{"guid": "525f97a0-dc33-4b8b-807b-190a9ed70148:bde6e25a-ed08-4c9f-ba37-39acb9232e51", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200002.1", "spisova_znacka": "BA-6S/1/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/1/2019 z 21. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. mája 2025, sp. zn. BA-6S/1/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200002.1", "identifikacne_cislo": "1019200002", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2025-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/569", "nazov": "zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/569", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/569-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/1999/313", "nazov": "zákon č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/313", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/313-1999"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bde6e25a-ed08-4c9f-ba37-39acb9232e51", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200002.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200002.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200002.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/1/2019\n1019200002\n21. 05. 2025\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019200002.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: OZ Dzeka, so\nsídlom Hámorská 2713/34, 069 01 Snina, IČO: 37 947 010, právne zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou,\nadvokátkou, SAK č. 0456, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo\nživotného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, za účasti\nďalších účastníkov: 1. Alpine Oil and Gas, s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 7283/1A, 811 06 Bratislava,\nIČO: 36 702 722, 2. Inštitút vodnej politiky, so sídlom Repná 1, 821 04 Bratislava, IČO: 45 787 751, 3.\nLesoochranárske zoskupenie Vlk, občianske združenie, so sídlom Tulčík č. 310, 082 13, IČO: 31 303\n862, 4. AROPANE o.z., so sídlom Oľka 132, 067 04, IČO: 50 253 085, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 9521/2018-9.2 (rozkl.) zo dňa 29. októbra 2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nIII. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Dňa 30.04.2018 začalo na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej\ngeologickej správy (ďalej aj len ministerstvo), správne konane vo veci zmeny (zmenšenia) prieskumného\núzemia Svidník – ropa a horľavý zemný plyn (ďalej len „PÚ-Svidník“). Prvostupňový orgán rozhodnutím\nč. 6109/2018-5.3, č.z.: 31581/2018 zo dňa 8.júna 2018 (prvostupňové rozhodnutie) v zmysle ust. §\n22, § 23 a § 36 ods. 1 písm. h) zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len geologický zákon) zmenil – zmenšil rozlohu PÚ Svidník určeného\nrozhodnutím žalovaného č. 7677/2006-6.2 zo dňa 18. júla 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 01.08.2006 v znení rozhodnutia ministerstva o súhlase s prevodom prieskumného územia\nč. 4726/2007-9.3 zo dňa 14.03.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2007, rozhodnutia\nministerstva o súhlase na zmluvný prevod časti prieskumného podielu č. 5239/08/7677/06-9.3-1 zo\ndňa 11.11.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2008, rozhodnutia ministerstva o súhlase\nna zmluvný prevod časti prieskumného podielu č. 3220/09/7677/06-9.3-2 zo dňa 13.03.2009, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2009, rozhodnutia ministerstva o súhlase na zmluvný prevod\nprieskumného podielu evidenčné č. 9949/2010, spisové číslo: 998/2010-9.3 zo dňa 22.02.2010,\nktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2010, rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva, životného\nprostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o predĺžení lehoty prieskumného územia\nevidenčné č. 44505/2010, spisové č. 998/2010-9.3 zo dňa 26.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť\n\ndňa 27.07.2010, rozhodnutia ministerstva o zmene č. 1 (zmena údajov povereného zástupcu) evidenčné\nč. 36253/2012, spisové č. 454/2012-9.3 zo dňa 11.07.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n24.07.2012, rozhodnutia ministerstva o zmene č. 2 (zmena údajov) evidenčné č. 55688/2012, spisové\nč. 8245/2012-7.3 zo dňa 06.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2012, rozhodnutia\nministerstva o zmene č. 3 (zmenšenie plochy prieskumného územia) evidenčné č. 32304/2013,\nspisové č. 5338/2013-7.3 zo dňa 17.06.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2013,\nrozhodnutia ministerstva o zmene číslo záznamu 29399/2014, spisové č. 5670/2014 zo dňa 16.06.2014,\nktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2014, rozhodnutia ministerstva o predĺžení doby platnosti\nprieskumného územia záznamové č. 33590/2014 zo dňa 10.07.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 24.07.2014 a rozhodnutia ministerstva o zmene (zmenšení) a o predĺžení doby platnosti\nprieskumného územia záznamové č. 33507/2016, spisové č. 5021/2016-7.3 zo dňa 14.06.2016, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2016 pre držiteľov prieskumného územia, spoločnosti Alpine Oil\nand Gas, s.r.o., Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, IČO: 36 702 722, prieskumný podiel: 50 % (ďalej\nlen „poverený zástupca“), Societatea Nationala de Gaze Naturale „ROMGAZ“ S.A., organizačná zložka\nBratislava, Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, IČO: 44 465 734, prieskumný podiel: 25 % a JKX Ondava\nB.V., organizačná zložka, A. B. X, A. - C. D., XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, prieskumný podiel:\n25 %, (ďalej len „držiteľ prieskumného územia“) na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu\nvyhradených nerastov: ropa a horľavý zemný plyn v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického\nprieskumu. V odôvodnení prvostupňový orgán uviedol, že navrhovateľ - držiteľ prieskumného územia\nsplnil všetky zákonom predpokladané podmienky pre zmenu prieskumného územia, a preto návrhu na\nzmenšenie územia vyhovel.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca, ako aj ďalší účastníci konania (2., 3., 4.) rozklad.\nŽalobca v rozklade poukázal na to, že režim dĺžky doby, na ktorú je prieskumné územie pre ropu a zemný\nplyn určené, je upravené osobitne, predovšetkým v tom, že nie je obmedzená dĺžka doby, na ktorú\nsa prieskumné územie určuje 4 rokmi a takéto prieskumné územie môže byť určené aj na dlhší čas.\nVzhľadom na to, že PÚ-Svidník bolo určené za účinnosti zákona č. 313/1999 Z.z. o geologických prácach\na o štátnej geologickej správe (geologický zákon) (ďalej len zákon č. 313/1999 Z.z.), vzťahovala sa naň\nmaximálna dĺžka doby určenia tohto prieskumného územia 4 roky. Podľa tohto režimu sa uvedená lehota\nmohla predĺžiť o ďalšie 4 roky a opätovne najviac o ďalšie 2 roky. Ako však vyplýva z ust. § 43 od účinnosti\ngeologického zákona sa toto prieskumné územie považuje za prieskumné územie určené podľa\ngeologického zákona a takéto prieskumné územie pre ložiskový vyhľadávací prieskum pre ropu a zemný\nplyn možno predĺžiť len raz, a to na dobu nevyhnutne potrebnú na dokončenie geologických prác.\nK takémuto predĺženiu však došlo už rozhodnutím ministerstva sp. zn.: 44505/10 z 26.07.2010, ktorým\nbola predĺžená lehota prieskumného územia o ďalšie 4 roky, a to do 01.08.2014. Z uvedeného vyplýva,\nže pokiaľ v minulosti rozhodnutím ministerstva z 10.07.2014, sp. zn.: 5670/2014 došlo k predĺženiu\nplatnosti prieskumného územia, už takéto rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ust. § 24 ods. 8\ngeologického zákona. Rozhodnutím ministerstva zo dňa 14.06.2016 došlo k opätovnému predĺženiu\ndoby platnosti prieskumného územia opätovne v rozpore s ust. § 24 geologického zákona, keďže\nv prípade prieskumného územia pre ložiskový vyhľadávací prieskum pre ropu a horľavý zemný plyn\nzákon pripúšťa iba jedno predĺženie, ktoré vymedzuje nevyhnutnosťou dokončenia prác. Podľa názoru\nžalobcu platnosť prieskumného územia skončila 01.08.2014 a každé ďalšie rozhodnutie ministerstva\no predĺžení doby platnosti prieskumného územia je ničotným (nulitným) rozhodnutím, keďže geologický\nzákon nepozná inštitút predĺženia lehoty ani žiadnej inej zmeny rozhodnutia o určení prieskumného\núzemia, ktorého platnosť skončila. Keďže v súčasnosti neexistuje platné prieskumné rozhodnutie, nie je\nmožné takéto neexistujúce prieskumné územie ani nijakým spôsobom meniť.\n3. O rozklade žalobcu a rozkladoch ďalších účastníkov konania rozhodol minister životného prostredia\nrozhodnutím č. 9521/2018-9.2 (32/2018-rozkl.) zo dňa 29.10.2018 (ďalej len napadnuté rozhodnutie)\ntak, že rozklady žalobcu a ďalších účastníkov konania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že režim prieskumných území na vykonávanie\nložiskového geologického prieskumu na ropu, horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr\na podzemných priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia je\nčiastočne odlišný od režimu ostatných prieskumných území, pričom uvedená skutočnosť vyplynula\nnajmä zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES o geologickom ukladaní oxidu uhličitého\na o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/\nES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 a Smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 94/22/ES o podmienkach udeľovania a používania povolení na\n\nvyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (ďalej len smernica 94/22/ES). Príslušné ustanovenia\ngeologického zákona preto treba vykladať predovšetkým v kontexte komunitárnych cieľov a regulácií\nvyplývajúcich z týchto smerníc. Účelom zavedenia legislatívnych odchýlok, tak ako ich zákonodarca\nupravil v ust. § 24 ods. 8 geologického zákona, bola úprava odlišnej pozície držiteľov prieskumných\núzemí na ropu, horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na\núčely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia a veľkosti prieskumných území\ns ohľadom na technologickú a finančnú náročnosť vykonávania takéhoto prieskumu v porovnaní s\nložiskovým geologickým prieskumom na iné vyhradené nerasty.\n4. Ropa a horľavý zemný plyn sú taktiež považované v rámci Európskej únie za vysoko strategické\nsuroviny, z čoho vyplýva potreba riadneho a dostatočného prieskumu ložísk týchto surovín v rámci\nčlenských štátov Európskej únie. Z obsahu smernice 94/22/ES nevyplýva, či a ako často majú byť\nprieskumné územia predlžované, či môžu byť zmenené a pod., uvedené skutočnosti sú predmetom\nprávnej úpravy vnútroštátneho práva podľa vôle každého členského štátu. Z čl. 4 písm. b) smernice\n94/22/ES taktiež nevyplýva, koľkokrát a akým spôsobom má byť predlžované prieskumné územie na\nropu a horľavý zemný plyn z hľadiska realizácie geologického prieskumu, ale že túto dobu je možné\npredĺžiť, pokiaľ nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti a ak sa činnosť vykonávala v súlade s\npovolením. Znenie ust. § 22 ods. 1 geologického zákona nie je v rozpore so znením čl. 4 písm. b)\nsmernice 94/22/ES.\n5. Ani zo samotného gramatického znenia príslušných zákonných ustanovení, t. j. z ust. § 24 ods. 8\ngeologického zákona, nevyplýva, že držiteľ prieskumného územia je oprávnený požiadať len o jedno\npredĺženie doby platnosti prieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn. Je potrebné taktiež\nupozorniť na skutočnosť, že prieskumné územie Svidník – ropa a horľavý zemný plyn bolo určené v\nroku 2006 za platnosti a účinnosti zákona č. 313/1999 Z.z., ktorý problematiku určovania prieskumných\núzemí na ropu a horľavý zemný plyn osobitne neupravoval. Ak by držiteľ prieskumného územia podal\nv súčasnosti nový návrh na určenie prieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn, je oprávnený\nsi určiť akúkoľvek dobu (napr. 20 rokov) v súlade s dikciou ust. § 24 ods. 8 geologického zákona.\nPokiaľ teda ministerstvo rozhodovalo tak, že určilo držiteľovi prieskumného územia na celkovú dobu 15\nrokov, ako na dobu nevyhnutnú na realizáciu prieskumných prác, nie je zrejmé, v čom mám spočívať\nnezákonnosť postupu ministerstva v danej veci.\n6. Tým, že ministerstvo postupovalo v danej veci obdobne ako v prípadoch „bežných“ prieskumných\núzemí, neporušilo žiadny všeobecne záväzný právny predpis. Z ust. § 24 ods. 8 geologického zákona\nvyplýva, že na toto ustanovenie sa nevzťahuje jedine ustanovenie § 22 ods. 2 geologického zákona,\ntzn. že ostatné ustanovenia, t. j. napr. ust. § 22 a § 23 geologického zákona vo vzťahu k ust. § 24\nods. 8 geologického zákona je možné subsidiárne aplikovať. Zároveň je potrebné uviesť, že z ust. §\n43 geologického zákona nevyplýva, ako majú byť v novom právnom režime posudzované prieskumné\núzemia na ropu a horľavý zemný plyn určené podľa staršieho právneho predpisu (zákona č. 313/1999\nZ. z.).\nII. Žaloba\n7. Žalobca v žalobe doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.01.2019 žiadal, aby súd zrušil\nnapadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutia a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie\nkonanie. Svoju aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby odvodzuje od toho, že týmto rozhodnutím\nbol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Geologické práce vykonávané v etape\nvyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu sú nepochybne prácami, s ktorými sú spojené\nfyzikálne a iné vplyvy na životné prostredie (viď § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. a/ vyhlášky Ministerstva\nživotného prostredia Slovenskej republiky č. 51/2008 Z.z. ktorou sa vykonáva geologický zákon). V etape\nvykonávania vrtných a podzemných prác, zriaďovania pracovísk a prístupových ciest k nim, ide o priamy\nzásah do tých zložiek životného prostredia, ktorými sú pôda, pôdny kryt, vrátane flóry a fauny, ktorá je\nsúčasťou pôdneho krytu. Tieto činnosti zároveň môžu pôsobiť rušivo na životné prostredie a ekosystém.\n8. Žalobca poukázal na to, že podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. 12.\n2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej\nlen smernica EIA) čl. 4 ods. 1 posúdeniu podliehajú projekty uvedené v Prílohe I. Z odseku 2 tohto\nčlánku smernice EIA vyplýva, že členské štáty majú povinnosť určiť, či projekty uvedené v Prílohe II\n\nsmernice EIA budú podliehať posúdeniu v súlade s článkom 5 až 10, pričom členské štáty to určia\nna základe skúmania každého jednotlivého prípadu, alebo prahov, alebo kritérií ustanovených, alebo\nna základe uplatňovania oboch týchto princípov. Činnosti uvedené v prílohe II pod položkou 2 písm.\nd) sú hĺbkové vrty a to najmä geotermálne vrty, vrty pre uskladnenie jadrového odpadu a vrty pre\nvodné zdroje. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 11. 2. 2015 vo veci C-531/13 (body 28\naž 30), hĺbkovými vrtmi môžu byť aj skúšobné vrty, pokiaľ ich možno za hĺbkové vrty považovať. Zo\nznenia označeného ustanovenia smernice totiž nevyplýva, že by taxatívne uvádzalo rôzne druhy vrtov,\nale len to, že do jeho pôsobnosti patria všetky hĺbkové vrty s výnimkou vrtov na skúmanie stability\npôdy. Medzi kritériami uvedenými v prílohe III., sú okrem iného, kumulácia s inými už existujúcimi,\nalebo schválenými projektmi, využívanie prírodných zdrojov, najmä krajiny, pôdy vody a biodiverzity,\nznečistenie a rušivé vplyvy, riziká závažných havárií, alebo prírodných katastrof, súčasné schválené\nvyužitie územia, absorpčnú schopnosť prírodného prostredia, alebo napríklad aj očakávaný začiatok\ntrvania, frekvenciu a reverzibilitu vplyvu.\n9. Z ustanovení smernice EIA predovšetkým jej čl. 4 ods. 2 vyplýva, že členské štáty nemajú možnosť\nzvoliť taký postup, že pre projekty uvedené v prílohe II neuvedú ani jedno z kritérií uvedených v tomto\nustanovení, teda inak povedené, členské štáty si musia vybrať alebo jedno z kritérií, na základe ktorého\nurčia, či činnosti uvedené v prílohe II budú predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie,\nalebo môžu určiť, že budú uplatňovať obidve kritériá. Nemôžu však určiť, že činnosti uvedené v prílohe\nII nebudú podliehať za žiadnych okolností posudzovaniu ich vplyvov na životné prostredie. Za určitých\nokolností takýto projekt môže mať pravdepodobne významný dopad na životné prostredie. Keďže\npravidlo uvedené v čl. 4 ods. 2 smernice EIA je jasné, presné, žalobca sa dovoláva jeho priamej\naplikovateľnosti na predmetnú vec a tvrdí, že nestanovenie kritérií, na základe ktorých sa hĺbkové vrty\nmajú posudzovať, so zreteľom na ich dopad na životné prostredie, v slovenskom právnom poriadku,\nneznamená, že tieto dopady sa pri takejto činnosti nemajú posudzovať, ale naopak, z dôvodu predbežnej\nopatrnosti sa musí vyhodnotiť vplyv takejto činnosti na životné prostredie v každom prípade.\n10. Ako vyplýva z pripojených stanov žalobcu, tento je združením, ktorého cieľom je ochrana životného\nprostredia. Žalobca je teda nepochybne organizáciou podporujúcou ochranu životného prostredia a z\ntohto dôvodu je podľa čl. 2 ods. 2 Aarhuského dohovoru zainteresovanou verejnosťou, teda verejnosťou,\nktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom, týkajúcim sa životného prostredia,\nalebo sa o tento proces zaujímajúcou.\n11. Z ustanovení zákona o životnom prostredí, geologického zákona a zákona o ochrane prírody\na krajiny nepochybne vyplýva, že určenie prieskumného územia zahŕňa oprávnenie pre držiteľa\nprieskumného územia vykonávať geologické práce. V konkrétnom konaní ide o geologické práce –\nložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického\nprieskumu. Geologickými prácami podľa citovaného ustanovenia § 2 ods. 4 geologického zákona\nsú geofyzikálne a geochemické práce, ako aj okrem iného vrtné práce, podzemné práce a zemné\npráce, výstavba a prevádzkovanie dočasných merných objektov, zriaďovanie zatláčacích a pozorovacích\nstaníc, skúšobných zariadení, dočasných pracovísk a prístupových ciest k nim. Je nepochybne\notázkou zásadnou pre vplyv na životné prostredie, či držiteľ prieskumného územia je oprávnený\nvykonávať v rámci prieskumného územia ložiskový geologický prieskum alebo nie, keďže lehota platnosti\nprieskumného územia uplynula.\n12. Napadnutým rozhodnutím môže byť dotknutý verejný záujem v oblasti životného prostredia a žalobca\nje nesporne organizáciou, ktorá sa zaujíma o rozhodovacie procesy, týkajúce sa životného prostredia.\nŽalobca teda má právo na účasť v predmetnom konaní. Podľa konštantnej judikatúry zainteresovanej\nverejnosti patrí právo byť účastníkom konania aj v tých určených konaniach, týkajúcich sa životného\nprostredia, v ktorých takáto výslovná normatívna úprava absentuje (napr. rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 5Sžp/21/2012 z 27. júna 2013). Žalobca je teda v súlade s ust. § 178 ods. 3 zákona č.\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) legitimovaný na\npodanie správnej žaloby, keďže napadnutým rozhodnutím žalovaného bol porušený verejný záujem v\noblasti životného prostredia.\n13. Žalobca súhlasí s tým, že prislúcha členským štátom stanoviť dobu platnosti prieskumného územia\naj spôsob a podmienky, za ktorých možno túto dobu predĺžiť. Z čl. 4 písm. a) a písm. b) smernice č.\n94/22/ES však vyplýva, že členské štáty príjmu potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby platnosť\n\npovolenia nebola dlhšia ako čas potrebný na vykonane činností, na ktoré sa udeľuje, a ďalej z neho\nvyplýva, že príslušné orgány môžu platnosť povolenia predĺžiť, ak nepostačuje na dokončenia dotknutej\nčinnosti a ak sa činnosť vykonávala v súlade s povolením.\n14. V žiadnom prípade však neznamená toto ustanovenie, tak ako z neho vyvodzuje žalovaný, že by\ntoto ustanovenie komunitárneho práva dávalo žalovanému možnosť nerešpektovať právne predpisy,\nktoré sú tými opatreniami, prostredníctvom ktorých členské štáty majú zabezpečiť tak potrebnú platnosť\npovolenia, ako aj jej predĺženie. Na okraj je potrebné poznamenať, že aj smernica 94/22/ES používa\nvýraz „predĺžiť“, teda dokonavý vid, a nie slovo predlžovať, teda nedokonavý vid predmetného slovesa, z\nktorého by vyplývala možnosť, že by k takejto činnosti mohlo dochádzať kontinuálne a nie jednorazovo.\nRovnako v smernici 94/22/ES absentuje pri slove „predĺžiť“ akýkoľvek výraz, ktorý by umožnil záver\no tom, že takto môže členský štát postupovať opakovane. Práve naopak, skutočnosť, že už platnosť\nprieskumného územia pri jeho určení (podľa smernice 94/22/ES „povolenie“), nie je obmedzená tak, ako\nje to vo všeobecnosti pri prieskumných územiach (§ 22 ods. 1 geologického zákona), umožňuje držiteľovi\nžiadať o určenie prieskumného územia s takou dobou platnosti, ktorá umožní, aby takéto rozhodnutie\nsplnilo svoj účel.\n15. Je však potrebné zdôrazniť, že čl. 4 písm. b) smernice 94/22/ES výslovne uvádza, že platnosť\npovolenia nemá byť dlhšia, ako čas potrebný na vykonanie činností, na ktoré sa udeľuje. Je teda zrejmé,\nže takéto rozhodnutie nemá poskytnúť držiteľovi neobmedzene dlhú dobu platnosti prieskumného\núzemia, ale má ho viesť k efektívnemu realizovaniu činnosti, ktorá je účelom určenia prieskumného\núzemia. Keďže pri realizácii potrebných činností sa môžu vyskytnúť nepredpokladané prírodné a iné\nkomplikácie, umožňuje smernica 94/22/ES, aby štáty predĺžili dobu platnosti povolenia na dokončenie\ndotknutej činnosti. Žalobca poukázal na to, že smernica 94/22/ES neposkytuje bianco licenciu členským\nštátom na predlžovanie platnosti povolení neobmedzene, ale umožňuje predĺžiť platnosť povolenia na\ndobu potrebnú na dokončenie dotknutej činnosti.\n16. Žalobca nepovažuje za správny názor žalovaného, že ak v ust. § 24 ods. 8 geologického zákona je\nuvedené, že sa na určenie prieskumného územia nevzťahuje výhradne ust. § 22 ods. 2 geologického\nzákona, znamená to, že režim predlžovania, a to aj opakovaného, doby platnosti prieskumného územia\nuvedený v ust. § 22 ods. 1 geologického zákona sa vzťahuje aj na vykonávanie ložiskového geologického\nprieskumu podľa ust. § 24 geologického zákona. Predovšetkým pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného o\ntom, že ropa a horľavý zemný plyn sú strategickými surovinami, nie je možné takouto argumentáciou dať\nrelevantnú odpoveď na žalobcom namietanú skutočnosť, že doba platnosti predmetného prieskumného\núzemia uplynula v roku 2014, a preto napadnutým rozhodnutím nemožno rozhodnúť o akýchkoľvek\nzmenách už neexistujúceho prieskumného územia.\n17. Význam ropy a horľavého zemného plynu našiel svoje vyjadrenie práve v osobitných ustanoveniach\ngeologického zákona, okrem iného aj v tom, že tento neobmedzuje ani dobu platnosti prieskumného\núzemia pri jeho určení, ani dobu jeho predĺženia žiadnymi konkrétnymi časovými údajmi a jediným\nparametrom, od ktorého závisí doba platnosti prieskumného územia je jej potrebnosť na vykonanie\ngeologických prác a skutočnosť, že takúto lehotu navrhuje objednávateľ. Ani predĺženie prieskumného\núzemia nie je obmedzené ničím iným ako návrhom držiteľa prieskumného územia a časom nevyhnutne\npotrebným na dokončenie geologických prác. Je teda predovšetkým na objednávateľovi a neskôr na\ndržiteľovi prieskumného územie, aby s potrebnou starostlivosťou posúdil dobu platnosti prieskumného\núzemia, ktorú navrhuje a dobu jej predĺženia. Takáto úprava, zásadne rozdielna od striktnosti lehôt\nuvedených v ust. § 22 ods. 1 geologického zákona na jednej strane zohľadňuje špecifiká prieskumu\nvzťahujúcemu sa k rope a horľavému zemnému plynu, na druhej strane zabezpečuje, aby držitelia\nprieskumného územia vykonávali svoju činnosť efektívne so zreteľom na účel geologického prieskumu\na so zreteľom na ochranu iných záujmov, záujmy životného prostredia nevynímajúc.\n18. Ak žalovaný tvrdí, že táto osobitná úprava uvedená v ust. § 24 ods. 8 geologického zákona môže byť\ndopĺňaná úpravou uvedenou v ust. § 22 ods. 1 geologického zákona, celkom zjavne ignoruje skutočnosť,\nže v označených dvoch zákonných ustanoveniach je výslovne zakotvený konkrétny právny režim pre\nurčenie, zmenu, prevod a zrušenie prieskumného územia a pre prieskumné územie pre ropu a horľavý\nzemný plyn. Vychádzajúc z názoru žalovaného, by príslušný orgán v skutočnosti pri prvom predĺžení\ndoby platnosti prieskumného územia nesmel predĺžiť dobu platnosti na iný čas ako na 4 roky. Takýto\nzáver však výslovne odporuje ust. § 24 ods. 8 geologického zákona, ktorý hovorí o tom, že predĺžiť\n\nmožno platnosť prieskumného územia na dobu nevyhnutne potrebnú na dokončenie geologických prác.\nNavyše, pri taxatívne vymenovanom spôsobe predlžovania platnosti prieskumného územia uvedenom\nv ust. § 22 ods. 1 geologického zákona, by druhé predĺženie mohlo byť žiadané a udelené len na dobu\n2 rokov bez ohľadu na to, či je táto doba nevyhnutná, alebo naopak nepostačujúca.\n19. Z histórie predlžovania doby platnosti prieskumného územia je zrejmé, že držitelia prieskumného\núzemia sa vo svojich žiadostiach o predĺženie doby platnosti prieskumného územia neriadili úpravou\nuvedenou v ust. § 24 ods. 8 geologického zákona, ale ust. § 22 ods. 1 geologického zákona. Nesprávny\npostup a nedostatočná znalosť platnej právnej úpravy na strane držiteľov prieskumného územia však\nnemôže byť dôvodom na postup žalovaného, ktorým sa snaží držiteľom prieskumného územia pomôcť\nneznášať dôsledky ich vlastného postupu v minulosti, kedy nežiadali o predĺženie doby platnosti\nprieskumného územia v súlade s platnou právnou úpravou, ak pravda doba 4 rokov a následne 2 rokov,\no ktorú bolo prieskumné územie predĺžené, nebola tou dobou, ktorá v čase podania žiadosti bola podľa\ndržiteľov nevyhnutná na dokončenie prieskumu. Úplne irelevantne vyznieva argumentácia žalovaného\no tom, že držitelia prieskumného územia mohli už v roku 2014 žiadať o predĺženie prieskumného\núzemie na dlhšie ako 4 roky a rovnako absurdne vyznieva argumentácia o tom, čo by bolo ak by\ndržiteľ podal v súčasnosti nový návrh na určenie prieskumného územia. Predmetom konania bola\nzmena konkrétneho prieskumného územia, ktorého skutkové a právne okolnosti sú konkrétne a z týchto\nkonkrétnych skutkových a právnych okolností bol žalovaný povinný rozhodnúť.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zhrnul prehľad vydaných rozhodnutí týkajúcich sa PÚ – Svidník.\nV prvom rade žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu, že vo veci zmeny – zmenšenia preskúmavaného\núzemia ide o procesy ovplyvňujúce kvalitu životného prostredia zasahujúce do práva na priaznivé\nživotné prostredie. To, že žalobca argumentuje, že hĺbkové vrty spadajú do pôsobnosti Smernice EIA\na poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-531/13, považuje za zavádzajúce a uvádza,\nže takáto námietka nebola uplatnená v priebehu správneho konania, dokonca nebola uplatnená\nžalobcom ani v rozklade. Z tohto dôvodu žiada správny súd, aby na takúto námietku neprihliadal. Napriek\ntomu k uvedenej námietke žalovaný uviedol, že prieskumným územím sa len stanovujú hranice, účelom\nktorých je vylúčenie území, prípadne následne určených dobývacích priestorov. Určením prieskumného\núzemia nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov, ktoré držiteľ prieskumného územia musí\ndoručovať [napr. § 28 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,\nzákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o posudzovaní vplyvov) alebo § 16a zákona č.\n364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov], čo je ďalší dôvod, pre ktorý\nnemožno rozhodnutie určení prieskumného územia považovať za povolenie, na základe ktorého možno\nrealizovať geologické práce vrátane vrtných prác. Určovanie prieskumných území nie je povoľovacím\nkonaním, ktorému by mal predchádzať postup podľa zákona o posudzovaní vplyvov v znení jeho prílohy\nč. 8.\n21. Cieľ smernice EIA je naplnený aj súčasnou právnou úpravou a oprávnenie, ktoré umožňuje\nrealizovať vrty (ak dosahujú prahovú hodnotu 600 m podľa prílohy č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov\nje práve výstup (rozhodnutie) z konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Žalovaný ďalej uviedol,\nže v určenom PÚ- Svidník sa predpokladalo uskutočnenie jedného geologického vrtu “SMILNO –\nPracovisko prieskumného vrtu AOG –Smilno .1“ v k.ú. C. (predmetný vrt nebol predmetom projektu\ngeologickej úlohy zo dňa 20.02.2006). Zámer realizácie vrtu bol predložený Okresnému úradu Bardejov,\nodbor starostlivosti o životné prostredie, za účelom posúdenia podľa zákona o posudzovaní vplyvov.\nVýsledkom tohto konania bolo rozhodnutie Okresného úradu Bardejov, odboru starostlivosti o životné\nprostredie č. OÚ-BJ-OSZP/2017/006885-0065 – Cej z 02.08.2017, že navrhovaná činnosť sa bude\nposudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Žalobca ako dotknutá verejnosť mal možnosť si\naktívne uplatňovať svoje práva týkajúce sa ochrany životného prostredia v rámci uvedeného konania.\n22. Rozhodnutie o určení územia nemožno považovať za povolenie a realizácia vrtov, ktorých hĺbka\ndosiahne 600 m, je možná až na základe oprávnenia, ktorým je v tomto prípade rozhodnutie vydané\nv súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov. Žalovaný považuje preto námietky žalobcu, že zmenou\n– zmenšením prieskumného územia dôjde k realizácií vrtných prác, ktoré sú spôsobilé zasiahnuť\n\ndo ochrany životného prostredia za nedôvodné. Žalovaný za jediného účastníka konania o zmene –\nzmenšení prieskumného územia považuje iba držiteľa prieskumného územia.\n23. K námietke žalobcu, že žalovaný postupoval nesprávne pri predĺžení doby platnosti PÚ –\nSvidník, žalovaný uviedol, že režim prieskumných území na vykonávanie ložiskového geologického\nprieskumu na ropu, horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov\nna účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia je čiastočne odlišný od režimu\nostatných prieskumných území, pričom táto skutočnosť vyplýva predovšetkým zo Smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2009/31/ES o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení\nSmernice Rady č. 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES,\n2004/35/ES, 2008/1/ES a Nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 94/22/ES. Príslušné ustanovenia\nzákona je potrebné vykladať v kontexte komunitárnych cieľov vyplývajúcich z týchto smerníc. Účelom\nzavedenia legislatívnej odchýlky v ust. § 24 ods. 8 geologického zákona, bola úprava odlišnej\npozície držiteľov prieskumných území na ropu, horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr\na podzemných priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia\na veľkosti prieskumných území s ohľadom na technologickú a finančnú náročnosť vykonávania takéhoto\nprieskumu v porovnaní s ložiskovým geologickým prieskumom na iné vyhradené nerasty.\n24. Z obsahu smernice 94/22/ES nevyplýva, či a ako často majú byť prieskumné územia predlžované,\nči môžu byť zmenené a pod. Uvedené skutočnosti sú predmetom právnej úpravy vnútroštátneho\npráva podľa vôle každého členského štátu. Z čl. 4 písm. b) smernice 94/22/ES taktiež nevyplýva\nkoľkokrát a akým spôsobom má byť predlžované prieskumné územie na ropu a horľavý zemný plyn\nz hľadiska realizácie geologického prieskumu, ale že túto dobu je možné predĺžiť, pokiaľ nepostačuje\nna dokončenie dotknutej činnosti a ak sa činnosť vykonávala v súlade s povolením. Znenie ust. § 22\nods. 1 geologického zákona nie je v rozpore so znením čl. 4 písm. b) smernice 94/22/ES. Neobstojí\nvýklad žalobcu, ktorý poukazuje na to, že smernica používa slovo predĺžiť a nie predlžovať, z čoho\nvyvodzuje, že predĺženie platností prieskumného územia je možné iba raz, pričom opomína skutočnosť,\nže slovenská verzia znenia smernice je len prekladom z iných jazykových verzií, ale predovšetkým pri\nvýklade je potrebné vychádzať z účelu a zmyslu konkrétneho ustanovenia aj smernice ako celku. Ani\nzo samotného gramatického znenia ust. § 24 ods. 8 geologického zákona nemožno vyvodiť, že držiteľ\nprieskumného územia na ropu a zemný plyn je oprávnený o predĺženie požiadať iba raz.\n25. Žalovaný zároveň poukazuje, že v čase určenia PÚ – Svidník neexistovala ešte osobitná úprava pre\nprieskumné územia na ropu a horľavý zemný plyn. Ak by držiteľ v súčasnosti podal nový návrh na určenie\nprieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn, je opravený si určiť akúkoľvek lehotu (aj 20 rokov).\nPokiaľ teda ministerstvo určilo držiteľovi prieskumného územia celkovo 15 rokov ako dobu nevyhnutnú\nna realizáciu prieskumných prác, nie je zrejmé, v čom má spočívať nezákonnosť postupu ministerstva\nv danej veci. Držiteľ v čase podania návrhu na určenie prieskumného územia nemal inú možnosť, ako\npožiadať určenie prieskumného územia na 4 roky s vedomím, že táto doba nebude postačovať.\n26. Žalovaný poukázal aj na to, že námietka uvedená v rozklade o nemožnosti opakovaného predĺženia\n(tzv. druhého a ďalšieho) prieskumných území na ropu a horľavý zemný plyn bola predmetom podnetu\nna podanie protestu prokurátora z 03.08.2016 zo strany ďalšieho účastníka konania č. 3, pričom\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky listom z 15.11.2016 oznámila ministerstvu, že nezistila\nzákonné podmienky pre vykonanie opatrení voči namietaným rozhodnutiam a príslušný prokurátor\npodnet odložil.\n27. Záverom žalovaný upozornil na to, že žalobca v rozklade neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými by\nnamietal ohrozenie, resp. porušenie záujmu na ochrane životného prostredia. Správna žaloba tak\nvyznieva ako zdanlivý záujem na ochrane životného prostredia, keď z jej obsahu vyznieva snaha žalobcu\no to, aby predmetné prieskumné územie vôbec nebolo určené. Žalovaný spochybňuje aktívnu legitimáciu\nžalobcu založenú v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, nakoľko počas prebiehajúceho správneho konania\n(zmena – zmenšenie PÚ-Svidník) žalobca ani v jednom svojom podaní nerozoberá vplyv na životné\nprostredie, prípadne ohrozenie životného prostredia, pričom sa zameriava iba na tvrdenú nesprávnosť\npostupu ministerstva. Dôvodiac, že platnosť prieskumného územia skončila 01.08.2014.\n\n28. Pokiaľ žalobca sleduje zrušenie napadnutého rozhodnutia o zmenšení prieskumného územia, potom\nby v prípade úspechu bolo výsledkom zrušenie napadnutého rozhodnutia, čiže zachovanie stavu pred\nzmenšením prieskumného územia až do vydania nového rozhodnutia.\n29. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril. Ďalší účastníci sa v konaní nevyjadrili vôbec.\nIV. Relevantná právna úprava\n30. Podľa § 22 ods. 1 geologického zákona prieskumné územie určí ministerstvo najviac na štyri roky;\nna návrh fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá je objednávateľom (ďalej len „držiteľ\nprieskumného územia“), sa môže táto lehota predĺžiť o ďalšie štyri roky, opätovne o ďalšie dva roky, a ak\nurčená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti, môže byť na návrh držiteľa prieskumného\núzemia predĺžená o lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác. O predĺženie\nje potrebné požiadať najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty.\n31. Podľa § 22 ods. 2 geologického zákona rozloha prieskumného územia môže byť najviac 250 km2.\nPrieskumné územie na ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov môže zahŕňať iba jedno\nvýhradné ložisko s určeným chráneným ložiskovým územím na ten istý druh nerastu. Prieskumné\núzemie na ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov nemôže zahŕňať výhradné ložisko\ns určeným dobývacím priestorom; uvedená podmienka sa považuje za splnenú, ak strany hranice\ndobývacieho priestoru v mieste prístupu do určeného dobývacieho priestoru ostanú prieskumným\núzemím nedotknuté. Prieskumné územie na ložiskový geologický prieskum prírodných horninových\nštruktúr a podzemných priestorov na účely ukladania, na ložiskový geologický prieskum prírodných\nhorninových štruktúr a podzemných priestorov na účely zriaďovania a prevádzku podzemných\nzásobníkov plynov a kvapalín nemôže zahŕňať chránené územie na ten istý zásah do zemskej kôry.\n32. Podľa § 22 ods. 6 geologického zákona na návrh držiteľa prieskumného územia môže ministerstvo\nprieskumné územie zrušiť alebo zmeniť; zmenou prieskumného územia je zväčšenie alebo zmenšenie\njeho rozlohy.\n33. Podľa § 23 ods. 1 geologického zákona konanie o určení prieskumného územia sa začína dňom\npodania návrhu ministerstvu. Konanie o zmene prieskumného územia alebo o zrušení prieskumného\núzemia sa začína dňom podania návrhu držiteľa prieskumného územia; toto konanie môže v prípade\nverejného záujmu začať ministerstvo aj z vlastného podnetu alebo v konaní o zmene prieskumného\núzemia alebo o zrušení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov z podnetu dotknutej\nobce alebo dotknutého samosprávneho kraja.\n34. Podľa § 23 ods. 9 geologického zákona účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení\nprieskumného územia je ten, kto návrh podal a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto\npostavenie vyplýva z osobitného predpisu.26a) Účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení\nprieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov je aj dotknutá obec a dotknutý samosprávny\nkraj.\n35. Poznámka 26a) odkazuje na § 24 až 27 zákona o posudzovaní vplyvov.\n36. Podľa § 24 ods. 1 geologického zákona ministerstvo určuje oblasti, v ktorých možno vykonávať\nložiskový geologický prieskum na ropu a horľavý zemný plyn a oblasti, v ktorých možno vykonávať\nložiskový geologický prieskum prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na účely\ntrvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia. Určené oblasti zverejňuje ministerstvo\nna svojom webovom sídle.\n37. Podľa § 24 ods. 8 geologického zákona prieskumné územie určí ministerstvo na dobu požadovanú\nobjednávateľom a potrebnú na vykonanie geologických prác a pre územie, ktoré nepresahuje rozlohu\nodôvodnenú najvhodnejším výkonom geologických prác z technického a ekonomického hľadiska. Ak\nurčená lehota nepostačuje na dokončenie činností, môže byť na návrh držiteľa prieskumného územia\npredĺžená o dobu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác. O predĺženie\ndoby treba požiadať najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty. Na určenie prieskumného územia sa\nnevzťahuje § 22 ods. 2.\n\n38. Podľa § 41 ods. 1 geologického zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n39. Podľa § 3 písm. a/ zákona o posudzovaní vplyvov na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je\nakýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu,\nbiodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo\na vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.\n40. Podľa § 3 písm. s/ zákona o posudzovaní vplyvov na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je\nverejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia,\nalebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného\nprostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.\n41. Podľa § 3 písm. s/ zákona o posudzovaní vplyvov mimovládna organizácia podporujúca ochranu\nživotného prostredia je občianske združenie, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca\nverejnoprospešné služby okrem tej, ktorú založil štát, alebo nadácia7a) založená na účel tvorby alebo\nochrany životného prostredia alebo zachovania prírodných hodnôt.\n42. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený\nverejný záujem v oblasti životného prostredia.\n43. Podľa § 181 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej\nsprávy.\n44. Podľa § 181 ods. 4 SSP zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.\nV. Verejné vyhlásenie rozsudku\n43. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z.\no zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z.\n(ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne\nsúdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu\nv Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n6S/1/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/1/2019.\n44. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § SSP v spojení s § 3\nods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom dňa\n21.5.2025, keďže žalobca, žalovaný a ani ďalší účastníci o nariadenie pojednávania nežiadali.\n45. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\npreskúmal v medziach žalobného návrhu napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho\nvydaniu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná.\nVI. Právne posúdenie veci\n46. Správny súd bol v prvom rade povinný skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, ktorú žalovaný\nnamietal. V tejto veci správny súd uvádza, že nemá pochybnosti o tom, že žalobca je občianskym\nzdružením (mimovládnou organizáciou) založeným na účely ochrany životného prostredia a zachovanie\nprírodných hodnôt a je dotknutou verejnosťou podľa § 3 písm. s/, písm. t/ zákona o posudzovaní\nvplyvov, tak ako to vyplýva z jeho stanov v čl. II ods.1: „Cieľom združenia je brániť prírodu a krajinu\npredovšetkým pohoria Vihorlat a jeho okolia, presadzovať enviromentálnu, sociálnu a ekonomickú\nspravodlivosť, rozvíjať demokraciu a otvorenú občiansku spoločnosť, podporovať vyvážený rozvoj\nregiónu, posilňovať efektívnu účasť občanov na rozhodovaní o veciach verejného záujmu. Združenie\nzároveň vzniká priamo za účelom ochrany životného prostredia pri plánovanej výstavbe strediska Biele\n\nKamene podľa posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Hlavným cieľom združenia v rámci\nprocesu posudzovania uvedeného strediska zimných športov je zabrániť akémukoľvek odlesneniu\na výrubu lesa v chránených územiach.“\n46. Žalovaný vznášal voči aktívnej vecnej legitimácii žalobcu námietku z dôvodu, že žalobcovi nejde\no ochranu životného prostredia, vzhľadom na to, že ani jedna z jeho námietok v správnom konaní\nnesmeruje k ochrane životného prostredia, ale smeruje iba k procesnému postupu žalovaného.\n47. S uvedenou námietkou sa správny súd nemôže stotožniť vzhľadom na to, že aktívna vecná\nlegitimácia je odvodená v tomto prípade od samotného charakteru subjektu - občianskeho združenia\nzaloženého za účelom ochrany životného prostredia, ktorý v podanej žalobe tvrdí, že výkon prác, ktoré\nje možné podľa zákona vykonávať v rámci prieskumného územia, má vplyv na životné prostredie.\nZ uvedeného dôvodu podľa názoru správneho súdu spĺňa definíciu zainteresovanej verejnosti a v zmysle\nust. § 178 ods. 3 SSP je oprávnený podať správnu žalobu. Opodstatnenosť námietok žalobcu je\npredmetom posudzovania v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že\nžalobca nijako nešpecifikoval konkrétne činnosti držiteľov prieskumného územia, ktoré považuje za\nproblematické v súvislosti s vydaným preskúmavaným rozhodnutím má potom vplyv na úspešnosť\nžalobcu v konaní. Z tohto dôvodu mu však podľa názoru správneho súdu nemožno uprieť aktívnu\nlegitimáciu v konaní.\n48. Predmetom prieskumu v danom prípade je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zmenené –\nzmenšené PÚ Svidník.\n49. Z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že žalobcove námietky v administratívnom konaní\nnesmerovali k zmenšeniu prieskumného územia, ale iba k platnosti predĺženia prieskumného územia.\nPokiaľ žalobca v podanej žalobe tvrdí, že práce, na ktoré je oprávnený držiteľ prieskumného územia\nv prieskumnom území zasahujú do životného prostredia, ide iba o jeho všeobecné konštatovanie, pričom\nnijakým spôsobom toto tvrdenie nekonkretizuje a nedáva do súvisu s napadnutým rozhodnutím.\n50. Správny súd v tomto prípade musí prisvedčiť žalovanému, že žalobca v administratívnom konaní,\npredovšetkým v rozklade podanom voči prvostupňovému rozhodnutiu, nevzniesol žiadnu námietku,\nktorá by smerovala voči napadnutému rozhodnutiu o zmenšení prieskumného územia. Žalobca\nv administratívnom konaní, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie, napádal iba opakované\npredĺženie PÚ – Svidník, ktoré považoval za nezákonné.\n51. Žalobcove námietky v konaní o rozklade, ako aj v podanej žalobe teda smerujú voči rozhodnutiu\nministerstva č. 33590/2014, 5670/2014-7.3 z 10.07.2014, ktorým ministerstvo predĺžilo lehotu\nprieskumného územia na vykonávanie geologických prác v etape: vyhľadávací ložiskový geologický\nprieskum pre skupinu držiteľov: Alpine Oil and Gas Slovakia s.r.o., Karadžičova 45, 811 09 Bratislava,\nIČO: 36 702 722 (prieskumný podiel 50%), Societatea Nationala de Gaze Naturale „ROMGAZ“ S.A.\norganizačná zložka Bratislava, Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, IČO: 44 465 734 (prieskumný podiel\n25%) a JKX Ondava B.V., organizačná zložka, A. B. X, XXX XX A. – C. D., IČO: XX XXX XXX (prieskumný\npodiel 25%) o ďalšie dva roky, a to do 01.08.2016, a rozhodnutiu ministerstva č. 33507/2016,\n5021/2016-7.3 zo dňa 14.06.2016 o zmenšení rozlohy prieskumného územia a predĺžení lehoty\nprieskumného územia na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov: ropa\na horľavý zemný plyn v etape: vyhľadávací ložiskový geologický prieskum o 5 rokov, a to do 01.08.2021.\n52. Správne súdy opakovane vyslovujú názor, podľa ktorého v konaní o preskúmanie rozhodnutia\nsprávneho orgánu, je predmet konania vymedzený samotným napadnutým rozhodnutím. V tomto\nprípade je predmetom prieskumu rozhodnutie o zmene - zmenšení prieskumného územia. Správny súd\nv tomto konaní nie je oprávnený skúmať iné právoplatné rozhodnutia žalovaného, ktoré boli vydané skôr.\n53. V zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt, právo je písané pre bdelých, a je na účastníkoch,\naby chránil svoje práva, ktoré im právny poriadok priznáva včas. Pokiaľ žalobca svoje práva nevyužil\nv konaniach pred žalovaným, ktorého výsledkom boli rozhodnutia o predlžení doby PÚ-Svidník, jeho\nmožnosť revidovať stav uvedený týmito právoplatnými rozhodnutiami zanikla a ani správny súd v konaní\no preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného o zmenšení prieskumného územia, na\n\nzáklade tejto žaloby, nie je oprávnený zaoberať sa posúdením zákonnosti skôr vydaného rozhodnutia\no predĺžení doby prieskumného územia, hoci na neho napadnuté rozhodnutie žalovaného nadväzovalo.\n54. Správny súd nemôže v konaní preskúmavať rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté žalobou.\nZároveň uvedené rozhodnutia o predĺžení doby prieskumného územia č. 33590/2014, 5670/2014-7.3\nz 10.07.2014 a č. 33507/2016, 5021/2016-7.3 zo dňa 14.06.2016 nemôžu byť v súčasnosti predmetom\nprieskumu, keďže v zmysle § 181 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v\nlehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej\nsprávy, proti ktorému smeruje. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa ods. 1 nemožno\nodpustiť. V rámci prieskumu rozhodnutia napadnutého žalobou nebolo preto možné posúdiť zákonnosť\nskôr vydaných a právoplatných rozhodnutí žalovaného. Rozhodnutie, ktoré súd preskúmaval na základe\nžaloby, bolo vydané v konaní o zmene – zmenšení prieskumného územia a voči tomuto rozhodnutiu\nnámietky žalobcu nesmerovali.\n55. Uvedené podporuje aj skutočnosť, na ktorú poukázal žalovaný, že výsledkom prípadného zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia by fakticky bolo navrátenie do stavu pred vydaním napadnutého rozhodnutia –\nzväčšenie PÚ-Svidník, pričom nie je možné usudzovať, že toto je výsledok, o ktorý žalobcovi v konečnom\ndôsledku ide.\n56. Správny súd s prihliadnutím na vyššie uvedené dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto\nju podľa § 190 SSP zamietol.\n57. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok\nna náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1SSP a contr. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak\nsúd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť\nžalovanému trovy konania v zmysle § 168 SSP. Ďalším účastníkom v zmysle § 169 SSP a contrario\nsprávny súd právo na náhradu trov nepriznal, pretože im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinností,\nktoré by im explicitne správny súd uložil. Súd nevidel ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre\nktoré by im mohol náhradu trov konania priznať.\n58. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP), ktorá má odkladný účinok\n(§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2\nSSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\njedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1 a 2SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa\n§ 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\nPovinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\n\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}