{"guid": "0456cb59-680d-4861-a564-1b611253fbac:b2de10e0-2121-49e1-a6d0-a55f941f835e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200211.3", "spisova_znacka": "BA-2S/30/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/30/2019 z 12. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. júna 2025, sp. zn. BA-2S/30/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200211.3", "identifikacne_cislo": "1019200211", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2025-06-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/18", "nazov": "zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/18-2018"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b2de10e0-2121-49e1-a6d0-a55f941f835e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200211.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200211.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200211.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n3S/73/2024\n1019200211\n12. 06. 2025\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019200211.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M\na členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: RASLEGAL,\ns.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 855 561, právne zastúpený: PROVENTUS/advokáti\ns.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 145 126, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nso sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč.69594-14/2018-BA zo dňa 4. decembra 2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu\n\nz a m i e t a.\n\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania voči žalobcovi\ni z n á v a.\n\nnepr\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 17.09.2018 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu zo dňa 14.09.2018 o sprístupnenie\ninformácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon\nč. 211/2000 Z.z.“ alebo ako „zákon o slobode informácií“), v ktorej žalobca žiadal o sprístupnenie\ndokumentov, resp. informácií, a to\na) zoznamu všetkých vecí (v rozsahu mena a priezviska/obchodného mena žalobcu a žalovaného,\nkonajúceho súdu, spisovej značky veci a predmetu konania - požadovanej náhrady škody, ktorá\nSociálnej poisťovni vznikla voči tretím osobám výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho\nkonania) pri nárokoch na náhradu škody podľa § 238 zákona o sociálnom poistení, v ktorých Sociálna\npoisťovňa vystupuje/vystupovala ako žalobca,\nb) všetkých súdnych rozhodnutí vo veci samej, t. j. súdu prvej inštancie, odvolacieho súdu, dovolacieho\nsúdu, prípadne Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to vo všetkých veciach zo zoznamu podľa písm.\na. vyššie,\nc) všetkých žalôb a podaní žalobcu vo veciach zo zoznamu podľa písm. a. vyššie.\n2. Žalovaný žiadosť zo dňa 14.09.2018 vybavil rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.11.2018,\nktorým žiadosti o sprístupnenie požadovanej informácie podľa § 18 ods. 2 zákon o slobode informácií v\nznení neskorších predpisov v spojení s § 46 a § 47 Správneho poriadku nevyhovel.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. V odvolaní zo dňa 27.11.2018, doručenom\nžalovanému toho istého dňa žalobca k tvrdeniu týkajúceho sa vytvorenia zoznamu všetkých súdnych\n\nkonaní podľa bodu a) žiadosti namietal, že vyňatie požadovaných informácií z určitého celku\n(dokumentácie, listín) nemožno považovať za vytvorenie novej informácie, pretože v uvedenom prípade\nnedochádza ku žiadnym kvalitatívnym zmenám týchto informácií a nemení sa ich podstata, a teda na\nsprístupnenie požadovaných informácií postačovalo jednoduché vyhľadanie a zhromaždenie údajov zo\nsystému Sociálnej poisťovne. K informáciám požadovaným k bodu a), b), c) žiadosti žalobca v odvolaní\nuviedol, že správny orgán nemôže zamietnuť sprístupnenie všetkých požadovaných informácií (napr.\ncelého dokumentu obsahujúce osobné údaje) kvôli ochrane osobných údajov, musí takéto informácie\niba vylúčiť a ostatné informácie je povinný sprístupniť. Nie je preto možné zamietnuť prístup ku všetkým\ninformáciám nachádzajúcim sa v dokumente z dôvodu, že iba niektoré informácie podliehajú ochrane.\n4. O odvolaní rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-XX zo dňa\n04.12.2018, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie sociálnej poisťovne o odmietnutí sprístupnenia\ninformácie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.11.2018 potvrdil.\n5. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že s poukazom na § 3 ods. 1 zákona o slobode\ninformácií, je žalovaný povinný sprístupňovať len informácie, ktoré má k dispozícii.\n6. K sprístupneniu zoznamu všetkých súdnych konaní podľa bodu a) žiadosti (v rozsahu mena a\npriezviska/obchodného mena žalobcu a žalovaného, konajúceho súdu, spisovej značky veci a predmetu\nkonania - požadovanej náhrady škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla voči tretím osobám výplatou\ndávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania) podľa § 238 zákona o sociálnom poistení,\nv ktorých Sociálna poisťovňa vystupuje/vystupoval ako žalobca, žalovaný uviedol, že nemá vytvorený\nžiadny zoznam, žiadnu databázu súdnych konaní, teda informácie nemá k dispozícii. Zákon o slobode\ninformácií neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať informácie, ktoré v čase podania žiadosti\nneexistujú alebo neboli vytvorené, a ktorých sprístupnenie by vyžadovalo ich vytvorenie, t. j. vykonanie\noperácií a výpočtov s určitými existujúcimi informáciami za účelom vytvorenia nových informácií.\n7. Súčasne nie je povinný sprístupňovať informácie, ktoré sú k dispozícii, ale ktoré je potrebné spracovať\ntakým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné alebo nové informácie a nie je\npovinný zoraďovať informácie do tabuliek alebo ich usporadúvať podľa kritérií stanovených žiadateľom.\nZa účelom vyhovenia žiadosti by žalovaný musel vytvoriť novú informáciu, teda zoznam súdnych sporov,\nv ktorom by boli uvedené všetky údaje, ktoré požaduje žiadateľ a to meno a priezvisko/obchodné meno\nžalobcu a žalovaného, konajúci súd, spisovú značku veci a predmet konania, ktoré by musela vypísať\nz jednotlivých súdnych konaní. V danom prípade nejde iba o mechanické vyhľadanie a zhromaždenie\núdajov zo systému Sociálnej poisťovne, ktorými žalovaný disponuje. Žalovaný nemá požadovanú\ninformáciu spracovanú v rozsahu a spôsobom, akým ju žiadal žalobca, čo je dôvodom, pre ktorý nie je\npovinný sprístupniť predmetnú informáciu.\n8. Informáciou podľa zákona o slobode informácií je akýkoľvek obsah alebo jeho časť, najmä obsah\nzáznamu na listine, záznamu uloženého v elektronickej podobe, v podobe zvukového záznamu,\nzvukovo-obrazového záznamu alebo audiovizuálneho diela, v akejkoľvek forme, zaznamenané na\nakomkoľvek nosiči. Vo všeobecnosti za informáciu možno považovať správu, údaj alebo poučenie, ktoré\nfyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorej dovtedy\nznáma nebola.\n9. Zo zákona o slobode informácií nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť zhromažďovanie,\nvyhľadávanie, resp. spracovanie údajov podľa požiadaviek a pokynov toho, kto poskytnutie informácie\nžiada. Rovnako zo zákona o slobode informácií nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na\nžiadosť žiadateľa také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo vyhodnocovať, vyhľadávať\nalebo dokonca spracovávať materiály, požadované žiadateľom o informáciu. Žalobca môže požadovať\nlen také informácie, ktoré má povinná osoba v reálnej dispozícii v originálnej podobe a ktoré je povinná\nposkytnúť bez toho, aby musel žalovaný tieto informácie vyhľadať, vyňať a takto zhromaždené údaje\nkvalitatívne spracovať.\n10. Žiadosť žiadateľa o sprístupnenie informácií v predmetnej veci je ukážkou požiadaviek, na ktoré\nsa zákon o slobode informácií nevzťahuje. Nemôže sa na požiadavky takéhoto druhu vzťahovať\npreto, lebo odpoveď by si vyžiadala okamžité prechodné navýšenie existujúcich personálnych a\ntechnických kapacít príslušného organizačného útvaru na vyhľadanie a spracovanie odpovede zo\n\nstoviek spisov (sprístupnenie informácie). Úlohou Sociálnej poisťovne nie je spracovávanie prehľadov,\nresp. poskytovanie údajov bez obmedzenia podľa požiadaviek žiadateľov, ale zákonom vymedzená\nčinnosť.\n11. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/31/2008,\npodľa ktorého zákon o slobode informácií v žiadnom ustanovení neukladá povinnému subjektu\nspracovávať údaje do určitých databáz, ak o to požiada žiadateľ a teda ani v predmetnej veci nemal\nžalovaný povinnosť takúto databázu vytvárať, alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6Sži/10/2012 (žalovaná Sociálna poisťovňa), ktorý konštatuje, že v prípade, ak žalovaná\npožadovanú informáciu nemá k dispozícii vo forme, v akej žalobca žiada informáciu sprístupniť,\npožadovanú informáciu nesprístupní, alebo na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Sžo/191/2015 (žalovaná Sociálna poisťovňa), podľa ktorého zákon o slobode informácií neukladá\npovinnej osobe, aby vyžiadané informácie spracovávala z údajov zo spisov podľa požiadaviek toho,\nkto o poskytnutie informácií žiada, žalobcom požadované údaje by si vyžadovali zhromažďovanie,\nvyhodnocovanie, sčítavanie a spracovanie množstva údajov do inej formy, v akej sa u žalovanej\nnachádzajú a spracovaním požadovaných informácií by sa tak z nich stali kvalitatívne nové informácie.\n12. Žalovaný potvrdil právny názor uvedený v prvostupňovom rozhodnutí, že okrem toho, že Sociálna\npoisťovňa nemá uvedený zoznam vytvorený, informácie o mene, priezvisku, obchodnom mene\nžalovaného a predmete konania podľa bodu a) žiadosti, sú informáciami, ktoré sa týkajú osobnosti\na súkromia fyzickej osoby, informáciami o osobných údajoch fyzickej osoby a súčasne informáciami,\nktoré sú zhromaždené v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, ktorá ich môže poskytovať iba\nv súlade s § 9 zákona o slobode informácií a § 170 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení\"). Vzhľadom na to, že Sociálna\npoisťovňa nedisponuje súhlasom dotknutých osôb, na základe ktorého by mohli byť uvedené informácie\nposkytnuté a taktiež neexistuje osobitný právny predpis, z ktorého by vyplývala povinnosť Sociálnej\npoisťovne požadované informácie poskytnúť bez súhlasu dotknutých osôb, uvedené informácie nebolo\nmožné žiadateľovi sprístupniť.\n13. K sprístupneniu informácií podľa bodu b) žiadosti a to všetkých súdnych rozhodnutí vo veci samej,\nt. j. súdu prvej inštancie, odvolacieho súdu, dovolacieho súdu, prípadne Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, a to vo všetkých veciach zo zoznamu podľa bodu a) žiadosti odvolací orgán uvádza, že\nprvostupňový orgán správne rozhodol, ak v rozhodnutí č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 5. novembra 2018\nžalovaný argumentoval, že nemôže sprístupniť súdne rozhodnutia z dôvodu, že súdne rozhodnutia\nsa týkajú konkrétnej fyzickej osoby a obsahujú informácie týkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej\nosoby, sú informáciami o osobných údajoch fyzickej osoby podľa § 9 zákona o slobode informácií a\nsúčasne obsahujú aj informácie z informačného systému Sociálnej poisťovne, a to napr. osobné údaje,\núdaje o právnickej osobe, údaje o konkrétnych dávkach sociálneho poistenia a pod., ktoré Sociálna\npoisťovňa môže poskytnúť len so súhlasom dotknutej osoby, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\nNavyše povinnosť zverejňovať a sprístupňovať verejnosti právoplatné rozhodnutia vo veci samej majú\nsúdy podľa § 82a ods. 1 a 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov a Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 36a ods. 1 a 3 zákona č.\n38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov, ktoré ich pri zverejňovaní aj anonymizujú.\n14. K sprístupneniu informácií podľa bodu c) žiadosti a to všetkých žalôb a podaní žalobcu vo veciach\nzo zoznamu podľa bodu a) žalovaný uviedol, že žaloby a podania v konaniach o nárokoch na náhradu\nškody podľa § 238 zákona o sociálnom poistení, obsahujú informácie týkajúce sa osobnosti a súkromia\nfyzickej osoby, sú informáciami o osobných údajoch fyzickej osoby a súčasne obsahujú aj informácie\nz informačného systému Sociálnej poisťovne, ktoré žalovaný môže vo väzbe na § 9 zákona o slobode\ninformácií a § 170 zákona o sociálnom poistení, poskytnúť len so súhlasom dotknutej osoby, ak osobitný\npredpis neustanovuje inak. Vzhľadom na to, že žaloby a podania žalobcu môžu obsahovať osobné\núdaje, alebo údaje z informačného systému Sociálnej poisťovne, napr. výška vyplácaných/vyplatených\ndávok fyzickej osobe, údaje týkajúce sa zdravotného stavu fyzickej osoby a pod., tieto nie je možné\nani anonymizovať tak, aby nejaká časť mohla byť sprístupnená. Žaloby a podania Sociálnej poisťovne\nako žalobcu sú uložené v súdnom spise na súde, pričom podľa 97 ods. 1 a 2 Civilného sporového\nporiadku právo nahliadať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie, alebo požiadať súd\no vyhotovenie kópií za úhradu vecných nákladov majú iba strany (žalobca a žalovaný) a ich zástupcovia,\n\na inej osobe ako osobe uvedenej v odseku 1, môže súd povoliť nahliadnuť do spisu a robiť si z neho\nvýpisy a odpisy, ak sú na to vážne dôvody a práva strany tým nemôžu byť dotknuté.\nII.\nŽaloba\n15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie opísaného rozhodnutia\nžalovaného, ktoré považoval za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n16. K bodu a) infožiadosti (zoznamu všetkých vecí pri nárokoch na náhradu škody podľa § 238 zákona\nč. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v ktorých vystupuje/vystupovala Sociálna poisťovňa ako žalobca)\nnesúhlasil žalobca nesúhlasil s tvrdením, že správny orgán je povinný sprístupňovať len tie informácie,\nktoré má k dispozícii, pričom nie je povinný vytvárať informácie, ktoré v čase podania žiadosti neexistujú\nalebo neboli vytvorené, a ktorých sprístupnenie by vyžadovalo ich vytvorenie, t. j. vykonanie operácií\na výpočtov s určitými existujúcimi informáciami za účelom vytvorenia nových informácií. Nesúhlasil\nani s tvrdením, že správny orgán nie je povinný sprístupňovať informácie, ktoré síce má k dispozícii,\navšak ktoré je potrebné spracovať takým spôsobom, že sa z nich stanú kvalitatívne odlišné alebo nové\ninformácie.\n17. Žalobca sporoval názor žalovaného, že sprístupnením informácií podľa predmetnej infožiadosti sa\nmá vytvoriť nová informácia a že sa spracovaním týchto informácií vzniknú kvalitatívne odlišné alebo\nnové informácie.\n18. Žalovaný pripustil, že vyžiadanými dokumentmi (informáciami) disponuje, no údajne nemá vytvorený\nzoznam všetkých súdnych konaní v zmysle požiadaviek a na základe uvedeného dospel k záveru, že\nv zmysle infozákona tieto informácie nemá k dispozícii.\n19. Podľa žalobcu je v niektorých situáciách náročné určiť, kedy ide iba o vyhľadanie a zhromaždenie\npožadovaných informácií, a kedy už môžeme hovoriť o vytvorení kvalitatívne novej informácie. Dôležitým\naspektom pre rozpoznanie týchto situácií je tzv. „intelektuálna náročnosť“ činnosti, ktorá je potrebná pre\nspracovanie odpovede na žiadosť. S uvedeným aspektom sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec\nnezaoberal, iba skonštatoval, že v danom prípade by musel údajne vytvoriť (akúsi) novú informáciu,\nneozrejmil však, ako k tomuto tvrdeniu dospel.\n20. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil iba na prosté konštatovanie, že nemá nami\npožadované informácie spracované podľa požiadaviek žalobcu. Tento názor považoval žalobca za\nabsurdný a nezákonný. Žalobca objektívne nepozná a ani nemôže poznať presnú internú štruktúru\n(systém), v ktorej jednotlivé informácie žalovaný spracováva. Zákon o slobode informácií však\nžiadateľovi dovoľuje uviesť podmienky pre sprístupnenie požadovaných informácií podľa vlastne\nstanovených špecifikácií/kritérií. Týmto spôsobom dochádza k uľahčeniu vybavenia žiadosti o informácie\npovinnou osobou, keďže táto vie presne identifikovať, o sprístupnenie akých dokumentov má žiadateľ\nzáujem a tieto mechanicky vyselektovať.\n21. Vyňatie požadovaných informácií z určitého celku (dokumentácie, listín) nemožno považovať za\nvytvorenie novej informácie ako sa zjavne žalovaný nesprávne domnieva. V uvedenom prípade totiž\nnedochádza ku žiadnym kvalitatívnym zmenám týchto informácií a nemení sa ani ich podstata. Ak by\nsa prosté vyhľadanie a zhromaždenie požadovaných dokumentov z obsiahlejšej databázy považovalo\nza vytváranie novej informácie, išlo by o protiústavný výklad zákona. Žalovaný ako povinná osoba by\nv dôsledku takého výkladu de facto nemusel poskytovať žiadne informácie, čo by znamenalo popretie\nústavnej povinnosti poskytovať informácie zakotvenej v čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.\n22. Je pochopiteľné, že žalovaný nemá vytvorené desiatky alebo stovky databáz údajov tak, aby mohol\nna akúkoľvek infožiadosť odpovedať bez mechanickej selekcie podľa žiadateľom požadovaných kritérií.\nNemôže totiž predvídať, aké kritériá si žiadateľ zvolí a teda je samozrejmosťou, že v rámci odpovede\nna každú infožiadosť musí pristúpiť k mechanickej selekcii svojich databáz. To ale nie je dôvodom na\nodmietnutie sprístupnenia požadovaných informácií/dokumentov, pretože nejde o vytváranie „nových“\ninformácií.\n\n23. Žalovaný podľa žalobcu vôbec neskúmal a ani neodôvodnil, akými úvahami sa riadil pri posúdení\n„intelektuálnej náročnosti“ činnosti týkajúcej sa sprístupnenia informácií. Napadnuté rozhodnutie síce\nobsahuje citácie právnych predpisov (a spravidla ide o predpisy, ktoré s danou záležitosťou nemajú\nžiadny súvis), avšak absentuje uvedenie logickej súvzťažnosti medzi výrokom o danej skutočnosti a\ntýmito predpismi.\n24. Neobstojí ani argument žalovaného, že by si sprístupnenie informácií vyžiadalo okamžité prechodné\nnavýšenie existujúcich personálnych a technických kapacít príslušného organizačného útvaru na\nvyhľadanie a spracovanie odpovede zo stoviek spisov.\n25. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (sp. zn. 4Sžso/31/2008, sp. zn. 6Sži/10/2012, sp. zn. 10 Sžo/191/2015), tieto žalovaný\nuvádzal bez akejkoľvek bližšej spojitosti s danou vecou, závery citovaných rozhodnutí žalovaný ďalej\nnerozvádza, ani nijak neodôvodňuje.\n26. Žalobca vyjadril presvedčenie, že správny orgán nemusel pre sprístupnenie dokumentov podľa\nbodu a) žiadosti o sprístupnenie informácií vytvoriť žiadnu novú informáciu. Je nemysliteľné, aby\nžalovaný nemal prehľad o tom, v akých veciach je sporovou stranou, dokonca žalobcom, osobitne\nza situácie, keď pri hájení svojich práv využíva aj externé právne zastúpenie advokátmi (čo\nfinancuje z verejných prostriedkov). Uvedenú databázu teda zjavne má, akurát ju nie je ochotná\nsprístupniť, čo ale nie je liberačným dôvodom. Podľa žalobcu na sprístupnenie požadovaných informácií\npostačovalo jednoduché vyhľadanie a zhromaždenie údajov zo systému Sociálnej poisťovne. Tento\ndôvod odmietnutia sprístupniť informáciu preto v kontexte uvedeného neobstojí.\n27. Žalobca namietal tvrdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, že dôvodom nesprístupnenia\ninformácie podľa bodov a), b) a c) bola ochrana osobných údajov fyzických osôb a absentujúceho\nsúhlasu pre takéto zverejnenie.\n28. Odôvodnenie svojho tvrdenia však žalovaný obmedzil iba na odcitovanie jednotlivých ustanovení\nprávnych predpisov bez ich logického prepojenia na predmetný skutkový stav. Žalobca teda nepoznal\nskutočné pohnútky, ktoré viedli žalovaného k potvrdeniu nesprístupnenia vyžiadaných informácií.\n29. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia je nesporné, že žalovaný je povinnou osobou v zmysle\nzákona o slobode informácií a je zrejmé, že žalobcom vyžiadané informácie má žalovaný k dispozícii,\nkeďže ich vedie vo svojom informačnom systéme.\n30. S poukazom na znenie § 12 zákona o slobode informácií žalovaný zdôraznil, že ak sú\nmedzi požadovanými informáciami aj informácie, ktoré sú podľa zákona zo sprístupnenia vylúčené,\nžalovaný nemôže zamietnuť sprístupnenie všetkých požadovaných informácií (napr. celého dokumentu\nobsahujúceho aj osobné údaje), ale musí takéto informácie vylúčiť (napr. urobiť nečitateľnými\nzačiernením, prekrytím a pod.) a ostatné informácie je povinný sprístupniť.\n31. Nie je podľa žalobcu možné zamietnuť prístup ku všetkým informáciám nachádzajúcim sa\nv požadovanom dokumente z dôvodu, že iba niektoré informácie podliehajú ochrane. Prijmúc opačnú\nargumentáciu, žalovaný by nebol povinný zverejniť žiadne informácie, pričom uvedené by však bolo\nv hrubom rozpore s účelom zákona a zároveň aj absurdné. Práve za účelom opísaného postupu sa\nvyužíva anonymizácia, no žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuvádza, z akého dôvodu tento spôsob\nochrany nevyužil vo vzťahu k údajom, ktoré považuje za osobné.\n32. Žalobca dodal, že je otázne, či samotné meno a priezvisko je takým údajom, ktorý bez ďalšieho\nnapĺňa znaky osobného údaja. Pričom podľa jeho názoru to tak nie je, pretože podľa jednoduchého\nmena a priezviska je spravidla konkrétna osoba neidentifikovateľná.\n33. Žalobca poukázal na znenie článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého\nprávo na informácie môže byť obmedzené, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné\nna ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia\na mravnosti. Rozhodnutie žalovaného narúša ústavnú požiadavku proporcionality pri obmedzovaní\n\nzákladných práv a požiadavku minimalizácie zásahu do ústavného práva na informácie. Žalovaný\nrozhodol nezákonne, keď odmietol sprístupniť vyžiadané dokumenty z dôvodu, že sa v nich údajne\nnachádzajú aj údaje podliehajúce ochrane. Bol povinný v zmysle zákona sprístupniť predmetné\ninformácie v upravenej forme, a to bez osobných údajov, na základe ktorých by bolo možné identifikovať\nfyzickú osobu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n34. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval\nza nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.\n35. Pokiaľ ide o argumentáciu proti jednotlivým žalobným námietkam, tá bola obdobná, akú žalovaný\npoužil v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.\n36. Na podporu svojich tvrdení odôvodňujúcich nesprístupnenie žalobcom požadovaných informácií\nžalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžik/1/2017, 10SŽi/2/2016,\n4Sžso/31/201810Sžo/191/2015.\n37. Žalovaný nemohol vyhovieť žalobcovi a sprístupniť mu informácie v ním požadovanej podobe,\npretože tieto by musel vytvárať z približne z 50.000 regresných spisov, čo by vzhľadom na\npersonálne a technické možnosti nemohol. Navyše sa žalobcom požadované informácie týkali osobnosti\na súkromia fyzických osôb, osobných údajov fyzických osôb. Súčasne išlo o informácie zhromažďované\nv informačnom systéme žalovaného a na ich sprístupnenie by bol potrebný súhlas dotknutých osôb\nalebo by sa mohli sprístupniť až po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n38. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n39. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\n40. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\n41. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia\nfyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy\ntýkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to\nustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá\nosoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie\nsú dotknuté.\n42. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú\nspracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní\nlen vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej\nosoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný\nzástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.\n43. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie\nalebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych\norgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa\nosobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho\ndielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie\nnezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.\n\n44. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba\ntak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií,\npri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým\ntrvá dôvod nesprístupnenia.\n45. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na\nkonanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n46. Podľa § 170 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon\nsociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom\na na plnenie funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 vo vlastnom informačnom systéme.\nPoužívanie údajov zhromaždených v informačnom systéme je výhradným právom Sociálnej poisťovne.\n47. Podľa § 170 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo\nsvojho informačného systému len so súhlasom fyzických osôb a právnických osôb, ktorých sa údaje\npriamo týkajú, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa môže údaje\npodľa odseku 1 bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb poskytnúť tretím osobám\nlen v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok. Na\nprenos údajov na výkon sociálneho poistenia potrebných pre nositeľov sociálneho poistenia členského\nštátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore,\nŠvajčiarskej konfederácie a štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom\nzabezpečení, sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Na poskytovanie osobných údajov v súvislosti s\nplnením funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby.\n48. Podľa § 1 písm. a), písm. b) zákona č. 18/2018 Z.z. tento zákon upravuje ochranu práv fyzických osôb\npred neoprávneným spracúvaním ich osobných údajov (písm. a/), práva, povinnosti a zodpovednosť pri\nspracúvaní osobných údajov fyzických osôb (písm. b/).\n49. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej\nosoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na\nzáklade všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko,\nidentifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých\ncharakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu,\npsychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.\n50. Podľa § 78 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 18/2018 Z.z. osobné údaje o dotknutej osobe možno získať\nod inej fyzickej osoby a spracúvať v informačnom systéme len s predchádzajúcim písomným súhlasom\ndotknutej osoby; to neplatí, ak poskytnutím osobných údajov o dotknutej osobe do informačného\nsystému iná fyzická osoba chráni svoje práva alebo právom chránené záujmy, oznamuje skutočnosti,\nktoré odôvodňujú uplatnenie právnej zodpovednosti dotknutej osoby, alebo sa osobné údaje spracúvajú\nna základe osobitného zákona podľa § 13 ods. 1 písm. c) a e). Ten, kto také osobné údaje spracúva, musí\nvedieť preukázať úradu na jeho žiadosť, že ich získal v súlade s týmto zákonom (ods. 6). Ak dotknutá\nosoba nežije, súhlas vyžadovaný podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu môže poskytnúť jej\nblízka osoba. Súhlas nie je platný, ak čo len jedna blízka osoba písomne vyslovila nesúhlas (ods. 7).\n\nV.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n51. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,\nktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n52. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 12. júna 2025, pretože boli splnené\npodmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania\n\nvo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 16. apríla 2025 oznámené na\núradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n53. Po preštudovaní obsahu spisu správny súd zistil, že vo veci už raz rozhodol Krajský súd v Bratislave\nrozsudkom č. k. 2S/30/2019-85 zo dňa 26.05.2021 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného\na vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktorý však Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.\nzn. 4Svk/3/2022 zo dňa 30.04.2024 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n54. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd\nv Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola vec po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/30/2019-85\nzo dňa 26.05.2021 rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. sp. zn.\n4Svk/3/2022 zo dňa 30.04.2024 náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred\nSprávnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. 3S/73/2024.\n55. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 69594-14/2018/BA zo dňa\n04.12.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovaného o odmietnutí\nsprístupnenia informácie č. XXXXXX-X/XXX-XX zo dňa 05.11.2018.\n56. Správny súd uvádza, že zákon č. 211/2000 Z. z. predstavuje predpis verejného práva, upravujúci\npovinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených\nsubjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie\nv zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. je osobitným druhom administratívnoprávneho konania. Je založený\nna princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú\nvšetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však nemusí byť explicitne stanovený\npriamo zákonom č. 211/2000 Z. z., ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva.\n57. Povinná osoba nemá povinnosť sprístupniť akúkoľvek žiadanú informáciu. Informáciu povinná osoba\nsprístupní iba v takom prípade, ak ju má k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.) a súčasne\nnie je daný niektorý zo zákonných dôvodov pre obmedzenie prístupu k informáciám vymedzený v § 8\naž § 11 zákona č. 211/2000 Z. z.\n58. Z § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. teda vyplýva, že povinná osoba má povinnosť poskytovať len\ninformácie, ktoré má k dispozícii. Zákon č. 211/2000 Z. z. neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na\nzáklade žiadosti žiadateľov informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Takisto jej zákon\nneukladá povinnosť spracovávať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní\nstanú kvalitatívne odlišné, resp. nové informácie.\n59. V prejednávanej veci bolo kľúčovým posúdenie, či žiadanými informáciami žalovaný vôbec\ndisponuje, resp. ide o takú novú informáciu, ktorý by musel žalovaný vytvoriť na základe konkrétnej\nžiadosti žalobcu.\n60. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (napr. rozsudok sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27.05.2009, rozsudok sp. zn. 8Sži/2/2010 zo\ndňa 09.12.2010, rozsudok sp. zn. 3Sži/5/2013 zo dňa 12.03.2014, rozsudok sp. zn. 5Sži/3/2011 zo dňa\n15.12.2011), v zmysle ktorých zo zákona č. 211/2000 Z. z. nevyplýva povinnosť povinného subjektu\nvyhľadávať, získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať alebo dokonca spracovávať materiály,\npožadované žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú.\nRovnako zo zákona č. 211/2000 Z. z. nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť\noprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci alebo realizovať šetrenia, či\nkontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu\n\npožadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii,\na ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela\nspracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú alebo poskytovať oprávnenej osobe\nkompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na\npokyn nadriadeného, čo nie je účelom tohto zákona.\n61. Správny súd taktiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8Sžik/3/2020 zo dňa 26.05.2021, v ktorý v bode 26 vyslovil, že „Princíp prístupu k informácii znamená\nmožnosť pozrieť sa na údaje, ktoré u povinnej osoby „ležia“, a s ktorými povinná osoba pracuje.\nInformáciou sa myslí to, čo sa u povinnej osoby v okamžiku opýtania nachádza alebo čo má k dispozícii.\nTáto povinnosť sa však netýka dopytov na názory, budúce rozhodnutia, vytváranie nových informácií\n(ktoré by musel povinný subjekt vytvoriť na konkrétnu žiadosť žiadateľa) ako sú rozbory, prognózy,\nporovnávacie prehľady, právne a iné výklady a podobne (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10Sži/7/2016 zo dňa 23. augusta 2017).“\n62. Rovnako tak správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Sžik/2/2020 zo dňa 28.09.2022, v ktorom tento konštatoval, že „Je pravdou, že v prípade\nsprístupňovania informácií musí takmer vždy prebehnúť istý proces vyhľadávania či zhromažďovania, čo\nmožno jednoznačne vyvodiť aj z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 211/2000 Z. z. Súčasne\nvšak tento proces musí byť v súlade s určitou mierou časovej, personálnej či odbornej náročnosti a jeho\nvýsledkom nemá byť vytvorenie novej informácie.“\n63. Ústavný súd Slovenskej republiky tiež vyslovil, že účelom základného práva na prijímanie informácií\npodľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru (a zároveň účelom zákona č.\n211/2000 Z. z.) nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaním žiadateľa (II. ÚS 184/03),\nale zabezpečiť poskytovanie informácií verejnosti „primeraným spôsobom“ tak, aby nedochádzalo\nk paralyzovaniu činnosti orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ktorých účel činnosti ustanovujú\nsamostatné zákony (III. ÚS 96/2010-14). Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 zaručuje právo na\ninformácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na\ninformácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Súd zdôrazňuje, že právo na informácie je právom\nústavným, nie však právom absolútnym a možno ho obmedziť, ak tak ustanoví zákon.\n64. Otázkou, za akých podmienok možno hovoriť o vytvorení kvalitatívne novej informácie v súvislosti\nso žiadosťou o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., sa zaoberal Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 6Svk/6/2024 zo dňa 27.06.2024, v ktorom uviedol:\n„32. ...Prvotným predpokladom pre nevyhovenie žiadosti o informácie (teda pre nesprístupnenie\npožadovaných informácií) z dôvodu vytvorenia novej informácie je skutočnosť, že povinná osoba\ntakýmito informáciami v požadovanom tvare, respektíve forme nedisponuje. Ďalší dôležitý predpoklad\nje založený na absencii povinnosti s takýmito informáciami disponovať, nakoľko aj v prípade, že by\nposkytnutie požadovaných informácií pre správny orgán objektívne predstavovalo potrebu vytvoriť\nnovú informáciu, môže nastať situácia, kedy správny orgán nebude oprávnený poskytnutie takýchto\ninformácií odoprieť, keď nerešpektovaním povinnosti evidovať požadované informácie sa nemôže zbaviť\nsvojej povinnosti predmetné informácie poskytovať; vytvorením takýchto informácií by v podstate len\nnapravoval svoje skoršie pochybenie. V prípade splnenia uvedených základných predpokladov je ďalej\nnevyhnutné riadne rozlíšiť, respektíve nájsť vhodné rozhraničenie medzi situáciou, kedy na jednej strane\npôjde výlučne o vyhľadávanie a usporiadanie už existujúcich informácií do podoby zodpovedajúcej\nkonkrétnej žiadosti o informácie a na strane druhej situáciou, kedy by zostavenie požadovaných\ninformácií už predstavovalo „vytvorenie novej informácie“. Primárny dôvod takéhoto rozlíšenia spočíva\nv tom, že mnohé z požadovaných informácií nie je možné získať obyčajnou mechanickou kontrolou\nči už jednotlivých rozhodnutí, prípadne spisov, ale vyžaduje si náležité preštudovanie, vyhodnotenie\na následné spracovanie informácií obsiahnutých v týchto rozhodnutiach, alebo spisoch, a to podľa\npožiadaviek vymedzených v konkrétnej žiadosti o informácie. Pod pojmom „vytvorenie novej informácie“\ntreba rozumieť jednak situáciu, kedy žiadateľ požaduje od povinnej osoby vypracovanie rozborov,\nanalýz, referátov, poskytnutie odborných alebo politických stanovísk, prognóz, výkladov právnych\npredpisov, prípadne žiada od povinnej osoby, aby vyslovila určitý subjektívny názor na istú problematiku,\npričom tieto informácie nemá povinná osoba vôbec vytvorené a jednak situáciu, kedy sa určitá informácia\nu povinnej osoby nachádza, avšak jej kvalifikovaným spracovaním vznikne kvalitatívne nová informácia\n(porovnaj znenie § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení zákona č. 428/2022 Z. z. účinného od 01.\n\njanuára 2023). Pokiaľ by sa teda na základe žiadosti zo strany povinnej osoby žiadalo nielen mechanické\nvyhľadávanie a zhromažďovanie údajov, ktoré mala povinná osoba k dispozícii, ale vyžadovalo by sa aj\nich tzv. kvalifikované spracovanie, pre ktoré by bol príznačný určitý vyšší stupeň intelektuálnej náročnosti\npotrebnej pri príprave odpovedi na žiadosť (majúcej podobu napríklad štúdia, analýzy a podobne), išlo\nby o vytvorenie novej informácie, ktorej sprístupnenie možno odmietnuť z dôvodu, že takúto informáciu\nnemá povinná osoba k dispozícii. O vytvorenie novej informácie pôjde iba vtedy, ak k vytvoreniu\nodpovede na žiadosť nepostačuje obyčajné mechanické vyhľadávanie a zhromaždenie údajov, ktoré\nmá povinný subjekt k dispozícii a ktoré sú predmetom príslušnej žiadosti, a súčasne je nevyhnutné\ns takýmito údajmi uskutočňovať ďalšie (napríklad analytické) spracovanie nad rámec jednoduchého\n„vtelenia“ do odpovede na príslušnú žiadosť. O vytvorenie novej informácie však nepôjde v prípade, kedy\nv súvislosti s vybavením príslušnej žiadosti sa vyžaduje vyhľadávanie vo viacerých dokumentoch, čo\nbýva pomerne často spojené s časovou náročnosťou, nakoľko takéto prekážky predpokladajú použitie\ninštitútu predĺženia lehoty na sprístupnenie informácie, tak ako to predpokladá § 17 ods. 2 zákona č.\n211/2000 Z. z.\n33. Zo znenia zákona č. 211/2000 Z. z. nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj poskytovanie\nobsahu spisov, prípadne, že informáciou by malo byť „štatistické“ spracovanie údajov zo stoviek\nspisov podľa požiadaviek, respektíve pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Z príslušného\nzákona tiež nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať,\nzhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály požadované žalobcom\nako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v dokumentácii nenachádzajú. Rovnako zo\nzákona nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony,\nktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolu alebo vyhodnocovaciu\nčinnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých\nim neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť\nposkytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy,\nako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k\ndispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo\na nie je účelom zákona. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme\núdaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo\npostupu povinnej osoby. Marila by sa tým výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo\ndozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť\nnezodpovedajú a ani ju nevykonávajú (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n24. októbra 2018, sp. zn. 7Sžik/1/2017, prípadne rozsudok zo 17. decembra 2015, sp. zn. 7Sži/40/2014).\n34. Podporne možno tiež poukázať na článok 13 úvodných ustanovení smernice Európskeho parlamentu\na Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora podľa\nktorého „ (...) subjekty verejného sektora by mali priaznivo posudzovať žiadosti o výpis z existujúcich\ndokumentov, keď sa takej žiadosti môže vyhovieť len jednoduchou manipuláciou. Subjekty verejného\nsektora by však nemali byť povinné poskytnúť výpis z dokumentu, keď je s tým spojené neprimerané\núsilie (...)“, prípadne článok ods. 1 aktuálne platnej smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)\n2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora,\npodľa ktorého „ (...) Bez toho, aby bola dotknutá kapitola V, subjekty verejného sektora a verejné\npodniky sprístupňujú svoje dokumenty v akomkoľvek už existujúcom formáte alebo jazyku a pokiaľ je\nto možné a vhodné elektronickými prostriedkami, vo formátoch, ktoré sú otvorené, strojovo čitateľné,\nprístupné, vyhľadateľné a opakovane použiteľné, spolu s ich metaúdajmi. Formát i metaúdaje spĺňajú\npodľa možnosti formálne otvorené štandardy.“ a v spojení s článkom 5 ods.\n3 smernice, podľa ktorého cit.: „Z odseku 1 nevyplýva subjektom verejného sektora povinnosť\nvytvoriť alebo upraviť dokumenty alebo poskytnúť výňatky s cieľom zabezpečiť súlad s uvedeným\nodsekom, ak by si to vyžadovalo neprimerané úsilie presahujúce rámec jednoduchej operácie.“\n65. Za takto nastavených východísk má správny súd za to, že orgány verejnej správy postupovali\nv prejednávanej veci v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. a zákonom o sociálnom poistení, keď žiadosti\nžalobcu o poskytnutie informácií nevyhoveli dôvodiac, že informácie podľa žalobcom požadovaných\nkritérií nevedú, pričom následne realizované úkony by viedli k vzniku novej informácie, ktorá skutočnosť\nuž spadá mimo rámca zákona č. 211/2000 Z. z.\n66. Prvý predpoklad považuje správny súd za splnený, keď povinná osoba takýmito informáciami\nv požadovanom tvare, respektíve forme nedisponuje. V tomto sám žalovaný uviedol, že nemá vytvorený\nzoznam všetkých súdnych konaní podľa písm. a) žiadosti (uvedenej v odseku 1 tohto rozsudku) čo\n\nnásledne potvrdil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Z dôvodu, že súdne konania týkajúce sa § 238\nzákona o sociálnom poistení žalovaný neeviduje, nemá ani vytvorený zoznam súdnych konaní, teda\nnemá ho k dispozícií, nemôže ho sprístupniť.\n67. Rovnako podľa názoru správneho súdu bol splnený aj druhý predpoklad, že žiaden právny predpis\nneukladá žalovanému povinnosť evidovať informácie v takej forme, v akej to požadoval žalobca. Takáto\npovinnosť mu nevyplýva zo zákona o sociálnom poistení a ani z iného právneho predpisu.\n68. Čo do otázky vytvorenia novej informácie má správny súd za to, že žalovaný nebol povinný žalobcovi\npožadované informácie sprístupniť, keď vyhľadávanie informácií, na základe kritérií stanovených\nžalobcom, je podstatne sťažené tým, že povinná osoba by mala fyzicky vyhľadávať údaje v tisíckach\nspisov žalovaného. Požadované informácie by bolo možné z databázy žalovaného získať, ale nie iba\njednoduchým mechanickým vyhľadávaním a zapísaním do inej tabuľky ale vzhľadom na požadované\ninformácie by bolo potrebné odborné preštudovanie a preskúmanie celého spisového materiálu každého\nspisu týkajúceho sa náhrady škody podľa § 238 zákona o sociálnom poistení, aby žalovaný mohol\ndať odpoveď na požadované informácie. Takéto vynímanie informácie z veľkého počtu spisov a ich\nzhromaždenie s cieľom ich poskytnutia žiadateľovi aj podľa správneho súdu možno považovať za\nvytváranie novej informácie, keď povinná osoba s ohľadom na obsah zákona č. 211/2000 Z. z. nie je\npovinná vytvárať databázu informácií, ktorou v momente podania žiadosti nedisponuje. Sprístupnenie\nžalobcom požadovaných informácií by si vyžadovalo nielenže fyzicky preskúmať tisícky spisov, ale\nz týchto následne informácie vyňať a zhromaždiť podľa kritérií požadovaných žalobcom. Základ činnosti\nžalovaného ako povinnej osoby, v kontexte na konkrétne požiadavky zadané žalobcom v príslušnej\nžiadosti, by bol podľa názoru správneho súdu založený na analýze (štúdiu) jednotlivých spisov, týkajúcich\nsa náhrady škody podľa § 238 zákona o sociálnom poistení, a to konkrétne za účelom zistenia\ninformácií uvedených v odseku 1 tohto rozsudku, a v ich následnom spracovaní do odpovede podľa\npožiadaviek žalobcu. Z uvedeného množstva spisov by takýmto postupom povinná osoba vytvorila nové\ninformácie. V prípade sprístupňovania informácií musí takmer vždy prebehnúť istý proces vyhľadávania\nči zhromažďovania, čo možno jednoznačne vyvodiť aj z § 17 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 211/2000\nZ. z. Súčasne však tento proces musí byť v súlade s určitou mierou časovej, personálnej či odbornej\nnáročnosti a jeho výsledkom nemá byť vytvorenie novej informácie. V tomto prípade by však nešlo\no proces, ktorý možno od orgánu verejnej správy požadovať, ale o preskúmavanie tisícok, následné\nzhromažďovanie a spracúvanie informácií podľa kritérií žalobcu, čím by došlo k vytvoreniu kvalitatívne\nnovej informácie. Zo znenia zákona č. 211/2000 Z.z., a to ani vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu\nprax nemožno vyvodzovať, že orgán verejnej správy prvého stupňa a následne žalovaný mal žiadosti\nžalobcu vyhovieť (podporne pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sžik/2/2020 zo dňa 28.09.2022, sp. zn. 4Sžik/2/2020 zo dňa 29.11.2021, rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sži/46/2014 zo dňa 06.10.2015, sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 29.05.2009\nv spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 96/2010 zo dňa 09.03.2010).\n69. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že na vyhovenie žiadosti žalobcu by nepostačovalo\nlen mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov z jednotlivých spisov, ale bolo by potrebné\nnielenže vykonať analýzu (štúdium) každého jedného spisu za účelom zistenia a vyabstrahovania\núdaju, týkajúceho sa náhrady škody podľa § 238 zákona o sociálnom poistení, no zároveň aj\nštatistické spracovanie údajov takto zistených do samotného výstupu. Potom je nevyhnutné stotožniť\nsa podľa názoru správneho súdu s právnym názorom žalovaného, že žiadosť o poskytnutie informácie\nobsahovala požiadavku, ktorá si vyžaduje vyhľadávanie, zber a následné spracovanie žalobcom\npožadovaných informácií, ktorého výsledkom by bolo vytvorenie kvalitatívne novej informácie podľa\nkritérií zadaných žalobcom. Správny súd dopĺňa, že zo zákona o sociálnom poistení a ani z iných\nosobitných predpisov nevyplýva povinnosť žalovaného viesť evidenciu konaní podľa § 238 zákona\no sociálnom poistení.\n70. Správny súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na to, že účelom zákona č. 211/2000 Z. z. nie je\nparalyzovať činnosť orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ale zabezpečiť poskytovanie informácii\nverejnosti „primeraným spôsobom“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS\n96/2010-14 zo dňa 09.03.2010).\n71. Správny súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalovaného ohľadom neposkytnutia informácií\nuvedených v písm. b) a písm. c) žiadosti uvedenej v odseku 1 tohto rozsudku. Opätovne ide o štatistické\n\nspracovanie údajov tisícov spisov týkajúcich sa náhrady škody podľa § 238 zákona o sociálnom poistení.\nŽiadané súdne rozhodnutia sa navyše týkajú konkrétnej fyzickej osoby a obsahujú informácie týkajúce\nsa osobnosti a súkromia fyzickej osoby, ktoré sú informáciami o osobných údajoch, ktoré obsahujú aj\nosobné údaje fyzických osôb, informácie o právnickej osoby, údaje o konkrétnych dávkach sociálneho\npoistenia, zdravotný stav fyzickej osoby, výška vyplácaných/vyplatených sociálnych dávok a pod., ktoré\nsa podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z.z. a § 170 zákona o sociálnom poistení môžu poskytnúť iba so\nsúhlasom dotknutej osoby. K sprístupneniu informácií uvedených v písm. c) žiadosti uvedenej v odseku\n1 tohto rozsudku navyše správny súd uvádza, že požadované žaloby obsahujú informácie týkajúce sa\nosobnosti a súkromia fyzickej osoby, ktoré žalovaný môže tiež s poukazom na § 170 zákona o sociálnom\npoistení a aj § 9 zákona č. 211/2000 Z.z. poskytnúť len so súhlasom dotknutej osoby.\n72. Vo vzťahu k § 170 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení k zákonu č. 211/2000 Z.z. správny\nsúd uvádza, že zákon č. 211/2000 Z.z. je všeobecným právnym predpisom poskytujúcim spoločnú\núpravu, ktorá sa použije vždy, keď neexistuje špeciálna úprava. Zákon o sociálnom poistení však\notázku zhromažďovania, zverejňovania a ochrany osobných údajov upravuje osobitne, teda špeciálne\nupravuje v § 170 a § 171. V danom prípade teda ide o konkrétnu úpravu utvárania a používania\ninformačného systému a zároveň vymedzenie spôsobu používania, spracovávania a poskytovania\núdajov zhromažďovaných v informačnom systému Sociálnej poisťovne. Údaje zo svojho informačného\nsystému môže žalovaný poskytnúť vyslovene len so súhlasom fyzických osôb a právnických osôb,\nktorých sa údaje priamo týkajú, ak zákon o sociálnom poistení alebo osobitný predpis neustanovuje\ninak. Z dôvodu, že požadované informácie môžu obsahovať osobné údaje alebo údaje z informačného\nsystému žalovaného, napr. zdravotný stav fyzickej osoby a pod., tak by poskytnutím týchto údajov došlo\nk zásahu do práva dotknutých osôb v rozpore či už so zákonom o sociálnom poistení (ako lex specialis)\ntak aj so zákonom č. 211/2000 Z.z. (ako lex generalis). Teda informácie o mene, priezvisku, obchodného\nmena žalovaného a predmet konania sú informáciami, ktoré sa týkajú osobnosti a súkromia fyzickej\nosoby, informáciami v informačnom systéme žalovaného, ktorý ich môže poskytovať len v súlade s §\n170 zákona o sociálnom poistení a na základe týchto informácií či už jednotlivo alebo vo vzájomnej\nspojitosti možno dospieť k identifikácií konkrétnych osôb a ich údajov (napr. zdravotný stav). Vzhľadom\nna to, že v súlade s § 170 zákona o sociálnom poistení žalovaný nedisponuje súhlasom dotknutých\nosôb, na základe ktorého by mohol žalovaný požadované informácie poskytnúť a taktiež neexistuje\nosobitný predpis, z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaného požadované informácie sprístupniť\nbez súhlasu dotknutých osôb, bol záver žalovaného o neposkytnutí požadovaných informácií správny.\nNavyše správny súd dodáva, že žalovaný ako povinná osoba nemá povinnosť si takýto súhlas dotknutej\nosoby v súvislosti s podanou žiadosťou o sprístupnenie informácií vyžiadať.\n73. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mohol poskytnúť anonymizované rozhodnutia a iné podania správny\nsúd uvádza, že anonymizácia rozhodnutí a iných podaní, tak aby bola zachovaná ochrana osobných\núdajov dotknutých osôb, by si vyžadovala značnú technickú, personálnu a odbornú náročnosť a výsledok\ntakejto činnosti žalovaného, ktorý by sa poskytol žalobcovi, by nemusel v konečnom dôsledku žalobcu\nuspokojiť.\n74. Správny súd po preskúmaní administratívneho a súdneho spisu zistil, že nevyhovenie žiadosti\nžalobcu o sprístupnenie informácií z vyššie uvedených dôvodov zodpovedalo zákonnej úprave a ich\nneposkytnutie tak podľa názoru správneho súdu nepredstavuje negatívny zásah do práva žalobcu na\ninformácie. Rovnako tak správny súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zahŕňa\na hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad\no priebehu konania, reaguje na odvolanie žalobcu. Súd v procese preskúmavania predmetného\nrozhodnutia nevzhliadol absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej správy vo\nveci rozhodol. Žalovaný vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnil a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré\nnebolo možné žiadosti žalobcu vyhovieť a to aj v kontexte s účelom a zmyslom zákona č. 211/2000\nZ. z., vec po právnej stránke správne posúdil a aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 211/2000\nZ.z. a zákona o sociálnom poistení. Na základe uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu ako\nnedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n75. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP\ntak, keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne\nsi ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.\nVo vzťahu k trovám kasačného konania správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho\n\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa 14.07.2023, podľa ktorého sa trovy kasačného\nkonania sa považujú za súčasť trov konania pred správnym súdom, o ktorých má správny súd rozhodnúť\nrovnako, ako o všetkých ostatných trovách - teda v závislosti na tom, ako rozhodne o správnej žalobe.\nZ dôvodu, že žaloba bola zamietnutá, správny súd rozhodol o práve na náhradu trov kasačného konania\npodľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 3 SSP tak, že žalovanému právo na náhradu trov kasačného\nkonania voči žalobcovi nepriznal, keďže mu trovy kasačného konania nevznikli.\n76. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na\nSprávny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:39403f46-bfa6-4073-8b4c-618ccf649c73", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 96/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010 z 9. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-09", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39403f46-bfa6-4073-8b4c-618ccf649c73"}, {"guid": "ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e"}, {"guid": "f621a1b2-a87c-4587-afcf-8beb7e30bbc3:407b371d-8c9e-4f20-b887-3eb4444d1b01", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1019201694.1", "spisova_znacka": "6Svk/6/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/6/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1019201694.1"}], "citovane_v": []}