{"guid": "77ca41dd-af30-4e00-9e16-a29ae0b7408d:ec5d4da9-9321-4f77-8439-956308c0dea2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201148.2", "spisova_znacka": "BA-5S/185/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/185/2019 z 12. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. septembra 2025, sp. zn. BA-5S/185/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201148.2", "identifikacne_cislo": "1019201148", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2025-09-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/333", "nazov": "zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/333", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/333-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec5d4da9-9321-4f77-8439-956308c0dea2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201148.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201148.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201148.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/185/2019\n1019201148\n12. 09. 2025\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201148.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: JOPI OIL, s. r. o.,\nso sídlom Studenohorská 79, 841 03 Bratislava, IČO: 44 182 368, právne zastúpený: Nagy & Partners,\ns. r. o., so sídlom Športová 470/11, Galanta, IČO 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 971 01 Banská Bystrica, IČO 42 499 500, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101472262/2019 zo dňa 17.06.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „žalovaný“) 101472262/2019 zo dňa 17.06.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),\nktorým žalovaný na základe odvolania podaného JOPI OIL, s. r. o., (ďalej len „daňový subjekt“ alebo\n„žalobca“) ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“) potvrdil rozhodnutie Kriminálneho úradu Finančnej\nsprávy (ďalej len „kriminálny úrad“), č. 100716765/2019 zo dňa 22.03.2019 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“).\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Kriminálny úrad prvostupňovým rozhodnutím uložil daňovému subjektu povinnosť podľa § 50 ods.\n1 DP zložiť peňažnú sumu 96.686,00 eur z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo\nnevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe\nbude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.\n3. Kriminálny úrad získal v rámci plnenia jeho úloh podľa zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej\nsprávy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon č. 333/2011 Z.\nz.“) poznatky o možnosti porušovania daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len\n„DPH“) daňovým subjektom, ktorý dňa 24.08.2017 podal riadne daňové priznanie DPH za zdaňovacie\nobdobie júl 2017, kde vykázal dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v celkovej výške\n624.457,73 eur, z toho podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\núčinnom do 31.12.2017 (ďalej len „zákon o DPH“) v celkovej výške 624.457,73 eur. Podľa kriminálneho\núradu neboli dodržané formálne požiadavky pri preukázaní splnenia podmienky oslobodenia od dane\n\npri vykázanom dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH. Podľa\nnákupov vykázaných v daňovom priznaní kriminálny úrad zistil, že tovar – minerálny olej – metylester\nrepkového oleja (MERO) bol predmetom dodania (nákup v hodnote 554.335,25 eur), ktorý žalobca\nnesprávne vykázal ako oslobodené dodanie podľa § 43 zákona o DPH (predaj v hodnote 624.457,73\neur).\n4. Transakcie, ktoré boli zistené kriminálnym úradom zo zaistených dokladov, nesú znaky účasti na\ndaňovom podvode. Informácia o preprave tovaru v colnom online systéme EMCS nie je dostatočná,\nkeďže metylester repkového oleja (MERO) nepodlieha spotrebnej dani a na tieto dodávky nie je možné\npoužiť § 43 ods. 3 zákona o DPH. Kriminálny úrad konštatoval, že žalobca v zdaňovacom období júl\n2017 dodal tovar, ktorý je predmetom dane v tuzemsku podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Došlo\ntak k nesprávnemu vykázaniu daňovej povinnosti DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017, ktorá mala byť\nvyššia o sumu 96.686,33 eur (483.431,66 x 20%) vychádzajúc zo základu dane (dodanie tovaru podľa\n§ 8 zákona o DPH) v sume 483.431,66 eur (580.118,00 : 1,20). Kriminálny úrad dospel k záveru, že\nsú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia, ktoré bude účinné a\nvykonateľné okamihom jeho vydania vzhľadom na hroziace nebezpečenstvo z omeškania.\n5. Kriminálny úrad z podaného daňového priznania na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017 zistil, že\nžalobca vykázal daň týkajúcu sa trojstranného obchodu podľa § 69 ods. 7 zákona o DPH. Na základe\nzaistených dokladov kriminálny úrad zistil, že dodávateľom v rámci trojstranného obchodu je švajčiarska\nspoločnosť SETEMO TRADE S.A. s registrovaným identifikačným číslom pre daň v členskom štáte –\nFrancúzsko. Z dokladov tiež vyplynulo, že tovar, ktorý mal byť dodaný v rámci trojstranného obchodu od\nspoločnosti SETEMO TRADE S.A, bol vyrobený a prepravený z Poľskej republiky od výrobcov BIOAGRA\nOIL s. a., ORLEN POLUDNIE A.S. a bol dodaný do skladových priestorov JOPI TRADE, spol. s r. o.,\nVlčany 155 a následne mal byť predmetný tovar dodaný sčasti do Nemecka do skladových priestorov\nEuronaft Gmbh a sčasti späť do Poľskej republiky (do daňového skladu WRATISLAVA-BIODIESEL\nS.A) pre poľského odberateľa Biomplex s.o.o. a lotyšského odberateľa SIA „PETROACTIV LATVIA“.\nVzhľadom na skutočnosť, že tovar bol prepravený z Poľska na Slovensko a následne späť do Poľska,\nkriminálny úrad s poukazom na pohyb tovaru, jeho nakladanie a vykladanie a na vzdialenosti medzi\nmiestami nakladania a vykladania tovaru, prijal záver, že tieto transakcie nesú znaky účasti na daňovom\npodvode, a preto nedošlo k splneniu podmienok pre oslobodené dodanie tovaru podľa § 43 zákona\no DPH pre odberateľov Biomplex s.o.o. a SIA „PETROACTIV LATVIA“ a tým došlo k nesprávnemu\nvykázaniu daňovej povinnosti DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017, ktorá mala byť vyššia o 96.686,33\neur.\n6. Prvostupňové rozhodnutie zároveň špecifikuje dodávateľské faktúry od spoločnosti SETEMO TRADE\nS.A. (zo skladu v Tychy v Poľsku) v celkovej hodnote 554.335,25 eur, odberateľské faktúry od spoločnosti\nBiomplex s.o.o. a SIA „PETROACTIV LATVIA“ (do skladu Euronaft Gmbh a WRATISLAVA-BIODIESEL\nS.A) v celkovej hodnote 580.118,73 eur. V súhrnnom výkaze DPH za júl 2017 daňový subjekt deklaruje\ndodanie tovaru do iných členských štátov v rámci dvojstranného obchodu podľa § 43 zákona o DPH v\ncelkovej hodnote 624.457,00 eur (44.339,00 eur pre VOLNIK d.o.o., 300.485,00 pre SIA „PETROACTIV\nLATVIA“ a 279.633,00 eur pre Biomplex s.o.o.).\n7. Kriminálny úrad v prvostupňovom rozhodnutí vyjadril odôvodnenú obavu z nevymožiteľnosti dane\nod daňového subjektu, ktoré vychádzajú z možnosti jednoduchého prevodu finančných prostriedkov na\núčte daňového subjektu na účet tretej osoby, ktorý sa tým stane dosiahnuteľným a tiež aj s poukazom\nna správania konateľov daňového subjektu (A. B. a C. D.) v postavení štatutárneho orgánu spoločnosti\nKENOIL PLUS, s. r. o., v konkurze, IČO: 36 525 073 (ďalej len „KENOIL PLUS“) a v postavení\nštatutárneho orgánu spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r. o., IČO: 34 127 313 (ďalej len „JOPI TRADE“).\nV spoločnosti KENOIL PLUS bol za zdaňovacie obdobia rokov 1998 až 2001, kedy boli menované\nosoby konateľmi i spoločníkmi tejto spoločnosti, identifikovaný daňovými kontrolami celkový daňový\nnedoplatok vo výške 2.226.614,12 eur, ktorý nebol nikdy zaplatený. Na majetok spoločnosti bol\nvyhlásený konkurz, ktorý bol neskôr zrušený pre nedostatok majetku. V spoločnosti JOPI TRADE bol\nza zdaňovacie obdobia roka 2011, kedy boli menované osoby konateľmi i spoločníkmi tejto spoločnosti,\nidentifikovaný daňovými kontrolami celkový daňový nedoplatok vo výške 1.135.873,04 eur, ktorý bol\nsplácaný splátkach, no neskôr došlo k zrušeniu príslušných rozhodnutí Krajským súdom v Bratislave\n(pre nedostatočné dokazovanie zo strany správcu dane súd vec vrátil na ďalšie konanie). Po vyššie\nuvedených kontrolách boli menovanými štatutárnymi orgánmi a spoločníkmi realizované operácie,\n\nktorými bolo riziko z obchodovania ponechané v spoločnostiach JOPI OIL, s. r. o. (žalobca), a JOPI\nTRADE, pričom majetok bol sústredený do spoločnosti JOPI GROUP, s. r. o., IČO: 50 092 812 (ďalej len\n„JOPI GROUP“). Konkrétne išlo o zmluvu o vklade podniku vkladateľa (JOPI TRADE) ako nepeňažného\nvkladu do základného imania nadobúdateľa (JOPI GROUP) zo dňa 10.12.2015. Predmetom vkladu\nbol podnik vkladateľa, t. j. veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria vkladateľovi a slúžia\nna prevádzkovanie podniku vkladateľa alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.\nKriminálny úrad má za to, že keď boli ukončené kontroly v roku 2015 s nálezmi, spoločnosť JOPI\nTRADE previedla v decembri 2015 majetok účelovo na novú spoločnosti JOPI GROUP. Následne zmenili\nspoločníci spôsob obchodovania (riziko) tak, že prevádzkovateľom daňového skladu je spoločnosť\nJOPI TRADE, ale vlastníkom nehnuteľnosti je spoločnosť JOPI GROUP. Obchodné aktivity (nákup a\npredaj pohonných látok) sú vyvíjané spoločnosťou JOPI OIL (daňovým subjektom), ktorá už nevlastní\nnehnuteľný majetok a hnuteľný majetok vlastní len v minimálnom rozsahu. Existuje odôvodnená obava,\nže postup prevodu majetku na inú spoločnosť môžu využiť menované osoby aj v iných personálne\nprepojených spoločnostiach – aj u daňového subjektu.\n8. Na podklade odvolania podaného daňovým subjektom proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný\npreskúmal prvostupňové rozhodnutie kriminálneho úradu a vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil. Mal za to, že kriminálny úrad postupoval v súlade s § 50 ods.\n1 DP. Žalovaný poukázal tiež na to, že vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza\ndokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené v takej miere,\naby odôvodňovali uloženie predbežného opatrenia na zabezpečenie účelu daňovej kontroly, alebo\nak existuje odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti\na vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými\nťažnosťami.\nII. Správna žaloba\n9. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 19.08.2019 domáha preskúmania zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca\noznačuje obe rozhodnutia daňových orgánov za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d),\ne) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n10. Žalobca explicitne uvádza, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca je podnikateľom,\nktorého hlavnou činnosťou je nákup a predaj pohonných látok. V zdaňovacom období júl 2017 žalobca\nuskutočnil dodávky minerálneho oleja – metylester repkového oleja (MERO), ktorý bol prepravený v\nrámci intrakomunitárnych dodaní do daňového skladu spoločnosti Euronaft Gmbh na územie Spolkovej\nrepubliky Nemecko a do daňového skladu WRATISLAVIA-BIODIESEL S.A., Wroclaw, na územie Poľskej\nrepubliky pre odberateľov Biomplesx Sp. z o.o. v hodnote 279.633,00 eur a SIA „PETROACTIV LATVIA“\nv hodnote 300.485,00 eur. Žalobca je presvedčený, že splnil všetky hmotnoprávne, ako aj formálne\npodmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu.\n11. Žalobca vidí nesprávne právne posúdenie primárne v nesprávnom posúdení okolností, o ktoré\nopierajú orgány finančnej správy tvrdenie o dôvodnej obave o úhradu/vymožiteľnosť potenciálne\nvyrubenej dodatočnej dane v budúcnosti. Závery kriminálneho úradu vo vzťahu k minulému konaniu osôb\nkonateľov žalobcu v postavení konateľov a spoločníkov spoločnosti KENOIL PLUS a JOPI TRADE a vo\nvzťahu k majetku žalobcu, ktorým majú byť podľa kriminálneho úradu len peňažné prostriedky na účte\nžalobcu, ktoré môžu by prevedené na iný účet alebo vybrané z účtu v hotovosti, nemožno podľa žalobcu\npovažovať za dostatočné na odôvodnenie obavy, že potenciálne vyrubená daň nebude žalobcom\nuhradená. Možnosť rýchleho prevodu/výberu peňažných prostriedkoch na účte v banke považuje\nžalobca len za domnienku kriminálneho úradu, ktorá nemá žiadne reálne opodstatnenie. Takémuto\nkonaniu môže navyše správca dane aj odporovať. Žalobca naopak uvádza, že jeho účtovníctvo\npreukazuje, že v spoločnosti je nevyplatený zisk z minulých období a je tu pravdepodobnosť dosahovania\nzisku aj v budúcnosti; účtovníctvo nesvedčí o jeho zlej ekonomickej situácii; stav majetku a záväzkov\nneindikuje hrozbu platobnej neschopnosti žalobcu; aktíva a pasíva žalobcu nie sú v nepriaznivom\npomere. Odkazuje tiež na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (ďalej len „NSS ČR“),\npodľa ktorého je potrebné skúmať celkovú ekonomickú situáciu a jej vývoj, ktorý môže ohroziť vymáhanie\npotenciálne vyrubenej dodatočnej dane, resp. nielen aktuálnu majetkovú situáciu daňového subjektu,\n\nale aj jeho ekonomické vyhliadky (rozsudok 1Afs/335/2016 zo dňa 23.02.2017, rozsudok 2Afs/239/2015\nzo dňa 31.10.2016, rozsudok 5Afs/321/2017 zo dňa 12.09.2018).\n12. Z preskúmavaných rozhodnutí nie je možné podľa žalobcu zistiť, či a s akým výsledkom šetrili\norgány finančnej správy aj iné okolnosti, napr. či posudzovali postavenie žalobcu na trhu, jeho\nplatobnú disciplínu, plnenie daňových a odvodových povinností. Žalobca poukázal, že je v rámci indexu\ndaňovej spoľahlivosti hodnotený ako spoľahlivý daňový subjekt a na základe plnenia povinnosti voči\nfinančnej správe sú mu od 01.01.2019 poskytované osobitné daňové režimy. Orgány sa nezaoberali\nani prognózou ekonomického vývoja žalobcu, ktorý by bol s ohľadom na svoje minulé výsledky\nschopný plniť prípadnú dodatočne vyrubenú daň. Tým, že kriminálny úrad stavia žalobcu do pozície\npodvodníka, ktorý disponibilný majetok vyvedie zo spoločnosti hneď ako orgány finančnej správy\nzačnú voči žalobcovi konať, vykazuje znaky zaujatosti a žalovaný sa s takýmto prístupom stotožnil.\nUloženie predbežného opatrenia je tak založené len na teoretickej domnienke a predpokladoch a nie\nna konkrétnych, presvedčivých, obavu jasne odôvodňujúcich skutočnostiach. Poukazuje v tomto na\nrozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/53/2016, podľa ktorého správca dane môže pristúpiť k\nnariadeniu predbežného opatrenia až po tom, ako reálne preukáže, že daňový subjekt realizuje úkony\nsmerujúce k redukcii svojho majetku.\n13. Legitimitu použitia okolností týkajúcich sa spoločnosti KENOIL PLUS na odôvodnenie predbežného\nopatrenia oslabuje podľa žalobcu viacero nasledovných skutočností: tvrdenia orgánov sú len\nsubjektívnym pohľadom, ktorý riadne nezohľadňuje všetky časové obdobia existencie spoločnosti\nKENOIL PLUS a zmeny v osobách konateľov a spoločníkov; A. B. a C. D. boli konateľmi spoločnosti\nKENOIL PLUS len do 08.10.2001 a spoločníkmi do 09.10.2001, t. j. v čase, kedy začali daňové kontroly\nDPH a dane z príjmov, na ktoré sa odvolávajú orgány finančnej správy v napadnutých rozhodnutiach\n(uvedené kontroly prebiehali od 07.11.2001 do 19.09.2003), sa už nepodieľali na riadení spoločnosti;\nz uvedeného dôvodu A. B. a C. D. už nevedeli v plnom rozsahu zákonnými prostriedkami ovplyvniť\nzávery daňových kontrol (napr. podaním vyjadrení, riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov\nalebo podaním správnej žaloby), a preto im nemožno bez ďalšieho pripisovať na ťarchu skutočnosti,\nktoré nastali v období, keď v spoločnosti už nepôsobili; konkurz na majetok spoločnosti KENOIL PLUS\nbol vyhlásený 8 rokov po tom, ako obaja spoločníci zo spoločnosti vystúpili; od zániku účasti A. B. a\nC. D. v spoločnosti KENOIL PLUS uplynulo už takmer 18 rokov a na majetok žiadnej inej spoločnosti,\nv ktorej mali, resp. majú účasť, alebo v ktorej vykonávali, resp. vykonávajú funkciu člena štatutárneho\norgánu, nebol vyhlásený konkurz.\n14. Vo vzťahu k vloženiu majetku JOPI TRADE do spoločnosti JOPI GROUP v roku 2015 uvádza, že\nnešlo o zbavovanie sa majetku zo strany spoločnosti JOPI TRADE, ale len o reorganizáciu spôsobu\nvykonávania podnikateľskej činnosti v rámci spoločností skupiny JOPI. Reorganizácia bola uskutočnená\nv súlade s právnym poriadkom, právom slobodne podnikať a zákonnou slobodou podnikateľských\nsubjektov zvoliť si takú organizačnú štruktúru, akú považujú za najvhodnejšiu pre svoju hospodársku\nčinnosť. Aj po tejto reorganizácii si JOPI TRADE plní svoje priebežné daňové povinnosti a spolupracuje\npri daňových kontrolách, miestnych zisťovaniach a iných úkonoch. Obava z prevodu majetku žalobcu\npreto nie je legitímnou okolnosťou, ktorá by mohla byť dôvodom na obavu o neuhradenie prípadnej\nbudúcej dane. Zároveň žalobca poukazuje na iné predchádzajúce takmer identické predbežné opatrenie\nkriminálneho úradu, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu 96.686,00 eur na základe\nsvojho rozhodnutia z 11.12.2018, ktoré dňa 15.03.2019 zrušil žalovaný. Aj keď žalobca považoval\npredbežné opatrenie kriminálneho úradu z decembra 2018 za nezákonné, napriek tomu zložil uvedenú\nsumu na účet správcu dane a nevykonal žiaden úkon smerujúci k zbavovaniu sa majetku, či k ukončeniu\nčinnosti.\n15. Orgány finančnej správy nezohľadnili podľa žalobcu viacero skutočností, ktoré sú nevyhnutné pre\nobjektívne posúdenie dôvodnosti obavy o úhradu v budúcnosti potenciálne splatnej dane. Konkrétne,\nže žalobca funguje na trhu viac ako desať rokov (od roku 2008), plní si všetky svoje daňové povinnosti\ndobrovoľne, riadne a včas; žalobca má auditovanú účtovnú závierku za rok 2017, usiluje sa o\ntransparentnosť, keď je zároveň subjektom zapísaným v Registri partnerov verejného sektora; žalobca\nbol testovaný ohľadne svojho finančného zdravia u financujúcej bankovej inštitúcie; doterajšie miestne\nzisťovania a daňové kontroly nezistili žiadne pochybenia a v rámci indexu daňovej spoľahlivosti je\nžalobca hodnotený ako spoľahlivý daňový subjekt. Rozhodnutia sú tak v rozpore s § 63 ods. 5 DP,\nkeďže neobsahujú riadne odôvodnenie s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom napadnutého\n\nrozhodnutia. Skutočnosti uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemôžu byť dostatočnou\noporou pre záver o budúcej nevymožiteľnosti dane, či o značných ťažkostiach s jej vymáhaním. Žalobca\ntiež namieta, že bol vypočutý len jeden z konateľov žalobcu – Štefan Nagy, ktorý však nemá v\nkompetencii obchodnú stránku činnosti žalobcu, a preto navrhol vo svojej výpovedi aj vypočutie druhého\nkonateľa žalobcu – A. B. a obchodného zástupcu E. F..\n16. Druhú skupinu argumentov žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia, tvorí nesprávne\nprávne posúdenie nedodržania formálnej požiadavky pri dodávkach tovaru s miestom určenia do\ndaňového skladu Euronaft v Spolkovej republike Nemecko. Žalobca namieta, že orgány finančnej\nsprávy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia dodávok tovaru, z čoho vyplývajú ich mylné\nzávery o povinnostiach žalobcu. Žalobcovi ako prvému dodávateľovi v rámci trojstranného obchodu\nnevyplýva povinnosť uvádzať informáciu vo faktúre, že ide o trojstranný obchod ani povinnosť vykazovať\nv súhrnnom výkaze trojstranný obchod. Žalobca je názoru, že jeho postup vykázania obchodu bol\nsprávny, pretože v súhrnnom výkaze uvádza IČ DPH nadobúdateľa tovaru z iného členského štátu,\npod ktorým tento nadobúdateľ tovaru objednal tovar. Pre žalobcu ako prvého dodávateľa v trojstrannom\nobchode bol nadobúdateľom prvý odberateľ trojstranného obchodu.\n17. Úvaha o uplatnení či neuplatnení § 43 ods. 3 zákona o DPH nedáva v kontexte posudzovaných\nprípadov žiaden racionálny zmysel a vychádza z jednoznačne nesprávnej interpretácie zákona o DPH;\nnie je vysvetlené, prečo by aplikácia § 43 ods. 3 zákona o DPH vôbec mala prichádzať do úvahy. Dané\nustanovenie sa podľa žalobcu na dodávku medzi žalobcom a Biomplex nevzťahuje. Na túto dodávku\nsa vzťahuje základné ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o DPH, ktoré upravuje podmienky oslobodenia\ndodania tovaru do iného členského štátu, ktoré zo strany žalobcu splnené boli. V prípade dodávok tovaru\npre odberateľa Biomplex a SIA PETROACTIV LATVIA, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia\no nesplnení podmienok oslobodenia od dane pre nedodržanie formálnej požiadavky. Ak kriminálny úrad\nopiera svoj záver o nedodržaní formálnej požiadavky oslobodenia dodania tovaru od dane z dôvodu,\nže transakcie vykazujú znaky podvodného konania vo vzťahu k DPH, pričom žalovaný sa odvoláva aj\nna rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/09 a C-587/10, žalobca namieta, že v oboch uvedených\nrozsudkoch je možnosť dovolávať sa zásady daňovej neutrality podmienené zámernou účasťou na\ndaňovom podvode. Orgány finančnej správy nepredložili dostatočne objektívne dôkazy, na základe\nktorých by bolo možné dospieť k záveru, že dotknuté plnenie je súčasťou daňového podvodu a že\nžalobca vedel alebo mal vedieť o tejto skutočnosti. Aj preto je rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné.\nOrgány neuviedli, v čom mal údajný daňový podvod spočívať a ktorý subjekt sa ho mal dopustiť.\n18. Žalobca uvádza, že vie preukázať, že tovar bol skutočne dodaný odberateľom v iných členských\nštátoch. Príjmy Slovenskej republiky neboli v žiadnom okamihu ohrozené, pretože DPH bola splatná\nv krajine určenia. Ak by bolo žalobcovi zamietnuté oslobodenie od dane a zahraničným orgánom by\nsa podarilo vybrať DPH, ktorá im patrí, došlo by k dvojitému zdaneniu, ktoré je v rozpore so zásadou\ndaňovej neutrality.\n19. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi finančnej správy vidí žalobca v absencii\nobozretnosti a zohľadnenia práv a právom chránených záujmov žalobcu a skutočností, že predbežné\nopatrenie by pre svoj až likvidačný charakter malo slúžiť ako prostriedok poslednej inštancie. V\nnapadnutom rozhodnutí orgány finančnej správy nevylučujú, že k dodaniu tovaru reálne došlo, avšak\nnesplnenie podmienok pre oslobodenie dodávok tovaru od dane opierajú o podozrenie z údajnej účasti\nžalobcu na daňovom podvode a o nedodržanie formálnej požiadavky. To vytvára navzájom protirečivé\nkonštrukcie, ktoré preukazujú vady dokazovania a hodnotenia dôkazov, ale aj priamo šikanózny postup\nkriminálneho úradu voči žalobcovi. Odkazuje na rozsudky NSS ČR sp. zn. 4Afs/140/2017 zo dňa\n30.11.2017 a sp. zn. 6Afs/364/2017 zo dňa 07.08.2017, podľa ktorých by mal byť inštitút predbežného\nopatrenia vnímaný ako prostriedok ultima ratio, mal by byť využívaný obozretne, a nie ihneď po tom, čo\nbola zistená akákoľvek nezrovnalosť v plnení daňových povinností daňového subjektu. Bola porušená\nzásada zákonnosti podľa § 3 ods. 1 a 2 DP.\n20. Rozhodnutie vydané vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobu júl 2017 je potrebné vnímať v spojitosti\nso šiestimi obdobnými rozhodnutiami kriminálneho úradu, ktoré sa týkajú šiestich ďalších zdaňovacích\nobdobí kalendárneho roka 2017, a ktorými bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť na účet správcu\ndane celkovo sumu 1.371.214,00 eur, čo má na žalobcu ekonomicky negatívne dôsledky likvidačného\ncharakteru.\n\n21. Nedostatočne zistený skutkový stav napáda žalobca vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného v napadnutom\nrozhodnutí, že transakcie dodania tovaru do daňového skladu WRATISLAVA-BIODIESEL nesú znaky\npodvodného konania. V texte odôvodnenia pritom absentuje (i) popis, v čom mal údajný daňový podvod\nspočívať, v akej strate na daňových príjmoch štátneho rozpočtu malo dôjsť, a ktoré subjekty sa ho mali\nzúčastniť, ako aj (ii) popis skutkových okolností, na základe ktorých mal žalovaný za preukázané, že\nžalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode. Závery orgánov sú predčasné,\narbitrárne a nesprávne. Skutočnosti, na základe ktorých bolo predbežné opatrenie vydané, neboli\nosvedčené v dostatočnej miere. Žalovaný na str. 6 napadnutého rozhodnutia len stroho konštatuje, že\ntransakcie, ktorých sa žalobca zúčastnil, nesú znaky podvodného konania s cieľom oslobodiť dodanie\ntovaru od DPH. Prvostupňové rozhodnutie tiež uvádza, že ak by sa žalobca nechcel zúčastniť podvodu\npri dodávkach pre odberateľom Biomplex a SIA PETROACTIV LATVIA s miestom dodania v Poľskej\nrepublike „identifikovala by sa (spoločnosť) pre daň z pridanej hodnoty v Poľsku, kde by bolo miesto\nnadobudnutia a dodania tovaru, nakoľko pri nákupe a predaji bolo treba absolvovať iba premiestnenie\ntovaru vo vzdialenosti 232 km. Toto je vzdialenosť medzi mestami Trzebinia a Wroclaw v Poľskej\nrepublike“. Kriminálny úrad pri tom sám odkazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej\nsa nemôže dovolávať zásady daňovej neutrality na účel oslobodenia od DPH zdaniteľná osoba, ktorá\nsa zámerne zúčastnila daňového podvodu a uviedla tak do rizika fungovanie spoločného systému\nDPH. Napadnuté rozhodnutia nijako nepopísali a neodôvodnili, na základe akých okolností majú za\npreukázané, že sa žalobca zámerne zúčastnil daňového podvodu. Naopak, účasť na daňovom podvode\nopierajú len o domnienky, ktoré vychádzajú z blízkosti miest Trzebinia a Wroclaw v Poľskej republike a\npohybu tovaru z Poľska na Slovensko a späť.\n22. Orgány finančnej správy svoj záver vyslovili bez toho, aby preverili existenciu riadneho\npodnikateľského dôvodu predmetných obchodov, bez vypočutia svedkov z prostredia dodávateľov a\nodberateľov, bez vypočutia kompetentných osôb žalobcu, bez oboznámenia žalobcu s konkrétnymi\nskutkovými okolnosťami daňového podvodu (t. j. takými, ktoré nie sú založené výlučne na absurdných,\nničím nepodložených domnienkach) a bez oboznámenia žalobcu s konkrétnymi skutkovými okolnosťami\nzakladajúcimi zámer žalobcu zúčastniť sa na daňovom podvode. Takýto postup je arbitrárny. Vzdialenosť\nmiesť Trzebinia a Wroclaw v Poľskej republike ako indícia svedčiaca o podvodnom konaní, ktorú\nako jediný argument uvádzajú orgány finančnej správy v napadnutých rozhodnutiach, nemôže byť\npovažovaná za relevantný dôvod objektívneho preukázania skutočností, že k údajnému daňovému\npodvodu došlo a ani že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na predpokladanom\ndaňovom podvode. Orgány neskúmali podnikateľské dôvody žalobcu pre uskutočnenie uvedených\ntransakcií. Správca dane tak neuniesol svoje dôkazné bremeno, pokiaľ iba vyslovil pochybnosti o\nskutočnostiach preukazovaných daňovým subjektom bez toho, že by tieto pochybnosti preukázal\nrelevantnými zisteniami, ktoré presvedčivo spochybňujú tvrdenie daňového subjektu. Žalobca uvádza,\nže samotná vzdialenosť daňových skladov a s ňou súvisiace náklady na dopravu sú len jedným z\nviacerých faktorov vstupujúcich do cenotvorby, ktoré žalobca pri svojej obchodnej činnosti zvažuje.\n23. Žalobca nakúpil tovar (prepravený z Poľska do daňového skladu JOPI TRADE, Vlčany) od\ndodávateľa za exportné ceny, t. j. za ceny tovaru určeného na dodanie mimo Poľskej republiky. Uvedené\nceny boli nižšie ako ceny tovaru určeného pre lokálny trh v Poľskej republike. K takýmto rozdielom\nmedzi exportnými cenami a cenami pre lokálny trh dochádza aj pri iných komoditách/produktoch, a to\nz legitímnych komerčných dôvodov, napríklad z dôvodu expanzie výrobcu na zahraničné trhy, snahy\ndodávateľov zvýšiť objem predaja, a pod. V neposlednom rade mal žalobca možnosť nakúpiť tovar\nz Poľskej republiky za priaznivé nákupné ceny aj z dôvodu veľkých množstiev nakupovaného tovaru\nhlavne pri dodávkach prepravených na územie Slovenska železničnou dopravou (vlakovými súpravami).\nZa uvedených podmienok bol žalobca schopný následne dodávať tovar späť do Poľskej republiky za\ncenu, ktorá (a) bola pre konečného zákazníka stále výhodnejšia, ako keby tento zákazník nakupoval\ntovar priamo v Poľskej republike a (b) zároveň prinášala žalobcovi akceptovateľnú pridanú hodnotu.\nAk by sa žalobca identifikoval pre DPH v Poľskej republike (ako v prvostupňovom rozhodnutí uvažuje\nkriminálny úrad) a zároveň by miesto nadobudnutia a dodania tovaru bolo len v Poľskej republike,\nžalobca by nezískal výhodu cenového rozdielu ceny tovaru určeného na export. Navyše, registrácia\nžalobcu pre DPH v Poľskej republike by si vyžiadala vynaloženie dodatočných nákladov na poradenské\nslužby spojené s vykonaním predmetnej registrácie a dodatočné náklady na účtovné služby spojené so\nzabezpečovaním agendy vedenia evidencie DPH a podávania výkazov DPH v Poľskej republike.\n\n24. Dodávky tovaru boli priebežne monitorované colným úradom v colnom online systéme EMCS.\nPrepravu tovaru z územia Slovenska a na územie Poľska/Nemecka zabezpečoval žalobca ako\npredávajúci. Žaloba teda vie preukázať fyzické uskutočnenie dodávok do iného členského štátu a\nsplnenie všetkých hmotnoprávnych, ako aj formálnych podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru\ndo iného členského štátu (§ 43 zákona o DPH).\n25. Nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov\nnamietal žalobca primárne z dôvodu, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho\nnámietkami uvedenými v odvolaní, no len všeobecne konštatoval, že kriminálny úrad postupoval podľa §\n50 ods. 1 DP, prihliadal pri ukladaní predbežného patrenia na primeraný rozsah predbežného opatrenia\na uložil ho v rozsahu nevyhnutne potrebnom, pričom dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní nie sú\nspôsobilé spochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalovaný tvrdí, že orgán finančnej\nsprávy je povinný konkrétne uviesť, v čom sú jednotlivé námietky nesprávne alebo spochybniteľné,\nprečo a s ktorými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov sú tieto námietky v rozpore,\nalebo aké ďalšie úvahy či pochybnosti viedli príslušný orgán k tomu, že na relevantné námietky žalobcu\nneprihliadol (odkazuje tiež na § 63 ods. 5 DP). Žalobca pritom v odvolaní poukázal na skutočnosti, ktoré\nspochybňujú obavu (resp. primeranú pravdepodobnosť), že (i) bude dodatočne vyrubená daň, a tiež\nobavu, že (ii) v dobe jej vymáhateľnosti bude táto daň nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené\nso značnými ťažkosťami, čím preukazoval nesprávnosť záverov orgánov finančnej správy uvádzaných\nv preskúmavaných rozhodnutiach.\n26. Prvostupňové rozhodnutie trpí tiež nasledovnými vadami z dôvodu nezrozumiteľnosti: vykazuje\nrozpory vo výrokovej časti, v ktorej kriminálny úrad určil žalobcovi lehotu na plnenie 15 dní od doručenia,\nno v tom istom výroku ustanovil vykonateľnosť rozhodnutia na deň jeho vydania; kriminálny úrad používa\npojmy, ktoré nemajú oporu v zákone o DPH (napr. „dohľad“) alebo sú v zákone o DPH definované inak\nako ich používa kriminálny úrad (napr. „miesto dodania“); kriminálny úrad sa odvoláva na § 43 ods. 3\nzákona o DPH, pri ktorom je zjavné, že je absolútne bez súvisu s posudzovaným prípadom.\nIII. Vyjadrenia účastníkov konania žalovaného\n27. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 11.09.2019, kde uviedol, že obava nevymožiteľnosti\nnesplatnej alebo nevyrubenej dane v dobe jej splatnosti vyplýva z informácií, ktoré sú známe\nkriminálnemu úradu z jeho činnosti, a to predovšetkým z konania konateľov žalobcu v personálne\nprepojených spoločnostiach, ako aj z podaných daňových priznaní a zaistených dokladov žalobcu\n(správanie konanie konateľov žalobcu v personálne prepojených spoločnostiach KENOIL PLUS a JOPI\nTRADE a prevody spoločností/majetku, ktoré by osoby konateľov rovnakým spôsobom mohli zopakovať\naj priamo u žalobcu, u ktorého boli medzičasom začaté daňové kontroly). Na základe týchto skutočností\nu kriminálneho úradu vznikla obava, že daň v čase jej splatnosti bude nevymožiteľná, resp. jej vymáhanie\nbude spojené so značnými ťažkosťami.\n28. Žalovaný uviedol, že predbežné opatrenie nijako neobmedzuje právo vlastniť majetok. Predstavuje\ndočasné opatrenie, počas ktorého obmedzuje právo nakladania s majetkom, avšak samotné vlastníctvo\nmajetku nepostihuje. Predbežné opatrenie bolo uložené v rozsahu nevyhnutne potrebnom a primeranom\núčelu predbežného opatrenia a obavu z nevymožiteľnosti kriminálny úrad i žalovaný dostatočne\nzdôvodnili v časti „Odôvodnenie“ predmetného rozhodnutia. Súvislosti medzi rozsahom predbežného\nopatrenia a účelom predbežného opatrenia sú zrejmé zo samotného rozhodnutia.\n29. K námietke nesprávneho právneho posúdenia dodržania formálnej požiadavky pri dodávkach tovaru\ns miestom určenia do daňového skladu v Poľsku/Nemecku žalovaný uvádza, že § 43 a 45 zákona o\nDPH ustanovujú podmienky pre oslobodené dodanie pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského\nštátu a pri trojstrannom obchode. Na základe podaného daňového priznania na DPH za zdaňovacie\nobdobie júl 2017 a tiež na základe zaistených dokladov žalobcu bolo kriminálnym úradom zistené, že\nžalobca mal nadobudnúť tovar, ktorého dodávateľom mala byť švajčiarska spoločnosť SETEMO TRADE\nS.A. s registrovaným identifikačným číslom pre daň v členskom štáte – Francúzsko, pričom tovar bol\nprepravený priamo z Poľskej republiky z daňových skladov BIOAGRA OIL s. a. a ORLEN POLUDNIE\nS.A. Následne mal byť tento tovar dodaný späť do Poľskej republiky do daňového skladu WRATISLAVABIODIESEL S.A. a časť tovaru do Nemecka do skladových priestorov Euronaft Gmbh pre odberateľov\nBiomplex a SIA PETROACTIV LATVIA. Kriminálny úrad zistil, že vzdialenosť medzi miestom nakladania\n\na miestom vykladania tovaru v Poľsku predstavovala 213, resp. 232 km. Zo zistení vyplýva, že k pohybu\ntovaru dochádzalo z Poľska na Slovensko a späť do Poľska, a s poukazom na vzdialenosti medzi\nmiestami nakladania a vykladania tovaru, ako aj s poukazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora\nEÚ, tak kriminálny úrad konštatoval, že tieto transakcie vykazujú znaky podvodného konania vo vzťahu\nk DPH s cieľom oslobodiť dodanie tovaru.\n30. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia nepriznania oslobodenia od dane\nžalovaný uviedol, že aj podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že k uplatneniu oslobodenia\ndodania tovaru od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na\nnadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského\nštátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.\nDPH zo zdaniteľného obchodu oslobodeného od dane v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania\ntovaru, platí nadobúdateľ tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru. Rovnako\nSúdny dvor EÚ (napr. rozsudok vo veci Mecsek - Gabona) uvádza, že ak platiteľ dane nesplní povinnosti,\nktoré mu ukladá vnútroštátny predpis o DPH v oblasti dokazovania oslobodenia dodania tovaru do iného\nčlenského štátu od DPH, nie je možné mu priznať oslobodenie od dane. Súdny dvor EÚ rozhodol,\nže článok 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu,\naby sa predávajúcemu zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru\nv rámci Spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si\nnesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, alebo že vedel alebo mal vedieť, že\nplnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ, a neprijal všetky opatrenia,\nktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode.\nZ judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné\nbremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane,\nvrátane podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie\noslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku či prípadnému zneužitiu, boli\nsplnené.\n31. K tvrdenému porušeniu ustanovení o konaní žalovaný opakuje, že vydaniu rozhodnutia o\npredbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné\nopatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali uloženie predbežného opatrenia, teda\nak je to potrebné na zabezpečenie účelu daňovej kontroly alebo ak existuje odôvodnená obava, že\nnesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo\nže v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Kriminálny úrad a ani žalovaný\nneupierajú žalobcovi právo vlastniť majetok, žalobcovi iba uložili povinnosť zložiť peňažnú sumu z\ndôvodu obavy z nezaplatenia dane v lehote jej splatnosti resp. že bude táto daň nevymožiteľná alebo\njej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. V prípade, ak pominie dôvod na jeho uloženie,\ndôjde k zrušeniu predbežného opatrenia, resp. dňom zaplatenia daňového nedoplatku stratí predbežné\nopatrenie účinnosť.\n32. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovaný uvádza, že na základe vyhodnotenia\nzískaných dôkazov bolo kriminálnym úradom zistené, že žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru,\npričom k nakladaniu tovaru došlo v Poľsku, k preprave pre žalobcu na Slovensko a následne žalobca\ntento tovar dodal späť do skladov v Poľsku. Žalovaný poukázal na vzdialenosť medzi miestom\nnakladania a miestom vykladania tovaru v Poľsku (213, resp. 232 km), z čoho kriminálny úrad usúdil\nobchádzanie registračných povinností v Poľsku, kde dochádzalo k nadobudnutiu a aj opätovnému\ndodaniu tovaru, na základe čoho tak žalobcom dochádzalo aj k porušovaniu § 43 zákona o DPH a\nkonanie žalobcu tak nieslo znaky podvodného konania v súlade s judikatúrou, na ktorú kriminálny úrad\npoukazoval v napadnutom rozhodnutí.\n33. Žalovaný nesúhlasí s dôvodmi nepreskúmateľnosti uvádzanými žalobcom, pretože napadnuté\nrozhodnutia obsahujú všetky skutočnosti zistené kriminálnym úradom a všetky skutočnosti, ktoré\novplyvnili vydané rozhodnutia. Zároveň napadnuté rozhodnutia obsahujú právne predpisy, na základe\nktorých sa rozhodovalo a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Odôvodnenie zahŕňa a\nhodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o\npriebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Žalovaný dodáva,\nže aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že sa nevyžaduje, aby na\nkaždú zistenú skutočnosť alebo každý argument žalobcu ako daňového subjektu bola daná odpoveď v\n\nodôvodnení rozhodnutia, ale ak ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné,\nmusí sa s nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadať v dôvodoch rozhodnutia, čo bolo v danom\nprípade dodržané.\n34. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 27.09.2019, v ktorej zotrval v plnom\nrozsahu na tvrdeniach uvedených v žalobe.\n35. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.\nIV. Relevantná právna úprava\n36. Podľa § 50 ods. 1 DP správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa\npomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že\nnesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná\nalebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne\npotrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo\nstrpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane (písm. a/), nenakladal s vecami alebo\nprávami určenými v rozhodnutí (písm. b/).\n37. Podľa § 50 ods. 2 DP ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a) nebude v lehote určenej\nsprávcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom vydania.\nSprávca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o vydaní rozhodnutia o uložení\npredbežného opatrenia. ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a) nebude v lehote určenej\nsprávcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom vydania.\nSprávca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o vydaní rozhodnutia o uložení\npredbežného opatrenia.\n38. Podľa § 50 ods. 5 DP proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie,\nktoré nemá odkladný účinok.\n39. Podľa § 50 ods. 7 DP správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo\nuložené, ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší čiastočne.\n40. Podľa § 50 ods. 8 DP predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového\nnedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva\npodľa § 81. Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená,\npredbežné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) stráca účinnosť dňom jej vyrubenia, ak peňažná suma\nuložená týmto predbežným opatrením bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom\nkonaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo exekučným titulom namiesto predbežného\nopatrenia podľa § 89 ods. 4. Zložená peňažná suma podľa druhej vety sa prevedie na úhradu tejto dane.\nO strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt a\ntých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručoval.\n41. Podľa § 50 ods. 9 DP ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo\núčinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu podľa odseku 1\npísm. a) alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola\nzložená. Pri vrátení zloženej peňažnej sumy správca dane postupuje ako pri použití daňového preplatku\npodľa § 79 ods. 1.\n42. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V\nodôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a\nnámietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,\npodľa ktorých sa rozhodovalo.\n43. Podľa § 160 ods. 5 DP na úkony, ktoré je oprávnené vykonávať finančné riaditeľstvo a Kriminálny\núrad finančnej správy podľa osobitného predpisu, ktoré podľa tohto zákona patria do pôsobnosti správcu\ndane, sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú rovnako.\n\n44. Podľa § 5 ods. 3 písm. i) zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní,\npoplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov Kriminálny úrad finančnej správy plní a zabezpečuje\núlohy v oblasti vyšetrovania trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením daňových predpisov\nv oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní alebo colných predpisov a zisťovania\nich páchateľov.\n45. Podľa § 5 ods. 3 písm. j) bod 3 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní,\npoplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov Kriminálny úrad finančnej správy robí úkony, ktoré\ninak patria do pôsobnosti daňových úradov alebo colných úradov, ak na dosiahnutie cieľa sledovaného\ndaňovými predpismi alebo colnými predpismi je potrebný bezprostredný zákrok (bod 3), je potrebné\nvydať rozhodnutie o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu (odkaz na DP) (bod 6).\nV. Verejné vyhlásenie rozsudku\n46. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal\nsvoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje\ninak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,\npôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/185/2019, bola na základe uvedenej\nzmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení\nDodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu\nv Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/185/2019.\n47. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)\na dospel k záveru, že žaloba podľa § 190 SSP nie je dôvodná.\n48. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom, keďže boli splnené\npodmienky podľa § 103 ods. 2 SSP (č. k. BA-5S/185/2019-99, BA-5S/185/2019-102). Termín verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na\nwebovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.09.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\nVI. Právne posúdenie veci správnym súdom\n49. Z obsahu žalobou napadnutých rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov dôvodili\nopodstatnenosť využitia inštitútu predbežného opatrenia dôvodnou obavou, že dosiaľ nevyrubená DPH\nza zdaňovacie obdobie júl 2017, pri ktorej je na základe skutkových zistení daňových orgánov predpoklad\ndorubenia dane vo výške 96.686 eur, nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo bude nevymožiteľná,\nalebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Predpoklad, že vymáhanie\nv budúcnosti vyrubenej a splatnej dane bude spojené so značnými ťažkosťami, kriminálny úrad odôvodnil\nsprávaním a konaním konateľov žalobcu (A. B. a C. D.) v personálne prepojených spoločnostiach\nKENOIL PLUS a JOPI TRADE, u ktorých boli vykonané daňové kontroly za zdaňovacie obdobia, kde\nboli priamo konateľmi A. B. a C. D., a ktoré skončili s vyrubenými alebo určenými rozdielmi dane\nza kontrolované zdaňovacie obdobia, ako aj prevodom spoločnosti/majetku v personálne prepojených\nspoločnostiach, ktorými bol majetok jednej zo spoločností presunutý do inej spoločnosti.\n50. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí orgánov finančnej správy a oboznámení sa s obsahom\nsúdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že orgány finančnej správy postupovali v súlade so\nzákonom, keď dostatočne zistili skutkový stav v rozsahu potrebnom na vydanie predbežného opatrenia\nvo vzťahu k predpokladanej budúcej daňovej povinnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2017 a\npri dostatočnom vyhodnotení dostupných dôkazov, ktoré boli kriminálnym úradom pri plnení jeho úloh\nzabezpečené, preto nie je daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí z dôvodov namietaných\nžalobcom.\n\n51. Vo všeobecnosti správny súd uvádza, že inštitút predbežného opatrenia podľa DP slúži na\nzabezpečenie vymožiteľnosti daňových pohľadávok štátu, príp. jeho budúcich daňových pohľadávok\nvoči daňovým subjektom. Jeho základným a nevyhnutným prejavom je vo väčšej alebo menšej miere\nzásah do subjektívnych práv fyzických osôb alebo právnických osôb, vyjadrený zákonným oprávnením\ndaňových orgánov uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo\nniečo strpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane alebo nenakladal s vecami\nalebo právami určenými v rozhodnutí. Tieto predbežne uložené opatrenia sú nepochybne spojené s\nverejnomocenským zásahom do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, napríklad v\nprípade uloženia zákazu nakladať s vecami je prítomný priamy dotyk s ústavným právom vlastniť majetok\n(čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky).\n52. Inštitút predbežného opatrenia nepochybne zveruje správcovi dane pomerne široké oprávnenia\nna zásah do práv daňového subjektu. V rámci súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí je preto\npotrebné skúmať, či pri jeho ukladaní orgán finančnej správy postupoval v súlade s právnou úpravou, či\nboli dodržané zákonné podmienky na uloženie predbežného opatrenia a či pri rozhodovacom procese\nsprávnych orgánov oboch stupňov boli zachované práva daňového subjektu vyplývajúce s príslušnej\nprávnej úpravy. Možnosť správcu dane, ako aj kriminálneho úradu (§ 5 ods. 3 písm. j/ bod 6 zákona\nč. 333/2011 Z. z.), uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo\nniečo strpel, je podľa § 50 ods. 1 DP viazaná: (i) na zabezpečenie účelu daňovej kontroly, určovania\ndane podľa pomôcok alebo miestneho zisťovania, alebo (ii) ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň\nalebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo bude nevymožiteľná, alebo že v\ntejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Predbežné opatrenie môže uložiť\npovinnosť len v rozsahu nevyhnutne potrebnom.\n53. Predbežné opatrenie môže správca dane uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré musí mať\nvšetky predpísané náležitosti (§ 63 DP). Na jeho vydanie je príslušný správca dane, ktorý vykonáva\ndaňovú kontrolu alebo miestne zisťovanie. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza\ndokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere,\naby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6Sžf/39/2014 zo dňa 27.05.2015).\n54. Primárnou námietkou žalobcu je tvrdené nesprávne právne posúdenie okolností, o ktoré opierajú\norgány finančnej správy dôvodnú obavu o úhradu/vymožiteľnosť potenciálne vyrubenej dodatočnej dane\nv budúcnosti. Minulá podnikateľská aktivita osôb konateľov žalobcu v postavení konateľov a spoločníkov\nspoločnosti KENOIL PLUS a JOPI TRADE a relevantný majetok žalobcu len vo forme peňažných\nprostriedkov na účte žalobcu nemôžu byť podľa žalobcu považované za dostatočné na odôvodnenie\nobavy, že potenciálne vyrubená daň nebude žalobcom uhradená. V tomto smere správny súd so\nžalobcom nesúhlasí. Ak aj súd odhliadne od výsledkov daňových kontrol v spoločnosti JOPI TRADE za\nzdaňovacie obdobie roka 2011, ktoré boli neskoršími rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave zrušené\n(pričom žalovaný nepredložil súdu žiadne rozhodnutia, ktorými by preukázal právoplatné ukončenie\npredmetných daňových kontrol v JOPI TRADE za dané zdaňovacie obdobie s relevantnými nálezmi),\npodnikateľské postupy, ktoré aplikovali v minulosti v obdobnej situácii v spoločnosti KENOIL PLUS\nosoby v súčasnosti v postavení štatutárneho orgánu žalobcu (A. B. a C. D.) a dôsledky týchto postupov\n(neuhradený daňový nedoplatok vo výške 2.226.614,12 eur za zdaňovacie obdobia rokov 1998 až\n2001), nie je možné ignorovať. Zohľadnenie týchto dopadov podnikania menovaných osôb na fiškálne\nzáujmy na strane štátneho rozpočtu nie je znakom zaujatosti orgánov finančnej správy, ale správnym a\nobozretným postupom týchto orgánov, ktorý vedie k logickým obavám vo vzťahu k budúcemu konaniu\nžalobcu (konajúceho práve prostredníctvom menovaných osôb). Skutočnosť, že boli identifikované\ndaňové nedoplatky značnej hodnoty, musí byť pre príslušný orgán indikátorom budúceho rizika. Rovnako\ntak prax reorganizácie vykonávania podnikateľskej činnosti skupiny JOPI (vloženie majetku JOPI\nTRADE do spoločnosti JOPI GROUP), je jasným dôkazom o reálnej praxi v spoločnosti danej skupiny,\nktorej cieľom je (slovami žalobcu) zvoliť si takú organizačnú štruktúru, akú považujú za najvhodnejšiu\npre svoju hospodársku činnosť. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nijako nespochybnil platnosť,\nči súlad právnych úkonov, ktorým došlo k vloženiu majetku JOPI TRADE do spoločnosti JOPI GROUP,\nso zákonom, no zároveň tieto úkony dokazujú schopnosť a aj záujem spoločníkov žalobcu vhodnejšie\nreorganizovať spôsob výkonu hospodárskej činnosti v prípade potreby. To, že kriminálny úrad vyhodnotil,\nže takouto potrebou môže byť pre žalobcu aj riziko budúcej povinnosti úhrady nevyrubenej DPH, je plne\nlegitímnou úvahou.\n\n55. Skutočnosť, že v personálne prepojenej spoločnosti KENOIL PLUS boli A. B. a C. D. konateľmi\nlen do 08.10.2001 a v čase kontrol (od 07.11.2001 do 19.09.2003) už nemali možnosť vplývať na\nvýsledok daňovej kontroly, nijako nebráni logickému záveru o ich zodpovednosti za daňovými orgánmi\nidentifikované nedostatky, ktoré vznikli v čase, keď konateľmi boli. Žalobcom uvádzaná námietka\nnemožnosti ovplyvniť závery kontroly a nemožnosť osobne využiť v mene KENOIL PLUS opravné\nprostriedky proti záverom správcu dane, neobstojí na vylúčenie legitímnosti vyššie uvedenej úvahy\nsprávcu dane. Výška zistených nedostatkov v spoločnosti KENOIL PLUS (2.226.614,12 eur) neindikuje\njednorazový exces z dodržiavania pravidiel na úseku správy daní. Nemožno akceptovať ani jednoduchý\npoukaz na zmenu v osobách konateľov KENOIL PLUS v čase samotných daňových kontrol, pretože\nby išlo o výlučne formálne nazeranie na zodpovednosť za identifikované nedostatky neberúc do úvahy\nprávne postavenie akejkoľvek fyzickej osoby vykonávajúcej funkciu konateľa obchodnej spoločnosti.\nPodľa § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov sú konatelia\npovinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a\nvšetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné\ninformácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať\nsvoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.\nKeďže boli nedostatky na úseku daní identifikované za obdobie, kedy konateľmi KENOIL PLUS boli\nsúčasní konatelia žalobcu, nesú zodpovednosť za vedenie spoločnosti, vrátane plnenia daňových\npovinností. Konatelia, ktorí nastúpili v spoločnosti KENOIL PLUS po A. B. a C. D., majú taktiež právnu\nzodpovednosť za škodu, ak by sa preukázalo, že v rámci obrany pred daňovými orgánmi nepostupovali\ns odbornou starostlivosťou a v dobrej viere (čo žalobca priamo netvrdí). Samotné tvrdenie žalobcu, že\nmenované osoby už neboli v postavení konateľov, a preto im nemožno pripisovať na ťarchu skutočnosti,\nktoré nastali v období, keď v spoločnosti už nepôsobili, nie je dostatočné na vylúčenie ich zodpovednosti\nza kontrolované obdobie, kedy boli konateľmi spoločnosti. Žalobca v tomto nepredložil žiadne relevantné\ntvrdenia, ktoré by vylučovali možnosť orgánov finančnej správy prihliadnuť pri formulovaní odôvodnenej\nobavy z budúceho neuhradenia/nevymoženia ešte nevyrubenej dane podľa § 50 ods. 1 DP. Práve s\nohľadom na okolnosti prípadu nie je možnosť rýchleho prevodu/výberu peňažných prostriedkoch na\núčte v banke len domnienkou kriminálneho úradu, ktorá nemá žiadne reálne opodstatnenie. Využitie\nodporovateľnosti, ako inštitútu následnej obrany voči negatívnym dopadom prípadného zbavenia sa\nmajetku žalobcu, na ktorý odkazuje žalobca, by bolo celkom bez významu vo vzťahu k preventívnemu\ncharakteru a účelu predbežného opatrenia.\n56. Správny súd k veci ďalej uvádza, že judikatúra NSS ČR, na ktorú odkazuje žalobca, nie je\naplikovateľná na posudzovaný prípad. V uvedených prípadoch išlo o skutkovo odlišné situácie,\nkedy daňové orgány postavili odôvodnenie „přiměřené pravděpodobnosti, že tato daň bude v době\njejí vymahatelnosti nedobytná nebo bude její vybrání spojeno se značnými obtížemi“ len na stave\nmajetku (hodnote nehnuteľného majetku, hodnote a štruktúre pohľadávok, bankových účtov a úverov)\nkontrolovaných daňových subjektov, prípadne výlučne na skutočnosti, že budúca daň prevyšuje\naktuálne disponibilné finančné prostriedky daňového subjektu. Táto skutočnosť nie je, sama osebe,\ndostatočným dôvodom pre zaistenie budúcej dane. V prípade žalobcu však nebolo odôvodnenie\nexistencie „odôvodnenej obavy“ podľa § 50 ods. 1 DP postavené len na stave majetku; táto skutočnosť\nbola zohľadnená len čiastočne. Kriminálny úrad zobral do úvahy najmä výsledok daňových kontrol\npodnikateľských aktivít konateľov žalobcu v spoločnosti KENOIL PLUS, ako aj ich minulú prax s\nreorganizáciou hospodárskej činnosti skupiny JOPI. Závery žalobcom predloženej judikatúry NSS ČR\npreto nie je možné aplikovať na posudzovaný prípad a už vôbec z nich nevyplýva, že v každom prípade,\naj ak sú dané iné relevantné okolnosti odôvodňujúce obavu správcu dane o budúcu úhradu dane, je\npotrebné vykonať kompletné posúdenie stavu majetku daňového subjektu.\n57. Požiadavka žalobcu, aby orgány finančnej správy posudzovali aj postavenie žalobcu na trhu, jeho\nplatobnú disciplínu, plnenie daňových a odvodových povinností a ďalšie skutočnosti, nebola v tomto\nprípade nevyhnutná, pretože odôvodnená obava príslušného orgánu bola opretá o iné skutočnosti, ktoré\nboli sami osebe relevantným a dostatočným dôvodom na prijatie záveru o existencii obavy o budúcom\nneuhradení/nevymožení ešte nevyrubenej dane alebo o jej vymožení len so značnými ťažkosťami.\nZistenia týkajúce sa KENOIL PLUS a prevodu majetku JOPI TRADE do spoločnosti JOPI GROUP sa\ntýkali priamo úkonov realizovaných súčasnými konateľmi žalobcu v iných obchodných spoločnostiach.\nPráve poukazom na tieto skutočnosti splnili orgány finančnej správy požiadavku žalobcu identifikovať\nkonkrétne kroky, ktoré žalobca uskutočňuje s cieľom zbaviť sa majetku spoločnosti alebo ukončiť jej\n\nčinnosť. Rozhodnutia súdov, na ktoré odkazuje žalobca, však nemožno vykladať výlučne formálne\nv tom smere, že musí ísť o úkony realizované výlučne žalobcom a výlučne v čase bezprostredne\npredchádzajúcom vydaniu predbežného opatrenia. Takýto prístup by obmedzil (a v niektorých prípadoch\naj úplne vylúčil) plnenie zabezpečovacej povahy tohto inštitútu. Je potrebné vziať do úvahy, že\nžalobca koná práve prostredníctvom konkrétnych fyzických osôb. Ak orgány finančnej správy disponujú\nrelevantnými informáciami týkajúcimi sa daných osôb, je potrebné na tieto prihliadnuť. Časový odstup\ntohto konania (daňové nedoplatky za roky 1998 až 2001 a prevod podniku v roku 2015) od aktuálne\nposudzovaného obdobia vydania predbežného opatrenia (2019) nie je v tomto prípade dôvodom, ktorý\nby vylučoval zohľadnenie dostupných informácií.\n58. Na posudzovaný prípad nemožno aplikovať ani žalobcom predkladanú judikatúru NSS ČR vo vzťahu\nk charakteru predbežného opatrenia ako prostriedku ultima ratio, keďže ide aj v týchto prípadoch o\nodlišný skutkový stav, kedy mal správca dane k dispozícii aj iné zabezpečovacie prostriedky (ako napr.\nzáložné právo, bankovú záruku, ručenie). Konkrétne v jednom zo žalobcom uvádzaných rozsudkov sa\nuvádza: „že zajišťovací příkaz je rozhodnutí, které má napomoci zabezpečení úhrady daně. Zajišťovací\npříkaz je sice rozhodnutí předběžného a dočasného charakteru, nepředstavuje však standardní\nprostředek správy daní, ale velice silný a účinný instrument správce daně k prakticky okamžitému\nzajištění daně, který mimořádně závažným způsobem postihuje ekonomickou sféru daňového subjektu,\nzávažně zasahuje do jeho majetkových práv a může pro něj být za určitých podmínek likvidační. Z tohoto\ndůvodu je třeba jej vnímat vskutku jako prostředek ultima ratio a měl by být využíván obezřetně a uváženě\njako mimořádný nástroj v souladu se zásadou přiměřenosti a zdrženlivosti zakotvenou v § 5 odst. 3\ndaňového řádu, která správci daně ukládá při vyžadování plnění daňových povinností použít jen takové\nprostředky, které daňové subjekty nejméně zatěžují a ještě stále umožňují dosáhnout cíle správy daní.\nLze jej tedy použít, např. je-li to nezbytné pro zabránění daňovým únikům, nikoli v případech, kdy lze\núhradu daně zajistit jiným vhodným způsobem např. zástavním právem, bankovní zárukou, či ručením,\njako tomu bylo v posuzované věci.“ (rozsudok NSS ČR sp. zn. 4Afs/140/2017 zo dňa 30.11.2017, bod\n29). S týmito závermi možno súhlasiť, no v posudzovanom prípade nie sú správnemu súdu známe\nžiadne iné zabezpečovacie prostriedky, ktorými kriminálny úrad disponoval. Ani žalobca správnemu\nsúdu nepredložil tvrdenie o iných zabezpečovacích prostriedkoch, ktoré mohli byť podľa neho využité\nna zaistenie nevyrubenej dane.\n59. Druhú skupinu námietok tvorili tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení nesplnenia podmienok\noslobodenia od dane v prípade dodania tovaru pre odberateľa do iného členského štátu Európskej únie\n(Biomplex a SIA PETROACTIV LATVIA) a posúdenie nedodržania formálnej požiadavky pri dodávkach\ntovaru s miestom určenia do daňového skladu v inom členskom štáte EÚ. Ide teda o námietky, ktoré\nsmerujú voči vecnej stránke predpokladu vyrubenia dane v budúcnosti, resp. predpokladu, že existuje\nnevyrubená daň, čo je základná požiadavka na možné uplatnenie postupu podľa § 50 ods. 1 DP. Ak niet\nnesplatnej dane alebo nevyrubenej dane, nemôže príslušný orgán vydať predbežné opatrenie z dôvodu\nobavy o jej neuhradenie, nevymoženie alebo jej vymoženie so značnými ťažkosťami. V posudzovanom\nprípade ide o situáciu, kedy daň ešte nebola vyrubená. V takýchto prípadoch musí byť podľa\nsprávneho súdu daný aspoň určitý stupeň predpokladu o budúcom vyrubení dane. Samotná predbežná\na dočasná povaha inštitútu predbežného opatrenia vylučuje, aby boli na odôvodnenie predbežného\nopatrenia kladené rovnaké požiadavky istoty existencie daňovej povinnosti ako v prípade samotného\nvyrubenia (dorubenia) dane. Ak má predbežné opatrenie plniť svoju funkciu včasného zadržania/\nzaistenia majetkových hodnôt, ktorými disponuje daňový subjekt, na účely budúceho uspokojenia\ndaňovej povinnosti daňového subjektu, je nevyhnutné, aby mohli oprávnené orgány finančnej správy\nkonať efektívne a relatívne rýchlo. Je preto vylúčené, aby bol daňový orgán alebo kriminálny úrad\nschopný zabezpečiť takú sumu dôkazov a jednoznačných argumentov týkajúcich sa kontrolovaného\ndaňového obdobia odôvodňujúcich daňovú povinnosť, resp. dodatočné dorubenie dane, ako to bude\npotrebné na účel rozhodnutia vo veci samej. Ako už správny súd vyššie uviedol, vydaniu rozhodnutia\no predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. V tomto štádiu nie je možné napríklad vyčkávať\nna výsledok medzinárodnej výmeny informácii, často nie je možné vykonať dokazovanie listinnými\npodkladmi, ktoré si je potrebné vyžiadať, a už vôbec nie výsluchom svedkov či samotného daňového\nsubjektu. Takýto postup by bránil včasnej a účinnej ochrane fiškálnych záujmov štátu formou tohto\nzabezpečovacieho inštitútu.\n60. Vo vzťahu k skutočnostiam týkajúcich sa posudzovaných transakcií prepravy predmetného tovaru\nkriminálny úrad v prvostupňovom rozhodnutí sumarizuje svoje zistenia vykonané na základe zaistených\n\npodkladov, ktorých výstupom je zistenie pôvodu tovaru v Poľsku, jeho preprava na Slovensko a jeho\nnásledná preprava na územie Poľska. Podozrenie z daňového podvodu pri dodávkach tovaru – metylster\nrepkového oleja (MERO) s miestom dodania v Poľsku je založené hlavne na vzdialenosti medzi mestami\nTychy a Wroclaw (213 km) a Trzebinia a Wroclaw (232 km), ktorá je kratšia ako vzdialenosť, ktorými\nmal tovar prejsť podľa do skladu žalobcu vo Vlčanoch na Slovensku a následne do skladu Wroclaw v\nPoľsku. Preto je spochybnené, že sa transakcie uskutočnili tak, ako ich opisuje žalobca.\n61. Pre úplnosť správny súd konštatuje, že nemožnosť aplikovania § 43 ods. 3 zákona o DPH nebola\nmedzi stranami sporná a aj žalobca v žalobe explicitne potvrdil, že oslobodenia podľa § 43 ods. 3 zákona\no DPH sa nedovoláva.\n62. Nazerajúc na dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí i napadnutom rozhodnutí cez účel\npredbežného opatrenia a absenciu dokazovania vo vzťahu k skutočnostiam odôvodňujúcim jeho\nvydanie, je správny súd toho názoru, že orgány finančnej správy v odôvodnení týchto rozhodnutí\npomenovali dostatočné dôvody na vznik predpokladu o budúcom vyrubení dane. Závery prvostupňového\norgánu i žalovaného o nepriznaní oslobodenia od dane nie je možné považovať za domnienky a\nsvojvoľné ničím nepreukázané tvrdenia. Od predbežného opatrenia však nemožno vyžadovať rovnakú\nmieru určitosti a konkrétnosti zistených hmotnoprávnych tvrdení vo vzťahu k dôvodu vyrubenia\n(dorubenia) dane, ako v prípade rozhodnutia vo veci samej, t. j. rozhodnutia, ktorým môže dôjsť k\ndorubeniu dane. Preto bude až v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej príslušný orgán špecifikovať,\nči išlo v danom prípade o formálny nedostatok, o zneužitie práva, prípadne o podvod, ako to uvádza\nuž predbežné opatrenie. Odôvodnenie predbežného opatrenia, resp. hmotnoprávne závery v ňom\nuvedené, zároveň nepredstavujú limity pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré už podlieha riadnemu\nprocesu dokazovania, na podklade ktorého môže správca dane zmeniť svoje predbežné závery\nformulované v predbežnom opatrení. Je tiež možné, že závery dokazovania preukážu, že nedošlo k\nžiadnemu porušeniu zákona o DPH a že daňový subjekt má nárok na oslobodenie od dane. V takom\nprípade bude predbežné opatrenie zrušené (§ 50 ods. 7 DP).\n63. V tomto smere je podľa správneho súdu argumentácia žalobcu, týkajúca sa transakcií samotných,\njeho schopnosti preukázať reálne dodanie, jeho dispozíciu s relevantnými dokladmi, návrhy na výsluchy\nsvedkov, nesúhlas s jeho podielom na daňovom podvode, námietky nedostatočne zisteného skutkového\nstavu vo vzťahu k nepriznaniu oslobodenia od dane, osobitné podnikateľské dôvody podozrivého\nobehu tovaru a pod., predčasná. Pravdepodobnosť vyrubenia dane je dostatočne odôvodnená v\ntomto prípade skutočnosťami sumarizovanými kriminálnym úradom a žalovaným. Ostatné tvrdenia\npredkladané žalobcom v žalobe budú predmetom posúdenia v konaní vo veci samej, v ktorom budú\npríslušné orgány povinné vysporiadať sa s obranou žalobcu a dostatočne presvedčivo a na podklade\ndostatočne a správne zisteného skutkového stavu formulovať jasné závery týkajúce sa prípadného\nporušenia predpisov na úseku DPH, a na ich podklade vyrubiť daň.\n64. Ako už bolo uvedené, nie je možné a na účel efektívneho využívania inštitútu predbežného opatrenia\nani vhodné, požadovať dôkladné odôvodnenie každej pochybnosti, ktorú dotknutý daňový subjekt\nprednesie v opravnom prostriedku voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení. Preto nemožno súhlasiť s\nnámietkou žalobcu týkajúcou sa nepreskúmateľnosti z dôvodu, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí\ndetailne nevysporiadal s jednotlivými námietkami uvedenými v odvolaní. Tie totiž rovnako smerovali\nprimárne k hmotnoprávnej otázke porušenia či neporušenia predpisov o DPH, resp. existencie alebo\nneexistencie oslobodenia od dane pri jednotlivých transakciách. Orgán finančnej správy nemôže v\nprocese, v ktorom sa nevykonáva riadne dokazovanie všetkých relevantných hmotnoprávnych aspektov,\nkonkrétne odpovedať na jednotlivé námietky žalobcu. Posúdenie žalovaný vykonal v rozsahu potrebnom\nna vydanie predbežného opatrenia v súlade so zákonom, jasne uviedol dôvody predpokladu vyrubenia\ndane, vysvetlil dôvodnosť obavy o jej neuhradenie/nevymoženie a v primeranej miere zhodnotil, že\nkriminálny úrad postupoval v súlade s § 50 ods. 1 DP.\n65. Vo vzťahu k námietke o rozporoch vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, v ktorej kriminálny\núrad určil žalobcovi lehotu na plnenie 15 dní od doručenia, no v tom istom výroku stanovil vykonateľnosť\nrozhodnutia na deň jeho vydania, správny súd uvádza, že ide o postup súladný s § 50 ods. 1 a 2 DP.\nZnenie § 50 ods. 2 DP nepriamo vyžaduje, aby výrok obsahoval aj lehotu na zloženie peňažnej sumy. Ak\nv rámci svojej úvahy a na základe zhodnotenia zistených skutočností konajúci orgán dospeje k záveru, že\nhrozí, že peňažná suma nebude v danej lehote zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia\n\nvykonateľné dňom jeho vydania. Tieto skutočnosti môžu byť kumulované v jednom rozhodnutí, ktoré\ntak musí obsahovať oba príslušné výroky. Prvostupňové rozhodnutie spĺňa tieto požiadavky. Zároveň je\npotrebné uviesť, že aj § 63 ods. 3 písm. d) DP ustanovuje príslušným orgánom povinnosť, aby každé\nrozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť plniť, obsahovalo aj lehotu plnenia. Táto námietka teda nie\nje spôsobilá spochybniť zákonnosť predbežného opatrenia. Aj ostatné námietky žalobcu týkajúce sa\nnezrozumiteľnosti napadnutých rozhodnutí vyhodnotil súd ako nedôvodné.\n66. Vzhľadom na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie poskytuje odpovede na všetky otázky majúce\npre rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia zásadný význam, napĺňa zákonné požiadavky pre\nodôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 63 ods. 5 DP, ktoré sa primerane vzťahuje aj\nna rozhodnutie žalovaného, nebolo tak porušené právo účastníka konania na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Keďže po vykonanom\nprieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,\nsprávny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti, dospel k záveru o\nnedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n67. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by\nbolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.\n68. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443\nods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}