{"guid": "f1d6322d-f105-47f1-86f1-b5c9cde77c57:6b856d5a-eaf8-41cb-98ed-b3defa47b37b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201363.3", "spisova_znacka": "BA-5S/221/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/221/2019 z 16. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. mája 2025, sp. zn. BA-5S/221/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201363.3", "identifikacne_cislo": "1019201363", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2025-05-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/333", "nazov": "zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/333", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/333-2011"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b856d5a-eaf8-41cb-98ed-b3defa47b37b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201363.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201363.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201363.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/221/2019\n1019201363\n16. 05. 2025\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201363.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: HYDINA\nSLOVENSKO, s. r. o., Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO 45 300 950, právne\nzastúpeného: KvaSňovský & Partners | ADVOKÁTI, s. r. o., Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava\n– mestská časť Staré mesto, IČO 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101901289/2019 zo dňa 08.08.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI. Predmet súdneho prieskumu\n1. Žalobca sa podanou správnou žalobou zo dňa 07.10.2019 domáhal prieskumu rozhodnutia\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“), č. 101901289/2019 zo dňa\n08.08.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „DP“) potvrdil rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej len „kriminálny\núrad“) číslo 100599202/2019 zo dňa 11.03.2009 (ďalej len „rozhodnutie KÚFS“), ktorým kriminálny úrad\npodľa § 50 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 160 ods. 5 DP uložil predbežné opatrenie, pretože je\ndôvodná obava, že nesplatená alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude\nnevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami za využitia\nvšetkých zákonom stanovených foriem v rozsahu povinnosti zložiť na účet správcu dane peňažnú sumu\nvo výške X XXX XXX,XX eur za zdaňovacie obdobia január 2016 až november 2016 daňovému subjektu,\nktorým je HYDINA SLOVENSKO, s. r. o., Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO 45 300 950\n(ďalej len „žalobca“ alebo „daňový subjekt“).\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Kriminálny úrad rozhodnutie KÚFS odôvodnil z troch hľadísk, a to: a) určenie výšky sumy doteraz\nnesplatnej alebo nevyrubenej dane, b) odôvodnená obava, že nesplatená daň alebo nevyrúbe na daň\nnebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie\ndane spojené so značnými ťažkosťami, c) uvedením procesnoprávnych skutočností, podľa ktorých\nrozhodoval.\n\n3. Ad a) Kriminálny úrad uviedol, že dňa 03.10.2018 zaistil účtovné a daňové doklady daňového subjektu,\nokrem iného, aj za zdaňovacie obdobie január 2016 – december 2016. Na základe analýzy zistil\nobjektívne skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane daňovým subjektom, ktorý si podľa §\n49 až 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov\n(ďalej len „zákon o DPH“) uplatnil odpočítanie dane z dodania tovaru a služieb od dodávateľov: 1) A. A.,\ns. r. o., B. XXXX/XX, C., IČO XX XXX XXX, 2) D., s. r. o., E. X, F., IČO XX XXX XXX, 3) G. H., s. r. o., F. I.\nXX, A., IČO XX XXX XXX, 4) E. E., s. r. o., J. XX, A., IČO XX XXX XXX. Vo vzťahu k týmto dodávateľom\nzistil, okrem iného, že pri nich boli vykonané daňové kontroly, ktoré boli ukončené s vysokými rozdielmi\nna dani z pridanej hodnoty, prípadne, že daňový subjekt bol zapojený v rizikovom reťazci, kde na\nzačiatku nevznikla daňová povinnosť, prípadne, že daňový subjekt zapojený do podvodného reťazca,\nkde na začiatku je spoločnosť, ktorá nepriznáva daňovú povinnosť a podobne. Základ dane pri týchto\ndodávateľoch bol určený vo výške X XXX XXX,XX eur a daň vo výške X XXX XXX,XX eur. Skonštatoval,\nže v prípade týchto odberateľov nevzniklo zdaniteľné plnenie v rámci obchodných transakcií s daňovým\nsubjektom, a preto vznikla potreba zabezpečenia úhrady doteraz vyrubenej dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobia január 2016 – november 2016, kde je predpoklad dorubenia dane vo výške X XXX\nXXX,XX eur.\n4. Ad b) Kriminálny úrad vychádzal z vykonanej finančno-ekonomickej analýzy, kde bolo zistené,\nže daňový subjekt vykazuje vysokú zadlženosť vyjadrenú 97,2% z miery financovania svojich aktív\npomocou cudzích zdrojov. Poukázal aj na skutočnosť evidovaných dlhov a momentálneho dlhu voči\nštátnym orgánom ako Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa a daňové nedoplatky vo\nvýške X XXX XXX,XX eur. Podľa INDEXU 05 daňový subjekt vykazuje bankrot. Uvedené analyzoval\npodľa posledných dostupných zdrojov súvahy a ziskov a strát daňového subjektu. Daňový subjekt v\nroku 2017 zvýšil stratu z XXX XXX,XX eur na X XXX XXX,XX eur. Preukázanie ekonomickej závislosti\nna cudzích zdrojoch preukázal aj zriadením zmluvy o záložnom práve k hnuteľnej veci uzatvorenej\nmedzi daňovým subjektom a K. L. M., a. s. Poukázal na platobný rozkaz vydaný Okresným súdom\nZvolen pod sp. zn. 6Cb/44/2015 z 10.11.2015. Vymedzil zoznam kontrol spolu so sumami nálezu, z\nktorého vyplynul výkon veľkého množstva daňových kontrol, v ktorých došlo k určeniu rozdielu dane a\nnásledkom čoho by mohlo dôjsť k cielenému zbavovaniu sa majetku na účely jeho nedosiahnuteľnosti\npre správcu dane za zdaňovacie obdobie uložené rozhodnutím KÚFS. Ďalej poukázal na klesajúcu\nkrivku dlhodobého nehmotného majetku a samostatných hnuteľných vecí a súborov hnuteľných vecí\ndaňového subjektu, poukázal na navyšujúce sa záväzky plynúce z obchodného styku oproti možnosti\nsplácania z bežných výnosov, ako aj na súvahový účet daňového subjektu, z ktorého vyplýva zbavovanie\nsa majetku. Vychádzal pritom zo súvahy daňového subjektu. Kriminálny úrad uviedol, že sa nevenoval\ndlhodobému hmotnému majetku daňového subjektu, pretože na uvedený majetok môžu byť uložené\nrôzne formy záložných práv a skutočnosti viazaných v rámci poskytnutia dotácií z rôznych dostupných\nfondov na podporu podnikania. Kriminálny úrad dospel k záveru, že daňový subjekt je v nedobrej\nekonomickej situácii, ktorá vo vzťahu k výške dosiaľ nesplatenej alebo nevyrubenej dane vyvoláva obavu\no schopnosti daňového subjektu daň v dobe jej vymáhateľnosti uhradiť. Poukázal aj na to, že v súčasnej\ndobe je na Prezídiu Policajného zboru, národná kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície\n- expozitúra Východ vedené trestné stíhanie osôb, ktoré pôsobia, prípadne v minulosti pôsobili ako\nštatutárne orgány, okrem iného, aj u daňového subjektu. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v\nKošiciach sp. zn. 8S/43/2017 (ďalej len „rozhodnutie KS KE“), ktorý preukazuje, že v rámci dodaní tovaru\nv reťazovom obchode nedochádzalo k dodaniu tovaru deklarovaným spôsobom.\n5. Ad c) Kriminálny úrad okrem poukázania na § 50 DP poukázal aj na § 5 ods. 3 písm. j) bod 6 zákona\nč. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 333/2011 Z. z.“). Poukázal na to, že ak by nedošlo k vydaniu rozhodnutia\nKÚFS vzniklo by nebezpečenstvo, ktoré spočíva v možnom prevode obchodných podielov daňového\nsubjektu na nekontaktné osoby, ale hlavne aj v predpokladanom cielenom zbavovaní sa majetku na účely\njeho nedosiahnuteľnosti pre správcu dane. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie KÚFS ako rozhodnutie\no predbežnom opatrení treba považovať za dočasné opatrenie, ktorého účinky trvajú len do uhradenia\nprípadného daňového nedoplatku. Vo vzťahu k aplikácii § 50 ods. 1 písm. a) DP uviedol, že ho neuplatnil,\naby zachoval práva daňového subjektu, ktoré spočívajú v práve pokojne vlastniť a užívať majetok,\nktoré je chránené Ústavou Slovenskej republiky. Okrem iného sa v tejto časti venoval aj všeobecnému\nvymedzeniu podstaty a účelu rozhodnutia o predbežnom opatrení.\n\n6. Voči rozhodnutiu KÚFS podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým\nrozhodnutím. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s odôvodnením rozhodnutia KÚFS.\nUviedol, že pri uložení predbežného opatrenia v rozhodnutí KÚFS zložením peňažnej sumy na účet\nsprávcu dane, musí byť zloženie peňažnej sumy v takej výške, ktorá je primeraná očakávanej peňažnej\npovinnosti. Správca dane pritom nemá povinnosť zisťovať či daňový subjekt má v čase vydania\npredbežného opatrenia zložením peňažnej sumy na účet správcu dane dostatok finančných prostriedkov\nna bankovom účte. V rámci konania o predbežnom opatrení správca dane nevedie dokazovanie.\nKriminálny úrad určil peňažnú sumu na základe vlastnej ekonomicko-finančnej analýzy primerane, a to\nna základe odhadovanej výšky budúcej daňovej povinnosti\n7. Žalovaný zdôraznil, že pre vydanie predbežného opatrenia nie je namieste požadovať obšírne a\ndetailné skutočnosti, ktoré z povahy veci súvisia so samotným vyrubením dane a musia byť zisťované až\nv daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní. Na vydanie predbežného opatrenia vo forme rozhodnutia\nKÚFS je preto významná samotná účasť daňového subjektu v podvodnom reťazci, ktorá potenciálne\nmôže založiť budúce vyrubenie dane. Nie je potrebné preukazovať zavinenie daňového subjektu vo\nvzťahu k účasti na daňovom subjekte; to bude predmetom skúmania až v daňovej kontrole, v ktorej\nmôže správca dane dospieť k inému záveru, než je prezentovaný v rozhodnutí KÚFS.\nIII. Správna žaloba\n8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 07.10.2019 (doručenou 09.10.2019) domáhal\nprieskumu napadnutého rozhodnutia.\n9. Žalobca v prvých dvoch častiach žaloby rekapituluje závery ostatného konania a vymedzuje právny\nzáklad správnej žaloby.\n10. V tretej časti vymedzuje dôvody nezákonnosti predbežného opatrenia, t. j. napadnutého rozhodnutia.\nUvádza, že na nariadenie predbežného opatrenia musia byť kumulatívne splnené podmienky: a)\nexistencia odôvodnenej obavy, že v dobe splatnosti dane bude daň nevymožiteľná alebo, že jej\nvymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami (hmotnoprávna podmienka), b) správca dane\nsvoju obavu odôvodní (procesná podmienka), c) existuje nesplatná daň alebo nevyrubená daň\n(hmotnoprávna podmienka), d) predbežné opatrenie je vydané v rozsahu nevyhnutne potrebnom\n(procesná podmienka). Konštatuje, že zo strany kriminálneho úradu nebola splnená ani jedna z\ntýchto podmienok. Vo vzťahu k vedeniu trestného stíhania osôb, ktoré pôsobia, resp. pôsobili ako\nštatutárne orgány u žalobcu uvádza, že orgánom oprávneným realizovať trestné stíhanie týchto osôb v\nžiadnom prípade nie je kriminálny úrad. Uvádza, že žalovaný, ako aj kriminálny úrad opomenuli zásadu\nprezumpcie neviny. Taktiež uviedol, že rozhodnutie KS KE nemožno aplikovať, pretože sa ho ako žalobcu\nnetýka.\n11. Vo štvrtej časti svojej správnej žaloby poukázal na vady konania. V prvej časti argumentuje o\nnepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, keď konštatuje, že dôvod na\nnariadenie predbežného opatrenia nemôže byť uvedený a špecifikovaný len obyčajným odkazom na\nzákonné ustanovenie, ale musí byť špecifikovaný skutkovými okolnosťami. Kriminálny úrad sa venuje\nobchodným spoločnostiam, ktoré si neplnili povinnosti voči štátnemu rozpočtu, avšak tieto spoločnosti\npredstavovali len niekoľko z desiatok či dokonca stoviek obchodných partnerov, s ktorými spolupracoval\nžalobca. Uplatnené odpočítanie z deklarovaných zdaniteľných obchodov s následkom znižovania\nvlastnej daňovej povinnosti tvrdené žalovaným nie je ničím odôvodnené a uvedené je treba považovať\nlen za dohady, na základe ktorých nemôže byť predbežné opatrenie nariadené. Za príslušné zdaňovacie\nobdobie prebiehajú daňové kontroly, resp. v niektorých prípadoch táto kontrola ešte nebola začatá. Podľa\nžalobcu samotná výška dorubenia dane nepostačuje na nariadenie predbežného opatrenia; nemôže\nísť o jediné skutočné odôvodnenie potreby jeho nariadenia. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé,\naké úkony a s akým výsledkom žalovaný a kriminálny úrad vykonali na účely zistenia predpokladov\nna nariadenie predbežného opatrenia. Taktiež nie je zrejmá správna úvaha o primeranosti použitého\nprostriedku, keďže kriminálny úrad nemôže konať ako „ochranca štátnej pokladne“.\n12. Ďalej poukazoval na to, že boli voči nemu vydané aj iné obdobné rozhodnutia v celkovej kumulatívnej\nvýške X XXX XXX,XX eur. Žalobca pritom nedisponuje disponibilnými finančnými prostriedkami v takejto\nvýške. Poukazoval na to, že účel tvrdený kriminálnym úradom možno zabezpečiť rovnako efektívne,\n\na to predbežným opatrením, ktorý ukladá zákaz nakladania s nehnuteľnosťami. Poukázal na to, že v\nminulosti mu bolo kriminálnym úradom uložené práve takéto opatrenie a kriminálny úrad v rozhodnutí\nKÚFS neodôvodňuje, prečo sa dopustil odklonu od predchádzajúcej rozhodovacej činnosti.\n13. Žalovaný ani kriminálny úrad neodôvodnili existenciu obavy z nevymožiteľnosti daní. Odôvodnenie\nna základe skutočnosti spočívajúcej v predchádzajúcom konaní daňového subjektu nemôže obstáť.\nNapríklad daňový úrad žalobcovi vyrubil daň vo výške XXX XXX,XX eur v roku 2017, a to za daňové\nkontroly z marca 2013 a 2014, pričom žalobca túto daň uhradil. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak\ndaňový úrad právoplatne vyrubí daň, žalobca túto daň riadne zaplatí. Ako ďalej vyplýva aj zo správy\naudítora, žalobca si vytvoril rezervy na dorubenie DPH v roku 2017 vo výške X XXX XXX,XX eur.\nTúto platobnú disciplínu pritom kriminálny úrad a ani žalovaný nezohľadnili, ale automaticky nazerali\nna žalobcu ako na budúceho neplatiča, ako na osobu, ktorá sa bude vyhýbať daňovým povinnostiam.\nVýška celkovej sumy, ktorá vyplýva z predbežného opatrenia je pritom taká, že zasahuje do nerušeného\nvýkonu základných práv a slobôd žalobcu, a to práva vlastniť majetok. Žalobca si je vedomý toho, že\npred nariadením predbežného opatrenia nemusí žalovaný zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné\nna vydanie konečného rozhodnutia, no musí osvedčiť to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný\nbudúci výkon rozhodnutia ohrozený. Žalobca tiež napadol nesprávne právne posúdenie veci, keď\nkriminálny úrad síce aplikoval správnu normu, ale nesprávne ju interpretoval, keď žalovaný nezvažoval\nmieru zásahu do práv daňového subjektu. Žalobca popiera, že by sa dopustil úkonov omisívnej alebo\nkomisívnej povahy, ktorými by hoc aj hypoteticky napĺňal podmienky na vydanie predbežného opatrenia.\nĎalej namietol to, že rozhodnutie KÚFS vychádza zo skutočností, ktoré sú viac ako 20 mesiacov\nneaktuálne, a teda kriminálny úrad, ako ani žalovaný si nezabezpečili aktuálne informácie. Mohli si\nod žalobcu vyžiadať minimálne predbežnú účtovnú závierku. K zápisu záložného práva do notárskeho\nregistra záložných práv uviedol, že tento úver bol použitý na ďalší rozvoj spoločnosti, pričom ak by\nžalobca nebol stabilným partnerom, banka by mu ho neposkytla. Tento úver bol dňa 04.04.2019 v plnom\nrozsahu uhradený. Vo vzťahu k platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Zvolen uvádza, že\nten bol vo februári 2016 plne splatený. Napokon poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n31S/53/2006, z ktorého vyplýva, že správca dane môže pristúpiť k nariadeniu predbežného opatrenia len\nvtedy, ak reálne preukáže, že daňový subjekt realizuje úkony smerujúce k redukcii majetku. Kriminálny\núrad takéto šetrenie nevykonal.\n14. Namietal aj neodôvodnený predpoklad existencie dane, kde uviedol, že vo veci zdaňovacieho\nobdobia január až december 2016 bola začatá daňová kontrola až 01. októbra 2019. Kriminálnemu\núradu boli odovzdané účtovné a iné doklady. Neprebehli akékoľvek žiadne ďalšie procesné úkony.\nŽalobcovi tak nie je zrejmé ako žalovaný dospel k možnej existencii dane za predpokladu, keď zaistené\ndoklady ešte neboli ani otvorené a nebolo s nimi manipulované, pretože v čase prevzatia sa nachádzali v\nzaistených a neporušených vreciach. Tiež nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel kriminálny\núrad k poznatku o porušení daňových povinností, keď daňová kontrola za obdobie roka 2016 nebola ešte\nzačatá. Preverovanie skutočností týkajúcich sa správneho určenia a odvedenia dane patrí do pôsobnosti\nvýlučne inštitútu daňovej kontroly. Zo zákona č. 333/2011 Z. z., ako ani zo zákona č. 35/2019 Z. z.\no finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov nevyplýva, že by kriminálny úrad mal\nprávomoc a kompetenciu vykonávať daňovú kontrolu, a teda že by mal právomoc preverovať skutočnosti\ntýkajúce sa správneho určenia dane. Nie je zrejmé prečo práve alebo na akom skutkovom základe\nvydal rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia práve kriminálny úrad, keďže len vo výnimočných\nprípadoch sa takáto kompetencia naň prenáša, pričom prenos kompetencie musí byť jednoznačne\nodôvodnený, čo v danom prípade nebolo splnené.\n15. V piatej časti žalobca namietal neúplné zistenie skutkového stavu veci. V tejto časti uviedol, že\nkriminálny úrad a žalovaný si účelovo vybrali tie finančné ukazovatele, ktoré preukazujú pokles, resp.\nhodnoty, ktoré sa im hodili. Za základ prevzali absolútne neaktuálne finančné ukazovatele od roku\n2014 až 2017, a to dlhodobý nehmotný majetok, samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí,\nvlastné imanie a záväzky výnosy žalobcu. Neodôvodnili, prečo na preukázanie ekonomickej situácie u\nžalobcu si vybrali práve tieto finančné ukazovatele. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel\nžalovaný k záveru, že dlhodobý hmotný majetok nebude vhodný ukazovateľ ekonomickej kondície\nžalobcu. Poukazoval na to, že za obdobie roku 2018 žalobca zaplatil skoro trojnásobok dane z príjmu\noproti roku 2017, čistý obrat spoločnosti v roku 2017 oproti roku 2016 bol navýšený o vyše 15%,\nnedošlo k zohľadneniu narastajúceho trendu hodnoty majetku ako ani k podstatne klesajúcej hodnote\nbankových úverov. Žalobca tak predstavuje spoľahlivý a ekonomicky stabilný podnikateľský subjekt.\n\nVo vlastníctve žalobcu sa nachádza majetok v hodnote minimálne dvojnásobku kumulatívne určenej\nfinančnej povinnosti určenej predbežnými opatreniami vydanými kriminálnym úradom. Ak teda žalobca\ndisponuje hodnotným majetkom, nemôže objektívne existovať obava z predbežného opatrenia, že daň\nnebude vymožená. Poukázal na nesprávnu aplikáciu právnej normy zo strany žalovaného a kriminálneho\núradu, kedy voči žalobcovi mohlo byť uložené predbežné opatrenie vo forme zákazu nakladať s\nhnuteľným a nehnuteľným majetkom, prípadne mohlo byť zriadené záložné právo ako dostatočný\nzabezpečujúci prvok prípadnej daňovej povinnosti. Interná finančno-ekonomická analýza žalovaného je\nneúplná, pričom má ohľadom žalobcu navodiť dojem, že nespoľahlivým a krachujúcim podnikateľským\nsubjektom, ktorý je „jednou nohou v konkurze“.\n16. V šiestej časti správnej žaloby namietal porušenie zásady proporcionality a primeranosti\npredbežného opatrenia. Poukázal na celkovú výšku finančných prostriedkov v kumulatívnej výške, ktorú\nmá uhradiť, pričom táto presahuje príjmy žalobcu a jeho disponibilné finančné prostriedky. Konštatuje, že\nak v zdaňovacích obdobiach roku 2012 až 2014 bol vyrubený rozdiel dane, nemožno automaticky prijať\nzáver o tom, že rozdiel dane bude vyrubený aj v rokoch 2015 až 2018. Poukázal na názor kriminálneho\núradu, podľa ktorého, ak tento má za to, že žalobca na bankovom účte nemusí disponovať finančnými\nprostriedkami takej výšky, aby vedel naplniť v danom čase povinnosť uloženú napadnutým rozhodnutím,\navšak kriminálny úrad si pred vydaním napadnutého rozhodnutia nezistil a ani neuviedol konkrétne, aké\nmá žalobca jednotlivé účty v banke a aký má na nich zostatok a z čoho teda vyplýva obava, podľa\nktorej hrozí, že žalobca nemusí disponovať s finančnými prostriedkami v určenej výške, resp. že tieto\nprostriedky budú prevedené na účet tretej osoby alebo vybrané v hotovosti. Žalovaný a ani kriminálny\núrad nevykonali šetrenia na účely zistenia majetkových pomerov žalobcu. Uviedol, že žalobca disponuje\nmajetkom v obstarávacej hodnote X XXX XXX,XX eur, pričom po zohľadnení odpisov disponuje žalobca\nmajetkom v zostatkovej hodnote X XXX XXX,XX eur. Kriminálny úrad a žalovaný mali možnosť zvoliť\nna základe zásady proporcionality a primeranosti uloženie predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1\npísm. b) DP a následne zriadiť záložné právo. Takýto postup by mal omnoho menší negatívny dopad\nna činnosť žalobcu.\n17. Na základe uvedeného preto žalobca navrhol správnemu súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie\nžalovaného ako aj KÚFS, a to podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vec vrátiť kriminálnemu úradu na ďalšie\nkonanie. Zároveň navrhol priznať žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorá bude\nvyčíslená v samostatnom uznesení súdu po právoplatnosti rozsudku.\nIV. Vyjadrenia účastníkov konania\n18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.01.2020. V tomto vyjadrení uviedol, že žalobné\ndôvody žalobcu boli obdobne uplatnené aj v odvolacom konaní, a preto toto jeho vyjadrenie je v merite\nveci zhodné s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Pridržiava sa preto dôvodov uvedených\nv žalobou napadnutom rozhodnutí, kde je podrobne popísaný skutkový a právny stav veci a vyvodené\nzávery. Vo vyjadrení tiež uviedol, že v informačnom systéme finančnej správy k novembru 2019 vykazuje\nžalobca nedoplatky vo výške XX XXX XXX euro a zároveň ukončené kontroly dane z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobia od roku 2011 boli s vysokým dorubom dane.\n19. Keďže žalovaný, ako aj kriminálny úrad dostatočne zistili skutkový stav veci a po právnej stránke\nveci posúdili správne, navrhol správnemu súdu zamietnuť žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.\n20. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril.\nV. Pojednávanie\n21. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal\nsvoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje\ninak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,\npôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/221/2019, bola na základe uvedenej\n\nzmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení\nDodatku č. 7 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu\nv Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/221/2019.\n22. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)\na dospel k záveru, že žaloba podľa § 190 SSP nie je dôvodná.\n23. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na\nnariadenom pojednávaní dňa 16.05.2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm.\na) SSP.\nVI. Relevantná právna úprava\n24. Podľa § 50 ods. 1 DP správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa\npomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že\nnesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná\nalebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne\npotrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo\nstrpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane (písm. a/), nenakladal s vecami alebo\nprávami určenými v rozhodnutí (písm. b/).\n25. Podľa § 50 ods. 2 DP ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a) nebude v lehote určenej\nsprávcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom vydania.\nSprávca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o vydaní rozhodnutia o uložení\npredbežného opatrenia. ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a) nebude v lehote určenej\nsprávcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom vydania.\nSprávca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o vydaní rozhodnutia o uložení\npredbežného opatrenia.\n26. Podľa § 50 ods. 5 DP proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie,\nktoré nemá odkladný účinok.\n27. Podľa § 50 ods. 7 DP správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo\nuložené, ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší čiastočne.\n28. Podľa § 50 ods. 8 DP predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového\nnedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva\npodľa § 81. Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená,\npredbežné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) stráca účinnosť dňom jej vyrubenia, ak peňažná suma\nuložená týmto predbežným opatrením bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom\nkonaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo exekučným titulom namiesto predbežného\nopatrenia podľa § 89 ods. 4. Zložená peňažná suma podľa druhej vety sa prevedie na úhradu tejto dane.\nO strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt a\ntých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručoval.\n29. Podľa § 50 ods. 9 DP ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo\núčinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu podľa odseku 1\npísm. a) alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola\nzložená. Pri vrátení zloženej peňažnej sumy správca dane postupuje ako pri použití daňového preplatku\npodľa § 79 ods. 1.\n30. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V\nodôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a\nnámietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,\npodľa ktorých sa rozhodovalo.\n\n31. Podľa § 160 ods. 5 DP na úkony, ktoré je oprávnené vykonávať finančné riaditeľstvo a Kriminálny\núrad finančnej správy podľa osobitného predpisu, ktoré podľa tohto zákona patria do pôsobnosti správcu\ndane, sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú rovnako.\n32. Podľa § 5 ods. 3 písm. i) zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní,\npoplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov Kriminálny úrad finančnej správy plní a zabezpečuje\núlohy v oblasti vyšetrovania trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením daňových predpisov\nv oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní alebo colných predpisov a zisťovania\nich páchateľov.\n33. Podľa § 5 ods. 3 písm. j) bod 3 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní,\npoplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov Kriminálny úrad finančnej správy robí úkony, ktoré\ninak patria do pôsobnosti daňových úradov alebo colných úradov, ak na dosiahnutie cieľa sledovaného\ndaňovými predpismi alebo colnými predpismi je potrebný bezprostredný zákrok (bod 3), je potrebné\nvydať rozhodnutie o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu (odkaz na DP) (bod 6).\n34. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\nVII. Právne hodnotenie správneho súdu\n35. V prvom rade správny súd uvádza, že hoci napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím predbežnej\npovahy vydané podľa § 50 ods. 1 DP, ktoré má dočasný charakter, jeho súdny prieskum je prípustný\nv zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to napríklad o veci\npod sp. zn. 4Sžf/70/2012: „Pri overovaní podmienok na vylúčenie rozhodnutia predbežnej povahy\nzo súdneho prieskumu nie je možné vychádzať len z previerky jeho materiálneho a procesného\nznaku, nakoľko samotná dočasnosť pôsobenia účinkov rozhodnutia a možnosť využitia riadneho\nopravného prostriedku proti nemu, nie sú jediným a maximálnym kritériom. Základným výkladovým\npravidlom pri aplikácii zákonmi stanovenej negatívnej enumerácie rozhodnutí orgánov verejnej správy\nvylúčených zo súdneho prieskumu tvorí sama ústavná zásada vyplývajúca z druhej vety článku 46\nods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí\ntýkajúcich sa základných práv a slobôd. Ústavný text ďalej nerozlišuje medzi druhmi rozhodnutí, napr. z\npohľadu ich predbežného alebo dočasného charakteru k právam dotknutých v konečných rozhodnutiach\nupravujúcich práva a povinnosti účastníkov správneho konania alebo iných osôb nimi dotknutých.\nUvedené možno odvodiť aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“), reprezentovanej napr. nálezmi ústavného súdu PL. ÚS 26/01, II. ÚS 50/01-50, III.\nÚS 138/03. Za všetky možno citovať právny názor vyplývajúci z nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS\n50/01-50“. Rovnako tak rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/132/2013, sp.\nzn. 3Sžf/49/2015, sp. zn. 3Sžf/50/2015, sp. zn. 2Sžf/56/2016 alebo rozhodnutie Správneho súdu v\nBratislave sp. zn. BA-5S/202/2018, atď.\n36. Správny súd v Bratislave všeobecne k inštitútu predbežného opatrenia podľa § 50 DP uviedol:\n„inštitútom predbežného opatrenia, ktorého právna úprava je obsiahnutá v § 50 daňového poriadku,\ndaňový orgán po splnení zákonom stanovených podmienok de facto obmedzuje dispozičné právo\ndaňového subjektu s jeho majetkom formou zloženia peňažnej sumy na účet správcu dane, prípadne\nformou zákazu nakladania s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Predbežné opatrenie\nmôže daňový orgán uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré obsahuje všetky zákonom\npredpísané náležitosti podľa § 63 daňového poriadku. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení\nnepredchádza dokazovanie, ktoré je z povahy tohto procesného inštitútu, založeného na efektívnom\na časovo nenáročnom riešení situácie vzniknutej v priebehu daňovej kontroly, počas určovania dane\npodľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní, pre možnosť jeho aplikácie prakticky vylúčené. Vo fáze\nrozhodovania o predbežnom opatrení v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly je postačujúce, ak má\ndaňový orgán relevantné skutočnosti dostatočným spôsobom osvedčené. Relevantnými skutočnosťami\nsú v danom prípade všetky zistenia daňového orgánu, ktoré po ich komplexnom posúdení zakladajú\ndôvodný predpoklad o dovyrubení dane daňovému subjektu a zároveň odôvodnenú obavu toho, že\nnesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná,\nprípadne bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami“ (Správny súd v Bratislave sp. zn.\nBA-1S/220/2019).\n\n37. V tejto súvislosti k rozsahu zisťovania skutkového stavu a právnych záverom z toho vyplývajúcich\ntiež uviedol, že „predbežné opatrenie má dočasný, predbežný a zabezpečovací charakter a sleduje\nzabezpečenie splnenia daňovej povinnosti v budúcnosti za situácie, keď sa toto dôvodne javí ako\nohrozené. Predbežné opatrenie môže byť vydané, ak existujú objektívne skutočnosti, ktoré zakladajú\nodôvodnenú obavu, t. j. primeranú mieru pravdepodobnosti, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude\nv budúcnosti vyrubená a zároveň, že v dobe jej vymáhateľnosti bude nevymožiteľná, alebo že v\ntejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Tieto skutočnosti musia byť v\nodôvodnení rozhodnutia uvedené. Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia nie je meritórnym\nrozhodnutím o daňovej povinnosti daňového subjektu za príslušné zdaňovacie obdobia, nepredchádza\nmu dokazovanie. Pre vydanie predbežného opatrenia nie je na mieste požadovať obšírne a detailné\nskutočnosti, ktoré z povahy veci súvisia so samotným vyrubením dane, a musia byť zisťované\npočas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní. Podrobné zisťovanie plnenia daňových povinností,\nzisťovanie skutkového stavu a právne závery z toho vyplývajúce budú predmetom skúmania v\ndaňovej kontrole, v ktorej na základe vykonaných dôkazov a intenzity dôkazných prostriedkov môže\nsprávca dane dospieť aj k inému záveru, než je prezentovaný v rozhodnutí o uložení predbežného\nopatrenia“ (Správny súd v Bratislave zo dňa 23. 10. 2024 sp. zn. BA-2S/70/2023).\n38. Riadny chod spravodlivosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na\nodôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup\nje nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Správne orgány majú povinnosť nielen rozhodnúť,\nale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považujú za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzali a\nakými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili, prečo nevykonali ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdili. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu\nalebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore\ns čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.\n39. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek orgánu verejnej správy, teda i žalovaného, spočíva v tom,\nže je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené\nvšeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi\npredpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok\nrozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcie na pripomienky, návrhy a vyjadrenia\núčastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť\npresvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu.\nNevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na\ntaké, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však\nide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej\nskutočnosti či argumentu sa vyžaduje.\n40. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočné pre akékoľvek rozhodnutie.\nOsoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci\nrozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného\nzákladného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov\nrozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné\nsúhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia\nvyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii\nnevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe\ndotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým\nodňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Treba pritom zdôrazniť,\nže súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, pričom\nvecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu jeho náležitého\nodôvodnenia, keď orgán verejnej správy náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho\nkonania. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či orgán verejnej\n\nsprávy mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie alebo precíznejšie sa vysporiadať s tvrdeniami\núčastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť\nrozhodnutia orgánov verejnej správy len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej\nschopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov orgánov verejnej správy\nvydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým orgán verejnej správy dospel na základe voľnej\núvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako\nsa vyhodnotili vykonané dôkazy.\n41. Správny súd po preskúmaní žalobných dôvodov a obsahu súdneho i administratívneho spisu dospel\nk záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako ani rozhodnutie KÚFS netrpia vadami, ktoré namietal žalobca\nvo svojej správnej žalobe a tiež nevykazujú známky arbitrárnosti. Žalovaný aj kriminálny úrad sa vo\nsvojich rozhodnutiach, ktoré tvoria jeden celok, riadne zaoberali a vysporiadali so všetkými podstatnými\nskutkovými a právnymi otázkami nastolenými v danej veci, so zameraním na splnenie predpokladov\n§ 50 ods. 1 písm. a) DP, ako aj s námietkami žalobcu vznesenými v odvolacom konaní. Vychádzajúc\nzo zabezpečených podkladov dospeli k záveru, že existujú dôvody na postup podľa § 50 ods. 1 písm.\na) DP a treba vydať predbežné opatrenie na účely zabezpečenia vymožiteľnosti daňovej povinnosti\nžalobcu. Závery preskúmavaných rozhodnutí sú pritom logické, zrozumiteľné a presvedčivé, založené\nna racionálnej a dostatočne odôvodnenej úvahe, a nevykazujú znaky arbitrárnosti či svojvôle tak, ako\ntvrdí žalobca.\n42. Rozhodujúce orgány pri vykonávaní dokazovania v danej veci postupovali v súlade s § 50 ods. 1\npísm. a) DP, ktorý mieru nevyhnutnosti dokazovania limituje na osvedčenie určitej pravdepodobnosti, a\nto vo forme odôvodnenej obavy, že nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti vymožiteľná, prípadne\nže jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. Znížené požiadavky na rozsah dokazovania\nvyplývajú z charakteru inštitútu predbežného opatrenia, ktoré už podľa svojho označenia naznačuje\npredbežný a z neho vyplývajúci dočasný zabezpečovací charakter, ktorého účelom je zabrániť zmareniu\nsplnenia daňovej povinnosti. Na osvedčenie odôvodnenej obavy pri vydávaní predbežného opatrenia sa\nkladú menšie nároky týkajúce sa zisťovania skutkového stavu veci, na rozdiel od rozhodnutí vydaných\nv daňovom konaní, ktorými sa meritórne rozhoduje o uložení daňovej povinnosti. Námietky žalobcu\nuplatnené v správnej žalobe, ktoré sa primárne týkali nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, sú\ntak neopodstatnené.\n43. V prvom rade sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, ktoré sa týkalo nepreskúmateľnosti a\nnezrozumiteľnosti napadnutých rozhodnutí. Táto námietka súvisela s tou časťou, keď žalobca spochybnil\noperatívne zistenia kriminálneho úradu ohľadne zdaniteľného plnenia od dodávateľov: 1) A. A., s. r. o.,\nB. XXXX/XX, C., IČO XX XXX XXX, 2) D., s. r. o., E. X, F., IČO XX XXX XXX, 3) G. H., s. r. o., F. I. XX, A.,\nIČO XX XXX XXX, 4) E. E., s. r. o., J. XX, A., IČO XX XXX XXX. Žalobca považoval rozhodnutie o uložení\nopatrenia, v ktorom absentuje akýkoľvek dôkaz, alebo úvaha o tom, že daňový subjekt porušil právne\npredpisy, za arbitrárne a nepreskúmateľné. Správny súd uvádza, že zo stany žalobcu nebolo na mieste\nargumentovať a odvolávať sa na mieru dokazovania v podstate rovnakú v rozsahu, ako sa vykonáva\npri uplatnení nadmerného odpočtu a aplikácii § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty. Ust. § 50 ods. 1 DP určuje ako predpoklad vydania predbežného opatrenia dôvodnú obavu, že\nnesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobej jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná\nalebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Z uvedeného vyplýva aj\nmiera nevyhnutnosti dokazovania skutočností, ktoré sú relevantné na vydanie procesného rozhodnutia\npodľa DP, t. j. miera dokazovania a zistení z neho vyplývajúcich má osvedčiť dôvodnú obavu orgánu\nverejnej správy. Vychádza sa pritom z istej miery pravdepodobnosti osvedčovaných skutočností s\ntým, že na náležitosť zistenia skutkového stavu sa kladú omnoho menšie nároky, ako pri meritórnom\nprejednávaní daňovej veci. Vždy je možné polemizovať s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí,\nale podstatná je tá skutočnosť, či sú alebo nie sú závery prezentované v napadnutom rozhodnutí\narbitrárne.\n44. Správny súd po preskúmaní žalobných námietok musel konštatovať, že tieto neboli dôvodné, aby\nsúd mohol konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu. Nebolo možné ani vyvodiť záver, že úvahy žalovaného vykazujú znaky arbitrárnosti a sú v\nrozpore s obsahom administratívneho spisu. Žalovaný svoju správnu úvahu a závery podložil analýzou\ninformácií, ktoré vychádzali z účtovných a daňových dokladov daňového subjektu.\n\n45. Závery orgánov verejnej správy vychádzali z daňových kontrol a zo skutočnosti, že žalobca si za\nzdaňovacie obdobie január až december 2016 odpočítal daň z faktúr vystavených spoločnosťami:\n1) A. A., s. r. o., B. XXXX/XX, C., IČO XX XXX XXX, 2) D., s. r. o., E. X, F., IČO XX XXX XXX,\n3) G. H., s. r. o., F. I. XX, A., IČO XX XXX XXX, 4) E. E., s. r. o., J. XX, A., IČO XX XXX XXX.\nOrgány verejnej správny náležite zdôvodnili svoje závery, t. j. prečo spochybnili deklarované obchodné\ntransakcie a uvádzali pri jednotlivých spoločnostiach relevantné skutočnosti, ktoré spochybňovali reálne\nuskutočnenia deklarovaných obchodov (nepriznanie a nedovedenie daňovej povinnosti, zapojenie do\nrizikového reťazca, kde na začiatku nevznikla daňová povinnosť, zapojenie do podvodného reťazca\natď.). Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s interpretáciou príslušných ustanovení\nDP, existenciou dôvodnej obavy, rovnako svoje úvahy oprel aj o logický okruh indícií nižšej intenzity, ktoré\nsvedčili v danom prípade o nedobrej ekonomickej situácii žalobcu a táto vyvolala obavu o schopnosti\ndaňového subjektu daň v dobe jej vymáhania uhradiť. V neposlednom rade sa orgány verejnej\nsprávy zaoberali finančno-ekonomickým stavom s poukazom dosiahnutý strop plnenia svojich budúcich\nzáväzkov (vzhľadom na množstvo začatých a neukončených daňových kontrol) s predpokladom na\nvyrubenie rozdielu dane, skonštatovali nemožnosť založiť iný hnuteľný a nehnuteľný majetok zo strany\ndaňového subjektu – vychádzajúc z posledných dostupných účtovných závierok. Orgány verejnej\nsprávy zároveň poukázali na vysokú zadlženosť žalobcu, stavom súvahového účtu, ktorý preukazuje\nzbavovanie sa majetku žalobcu, nárastom záväzkov žalobcu z obchodného styku, atď. Zároveň\npoukázali na 97,2 % mieru financovania vlastných aktív pomocou cudzích zdrojov a evidované dlhy voči\ndaňovému úradu a na sociálnych a zdravotných odvodoch.\n46. Z uvedeného preto vyplýva, že orgány verejnej správy postupovali v intenciách zákona, keď\ndostatočne zdôvodnili svoju obavu, že žalobca ako daňový subjekt – vzhľadom na vysoký počet\ndaňových kontrol DPH, kde dochádza k vyrubeniu dane, by sa mohol úmyselne zbavovať svojho\nmajetku, a teda daň by mohla byť nevymožiteľná, resp. jej vymáhanie by mohlo byť so značnými\nťažkosťami.\n47. Správny súd nezistil ani rozpor výšky sumy uloženej predbežným opatrením vzhľadom na očakávanú\ndaňovú povinnosť, takže proporcionálnosť uloženej povinnosti bola zachovaná, keď jej výška korelovala\ns predpokladanou výškou možnej dorubenej dane. Na posúdenie tohto sporu bolo pre správny súd\nrozhodujúce, že orgány verejnej správy pri zabezpečení správy daní nepostupovali arbitrárne, ale\nnapadnuté rozhodnutie vychádzalo z vlastných poznatkov orgánov verejnej správy, ktoré vyplývali z\ndaňových kontrol, ako aj z ekonomickej situácie žalobcu ako daňového subjektu. Správny súd zároveň\nuvádza, že na jednej strane sa žalobca snažil súdu preukázať, že závery žalovaného o jeho nepriaznivej\nekonomickej situácii sú nepravdivé a podložené neaktuálnou súvahovou dokumentáciou, no na druhej\nstane pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa snažil súdu relevantným spôsobom\nosvedčiť, že aj z obsahu riadnej účtovnej závierky žalobcu zostavenej k 31.12.2018 vyplýva, že je\nv krátkodobej zlej ekonomickej situácii, keď by okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia viedol k úpadku\nžalobcu a nenapraviteľnému následku, a to vzhľadom na výšku uložených predbežných opatrení\na následného daňového exekučného konania zameraného na vymoženie súm uložených v rozhodnutí\no nariadení predbežného opatrenia.\n48. Kompetencia kriminálneho úradu vydať predbežné opatrenie vyplývala z vtedy účinného § 5 ods. 3\npísm. j) bod. 6 zákona č. 333/2011 Z. z.\n49. Na záver správny súd uvádza, že toto jeho rozhodnutie je v línii s ďalšími rozhodnutiami tunajšieho\nsúdu vydanými v obdobných veciach (rozdiely spočívajú v obdobiach, ktoré boli zabezpečené príslušným\npredbežným opatrením) vedených medzi totožnými účastníkmi konania, a to napríklad rozhodnutie\nSprávneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/218/2019 alebo Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n1S/216/2019, voči ktorým nebola podaná kasačná sťažnosť, pričom správny súd neidentifikoval dôvod\nna odchýlenie sa od tam formulovaných právnych záverov.\n50. Pre úplnosť ešte správny súd uvádza, že žalovaný podaním z 24.09.2024 informoval správny súd\no tom, že Úrad pre vybrané hospodárske subjekty zrušil podľa § 50 ods. 7 DP povinnosť uloženú\nnapadnutým rozhodnutím. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zrušeniu povinnosti, no nie k zrušeniu\nrozhodnutia vo veci, správny súd vec prejednal a meritórne v nej rozhodol.\n\n51. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru,\nže konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti,\nktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom\nžalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia\nžalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP).\n52. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by\nbolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.\n53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443\nods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}