{"guid": "be8b34c2-b9e9-477f-a401-c027f4da558b:3ddf2b57-100a-4ae4-8a43-17e9ebfcace7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200004.1", "spisova_znacka": "BA-5S/1/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/1/2019 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. septembra 2025, sp. zn. BA-5S/1/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200004.1", "identifikacne_cislo": "1019200004", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/569/#paragraf-23", "nazov": "§ 23 zákona č. 569/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/569/#paragraf-23", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/569-2007/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1999/313", "nazov": "zákon č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/313", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/313-1999"}, {"iri": "/SK/ZZ/1999/313/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 313/1999 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/313/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/313-1999/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1999/313/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 313/1999 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/313/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/313-1999/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-9.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-9.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/569#paragraf-23", "/SK/ZZ/1999/313#paragraf-20", "/SK/ZZ/1999/313#paragraf-21", "/SK/ZZ/2004/364#paragraf-15", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ddf2b57-100a-4ae4-8a43-17e9ebfcace7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200004.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200004.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200004.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/1/2019\n1019200004\n30. 09. 2025\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019200004.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: AROPANE\no. z., so sídlom v A. B. XXX, XXX XX A., IČO: 50 253 085, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková,\nadvokátka, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia\nSlovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1/ Alpine Oil and\nGas, s. r. o., so sídlom Hodžovo nám. 7283/1A, 811 06 Bratislava, 2/ INŠTITÚT VODNEJ POLITIKY, so\nsídlom Repná 1, 821 04 Bratislava, IČO: 45 787 751, 3/ Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske\nzdruženie, so sídlom v Tulčíku č. 310, IČO: 31 303 862, 4/ Dzeka, so sídlom Hámorská 2713/34, 069 01\nSnina, IČO: 37 947 010, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9521/2018-9.2 (32/2018\n– rozkl.) zo dňa 29.10.2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 9521/2018-9.2 (32/2018 – rozkl.) zo\ndňa 29.10.2018 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej\ngeologickej správy č. spisu: 6109/2018-5.3, č. záznamu: 31581/2018 zo dňa 08.06.2018 a vec v r a c\ni a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Správny súd žalobcovi\nrozsahu.\n\npriznáva\n\nvoči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom\n\nIII. Ďalším účastníkom 1/ až 4/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Na základe návrhu ďalšieho účastníka 1/ začalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej\nrepubliky, odbor štátnej geologickej správy (ďalej aj len „ministerstvo“ alebo aj len „žalovaný“) dňom\n20.04.2016 správne konanie podľa § 23 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický\nzákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „geologický zákon“) vo veci predĺženia doby platnosti\na zmeny (zmenšenia) prieskumného územia „Svidník - ropa a horľavý zemný plyn“ (ďalej aj len\n„prieskumné územie Svidník“).\n2. Žalobca doručil dňa 22.05.2018 na ministerstvo písomné podanie, ktorým sa domáhal postavenia\núčastníka konania v správnom konaní č. 6109/2018-5.3 o predĺžení doby platnosti a zmene (zmenšenia)\nprieskumného územia Svidník s poukazom na § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) a v zmysle § 23 ods.\n\n7 geologického zákona. Svoj nárok na účasť v konaní odôvodnil tým, že v predmetnom konaní môžu\nbyť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny.\n3. Ministerstvo rozhodnutím č. spisu: 6109/2018-5.3, č. záznamu: 31581/2018 zo dňa 08.06.2016\n(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) zmenilo – zmenšilo rozlohu prieskumného územia Svidník –\nropa a horľavý zemný plyn, určeného rozhodnutím ministerstva č. 7677/2006-6.2 zo dňa 18.07.2006,\nktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2006 v znení rozhodnutia ministerstva o súhlase s prevodom\nprieskumného územia č. 4726/2007-9.3 zo dňa 14.03.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n05.04.2007, rozhodnutia ministerstva o súhlase na zmluvný prevod časti prieskumného podielu č.\n5239/08/7677/06-9.3-1 zo dňa 11.11.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2008, rozhodnutia\nministerstva o súhlase na zmluvný prevod časti prieskumného podielu č. 3220/09/7677/06-9.3-2 zo\ndňa 13.03.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2009, rozhodnutia ministerstva o súhlase\nna zmluvný prevod prieskumného podielu evidenčné č. 9949/2010, spisové číslo: 998/2010-9.3\nzo dňa 22.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2010, rozhodnutia Ministerstva\npôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o predĺžení lehoty\nprieskumného územia evidenčné č. 44505/2010, spisové č. 998/2010-9.3 zo dňa 26.07.2010, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 27.07.2010, rozhodnutia ministerstva o zmene č. 1 (zmena údajov\npovereného zástupcu) evidenčné č. 36253/2012, spisové č. 454/2012-9.3 zo dňa 11.07.2012, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2012, rozhodnutia ministerstva o zmene č. 2 (zmena údajov)\nevidenčné č. 55688/2012, spisové č. 8245/2012-7.3 zo dňa 06.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 23.11.2012, rozhodnutia ministerstva o zmene č. 3 (zmenšenie plochy prieskumného územia)\nevidenčné č. 32304/2013, spisové č. 5338/2013-7.3 zo dňa 17.06.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 20.06.2013, rozhodnutia ministerstva o zmene číslo záznamu 29399/2014, spisové č. 5670/2014 zo\ndňa 16.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2014, rozhodnutia ministerstva o predĺžení\ndoby platnosti prieskumného územia záznamové č. 33590/2014 zo dňa 10.07.2014, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 24.07.2014 a rozhodnutia ministerstva o zmene (zmenšení) a o predĺžení doby\nplatnosti prieskumného územia záznamové č. 33507/2016, spisové č. 5021/2016-7.3 zo dňa 14.06.2016,\nktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2016 pre držiteľov prieskumného územia, spoločnosti Alpine\nOil and Gas, s.r.o., Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, IČO: 36 702 722, prieskumný podiel: 50 %,\nSocietatea Nationala de Gaze Naturale „ROMGAZ“ S.A., organizačná zložka Bratislava, Karadžičova 16,\n821 08 Bratislava, IČO: 44 465 734, prieskumný podiel: 25 % a JKX Ondava B.V., organizačná zložka,\nBoženy Němcovej 8, Bratislava - Staré Mesto, 811 04 Bratislava, IČO: 44 350 007, prieskumný podiel:\n25 %, (ďalej aj len „držiteľ prieskumného územia“) na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu\nvyhradených nerastov: ropa a horľavý zemný plyn v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického\nprieskumu.\n4. Ďalší účastník 3/ podal v zákonom stanovenej lehote listom zo dňa 02.07.2018 rozklad proti\nprvostupňovému rozhodnutiu v čase, keď ešte nebol právoplatne vylúčený z konania.\n5. Ďalší účastník 4/ (predtým Občianske združenie Zelený kameň) v zastúpení JUDr. Ivetou Rajtákovou,\nadvokátkou, Štúrova 20, 042 83 Košice, IČO: 355 14 892 podalo v zákonom stanovenej lehote listom zo\ndňa 03.07.2018 rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu v čase, keď ešte nebol právoplatne vylúčený\nz konania.\n6. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote listom zo dňa 02.07.2018 rozklad proti prvostupňovému\nrozhodnutiu v čase, keď ešte nebol právoplatne vylúčený z konania.\n7. Podané rozklady ďalšieho účastníka 3/, ďalšieho účastníka 4/ a žalobcu boli obsahovo identické\na predmetné občianske združenia a zoskupenia v nich uviedli, že navrhujú, aby odvolací orgán\nprvostupňové rozhodnutie zrušil a konanie o návrhu držiteľa prieskumného územia zo dňa 30.04.2018\nzastavil.\n8. Žalovaný rozhodnutím č. 9521/2018-9.2 (32/2018 – rozkl.) zo dňa 29.10.2018 (ďalej aj len „napadnuté\nrozhodnutie“) zamietol rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\n9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že ani zo samotného gramatického znenia\npríslušných zákonných ustanovení, t. j. z § 24 ods. 8 geologického zákona, nevyplýva, že držiteľ\nprieskumného územia je oprávnený požiadať len o jedno predĺženie doby platnosti prieskumného\n\núzemia na ropu a horľavý zemný plyn. Je potrebné taktiež upozorniť na skutočnosť, že prieskumné\núzemie Svidník – ropa a horľavý zemný plyn bolo určené v roku 2006 za platnosti a účinnosti zákona\nč. 313/1999 Z. z., ktorý problematiku určovania prieskumných území na ropu a horľavý zemný plyn\nosobitne neupravoval. Ak by držiteľ prieskumného územia podal v súčasnosti nový návrh na určenie\nprieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn, je oprávnený si určiť akúkoľvek lehotu (napr. 20\nrokov) v súlade s dikciou § 24 ods. 8 geologického zákona. Pokiaľ teda ministerstvo rozhodovalo tak, že\nurčilo držiteľovi prieskumného územia na celkovú dobu 15 rokov, ako na dobu nevyhnutnú na realizáciu\nprieskumných prác, nie je zrejmé, v čom mám spočívať nezákonnosť postupu ministerstva v danej veci.\n10. V čase podanie návrhu na určenie prieskumného územia Svidník držiteľ prieskumného územia\nnemal inú možnosť ako požiadať o určenie prieskumného územia v medziach ust. § 20 a § 21 zákona\nč. 313/1999 Z. z. na štyri roky s vedomím, že táto doba je z hľadiska zamýšľaných geologických\nprác nepostačujúca. Zároveň odvolací orgán poukazuje na tú skutočnosť, že „druhé“ predĺženie doby\nplatnosti prieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn (podľa § 24 ods. 8 geologického zákona)\nv intenciách argumentácie ďalšieho účastníka 3/, 4/ a žalobcu sa týka „dokončenia“ geologických prác\na nie poskytnutia štandardného a dostatočného času na vykonanie zamýšľaných geologických prác v\nsúlade s účelom a cieľmi geologického zákona. V rozpore s účelom geologického zákona by bol teda\ntaký postup ministerstva, v dôsledku ktorého by predĺžilo dobu platnosti prieskumného územia na ropu a\nhorľavý zemný plyn iba raz, t. j. na celkovú dobu platnosti prieskumného územia kratšiu ako je 10 rokov\nv zmysle § 22 ods. 1 geologického zákona.\n11. V zmysle geologického zákona sa nevyžaduje presná lokalizácia navrhovaných vrtov, nakoľko\ndržiteľ prieskumného územia práve realizáciou geologického prieskumu len zisťuje, kde a či vôbec budú\nrealizované vrtné práce. Určením prieskumného územia, predĺžením doby jeho platnosti alebo zmenou\njeho rozlohy nie sú dotknuté ustanovenia osobitných právnych predpisov, ktoré držiteľ prieskumného\núzemia musí dodržiavať. To znamená, že pred realizáciou geologických prác vrátane vrtných prác je\ndržiteľ prieskumného územia povinný zabezpečiť si stanoviská, vyjadrenia, prípadne rozhodnutia podľa\nosobitných právnych predpisov.\n12. K požiadavke ďalšieho účastníka 2/, aby do podmienok rozhodnutia ministerstva č. 6109/2018-5.3,\n31581/2018 zo dňa 08.06.2018 bola doplnená povinnosť posúdiť projekt geologických prác z hľadiska\npožiadaviek § 15 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len „vodný zákon“) a zabezpečiť osobitné posudzovanie vplyvov na stav vodných útvarov podľa\n§ 16 a § 16a vodného zákona, žalovaný uviedol, že držiteľ prieskumného územia je v zmysle podmienky\nč. 29 rozhodnutia ministerstva č. 7677/2006-6.2 zo dňa 18.07.2006 a podmienky č. 7 rozhodnutia\nministerstva č. 44505/2010, 998/2010-9.3 zo dňa 26.07.2010 (rozhodnutie o predĺžení doby platnosti\nprieskumného územia Svidník – ropa a horľavý zemný plyn na vykonávanie geologických prác, a\nto do 01.08.2014) povinný pri realizácii geologických prác dodržiavať a postupovať podľa vodného\nzákona. Tieto podmienky je držiteľ prieskumného územia povinný dodržiavať v zmysle podmienky č.\n1 rozhodnutia ministerstva č. 6109/2018-5.3, 31581/2018 zo dňa 08.06.2018. S ohľadom na uvedené\nvyhodnotil žalovaný túto požiadavku ďalšieho účastníka 2/ ako nedôvodnú.\n13. Žalovaný v súlade s § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal prvostupňové rozhodnutie v\ncelom rozsahu a zistil, že toto rozhodnutie ministerstva bolo vydané pred nadobudnutím právoplatnosti\nrozhodnutí o postavení domnelých účastníkov konania. Správny orgán preskúmaním napadnutého\nrozhodnutia však dospel k záveru, že uvedené nie je dôvodom na zrušenie prvostupňového rozhodnutia,\nnakoľko držiteľ prieskumného územia splnil svojím písomným návrhom, doručeným na ministerstvo dňa\n30.04.2018 na zmenu – zmenšenie prieskumného územia, všetky podmienky stanovené geologickým\nzákonom pre zmenu prieskumného územia, na základe čoho ministerstvo v súlade s § 22, § 23 a §\n36 ods. 1 písm. h) geologického zákona rozhodlo o zmene – zmenšení rozlohy prieskumného územia\nSvidník – ropa a horľavý zemný plyn.\nII.\nŽaloba\n\n14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Aktívnu legitimáciu v danej veci odôvodňoval tak, že bol\nporušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.\n15. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a mal za to, že porušenie verejného záujmu\nnapadnutým rozhodnutím spočíva v tom, aby rozhodnutia, ktoré sa týkajú záležitosti životného\nprostredia, boli prijímané v rozhodovacom procese, v ktorom, s ohľadom na práva každého človeka\nna život v životnom prostredí, sa majú občania právo podieľať a musia mať prístup k spravodlivosti v\nzáležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor, čl. 7 a 8 preambuly), zároveň aby verejnosť mala\nmožnosť vyjadriť svoje záujmy a orgány verejnej moci mali možnosť tieto záujmy zohľadniť (Aarhuský\ndohovor, čl. 9 preambuly).\n16. Určenie prieskumného územia zahŕňa oprávnenie pre držiteľa prieskumného územia vykonávať\ngeologické práce, pričom v konkrétnom konaní ide o ložiskový geologický prieskum vyhradených\nnerastov v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu. Geologickými prácami podľa\n§ 2 ods. 4 geologického zákona sú geofyzikálne a geochemické práce, okrem iného vrtné práce,\npodzemné práce a zemné práce, výstavba a prevádzkovanie dočasných merných objektov, zriaďovanie\nzatláčacích a pozorovacích staníc, skúšobných zariadení, dočasných pracovísk a prístupových ciest\nk nim. Uvedené geologické práce vykonávané v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického\nprieskumu sú nepochybne prácami, s ktorými sú spojené fyzikálne a iné vplyvy na životné prostredie\na ďalej v etape vykonávania vrtných a podzemných prác zriaďovania pracovísk a prístupových ciest\nk nim, ide predovšetkým o priamy zásah do tých zložiek životného prostredia, ktorými sú pôda,\npôdny kryt, vrátane flóry a fauny, ktorá je súčasťou tohto pôdneho krytu. Uvedené činnosti zároveň\npri ich vykonávaní môžu nepochybne pôsobiť rušivo na životné prostredie a ekosystém, v ktorom sú\nvykonávané.\n17. Bez ohľadu na to, že § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o ochrane prírody“) stanovuje, že orgán ochrany prírody je\ndotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo veciach ochrany prírody a krajiny, najmä\nak ide o vydanie rozhodnutia o určení, zmene - zväčšení plochy a predĺžení doby platnosti prieskumného\núzemia, skutočnosť, že v predmetnej veci ide o zmenu - zmenšenie prieskumného územia, nie je\nokolnosťou, ktorá by tak, ako to uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, nemala vplyv na záujmy\nochrany prírody a krajiny na predmetnom, hoci aj zmenšenom území.\n18. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-531/13, z ktorého vyplýva, že do\npôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých\nverejných a súkromných projektov na životné prostredie zo dňa 13.12.2011 (ďalej aj len „smernica\nč. 2011/92/EÚ“) v zmysle jej prílohy II, patria všetky hĺbkové vrty, teda vrátane vrtov, ktoré v rámci\nprieskumného územia môže a mieni realizovať držiteľ prieskumného územia.\n19. Ak žalovaný tvrdil, že osobitná úprava uvedená v § 24 ods. 8 geologického zákona môže byť\ndopĺňaná úpravou uvedenou v § 22 ods. 1 geologického zákona, celkom zjavne ignoruje skutočnosť,\nže v označených dvoch zákonných ustanoveniach je výslovne zakotvený konkrétny právny režim pre\nurčenie, zmenu, prevod a zrušenie prieskumného územia a pre prieskumné územie pre ropu a horľavý\nzemný plyn. Vychádzajúc z názoru žalovaného by príslušný orgán v skutočnosti pri prvom predĺžení doby\nplatnosti prieskumného územia nesmel predĺžiť dobu platnosti na iný čas ako na 4 roky. Takýto záver\nvšak výslovne odporuje § 24 ods. 8 geologického zákona, ktorý hovorí o tom, že predĺžiť možno platnosť\nprieskumného územia na dobu nevyhnutne potrebnú na dokončenie geologických prác. Navyše, pri\ntaxatívne vymenovanom spôsobe predlžovania platnosti prieskumného územia uvedenom v § 22 ods. 1\ngeologického zákony by druhé predĺženie mohlo byť žiadané a udelené len na dobu 2 rokov bez ohľadu\nna to, či je táto doba nevyhnutná, alebo naopak nepostačujúca.\n20. Z histórie predlžovania doby platnosti prieskumného územia je zrejmé, že držitelia prieskumného\núzemia sa vo svojich žiadostiach o predĺženie doby platnosti prieskumného územia neriadili úpravou\nuvedenou v § 24 ods. 8 geologického zákona, ale § 22 ods. 1 geologického zákona. Nesprávny postup\na nedostatočná znalosť platnej právnej úpravy na strane držiteľov prieskumného územia však nemôže\nbyť dôvodom na postup žalovaného, ktorým sa snaží držiteľom prieskumného územia pomôcť neznášať\ndôsledky ich vlastného postupu v minulosti, kedy nežiadali o predĺženie doby platnosti prieskumného\n\núzemia v súlade s platnou právnou úpravou, ak pravda doba 4 rokov a následne 2 rokov, o ktorú bolo\nprieskumné územie predĺžené, nebola tou dobou, ktorá v čase podania žiadosti bola podľa držiteľov\nnevyhnutná na dokončenie prieskumu.\n21. Argumentáciu žalovaného, že držitelia prieskumného územia mohli už v roku 2014 žiadať o\npredĺženie prieskumného územie dlhšie ako 4 roky, označil za absurdnú a rovnako absurdne podľa jeho\nnázoru vyznieva aj argumentácia o tom, čo by bolo, ak by držiteľ podal v súčasnosti nový návrh na\nurčenie prieskumného územia. Predmetom konania bola zmena konkrétneho prieskumného územia,\nktorého skutkové a právne okolnosti sú konkrétne a z týchto konkrétnych skutkových a právnych\nokolností bol žalovaný povinný rozhodnúť.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n22. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.06.2019 navrhol, aby správny súd zamietol žalobu ako\nnedôvodnú.\n23. V prvom rade poukázal na európsky a právny rámec danej problematiky a tiež na cieľ a účel konaní\no určení prieskumného územia podľa geologického zákona. Prieskumným územím sa len stanovujú\nhranice, účelom ktorých je vylúčenie stretov záujmov s inými držiteľmi prieskumných území, chránených\nložiskových území, prípadne následne určených dobývacích priestorov. Určením prieskumného územia\nnie sú dotknuté ustanovenia osobitných právnych predpisov, ktoré držiteľ prieskumného územia musí\ndodržiavať. Určovanie prieskumných území nie je povoľovacím konaním, ktorému by mal predchádzať\npostup podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) v znení jeho prílohy č. 8.\n24. V rámci projektu geologickej úlohy a jeho zmien sa v určenom prieskumnom území Svidník\npredpokladalo uskutočnenie prieskumného geologického vrtu „SMILNO – Pracovisko prieskumného\nvrtu AOG – Smilno – 1“, v k. ú. C. (predmetný vrt nebol predmetom projektu geologickej úlohy zo dňa\n20.02.2006).\n25. Námietky žalobcu, že zmenou – zmenšením prieskumného územia dôjde k realizácii vrtných prác,\nktoré sú spôsobilé zasiahnuť do ochrany životného prostredia, sú zavádzajúce a ničím nepodložené.\nJednotlivé okruhy ochrany životného prostredia sú zabezpečené prostredníctvom zložkových právnych\npredpisov, ktoré v plnej miere zohľadňujú a zabezpečujú účasť verejnosti v konaniach týkajúcich sa\nživotného prostredia. S ohľadom na uvedené mal žalovaný za to, že účastníkom konania o určení, zmene\nalebo zrušení prieskumného územia je v zmysle § 23 ods. 9 geologického zákona držiteľ prieskumného\núzemia.\n26. Príslušné ustanovenia geologického zákona je potrebné vykladať predovšetkým v kontexte\nkomunitárnych cieľov a regulácií vyplývajúcich z týchto smerníc. Účelom zavedenia legislatívnych\nodchýlok, tak ako ich zákonodarca upravil v § 24 ods. 8 geologického zákona, bola úprava odlišnej\npozície držiteľov prieskumných území na ropu, horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr\na podzemných priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia\na veľkosti prieskumných území s ohľadom na technologickú a finančnú náročnosť vykonávania takéhoto\nprieskumu v porovnaní s ložiskovým geologickým prieskumom na iné vyhradené nerasty.\n27. Ďalší účastníci 1/ až 4/ nevyužili právo vyjadriť sa v predmetnom súdnom konaní.\nIV.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n28. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať\nsvoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon\nsúdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu\nv Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/1/2019 bola v súlade s platným\na účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\n\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod\nsp. zn. BA-5S/1/2019.\n29. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13\nods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a\ndospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie\npojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.09.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\n30. S pôvodne označenými ďalšími účastníkmi konania, a to so spoločnosťou Societatea Nationala de\nGaze Naturale „ROMGAZ“ S.A., organizačná zložka Bratislava a tiež so spoločnosťou JKX Slovakia B.\nV., organizačná zložka správny súd nekonal, keďže títo počas súdneho konania zanikli bez právnych\nnástupcov.\n31. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n32. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n33. Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený\nverejný záujem v oblasti životného prostredia.\n34. Podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na priaznivé životné prostredie.\nKaždý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie nad\nmieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne\npamiatky. Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej\npôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu\nurčeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Poľnohospodárska pôda a lesná\npôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti.\nPodrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.\n35. Podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na včasné a úplné informácie o stave\nživotného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.\n36. Podľa § 2 ods. 4 geologického zákona, za geologické práce, ak súvisia s prácami uvedenými v\nodsekoch 2, 3 a 5, sa podľa tohto zákona považujú tieto práce:\na) geofyzikálne práce a geochemické práce,\nb) technologické práce, laboratórne práce, terénne meračské práce a technické práce, najmä\nvrtné práce, podzemné práce a zemné práce, výstavba a prevádzkovanie dočasných merných\nobjektov, zatláčacích a pozorovacích staníc, skúšobných zariadení, zriaďovanie dočasných pracovísk\na prístupových ciest k nim.\n37. Podľa § 3 písm. i) geologického zákona, na účely tohto zákona ložiskový geologický prieskum je\nprieskum, ktorým sa skúmajú ložiská nerastov, zisťujú a overujú ich zásoby a spracúvajú geologické\npodklady na ich využívanie a ochranu, zisťujú a overujú sa geologické podmienky na zriaďovanie\na prevádzku podzemných zásobníkov plynov a kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a\npodzemných priestoroch, zisťujú a overujú sa geologické podmienky na sprístupňovanie jaskýň,\nzaistenie stability podzemných priestorov, zabezpečovanie a likvidáciu starých banských diel4) a na\n\nzriaďovanie a prevádzku prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na účely trvalého\nukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia (ďalej len „ukladanie“) podľa osobitného predpisu.\n38. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 6 geologického zákona, prieskumné územie určí ministerstvo najviac na\nštyri roky; na návrh fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá je objednávateľom (ďalej\nlen \"držiteľ prieskumného územia\"), sa môže táto lehota predĺžiť o ďalšie štyri roky, opätovne o ďalšie\ndva roky, a ak určená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti, môže byť na návrh držiteľa\nprieskumného územia predĺžená o lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických\nprác. O predĺženie je potrebné požiadať najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty (ods. 1). Na návrh\ndržiteľa prieskumného územia môže ministerstvo prieskumné územie zrušiť alebo zmeniť; zmenou\nprieskumného územia je zväčšenie alebo zmenšenie jeho rozlohy (ods. 6).\n39. Podľa § 23 ods. 1 geologického zákona, konanie o určení prieskumného územia a konanie o\npredĺžení platnosti prieskumného územia sa začína dňom podania návrhu ministerstvu. Konanie o\nzmene prieskumného územia alebo o zrušení prieskumného územia sa začína dňom podania návrhu\ndržiteľa prieskumného územia ministerstvu; toto konanie môže začať ministerstvo aj z vlastného\npodnetu, ak sú na to z hľadiska verejného záujmu závažné dôvody alebo v konaní o zmene\nprieskumného územia alebo o zrušení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov z\npodnetu dotknutej obce alebo dotknutého samosprávneho kraja.\n40. Podľa § 23 ods. 9 geologického zákona, účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení\nprieskumného územia je ten, kto návrh podal a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto\npostavenie vyplýva z osobitného predpisu (v poznámke 26a - § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z.).\nÚčastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych\nnerastov je aj dotknutá obec a dotknutý samosprávny kraj.\n41. Podľa § 23 ods. 13 geologického zákona, rozhodnutie o určení prieskumného územia obsahuje\nnázov prieskumného územia (písm. a/), vybrané geologické práce a etapu geologického prieskumu\n(písm. b/), názov alebo obchodné meno a sídlo držiteľa prieskumného územia, identifikačné číslo\norganizácie (písm. c/), údaj o tom, či je držiteľ prieskumného územia držiteľom geologického oprávnenia\n(písm. d/), názov a kód katastrálneho územia, názov a číselný kód obce, okresu a kraja, v ktorom\nsa prieskumné územie nachádza (písm. e/), súradnice lomových bodov prieskumného územia v\nsúradnicovom systéme Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej (písm. f/), rozlohu prieskumného\núzemia v km2 (písm. g/), pomerné podiely obcí (písm. h/), dobu platnosti určenia prieskumného územia\n(písm. i/), sumu úhrady za prieskumné územie (písm. j/), ak ide o ložiskový geologický prieskum, určenie\npráva nakladania s nerastmi získanými vyhľadávaním a prieskumom (písm. k/), celkové náklady podľa\nrozpočtu geologickej úlohy (písm. l/), podmienky vykonávania geologických prác (písm. m/).\n42. Podľa § 41 ods. 1 geologického zákona v znení účinnom do 31.12.2021, na konanie podľa tohto\nzákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n43. Podľa § 41 ods. 2 geologického zákona v znení účinnom do 31.12.2021, všeobecný predpis o\nsprávnom konaní sa nevzťahuje na overovanie odbornej spôsobilosti podľa § 9 (písm. a/), schvaľovanie\nprojektu geologickej úlohy podľa § 12 ods. 4 (písm. b/), schvaľovanie zmeny projektu geologickej úlohy\na zámeny prác podľa § 14 ods. 6 (písm. c/), posudzovanie a schvaľovanie záverečných správ podľa §\n18 (písm. d/), posudzovanie ponúk a výber držiteľa prieskumného územia podľa § 28 ods. 4 (písm. e/),\nprevod geologických diel alebo geologických objektov na využitie na iné účely podľa § 33 (písm. f/).\n44. Podľa § 14 správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nmôžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím\nvo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,\nkým sa preukáže opak (ods. 1). Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie\npriznáva (ods. 2).\n45. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z., na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je\nakýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu,\n\nbiodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo\na vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.\n46. Podľa § 3 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z., na účely tohto zákona navrhovaná činnosť alebo\nzmena navrhovanej činnosti (ďalej len \"navrhovaná činnosť alebo jej zmena\") je realizácia stavieb, iných\nzariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické\naspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny.\n47. Podľa § 3 písm. h) zákona č. 24/2006 Z. z., na účely tohto zákona povoľovacie konanie je konanie,\nv ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene\npodľa osobitných predpisov.\n48. Podľa § 3 písm. j) zákona č. 24/2006 Z. z., na účely tohto zákona povolenie je rozhodnutie\npovoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať\nnavrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti; ak navrhovaná činnosť alebo jej\nzmena podlieha viacerým povoľovacím konaniam, považuje sa za povolenie, oprávňujúce navrhovateľa\nrealizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti, rozhodnutie vydané v\nkaždom z týchto povoľovacích konaní.\n49. Podľa § 3 písm. s) zákona č. 24/2006 Z. z., na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je verejnosť,\nktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má\nzáujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia\na spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.\n50. Podľa § 3 písm. t) zákona č. 24/2006 Z. z., mimovládna organizácia podporujúca ochranu\nživotného prostredia je občianske združenie, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca\nverejnoprospešné služby okrem tej, ktorú založil štát, alebo nadácia, založená na účel tvorby alebo\nochrany životného prostredia alebo zachovania prírodných hodnôt.\n51. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach\nuvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti\nalebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z\nosobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem\nna navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny\npriamo dotknuté.\n52. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo\njej zmene a na konaní o jej povolení podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa §\n23 ods. 4 (písm. a/), odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej\nzmeny podľa § 30 ods. 8 (písm. b/), odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti\npodľa § 35 ods. 2 (písm. c/), odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29\nods. 9 (písm. d/).\n53. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu\no tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len\n\"rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní\"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola\núčastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny.\nZa deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia\nrozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska\npríslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na\nnavrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.\n54. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice č. 2011/92/EÚ, táto smernica sa vzťahuje na posudzovanie vplyvov tých\nverejných a súkromných projektov na životné prostredie, ktoré môžu mať pravdepodobne významný\nvplyv na životné prostredie.\n\n55. Podľa čl. 1 bod 2 písm. a) smernice č. 2011/92/EÚ, na účely tejto smernice sa uplatňujú nasledujúce\ndefinície: „projekt“ znamená:\n- realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov,\n- iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín.\n56. Podľa čl. 1 bod 2 písm. e) smernice č. 2011/92/EÚ, na účely tejto smernice sa uplatňujú nasledujúce\ndefinície: „dotknutá verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá,\nalebo má záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania uvedeného v článku 2 ods. 2; na účely\ntejto definície sa predpokladá, že mimovládne organizácie, podporujúce ochranu životného prostredia\na spĺňajúce požiadavky vnútroštátneho práva, majú záujem.\n57. Podľa čl. 2 bod 1 smernice č. 2011/92/EÚ, členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby\nzabezpečili, že pred udelením povolenia sa pre všetky projekty, ktoré pravdepodobne budú mať\nvýznamný vplyv na životné prostredie okrem iného z dôvodu ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia,\nbude vyžadovať povolenie a budú posúdené z hľadiska ich vplyvov. Tieto projekty sú definované v článku\n4.\n58. Podľa čl. 4 ods. 2 smernice č. 2011/92/EÚ, pokiaľ článok 2 ods. 4 neustanovuje inak, členské\nštáty určia, či projekty uvedené v prílohe II budú podliehať posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10.\nČlenské štáty to určia na základe: (a) skúmania každého jednotlivého prípadu alebo (b) prahov alebo\nkritérií stanovených členskými štátmi. Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené\nv písmenách a/ a b/.\n59. Príloha II ku smernici č. 2011/92/EÚ, bod 2 písm. d/: ŤAŽOBNÝ PRIEMYSEL: Hĺbkové vrty, najmä:\n(i) geotermálne vrty; (ii) vrty pre uskladnenie jadrového odpadu; (iii) vrty pre vodné zdroje s výnimkou\nvrtov na skúmanie stability pôdy.\n60. Predmetom preskúmania v predmetnej právnej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného o\nzamietnutí rozkladu žalobcu a potvrdení prvostupňového rozhodnutia, ktorým nebolo žalobcovi priznané\npostavenie účastníka v správnom konaní vo veci zmeny (zmenšenia) prieskumného územia „Svidník ropa a horľavý zemný plyn“ podľa § 22 a § 23 geologického zákona.\n61. Správny súd najskôr uvádza, že nemá pochybnosti o tom, že žalobca je občianskym združením\n(mimovládnou organizáciou) založeným na účely tvorby a ochrany životného prostredia a zachovanie\nprírodných hodnôt a je dotknutou verejnosťou podľa § 3 písm. s), písm. t) zákona č. 24/2006 Z. z. tak,\nako to vyplýva z jeho stanov:\na. čl. II ods. 1 - združenie má napomáhať ochrane a udržiavaniu kvalitného životného prostredia, ochrane\nkultúrnych a historických pamiatok a hodnôt, vytváraniu podmienok pre udržateľný a zmysluplný rozvoj\nkomunít, podnikania, potravinovej sebestačnosti a zvyšovaniu kvality života v regióne,\nb. čl. II ods. 2 - združenie má za cieľ chrániť životné prostredie pred negatívnymi dopadmi aktivít\nsúvisiacich s ťažbou dreva, prieskumom a ťažbou nerastných surovín, chrániť občianske slobody a\nmajetkové práva a napomáhať informovanosti a rozvoju občianskej spoločnosti,\nc. čl. II ods. 4 - prispievať k zodpovednému hospodáreniu s lesmi, pôdou, vodou a prírodnými zdrojmi,\nktoré rešpektuje ekologické a environmentálne požiadavky.\n62. Následne sa správny súd zaoberal okruhom účastníkov konania podľa § 23 geologického zákona\na či do tohto okruhu patrí aj dotknutá verejnosť.\n63. Predmetom administratívneho konania, o ktoré vo veci ide, je zmena prieskumného územia\n(zmenšenia) prieskumného územia „Svidník - ropa a horľavý zemný plyn“ v režime ustanovení § 22 a\n§ 23 geologického zákona.\n64. Podľa § 23 ods. 9 prvá veta geologického zákona v znení účinnom do 31.12.2018 (v čase\nnadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia) účastníkom konania o určení, zmene alebo\nzrušení prieskumného územia je ten, kto návrh podal (navrhovateľ podľa § 22 ods. 1 geologického\nzákona) a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.\n\nOsobitným predpisom, ktorý upravuje účastníctvo, je zákon č. 24/2006 Z. z. v ustanoveniach § 24 až\n§ 27.\n65. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. (ktoré je systematicky zaradené do tretej časti uvedeného\nzákona) dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti zákona\n„Posudzovanie navrhovaných činností“ a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v\nkonaní už nevyplýva z osobitného predpisu.\n66. Prvým druhom konaní vyplývajúci z citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.\nsú konania uvedené v tretej časti „Posudzovanie navrhovaných činností“, a to posudzovanie vplyvov\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmeny, zisťovacie konanie o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti\nalebo jej zmeny, konanie o podnete, zámer.\n67. Druhým okruhom konaní v zmysle citovaného § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. je povoľovacie\nkonanie. Povoľovacím konaním sa rozumie konanie, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie\npovolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných predpisov (§ 3 písm. h/\nzákona č. 24/2006 Z. z.). Osobitným predpisom je napríklad aj zákon č. 313/1999 Z. z. o geologických\nprácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý bol\ns účinnosťou od 1.1.2008 zrušený zákonom č. 569/2007 Z. z., podľa ktorého žalovaný rozhodoval\naj v predmetnom administratívnom konaní. Konanie o zmene prieskumného územia spĺňa definičné\nznaky povoľovacieho konania, pretože sa týka realizačného zámeru alebo iného zásahu do prírodného\nprostredia alebo do krajiny meniaceho fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3\npísm. f/ zákona č. 24/2006 Z. z.). Rozhodnutie o určení prieskumného územia totiž obsahuje aj popis\nvybraných geologických prác a etapy geologického prieskumu, ak ide o ložiskový geologický prieskum,\nurčenie práva nakladania s nerastmi získanými vyhľadávaním a prieskumom a podmienky vykonávania\ngeologických prác (§ 23 ods. 13 geologického zákona), nielen súradnice lomových bodov prieskumného\núzemia a rozlohu prieskumného územia, tak ako to nesprávne tvrdí žalovaný. V predmetnom konaní\nide o geologické práce - ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov v etape vyhľadávacieho\nložiskového geologického prieskumu. Analogicky má tieto náležitosti obsahovať aj rozhodnutie o zmene\nprieskumného územia minimálne v rozsahu, ktorého sa zmena dotýka. Na prípad žalobcu sa teda\nvzťahuje posúdenie otázky účastníctva v povoľovacom konaní.\n68. Ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. zároveň prezumuje, že právo dotknutej verejnosti na\npriaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom\npodľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo\nnáslednou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Z uvedeného dôvodu je\ntvrdenie žalovaného, že žalobca mal konkretizovať záujmy ochrany prírody a krajiny, ktoré mali byť\ndotknuté, neopodstatnené, nakoľko tento predpoklad vyplýva priamo zo zákona.\n69. Správny súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti zistil, že v inom obdobnom konaní, týkajúcom\nsa rovnakej spornej otázky (účastníctva občianskeho združenia založeného na ochranu životného\nprostredia v správnom konaní vo veci predĺženia doby platnosti a zmeny prieskumného územia)\nvedenom na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj len „krajský súd“) pod sp. zn. 6S/211/2016 a na\nNajvyššom správnom súde Slovenskej republiky (ďalej aj len „NSS SR“ alebo „najvyšší správny súd“)\npod sp. zn. 1Sžk/20/2020 bolo vo veci rozhodnuté tak, že krajský súd rozsudkom sp. zn. 6S/211/2016 zo\ndňa 21.11.2019 zrušil napadnuté rozhodnutia (totožného) žalovaného o vylúčení žalobcu zo správneho\nkonania vo veci predĺženia doby platnosti a zmene prieskumného územia a vec vrátil prvostupňovému\norgánu verejnej správy na ďalšie konanie z dôvodu, že konanie o určenie prieskumného územia, vrátane\nkonania o predĺženie doby platnosti prieskumného územia, je konaním s veľkým potenciálom zásahov do\nživotného prostredia, a ako také musí byť verejnosti prístupné v akomkoľvek štádiu. Zároveň v danej veci\nrozhodoval najvyšší správny súd, ktorý rozsudkom sp. zn. 1Sžk/20/2020 zo dňa 16.02.2022 zamietol\nkasačnú sťažnosť, a teda fakticky potvrdil rozsudok krajského súdu sp. zn. 6S/211/2016. V obdobných\nveciach v otázke účastníctva v správnych konaniach ohľadom predĺženia či zmeny prieskumného\núzemia rozhodoval krajský súd vo väčšine prípadov rovnako, a to v rozsudkoch sp. zn. 6S/268/2020\nzo dňa 09.02.2023, sp. zn. 6S/180/2018 zo dňa 20.10.2022, sp. zn. 6S/131/2020 zo dňa 20.01.2022,\nsp. zn. 6S/6/2021 zo dňa 24.06.2021, sp. zn. 6S/308/2016 zo dňa 19.05.2022, sp. zn. 6S/20/2020 zo\ndňa 23.06.2022, sp. zn. 6S/180/2018 zo dňa 20.10.2022, sp. zn. BA-6S/298/2016 zo dňa 18.05.2023,\n\nsp. zn. 6S/268/2020 zo dňa 09.02.2023 a pod., ako aj Správny súd v Bratislave v rozsudku sp. zn.\nBA-1S/1/2019 zo dňa 23.01.2024 čo do otázky účastníctva. Správny súd sa stotožňuje so závermi v\nuvedených rozsudkoch, pričom nenašiel relevantný dôvod na odklonenie sa od týchto záverov súdov.\n70. S Aarhuským dohovorom zo dňa 25.06.1998 (o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na\nrozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia) vyslovila\nNárodná rada Slovenskej republiky súhlas svojím uznesením č. 1840 zo dňa 23.09.2005 a rozhodla, že\nAarhuský dohovor je medzinárodná zmluva podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá\nmá prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe k Aarhuskemu\ndohovoru dňa 31.10.2005. Vo vzťahu k Slovenskej republike Aarhuský dohovor nadobudol platnosť a\núčinnosť dňom 05.03.2006 podľa článku 20 ods. 3 Aarhuskeho dohovoru (z rozsudku NSS SR sp. zn.\n1Sžk/20/2020). Aarhuský dohovor ako medzinárodná zmluva vyhlásená ústavným spôsobom, ktorým\nje Slovenská republika viazaná, v čl. 1 stanovil, že každá strana zaručí práva na prístup k informáciám,\núčasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného\nprostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru s cieľom prispieť k ochrane práva každého človeka,\npríslušníka tejto i budúcich generácií, žiť v životnom prostredí, ktoré je primerané pre zachovanie jeho\nzdravia a dosiahnutie blahobytu. V čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru je zadefinované, že zainteresovaná\nverejnosť znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom\ntýkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma; pričom pre potreby tejto definície\nsa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky\nvnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces. V čl. 9 body 2. a 3. Aarhuského\ndohovoru je stanovená povinnosť pre strany dohovoru, aby v rámci svojho vnútroštátneho práva\nzabezpečili, aby členovia zainteresovanej verejnosti mali prístup k procesu preskúmania pred súdom\nalebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť\nvecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku\n6, alebo ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia\nverejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a\nopomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom\nv oblasti životného prostredia. Je nepochybné, že cieľom ustanovení Aarhuského dohovoru, hoci sú\nformulované všeobecne, je umožniť zabezpečiť účinnú ochranu životného prostredia. Preto vzhľadom\nna uvedené, aj v zmysle súdnych rozhodnutí uvedených vyššie, ak je pripustená možnosť, že konanie\nvo veci predĺženia doby platnosti prieskumného územia alebo zmeny prieskumného územia môže mať\ndopad na životné prostredie, nemôže byť žalobca z takého konania vylúčený.\n71. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že mal za preukázané, že žalobca má právnu formu občianskeho\nzdruženia, vychádzajúc z registra mimovládnych neziskových organizácii, vedeného Ministerstvom\nvnútra Slovenskej republiky. Zo stanov žalobcu, predložených súdu spolu so žalobou, vyplýva, že\nžalobca je dobrovoľným združením občanov, poslaním ktorého je dosahovať svoje ciele v oblasti ochrany\nživotného prostredia. Je tak zrejmé, že v prípade žalobcu ide o zástupcu verejnosti, ktorý má záujem\nna ochrane životného prostredia. Žalobca tak spĺňa definíciu zainteresovanej verejnosti podľa čl. 2 ods.\n4 a 5 Aarhuského dohovoru, keďže pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce\nochranu životného prostredia a spĺňajúce požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa\no rozhodovací proces týkajúci sa životného prostredia. Tento záujem nie je preto potrebné vo vzťahu\nk žalobcovi nijako viac skúmať a preukazovať. Orgány verejnej správy sú preto podľa čl. 6 ods. 1\npísm. b) Aarhuského dohovoru povinné umožniť zainteresovanej verejnosti uplatniť ustanovenia čl.\n6 dohovoru aj na konanie o zmene prieskumného územia napriek tomu, že realizácia ložiskového\ngeologického prieskumu a v rámci neho vykonávané činnosti nie sú uvedené v Prílohe I dohovoru\n(zoznam aktivít, na ktoré sa uplatní čl. 6 ods. 1 písm. a/ dohovoru). Podľa názoru súdu, žalobca mal\nbyť účastníkom administratívneho konania vo veci predĺženia doby platnosti a zmeny prieskumného\núzemia Svidník. V prípade, ak by mala byť zainteresovaná verejnosť účastná administratívneho konania\no zmene prieskumného územia podľa geologického zákona len v prípadoch, keď má daná činnosť\npodliehať zisťovaciemu konaniu alebo posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, išlo by o značne\nzužujúci prístup verejnosti k právam garantovaným podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru (rozsudok\nsp. zn. BA-1S/1/2019 zo dňa 23.01.2024).\n72. Aj Súdny dvor Európskej únie (v rozsudku č. C-240/09 zo dňa 08. marca 2011) vyslovil, že čl. 9 bod\n3. Aarhuského dohovoru, schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/\nES zo 17. februára 2005, nemá priamy účinok v práve Únie. Vnútroštátnemu súdu však prináleží, aby\n\nposkytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie\nsprávneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak\ns cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných\nprávom Únie, aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia napadnúť na súde rozhodnutie\nprijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti životného\nprostredia (z rozsudku krajského súdu sp. zn. 6S/211/2016).\n73. Pokiaľ hovoríme o životnom prostredí, potom máme na mysli všetko, čo nás na Zemi obklopuje\na najmä po stránke biologickej stability ovplyvňuje prirodzené podmienky života človeka spolu s\nexistenciou rozmanitých druhov organizmov. Je nepochybné, že predovšetkým pod pojmom životné\nprostredie je nutné mať na pamäti jeho zložkovú definíciu, tzn. že zložkami životného prostredia sú\nnajmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Avšak, ak hovoríme o životnom prostredí, nehovoríme\no podmienkach, ktoré robia život jednotlivca alebo spoločnosti znesiteľnejším, lepším alebo technicky\nkomfortnejším, ale hovoríme o neopakovateľnom a nenahraditeľnom stave, bez ktorého by život\njednotlivca nebol možný takmer alebo vôbec (rozsudok krajského súdu sp. zn. 6S/211/2016 a rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/41/2009).\n74. Za tohto stavu by potom v prejednávanej veci bolo v rozpore s ústavným imperatívom „každý je\npovinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie“ (článok 44 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) brániť\nuvedenému združeniu v jeho výslovne prejavenej snahe, aby naplňovalo svoj cieľ prostredníctvom\nlegálne dostupných mechanizmov vnútroštátnej právnej ochrany, medzi ktoré nepochybne patrí aj súdny\nprieskum rozhodnutí správnych orgánov týkajúcich sa životného prostredia, či účasť v správnom konaní.\nRovnako podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na včasné a úplné informácie o\nstave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu (z rozsudku krajského súdu sp. zn.\n6S/211/2016).\n75. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí v otázke okruhu účastníkov nesprávne cituje iba § 22 ods. 1\ngeologického zákona, pretože tento definuje len jedného z účastníkov konania - navrhovateľa - nie však\njediného. Pri určení okruhu účastníkov je potrebné vychádzať aj z § 23 ods. 9 geologického zákona a\nosobitných právnych predpisov, čo žalovaný neurobil.\n76. Na posúdenie účastníctva v konaní podľa § 23 geologického zákona nemá vplyv, či zmena\nprieskumného územia je v porovnaní s pôvodným konaním o určení prieskumného územia väčšia alebo\nmenšia, pretože citovaný zákon ju z hľadiska okruhu účastníkov nezohľadňuje. Okruh účastníkov sa týka\ntak určenia prieskumného územia, zmeny prieskumného územia (zväčšenia / zmenšenia), predĺženia\ndoby platnosti ako aj zrušenia prieskumného územia. To znamená, že okruh účastníkov v uvedených\ndruhoch konaní sa posudzuje samostatne a môže sa stať, že v každom jednotlivom konaní sa môže\nvyskytnúť rovnaký okruh účastníkov. Argument žalovaného, že žalobca bol účastníkom pôvodného\nkonania o určení prieskumného územia a preto už nie je účastníkom o zmene (zmenšení) tohto územia,\nje na základe uvedeného právne bezvýznamný.\n77. Správny súd dospel k záveru, že žalobcovi ako občianskemu združeniu (dotknutej verejnosti) patrí\npostavenie účastníka konania o zmene prieskumného územia „Svidník - ropa a horľavý zemný plyn“,\npretože to vyplýva z ustanovení § 23 ods. 9 prvá veta geologického zákona v znení účinnom do\n31.12.2018 v spojení s § 24 ods. 2 aj § 3 písm. h) zákona č. 24/2006 Z. z.\n78. Ak žalovaný vydal rozhodnutie o tom, že žalobca nemal byť účastníkom konania o zmene\nprieskumného územia „Svidník - ropa a horľavý zemný plyn“, rozhodol v rozpore s § 23 ods. 9 prvá veta\ngeologického zákona v znení účinnom do 31.12.2018 v spojení s § 24 ods. 2 aj § 3 písm. h) zákona č.\n24/2006 Z. z. Jeho rozhodnutie trpí vadou nezákonnosti spôsobenou nesprávnym právnym posúdením\nveci.\n79. Napokon dáva správny súd do pozornosti, že najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 1Sžk/20/2020\njednoznačne uviedol, že z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že otázka účastníctva žalobcu\nv správnom súdnom konaní vo veci predĺženia doby platnosti prieskumného územia (s čím priamo\nsúvisí aj účastníctvo žalobcu ako občianskeho združenia zameraného na ochranu životného prostredia\nv správnom konaní) bola jednotne vyriešená v prospech žalobcu.\n\n80. Čo sa týka námietok žalovaného ohľadom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-531/13\nzo dňa 11.02.2015, že nejde o skutkovo zhodný prípad, pretože v uvedenej veci ide už o povolenú\nskúšobnú ťažbu, čo nie je predmetom napadnutého rozhodnutia, ako aj o poukaze na novelu zákona č.\n24/2006 Z. z., účinnú od 01.01.2017, ohľadom vrtov, správny súd nevyhodnotil ako podstatné námietky,\nktoré by mohli (spolu či samé osebe) zvrátiť uvedené závery správneho súdu. Ide o tzv. okrajovú\nargumentáciu, ktorá nijako nevyvracia potrebu aplikovania Aarhuského dohovoru ani vyššie uvedené\nzávery súdov.\n81. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a vyhodnotení priebehu administratívneho\nkonania v rámci žalobných bodov uvádza, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1\npísm. c) SSP a vrátenie veci žalovanému ako orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V\nnovom konaní budú orgány verejnej správy postupovať v súdom naznačenom smere. Právnym názorom,\nktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je žalovaný v ďalšom konaní viazaný.\n82. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v zmysle zásady úspechu a v\nkonaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.\nO výške tejto náhrady rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník, a to po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.\n83. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\n\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}