{"guid": "cb413e9d-ef9e-4a5b-bd24-db7c7fe5e806:55246a23-bdd5-43ef-939b-5decb3966f1b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201450.4", "spisova_znacka": "BA-1S/232/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/232/2019 z 14. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. januára 2025, sp. zn. BA-1S/232/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201450.4", "identifikacne_cislo": "1019201450", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-01-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-28.odsek-3", "nazov": "§ 28 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-28.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-27.odsek-7", "nazov": "§ 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-27.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-3", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-12", "/SK/ZZ/2004/382#paragraf-28", "/SK/ZZ/2004/382#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/55246a23-bdd5-43ef-939b-5decb3966f1b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201450.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201450.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201450.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/232/2019\n1019201450\n14. 01. 2025\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201450.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: A. B. C. A.,\nD., E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX F. G. H., I. J., H. K. L. M. N. H. O., adresa na doručovanie K. P. XX/\nX, XXX XX M., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska\n71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43359/2019/42-II zo dňa\n11.09.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 18.07.2019 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií: „kópií\nvšetkých správnych rozhodnutí vydaných v správnych konaniach vedených proti znalcom, ktorých\nvýsledkom bolo zastavenie správneho konania alebo výrok o nevine v depersonalizovanej podobe za\nobdobie posledných 5 rokov.“\n2. Žalovaný rozhodnutím č. 413/2019-142-I zo dňa 30.07.2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“)\nnevyhovel žiadosti žalobcu, požadované informácie mu nesprístupnil, nakoľko povinná osoba\npožadovanými informáciami nedisponuje. Dospel k záveru, že ako povinná osoba v nadväznosti na\n§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č.\n211/2000 Z. z.“) nemohol žalobcovi vyhovieť, nakoľko by musel realizovať také úkony, ktoré nesmerujú\nk výkonu jeho právomoci. Za účelom sprístupnenia požadovaných informácií by musel vytvoriť novú\ndatabázu podľa požiadaviek, pokynov a predstáv žalobcu, nakoľko žalovaný nevedie a ani nemá\nvytvorenú žiadnu evidenciu rozhodnutí vydaných v správnych konaniach proti znalcom zapísaným\nv zozname znalcov podľa výsledku konania. Žalovaný napokon ani nemá povinnosť takúto evidenciu\nviesť. Získanie požadovaných informácií nie je možné ani fyzickým prehľadaním relevantného okruhu\nspisov, nakoľko rozhodnutia vydané v správnom konaní sú súčasťou osobných spisov znalcov. Na\nzískanie požadovaných informácií by bolo potrebné spomedzi približne 6 000 až 7 000 spisov vybrať\nspisy tých znalcov, voči ktorým bolo za posledných 5 rokov vydané správne rozhodnutie. Následne by\nbolo potrebné vyselektovať tie rozhodnutia, ktorými bolo správne konanie zastavené a tie, v ktorých\nboli znalci oslobodení spod obvinenia, následne ich skenovať, resp. kopírovať, vykonať anonymizáciu\nv súlade s § 12 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a znovu ich kopírovať za účelom ich sprístupnenia.\n\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. 43359/2019/42-II zo dňa 11.09.2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil ako vecne správne a rozklad zamietol stotožniac sa s právnym názorom vysloveným\nv prvostupňovom rozhodnutí. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný tiež poukázal na to, že\nv zmysle § 28 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 382/2004 Z. z.“) má\nžalovaný od 01.07.2018 povinnosť zverejňovať rozhodnutia vydané v konaní o inom správnom delikte na\nwebovom sídle ministerstva do 60 dní odo dňa ich právoplatnosti. Avšak, ide o tzv. sankčné rozhodnutia\nvydané v konaní o inom správnom delikte, teda o rozhodnutia o vine a o uložení sankcie, prípadne\nrozhodnutia o vine a o upustení od potrestania, nie o rozhodnutia, ktorými bolo konanie zastavené či\nbolo rozhodnuté o nevine.\nII.\nŽaloba\n4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako\naj prvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n5. Preskúmavané rozhodnutia považoval žalobca za nezákonné, svojvoľné, arbitrárne a ústavne\nneudržateľné. Ústavný súd Slovenskej republiky vyložil obsah a rozsah ústavného práva na prístup k\ninformáciám v náleze sp. zn. I. ÚS 236/06, v ktorom uviedol že z čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky\nvyplýva povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti, pričom táto\npovinnosť môže byť obmedzená len v prípadoch stanovených v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.\nTento základný princíp musí byť zohľadňovaný orgánmi verejnej moci pri aplikácii zákona č. 211/2000\nZ. z. a tiež zákonodarcom pri prijímaní zákonov a iných právnych predpisov upravujúcich prístup k\ninformáciám.\n6. Žalobca ďalej citoval nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS I/09 zo dňa\n19.01.2011 a sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28.06.2007, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4 Sž 4/2004 zo dňa 16.12.2004 a sp. zn. 3Sži 4/2011 zo dňa 03.10.2011 a tiež rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 19S 31/02 zo dňa 16.05.2002.\n7. Zákon č. 211/2000 Z. z. neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o informácie\nvytvárať informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti ešte neexistujú. Sprístupnenie takýchto\ninformácií môže povinná osoba odmietnuť z dôvodu, že ich nemá k dispozícii. Môžu nastať dva\nprípady vytvárania novej informácie povinnou osobou. V prvom prípade ide o vytvorenie úplne novej\ninformácie. Môže ísť napríklad o situácie, keď žiadatelia požadujú od povinných osôb vypracovanie\nrozborov, analýz, referátov, poskytnutie odborných alebo politických stanovísk, prognóz, výkladov\nprávnych predpisov alebo keď posielajú povinnej osobe dotazy na subjektívne názory predstaviteľov\npovinnej osoby na určitý problém, pričom povinná osoba nemá takéto dokumenty alebo informácie vôbec\nvytvorené. Ak však povinná osoba má vyššie uvedené informácie (dokumenty) už spracované v podobe\npožadovanej žiadateľom, nemôže ich sprístupnenie odmietnuť. V druhom prípade môže byť vytvorením\nnovej informácie aj určitý kvalifikovaný spôsob spracovania informácií, ktoré sa už u povinnej osoby\nnachádzajú a v dôsledku ktorého vzniká kvalitatívne nová informácia. Možno sa stotožniť so záverom,\nže o vytvorenie novej informácie sa nejedná, ak ku príprave odpovede na žiadosť o informácie stačí iba\nmechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré sa u povinnej osoby nachádzajú a ktoré musia byť\nnapríklad vyhľadané v rôznych dokumentoch, „vyňaté” z týchto dokumentov, zhromaždené a následné\n„vtelené” do odpovedi na žiadosť. Aby bolo možné konštatovať, že ide o vytvorenie novej informácie,\nmusí ísť o ďalšie kvalitatívne spracovávanie týchto vyhľadaných, vyňatých a zhromaždených údajov.\n8. V praxi sa možno stretnúť s tým, že povinné osoby odmietajú sprístupniť požadované informácie s\nodôvodnením, že informácie „nemajú k dispozícii v požadovanej štruktúre“, pričom tvrdia, že žiadateľ\nod povinnej osoby požaduje vytváranie nových informácií, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú.\nV skutočnosti ide často o situáciu, kedy sa požadované informácie u povinnej osoby nachádzajú, ale\nmusela by ich vyhľadať, vyňať z rôznych listín a zhromaždiť - teda povinná osoba požadované informácie\nmá, ale nemá ich zhromaždené tak, ako ich požaduje žiadateľ. Aby nebol protiústavne obmedzený\n\nprístup k informáciám, musí byť v súlade s ústavným právom na informácie posudzovaná aj otázka, či ide\nalebo nejde o vytvorenie kvalitatívne novej informácie, a teda, či ide alebo nejde o informáciu, ktorú má\npovinná osoba „k dispozícii“ v zmysle 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Za vytváranie novej informácie\nnemožno paušálne považovať vytvorenie akejkoľvek databázy, ale iba takej databázy, ktorá by vznikla\nkvalitatívnym spracovaním informácií, a ktorá by teda aj sama bola kvalitatívne novou informáciou.\n9. Žalobca tiež citoval rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4As 57/2007\nzo dňa 28.11.2008, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 92/2007 zo dňa 26.09.2008\na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S 33/2009 zo dňa 30.09.2009. Za „vytváranie\nnových informácií” v žiadnom prípade nie je možné považovať vyhľadávanie a zhromažďovanie\nviacerých požadovaných dokumentov alebo listín. Ak žiadateľ požaduje v jednej žiadosti sprístupnenie\nviacerých dokumentov, ktoré sa nachádzajú na rôznych miestach, ich vyhľadaním (napr. vyhľadaním\nna rôznych miestach v rámci povinnej osoby, kde sú tieto dokumenty uchovávané) a zhromaždením\nna vecne príslušnom odbore povinnej osoby, ktorého úlohou je vybavovanie žiadostí o informácie,\nnedochádza ku žiadnym kvalitatívnym zmenám požadovaných informácií a nemení sa ich kvalitatívna\npodstata. Vyhľadanie a zhromaždenie požadovaných dokumentov, ktoré vždy logicky vyžaduje aj určitý\nčas, nevyhnutne patrí k vybaveniu každej žiadosti o informácie. Ak by vyhľadanie a zhromaždenie\npožadovaných dokumentov bolo považované za vytváranie novej informácie, išlo by o protiústavný\nvýklad zákona, pretože povinné osoby by v dôsledku tohto výkladu fakticky nemuseli poskytovať skoro\nžiadne informácie, čo by znamenalo popretie ústavnej povinnosti poskytovať informácie zakotvenej v čl.\n26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Nebolo by zrejmé, aké informácie by orgány verejnej moci mali\nvôbec sprístupňovať, ak by nemali povinnosť požadované dokumenty vyhľadať a zhromaždiť.\n10. Skutočnosť, že povinná osoba nemá požadované informácie v momente žiadosti vyhľadané a\nzhromaždené podľa špecifikácie (vlastnosti) určenej žiadateľom alebo že nemá tieto informácie k\ndispozícii v jednotnej počítačovej databáze, z ktorej by ich mohla v krátkom čase vybrať, nezbavuje\npovinnú osobu povinnosti požadované informácie vyhľadať a sprístupniť. Skutočnosť, že vyhľadanie\npožadovaných informácií bude pre povinnú osobu časovo náročnejšie, keďže ich nie je možné vyhľadať\nzadaním špecifikácie do počítačovej databázy, ale bude ich treba vyhľadávať „manuálne”, nie je\ndôvodom na nesprístupnenie informácií. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku sp. zn. 4S\n156/2008 zo dňa 20.03.2009 potvrdil, že sťažený zber údajov nemožno považovať za vytvorenie nových\núdajov.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.12.2019 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.\n12. file_0.jpg\nfile_1.wmf\nPosúdenie žiadosti žalobcu je podľa názoru žalovaného plne v súlade s doterajšou judikatúrou v\nobdobných veciach, pričom žalovaný poukázal predovšetkým na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Sžo 190/2008 zo dňa 27.05.2009, v ktorom najvyšší súd uviedol, že: „Rovnako z neho\n(pozn.: zák. č. 211/2000 Z. z.) nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť\nzískavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály,\npožadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej file_2.jpg\nfile_3.wmf\npodobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Rovnako zo zákona o informáciách nevyplýva, že by\npovinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu\nich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie\noprávnených osôb...“. Zákon č. 211/2000 Z. z. sa v zmysle svojho účelu nemôže vzťahovať na\npožiadavky žiadateľov (a žiadostí) o informácie, pri ktorých by si odpoveď vyžiadala okamžité\n\nprechodné navýšenie existujúcich personálnych a technických kapacít príslušného organizačného\nútvaru žalovaného na vyhľadanie a spracovanie odpovede (poskytnutie informácie) a spôsobila by\ntechnické a personálne problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií.\n13. Účelom zákona č. 211/2000 Z. z. nie je paralyzovať činnosť orgánov verejnej moci ako povinných\nosôb, ale zabezpečiť poskytovanie informácií verejnosti „primeraným spôsobom”. Keďže zo subsidiárnej\nštruktúry systému ochrany ústavnosti vyplýva primárna zodpovednosť všeobecných súdov za výklad a\naplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z ústavy (I. ÚS 4/00), možno o\nústavne relevantnej svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (I. ÚS 48/02).\n14. Rovnakými princípmi a právnymi závermi sa riadili súdy aj v ďalších obdobných veciach, a to napr.\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S 197/2012 zo dňa 04.03.2014, rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži 46/2014 zo dňa 06.10.2015 alebo aj rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sži 2/2010 zo dňa 09.12.2010, na ktorý vo svojom rozhodnutí\npoukázal už prvostupňový orgán. Na tejto rozhodovacej činnosti nič nemenia ani rozhodnutia, na ktoré\npoukázal žalobca, a ktorých existencie si žalovaný pri vydaní žalobcom napádaných rozhodnutí bol\nvedomý. Neexistuje rozhodnutie vyšších súdnych autorít, ktoré by principiálne vylučovalo výklad zákona\nč. 211/2000 Z. z., podľa ktorého je možné (resp. dokonca nevyhnutné) v súlade s týmto zákonom\nodmietnuť prístup k informáciám, ak by povinná osoba musela realizovať komplikované vyhľadávacie a\nanalytické činnosti smerujúce k vyhoveniu požiadavky žiadateľa, ktorých výsledkom má byť vytvorenie\nkompletnej a úplnej databázy vydaných rozhodnutí podľa kritérií stanovených žiadateľom, ak povinná\nosoba takú databázu nemá vytvorenú a nemá ani povinnosť takúto databázu vytvárať.\n15. Aplikácii uvedených princípov v tejto konkrétnej veci nebráni ani skutočnosť, že žalobca v tomto\nprípade nepožadoval priamo informáciu, ktorá by už bola analytickým alebo štatistickým výstupom z\nrozhodovacej činnosti vykonávanej povinnou osobou, ale žiadal o sprístupnenie databázy všetkých\nrozhodnutí, identifikovaných však len podľa ním stanovených kritérií, resp. vlastností týchto rozhodnutí.\nJe nepochybné, že už samotné vyhľadanie a zhromaždenie vopred neurčitého okruhu rozhodnutí,\nktoré z obsahovej (teda vecnej) stránky zodpovedajú kritériám stanoveným žalobcom v jeho žiadosti\no sprístupnenie informácie, predstavuje činnosť smerujúcu k vytvoreniu novej informácie - súboru\nvšetkých rozhodnutí vydaných povinnou osobou zodpovedajúcich konkrétnym kritériám stanoveným\nžiadateľom o informáciu, a to činnosť v tomto prípade nesporne personálne, časovo, a do určitej miery\naj intelektuálne náročnú, keď postup povinnej osoby nevyhnutný k vytvoreniu takejto informácie bol už\npodrobne popísaný v rozhodnutí prvostupňového orgánu, ako aj v tomto vyjadrení.\n16. Postup žalovaného teda predstavuje len taký výklad zákona č. 211/2000 Z. z., ktorý sa nevymyká\njeho účelu a zmyslu a je teda jeho skutočným naplnením. Nie je možné prijať pravidlo, že akýkoľvek\norgán štátu ako povinná osoba podľa zákona č. 211/2000 Z. z. je povinný na požiadanie „každého“ podľa\nkritérií žiadateľa lustrovať, vyhľadávať a sprístupňovať z masy rozhodnutí, alebo aj iných dokumentov\n(hoc vydaných, resp. vypracovaných, samotnou povinnou osobou), vybraný súbor rozhodnutí alebo\ndokumentov, dotýkajúcich sa konkrétnej právnej otázky, resp. spĺňajúcich určité žiadosťou vymedzené\nkritériá alebo vlastnosti. Postup povinnej osoby, pri ktorom takýmto požiadavkám žiadateľov nevyhovie\na aplikuje tak zákon č. 211/2000 Z. z. podľa jeho skutočného zmyslu a účelu, nie je podľa žalovaného ani\narbitrárny, ani nezákonný, ani neobmedzuje právo na prístup k informáciám podľa zákona č. 211/2000\nZ. z.\n17. Žalovaný mal za to, že preskúmavanými rozhodnutiami ako ani postupom správnych orgánov, ktorý\npredchádzal ich vydaniu, žalobca nebol ukrátený na svojich právach a tieto rozhodnutia sú zákonné a\nsprávne.\nIV.\nReplika žalobcu\n18. Žalobca v replike zo dňa 13.02.2020 zotrval na podanej žalobe.\n\n19. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo 190/2008 zo dňa 27.05.2009, ktorý\ncitoval žalovaný, uviedol, že ide o irelevantný rozsudok, ktorý nie je možné aplikovať na jeho prípad z\ndôvodu odlišnosti situácie. Žalobca od žalovaného nežiadal údaje, ktoré by musel od nejakej tretej strany\nzískať alebo vyžiadať, ale žiadal kópiu rozhodnutí vydaných žalovaným. Rovnako nežiadal údaje, ktoré\nby žalovaný musel od nejakej z tretích strán zhromažďovať, ani nežiadal údaje, ktoré by musel žalovaný\nvyhodnocovať alebo vyhľadávať z externých zdrojov, ani ich nemusel spracovávať. V neposlednom rade\nžalobca nežiadal údaje, úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomocí ani nežiadal údaje, ktoré by\nžalovaný mohol získať šetrením, výkonom kontroly alebo vyhodnocovaním šetrenia alebo kontrolnej\nčinnosti. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach,\nktoré má povinná osoba. Žalobca žiadal od žalovaného kópiu ním vydaných rozhodnutí ako správneho\norgánu, ktoré má k dispozícii. Žalobca nepožadoval spracovanie údajov do inej formy ani nepožadoval\nkompletné podklady zo správnych spisov.\n20. Žalobca žiadal iba rádovo jednotky kópií rozhodnutí vydaných žalovaným, ktoré stačilo vybrať a\nvykopírovať z rádovo jednotiek správnych spisov. Žalovaný o každom správnom konaní vedie osobitný\nsprávny spis. Zoznam vedených správnych konaní a spôsob ich ukončenia vedie podľa zákona. Nie\nje pravdou tvrdenie žalovaného, že by musel prehľadať tisíce individuálnych spisov znalcov, lebo tam\nzakladá správne rozhodnutia. Žalovaný totiž správne rozhodnutia v prvom rade má v jednom exemplári\nzaložené povinne v správnych spisoch. A tých vedie ročne iba jednotky až desiatky. Prehľadať pár\ndesiatok správnych spisov a vykopírovať niekoľko jednotiek správnych rozhodnutí by zabralo rádovo\nzopár hodín a nevyžiadalo by si žiadne nutné navyšovanie kapacít žalovaného. Žalobca nepodal žiadne\nväčšie množstvo žiadostí. Podal jednu žiadosť. Táto žiadosť je jednoznačná, presná a exaktná a jej\nvybavenie nepresahuje rozsah práce viac ako jedného človeka na pár hodín.\n21. Aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj ostatné rozsudky Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a Krajského súdu v Bratislave, citované žalovaným vo vyjadrení k žalobe, sa podľa\nnázoru žalobcu týkali inej, neporovnateľnej situácie, kedy žiadateľ požadoval od povinnej osoby taký\nrozsah výkonov pre splnenie zákonom uloženej povinnosti, ktorý by paralyzoval povinnú osobu. Toto ale\nnie je tento prípad. Žalobca (pozn. správneho súdu: zrejme mal žalobca na mysli „žalovaný“) sa snažil\npodsunúť súdu svoje tvrdenie, že skopírovanie pár jednotiek rozhodnutí vydaných v správnom konaní,\nktoré by žalovaný vyhľadal v pár jednotkách až v pár desiatkach správnych spisov, by bolo pre neho\ndo tej miery zaťažujúce, že žalovaný so svojím aparátom približne 6 000 zamestnancov by nezvládol\nv primeranej lehote prehľadať niekoľko desiatok správnych spisov a urobiť fotokópie, ktorých rozsah s\nurčitosťou nedosiahne 100 strán v celkovom súčte.\n22. Žalovaný podľa názoru žalobcu vedome podsúva súdu argument, že by musel na základe žiadosti\nžalobcu vytvoriť databázu rozhodnutí. To ale nie je pravda. Žalovaný má jednoducho prejsť niekoľko\njednotiek až nižších desiatok správnych spisov a vyhotoviť fotokópie príslušných rozhodnutí a tieto zaslať\nžalobcovi. Žalobca nežiadal vytvorenie databázy, ktorá by obsahovala akýkoľvek prehľad rozhodnutí, ich\natribútov a podobne, ale žiadal jednoducho kópie rozhodnutí. Žalovaný vedome zamlčiava a neaplikuje\nna situáciu judikatúru, na ktorú žalobca poukázal už vo svojej žalobe. Z uvedenej judikatúry jednoznačne\nvyplýva, že vo vzťahu k poskytnutiu kópie verejných listín (rozhodnutie v správnom konaní je verejnou\nlistinou), ktoré sú výsledkom zákonnej činnosti povinnej osoby, neexistuje pri racionálnej žiadosti\n(nevyžadujú sa neprimerané rozsahy ako napr. fotokópie celých spisov) dôvod, na odmietnutie takej\nžiadosti.\nV.\nDuplika žalovaného\n23. Žalovaný v duplike zo dňa 13.01.2022 zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe, v zmysle\nktorého žiadal túto zamietnuť ako nedôvodnú.\n24. Je zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že od žalovaného žiadal iba „rádovo jednotky kópií rozhodnutí\nvydaných žalovaným ako správnym orgánom, ktoré stačilo vybrať a vykopírovať z rádovo jednotiek\nsprávnych spisov.“ Žalobca vo svojej žiadosti nekonkretizoval, ktoré konkrétne rozhodnutia žiadal\nsprístupniť, ale požadoval vopred neurčenú množinu rozhodnutí, bližšie vymedzenú len obdobím, počas\nktorého mali byť tieto rozhodnutia vydané (posledných 5 rokov) a spôsobom skončenia správneho\nkonania (zastavenie konania, resp. výrok o nevine), teda špecifickým kritériom, ktoré práve tieto\n\nrozhodnutia odlišuje od ostatných vydaných v rovnakom období. Získanie žalobcom požadovanej\ninformácie žalovaným by si teda vyžadovalo postup popísaný v rozhodnutiach žalovaného, resp. vo\nvyjadrení k správnej žalobe, ktorý aj v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe, na ktorú žalovaný poukázal\nvo svojom rozhodnutí, presahuje povinnosti ukladané povinnej osobe zákonom č. 211/2000 Z. z.\n25. Ničím nepodložená je i domnienka žalobcu o „rádovo jednotkách až desiatkach správnych\nspisov“, ktorých jednoduchou lustráciou by bolo možné bez ďalšieho žalobcom požadovanú informáciu\nsprístupniť. Žalovaný v rámci výkonu zákonom zvereného dohľadu nad činnosťou znalcov, tlmočníkov a\nprekladateľov prijíma ročne rádovo stovky podnetov na tieto subjekty a výkon ich činnosti, pričom zákon\nč. 382/2004 Z. z. v prípade správnych deliktov nerozlišuje delikty osobitne znalcov, osobitne tlmočníkov\na osobitne prekladateľov, resp. aj iných osôb. Je nepochybné, že nie všetky prijaté podnety dospejú\npo ich preverení až do štádia začatia a vedenia správneho konania o inom správnom delikte podľa §\n27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z., avšak každý prijatý podnet predstavuje osobitne vedený spis, bez\nohľadu na spôsob vybavenia podnetu, kde je potrebné doplniť, že začatie samotného konania o inom\nsprávnom delikte nevedie k následnému vytvoreniu nového samostatného spisu, vedeného osobitne\nlen pre konanie o inom správnom delikte. Naviac, už vôbec nie osobitne pre konanie o inom správnom\ndelikte znalca, osobitne tlmočníka a osobitne prekladateľa.\n26. Na doposiaľ uvedenom nič nemení ani celkový počet zamestnancov žalovaného (ktorý mimochodom\nani približne nedosahuje žalobcom tvrdené číslo, a to ani po zahrnutí zamestnancov zabezpečujúcich\nsprávu a údržbu priestorov sídla žalovaného, resp. bežný chod úradu), ktorých náplňou práce nie je\nlustrácia spisov za účelom vytvorenia novej informácie podľa kritérií a požiadaviek žalobcu.\nVI.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n27. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať\nsvoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon\nsúdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu\nv Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/232/2019 bola v súlade s platným\na účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto\nsúde vedená pod sp. zn. BA-1S/232/2019.\n28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13\nods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 14.01.2025 za účasti žalobcu.\n29. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n30. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k\ndispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk,\npolitických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.\n\n33. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá\no tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť\nbola odložená (§ 14 ods. 3).\n34. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa\nna konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n35. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018, právoplatné rozhodnutie\nvydané v konaní o inom správnom delikte sa zverejní na webovom sídle ministerstva do 60 dní odo\ndňa jeho právoplatnosti. Na zverejňovanie a anonymizáciu rozhodnutí sa použijú primerane ustanovenia\nosobitného predpisu.\n36. Kľúčovou otázkou v prejednávanej veci bolo posúdenie, či spracovaním informácie v zmysle žiadosti\nžalobcu by došlo k vytvoreniu (kvalitatívne) novej informácie, ktorú povinná osoba (žalovaný) nemá\nk dispozícii, a z ktorého dôvodu potom takúto informáciu nie je povinná sprístupniť podľa § 3 ods. 1\nzákona č. 211/2000 Z. z.\n37. Správny súd považoval za potrebné v prvom rade uviesť, že pojem „informácia“ zákon č. 211/2000\nZ. z. nedefinuje, avšak z hľadiska všeobecného možno informáciu vymedziť ako určitú správu posielanú\nodosielateľom príjemcovi, bez ohľadu na to, či vo forme listinnej (materializovanej) alebo vo forme\nelektronickej (imaterializovanej). Povinná osoba však nie je povinná sprístupniť akúkoľvek žiadanú\ninformáciu. Sprístupní informáciu iba v takom prípade, ak ju má k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona č.\n211/2000 Z. z.) a súčasne nie je daný zákonný dôvod pre obmedzenie prístupu k informáciám upravený\nv § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z. z. V kontexte s prejednávanou vecou správny súd ďalej uvádza, že\npovinná osoba je povinná poskytovať informácie, ktoré má k dispozícii, teda informácie, ktoré v súvislosti\ns výkonom svojej činnosti používa, využíva, prípadne s nimi pracuje.\n38. Prvotným predpokladom pre nevyhovenie žiadosti o informácie (teda pre nesprístupnenie\npožadovaných informácií) z dôvodu vytvorenia novej informácie je skutočnosť, že povinná osoba\ntakýmito informáciami v požadovanom tvare, respektíve forme nedisponuje. Ďalší dôležitý predpoklad\nje založený na absencii povinnosti s takýmito informáciami disponovať, nakoľko aj v prípade, že by\nposkytnutie požadovaných informácií pre správny orgán objektívne predstavovalo potrebu vytvoriť\nnovú informáciu, môže nastať situácia, kedy správny orgán nebude oprávnený poskytnutie takýchto\ninformácií odoprieť, keď nerešpektovaním povinnosti evidovať požadované informácie sa nemôže zbaviť\nsvojej povinnosti predmetné informácie poskytovať; vytvorením takýchto informácií by v podstate len\nnapravoval svoje skoršie pochybenie. V prípade splnenia uvedených základných predpokladov je ďalej\nnevyhnutné riadne rozlíšiť, respektíve nájsť vhodné rozhraničenie medzi situáciou, kedy na jednej strane\npôjde výlučne o vyhľadávanie a usporiadanie už existujúcich informácií do podoby zodpovedajúcej\nkonkrétnej žiadosti o informácie a na strane druhej situáciou, kedy by zostavenie požadovaných\ninformácií už predstavovalo „vytvorenie novej informácie“. Primárny dôvod takéhoto rozlíšenia spočíva\nv tom, že mnohé z požadovaných informácií nie je možné získať obyčajnou mechanickou kontrolou\nči už jednotlivých rozhodnutí, prípadne spisov, ale vyžaduje si náležité preštudovanie, vyhodnotenie\na následné spracovanie informácií obsiahnutých v týchto rozhodnutiach, alebo spisoch, a to podľa\npožiadaviek vymedzených v konkrétnej žiadosti o informácie. Pod pojmom „vytvorenie novej informácie“\ntreba rozumieť jednak situáciu, kedy žiadateľ požaduje od povinnej osoby vypracovanie rozborov,\nanalýz, referátov, poskytnutie odborných alebo politických stanovísk, prognóz, výkladov právnych\npredpisov, prípadne žiada od povinnej osoby, aby vyslovila určitý subjektívny názor na istú problematiku,\npričom tieto informácie nemá povinná osoba vôbec vytvorené a jednak situáciu, kedy sa určitá informácia\nu povinnej osoby nachádza, avšak jej kvalifikovaným spracovaním vznikne kvalitatívne nová informácia.\nPokiaľ by sa teda na základe žiadosti zo strany povinnej osoby žiadalo nielen mechanické vyhľadávanie\na zhromažďovanie údajov, ktoré mala povinná osoba k dispozícii, ale vyžadovalo by sa aj ich tzv.\nkvalifikované spracovanie, pre ktoré by bol príznačný určitý vyšší stupeň intelektuálnej náročnosti\npotrebnej pri príprave odpovedi na žiadosť (majúcej podobu napríklad štúdia, analýzy a podobne), išlo\nby o vytvorenie novej informácie, ktorej sprístupnenie možno odmietnuť z dôvodu, že takúto informáciu\nnemá povinná osoba k dispozícii. O vytvorenie novej informácie pôjde iba vtedy, ak k vytvoreniu\nodpovede na žiadosť nepostačuje obyčajné mechanické vyhľadávanie a zhromaždenie údajov, ktoré\nmá povinný subjekt k dispozícii a ktoré sú predmetom príslušnej žiadosti, a súčasne je nevyhnutné\ns takýmito údajmi uskutočňovať ďalšie (napríklad analytické) spracovanie nad rámec jednoduchého\n\n„vtelenia“ do odpovede na príslušnú žiadosť. O vytvorenie novej informácie však nepôjde v prípade, kedy\nv súvislosti s vybavením príslušnej žiadosti sa vyžaduje vyhľadávanie vo viacerých dokumentoch, čo\nbýva pomerne často spojené s časovou náročnosťou, nakoľko takéto prekážky predpokladajú použitie\ninštitútu predĺženia lehoty na sprístupnenie informácie, tak ako to predpokladá § 17 ods. 2 zákona č.\n211/2000 Z. z.\n39. Zo znenia zákona č. 211/2000 Z. z. nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj poskytovanie\nobsahu spisov, prípadne, že informáciou by malo byť „štatistické“ spracovanie údajov zo stoviek\nspisov podľa požiadaviek, respektíve pokynov, toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Z príslušného\nzákona tiež nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať,\nzhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály požadované žalobcom\nako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v dokumentácii nenachádzajú. Rovnako zo\nzákona nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony,\nktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolu alebo vyhodnocovaciu\nčinnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých\nim neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť\nposkytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej\nformy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré\nmá k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo\nnebolo a nie je účelom zákona. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej\nneznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností\nalebo postupu povinnej osoby. Marila by sa tým výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných\nalebo dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej\nčinnosť nezodpovedajú a ani ju nevykonávajú (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Sžik/1/2017 zo dňa 24.10.2018, prípadne rozsudok sp. zn. 7Sži/40/2014 zo dňa 17.12.2015).\n40. Podporne možno tiež poukázať na čl. 13 úvodných ustanovení smernice Európskeho parlamentu\na Rady 2003/98/ES zo dňa 17.11.2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora podľa\nktorého „ (...) subjekty verejného sektora by mali priaznivo posudzovať žiadosti o výpis z existujúcich\ndokumentov, keď sa takej žiadosti môže vyhovieť len jednoduchou manipuláciou. Subjekty verejného\nsektora by však nemali byť povinné poskytnúť výpis z dokumentu, keď je s tým spojené neprimerané\núsilie (...)“, prípadne čl. 5 ods. 1 aktuálne platnej smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)\n2019/1024 zo dňa 20.06.2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora\n(ďalej aj len „smernica č. 2019/1024“), podľa ktorého „ (...) Bez toho, aby bola dotknutá kapitola\nV, subjekty verejného sektora a verejné podniky sprístupňujú svoje dokumenty v akomkoľvek už\nexistujúcom formáte alebo jazyku a pokiaľ je to možné a vhodné elektronickými prostriedkami, vo\nformátoch, ktoré sú otvorené, strojovo čitateľné, prístupné, vyhľadateľné a opakovane použiteľné, spolu\ns ich metaúdajmi. Formát i metaúdaje spĺňajú podľa možnosti formálne otvorené štandardy.“ a v spojení\ns čl. 5 ods. 3 smernice č. 2019/1024, podľa ktorého: „Z odseku 1 nevyplýva subjektom verejného\nsektora povinnosť vytvoriť alebo upraviť dokumenty alebo poskytnúť výňatky s cieľom zabezpečiť súlad\ns uvedeným odsekom, ak by si to vyžadovalo neprimerané úsilie presahujúce rámec jednoduchej\noperácie.“\n41. Za takto nastavených východísk mal správny súd za to, že správne orgány postupovali v súlade\nso zákonom, keď žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií nevyhoveli dôvodiac tým, že nevedú\nevidenciu rozhodnutí vydaných v správnych konaniach proti znalcom zapísaným v zozname znalcov\npodľa výsledku konania. Prvý predpoklad je teda splnený, keď povinná osoba takýmito informáciami v\npožadovanom tvare, respektíve forme nedisponuje. V tomto smere samotný žalovaný v prvostupňovom\nrozhodnutí uviedol, že získanie žalobcom požadovaných informácií nie je možné ani fyzickým\nprehľadaním relevantného okruhu spisov, nakoľko rozhodnutia vydané v správnom konaní sú súčasťou\nosobných spisov znalcov a na získanie žalobcom požadovaných informácií by bolo potrebné spomedzi\npribližne 6 000 až 7 000 spisov vybrať spisy tých znalcov, voči ktorým bolo za posledných päť rokov\nvydané správne rozhodnutie a až následne tieto vyselektovať na spisy, v ktorých došlo k zastaveniu\nsprávneho konania a na spisy, v ktorých boli znalci oslobodení spod obvinenia.\n42. Rovnako podľa názoru správneho súdu bol splnený aj druhý predpoklad, že žiaden právny predpis\nneukladá žalovanému povinnosť evidovať informácie v takej forme, v akej to požadoval žalobca. Takáto\npovinnosť žalovanému nevyplýva ani zo zákona č. 382/2004 Z. z. Je pravdou, že s účinnosťou od\n\n01.07.2018 je s poukazom na § 28 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. žalovaný na svojom webovom\nsídle povinný zverejňovať právoplatné rozhodnutia vydané v konaní o inom správnom delikte do 60 dní\nod ich právoplatnosti, avšak s poukazom na dôvodovú správu k predmetnej novele sa pod pojmom\n„rozhodnutia o správnom delikte“ rozumejú rozhodnutia o vine a uložení sankcie. Takýmito rozhodnutiami\nteda nie sú rozhodnutia o zastavení konania ani rozhodnutia s výrokom o nevine.\n43. Čo do otázky vytvorenia novej informácie mal správny súd za to, že žalovaný v spojení\ns prvostupňovým správnym orgánom nebol povinný žalobcovi požadované informácie vo vymedzenom\nrozsahu sprístupniť, keď síce žiadané informácie sa nesporne u povinnej osoby nachádzajú, ich\nvyhľadávanie je však podstatne sťažené tým, že povinná osoba by mala nielen mechanicky vyhľadávať\núdaje v stovkách či tisíckach spisov, ale tieto údaje kvalitatívne posudzovať podľa obsahu žiadosti, vyňať\nich, zhromaždiť a vteliť ich do odpovedí na žiadosť. Takéto vynímanie informácie z veľkého súboru spisov\na ich zhromaždenie s cieľom ich poskytnutia žalobcovi ako žiadateľovi aj podľa Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky v súlade s názorom správneho súdu možno považovať za vytváranie novej\ninformácie, keď povinná osoba s ohľadom na obsah zákona č. 211/2000 Z. z. nie je povinná vytvárať\ndatabázu informácií, ktorými v momente podania žiadosti nedisponuje. Ak by sa rozhodol žalovaný\nsprístupniť požadované informácie, musel by preskúmať stovky resp. tisícky spisov, pokrývajúcich\nčasové obdobie piatich rokov a z týchto následne informácie zhromaždiť podľa kritérií požadovaných\nžalobcom (žiadateľom), teda vybrať spisy, v ktorých bolo správne konanie zastavené a tie, v ktorých\nboli znalci oslobodení spod obvinenia, následne ich skenovať, resp. kopírovať, vykonať anonymizáciu v\nsúlade s § 12 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a nakopírovať za účelom ich sprístupnenia.\n44. Základ činnosti povinného v kontexte na konkrétne požiadavky zadané žalobcom v príslušnej žiadosti\na na strane druhej charakter existujúcej databázy a spôsob evidencie jednotlivých spisov by bol založený\nna analyzovaní, respektíve naštudovaní každého jedného sporu, ich spracovaní a vyabstrahovaní\nprávnych vzťahov, ktoré sú základom predmetu sporu. Z uvedeného množstva spisov by takto povinná\nosoba vytvorila nové informácie. V prípade sprístupňovania informácií musí takmer vždy prebehnúť\nistý proces vyhľadávania či zhromažďovania, čo možno jednoznačne vyvodiť aj z ustanovenia § 17\nods. 1 písm. a) a b) zákona č. 211/2000 Z. z. Súčasne však tento proces musí byť v súlade s určitou\nmierou časovej, personálnej či odbornej náročnosti a jeho výsledkom nemá byť vytvorenie novej\ninformácie. V tomto prípade by však nešlo o proces, ktorý možno od správneho orgánu požadovať, ale\no preskúmavanie stoviek resp. tisícov spisov, následné zhromažďovanie a spracúvanie informácií podľa\nkritérií žalobcu, čím by došlo k vytvoreniu kvalitatívne novej informácie. Zo znenia zákona č. 211/2000\nZ. z., a to ani vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax nemožno vyvodzovať, že prvostupňový správny\norgán mal žiadosti žalobcu vyhovieť (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Sžik/2/2020 zo dňa 28.09.2022, sp. zn. 4Sžik/2/2020 zo dňa 29.11.2021, prípadne sp. zn.\n3Sži/46/2014 zo dňa 06.10.2015, sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 29.05.2009 v spojení s uznesením\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 96/2010 zo dňa 09.03.2010).\n45. Správne orgány aplikovali na prejednávanú vec relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne\nustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutia presvedčivo a náležite\nodôvodnili. V danom prípade boli naplnené oba predpoklady pre zamietnutie žiadosti žalobcu o\nsprístupnenie informácií. Prvý predpoklad bol splnený tým, že povinná osoba takýmito informáciami v\npožadovanej forme nedisponuje. Zároveň bol splnený aj druhý predpoklad, že žiaden právny predpis\nneukladá žalovanému povinnosť evidovať informácie v takej forme, v akej to požadoval žalobca\nv podanej žiadosti.\n46. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ako aj postupu predchádzajúceho ich\nvydaniu, dospel k záveru, že správne orgány sa náležite zaoberali predmetnou vecou, vo veci vykonali\ndokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistili skutočný stav a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili.\nVychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov správny súd žalobu\npodľa § 190 SSP zamietol.\n47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy\nkonania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu\nštátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.\n\n48. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:39403f46-bfa6-4073-8b4c-618ccf649c73", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 96/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010 z 9. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-09", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39403f46-bfa6-4073-8b4c-618ccf649c73"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:50c81815-1928-428e-9d5b-f67094ca65d7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/02 z 30. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-30", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50c81815-1928-428e-9d5b-f67094ca65d7"}], "citovane_v": []}