{"guid": "970f689c-adec-4805-a0ca-72f3c55d3bd4:6798bd69-de44-4db5-b790-4de9f0f36afd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201058.1", "spisova_znacka": "BA-4Sa/55/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/55/2019 z 15. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. januára 2025, sp. zn. BA-4Sa/55/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201058.1", "identifikacne_cislo": "1019201058", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-01-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-119", "nazov": "§ 119 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-119", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-120", "nazov": "§ 120 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-120", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-120", "nazov": "§ 120 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-120", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-120", "nazov": "§ 120 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-120", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-192", "nazov": "§ 192 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-192", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-192"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "nazov": "§ 178 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 199 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "nazov": "§ 199 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "nazov": "§ 202 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2008/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-30", "nazov": "§ 30 zákona č. 461/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-30", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2008/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-138.odsek-1", "nazov": "§ 138 ods. 1 zákona č. 461/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-138.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2008/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-33.odsek-1", "nazov": "§ 33 ods. 1 zákona č. 461/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-33.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2008/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-39.odsek-1", "nazov": "§ 39 ods. 1 zákona č. 461/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2008/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 zákona č. 461/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2008/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 461/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2008/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2008/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-51.odsek-2", "nazov": "§ 51 ods. 2 zákona č. 461/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-51.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2008/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-184.odsek-5", "nazov": "§ 184 ods. 5 zákona č. 461/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-184.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2008/paragraf-184"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-227.odsek-3", "nazov": "§ 227 ods. 3 zákona č. 461/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-227.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2008/paragraf-227"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-195.odsek-1", "nazov": "§ 195 ods. 1 zákona č. 461/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-195.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2008/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-195.odsek-2", "nazov": "§ 195 ods. 2 zákona č. 461/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-195.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2008/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-195.odsek-3", "nazov": "§ 195 ods. 3 zákona č. 461/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-195.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2008/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-209.odsek-1", "nazov": "§ 209 ods. 1 zákona č. 461/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-209.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2008/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-209.odsek-4", "nazov": "§ 209 ods. 4 zákona č. 461/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/461/#paragraf-209.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2008/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/571-2009/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/571-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/571-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/571-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 571/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/571-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-119", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-120", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-192", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-178", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-202", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2008/461#paragraf-2", "/SK/ZZ/2008/461#paragraf-30", "/SK/ZZ/2008/461#paragraf-138", "/SK/ZZ/2008/461#paragraf-33", "/SK/ZZ/2008/461#paragraf-39", "/SK/ZZ/2008/461#paragraf-48", "/SK/ZZ/2008/461#paragraf-49", "/SK/ZZ/2008/461#paragraf-51", "/SK/ZZ/2008/461#paragraf-184", "/SK/ZZ/2008/461#paragraf-227", "/SK/ZZ/2008/461#paragraf-195", "/SK/ZZ/2008/461#paragraf-209", "/SK/ZZ/2009/571#paragraf-1", "/SK/ZZ/2009/571#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/365#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6798bd69-de44-4db5-b790-4de9f0f36afd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201058.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201058.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201058.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-4Sa/55/2019\n1019201058\n15. 01. 2025\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201058.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX B., právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so\nsídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nUl. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.\nXXXXX-X/XXXX-XX z XX. XXXX XXXX, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava číslo XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo X.\nXXXXXXX XXXX bol žalobcovi, ako inému poistencovi, podľa § 30, § 49 ods.1, § 49 ods.2 písm. d), §\n53 a § 55 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“,\npríp. „zákon o sociálnom poistení“) priznaný nárok na materské za obdobie od 16. októbra 2018, za\nobdobie, počas ktorého je splnená podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti, najdlhšie do uplynutia\n28 týždňov od vzniku nároku na materské za predpokladu, ak sú splnené aj ostatné podmienky nároku\nna materské.\n2. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej aj „prvostupňový orgán“) vydala rozhodnutie\nč. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX, ktorým podľa § 51 ods. 2 zákona\no sociálnom poistení rozhodla, že žalobcovi od 22. októbra 2018 zanikol nárok na materské. Nárok\nna materské nemá žalobca v období, kedy neposkytuje dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky.\nRozhodnutie o zániku nároku na materské pobočka žalovanej odôvodila tým, že účelom nemocenského\npoistenia je okrem iného poskytnúť poistencom finančnú kompenzáciu pre prípad straty príjmu\nv dôsledku materstva, resp. starostlivosti o dieťa. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je\nsplnená iba v prípade, ak otec prevzal od matky starostlivosť, ktorú do prevzatia zabezpečovala dieťaťu\nmatka. V prípade, ak sa preukáže, že otec dieťaťa po tom, čo prevzal dieťa do svojej starostlivosti,\nopätovne začal vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá mu znemožňuje poskytovať dieťaťu starostlivosť\nprevzatú od matky dieťaťa, otec dieťaťa nespĺňa jednu z podmienok nároku iného poistenca na materské\n(podmienku prevzatia starostlivosti o dieťa). Šetrením pobočka žalovanej zistila, že od 22. októbra\n2018 žalobca uzavrel nový pracovný pomer ako zamestnanec zamestnávateľa D. E. F. F., F., pričom\nz uvedeného zamestnania dosahuje príjem. Na základe týchto skutočností prvostupňový orgán dospel\nk záveru, že žalobca prestal v období od 22.10.2018 poskytovať dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky\ndieťaťa.\n\n3. Žalobca napadol rozhodnutie pobočky žalovanej vo veci zániku nároku na materské odvolaním,\nv ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom prvého stupňa, spočívajúce\nv nesprávnej aplikácii noriem upravujúcich nárok na materské na zistený skutkový stav. Žalobca mal\nza to, že dôvody rozhodnutia prvého stupňa nemajú oporu v ustanoveniach § 49 ZSP, upravujúcich\nnárok na materské iných poistencov, pretože z týchto nevyplýva požiadavka zákona, aby otec dieťaťa\nnevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť\no dieťa. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že tento pojem je potrebné pre účely uznania nároku na\nmaterské vykladať v súlade s jeho definíciou obsiahnutou v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom\npríspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no rodičovskom príspevku“), dodajúc, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ustanovenia\n§ 3 ods.\n3 zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 1. januára 2011, pričom z dôvodovej\nsprávy k novele vyplýva, že jej účelom bolo umožniť rodičom, aby aj v období poberania rodičovského\npríspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) mohli prispieť k zlepšeniu príjmovej\nsituácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. Žalobca dal do pozornosti, že Sociálna poisťovňa bežne\nrozhoduje o priznaní rodičovského príspevku aj keď rodičia vykonávajú pracovnú / zárobkovú činnosť,\nčo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania\nsociálneho poistenia.\n4. Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX. XXXX XXXX potvrdila\nprvostupňové rozhodnutie vo veci zániku nároku na materské a odvolanie žalobcu v celom rozsahu\nzamietla. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia žalovanej vyplýva, že táto mala preukázané, že\nžalobca u zamestnávateľa D. E. F., pobočka poisťovne z iného členského štátu, pred nástupom na\nrodičovskú dovolenku vykonával prácu naposledy 15. októbra 2018. Od 16. októbra 2018 mu bola\nposkytnutá rodičovská dovolenka na prehĺbenie starostlivosti o dieťa podľa § 166 ods. 2 Zákonníka\npráce, v tento deň prevzal do starostlivosti dieťa G. B.. Krátko na to, dňa 22. októbra 2018 vznikol\nžalobcovi nový pracovný pomer u zamestnávateľa D. E. F. F., F. a od tohto dňa opätovne vykonával\nprácu na plný pracovný úväzok, dosahoval porovnateľný príjem, pričom pracovný pomer bol uzatvorený\nna dobu určitú do 30. marca 2019 a v skutočnosti skončil dňa 31. marca 2019 (ako vyplynulo z\ninformácií od zamestnávateľa). Po skončení tohto pracovného pomeru navrhovateľ znova dosahoval\npríjem u zamestnávateľa D. E. F., pobočka poisťovne z iného členského štátu. Matka dieťaťa sa nevrátila\ndo pracovného procesu, čerpala u svojho zamestnávateľa od 29. apríla 2018 rodičovskú dovolenku,\nsúčasne bola evidovaná ako povinne dôchodkovo poistená osoba z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa\n(tzv. poistenec štátu). Žalovaná vyhodnotila aj v spise založenú pracovnú zmluvu medzi žalobcom\na zamestnávateľom D. E. F. F., F., z ktorej jej vyplynul dohodnutý ustanovený týždenný pracovný čas\npodľa § 85 ods. 5 Zákonníka práce, t. j. v maximálnom časovom rozsahu, ako aj vyhodnotila prehľad\nplatieb, z ktorých jej vyplynulo, že pred 16. októbrom 2018 dosahoval žalobca porovnateľný príjem\nako u zamestnávateľa D. E. F. F., F.. Žalovaná považovala žalobcom deklarovanú starostlivosť o\ndieťa v období od 22. októbra 2018 za nereálnu. Z okolností predmetného prípadu preto žalovanej\nvyplynulo, že žalobca od 22. októbra 2018 nespĺňa jednu z osobitných podmienok nároku na materské\niného poistenca, a to podmienku poskytovania starostlivosti dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení, a od 1. apríla 2019 ani podmienku absencie príjmu ustanovenú v § 30 písm. b)\nzákona o sociálnom poistení. Z uvedených dôvodov žalovaná dospela k záveru, že žalobcovi podľa §\n51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nárok na materské od 22. októbra 2018 zanikol.\nII. Rozsah a dôvody žaloby\n5. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199\na nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej a navrhol, aby správny súd napadnuté\nrozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanej\nna ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.\n6. Žalobca zrekapituloval skutkové okolnosti predchádzajúce vydaniu napádaných administratívnych\nrozhodnutí a namietal ich nezákonnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom\nna všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky (§ 30 zákona o sociálnom poistení) a osobitné\npodmienky nároku na materské iného poistenca (§ 49 zákona o sociálnom poistení) uviedol, že pri\nposudzovaní príjmu sa prihliada iba na príjem z toho nemocenského poistenia, z ktorého si zamestnanec\n\nuplatnil nárok na materské. Ak by zamestnanec počas obdobia trvania dôvodu na poskytovanie\nmaterského poberal príjem vyplývajúci z existencie nemocenského poistenia, z ktorého si uplatnil\nnárok na materské a uvedený príjem by sa považoval za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1\nzákona o sociálnom poistení, za uvedené obdobie by zamestnanec nespĺňal všeobecné podmienky\nnároku na materské. Ak by sa však tento zamestnanec počas poberania materského zamestnal u\niného zamestnávateľa, alebo ak by so svojím pôvodným zamestnávateľom uzavrel novú pracovnú\nzmluvu zakladajúcu ďalšie povinné nemocenské poistenie zamestnanca, existujúci nárok na materské\npredmetnému zamestnancovi by táto skutočnosť neovplyvnila, a to ani v prípade, ak by v čase poberania\nmaterského mal z uvedených pracovnoprávnych vzťahov príjem, ktorý by bolo možné považovať\nza vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Poukázal, že nárok na\nmaterské si uplatnil z poisteného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa D. E. F., pobočka poisťovne\nz iného členského štátu. K osobitným podmienkam nároku na materské iného poistenca uviedol, že\njedinou spornou osobitnou podmienkou nároku na materské iného poistenca v predmetnom prípade je\npodmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu.\nZa účelom preukázania splnenia osobitných podmienok nároku na materské vrátane spornej podmienky\nprevzatia dieťaťa do starostlivosti žalobcom mal žalovaný v rámci spisovej dokumentácie k dispozícii\nDohodu otca s matkou dieťaťa o prevzatí ich dieťaťa do starostlivosti otca uzatvorenú medzi žalobcom a\nmatkou dieťaťa, podľa ktorej žalobca prebral do svojej starostlivosti od 16.10.2018 dieťa G. B.. Bol toho\nnázoru, že z § 49 nevyplýva, aby iný poistenec nemohol vykonávať pracovnú činnosť. Táto skutočnosť\nnevyplýva ani zo samotného výkladu neurčitého, resp. sporného pojmu „starostlivosť o dieťa“, nakoľko\npredmetný pojem nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Poukázal, že tento\npojem je osobitne definovaný v zákone o rodičovskom príspevku v § 3 ods. 3. Pre účely priznania\nnároku na materské je nutné pojem starostlivosť o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona o sociálnom poistení\nvykladať v súlade s jeho definíciou podľa zákona o rodičovskom príspevku, nakoľko v zmysle princípu\nterminológie jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym\nporiadkom. Poukázal, že riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inej\nplnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby.\n7. Podľa názoru žalobcu teda žiadny právny predpis nezakazuje otcovi dieťaťa po dobu poberania\nmaterského vykonávať závislú prácu. Otec dieťaťa síce nesmie mať príjem z nemocenského poistenia,\nz ktorého sa posudzoval nárok na materské, avšak zákon o sociálnom poistení a ani žiadny iný právny\npredpis nezakazuje mať osobe príjem z iného nemocenského poistenia. Ak aj dôjde ku uzatvoreniu\nnového pracovnoprávneho vzťahu u nového alebo aj pôvodného zamestnávateľa, poistenec si stále\nmôže uplatniť nárok na materské a nový pracovnoprávny vzťah nemá vplyv na vznik tohto nároku,\npretože poistenec nemá príjem z nemocenského poistenia, z ktorého si uplatnil nárok na materské.\nZároveň zo samotného ust. § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku nevyplýva, že by sa vyžadovala\nnepretržitá 24-hodinová starostlivosť o dieťa rodičom, ktorý poberá materské.\n8. Poukázal tiež na diskriminačný rozmer postupu žalovanej. Podľa jeho názoru, postupom žalovaného\ndošlo k menej priaznivému zaobchádzaniu s osobami, ktoré požiadali o materské dávky v období od 1.\noktóbra 2018 v porovnaní s osobami, ktoré túto žiadosť podali pred týmto dátumom.\nIII. Vyjadrenie žalovanej a žalobcu\n9. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. Považovala\nnapadnuté rozhodnutie za zákonné, vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,\npríslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení a v súlade s účelom ním sledovaným. Zotrvala\nna názore, že žalobcovi od 22. októbra 2018 podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nárok na\nmaterské zanikol z dôvodu, že od tohto dňa prestal spĺňať podmienku poskytovania starostlivosti dieťaťu\nustanovenú v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.\n10. Opísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav a podklady z ktorých vychádzala.\nS poukazom na účel nemocenského poistenia vyjadrenom v § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení\nuviedla, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom o\nsociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia. Je to opakujúca sa peňažná dávka, ktorá\nnahrádza mzdu alebo plat (resp. stratu príjmu) počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky\nv prípade otca dieťaťa. Účelom materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch\naj mužov, v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé\n\ntehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa, a z toho dôvodu nemajú\npríjem. Aj z tohto účelu nemocenského poistenia podľa názoru žalovanej jednoznačne vyplýva, že sa\nvyžaduje skutočná starostlivosť o dieťa, ktorá nepochybne vedie ku strate príjmu zo zárobkovej činnosti\na výkon pracovnej činnosti na plný úväzok je priamo s tým v rozpore. Ďalej poukázala na všeobecné\npodmienky nároku na nemocenské dávky v prípade zamestnanca v § 30 zákona o sociálnom poistení, na\nosobitné podmienky nároku na materské iného poistenca upravené v § 49 zákona o sociálnom poistení\nako aj na ďalšie súvisiace ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ako napr. § 51 ods. 1 a ods. 2, §\n58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z.\n11. Žalovaná preto dospela k záveru, že v prípade žalobcu išlo od 22. októbra 2018 len o formálne\nnaplnenie podmienok zákona o sociálnom poistení. Považovala konanie žalobcu za vykazujúce znaky,\nktoré svedčia o obchádzaní zákona o sociálnom poistení, s cieľom poberať nemocenskú dávku za\nsúčasného dosahovania príjmu zo zárobkovej činnosti. Poukázala tiež okrem iného na skutočnosť, že\nvýkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku, resp. trvania nároku na materské\niného poistenca, pokiaľ dôjde k úprave pracovných podmienok tak, aby bolo možné dieťaťu poskytovať\nadekvátnu starostlivosť. Pracovná zaťaženosť v pracovnom pomere na plný úväzok však objektívne\nvylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom, ako to požaduje zákon o\nsociálnom poistení. Podľa jej názoru, nie je tiež dôvod analogickej aplikácie ustanovení zákona č.\n571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. Doplnila tiež, že znaky zneužívania systému sociálneho\npoistenia organizačné zložky Sociálnej poisťovne sledujú v každom prípade uplatneného nároku na\nnemocenskú dávku, bez ohľadu na to, či žiadateľom o dávku je žena alebo muž.\n12. Na podporu svojej argumentácie žalovaná citovala z rozsudkov správnych súdov vydávaných\nv obdobných veciach.\n13. Žalobca v replike opätovne poukázal na definovanie sporného pojmu starostlivosť o dieťa v zákone\no rodičovskom príspevku. Považoval preto za nesprávny názor žalovanej, že musí ísť o osobnú\nstarostlivosť, pretože riadna starostlivosť o dieťa nie je podmienená skutočnosťou, že oprávnená osoba,\nktorá poberá rodičovský príspevok, nesmie pracovať. Žalovaná mala podľa jeho názoru rešpektovať\na priznať nárok na materské aj otcovi, ktorý po dohode s matkou dieťaťa prevezme dieťa do starostlivosti\na v tomto čase bude na inú pracovnú zmluvu pracovať. Poukázal, že problém pri splnení podmienky\nstarostlivosti o dieťa nastáva predovšetkým vtedy, keď otec popri poberaní materského pracuje. V tejto\nsúvislosti nie sú písomne jasne zadefinované kritériá žalovanej pri posudzovaní splnenia podmienok\nstarostlivosti o dieťa. Žalovaná tiež nedostatočne zistila skutkový stav veci, lebo dostatočným spôsobom\nnepreverila, do akej miery došlo k prevzatiu starostlivosti o dieťa žalobcom od matky dieťaťa. Opätovne\ntiež poukázal na zákaz diskriminácie. Ďalej tiež namietal, že ustanovenie § 49 zákona o sociálnom\npoistení vôbec nerieši podmienku, že otec dieťaťa nemôže počas poberania materského pracovať\na dosahovať rovnaký príjem z tohto pracovného pomeru. Keďže § 49 zákona o sociálnom poistení je\njediným ustanovením na ktorý prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní poukázal, považuje\nžalobca rozhodnutia oboch stupňov za nezákonné. Požiadal tiež o prerušenie konania podľa § 100 ods.\n2 Správneho súdneho poriadku.\nIV. Relevantná právna úprava\n14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n15. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n16. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.\n17. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom\nverejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo\nveci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.\n\n18. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n19. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n21. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n22. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.\n23. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n24. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie podľa tohto zákona je\nnemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na\nzabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.\n25. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak\na) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a\nb) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý\nsa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie\nnemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.\n26. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a\nktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28\ntýždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej\nstarostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,\nktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské\n37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia\ntroch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol\nnemocensky poistený najmenej 270 dní.\n27. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do\nstarostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa\npôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.\n28. Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,\nako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o\ndieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa\npoistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku\nna materské.\n29. Podľa § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive\nurčenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti\nrozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.\nPísomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za\nžiadosť o dávku v nezamestnanosti.\n30. Podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení poistenec je povinný príslušnej\norganizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku,\ntrvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.\n31. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred\nvydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará\npotrebné podklady na rozhodnutie.\n32. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,\nnávrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne\nznáme alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.\n\n33. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri\nposudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či\nsvedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\n34. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne\nsa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí\nobsahovať predpísané náležitosti.\n35. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka\nSociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola\nvedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.\n36. Podľa § 1 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka,\nktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.\n37. Podľa § 3 ods. 1 zákona o rodičovskom príspevku oprávnená osoba má nárok na rodičovský\npríspevok, ak\na) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a\nb) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“) alebo je\nosobou podľa osobitného predpisu.\n38. Podľa § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona\nje starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu\ndieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych\nprehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.\n39. Podľa § 3 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa\npovažuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou\nplnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.\n40. Podľa § 3 ods. 5 zákona o rodičovskom príspevku, ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených\nosôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To\nplatí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa\nosobitného predpisu alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n41. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a priebeh\nadministratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase\nprávoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby\na dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), na prejednanie veci nariadil podľa\n§ 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania a dospel k záveru, že\nsprávna žaloba je nedôvodná.\n42. Na pojednávaní konanom dňa 15. januára 2025 právny zástupca žalobcu zotrval na žalobnom návrhu\na predniesol svoje argumenty. Osobitne poukázal, že žalobca bol zamestnaný u iného zamestnávateľa,\nako u ktorého mu z nemocenského poistenia vznikol nárok na materské. Sociálna poisťovňa mala\npodľa jeho názoru skúmať, ako zabezpečoval žalobca starostlivosť o dieťa. Zdôraznil, že sa v októbri\n2018 zmenila rozhodovacia prax Sociálnej poisťovne vo vzťahu k rozhodovaniu o materskom pre otcov.\nZároveň, už netrval na zaslaní čitateľnej verzie prílohy k vyjadreniu žalovanej, ani na návrhu na vypočutie\nzamestnanca žalovanej, ako aj netrval na návrhu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 SSP.\nPoverená zástupkyňa žalovanej zotrvala na svojich vyjadreniach vo veci a s poukazom na judikatúru\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky navrhla žalobu zamietnuť.\n43. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej bolo rozhodnuté o zániku nároku žalobcu na materské\nod 22. októbra 2018.\n\n44. Sporným v danom prípade zostalo, či žalobca splnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti v\nzmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá je predpokladom pre priznanie nároku\nna materské z nemocenského poistenia. Z uvedeného dôvodu správny súd zameral svoju pozornosť\nna túto spornú otázku.\n45. Predmetnou problematikou sa už zaoberal aj kasačný súd vo svojich viacerých rozhodnutiach,\npričom k právnej otázke nároku otca na materské kasačný súd prijal aj zjednocujúce stanovisko\nuverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č.\n1/2022, ročník I., pod č. 5/2022 v znení právnych viet:\nI. Na účely vzniku nároku na materské je potrebné pojem „starať sa o dieťa“ podľa § 49 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vykladať autonómne a nemožno ho\nobsahovo stotožňovať s pojmom „riadnej starostlivosti“ podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom\npríspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2011.\nII. Kým zákon č. 461/2003 Z. z. na účely vzniku nároku na materské podľa § 49 predpokladá zo\nstrany poistenca osobnú starostlivosť o dieťa, zákon č. 571/2009 Z. z. na účely vzniku nároku na\nrodičovský príspevok považuje podmienku riadnej starostlivosti o dieťa za splnenú, ak oprávnená osoba\nzabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou\n(§ 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z. z.).\n46. Právne vety boli prijaté z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžsk\n50/2020 z 27. októbra 2021, v ktorom najvyšší správny súd tiež konštatoval nasledovné: „..........29.\nVychádzajúc z uvedeného kasačný súd v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého\nrozsudku správneho súdu zameral svoju pozornosť zásadnej námietke sťažovateľa, ktorou namietal,\nže krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.1, písm. g/\nSSP, keď v preskúmavanej veci nesprávne a v rozpore s ustanovením § 49 ods.1 zákona o sociálnom\npoistení v jeho prípade posudzoval a vyhodnotil (ne)splnenie zákonných podmienok priznaného nároku\nna materské......\n31.Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu kasačný súd úvodom poukazuje na to, že jednou\nso zákonom upravených foriem nemocenských dávok je aj materské (§ 48 až § 53 v spojení s §\n2 písm. a/ a § 30 upravujúceho všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca,\nprípadne § 31 upravujúceho všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky\npoistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby). Materské\nje teda nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z\nnemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a\nnahrádzajúcu mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, respektíve rodičovskej dovolenky v prípade\notca dieťaťa. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku\nmaterstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade\nstraty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.).\nÚčelom materského je preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti\n(pôrod a následná starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo\nviedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti......... 34.Z citovanej právnej úpravy ( § 49\nods.1,2, § 51 ods.1,2 zákona č. 461/2003 Z.z.) vyplýva vôľa zákonodarcu upraviť osobitné podmienky\nna vznik nároku na materské iného poistenca (predovšetkým otca), ktoré sú konkrétne upravené v §\n49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého iný poistenec má nárok na materské, ak tento\nprevzal dieťa do osobnej starostlivosti a o toto dieťa sa stará (v predmetnej veci žalobca mal prevziať\ndieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou), vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do\ndovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti musel byť nemocensky\npoistený najmenej 270 dní, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu. Vzhľadom na to, že k prevzatiu dieťaťa\ndo starostlivosti došlo na základe dohody s matkou, musí byť splnená i ďalšia podmienka, a to, že matka\nnesmie poberať materské alebo rodičovský príspevok. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v §\n51 zákona o sociálnom poistení súčasne upravuje podmienky zániku nároku na materské.\n35. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovanej, v predmetnej veci splnenie podmienky priznania nároku na materské\n\nžalobcovi sporné nebolo; sporným však zostalo splnenie osobitnej podmienky plynúcej z § 49 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z.z., a to, či žalobca na základe dohody s matkou podľa § 49 ods. 2 písm. d/\nuvedeného zákona aj reálne vykonával starostlivosť o maloleté dieťa. V tomto smere najvyšší správny\nsúd zastáva zhodný názor ako súd správny, že starostlivosť o dieťa musí byť založená na reálnom\nzáklade, t.j. iný poistenec sa musí o dieťa osobne starať, pričom táto skutočnosť vyplýva jednak zo\nsamotnej dikcie § 49 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého iný poistenec na základe\ndohody s matkou „prevezme“ dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa stará, čo treba vykladať\ntak, že iný poistenec čo do starostlivosti o dieťa zaujme miesto po matke (nahradí ju) a jednak z §\n51 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku\nna materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o\ndieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov. Ak by postačovala iba formálna\nstarostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, respektíve starostlivosť zabezpečovaná inou\nosobou, ustanovenie § 51 zákona č. 461/2003 Z.z. by stratilo svoje opodstatnenie. Pokiaľ v tomto smere\nžalobca odkazoval na definíciu starostlivosti o dieťa plynúcu z § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z.\nv znení účinnom od 01. januára 2011, v zmysle ktorého sa podmienka riadnej starostlivosti o dieťa\npovažuje za splnenú, ak oprávnená osoba „zabezpečuje“ riadnu starostlivosť o dieťa osobne, alebo inou\nplnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou, najvyšší správny súd konštatuje, že zákon č. 461/2003\nZ.z. v ustanovení § 49 ods. 1 používa pojem „prevziať“ starostlivosť s dodatkom „a ktorý sa o toto dieťa\nstará“ a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné rozlišovať, keďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom\nobsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom iných osôb než sú\nsamotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie § 3 ods. 1 písm. a/, 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z. účinné do 31.\ndecembra 2010) Najvyšší správny súd rovnako ako správny súd upriamuje pozornosť na to, že materské\nako nemocenská dávka vyplácaná na základe nemocenského poistenia sa spravuje inými pravidlami\nnež rodičovský príspevok majúci charakter štátnej sociálnej dávky. Systém sociálneho zabezpečenia v\nSlovenskej republike je totiž založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej\nsociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa\nna výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti\nsúvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k\nstrate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku za predpokladu, že si\nplatí poistné, prípadne za neho platí poistné štát (napríklad poistné na starobné poistenie, nemocenské\npoistenie). V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej\npodpory (pod ktorý možno zaradiť aj rodičovský príspevok) je systém, v rámci ktorého, ak nastane\nurčitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému\nsa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na\nsociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada\nrovnakého zabezpečenia pre všetkých. Len pre úplnosť, najvyšší správny súd poukazuje na to, že\ntretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým z príjmových pomerov, ide o\ntzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú\nsituáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci a to tak, aby príjemcu tejto\npomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej\ntak sociálnej ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo\nznamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú\npomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen\njej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa\nvlastným pričinením. Sociálna pomoc je financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným\npostihnutím a osoby v hmotnej núdzi na základe životného minima, ktoré je upravené v zákone č.\n601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“\n47. Uvedené právne východiská predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyššej súdnej autority,\nz ktorej následne vychádzali aj ďalšie rozhodnutia kasačného súdu (pozri napr. rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu sp. zn. 7Ssk/172/2022 z 27. júna 2023 týkajúceho sa obdobného prípadu ako je aj\nprípad žalobcu).\n48. Aj v prejednávanom prípade skutkové okolnosti potvrdzujú, že žalobca (otec dieťaťa) si žiadosťou\npodanou u Sociálnej poisťovni pobočka Bratislava žiadal o priznanie materského na dieťa G. B., z\ndôvodu, že na základe rodičovskej dohody odo dňa 16. októbra 2018 preberá dieťa do starostlivosti\na jeho zamestnávateľom mu bola poskytnutá materská /rodičovská/ dovolenka. Matka uvedeného\ndieťaťa podľa potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\n\nBratislava z 15. októbra 2018 poberala rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa do 31. októbra\n2018 (a to z dôvodu uplatnenia si nároku na materské druhou oprávnenou osobou od 16. októbra\n2018). Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava rozhodnutím zo X. XXXXXXX XXXX č. XXX-XXXXXXXXXX/XXXX žalobcovi priznala nárok na materské od 16. októbra 2018 a rozhodnutím č. XXXXXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX rozhodla tak, že žalobcovi podľa § 51 ods. 2\nzákona o sociálnom poistení od 22. októbra 2018 zanikol nárok na materské. O odvolaní žalobcu\nproti uvedenému rozhodnutiu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX. XXXX\nXXXX, podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení tak, že zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila\nuvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava (č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa\nXX. XXXXXXXX XXXX). Vychádzajúc zo zistenia, že žalobca od 22. októbra 2018 začal vykonávať\nzárobkovú činnosť u zamestnávateľa D. E. F. F., F., v nezmenenom časovom rozsahu (podľa § 85 ods. 5\nZákonníka práce, t.j. v maximálnom časovom rozsahu) a s porovnateľným príjmom ako pred uplatnením\nnároku na materské, možno uzavrieť, že žalobca prestal poskytovať dieťaťu starostlivosť prevzatú od\nmatky dieťaťa, o toto dieťa sa nestaral osobne, a preto sa v danom prípade uzavretá dohoda medzi\nním ako iným poistencom a matkou podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. javí za dohodu\nvýslovne formálnu.\n49. Správny súd preto dospel k záveru, že žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán v danej\nveci postupovali v súlade so zákonom, pre rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov,\nna základe ktorých riadne zistili skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že\nžalobcovi zanikol nárok na uplatnenú nemocenskú dávku - materské. Možno tiež konštatovať, že žalobca\nsi po priznaní nároku na materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor,\naby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje riadnu, faktickú a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, a\nteda že by riadne vykonával starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá bola dovtedy poskytovaná zo strany\nmatky dieťaťa. Samotná skutočnosť, že otec dieťaťa (žalobca) prakticky bezodkladne po deklarovaní\nprevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti, a za tým účelom po nastúpení rodičovskej dovolenky, sa\nzamestnal v novom pracovnom pomere za porovnateľných pracovných podmienok, resp. s rovnakou\núpravou pracovného času, naznačuje sledovanie iného zámeru žalobcom, ako je vytvorenie podmienok\npre poskytovanie starostlivosti maloletému dieťaťu. Nič na tom nemení skutočnosť, že starostlivosť o\ndeti bola zabezpečená zo strany iných členov rodiny.\n50. Vo vzťahu k námietke napádajúcej nedostatočné zistenie skutočného stavu veci žalovanou správny\nsúd dodáva, že v danom prípade, ktorého podstatné okolnosti sú tvorené reálnym výkonom práce\nžalobcu na plný pracovný úväzok (čo vyplýva z listinných dôkazov, ktoré žalobkyňa správne vyhodnotila),\nnemožno prenášať dôkazné bremeno na orgány sociálneho poistenia. Naopak, v zmysle § 184 ods. 5 a §\n227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o vzniku a trvaní\nuplatňovaného nároku na predmetnú nemocenskú dávku zaťažuje žalobcu. Tento však vierohodne\nnepreukázal, že v sledovanom období vykonával prácu tak, aby boli súčasne zachované podmienky na\nposkytovanie starostlivosti dieťaťu namiesto matky.\n51. Pokiaľ ide o povinnosť zanechania pracovnej činnosti iným poistencom, uplatňujúcim si dávku\nmaterské, správny súd dodáva, že právna úprava materského nevylučuje poskytnutie tejto dávky\notcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť. Primárnou podmienkou jej poskytovania však je\nprevzatie dieťaťa do starostlivosti tohto rodiča, ktorá podmienka nie je naplnená len jej formálnym\ndeklarovaním v rodičovskej dohode, ale vytvorením reálnych podmienok poskytovania starostlivosti\no dieťa. Z uvedeného dôvodu je potrebné v každom prípade osobitne posudzovať reálnu možnosť\nfaktického poskytovania starostlivosti otcom dieťaťa, ktoré od matky prevzal do svojej starostlivosti.\n52. Pokiaľ zákon spája poskytovanie materského s čerpaním rodičovskej dovolenky otca, logicky\nho spája s obmedzením pracovných aktivít tohto rodiča, korešpondujúcim so všeobecným účelom\nnemocenského poistenia (§ 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení).\n53. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí dostatočne a vo vzájomných súvislostiach vyhodnotila\nskutočný stav veci (§ 209 ods. 1 ZSP) z pohľadu straty príjmu zo závislej činnosti po prevzatí dieťaťa do\nosobnej starostlivosti žalobcom, ako aj z pohľadu jeho pracovnej vyťaženosti prihliadnutím na dohodnutý\npracovný čas, miesto výkonu práce a neexistenciu významnej straty príjmu oproti predchádzajúcemu\nzamestnaniu, z ktorého si pred uzavretím dohody s matkou dieťaťa žalobca uplatnil nárok na materské.\nZistené skutkové okolnosti žalovaná správne vyhodnotila a aplikovala na zistený skutkový stav správne\n\nustanovenia upravujúce podmienky trvania nároku na materské, s použitím teleologického výkladu\nzákona, vychádzajúceho z jeho účelu a zmyslu jednotlivých jeho inštitútov.\n54. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminačného postupu Sociálnej\npoisťovne, vyplývajúceho podľa žalobcu zo všeobecne známeho rozhodovania o priznaní materského\nmatkám vykonávajúcim pracovnú činnosť či otcom detí v skoršom období, nakoľko súdu takýto postup z\nrozhodovacej činnosti nie je známy a žalobca žiadne konkrétne rozhodnutie preukazujúce jeho tvrdenie\no diskriminácii na základe pohlavia alebo inej skutočnosti predpokladanej ustanovením § 2 ods. 1 zákona\nč. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon) nepredložil ani neoznačil. Dôvodom rozhodnutia o zániku\nžalobcu nároku na materské (nie na rodičovský príspevok) v danom prípade nie je samotný výkon\npracovnej činnosti, ale jej rozsah a individuálne okolnosti prípadu.\n55. V tejto súvislosti dáva správny súd tiež do pozornosti, že nemožno pre účely diskriminácie rodičov\ndieťaťa z dôvodu ich pohlavia pri priznávaní nároku na materské vychádzať z nerovnakej aplikácie\npodmienok na priznanie nemocenskej dávky materské, pretože nárok matky dieťaťa na túto dávku sa\nposudzuje podľa § 48 zákona o sociálnom poistení, teda za iných podmienok, ako sú upravené pre\núčely materského iného poistenca podľa § 49 citovaného zákona, medzi ktorých matka dieťaťa ako iný\npoistenec, z pochopiteľných dôvodov a z fyziologicky, emočne a pod. odlišného poslania vo vzťahu k\nnarodenému dieťaťu, nie je zaradená.\n56. Samotný odklon od predchádzajúcej rozhodovacej praxe správnych orgánov nenapĺňa znaky\ndiskriminácie a nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Zvlášť pokiaľ žalovaná v období\npo zmene svojho prístupu k posudzovaniu materského vo veciach s obdobným skutkovým a právnym\nstavom rozhodovala rovnako ako v prípade žalobcu. Takýto postup správneho orgánu, že sa odkloní\nod existujúcej rozhodovacej praxe a v nových rozhodnutiach zaujme opačný právny názor, než aký\nzaujal v obdobných právnych veciach v skôr vydaných rozhodnutiach, nemožno vylúčiť aj vzhľadom k\ntak činorodému legislatívnemu procesu, aký prebieha v období posledných rokov. Tento odklon súvisí\ns vyvíjajúcimi sa právnymi názormi aj na strane správnych orgánov, ktoré sú tiež nútené prispôsobovať\nsvoju rozhodovaciu prax rýchlo sa meniacim pomerom. Pokiaľ správny orgán v nových rozhodnutiach\nnáležitým spôsobom odôvodní zmenu tohto právneho názoru, takéto rozhodnutie je v súlade s princípmi\nprávneho štátu, najmä so zásadou právnej istoty a rovnosti účastníkov konania. V predmetnej veci\nžalovaná dostatočným spôsobom odôvodnila svoje rozhodnutie, keď individuálne uviedla, prečo v\nprejednávanej veci nedošlo k naplneniu zákonnej podmienky osobnej starostlivosti o maloleté dieťa zo\nstrany žalobcu ako iného poistenca. Z hľadiska posúdenia dodržania zásady rovnakého zaobchádzania\nje teda pri rozhodovaní o nároku žalobcu významnejšou okolnosť, či žalovaná v období po zmene svojho\nprístupu k posudzovaniu materského vo veciach s obdobným skutkovým a právnym stavom rozhodovala\nrovnako ako v prípade žalobcu (pozri k tomu napr. bod 27 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR\nsp. zn. 9Sžsk/36/2021 z 25. októbra 2022, bod 33 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.\n7Ssk/8/2022 z 26. apríla 2023)\n57. Vzhľadom k vyššie uvádzaným okolnostiam, skutkovým zisteniam a citovaným ustanoveniam\nzákonov, správny súd v postupe a v úvahách žalovanej, obsiahnutých v preskúmavanom\nadministratívnom rozhodnutí a v jej právnom posúdení veci nezistil nedostatky namietané žalobcom,\nktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n58. O trovách konania rozhodol súd s ohľadom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnej žalovanej\nžiadne trovy uplatniteľné podľa § 168 SSP nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}