{"guid": "64ac8d70-5ea4-4d4d-b53b-653d1dd276ce:631f6e6d-2356-4ef3-ac73-7701327abeb5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201034.4", "spisova_znacka": "BA-1S/164/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/164/2019 z 13. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. februára 2025, sp. zn. BA-1S/164/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201034.4", "identifikacne_cislo": "1019201034", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-02-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-14.odsek-2", "nazov": "§ 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-14.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282", "nazov": "zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/282-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/669/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/669/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/669-2007/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/608", "nazov": "zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/608", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/608-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59", "/SK/ZZ/2015/282#paragraf-14", "/SK/ZZ/2007/669#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/631f6e6d-2356-4ef3-ac73-7701327abeb5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201034.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201034.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201034.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/164/2019\n1019201034\n13. 02. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201034.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lukáša Galla, v právnej\nveci žalobcu: MCST, a.s., IČO: 35 779 365, so sídlom: Vajnorská 136, 831 04 Bratislava, právne\nzastúpeného: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., IČO: 47 232 544, so sídlom: Lazaretská\n3/A, 811 08 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Pavol Horňák, PhD., LL.M., advokát a konateľ, proti\nžalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669 464, so sídlom:\nTomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (pôvodne: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej\nrepubliky, IČO: 30 416 094, so sídlom: Námestie slobody 6, 811 06 Bratislava), za účasti ďalšieho\núčastníka konania: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, so sídlom: Dúbravská cesta 14,\n841 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej\nrepubliky č. 17448/2019/SV/49986 zo dňa 17.06.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nIII. Ďalšiemu účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 01.03.2018 bol Okresnému úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len\n„prvostupňový orgán“) doručený návrh ďalšieho účastníka konania zo dňa 26.02.2018 na obmedzenie\nvlastníckeho práva žalobcu k pozemkom v katastrálnom území A. B. ako dočasný záber na obdobie 1\nrok: parc. KN „C“ č. XXXX/X, XXXX/X s výmerou záberu 2630 m2 a 3200 m2 a celkovou náhradou vo\nvýške 21 168,73 Eur, a na obdobie 3 roky: parc. KN „C“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX s výmerami 157\nm2, 139 m2, 311 m2, 54 m2, 966 m2 a celkovou náhradou vo výške 17 722,92 Eur, pre verejnoprospešnú\nstavbu „Diaľnica D1 Bratislava – Senec, skapacitnenie, I. etapa (Bratislava - Triblavina)“ ako súčasti\nstavby „Diaľnica D1 Bratislava – Trnava, rozšírenie na 6 pruh + kolektory“ (ďalej len „návrh na\nvyvlastnenie“).\n2. Prvostupňový orgán dňa 12.11.2018 vydal Oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadenie\nústneho pojednávania, ktoré doručil účastníkom konania. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa\n10.01.2019.\n\n3. Dňa 26.03.2019 prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2019/9883/GRJ (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyvlastnil vlastnícke právo žalobcu v prospech ďalšieho účastníka\nkonania, a to ako dočasný záber na 1 a 3 roky, za náhradu určenú znaleckým posudkom č. 60/2017,\nvyhotoveným dňa 26.04.2017 spoločnosťou ÚEOS – Komercia, a.s., so splatnosťou náhrady za\nvyvlastnenie v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Prvostupňový orgán námietkam, ktoré\nboli uplatnené vo vyvlastňovacom konaní žalobcom, nevyhovel a rozhodol aj o náhrade trov konania.\nPo vyhodnotení skutkového a právneho stavu veci dospel k záveru, že verejný záujem prevažuje\nnad ochranou vlastníckych práv k dotknutým nehnuteľnostiam a sú splnené podmienky pre vydanie\nrozhodnutia.\n4. Na základe odvolania žalobcu pôvodný žalovaný Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „pôvodný žalovaný“) vydal dňa 17.06.2019 rozhodnutie č. 17448/2019/SV/49986\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie\nžalobcu ako nedôvodné a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Dospel k záveru, že prvostupňové\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, je vecne správne a\nodvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené.\nII.\nŽaloba\n5. Všeobecnými správnymi žalobami podanými v zákonom stanovenej lehote dňa 22.07.2019 a dňa\n20.08.2019 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.\n6. Všeobecnú správnu žalobu, podanú dňa 22.07.2019 na krajský súd, vedenú pôvodne pod sp. zn.\n1S/164/2019, odôvodnil tým, že bol ukrátený na svojich právach, a napadnuté rozhodnutie v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím (ďalej len „preskúmavané rozhodnutia“) označil v celom rozsahu za\nprotizákonné a protiústavné. Uviedol, že žalobu podáva na základe § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.\nz. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 282/2015 Z. z.“),\na prvostupňovému rozhodnutiu vytkol absentujúci samostatný výrok o určení primeranej náhrady za\nvyvlastnenie, ktorá mu ako vyvlastnenému prislúcha. Upresnil, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje\nvýrok III., podľa ktorého je povinný náhradu za vyvlastnenie ďalší účastník konania uhradiť do 3 dní od\nprávoplatnosti rozhodnutia, v tomto výroku však úplne absentuje stanovenie výšky primeranej náhrady.\nToto pochybenie podľa žalobcu predstavuje príkry rozpor s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „Ústava“), podľa ktorého je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné\niba za primeranú náhradu. Uvedené je podľa žalobcu z rovnakého dôvodu aj v rozpore s § 4 ods.\n1 zákona č. 282/2015 Z. z. Prvostupňové rozhodnutie podľa žalobcu obsahuje len údaj o hodnote\ntrvalého záberu, všeobecná hodnota je však v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. podkladom\npre určenie výšky náhrady. Navyše podľa § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. vyvlastňovací orgán\nrozhoduje o vyvlastnení samostatnými výrokmi, vrátane spôsobu úhrady primeranej náhrady, pričom\nide o osobitné náležitosti rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že výrok rozhodnutia je jeho najdôležitejšou\nčasťou, je jadrom rozhodnutia, preto z neho musí jasne a zrozumiteľne vyplývať, ako sa rozhodlo vo\nveci. Rozhodnutie, ktorému chýbajú elementárne náležitosti podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku\nje podľa žalobcu nepreskúmateľné. Je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je jeho adresátom,\nčo sa ním zakladá, mení alebo ruší, resp. autoritatívne potvrdzuje. Formulovaná povinnosť musí byť\njednoznačná, konkrétna a zrozumiteľná, len tak je výrok garanciou jeho vykonateľnosti. Z výrokov\nprvostupňového rozhodnutia však nie je podľa žalobcu zrejmé autoritatívne uloženie povinnosti zaplatiť\nnáhradu za vyvlastnenie. Absencia takéhoto výroku robí preskúmavané rozhodnutia nezrozumiteľnými\na nezákonnými ako celok a znemožňuje efektívne napadnúť výšku náhrady na súde, čím je dotknuté\nnielen vlastnícke právo žalobcu, ale aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Napadnuté rozhodnutie\npôvodného žalovaného je nezákonné z dôvodu, že nereflektovalo na vytknuté vady namietané\nv odvolaní. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutia z dôvodov podľa\n§ 191 ods. 1 písm. c), písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) a priznať mu náhradu trov konania.\n7. Všeobecnú správnu žalobu, podanú dňa 20.08.2019 na krajský súd, vedenú pôvodne pod sp. zn.\n1S/184/2019, odôvodnil žalobca tým, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach\n\na toto rozhodnutie je v celom rozsahu protizákonné a protiústavné. Zopakoval, že v prvostupňovom\nrozhodnutí absentuje samostatný výrok o určení primeranej náhrady za vyvlastnenie, ktorá prislúcha\nvyvlastnenému. Toto pochybenie podľa žalobcu predstavuje príkry rozpor s čl. 20 ods. 4 Ústavy,\ni porušenie § 4 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje len údaj\no hodnote trvalého záberu, ktorá je však len podkladom pre určenie výšky náhrady za vyvlastnenie.\nAbsencia výroku o určení výšky primeranej náhrady predstavuje podľa žalobcu aj porušenie § 13\nods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. Zdôraznil, že výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia,\nje jeho jadrom a musí z neho jasne a zrozumiteľne vyplývať, ako sa rozhodlo vo veci. Rozhodnutie,\nktorému chýbajú elementárne náležitosti, je nepreskúmateľné. Absencia výroku o náhrade za\nvyvlastnenie je vadou, zakladajúcou rozpor s Ústavou a robí nezákonným rozhodnutie o vyvlastnení\nako celok. Absencia autoritatívneho určenia výšky náhrady totiž znamená, že nie je naplnená ústavná\npožiadavka vyvlastnenia spočívajúca v poskytnutí náhrady. Absencia výroku o náhrade je vadou, ktorá\nvyvlastnenému znemožňuje efektívne napadnúť výšku náhrady na súde, čím je zasahované nielen do\njeho vlastníckeho práva, ale je i negatívne dotknuté právo vyvlastneného na spravodlivý proces, súdnu\na inú právnu ochranu. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu, že nereflektovalo na vytknuté\nvady v odvolaní a pôvodný žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n8. V ďalšej časti žalobnej argumentácie sa žalobca zameral na otázku preukázania verejného záujmu.\nTrval na tom, že ponuka odkúpenia pozemkov neobsahovala podstatné náležitosti v zmysle § 3 ods.\n3 písm. c), § 3 ods. 3 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z., t. j. odôvodnenie verejného záujmu na\nuskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsah vyvlastnenia s odôvodnením. Žalobca ďalej poukázal na to, že\npočas procesu pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom došlo k viacerým\nzmenám projektov (územné rozhodnutie malo iný obsah a podobu v porovnaní s aktuálnym projektom),\nčo má podľa žalobcu na jednej strane vplyv na identickosť verejného záujmu, pre ktorý k nútenému\nobmedzeniu vlastníckeho práva má dôjsť, ale tieto zmeny zároveň predstavovali zásadnú odlišnosť\npodmienok pre uplatňovanie vlastníckeho práva žalobcu oproti východiskovým podmienkam v územnom\nrozhodnutí, s ktorými žalobca vyslovil súhlas. Ak by boli podmienky také, ako v súčasnom stave aj\npred vydaním územného rozhodnutia, tak by toto územné rozhodnutie nikdy nebolo právoplatné, a teda\nby ani nevznikol aktuálne uplatňovaný vyvlastňovací titul. V tejto súvislosti sa potom podľa žalobcu\nnatíska otázka, či v tomto prípade nejde o účelové konanie. Dôsledkom uvedeného je, že sa tým zmenil\ncieľ/účel vyvlastnenia, t. j. identickosť verejného záujmu, čo naráža na dikciu čl. 13 ods. 4 Ústavy,\npodľa ktorého sa obmedzenia základných práv môžu použiť len na ustanovený účel. Zmeny projektovej\ndokumentácie majú vplyv na identickosť verejného záujmu, pre ktorý dochádza k vyvlastneniu,\na ovplyvňujú rozsah a kvalitu možného legitímneho zásahu do vlastníckeho práva vyvlastňovaného,\nčo je v procesoch snahy o dohodu, či v procesoch vyvlastňovania, potrebné dôsledne zohľadňovať.\nŽalobca mal za to, že z preskúmavaných rozhodnutí nie je zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový orgán\na pôvodný žalovaný (ďalej aj „správne orgány“) spravovali, ako zvažovali partikulárne záujmy, rozpory\nči pripomienky tak, ako to vyžaduje judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, čo robí postup\nsprávnych orgánov nepreskúmateľným. Pri preukazovaní verejného záujmu podľa žalobcu nemožno\npostupovať paušalizovane, blanketovým odkazovaním na dokumenty územného plánovania, keďže\nverejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Žalobca zdôraznil, že\npodľa § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. sa územným rozhodnutím preukazuje cieľ vyvlastnenia,\nnie však verejný záujem. Pri preukazovaní verejného záujmu v danej veci sa postupovalo mechanicky,\nbez zohľadnenia konkrétnej situácie a konkrétneho kontextu. To malo negatívny vplyv na správne\nvyhodnotenie nevyhnutnosti a miery zásahov do vlastníckeho práva. Podľa žalobcu bolo opomenuté,\nže dotknuté parcely vo vlastníctve žalobcu tvoria funkčný celok, a v tomto kontexte bolo potrebné\nposudzovať i mieru nevyhnutného zásahu do vlastníckeho práva. V opačnom prípade dochádza\nk vyprázdňovaniu obsahu vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom v jeho vlastníctve v danej oblasti,\ni keď zdanlivo nie sú dotknuté rozhodnutím o vyvlastnení. Zmena projektu diaľnice bola neočakávaná\na jej dopad znamenal zmenu/nemožnosť prístupu na diaľnicu pre viacero podnikateľských subjektov.\n9. Žalobca namietal aj posúdenie otázky nečinnosti a jej preukázania, keď v žalobe poukázal na to,\nže medzi ním a ďalším účastníkom konania prebehla komunikácia, pričom jeho vlastný prístup bol\nmimoriadne kooperatívny a aktívny. Žalobca kategoricky odmietol tvrdenie, že sa nechcel dohodnúť na\ndosiahnutí cieľa vyvlastnenia dohodou. Podľa jeho názoru nemožno legitímne tvrdiť, že bola preukázaná\nnečinnosť, či písomné odmietnutie návrhu dohody. Poukázal na potrebu zabezpečiť dodržanie § 19\nzákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „cestný zákon“), ktorým bude zabezpečený prístup k pozemkom vyvlastňovaného, a teda chránené\n\njeho záujmy. V opačnom prípade dôjde stavebnou činnosťou k protiústavnému a protizákonnému zásahu\ndo jeho majetkových práv. Dočasným obmedzením vlastníckeho práva k časti pozemkov dochádza\nk ich zneprístupneniu, resp. nie je zabezpečený efektívny prístup k nim. Zmena stavby obsahujúca\nzrušenie kolektorov predstavuje podľa žalobcu zrušenie pôvodne navrhnutého spôsobu pripojenia\nnehnuteľnosti na akúkoľvek nadradenú dopravnú sieť, čím vytvára zmenu vymedzenia verejného\nzáujmu, čo má vplyv na jeho identickosť a kvalitu zásahov do vlastníctva. V tejto súvislosti je podľa\nžalobcu potom absolútne legitímna aj námietka smerujúca k rozsahu vyvlastnenia, s poukazom na §\n2 ods. 4, ods. 5 zákona č. 282/2015 Z. z. Pojem pozemok nemožno chápať mechanicky v intenciách\noznačenia parcelných čísel, ale ako funkčný celok v objektívnej realite. Selektívnym vyvlastňovaním\na nezabezpečením efektívneho prístupu k nehnuteľnostiam je podľa žalobcu devalvovaná využiteľnosť\ni hodnota nehnuteľnosti v predmetnej oblasti – celý funkčný areál.\n10. Nezohľadňovanie legitímnych záujmov má podľa žalobcu negatívny dopad aj na zákonnosť procesu\nsnahy o dohodu a procesu vyvlastnenia. Žalobca trval na tom, že dlhodobo, už od roku 2011\nsa k stavebnej činnosti ďalšieho účastníka konania stavia konštruktívne, a všetky jeho požiadavky\nsmerovali výlučne k legitímnej ochrane jeho vlastníckeho práva. Z dôvodu, že počas procesu pokusu\no nadobudnutie bránil svoje práva, mu nemôže byť spôsobovaná akákoľvek ujma. Preskúmavaným\nrozhodnutiam ďalej vytkol skutočnosť, že neobsahujú údaj o zápise vyvlastňovanej spoločnosti\nv obchodnom registri, čo predstavuje porušenie § 13 ods. 4 písm. a), § 9 ods. 2 písm. b) bod 3. zákona\nč. 282/2015 Z. z. Konštatoval, že v celom procese pokusov o nadobudnutie vlastníckeho práva došlo\nk viacnásobnému porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov. Opakovane zdôraznil, že aj na\nústnom prerokovaní deklaroval ochotu sa dohodnúť, pričom sa uskutočnili viaceré rokovania s ďalším\núčastníkom konania ako vyvlastniteľom. Podľa názoru žalobcu k vyvlastneniu nedochádza za primeranú\ncenu a nie je zohľadnené zníženie hodnoty a znefunkčnenie zvyšnej časti nehnuteľnosti.\n11. Žalobca zvýraznil, že podľa § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych\nopatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 669/2007 Z. z.“) je náhrada za výkup pozemku\nalebo stavby 1,2 násobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov.\nNeaplikáciou tohto ustanovenia potom vzniká žalobcovi škoda. Postupom správnych orgánov je žalobca\nv konečnom dôsledku trestaný za svoj korektný prístup a legitímne a legálne uplatňovanie a ochranu\nsvojich legitímnych záujmov. Štátne orgány by mali uprednostniť dohodu pred násilným vyvlastňovaním,\ns ohľadom na zásadu subsidiarity. Žalobca napriek svojej snahe o dohodu a svojmu konštruktívnemu\nprístupu už niekoľko rokov nemôže efektívne využívať svoj majetok v lokalite stavby diaľnice, a efektívne\nvyužívanie majetku je naďalej znemožňované a zhoršované aj zvoleným spôsobom vyvlastňovania.\nVzhľadom na uvedené žalobca navrhol preskúmavané rozhodnutia zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c),\npísm. d), písm. e), písm. g) SSP a priznať mu nárok na náhradu trov konania.\n12. Krajský súd uznesením č. k. 1S/164/2019-55 zo dňa 25.05.2020, právoplatným 24.06.2020, spojil\nobe veci na spoločné konanie s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn. 1S/164/2019.\nIII.\nVyjadrenie pôvodného žalovaného\n13. V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa pôvodný žalovaný vyjadril podaním\ndoručeným krajskému súdu dňa 21.08.2019. K námietke žalobcu o absencii výroku o primeranej náhrade\nuviedol, že ju považuje za účelovú. Podľa neho prvostupňové rozhodnutie obsahuje výrokové časti\nv súlade so zákonom, s tým, že výrok o výške náhrady je súčasťou výroku I. a II. prvostupňového\nrozhodnutia. Pripustil, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje formálne vady, a zároveň poukázal na to,\nže formálne zopakovanie administratívneho konania iba z dôvodu formálnych vád rozhodnutia by pre\nžalobcu nepredstavovalo vo vzťahu ku skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie\npostavenie, pretože by ním nedošlo k zmene výšky náhrady za vyvlastnenie. Formálna vada nie je tak\npodstatnou vadou, ktorá by spôsobovala nezákonnosť rozhodnutia. Skutočnosť, že výška náhrady nie\nje obsiahnutá vo výroku III. prvostupňového rozhodnutia, nemôže mať za následok jeho nezákonnosť,\npretože jeho výroková časť nevzbudzovala žiadne pochybnosti o tom, ako prvostupňový orgán rozhodol,\npričom svojím konaním neukrátil žalobcu na jeho právach. Z prvostupňového rozhodnutia bol jasný\npredmet vyvlastňovacieho konania, výška náhrady za vyvlastnenie, ako aj lehota na úhradu. Nejde\n\nteda o vadu, pre ktorú by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia zrušiť. Pôvodný žalovaný uzavrel,\nže postup správnych orgánov bol v súlade so zásadami správneho konania, preto navrhol žalobu ako\nnedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP.\n14. V zmysle § 1 ods. 1, § 7 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný\nporiadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.04.2024 a v súlade s §\n6 ods. 2, § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov prešli\nkompetencie orgánov na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku na Úrad pre územné\nplánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a jeho regionálne úrady. Súd preto ďalej konal s Úradom pre\núzemné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý v ďalšom konaní vystupoval ako žalovaný.\n\nIV.\nReplika žalobcu\n15. K vyjadreniu pôvodného žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa\n20.09.2019 (replika). Zotrval na svojich žalobných vyjadreniach, ktoré čiastočne zopakoval, najmä vo\nvzťahu k protiústavnosti a protizákonnosti absencie výroku o primeranej náhrade za vyvlastnenie. Dodal,\nže v preskúmavaných rozhodnutiach nie je dostatočne konkretizovaný ani spôsob platby náhrady, pričom\npoukázal na § 6 ods. 1, § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. Podľa jeho názoru je vhodné, aby v rámci\nurčeného spôsobu zaplatenia náhrady bola uložená zároveň povinnosť vyvlastnenému oznámiť číslo\núčtu, na ktorý sa má plniť. Zhrnul, že absencia autoritatívneho určenia spôsobu úhrady – konkretizácia\nspôsobu platby taktiež spôsobuje nezákonný zásah do procesných a materiálnych práv vyvlastneného,\na opätovne navrhol preskúmavané rozhodnutia zrušiť. Vo zvyšku sa v plnom rozsahu odvolal na dôvody\na argumentáciu vyjadrenú v žalobe.\n16. Duplika žalovaného k replike žalobcu (doručená žalovanému dňa 05.01.2024) nebola podaná.\nV.\nVyjadrenie ďalšieho účastníka konania a reakcia žalobcu\n17. Ďalší účastník konania, ktorý bol do konania pribratý uznesením Správneho súdu v Bratislave (ďalej\naj „správny súd“) č. k. BA-1S/164/2019-94 zo dňa 05.11.2024, právoplatným 19.11.2024, sa vyjadril\npodaním doručeným správnemu súdu dňa 28.01.2025. S námietkami žalobcu nesúhlasil. Podľa jeho\nnázoru je možné konštatovať, že výrokovou časťou I. a II. prvostupňového rozhodnutia bolo jednoznačne\npreukázané, že prvostupňový orgán rozhodol v súlade s § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z.\nz., t. j. prvostupňové rozhodnutie preukázateľne obsahuje výroky o výške náhrady. Taktiež je podľa\nneho nepochybné, že bolo rozhodnuté o povinnosti túto náhradu uhradiť vo výroku III. Tvrdenie žalobcu\no absencii týchto výrokov je potom účelové. Nezopakovanie uvedenia výšky náhrady vo výroku III.\nnemôže mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Zdôraznil, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa\nzopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie\npre účastníka.\n18. V ďalšej časti svojho vyjadrenia upriamil pozornosť na skutočnosť, že k poukázaniu náhrady už\ndošlo dňa 18.07.2019, a to na základe faktúry žalobcu, doručenej ďalšiemu účastníkovi konania dňa\n11.07.2019. Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva tak bola žalobcovi v plnom rozsahu uhradená.\nTým, že žalobca vystavil faktúry a prijal plnenia na základe výrokov preskúmavaných rozhodnutí, uznal\npreukázateľne existenciu týchto výrokov, t. j. uznal ich ako právne tituly pre poskytnutie plnenia čo do\ndôvodu, aj výšky. K ukráteniu práv žalobcu teda reálne nedošlo a podanie správnej žaloby je zo strany\nžalobcu účelové.\n19. Ďalší účastník konania vyjadril názor, že preskúmavané rozhodnutia netrpia ani vadou\nnepreskúmateľnosti, sú podľa neho dostatočne a riadne odôvodnené, jasné a zrozumiteľné, obsahujúce\nvšetky zákonom predpísané náležitosti.\n\n20. Na základe uvedeného uzavrel, že žalobca nepreukázal ani jeden z ním uvádzaných dôvodov,\nsprávna žaloba nie je dôvodná, žalobca nebol ukrátený ani dotknutý na svojich právach, prijal plnenie\nna základe výrokov v rozhodnutiach uvedených. Navrhol, aby súd žalobu zamietol, s tým, že si zároveň\nuplatnil nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n21. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania sa vyjadril žalobca podaním doručeným správnemu súdu\n05.02.2025, v ktorom zopakoval podstatné žalobné argumenty, na žalobe v plnom rozsahu zotrval\na navrhol preskúmavané rozhodnutia zrušiť.\nVI.\nRelevantná právna úprava\n22. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n23. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe\nžalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n25. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n26. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\ne) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n27. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n28. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri\nzúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní\núspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im\nsprávny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo\nna náhradu ďalších trov konania.\n29. Podľa § 1 zákona č. 282/2015 Z. z. tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva,\nobmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích\nosôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v\nnevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.\n30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 vyvlastnenie možno uskutočniť len\na) v nevyhnutnej miere,\nb) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí\npreukázať vo vyvlastňovacom konaní,\nc) za primeranú náhradu, a\nd) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.\n31. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý\nsa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie.\n\nAk by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod,\nrozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri\nprerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie\núčelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo\nspoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto\nstavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu.\n32. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto\nzákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku\nstavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.\n33. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe\nvyvlastňovací orgán\na) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme,\nb) rozhodne o\n1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe,\n2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo\n3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku\nstavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom\nzáujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia,\nnerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho\ndedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme.\nc) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo\npodstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť,\nd) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7,\ne) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby\nna účel, na ktorý sa vyvlastnila,\nf) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli\nuplatnené,\ng) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.\n34. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací\norgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu\npodľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a\nvyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie\nv sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote\npráva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s\npožiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.\n35. Podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. rozhodnutie o vyvlastnení musí obsahovať aj\núdaje vyvlastniteľa a vyvlastneného v rozsahu údajov podľa § 9 ods. 2 písm. a) a b).\n36. Podľa § 9 ods. 2 písm. a), písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z. návrh musí obsahovať\na) údaje o vyvlastniteľovi, a to\n1. meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu (ďalej len „osobné údaje“) vyvlastniteľa,\nak je vyvlastniteľom fyzická osoba,\n2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom\ntrvalého pobytu, ak je vyvlastniteľom fyzická osoba – podnikateľ,\n3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom\nobdobnom registri, ak je vyvlastniteľom právnická osoba,\nb) údaje o vyvlastňovanom, a to\n1. dostupné osobné údaje, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba,\n2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom\ntrvalého pobytu, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba – podnikateľ,\n3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom\nobdobnom registri, ak je vyvlastňovaným právnická osoba.\n\n37. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z. bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie\nvlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb\nk pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie\ndohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa,\nkeď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu (napr. §\n17 ods. 1 cestného zákona – pozn. súdu).\n38. Podľa § 3 ods. 3 písm. c), písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z. písomný návrh na uzavretie dohody,\nktorou chce vyvlastniteľ dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou, musí obsahovať návrh náhrady za\nnadobudnutie, obmedzenie alebo zrušenie práva k pozemku alebo ku stavbe, ku ktorému vyvlastniteľ\npriloží\nc) odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsah vyvlastnenia s\nodôvodnením,\nd) oznámenie miesta, času a spôsobu nahliadnutia do geometrického plánu vymedzujúceho časť\npozemku, ak je predmetom dohody len časť pozemku, a do znaleckého posudku, ktorý bol podkladom\nna určenie náhrady.\n39. Podľa § 17 ods. 1 cestného zákona písomná výzva na uzavretie dohody, ktorá obsahuje náležitosti\npodľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní,6c sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti\nalebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok (ďalej len „adresát“), a to prostredníctvom\npoštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Súčasťou\npísomnej výzvy je aj upozornenie, že ak na výzvu vlastník nehnuteľnosti neodpovie do 15 dní odo dňa\ndoručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.\n40. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n41. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n42. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\nVII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n43. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal\nSprávny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a\núčinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave\nv dvoch osobitných konaniach pod sp. zn. 1S/164/2019 a sp. zn. 1S/184/2019 a následne spojených\ndo jedného konania vedeného pod sp. zn. 1S/164/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.\nBA-1S/164/2019.\n44. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 13.02.2025, v neprítomnosti žalovaného, ktorý\nsa riadne ospravedlnil podaním zo dňa 12.02.2025 a súhlasil s uskutočnením pojednávania v jeho\nneprítomnosti.\n\n45. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1\nSSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté\nrozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu,\nv rozsahu žalobných bodov, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n46. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bolo\nobmedzené vlastnícke právo žalobcu k časti pozemkom, resp. bolo vyvlastnené ako dočasný záber na 1\naž 3 roky za náhradu. Prvostupňový orgán o vyvlastnení rozhodol prvostupňovým rozhodnutím, výrokmi\nI. až V., pričom vo výrokoch I. a II. identifikoval predmet vyvlastnenia, dobu obmedzenia vlastníckeho\npráva, cieľ vyvlastnenia i hodnotu náhrady určenú znaleckým posudkom v konkrétnej výške. Výrokom\nIII. určil lehotu splatnosti náhrady za vyvlastnenie, výrokom IV. rozhodol o námietkach žalobcu\nproti vyvlastneniu a výrokom V. rozhodol o náhrade trov konania. Pôvodný žalovaný prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil v celom rozsahu, pričom zamietol odvolanie žalobcu.\n47. Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím netrpí\nžalobou vytýkanými vadami, pokiaľ ide o absenciu výroku o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej\núhrady. Hoci výška náhrady nie je súčasťou výroku III. prvostupňového rozhodnutia spolu s lehotou\nsplatnosti ako samostatný výrok v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z., nejde o takú vadu,\nktorá by zakladala nesprávne právne posúdenie veci či nepreskúmateľnosť rozhodnutí ako celku tak,\nako to namietal žalobca, keď v tomto smere uplatnil žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c),\npísm. d), a ani písm. g) SSP. Náhrada za vyvlastnenie je súčasťou výrokov I. a II., ktorých formulácia\nv zneniach: „Spolu sa z uvedených parciel vyvlastňujú výmery zodpovedajúce vlastníckym podielom ...\nako dočasný záber ... v hodnote učenej znaleckým posudkom ... vo výške 21 168,73 Eur...“ (výrok\nI.) a „Spolu sa z uvedených parciel vyvlastňuje výmera zodpovedajúca vlastníckym podielom ... ako\ndočasný záber ... v hodnote učenej znaleckým posudkom ... vo výške 17 722,92 Eur...“ (výrok II.) - podľa\nnázoru správneho súdu nepripúšťa pochybnosti o jej výške, stanovenej znaleckým posudkom. Pokiaľ ide\no spôsob úhrady (formou bankového prevodu, v hotovosti či inou formou), ten vo výroku prvostupňového\nrozhodnutia úplne absentuje. Správny súd však túto vadu považuje len za formálny nedostatok, ktorý\nnemá vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a jeho materiálny obsah, zahŕňajúci všetky\npodstatné náležitosti rozhodnutia o vyvlastnení. V zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z.\nz. je spôsob zaplatenia jednou z osobitných náležitostí výroku o náhrade za vyvlastnenie, avšak jej\nabsencia nevylučuje, aby bola predmetom ďalšej dohody medzi účastníkmi vyvlastňovacieho konania,\nčo bol aj prípad prejednávanej veci. Označené formálne nedostatky nemali žiaden vplyv na možnosť\nuplatnenia práv žalobcu a jeho práva označenými nedostatkami neboli dotknuté. Žalobca mal možnosť\nsa proti výrokom o náhrade brániť a uplatniť všetky svoje námietky, čo realizoval nielen podaným\nodvolaním v rámci vyvlastňovacieho konania, ale aj podanou správnou žalobou. Navyše správny súd\npoukazuje na to, že súčasťou návrhu na vyvlastnenie bolo vyčíslenie výšky náhrady, ktorá bola zo\nstrany ďalšieho účastníka konania prehľadne rozpísaná do tabuliek zahŕňajúcich jednotlivé mesiace\nobmedzenia vlastníckeho práva vo vzťahu ku konkrétnym parcelám, pričom žalobca mal možnosť sa\ns obsahom návrhu na vyvlastnenie oboznámiť po začatí vyvlastňovacieho konania, ktorá možnosť mu\nbola prvostupňovým orgánom poskytnutá na základe vydaného Oznámenia o začatí vyvlastňovacieho\nkonania a nariadenie ústneho pojednávania zo dňa 12.11.2018, doručeného žalobcovi dňa 16.11.2018.\nTieto skutočnosti má súd za preukázané z obsahu administratívneho spisu. Preskúmavané rozhodnutie\npreto netrpia vadou nedostatku výroku v zmysle § 47 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, ani v zmysle\n§ 13 ods. 1 až 3 zákona č. 282/2015 Z. z., ich výroky sú jednoznačné, konkrétne a aj vykonateľné.\n48. Správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „NS SR“) a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) a ich\nzávery, podľa ktorých „...pri súdnom prieskume platí zásada, že rozhodnutia správnych orgánov sa\nnezrušujú preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci to účastníkovi nemôže priniesť\npriaznivejší výsledok“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžf/18/2014 zo dňa 23.03.2016). „Úlohou správnych\nsúdov nie je reparovať také prípadné procesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo\nsvojej podstate viedli len k zopakovaniu konania pred orgánmi verejnej správy, avšak bez reálneho\npotenciálu zmeny k lepšiemu ... Správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu\nnezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti\nna subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania\nv správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej\nsprávy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry\n\nnavrhovateľa“ (rozhodnutie NSS SR sp. zn. 1Stk/16/2022 zo dňa 28.03.2024, body 38. a 39.). „Formálne\nzopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka, vo vzťahu k skutkovej stránke\nveci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech“ (R 103/2011).\n49. Vzhľadom na uvedené je možné zhrnúť, že námietku absentujúceho výroku o určení výšky\nprimeranej náhrady za vyvlastnenie a spôsobe jej úhrady, formulovanú v samostatnej žalobe, správny\nsúd vyhodnotil ako takú, ktorá nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, a teda nedôvodnú,\na to s poukazom na obsah výrokov I. a II. prvostupňového rozhodnutia, z ktorých je výška náhrady\nzrejmá. Ani absentujúca konkretizácia spôsobu úhrady vo výroku prvostupňového rozhodnutia nie je\ntakým nedostatkom, ktorý by mal vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, osobitne pokiaľ\nvykonanie úhrady ani sám žalobca nespochybňoval. Ide len o pochybenie formálne, bez materiálneho\ndosahu na práva žalobcu.\n50. Uvedené argumenty považuje správny súd za priliehavé aj vo vzťahu k žalobcom osobitne\nformulovanej žalobnej námietke absencie údajov o zápise vyvlastňovanej spoločnosti (žalobcu)\nv obchodnom registri, ako porušenia § 13 ods. 4 písm. a), § 9 ods. 2 písm. b) bod 3. zákona č. 282/2015\nZ. z. Ide o formálny nedostatok, pričom sám žalobca je najlepšie oboznámený s tým, aké údaje sa o jeho\nosobe nachádzajú v obchodnom registri, preto tento nedostatok nemá ani vplyv na jeho subjektívne\npráva a právom chránené záujmy vo vyvlastňovacom konaní, či na identifikáciu účastníka konania.\nUvedenie tejto náležitosti rozhodnutia o vyvlastnení nie je conditio sine qua non, teda takou podmienkou,\nbez ktorej by vydané rozhodnutie bolo nezákonné, neplatné či nevykonateľné.\n51. Správny súd zastáva názor, že preskúmavané rozhodnutia netrpia ani vadami nedostatku\nodôvodnenia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V tejto súvislosti žalobca namietal, že pôvodný\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí nereflektoval na odvolaním vytknuté vady a prvostupňové\nrozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Správny súd podotýka, že táto námietka nebola zo strany\nžalobcu bližšie špecifikovaná, teda žalobca neuviedol, konkrétne s ktorými odvolacími námietkami\nsa pôvodný žalovaný nevysporiadal, preto k nej správny súd nemohol zaujať relevantné stanovisko.\nVo všeobecnosti však možno konštatovať, že preskúmavané rozhodnutia sú dostatočne, jasne,\nzrozumiteľne a presvedčivo odôvodnené, správne orgány sa v nich vysporiadali so všetkými podstatnými\nskutkovými a právnymi otázkami, a napadnuté rozhodnutie reflektovalo aj na odvolacie námietky\nžalobcu, na ktoré žalobca dostal odpoveď na stranách 5 až 7 napadnutého rozhodnutia, a toto správny\nsúd považuje za dostatočné.\n52. Nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalobca videl aj v tom, že podľa neho z prvostupňového rozhodnutia\nnie je zrejmé, akými úvahami sa správny orgán spravoval pri posudzovaní existencie verejného\nzáujmu, ako zvažoval partikulárne záujmy, rozpory a pripomienky v danom konaní. Opätovne správny\nsúd poukazuje na to, že táto námietka nebola žalobcom bližšie konkretizovaná, teda nie je zrejmé,\nakými konkrétnymi partikulárnymi záujmami, rozpormi či pripomienkami sa správne orgány nezaoberali\na nedali na ne odpoveď, pričom správny súd pri hodnotení preskúmavaných rozhodnutí ako jedného\ncelku nezistil, že by niektorá podstatná otázka či námietka zostala nezodpovedaná, resp. že by chýbala\nk niektorej z nich úvaha správneho orgánu. Ani žalobná námietka nedostatočne zisteného skutkového\nstavu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP nebola žalobcom špecifikovaná. Podľa správneho súdu bol však\nskutkový stav tak, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, správnymi orgánmi zistený dostatočne,\nv rozsahu potrebnom pre vydanie rozhodnutí.\n53. Žalobca svojimi žalobnými námietkami spochybnil aj proces dohodovacieho konania, ktorý\nvydaniu preskúmavaných rozhodnutí o vyvlastnení predchádzal, a ktorého potreba vyplýva zo zásady\nsubsidiarity vyvlastňovacieho konania [§ 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z.]. V tejto súvislosti\nnamietal najmä absenciu podstatných náležitostí ponuky v zmysle § 3 ods. 3 písm. c), písm. d) zákona\nč. 282/2015 Z. z., nepreukázanie nečinnosti a existenciu zmeny projektov, ktorá má podľa neho vplyv na\nidentickosť verejného záujmu. Správny súd ani tieto námietky nepovažoval za opodstatnené. Z obsahu\nadministratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj návrh na vyvlastnenie, podaný ďalším účastníkom\nkonania orgánu prvého stupňa dňa 01.03.2018, správny súd zistil, že Ponuka na uzatvorenie nájomnej\nzmluvy a zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena (ďalej len „Ponuka“), ktorá bola prílohou\nnávrhu na vyvlastnenie, bola žalobcovi doručovaná do vlastných rúk a prevzatá dňa 16.05.2017. Ponuka\nobsahovala okrem iného aj vymedzenie účelu obmedzenia vlastníckeho práva a verejného záujmu na\njeho obmedzení, ako aj údaj o tom, kedy a kde môže žalobca nahliadnuť do znaleckého posudku,\n\nktorý bol podkladom pre určenie ceny náhrady, a do geometrického plánu, ktorým bol určený rozsah\ndočasného záberu, s jeho podrobnejším vymedzením. Súčasťou Ponuky bol aj návrh nájomnej zmluvy.\nOdôvodnenie verejného záujmu a rozsahu obmedzenia vlastníctva v Ponuke zodpovedalo charakteru\ndohodovacieho konania a samotnej Ponuky. Správny súd podotýka, že touto námietkou žalobcu sa\nzaoberal aj pôvodný žalovaný v napadnutom rozhodnutí a riadne sa s ňou vysporiadal (str. 11), keď mal\nza to, že Ponuka obsahovala zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 3 ods. 3 písm. c), písm. d)\nzákona č. 282/2015 Z. z., s čím sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje.\n54. Pokiaľ ide o otázku preukázania bezvýslednosti pokusu o dohodu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 282/2015 Z. z. v spojení s § 17 ods. 1 cestného zákona, správny súd sa nestotožňuje s tvrdením\nžalobcu, že nečinnosť v rámci dohodovacieho konania nebola preukázaná. Žalobca v súvislosti s touto\nnámietkou argumentoval listom zo dňa 17.05.2017, zápisnicou z rokovania zo dňa 01.06.2017, listami\nzo dňa 16.08.2017, 26.08.2017, 30.08.2017 a listom zo dňa 27.12.2018, ktoré majú potvrdzovať jeho\nsnahu dohodnúť sa s ďalším účastníkom konania o predmete vyvlastnenia. Správny súd však upriamuje\npozornosť na skutočnosť, že Ponuka bola doručená žalobcovi dňa 16.05.2017 a návrh na vyvlastnenie\nbol zo strany ďalšieho účastníka konania podaný až dňa 01.03.2018, teda medzi týmito dátumami\nprešlo relatívne dlhé časové obdobie. Ak aj žalobca kooperoval s ďalším účastníkom v označených\ndňoch, z čoho posledným namietaným dátumom je 30.08.2017, nevylučuje to uplynutie 15-dňovej\nlehoty v období po ňom. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bezprostredne pred podaním\nnávrhu na vyvlastnenie bol nejakým spôsobom v tejto veci činný, pričom táto skutočnosť nevyplýva\nani z obsahu administratívneho spisu. Pokiaľ ide o list zo dňa 27.12.2018, tento je datovaný až po\nzačatí vyvlastňovacieho konania, a tak nie je pre posúdenie tejto otázky relevantný. Rovnako nie je\nna účely tohto konania podstatné, že žalobca podľa jeho tvrdení konštruktívne komunikoval s ďalším\núčastníkom konania od roku 2011, resp. že medzi nimi prebehla komunikácia v roku 2016, ešte predtým,\nnež bola žalobcovi zaslaná Ponuka. V priebehu celého konania nebolo preukázané, že by na základe\ntejto či inej aktivity žalobcu bola medzi účastníkmi dosiahnutá dohoda, ktorá jediná by mohla byť\ndôvodom na nepokračovanie vo vyvlastňovacom konaní. Žalobca preukázal jedine to, že intenzívna\nkomunikácia medzi účastníkmi neviedla k žiadnemu výsledku. Zásadu subsidiarity vyvlastňovacieho\nkonania pritom možno uplatniť len vtedy, ak dôjde k súhlasnému prejavu vôle na strane oboch účastníkov\nvyvlastňovacieho konania. Správny súd rezultuje, že podmienka § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 282/2015\nZ. z. v spojení s § 17 ods. 1 cestného zákona bola splnená. Súčasťou návrhu na vyvlastnenie bola aj\nPonuka s prílohami vrátane doručenky, ktoré sú spôsobilé preukázať zákonom požadované náležitosti\nbezvýslednosti pokusu o dohodu (zaslanie a doručenie návrhu na uzavretie dohody, nečinnosť žalobcu).\n55. Čo sa týka namietanej existencie zmeny projektov, ktorá mala podľa žalobcu vplyv na identickosť\nverejného záujmu, správny súd opätovne upriamuje pozornosť na vágnosť tejto námietky, keď žalobca\nnevymedzil, v čom konkrétne vidí zmenu tejto identickosti. Verejný záujem na obmedzení vlastníckeho\npráva formou dočasného záberu (vyvlastnenia) v danej veci bol preskúmavanými rozhodnutiami\nvymedzený s poukazom na potrebu vybudovania verejnoprospešnej stavby – diaľnice „D1 Bratislava\n– Senec, skapacitnenie, I. etapa (Bratislava - Triblavina)“, v katastrálnom území A. B., s tým, že ciele\na zámery územného plánovania boli preukázané územným rozhodnutím o umiestnení stavby, vydaným\nObvodným úradom Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. A/2013/415-/HLO zo dňa 26.03.2013,\nprávoplatné 10.05.2013 (ďalej len „územné rozhodnutie“). Podľa odôvodnenia prvostupňového orgánu\ndočasný záber pozemkov na jeden rok bol nevyhnutný na realizáciu stavebných objektov č. 031-10\naž 031-12 a dočasný záber na tri roky mal slúžiť na vybudovanie stavebných objektov č. 101-00\na 507-00, ktoré objekty boli identifikované v prvostupňovom rozhodnutí. Verejný záujem bol podľa\nprvostupňového orgánu preukázaný okrem iného aj Projektom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest\nschválených vládou Slovenskej republiky, v spojitosti s § 8 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých\nopatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a § 17a cestného\nzákona, ale aj tým, že účelom výstavby malo byť zaistenie bezpečnosti užívateľov diaľnice, zlepšenie\nkomfortu jazdy a zmodernizovanie technického stavu diaľnice, a teda podľa neho verejný záujem\nprevažuje nad ochranou subjektívneho práva žalobcu. Žalobca neuviedol, v čom konkrétne malo dôjsť\nk zmene identickosti verejného záujmu a vplyvu zmeny projektu (zrušenie kolektorov) na závery prijaté\npreskúmavanými rozhodnutiami a ich zákonnosť a neuviedol ani to, aký mala táto zmena konkrétny\nvplyv na jeho práva v danom konaní. Správny súd podotýka, že v konaní nebolo preukázané, že by došlo\nk zrušeniu územného rozhodnutia, či k jeho zmene, a žalobcom formulované teoretické tvrdenia o tom,\nže za iných okolností by nebolo územné rozhodnutie v platnosti, sú na účely posudzovania tejto otázky\nirelevantné. Správny súd zastáva názor, že zmena projektovej dokumentácie v časti kolektorov nemá\n\nvplyv na existenciu verejného záujmu ako takého, teda potrebu vybudovania verejnoprospešnej stavby\n– diaľnice. Správny súd má taktiež za to, že verejný záujem tak, ako bol vymedzený, spĺňa zákonom\nstanovený obsah a je vymedzený dostatočne jasne a určito. Preto nie je opodstatnená ani námietka\nžalobcu, že vo vyvlastňovacom konaní nebol verejný záujem preukázaný.\n56. Správny súd zdôrazňuje, že v danom konaní nedošlo k definitívneho vyvlastneniu dotknutých\nnehnuteľností, teda k odňatiu vlastníckeho práva, ale len k jeho dočasnému obmedzeniu na dobu 1 a 3\nroky, za náhradu, čo malo vplyv aj na posúdenie rozsahu vyvlastnenia a nemožnosť aplikácie § 2 ods. 4,\nods. 5 zákona č. 282/2015 Z. z. na danú vec. Označené ustanovenie totiž rieši rozšírenie vyvlastnenia\nv prípade prechodu vlastníckeho práva, ktoré je možné len za podmienok stanovených zákonom.\nSprávny súd poukazuje na to, že s touto námietkou sa už vysporiadal aj pôvodný žalovaný na str. 7\nnapadnutého rozhodnutia, a správny súd sa s touto argumentáciou v plnom rozsahu stotožňuje. Dodáva,\nže inštitút vyvlastnenia, resp. obmedzenia vlastníckeho práva, je ovládaný zásadou minimalizácie\nzásahov do práv vyvlastňovaného, na čo nadväzuje aj zásada subsidiarity, ktorej podstata spočíva\nv povinnosti aplikovať prednostne taký dôvod a rozsah zásahov, ktoré majú menší dopad na dotknuté\npráva, t. j. uprednostniť obmedzenie vlastníckeho práva pred jeho vyvlastnením, a menší rozsah\nvyvlastnenia pred rozsahom väčším tak, aby bol zabezpečený jeho účel (por. § 2 ods. 3 zákona č.\n282/2015 Z. z.). V predmetnom vyvlastňovacom konaní boli podľa názoru správneho súdu aplikované\nobe zásady. Námietka žalobcu ohľadom rozsahu vyvlastnenia je tak rovnako neopodstatnená.\n57. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorá sa týka opomenutia aplikácie ustanovenia § 6 ods. 1 zákona\nč. 669/2007 Z. z. (spôsob určenia výšky náhrady), správny súd zdôrazňuje, že v danej veci došlo\nk nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu podľa zákona č. 282/2015 Z. z., ktorý upravuje\nurčenie výšky náhrady v ustanovení § 4. Podkladom pre určenie náhrady je v zmysle § 4 ods. 3\nzákona č. 282/2015 Z. z. všeobecná hodnota pozemku, určovaná na základe znaleckého posudku nie\nstaršieho ako dva roky, pričom náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota\nurčená znaleckým posudkom, pričom v predmetnej veci bola náhrada určená na základe znaleckého\nposudku. Ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. sa týka výkupu pozemkov a ide o osobitnú\nprávnu úpravu vymedzenú ustanovením § 1 zákona č. 669/2007 Z. z. Na dôvažok správny súd uvádza,\nže ak žalobca tvrdí, že mu postupom správnych orgánov vznikla škoda, tieto otázky je oprávnený riešiť\nvýlučne civilný súd v zmysle § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov s poukazom na § 415 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov.\n58. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vychádza\nz náležite zisteného skutkového stavu, obsahuje všetky zákonné náležitosti, je zrozumiteľné a adekvátne\nodôvodnené a pôvodný žalovaný nepochybil, ak dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na\nvyvlastnenie, resp. dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu,\na to formou dočasného záberu na 1 a 3 roky, za primeranú náhradu, podľa zákona č. 282/2015 Z. z.\nSprávny súd konštatuje, že žiadna zo vznesených žalobných námietok podľa § 191 ods. 1 písm. c),\npísm. d), písm. e), písm. g) SSP nie je opodstatnená a preskúmavané rozhodnutia boli v tomto smere\nvydané v súlade so zákonom.\n59. Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil žalobné námietky ako neopodstatnené a žalobu ako\nnedôvodnú, preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n60. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo\nna náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto náhradu\nspravodlivo požadovať. Vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania správny súd rozhodol podľa § 169\nSSP a náhradu mu nepriznal, keďže z obsahu súdneho spisu nezistil, že by mu v súvislosti s plnením\nsúdom uloženej povinnosti trovy vznikli, a tento účastník nebol ani zastúpený právnym zástupcom.\n61. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}