{"guid": "d32ccd2b-b806-4a1c-837d-56916269ff15:85c77842-2498-4df3-b961-f0fd8bd2e1c8", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201409.1", "spisova_znacka": "BA-1S/224/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/224/2019 z 23. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. januára 2025, sp. zn. BA-1S/224/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201409.1", "identifikacne_cislo": "1019201409", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2025-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1994/199", "nazov": "zákon č. 199/1994 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/199", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/199-1994"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576", "nazov": "zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/85c77842-2498-4df3-b961-f0fd8bd2e1c8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201409.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201409.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201409.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/224/2019\n1019201409\n23. 01. 2025\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201409.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, F., právne zastúpeného Mgr. Alešom Zollerom, advokátom so sídlom\nPovažská 4, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so\nsídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOUPO-PK-33/2019 zo dňa 14. augusta 2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu\nII.\n\nz a m i e t a.\n\nŽalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Na základe písomnej žiadosti priameho nadriadeného žalobcu - veliteľa mobilnej jednotky Policajného\nzboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície v Prešove (ďalej len „RHCP Prešov“) bolo dňa 29.\napríla 2014 vykonané psychologické vyšetrenie žalobcu služobným psychológom vnútorného odboru\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove E. E. G. z dôvodu vykazovania patologických javov\nv jeho správaní počas služby v Policajnom zbore (ďalej len „PZ“). Patologické javy v správaní žalobcu\npočas služby podrobne rozpísal priamy nadriadený v podanej žiadosti (č. PPZ-HCP-PO5-152/2014\nzo dňa 16. apríla 2014) na základe vykonaných pohovorov s podriadenými policajtmi a informácií\nod civilných zamestnancov a policajtov iných služieb PZ, ktorí u žalobcu spozorovali nevhodné a\npodozrivé správanie. Žalobca sa uvedeného psychologického vyšetrenia zúčastnil dňa 29. apríla 2014,\npričom menovaná služobná psychologička vo svojom stanovisku zo dňa 06. mája 2014 uviedla,\nže vykonaním štruktúrovaného rozhovoru a použitím štandardných metód určených na posúdenie\npsychickej spôsobilosti uchádzačov na výkon štátnej služby v PZ odporúča kontrolné psychologické\nvyšetrenie žalobcu u klinického psychológa Nemocnice svätého Michala, a. s. v Bratislave.\n2. Následne riaditeľ RHCP Prešov v zmysle čl. 9 nariadenia ministra vnútra SR\nč. 103/2005\no psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení (ďalej len „nariadenie ministra č. 103/2005“)\npožiadal dňa 14. mája 2014 služobného klinického psychológa G. H. I., G. - primárku psychologického\noddelenia Nemocnice svätého Michala, a. s. v Bratislave o stanovenie termínu vykonania kontrolného\npsychologického vyšetrenia žalobcu. Žalobca sa v dňoch 30. júla 2014 a 05. septembra 2014 zúčastnil\npredmetného psychologického vyšetrenia. Dňa 16. septembra 2014 boli nadriadenému doručené\npredbežné výsledky kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu z Nemocnice svätého Michala, a.\ns. v Bratislave, v ktorom určili opakovaný termín kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu na\n\ndeň 08. decembra 2014 o 09.00 hod. Zopakovanie kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu\nna uvedený deň odporučili z dôvodu, že u žalobcu zistili vysokú intrapsychickú tenziu a zvýraznenú\núzkosť, ktoré zasahujú do celkovej mentálnej výkonnosti. Po vykonaní opakovaného kontrolného\npsychologického vyšetrenia žalobcu bol dňa 16. decembra 2014 nadriadenému doručený odborný\nposudok č. 544/14 z kontrolného psychologického vyšetrenia z Nemocnice svätého Michala, a. s.\nv Bratislave - primárky psychologického oddelenia G. H. I., G.. Záverom odborného posudku je, že\npodľa vtedy účinného čl. 11 ods. 2 písm. b/ nariadenia ministra č. 103/2005 žalobca nie je duševne\nspôsobilý na výkon štátnej služby. Skutočnosti, ktoré zakladajú tento záver, sú uvedené v náleze č.\n544/14 a v posudku sa neuvádzajú, pretože podľa § 3 zákona č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti\na Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej\nstarostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 199/1994 Z. z.“)\npodliehajú povinnosti mlčanlivosti.\n3. Na základe záveru horeuvedeného odborného posudku veliteľ mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov\ndňa 18. decembra 2014 vypracoval pod č. PPZ-HCP-PO5-309-001/2014 návrh na prepustenie žalobcu\nzo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998\nZ.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej\na justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 73/1998 Z.z.“). Žalobca bol s návrhom a súvisiacim spisovým materiálom riadne oboznámený\ndňa 18. decembra 2014 o 11.50 hod. a zároveň mu bola určená primeraná lehota na vyjadrenie. Vo\nsvojom stanovisku zo dňa 18. decembra 2014 vyjadril nesúhlas s návrhom na prepustenie, nakoľko\nho považoval za predčasný a nepodložený. Následne žalobca dňa 16. januára 2015 predložil ako\ndôkaz potvrdenie z psychiatrického vyšetrenia vykonaného dňa 16. januára 2015 E. J. K. - psychiater,\nMONESA s. r. o., neštátna psychiatrická ambulancia, Poliklinika KVP, v Košiciach, ktorá uviedla, že\nna základe jednorazového psychiatrického vyšetrenia nezistila u žalobcu prejavy duševnej poruchy v\nzmysle psychózy. Žalobca bol opätovne dňa 21. januára 2015 nadriadeným oboznámený s kompletným\nspisovým materiálom a zároveň bol poučený podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. s poukazom na\n§ 238 ods. 3 cit. zákona o práve nazerať do predloženého spisového materiálu a robiť si z neho výpisy.\nZároveň bol poučený o možnosti predložiť svoje písomné vyjadrenie v lehote do dňa 22. januára 2015\ndo 13.15 hod. veliteľovi mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov. Žalobca na základe uvedeného požiadal\nnadriadeného o vyhotovenie fotokópií na jeho náklady a uviedol, že po ich doručení sa následne vyjadrí.\nZároveň žiadal o vypočutie klinickej psychologičky G. L. E. vo Vojenskej nemocnici v Košiciach, u ktorej\nbol vyšetrený, a ktorá mala uviesť, že je spôsobilý výkonu služby. Taktiež žiadal o vypočutie psychiatričky\nE. J. K..\n4. Dňa 09. februára 2015 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie – Personálny rozkaz viceprezidenta\nPolicajného zboru SR č. 4, ktorým rozhodol, že žalobca je podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998\nZ.z. prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ. Dôvodom prepustenia žalobcu\nzo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ bola skutočnosť, že nie je duševne spôsobilý na\nvýkon štátnej služby a skutočnosťou, ktorá uvedený dôvod zakladala, bol záver odborného posudku z\nkontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe č.p. 544/14 zo dňa 11. decembra\n2014 vydaného klinickým psychológom Nemocnice sv. Michala, a.s. v Bratislave G. H. I., G..\n5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.\nKM-OLVS-22/2015/OPK zo dňa 28. apríla 2015 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/231/2015-52 zo dňa 08. novembra\n2016 rozhodol tak, že rozhodnutie č. KM-OLVS-22/2015/OPK zo dňa 28. apríla 2015 zrušil a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom dôvodom na takýto postup bola podľa Krajského súdu v\nBratislave skutočnosť, že v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru boli porušené jeho\npráva ustanovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, keďže tento nebol prítomný pri vykonaní niektorých\nvýsluchov osôb. Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalovaný kasačnú\nsťažnosť, ktorou sa domáhal zmeny rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/231/2015-52 zo\ndňa 08. novembra tak, že žaloba sa zamieta. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojho rozsudku sp.\nzn. 10Sžk/16/2017 zo dňa 19. júna 2018 o predmetnej kasačnej sťažnosti rozhodol tak, že rozsudok\nč.k. 5S/231/2015-52 zo dňa 08. novembra 2016 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na\nďalšie konanie. Podľa Najvyššieho súdu SR boli obsahom rozsudku Krajského súdu v Bratislave zjavne\nprotirečivé závery, pričom chýbala aj právna úvaha vo vzťahu k tomu, či išlo o podstatné pochybenie,\n\nktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Najvyšší súd SR tiež doplnil, že sa\nnestotožňuje s názorom, že ustanovenia zákona neumožňujú závery psychológa vyslovené v posudku\npreskúmavať, ani prípadne nariadiť vykonanie nového kontrolného psychologického vyšetrenia, pretože\ntakýto odborný posudok predstavuje dôkaz podliehajúci hodnotiacemu procesu zo strany správneho\norgánu. Ďalší dôvod pre zrušenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/231/2015- 52 zo dňa 08.\nnovembra 2016 videl Najvyšší súd SR v tom, že v administratívnom spise absentovali lekárske správy\na znalecký posudok, teda tento spis bol súdu predložený ako neúplný, a preto Krajský súd v Bratislave\ndospel k nesprávnemu záveru bez toho, aby úplnosť či neúplnosť administratívneho spisu skúmal.\nNásledne Krajský súd v Bratislave dňa 13. novembra 2018 vydal rozsudok č.k. 5S/154/2018-122,\nktorým rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-22/2015-OPK zo dňa 28. apríla 2015 zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Napadnutý personálny rozkaz pritom rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave zrušený nebol. Dôvodom zrušenia druhostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na nové\nkonanie bola skutočnosť, že administratívny spis predložený na súdny prieskum nebol kompletný,\nnakoľko v ňom chýbali odvolanie, doplnenie odvolania a znalecký posudok G. H. D.. Krajský súd v\nBratislave odkázal pri dôvodoch zrušenia správneho rozhodnutia aj na závery Najvyššieho súdu SR\nohľadom povinnosti presne a úplne zistiť skutočný stav veci a s tým súvisiacu potrebu doplnenia\ndokazovania za účelom dosiahnutia objektívneho zistenia a odstránenia rozporov.\n6. Následne žalovaný vydal žalobou napadnuté rozhodnutie č. SPOU-PO-PK-33/2019 zo dňa 14.\naugusta 2019, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení\nrozhodnutia žalovaný uviedol, že súvisiaci administratívny spisový materiál bol doplnený o originál\nodvolania a doplnenia odvolania proti napadnutému rozhodnutiu, originál žalobcom predloženého\nznaleckého posudku G. H. D. č. 21/2015, písomnú odpoveď G. H. I., G. zo dňa 09. februára 2015,\nusmernenie sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu (ďalej len „SPSČaOÚ“)\nMinisterstva vnútra SR č. SPC-CVP3-2011/001289-001 zo dňa 18. októbra 2011, stanovisko Centra\nvzdelávania a psychológie SPSČaOÚ Ministerstva vnútra SR č. SPC-CVP2-2015/000303-002 zo dňa\n26. januára 2015, originál potvrdenia G. L. E. zo dňa 11. februára 2015, originál písomnosti č. PPZHCP-VO-2015/003883-006 zo dňa 13. marca 2015 a písomnosti č. PPZ-HCP-PO1-161- 001/2015 zo\ndňa 10. marca 2015.\n7. Po doplnení spisového materiálu o vyššie uvedené podklady bol žalobca prostredníctvom záznamu\nč. SPOV-PO6-2019/002919-003 zo dňa 07. júna 2019 o tejto skutočnosti upovedomený s tým, že mu\nbola poskytnutá možnosť v súlade s § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. sa s doplneným materiálom\noboznámiť v sídle Ministerstva vnútra SR. V odpovedi na predmetné upovedomenie žalobca okrem iného\nzdôraznil svoj záujem o oboznámenie sa so spisovým materiálom, avšak požiadal o zaslanie spisového\nmateriálu na Obvodné oddelenie PZ Lipany alebo zaslanie fotokópie doplneného spisového materiálu\nna jeho adresu. V súvislosti so žiadosťou žalobcu bol zo strany žalovaného akceptovaný žalobcom\nnavrhnutý spôsob oboznámenia sa s doplnenými podkladmi a dňa 29. júna 2019 bol žalobca hliadkou\nPZ vyrozumený, že kompletný spisový materiál mu bude k dispozícii k nahliadnutiu dňa 01. júla 2019\nna Obvodnom oddelení PZ Lipany, s čím žalobca súhlasil. Dňa 01. júla 2019 sa člen poradnej komisie\nministra vnútra SR osobne dostavil na Obvodné oddelenie PZ Lipany a umožnil žalobcovi oboznámiť sa\ns celým spisovým materiálom súvisiacim s odvolacím konaním vo veci jeho prepustenia zo služobného\npomeru. Žalobcovi boli zároveň na jeho žiadosť nad rámec zákonom ustanovených výpisov vyhotovené\nfotokópie ním zvolených záznamov a opätovne mu bola poskytnutá možnosť v stanovenej lehote doplniť\npôvodne podané odvolanie. V stanovenej lehote dňa 11. júla 2019 žalobca doručil svoje vyjadrenie.\n8. Ďalej žalovaný konštatoval, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz\nmôžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade\nsprávnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.). Súčasne je však potrebné zdôrazniť,\nže na prepustenie policajta v zmysle § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. zákonodarca\npodstatne zúžil rozsah dôkazov, ktoré majú vo vzťahu k inštitútu prepustenia policajta podľa uvedeného\nustanovenia právnu relevanciu, a to tak, že podklady pre takéto personálne opatrenie musia vykazovať\nurčité kvalitatívne znaky čo do formy týchto podkladov, ako aj do okruhu subjektov, ktoré sú oprávnené\ntakýto dôkaz poskytnúť. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. dôkazom sú najmä výpovede,\nvyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a\npotvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Je však nesporné, že ustanovenie § 192 ods.\n1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. je vo vzťahu k všeobecnej úprave dokazovania v konaní vo veciach\nslužobného pomeru špeciálnou právnou úpravou, pretože dôkazy pre uplatnenie inštitútu prepustenia\n\npolicajta oproti § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. zužuje a podrobne špecifikuje druh, formu a pôvodcu\ndôkazu, ktorý je spôsobilý vyvolať konanie o prepustení policajta, a o ktorý je ako jediný zákonný\npodklad možné oprieť záver o prepustení policajta zo služobného pomeru. Zákonodarca takýto podklad\njednoznačne špecifikoval, keď pri danom druhu skončenia služobného pomeru výslovne obmedzil okruh\ndôkazov, ktorý je spôsobilý byť relevantným podkladom pre takéto personálne opatrenie, iba na posudok\nslužobného psychológa. Taktiež je potrebné doplniť, že rozhodnutie o prepustení policajta podľa § 192\nods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. má osobitnú povahu, keďže sa zo zákona v náležitostiach odlišuje\nod iných rozhodnutí vo veciach služobného pomeru. Výnimka z ustanovenia § 241 zákona č. 73/1998\nZ.z. je v prípade takéhoto rozhodnutia totiž vyjadrená v špeciálnom ustanovení § 194 ods. 1 zákona č.\n73/1998 Z.z., ktoré obmedzuje odôvodnenie takéhoto rozhodnutia iba na závery posudku služobného\npsychológa, čo je nepochybne vyjadrením povinnosti mlčanlivosti v zmysle § 3 zákona č. 199/1994 Z. z.\n9. Rovnako tak v súvislosti s vysloveným právnym názorom súdov SR v predmetnej veci ohľadom\npovinnosti odstrániť pochybnosti v dokazovaní vyvolané žalobcom predloženými potvrdeniami a\nznaleckým posudkom bolo v rámci nového odvolacieho konania zabezpečené taktiež doplnenie\nodborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe č. 544/14\nzo dňa 11. decembra 2014. Uvedené doplnenie posudku vypracovala komisia zriadená v zmysle čl.\n11 ods. 4 nariadenia ministra č. 103/2005 v spojení s opatrením generálneho riaditeľa SPSČaOU MV\nSR č. 9 zo dňa 20. septembra 2018 o zriadení komisie posudzujúcej posudok a záver kontrolného\npsychologického vyšetrenia, pričom jej členmi boli klinicky psychológ - primár psychologického oddelenia\nNemocnice svätého Michala, a.s., ďalší klinický psychológ Nemocnice svätého Michala, a.s. a klinický\npsychológ Hasičského a záchranného zboru Bratislava. Komisia konštatovala, že uvedený posudok je\nopodstatnený. Zároveň predmetná komisia bez toho, aby porušila povinnosť mlčanlivosti v zmysle §\n3 zákona č. 199/1994 Z. z., taxatívne uviedla všetky kontraindikácie psychickej spôsobilosti na výkon\nštátnej služby vyplývajúce z posudku, ktoré sa vzťahujú k žalobcovi, a ktoré ustanovuje II. časť prílohy\nk nariadeniu ministra č. 103/2005, pričom z 18 taxatívne ustanovených kontraindikácií bolo u žalobcu\nidentifikovaných celkovo 9 z nich. Zároveň vo vzťahu k lekárskej správe klinickej psychologičky G. L.\nE. a k znaleckému posudku G. H. D. komisia zložená zo služobných klinických psychológov uviedla,\nže v oboch týchto dôkazoch sú prítomné konštatovania, ktoré kontraindikujú psychickú spôsobilosť\nžalobcu na výkon štátnej služby príslušníka PZ tak, ako sú tieto kontraindikácie vyjadrené v prílohe č.\n3 k nariadeniu ministra č. 103/2005. Navyše komisia zdôraznila skutočnosť, ktorú deklaruje aj samotná\nznalkyňa, že pri vypracovávaní uvedených výstupov sa vychádzalo výlučne zo subjektívnych informácií,\nktoré poskytol žalobca. Rovnako ako už bolo uvedené vyššie, aj odborná komisia služobných klinických\npsychológov poukázala na skutočnosť, že pri psychologickom hodnotení duševného stavu policajta sa\nv žiadnom prípade neposudzujú iba duševné poruchy v zmysle psychózy, a preto nie je potvrdenie\npsychiatričky E. K. spôsobilé spochybniť odborný posudok č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014.\n10. Žalovaný súčasne zdôraznil, že na rozdiel od všeobecného odborného posúdenia duševného stavu\njednotlivca sú tak duševnú spôsobilosť občanov pri prijatí do služobného pomeru, ako aj policajtov vo\nvýkone štátnej služby oprávnení posudzovať výlučne služobní klinickí psychológovia, a to s ohľadom\nna osobitosti požiadaviek na duševnú spôsobilosť pri výkone štátnej služby príslušníkov PZ. Nariadenie\nministra č. 103/2005 následne takéto kompetencie v oblasti kontrolného posudzovania duševného stavu\nzverilo výlučne istému okruhu služobných psychológov, ktorí v danej oblasti pôsobia, majú skúsenosti\nso špecifikami posudzovania jednotlivcov v nadväznosti na jednotlivé aspekty služobného pomeru\npolicajtov a v neposlednom rade sú podrobne oboznámení so všetkými právnymi a internými predpismi\nv danej oblasti.\n11. Vo vzťahu k potvrdeniu psychiatričky E. J. K. zo dňa 16. januára 2015, pokladal za potrebné\nzdôrazniť, že jediným záverom tohto vyšetrenia bolo konštatovanie, že žalobca k danému dňu netrpel\nprejavmi duševnej poruchy v zmysle psychózy. Avšak týmto potvrdením nemožno v žiadnom prípade\nspochybniť závery odborného posudku č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014 G. H. I., G., pretože\ndôvodom prepustenia žalobcu nebola skutočnosť, že trpí ochorením, ktoré mu bráni v riadnom výkone\nštátnej služby, ale záver oprávneného subjektu o duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby.\nPosudzovanie duševnej spôsobilosti policajta na výkon štátnej služby podľa nariadenia ministra č.\n103/2005 je zásadne odlišným druhom odbornej činnosti klinického psychológa Ministerstva vnútra SR,\nako by to bolo v prípade posudzovania spôsobilosti vykonávať štátnu službu zo zdravotných dôvodov\npre duševnú poruchu. Nepochybne totiž môže byť ako duševne nespôsobilý na výkon štátnej služby\nvyhodnotený a následne podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného\n\npomeru aj policajt, ktorý netrpí žiadnou duševnou poruchou v zmysle psychózy. Predložený dôkaz vo\nforme potvrdenia psychiatricky E. J. K. preto nemá vo vzťahu k prerokúvanej veci žiadnu relevanciu.\n12. Ako neopodstatnený tiež vyhodnotil návrh žalobcu na vykonanie konfrontácií s jednotlivými\nsvedkami. Odhliadnuc od skutočnosti, že zákon č. 73/1998 Z. z. vo svojich procesných ustanoveniach\ntakýto inštitút nepozná, a preto by bolo vykonanie konfrontácie svedkov a účastníka konania zo strany\nnadriadeného nezákonné a nevynútiteľné, opätovne zdôraznil dôvod prepustenia žalobcu zo služobného\npomeru príslušníka PZ, ktorým je existencia posudku služobného klinického psychológa so záverom o\njeho duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby. Preto by vypočutí svedkovia nijakým spôsobom\nnemohli z odborného pohľadu potvrdiť alebo vyvrátiť závery služobného klinického psychológa o\nduševnej nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby.\n13. Ako neopodstatnenú vyhodnotil žalovaný aj odvolaciu námietku, ktorou žalobca vyčítal, že podklady\nk odbornému posudku č. 544/14 nie sú vôbec súčasťou spisového materiálu, týkajúceho sa jeho\nprepustenia zo služobného pomeru, že nie je možné preskúmať posudok č. 544/14 a zistiť, čo viedlo\nklinického psychológa k vydaniu podľa žalobcu nesprávneho záveru, zároveň navrhujúc znalecké\ndokazovanie k jeho osobe. Žalovaný poukázal najmä na skutočnosť, že podľa § 3 zákona č. 199/1994\nZ. z. podklady k odbornému posudku podliehajú povinnosti mlčanlivosti. Z cit. ustanovenia vyplýva,\nže všetky metódy a formy použité pri psychologickom vyšetrení žalobcu, ktoré viedli klinického\npsychológa k záveru odborného posudku, sú uvedené v náleze a podliehajú mlčanlivosti. Odborný\nposudok služobného klinického psychológa je administratívno-správnym aktom, ktorý nepodlieha\nz dôvodu jeho odbornosti obsahovému preskúmaniu iným orgánom, teda ani nadriadeným. Pre\npriameho nadriadeného s personálnou právomocou je záver odborného posudku klinického psychológa\nMinisterstva vnútra SR o jeho duševnej nespôsobilosti záväzný. Doručením tohto posudku nadriadený\nobligatórne predloží návrh na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona\nč. 73/1998 Z.z.\n14. Žalovaný relevanciu nepriznal ani odvolacej námietke, ktorou žalobca namietal, že nebol prítomný\npri výsluchoch jednotlivých príslušníkov PZ a služobnej klinickej psychologičky G. H. I., G., títo neboli\npoučení o trestnoprávnej zodpovednosti za krivú výpoveď, a že zákon vôbec neupravuje vykonávanie\nvýpovedí účastníkov konania, svedkov a znalcov, navrhujúc tiež konfrontáciu s vypočutými príslušníkmi\nPZ. Uviedol, že žalobca v prvostupňovom konaní nežiadal byť prítomný pri výsluchoch svedkov. Navyše\nG. H. I., G., nebola vypočutá ako osoba, ktorá vnímala určitú udalosť vonkajšieho sveta svojimi zmyslami,\nale po odbornej stránke podávala k otázkam nadriadeného vysvetlenia k jednotlivým námietkam žalobcu.\nUvedený procesný úkon bol naviac vykonaný už v čase, keď nadriadený disponoval výstupom uvedenej\nslužobnej klinickej psychologičky, ktorý bol pre neho záväzný, a na ktorom sa uvedeným vypočutím G.\nH. I. PhD. už nemohlo nič zmeniť. Preto konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade\ns § 241 ods. 1, 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a výsluch uvedených osôb bez prítomnosti žalobcu, ktorý\nvýslovne svoju účasť na výsluchoch nepožadoval, nie je takou skutočnosťou, ktorá by mohla mať vplyv\nna zákonnosť postupu v konaní, ako ani na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n15. Záverom zhrnul, že v odvolaní uplatnené námietky žalobcu nie je možné akceptovať a k týmto\nnámietkam, ako aj k celému konaniu o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ,\nje potrebné uviesť, že oprávnený služobný orgán v konaní o prepustení postupoval a rozhodol v\nsúlade so zákonom a vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci. Úplne a spoľahlivo zistil\nskutkové okolnosti, ustálil skutkový stav a vo vzťahu k duševnej spôsobilosti žalobcu na výkon\nštátnej služby preukázal existenciu posudku služobného klinického psychológa so záverom o jeho\nduševnej nespôsobilosti na výkon služby, ako aj zákonnosť postupu vedúceho k jeho vydaniu, čo\nnepochybne zakladá dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru. Všetky dôkazy obsiahnuté v\nzadováženom administratívnom spise, ktoré považoval za postačujúce pre vydanie napadnutého\nrozhodnutia oprávnený orgán zhromaždil a vykonal v súlade so zákonom, zhodnotil ich jednotlivo i\nvo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu\na dospel k záveru, že zakladajú relevantné dôvody zodpovedajúce skutkovej podstate prepustenia\npodľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. Dodal, že tak v prvostupňovom,\nako aj v odvolacom konaní boli rovnako dôsledne hodnotené aj dôkazy predložené žalobcom, ktorých\nvyhodnotenie viedlo k záveru, že tieto neboli spôsobilé spochybniť riadne zistenie skutočného stavu veci\ntak, ako je tento vyjadrený v napadnutom rozhodnutí.\n\nII.\nŽaloba\n16. Správnou žalobou zo dňa 15. októbra 2019 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. SPOU-PO-PK-32/2019 zo dňa 14. augusta 2019, ako aj rozhodnutia právneho orgánu\nprvého stupňa č. 4 zo dňa 09. februára 2015, ich zrušenia a vrátenia veci správnemu orgánu prvého\nstupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.\n17. V podanej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj\npreskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a porušenie jeho práv, a to z dôvodov,\nže vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia\nalebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, ako aj, že došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.\n18. Žalovanému v prvom rade vyčítal, že v prejednávanej veci postupoval v rozpore s\n§\n191 ods. 6 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\naj ako „SSP“), keď sa neriadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č.k. 5S/154/2018-122 zo dňa 13. novembra 2018, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 10Sžk/16/2017 zo dňa 19. júna 2018. Tvrdil, že namiesto postupu naznačeného vo vyslovenom\nzáväznom právnom názore žalovaný vyfabrikoval nový dôkaz, a to stanovisko Nemocnice sv. Michala,\na.s. zo dňa 31. mája 2019, ktorý žalobca spochybňuje, nakoľko je ďalším prejavom arbitrárneho konania\nžalovaného. Ďalej namietal, že zriadením tejto dodatočnej komisie žalovaný obišiel zákon č. 73/1998\nZ. z., keďže táto komisia žalobcu vôbec nevyšetrovala, čo podľa názoru žalobcu je nevyhnutné na to,\naby sa mohol niekto objektívne vyjadriť k tomu, či žalobca je alebo nie je duševne spôsobilý na výkon\nčinnosti príslušníka PZ.\n19. Namietal, že v danom prípade bolo potrebné nariadiť vykonanie znaleckého dokazovania znalcom\nna osobu žalobcu z odboru psychológia, klinická psychológia a psychiatria. Zdôraznil, že ustanovenie\n§ 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. nijako neobmedzuje ustanovenie § 238 ods. 2 cit.\nzákona, v zmysle ktorého ako dôkaz môžu slúžiť okrem iného aj správy a znalecký posudok, ktorými sú\nlekárska správa z psychologického vyšetrenia žalobcu v Leteckej vojenskej nemocnici, a. s., u klinickej\npsychologičky G. L. E. zo dňa 11. februára 2015, lekárska správa psychiatričky E. J. K. zo dňa 16.\njanuára 2015, ako aj znalecký posudok č. 21/2015 G. H. D., súdnej znalkyne v odbore psychológia,\nklinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, v zmysle ktorého\nznalkyňa vyslovila okrem iného jednoznačný záver, že po osobnostnej, výkonovej a emočnej stránke je\nžalobca spôsobilý na výkon práce v jeho zaradení.\n20. Taktiež uviedol, že dôvodom prepustenia žalobcu nebola skutočnosť, že trpí ochorením, ktoré\nbráni riadnemu výkonu štátnej služby, pričom aj sama G. H. I., G. skonštatovala u žalobcu absenciu\nevidentných známok duševného ochorenia. Dodal, že z lekárskeho nálezu psychiatričky E. J. K. zo\ndňa 16. januára 2015, ktorá prevzala záver z psychologického vyšetrenia od G. L. E., vyplýva, že u\nžalobcu nezistila prejavy duševnej poruchy v zmysle psychózy. Súčasne akcentoval, že zo znaleckého\nposudku č. 21/2015 G. H. D., súdnej znalkyne v odbore psychológia, klinická psychológia detí, klinická\npsychológia dospelých a poradenská psychológia, vyplynul záver na otázku, či žalobca je duševne\nspôsobilý na výkon štátnej služby príslušníka PZ, s ktorým sa žalovaný už nijako nevysporiadal.\nNesúhlasil tiež s argumentáciou, že odborný posudok služobného klinického psychológa je za každých\nokolností správny a objektívny.\n21. Na to poukázal na skutočnosť, že v konaní pred správnym orgánom nemohol byť prítomný pri\nvýsluchoch jednak jednotlivých príslušníkov PZ a jednak samotnej klinickej psychologičky G. H. I., G..\nZa zvláštny označil záver žalovaného, že žalobca v prvostupňovom konaní nežiadal byť prítomný pri\nvýsluchoch svedkov, pričom zdôraznil, že ani nebol upovedomený o tom, že nejaký ich výsluch bude\nvykonaný. Dal do pozornosti, že navrhoval v odvolaní konfrontáciu s jednotlivými príslušníkmi PZ, s\nktorými boli vykonané výsluchy, avšak ani tomuto jeho návrhu nebolo vyhovené.\n\n22. Súčasne namietal, že G. H. I., G. nie je služobným klinickým psychológom ako požaduje ustanovenie\n§ 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z., keďže je zamestnancom Nemocnice sv. Michala, a. s.\nv Bratislave.\n23. Žalovanému tiež vyčítal, že nariadenie ministra č. 103/2005, na základe ktorého mala postupovať\nvo vzťahu k žalobcovi G. H. I., G. a komisia, nemá vôbec oporu v zákone č. 73/1998 Z. z.\n24. V závere žaloby uviedol, že dôvodnosť vykonania vyššie uvedených navrhnutých dôkazov (znalecké\ndokazovanie a vypočutie vyššie uvedených osôb) potvrdzuje aj skutočnosť, že sám prvostupňový orgán\npri rozhodovaní o žalobcovom prepustení zo služobného pomeru a odvolací orgán pri rozhodovaní o\nodvolaní, nemali prístup k psychologickému vyšetreniu vykonanému G. H. I., G. na osobu žalobcu, a ani\nk celému jej odbornému posudku, tak ako ho nemá ani žalobca.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n25. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30. decembra 2019 navrhol žalobu zamietnuť.\nZotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zároveň dal do pozornosti, že správny orgán nie je\noprávnený preskúmavať pravdivosť odborného posudku č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014 G. H. I., G.\na po vyhotovení takéhoto posudku nemá inú možnosť ako postupovať podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona\nč. 73/1998 Z. z. Zdôraznil, že nie je daná iná možnosť súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia,\nnež oboznámiť sa s podkladmi pre takéto rozhodnutie. V zmysle konštantnej judikatúry posudok ako\nvýsledok posudkovej činnosti je len jedným z podkladov pre rozhodnutie správneho orgánu, ale nie je\nrozhodnutím, ktoré by mohlo byť samostatne predmetom súdneho preskúmania. Súd ho môže hodnotiť\nako jeden z dôkazov v konaní o preskúmanie rozhodnutia. Odbornú stránku posudkov však súd nemôže\npreskúmavať.\n26. Ďalej uviedol, že ustanovená komisia poznajúc obsah posudku G. H. I., G. č. 544/14 zo dňa 11.\ndecembra 2014 po odbornej stránke opätovne posúdila východiská a závery predmetného posudku,\nvyhodnotila ho ako opodstatnený a vo vzťahu k znaleckému posudku G. H. D. potvrdila samou\nznalkyňou konštatované zohľadnenie výlučne subjektívneho hľadiska, zdôraznila skutočnosť, že táto\nznalkyňa nedisponovala zoznamom kritérií a kontraindikácii pre psychickú spôsobilosť príslušníkov PZ\na upozornila, že žalobcom predložený posudok nie je v zjavnom rozpore so zisteniami G. H. I., G. v\nposudku č. 544/14, nakoľko sa aj v znaleckom posudku G. H. D. vyskytujú hodnotenia psychického\nstavu žalobcu, ktoré sú v zmysle nariadenia ministra č. 103/2005 kontraindikované k požiadavkám na\npsychickú spôsobilosť každého príslušníka PZ.\n27. Zároveň uviedol, že na rozdiel od všeobecného odborného posúdenia duševného stavu jednotlivca\nsú tak duševnú spôsobilosť občanov pri prijatí do služobného pomeru, ako aj policajtov vo výkone\nštátnej služby oprávnení posudzovať výlučne služobní klinickí psychológovia, a to s ohľadom na\nosobitosti požiadaviek na duševnú spôsobilosť pri výkone štátnej služby príslušníkov PZ. Nariadenie\nministra č. 103/2005 následne takéto kompetencie v oblasti kontrolného posudzovania duševného\nstavu zverilo výlučne istému okruhu služobných psychológov, ktorí v danej oblasti pôsobia, majú\nskúsenosti so špecifikami posudzovania jednotlivcov v nadväznosti na jednotlivé aspekty služobného\npomeru policajtov a v neposlednom rade sú podrobne oboznámení so všetkými právnymi a internými\npredpismi v danej oblasti. Preto posúdenie odborného posudku služobného klinického psychológa\nsubjektom, ktorý by nebol psychológom, nemal by špecializáciu v odbore klinická psychológia alebo by\nnespĺňal podmienku, že ide o služobného psychológa, by predstavovalo nezákonný dôkaz. V súlade\ns uvedeným bol vypracovaný aj posudok č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014, keď G. H. I., G. mala\nv čase jeho spracovania síce postavenie súdneho znalca v odbore klinická psychológia dospelých,\navšak na účely spracovania odborného posudku v zmysle nariadenia ministra č. 103/2005 v tomto\npostavení nevystupovala, ale konala ako služobný klinický psychológ Nemocnice svätého Michala,\na.s. Napokon pre priameho nadriadeného s personálnou právomocou je záver odborného posudku\nklinického psychológa Ministerstva vnútra SR o jeho duševnej nespôsobilosti záväzný. Doručením tohto\nposudku nadriadený obligatórne predloží návrh na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods.\n1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z.\nIV.\n\nReplika žalobcu\n28. Žalobca v podanej replike zo dňa 28. januára 2020 uviedol, že zotrváva na podanej žalobe.\nOpätovne zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí nebol rešpektovaný právny názor správneho súdu a\nkasačného súdu, pričom žalovaný navyše nepripustil možnosť objektívne preveriť správnosť postupu\nslužobného klinického psychológa pri preverovaní duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby\nsvojich podriadených, v tomto prípade žalobcu, keďže nadraďuje jeho posúdenie nad akýkoľvek iný\ndôkaz, resp. nad zákonný dôkaz, akým je znalecké dokazovanie na preverenie správnosti postupu\nslužobného klinického psychológa. Zároveň dodal, že ustanovená komisia nie je oprávnená na\nposúdenie znaleckého posudku G. H. D. č. 21/2015 a ani záverov klinickej psychologičky G. L. E. a\npsychiatricky E. J. K., a nie je ním ani žalovaný, ktorý si svojvoľne bez vykonania zákonného dôkazu\n(znaleckého dokazovania) dovolil posudzovať a spochybňovať odborné závery tejto znalkyne, klinickej\npsychologičky a psychiatričky. Napokon doplnil, že voči nemu nikdy nebola podaná žiadna sťažnosť na\njeho správanie a nepodal ju ani jeden z príslušníkov PZ, ktorí vypovedali a odpovedali na kapciózne a\nsugestívne otázky nadriadeného G. G. E. M. a to bez náležitého ich trestnoprávneho poučenia.\n29. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.\nV.\nKonanie na správnom súde\n30. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave\nje prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/224/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.\nVI.\nPojednávanie\n31. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo\nveci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 23. januára 2025 rozsudkom, ktorý verejne\nvyhlásil v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie\nriadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania.\nSprávny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n32. Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajtom môže byť štátny občan Slovenskej\nrepubliky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je zdravotne, telesne a duševne\nspôsobilý na výkon služby.\n33. Podľa § 48 ods. 3 písm. s/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný podrobiť sa lekárskej\nprehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej\nspôsobilosti na výkon štátnej služby.\n34. Podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak\npodľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.\n35. Podľa § 193 ods. 1 zákona návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva\nspravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne\nslužobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení\npolicajta zo služobného pomeru.\n\n36. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne\na musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné;\npri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o\nprepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického\npsychológa.\n37. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192\nods. 1 písm. c/ až g/, možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.\n38. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V\npísomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a\noznačenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie\ntoho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania\nvyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto\nrozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa\nv rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.\nVIII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n39. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\nSprávneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n40. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán\noprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,\nktoré má zákonom predpísané náležitosti.\n41. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti. V tejto súvislosti sú na činnosť PZ kladené vyššie\nnároky a príslušníci PZ majú väčšiu zodpovednosť za svoje konanie. Okrem toho zákon č. 73/1998\nZ.z. ustanovuje podmienky zotrvania policajta v štátnej službe príslušníka PZ, pričom jednou z týchto\npodmienok je, že policajtom môže byť len osoba zdravotne, telesne a duševne spôsobilá na výkon\nslužby.\n42. Pre potreby overenia duševnej spôsobilosti sú policajti pravidelne alebo podľa potreby povinní\npodrobiť sa psychologickému vyšetreniu. Pokyn na vykonanie psychologického vyšetrenia a vydanie\npsychologického posudku policajta môže dať v prípadoch upravených interným predpisom žalovaného\naj nadriadený s touto právomocou. Vyšetrenie psychického stavu policajta a vypracovanie právne\nrelevantného psychologického posudku, ako to vyplýva to z dikcie zákona č. 73/1998 Z.z., môže vykonať\njedine služobný klinický psychológ.\n43. Pokiaľ ide o dôvody a spôsob vykonania psychologického vyšetrenia žalobcu, ako boli súdom\nopísané v ods. 1 až 3 odôvodnenia rozsudku, tu mohol správny súd len konštatovať, že posúdenie\nduševnej spôsobilosti prebehlo v súlade s v spomenutých odsekoch rozsudku uvedenými internými\nprávnymi predpismi žalovaného a nepriečili sa ani dotknutým ustanoveniam § zákona č. 73/1998 Z.z.\nĎalej z opisu priebehu úkonov predchádzajúcich samotnému administratívnemu konaniu vyplýva, že\nposúdenie duševného stavu žalobcu bolo vykonané na to oprávnenou osobou, služobným klinickým\n\npsychológom a duševná spôsobilosť žalobcu bola hodnotená v súlade so zákonom vymedzených\nhľadísk a aj z formálneho hľadiska predpísaným spôsobom, ktorý nebol v rozpore s prípustným a\nzákonom č. 73/1998 Z.z. predpokladaným účelom takéhoto posúdenia.\n44. Žalobca bol s odborným posudkom, ako aj so samotným návrhom iniciujúcim personálne konanie\no prepustení žalobcu zo služobného pomeru, ktorý bol podkladom pre začatie personálneho konania,\nriadne oboznámený dňa 18. decembra 2014 a využil aj právo sa k nemu vyjadriť, pričom uviedol, že s\nnávrhom na prepustenie nesúhlasí, rozhodnutie je predčasné a právne nepodložené.\n45. Vzhľadom na uvedené nemohol správny súd prisvedčiť správnosti žalobnej námietky, ktorou\nžalobca žalovanému vyčítal, že v prejednávanej veci postupoval v rozpore s § 191 ods. 6 SSP,\nkeď sa neriadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 5S/154/2018-122 zo dňa 13. novembra 2018, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10Sžk/16/2017 zo dňa 19. júna 2018. Správny súd uvádza, že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo\nskutočnosti, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru je existencia posudku služobného\nklinického psychológa o jeho duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby č. 544/14 zo dňa 11.\ndecembra 2014, vydaného klinickým psychológom Nemocnice sv. Michala, a.s. v Bratislave G. H. I., G..\nRovnako tak v súvislosti s vyššie uvedeným vysloveným právnym názorom súdov SR v predmetnej veci\nohľadom povinnosti odstrániť pochybnosti v dokazovaní, žalovaný v rámci nového odvolacieho konania\nzabezpečil doplnenie odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ,\nktoré vypracovala komisia zriadená v zmysle čl. 11 ods. 4 nariadenia ministra č. 103/2005 v spojení s\nopatrením generálneho riaditeľa SPSČaOU MV SR č. 9 zo dňa 20. septembra 2018 o zriadení komisie\nposudzujúcej posudok a záver kontrolného psychologického vyšetrenia, pričom jej členmi boli klinický\npsychológ - primár psychologického oddelenia Nemocnice svätého Michala, a.s. – G. N. O., ďalší klinický\npsychológ Nemocnice svätého E., A. - G. E. P. a klinický psychológ Hasičského a záchranného zboru\nBratislava - E. F. Q.. Komisia konštatovala, že uvedený posudok je opodstatnený, pričom vo svojom\nstanovisku uviedla všetky kontraindikácie psychickej spôsobilosti na výkon štátnej služby vyplývajúce\nz posudku, ktoré sa vzťahujú k žalobcovi, a ktoré ustanovuje II. časť prílohy k nariadeniu ministra č.\n103/2005, pričom z 18 taxatívne ustanovených kontraindikácií bolo u žalobcu identifikovaných celkovo\n9 z nich. Uvedený postup bol tak plne v súlade s vysloveným záväzným právnym názorom Krajského\nsúdu v Bratislave v rozsudku č.k. 5S/154/2018-122 zo dňa 13. novembra 2018, ktorý bol pre žalovaného\nv danom prípade určujúcim. Správny súd tiež dodáva, že žalovaný doplnil súvisiaci administratívny\nspisový materiál o všetky písomnosti, ktorých absencia bola žalovanému vytýkaná.\n46. Nadväzujúc na uvedené nemohol správny súd vyhodnotiť ako opodstatnenú ani ďalšiu žalobnú\nnámietku, ktorou žalobca žiadal o nariadenie znaleckého dokazovania znalcom na osobu žalobcu z\nodboru psychológia, klinická psychológia a psychiatria. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného,\nktorý v konaní konštatoval, že na rozdiel od všeobecného odborného posúdenia duševného stavu\njednotlivca sú tak duševnú spôsobilosť občanov pri prijatí do služobného pomeru, ako aj policajtov vo\nvýkone štátnej služby oprávnení posudzovať výlučne služobní klinickí psychológovia, a to s ohľadom na\nosobitosti požiadaviek na duševnú spôsobilosť pri výkone štátnej služby príslušníkov PZ.\n47. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že uvedené konštatovanie sa zhoduje\naj so závermi vyslovenými v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/2024 zo dňa 15. februára\n2024, ktorý uviedol „21. Vzhľadom na špecifický režim, ktorému príslušník Policajného zboru podlieha,\nje obmedzené jeho právo (nemá právo) na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a služieb\nsúvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ak mu poskytovateľa určil služobný orgán alebo\nslužobný úrad (§ 11 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich\ns poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov).“ Ďalej uviedol „27. V tomto kontexte je mylné presvedčenie sťažovateľa, že v uvedenom type\nkonania mal na výber, či predloží súkromný znalecký posudok alebo či sa bude dožadovať toho, aby\norgán verejnej správy nariadil znalecké dokazovanie znalcom v odbore klinickej psychológie dospelých,\npričom, pokiaľ sa sťažovateľ rozhodol pre druhú možnosť, bolo povinnosťou orgánu verejnej správy\nv zmysle zásady materiálnej pravdy nariadiť znalecké dokazovanie na účel zistenia skutočného stavu\nveci, ktorému mal zodpovedať aj čas rozhodovania nadriadeného sťažovateľa (bod 9). 28. Ak sťažovateľ\nnevyvrátil hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánom verejnej\nsprávy, za takýchto skutkových okolností nebol dôvod, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté\nrozhodnutie orgánu verejnej správy. 29. Na tom nemohlo nič zmeniť ani psychologické vyšetrenie\n\nsťažovateľa psychologičkou PhDr. K. P. prevádzkujúcou súkromnú psychologickú ambulanciu (až) 15.\nmarca 2021, so záverom uvedeným v jej odbornom vyjadrení z 25. marca 2021, podľa ktorého sťažovateľ\n„je spôsobilý na výkon štátnej služby príslušníka PZ“ (bod 10), pretože ho nevypracovala ako služobná\npsychologička, ktorej by boli známe kritériá duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby príslušníka\nPolicajného zboru.“\n48. Súhlasiť nemohol správny súd ani so žalobnou námietkou, že G. H. I., G. nie je služobným\nklinickým psychológom ako požaduje ustanovenie § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z.,\nkeďže je zamestnancom Nemocnice sv. Michala, a. s. v Bratislave. V spojitosti s uvedeným zdôrazňuje,\nže posúdenie odborného posudku služobného klinického psychológa subjektom, ktorý by nebol\npsychológom, nemal by špecializáciu v odbore klinická psychológia alebo by nespĺňal podmienku, že ide\no služobného psychológa, by predstavovalo nezákonný dôkaz. V súlade s uvedeným bol vypracovaný\naj posudok č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014, keď G. H. I., G. mala v čase jeho spracovania\nsíce postavenie súdneho znalca v odbore klinická psychológia dospelých, avšak na účely spracovania\nodborného posudku v zmysle nariadenia ministra č. 103/2005 v tomto postavení nevystupovala,\nale konala ako služobný klinický psychológ Nemocnice svätého Michala, a.s. Na správnosť záverov\nžalovaného preto nemá vplyv skutočnosť, či G. H. I., G. je zamestnancom Nemocnice sv. Michala, a.\ns. v Bratislave.\n49. S ohľadom na vyššie uvedené nie sú podklady predložené žalobcom, a to znalecký posudok G.\nH. D. č. 21/2015 zo dňa 02. marca 2015, či potvrdenie psychiatričky E. J. K. zo dňa 16. januára 2015\na lekárska správa klinickej psychologičky G. L. E. zo dňa 11. februára 2015, spôsobilé spochybniť\nodborný posudok\nč. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014. Napriek uvedenému im žalovaný\nvenoval pozornosť do tej miery, že v odôvodení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že vo vzťahu\nk lekárskej správe klinickej psychologičky G. L. E. a k znaleckému posudku G. H. D. komisia zložená\nzo služobných klinických psychológov uviedla, že v oboch týchto dôkazoch sú prítomné konštatovania,\nktoré kontraindikujú psychickú spôsobilosť žalobcu na výkon štátnej služby príslušníka PZ tak, ako sú\ntieto kontraindikácie vyjadrené v prílohe č. 3 k nariadeniu ministra č. 103/2005. Žalovaný tiež ohľadom\npotvrdenia psychiatričky E. K. konštatoval, že pri psychologickom hodnotení duševného stavu policajta\nsa v žiadnom prípade neposudzujú iba duševné poruchy v zmysle psychózy. Správny súd sa s uvedeným\nstotožnil. Taktiež súhlasil aj so záverom žalovaného, že pri vypracovaní posudku o duševnej spôsobilosti\nna výkon štátnej služby, je to práve klinický služobný psychológ, ktorý má dostatočný prehľad o právnej\núprave vzťahujúcej sa k služobnému pomeru a k požiadavkám na duševné zdravie každého príslušníka\nPZ, teda vychádza zo špecifickej činnosti a potrieb PZ. Napokon psychologickým vyšetrením žalobcu u\nklinického psychológa Ministerstva vnútra SR nebolo skúmané jeho duševné zdravie, resp. ochorenie,\nale jeho duševná spôsobilosť na výkon štátnej služby v PZ.\n50. Rovnako tak správny súd nemohol priznať relevanciu ani žalobnej námietke, spočívajúcej v tvrdení,\nže v konaní pred správnym orgánom žalobca nemohol byť prítomný pri výsluchoch jednak jednotlivých\npríslušníkov PZ a jednak samotnej klinickej psychologičky G. H. I., G.. Zákon č. 73/1998 Z.z. totiž\nvo svojich ustanoveniach, zakotvujúcich úpravu konania vo veciach služobného pomeru, takéto právo\núčastníkovi konania nepriznáva. Táto osobitná právna úprava má prednosť pred všeobecnou právnou\núpravou zakotvenou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov, keďže všeobecný predpis o správnom konaní sa (okrem výkonu rozhodnutia) na konanie vo\nveciach služobného pomeru nevzťahuje.\n51. Na podporu týchto záverov správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSR sp. zn. 7Ssk/134/2023 zo dňa 31. júla 2023, v ktorom konštatoval „Konanie vo veciach služobného\npomeru, podľa ktorého sa postupuje aj pri rozhodovaní o prepustení policajta podľa § 192 zákona č.\n73/1998 Z. z., upravuje uvedený zákon v § 231 a nasl. Podľa § 237 ods. 2 cit. zák. má účastník konania\nprávo nahliadať do spisov a robiť si z nich výpisy. Podľa § 238 cit. zák. sú dôkazmi všetky prostriedky,\nktorými možno zistiť a objasniť skutkový stav veci, najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov\nkonania. Citované ustanovenia tak všeobecne nedávajú policajtovi, proti ktorému sa vedie konanie\no prepustenie, právo byť prítomný pri výpovediach a vyjadreniach osôb, ktoré ani nie sú svedeckými\nvýpoveďami (porov. napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 4 Asan 15/2020). Len osobitné ustanovenie §\n193 ods. 2 cit. zák. mu dáva právo vyjadriť sa k návrhu na prepustenie, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.\nŽalobcovi počas konania bola daná táto možnosť v dostatočnej miere, k návrhu na prepustenie sa však\nnevyjadril a v podanom odvolaní len veľmi všeobecne v jednom odseku uviedol, že vyjadrenie G. E. je\n\npochybné pre rozpor vo výpovediach a tiež kvôli tomu, že bola pod vplyvom alkoholu. Nijako však bližšie\nneuviedol, v akých výpovediach mali existovať rozpory, ani nenavrhol jej (nota bene kontradiktórny!)\nvýsluch. Z ustanovení § 238 ani iných zákona č. 73/1998 Z. z. potom nevyplýva, že by policajt – účastník\nkonania mal právo byť prítomný pri výpovediach a vyjadreniach jednotlivých osôb (porov. rovnako cit.\nrozsudok sp. zn. 4 Asan 15/2020). O to menej potom možno takéto oprávnenie vyvodzovať pre samotné\nsprávne súdne konanie.“\n52. Tieto závery sú taktiež dôvodom neopodstatnenosti aj ďalšej žalobnej námietky, podľa ktorej žalobca\nžiadal o realizáciu konfrontácie s jednotlivými príslušníkmi PZ, s ktorými boli vykonané výsluchy. Ani\ninštitút konfrontácie totiž zákon č. 73/1998 Z.z. pri úprave konania vo veciach služobného pomeru\nneustanovuje.\n53. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správne orgány nemali prístup k psychologickému vyšetreniu\nvykonanému G. H. I., G. na osobu žalobcu, a ani k celému jej odbornému posudku, tak ako ho nemá ani\nžalobca, správny súd uvádza, že z ustanovenia § 3 zákona č. 199/1994 Z. z. vyplýva, že skutočnosti,\nktoré zakladajú záver, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, sa uvádzajú v náleze\nč. 544/14 a v posudku sa neuvádzajú, nakoľko tieto podliehajú povinnosti mlčanlivosti.\n54. Správny súd sa nemohol stotožniť ani so žalobnou námietkou, spočívajúcou v tvrdení, že nariadenie\nministra č. 103/2005, na základe ktorého mala postupovať vo vzťahu k žalobcovi G. H. I., G. a komisia,\nnemá vôbec oporu v zákone č. 73/1998 Z. z. V nadväznosti na uvedené dodáva, že z dikcie ustanovenia\n§ 247 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že podrobnosti o konaní vo veciach služobného pomeru ustanoví\nvšeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Do tejto kategórie všeobecne záväzných\nprávnych predpisov patria aj tie, ktoré bližšie upravujú kritériá telesnej, zdravotnej a duševnej spôsobilosti\nna výkon štátnej služby zisťovanej previerkou fyzickej zdatnosti, lekárskym vyšetrením a psychologickým\nvyšetrením (§ 14a v spojení s § 222 zákona č. 73/1998 Z. z.), a to vrátane nariadenia o psychologickom\nvyšetrení.\n55. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že z dôkazov zadovážených v\nadministratívnom konaní bolo pre žalovaného dostatočne preukázané, že na základe záveru posudku\nslužobného klinického psychológa žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, teda\nnespĺňa podmienku uvedenú v § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. Tým bol naplnený predpoklad\nna prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z.\n56. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že postup pri vydaní\nnapadnutého rozhodnutia bol v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom\nrozhodovaní žalovaný nevybočil z rámcov právnej úvahy tak, ako bola vymedzená vyššie. Súd na\nzáklade vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného alebo správneho orgánu prvostupňového, a preto žalobu podľa\n§ 190 SSP ako nedôvodnú v tejto časti zamietol.\n57. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nnáhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu\npožadovať ich náhradu. Okrem toho, žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia a disponuje\nzamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorí za neho na súde môžu konať.\n58. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\n\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}