{"guid": "0c66a089-9049-4138-a812-ade4ed5b2551:a1154697-a09d-42bd-8b70-a2803994d3c0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200880.2", "spisova_znacka": "BA-6S/138/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/138/2019 z 11. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. júla 2025, sp. zn. BA-6S/138/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200880.2", "identifikacne_cislo": "1019200880", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2025-07-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/343", "nazov": "ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/343-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1154697-a09d-42bd-8b70-a2803994d3c0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200880.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200880.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200880.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/138/2019\n1019200880\n11. 07. 2025\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019200880.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka, v právnej veci žalobcu: Mesto Považská\nBystrica, so sídlom Centrum 2/3, 017 13 Považská Bystrica, IČO: 317 667, právne zastúpený: doc.\nJUDr. Ľubomír Fogaš, CSc., advokát, Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre\nverejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, č. spisu 9102-P/2019 zo dňa 03.06.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, č. spisu 9102P/2019 zo dňa 03.06.2019 a rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, odboru dohľadu, č. spisu\n12774-3000/2018 zo dňa 01.03.2019, z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie\n(ďalej len „žalovaný“), č. spisu 9102-P/2019 zo dňa 03.06.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),\nktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie,\nodboru dohľadu (ďalej len „úrad“) č. spisu 12774-3000/2018 zo dňa 01.03.2019 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) a zamietol rozklad podaný Mestom Považská Bystrica (ďalej len „účastník konania“ alebo\n„žalobca“).\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Prvostupňovým rozhodnutím potvrdeným napadnutým rozhodnutím bola účastníkovi konania uložená\npokuta vo výške 129 441,18 eur podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom\nobstarávaní (ďalej len „ZVO“) za to, že na základe zvolenej formy kombinácie zmluvných vzťahov, a to\nnajmä uzavretím\n· zmluvy o nájme pozemku č. 332/2014-OdNsM zo dňa 10. 7. 2014 so spoločnosťou HANT BA, a. s.,\nHliny 1412, 017 07 Považská Bystrica, IČO: 36 328 375 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16. 5. 2016 (ďalej\nlen „zmluva o nájme“);\n· dohody o postúpení práv a povinností z nájomnej zmluvy č. 332/2014-OdNsM zo dňa 9. 10. 2014\nso spoločnosťami HANT BA, a. s., Hliny 1412, 017 07 Považská Bystrica, IČO: 36 328 375 a HANT\nDevelopment a. s., Stará Ivanská cesta 1/386, 821 04 Bratislava, IČO: 47 800 011 (ďalej len „dohoda\no postúpení práv“);\n\n· zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytového domu a technickej\ninfraštruktúry a zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva pozemku a dohoda o\nbudúcej zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 26. 2. 2015 so spoločnosťou HANT Development, a.\ns. Stará Ivanská cesta 1/386, 821 04 Bratislava, IČO: 47 800 011 (ďalej len „zmluva o budúcej zmluve“);\n· zmluvy o prevode vlastníctva bytových domov a technickej infraštruktúry zo dňa 16. 2. 2017 so\nspoločnosťou HANT Development, a. s., Stará Ivanská cesta 1/386, 821 04 Bratislava, IČO: 47 800 011\nv znení Dodatku č. 1 zo dňa 6. 12. 2017 (ďalej len „zmluva o prevode“),\nneoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO, čím sa pri obstaraní výstavby obytného\nsúboru na Kukučínovej ulici 2x22 BJ v Považskej Bystrici (ďalej len „zákazka“) zároveň vyhol povinnosti\nuzavrieť zmluvu na zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa ZVO.\n3. V prvostupňovom rozhodnutí okrem zmluvy o nájme, dohody o postúpení práv, zmluvy o budúcej\nzmluve, zmluvy o prevode vychádzal úrad aj z Memoranda o spolupráci pri výstavbe nájomných bytov\nna území mesta Považská Bystrica zo dňa 06.04.2016 (ďalej len „memorandum“), ktorého účelom bolo\nupraviť prejav vôle účastníkov memoranda smerujúci k naplneniu ich zámeru v súvislosti s realizáciou\ninvestičnej bytovej výstavby na území mesta. Zhotoviteľ mal podľa memoranda zrealizovať výstavbu\nbytových domov a technickej infraštruktúry, ich zameraní a kolaudáciu. Zmluvné strany sa zaviazali\nuzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mal byť prevod bytových domov do vlastníctva účastníka\nkonania. Toto memorandum bolo dňa 28.12.2016 ukončené dohodou.\n4. S poukazom na viaceré rozsudky Súdneho dvora Európskej únie ako napríklad vo veci Impresa\nPizzaroty & C. SpA. proti Commune di Bari a i. (ďalej aj ako „vec C-213/13“), ďalej vo veci C-26/03,\nC-458/03, C-385/02, C-340/02 dospel úrad k záveru, že rozhodovacia prax súdneho dvora ustálila\nvýnimočný a objektívne zdôvodniteľný charakter výnimiek z povinnosti použitia postupov pri obstarávaní\ntovarov prác a služieb. Výnimka sa vzťahuje na prípady, keď ide o existujúcu nehnuteľnosť, pretože\nokruh samotného predmetu zákazky, ako aj potenciálnych uchádzačov je konečný a vopred známy a,\nnaopak, v prípadoch, keď ide o nehnuteľnosť, ktorá má vzniknúť v budúcnosti, je zrejmé, že prevažujúcim\nfaktorom je uskutočnenie stavebných prác, kde súťaž je možné zabezpečiť.\n5. Účastník konania bol o vhodnom postupe pri obstarávaní bytov pre obyvateľov informovaný úradom\nuž v roku 2015 v metodickom usmernení č. spisu 2835-5000/2015, ako aj metodickým usmernením č.\nspisu 9230-5000/2017.\n6. Ďalej úrad uviedol, že účastník konania bol upozornený z jeho strany v liste č. 23149-7000/2016ODII/2 zo dňa 13.02.2017 na to, že tu existuje riziko, že uzatvorenie kúpnej zmluvy na predmetný bytový\ndom bude považované za vyhnutie sa aplikácie ZVO.\n7. Zámer odkúpiť bytové domy bola v prvostupňovom rozhodnutí odvodená z listu zhotoviteľa účastníkovi\nkonania „Žiadosť o prenájom pozemkov v k. ú. A. B.“ zo dňa 22.01.2014, ďalej aj z medializovaných\ninformácií v internetovom článku zo dňa 21.02.2015 (zdroj článku: TASR), ako aj zo zmluvy o budúcej\nzmluve, ktorej predmet, ako aj budúca kúpna cena sa zhodujú s predmetom a kúpnou cenou v zmluve\no prevode, a napokon aj z memoranda ktorým bol zmenený termín kolaudácie oproti zmluve o budúcej\nzmluve, a to na deň 31.08.2017 (pôvodný termín: 15.06.2016 bol určený zmluvou o budúcej zmluve).\nDohoda o ukončení platnosti memoranda je zo dňa 28.12.2016. Napokon úrad poukázal aj na webovú\nstránku C., kde zhotoviteľ uviedol medzi svojimi referenciami realizáciu stavby na adrese zákazky,\npričom ako investor je v predmetnom prípade uvedené D. A. B. a podľa informácií na tejto webovej\nstránke bola stavba ukončená dňa 31.12.2016, teda v čase, keď ešte pretrvávala platnosť a účinnosť\nmemoranda. Úrad tak dospel k záveru, že aj keď jednotlivé zmluvy uzatvorené účastníkom konania\nnemusia vykazovať znaky porušenia zákona, kombinácia zmluvných vzťahov, ktoré účastník konania\npoužil v spoločnom kontexte, predstavovali obchádzanie ZVO na účely aplikovania výnimky podľa §\n1 ods. 2 písm. c) tohto zákona. Mal tiež za to, že zámer účastníka konania odkúpiť od zhotoviteľa\npostavené bytové domy pretrvával dlhšie a nevznikol tak pri uzatváraní zmluvy o prevode, ale ešte pred\ntým, než spĺňali definíciu existujúcej stavby, keď účastník konania zhotoviteľovi na tento účel prenajal\nstavebné pozemky.\n8. V napadnutom rozhodnutí žalovaný argumentuje, že lehota na začatie správneho konania bola\nzachovaná. Jednoročná subjektívna lehota začala plynúť odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení\nzákona, pričom úrad začal konanie z úradnej povinnosti na základe skutočností zistených v zmysle\nprotokolu o výsledku kontroly zo dňa 24.04.2018, ktorý bol prerokovaný dňa 26.06.2018. Začiatok\nplynutia jednoročnej subjektívnej lehoty sa preto odvodzuje odo dňa prerokovania protokolu.\n9. Správny delikt podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZVO bol v tomto prípade dokonaný a naplnený uzatvorením\nzmluvy o prevode zo dňa 16.02.2017, pričom tento okamih žalovaný považuje za rozhodujúci pre začatie\nplynutia objektívnej lehoty.\n\n10. Podľa žalovaného účastník konania uzatvorením všetkých zmlúv (t. j. zmluvy o nájme, dohody o\npostúpení práv, zmluvy o budúcej zmluve, zmluvy o prevode) a následne ich zrušením mal v úmysle\nobísť zákon. Poukazuje preto na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.05.2012,\nsp. zn 1Sžr/21/2012: „Napokon najvyšší súd poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva i\nvo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom\nzakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný.\nKonanie ‚in fraudem legis‘ predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne\ndosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Zákon nevylučuje uzavretie všetkých\nzmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení záložnú zmluvu), tieto zmluvy je\npotrebné však posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo\ndosiahnuť.“\n11. S tvrdením účastníka konania ohľadne akútnej potreby nových bytov žalovaný nesúhlasil. Výstavba\nbola zahrnutá do dlhodobých plánov mesta, pričom na začiatku roka 2015 účastník konania evidoval 75\nžiadostí o pridelenie mestského nájomného bytu a ku koncu roka 2016 evidoval 95 takýchto žiadostí; za\ntakmer 2 roky to predstavuje nárast o 20 žiadateľov, čo žalovaný nepovažuje za výraznú zmenu v dopyte.\nOkrem toho dokument rozvoj bytovej výstavby bol schválení mestským zastupiteľstvom už v roku 2008.\n12. K námietke, že účastník konania nikdy nebol v takom postavení, že by mohol ovplyvniť návrh\ndiela alebo jeho budovanie, žalovaný poukázal na to, že v procese budovania stavby účastník\nkonania a zhotoviteľ uzatvorili podľa zmluvnej autonómie niekoľko dvojstranných právnych úkonov,\nprostredníctvom ktorých si zabezpečovali vzájomnú spoluprácu a v tom čase právnu vymožiteľnosť\nplnenia vzájomných povinností.\n13. K rozsudku vo veci C-213/13 uvádza, že tento rozsudok potvrdzuje, že na priznanie výnimky sa\nkumulatívne vyžaduje, aby sa predmet zákazky týkal nadobúdania alebo nájmu nehnuteľnosti a zároveň\ntáto nehnuteľnosť musela byť v čase aplikovania výnimky existujúca. Skutočnosťou, ktorá vyplýva z\ntohto rozsudku, je to, že zmluva, ktorej hlavným predmetom je výstavba diela spĺňajúceho potreby\nuvedené verejným obstarávateľom, predstavuje verejnú zákazku na práce. Žalovaný preto poukázal\nna to, že požiadavky účastníka konania zodpovedajú projektu zhotoviteľa na výstavbu nájomných\nbytov, pričom účastník konania nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa zaoberal aj inými riešeniami\nzabezpečenia nájomných bytov. Realizácia výstavby bola zmluvne opatrená od februára 2015. Ak\npožiadavka verejného obstarávateľa vznikla ešte pred začatím výstavby, resp. v počiatkoch jej realizácie,\nnemožno hovoriť o kúpe nehnuteľnosti už existujúcej stavby, a preto treba považovať postup účastníka\nkonania za obchádzanie zákona. Predmetný rozsudok súdneho dvora možno aplikovať, aj keď nejde o\núplne identický skutkový stav, dôležité je vyabstrahovať z judikatúry relevantnú podstatu názoru súdneho\ndvora.\n14. Vo vzťahu k ostatným rozhodnutiam súdneho dvora spomenutých v prvostupňovom rozhodnutí\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že aj keď nejde o skutkovo a právne totožné prípady, všetky\ntieto rozsudky zdôrazňujú reštriktívny prístup k výnimkám z použitia otvorených postupov vo verejnom\nobstarávaní.\nIII. Správna žaloba\n15. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 25.06.2019 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého\nrozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správy súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n16. Podľa žalobcu výroková časť rozhodnutia je v rozpore so zákonom, keď neobsahuje ani čas\nspáchania deliktu, ktorý nie je presne a spoľahlivo určený.\n17. Podľa žalobcu žalovaný zmeškal objektívnu prekluzívnu lehotu troch rokov podľa § 182 ods. 6 ZVO,\nkeď správne konanie sa začalo oznámením zo dňa 29.10.2018, doručeným žalobcovi 05.11.2018. Avšak\nzmluva o nájme a dohoda o postúpení práv sú z roku 2014 a zmluva o budúcej zmluve je zo dňa\n26.02.2015, a teda do okamihu začatia správneho konania o uložení pokuty dňa 05.11.2018 uplynuli viac\nako 3 roky. Nestotožnil sa preto s výkladom žalovaného, že za okamih rozhodný pre plynutie objektívnej\nlehoty sa považuje zmluva o prevode zo dňa 16.02.2017.\n18. Zmluva o prevode je podľa žalobcu v súlade so zákonom, žalobca nenaplnil znaky porušenia § 9 ods.\n1, ale naopak naplnil podstatu výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO, pretože išlo o kúpu existujúcej, v\nčase uzatvorenia kúpnej zmluvy už skolaudovanej nehnuteľnosti a nie zákazku. Kombinácia zmluvných\nvzťahov, o ktorých hovorí žalovaný, nie je v súlade so ZVO, takto definovaný skutkový priebeh správneho\ndeliktu je v rozpore s týmto zákonom, ako aj so zásadami správneho konania. Kombinácia zmlúv\nje v rozpore s princípom právnej istoty. Podľa tohto modelu by správne orgány mohli donekonečna\n\nkontrolovať a udeľovať pokuty za údajné porušenia identifikované zmluvami z minulosti bez ohľadu\nna dátum ich vzniku, platnosť či účinnosť. Žalobca zdôrazňuje, že rozhodnutie sa odvoláva na zmluvy\nuzatvorené v minulosti, avšak tieto zmluvy buď nenadobudli alebo stratili účinnosť, alebo zanikli.\n19. Podľa žalobcu má byť postihovaný skutok a nie vymyslený zámer. To, že si účastník konania a\npredávajúci zabezpečuje vzájomnú spoluprácu je ničím nepodložené tvrdenie. Zmluva o budúcej zmluve\nnikdy nenadobudla účinnosť, nezačala tak spôsobovať zamýšľané právne následky. Memorandum\nbolo na základe dohody účastníkov tohto nezáväzného dokumentu zrušené. Žalovaný nepreukázal a\nneuviedol jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že žalobca údajne ovplyvňoval projekt stavby alebo jeho\nbudovanie. Predávajúci zo zmluvy o prevode nebol nikdy v pozícii zhotoviteľa, pretože nikdy nebola\nuzatvorená žiadna zmluva o dielo medzi žalobcom a predávajúcim ako ani iná zmluva na poskytovanie\nakýchkoľvek služieb.\n20. Ďalej poukázal na to, že žalovaný neuviedol jediný článok zmluvy o nájme, ktorý by preukázal, že by\ntáto zmluva niesla znaky zmluvy o dielo. Predmetom tejto zmluvy bol výlučne nájom pozemku v prospech\ninvestora a žiadne iné záväzky z nej žalobcovi nevyplynuli. Zmluva o budúcej zmluve v súlade so svojimi\nustanoveniami nikdy nenadobudla účinnosť a zmluva o prevode bola uzatvorená až o dva roky dňa\n16.02.2017, keď boli obidva bytové domy dokončené a skolaudované tak, ako to vyžaduje zákon.\n21. Vo vzťahu k subjektívnej lehote uviedol, že s možným porušením povinností bol žalovaný\noboznámený už napríklad 13.02.2017, čo je zrejmé z priloženého listu v administratívnom spise. Z\nmetodického usmernenia žalovaného z roku 2017 je zrejmé, že tento už v tomto období disponoval\ninformáciou, že žalobca podal žiadosť na Štátny fond rozvoja bývania na účely financovania kúpy už\nexistujúcich bytoviek.\n22. Ďalej namietol, že vo veci došlo ku prekvalifikovaniu veci, kde v štádiu kontroly bola zo strany úradu\nvec označovaná ako kontrola postupu pri prenájme pozemku a v správnom konaní úrad definoval vec\nako „porušenie zvolenou vyššie uvedenou kombináciou zmlúv“. Žalovaný si dobre uvedomoval, že ak\nby definoval porušenie zákona a správny delikt len zmluvou o nájme, nielenže by to bolo nepostačujúce,\npretože ide len o nájom pozemku, ale aj z hľadiska času premlčané.\n23. Žalobca svojim konaním dokázal, že mal záujem konať v súlade so zákonom a dával si záležať,\naby to tak bolo. Vždy akonáhle mal pocit, že sa už dostáva čo i len k „hrane“ zákona, zjednal urýchlenú\nnápravu.\n24. K judikatúre súdneho dvora uviedol, že oprávnenie dotvárať právo nie je bezhraničné. Všetky\nrozhodnutia, ktoré spomína žalovaný v napadnutom rozhodnutí, nemožno aplikovať na skutkový stav v\nprejednávanej veci. Ide tu totiž o diametrálne skutkovo odlišné prípady. Úlohou žalovaného bolo dokázať,\nže žalobca podstatne ovplyvňoval návrh diela a jeho budovanie, no to sa nestalo.\nIV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n25. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 30.09.2019 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom sa zásadne\npridržal odôvodnenia, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí.\n26. Žalovaný zdôraznil, že lehota na začatie správneho konania bola zachovaná, keď o porušení zákona\nsa dozvedel z výkonu kontroly ku dňu prerokovania protokolu o výkone kontroly, ktorý bol prerokovaný\ndňa 26.06.2018. Ďalej zdôraznil, že v tomto prípade bol správny delikt dokonaný uzatvorením zmluvy o\nprevode dňa 16.02.2017; lehoty sú tu teda zachované.\n27. K prekvalifikovaniu veci uviedol, že výkon kontroly a správne konanie sú dve rôzne samostatné\nkonania, kde definovanie predmetu výkonu kontroly nepodmieňuje definovanie správneho deliktu, pre\nktorý je vedené správne konanie. Je úlohou prvostupňového správneho orgánu posúdiť a vyhodnotiť,\nči v priebehu kontroly boli zistené skutočnosti, ktoré zakladajú skutkovú podstatu správneho deliktu,\na ak áno, následne skutkovo vymedziť protiprávne konanie subjektu a toto konanie subsumovať pod\npríslušné zákonné ustanovenie.\n28. V rozpore so ZVO je použitie výnimky bez objektívnych dôvodov s cieľom vyhnúť sa postupom\nzadávania zákazky. S odkazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie uviedol, že tieto výnimky\nmusia mať výnimočný a objektívne zdôvodniteľný charakter. Judikatúra súdneho dvora tak jednoznačne\nprezumuje reštriktívny prístup k výnimkám z použitia otvorených postupov vo verejnom obstarávaní.\n29. Ak žalobca uviedol, že nikdy nebol v takom postavení, že by mohol ovplyvniť návrh diela alebo jeho\nbudovanie, tak žalovaný poukázal na skutočnosť, že v procese budovania stavby žalobca a zhotoviteľ\nuzatvorili v zmysle zmluvnej autonómie niekoľko dvojstranných právnych úkonov, prostredníctvom\nktorých si zabezpečovali vzájomnú spoluprácu a v tom čase právnu vymožiteľnosť splnenia vzájomných\npovinností.\n\n30. Opätovne zdôraznil vydané metodické usmernenia úradom, kde účastníci procesu verejného\nobstarávania sa môžu obrátiť na úrad prostredníctvom žiadosti o vydanie takéhoto usmernenia, ktoré\nsíce nepredstavuje právne záväzný výklad ZVO a ani individuálny správny akt s konštitutívnym účinkami,\navšak napomáha verejnosti pri aplikácii zákona. Žalobca bol upozornený zo strany úradu v liste č.\n23149-7000/2016-ODII/2 zo dňa 13.02.2017, kde bolo uvedené, že tu existuje riziko, že uzavretie kúpnej\nzmluvy na predmetný bytový dom bude považované za vyhnutie sa aplikácii ZVO, a teda za úmyselné\nobchádzanie ZVO.\n31. Vo zvyšku sa pridŕžal argumentácie uvedenej v napadnutom rozhodnutí.\n32. Žalovaný navrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu a žalobcovi\nnepriznať náhradu trov konania.\n33. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní z 31.10.2019 (ďalej len „replika“).\n34. Podľa žalobcu žalovaný vychádzal z nesprávne určeného dňa začiatku plynutia objektívnej, ako\naj subjektívnej lehoty, ku ktorej sa dopracoval na základe kombinácie troch zmlúv, z ktorých prvá bola\nuzatvorená 09.10.2014. Podľa žalobcu, ak niekedy malo vôbec dôjsť k porušeniu zákona, tak sa tak\nmalo stať už uzatvorením zmluvy o prenájme pozemku. Označenie dňa uzatvorenia zmluvy o prevode\nza deň rozhodujúci pre začatie plynutia objektívnej lehoty preto nemožno akceptovať.\n35. Podľa žalobcu boli splnené podmienky na výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO, keďže v\nčase uzatvorenia zmluvy o prevode bola stavba konkrétnou existujúcou a riadne skolaudovanou\nnehnuteľnosťou, ktorú žalobca odkúpil, a tak nebolo možné z objektívnych dôvodov použiť postup\npodľa ZVO. V čase uzatvárania zmluvy o prevode boli všetky ostatné zmluvy neplatné a neúčinné.\nŽalovaný tak len potvrdzuje nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia, keď tvrdí, že k porušeniu ZVO došlo\npodľa zmluvy o prevode dňa 16.02.2017, pretože naznačuje, že stavba v tom okamihu neexistovala,\nčo ale nie je pravda, a ďalej určenie okamihu porušenia zákona za spáchanie správneho deliktu.\nŽalovaný tak využíva zmluvu o prevode zo dňa 16.12.2017 ako sa mu hodí do časového vzorca a tiež\nvyužíva neúčinné a zaniknuté akty (niektoré nie sú ani právne záväzné ako napríklad memorandum,\nvýroky hovorcu žalobcu, odkaz nerelevantných web stránok a metodického usmernenia), aby umelo\nkonštruoval naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu.\n36. Podľa žalobcu žiadna zo zmlúv použitá žalovaným v rámci kombinácie zmlúv neobsahuje vykonanie\nprác alebo súčasne vykonanie prác a vypracovanie projektovej dokumentácie alebo akékoľvek\nzhotovenie diela, resp. jeho výstavbu. Predmetom zmluvy o nájme pozemku je nájom pozemku a nie\nvýstavba diela, preto na túto zmluvu nemožno vzťahovať požiadavky uvedené v rozhodnutí súdneho\ndvora vo veci C-213/13. Zmluva o budúcej zmluve nikdy nenadobudla účinnosť, a tak sa na ňu hľadí ako\nna zmluvu, ktorá ani nezačala spôsobovať zamýšľané právne následky; k porušeniu prostredníctvom\ntejto zmluvy teda ani nemohlo dôjsť. Zmluva o prevode, naopak, nevykazuje žiadne znaky porušenia\nZVO je plne v súlade s ním, pretože žalobca odkúpil existujúce nehnuteľnosť.\n37. Metodické usmernenia žalovaného boli žalovaným rešpektované, a to aj napriek tomu, že niektoré\ntieto usmernenia si vzájomne odporovali.\n38. K používaniu listov, starých webových platforiem, nezáväzných vyjadrení hovorcu a mediálnych\nspráv z nejasných zdrojov, uvádza, že obsah informácií, ktoré sú v nich uvedené, nijakým spôsobom\nneporušili ZVO, pričom tieto neoverené informácie nie sú dôkazom v konaní.\n39. Vo zvyšku sa žalobca pridŕžal argumentácie uvedené správnej žalobe.\n40. Žalovaný sa k replike ďalej nevyjadril.\nV. Relevantná právna úprava\n41. Podľa § 3 ods. 1 ZVO v znení účinnom do 31.05.2017 zákazka na účely tohto zákona je\nzmluva s peňažným plnením uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo\nobstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej,\nktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.\n42. Podľa § 3 ods. 3 ZVO v znení účinnom do 31.05.2017 zákazka na uskutočnenie stavebných prác\nna účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je\na) uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie\nstavebných prác súvisiacich s niektorou z činností uvedených v oddiele 45 slovníka obstarávania,\nb) uskutočnenie stavby alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavby alebo\nc) uskutočnenie stavby akýmkoľvek spôsobom podľa požiadaviek, ktoré určil verejný obstarávateľ alebo\nobstarávateľ, ktorý má rozhodujúci vplyv na druh stavby alebo projekt stavby.\n\n43. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO v znení účinnom do 31.05.2017 sa tento zákon nevzťahuje\nna nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo\nnadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania.\n44. Podľa § 1 ods. 13 ZVO v znení účinnom do 31.05.2017 verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmú\nzadať zákazku, koncesiu alebo použiť súťaž návrhov podľa odsekov 2 až 12 s cieľom vyhnúť sa použitiu\npostupov a pravidiel podľa tohto zákona.\n45. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZVO v znení účinnom do 31.05.2017 úrad uloží verejnému\nobstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť\nzmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom\nustanoveným týmto zákonom.\n46. Podľa § 182 ods. 5 ZVO v znení účinnom do 31.05.2017 sa za zmluvnú cenu na účely výpočtu výšky\npokuty považuje cena určená v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve za celý predmet\nzákazky. Ak sa v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet\nzákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané množstvo určené verejným obstarávateľom alebo\nobstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za celú dobu trvania zmluvy, rámcovej dohody alebo\nkoncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu výšky pokuty podľa odseku 2 písm. b) sa rozumie\ncena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v pôvodnej zmluve, v pôvodnej rámcovej dohode alebo\nv pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno určiť zmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa\nrozumie predpokladaná hodnota.\n47. Podľa § 182 ods. 6 ZVO v znení účinnom do 31.05.2017 konanie o uložení pokuty možno začať\ndo jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo\ndňa, keď k porušeniu došlo. Konanie o uložení pokuty za porušenie zákona, o ktorom sa úrad dozvie v\nkonaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, možno začať do jedného roka odo\ndňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu.\nVI. Verejné vyhlásenie rozsudku\n48. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý\nzačal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1\nneustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v\nBratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného\ndôvodu predmetná právna vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/78/2020\nje na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.\nBA-5S/78/2020 a zároveň v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení\nDodatku č. 7 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho\nsúdu v Bratislave.\n49. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)\na dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď je napadnuté rozhodnutie žalovaného zaťažené vadou\nnezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.\n50. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2\nSSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom\nsídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.07.2025 (§137 ods. 4 SSP).\nVII. Právne hodnotenie správneho súdu\n51. Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným je uplatňovanie ZVO, resp. uplatňovania výnimiek\nz aplikácie tohto právneho predpisu (§ 1 ods. 2 písm. c/ ZVO v znení účinnom do 31.05.2017). Žalobca vo\nsvojej podstate uplatnil štyri žalobné body, a to neúplné vymedzenie výroku napadnutého rozhodnutia,\nnenaplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v súvislosti s uzatvorenými zmluvami, resp. ich\nkombináciou, a ktoré nenadobudli účinnosť, neaplikovateľnosť judikatúry Súdneho dvora EÚ na daný\nskutkový stav a uplynutie lehôt na vyvodenie zodpovednosti.\n\n52. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa absencie presného\nvymedzenia konania žalobcu vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým\nrozhodnutím. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že obsahuje popis skutku s\nuvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné na\nto, aby nemohol byť zamenený s iným. V tomto rozhodnutí je vymedzené presne, za aké konanie je\nžalobca postihnutý, a tak výrok rozhodnutia napĺňa štandardy, ktoré sa kladú na výrok rozhodnutia.\n53. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu o nenaplnení skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu v súvislosti s uzatvorenými zmluvami (ich kombináciou), ktoré nenadobudli účinnosť.\nZ hľadiska skutkového stavu zisteného orgánmi verejnej správy vyplýva, že žalobca uzatvoril so\nspoločnosťou HANT BA, a. s., a následne HANT Development, a. s. (ďalej len „zhotoviteľ“), zmluvu\no nájme a následne zmluvu o postúpení. Na tieto zmluvy nadviazal žalobca uzatvorením zmluvy\no budúcej zmluve, z ktorej vyplývalo, že začiatok realizácie stavby bol ustanovený na január 2015 a\nrealizácia stavby mala byť ukončená v mesiaci jún 2016 s termínom kolaudácie do 15.07.2016. Následne\nna to z memoranda vyplynul zámer realizácie investičnej bytovej výstavby na území mesta Považská\nBystrica, kde zhotoviteľ mal zrealizovať výstavbu bytových domov a technickej infraštruktúry na území\nmesta, ich zameranie a kolaudáciu v zmenenom termíne do 31.08.2017. Zmluvné strany sa zaviazali\nuzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mal byť prevod bytových domov do vlastníctva žalobcu.\nNapokon žalobca so zhotoviteľom uzatvoril zmluvu o prevode. Tento zistený skutkový stav žalobca\nnijakým spôsobom v žalobe nerozporoval; podstata jeho argumentácie spočívala v tom, že tak zmluva\no uzavretí budúcej zmluvy, ako aj memorandum, boli písomnosťami, ktoré nikdy nenadobudli účinnosť,\npretože boli ukončené dohodou 28.12.2016. Žalobca z uvedeného odvodil, že keďže nikdy nenadobudli\núčinnosť, tak nikdy nemohli ani spôsobovať právne záväzné účinky.\n54. S touto argumentáciou sa správny súd nestotožňuje, pretože treba rozlišovať medzi\nverejnoprávnym vzťahom, ktorého podstatou je vyvodenie zodpovednosti medzi žalobcom a\nžalovaným a súkromnoprávnym vzťahom medzi žalobcom a zhotoviteľom. Kľúčovým na vyvodenie\nadministratívnoprávnej zodpovednosti je samotná kombinácia zmlúv, ktoré boli postupne uzatvárané\nmedzi žalobcom a zhotoviteľom a ktorých hlavným účelom bola realizácia neexistujúcej stavby, pričom\nkonečný cieľ v podobe nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (stavby) bol zrejmý už od\nokamihu uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve. Tento záver je podporený aj nepriamymi dôkazmi v\npodobe odkazov na internetové články, vyjadrenia hovorcu mesta a podobne (bod 7 odôvodnenia\nrozsudku) a ktoré taktiež dávajú jednoznačný obraz o zámere žalobcu nadobudnúť vlastnícke právo\nk stavbe. Žalobcovi preto správny súd pripomína znenie § 32 ods. 2 veta prvá správneho poriadku,\npodľa ktorého podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,\ndôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho\núradnej činnosti. Predmetné informácie žalovaný získal z verejne dostupných zdrojov, pričom žalobca\nneposkytol žiadnu argumentáciu, ktorá by bola v rozpore so záverom, podľa ktorého zámerom žalobcu\nbolo získanie nehnuteľnosti. Práve naopak predmetný nepriamy dôkaz tento záver len potvrdili.\n55. K tretiemu žalobnému bodu správny súd uvádza, že verejným obstarávaním sú pravidlá\na postupy podľa ZVO účinného v čase uzatvorenia sporných zmlúv, ktorými sa zadávajú zákazky\nna dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, súťaž\nnávrhov a správa vo verejnom obstarávaní. Cieľom verejného obstarávania je úsporné nakladanie\ns prostriedkami zo štátneho rozpočtu, pretože na chod jednotlivých úradov a organizácií, ktoré\nsú napojené na štátny rozpočet, sú každoročne vynakladané nemalé finančné prostriedky. Preto\nje nevyhnutné, aby sa zabránilo ich zbytočnému a nadmernému odčerpávaniu a ich prípadnému\nzneužívaniu. Účelom ZVO je teda v prvom rade ochrana investícií z verejných zdrojov. V zmysle\ntohto účelu sú potom nastavené pravidlá používania verejných zdrojov, ktoré spočívajú práve a len\nv zabezpečení voľnej súťaže dodávateľov o zákazky financované z verejných rozpočtov založených\nna princípoch efektívnej konkurencie a samozrejme na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov.\nNa dosiahnutie uvedených cieľov slúži aj právna úprava základných zásad verejného obstarávania,\nktorých základom je najmä nediskriminačné a transparentné zaobchádzanie so všetkými konkurujúcimi\nsi uchádzačmi či záujemcami, pričom tieto zásady sa ďalej premietajú do konkrétnych ustanovení\nzákona, kde sú podrobnejšie rozpracované.\n56. Pri verejnom obstarávaní sa uplatňujú princípy transparentnosti, rovnakého zaobchádzania\na nediskriminácie uchádzačov a záujemcov, ako i princíp hospodárnosti a efektívnosti pri vynakladaní\nfinančných prostriedkov. Verejný obstarávateľ je podľa § 10 ods. 1 ZVO povinný pri zadávaní zákaziek,\nkoncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona. Z aplikácie ZVO sú vyňaté zákazky\n\na zmluvy, pri ktorých nie je možné z rôznych dôvodov (ochranné a bezpečnostné dôvody, pravidlá\na postupy určené medzinárodnou organizáciou, pravidlá a postupy určené v špecifickej medzinárodnej\nzmluve, uzatváranie pracovnoprávnych vzťahov atď.) aplikovať pravidlá a postupy ustanovené týmto\nzákonom. Výnimky z aplikácie zákona sú pre verejného obstarávateľa upravené v § 1 ods. 2 až 12 ZVO.\nVýnimky z aplikácie zákona je potrebné vykladať reštriktívne. K uplatneniu výnimky z aplikácie pravidiel\na postupov vo verejnom obstarávaní môže dôjsť len za predpokladu existencie objektívnych dôvodov pre\nuzavretie určitých a presne vymedzených zmlúv bez použitia týchto pravidiel a postupov. Zákonodarca\ntak reflektuje skutočnosť, že v prípade potreby získania konkrétnych priestorov alebo konkrétneho\nobjektu verejný obstarávateľ nemôže zabezpečiť dodržanie všetkých princípov verejného obstarávania,\nnajmä slobodnej a čestnej hospodárskej súťaže. Pre priznanie statusu výnimky sa kumulatívne vyžaduje,\naby sa predmet zákazky týkal nadobúdania alebo nájmu nehnuteľnosti a súvisiacich práv a aby išlo\no civilnú zákazku. Pod pojmom nadobúdanie nehnuteľností musíme na účely uvedenej výnimky chápať\nnadobudnutie vlastníckeho práva, čo je v zmysle platnej právnej úpravy možné najmä prostredníctvom\ntzv. scudzovacích zmlúv. Medzi takéto zmluvy patrí kúpna zmluva, zámenná zmluva alebo darovacia\nzmluva. Druhá časť výnimky spočíva v nájme nehnuteľností, ktorý možno uskutočniť na základe zmluvy\no nájme.\n57. V zmysle eurokonformného výkladu ustanovení ZVO, ktoré neposkytujú jednoznačné východisko,\nje potrebné hľadať ich účel a zmysel. Vzhľadom na skutočnosť, že ZVO predstavuje národnú\ntranspozíciu smerníc vzťahujúcich sa na verejné obstarávanie, je nepochybné, že účelom prijatých\nustanovení zákona bolo premietnutie pravidiel verejného obstarávania zo smerníc do slovenského\nprávneho poriadku. Eurokonformný výklad ako právny pojem v legislatíve EÚ neexistuje, je termínom\nslovenskej právnej teórie a ekvivalentom ústavnokonformného výkladu. Obsahom tohto pojmu je\npovinnosť vnútroštátnych orgánov vykladať vnútroštátne právne normy tak, aby boli čo najviac v súlade\ns právom Európskej únie, ktorého transpozíciu predstavujú. Ide teda o nepriamu aplikáciu smernice na\núčely interpretácie vnútroštátneho práva (bez ohľadu na výnimočný priamy účinok smernice). Zaväzuje\nsúdny alebo správny orgán k výkladu vnútroštátneho práva v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice\ntak, aby bol zachovaný effet utile príslušnej smernice („reálny účinok“ smernice). Platí však, že ani tento\nvýklad nesmie ísť contra legem, t. j. predpisy EÚ môžu byť vykladané len do takej miery, v akej to\nvnútroštátna právna úpravu povoľuje.\n58. V tejto súvislosti je nutné poukázať na ustanovenie § 1 ods. 13 ZVO, ktoré predstavuje legislatívny\nmantinel správania sa verejného obstarávateľa, keď mu zakazuje zadať zákazku, koncesiu alebo\npoužiť súťaž návrhov podľa odsekov 2 až 12 s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov a pravidiel podľa\ntohto zákona. Týmto ustanovením zákonodarca premietol do slovenskej právnej úpravy judikatúru\nSúdneho dvora EÚ vo veciach aplikácie výnimiek z postupov verejného obstarávania, ktorá zaujala\njednoznačné stanovisko, že výnimky uvedené v príslušných smerniciach sú ustanovené taxatívne,\nmusia byť vykladané reštriktívne a dôkazné bremeno o skutočnej existencii výnimočných podmienok\nodôvodňujúcich použitie výnimky je na strane verejného obstarávateľa. K uplatneniu výnimky z aplikácie\npravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní môže dôjsť len za predpokladu existencie objektívnych\ndôvodov (uzavrieť určité a presne vymedzené zmluvy bez použitia týchto pravidiel a postupov). Je\nvšak zakázané použitie týchto výnimiek s cieľom vyhnúť sa transparentným a súťažným postupom\nzadávania zákazky bez objektívnych dôvodov. Dôkazné bremeno odôvodnenia použitia výnimky spočíva\nna verejnom obstarávateľovi, ktorý sa na ňu odvoláva.\n59. Kľúčovou pre posúdenie danej veci bola kombinácia zmlúv uzatvorených medzi žalobcom\na zhotoviteľom a ich hlavný účel alebo hlavný cieľ, ktorý má vplyv na vyvodenie deliktuálnej\nzodpovednosti voči žalobcovi. Podľa názoru súdu je z hľadiska predmetu jednotlivých zmlúv, ich prvkov\na časovej následnosti ich uzatvorenia nevyhnutné vnímať ich vo vzájomnej súvislosti ako celok (pozri\nprimerane rozsudok vo veci C-536/07 Komisia Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike\nNemecko, body 9 až 12 a 25 až 29).\n60. Súd zastáva názor, že hlavným účelom a predmetom komplexu uzatvorených zmlúv boli stavebné\npráce spočívajúce v obstaraní výstavby a tento zámer sa prelína všetkými uzatvorenými zmluvami. Nie\nje pritom dôležité, ako sa žalobca snažil argumentovať, rozoberať právne definície zmluvy o budúcej\nzmluve, či jej platnosť a účinnosť. Tieto kontraktuálne formy boli zvolené účelovo a je nutné ich posúdiť\nako komplex zmlúv z hľadiska ich účelu. Ide preto o zákazku na uskutočnenie stavebných prác, na\nktoré sa výnimka z použitia postupov verejného obstarávania nevzťahuje. K rovnakému záveru dospel\naj Súdny dvor EÚ v skutkovo veľmi obdobných veciach, a to C-536/07, C-220/05, ale aj C-213/13, na\nktorý priamo odkazoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Z judikatúry súdneho dvora jednoznačne\nvyplýva, že zákazka spočívajúca v nadobúdaní neexistujúcej nehnuteľnosti podľa požiadaviek verejného\nobstarávateľa nie je predmetom výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO. Determinujúce z tohto pohľadu\n\nje, že stavba alebo nehnuteľnosť ešte neexistuje a stavebné práce budú realizované pre verejného\nobstarávateľa podľa jeho požiadaviek. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu, že žalovaný na základe\nskutkových zistení podriadil zistenia z konania pod nesprávnu judikatúru súdneho dvora. Skutočnosť, že\nžalobca nesúhlasí s týmito závermi alebo, že sa mu nehodia na predmetný skutkový stav, nespôsobuje\nto ich neaplikovateľnosť na daný prípad.\n61. Dôvodom zrušenia rozhodnutí orgánov verejnej správy je žalobný bod, ktorým žalobca namietal\nnedodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia. Tieto lehoty sú vymedzené v § 182 ods. 6 ZVO ako\njednoročná subjektívna lehota (odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona) a trojročná objektívna\nlehota (najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo). V týchto lehotách možno konanie\nzačať a pri ich dodržaní aj vydať rozhodnutie vo veci.\n62. Vo vzťahu k subjektívnej lehote a jej dodržaniu správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) zo dňa 29.01.2025 sp. zn. 2Sfk/23/2023,\nv ktorej sa tento súd venoval danej problematike a v ktorom, okrem iného, uviedol, že „kasačný súd za\nto, že moment ‚dozvedenia sa‘ úradu o porušení zákona sťažovateľom, rozhodný pre určenie počiatku\nplynutia subjektívnej lehoty, nastal skôr, než došlo k podpisu kúpnej zmluvy dňa 09.04.2018, konkrétne\nvydaním protokolu dňa 18.10.2017. Kasačný súd pri identifikovaní momentu začiatku plynutia tejto\nlehoty práve vydaním protokolu (nie už momentom predloženia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve úradu\ndňa 10.08.2017) vychádzal zo skutočnosti, že pokiaľ je vykonávaný správny dozor, nastáva ‚zistenie‘\nprotiprávneho konania spravidla dňom, kedy bola dokončená kontrola. Preto kasačný súd uzavrel, že ak\núrad vydal onen protokol dňa 18.10.2017 a správne konanie voči sťažovateľovi v tejto súvislosti začal\ndňa 21.01.2019, nedodržal zákonom stanovenú (jednoročnú) subjektívnu lehotu na začatie konania o\nuložení pokuty. Táto uplynula dňom 18.10.2018. Sťažnostnú námietku o prekročení subjektívnej lehoty\nna začatie konania o uložení pokuty úradom preto vyhodnotil ako dôvodnú“ (bod 38).\n63. V prejednávanom prípade je protokol datovaný ku dňu 24.04.2018, pričom správne konanie začalo\ndoručením oznámenia o začatí správneho konania doručenom žalobcovi dňa 05.11.2018.\n64. Z predmetného rozsudku kasačného súdu však ďalej vyplýva, že: „K naplneniu skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu spočívajúceho vo vyhnutí sa povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom\nobstarávaní postačuje už prevzatie právne vynútiteľného budúceho záväzku odkúpiť zrekonštruovanú\nstavbu, ktorú obec ako verejný obstarávateľ predtým scudzila v úmysle obstarať zákazku na\nstavebné práce bez použitia zákona o verejnom obstarávaní. Uzavretie kúpnej zmluvy o spätnom\nnadobudnutí zrekonštruovanej stavby je len zavŕšením celého procesu, nie je však formálno-právnou\npodmienkou pre vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti voči verejnému obstarávateľovi. Začiatok plynutia\njednoročnej subjektívnej lehoty na začatie konania o uloženie pokuty (moment ‚dozvedenia sa‘\núradu o porušení zákona o verejnom obstarávaní) sa neviaže až na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej\npredmetom je odkúpenie nájomného bytového domu naspäť na verejného obstarávateľa po zrealizovaní\nrekonštrukcie, ale už na okamih, kedy sa žalovaný na základe výsledkov vykonanej kontroly dozvie\no uzavretí zmluvy o budúcom odkúpení stavby zrekonštruovanej bez použitia zákona o verejnom\nobstarávaní“ (bod 36).\n65. Zohľadňujúc vyššie uvedené a skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve došlo\n26.02.2015, má správny súd za to, že posledným dňom plynutia trojročnej objektívnej lehoty bol deň\n26.02.2018. Vzhľadom na to, že konanie vo veci začalo 05.11.2018, možno preto konštatovať, že\nobjektívna lehota na vyvodenie zodpovednosti nebola dodržaná. Vzhľadom na pravidlo, podľa ktorého\nsubjektívna lehota môže plynúť len v rámci plynutia objektívnej lehoty, platí, že ani táto nebola dodržaná.\n66. Správny súd tak identifikoval, že žalovaný v rozhodnutí nesprávne právne posúdil otázku uplynutia\nlehôt na vyvodenie zodpovednosti.\n67. Správny súd tiež pristúpil k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, keďže hore uvedená vada\nkonania bola prítomná už počas prvostupňového konania. Správny súd preto identifikoval nezákonnosť\naj v postupe a rozhodnutí úradu, ktorý vydal rozhodnutie aj napriek uplynutiu lehoty na vyvodenie\nzodpovednosti.\n68. Správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s § 191 ods. 4\nSSP, podľa ktorých správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne vyslovuje, že vec sa vracia na ďalšie\nkonanie žalovanému. Podľa prvej alinei § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd\nv zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.\n69. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného vydať vo veci rozhodnutie, v ktorom sa vysporiada\ns otázkou plynutia lehôt na vyvodenie zodpovednosti.\n70. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal\núspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\n\nO výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n71. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443\nods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}