{"guid": "f2f4bbc3-70cf-495e-a308-5feb773cce84:eab75ea8-15da-4ef6-a699-3732f345b9e0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200754.3", "spisova_znacka": "BA-1S/119/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/119/2019 z 13. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. júna 2025, sp. zn. BA-1S/119/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200754.3", "identifikacne_cislo": "1019200754", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2025-06-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eab75ea8-15da-4ef6-a699-3732f345b9e0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200754.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200754.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200754.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/119/2019\n1019200754\n13. 06. 2025\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019200754.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: A BRILIANT,\na. s., so sídlom Dunajská 5, Bratislava, IČO: 35 756 578, zastúpený: HKP Legal, s .r .o., so sídlom\nFedinova 9, Bratislava a JUDr. Eugen Kostovčík, so sídlom Gelnická 33, Košice, IČO: 36 727 334, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500,\nv konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100674675/2019 zo dňa 19. marca 2019,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100674675/2019\nzo dňa 19. marca 2019 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102274026/2018 zo dňa 19.\nnovembra 2018 zrušuje a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi\n\npriznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Žalobca sa včas podanou žalobou (27.05.2019) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 100674675/2019 zo dňa 19.03.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu\nBratislava č. 102274026/2018 zo dňa 19.11.2018. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa §\n68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) určil žalobcovi rozdiel na dani\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume XXX.XXX,XX €, keď mu nepriznal\nnadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume XXX.XXX,XX € a vyrubil daň v sume\nXXX.XXX,XX €.\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobia november až december 2007 a január až február 2008. O jej výsledku vyhotovil správca\ndane protokol č. 1503243/2016 zo dňa 09.09.2016. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za\nkontrolované zdaňovacie obdobia bola ukončená dňa 13.09.2016 doručením protokolu č. 1503243/2016\nzo dňa 09.09.2016 spolu s výzvou č. 1503360/2016/9104401/Maču zo dňa 09.09.2016 a dňa\n14.09.20216 začalo vyrubovacie konanie. Na základe pripomienok žalobcu k zisteniam uvedeným\nv protokole z daňovej kontroly č. 1503243/2016 správca dane doplnil dokazovanie a jeho výsledok\nuviedol vo výzve č. 100876241/2018/9104404/VokG zo dňa 03.05.2018, ku ktorej sa vyjadril žalobca\ndňa 05.06.2018.\n\n3. Žalobca do zápisnice č. 101575636/2018/9104401/VokG zo dňa 14.08.2018 k dodávkam zlata\na k overovaniu jeho rýdzosti uviedol, že po technickej stránke si náhodne vybrali niektoré zliatky\na vykonali nedeštruktívnu skúšku rýdzosti a v niektorých prípadoch boli zliatky aj kontrolne prestrihnuté.\nAkákoľvek úhrada za tento tovar sa vždy realizovala bankovým prevodom a až po fyzickej kontrole\ntovaru. Objednávky zlata sa vo väčšine prípadov realizovali na základe požiadaviek odberateľov,\ndohodnutie ceny bolo s odberateľom aj dodávateľom realizované približne v rovnakom čase tak, aby\nsa predišlo riziku straty v súvislosti so zmenou ceny zlata na burze. Rovnako aj k fyzickému dodaniu\nzlata odberateľom často dochádzalo v jeden deň alebo krátko v dňoch po jeho nadobudnutí. Žalobca\nnavrhol vypočuť svedkov a vykonať ďalšie dôkazy. V procese vyrubovacieho konania bol dňa 26.09.2018\nvypočutý A. B., bývalý zamestnanec žalobcu. Svedka C. D. sa nepodarilo vypočuť ani na tretí pokus.\n4. Správca dane v rámci zisťovania skutkového stavu uviedol, že žalobca podal za zdaňovacie\nobdobie december 2007 daňové priznanie, v ktorom si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu\nvo výške XXX.XXX,XX €, ktorý bol vrátený. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane celkom v sume\nXXX.XXX,XX €, z čoho suma XXX.XXX,XX € je daňou z faktúr od dvoch tuzemských dodávateľov,\nktorých predmetom je kovová zliatina s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000 a rakúske rýdze zlato Au,\nrýdzosť 999,9/1000. Išlo o faktúry č. 20070128 zo dňa 03.12.2007 a 20070132 zo dňa 12.12.2007 od\ndodávateľa A Energie, s. r. o. Konateľom a súčasne spoločníkom tohto dodávateľa bol v období od\n01.03.2007 do 17.06.2008 B. E. a v období od 07.12.2007 do 15.02.2016 F. G.. Prílohou jednotlivých\nfaktúr je vyhlásenie konateľa A Energie, s. r. o., ktorým F. G. vyhlasuje, že fakturovaný materiál – kovová\nzliatina s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000 nepochádza z trestnej činnosti, je majetkom spoločnosti\na bola nadobudnutá legálnym spôsobom. Ohľadom spoločnosti A Energie, s. r. o., bolo zistené, že\nv súvislosti s touto spoločnosťou bol v rámci trestného stíhania vypracovaný znalecký posudok č. ZP\n3/2013 zo dňa 30.06.2013, z ktorého vyplynulo, že na začiatku celého obchodovania bol dodávateľ\nSchoeller Münzhandel GmbH a konateľ tejto spoločnosti vypovedal, že firma obchoduje s investičnými\nproduktami zo vzácnych kovov, ako aj s modernými a klasickými numizmatickými mincami. Konateľ\nspoločnosti ešte dodal, že mal rozsiahle obchodné styky so spoločnosťami EXCELLENT GOLD, s. r.\no. a Excelent gold plus, s. r. o. Konateľ spoločnosti Excelent gold plus, s. r. o., E. H. G. na ústnom\npojednávaní uviedol, že tovar, s ktorým obchodovala jeho spoločnosť, pochádzal z Rakúska a bol ďalej\npredávaný spoločnostiam CONTEL, s. r. o., a LAZZA, s. r. o., zlato bolo balené vo výsekoch zlatého\nplechu alebo poškodenej tehly uzavreté v bezpečnostných oceľových prepravkách. Na otázku o nákup\nakého tovaru konkrétne išlo, odpovedal, že tovar sa predával v takom stave, v akom bol nakúpený,\nzlaté zliatky a zlomky boli rozvalcované, a to preto, aby zlato ďalej nebolo zneužité na investičné\núčely, ale len materiál na ďalšie spracovanie v metalurgickom priemysle. Splnomocnená osoba za\nspoločnosť CONTEL, s. r. o., pán A. I. uviedol, že zdaniteľné plnenie vzniklo z nákupu zlomkového\nzlata v Čechách od dodávateľa Excelent gold plus, s. r. o., a toto zlomkové zlato v stave, v akom\nho kúpil, tak ho i predal, pričom tovar si osobne prevzal zástupca spoločnosti A Energie, s. r. o.,\npán F. G.. Na ústnom pojednávaní (zápisnica č. 649/321/105687/2007/Ves,Kl zo dňa 12.12.2007) pán\nF. G. uviedol, že spoločnosť A Energie, s. r. o., obchodovala so spoločnosťou Zlatá Huta, spol. s r.\no., pričom išlo o dodávky zliatiny s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000 vo forme tehličiek o váhe 1\nkg, riadne označených, opuncovaných, prípadne mincí s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000 o váhe\n1 trójskej unce, ktoré boli dodané v nezmenenom stave, v akom ich nakúpili u svojich dodávateľov.\nIch dodávateľmi boli 1. Martinská spol. s r. o., IMPERIAL SLOVAKIA, s. r. o., CONTEL, s. r. o.,\nZAFIRAS, s. r. o., EXPO TRADING, s. r. o. Pán F. G. tiež uviedol, že neobchodujú s investičným\nzlatom, ale výlučne s drahými kovmi, ktoré sú určené na ďalšie spracovanie v zlatníckom priemysle.\nDodal, že nemajú certifikáty ku všetkému tovaru, pretože niektorí spracovatelia, konkrétne Schoeller\nMünzhandel GmbH, certifikáty k tovaru nevydávajú. Správca dane z tejto výpovede uzavrel, že pán\nF. G. potvrdil pôvod tovaru od prvého dodávateľa - Schoeller Münzhandel GmbH, ktorý obchoduje\ns investičnými produktmi. Zo záverov znaleckého posudku č. ZP 3/2013 zo dňa 30.06.2013 vyplýva, že\nnákup investičných produktov od spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH do spoločností EXCELLENT\nGOLD, s. r. o., a Excelent gold plus, s. r. o., prebehol riadne, no už každý ďalší následný predaj týchto\ninvestičných produktov bol fingovaný v tom, že bol deklarovaný na vystavených faktúrach ako predaj\ndrahých kovov. Žalobca spochybnil tento znalecký posudok, keďže znalcovi nebol predložený tovar od\nspoločnosti A Energie, s. r. o., a teda znalec nemohol posúdiť, či konkrétne zlato spĺňalo podmienky pre\ninvestičné zlato. Podľa žalobcu ide o subjektívne úvahy znalca o vlastnostiach zlata, ktoré sú založené\nna predpoklade, že ak raz malo zlato určitú formu, musí byť táto forma zachovaná. Táto úvaha nevylučuje\nalternatívu, že zlato v čase nadobudnutia žalobcom už nemalo charakter a vlastnosti investičného\n\nzlata. Podľa žalobcu mal znalec uviesť aj možnosť technicky jednoduchej a v rámci obchodovania\ns touto komoditou nie neobvyklej zmeny vlastnosti zlata (jeho prepracovania) v reťazci obchodovania,\nktorého bolo toto zlato predmetom. Žalobca navrhol vypočutie znalca vo vyrubovacom konaní, tomu\nvšak nebolo vyhovené z dôvodu, že otázky, ktoré žalobca žiadal znalcovi položiť, neboli v danom\nprípade predmetnom znaleckého skúmania. Úlohou znalca v predmetom posudku bolo popísať činnosť\nspoločností so zameraním na popísanie predmetu obchodovania, najmä obchodovanie so zlatom a inými\ndrahými kovmi. Konateľ spoločnosti Imperial Slovakia, s. r. o., uviedol, že spoločnosť nevykonávala\nžiadnu činnosť, on nepodpisoval žiadne faktúry a nepodal ani daňové priznanie k DPH. Vykonanou\ndaňovou kontrolou nebola preukázaná reálnosť deklarovaných obchodov v reťazci s kovovými zliatkami\ns obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000 v línii dodávateľov Imperial Slovakia, s. r. o. › A Energie, s. r. o. ›\nžalobca. Nebola spochybnená existencia tovaru, avšak podľa zistení správcu dane došlo k neoprávnenej\nzmene predmetu fakturácie, pričom spoločnosť A Energie, s. r. o., nebola registrovaným obchodníkom\ns drahými kovmi a ani výrobcom podľa zákona č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov\n(puncový zákon), ďalej len „puncový zákon“. Keďže išlo o obchodovanie s drahými kovmi, dodávatelia\nžalobcu sa boli povinní zaregistrovať na Puncovom úrade Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to,\nči tieto drahé kovy podliehali alebo nepodliehali puncovej kontrole. V tejto súvislosti žalobca poukázal\nna vyjadrenie Puncového úradu SR, ktorý považuje zliatinu s obsahom Au o rýdzosti 999/1000 za\nzliatinu, ktorá nie je predmetom puncovej inšpekcie, z čoho vyplýva, že takúto zliatinu nepovažuje\nza zliatinu klenotnícku, a preto takáto zliatina nemôže byť považovaná za výrobok z drahých kovov\npodľa § 3 ods. 1 písm. b/ puncového zákona. Obchodníka s takouto zliatinou nemožno považovať\nza obchodníka podľa puncového zákona, a preto sa na neho nemôže vzťahovať ani oznamovacia\npovinnosť podľa § 37 ods. 1 puncového zákona. Predmetom obchodných transakcií nikdy nebol tovar\npodliehajúci povinnej puncovej kontrole, a preto žalobca považuje prípadné preverovanie si splnenia\noznamovacej povinnosti voči Puncovému úradu SR za neopodstatnené. Podľa zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský\nzákon“) bola spoločnosť A Energie, s. r. o., oprávnená obchodovať s tovarom, a teda aj s drahými kovmi,\nnebola však registrovaným obchodníkom s drahými kovmi podľa platného puncového zákona. Správca\ndane uzavrel, že u dodávateľa A Energie, s. r. o., bol deklarovaný nákup zlata, ktoré spĺňalo definičné\nznaky investičného zlata – rýdzosť, hmotnosť aj formu.\n5. Druhým dodávateľom v predmetnom zdaňovacom období bola spoločnosť Tatra Trade Corporation,\ns. r. o. (ďalej aj „TTC“). Pri neuznanom odpočítaní dane išlo o faktúry č. 50070050 zo dňa 06.12.2007,\nč. 50070054 zo dňa 13.12.2007, č. 50070057 zo dňa 20.12.2007 a č. 50070047 zo dňa 03.12.2007.\nJedným z konateľov a spoločníkov bol v danom období C. E. D.. Prílohou jednotlivých faktúr je vyhlásenie\nkonateľa TTC, ktorým E. D. vyhlasuje, že fakturovaný materiál – rakúske rýdze zlato Au, rýdzosť\n999,99/1000 nepochádza z trestnej činnosti, je majetkom spoločnosti a bol nadobudnutý legálnym\nspôsobom. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že spoločnosť TTC dodala tovar spoločnosti SIA „AMG\nEKSPORTS“, ktorá priznala transakcie ako trojstranné. Skutočným miestom dodania malo byť sídlo\nrakúskej spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH. Správca dane zistil, že rýdze zlato dodané pre\nžalobcu spoločnosť TTC nadobudla od spoločností WOLCOM LLC, USA a GEBRA, s. r. o. Išlo\no zlato, ktoré spĺňalo podmienky investičného zlata, pričom TTC, nepretvárala zlato, predávala ho\nv nezmenenom stave. Z výsledkov preverovania vyplýva, že spoločnosti SIA „AMG EKSPORTS“\nbolo dodané investičné zlato. Žalobca poukázal na to, že zo strany TTC bol tovar dodaný vždy na\nzáklade objednávky a boli to výlučne objednávky na neinvestičné zlato. V procese daňovej kontroly\nani vyrubovacieho konania nebolo zistené, kto, kde a ako zmenil charakter investičného zlata pred\njeho dodaním žalobcovi na neinvestičné zlato na priemyselné účely. Správca dane oprel svoje zistenia\no výpoveď C. D., ktorý vo výpovedi zo dňa 24.10.2014 uviedol, že v prípade dodávok zlata pre žalobcu\nišlo vždy o reálne dodávky investičného zlata od rakúskej spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH.\nĎalej o výpoveď obvineného C. J. zo dňa 21.05.2012 a 30.10.2012, ktorý uviedol, že mal na začiatku\nobchodov fyzicky k dispozícii zlaté tehly, ktoré mali na povrchu drážkovanie. Svedok G., splnomocnený\nkonať za spoločnosť GEBRA, s. r. o., uviedol, že na začiatku obchodov videl len jednu zlatú tehličku,\npričom nevedel posúdiť, či bola zlatá. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05.06.2018 a doplnení zo dňa\n19.06.2018 uviedol, že nedisponoval zariadením, ktorým by mohol vykonať pretvorenie z investičného\nzlata na neinvestičné. Zlato, s ktorým obchodoval, nespĺňalo podmienky pre investičné zlato a malo\nšpecifickú formu. Správca dane neprihliadol na pripomienku žalobcu uvedenú vo vyjadrení zo dňa\n05.06.2018 týkajúcu sa zápisnice č. 645/320/28218/09/Chre, ktorej predmetom je miestne zisťovanie\nv ČSOB v Trenčíne dňa 15.05.2019, keďže sa predmetné šetrenie zamestnancami správcu dane týkalo\niného daňového subjektu – Slovenský gemologický inštitút, s. r. o., a aj iného zdaňovacieho obdobia.\n\nV tejto súvislosti žalobca poukázal na výpoveď C. D., ktorý v zápisnici č. 102178598/2018/9104401/\nVokG zo dňa 07.11.2018 uviedol, že pri obchodoch s firmami E. (patrí medzi ne žalobca a aj Slovenský\ngemologický inštitút, s. r. o.) išlo o tovar s konkrétnymi vlastnosťami, pričom neuvádza, že by bol rozdiel\nv tovare dodávanom rôznym firmám E.. Z toho možno usúdiť, že ak tovar dodaný jednej spoločnosti E.\nmal určité vlastnosti, tak tieto vlastnosti mal aj tovar dodaný inej firme E.. Žalobca poukázal na výpoveď\nC. D., že „tieto pásy valcovali len v prípade, keď E. potrebovali menšie dodávky do 10 kg pre potreby\nvlastnej výroby“. C. D. tak potvrdil, že pretváral zlato tak, aby nespĺňalo podmienky pre investičné zlato.\nŽalobca nemal žiadnu možnosť preveriť, akými formami prešlo zlato pred tým, než ho nadobudol. Zo\nzápisnice č. 645/320/28218/09/Chre vyplýva, že vlastnosti zlata nespĺňajúce podmienky pre investičné\nzlato potvrdili na základe fyzickej obhliadky zamestnanci správcu dane a zároveň išlo o dodávku\nzlata o hmotnosti 12 kg. Táto skutočnosť vyvracia tú časť vyjadrenia C. D., že pásy investičného\nzlata sa valcovali len v prípade dodávok do 10 kg. Zlato, ktoré bolo dodané odberateľom žalobcu,\nnespĺňa podmienky pre investičné zlato a opisom zodpovedá zlatu, ako ho opísali zamestnanci správcu\ndane do zápisnice č. 645/320/28218/09/Chre. Žalobca poukázal na výpoveď C. D. do zápisnice č.\n637/320/23007/2011/Kal zo dňa 27.06.2011, spísanej Daňovým úradom Skalica, v ktorej, okrem iného,\nuviedol, že pri predaji tovaru pre Slovenský gemologický inštitút, s. r. o., išlo o zlatnícky polotovar vo\nforme mechanicky spracovaných zliatkov neštandardných tvarov a rozmerov bez akéhokoľvek číselného\nalebo iného označenia, ktoré mali charakter hrubšieho plechu s neopracovanými hranami, čiastočne\nzakriveným povrchom, fakturovaný bol tovar rakúske rýdze zlato Au, rýdzosť 999,9/1000. Išlo o zliatky,\nvrátane úlomkov rôznej hmotnosti, nešlo o investičné zlato, ale o zlatnícky polotovar určený na ďalšie\nspracovanie vo výrobe, tento tovar bol kúpený od tuzemských aj zahraničných dodávateľov a mal takú\nistú formu ako pri predaji. Správca dane ešte poukázal na tvrdenie C. D. uvedené v zápisnici zo dňa\n24.10.2014 s tým, že návrhom, aby investičné zlato nakúpené v spoločnosti Schoeller Münzhandel\nGmbH bolo upravené valcovaním. Na tieto účely poskytli E. valec na úpravu investičného zlata tak, aby\npredmetom dodania do ich výroby boli už neforemné zliatky zlata. Pán I. tento valec presunul do G.\nK. C., ktorý dodával investičné zlato zo spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH a valcovaním z nich\nrobil pásy, ktoré TTC doručovala žalobcovi, Slovenskému gemologickému inštitútu, s. r. o., a spoločnosti\nAntika, s. r. o. (všetko sú to spoločnosti E.). C. D. uviedol, že zlato sa valcovalo len v prípade dodávok do\n10 kg a ak E. kupovali zlato na účely ďalšieho predaja, tak im boli dodané priamo investičné tehly. Neskôr\nE. vytvorili preberací protokol a čestné vyhlásenia, ktoré boli pripojené ku každej faktúre. Tovar pre\nZlatokov a firmy E. bol vždy fyzicky dodaný, išlo však o investičné zlato od Schoeller Münzhandel GmbH.\nVýpovede C. D. zo dňa 27.06.2011 a 24.10.2014 vo veci dodávok zlata sú rozdielne a protichodné.\nSprávca dane na účely odstránenia rozporov vykonal úkony vo veci zabezpečenia svedeckej výpovede\nC. D. v ÚVTOS v Košiciach – Šaci dňa 07.06.2017, kde C. D. uviedol, že využíva možnosť odmietnutia\nvýpovede podľa § 130 ods. 1 Trestného poriadku. C. D. bol opätovne predvolaný na vypočutie na deň\n18.09.2018, avšak C. D. sa ospravedlnil a navrhol nový termín vypočutia. Ďalší termín bol určený na deň\n18.10.2018, avšak svedok požiadal o nový termín vypočutia. C. D. požadoval termín vypočutia začiatkom\nnovembra 2018. Správca dane poukázal na to, že C. D. sa mohol dostaviť na ústne pojednávanie dňa\n07.11.2018 spolu so žalobcom.\n6. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období dodal tovar spoločnosti SAFINA SLOVAKIA, spol.\ns r. o. Podľa vyjadrení konateľa tejto spoločnosti išlo o zlato vo forme zliatkov cca 3-4 kg. Tovar bol\nurčený na ďalšiu výrobu v spoločnosti Safina, a. s., so sídlom v Prahe. Z výsledkov medzinárodnej\nvýmeny daňových informácií vyplýva, že išlo o neinvestičné zlato, čo správca dane akceptoval. Ďalším\nodberateľom žalobcu bola spoločnosť Antika, s. r. o., pri ktorom bolo tiež zistené, že predmetom dodávok\nbolo neinvestičné zlato. Ďalším odberateľom žalobcu bola spoločnosť Temes, s. r. o., ktorá nakúpila\nsurovinu na výrobu hotových výrobkov a nešlo o investičné zlato. Ďalším odberateľom žalobcu bola\nspoločnosť Futurat Sp. Z o. o. so sídlom v Poľsku a z medzinárodnej výmeny informácií vyplynulo, že\npredmetom obchodu bolo zlato – nepravidelné, nerovné časti, granuláty, drôty, ústrižky a vlákna bez\noznačenia certifikátov. Tento tovar bol ďalej predaný nemeckej spoločnosti Heimerle Muele GmbH. Zlato\nbolo nadobudnuté na účely ďalšieho spracovania alebo na komerčné účely.\n7. V procese vyrubovacieho konania bol na návrh žalobcu vypočutý svedok A. C. B., bývalý zamestnanec\nžalobcu, ktorý uviedol, že žalobca nemá zariadenie, ktorým by bolo možné vykonať úpravu investičného\nzlata v podobe tehly do podoby nepravidelných zliatkov. Správca dane uzavrel, že dodávatelia TTC –\nspoločnosti WOLCOM a GEBRA, s. r. o., boli fiktívni, čo potvrdzujú svedecké výpovede p. G., J. a L., ako\naj výsledok medzinárodnej výmeny informácií a výpoveď C. D.. Nebolo preukázané, kde a ako sa zmenil\ncharakter investičného zlata pred jeho dodaním žalobcovi na zlato neinvestičné na priemyselné účely.\n\n8. Žalobca si preveril svojich dodávateľov žiadosťou o poskytnutie informácií o výške daňových\nnedoplatkov na miestne príslušných daňových úradoch – Daňový úrad Trnava a Daňový úrad Bratislava\nII.\n9. Správca dane uzavrel, že vyhodnotením výsledkov dokazovania v procese výkonu daňovej kontroly\na vyrubovacieho konania sa žalobca svojou účasťou na predmetných obchodoch s drahými kovmi\nvedome vystavil nebezpečenstvu, že sa stane súčasťou účelového podvodného reťazca obchodov\ns investičným zlatom, pričom vedel a musel vedieť, že deklarovaní dodávatelia nie sú registrovanými\nvýrobcami ani obchodníkmi s drahými kovmi. Správca dane v procese vyrubovacieho konania dospel\nk záveru, že doplneným dokazovaním nebolo preukázané oprávnenie žalobcu na odpočítanie dane\nz faktúr od dodávateľov A Energie, s. r. o., a TTC, u ktorých deklarované nákupy zlata od nimi\ndeklarovaných dodávateľov boli fiktívne. Správca dane uzavrel, že žalobcovi bolo dodané investičné\nzlato s pôvodom od Schoeller Münzhandel GmbH, pričom na žiadnom stupni obchodov nebolo\npreukázané, že došlo k zmene charakteru zlata z investičného na neinvestičné, i keď tomu výsledky\npreverovaní u odberateľov žalobcu môžu nasvedčovať. Žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane.\nIII. Žaloba\n10. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 100674675/2019 zo dňa 19.03.2019, ako aj prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Bratislava\nč. 102274026/2018 zo dňa 19.11.2018, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu\nna ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.\n11. V podanej žalobe uviedol, že dôvodom určenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty\nbolo nepriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume XXX.XXX,XX €\nz dodávateľských faktúr dodávateľov:\nA Energie, s. r. o., a to:\n- faktúry č. 20070128 zo dňa 03.12.2007 za nákup kovovej zliatiny s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000\nv celkovej sume XX.XXX,XX €, z toho DPH X.XXX,XX € a základ dane XX.XXX,- €,\n- faktúry č. 20070132 zo dňa 12.12.2007 za nákup kovovej zliatiny s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000\nv celkovej sume XX.XXX,XX €, z toho DPH XX.XXX,XX € a základ dane XX.XXX,XX €.\nTTC, a to:\n- faktúry č. 50070050 zo dňa 06.12.2007 za nákup Rakúskeho rýdzeho zlata Au, rýdzosť 999,9/1000\nv celkovej sume XXX.XXX,XX €, z toho DPH XX.XXX,XX € a základ dane XXX.XXX,- €,\n- faktúry č. 50070054 zo dňa 13.12.2007 za nákup Rakúskeho rýdzeho zlata Au, rýdzosť 999,9/1000\nv celkovej sume XXX.XXX,XX €, z toho DPH XX.XXX,XX € a základ dane XXX.XXX,- €,\n- faktúry č. 50070057 zo dňa 20.12.2007 za nákup Rakúskeho rýdzeho zlata Au, rýdzosť 999,9/1000\nv celkovej sume XXX.XXX,XX €, z toho DPH XX.XXX,XX € a základ dane XXX.XXX,XX €\n- faktúry č. 50070047 zo dňa 03.12.2007 za nákup Rakúskeho rýdzeho zlata Au, rýdzosť 999,9/1000\nv celkovej sume XXX.XXX,- €, z toho DPH XX.XXX,XX € a základ dane XXX.XXX,- €\n12. Žalobca poukazujúc na § 67 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) definujúci investičné zlato a poukazujúc\nna postupné zmeny aplikačnej praxe daňových orgánov pri osobitnej úprave uplatňovania dane pri\ninvestičnom zlate namietal, že aplikácia uvedených ustanovení bola v rozpore s platným právom. V\ntejto súvislosti poukázal aj na usmernenie odboru metodiky daní Daňového riaditeľstva SR zo dňa\n31.08.2009, pričom nesúhlasil s tvrdením autora usmernenia, že „taktiež sa tento platiteľ dane nemôže\nrozhodnúť, či bude uplatňovať režim zdanenia pri dodaní investičného zlata, ktoré kúpil ako investičné\nzlato bez ohľadu na to, či investičné zlato dodá v pôvodnom stave alebo po zmene jeho podoby,\nhmotnosti alebo rýdzosti.“ Názor autora usmernenia je v hrubom rozpore s platným právom. Uvedený\nplatiteľ, ktorý dodá investičné zlato po zmene jeho formy, hmotnosti alebo rýdzosti, takéto zlato musí\npodriadiť základnému princípu DPH, že na tovar a služby sa uplatňuje všeobecná daň zo spotreby,\npretože takéto zlato už podmienky oslobodenia nespĺňa. Podmienky, ktoré sú ustanovené v § 67 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. pre investičné zlato, musia byť pri investičnom zlate splnené vždy\nkumulatívne a bez výnimky.\n\n13. Tento názor potvrdil svojim rozhodnutím sp. zn. 3Sžf/43/2010 aj Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej aj „NS SR“), v ktorom sa okrem iného uviedol: „Najvyšší súd konštatuje, že investičné zlato musí\nkumulatívne spĺňať 3 zákonné náležitosti, ktoré pracovne možno nazvať forma - rýdzosť - hmotnosť.“.\n14. Zmena formy z investičného zlata (ktorú vo svojej správe spomína aj bývalý generálny riaditeľ DR\nSR) na zlato, ktoré podmienky kladené na investičné zlato nespĺňa, je veľmi jednoduchá, nie je na ňu\npotrebné žiadne špeciálne vybavenie a nie je žiadnym spôsobom legislatívne regulovaná.\n15. Podľa platnej legislatívy a tiež podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžf/43/2010 investičné zlato musí\nkumulatívne spĺňať 3 zákonné náležitosti, ktorými sú forma, rýdzosť a hmotnosť, pričom hmotnosť musí\nbyť deklarovaná na forme, v ktorej je zlato, t. j. na prúte alebo tehličke. Pojmové previazanie hmotnosti\ns formou podľa uvedeného rozhodnutia NS SR znamená, že ak deklarovaná hmotnosť nezodpovedá\nskutočnosti (napr. v dôsledku mechanického poškodenia) zlato už nespĺňa podmienky investičného\nzlata. Je teda postačujúce, aby zlato nespĺňalo ktorúkoľvek z podmienok uvedených v zákone č.\n222/2004 Z. z. Najjednoduchším spôsobom sa tak javí zmena hmotnosti - napríklad prevŕtaním alebo\nakýmkoľvek iným mechanickým zásahom do tehly investičného zlata, čo môže byť otázkou niekoľkých\nsekúnd. V prípade, ak by mal subjekt zamýšľajúci realizovať zmenu formy z investičného zlata na\nzlato, ktoré podmienky kladené na investičné zlato nespĺňa, k dispozícii napríklad lis alebo valcovacie\nzariadenie, mohol by jednoducho vykonať aj zmenu formy zlata do podoby, pri ktorej by už nebolo možné\nurčiť ani to, akú malo zlato formu pred vykonaním takejto úpravy. Na lepšie pochopenie problematiky\nžaloba prirovnal zlato vo všeobecnosti k vode v tekutej forme a investičné zlato k vode vo forme kociek\nľadu o presne definovanej hmotnosti a v presne stanovenom tvare. Toto je podľa žalobcu dôležité\nz hľadiska preukázania absencie akéhokoľvek motívu, či logických súvislostí pre konanie daňových\nsubjektov. Ak by aj daňový subjekt nakúpil investičné zlato a toto zlato by z akéhokoľvek dôvodu\nzamýšľal ďalej predať ako zlato, ktoré osobitnému režimu pre investičné zlato nepodlieha, bolo by\nnelogické, aby takýto subjekt pristúpil len k premenovaniu tohto zlata na faktúre a nevykonal pritom\naj niektorý z jednoduchých úkonov, ktorým by z právneho hľadiska takéto premenovanie opodstatnil.\nŽalobca uviedol, že on ako odberateľ mal pre nákup takého zlata, ktoré nespĺňalo podmienky osobitnej\núpravy uplatňovania dane pri investičnom zlate, v tomto období relevantný dôvod a je aj subjektom\ns dostatočnou odbornou spôsobilosťou. Preto by bol vyššie popísaný postup v rozpore s logikou a bez\nracionálneho motívu.\n16. Dôvodom, pre ktorý sa žalobca v danom období cielene vyhýbal akýmkoľvek obchodným\ntransakciám s investičným zlatom, bola najmä nedostatočná právna úprava povinností subjektov\nobchodujúcich s investičným zlatom. Aplikovať v praxi v tom čase platnú právnu úpravu by totiž malo s\nveľkou pravdepodobnosťou za následok, že pri daňovej kontrole by sa daňový subjekt pri preukazovaní,\nže v prípade obchodovaného tovaru išlo naozaj o investičné zlato, dostal do dôkaznej núdze, ktorú by\nprakticky (za bežných okolností) nebolo možné žiadnym spôsobom prekonať.\n17. Žalobca poukázal na ustanovenie článku 356 Smernice Rady 2006/112/ES: „1. Členské štáty\nzabezpečujú, aby obchodníci s investičným zlatom viedli prinajmenšom účtovné záznamy o všetkých\ndôležitých transakciách s investičným zlatom a uchovávali doklady umožňujúce identifikovať zákazníkov\ntýchto transakcií. Obchodníci uchovávajú údaje uvedené v prvom pododseku najmenej päť rokov. 2.\nČlenské štáty môžu prijať rovnocenné záväzky v rámci opatrení prijatých podľa iných právnych predpisov\nSpoločenstva, ako napríklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005\no predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania\nterorizmu, aby sa dosiahol súlad s požiadavkami uvedenými v odseku 1. 3. Členské štáty môžu stanoviť\nprísnejšie povinnosti, najmä pokiaľ ide o vedenie osobitných záznamov alebo osobitných účtovných\npožiadaviek.“\n18. V kontexte uvedených skutočností, keďže v prípade dodávateľov žalobcu alebo dodávateľov jeho\ndodávateľov išlo o daňové subjekty, od ktorých štát nedokáže zaplatenie dane reálne vymôcť, sa\nako logický javí predpoklad, že slovenské orgány správy daní vytvorili absurdnú teoreticko-právnu\nkonštrukciu, ktorej cieľom je prenesenie povinností, ktorých splnenie už nie je vymožiteľné od povinných\nsubjektov, na subjekty, ktoré sa podľa interpretácie dôkazného bremena zo strany orgánov správy\ndaní dostali (v dôsledku takto vytvorenej teoreticko-právnej konštrukcie) do dôkaznej núdze. Celý\nprincíp tejto konštrukcie je založený na predpoklade, že priamo pri obchodnej transakcii a fyzickom\nodovzdaní tovaru (zlata) nebol obvykle okrem dodávateľa a odberateľa nikto, kto by mohol nestranne\n\npotvrdiť vlastnosti tohto zlata (čo je však absurdný predpoklad správcu dane, ktorý by pri dôslednom\nuplatňovaní v procese daňových kontrol zaviedol pre daňové subjekty prakticky nesplniteľnú podmienku\npreukázateľnosti akýchkoľvek plnení). Daňový subjekt tak musí v rozpore s platným právom dokazovať,\nže ním nadobudnutý tovar podlieha dani, a zároveň vyvracať tvrdenie správcu dane, že ide o zlato,\nktoré spĺňa podmienky oslobodenia od dane pre investičné zlato. Keďže je zrejmé, že priamo pri\nobchodnej transakcii a fyzickom odovzdaní zlata nebol okrem dodávateľa a odberateľa nikto, opierajú\norgány správy daní svoje tvrdenie, že išlo o investičné zlato, len o nepriame dôkazy, ktoré poukazujú\nna to, že dodávatelia alebo subdodávatelia žalobcu nakúpili pôvodne investičné zlato. Žalobca bol\nnásledne konfrontovaný s touto skutočnosťou a musel vyvracať tvrdenia správcu dane v rozsahu\ninformácií, ktorými nemá ako disponovať, keďže o iných obchodných transakciách jeho dodávateľov a\nsubdodávateľov nemá akúkoľvek vedomosť.\n19. Opísaný postup, ktorý aplikáciou ustanovení týkajúcich sa osobitnej úpravy dane pri investičnom\nzlate uplatňujú orgány správy daní, nemá žiadnu oporu v Smernici Rady 2006/112/ES, ani v platnom\nzákone č. 222/2004 Z. z. Uvedený postup rovnako nemá obdobu v žiadnom z členských štátov EÚ, kde\nsa podľa Smernice Rady uplatňuje osobitná úprava dane, konkrétne oslobodenie investičného zlata od\nDPH. Postup aplikovaný správnymi orgánmi podľa žalobcu predstavuje zmenu výnimky oslobodenia pre\ninvestičné zlato na povinnosť oslobodenia pre každý obchod so zlatom. Postup správnych orgánov je\ntak podľa žalobcu v rozpore so základnou všeobecnou povinnosťou platiť daň.\n20. Žalobca poukázal aj na § 45 ods. 2 písm. e/ zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého daňový\nsubjekt predkladá dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia. Smernica Rady, z ktorej vychádza aj zákon č.\n222/2004 Z. z., v zásade prikazuje zdaňovať akékoľvek dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, ak nie\nsú jednoznačne a preukázateľne splnené podmienky na uplatnenie niektorého z režimov oslobodenia.\n21. V Preambule Smernice Rady 98/80/ES zo dňa 12.10.1998, ktorou bol zavedený zvláštny režim\npre zdaňovanie investičného zlata, sa uvádza, že „vzhľadom na to, že dvojaké použitie zlata (pozn.\nna priemyselné a na investičné účely) môže vytvoriť nové možnosti pre daňové úniky a vyhýbanie sa\ndaňovej povinnosti, ktoré si vyžadujú od členských štátov, aby prijali účinné kontrolné opatrenia, je\npreto žiaduce stanoviť spoločné pravidlá pre minimálne povinnosti obchodníkov pri vedení účtovníctva\na dokumentácie...“.\n22. Smernica Rady poskytuje ochranu členským štátom práve proti zneužitiu režimu oslobodenia\ndodania investičného zlata (iba tak totiž môže dôjsť k daňovým únikom) a v tomto kontexte potom treba\nposudzovať aj dôkaznú povinnosť daňového subjektu pri posudzovaní splnenia podmienok podľa § 49\nods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 67 ods. 1 písm. zákona č. 222/2004 Z. z., t. j. daňový\nsubjekt má dôkaznú povinnosť práve a len v prípade, ak tento osobitný režim oslobodenia od dane\npoužije a jeho dôkazná povinnosť spočíva v preukázaní, že splnil podmienky použitia tohto osobitného\nrežimu. Ak však daňový subjekt túto dôkaznú povinnosť nesplní, dodanie tovaru sa musí podriadiť\nzákladnému pravidlu, t. j. že dodanie zdaneniu podlieha.\n23. Výklad daňových orgánov, podľa ktorého ak „daňový subjekt nepreukázal“, že sa v týchto prípadoch\n„nejednalo o dodanie investičného zlata“, tak predmetom dodávky je investičné zlato, a teda patrí\npod tento osobitný režim oslobodenia od dane, vedie k absurdnému záveru, že ak daňový subjekt\nnevie preukázať, že dodaný tovar nie je investičné zlato, bude sa vždy považovať za investičné zlato\n(oslobodené od dane), čo je však v priamom rozpore s účelom a ochranou tohto režimu v Smernici Rady,\na je teda neprípustný. Takýto výklad by totiž otváral cestu k daňovým únikom a nie ju zamedzoval.\n24. Ak žalovaný a správca dane tvrdili, že žalobca porušil § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.\nv nadväznosti na § 67 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že pri uvedených dodávkach\nmal použiť osobitný režim oslobodenia od dane platný pre investičné zlato, sú povinné práve daňové\norgány jednoznačne preukázať, že boli splnené podmienky uvedeného osobitného režimu oslobodenia\nod dane. V súvislosti s interpretáciou dôkazného bremena a investičného zlata poukázal na rozhodnutie\nNS SR sp. zn. 6Sžf/39/2011. V tomto rozhodnutí najvyšší súd hovorí o všeobecných pravidlách pre\nuplatňovanie jednak právneho režimu oslobodenia pri investičnom zlate podľa zákona č. 222/2004\nZ. z. a tiež o všeobecnej zásade uplatňovania dane na tovar a služby. Nejde tu teda o špecifické\nokolnosti prípadu, ale interpretuje potrebu selektovať rozloženie dôkazného bremena daňového subjektu\na dôkazného bremena daňových orgánov pri preukazovaní režimu oslobodenia pri investičnom zlate.\n\n25. V prípade nadobudnutia tovaru od dodávateľa A Energie, s. r. o., bolo podľa zisteného stavu zrejmé,\nže dodávateľ A Energie, s. r. o., dodal v dňoch 03.12.2007 až 12.12.2007 žalobcovi tovar označený vo\nfaktúrach ako „kovová zliatina s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000“ v celkovom množstve 5.200,00g a\nza tento tovar vystavil predmetné faktúry. Je tiež zrejmé, že žalobca dodávateľovi A Energie, s. r. o., za\ntento tovar zaplatil celú kúpnu cenu (vrátane DPH) bankovým prevodom, pričom oba daňové subjekty\nriadne zaevidovali tieto faktúry vo svojom účtovníctve a DPH z uvedených faktúr bola nimi priznaná v\ndaňových priznaniach za príslušné zdaňovacie obdobie.\n26. Túto skutočnosť potvrdzuje vyjadrenie samotného správcu dane v jeho rozhodnutí, keď konštatuje,\nže: „Správca dane s prihliadnutím na vyjadrenie konateľa A Energie s. r. o. pána F. G. o nadobudnutí\nzlata aj od dodávateľa Imperial Slovakia s. r. o., t. j. na kontrolné zistenia v procese daňovej kontroly\nu A BRILIANT, a. s., uvedené v protokole č.1503243/2016 z 9.9.2016 v nadväznosti na doplnené\ndokazovanie vo vyrubovacom konaní, správca dane nespochybnil existenciu predmetného tovaru od\ndodávateľa A Energie s. r. o., nakoľko nebolo preukázané, že by zlato v kontrolovaných zdaňovacích\nobdobiach nebolo dodané odberateľom A BRILIANT, a. s.“. Správca dane v rozhodnutí tiež konštatuje,\nže: „Vykonanou daňovou kontrolou u daňového subjektu A Energie s. r. o. v sledovanom období nebola\npreukázaná reálnosť deklarovaných obchodov v reťazci s kovovými zliatkami s obsahom Au o rýdzosti\n999,9/1000 v línii dodávateľov Imperial Slovakia - A Energie s. r. o. – A BRILIANT, a. s.“.\n27. Žalobca nedisponuje informáciami o línii dodávateľov uvedenej správcom dane, avšak zdôraznil, že\ndošlo k predmetnému dodaniu zlata subjektom A Energie, s. r. o., žalobcovi, ako to potvrdil aj správca\ndane a jeho všetci odberatelia, ktorým bolo toto zlato dodané.\n28. Podľa žalobcu úvaha žalovaného o tom, že: „Kontrolovaný daňový subjekt A BRILIANT, a. s. mohol\nďalej dodávať zlato svojim odberateľom, ale nikdy nebolo preukázané, že toto dodávané zlato nakúpil od\nspoločnosti A Energie, s. r. o., ktorej obaja dodávatelia zlata v roku 2007 zhodne popreli, že by niekedy\ns nejakým zlatom obchodovali.“ nemá v kontexte vyššie uvedených skutočností oporu v spise. Žalobca\nnemôže potvrdiť alebo vylúčiť tvrdenie žalovaného o tom, že predmetné zlato nebolo nadobudnuté\nv správcom dane uvedenej línii dodávateľov. Zo skutočností, ktoré boli zistené v priebehu daňovej\nkontroly a vyrubovacieho konania a ktoré sú súčasťou spisového materiálu, však jednoznačne vyplýva,\nže daňový subjekt A Energie, s. r. o., ním fakturovaný tovar žalobcovi skutočne dodal (bez ohľadu na\nskutočnosť, v akej línii dodávateľov tento tovar on sám nadobudol). Úvaha žalovaného, ktorej konštrukcia\nspočíva v tom, že by žalobca prijal od dodávateľa A Energie, s. r. o., faktúry za zlato v celkovej hodnote\nXXX.XXX,XX €, tieto faktúry by dodávateľovi v plnej výške riadne uhradil, avšak od dodávateľa by\nžiadny tovar neprijal a zároveň presne v tom istom období by nadobudol bez akejkoľvek evidencie\na bez akejkoľvek úhrady rýdze zlato množstvom presne korešpondujúce s množstvom fakturovaným\ndodávateľom A Energie, s. r. o. (5,2kg) a toto zlato by dodal ďalej svojím odberateľom, je absurdná\nkonštrukcia, ktorá nemá oporu v spise a ani v účtovných dokladoch A Energie, s. r. o., a je aj v rozpore s\nelementárnou logikou. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný sa touto úvahou neúspešne snaží vyhnúť\ndôkaznej núdzi, keď tým, že nedokáže preukázať nepravdivosť dôkazmi podloženého tvrdenia žalobcu\no existencii predmetného tovaru, pokúša sa na žalobcu preniesť dôkazné bremeno v rozsahu, ktoré\nmu neprináleží. Vo vzťahu k žalobcom nadobudnutému tovaru od dodávateľa A Energie, s. r. o., boli\npovinnosti podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. splnené, keďže podľa § 19 ods. 1 zákona č.\n222/2004 Z. z. „daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru“.\n29. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na rozsudok tretej komory Súdneho dvora EÚ z 12. januára\n2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03, C484-03, v ktorého výroku sa uvádza, že: „Plnenia, o aké\nide vo veci samej, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty,\npredstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani... a to bez ohľadu na úmysel\niného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/\nalebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť,\nktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto\nplatiteľom. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, spočívajúce v odpočítaní dane z pridanej\nhodnoty zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto\nplnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré\nje bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k dani z\npridanej hodnoty.“\n\n30. K otázke zisťovania a dokazovania, či predmetný tovar dodaný žalobcovi bol investičným zlatom\npodľa § 67 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., žalobca uviedol, že kľúčovým bol podľa správcu\ndane záver zo znaleckého skúmania, v ktorom znalec uviedol, že „nákup investičných produktov od\nspoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH do spoločností EXCELLENT GOLD s. r. o. a Excelent gold plus\ns. r. o. prebehol riadne, no už každý ďalší následný predaj týchto investičných produktov bol fingovaný\nv tom, že bol deklarovaný na vystavených faktúrach ako predaj drahých kovov (neinvestičné zlato).“\n31. Žalobca namietal, že ním nadobudnutý tovar od spoločnosti A Energie, s. r. o., nebol nikdy predložený\nznalcovi, ktorý vyhotovil predmetný znalecký posudok, na účel znaleckého skúmania, a rovnako žalobca\nnebol požiadaný o poskytnutie súčinnosti pri jeho vyhotovení. Posúdenie vlastností zlata z hľadiska\npodmienok v zmysle osobitnej úpravy uplatňovania dane pri investičnom zlate nepatrí v zmysle Inštrukcie\n12/2005 Ministerstva spravodlivosti SR č. 19292/2004-53 do obsahového vymedzenia znaleckého\nodboru Ekonómia a manažment, ale patrí do obsahového vymedzenia znaleckého odboru Drahé kovy\na kamene, klenoty, hodiny.\n32. Žalobca poukázal na závery Krajského súdu v Bratislave (vyjadrené v uznesení zo dňa 24.05.2017,\nspis. zn. 11Cop/4/2016, aj v uznesení zo dňa 17.09.2018, spis. zn. 11CoP/288/2018) vo veci\nposudzovania prípustnosti znaleckého posudku ako dôkazu v súdnom konaní v prípade, ak je posudok\nvypracovaný znalcom z nesprávneho znaleckého odboru, resp. odvetvia, pričom tieto závery možno\npodľa žalobcu analogicky použiť aj v predmetnom prípade: „V predmetnom rozhodnutí odvolací súd vo\nvzťahu ku kompetentnosti znalkyne, ktorá vypracovala znalecký posudok uviedol, že súd prvej inštancie\nsa dopustil zásadného pochybenia pri nariadení znaleckého dokazovania, porušil zásadu , že výber\nsúdneho znalca zo zoznamu súdnych znalcov musí vždy zodpovedať predmetu konania. Nesprávnym\nvýberom znaleckého odboru, resp. odvetvia dochádza k zmareniu účelu znaleckého dokazovania, keďže\nznalecký posudok vypracovaný súdny znalcom zapísaným pre iný odbor nemôže byť považovaný za\nrelevantný dôkazný prostriedok s dostatočnou validitou pre predmet konania.“\n33. Znalec nesprávne zvoleného znaleckého odboru neposudzoval a objektívne ani nemohol relevantne\nposúdiť, či konkrétne zlato, ktoré žalobca nadobudol od svojich dodávateľov, spĺňalo alebo nespĺňalo\nv čase jeho nadobudnutia podmienky v zmysle osobitnej úpravy uplatňovania dane pri investičnom\nzlate podľa zákona č. 222/2004 Z. z. Akékoľvek závery znalca z nesprávneho odboru v predmetnom\nposudku sú vo vzťahu k zlatu, ktoré žalobca fyzicky nakúpil od spoločnosti A Energie, s. r. o.,\niba podmienenými zisteniami znalca založenými na predpokladoch poskytnutých znalcovi zo strany\nzadávateľa a navyše takýto znalecký posudok nemá potrebnú validitu pre posudzovanie spornej otázky\nv daňovom konaní a nemôže byť považovaný za platný dôkazný prostriedok. Žalobca poukázal aj na\nto, že ani znalec príslušného odboru by nemohol zodpovedať otázku, aké v skutočnosti bolo zlato,\nktoré žalobca nadobudol od svojho dodávateľa, ak by nemal predmetné zlato k dispozícii, alebo aspoň\npodklady spočívajúce v presnom opise fyzických vlastností tohto zlata. V danom prípade nebola znalcom\nžiadnym spôsobom vzatá do úvahy možnosť následnej fyzickej zmeny vlastností zlata, a teda aj zmeny\njeho charakteru z investičného zlata na neinvestičné.\n34. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že znalkyňa nikde v znaleckom posudku neuvádza, že ak\nmalo zlato pri prvom nadobudnutí formu investičného zlata, musí mať aj pri každom ďalšom predaji\nformu investičného zlata. Znalkyňa však uviedla, že „spoločnosť Schoeller Münzhandel GmbH, zistený\nako prvotný dodávateľ v predmetnom prípade, predávala investičné zlato, nákup investičných produktov\nod spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH prebehol riadne, no každý ďalší predaj tohto investičného\nzlata už bol fingovaný v tom, že bol na vystavených faktúrach deklarovaný ako predaj drahých kovov\n(neinvestičné zlato).“ Práve v jednoznačnosti uvedených záverov zo strany znalkyne, o ktoré žalovaný\nvýznamnou mierou opieral svoje rozhodnutie, videl žalobca kľúčový nedostatok znaleckého posudku.\nZnalkyňa sa bez akéhokoľvek zdôvodnenia vôbec nezaoberala úplne relevantnou možnosťou fyzickej\nzmeny vlastností zlata, no i napriek tomu prijala vo vzťahu k vlastnostiam zlata jednoznačný záver.\nV uvedenom rozsahu sa dopustila prekročenia oprávnení vyplývajúcich z pozície znalca v odbore\nEkonómia a manažment, ak v závere znaleckého posudku súčasne nepripustila aj možnosť zmeny\nvlastností zlata (jeho spracovania) v reťazci obchodovania, ktorého bolo toto zlato predmetom.\n35. V tejto súvislosti je podľa názoru žalobcu významným aj názor NS SR uvedený v rozhodnutí sp.\nzn. 3Sžf/43/2010, podľa ktorého „Pretvorenie, resp. vyrobenie neinvestičného zlata z investičného nie je\n\nregulované. Vzhľadom na to, ak nepriame dôkazy i nasvedčujú dodaniu investičného zlata, neznamená\nto, že odberateľ nemôže zlato ďalej predať ako neinvestičné.“ Žalobca aj navrhol správcovi dane vypočuť\nznalca k stanoveným otázkam, ktoré však správca dane považoval za nedôvodné. Svoj záver však podľa\nžalobcu neodôvodnil. Vypočutie znalca považoval žalobca potrebné pre riadne zistenie skutkového\nstavu. Žalobca zdôraznil, že znalec sa otázkou možnosti fyzickej zmeny vlastností zlata pri vypracovaní\nznaleckého posudku nezaoberal. Ak by sa tým bol zaoberal, dospel by k záveru, že takúto alternatívu\nnie je možné vylúčiť.\n36. Podľa žalobcu na základe skutkového stavu tak, ako bol zistený v spisovom materiáli, je práve tá\nalternatíva podporená viacerými dôkazmi. V prvom rade ide o skutočnosť, že tovar dodaný všetkým\nodberateľom žalobcu (bez výnimky) nikdy nespĺňal podmienky osobitnej úpravy uplatňovania dane pri\ninvestičnom zlate. Túto skutočnosť žalovaný potvrdil vo svojom rozhodnutí, pričom podľa neho „Je nutné\nuviesť, že podľa predložených odberateľských faktúr, ako aj podľa vyjadrení zástupcov odberateľských\nspoločností a výsledkov medzinárodného dožiadania spoločnosť A BRILIANT, a. s. predávala svojim\nodberateľom neinvestičné zlato.“. Tieto skutočnosti vyplynuli (okrem iného) aj z týchto konkrétnych\nzistení, ku ktorým dospel správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Ide\no zistenia v spoločnosti SAFINA SLOVAKIA, spol. s r. o., podľa ktorých zlato nemalo formu, hmotnosť ani\ncertifikát investičného zlata. Rovnako aj zo zistení od spoločnosti Futurat Sp. Z o. o. vyplýva, že forma\nzlata bola chybná, bez označenia, certifikátov, bez rýdzosti zlata atď. Zo zistení od spoločnosti TEMES,\ns. r. o., vyplynulo, že predmetom dodania bolo zlato na výroku hotových výrobkov a nešlo o investičné\nzlato. Zo zistení od spoločnosti ANTIKA, s. r. o., vyplynulo, že išlo o zlato nepravidelných tvarov a nie\no investičné zlato.\n37. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je svedecká výpoveď v predmetnom období zamestnanca žalobcu,\nA. C. B., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že „s istotou viem, že zariadenie, prostredníctvom ktorého\nby bolo možné vykonať úpravu investičného zlata v podobe tehly do podoby nepravidelných zliatkov s\nnerovným povrchom o hrúbke niekoľko mm, nebolo v uvedených spoločnostiach, ktoré sa zameriavajú\nna šperkársku výrobu“. Ďalej taktiež v odpovedi na otázku správcu dane, či má vedomosť o takom\nzariadení, ktorým by sa dalo investičné zlato pretvoriť na neforemné zliatky, uviedol „Nie nemám takú\nvedomosť, s takým zariadením som sa nestretol.“ Ak by mal správca dane akúkoľvek pochybnosť o\nsprávnosti alebo pravdivosti údajov uvedených vo výpovedi svedka A. C. B., mohol a mal vypočuť ako\nsvedkov, tak ako to navrhoval žalobca, aj ďalších zamestnancov spoločnosti žalobcu, ktorí by mohli\ntakéto pochybnosti odstrániť.\n38. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že pokiaľ žalobca dodal všetkým svojím odberateľom vždy\niba také zlato, ktoré nespĺňalo podmienky osobitnej úpravy uplatňovania dane pri investičnom zlate a\nzároveň žalobca nedisponoval žiadnym zariadením, prostredníctvom ktorého by bolo možné vykonať\núpravu investičného zlata do podoby, v akej bolo týmto odberateľom zlato dodané, musel žalobca\nnakúpiť od svojich dodávateľov také zlato, aké ďalej dodal svojim odberateľom. S uvedenými dôkazmi\nsa správca dane ani žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal.\n39. Zo spisového materiálu je zrejmé, že konateľ spoločnosti A Energie, s. r. o., nikdy neuviedol, že\nby žalobcovi dodal akékoľvek zlato spĺňajúce podmienky v zmysle osobitnej úpravy uplatňovania dane\npri investičnom zlate. Správca dane a rovnako aj žalovaný vo svojich tvrdeniach odkazujú na viacero\nobchodných transakcií medzi spoločnosťou A Energie s. r. o. a inými spoločnosťami a tiež na viacero\nvyjadrení konateľa spoločnosti A Energie, s. r. o., pána F. G., podľa ktorých predmetom obchodov malo\nbyť investičné zlato, no žiadne z uvedených zistení sa netýka obchodného vzťahu medzi daňovým\nsubjektom A Energie s. r. o. a žalobcom. Vo vzťahu k obchodným transakciám medzi žalobcom a\ndodávateľom A Energie, s. r. o., sa v spisovom materiáli nenachádza žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval,\nže zlato, ktoré žalobca fyzicky nadobudol od tohto dodávateľa, by spĺňalo podmienky osobitnej úpravy\nuplatňovania dane pri investičnom zlate podľa zákona č. 222/2004 Z. z. Uvedené skutočnosti preukazujú\ntvrdenia žalobcu, že v prípade zlata, ktoré nadobudol od spoločnosti A Energie, s. r. o., správca dane\na následne žalovaný pri vydaní svojich rozhodnutí, vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového\nstavu, a že ich rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci.\n40. V prípade nadobudnutia tovaru od dodávateľa TTC, bolo podľa zisteného stavu zrejmé, že dodávateľ\nTTC dodal v dňoch 03.12.2007 až 20.12.2007 žalobcovi tovar označený vo faktúre ako „Rakúske rýdze\nzlato Au, rýdzosť 999,9/1000“ v celkovom množstve 83.000,00 g a za tento tovar vystavil vyššie uvedenú\n\nfaktúru. Ďalej je zrejmé tiež to, že žalobca dodávateľovi TTC za tento tovar zaplatil celú kúpnu cenu\n(vrátane DPH) bankovým prevodom, pričom oba daňové subjekty riadne zaevidovali túto faktúru vo\nsvojom účtovníctve a DPH z uvedenej faktúry bola nimi priznaná v daňových priznaniach za príslušné\nzdaňovacie obdobie.\n41. Tieto skutočnosti potvrdzuje čestné vyhlásenie C. E. D. (spoločníka a konateľa TTC) zo dňa\n10.06.2010, v ktorom sa vyjadril, že „Všetok Au tovar (zlatý materiál), ktorý bol fakturovaný a dodaný\nspoločnosťou TTC spoločnosti A BRILIANT, a. s. v priebehu rokov 2007 a 2008 bol vo forme mechanicky\nspracovaných nepravidelných zliatkov neštandardných tvarov a bez akýchkoľvek označení alebo\ncertifikátov. Nešlo o investičné zlato v zmysle § 67 zákona č. 222/2004 Z. z., keďže v prípade dodaného\ntovaru jednoznačne nebola splnená podmienka formy - tovar nebol vo forme tehál, ani vo forme prútov\na ani vo forme mincí. Išlo o zlatnícky polotovar.“ Predmetné skutočnosti ďalej potvrdzuje výpoveď C. E.\nD. v pozícii obvineného do zápisnice ČVS:B./NKA-FP-VY-21012 zo dňa 24.10.2014, ktorou potvrdil, že\n„tovar E. bol vždy fyzicky dodaný“, i keď v súvislosti s predmetnou výpoveďou žalobca poznamenal, že\nv predmetnej výpovedi obvineného sú niektoré zjavné rozpory, čo vo svojom vyjadrení uvádza aj sám\nžalovaný. Okrem samotného dodávateľa potvrdzujú uvedené skutočnosti aj vyjadrenia - či už vo forme\nvyhlásení alebo zistení z dožiadaní a medzinárodných výmen informácií vykonaných prostredníctvom\ndaňovej správy - všetkých odberateľov žalobcu, ktorým bolo toto zlato ďalej dodané.\n42. Podľa daňových orgánov predmetný tovar bol investičným zlatom podľa § 67 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 222/2007 Z. z. Svoje tvrdenia opierajú o výsledky z daňových kontrol vykonaných v spoločnosti\nTTC, na základe ktorých miestne príslušný správca dane neuznal TTC odpočítanie dane z faktúr od\ndodávateľov GEBRA, s. r. o. a WOLCOM LLC, ktorých predmetom bolo rýdze zlato a rakúske zlaté\nprúty, pričom konštatoval, že išlo o nákup investičného zlata, výsledky medzinárodného preverovania\nlotyšskej finančnej správy v súvislosti s obchodnými transakciami medzi TTC a lotyšskou spoločnosťou\nAMG EXSPORTS, výpoveď svedka M. E., konateľa rakúskej spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH,\nktorý vo svojej výpovedi z 10.12.2016 potvrdil, že zlaté tehly, s ktorými obchoduje spoločnosť Schoeller\nMünzhandel GmbH, majú rýdzosť 999,9/1000 a spadajú pod kritériá investičného zlata, výpoveď\nobvineného C. J. zo dňa 21.05.2012 a 30.10.2012, ktorý zabezpečil pre C. D. dodávateľa zlata\nspoločnosť GEBRA, s. r. o. a výpoveď svedka E. G. zo dňa 03.10.2017 splnomocneného konať vo veci\nobchodov za spoločnosť GEBRA, s. r. o.\n43. Ku všetkým vyššie uvedeným dôkazom žalobca namietal, že v prípade oboch výpovedí svedkov,\nvýpovede obvineného, výsledkov daňových kontrol v spoločnosti TTC a tiež v prípade výsledkov\nmedzinárodného preverovania lotyšskej finančnej správy ide o zistenia výlučne vo vzťahu k obchodným\ntransakciám medzi spoločnosťou TTC a jej dodávateľmi (prípadne subdodávateľmi) a inými odberateľmi\na nie o zistenia vo vzťahu k obchodným transakciám medzi spoločnosťou TTC a žalobcom.\nPredovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že existuje dôvodný predpoklad, že v reťazci obchodov so\nzlatom dochádzalo k spracovaniu zlata a zmene jeho formy, tak forma zlata pred jeho nadobudnutím\nžalobcom nie je vo vzťahu k predmetu daňovej kontroly relevantná. Je isté, že ešte predtým než zlato\ndostalo akúkoľvek inú formu, bolo predsa vyťažené z prírody vo forme nugetu alebo prachu, no samotná\ntáto skutočnosť vo svetle ďalších súvislostí nemôže mať žiaden vplyv na vlastnosti zlata nadobudnutého\nžalobcom. Je preto nevyhnutné akceptovať skutočnosť, že zmena formy zlata, a to najmä zmena jeho\nformy z investičného zlata na zlato neinvestičné, nie je žiadnym spôsobom regulovaná a nie je technicky\nani časovo náročná.\n44. Svoje tvrdenie správca dane ďalej opiera tiež o výpoveď obvineného C. E. D. zo dňa 24.10.2014\nv ktorej, okrem iného, uviedol, že: „v prípade dodávok zlata pre A BRILIANT, a.s. išlo vždy o reálne\ndodávky investičného zlata od rakúskeho Schoeller Munzhandel GmbH.“. V nadväznosti na uvedené\nvyjadrenie žalobca namietal, že toto tvrdenie je v priamom rozpore s iným vyjadrením C. D., ktoré je\nsúčasťou tej istej výpovede, a to konkrétne s vyjadrením, že „neforemné zliatky zlata (pásy) sa valcovali\nlen v prípade, keď E. kupovali menšie dodávky do 10kg pre potreby vlastnej výroby“. Ak na jednej\nstrane obvinený tvrdí, že vždy išlo o reálne dodávky investičného zlata, a na druhej strane zároveň\ntvrdí, že neforemné zliatky zlata sa v niektorých prípadoch valcovali, ide zjavne o protichodné tvrdenia.\nZ uvedeného vyjadrenia taktiež nie je jasné, či C. E. D. dodávkami investičného zlata myslel dodávky\nod spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH (pre jej odberateľov) alebo dodávky pre žalobcu, keďže\nmedzi týmito dvomi spoločnosťami zlato niekoľkokrát zmenilo majiteľa a podľa vyjadrenia C. E. D. v\n\ntej istej výpovedi aj formu. V predmetnej výpovedi obvineného sa nachádza veľké množstvo ďalších\nnezrovnalostí.\n45. Žalobca poukázal na rozporné vyjadrenie C. D., že „V priebehu obchodovania medzi TTC a A\nBRILIANT, a. s. a po tom ako sa začali stupňovať daňové kontroly, konatelia A BRILIANT, a. s. prišli\ns návrhom, aby sa tehly investičného zlata, o ktorom vedeli že ich kupujeme v rakúskom Schoeller\nMünzhandel upravovali valcovaním a za tým účelom poskytli I. zo svojej výroby v Trenčíne valec na\núpravu investičného zlata tak, aby predmetom dodania do ich výroby boli už neforemné zliatky zlata. I.\ntento valec presunul do G. K. C., ktorý nám v tom čase zo Schoeller Münzhandel dodával investičné zlato\na valcovaním z nich robil pásy, ktorý následne TTC doručoval firmám A BRILIANT, a. s., SGI a Antika.“\n46. Uvedené tvrdenie o stupňujúcich sa daňových kontrolách je nepravdivé, čo preukazujú aj priame\ndôkazy. Za celé obdobie rokov 2007 a 2008 nebola u žalobcu otvorená žiadna daňová kontrola v\nsúvislosti s DPH. V tomto období boli otvorené len dve daňové kontroly na zistenie oprávnenosti\nnároku na vrátenie nadmerného odpočtu, a to v spoločnosti SGI. Uvedené skutočnosti sú overiteľné u\npríslušných správcov dane. Žalobca tvrdil aj v priebehu daňového konania, že nikdy za dodávateľom\nTTC neprišiel s návrhom na úpravu investičného zlata a tiež, že nikdy neposkytol pánovi Dohňanskému\n(a ani nikomu inému) žiadny valec, ani žiadne iné zariadenie z jeho výroby v Trenčíne, ani zo žiadnej inej\nprevádzky. Žalobcovi nie je ani známe, kto je osoba označená ako „K. C.“. Žalobca navrhol správcovi\ndane v tejto veci vypočuť ako svedkov všetkých zamestnancov, ktorí v tom čase pracovali v spoločnosti A\nBRILIANT, a. s., prípadne aj vo všetkých ďalších spoločnostiach, v ktorých v sledovanom období pôsobili\npredstavitelia spoločností žalobcu - A. E. a E. E.. Prostredníctvom uvedených dôkazov bolo možné v\nprípade akýchkoľvek pochybností zo strany správcu dane alebo žalovaného jednoznačne preukázať,\nže žiadnym zariadením podľa opisu ani žiadnym obdobným zariadením žalobca nikdy nedisponoval a\nani ho nikdy nikomu neposkytol.\n47. V tejto súvislosti vypočul správca dane na návrh žalobcu len jediného svedka, v predmetnom období\nzamestnanca spoločnosti žalobcu, A. C. B., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že: „s istotou viem, že\nzariadenie, prostredníctvom ktorého by bolo možné vykonať úpravu investičného zlata v podobe tehly\ndo podoby nepravidelných zliatkov s nerovným povrchom o hrúbke niekoľko mm, nebolo v uvedených\nspoločnostiach, ktoré sa zameriavajú na šperkársku výrobu“ a taktiež uviedol, že „nemám vedomosť o\ntom, že uvedené spoločnosti v danom období dodali niekomu z výroby akýkoľvek valec alebo lisovacie\nzariadenie“. Uvedená svedecká výpoveď poukazuje na značný rozpor v tvrdení C. E. D. v predmetnej\nvýpovedi v pozícii obvineného. Ak by mal správca dane akúkoľvek pochybnosť o správnosti alebo\npravdivosti údajov uvedených vo výpovedi svedka A. C. B., mohol a mal, tak ako to žalobca navrhoval,\nvypočuť ako svedkov aj ďalších zamestnancov spoločnosti žalobcu, ktorí by mohli takéto pochybnosti\nodstrániť, čo však neurobil.\n48. Tvrdenie C. D., že „Tieto pásy sa valcovali len v prípade, keď E. kupovali menšie dodávky do 10\nkg pre potreby vlastnej výroby. V prípade, že zlato kupovali za účelom ďalšieho predaja TTC im nosil\npriamo investičné tehly.“, je nepravdivé, žalobcovi neboli dodávateľom TTC nikdy dodané investičné\ntehly, ani žiadne iné zlato spĺňajúce podmienky pre investičné zlato. Nepravdivosť tohto tvrdenia je\npodporená viacerými dôkazmi. V prvom rade ide o skutočnosť, ktorú má za preukázanú aj žalovaný, a\nto, že tovar dodaný všetkým odberateľom žalobcu (bez výnimky) nikdy nespĺňal podmienky osobitnej\núpravy uplatňovania dane pri investičnom zlate. Túto skutočnosť žalovaný potvrdil vo svojom rozhodnutí,\npričom podľa neho „Je nutné uviesť, že podľa predložených odberateľských faktúr, ako aj podľa\nvyjadrení zástupcov odberateľských spoločností a výsledkov medzinárodného dožiadania spoločnosť A\nBRILIANT, a. s. predávala svojim odberateľom neinvestičné zlato.“\n49. V tejto súvislosti žalobca opakovane poukázal na svedeckú výpoveď v predmetnom období\nzamestnanca žalobcu, A. C. B., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že „s istotou viem, že zariadenie,\nprostredníctvom ktorého by bolo možné vykonať úpravu investičného zlata v podobe tehly do\npodoby nepravidelných zliatkov s nerovným povrchom o hrúbke niekoľko mm, nebolo v uvedených\nspoločnostiach, ktoré sa zameriavajú na šperkársku výrobu“. Ďalej taktiež v odpovedi na otázku správcu\ndane, či má vedomosť o takom zariadení, ktorým by sa dalo investičné zlato pretvoriť na neforemné\nzliatky uviedol „Nie nemám takú vedomosť, s takým zariadením som sa nestretol.“. Ak by mal správca\ndane akúkoľvek pochybnosť o správnosti alebo pravdivosti údajov uvedených vo výpovedi svedka A. C.\nB., mohol a mal vypočuť ako svedkov, tak ako to navrhoval žalobca, aj ďalších zamestnancov žalobcu,\n\nktorí by mohli takéto pochybnosti odstrániť. Z uvedeného, rovnako ako v prípade tovaru nadobudnutého\nod dodávateľa A Energie, s. r. o., je aj v prípade tovaru nadobudnutého od dodávateľa TTC zrejmé,\nže pokiaľ žalobca dodal všetkým svojím odberateľom vždy iba také zlato, ktoré nespĺňalo podmienky\nosobitnej úpravy uplatňovania dane pri investičnom zlate a zároveň žalobca nedisponoval žiadnym\nzariadením, prostredníctvom ktorého by bolo možné vykonať úpravu investičného zlata do podoby, v\nakej bolo týmto odberateľom zlato dodané, musel žalobca nakúpiť od svojich dodávateľov také zlato,\naké ďalej dodal svojim odberateľom. S uvedenými dôkazmi sa správca dane ani žalovaný žiadnym\nspôsobom nevysporiadali.\n50. Žalobca predložil správcovi dane ako listinný dôkaz aj svedeckú výpoveď C. E. D. zo dňa 27.06.2011\nvo veci nákupu a dodávok zlata spoločnosti TTC (zápisnica č. 637/320/23007/2011/Kal - spísaná\nDaňovým úradom Skalica pri výkone daňovej kontroly v spoločnosti Slovenský gemologický inštitút, s. r.\no. /ďalej aj „SGI“/, týkajúcu sa dvoch obchodných transakcií so zlatom o rýdzosti 999,9/1000 a celkovej\nhmotnosti 50kg medzi SGI a TTC v zdaňovacom období január 2008), v ktorej svedok C. D. ako odpoveď\nna otázku príslušného správcu dane „O aký tovar išlo?“ uvádza, že: „Jedná sa o zlatnícky polotovar vo\nforme mechanicky spracovaných zliatkov neštandardných tvarov a rozmerov bez akéhokoľvek číselného\nalebo iného označenia.“\n51. Správca dane sa v priebehu vyrubovacieho konania vyjadril, že v nadväznosti na žalobcom\npredložený listinný dôkaz - svedeckú výpoveď C. E. D. do zápisnice 637/320/23007/2011/Kal zo dňa\n27.6.2011, vykonal na účel podania vysvetlenia k rozporom v tvrdeniach C. D. v postavení svedka v\nsúvislosti s daňovou kontrolou daňového subjektu SGI a výpoveďou C. D. v postavení obvineného zo\ndňa 24.10.2014 úkony vo veci zabezpečenia svedeckej výpovede C. E. D. v ÚVTOS v Košiciach - Šaci\ndňa 7.6.2017. Na vypočutie sa dostavil aj zástupca žalobcu E. E.. Svedok C. D. po poučení uviedol,\nže využíva možnosť odmietnutia výpovede v súlade s § 130 Trestného poriadku, vypočúvanie svedka\nnebolo z uvedeného dôvodu vykonané. Žalobca tvrdil, že opakované vypočutie C. E. D. ako svedka bolo\nv prípade akýchkoľvek pochybností správcu dane o pravdivosti tvrdení žalobcu pre potreby náležitého\nzistenia skutkového stavu ako podkladu pre vydanie zákonného rozhodnutia kľúčové a nevyhnutné, o\nčom viackrát upovedomil správcu dane, ktorý napriek tomu opakované vypočutie C. E. D. ako svedka\nnevykonal. Žalobca ďalej popísal okolnosti návrhu na vypočutie svedka C. E. D..\n52. K ďalšiemu dôkazu, vyjadreniu Puncového úradu SR, žalobca uviedol, že ak by si spoločnosti\nA Energie, s. r. o., a TTC nesplnili oznamovaciu povinnosť podľa puncového zákona, dopustili by sa tým\nsprávneho deliktu, ktorý však nemá žiadnu súvislosť s oprávnením týchto spoločností na obchodovanie\ns drahými kovmi, ani na právo žalobcu uplatniť si odpočítanie dane z tovaru nadobudnutého od\ntakéhoto dodávateľa. Žalobca nepreveroval splnenie predmetnej oznamovacej povinnosti zo strany jeho\ndodávateľov zlata o rýdzosti Au 999,9/1000, pretože poukazujúc na § 3 ods. 1 puncového zákona\npredmetom jeho obchodných transakcií nebol nikdy tovar, na ktorý sa vzťahovala povinná puncová\nkontrola. Zlato, ktoré bolo predmetom obchodných transakcií žalobcu so spoločnosťami A Energie, s. r.\no. a TTC, síce nespĺňa pojmové znaky tovaru pri posudzovaní podľa puncového zákona, no pojmové\nznaky tovaru pri posudzovaní podľa živnostenského zákona, naopak, spĺňa. Požiadavka správcu dane\nspočívajúca zo strany žalobcu v povinnosti preverovania, či si jeho dodávatelia splnili oznamovaciu\npovinnosť voči puncovému úradu, a to predovšetkým v kontexte skutočnosti, že predmetom vzájomných\nobchodných transakcií medzi žalobcom a týmito dodávateľmi nikdy nebol tovar podliehajúci povinnej\npuncovej kontrole, a tiež vo vzťahu k nespochybniteľnému oprávneniu obchod dodávateľov obchodovať\ns tovarom podľa živnostenského zákona, je vo vzťahu k predmetu daňovej podľa žalobcu bezpredmetná.\nIV. Vyjadrenie žalovaného\n53. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch\nnapadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že vzhľadom na zložitosť prejednávanej veci zjednodušene\ndefinuje spornú otázku, či žalobca, ako tvrdil, kúpil na vstupe od svojich dodávateľov neinvestičné zlato,\nktoré sa fakturuje s DPH. Žalovaný bol však toho názoru, že od predmetných dodávateľov neinvestičné\nzlato kúpiť nemohol, keďže títo dodávatelia neinvestičným zlatom preukázateľne nedisponovali a\njediným zlatom, ktorého existencia sa na vstupe potvrdila, bolo zlato investičné, ktoré je oslobodené\nod dane.\n\n54. Pokiaľ žalobca v žalobe prezentoval, svoj nesúhlas s metodickými postupmi DR SR v časti, ktorá\nznie: „Taktiež sa tento platiteľ dane nemôže rozhodnúť, či bude uplatňovať režim zdanenia pri dodaní\ninvestičného zlata, ktoré kúpil ako investičné zlato bez ohľadu na to, či investičné zlato dodá v pôvodnom\nstave alebo po zmene jeho podoby, hmotnosti alebo rýdzosti.“, žalovaný uviedol, že v tomto prípade\nide zo strany žalobcu o nepochopenie skutkového stavu veci a nesprávne citovanie danej metodiky,\nktoré je vytrhnuté z kontextu príslušného ustanovenia § 67 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. Žalobca\nzmätočne citoval jednu vetu zo strany 3 Usmernenia DR SR k uplatňovaniu osobitnej úpravy pri dodaní\ninvestičného zlata podľa § 67 zákona o DPH, súvisiacu s ustanovením § 67 ods. 4 zákona o DPH, ktorá\nvytrhnutá z kontextu nedáva žiaden zmysel. Celá príslušná časť metodického usmernenia totiž znie:\n„Podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH platiteľ dane, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na\ninvestičné zlato, sa môže rozhodnúť, že dodanie investičného zlata inému platiteľovi bude zdaňovať.\nSprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby môže byť tiež zdaňované, ak\nsa toto sprostredkovanie týka dodania investičného zlata, ktorého dodanie sa platiteľ rozhodol zdaňovať.\nZákon o DPH jednoznačne ustanovuje, v ktorých prípadoch sa môže osoba, ktorá vyrába investičné\nzlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, rozhodnúť, že dodanie investičného zlata bude zdaňovať.\nUplatniť režim zdanenia pri dodaní investičného zlata podľa cit. ustanovenia môže len platiteľ dane, ktorý\nvyrába investičné zlato, alebo ktorý pretvára zlato na investičné zlato, ak ide o dodanie investičného\nzlata, ktoré vyrobil alebo o dodanie investičného zlata, ktoré bolo ním pretvorené z iného zlata, a ak toto\ninvestičné zlato dodáva inému platiteľovi dane. Platiteľom dane sa rozumie osoba, ktorá je registrovaná\nza platiteľa dane v zmysle zákona o DPH platného v tuzemsku.\nZ uvedeného vyplýva, že platiteľ dane, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné\nzlato sa nemôže rozhodnúť, či uplatní režim zdanenia podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH pri dodaní\nním vyrobeného investičného zlata alebo pri dodaní investičného zlata ktoré pretvoril z iného zlata na\ninvestičné zlato, ak toto zlato dodá pre osobu, ktorá nie je platiteľ dane. Platiteľ dane, pri dodaní ním\nvyrobeného investičného zlata alebo pri dodaní investičného zlata, ktoré pretvoril z iného zlata pre\nosobu, ktorá nie je platiteľom dane, je povinný postupovať podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH, t.j. dodanie\ninvestičného zlata vždy oslobodí od dane. Taktiež sa tento platiteľ dane nemôže rozhodnúť, či bude\nuplatňovať režim zdanenia pri dodaní investičného zlata, ktoré kúpil ako investičné zlato, bez ohľadu, či\ninvestičné zlato dodá v pôvodnom stave alebo po zmene jeho podoby, hmotnosti alebo rýdzosti.“ V tejto\nčasti metodického usmernenia je teda vysvetlené ustanovenie § 67 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.,\nktoré sa týka výlučne platiteľov dane, ktorí vyrábajú investičné zlato alebo pretvárajú zlato na investičné\nzlato a v tomto prípade je režim zdaňovania závislý od toho, či sa zlato ďalej dodáva platiteľovi alebo\nneplatiteľovi dane.\n55. Veta, ktorú citoval žalobca, sa teda viaže na takého platiteľa dane, ktorý vyrába investičné zlato alebo\npretvára zlato na investičné zlato a ktorý súčasne zlato ďalej dodáva neplatiteľovi dane. Táto veta sa teda\nv žiadnom prípade nevzťahuje na žalobcu a jeho dodávateľov A Energie, s. r. o., a TTC. Žalovaný túto\nskutočnosť aj riadne uviedol vo svojom rozhodnutí, kde jasne napísal, že spoločnosti A Energie, s. r. o.,\na TTC neboli platiteľmi, ktorí sa môžu podľa § 67 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. rozhodnúť, že dodanie\ninvestičného zlata inému platiteľovi budú zdaňovať, teda neboli osobami vyrábajúcimi investičné zlato\nani osobami pretvárajúcimi zlato na investičné zlato. V prípade žalobcu, ktorý je platiteľ dane, zlato ani\nnebolo ďalej dodávané neplatiteľovi dane, takže žiadna z podmienok uvedených v § 67 ods. 4 nebola u\nžalobcu splnená. Na žalobcu sa § 67 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. vôbec nevzťahuje.\n56. Pokiaľ žalobca namietal, že úprava zlata investičného na „neinvestičné“ je jednoduchá a že cielene\nneobchodoval s investičným zlatom práve z dôvodu nedostatočnej právnej úpravy povinností subjektov,\nobchodujúcich s investičným zlatom, ktorá by mala za následok dôkaznú núdzu pri prípadnej daňovej\nkontrole, žalovaný uviedol, že právna úprava, vrátane povinnosti vedenia záznamov, formy investičného\nzlata atď., týkajúca sa reálneho obchodovania s reálne existujúcim investičným zlatom bola dostatočná,\navšak práve v súvislosti so spoločnosťami, ktoré s investičným zlatom neobchodovali reálne, ale fiktívne,\niba „na faktúre“, bolo s účinnosťou od 01.04.2009 v § 69 ods. 11 zákona č. 222/2004 Z. z. zavedené\ntuzemské sektorové „samozdanenie“ s cieľom predchádzať daňovým podvodom (zákon č. 83/2009 Z.\nz.). Podľa § 69 ods. 11 zákona č. 222/2004 Z. z., pri dodaní investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm.\na/ platiteľom, ktorý využil možnosť zdanenia podľa § 67 ods. 4, je povinný platiť daň platiteľ, ktorému\nje takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v\nmene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej\nslužby. Uvedené znamená, že od 01.04.2009 povinnosť platiť daň je pri dodaní investičného zlata\nprenesená na odberateľa tohto tovaru, ak sa platiteľ dane rozhodol dodanie investičného zlata zdaňovať\n\npodľa § 67 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. Rovnako je povinnosť platiť daň prenesená na príjemcu služby\nsprostredkovania dodania investičného zlata, ak sa toto sprostredkovanie týka dodania investičného\nzlata, ktorého dodanie je zdaňované podľa § 67 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z., a ak sa platiteľ\ndane rozhodol službu sprostredkovania tiež zdaňovať. Tzv. tuzemské samozdanenie sa ukázalo byť\nnajúčinnejším nástrojom na zamedzenie podvodov pri obchodovaní s investičným zlatom.\n57. Čo sa týka žalobcom namietanej dôkaznej povinnosti správcu dane vyplývajúcej z rozhodnutia NS\nSR sp. zn. 6Sžf/39/2011, žalovaný trval na tom, že uvádzaný rozsudok je postavený na iných skutkových\nokolnostiach a nemožno ho v plnej miere aplikovať na preskúmavaný prípad. Z tohto rozsudku je zrejmé,\nže daňové orgány v predmetnom prípade svoje závery, že ide o dodanie investičného zlata, opreli len o\nstrohé údaje uvedené na faktúrach (celkové množstvo dodaného zlata v gramoch a údaj rýdze zlato Au,\nrýdzosť 999,9/1000). K záveru, že zlato bolo dodané v požadovanej forme (tehál, ktoré spĺňajú špecifické\npožiadavky trhu drahých kovov), im postačilo vyjadrenie žalobcu, že zlato malo formu tehál. Podľa\nnázoru súdu tak daňové orgány nepreukázali, že sa mal použiť osobitný režim platný pre investičné zlato.\n58. V prípade spoločnosti žalobcu však správca dane neoprel svoje tvrdenia iba o údaje uvedené\nna faktúrach, resp. o vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu, ale o množstvo iných dôkazov,\nuvedených v rozhodnutí (tiež znalecký posudok, výpovede zástupcov jednotlivých spoločností, výsledky\ndaňových kontrol dodávateľov a i.). V prípade žalobcu správca dane nepreniesol dôkazné bremeno na\ndaňový subjekt, tak ako sa uvádza v rozsudku sp. zn. 6Sžf/39/2011 z 20.06.2012, ale sám v dokazovaní\npreukazoval, že v danom prípade išlo o obchody s investičným zlatom, pričom sa neopiera výlučne\no znalecký posudok, ale aj o ďalšie nepriame dôkazy, ktoré preukazujú, že predmetné zlato spĺňalo\ndefiničné znaky investičného zlata podľa § 67 zákona č. 222/2004 Z. z. V predmetnom prípade správca\ndane vlastným šetrením, opierajúc sa aj o dôkazy získané v spolupráci s políciou preukázal, že zlato\nna „vstupe“, t. j. zlato nakúpené žalobcom, bolo zlato investičné. V celom zistenom reťazci jediným\npôvodným zdrojom všetkého obchodovaného zlata bola rakúska spoločnosť Schoeller Münzhandel\nGmbH, ktorá bezpochyby obchodovala s investičným zlatom, pričom v žiadnom z kontrolovaných\nzdaňovacích období nebola identifikovaná žiadna spoločnosť, ktorú by bolo možné považovať za zdroj\nzlata neinvestičného. V identifikovanom reťazci spoločností ani nikdy nebolo zistené, že by niekto\nniekedy vykonal zmenu pôvodne nakúpeného investičného zlata na zlato neinvestičné. Jediný, kto\nzmenu zlata z investičného na neinvestičné zmieňuje, je C. D., konateľ spoločnosti TTC. Ide o tvrdenie,\nktoré dôkazmi preukázané nebolo, avšak aj keby bolo pravdivé, zmena charakteru zlata sa podľa\ntvrdenia C. D. týkala výlučne zlata do 10 kg určeného na vlastnú výrobu, takže sa netýkala zlata, s\nktorým v kontrolovanom zdaňovacom období žalobca ďalej obchodoval.\n59. Pokiaľ žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a že existencia zlata od dodávateľa A Energie, s. r. o., nebola spochybnená, žalovaný\nargumentoval, že zo skutočností, ktoré boli zistené v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania\na ktoré sú súčasťou spisového materiálu jednoznačne vyplynulo, že daňový subjekt A Energie, s. r.\no., ním fakturovaný tovar žalobcovi reálne nedodal. Tovar mal byť dodávaný v zistenom fakturačnom\nreťazci Imperial Slovakia, spol. s r. o. - A Energie, s. r. o. - žalobca, keďže však spoločnosť Imperial\nSlovakia, spol. s r. o., nikdy žiadne zlato spoločnosti A Energie, s. r. o., nedodala, spoločnosť A Energie,\ns. r. o., tak nemohla dodať zlato, ktoré jej nebolo dodané, ďalej žalobcovi. Správca dane vychádzal z\nvýsledkov daňovej kontroly spoločnosti A Energie, s. r. o., za rok 2007, z ktorých je zrejmé, že správca\ndane neuznal spoločnosti A Energie, s. r. o., právo na odpočítanie dane z dôvodu, že ani jeden z, na\nfaktúrach uvádzaných, deklarovaných dodávateľov (1. Martinská, spol. s r.o. a Imperial Slovakia, spol.\ns r. o.) spoločnosti A Energie, s. r. o., v roku 2007 nikdy žiaden tovar (zlato) nedodal, daňová povinnosť\npri dodaní tovaru nevznikla a je celkom irelevantné, či tovar uvádzaný na faktúrach mal alebo nemal\ncharakter investičného zlata, keďže žiaden reálny tovar dodaný nebol. Dôvodom neuznania odpočítania\nDPH nebola skutočnosť, že išlo o zlato investičné, ale to, že zlato uvedené na faktúrach bolo fiktívne.\nSprávca dane nespochybnil materiálnu existenciu tovaru, ktorý dodával kontrolovaný daňový subjekt\nsvojim odberateľom, keďže títo existenciu tovaru potvrdili, jednoznačne však nešlo o tovar, ktorý bol\nnadobudnutý v zistenom fakturačnom reťazci, keďže spoločnosť Imperial Slovakia, spol. s r. o., nikdy\nžiadne zlato spoločnosti A Energie, s. r. o., nedodala a spoločnosť A Energie, s. r. o., tak nemohla ďalej\ndodávať zlato, ktoré jej nebolo dodané.\n60. Je celkom irelevantné, že žalobca uvádza, že sa nevie vyjadriť k reálnosti nadobudnutia\npredmetného zlata v zistenej línii dodávateľov, keďže reálnosť nadobudnutia zlata preveroval správca\n\ndane (v daňových kontrolách vykonaných v spoločnostiach A Energie, s. r. o., a žalobcu, keď správca\ndane podrobne preveroval údaje uvedené na faktúrach a daňových priznaniach a vyjadrenia množstva\njednotlivých zúčastnených osôb v konfrontácii so skutočnosťami uvedenými v znaleckom posudku č.\nZP 3/2013 zo dňa 30.06.2013). Žalovaný v predmetnom prípade netrpel dôkaznou núdzou, neprenášal\ndôkazné bremeno na žalobcu a jeho závery nie sú iba konštrukciou, ktorá nemá oporu v spise\na ani v účtovných dokladoch A Energie, s. r. o., práve naopak, prijaté závery striktne vychádzajú\nzo zisteného skutkového stavu, predložených dokladov a dôkazov a výpovedí svedkov. Čo sa týka\nuskutočnených platieb, žalovaný nespochybňuje, že žalobca zaplatil dodávateľovi A Energie, s. r. o.,\nbankovým prevodom, čo je o. i. uvedené aj v znaleckom posudku č. ZP 3/2013, ale platí, že samotná\nplatba bez ďalších relevantných dôkazov nie je dostatočným dôkazom, preukazujúcim, že plnenie bolo\ndodané tak, ako bolo fakturované. Daňové konanie je ovládané zásadou objektívnej pravdy, čo však\nnepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb\nnepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu, takže správca dane nemá povinnosť zisťovať,\nodkiaľ žalobca mohol nadobudnúť predávané zlato, ak ho nenadobudol od dodávateľa A Energie, s. r.\no., uvedeného na faktúre, od ktorého ho podľa výsledkov dokazovania nadobudnúť nemohol.\n61. K namietanému znaleckému posudku č. ZP 3/2013 zo dňa 30.06.2013 žalovaný uviedol, že jeho\npredmetom nebolo posúdenie konkrétneho tovaru (zlata), s ktorým žalobca obchodoval v decembri\n2007, takže neexistoval dôvod, prečo by mal znalecký posudok vypracovávať znalec v odbore Drahé\nkovy a kamene, klenoty, hodiny. Objednávateľom znaleckého posudku nebol správca dane, takže\nnemohol požiadať daňový subjekt o súčinnosť pri poskytnutí obchodovaného tovaru (zlata) a ani by\nto nebolo dôvodné, keďže, ako už bolo uvedené, predmetom znaleckého posudku nebolo určenie\ncharakteru zlata na základe predložených vzoriek. Znalecký posudok č. ZP 3/2013 vypracovala na\npožiadavku zadávateľa Prezídia Policajného zboru SR - Odbor Západ ČVS: B./BOK-ZA-2010 A. M.\nJ., znalkyňa v odbore Ekonómia a manažment, odvetvia účtovníctvo, daňovníctvo, kontroling podľa §\n142 ods. 1 Trestného poriadku v trestnej veci zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.\n1, ods. 2 písm. c/ s poukazom na § 138 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona a zločinu neodvedenia\ndane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2, písm. a/ s poukazom na § 138 ods. 4 písm. i/ Trestného\nzákona. Úlohou znalca bolo v predmetnom prípade posúdiť a zodpovedať úlohy od vyšetrovateľa,\nkonkrétne z predložených písomných podkladov (účtovné doklady, faktúry, daňové priznania, protokoly\nz daňových kontrol, výsluchov svedkov...) popísať činnosť firiem 1. Martinská spol. s r. o., CONTEL s. r.\no., LAZZA, s. r. o., A-Energie, s. r. o., ZAFIRAS, s. r. o., a ďalších firiem vyskytujúcich sa v predmetnej\nveci, so zameraním na popísanie predmetu obchodovania (najmä obchodovanie so zlatom a inými\ndrahými kovmi), popísanie ich celkových ročných finančných výsledkov, popísanie množstva a veľkosti\nvykázaných rôznych daní a popísanie ich majiteľskej a riadiacej štruktúry. U popísaných firiem uviesť\ntok ich predmetu obchodovania, so zameraním na obchodovanie so zlatom a inými drahými kovmi a\nakým spôsobom boli prevádzané jednotlivé platby za dodaný tovar. Uviesť, či platby, ktoré boli vykázané,\nv skutočnosti aj prebehli so zameraním na osoby, ktoré platby vykonávali a ktoré vykonávali výber\nfinančnej hotovosti. Uviesť či tovar, s ktorým firmy obchodovali, bol v skutočnosti tým tovarom, akým bol\ndeklarovaný, so zameraním na obchodovanie so zlatom a inými drahými kovmi. Uviesť sumu, ktorú si\njednotlivé firmy pri obchodovaní so zlatom mohli uplatňovať, resp. uplatňovali ako nadmerný odpočet\ndane z pridanej hodnoty, a či takéto platby boli aj zo strany príslušného daňového úradu vykonané.\nUviesť sumu dane z pridanej hodnoty, ktoré jednotlivé firmy pri obchodovaní so zlatom mali podľa nimi\npredložených daňových priznaní zaplatiť a či takéto platby boli aj na účet príslušného daňového úradu\nvykonané. Uviesť, či firmy v skutočnosti obchodovali so zlatom a s inými drahými kovmi, alebo či celé\nobchodovanie bolo len fingované. Uviesť, či zabezpečené faktúry ohľadom obchodovania so zlatom sú\npravdivé alebo sú len fiktívne. Znalecký posudok č. ZP 3/2013 tak nemohol vypracovať znalec v odbore\nDrahé kovy a kamene, klenoty, hodiny, keďže dané odvetvie neoprávňuje znalca hodnotiť a posudzovať\nvyššie vymenované skutočnosti a zodpovedať úlohy od vyšetrovateľa. V predmetnom prípade nie je\nmožné hovoriť o nesprávnom výbere znaleckého odboru, resp. odvetvia, ako namieta žalobca.\n62. Podľa žalovaného je z uvedeného zrejmé, že Znalecký posudok č. ZP 3/2013 vypracovala znalkyňa\nvo veci príslušnom odbore, predmetný znalecký posudok nemožno v žiadnom smere považovať za\nnezákonný dôkaz a znalkyňa svoje oprávnenia vyplývajúce z pozície znalca v odbore Ekonómia\na manažment neprekročila. Skutočnosti uvedené v znaleckom posudku nie je možné nazvať iba\núvahami znalca, ktoré sú len jednou z alternatív, založených na nesprávnom predpoklade, že ak\nmalo zlato raz určitú formu, musí byť táto forma trvalo zachovaná. Znalkyňa nikde v znaleckom\nposudku neuvádza, že ak malo zlato pri prvom nadobudnutí formu investičného zlata, musí mať aj\n\npri každom ďalšom predaji formu investičného zlata. Znalkyňa jasne uvádza, že spoločnosť Schoeller\nMünzhandel GmbH, zistená ako prvotný dodávateľ zlata v predmetnom prípade, predávala investičné\nzlato, nákup investičných produktov od spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH prebehol riadne, no\nkaždý ďalší predaj tohto investičného zlata už bol fingovaný v tom, že bol na vystavených faktúrach\ndeklarovaný ako predaj drahých kovov (neinvestičné zlato). Zistenia znalkyne neboli založené na\nnejakých „predpokladoch poskytnutých znalcovi zo strany zadávateľa“ ako znevažujúco tvrdí žalobca,\nale na písomných daňových a účtovných dokladoch dotknutých spoločností, podaných daňových\npriznaniach, výsledkoch vykonaných daňových kontrol, výsledkoch medzinárodnej výmeny informácií,\nvykonaných výsluchoch svedkov, zistených finančných tokoch a i., všetko je podrobne uvedené v\npredmetnom znaleckom posudku.\n63. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nebola vylúčená alternatíva, že zlato v čase jeho nadobudnutia žalobcom\nuž nemalo charakter investičného zlata, žalovaný poukázal na to, že v identifikovanom reťazci\nspoločností obchodujúcich so zlatom nikdy nebolo zistené, že by niekto niekedy vykonal zmenu pôvodne\nnakúpeného investičného zlata na zlato neinvestičné a podľa znaleckého posudku zmena charakteru\nzlata sa udiala iba na faktúre.\n64. K namietanému nevypočutiu znalkyne žalovaný uviedol, že správca dane znalkyňu nevypočul,\nkeďže A. J. nie je znalec v obore Drahé kovy a kamene, klenoty, hodiny, jej úlohou nebolo skúmať na\npredloženej vzorke, či zlato spĺňa podmienky pre investičné zlato a predmetom znaleckého posudku č.\nZP 3/2013 nebolo skúmať technickú a časovú náročnosť zmeny zlata z investičného na neinvestičné\na otázky daňového subjektu smerujúce k týmto skutočnostiam sú bezpredmetné (išlo o podanie\ndaňového subjektu doručené správcovi dane elektronicky pod číslom 608070719/2018 dňa 05.06.2018).\nNevypočutie znalkyne teda nemalo za následok ani neúplné, ani nedostatočné zistenie skutkového stavu\nveci.\n65. Žalovaný zopakoval, že úlohou znaleckého posudku nebolo určiť charakter zlata, s ktorým\nsa obchodovalo, na základe predloženej vzorky. Tovar, s ktorým v kontrolovanom období žalobca\nobchodoval, nebol predložený ani znalkyni z odboru Drahé kovy a kamene, klenoty, hodiny,\nktorá vypracovávala posudok predložený žalobcom, keďže ani úlohou tejto znalkyne nebolo určiť\ncharakter konkrétneho obchodovaného zlata na základe predloženej vzorky. Preto podľa jeho názoru\nspochybňovanie znaleckého posudku č. 3/2013 žalobcom bolo bezpredmetné. Žalovaný dodal, že\nv predmetnej veci správcovi dane nebol predložený žiaden znalecký posudok, ktorý by na základe\npredloženej vzorky konkrétneho zlata určil charakter zlata, s ktorým kontrolovaný daňový subjekt v\nnovembri 2007 obchodoval a žalovaný sa stotožňuje s názorom žalobcu, že určiť charakter zlata takýmto\nspôsobom bolo možné len vtedy, ak by ho znalec mal v danom čase k dispozícii.\n66. Žalovaný poukázal na to, že vyjadrenia žalobcu nie sú v tomto smere konzistentné, na jednej strane\ntvrdí, že znalecký posudok č. 3/2013 nemôže byť považovaný za validný dôkaz, keďže neposudzoval,\nči konkrétne zlato, ktoré žalobca nadobudol od svojich dodávateľov, bolo v čase jeho dodania zlato\ninvestičné, a súčasne s tým tvrdí, že ani znalec z príslušného odboru Drahé kovy a kamene, klenoty,\nhodiny by nemohol zodpovedať otázku, aké v skutočnosti bolo zlato, ktoré žalobca nadobudol od svojho\ndodávateľa, ak by nemal predmetné zlato k dispozícii. Podľa žalobcu (žalovaný sa s tým stotožnil)\nurčiť charakter zlata je možné len vtedy, ak by ho znalec (v príslušnom obore) mal v danom čase k\ndispozícii. Žalobca v čase obchodovania so zlatom (11/2007-02/2008) nepredložil žiadnemu znalcovi\nnakúpené zlato na posúdenie a neexistuje znalecký posudok od znalca z príslušného odboru, ktorý by\nhodnotil charakter tohto zlata. V tejto súvislosti sa teda opakovaná požiadavka žalobcu, aby sa A. M.\nJ., znalkyňa v odbore Ekonómia a manažment vyjadrovala k otázke, či mala pri vypracovávaní svojho\nposudku k dispozícii zlato nadobudnuté žalobcom a či je odborne spôsobilá posudzovať investičné zlato,\njaví ako účelová a zavádzajúca. Všetky dôvody nevypočutia znalca boli riadne uvedené v napadnutom\nrozhodnutí.\n67. Pokiaľ žalobca dokazoval, že svojim odberateľom dodával už zlato neinvestičné, uvedené žalovaný\nnerozporoval. Nestotožnil sa však s argumentom, že ak žalobca tvrdil, že nedisponoval zariadením,\nprostredníctvom ktorého by bolo možné vykonať úpravu investičného zlata na neinvestičné, musel\nžalobca nakúpiť od svojich dodávateľov také zlato (neinvestičné), aké ďalej dodal svojim odberateľom.\n\n68. Na žalobnú námietku, že sa žalovaný s vyššie uvedeným tvrdením nevysporiadal, žalovaný\nuviedol, že so všetkými dôkazmi, ktoré preukazujú, že žalobca ďalej svojim odberateľom dodával\nneinvestičné zlato sa riadnym spôsobom vysporiadal, keď uvedené dôkazy akceptoval a uviedol\nto aj do svojho rozhodnutia. Podľa predložených odberateľských faktúr, ako aj podľa vyjadrení\nzástupcov odberateľských spoločností a výsledkov medzinárodného dožiadania žalobca predával\nsvojim odberateľom neinvestičné zlato. Správca dane uvedené zistenie na základe vykonaných\nmedzinárodných výmen informácií akceptoval, čo aj jasne uviedol do svojho rozhodnutia, a z toho\ndôvodu už ani nepovažoval za potrebné opätovne predvolávať konateľov odberateľov k ďalšiemu\nvypočutiu. Nie je teda dôvodné tvrdenie žalobcu, že žalovaný odmietol získané dôkazy, ktoré preukazujú,\nže žalobca predával na „výstupe“ svojim odberateľom zlato neinvestičné. Žalovaný však súčasne\nkonštatoval, že na základe medzinárodných dožiadaní neboli vykonané požadované šetrenia v celom\nreťazci dodaní práve preto, že deklarované boli dodávky neinvestičného zlata (SAFINA, a. s.), prípadne\nzlato už ďalších dodávkach nebolo možné fakturačne spárovať (Heimerle Muele GmbH) a zistiť jeho\nďalší pohyb.\n69. Podľa žalovaného žalobca z opísaného zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny záver, že keď\npredával zlato neinvestičné, tak takéto zlato aj musel od spoločnosti A Energie, s. r. o., nakúpiť. Výsledky\nvykonaného dokazovania to však jednoznačne vylučujú, ukazujú, že žalobca nikdy žiadne neinvestičné\nzlato od spoločnosti A Energie, s. r. o., nekúpil, keďže jediní dodávatelia spoločnosti A Energie, s. r. o.,\nv roku 2007, spoločnosti 1. Martinská, spol. s r. o., a Imperial Slovakia, spol. s r. o., žiadne zlato, t. j. ani\ninvestičné, ani neinvestičné, nikdy spoločnosti A Energie, s. r. o., nedodali, čo potvrdili konatelia oboch\nspoločností 1. Martinská, spol. s r. o., a Imperial Slovakia, spol. s r. o. Konateľ A Energie, s. r. o., p.\nF. G., do zápisnice potvrdil pôvod zlata, s ktorým spoločnosť A Energie, s. r. o., v sledovanom období\nobchodovala, podľa jeho vyjadrení išlo o zlato od rakúskeho dodávateľa - obchodníka s investičnými\nproduktami Schoeller Münzhandel GmbH. Konateľ A Energie, s. r. o., F. G. potvrdil, že A Energie, s. r. o.,\ndodávala zlato v nezmenenom stave tak, ako ho nakúpila (podrobne všetko uvedené na str. 12-16, 30,\n34, 37-38 napadnutého rozhodnutia). Žalovaný mal teda jednoznačne za preukázané, že jediné zlato,\ns ktorým spoločnosť A Energie, s. r. o., mohla v roku 2007 obchodovať, bolo zlato investičné. Preto\nžalovaný trval na tom, že v predmetnom prípade deklarovaného dodania zlata v slede A Energie, s. r. o.\n- žalobca bol skutkový stav zistený dostatočne a závery žalovaného sú založené na správnom právnom\nposúdení veci.\n70. Aj pokiaľ ide o druhého dodávateľa v príslušnom období, žalobca uvádza, že zlato, ktoré mu\ndodal dodávateľ TTC bolo zlatom neinvestičným, čo podľa jeho názoru preukazuje čestné vyhlásenie\nspoločnosti C. D. zo dňa 10.06.2010, ako aj jeho výpoveď do zápisnice ČVS:B./NKA-FP-VY-21012 zo\ndňa 24.10.2014.\n71. Žalovaný rozporoval, že ani čestné vyhlásenie, ani výpoveď p. D. nepreukazujú, že TTC dodávala\nneinvestičné zlato, práve naopak, vo svojej výpovedi p. D. niekoľkokrát zopakoval, že žalobcovi dodával\ninvestičné zlato.\n72. Čestné vyhlásenie podľa žalovaného nie je v daňovom konaní použiteľné ako dôkaz. Právny inštitút\nčestného vyhlásenia nie je dôkazným prostriedkom, ale dôkazný prostriedok nahradzuje, ak jeho použitie\nsprávny orgán v administratívnom konaní pripustí (§ 39 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /\nsprávny poriadok/ v znení neskorších predpisov). Pôsobnosť správneho poriadku je však v daňovom\nkonaní vylúčená (§ 163 zákona č. 563/2009 Z. z.), takže čestné vyhlásenie nemožno považovať v\ndaňovom konaní za dôkaz. Aj keď z § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. je zrejmé, že ide o\ndemonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva,\nže musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné\nvyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý podľa zákona č. 563/2009 Z. z. nemôže nahrádzať\ndôkaz. Pravdivosť tvrdení, uvádzaných v čestnom vyhlásení, by mala byť podporená takými dôkazmi,\nna základe ktorých je materiálne nepochybné, že k dodaniu došlo takým spôsobom, ako je deklarované.\n73. V predmetnom prípade existujú dôkazy, ktoré skutočnosti uvádzané v čestnom vyhlásení\nspochybňujú, resp. vyvracajú, vrátane ďalších výpovedí C. D. uvedených v zápisnici o výsluchu\nobvineného ČVS:B./NKA-FP-VY-2012 zo dňa 24.10.2014, ktorý uviedol, že v prípade, ak žalobca zlato\nkupoval na účely ďalšieho predaja, nosil im priamo investičné tehly.\n\n74. Čo sa týka vyhlásení, ktoré boli prílohou vystavených faktúr spoločnosti TTC pre odberateľa žalobcu,\nC. D. v zápisnici o výsluchu obvineného ČVS:PPZ- 186/NKA-FP-VY-2012 zo dňa 24.10.2014 uviedol,\nže čestné vyhlásenie, ktoré TTC muselo dodávať s každou faktúrou, vytvorili E., a to na účely daňových\nkontrol, ktoré E. absolvovali v súvislosti s uplatňovaním nadmerného odpočtu DPH z nákupu zlata.\n75. Žalovaný reagoval aj na námietku žalobcu, že všetky dôkazy, o ktoré daňové orgány opreli svoje\ntvrdenie, že spoločnosť TTC dodávala žalobcovi zlato investičné, sú dôkazy výlučne vo vzťahu k\nobchodným transakciám medzi spoločnosťou TTC a jej dodávateľmi (prípadne subdodávateľmi) a inými\nodberateľmi a nie o zistenia vo vzťahu k obchodným transakciám medzi spoločnosťou TTC a žalobcom.\nUvedené tvrdenie je podľa žalovaného v rozpore s obsahom spisu. Výpoveď konateľa spoločnosti TTC\nC. D. sa týkala priamo dodania zlata medzi TTC a žalobcom a všetky ďalšie zistenia sa rovnako týkali\nzlata, ktoré malo byť dodávané žalobcovi spoločnosťou TTC.\n76. Žalovaný uviedol, že v prípade nákupu zlata od spoločnosti TTC bolo daňovou kontrolou\nv spoločnosti TTC zistené, že zlato podľa faktúr bolo nadobudnuté v reťazci spoločností GEBRA, s. r.\no. - TTC - A BRILIANT, a. s.\n77. Na základe údajov deklarovaných na dodávateľských faktúrach od spoločnosti GEBRA, s. r. o.,\ndodávané bolo rýdze zlato, údaj o rýdzosti 999,9/1000. Zo samotnej faktúry nebolo jednoznačne zrejmé,\nči išlo o zlato investičné alebo nie. Podľa výpovedí C. J. a E. G. (GEBRA, s. r. o.) obchody spoločnosti\nGEBRA, s. r. o., boli fiktívne, reálne prebiehali iba platby. Podľa p. G. M., s. r. o., kupovala zlato\nbez dane (t. j. investičné zlato) a predávala s daňou (t. j. ako neinvestičné zlato), daňové povinnosti\nnevznikali preto, lebo súčasne si GEBRA, s. r. o., uplatňovala odpočet z faktúr za nákup drahých\nkameňov od slovenskej firmy. Uvedené plne korešponduje s tvrdením C. D. uvedené v zápisnici o\nvýsluchu obvineného ČVS:B./NKA-FP-VY-2012 zo dňa 24.10.2014, že v súvislosti s dodávkami zlata\npre Zlatokov a firmy E. si TTC ponižovala vzniknuté daňové povinnosti na DPH účelovými faktúrami\ns fiktívnym tovarom od firiem, ktoré zaobstarával v danom období C. J., a to od G. M. a M. N.. Tovar,\nktorý E. C. D. fyzicky dodával, bol podľa jeho tvrdenia vždy investičné zlato s certifikátmi, nakúpené\nv rakúsku od Schoeller Münzhandel GmbH.\n78. Podstatnou bola podľa žalovaného tiež skutočnosť, že p. M. E. (O. E. GmbH) jednoznačne osvedčil,\nže na počiatku celého reťazca obchodov so zlatom bolo zlato investičné, pričom nebolo žiadnym\nspôsobom preukázané, že v sledovaných reťazcoch došlo k zmene charakteru zlata z investičného na\nneinvestičné. Aj výpovede p. J. a G., M., zo spoločností GEBRA a UNIT, jasne ozrejmujú, že obchody\nso zlatom medzi spoločnosťami, ktoré mali zlato podľa predložených faktúr dodávať spoločnosti TTC,\nboli iba fiktívne. Lotyšská spoločnosť SIA AMG EKSPORTS priznala, že nadobudla zlato, ale zlato\npodľa vystavených faktúr malo charakter investičného zlata a skutočným miestom dodania malo byť\nsídlo rakúskej spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH, Viedeň, a spoločnosť EURO AD, Praha. Podľa\ntvrdenia C. D. od septembra 2007 zlato, ktoré TTC fakturačne dodávala lotyšskej spoločnosti SIA nikdy\nreálne neexistovalo a išlo len o fiktívne dodanie tovaru.\n79. Žalobca mohol ďalej dodávať zlato svojim odberateľom, ale v prípade, ak dodával zlato nakúpené\nod spoločnosti TTC, muselo ísť jednoznačne o zlato investičné, keďže neinvestičné zlato od spoločnosti\nTTC nenakúpil, takže ho nemohol ani ďalej odberateľom dodávať. TTC obchodovala so zlatom reálnym\n(investičným, nakúpené v Rakúsku od Schoeller Münzhandel GmbH) aj fiktívnym, keď zlato bolo\nuvedené iba na faktúrach (výpovede osôb J., G., Géczi, Chovanec, znalecký posudok 3/2013). V\nprípade, že žalobca nadobudol od TTC zlato reálne, išlo o zlato investičné, v prípade, že išlo o zlato\nfiktívne (čo však vyjadrenia C. D. u spoločnosti A BRILIANT, a. s., vylučujú), je irelevantné, aký charakter\nmalo zlato uvedené na faktúre. Ak žalobca ďalej predával zlato neinvestičné (čo potvrdzujú jeho\nodberatelia), tak nemohlo ísť o investičné zlato, nakúpené od spoločnosti TTC. Preto žalovaný zotrval\nna tom, že v predmetnom prípade deklarovaného dodania zlata v slede TTC a žalobca bol skutkový stav\nzistený dostatočne a závery žalovaného sú založené na správnom právnom posúdení veci.\n80. Pokiaľ žalobca poukázal na rozpory vo výpovedi JUDr. D. (zápisnica ČVS:B./NKA-FP-VY-2012\nzo dňa 24.10.2014) a poukázal na výpoveď A. B., pričom tvrdí, že nepravdivosť tvrdenia C. D. o\ndodávkach investičného zlata žalobcovi je zrejmá z toho, že odberateľom žalobcu už bolo dodávané\nzlato neinvestičné, žalovaný uviedol, že napriek tomu, že skutočne je možné konštatovať, že vo výpovedi\nJUDr. D. (zápisnica ČVS:B./NKA-FP-VY-2012 zo dňa 24.10.2014), ktorá opisuje mimoriadne zložitú\n\nštruktúru firiem fiktívne obchodujúcich so zlatom, sú určité rozpory, C. D. sa pomerne jednoznačne\nvyjadruje k obchodom, uzavretými s „E.“ (o. i. spoločnosť A BRILIANT, a. s.), keď jasne uvádza, že tovar\n(zlato) existoval len v prípade dodávok pre Zlatokov, Antika, SGI a žalobcu, pričom v prípade tovaru\ndodaného E. (žalobcovi) išlo vždy o investičné zlato s certifikátmi nakúpené od Schoeller Münzhandel\nGmbH. Podľa C. D. úprava tehál investičného zlata na neinvestičné bola vykonávaná len pri dodávkach\ndo 10 kg na potreby vlastnej výroby, a to na žiadosť „E.“ potom, ako sa u nich začali stupňovať daňové\nkontroly. Na tieto účely „E.“ poskytli zo svojej výroby v Trenčíne valec na úpravu investičného zlata K.\nC. do Komárna.\n81. Žalovaný oponoval, že pokiaľ A. C. B., ktorý bol v rozhodnom čase zamestnanec a člen dozornej rady\nžalobcu, potvrdil tvrdenia predsedu predstavenstva žalobcu C. E., že zariadením na úpravu investičného\nzlata žalobca nedisponoval a žiadne takéto zariadenie nikomu nedodal, nepreukazuje, že tvrdenie C.\nD. v tejto veci je nepravdivé, ale ukazuje, že tvrdenie zástupcov žalobcu na jednej strane sú celkom\nprotichodné, ako tvrdenia C. D. na strane druhej. Ani žalobcom navrhovaná opakovaná výpoveď A. B.\nna uvedenej skutočnosti nič nezmení. V prípade, ak by sa žalovaný stotožnil s tvrdením žalobcu, že\ntvrdenia C. D. o zmene zlata z investičného na neinvestičné (v malých množstvách určených na vlastnú\nvýrobu žalobcu prostredníctvom nimi dodaného zariadenia) sú nepravdivé, tak je nutné konštatovať, že\npotom už neexistuje žiadna výpoveď, ani žiaden dôkaz o tom, že by v zistenom reťazci obchodovania\nso zlatom bolo niekedy menené investičné zlato na neinvestičné.\n82. Pokiaľ žalobca argumentoval, že zmena zlata z investičného na neinvestičné nie je regulovaná\nani časovo náročná a že je dôvodný predpoklad, že v reťazci dodaní zlata pred jeho nadobudnutím\nžalobcom dochádzalo k z takejto zmene formy zlata, jediným dôkazom, že by zlato bolo menené z\ninvestičného na neinvestičné, bola výpoveď C. D. (TTC) a práve túto výpoveď žalobca spochybnil.\nŽiadna iná výpoveď, ani žiaden dôkaz o tom, že by v zistenom reťazci obchodovania so zlatom bolo\nniekedy menené investičné zlato na neinvestičné, neexistuje a jediná zistená zmena charakteru zlata z\ninvestičného na neinvestičné bola zmena výlučne fakturačná (t. j. zlato menilo svoj charakter výlučne\nna faktúre), tak, ako ukazuje znalecký posudok č. 3/2013.\n83. Skutočnosť, že žalobca ďalej dodával spoločnosti SAFINA SLOVAKIA, spol. s r. o., zlato\nneinvestičné, nie je dôkazom toho, že zlato, ktoré žalobca kupoval od spoločnosti TTC, bolo rovnako\nneinvestičné, keďže vykonané dokazovanie to vylučuje. Je logické, že každému predaju tovaru\nodberateľovi predchádza jeho nákup u dodávateľa a nie naopak, ako to tvrdí žalobca. V danom\nprípade správca dane vždy musel vychádzať zo zistení, aký charakter malo zlato v sledovaných\nzdaňovacích obdobiach v čase jeho nadobudnutia (zlato investičné), keďže každému predaju zlata\nmusel predchádzať jeho nákup, pričom zmena charakteru investičného zlata na zlato neinvestičné v\npredmetnom prípade preukázaná nebola.\n84. Žalobcom namietanú skutočnosť, že správca dane opakovane nevypočul svedka C. D. žalovaný\nodôvodnil tým, že správca dane vykonal všetky potrebné úkony na zabezpečenie vypočutia C. D., ktorý\nvšak už v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Košice - Šaca dňa 07.06.2017 vypovedať odmietol\nv súlade s § 130 Trestného poriadku. Správca dane najskôr žiadosťou zo dňa 10.05.2017 požiadal\nÚstav na výkon trestu odňatia slobody, Košice - Šaca o udelenie súhlasu k výsluchu svedka C. E. D.\nna deň 07.06.2017 v súvislosti s preverením výkonu ekonomickej činnosti medzi zaniknutým daňovým\nsubjektom TTC a žalobcom a upovedomil žalobcu o plánovanom vypočutí svedka upovedomením zo\ndňa 10.05.2017. Následne sa dňa 07.06.2017 zamestnanci správcu dane, Daňového úradu Bratislava,\nvykonávajúci vyrubovacie konanie u žalobcu, dostavili do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody,\nKošice - Šaca k vypočutiu svedka, pričom svedok C. E. D. vypovedať odmietol. Napriek tomu, že bolo\njednoznačne zrejmé, že svedok v predmetnej veci vypovedať odmieta, správca dane v snahe vyhovieť\npožiadavke daňového subjektu opätovne predvolal svedka C. D. na daňový úrad na deň 18.09.2018,\nsvedok predvolanie na výsluch riadne prevzal. O plánovanom vypočutí svedka bol upovedomený aj\nžalobca. Dňa 18.09.2018 sa svedok na daňový úrad nedostavil, o čom bol žalobca informovaný.\nDňa 18.09.2018 bolo na daňový úrad doručené písomné ospravedlnenie predvolaného svedka, ktorý\nuviedol, že sa nemohol vypočutia zúčastniť z dôvodu kolízie termínov s jeho pracovnými a rodinnými\npovinnosťami, požiadal o predvolanie na iný termín, konkrétny iný termín, v ktorom bude ochotný\nvypovedať, ale neuviedol. Správca dane teda opakovane predvolal C. E. D. ako svedka predvolaním zo\ndňa 27.09.2018 na termín 18.10.2018, predvolanie bolo svedkovi riadne doručené dňa 16.10.2018. O\nplánovanom vypočutí svedka bol upovedomený aj žalobca upovedomením doručeným dňa 02.10.2018.\n\nDňa 27.09.2018 žalobca doručil správcovi dane podanie, v ktorom ho informoval, že svedok ho\ninformoval, že do konca októbra 2018 má imobilnú partnerku a požadoval stanoviť termín na začiatok\nnovembra 2018. Svedok C. D. prevzal opakované predvolanie na výsluch dňa 16.10.2018, čo nie je\ndeň, ale dva dni pred stanoveným termínom vypočutia 18.10.2018 a zákon nestanovuje svedkovi žiadnu\nlehotu na prípravu svedeckej výpovede, ktorú by mal správca dane dodržať. Svedok C. D. neuvádzal\nžiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by sa vypočutia nemohol zúčastniť a uvedené je možné považovať za\nzrejmé obštrukčné správanie zo strany svedka, ktorý vypovedať mohol už pred rokom, dňa 07.06.2017\nv Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Košice - Šaca, kde sa príslušní zamestnanci Daňového úradu\nBratislava dostavili, pričom svedok vypovedať jednoznačne odmietol.\n85. Žalovaný má za to, že v predmetnej veci bol skutkový stav zistený dostatočne, keď správca dane\nvyvinul maximálnu snahu dosiahnuť, aby C. D. pred správcom dane vypovedal, je však celkom zrejmé,\nže C. D. vypovedať nechcel a vypovedať odmietol. Je zrejmé, že ani žalobcom požadované stanovenie\ntermínu vypočutia svedka o dva týždne neskôr na tejto skutočnosti nič nemení, pričom stanovovať ďalšie\na ďalšie termíny vypočutia svedka by bolo nehospodárne, neefektívne a nemajúce žiaden vplyv na to,\naby svedok svoju výpoveď správcovi dane poskytol, keď svedok vypovedať zjavne nechce. Správca\ndane posudzoval tú výpoveď C. D., ktorú k dispozícii mal, neakceptoval selektívne len jej niektoré časti,\nale posudzoval výpoveď ako celok vo svetle všetkých zistených skutočností, výpovedí ďalších osôb (J.,\nG., M., E.), výsledkov daňových kontrol v spoločnostiach TTC a A Energie, s. r. o., znaleckého posudku\nčíslo 3/2013 a iných, v rozhodnutí uvedených skutočností. Žalovaný na základe všetkých týchto zistení\nprijal záver, že vo veci reálnych obchodov so zlatom (keďže v zistenom predmetnom reťazci firiem išlo\no súbeh reálnych a fiktívnych obchodov so zlatom, čo jednoznačne okrem výpovede JUDr. D. konštatuje\naj zmienený znalecký posudok) išlo o zlato od rakúskeho obchodníka s investičným zlatom Schoeller\nMünzhandel GmbH, ktorý dodával investičné zlato. Tvrdenie C. D. o zmene charakteru a mechanickom\nvalcovaní investičného zlata v Komárne osobou K. C. v prípade obchodov do 10 kg pre firmy E.\nvyhodnotil žalovaný ako možné, ale nepreukázané a rozporné s tvrdením kontrolovaného daňového\nsubjektu (žalobcu). Daňové konanie je ovládané zásadou objektívnej pravdy, čo však nepredstavuje\nabsolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu\na nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom daní\npreverovaných skutočností, pretože nie je vyhľadávacím konaním, ale hodnotenie dôkazov jednotlivo a v\nich vzájomnej súvislosti musí zodpovedať predovšetkým zásade logického myslenia a správnej aplikácie\nrelevantných zákonných ustanovení.\n86. Pokiaľ žalobca namietal, že tovar nadobudnutý od A Energie, s. r. o., a TTC nepodlieha puncovej\nkontrole podľa puncového zákona, správca dane ani žalovaný však nikdy netvrdil opak. Puncový úrad\nSR nemôže puncovať zliatiny, ale len hotové výrobky, rovnako nepuncuje rakúske rýdze zlato či plechy\nalebo granulát, právnemu režimu puncového zákona nepodlieha ani investičné zlato, uvedené však\nvôbec nebolo predmetom sporu. Kontrolovaný daňový subjekt v predmetných zdaňovacích obdobiach\nod svojich dodávateľov podľa faktúr nakupoval kovovú zliatinu s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000 a\nrakúske rýdze zlato AU, rýdzosť 999,9/1000. Žalovaný poukázal na § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1\npísm. b/, § 9 ods. 1, § 37 ods. 1 puncového zákona a uviedol, že je zrejmé, že zlato je drahý kov a tiež je\nzrejmé, že dodávatelia kontrolovaného daňového subjektu obchodovali so zlatom, teda s drahým kovom\na ako obchodníci s drahými kovmi sa mali povinnosť sa registrovať na Puncovom úrade SR.\n87. Aj keď podľa žalobcu predmetom obchodov nebol nikdy tovar, na ktorý sa vzťahovala puncová\nkontrola, ale materiál na ďalšie spracovanie, ktorý takejto puncovej kontrole nepodlieha, v daných\nprípadoch išlo jednoznačne o obchodovanie s drahými kovmi podľa puncového zákona, a preto boli\nobchodníci povinní registrovať sa na Puncovom úrade SR, a to bez ohľadu na to, či tieto drahé kovy\npodliehali alebo nepodliehali puncovej kontrole. Na základe zistení Puncového úradu SR je zrejmé, že\nhoci podľa živnostenského zákona boli spoločnosti A Energie, s. r. o., aj TTC oprávnené obchodovať\ns tovarom (t. j. aj s drahými kovmi), neboli však v sledovanom zdaňovacom období registrovaným\nobchodníkom s drahými kovmi podľa platného puncového zákona. Do registra bol obchodník A Energie,\ns. r. o., zapísaný až dňa 01.04.2008 pod č. 3150 a TTC bola do registra Puncového úradu SR zapísaná\npod číslom 3169 až dňa 28.05.2008. Je zrejmé, že ak si spoločnosti A Energie, s. r. o., aj TTC nesplnili\noznamovaciu povinnosť, dopustili sa tým správneho deliktu, žalovaný však netvrdil, že dôsledkom\nspáchania správneho deliktu týchto spoločností je nepriznanie nároku na odpočítanie dane u žalobcu,\ntakéto tvrdenie správca dane ani žalovaný nikdy neuviedol do svojho rozhodnutia. Všetky dôvody\n\nnepriznania práva na odpočítania dane z faktúr od spoločností A Energie, s. r. o., aj TTC, riadne uvedené\nv napadnutom rozhodnutí, sú podrobne vysvetlené vyššie.\nV. Replika žalobcu\n88. Žalobca v podanej replike uviedol, že každý platiteľ, ktorý dodá investičné zlato po zmene jeho formy,\nhmotnosti alebo rýdzosti, musí takéto zlato podriadiť základnému princípu dane z pridanej hodnoty.\nOpätovne poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/39/2011, ktorý hovorí o všeobecných pravidlách\npre uplatňovanie jednak právneho režimu oslobodenia pri investičnom zlate podľa zákona č. 222/2004\nZ. z., a tiež o všeobecnej zásade uplatňovania dane na tovar a služby. Podľa žalobcu je nelogické, že\nod dodávateľa A Energie, s. r. o., prijal faktúry v celkovej hodnote stoviek tisíc eur, tieto faktúry uhradil,\navšak žiadny tovar neprijal, ale v tom istom období nadobudol zlato bez akejkoľvek úhrady v množstve\na forme, ktoré presne korešpondovalo so zlatom fakturovaným od A Energie, s. r. o., a toto zlato dodal\nv rovnakej forme svojim odberateľom.\n89. Žalobca ohľadom znaleckého posudku č. 3/2013 uviedol, že podľa jeho názoru nešlo o úmysel\nznalca, avšak vzhľadom na možné dopady nesprávnej znaleckej interpretácie posudzovaných\nskutočností je potrebné tieto pochybnosti preveriť. Bez fyzickej obhliadky posudzovaného zlata v čase\njeho nadobudnutia nemôže žiaden znalec jednoznačne preukázať, či išlo o zlato investičné alebo zlato,\nktoré podmienky osobitnej úpravy uplatňovania dane pri investičnom zlate nespĺňalo.\n90. Žalobca považuje za kľúčovú skutočnosť to, že výpovede C. D. sú rozporuplné a pre náležité zistenie\nskutkového stavu je dôležité opätovné vypočutie C. D.. Žalovaný neuviedol tú skutočnosť, že po odopretí\nvýpovede C. D. uviedol, že koncom augusta už bude môcť vypovedať. Na výpoveď tohto svedka mohli\nmať vplyv rôzne skutočnosti, keďže sa v danom čase nachádzal vo výkone trestu v Košiciach – Šaca.\n91. K otázke oznamovacej povinnosti obchodníkov s drahými kovmi žalobca poukázal na to,\nže obchodníkom podľa § 4 ods. 1 písm. b/ puncového zákona je podnikateľ, ktorého predmet podnikania\nzahŕňa obchodovanie s výrobkami s drahých kovov a nie s drahým kovom samotným. Ohľadom prijatia\ndostatočných opatrení sa žalobca obránil na Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so žiadosťou\no preverenie jeho obchodných partnerov z hľadiska plnenia si daňových povinností. Následne túto\nžiadosť zaslal miestne príslušným správcom dane a ich odpovede boli v tom zmysle, že voči predmetným\nspoločnostiam nie sú evidované nedoplatky po lehote splatnosti na daniach.\n92. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.11.2019 doplnil rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa\n30.06.2011, v ktorom je uvedené, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že\nsa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným\nbremenom správcu dane. Zodpovednosť za prípadné nedostatky na predchádzajúcom stupni obchodu\nnemožno automaticky prenášať na kontrolovaný daňový subjekt. Poukázal tiež na rozsudky NS SR\nsp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012, sp. zn. 4Sžf/59/2015 zo dňa 08.06.2016, 8Sžf/9/2013 zo dňa\n20.02.2014, 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.11.2010 a rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach\nC-354/03 Optigen, C-80/11 Mahageben, C-18/13 Paks Pen.\nVI. Duplika žalovaného\n93. Žalovaný v podanej duplike zotrval na podanom vyjadrení a napadnutých administratívnych\nrozhodnutiach. K rozsudkom, na ktoré poukázal žalobca žalovaný, uviedol, že ich nie je možné na\nprejednávaný prípad aplikovať, pretože u žalobcu nebola preukázaná základná podmienka práva na\nodpočet DPH, keď nebolo preukázané reálne dodanie zlata tak, ako bolo fakturované dodávateľmi,\nkeďže existencia neinvestičného zlata na vstupe preukázaná nebola a jediné zlato, ktorého existencia\nsa na vstupe potvrdila, bolo zlato investičné, ktoré je oslobodené od dane alebo zlato fiktívne. Žalovaný\npoukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v spojenej veci sp. zn. 2S/100/2019, ktorý žalobu\nžalobcu zamietol. Išlo o toho istého žalobcu a ten istý skutkový stav, rozdiel bol len v zdaňovacích\nobdobiach november 2007, január a február 2008.\nVII. Vyjadrenie žalobcu\n\n94. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05.09.2023 poukázal na okolnosti ohľadom vypočutia C. D.. K rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sp. zn. 6Sžfk/37/2020 zo dňa\n24.02.2022 uviedol, že súd sa v tomto rozsudku zaoberal výpoveďami C. D. v iných veciach, ktoré boli\ntaktiež rozporné, a žalovanému bolo vytknuté, že sa s týmito rozpormi vôbec nevysporiadal.\n95. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.05.2025 poukázal na § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. s tým, že\nmu správca dane v priebehu daňovej kontroly neoznámil svoje pochybnosti a nevyzval ho, aby sa k nim\nvyjadril a pravdivosť údajov riadne preukázal. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru NSS SR (napríklad\nrozsudky sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, 10Sžfk/53/2019 zo dňa 16.02.2022, 3Sžfk/12/2020\nzo dňa 01.07.2022, 3Sžfk/24/2020 zo dňa 22.07.2022), z ktorých vyplýva, že len použitím postupu podľa\n§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. môže dôjsť v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena\nzo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. Správca dane až v protokole oznámil žalobcovi, že\nnepriznáva odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov A Energie, s. r. o., a TTC.\n96. Žalobca ďalej poukázal na § 68 ods. 3 tretia veta zákona č. 563/2009 Z. z. s tým, že vo\nsvojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.09.2016 k protokolu namietal, že protokol nepredstavuje\nskutkovo dostatočný a právne relevantný podklad na nepriznanie odpočítania o uvedených dodávateľov\na nenavrhol vo vyrubovacom konaní vykonať žiadne dokazovanie. Z judikatúry NS SR (napríklad\nrozsudku sp. zn. 4Sžf/14/2010 zo dňa 21.04.2011, 4Sžfk/10/2016 zo dňa 03.10.2017, 4Sžfk/31/2020\nzo dňa 26.10.2022) vyplýva, že vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní je možné, ale len\nv rozsahu, ktorý navrhne dotknutý daňovník, keďže platí prejednacia zásada. Daňová kontrola trvala\nod 15.03.2012 do 14.09.2016, teda 1644 dní, z toho 1300 dní bola prerušená a reálne trvala 344 dní.\nNasledujúce vyrubovacie konanie trvalo 799 dní, pričom správca dane mal podľa § 68 ods. 3 štvrtá veta\nzákona č. 563/2009 Z. z. vydať rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve\npodľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. Ak žalobca nenavrhol vo vyrubovacom konaní vykonať žiadne\ndokazovanie, potom bolo vykonané dokazovanie nezákonné.\n97. Z protokolu a rozhodnutia správcu dane vyplýva, že nepriznanie odpočítania faktúr od predmetných\ndodávateľov založil výlučne na zistení, že uvedeným dodávateľom daňová povinnosť podľa § 49 ods. 1\nzákona č. 222/2004 Z. z. nevznikla, pretože dodanie investičného zlata je od dane oslobodené. Odvolací\norgán na základe znaleckého posudku č. ZP 3/2013 zo dňa 30.06.2013 zabezpečeného vo vyrubovacom\nkonaní mení dôvod neuznania odpočítania dane a uvádza, že je celkom irelevantné, či tovar uvádzaný\nna faktúrach mal alebo nemal charakter investičného zlata, keďže žiadny reálny tovar dodaný nebol.\n98. Opätovne poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžf/39/2011, z ktorého vyplýva, že spoločný\nsystém DPH je založený na základnej zásade, resp. prezumpcii, že na tovar a služby sa uplatňuje\nvšeobecná daň zo spotreby, a preto nie je potrebné preukazovať uplatnenie základnej zásady, že tovar\n(zlato) podlieha zdaneniu. V plneniach oslobodených od dane ide o výnimky z uvedenej základnej\nzásady. Žalobca by mal dôkaznú povinnosť len v prípade, ak by uplatňoval režim oslobodenia pri\ninvestičnom zlate. Ak správca dane tvrdí, že išlo o dodanie investičného zlata, správca dane bol povinný\npreukázať výnimku z uvedenej základnej zásady, teda splnenie podmienky pre použitie osobitného\nrežimu.\n99. V danom prípade bolo potrebné objasniť, či zlato bolo dodané a ak áno, bolo potrebné objasniť, či\nbolo dodané investičné zlato alebo neinvestičné zlato. Z protokolu a rozhodnutia správcu dane vyplýva,\nže zlato bolo dodané, no išlo o dodanie investičného zlata. K tomuto záveru, resp. k záveru o tom,\nže nebol dodaný žiadny reálny tovar správcu dane, uviedol dôkaz – výpoveď p. G., znalecký posudok\nč. ZP 3/2013 zo dňa 30.06.2013 a výpoveď C. D.. Podľa žalobcu správca dane vykonal nezákonné\ndokazovanie počas vyrubovacieho konania a zvolil dôkazné prostriedky u ktorých v rozpore s § 3 a § 24\nzákona č. 563/2009 Z. z. absentoval procesný prvok priamej účasti žalobcu v postavení kontrolovaného\nsubjektu.\n100. K výpovedi konateľa dodávateľa A Energie, s. r. o., p. G. žalobca poukázal na rozsudok NS\nSR sp. zn. 3Sžf/28/2011 zo dňa 03.07.2012. Konateľ tohto dodávateľa vypovedal k obchodom za jún\n2007 so spoločnosťou Zlatá Huta, spol. s r. o., v dňoch 12.12.2007 a 25.02.2008, pričom kontrola\nu tohto dodávateľa bola vykonaná až od 17.06.2008 do 26.10.2009, a preto poznatky z výpovede p. G.\nnevyplývali zo záverov z protokolu z kontroly u žalobcu. Tento dôkaz bol potom získaný v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi a nie je ho možné ako dôkaz použiť.\n\n101. K znaleckému posudku č. ZP 3/2013 zo dňa 30.06.2013 žalobca uviedol, že tento bol vypracovaný\nna základe požiadavky Prezídia Policajného zboru SR. Žalobca poukázal na to, že znalkyňa na základe\nposudzovania predložených účtovných dokladov mohla dospieť len k záveru, že doklady od spoločnosti\nSchoeller Münzhandel GmbH pre odberateľov Excellent gold, s. r. o., a Excellent gold plus, s. r. o.,\nzneli na dodanie investičného zlata a doklady pre ďalších odberateľov zneli na predaj drahých kovov\n(neinvestičné zlato). Znalkyňa nebola oprávnená konštatovať, že každý ďalší predaj tohto investičného\nzlata už bol fingovaný v tom, že bol na vystavených faktúrach deklarovaný ako predaj drahých kovov.\n102. Jednou zo zásadných námietok žalobcu bolo tvrdenie, že je možné v reťazci obchodovania zmeniť\ninvestičné zlato na neinvestičné. Zo znaleckého posudku č. ZP 3/2013 zo dňa 30.06.2013 vyplýva, že\nzlato bolo obchodované v tam popísanom reťazci. Správca dane poukázal na nesúlad medzi výpoveďou\nkonateľa Excelent gold plus, s. r. o., a výpoveďou zástupcu spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH,\nktorý uviedol, že spoločnosť obchoduje s investičným zlatom a konateľ spoločnosti Excelent gold plus, s.\nr. o., potvrdil dodanie zlata od uvedeného dodávateľa, ale ďalej predával zlato vo forme plechu, granúl,\nzliatkov, a pod. Žalobca poukázal na tvrdenie žalovaného, že nerozporuje skutočnosť, že v reťazci\nobchodovania je možné meniť investičné zlato na neinvestičné, avšak v uvedenom reťazci obchodovania\nso zlatom, uvedenom v predmetnom znaleckom posudku, k takejto zmene vlastností zlata nedošlo.\nZáver tohto znaleckého posudku bol kľúčovým dôkazom na základe ktorého žalovaný menil pôvodný\ndôvod neuznania odpočítania dane od dodávateľa A Energie, s. r. o., keď uviedol, že žiadny reálny tovar\ndodaný nebol.\n103. Žalobca opätovne poukázal na výpoveď C. D. zo dňa 24.10.2014, kde v pozícii obvineného uviedol,\nže žalobcovi dodal investičné zlato a vo výpovedi zo dňa 27.06.2011 v inej, ale skutkovo zhodnej veci\nv postavení svedka uviedol, že žalobcovi nedodal investičné zlato. V tejto súvislosti poukázal aj na\nrozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8Afs/22/2010 zo dňa 24.08.2010 vo\nvzťahu k pravdivosti výpovedí tohto svedka a jeho motivácie zmeny výpovede. Tvrdenia C. D. o dodaní\ninvestičného zlata v spojení s ďalšími tvrdeniami sa javia ako účelové a zmena jeho výpovede je\nsúčasťou obhajoby s cieľom minimalizovať jeho podiel na páchaní trestnej činnosti a tým ovplyvniť výšku\ntrestu. Výpoveď C. D. je kľúčovou vo vzťahu k nepriznaniu dodávok zlata od dodávateľa TTC. K výpovedi\ntohto svedka a k znaleckému posudku č. ZP 3/2013 zo dňa 30.06.2013 žalobca poukázal na rozsudok\nSúdneho dvora Európskej únie vo veci C-419/14 WebMindLicences Kft. zo dňa 17.12.2015, v ktorom sa\nriešila aj otázka práva na obhajobu a použitie dôkazov získaných v trestnom konaní na účely správy daní.\n104. Žalobca záverom uviedol, že postup, ktorý predchádzal vydaniu administratívnych rozhodnutí,\nbol poznamenaný množstvo navzájom previazaných procesných pochybení takej intenzity, že s ich\nexistenciou sa spája evidentné porušenie zákonnosti s dopadom na hmotnoprávne posúdenie veci.\nVIII. Pojednávanie\n105. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) prešiel výkon\nsúdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná\nprávomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu\nv Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n1S/119/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/119/2019.\n106. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona\nč. 151/2022 Z. z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 13.06.2025\nrozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.\n107. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na procesné pochybenia daňových orgánov\na zástupca žalobcu popísal okolnosti obchodovania so zlatom v posudzovanom zdaňovacom období\na odpovedal na otázky súdu.\nIX. Relevantné právne predpisy\n\n108. Podľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého\ndruhostupňového rozhodnutia ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov\npredložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi\nsprávca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril,\nnajmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov\nriadne preukázal.\n109. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v znení účinnom v kontrolovanom\nzdaňovacom období právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto\ntovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n110. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období\nplatiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky\ntovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n111. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49\nods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n112. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období\nna účely tohto ustanovenia investičným zlatom\na) je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť\n995 tisícin a viac,\nb) sú zlaté mince, ktoré majú rýdzosť 900 tisícin a viac a boli razené po roku 1800 a sú alebo boli\nzákonným platidlom v krajine pôvodu a predávajú sa za cenu, ktorá nepresahuje trhovú hodnotu zlata\nobsiahnutú v minciach viac než o 80%.\nX. Posúdenie veci správnym súdom\n113. Správny súd identifikoval základný problém v nejednoznačnej úprave uplatňovania dane pri\ninvestičnom zlate, konkrétne ide o § 67 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. Investičné zlato je\npodľa tohto ustanovenia definované, okrem iného, formou tehly alebo prútu. Tieto pojmy však nie sú\nďalej definované, čo môže spôsobovať rozpory, ktoré zlato je investičné a ktoré nie. Nie je možné prijať\nzáver, že každé zlato, ktoré spĺňa podmienku rýdzosti a hmotnosti je automaticky investičným zlatom,\nak nie je splnená aj jeho forma.\n114. Česká právna úprava obsahovala v § 92 ods. 1 zákona č. 235/2004 Sb. o dani z pridanej hodnoty\ndefiníciu investičného zlata, okrem iného, nasledovne: „zlato ve tvaru uzančních slitků o hmotnosti\npřipouštěné na trhy zlata a ryzosti nejméně 995 tisícin“, pričom išlo o veľmi podobnú definíciu, ako je\nv Slovenskej republike. Český zákonodarca však pristúpil k zmene, keď je súčasná definícia investičného\nzlata, okrem iného, nasledovná: „Investičním zlatem se rozumí\na) zlato připouštěné na světové trhy zlata ve tvaru uzančních slitků v podobě cihly nebo destičky s\n1. vlastním číslem,\n2. ryzostí nejméně 995 tisícin,\n3. hmotností připouštěnou na těchto trzích a\n4. označením výrobce, ryzosti a hmotnosti.“\nČeská práva úprava tak jednoznačne vymedzila formu zlata, ktorá spĺňa podmienky investičného\nzlata, aby bolo jednoznačne zrejmé, či ide o investičné zlato alebo nie. Ide o popis, ktorý je súladný\ns väčšinou svetových trhov drahých kovov. Správny súd nepopiera, že mohlo dochádzať k zneužívaniu\noslobodenia pre investičné zlato a daňovým únikom, nielen na Slovensku, ale aj v iných členských\nštátoch Európskej únie, avšak nejednoznačnosť právnej úpravy zákona č. 222/2004 Z. z. nemôže byť\nna ťarchu obchodníkov s drahými kovmi, ktorí si riadne plnia svoje daňové povinnosti a ktorí sa stali\n\nobeťami tých subjektov, ktorí práve túto nejednoznačnú úpravu zneužívali a nebolo možné ich praktiky\nmožné okamžite odhaliť.\n115. Na predmetných faktúrach od dodávateľov A Energie, s. r. o., a TTC bolo uvedené, že ide o predaj\nzliatkov, resp. rýdzeho zlata, avšak z označenia na faktúre nie je možné jednoznačne prijať záver,\nči ide o investičné alebo neinvestičné zlato. Pod pojem zliatok možno zaradiť aj zlatú tehlu, ale aj\nzlato v akejkoľvek inej forme. Ak je na faktúre tovar označený ako zliatok s rýdzosťou a hmotnosťou\nzodpovedajúcou investičnému zlatu, nie je možné automaticky usudzovať, že je splnená aj forma a ide\no investičné zlato.\n116. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozsudkoch sp. zn. 3Sžf/43/2010 zo dňa 09.11.2010\na 6Sžf/39/2011 zo dňa 20.06.2012 potvrdil, že investičné zlato musí kumulatívne spĺňať 3 zákonné\nnáležitosti, ktorými sú forma – rýdzosť – hmotnosť. Medzi účastníkmi nebol spor o rýdzosť dodaného\ntovaru, ale o formu a hmotnosť. Je nesporné, že forma zlata, špecifikovaná opisom vo faktúrach\nako „Rakúske rýdze zlato Au, rýdzosť 999,9/1000“ alebo „kovová zliatina s obsahom Au o rýdzosti\n999,9/1000“, nezodpovedá pojmu prút alebo tehla. Ďalej z jednotlivých faktúr vyplýva, že nie je uvedený\npočet dodaných kusov a ich jednotlivá hmotnosť, a preto na základe uvedeného možno konštatovať, že\ndodané zlato nie je vo faktúrach deklarované ako investičné zlato.\n117. V tomto kontexte je potrebné selektovať rozloženie dôkazného bremena žalobcu (daňového\nsubjektu) a dôkazného bremena daňových orgánov pri preukazovaní režimu oslobodenia podľa § 67\nods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. Správca dane a žalovaný však v danom prípade nesprávne\nposúdili rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určili žalobcovi ako daňovému\nsubjektu. Podľa daňových orgánov žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že dodanie\ntovaru (zlata) podliehalo zdaneniu. Vzhľadom na základnú zásadu DPH, že na tovar a služby sa uplatňuje\nvšeobecná daň zo spotreby vo všeobecnosti, nie je podľa názoru správneho súdu potrebné preukazovať\nuplatnenie základnej zásady, že tovar (zlato) podlieha zdaneniu. Oslobodenie od dane pre investičné\nzlato predstavuje výnimku, keďže pre subjekty podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. existuje\nvšeobecná povinnosť platiť daň. Daňový subjekt má dôkaznú povinnosť v tom prípade, ak použije túto\nosobitnú úpravu uplatňovania dane, teda má preukázať, že splnil podmienky oslobodenia.\n118. Žalobca by mal dôkaznú povinnosť len v prípade, ak by uplatňoval režim oslobodenia podľa § 67\nods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., teda výnimku zo všeobecnej zásady. Ak by daňový subjekt\ntúto dôkaznú povinnosť nesplnil, potom by sa dodanie tovaru posudzovalo podľa všeobecnej zásady a\npodliehalo by zdaneniu. Ak daňové orgány tvrdili, že žalobca porušil § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.\nz. v nadväznosti na § 67 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že pri uvedených dodávkach mal\npoužiť osobitný režim platný pre investičné zlato, boli povinné jednoznačne preukázať, že boli splnené\npodmienky pre použitie uvedeného osobitného režimu.\n119. V danom prípade ide o daňovú transakciu, v ktorej žalobca podľa daňových orgánov nakúpil\ninvestičné zlato a predal ho ďalej ako neinvestičné zlato. Správny súd poukazuje na to, že pri tomto\npostupe nezistil rozpor so zákonom. Základný problém je skutkový a spočíva v tom, že ak zlato nie\nje v čase daňovej kontroly k dispozícii na ohliadku, možno skutočnosť, či išlo o investičné zlato,\nusudzovať iba z nepriamych dôkazov. Investičné zlato sa od neinvestičného zlata rovnakej rýdzosti\nodlišuje formou (zlatý prút alebo tehla) a jednoznačne deklarovanou hmotnosťou. Pokiaľ definičným\nznakom tehličky alebo prútu je hmotnosť, ktorú akceptuje trh drahých kovov, možno usudzovať, že\nhmotnosť musí byť deklarovaná na forme, v ktorej je zlato, t. j. na prúte alebo tehličke. Pojmové\npreviazanie hmotnosti s formou znamená, že ak deklarovaná hmotnosť nezodpovedá skutočnosti (napr.\nv dôsledku mechanického poškodenia) zlato už nespĺňa podmienky investičného zlata. Nedostatok tvaru\nalebo hmotnosti pri zachovanej rýdzosti spôsobujú, že nejde o investičné zlato. Podľa správneho súdu\nvšak nebolo jednoznačným spôsobom preukázané, že žalobca nakúpil investičné zlato. Správne orgány\ntento záver vyvodili z nepriamych dôkazov, keďže nemali zlato, ktoré bolo v tomto prípade predmetom\nobchodných transakcií, k dispozícii. Správny súd poukazuje na to, že ustanovenie § 67 ods. 4 zákona\nč. 222/2004 Z. z. sa týka pretvárania neinvestičného zlata na investičné. Naopak, pretvorenie, resp.\nvyrobenie neinvestičného zlata z investičného nie je regulované a je technicky ľahko uskutočniteľné,\nako to zhodne uviedli žalobca aj žalovaný. Vzhľadom na to, ak nepriame dôkazy i nasvedčujú dodaniu\ninvestičného zlata, neznamená to, že odberateľ nemôže zlato ďalej predať ako neinvestičné. Navyše\n\núsudok správcu dane, že predmetom dodávky bolo investičné zlato, nemá základ vo vykonanom\ndokazovaní. Žalobca nedeklaroval, že kúpil alebo dodal investičné zlato.\n120. Správny súd vyhodnotil ako podstatnú aj výpoveď C. D., ktorého vyjadrenia sa líšili práve v tom,\nči išlo o dodávku investičného alebo neinvestičného zlata. Správca dane nemohol založiť svoj záver\no dodávke investičného zlata práve aj na rozpornej výpovedi C. D.. Daňové orgány nespochybnili, že\nžalobca dodal zlato svojim odberateľom a že toto zlato nebolo investičné. Správne orgány v tomto\nsmere nespochybnili reálnosť tovaru a následnú dodávku neinvestičného zlata a aj preto sa javí\nvýpoveď C. D. o dodaní investičného zlata ako nedôveryhodná. Podľa tvrdení žalobcu si zlato objednal\nu svojich dodávateľov len vtedy, ak mal objednávku na zlato od svojich odberateľov a v rovnakom čase\na dohadovala aj cena zlata. Záver daňových orgánov, že žalobca nakúpil investičné zlato, ale ďalej ho\ndodal ako neinvestičné nemá oporu v zistenom skutkovom stave, keďže žiadna dodávka investičného\nzlata od žalobcu jeho odberateľom nebola zistená a nebol zistený ani žiadny iný odber neinvestičného\nzlata žalobcu, ktoré by potom následne dodával svojim odberateľom.\n121. Ak aj z výpovede p. G. vyplynula skutočnosť, že zlato pôvodne pochádzalo od spoločnosti\nSchoeller Münzhandel GmbH, keď uviedol, že niektorí spracovatelia nedodávali ku zlatu certifikáty, nie\nje vylúčený aj iný pôvod zlata. Zároveň však p. G. uviedol, že neobchoduje s investičným zlatom, ale\ns drahými kovmi, ktoré sú určené na ďalšie spracovanie v zlatníckom priemysle. Podľa správneho súdu\naj z týchto vyjadrení nie je možné prijať jednoznačný záver, že všetko zlato malo pôvod v Schoeller\nMünzhandel GmbH, resp., že nebolo v nejakom článku zmenené z investičného na neinvestičné. H. G.\nsa taktiež vyjadril, že predmetom dodávok boli zlaté zliatky a zlomky, ktoré boli rozvalcované, a teda išlo\no neinvestičné zlato. Ak aj malo zlato pôvod v Schoeller Münzhandel GmbH, nie je možné vylúčiť, že\nv určitom stupni obchodovania došlo k zmene formy investičného zlata na neinvestičné.\n122. K námietke čestných vyhlásení, ktoré správca dane neuznal za dôkaz použiteľný v daňovom\nkonaní, sa vyjadril Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. 2S/100/2019-158 zo dňa 28.07.2021 tak,\nže zákon č. 563/2009 Z. z. nevylučuje možnosť vykonania a akceptovania aj iných dôkazov, teda aj\nlistín s čestným vyhlásením. Správny súd v Bratislave však dospel k inému záveru ako Krajský súd\nv Bratislave ohľadom pravdivosti predložených čestných vyhlásení. V danom rozsudku ide o skutkovo\nobdobnú vec, ako je v prejednávanom prípade a ide o tie isté čestné vyhlásenia C. D.. C. D. uviedol, že\ntieto čestné vyhlásenia boli na pokyn žalobcu, pričom žalobca toto čestné vyhlásenie aj vytvoril, a z toho\nkrajský súd vyvodil, že údaje v čestnom vyhlásení neboli pravdivé. Zástupca žalobcu na pojednávaní\npred Správnym súdom v Bratislave dňa 13.06.2025 na otázku súdu ozrejmil, že naozaj obsah čestných\nvyhlásení s C. D. konzultoval, avšak v tom zmysle, aby v daných čestných vyhláseniach boli uvedené\npravdivé skutočnosti, a teda, aby bol popísaný tovar tak, ako ho spoločnosť TTC žalobcovi dodala.\nV uvedených čestných vyhláseniach je uvedené, že zlato, ktoré bolo predmetom dodávok, bolo vo forme\nmechanicky spracovaných, nepravidelných zliatkov neštandardných tvarov a bez akýchkoľvek označení\nalebo certifikátov. Samotnú konzultáciu obsahu čestného vyhlásenia, resp. ak aj bol obsah čestného\nvyhlásenia vytvorený žalobcom, nemožno hodnotiť ako dôkaz, že predložené čestné vyhlásenie je\nnepravdivé. Aj v tomto existuje rozpor medzi výpoveďami C. D. a predloženým čestným vyhlásením.\nAk mal správca dane pochybnosť o správnosti skutkových zistení, mal žalobcu na toto upozorniť\nvýzvou podľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/20009 Z. z. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nv rozsudku sp. zn. 2Sfk/16/2022 zo dňa 20.02.2025 (skutkovo rovnaká vec toho istého žalobcu, len iné\nzdaňovacie obdobia) v bode 37 poukázal k prenosu dôkazného bremena na rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 401/09, s tým, že správca dane v protokole kvalifikovane\nspochybnil vznik daňovej povinnosti pre splnenie práva na odpočet DPH, avšak z rozsudku NSS SR\nsp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022 uviedol, že povinnosti podľa § 46 ods. 5 zákona\nč. 563/2009 Z. z. musí správca dane splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri\nprerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena nedochádza.\n123. Správca dane nezobral do úvahy zápisnicu č. 645/320/28218/09/Chre zo dňa 15.05.2019\ns odôvodnením, že išlo o iný daňový subjekt. V danom prípade ide o Slovenský gemologický inštitút,\ns. r. o., ktorý tiež patrí medzi firmy E.. C. D. sa vo svojich výpovediach vyjadroval o spoločnostiach\nE. spoločne, nerozlišoval medzi nimi v súvislosti s tým, aké zlato im dodal. Pričom práve pri miestnej\nobhliadke v spoločnosti Slovenský gemologický inštitút, s. r. o., zamestnanci správcu dane zistili, že\nide o zlato nepravidelných tvarov a nie o investičné zlato. Zamestnanci správcu dane zlato popísali\n\npresne tak, ako bolo zistené u odberateľov žalobcu a ako deklaroval žalobca v daňovom konaní, a preto\nje zamietnutie správcu dane na vykonanie tohto dôkazu s odôvodnením, že ide o iný daňový subjekt\nneodôvodnené. Práve C. D. vypovedal k firmám E. spoločne a aj žalobca tvrdil, že zlato dodávané od\nspoločnosti TTC pre neho a pre Slovenský gemologický inštitút, s. r. o., malo vždy rovnaké vlastnosti.\n124. Žalobca postupoval v predmetných obchodoch dostatočne obozretne, keď si overil svojich\nobchodných partnerov u príslušných správcov dane, pričom v danom období nemali žiadne nedoplatky\nna daniach. Ohľadom neoverenia si svojich obchodných partnerov v súvislosti s registrácie podľa\npuncového zákona správny súd uvádza, že dodávatelia žalobcu boli oprávnení obchodovať s tovarom,\nvrátane zlata a skutočnosť, či si splnili oznamovaciu povinnosť ich neobmedzovala v tom, že boli\noprávnení so zlatom, ako bolo dodávané žalobcovi, obchodovať podľa živnostenského zákona.\n125. Úsudok správcu dane, že predmetom dodávky bolo investičné zlato, nemá teda základ vo\nvykonanom dokazovaní. Žalobca nedeklaroval, že kúpil, resp. dodal investičné zlato, a preto jeho\ntvrdenie, že nešlo o investičné zlato zodpovedá doteraz zistenému skutkovému stavu. Nedostatok tvaru\nalebo hmotnosti, pri zachovanej rýdzosti spôsobujú, že nejde o investičné zlato (porovnaj rozsudok NS\nSR sp. zn. 3Sžf/43/2010 zo dňa 09.11.2010 a 6Sžf/39/2011 zo dňa 20.06.2012).\n126. Správny súd poukazuje na rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžfk/37/2020 zo dňa 24.02.2022, v ktorom\nsa tiež zaoberal výpoveďami C. D. a uviedol, že správne orgány pravdivosť jeho výpovedí, ktoré boli\nv prospech žalobcu, nehodnotili a tie, ktoré boli v neprospech žalobcu mechanicky prevzali a pripísali\nim hodnotu pravdivosti. Najvyššiemu súdu v danej veci vyplynuli vnútorné rozpory medzi výpoveďou\nC. D. a inými dôkazmi, pričom správne orgány tieto rozpory neodstránili. Žalobca v danej veci taktiež\npoukazoval na tieto rozpory, avšak správca dane ich neodstránil. Žalovaný sa so zásadnými námietkami\nžalobcu uvedenými v odvolaní vysporiadal len formálne. Záver z rozsudku sp. zn. 6Sžfk/37/2020 možno\nvysloviť aj v prejednávanom prípade, že výpovede C. D. boli rozporuplné a daňové orgány ich v daňovom\nkonaní neodstránili.\n127. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n128. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n129. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443\nods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\n\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}