Nemožno vždy nemennosť\nlegitímne očakávať tam, kde je orgánu daná diskrečná právomoc.\n20. V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový správny orgán ho opomenul vyzvať na vyjadrenie\nsa k podkladu rozhodnutia, žalovaný uviedol, že neboli porušené jeho procesné práva, pretože\nakékoľvek prípadné vyjadrenie by v rámci licenčného konania nemalo žiadnu relevanciu. V predmetnom\nkonaní bolo rozhodujúce záporné stanovisko ďalšieho účastníka, ktoré je zo zákona záväzné. Namietané\nkonanie žalovaného nebolo takým procesným pochybením, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť\nvydaného rozhodnutia. Žalobca ako podnikateľ musí znášať určité podnikateľské riziko spojené s tým,\nže obchoduje so špeciálnou komoditou a s rizikovou krajinou, pričom okrem vlastných obchodných\nzáujmov musí rešpektovať záujem štátu na zabezpečení ochrany obchodovania s výrobkami obranného\npriemyslu a s tým súvisiacu osobitnú opatrnosť a starostlivé preverovanie každej podanej žiadosti.\n21. O dvoch námietkach zaujatosti vznesených žalobcom proti A. B. bolo rozhodnuté tak, že A. B. nie je\nvylúčený z prejednávania a hlasovania v rozkladovej komisii v konaniach o rozkladoch žalobcu, pretože\nnebol preukázaný pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom a súčasne sa v tej istej\nveci nezúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. A. B. sa nezúčastnil\nna prejednávaní a rozhodovaní danej veci na správnom orgáne prvého stupňa ani nevydal napadnuté\nstanovisko, toto vydala E. F., generálna riaditeľka sekcie medzinárodných organizácií, rozvojovej\nspolupráce a humanitárnej pomoci MZV. Nebola tak narušená zásada dvojinštančnosti správneho\nkonania. Rovnako nebol preukázaný vzťah osobného či majetkového záujmu A. B. k prejednávanej veci\n\na účastníkom konania alebo ich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektivitu. Námietky zaujatosti\nboli formulované všeobecne bez uvedenia konkrétnych dôvodov, ktoré by nasvedčovali existenciu\npomeru A. B. k veci alebo k účastníkom konania. V licenčnom konaní bol správnym orgánom žalovaný a\nnie ďalší účastník, pričom rozkladová komisia je iba odborným poradným orgánom ministra, ktorý nemá\nrozhodovaciu právomoc.\nV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka\n22. Ďalší účastník konania navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu\ntrov konania. Ďalší účastník žiadal podaním doručeným súdu z 09.03.2020 žalobu zamietnuť\nako nedôvodnú, nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. V licenčnom konaní konanie realizuje\nMinisterstvo hospodárstva SR a § 42 ods. 3 ZOVOP je vo vzťahu k správnemu poriadku lex specialis,\npreto žalovaný nemôže bližšie uvádzať dôvody o zamietnutí žiadosti o licenciu podľa § 20 ZOVOP.\nUstanovenie § 42 ods. 3 ZOVOP cez výnimku zužuje všeobecné požiadavky na obsahové náležitosti\nrozhodnutia vydaného v správnom konaní. Pripustil, že odôvodnenie jeho záporného stanoviska je\nstručné (presne uvedené v bode 2 odôvodnenia tohto rozsudku), ale podľa jeho názoru je možné z\nbodov 4. a 7. Spoločnej pozície vyvodiť konkrétne dôvody pre vydanie záporného vyjadrenia. Svoje\nzáporné vyjadrenie odôvodnil poznatkami získanými v rámci výkonu vlastnej odbornej pôsobnosti.\nPodľa ďalšieho účastníka je ochrana správnymi súdmi v predmetnej oblasti „značne limitovaná“, lebo\nzahraničnopolitické záujmy sú mimoprávnou kategóriou. Neposkytnutie písomnosti ostatným stranám\nna účely možnosti vyjadriť sa k obsahu nie je v rozpore s právom garantovaným čl. 46 ods. 1 a 2\nči čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, ak ide o zahraničnopolitický záujem Slovenskej republiky. Tvrdí, že svoje\nnegatívne vyjadrenie založil na dôvodoch chránených zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných\nskutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a so žalobcom\nkomunikoval pred vydaním negatívneho stanoviska. Akékoľvek jeho vecné zdôvodnenie záporného\nstanoviska by bolo v rozpore s účelom § 42 ods. 3 ZOVOP. K námietke žalobcu o nezdôvodnení použitia\nkritérií 4 a 7 Spoločnej pozície odkázal na článok 1 spoločnej pozície, podľa ktorej každý členský štát\nposudzuje podané žiadosti o vývoznú licenciu od prípadu k prípadu a konkrétne dôvody z kritérií č. 4 a\n7 Spoločnej pozície tvoria utajovanú skutočnosť. Spoločná pozícia zaviedla oznamovací a konzultačný\nmechanizmus pre výmenu informácií pri zamietnutí vývozu zbraní, členské štáty pravidelne aktualizujú\nv informačnom systéme informácie o zamietnutých žiadostiach o udelenie licencií na vývoz. Informácie\nžalobcu o povolení vývozu výrobkov obranného priemyslu do Ugandy - kategória VM 4: bomby, torpéda,\nrakety, riadené strely, iné výbušné zariadenia a nálože, súvisiace zariadenia a príslušenstvo, ako aj ich\nšpeciálne konštruované súčasti Českou republikou dňa 22.07.2019 a udelení licencie na vývoz výrobkov\nobranného priemyslu do Ugandy bulharským orgánom dňa 18.07.2019 nepovažuje za relevantné vo\nvzťahu k prejednávanej veci, lebo nejde o totožné druhy výrobkov. Ďalší účastník na svoju obranu\nuviedol, že si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie záporného vyjadrenia a zistil\nskutočný stav za súčinnosti s inými štátnymi orgánmi.\n23. Ďalší účastník sa stotožnil s vyjadrením žalovaného v plnom rozsahu. Žalovaný a ďalší účastník\nmajú v konaní o posudzovaní žiadosti o udelenie licencie na obchodovanie s výrobkami obranného\npriemyslu zákonom presne ustanovený rozsah a spôsob a v jeho medziach i v prejednávanej veci konali.\nAkékoľvek ďalšie úkony, napríklad aj vecné zdôvodnenie záporného vyjadrenia ďalším účastníkom by\nbolo v rozpore nielen s účelom § 42 ods. 3 ZOVOP, ale išlo by o svojvôľu pri vydávaní záporného\nvyjadrenia idúcu nad rámec zákona.\nVI. Replika žalobcu a vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka\n24. Žalobca zotrval na tom, že záväzné stanovisko má formu rozhodnutia (rozhodnutie NS SR, sp. zn.\n3Sžp/3/2012 zo dňa 6.3.2012) odvolávajúc sa na obsah rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu.\nDôvodom na absenciu odôvodnenia v stanovisku nemôžu byť utajované skutočnosti, lebo všetci jeho\npredstavitelia majú urobenú bezpečnostnú previerku. Absencia odôvodnenia stanoviska je v rozpore s\nprincípmi dobrej verejnej správy, spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Uganda\nnepatrí medzi štáty, s ktorými je zakázané obchodovať s výrobkami obranného priemyslu. Žalovaný\nneuviedol ani jeden dôkazný prostriedok, že existuje v Ugande zjavné riziko, že zamýšľaný príjemca\nby vojenskú technológiu alebo materiál, ktoré sa majú vyviesť, použil proti inej krajine alebo na násilné\nuplatnenie územných požiadaviek, resp. že existuje riziko, že sa v Ugande zmení použitie alebo cieľ\nvojenskej technológie alebo materiálu. K týmto skutočnostiam sa dôkazy v administratívnom spise\n\nnenachádzajú. Žalobca nepopiera osobné stretnutia a rozsiahlu komunikáciu s ďalším účastníkom, ale\npráve z týchto stretnutí vyplýva, že žalobca splnil všetky požiadavky určené ďalším účastníkom, napr.\npotvrdenie pravosti certifikátu konečného užívateľa, zorganizovanie stretnutia zástupcov Ministerstva\nobrany a záležitostí veteránov Ugandy a Veľvyslanectva SR v Nairobi. Konkrétne požiadavky pritom boli\nod A. D. B. ako riaditeľa Odboru odzbrojenia a boja proti terorizmu, ktorý bol na rokovaniach prítomný.\nNamieta však, že osobné stretnutia, emaily či rozhovory nenahradia zákonné náležitosti stanoviska.\nPokiaľ ďalší účastník disponoval poznatkami o osobách a entitách na ugandskej strane zapojených do\nilegálneho presmerovania vojenského materiálu neželanému užívateľovi alebo na neželaný účel, tak\no tom neinformoval členské štáty EÚ alebo partnerské krajiny NATO, lebo niektoré iné členské štáty\nEÚ a NATO (Česká republika, Poľsko, Bulharsko) export výrobkov obranného priemyslu do Ugandy\numožňovali.\n25. Žalobca poukazuje na to, že v administratívnom spise je síce zápisnica č. 3/2019 zo dňa 13.\n09.2019 zo zasadnutia rozkladovej komisie (ďalej len „Zápisnica č. 3/2019“), ale v podstate ide o\nkópiu druhostupňového rozhodnutia. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadny dôkazný\nprostriedok vykonaný ministrom hospodárstva ako správnym orgánom, ktorým by zaobstaral dôkazy,\nže Česká republika, Poľsko alebo Bulharsko oznámili členským krajinám, že zamietli vývozné licencie\nna vývoz do Ugandy. Na druhej strane mal druhostupňový správny orgán k dispozícii dôkazy, že\nčlenské krajiny ako Česká republika, Bulharsko a aj Poľsko v rovnakom období roku 2019 povolilo\nvývoz vojenského materiálu do Ugandy, v administratívnom spise sa nachádzajú licencie o vývoze.\nVydanie dovoznej licencie na dovoz výrobkov obranného priemyslu zo Srbska s následným reexportom\ndo Ugandy v rovnakom obchodnom prípade a následné negatívne stanovisko a zamietnutie vývoznej\nlicencie v rovnakej veci považuje za porušenie zásady legitímnych očakávaní. Žalovaný mu vydal\nza posledných 10 rokov 15 rozhodnutí o udelení vývoznej licencie na vývoz výrobkov obranného\npriemyslu do Ugandy, a preto mu mala byť daná možnosť v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku\nvyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, lebo záporné stanovisko má pre neho následok nemožnosť žiadať\nžalovaného nasledujúce tri roky (§ 20 písm. c/ ZOVOP) o vývoznú licenciu, resp. dovoznú licenciu\nna výrobky obranného priemyslu s reálnou možnosťou jej udelenia. Ak by ho vyzval žalobca na\nvyjadrenie sa pred vydaním rozhodnutia, mohol odvrátiť tieto negatívne dôsledky využijúc možnosť\nzobrať späť návrh na vydanie vývoznej licencie. Žalobca ďalej namietal odôvodnenie druhostupňového\nsprávneho orgánu, v ktorom sa žalovaný nevysporiadal s dôkazmi, že E. C. F. (ako generálna riaditeľka\nsekcie medzinárodných organizácií, rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci) stanovisko sama\nnevypracovala, podklady pripravili podriadení zamestnanci z odboru odzbrojenia a boja proti terorizmu\nna čele s riaditeľom A. D. B..\n26. Žalobca zotrval na svojej žalobe v celom rozsahu. Stanovisko ďalšieho účastníka konania má\nformu rozhodnutia, lebo obsahuje konštitutívny a záväzný prvok pre iné subjekty, preto musí obsahovať\nodôvodnenie (rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžp/3/2012 zo dňa 06.03.2012) aplikujúc Správny poriadok ako\nlex generalis. Nesúhlasí, aby sa na odôvodnenie stanoviska použil § 42 ods. 3 písm. a/ ZOVOP, lebo\nten sa vzťahuje len na rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie licencie. Odôvodnenie stanoviska\nje založené na stručných a nepresných dôvodoch, len citácia zákonných ustanovení nie je dostatočným\nodôvodnením (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Sž/27/1999, rozhodnutie NSS ČR, Boh. A 2948/23). Ďalší\núčastník až v rámci argumentácie v súdnom konaní spomína utajované skutočnosti a zahraničnopolitické záujmy SR, ale pokiaľ existujú skutočnosti podliehajúce režimu zákona o utajovaných\nskutočnostiach ako podklad pre rozhodnutie, musí byť zabezpečená reálna preskúmateľnosť týchto\nrozhodnutí (nález ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 308/2011).\nVII. Duplika žalovaného, vyjadrenie ďalšieho účastníka konania a vyjadrenie žalobcu\n27. Žalovaný v podanej duplike zotrval na svojom vyjadrení k podanej žalobe.\n28. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 31.10.2020 opätovne poukázal na § 17 ods. 1 až 3 ZOVOP\ns tým, že zákonodarca neustanovil žiadne formálne ani kvalitatívne požiadavky na vyjadrenia štátnych\norgánov uvedených v § 17 ods. 1 ZOVOP. Záporné stanovisko vydané v predmetnom licenčnom konaní\nobsahuje odôvodnenie, že „realizácia predmetného obchodného prípadu by bola v rozpore s kritériami\nč. 4 a 7 spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce\nkontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu.“ Z obsahu kritérií bodov 4. a 7. uvedeného právneho\naktu EÚ je možné vyvodiť konkrétne dôvody pre vydanie záporného vyjadrenia. ZOVOP neustanovuje\n\npre vyjadrenia určených orgánov žiadne formálne ani kvalitatívne požiadavky. Žalovaný nemôže bližšie\nuvádzať dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu žiadosti o licenciu, ale obmedzí sa iba na konštatovanie, že\nide o zahraničnopolitické záujmy Slovenska. Dôvod tejto úpravy je snaha zabrániť zverejneniu zistených\nskutočností a využitých pracovných postupov, z ktorých sa dospelo k poznatkom, podľa ktorých by\nudelenie licencie bolo v rozpore so zahraničnopolitickými záujmami Slovenskej republiky. Ak existuje\ntakéto zúženie požiadaviek na obsahové náležitosti rozhodnutia vydaného žalovaným, nemôže nastať\nsituácia, že sa táto výnimka nevzťahuje na záporné vyjadrenie ďalšieho účastníka vydaného podľa §\n17 ods. 3 ZOVOP. Ak by sa pripustil výklad žalobcu, že záporné vyjadrenie ďalšieho účastníka má byť\nriadne odôvodnené a následne by pre písomné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré sa opiera o záporné\nvyjadrenie ďalšieho účastníka, malo mať odôvodnenie založené iba na konštatácii zahraničnopolitických\nzáujmov Slovenskej republiky, ustanovená výnimka by stratila svoj zákonný účel a zmysel.\n29. Žalobca k vyjadreniam žalovaného a ďalšieho účastníka uviedol, že v postupe žalovaného\nako aj ďalšieho účastníka konania došlo k závažným neoprávneným zásahom do jeho práv\na právom chránených záujmov. Porušenia sú hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru.\nPrvostupňové, ako aj druhostupňové administratívne rozhodnutie spolu so stanoviskom ďalšieho\núčastníka konania sú postihnuté vadami, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\nVIII. Pojednávanie\n30. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) prešiel výkon\nsúdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a\nKrajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 2S/235/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/235/2019.\n31. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení s § 3\nods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 06.06.2025\nrozsudkom, ktorý verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 prvá veta SSP v prítomnosti žalovaného.\nIX. Relevantné právne predpisy\n32. Podľa § 17 ods. 1 ZOVOP ministerstvo hospodárstva rozhodne o žiadosti na udelenie licencie do 60\ndní od doručenia žiadosti o udelenie licencie; o vyjadrenie k žiadosti ministerstvo hospodárstva požiada\nministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany, Slovenskú informačnú službu\na Národný bezpečnostný úrad.\n33. Podľa § 17 ods. 2 ZOVOP orgány uvedené v odseku 1 a Slovenská informačná služba sú povinní\nsa k žiadosti ministerstva hospodárstva vyjadriť do 30 dní odo dňa jej doručenia.\n34. Podľa § 17 ods. 3 ZOVOP vyjadrenia orgánov uvedených v odseku 1 majú pre ministerstvo\nhospodárstva pri rozhodovaní o udelenie dovoznej licencie a vývoznej licencie odporúčajúci charakter\nokrem záporného vyjadrenia ministerstva zahraničných vecí k žiadosti o udelenie vývoznej licencie, ktoré\nje pre ministerstvo hospodárstva záväzné.\n35. Podľa § 20 písm. b/ ZOVOP ministerstvo hospodárstva zamietne žiadosť o udelenie licencie, ak je\nto odôvodnené zahraničnopolitickými alebo bezpečnostnými záujmami Slovenskej republiky alebo je to\nv rozpore s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.\n36. Podľa § 42 ods. 3 písm. a/ ZOVOP na rozhodovanie o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na\nobchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť podľa § 11 a na rozhodnutie o zamietnutie\nžiadosti o licenciu podľa § 20, rozhodnutie o zamietnutie žiadosti o vydanie globálnej transferovej licencie\npodľa § 25 ods. 6 a rozhodnutie o zamietnutie žiadosti o vydanie individuálnej transferovej licencie\npodľa § 26 ods. 7 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s týmito odchýlkami: odôvodnenie\nrozhodnutia o tom, že sa zamieta žiadosť o vydanie povolenia na obchodovanie a povolenia na\nsprostredkovateľskú činnosť, obsahuje iba skutočnosť, že ide o zahraničnopolitické alebo bezpečnostné\nzáujmy Slovenskej republiky.\n\n37. Podľa § 9 ods. 2 Správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je\nvylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného\nstupňa.\n38. Podľa § 13 ods. 1 Správneho poriadku z tých istých dôvodov ako zamestnanec správneho orgánu\n(§ 9) je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá uskutočňuje konanie.\n39. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje\npovaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa\nmá pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste\nohliadky.\n40. Podľa § 21 ods. 3 Správneho poriadku ústne pojednávanie je neverejné, pokiaľ osobitný zákon alebo\nsprávny orgán neustanovia inak.\n41. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania\na zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n42. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nX. Posúdenie veci správnym súdom\n43. Vecne a miestne príslušný správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu\na administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa\npreskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutia, ako\naj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho vydaniu prvostupňového a druhostupňového\nrozhodnutia. Súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n44. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že zamietol žalobcovu žiadosť o udelenie\nvývoznej licencie výrobkov obranného priemyslu a služby podľa prílohy (VM6) v množstve 12 ks +\n1 súprava a cene X.XXX.XXX,- € zo Slovenskej republiky do Ugandy pre zahraničného užívateľa\nMinisterstvo obrany a záležitostí veteránov Ugandy z dôvodu negatívneho stanoviska ďalšieho účastníka\nkonania a druhostupňový správny orgán potvrdil rozkladom napadnuté prvostupňové rozhodnutie.\n45. Vadou v konaní, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia bola skutočnosť,\nže vo veci sa na rozhodovaní v druhom stupni podieľal zamestnanec, u ktorého existovali zákonné\ndôvody pre vylúčenie, keďže sa podieľal na príprave napadnutého stanoviska a následne bol aj členom\nrozkladovej komisie.\n46. Správny súd nespochybňuje, že s námietkami zaujatosti vznesenými žalobcom proti A. B. sa\nžalovaný procesne vysporiadal v priebehu administratívneho konania. Tieto procesné rozhodnutia\nvšak nie sú spôsobilým predmetom samostatného súdneho prieskumu. Právo na to, aby vo veci\nkonal nepredpojatý (nezaujatý a nestranný) zamestnanec orgánu verejnej správy či člen konajúceho\nsprávneho orgánu má procesný charakter. Z povahy veci súčasne vyplýva, že samotným rozhodnutím\no nevylúčení podľa § 12 ods. 1 Správneho poriadku nemôžu byť dotknuté subjektívne práva účastníka\nsprávneho konania, pretože tieto sú v danom prípade spojené až s vydaním meritórneho alebo\nkonečného rozhodnutia. Ak sa preukáže, že vo veci bolo rozhodnuté osobou predpojatou či zaujatou,\ntáto skutočnosť môže mať dopad na zákonnosť vo veci vydaného rozhodnutia. V medziach správneho\nsúdnictva sa daná skutočnosť preskúmava (až) v rámci prieskumu zákonnosti meritórneho, resp.\nkonečného rozhodnutia vo veci (bližšie body 12, 13 rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžrk/5/2021 zo dňa 13.07.2022).\n\n47. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že A. B. sa zúčastnil druhostupňového\nkonania ako člen rozkladovej komisie. Námietka zaujatosti žalobcu bola zamietnutá, a to po vyjadrení\nA. B., že napadnuté stanovisko bolo prijaté v osobitnom postupe, ktorého nebol súčasťou; predseda\nrozkladovej komisie tak dospel k záveru, že nebolo preukázané, že podľa § 13 ods. 1 Správneho\nporiadku má A. B. pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom alebo sa v tejto veci\nzúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.\n48. Skutočnosť, že A. B. sa podieľal na tvorbe a príprave napadnutého stanoviska je vzhľadom na\nobsah administratívneho spisu nesporná, pričom správny súd poukazuje na § 9 ods. 2 v spojení s §\n13 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý upravuje dôvody pre vylúčenie člena komisie u toho, kto sa v tej\nistej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Okolnosť, že A. B.\nnebol zamestnancom žalovaného, ale ďalšieho účastníka konania je v tejto súvislosti bez právneho\nvýznamu, keď bol bezpochyby účastný v konaní pred orgánom prvého stupňa. Žalovaný, respektíve\npredseda rozkladovej komisie, mal prijať všetky racionálne opatrenia, ktoré je možné od neho očakávať\nza účelom zabránenia tomu, aby členom rozkladovej komisie bol zamestnanec, ktorý sa podieľal pri\npríprave podkladov na vyhotovenie napadnutého (zamietajúceho) stanoviska, ktorého obsah bol pre\nžalovaného záväzný.\n49. Na základe uvedeného bol u A. B. zákonný dôvod pre vylúčenie podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 13\nods. 1 Správneho poriadku, pričom nebol podstatný spôsob jeho komunikácie so žalobcom, ale výlučne\ntá skutočnosť, že sa zúčastnil konania na prvom stupni a mal tak už skôr vedomosť o veci, ktorá bola\npredmetom konania o rozklade, a to práve v súvislosti s prípravou podkladov pre ďalšieho účastníka v\nrámci prvostupňového konania.\n50. Vláda Slovenskej republiky 6. novembra 2002 schválila uznesenie č. 1211/2002 k návrhu zásad vlády\nSR na zriaďovanie a činnosť osobitných (rozkladových) komisií. Tieto zásady sa vzťahujú na všetky\nústredné orgány štátnej správy (ministerstvá aj ostatné ústredné orgány štátnej správy). S ohľadom na\nzabezpečenie nestrannosti je nevyhnutné podčiarknuť práve tú časť uznesenia, podľa ktorej nesmie\nbyť členom komisie tá osoba, ktorá vykonáva svoj zamestnanecký pomer na útvare ústredného orgánu,\nktorého prvostupňové rozhodnutia komisia prejednáva. (Horvat, M.: Osobitosti rozkladu ako riadneho\nopravného prostriedku, In: Kolegiální orgány ve veřejné správě, Zborník z medzinárodnej konferencie,\n2013, s. 46).\n51. Rovnako ako dôvodnú posúdil správny súd námietku o porušení procesných práv žalobcu, ktorý\nnedostal možnosť sa vyjadriť k podkladom prvostupňového rozhodnutia, pričom druhostupňový orgán\ntúto vadu nijako nezhojil, keď len uviedol, že akékoľvek vyjadrenie žalobcu by nemalo žiadnu relevanciu.\nPodľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku bol žalovaný povinný dať žalobcovi možnosť, aby sa pred vydaním\nrozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie;\nnie je vecou žalovaného vyhodnocovať relevanciu využitia zákonného práva zo strany žalobcu. Bolo na\nžalobcovi, aby uvážil, či právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku využije a žalovaný bol povinný\nvyužitie daného oprávnenia umožniť. Uvedeným postupom žalovaný zaťažil svoje konanie vadou, ktorá\nmohla mať vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, pričom ani v konaní o rozklade táto vada\nnebola zhojená, keďže žalobcovi nebol daný priestor vyjadriť sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia.\n52. Napadnuté rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov aj ako celok,\nkeď jeho obsah v zásade tvorí len prepis zo zasadnutia rozkladovej komisie, pričom vlastná\núvaha ministra predstavuje len všeobecné zdôraznenie správnosti postupu prvostupňového orgánu\na vyhodnotenie námietok žalobcu uvedených v rozklade ako nerelevantných, pričom takéto odôvodnenie\nnezodpovedá zásade zákonnosti ovládajúcej administratívne konanie ani zásadám dobrej verejnej\nsprávy. Bolo povinnosťou druhostupňového odvolacieho orgánu (ministra) sa zaoberať námietkami\nžalobcu vznesenými v rozklade. V napadnutom rozhodnutí síce bolo uvedené, že rozkladová komisia\nmá iba poradný hlas a správnym orgánom je minister, avšak práve správna úvaha ministra úplne\nabsentuje. Správny súd poukazuje, že rozhodnutie poradnej odvolacej (rozkladovej) komisie poňaté\ndo jej zápisnice z rokovania o rozklade nemôže byť predmetom prieskumu zákonnosti rozhodnutia a\npostupu v správnom súdnictve, keďže poradná komisia nevydáva záväzné rozhodnutie a druhostupňový\nsprávny rozklad rozhodujúci o rozklade nie je jej rozhodnutím viazaný (rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 2Sžo/31/2011 zo dňa 18.04.2012).\n\n53. Pokiaľ žalobca predložil licencie o exporte výrobkov obranného priemyslu do Ugandy z Českej\nrepubliky, Bulharska, Poľska, nie je zrejmé, na základe akých podkladov žalovaný dospel k záveru o\ntom, že tieto licencie sa vzťahujú na iný typ vojenského materiálu. Rovnako za nepodložený považoval\nsprávny súd záver o rešpektovaní princípu legitímnych očakávaní vo vzťahu k skôr udelenej licencii\npre dovoz výrobkov obranného priemyslu zo Srbska, keď žalovaný uviedol, že táto licencia bola\nposudzovaná len vo vzťahu k dovozu zo Srbska.\n54. Vo vzťahu k odôvodneniu stanoviska ďalšieho účastníka konania správny súd dospel k záveru,\nže ZOVOP neustanovuje jeho konkrétne obsahové náležitosti. Ust. § 42 ods. 3 ZOVOP ustanovuje\nvýnimku na odôvodnenie rozhodnutia, že takéto rozhodnutie obsahuje iba skutočnosť, že ide o obranné,\nzahraničnopolitické alebo bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky. Ak by malo byť odôvodnené\nstanovisko ďalšieho účastníka konania, nemala by takáto zákonná výnimka žiadny zmysel. Pojem\nzahraničnopolitické záujmy sú mimoprávnou kategóriou a v pôsobnosti ďalšieho účastníka je práve\nposúdenie zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky.\n55. Súd vyhodnotil za dôvodnú námietku žalobcu, že skutkový stav vzatý orgánom verejnej správy\ndruhého stupňa za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo\nv nich nemá oporu, a to z nasledovných dôvodov: V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia je\nkonštatované, že žalobcov argument o exporte výrobkov obranného priemyslu do Ugandy z členských\nštátov EÚ, OBSE, NATO a ďalších medzinárodných organizácií (Česká republika, Bulharsko, Poľsko)\nje zavádzajúcim, ale už v odôvodnení absentuje odôvodnenie tohto tvrdenia a v administratívnom\nspise nie je založená žiadna listina, ktorá by toto tvrdenie potvrdzovala. Naopak, v administratívnom\nspise sa nachádzajú kópie vývozných licencií doložené žalobcom preukazujúce, že niektoré iné krajiny\nmajú vydanú vývoznú licenciu na výrobky obranného priemyslu do Ugandy, pričom z obsahu licencií\nje zrejmý aj druh týchto výrobkov. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia sa uvádza, že u\nvyššie uvádzaných krajín išlo výrobky ľahkej vojenskej techniky, že nepredstavujú bezpečnostné riziko\na ohrozenie zahraničnopolitických záujmov. V administratívnom spise je vývozná licencia vydaná\nv Českej republike vydaná na tanky T- 55AM1, ale absentujú tu akékoľvek listiny preukazujúce\ntvrdenie, že ide o ľahkú vojenskú techniku, resp. dôkazy preukazujúce, ktoré zbrane samo o sebe toto\nbezpečnostné riziko či ohrozenie zahraničnopolitických záujmov predstavujú. Ďalej v administratívnom\nspise súdu chýba rozhodnutie, resp. iná listina preukazujúca zamietnutie vývozu vojenského materiálu\nidentického charakteru z Českej republiky do Ugandy, hoci druhostupňový správny orgán v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uvádza, že na zamietnutý vývoz prihliadal. Tento argument sa týka aj chýbajúcich\ndôkazov k tvrdeniam druhostupňového správneho orgánu v odôvodnení, že: a) aj Česká republika a\nPoľsko notifikovali iné členské štáty EU o zamietnutých žiadostiach o udelení licencie na vývoz do\nUgandy v obdobných prípadoch vývozu výrobkov obranného priemyslu identického charakteru; b) „z\ndôvodu poznatkov o osobách a entitách na ugandskej strane zapojených do ilegálneho presmerovania\nvojenského materiálu neželanému užívateľovi alebo na neželaný účel, uvedené závažné dôvody\nohrozujú zahraničnopolitické záujmy a medzinárodnú kredibilitu Slovenskej republiky“. Súd si teda nemal\nako tieto tvrdenia overiť. Žalovaný síce v odôvodnení odkazuje na obsah listu ministra zahraničných\nvecí a európskych záležitostí, ale súd je toho názoru, že len list adresovaný žalobcovi dokonca mimo\nadministratívneho konania (lebo samotný minister v liste uviedol, že žiadosť o prehodnotenie záporného\nstanoviska nemá oporu v správnom konaní a zákon mu nedáva možnosť stanovisko prehodnotiť)\nnemôže byť relevantným dôkazom na vydanie tak závažného nesúhlasného záväzného stanoviska,\nna ktorom by druhostupňový správny orgán mal potvrdiť prvostupňové rozhodnutie.\n56. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v\nďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym\nnázorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo\nopatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom\nrozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). Žalovaný v ďalšom konaní opätovne\nposúdi žiadosť žalobcu o vydanie dovoznej licencie a vo veci znovu rozhodne, rešpektujúc procesné\npráva žalobcu, pričom svoje rozhodnutie je povinný riadne a náležite odôvodniť. Žalovaný je povinný\nzostaviť rozkladovú komisiu, ktorej členom nebude A. D. B. a ani iný zamestnanec, ktorý sa podieľal na\npríprave stanoviska ďalšieho účastníka.\n\n57. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne\nvyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n58. Ďalšiemu účastníkovi správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 169 SSP, keďže\nmu v konaní nebola uložená taká povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy vznikli.\n59. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}