Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/23/2019 z 30. 10. 2025
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. októbra 2025, sp. zn. BA-5S/23/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200243.4
Správny súd v Bratislave | BA-5S/23/2019 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200243.4 | 2025-10-30 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 65 ods. 1 SP, § 7 zákona č. 528/2008 Z. z., § 27a ods. 3 písm. b) zákona č. 528/2008 Z. z., SSP, zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f20b6c78-9c35-4f87-9506-2896e90da153
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200243.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-5S/23/2019
1019200243
30. 10. 2025
JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200243.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,
LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,
PhD., v právnej veci žalobcu: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 36 550 949, so
sídlom: Nábrežie za hydrocentrálou 4, 949 60 Nitra, právne zastúpeného: Rubikon Legal, s. r. o., IČO:
47 253 185, so sídlom: Baštová 343/5, 811 03 Bratislava, za ktorú koná Mgr. Michal Janeček, advokát
a konateľ, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, IČO: 42 181 810,
so sídlom: Námestie Ľudovíta Štúra 1, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 65289/2018, č. s. 11321/2018-1.12 zo dňa 13.12.2018, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, minister životného prostredia Slovenskej
republiky (ďalej len „žalovaný“) z vlastného podnetu začal podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)
konanie o preskúmanie rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcia
environmentálnych programov a projektov (ďalej len „MŽP SR“ alebo „riadiaci orgán“) č. k. 4710/2017-7.,
č. z. 26588/2017 zo dňa 12.06.2017 mimo odvolacieho konania. O začatí konania vydal oznámenie sp.
zn. 3450/2018-9.2, 21842/2018 zo dňa 23.04.2018, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 25.04.2018.
2. Prvostupňovým rozhodnutím č. 3450/2018-9.2 (1), 30524/2018 vydaným dňa 10.07.2018 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“) žalovaný podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku zrušil preskúmavané
rozhodnutie MŽP SR č. k. 4710/2017-7., č. z. 26588/2017 zo dňa 12.06.2017, právoplatné dňa
20.06.2017, ktorým MŽP SR ako riadiaci orgán pre Operačný program Životné prostredie podľa § 7
zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.“) zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho
poriadku správne konanie č. 4710/2017-7. začaté z vlastného podnetu dňa 19.04.2017 vo veci uloženia
povinnosti žalobcovi ako prijímateľovi nenávratného finančného príspevku vrátiť jeden a pol násobok
sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti, najviac však do výšky
100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti podľa § 27a ods. 3 písm. b) zákona č. 528/2008 Z. z.,
v súvislosti s predmetom nadlimitnej zákazky „Aglomerácia Štúrovo – odvedenie a čistenie odpadových

vôd“, vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 246/2009 dňa 23.12.2009 (ďalej aj „rozhodnutie
o zastavení konania“).
3. Na základe žalobcom podaného rozkladu žalovaný dňa 13.12.2018 vydal rozhodnutie č. 65289/2018,
č. s. 11321/2018-1.12 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 1, ods. 2, § 61
Správneho poriadku rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
II.
Žaloba
4. Všeobecnou správnou žalobou, podanou dňa 14.02.2019 v zákonom stanovenej lehote na Krajský
súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia
napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu aj „preskúmavané
rozhodnutia“) z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. f), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda žalobca namietal nesprávne právne
posúdenie veci, absenciu opory zisteného skutkového stavu v administratívnom spise a existenciu
porušenia ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
Z obsahu správnej žaloby správny súd zistil aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP, ktorá podľa žalobcu spočíva v nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozhodnutia.
5. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 65 ods. 2 Správneho
poriadku s tým, že nevyhnutnou podmienkou pre začatie konania o preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania je rozpor so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo
nariadením. Podľa žalobcu je správny orgán takýto rozpor povinný identifikovať a náležite odôvodniť
s uvedením konkrétneho ustanovenia zákona alebo právneho predpisu, s ktorým je ním preskúmavané
rozhodnutie v rozpore. Poukázal na odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí v časti, v ktorej žalovaný
konštatoval, že správny orgán začal konanie č. 4710/2017-7. na základe nesprávne uplatneného
ustanovenia právnej normy, t. j. § 27a ods. 3 písm. b) zákona č. 528/2008 Z. z., pričom správne
malo byť konanie začaté podľa § 46ac ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. Zdôraznil, že žalovaný
takto identifikoval pochybenie riadiaceho orgánu, a to už pri začatí správneho konania. Uvedené
pochybenie však správne identifikoval aj riadiaci orgán, a preto vydal rozhodnutie o zastavení konania.
V rozpore so zákonom podľa žalobcu teda nebolo rozhodnutie o zastavení konania, ale samotné
jeho začatie podľa § 27a ods. 3 písm. b) zákona č. 528/2008 Z. z. Začatie správneho konania č.
4710/2017-7. nebolo realizované v súlade s platnými právnymi predpismi, a teda spôsobilo prekážku,
v dôsledku ktorej riadiaci orgán vydal rozhodnutie o zastavení konania, ktoré bolo logickým a zákonným
postupom tohto orgánu za účelom zabezpečenia ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcu
ako účastníka správneho konania. Žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach nešpecifikoval, ktorý
zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis je tým predpisom, v dôsledku ktorého je rozhodnutie
o zastavení konania v rozpore so zákonom, a neuviedol ani to, aké pochybenia v tejto súvislosti
zistil. Žalobca namietal, že žalovaný nie je oprávnený využívať inštitút preskúmavania rozhodnutia
mimoodvolacieho konania za účelom zahladzovania formálnych či iných pochybení správneho orgánu,
ktoré navyše siahajú do obdobia pred začatím správneho konania, na úkor žalobcu a jeho dobromyseľne
nadobudnutých práv. Správny orgán je povinný rešpektovať práva účastníka konania, ktoré mu
prináležia v dôsledku predchádzajúceho pochybenia orgánu verejnej správy (precedenčná zásada,
materiálna rovnosť účastníkov konania). Preskúmavanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je
potrebné aplikovať výslovne výnimočne, v prípadoch, ak je naozaj evidentné a zrejmé, že preskúmavané
rozhodnutie je protizákonné, a identifikovaný rozpor je potrebné náležite odôvodniť, k čomu však v tomto
konaní nedošlo. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „NS SR“) sp. zn. 4Sž/31/2002, 4Sžo/61/2012 a 4Sž/98-102/2002. Dodal, že žalovaný nebol
oprávnený zrušiť rozhodnutie o zastavení konania a vec vrátiť na nové prejednanie, keďže takúto
právomoc mu zákon nepriznáva.
6. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
pretože žalovaný nepostupoval podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku a jeho podmienok, čím žalobcu
ukrátil na jeho právach. Rozhodnutie o zastavení konania bolo podľa žalobcu vydané v súlade so
zákonom a v rozpore so zákonom bolo začaté správne konanie č. 4710/2017-7., preto bol správny orgán
povinný konanie zastaviť. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie trpí vadami nezákonnosti postupu pri
posudzovaní veci a vydávaní rozhodnutia, v dôsledku čoho bol žalobca ukrátený na svojich právach.
Napadnuté rozhodnutie podľa neho nemá oporu ani v skutkových zisteniach žalovaného a je v rozpore

s dokumentáciou a administratívnymi spismi. Žalovaný nie je oprávnený a nedisponuje kompetenciou
na posudzovanie predpisov verejného obstarávania a nemá právomoc založiť svoje rozhodnutie na
inom právnom posúdení a záverov kontroly verejného obstarávania. Žalovaný tak podľa žalobcu konal
nad rámec svojich právomoci, keď v rámci napadnutého rozhodnutia konštatoval porušenie predpisov
verejného obstarávania žalobcom. Protokol v znení jeho Dodatku je riadiaci orgán i žalovaný oprávnený
posudzovať výlučne v zmysle zákona č. 528/2008 Z. z.
7. V ďalšej časti svojej argumentácie žalobca poukázal na obsah Protokolu v znení jeho Dodatku s tým,
že nie je možné rozhodnúť o vrátení príspevku podľa § 27a ods. 3 písm. b) zákona č. 528/2008 Z.
z., keďže neboli splnené podmienky tohto ustanovenia. Rovnako vyjadril názor, že nebola splnená ani
podmienka podľa § 27a ods. 2 písm. a) zákona č. 528/2008 Z. z. Riadiaci orgán nemohol postupovať ani
podľa ustanovenia § 46ac ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., keďže predchádzajúce úkony realizoval podľa
iného ustanovenia a v konaní nebolo zistené porušenie pravidiel a postupoval verejného obstarávania,
ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania v zmysle Protokolu a jeho
Dodatku. Žalobca dodal, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/188/2014-82 zo dňa
21.01.2016 bolo vyslovené, že Protokol v znení jeho Dodatku nepredstavujú zásah do práv a právom
chránených záujmov žalobcu. Správne konanie, ktoré bolo nesprávne začaté, malo byť zastavené,
a žalovaný vec nesprávne právne posúdil, ak prvostupňové rozhodnutie v danej veci potvrdil. Rovnako
napadnuté rozhodnutie nad rámec kompetencie žalovaného konštatuje, že žalobca preukázateľne
porušil predpisy o verejnom obstarávaní, ktoré porušenia mali alebo mohli mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania tak, ako je uvedené v Protokole a jeho Dodatku, avšak v rámci jeho finálneho
znenia sa takéto konštatovanie neuvádza. Žalovaný nad rámec svojej kompetencie hodnotil proces
verejného obstarávania, čím vec nesprávne právne posúdil a navyše nesprávne vyhodnotil predložené
doklady, preto skutkový stav nemá oporu v administratívnych spisoch, najmä v Protokole a jeho Dodatku,
rovnako v ostatných dokumentoch, ktoré predchádzali začatiu konania č. 4710/2017-7. Predmetné
správne konanie bolo začaté v rozpore so zákonom, preto rozhodnutie o zastavení konania bolo zákonné
a riadiaci orgán nemohol rozhodnúť iným spôsobom.
8. V ďalšej časti žalobnej argumentácie žalobca poukázal na to, že riadiaci orgán pristúpil k začatiu
ďalšieho správneho konania č. 7565/2017 na základe Oznámenia o začatí konania zo dňa 04.10.2017
(ďalej len „druhé správne konanie“), ktorého predmet je totožný s predmetom správneho konania č.
4710/2017-7., bolo však začaté na základe § 46ac ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. V tomto konaní
dokonca riadiaci orgán rozhodol o uložení povinnosti žalobcovi vrátiť časť poskytnutého príspevku,
proti ktorému rozhodnutiu bol podaný rozklad. Žalobca preto dospel k záveru, že konaním riadiaceho
orgánu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, čo mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia v druhom správnom konaní, a následne aj pri vydávaní preskúmavaných
rozhodnutí. Rozhodnutie v druhom správnom konaní bolo podľa žalobcu vydané v rozpore s princípmi
administratívneho konania a právneho štátu, keďže vec bola už „rozsúdená“ vydaním rozhodnutia
o zastavení konania, čo zakladá prekážku res iudicata. Riadiaci orgán nemôže začať totožné konanie
a novým konaním pochybenie nesprávneho začatia konania konvalidovať. Žalobca zdôraznil, že žiadny
orgán verejnej správy nemá kompetenciu viesť niekoľko rovnakých konaní. Takýto postup je v rozpore
so základnými princípmi správneho konania. Žalovaný tak vlastným konaním zapríčinil protiprávny
stav, kedy sú voči žalobcovi vedené dve súbežné konania začaté vo vzťahu k tej istej veci, čo je
v právnom štáte neprípustné. Konaním žalovaného tak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný
a riadiaci orgán ukrátili žalobcu na jeho subjektívnych právach o sumu nevyplatenej časti nenávratného
finančného príspevku. Žalobca dodal, že konanie žalovaného považuje za rozporuplné, zmätočné a bez
riadnej opory v platných právnych predpisoch, majúce charakter nápravy/zahladzovania individuálnych
pochybení riadiaceho orgánu s účinkami do minulosti, a to v neprospech účastníka konania. Konanie
podľa neho nesmerovalo k riadnemu a spravodlivému objasneniu skutočného stavu veci.
9. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a súčasne aby
žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému.
III.
Vyjadrenie žalovaného

10. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému
súdu dňa 03.07.2019. Zhrnul skutkový stav, zopakoval argumenty žalobcu a v rámci vlastnej
argumentácie uviedol a zdôraznil, že dôvodom zastavenia konania bola výlučne skutočnosť, že príslušný
správny orgán začal konanie na základe nesprávneho zákonného ustanovenia, nie skutočnosť, že
meritórne rozhodol o tom, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu pravidiel a postupov verejného
obstarávania, pričom námietky žalobcu v tomto smere považoval za zavádzajúce. Nesúhlasil ani
s ďalšími argumentami žalobcu, ku ktorým sa podrobne vyjadril, preskúmavané rozhodnutia označil za
vecne správne a súladné so zákonom i s administratívnymi spismi a navrhol žalobu ako nedôvodnú
v plnom rozsahu zamietnuť.
IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného
11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 08.08.2019
(replika). Zopakoval časť svojej žalobnej argumentácie, zotrval na dôvodoch žaloby a zdôraznil, že
preskúmavané rozhodnutia nie sú zákonné, pretože neboli splnené podmienky podľa § 65 ods. 2
Správneho poriadku. Právny názor žalovaného označil za nesprávny a zotrval na uplatnenom petite.
12. K replike sa žalovaný ďalej nevyjadroval. Replika mu bola doručená dňa 18.09.2019.
V.
Relevantná právna úprava
13. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.
16. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
17. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
18. Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo
iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu,
ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci
na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).
19. Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho
zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom
alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva
nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.
20. Podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak odpadol dôvod
konania začatého na podnet správneho orgánu.
21. Podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z.
(1) Ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať
prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.
(2) Ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci orgán
oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu.

(3) Ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného
obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa
odseku 1, najviac však 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, ak
a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného
obstarávania, alebo
b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré
malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa
písmena a).
22. Podľa § 46ac ods. 1 až 4 zákona č. 528/2008 Z. z.
(1) Pre verejné obstarávania vyhlásené do 31. decembra 2009 sa použije postup podľa odsekov 2 až 7,
ak sa ich kontrola skončí prerokovaním protokolu po 31. marci 2012.
(2) Ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať
prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky; ustanovenie § 28
ods. 8 sa nepoužije.
(3) Ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 2, riadiaci orgán
oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu.
(4) Ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného
obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného
obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa
odseku 2, najviac však 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.
VI.
Posúdenie veci správnym súdom
23. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal
Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej
aj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená
pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/23/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.
BA-5S/23/2019.
24. Správny súd v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci rozhodol na pojednávaní uskutočnenom
dňa 30.10.2025 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 28.10.2025, pričom súhlasil s pojednávaním
a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní vyjadril k veci,
pričom sa pridržal žalobnej argumentácie a okrem iného poukázal aj na nedostatky týkajúce sa začatia
samotného konania o uložení povinnosti vrátiť príspevok, resp. jeho časť.
25. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktoré žalovaný
vydal (v prvom a v druhom stupni) v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa
§ 65 Správneho poriadku. Rozhodnutím, ktoré bolo predmetom prieskumu v mimoodvolacom konaní,
bolo rozhodnutie vydané tzv. riadiacim orgánom o zastavení konania vedeného pod č. 4710/2017-7.
podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku. Preskúmavanými rozhodnutiami v tomto konaní došlo
k zrušeniu rozhodnutia riadiaceho orgánu o zastavení konania s poukazom na § 65 ods. 2 Správneho
poriadku.
26. Rozhodnutie o zastavení konania riadiaci orgán odôvodnil tým, že po dôkladnom preskúmaní
dokumentácie dospel k záveru, že v správnom konaní č. 4710/2017-7., ktorého začatie z vlastného
podnetu riadiaceho orgánu bolo s poukazom na § 27a ods. 3 písm. b) zákona č. 528/2008 Z. z. oznámené
dňa 04.04.2017, a ktorého predmetom bolo uloženie povinnosti žalobcovi vrátiť jeden a pol násobok
sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti, nie je možné pokračovať.
Upriamil pozornosť na to, že verejné obstarávanie na predmet nadlimitnej zákazky „Aglomerácia Štúrovo

– odvedenie a čistenie odpadových vôd“ (ďalej len „predmetné verejné obstarávanie“), bolo vyhlásené vo
Vestníku verejného obstarávania č. 246/2009 dňa 23.12.2009, teda do 31.12.2009, a kontrola procesu
predmetného verejného obstarávania bola ukončená prerokovaním Protokolu dňa 08.07.2014, teda po
31.03.2012, pričom podľa prechodných ustanovení zákona č. 528/2008 Z. z. sa na postup riadiaceho
orgánu v takomto prípade aplikuje § 46ac označeného zákona. S ohľadom na uvedené mal za to, že
boli splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku, teda že
odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.
27. Preskúmavanými rozhodnutiami žalovaný podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku zrušil rozhodnutie
o zastavení konania, ktoré vydal riadiaci orgán. Prvostupňové rozhodnutie založil na zistení, že
rozhodnutím o zastavení konania došlo k porušeniu zákona, nakoľko v predmetnej veci neodpadol dôvod
konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku, a preto nemalo byť konanie č. 4710/2017-7.
z tohto dôvodu zastavené. Žalovaný vysvetlil, že o odpadnutie dôvodu na správne konanie ide vtedy,
ak v dôsledku vzniku právnej alebo faktickej prekážky trvalého charakteru stratí konanie svoj zmysel,
pretože nie je o čom rozhodovať. Ide najmä o prípady zániku alebo úmrtia osoby, ktorej práv sa
týkalo správne konanie, uplynutia zákonnej lehoty, v rámci ktorej mohol byť realizovaný správny úkon
alebo uložená sankcia. V predmetom správnom konaní však nedošlo k takejto situácii a nedošlo ani
k zániku právneho nároku, či k zániku porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany
žalobcu, uvedených v Protokole, ktoré pochybenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného
obstarávania, s ktorým zákon č. 528/2008 Z. z. spája povinnosť riadiaceho orgánu rozhodnúť o vrátení
jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve. Z tohto dôvodu podľa žalovaného nie je možné v danej
veci uplatniť ustanovenie § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku a konanie zastaviť.
28. Žalovaný ďalej v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že správny orgán začal konanie na
základe nesprávne uplatneného ustanovenia právnej normy, konkrétne podľa § 27a ods. 3 písm. b)
zákona č. 528/2008 Z. z., namiesto správneho ustanovenia § 46ac ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z.,
keďže predmetné verejné obstarávanie bolo vyhlásené do 31.12.2009 a kontrola skončila prerokovaním
Protokolu po dátume 31.03.2012. Žalovaný dôvodil, že nesprávne uplatnené ustanovenie právnej normy
v oznámení o začatí správneho konania neznamená odpadnutie dôvodu, pre ktoré správny orgán
konanie zastaví. Uvedenú nezrovnalosť je možné odstrániť doručením doplneného oznámenia o začatí
správneho konania účastníkovi. Žalovaný dodal, že vo vzťahu k predmetnému verejnému obstarávaniu
nebolo vydané rozhodnutie o uložení pokuty v zmysle predpisov o verejnom obstarávaní. Skutočnosť,
či bude alebo nebude uložená pokuta, nemá podľa žalovaného vplyv na konanie správneho orgánu.
K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že bez ohľadu na absenciu posúdenia vplyvu na výsledok
verejného obstarávania v Dodatku k Protokolu, porušenia uvedené v Protokole boli aj podľa žalovaného
tak závažného charakteru, že mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a žalobca tieto
porušenia nijakým spôsobom nevyvrátil. Uvedenie alebo neuvedenie informácie v Protokole o tom, či
identifikované porušenia predpisov o verejnom obstarávaní mali alebo mohli mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania, nemá žiaden vplyv na charakter a následky zisteného porušenia pravidiel
a postupov. Z pohľadu postupu podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. ide o nedôvodnú požiadavku,
trvanie na splnení ktorej by podľa žalovaného bolo v rozpore s účelom, ktorý sa zavedeným ustanovením
sledoval. Porušenie pravidiel a postupov a jeho následok existujú objektívne, bez ohľadu na následok
formálne vyjadrený v Protokole. Posúdenie charakteru zistení a následné rozhodnutie o začatí konania
o uloženie pokuty je plne v kompetencii Úradu pre verejné obstarávanie. Na ním zvolený postup nemá
vplyv ani vydanie Dodatku k Protokolu, t. j. vypustenie údajov o tom, či identifikované zistenia mali alebo
mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Konanie o uložení povinnosti vrátiť príspevok
alebo jeho časť je samostatným konaním, ktoré nie je možné stotožňovať s konaním Úradu pre verejné
obstarávanie o uložení pokuty.
29. V súvislosti s princípom čo najmenšieho dotyku na právach účastníkov konania v zmysle §
65 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný dodal, že v zastavenom konaní nebolo vydané meritórne
rozhodnutie vo veci, ktorým by účastník nadobudol práva dobromyseľne. Rozhodnutím o zastavení
konania nebolo rozhodnuté o povinnosti vrátiť príspevok, nakoľko toto rozhodnutie sa vrátením príspevku
ani nezaoberalo, bolo ním iba zastavené konanie začaté na základe nesprávne uplatneného ustanovenia
právnej normy, čo však neznamená odpadnutie dôvodu, pre ktorý správny orgán konanie zastaví.
Žalovaný uzavrel, že v tomto konkrétnom prípade došlo k porušeniu zákona, nakoľko v predmetnej
veci neodpadol dôvod konania začatého podľa zákona č. 528/2008 Z. z., a preto nemalo byť konanie
zastavené. Nakoľko boli zistené pochybenia, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia o zastavení

konania, bolo podľa žalovaného potrebné toto rozhodnutie zrušiť. Žalovaný dodal, že po právoplatnosti
rozhodnutia bude riadiaci orgán povinný pokračovať v správnom konaní č. 4710/2017-7.
30. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne
správne. Námietky žalobcu nepovažoval za opodstatnené a uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí
je riadne uvedené, akým spôsobom došlo k porušeniu zákona. Vydaním rozhodnutia o zastavení
konania podľa žalovaného došlo k porušeniu § 46ac ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., predmetom
ktorého je zákonom stanovená povinnosť adresovaná riadiacemu orgánu, a síce rozhodnúť o vrátení
príspevku, ak bolo na základe podnetu podľa § 46ac ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. zistené porušenie
pravidiel a postupov podľa predpisov o verejnom obstarávaní. Keďže žalobca preukázateľne porušil
pravidlá tak, ako je to uvedené v Protokole a jeho Dodatku, neodpadol dôvod konania začatého na
podnet správneho orgánu, a preto prvostupňový orgán v rozpore s ustanovením § 46ac ods. 4 zákona
č. 528/2008 Z. z. zastavil správne konanie. Nesprávne uplatnené ustanovenie právnej normy nie je
dôvodom na zastavenie konania, teda neznamená odpadnutie dôvodu, pre ktorý správny orgán konanie
zastaví. Žalovaný v rámci odpovede na námietky žalobcu dodal, že keďže výsledkom preskúmania
rozhodnutia v mimoodvolacom konaní bolo jeho zrušenie za súčasného rešpektovania nadobudnutých
práv účastníka konania a z povahy veci vyplynulo, že vo veci má opätovne konať a rozhodnúť
prvostupňový orgán, je takýto postup správny, keď v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný
odporučil a vymedzil základný rámec ďalšieho postupu a zároveň uviedol právne normy, ktoré je správny
orgán povinný aplikovať, nie však to, ako má vo veci rozhodnúť. Nesprávna aplikácia zákonného
ustanovenia, na základe ktorého konanie začalo, ani podľa žalovaného nie je dôvodom na zastavenie
konania, keďže dôvod konania neodpadol.
31. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods.
1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu,
v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
32. V rámci preskúmania veci sa súd v prvom rade zameral na posúdenie existencie žalobného dôvodu
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného, ktorá je predpokladom pre posúdenie ďalších uplatnených
žalobných dôvodov. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda
nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie
je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán
pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Správny súd po preskúmaní námietok žalobcu dospel
k záveru, že preskúmavané rozhodnutia nedostatkom dôvodov tak, ako to namietal žalobca, netrpia.
33. Berúc do úvahy v bodoch 27. až 30. rozsudku zhrnuté odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí,
správny súd nepovažuje žalobnú námietku podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP za opodstatnenú. Podľa
názoru správneho súdu sa žalovaný dostatočne a presvedčivo vysporiadal nielen s podstatou samotnej
veci, t. j. s dôvodmi pre zrušenie rozhodnutia o zastavení konania v mimoodvolacom konaní, vrátane
uvedenia zákonných ustanovení, ktoré boli porušené (§ 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku, §
46ac ods. 4 zákona č. 528/2004 Z. z.), ale v rozkladovom konaní sa vyjadril aj k podstatným odvolacím
námietkam žalobcu, pričom dal presvedčivú odpoveď na nastolené otázky, teda jasne a zrozumiteľne
zdôvodnil, prečo rozhodol tak, ako rozhodol, a z čoho pritom vychádzal. Podľa názoru správneho súdu
žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach dostatočne rozvinul vlastné úvahy a jeho rozhodnutia sú
logické a priliehajúce na danú vec. Správny súd nad rámec uvedeného zdôrazňuje, že zo strany orgánov
verejnej správy nie je potrebné dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (m. m. IV. ÚS 115/03, II.
ÚS 76/07, I. ÚS 241/07, ako i rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach A. proti B., A.
C. proti Španielsku, Georgiadis proti Grécku), čo v prejednávanej veci bolo splnené.
34. Správny súd sa ďalej zameral na skúmanie správnosti právnych záverov žalovaného. Vychádzal
pritom z premisy, že nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa
rozumie stav, kedy príslušný orgán na správne a úplne zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu
normu alebo jej časť, prípadne ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží a v dôsledku
toho dospeje k nesprávnym právnym záverom. V predmetnej veci žalobca namietal nesprávne právne

posúdenie veci vo vzťahu k aplikácii § 65 ods. 2 Správneho poriadku. Správny súd však pochybenie pri
aplikácii práva v tomto smere neidentifikoval.
35. Ustanovenie § 65 ods. 2 Správneho poriadku prikazuje správnemu orgánu v rámci mimoodvolacieho
konania ním preskúmavané rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť, ak zistí, že bolo vydané v rozpore so
zákonom, so všeobecne záväzným právnym predpisom alebo s nariadením. Pri zrušení alebo zmene
rozhodnutia pritom prikazuje správnemu orgánu dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne
boli čo najmenej dotknuté. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadnym
opravným prostriedkom, ktorým dochádza k náprave nezákonnosti, teda nesúladu preskúmavaného
rozhodnutia so zákonom, ktorý musí byť zistený a odôvodnený. V mimoodvolacom konaní je pritom
možné preskúmavať nielen meritórne, ale aj procesné rozhodnutia, čo je prípad prejednávanej veci.
36. Súd sa v rámci posúdenia správnosti aplikácie predmetného ustanovenia na danú vec stotožňuje
s názorom žalovaného, že vydaním rozhodnutia o zastavení konania došlo k porušeniu zákona,
konkrétne ustanovení § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku, ako aj § 46ac ods. 4 zákona č.
528/2008 Z. z. Dôvodom aplikácie ustanovenia § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku zo strany
riadiaceho orgánu bola skutočnosť, že správne konanie o uloženie povinnosti žalobcovi vrátiť príslušnú
sumu bolo začaté na základe nesprávneho ustanovenia zákona č. 528/2008 Z. z., ktorú skutočnosť
riadiaci orgán nesprávne vyhodnotil ako takú, ktorá mala za následok odpadnutie dôvodu vedenia
konania. Dôvody vedenia konania o uloženie predmetnej povinnosti však v prípade prejednávanej veci
upravuje zákon č. 528/2008 Z. z. (konkrétne § 27a a § 46ac), pričom riadiaci orgán pred vydaním
rozhodnutia o zastavení konania tieto dôvody neskúmal. Z uvedených ustanovení, ako aj z podstaty
veci, vyplýva, že povinnosť uložiť vrátenie nenávratného finančného príspevku či jeho časti musí byť
spojené s určitou formou nežiaduceho konania, v tomto prípade s porušením predpisov o verejnom
obstarávaní, ktoré bolo konštatované Úradom pre verejné obstarávanie v Protokole o výsledku kontroly
dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 6485-7000/2012-OK/4 zo dňa 22.04.2014 (Protokol)
a jeho Dodatku č. 6485-7000/2012-OK/9 zo dňa 08.07.2014 (Dodatok), ktorých závery riadiaci orgán
nespochybnil a tieto neboli napadnuté ani žalobcom v správnom súdnom konaní v rámci aplikácie §
27 ods. 1 SSP využitím možnosti domáhať sa zrušenia podkladových rozhodnutí. Zistenia obsiahnuté
v Protokole a jeho Dodatku sú teda v platnosti a zakladajú dôvod vedenia konania o uložení povinnosti
vrátenia príspevku. Nie je preto možné konštatovať, že dôvod, pre ktorý bolo predmetné správne konanie
vedené, pominul. Správny súd sa preto stotožňuje s existenciou nezákonnosti rozhodnutia o zastavení
konania v dôsledku neprávnej aplikácie § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku.
37. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že konštatovanie porušenia ustanovenia § 30 ods. 1 písm. h)
Správneho poriadku, ktoré má samo osebe procesný charakter, neznamená, že vydaním rozhodnutia
o zastavení konania nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych ustanovení, ako to naznačuje žalobca svojou
argumentáciou. Rozhodnutie o zastavení konania predstavovalo procesné rozhodnutie, ktorým došlo
k ukončeniu konania o uložení povinnosti žalobcovi vrátiť príspevok bez meritórneho preskúmania veci
a vydania rozhodnutia vo veci samej, teda účel samotného konania, ktorým bolo vrátenie príspevku,
resp. jeho časti, z dôvodu porušenia pravidiel verejného obstarávania, nebol splnený. K vráteniu
príspevku zo strany žalobcu v dôsledku zastavenia konania nedošlo, čím bol priamo dotknutý verejný
záujem na dodržiavaní pravidiel hospodárenia s nenávratnými finančnými príspevkami, a bolo dotknuté
aj ustanovenie § 46ac ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. Správny súd má za to, že dôvodom zrušenia
rozhodnutia o zastavení konania v predmetnom mimoodvolacom konaní nebolo len odstránenie
procesných pochybení, ale predovšetkým zabezpečenie naplnenia účelu konania o uložení povinnosti
vrátenia príspevku, teda hmotnoprávnych nárokov. Nie je preto namieste námietka žalobcu, že postup
žalovaného je v rozpore s rozhodovacou činnosťou súdov s poukazom na rozhodnutia NS SR sp.
zn. 4Sž/31/2002, 4Sžo/61/2012 a 4Sž/98-102/2002. Rozhodnutie o zastavení konania nebolo zrušené
preto, aby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne vady konania, ale preto, aby bolo možné v konaní
pokračovať a o povinnosti žalobcu riadne rozhodnúť v súlade so zákonom a pri zachovaní jeho práv,
vrátane práva na začatie a vedenie správneho konania v súlade so zákonom. Správny súd nad rámec
uvedeného podotýka, že z ustanovenia § 65 ods. 2 Správneho poriadku expressis verbis nevyplýva
zákaz jeho aplikácie v prípade, že sa jedná o procesné pochybenia. Toto ustanovenie práve naopak
umožňuje zrušenie každého rozhodnutia, ktoré sa dostane do rozporu so zákonom (za súčasného
zachovania dobromyseľne nadobudnutých práv), pretože nezákonnosť v akejkoľvek podobe nie je
možné akceptovať.

38. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť údajne žalobcom nadobudnutých práv, správny súd zastáva názor, že
žalovaný sa touto otázkou dostatočne zaoberal a dal na ňu adekvátnu odpoveď. Súd zastáva názor, že
žalobca v konaní o uložení povinnosti vrátenia príspevku, ktoré bolo začaté na základe nesprávneho
zákonného ustanovenia (pričom táto nesprávnosť mala vplyv na uplatnenie práv žalobcu v danom
konaní a túto skutočnosť namietal aj sám žalobca), žiadne konkrétne práva dobromyseľne nenadobudol.
Zastavenie konania síce bolo v konečnom dôsledku na prospech žalobcu, ale v súvislosti s ním nie
je možné hovoriť o konkrétnych nadobudnutých právach, nakoľko nárok na zastavenie konania na
strane žalobcu ako účastníka správneho konania neexistuje. Správny súd poukazuje na to, že ani
žalobca v samotnej žalobe nešpecifikoval, aké konkrétne dobromyseľne nadobudnuté práva mal na
mysli, ak namietal, že správny orgán na ne neprihliadol, a túto skutočnosť nevysvetlil ani vo vzťahu
k marginálne uvedenej precedenčnej zásade a materiálnej rovnosti účastníkov konania. Správny súd
zdôrazňuje, že účelom preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania je zhojiť nezákonnosť, ku
ktorej v konaní došlo, čo bolo v danej veci splnené. K zastaveniu konania dôjsť nemalo, pretože dôvod
jeho vedenia neodpadol a vytýkanú procesnú chybu bolo možné napraviť ďalším procesným úkonom
(vydaním nového oznámenia o začatí správneho konania a následným vedením konania v súlade s
§ 46ac zákona č. 528/2008 Z. z.). V tomto kontexte správny súd vyjadruje i pochybnosť o tom, či
preskúmavanými rozhodnutiami vôbec mohlo dôjsť k ukráteniu na právach žalobcu, keďže zastavenie
konania malo procesný charakter a jeho zrušenie malo za cieľ reparáciu nesprávne vedeného konania,
ktorá reparácia bola v prospech žalobcu a ochrany jeho práv.
39. Správny súd preto uzatvára, že podmienky aplikácie ustanovenia § 65 ods. 2 Správneho poriadku
na danú vec boli splnené a žalovaný v tomto smere nepochybil. Nedošlo teda k naplneniu žalobného
dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
40. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v skutkových zisteniach
žalovaného a je v rozpore s dokumentáciou a administratívnymi spismi s poukazom na to, že žalovaný
nedisponuje kompetenciou na posudzovanie predpisov verejného obstarávania a nemá právomoc
založiť svoje rozhodnutie na inom právnom posúdení a záverov kontroly verejného obstarávania,
správny súd uvádza, že k takémuto prehodnocovaniu zo strany žalovaného nedošlo. Žalovaný sa vo
vzťahu k porušeniam konštatovaným zo strany Úradu pre verejné obstarávanie v preskúmavaných
rozhodnutiach obmedzil len na ich zhrnutie, resp. konštatovanie ich existencie, pričom právne závery
vyplývajúce z Protokolu a jeho Dodatku nehodnotil, len z nich vychádzal. Správny súd takýto postup
žalovaného považuje za plne súladný so zákonom, a to aj vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu
o existencii dôvodov pre vedenie konania o uložení povinnosti žalobcovi vrátiť poskytnutý príspevok
(bod 36. rozsudku), ktorá bola pre posúdenie správnosti aplikácie § 30 ods. 1 písm. h) Správneho
poriadku na danú vec kľúčová. Žalovaný teda nekonal nad rámec svojej kompetencie. Správny súd
v nadväznosti na uvedené uvádza, že ďalšie námietky žalobcu smerujúce proti obsahu Protokolu a jeho
Dodatku z hľadiska ich obsahu neboli predmetom tohto konania, preto ich správny súd nepreskúmaval.
Dáva len do pozornosti, že porušenia pravidiel verejného obstarávania bolo jednoznačne a nepochybne
zistené a ustálené vydanými právnymi aktami (Protokol a jeho Dodatok), od čoho sa ďalej odvíjal
postup správnych orgánov podľa príslušných ustanovení zákona č. 528/2008 Z. z. Správny súd taktiež
zdôrazňuje, že súladnosť začatého konania o uložení povinnosti vrátenia príspevku so zákonom nie
je predmetom tohto správneho súdneho konania, ale sú ním rozhodnutia vydané v mimoodvolacom
konaní. Námietky žalobcu v tomto smere preto nie sú relevantné. Na okraj správny súd dodáva, že nie
je opodstatnená ani námietka, že žalovaný prekročil svoju právomoc, keď vec vrátil na ďalšie konanie
riadiacemu orgánu, keďže z preskúmavaných rozhodnutí žiaden takýto výrok žalovaného nevyplýva.
41. K námietke žalobcu vo vzťahu k druhému správnemu konaniu, ktoré podľa neho predstavuje duplicitu
vedenia totožných konaní, a teda aj res iudicata, správny súd uvádza, že existencia druhého správneho
konania nemá vplyv na posúdenie preskúmavaných rozhodnutí v danej veci. Druhé správne konanie
bolo začaté neskôr, preto vo vzťahu k prejednávanej veci nepredstavuje procesnú prekážku vedenia
konania ani prekážku veci rozhodnutej. Postup správnych orgánov v druhom správnom konaní vrátane
v ňom vydaných rozhodnutí nie je predmetom prieskumu v tejto veci, preto sa k nim správny súd nemôže
vyjadrovať.
42. K naplneniu žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. f), písm. g) SSP preto podľa správneho
súdu nedošlo.

43. Správny súd rezultuje, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vychádza
zo skutkového stavu, ktorý má oporu v administratívnom spise, a v konaní pred orgánmi verejnej
správy nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť
preskúmavaných rozhodnutí tak, ako to namietal žalobca. Správny súd zároveň konštatuje, že žalovaný
nepochybil, ak sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že je dôvod na postup podľa § 65 ods.
2 Správneho poriadku. Podľa názoru správneho súdu zo strany žalovaného nedošlo ani k nesprávnemu
výkladu ustanovenia § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,
že dôvodom na začatie konania bolo porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedených
v Protokole Úradu pre verejné obstarávanie a jeho Dodatku, ktorý dôvod neodpadol, a teda rozhodnutie
o zastavení konania bolo zákonne zrušené.
44. Správny súd uzatvára, že nemožno prisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok a v
tomto smere boli preskúmavané rozhodnutia vydané v súlade so zákonom. Žalobca neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
45. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.
46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP (a contrario) a úspešnému žalovanému
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu
takúto náhradu spravodlivo požadovať.
47. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.