{"guid": "04dbfede-836f-4dfc-83ad-30009b9f98c9:d90290ab-3707-48b2-beb1-051e7086fc1d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201691.2", "spisova_znacka": "BA-1S/175/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/175/2018 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. septembra 2025, sp. zn. BA-1S/175/2018, ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201691.2", "identifikacne_cislo": "1018201691", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/610", "nazov": "zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/610", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/610-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c,d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c,d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d90290ab-3707-48b2-beb1-051e7086fc1d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201691.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201691.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201691.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/175/2018\n1018201691\n30. 09. 2025\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1018201691.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek\nsenátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom,\na. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 proti žalovanému: Úrad pre reguláciu\nelektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, 828 55 Bratislava, IČO: 42 355 818,\nza účasti: 1/ Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270,\nv zastúpení Advokátska kancelária Branislava Máčaja, s. r. o., so sídlom Vajnorska 21A, 831 03\nBratislava, IČO: 46 759 875, 2/ Slovanet, a. s., so sídlom Galvaniho 19, 821 04 Bratislava, IČO: 35\n954 612, 3/ SWAN, a. s., so sídlom Landererova 12, 811 09 Bratislava, IČO: 35 680 202, 4/ UPC\nBROADBAND SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Ševčenkova 36, 851 01 Bratislava, IČO: 35 971 967, 5/\nBT Slovakia s. r. o., so sídlom Pribinova 10, 811 01 Bratislava, IČO: 35 787 082, 6/ Energotel, a. s., so\nsídlom Miletičova 7, 821 08 Bratislava, IČO: 35 785 217, 7/ ŽSR - Železničné telekomunikácie Bratislava,\no.z. Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, 8/ Towercom, a.s., so sídlom Cesta na Kamzík\n14, 831 01 Bratislava, IČO: 36 364 568, 9/ ANTIK Telecom s. r. o., so sídlom Čárskeho 10, 040 01\nKošice, IČO: 36 191 400, v zastúpení ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť\ns ručením obmedzeným, so sídlom Rázusova 1, Košice, IČO: 36 588 725, 10/ O2 Slovakia, s. r. o., so\nsídlom Pribinova 40, 811 09 Bratislava, IČO: 47 259 116, v zastúpení BBH advokátska kancelária, s. r. o.,\nso sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066, 11/ Slovenský plynárenský priemysel, a. s.,\nso sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 110/PÚ/2016 zo dňa 31.03.2016, takto\nrozhodol:\nI. Súd rozhodnutie predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb č. 110/\nPÚ/2016 zo dňa 31.03.2016 a rozhodnutie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových\nslužieb č. 4286/OER/2015 zo dňa 18.12.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nIII. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Žalobca listom zo dňa 17.12.2009 požiadal žalovaného o úhradu čistých nákladov vzniknutých pri\nvykonávaní povinnosti univerzálnej služby podľa § 53 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických\nkomunikáciách v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase poskytovania služby, t. j. do\n31.10.2011; ďalej aj ako „zák. č. 610/2003 Z. z.“ alebo „zákon“) za rok 2007 a 2008 spolu vo výške\n37 671 889,9952 Eur.\n\n2. O žiadosti žalobcu rozhodol Telekomunikačný úrad (ďalej ako „prvostupňový orgán“) rozhodnutím\nč. 315/14/2011 zo dňa 16.06.2011 ktorým nepriznal žalobcovi kompenzáciu straty za poskytovanie\nuniverzálnej služby v rokoch 2007 a 2008, pretože poskytovanie univerzálnej služby nepredstavovalo pre\nžalobcu neprimerané zaťaženie. Uvedené rozhodnutie bolo na základe rozkladu žalobcu rozhodnutím\npredsedu Telekomunikačného úradu č. 40/01/2011 potvrdené a rozklad žalobcu bol zamietnutý. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sž/35/2011 zo dňa 19.07.2012 (ďalej ako „zrušujúce\nrozhodnutie“) zrušil rozhodnutie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky č. 40/01/2011\nz 14.09.2011, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 315/14/2011 z 16.06.2011 a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutí správnych orgánov zo strany najvyššieho\nsúdu bolo nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako\naj z dôvodu nedostatku relevantného odôvodnenia a nedostatočného zohľadnenia vyjadrení žalobcu.\n3. V ďalšom správnom konaní prvostupňový orgán (ďalej aj ako „úrad“) rozhodol rozhodnutím č.193/\nOER/2013 z 29.05.2013 tak, že žalobcovi nevznikol podľa § 53 zák. č. 610/2003 Z. z. nárok na úhradu\nzistených čistých nákladov vzniknutých pri vykonávaní univerzálnej služby v rokoch 2007 a 2008,\npretože jej poskytovanie nebolo pre žalobcu neprimeraným zaťažením. Na základe podaného rozkladu\nžalobcom, predseda úradu svojím rozhodnutím č. 59/PÚ/2015 z 02.03.2015, prvostupňové rozhodnutie\nzrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejedanie a rozhodnutie. Predseda úradu prisvedčil\nnámietke žalobcu o nepravdivosti tvrdenia úradu o tom, že službu pripojenia bytových a nebytových\nzákazníkov do pevnej verejnej telefónnej siete poskytovali všetky podniky na telekomunikačnom trhu\nsú v rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami úradu uvedených v analýzach dotknutých relevantných\ntrhov, ako aj vo Výročnej správe úradu z 2007. V odôvodnení rozhodnutia uvedené skutočnosti sa podľa\npredsedu úradu líšia od predchádzajúcich zistení úradu.\n4. Ďalej vytkol úradu, že v rozhodnutí absentuje špecifické vyhodnotenie vplyvu poskytovania\nuniverzálnej služby na veľkosť podielu na trhu. Úrad v odôvodnení rozhodnutia uviedol iba stanovisko\nk fakticky totožnej pripomienke predloženej žalobcom v procese predchádzajúcom vydaniu napadnutého\nrozhodnutia, čo nepovažoval za dostatočné. Úrad bol povinný sa v konaní zaoberať námietkou žalobcu\nako návrhom na doplnenie dokazovania, pričom mal vykonať také úkony, ktoré sú spôsobilé preukázať\nkonkrétny a kvantitatívne určený resp. určiteľný vplyv poskytovania US na hodnotu podielu na trhu.\nPokiaľ úrad zvolil podiel na trhu ako legitímne kritérium rozhodujúce o neprimeranosti zaťaženia, ako\naj rozhodnutí o veci samej, potom námietka účastníka potencionálne spochybňujúca skutkové zistenia\ntýkajúce sa tohto kritéria, musí byť náležite vyhodnotená na základe doplnenia dokazovania. V tejto\nsúvislosti zaviazal predseda úradu, úrad, aby v prípade realizácie uvedeného kritéria objektívne zistil\nvplyv poskytovania univerzálnej služby na kritérium podielu na trhu a na základe tohto zistenia určil,\nči poskytovanie univerzálnej služby môže podstatne vplývať na samotné kritérium. Taktiež mal za\nnesporné, že výsledkom poskytovania univerzálnej služby je strata, preto tvrdenie úradu v odôvodnení\nrozhodnutia o tom, že poskytovanie univerzálnej služby negeneruje iba náklady, ale aj výnosy považoval\nza nadbytočné.\n5. Predseda úradu čiastočne uznal argumentáciu žalobcu, že úrad nerešpektuje právny názor\nnajvyššieho súdu vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach týkajúcich sa nedostatkov v implementácii\npoužitých kritérií a prijal závery vedúce k odstráneniu týchto nedostatkov v ďalšom prejedaní vo veci.\n6. Predseda úradu považoval postup úradu spočívajúci vo vylúčení údajov z výpočtu čistých nákladov\na súvisiacich trhových výhod týkajúcich sa programu ST Mini za správny a odôvodnený, ale vzhľadom\nna absenciu výslovného hodnotenia pripomienky týkajúcej sa výpočtu trhovej výhody Efekt životného\ncyklu, predloženej žalobcom ako účastníkom konania, nepovažoval skutočnosti uvedené v tejto časti\nnapadnutého rozhodnutia za jednoznačne preukázané a nevzbudzujúce oprávnené pochybnosti.\n7. V súvislosti s námietkou žalobcu o nezrozumiteľnosti výpočtu trhových výhod a čistých nákladov\npredseda úradu prisvedčil žalobcovi v tom, že odkaz na odporúčania poradcu ako aj špecifikácia\nvšeobecných pravidiel a modelov použitých v procese rekonciliácie a samotného výpočtu nemožno\npovažovať za dostatočné preukázanie spôsobu, ktorým bol zistený podklad rozhodnutia. Hoci\nodvodnenie vo všeobecnosti obsahuje zoznam vstupných údajov, stručný opis teoretických východísk\na nákladových modelov a konečný výstup v podobe realizovaných výpočtov, avšak pre úplnosť\npodkladov a spôsobu ich zistenia je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia obsahovalo identifikáciu\na odôvodnenie jednotlivých realizovaných úkonov. Absencia identifikácie a odôvodnenia jednotlivých\n\núkonov smerujúcich k zisteniu skutočností tvoriacich podklad rozhodnutia predstavuje taký nedostatok\nnapadnutého rozhodnutia, ktorý je dôvodom pre jeho zrušenie a vrátenie veci na nové konanie\na rozhodnutie. V ďalšom konaní zaviazal úrad v prípade realizácie výpočtu hodnoty čistých nákladov\na nehmotných výhod presne identifikovať a odôvodniť jednotlivé úkony smerujúce k zisteniu uvedených\npodkladov. Realizácia uvedených úkonov teda znamená také rozšírenie dokazovania, ktoré spočíva\nv konkretizácii jednotlivých krokov vedúcich k úprave vstupných hodnôt a ich prepočtu na úradom\nupravené hodnoty.\n8. V súvislosti s posúdením neprimeraného zaťaženia predseda úradu uviedol, že poradenská\nspoločnosť v memorande vyslovila názor, že posúdenie neprimeranosti zaťaženia má prebiehať\nv rámci tzv. dvojfázového procesu, teda má sa primárne posúdiť potencionálna možnosť vzniku\nneprimeraného zaťaženia na strane podniku poskytujúceho univerzálnu službu, pričom na uvedené\nposúdenie by mali byť aplikované základné princípy viažuce sa na implementáciu univerzálnej\nslužby (t. j. princípy objektivity, transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality, minimalizácie\nskresľovania trhu, rešpektovania verejného záujmu). Výber kritérií aplikovaných v tejto fáze posúdenia\nneprimeranosti zaťaženia má teda vo všeobecnosti smerovať k naplneniu uvedených princípov,\navšak špecifické rozhodnutie o voľbe relevantných kritérií na posúdenie neprimeranosti zaťaženia\nma byť ponechané úradu. V prípade naplnenia požiadaviek pre realizáciu tzv. druhej fázy je\nnásledne pre definitívne zistenie existencie neprimeraného zaťaženia potrebné vychádzať z výšky\nvypočítaných čistých nákladov a ich konkrétneho vplyvu na schopnosť podniku poskytujúceho\nuniverzálnu službu tieto náklady znášať. V rámci tohto posúdenia je podstatné náležite zodpovedať\notázku, či je prípustné od podniku poskytujúceho univerzálnu službu spravodlivo vyžadovať, aby\nzaťaženie kvantitatívne vyjadrené v hodnote čistých nákladov znášal samostatne, alebo je potrebné\nskutočnosť proces kompenzácie vzniknutej straty. Tento postup považuje predseda úradu za správny\na predpokladá zabezpečenie konformity s požiadavkami príslušnej legislatívy a predchádzajúcich\nzáväzných individuálnych rozhodnutí, pričom odklon od tohto postupu môže smerovať k praktickému\nvylúčeniu možnosti dosiahnutia cieľa smernice, ktorým je financovanie čistých nákladov uskutočnené\ns minimálnym účinkom na trh a podniky a kompatibilné s ustanoveniami článkov 87 a 88 zmluvy\n(recitál 18 smernice). Nezohľadnenie uvedeného postupu predstavuje taký nedostatok napadnutého\nrozhodnutia, ktorý je dôvodom pre jeho zrušenie a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie.\nÚlohou úradu bude v ďalšom konaní aplikovať uvedený postup a na jeho základe rozhodnúť o existencii\nneprimeraného zaťaženia ako aj o nároku na úhradu vzniknutých čistých nákladov.\n9. Predseda úradu vychádzajúc z Memoranda (názoru poradenskej spoločnosti) považoval za potrebné\nvypočítať čisté náklady za všetky elementy tvoriace US, ktoré môžu byť poskytované len stratovo.\nAk vyhláška explicitne vymedzuje rozsah položiek vstupujúcich do výpočtu čistých nákladov len na\nurčité prvky US a tým prakticky vylučuje možnosť prisúdiť ostatným službám stratový charakter, je\nnevyhnutné od jej aplikácie pri výpočte čistých nákladov upustiť, nakoľko neprimerane zužuje rozsah\nprvkov univerzálnej služby vstupujúcich do výpočtu čistých nákladov takým spôsobom, ktorý vedie\nk ohrozeniu alebo znemožneniu naplnenia predpokladu výslovne uvedeného v smernice. Uvedený\npredpoklad spočíva v potrebe realizovať eventuálnu kalkuláciu čistých nákladov vzťahujúcu sa a priori\nna všetky plnenia poskytované v rámci univerzálnej služby, pričom žiadna z položiek nesmie byť\nz uvedeného výpočtu vopred vylúčená. Povinnosťou úradu bude v ďalšom konaní zohľadniť každú\npoložku súvisiacu s poskytovaním univerzálnej služby a zahrnúť do výpočtu čistých nákladov všetky\nelementy tvoriace univerzálnu službu, ktoré môžu byť poskytované len stratovo (čoho predpokladom\nje identifikácia tých častí univerzálnej služby, ktoré môžu byť poskytované len stratovo), resp. ktoré\nsúvisia so špecifickými skupinami užívateľov, ktorými môže byť univerzálna služba poskytovaná len\nstratovo. Zároveň je potrebné odôvodniť na základe akých podkladov a úvah úrad k takému zisteniu\ndospel. Predseda úradu považoval za potrebné rozšíriť okruh účastníkov aj o tie subjekty, ktoré môžu byť\npotenciálne zaťažené povinnosťou prispievať na úhradu vzniknutých čistých nákladov. V ďalšom konaní\nby sa mal úrad vysporiadať aj so všetkými námietkami účastníka konania, vrátane námietky ohľadom\nformulácie kritéria na posúdenie neprimeraného zaťaženia a námietky ohľadom výhod spojených\ns programom ST Mini.\n10. V ďalšom správnom konaní prvostupňový orgán rozhodol rozhodnutím č. 4286/OER/2015\nz 18.12.2015 (ďalej len ako „preskúmavané prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žalobcovi nevznikol\npodľa § 53 zák. č. 610/2003 Z. z. nárok na úhradu čistých nákladov vzniknutých pri vykonávaní\n\nuniverzálnej služby v rokoch 2007 a 2008, pretože jej poskytovanie nebolo pre žalobcu neprimeraných\nzaťažením.\n11. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z nasledovných právnych\naktov:\n- Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo dňa 07.03.2002 o univerzálnej službe\na právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sieti a služieb (ďalej ako „smernica“),\n- Oznámenia Európskej komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu\na sociálnemu výboru a výboru regiónov o revízii rozsahu univerzálnej služby v súlade s článkom 15\nSmernice 2002/22/ES,\n- Zákona č. 610/2003 Z. z. zo dňa 03.12.2003 o elektronických komunikáciách v znení neskorších\npredpisov,\n- Vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č. 501/2004 Z. z. o zriaďovaní a spravovaní\nosobitného účtu univerzálnej služby a o súvisiacich predpisoch,\n- Rozhodnutia úradu o rozklade č. 33/01/2006 zo dňa 04.04.2006 – určenie poskytovateľa univerzálnej\nslužby (prvostupňové rozhodnutie úradu zo dňa 20.12.2005 č. 1710/12/2005),\n- Opatrenia úradu zo dňa 22.04.2004 č. 0-5/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o kvalitatívnych\nukazovateľoch a cieľových hodnotách vrátane podrobnosti o forme, rozsahu, obsahu a spôsobe\nzverejnenia informácií,\n- Rozsudku NS SR sp. zn. 5Sž/35/2011 zo dňa 19.07.2012,\n- Rozsudku NS SR sp. zn. 6Sž/13/2011 zo dňa 29.02.2012,\n- Rozhodnutia o rozklade č. 59/PÚ/2015 zo dňa 02.03.2015, ktorým predseda úradu zrušil rozhodnutie\núradu č. 193/OER/2013 zo dňa 29.05.2013 vo veci úhrady čistých nákladov na univerzálnu službu za\nroky 2007 a 2008.\n12. Podľa prvostupňového preskúmavaného rozhodnutia úrad posúdil, či boli povinnosti univerzálnej\nslužby poskytované nákladovo efektívnym spôsobom a či boli vykonávané povinnosti pre žalobcu\nneprimeraným zaťažením. Pri posudzovaní nákladovej efektivity a primeranosti zaťaženia vychádzal\nz nasledovných úkonov:\n- Overenie a kontrola podkladov predložených žalobcom, (Vymedzenie rozsahu služieb poskytovaných\nžalobcom),\n- Overenie a kontrola nákladovej efektivity (Rekonciliácia vstupných a výstupných dát nákladového\nmodelu žalobcu /FAHC, LRIC/, Overenie hodnoty WACC, Kontrolný prepočet ekonomických odpisov),\n- Overenie a kontrola primeranosti zaťaženia,\n- Vyhodnotenie primeranosti zaťaženia,\n- Rozhodnutie o kompenzácii straty.\n13. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý bol rozhodnutím predsedu úradu\nč. 110/PÚ/2016 z 31.03.2016 (ďalej ako „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“) podľa § 59 ods. 2\nv spojení s § 61 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej len „zák. č.\n71/1967 Zb.“) zamietnutý a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu pre reguláciu elektronických\nkomunikácií a poštových služieb č. 4286/OER/2015 z 18.12.2015. Rozkladové námietky žalobcu\nvyhodnotil ako nedôvodné. Napadnuté rozhodnutie považuje za súladné so zákonom, vychádzajúce\nz dostatočne zisteného skutkového stavu, správne právne posúdené a dostatočne odôvodnené. Priebeh\nkonania ako aj obsah administratívneho spisu vyhodnotil ako súladný so zákonom.\nII.\nRozsah a dôvody správnej žaloby\n(Argumentácia žalobcu)\n14. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou, pôvodne doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky dňa 07.06.2016 postúpenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.11.2016 a opätovne\ndňa 21.09.2018, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 110/PÚ/2016 zo dňa\n31.03.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím úradu č. 4286/OER/2015 zo dňa 18.12.2015.\nŽalobou napadnuté rozhodnutia žiadal podľa § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 99/1963 Zb.\n\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), zrušiť a vec vrátiť žalovanému\nna ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.\n15. Žalobca mal za to, že žalovaný vec po právnej stránke nesprávne právne posúdil, jeho rozhodnutie\nje nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci,\na v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\n16. V súvislosti s námietkou neprávneho právneho posúdenia vytýkal žalovanému nerešpektovanie\nprávneho názoru súdu, odvolacieho orgánu, nesprávne právne posúdenie podmienok pre vznik práva\nna úhradu nákladov ako aj porušenie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej úpravy.\n17. Žalobca ma za to, že v ďalšom správnom konaní po zrušujúcom rozsudku najvyššieho súdu (sp. zn.\n5Sž/35/2011 z 19.07.2012) a súvisiacom rozsudku najvyššieho súdu (sp. zn. 6Sž/13/2011 z 29.02.2012)\nsa žalovaný nielen že neriadil právnymi názormi najvyššieho súdu vyjadrenými v rozsudku ako aj\nsúvisiacom rozsudku, ale postupoval priamo v rozpore s nimi. Takýto postup je podľa žalobcu sám o sebe\ndôvodom pre zrušenie nielen napadnutého rozhodnutia, ale aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca\nuvádza konkrétne prípady, v ktorých sa žalovaný odklonil od záväzného právneho názoru najvyššieho\nsúdu.\n18. Podľa súvisiaceho rozsudku najvyššieho súdu mal žalovaný povinnosť a) vykonať špeciálnu\nkalkuláciu čistých nákladov, aby bolo možné určiť, či poskytovanie univerzálnej služby predstavovalo\npre žalobcu neprimerané zaťaženie, b) vybrať kritéria pre posudzovanie neprimeraného zaťaženia\nžalobcu tak, aby voľba kritérií nebola svojvoľná a neodôvodnená, c) odôvodniť zvolenú a použitú\nmetodiku pre posúdenie zaťaženia žalobcu tak, aby jeho postup bol transparentný a zrozumiteľný nielen\npre odbornú, ale aj laickú verejnosť, d) spoľahlivým spôsobom ustáliť, resp. neustáliť neprimerané\nzaťaženie žalobcu pri poskytovaní univerzálnej služby. Taktiež poukázal žalobca na závery zrušujúceho\nrozhodnutia najvyššieho súdu podľa ktorých a) kritéria na posúdenie neprimeraného zaťaženia žalobcu\nvybral žalovaný nesprávne, zjednodušene a netransparentne a svojvoľne sa vyhol kalkulácii čistých\nnákladov na univerzálnu službu, b) pri kritériách podielu bytových a nebytových účastníckych prípojok\nžalobcu na trhu žalovaný nevzal do úvahy náklady na zriadenie pripojenia a prístup k verejnej telefónnej\nslužbe, v čoho dôsledku nemohol relevantné posúdiť výdavky napr. na zriadeniu a údržbu verejných\ntelefónnych automatov, c) 5% hranica významnosti nákladov na celkových nákladoch žalobcu nie\nje ničím podložená, a preto ju za objektívnu možno len ťažko považovať, d) eurokonformný výklad\nžalovaného sa neriadil judikovaným pravidlom, v zmysle, ktorého, sa od národného súdu vyžaduje\ninterpretácia vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice, aby sa dosiahol (jej) výsledok,\nale žalovaný postupoval v podstate opačne, e) žalovaný pri svojom rozhodnutí dôsledne nerešpektoval\njudikatúru Európskeho súdneho dvora k danej problematike a napriek tomu, že na ňu poukazuje, jeho\ninterpretácia je príliš zjednodušená.\n19. Najvyšší súd konštatoval v zrušujúcom rozsudku, že žalovaný je viazaný právnym názorom\nnajvyššieho súdu vysloveným v rozsudku a uložil mu a) opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o úhradu\nčistých nákladov na poskytovanie univerzálnej služby, b) vybrané kritéria posúdenia neprimeraného\nzaťaženia žalobcu podrobne odôvodniť a prihliadnuť aj ku všetkým podkladom a námietkam\npredloženým žalobcom, ktoré náležite žalovaný vyhodnotí, c) vykonať kalkuláciu čistých nákladov\nv rozsahu potrebnom na posúdenie neprimeraného zaťaženia, d) vychádzať dôsledne z právnej úpravy\nzakotvenej v ust. § 53 zák. č. 610/2003 Z. z. a v čl. 12 a čl. 13 smernice a príslušnej judikatúry\nEurópskeho súdneho dvora, e) postupovať zákonným spôsobom podľa toho, či spoľahlivým spôsobom\nustáli, resp. neustáli neprimerané zaťaženie žalobcu pri poskytovaní univerzálnej služby, f) svoje nové\nrozhodnutie dostatočne podrobne a zrozumiteľne odôvodni tak, aby zodpovedalo procesnoprávnym\ni hmotnoprávnym predpisom. Podľa súvisiaceho rozsudku mal žalobca povinnosť a) posúdiť nárok\nžalobcu podľa práva platného v dobe poskytovania univerzálnej služby, b) vypočítať čisté náklady\nvynaložené na poskytovanie univerzálnej služby pred posúdením, či šlo o neprimerané zaťaženie, c)\nnáležite odôvodniť zmenu metodiky posudzovania neprimeraného zaťaženia.\n20. Žalobca ďalej poukázal na záväzný právny názor predsedu úradu v rozhodnutí o rozklade č. 59/\nPÚ/2015 zo dňa 02.03.2015, ktorým zrušil rozhodnutie úradu č. 193/OER/2013 zo dňa 29.05.2013\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody zrušenia a vrátenia veci späť do prvostupňového\nkonania boli uvedené a) opodstatnenosť námietky žalobcu ohľadne odôvodnenia výberu relevantného\ntrhu, b) opodstatnenosť námietky žalobcu ohľadne vplyvu povinnosti univerzálnej služby na kritérium\npodielu na trhu, c) čiastočná opodstatnenosť námietky žalobcu ohľadne nerešpektovania právneho\nnázoru najvyššieho súdu, d) nesprávny výpočet trhových výhod a nezrozumiteľnosť výpočtu, nesprávne\nzahrnutie trhovej výhody služby ST mini, nezrozumiteľnosť výpočtu trhových výhod a čistých nákladov.\nĎalšími dôvodmi pre vrátenie na prvý stupeň boli a) meniace sa postupy posudzovania kritéria\n\nneprimeraného zaťaženia, b) chýbajúci podklad výpočtu a c) návrh na rozšírenie okruhu účastníkov\no dotknuté podniky.\n21. Žalobca poukazujúc na obsah napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia má\nza to, že žalovaný sa právnym názorom odvolacieho orgánu dôsledne neriadil a jeho závery celkom\nnepremietol do ďalšieho správneho konania a rozhodnutí v ňom vydaných.\n22. Žalobca namieta, že vydaním napadnutého rozhodnutia a postupom, ktorý mu predchádzal, bola\nporušená zásada zákonnosti, v zmysle ktorej správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických\nosôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n23. Podmienky pre vznik práva na úhradu čistých nákladov na univerzálnu službu definoval v čase\njej vykonávania § 53 zák. č. 610/2003 Z. z. vo vtedajšom znení. Z jeho výkladu jednoznačne, podľa\nžalobcu vyplýva, že jedinou zákonnou podmienkou na vznik práva na úhradu nákladov na univerzálnu\nslužbu bolo len to, aby výnosy z tejto služby boli nižšie ako náklady preukázateľné potrebné na\nposkytovanie univerzálnej služby. Posúdenie faktorov nákladovej efektívnosti, neprimeraného zaťaženia\na vznik výhody na trhu mali mať dopad len na prípadnú korekciu výšky kompenzovanej straty a v žiadnom\nprípade nie na samotný vznik práva žalobcu na úhradu nákladov na univerzálnu službu. Domnieva sa,\nže toto právo na úhradu nákladov mu prináleží priamo zo zákona a žalovaný mohol len upraviť výšku\nkompenzácie straty zohľadnením v zákone výslovne predpokladaných faktorov. Nepriznaním práva na\núhradu nákladov na univerzálnu službu žalobcovi došlo zo strany žalovaného k porušeniu princípu\nlegality vyjadreného v čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.\n24. Žalobca namieta porušenie práva na rozhodnutie podľa relevantnej právnej úpravy. Žalobca\nv rozkladovej námietke argumentoval o nepoužiteľnosti kritéria podielu bytových a nebytových\núčastníckych prípojok v pevnom umiestnení, pričom predseda úradu v rozhodnutí (str. 12) úradom\nzvolené kritérium podiel bytových a nebytových účastníckych prípojok na pevnom umiestnení\nspoločnosti žalobcu na celkovom počte prípojok v pevnom umiestnení a výšku podielu stanovenú\nnad 80% považoval za použiteľnú a to práve poukazom na § 26 ods. 4 zák. č. 195/2000 Z. z.\no telekomunikáciách v znení zák. č. 308/2000 Z. z. Upozornil na skutočnosť, že práve počas účinnosti\nuvedeného zákona o telekomunikáciách došlo zo zákona k ukončeniu monopolného postavenia\nposkytovateľa univerzálnej služby na trhu a tento fakt bol zohľadnený aj v ust. § 26 ods. 4 zákona\no telekomunikáciách. Výšku podielu na trhu ako kritéria na posúdenie neprimeraného zaťaženia odvádza\nžalovaný od predchádzajúcej - v čase aplikácie už neplatnej právnej úpravy a teda fakticky uplatňuje\nprávnu úpravu, ktorej platnosť a účinnosť sa skončila pred vznikom právnych vzťahov a nárokov\nz nich plynúcich. Podľa žalobcu však žalovaný uplatňuje nesprávny právny názor, že na podmienky\nvykonávania univerzálnej služby v rokoch 2007 a 2008 možno „analogicky“ uplatňovať a vykladať\nich na základe právnej úpravy, ktorá bola účinná do 31.12.2003. Pôvodná právna úprava na ktorú\npoukazuje žalovaný, zohľadňovala podiel výkonov poskytovateľa verejnej telekomunikačnej služby, teda\nodkazovala na jednotkové množstvo poskytnutých služieb, čo je podstatne odlišný údaj od počtu prípojok\na vypovedá o diametrálne odlišných parametroch (teda nie o počte účastníckych prípojok, ale o počte\nslužieb poskytnutých účastníkom na týchto prípojkách).\n25. Žalobca uvádza, že formulácia preukázateľnej straty a financovanie univerzálnej služby bola\nsúčasťou snahy o preberanie princípov obsiahnutých v smernici Rady 90/388/EHS v znení smernice\nRady 96/19/ES, v smernici Rady 97/33/ES a smernici Rady 98/10/ES v rámci aproximácie slovenského\nprávneho poriadku s právom EÚ. Uvedené smernice však nestanovovali ako kritérium pre vyrovnanie\npreukázateľnej straty veľkosť trhového podielu len zakotvovali požiadavku, v zmysle ktorej tam, kde\nuniverzálna služba mohla byť poskytovaná iba ako stratová, sa mohlo uvažovať o jej poskytovaní za\nexistencie rôznych finančných schém. Tento model už zodpovedal princípom nového regulačného rámca\npre oblasť elektronických komunikácií prijatého v roku 2002, keďže vychádzal z princípu posudzovania\nneprimeranej záťaže, ale nie na základe kritéria trhového podielu, ale posudzovala sa stratovosť\nposkytovania univerzálnej služby (ďalej aj ako “US“ ). Aj preto sa toto kritérium už nepremietlo do nového\nzákona o elektronických komunikáciách účinného od 01.01.2004. Žalobca zdôraznil, že najvyšší súd aj\nv súvisiacom rozsudku uviedol, že každý má právo, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej\nprávnej normy, nárok na úhradu nákladov na univerzálnu službu sa posudzuje podľa právnej úpravy\núčinnej v dobe poskytovania univerzálnej služby. Tento záver potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia prax\nÚstavného súdu SR (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06, III. ÚS 203/08).\n\n26. Ďalej žalobca nesúhlasí s argumentáciou predsedu úradu v rozhodnutí (str. 7) kde prisvedčuje\npostupu úradu, ktorý bol v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnený povinnosťou žalovaného uplatňovať\neurokonformný výklad v otázke jeho postupu, ktorý vychádzal z dvojfázovosti vyhodnocovania\nneprimeranosti zaťaženia, ktorý úrad použitím eurokonformného výkladu článkov 12 a 13 smernice\n2002/22/ES aplikoval. Žalovaný sa od znenia zákona odkláňa na základe povinnosti vykladať\nvnútroštátne právo v súlade s právom EÚ nepriamou aplikáciou smernice vo forme eurokonformného\nvýkladu, s čím žalobca nesúhlasí. Uviedol, že princíp eurokonformného výkladu zákona platí, ale len\ntam, kde zákon tento výklad umožňuje. Tam kde je zákon dostatočne jasný používanie akejkoľvek\nargumentácie v prospech odklonenia sa od jeho dikcie je obchádzaním zákona. Žalobca pri vykonávaní\nuniverzálnej služby konal roky v dobrej viere a spoliehal sa, že podmienky, za ktorých mu budú\nkompenzované čisté náklady na vykonávanie univerzálnej služby, ako povinnosti uloženej rozhodnutím\nsprávneho orgánu vo verejnom záujme, sú jasne definované v zákonnej právnej úprave. Účelová\naplikácia ustanovení zákonnej úpravy týkajúcej sa univerzálnej služby znamená zásadné zníženie\nprávnej istoty pre žalobcu, ako aj ostatné telekomunikačné podniky a ďalšie dotknuté subjekty. Prístup\nžalovaného považuje za neprípustná svojvôľu a je v príkrom rozpore s princípmi právnej istoty a ochrany\nlegitímnych očakávaní, ktoré tvoria podstatu koncepcie moderného poňatia materiálneho právneho\nštátu.\n27. Žalobca nepovažuje interpretáciu bod 36 rozhodnutia SD EÚ vo veci C-389/08 Base NV a i. proti\nMinisterraad predsedom žalovaného v rozhodnutí na (str. 9) za správnu.\n28. Žalovaný v rozhodnutí uvádza, že pravidlá podľa ktorých treba vypočítať čisté náklady je národný\nregulačný orgán povinný aplikovať až potom, keď usúdi, že poskytovanie US môže pre jej poskytovateľov\nbyť neprimeraným zaťažením. Podmienky, za ktorých by sa národné regulačné orgány mali domnievať\nvopred, že poskytovanie tejto služby môže predstavovať takéto zaťaženie, v žiadnom ustanovení\nsmernice stanovené nie sú. Žalobca považuje takúto interpretáciu žalovaným za vytrhnutú z kontextu\nbodov 37, 40, 42 a 47 citovaného rozhodnutia SD a opomína ho vykladať v súvislosti s jeho zvyšnou\nčasťou. Súdny dvor konkrétne v bode 37 rozhodnutia výslovne uviedol: „Z ustanovení článku 13\nsmernice 2002/22 naopak vyplýva, že iba na základe výpočtu čistých nákladov na poskytovanie\nuniverzálnej služby, ktorý je upravený v článku 12 tejto smernice, môžu národné regulačné orgány\nkonštatovať, že podnik určený za poskytovateľa univerzálnej služby skutočne znáša nespravodlivé\nzaťaženie, a členské štáty potom musia na žiadosť tohto podniku rozhodnúť o prijatí pravidiel náhrady\nz dôvodu týchto nákladov.“\n29. Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie SD EÚ C-222/08 zaoberajúce sa výkladom čl. 12 smernice,\nkde o. i. uviedol, že „Členské štáty bez toho, aby porušili povinnosti vyplývajúce zo smernice 2002/22,\nnemôžu konštatovať, že poskytovanie univerzálnej služby je skutočne nespravodlivým zaťažením,\nza ktoré sa poskytne odškodnenie, bez uskutočnenia výpočtu čistých nákladov, ktoré toto zaťaženie\npredstavuje pre každý podnik, ktorý je povinný službu poskytovať, a posúdenia, či náklady sú pre tento\npodnik nadmernou záťažou“.\n30. Žalobca namieta, že zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom spisov. K vyjadreniu žalovaného\nna str. 11 rozhodnutia žalobca poukazuje na to, že žalovaný má postupovať v súlade so zákonom, vziať\ndo úvahy všetky dôkazy, či už svedčia v prospech nároku žalobcu alebo nie a rozhodnúť nestranne\na nezaujate o predmete konania. Namiesto toho, aby žalovaný riadne podložil a odôvodnil svoje\nrozhodnutie, vyjadruje sa nenáležite o legitímnom spôsobe, ktorým sa žalobca bráni a presadzuje svoje\npráva a oprávnené záujmy v správnom konaní, predovšetkým sa však dožaduje práva, aby bolo o jeho\nveci rozhodnuté zákonným spôsobom podľa relevantných predpisov hmotného a procesného práva.\nTvrdenie žalovaného o tom, že žalobca sa dobrovoľne prihlásil a zúčastnil výberu poskytovateľa US (str.\n13 rozhodnutia) nie je relevantné. Hoci mal žalobca najlepšie predpoklady na poskytovanie US, musel\nna jej vykonávanie vynaložiť nemalé náklady. Prístup žalovaného v tom, že akákoľvek záťaž je vždy\nprimeraná, pokiaľ je podnik schopný dosiahnuť zisk nepovažuje žalobca za správny. Takýto prístup totiž\ntrestá šikovnosť žalobcu spočívajúcu v tom, že dokáže dosiahnuť kladný hospodársky výsledok aj pri\nstrate z poskytovania US, a to aj na základe výnosov z iných svojich činností, ktoré s poskytovaním US\nnemajú nič spoločné, resp. výnosy z týchto činností nijakým spôsobom nie sú generované poskytovaním\nUS.\n\n31. Žalobca má ďalej zato, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav na to, aby mohol vec správne\nposúdiť. Najmä pochybil v tom, keď rozhodol, že vykonávanie US nebolo pre žalobcu neprimeraným\nzaťažením bez toho, aby vypočítal čisté náklady vynaložené na jej vykonávanie, v rozpore s povinnosťou\nvždy vypočítať čisté náklady rozhodol o práve žalobcu na úhradu nákladov na US v dvoch podmienených\nfázach (1/ vyhodnotiť samotnú možnosť, či môže byť poskytovateľ neprimerane zaťažený a ak áno\n2/ vypočítať čisté náklady vynaložené na vykonávanie US), použil nevhodné kritérium podiel bytových\na nebytových účastníckych prípojok v pevnom umiestnení žalobcu na trhu, neprípustne podmienil vznik\npráva žalobcu na úhradu nákladov na US podielom na trhu verejnej telefónnej služby poskytovanej\nprostredníctvom pevnej telekomunikačnej siete nižšom ako 80%, nezohľadnil existujúcu rozhodovaciu\nprax iných európskych regulátorov v danej oblasti,\n32. V súvislosti s výpočtom čistých nákladov ako podmienky posúdenia neprimeranosti zaťaženia\nžalobca uviedol, že z dikcie ustanovenia § 53 zákona, ale najmä z čl. 12 a 13 smernice, ako aj z\nvýkladu týchto článkov Európskym súdnym dvorom, jednoznačne vyplýva, že vysloviť záver o tom, či\nbolo vykonávanie univerzálnej služby po 01.04.2006 pre žalobcu neprimeraným zaťažením možno len\npo tom, ak národný regulačný orgán vykoná kalkuláciu čistých nákladov na vykonávanie univerzálnej\nslužby. Tento záver vyslovil najvyšší súd v zrušujúcom rozsudku, podľa ktorého len na základe\nvýpočtu čistých nákladov na poskytovanie US podľa čl. 12 tejto smernice môžu národne regulačné\norgány konštatovať, že podnik poverený poskytovaním US je skutočne nespravodlivo zaťažený. Súd\ntaktiež vyjadril názor (str. 23 rozsudku) v zmysle ktorého „je potrebné vykonať špeciálnu kalkuláciu\nčistých nákladov predtým, ako tieto náklady bude možné kvalifikovať ako „nespravodlivé zaťaženie,\nčo a contrario znamená, že špeciálna kalkulácia čistých nákladov je potrebná k tomu, aby úrad mohol\nkonštatovať, že poskytovanie US pre žalobcu neprimerané zaťaženie nepredstavovalo“. Obdobne tak\nto vyplýva aj so súvisiaceho rozsudku najvyššieho súdu, ktorý na str. 25 o. i. uviedol, že ...“národný\nregulačný úrad musí konštatovať neprimerané zaťaženie pred realizáciou samotného odškodnenia,\npričom predpokladom posúdenia zaťaženia je výpočet čistých nákladov podľa čl. 12 smernice.“\n33. Žalovaný si pred rozhodnutím o práve žalobcu na úhradu nákladov na US nesplnil svoju povinnosť\npred posúdením neprimeraného zaťaženia vypočítať čisté náklady na US, ktorá mu vyplýva jednak z §\n53 zákona, ako aj z čl. 12 a 13 smernice a rovnako zo záväzného výkladu týchto článkov vykonaného SD\nEÚ, ktorý bol následne potvrdený najvyšším súdom v rozsudku ako aj v súvisiacom rozsudku. Uvedené\npochybenie je o to závažnejšie, že je v priamom rozpore s právne záväzným názorom najvyššieho súdu,\nktorý bol žalovaný v ďalšom správnom konaní povinný rešpektovať a ktorým sa žalovaný svojvoľne\nneriadil.\n34. Žalobca mal taktiež za to, že žalovaný pochybil, keď v rozpore s povinnosťou vždy vypočítať čisté\nnáklady rozhodol o práve žalobcu na úhradu nákladov na US v dvoch podmienených fázach, predmetom\nktorých malo byť: 1/ vyhodnotenie samotnej možnosti, či môže byť poskytovateľ vykonávaním US\nneprimerane zaťažený a ak áno, 2/ až potom nasleduje výpočet čistých nákladov vynaložených na\nvykonávanie US. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného (str. 9,10 rozhodnutia) a jeho\nzáver o dvojfázovosti postupu pri rozhodovaní o práve žalobcu na úhradu nákladov na US považuje za\nmotivovaný výlučne snahou žalovaného vyhnúť sa výpočtu čistých nákladov na vykonávanie US. Tento\npostup je však v zjavnom rozpore so záväzným výkladom čl. 12 a 13 smernice vykonaným SD EÚ,\nako aj záväzným právnym názorom najvyššieho súdu, v ktorom oba súdy dospeli k spoločnému záveru\no povinnosti vždy vykonať výpočet čistých nákladov na vykonanie US pred tým, ako dôjde k posúdeniu\nneprimeraného zaťaženia, ktoré je podľa smernice (nie však podľa § 53 zákona) podmienkou priznania\npráva na úhradu nákladov na US. Pokiaľ sa žalovaný odmieta zaoberať nákladmi, odmieta tým zároveň\nzákladný dôkazný prostriedok, čím sa celé napadnuté rozhodnutie, ale najmä prvostupňové rozhodnutie\nstávajú spochybniteľným. Žalovaný nepostupoval ani v súlade s prílohou č. IV časť A smernice na ktorú\nsa odvoláva.\n35. V súvislosti s kritériom podielu bytových a nebytových účastníckych prípojok na pevnom umiestnení\nžalovaný pri overení a kontrole primeranosti zaťaženia a voľbe kritéria pre posúdenie neprimeranosti\nzaťaženia nepostupoval v súlade so zákonom, smernicou, jej záväzným výkladom, judikatúrou SD EÚ\na ani záväzným právnym názorom najvyššieho súdu. V oboch napadnutých rozhodnutiach absentuje\ndostatočné a presvedčivé odôvodnenie voľby kritéria podielu bytových a nebytových účastníckych\nprípojok v pevnom umiestnení žalobcu na celkovom počte účastníckych prípojok v pevnom umiestnení,\nteda na relevantných trhoch č. 1. a č. 2. Z kritéria podielu na trhu nemožno vyvodiť závery žalovaného,\n\nže financovanie US zo zisku nemôže zhoršiť konkurencieschopnosť žalobcu, resp. jeho postavenie\nna trhu. Takéto tvrdenie považuje žalobca za úplne neodôvodnené a nepreskúmateľné. Uvedené\nkritérium nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pretože hodnotí stav na trhu len na základe počtu prípojok,\nnehodnotí finančnú stránku na strane ziskovosti, resp. výnosov uvedených prípojok, ani po stránke\nnákladov vynakladaných na zabezpečenie US a ich vzájomného pomeru. V tejto súvislosti poukázal\nžalobca aj na stanovisko najvyššieho súdu na str. 24 rozhodnutia. Ďalšou skutočnosťou spochybňujúcou\nzvolené kritérium je definícia trhu, ktorá vychádza z rozhodnutia úradu zo dňa 20.01.2011, ktorá určuje\nzoznam relevantných trhov, vydaného niekoľko rokov po skončení obdobia, za ktoré a úhrada požaduje.\nNárok na úhradu nákladov sa má posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v dobe poskytovania US.\nPosúdenie neprimeranosti zaťaženia je súčasťou posúdenia nároku a teda správna úvaha žalovaného\nv tejto veci musí byť vymedzená vtedy platnými právnymi predpismi a rozhodnutiami vydanými na\nich základe. Žalovaný sa neriadil právnym názorom najvyššieho súdu a ani jeho pokynom „vybrané\nkritéria posúdenia neprimeraného zaťaženia žalobcu podrobne odôvodniť a prihliadnuť aj ku všetkým\npodkladom a námietkam predložených žalobcom, ktoré náležite vyhodnotí“. Žalobca tieto námietky\nuplatnil opakovane aj v správnom konaní, žalovaný sa k nim vyjadril na str. 14 rozhodnutia, avšak\nnevysporiadal sa s námietkou žalobcu, že toto kritérium nevypovedá nič o finančnej stránke, a to tak\nna strane ziskovosti, resp. výnosov uvedených prípojok ako na stránke nákladov vynakladaných na\nzabezpečenie US a ich vzájomného pomeru.\n36. Žalobca argumentáciu žalovaného v rozhodnutí o tom, že úrad v časti odôvodnenia výberu a použitia\nkritéria uvádza dôvody, prečo bol podiel na trhu počítaný práve na základe počtu prípojok a nie výšky\nnákladov na zriadenie prípojok považuje za rozporuplnú. Nemal za zrejmé, či sú náklady na zriadenie\nprípojok z pohľadu žalovaného spornou položkou aj v prípade žalobcu, z akého dôvodu žalovaný\nnepovažuje prípadné náklady na aktiváciu za relevantné a prečo ich považuje za prakticky neoddeliteľné\npoložky od nákladov, ktoré by žalovaný bol ochotný akceptovať.\n37. Podľa názoru žalobcu ak kritérium podielu bytových a nebytových účastníckych prípojok v pevnom\numiestnení na relevantnom trhu č. 1 (prístup k verejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnení pre\nbytových a nebytových zákazníkov) neprekročí 80% z celkového počtu prípojok na tomto trhu neobstojí\nz dôvodu, že žalobca nepožaduje úhradu čistých nákladov za služby pripojenia k verejnej telefónnej\nslužbe na pevnom mieste. Veľká časť služieb, za ktoré úhradu požaduje vôbec nesúvisí so službami\nposkytovanými na relevantnom trhu prístupu k verejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnení pre\nbytových a nebytových zákazníkov. Výhrady k tomuto kritériu vyjadril aj najvyšší súd na str. 24\nzrušujúceho rozsudku.\n38. Ďalšou skutočnosťou ktorá spochybňuje zvolené kritérium je, že definícia trhu vychádza\nz rozhodnutia žalovaného z 20.01.2011, ktorý určuje relevantný zoznam trhov, vydaného podľa neskôr\nplatných a účinných právnych predpisov. Nárok na úhradu nákladov sa má posudzovať podľa právnej\núpravy účinnej v dobe jej poskytovania; posúdenie neprimeranosti zaťaženia je súčasťou posúdenia\nnároku a teda i správna úvaha žalovaného v tejto veci musí byť vymedzená vtedy platnými právnymi\npredpismi. Žalobca dosahoval vysoký podiel na tomto trhu aj kvôli US, pretože poskytoval špeciálne\nvolacie programy a bol povinný zriadiť pripojenie k sieti a prístup k službe aj za takých okolností, za\nktorých iné podniky túto povinnosť nemali. (odhadom by bol podiel žalobcu, ak by neposkytoval US\nnižší o 8-10%). Porovnateľná prax iných európskych regulátorov dokazuje, že toto kritérium nie je\nobjektívne. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že pokiaľ neprivedie poskytovanie US podnikateľa\ndo straty, resp. pokiaľ nestratí konkurencieschopnosť, bude jej vykonávanie z pohľadu žalovaného vždy\nprimeranou záťažou bez ohľadu na výšku čistých nákladov na jej vykonávanie, nech by boli akékoľvek.\nV tej súvislosti poukázal žalobca na nedávne rozhodnutie SD EÚ vo veci C-508/14 bod 3 podľa ktorého\n„články 12 a 13 smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby bol do čistých nákladov\nna poskytovanie US zahrnutý aj „priemerný zisk“ poskytovateľa tejto služby, ktorý tvorí miera rentability\nvlastného kapitálu, ktorú by vyžadoval podnik porovnateľný s poskytovateľom US zvažujúci, či s ohľadom\nna úroveň rizika bude poskytovať službu všeobecného hospodárskeho záujmu počas celého trvania\nobdobia poverenia“.\n39. Žalobca uviedol, že kritérium podielu na trhu nemôže byť rozhodujúcim pre vyhodnotenie\nneprimeraného zaťaženia (žalovaný používa jediné kritérium - podiel bytových účastníckych prípojok na\nrelevantnom trhu č. 1 a podiel nebytových účastníckych prípojok v pevnom umiestnení na relevantnom\ntrhu č. 2 (č. l. 161 adm. spisu). Takto zvolené kritérium hodnotí stav na trhu len na základe počtu prípojok\n\na nehovorí nič o podstatnej finančnej stránke, na strane ziskovosti, resp. výnosov uvedených prípojok,\nani po stránke nákladov vynakladaných na zabezpečenie US a ich vzájomného pomeru. Akékoľvek\ntvrdenia alebo závery by boli na základe uvedeného kritéria úplne neodôvodnené a nepreskúmateľné.\nŽalobca považuje kritérium podielu počtu prípojok na trhu za účelovo zvolené, nemá totiž žiadnu\nvýpovednú hodnotu.\n40. Pokiaľ by také kritérium obstálo za predpokladu, že by ho žalovaný náležite odôvodnil a bolo by\nho možné považovať za zákonné (s čím žalobca nesúhlasí), aj v takom prípade je nutné považovať\nstanovenú podmienku podielu nižšieho ako 80% na relevantnom trhu pre vznik neprimeraného\nzaťaženia za nesprávnu, neobjektívnu, netransparentnú a svojvoľne určenú.\n41. Žalovaný argumentuje vysokým trhovým podielom žalobcu v rokoch 2007 a 2008, otvorene\nkonštatuje, že pre posudzovanie neprimeranosti zaťaženia neexistuje metóda zakotvená v právnych\npredpisoch. Žalovaný trvaním na posúdení neprimeraného zaťaženia a nevyužitím možnosti kalkulovať\nčisté náklady US zvolil najvoľnejšiu správnu úvahu. Účelovo aplikuje vyhlášku č. 501/2004 Z. z. keď\nzužuje výpočet čistých nákladov iba na položky súvisiace so službami poskytovanými len špecifickým\nskupinám užívateľov a službou VTA (verejné telefónne automaty), a to na rozdiel od zákona ako aj\nsmernice, ktorý pod US rozumejú všetky uložené povinnosti. Napokon aj predseda úradu vo svojom\nrozhodnutí o rozklade č. 59/PÚ/2015 sa stotožnil s argumentáciou žalobcu a jej potrebe ju neaplikovať.\n42. Takýto postup žalovaného je v rozpore s princípom proporcionality (počet prípojok nerovná sa\nvýnosnosť a ziskovosť, pričom práve ziskovosť je závažným aspektom pri posudzovaní neprimeranosti\nzaťaženia), nediskriminácie (zaťaženosť a miera zaťaženosti nemôže byť vyhodnotená bez porovnania\nvýnosnosti a ziskovosti žalobcu a iných súťažiteľov a tiež miery vynaložených nákladov na US),\nobjektivity (žalovaný sa nezaoberal skutočným dopadom vykonávania US na žalobcu v daných rokoch)\na transparentnosti (uvedené kritérium je spôsob ako sa vyhnúť analýze neprimeranosti zaťaženia\na fakticky celý proces netransparentne ukončiť). Taktiež schopnosť žalobcu dočasne financovať\nposkytovanie US nemôže byť postačujúca na určenie jej primeranosti. Ak je poskytovateľ US schopný\ndosahovať priemerný zisk a tento zisk dosahujú aj jeho konkurenti, on však namiesto investícii a rozvoja,\nmarketingových a iných komerčných aktivít financuje US (ako štátom uloženú službu vo verejnom\nzáujme), ťažko možno hovoriť o primeranosti, napriek tomu, že krátkodobo financovať poskytovanie\nUS dokáže. Žalobca nesúhlasil so žalovaným v tom, že ziskovosť je primerane ovplyvnená trhovým\npodielom, pretože poskytovanie US nie je podnikateľská činnosť, ale povinnosť uložená vo verejnom\nzáujme a poskytovanie nelukratívnych, či stratových produktov zvyšuje podiel na trhu a generuje stratu.\nUS sa poskytuje primárne bytovým zákazníkom nie nebytovým zákazníkom. Z toho dôvodu je stanovené\nkumulatívne splnenie podielu na relevantnom trhu 1 a 2 pod 80% ako kritérium rozporné a nesprávne.\nVylúčenie kritéria nákladov na zriadenie pripojenia bytových a nebytových zákazníkov, ako aj nákladov\nna VTA je pre žalobcu zarážajúca, nezrozumiteľná najmä preto, že vylúčil tak integrálny komponent\nstraty ako sú práve náklady na zriadenie služieb a údržbu zariadení. K uvedenému sa vyjadril aj navýši\nsúd v zrušujúcom rozhodnutí str. 24., ktorý vytkol úradu, že bez posúdenia nákladov na zriadenie\npripojenia a prístup k VTS nemohol relevantne posúdiť výdavky. Konštatovanie žalovaného v tom\nzmysle, že náklady na zriadenie a údržbu VTA sa zahŕňajú do nákladov na US a tieto sa pri úradom\nzvolenom kritériu nepoužijú je úplne nepodložené, jednak preto, že sú v rozpore s citovaným znením\nčasti rozsudku najvyššieho súdu a jednak preto, že žalovanému nič nebránilo zahrnúť tieto podstatné\npoložky do osobitných kategórii nákladov na vykonávanie US v rámci ďalšieho kritéria pre posudzovanie\nneprimeraného zaťaženia.\n43. K overeniu a kontrole nákladovej efektivity žalobca uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia nie je\nzrejmé (a nie je v administratívnom spise transparentne doložené) ako žalovaný overoval a kontroloval\npodklady predložené žalobcom, ani ako žalovaný kontroloval nákladovú efektivitu. Tvrdenie žalovaného,\nže odmeny za poskytovanie stratovej služby nie je možno alokovať na služby US nezodpovedá realite,\nnakoľko aj poskytovanie stratových služieb, konkrétne US, je nutné pracovníkov odmeňovať a nemožno\nočakávať, že budú vykonávať pracovné činnosti bezodplatne. Preto žalobca namieta aj vylúčenie týchto\nvstupov z výpočtu nákladov na vykonávanie US. Ďalej namietal aj časť metodiky týkajúcu sa rozdelenia\nna „priame a nepriame náklady“ Nepriame náklady nie sú vyhradené priamo na službu, ale týkajú\nsa služieb podľa určitého kľúča (výnosy, počty pripojení a pod.), t. j. náklady sa nealokujú podľa\nziskovosti. Náklady na odmeny musia byť zahrnuté do výkonov US, lebo s ňou priamo súvisia. Žalovaný\nv reakcii na námietky žalobcu v odôvodnení uviedol, že podrobný postup kontroly nákladovej efektivity\n\nje uvedený v spisovom materiáli, avšak podľa názoru žalobcu tento odkaz na obsah administratívneho\nspisu nezbavuje žalovaného riadne svoje rozhodnutie odôvodniť. Žalobca nesúhlasil s použitím vzorca\nna výpočet WACC po zdanení úradom (str. 19 až 23 rozhodnutia), pretože v súčasnosti sa používa\nna trhu fixnej originácie WACC pred zdanením. Použitie neaktuálneho vzorca nie je žalovaným nijako\nodôvodnené a je neopodstatnené. Je navyše aj v rozpore s metodikou, ktorú si dal žalovaný vypracovať\nod zmluvného poradcu a ktorá je založená v administratívnom spise pod por. č. 27 a ktorá v bode 8\nodporúča používať WACC pred zdanením. Odôvodnenie žalovaného k tejto námietke podľa žalobcu\nneobstojí z dôvodu, že ak požiadavka uvedená v Odporúčaní komisie (2009/396/ES) bola formulovaná\ntak, aby pri výpočte WACC sa vychádzalo zo vzorca pred zdanením, potom len samotná predošlá\nchybná prax žalovaného neodôvodňuje nesprávny postup, aby vo výpočtoch za roky 2007 a 2008\npredchádzajúce vydaniu odporúčania komisie sa aj po vydaní tohto odporúčania naďalej uplatňovala\nnesprávna metodika výpočtu WACC po zdanení. Skutočnosť, že žalovaný do 06.09.2010 postupoval\nv rozpore s Odporúčaním komisie ešte podľa žalobcu neodôvodňuje uplatňovanie nesprávnej metodiky\nv konaniach vedených po tomto dátume, hoci aj za obdobie pred týmto dátumom. Ak si žalovaný osvojil\nOdporúčanie komisie (ktoré je nezáväzné), mal tomu prispôsobiť svoju ďalšiu prax aj vtedy, ak v období\npo 06.09.2010 posudzuje nároky za obdobie predchádzajúce tomuto dátumu.\n44. Posledná námietka žalobcu týkajúca sa nedostatočne zisteného skutkového stavu sa dotýka\nnezohľadnenia použiteľnej rozhodovacej praxe iných európskych regulátorov. Žalobca vytýka\nžalovanému, že na jednej strane pripúšťa metódu vzorových praktík a na druhej strane sa a priori\nodmieta zaoberať akoukoľvek praxou v iných členských štátov EÚ bez toho, aby akýmkoľvek\nspôsobom vyhodnotil a vysvetlil nevhodnosť, resp. nepoužiteľnosť primeranej reakcie určitého kritéria\nuplatňovaného v rámci EÚ v podmienkach SR. Použiteľnosť existujúcej rozhodovacej praxe iných\neurópskych regulátorov potvrdil aj najvyšší súd v zrušujúcom rozhodnutí, keď uviedol, že „uvedená výška\nhranice sa javí byť i v rozpore s praxou v krajinách Európskej únie.“\n45. V súvislosti s namietanou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nezrozumietľnosť a nedostatok\ndôvodov, žalobca poukázal na to, že žalovaný sa v ďalšom správnom konaní nasledujúcom po\nzrušení jeho pôvodných rozhodnutí od predtým uplatňovaného postupu prakticky vôbec neodklonil.\nV napadnutom rozhodnutí, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí absentuje dostatočné a presvedčivé\nodôvodnenie voľby kritéria (podielu bytových a nebytových účastníckych prípojok v pevnom umiestnení\nspoločnosti ST na celkovom počte účastníckych prípojok v pevnom umiestnení, teda na relevantných\ntrhoch č. 1 a č. 2). Na povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia už najvyšší súd žalovaného v súvisiacom\nrozsudku výslovne upozornil (str. 15 a 16.)\n46. Napadnuté rozhodnutie má podľa žalobcu aj ďalšie vady, ktoré spôsobujú jeho celkovú nesprávnosť\nspočívajúcu najmä v jeho nezákonnosti a nepreskúmateľnosti. Nenariadením ústneho pojednávania\ndošlo k porušeniu procesného práva žalobcu vyjadriť sa, čo vedie k tomu, že rozhodnutie nevychádza\nzo spoľahlivo zisteného stavu veci. Taktiež bola podľa žalobcu porušená zásada aktívnej súčinnosti\núčastníka konania a správneho orgánu. Žalobca počas správneho konania niekoľkokrát žiadal doplniť\ndo spisu metodický podklad výpočtu a samotný výpočet, z ktorého by bol schopný účastník správneho\nkonania posúdiť správnosť výpočtu a jeho podkladov, a taktiež stanovisko k aplikácii právnych predpisov\na hodnoteniu neprimeraného zaťaženia. Žalovaný túto požiadavku vyhodnotil ako neopodstatnenú s čím\nžalobca nesúhlasí. Má za to, že v prípade, ak sa do spisu zakladajú podklady slúžiace na rozhodnutie\nbez jeho vedomia, vykonávajú sa dôkazy a uskutočňujú procesné úkony, o ktorých nie je účastník\nupovedomený, takéto zdôvodnenie žalovaného neobstojí. V tej súvislosti dal žalobca do pozornosti\nustanovenie čl. I ods. 1 rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov o ochrane jednotlivca vo vzťahu k aktom\nsprávnych orgánov, ktoré vymedzuje právo dotknutej osoby byť vypočutá.\n47. Záverom žalobca dodal, že napadnutým rozhodnutím a postupom, ktorý mu predchádzal, mu bol\nspôsobený zásah do jeho práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mal za to,\nže žalovaný svojim nezákonným postupom a rozhodnutím narušil jeho legitímne majetkové očakávania,\nže mu bude za vykonávanie univerzálnej služby poskytnutá náhrada čistých nákladov, a to za splnenia\npodmienok, ktoré predvídal vzhľadom na zákonnú dikciu, na ktorej záväznosť pre rozhodovanie\nžalovaného sa plne spoliehal a ktorej rešpektovanie zo strany žalovaného žalobca legitímne očakával.\nTaktiež došlo k zásahu do práva žalobcu vlastniť majetok a práva na pokojné užívanie majetku, keď\nžalovaný svojim nezákonným postupom a rozhodnutím narušil jeho legitímne očakávania že mu bude\n\nza vykonávanie US poskytnutá náhrada čistých nákladov, a to za splnenia podmienok, ktoré predvídal\nvzhľadom na zákonnú dikciu, na ktorej záväznosť pre rozhodovanie žalovaného sa plne spoliehal a ktorej\nrešpektovanie zo strany žalovaného žalobca legitímne očakával.\n48. Tým že žalovaný nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie v zmysle konštantnej judikatúry\nústavného súdu ako aj všeobecných súdov porušil právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Postupom žalobcu\ndošlo aj k nečinnosti žalovaného, čím bola porušená zásada rýchlosti a hospodárnosti konania.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, vyjadrenia ďalších účastníkov konania\n49. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 31.01.2017 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nSúhlasil s konštatovaním žalobcu, že z rozsudku najvyššieho súdu vyplývali pre konanie žalovaného\npovinnosti a) opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o úhradu čistých nákladov na poskytovanie US, b)\nvybrať kritéria podľa ktorých posúdi neprimerané zaťaženie, tak aby sa vzťahovali len k žiadateľovi, nie\ncelej skupine Slovak Telekom, a. s., c) vybrané kritéria podrobne odôvodniť, d) prihliadnuť ku všetkým\npodkladom a námietkam predložených žalobcom, ktoré náležite vyhodnotí, e) vykonať kalkuláciu čistých\nnákladov v rozsahu potrebnom na posúdenie neprimeraného zaťaženia, f) dôsledne vychádzať z právnej\núpravy zakotvenej v § 53 zák. č. 610/2003 Z. z. a v čl. 12 a 13 smernice a príslušnej judikatúry\nsúdneho dvora, g) nové rozhodnutie dostatočne podrobne a zrozumiteľne odôvodniť. Na rozdiel od\nžalobcu žalovaný zastáva právny názor, že vyššie uvedené povinnosti uložené najvyšším súdom boli v\nnadväzujúcom správnom konaní plne rešpektované.\n50. Ako kritérium pre posúdenie možnosti existencie neprimeraného zaťaženia vybral kritérium podielu\nbytových a nebytových účastníckych prípojok v pevnom umiestnení žalobcu na celkovom počte\núčastníckych prípojok v pevnom umiestnení, čo aj náležite v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia\nna str. 26 až 30 podrobne uviedol. Zároveň sa vysporiadal aj s pripomienkami žalobcu (str. 34 až\n43 rozhodnutia). Následne sa s pripomienkami žalobcu zaoberal aj predseda úradu v rozhodnutí\no rozklade (str. 4 až 20). Žalovaný zastáva názor, že rozhodnutia sú dostatočne podrobne a zrozumiteľne\nodôvodnené a že zodpovedajú § 47 zákona č. 71/1967 Zb. Žalovaný sa vysporiadal s právnym\nposúdením vec, kde presne uviedol a odôvodnil, ktoré právne normy považoval za relevantné pre\nposúdenie žiadosti žalobcu. Vysporiadal sa aj so skutkovými okolnosťami, keď v odôvodnení uviedol\npostup, akým k zisteniu skutočností relevantných pre vydanie rozhodnutia dospel a vysporiadal sa aj\ns námietkami a vyjadreniami, nie len žalobcu, ale aj ďalších účastníkov.\n51. Vo vzťahu k právnemu názoru najvyššieho súdu uvedenému v rozhodnutí žalovaný uviedol, že úrad\nbol pred posúdením, či skutočne ide o neprimerané zaťaženie pripravený vypočítať čisté náklady na\nposkytovanie US. K ich výpočtu v zmysle eurokonformného výkladu príslušných ustanovení zákona\nnepristúpil, nakoľko v zmysle čl. 12 smernice je takýto výpočet prísne podmienený identifikáciou aspoň\nmožnosti neprimeraného zaťaženia žalobcu. V konaní dospel úrad na základe zvoleného kritéria\nk záveru, že žalobca nebol a ani nemohol byť poskytovaním US v rozhodnom období neprimerane\nzaťažený.\n52. Úrad v súlade s názorom najvyššieho súdu vychádzal z právnej úpravy zakotvenej v § 53 zákona\na túto interpretoval eurokonformne. Žalovaný nesúhlasí so žalobcom v tom, že by najvyšší súd\nzaviazal žalovaného k postupu podľa záverov súvisiaceho rozsudku, nepoprel však skutkovú a právnu\npreviazanosť meritórnej stránky správnych konaní za roky 2007-2008 a za roky 2005-2006.\n53. Námietku žalobcu o nerešpektovaní právneho názoru odvolacieho orgánu žalovaný považuje\nza neopodstatnenú. Uvádza, že v otázke výberu relevantného trhu predseda úradu nekonštatoval\nnevhodnosť resp. nesprávnosť výberu relevantného trhu aj keď túto námietku žalobcu uznal za\nopodstatnenú, nebol to dôvod pre zrušenie rozhodnutia. Úrad pochybenie v zmysle námietky žalobcu\nodstránil, čím záver predsedu úradu z rozhodnutia o rozklade premietol do prvostupňového rozhodnutia\nv novom konaní (str. 26-30 rozhodnutia). Úrad sa taktiež zaoberal skutočnosťou, akou vplýva podiel\npočtu prípojok zriadených pre účely US (t. j. počet prípojok so stratovým volacím programom)\n\nna celkový podiel počtu prípojok zriadených žalobcom na maloobchodnom trhu prístupu bytových\núčastníckych prípojok a túto skutočnosť aj riadne vyhodnotil (str. 14 rozhodnutia). Úrad mal ďalej za to,\nže právne záväzný názor najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku rešpektoval. V súvislosti s nesprávnym\nvýpočtom trhových výhod a nezrozumiteľnosť výpočtu trhových výhod a čistých nákladov predseda\núradu podmienil realizáciu výpočtu hodnoty čistých nákladov a nehmotných výhod uskutočnením\ndvojfázového procesu posúdenia neprimeranosti zaťaženia. Úrad tento dvojfázový proces dodržal (str.\n23 až 26 rozhodnutia).\n54. Žalovaný nepovažuje za opodstatnenú ani námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení. Ním\nprezentovaný výklad v žalobe považuje za rozporný so znením smernice, s cieľmi v nej uvedenými\na rovnako aj ustálenou judikatúrou SD EÚ.\nŽalovaný poukazuje na ciele smernice o US. Zo\nznenia čl. 12 a 13 v žiadnom prípade nevyplýva, že podniky (poskytujúce US) majú právo na\nautomatickú kompenzáciu čistých nákladov. Práve naopak SD EÚ vo svojom rozsudku C-389/08 (bod\n41) explicitne uvádza, že identifikácia nespravodlivého zaťaženia je nevyhnutným predpokladom na\nto, aby došlo k zavedeniu kompenzačného mechanizmu. Rovnako aj v rozhodnutí vo veci C-222/08\n(bod 48). Keďže je účelom kompenzácie nákladov vzniknutých pri poskytovaní US predchádzať\ndeformácii hospodárskej súťaže, je neprípustné, aby boli články interpretované spôsobom, ktorý by\nviedol k deformácii hospodárskej súťaže a to napríklad poskytovaním kompenzácie všetkých čistých\nnákladov podnikom, ktoré majú monopolné postavenie na trhu elektronických komunikácií. Automatická\nkompenzácia podniku s veľkým trhovým podielom - a to hlavne v prípade, že by sa na ňu skladali ostatné\npodniky na trhu elektronických komunikácií v zmysle čl. 3 bodu 1b) smernice by totiž iba posilňovala\npozíciu trhového monopolu, oslabovala jeho konkurentov a tým pádom deformovala hospodársku súťaž.\nAby sa tomu predchádzalo dáva čl. 12, 13 a § 53 zákona národným regulačným orgánom právomoc\nvoľnej úvahy.\n55. Na európskej úrovni čl. 12 smernice podmieňuje kalkuláciu čistých nákladov teoretickou úvahou\nči môže byť podnik neprimerane zaťažený poskytovaním US. Čl. 13 smernice podmieňuje zavedenie\nmechanizmu na kompenzáciu faktickou úvahou, či po výpočte čistých nákladov je podnik naozaj\nneprimerane zaťažený.\n56. Ak by úrad, ako navrhuje žalobca, priznal automatickú kompenzáciu čistých nákladov vynaložených\nna poskytovanie US, riskoval by tým deformáciu účinnej hospodárskej súťaže na slovenskom\ntrhu elektronických komunikácií. Automatické priznanie kompenzácie čistých nákladov nie je podľa\nžalovaného nutné, keďže samotný § 53 zákona dáva úradu možnosť voľnej úvahy v rámci jeho\nkompetencie rozhodnúť o výške tejto kompenzácie.\n57. Žalovaný sa taktiež nestotožňuje s tvrdením žalobcu v tom, že z § 53 zákona jednoznačne\nvyplýva, že jedinou zákonnou podmienkou na vznik práva na úhradu nákladov na US bolo len\nto, aby výnosy z tejto služby boli nižšie ako náklady preukázateľne potrebné na poskytovanie US.\nPosúdenie nákladovej efektívnosti, neprimeraného zaťaženia a vznik výhody na trhu mali mať dopad\nlen na prípadnú korekciu výšky kompenzovanej straty, nie na samotný vznik práva žalobcu na úhradu\nnákladov na US. Toto právo prináleží žalobcovi priamo zo zákona a žalovaný len mohol upraviť\nvýšku kompenzácie straty zohľadnením v zákone výslovne predpokladaných faktorov. Uvedené tvrdenie\nžalobcu, je podľa žalovaného, v rozpore s názormi najvyššieho súdu na str. 21 a 22 rozsudku. Vo veci\nposudzovania nároku na úhradu čistých nákladov na poskytovanie US bol prvostupňový orgán povinný\nposudzovať neprimerané zaťaženie žalobcu za celé obdobie rokov 2007 a 2008. Sám najvyšší súd uznal\npodmienenosť vzniku práva na úhradu čistých nákladov na US posúdením neprimeraného zaťaženia\npodniku, ktorý túto službu poskytuje.\n58. V súvislosti s namietnutým porušením práva na rozhodnutie podľa relevantnej právnej úpravy\nžalovaný uvádza, že poukázaním na predchádzajúcu právnu úpravu a v nej stanovený podiel nižší ako\n80% žalovaný neuplatňuje právnu úpravu, ktorej platnosť sa skončila, ale iba odôvodňuje použitie kritéria\na jeho vyhodnotenie, pričom sa odvoláva aj na správy Orgánu európskych regulátorov pre elektronické\nkomunikácie (BEREC) (ďalej len „BEREC“). Správa už priamo v prieskume uvádza použitie 80% hranice\ntrhového podielu ako jedného z najpoužívanejších.\n59. Žalovaný k otázke eurokonformného výkladu vtedy platného národného práva zastáva názor,\nže takýto výklad nie je možné kvalifikovať ako porušenie zásady ochrany legitímnych očakávaní,\n\nkeďže eurokonformný výklad predstavuje právne relevantnú metódu výkladu nejasných ustanovení\nnárodného práva. Podľa žalovaného je predpokladom pre aplikáciu ustanovení o výpočte čistých\nnákladov za poskytovanie US kladné posúdenie možnosti, že poskytovanie US môže predstavovať pre\njej poskytovateľa neprimerané zaťaženie. Logicky až vo fáze 2 sa pristupuje k samotnému výpočtu\nčistých nákladov na poskytovanie US na základe ktorého môže konštatovať, že poskytovanie US je\nskutočne nespravodlivým zaťažením a rozhodnúť o podmienkach odškodnenia tak, ako to vyplýva\nz rozhodnutia vo veci C- 222/08.\n60. K namietanému rozporu skutkového stavu s obsahom spisov žalovaný nehodnotí, či uznáva, že\nžalobca bol v tom čase jediným možným poskytovateľom US, ale hodnotí jeho celkové postavenie na\ntrhu, ktoré dosahoval aj napriek tomu, že bol poskytovateľom US. Na podklade toho, že žalobca bol\nspoločnosťou s významným vplyvom na relevantnom trhu žalovaný na základe vyhodnotenia kritéria\npodielu bytových a nebytových účastníckych prípojok odôvodnene dospel k záveru, že ak si žalobca\nnapriek poskytovaniu US dokázala udržať postavenie významného podniku poskytovanie US nezhoršilo\njeho konkurencieschopnosť, čo znamená že postavenie na trhu a preto náklady na US v rokoch 2007\na 2008 nepredstavovali pre neho neprimerané zaťaženie. Len samotné vykázanie straty v súvislosti\ns poskytovaním US nie je relevantné s pohľadu priznania nároku na kompenzáciu tejto straty. Na\npriznanie tejto kompenzácie je nevyhnutnou požiadavkou identifikácia, že takáto strata môže spôsobiť\nresp. spôsobuje neprimerané zaťaženie.\n61. Žalovaný k námietke žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave v otázke výpočtu čistých\nnákladov, ako podmienky riadneho posúdenia neprimeranosti zaťaženia a dvojfázovosti posúdenia\nneprimeraného zaťaženia, nesúhlasil s názorom žalobcu o a priori povinnosti vypočítať čisté náklady.\nSvoj názor dôsledne v rozhodnutí (str. 23-27) odôvodnil. Žalovaný sa pri výklade vnútroštátneho práva\nriadil svojou povinnosťou vykladať vnútroštátne právo s prihliadnutím na znenie a účel relevantnej\nsmernice tak, aby sa dosiahol smernicou stanovený cieľ. Pri vyvažovaní dvoch základných cieľov\nsmernice a to podpory verejného záujmu na strane jednej a účinnej hospodárskej súťaže má žalovaný\nza to, že dvojfázovosť procesu vyhodnocovania neprimeraného zaťaženia poskytovateľa US vyplýva zo\nsmernice. V prvej fáze je potrebné vyhodnotiť možnosť, či môže byť poskytovateľ neprimerane zaťažený.\nAž v prípade kladnej odpovede je úrad povinný vypočítať čisté náklady na US a na základe nich\nrozhodnúť, či k neprimeranému zaťaženiu skutočne prišlo. Prvostupňový orgán v súlade s uvedeným\nprocesom posudzovania neprimeraného zaťaženia najskôr (t. j. ešte pred výpočtom čistých nákladov)\nskúmal, či pre žalobcu mohlo poskytovanie US predstavovať neprimerané zaťaženie. Na vyhodnotenie\ntejto otázky použil úrad kritérium podielu na trhu. K jeho vhodnosti výberu sa úrad vyjadril v odôvodnení\nrozhodnutia. Úrad dospel k záveru, že poskytovanie US nemohlo pre žalobcu predstavovať neprimerané\nzaťaženie. Nebola tak splnená základná a jediná právna podmienka, ktorá je pre úrad rozhodná pre\nďalší postup spočívajúci v povinnosti vypočítať čisté náklady. Takáto dvojfázovosť vyhodnocovania\nneprimeraného zaťaženia má, podľa žalovaného, oporu aj v judikatúre SD EÚ vo veci C-389/08\nv bode 36, C-222/08 v bode 43 a 44. Teda až keď úrad dospeje k záveru, že poskytovanie US\nmôže byť pre konkrétny podnik neprimeraným zaťažením je úrad povinný vypočítať čisté náklady.\nŽalovaný je odkazom na zrušujúci rozsudok najvyššieho súdu presvedčený, že i najvyšší súd potvrdzuje\ndvojfázovosť procesu vyhodnocovania neprimeraného zaťaženia. Smernica obsahuje aj možnosť\nnevyhovenia žiadosti o úhradu čistých nákladov na US, a to bez potreby výpočtu čistých nákladov na\nUS a to na základe čl. 12 smernice v situácii, ak národný regulátor už v rámci vyhodnotenia fázy 1 usúdi,\nže poskytovanie US nemôže predstavovať pre poskytovateľa US neprimerané zaťaženie. Žalovaný\nupozornil, že kontext všetkých citovaných vyjadrení najvyššieho súdu a súdneho dvora je odlišný od\nkontextu, v ktorom rozhodol úrad. Citované autority sa vyjadrovali výlučne k nutnosti výpočtu čistých\nnákladov pre účely vyhodnotenia fázy 2, t. j. vyhodnotenia, či poskytovanie US pre podnik skutočne\npredstavuje neprimerané zaťaženie. Úrad dôsledne dodržal svoju povinnosť vychádzať z právnej úpravy\nuvedenej v § 53 zákona a v čl. 12 a 13 smernice. Pre úplnosť poukázal na skutočnosť, že obdobný názor\nmajú aj ďalší dva ďalší účastníci konania v 6. a 9. rade.\n62. Argumentáciu žalobcu spochybňujúcu zvolené kritérium podielu bytových a nebytových\núčastníckych prípojok na pevnom umiestnení a to v súvislosti s definíciou trhu vychádzajúcou\nz rozhodnutia Telekomunikačného úradu SR zo dňa 20.01.2011, ktorým sa určil zoznam relevantných\ntrhov považuje žalovaný za zavádzajúcu. Prvostupňový orgán sa výslovne odvoláva na rozhodnutie\núradu z 28.01.2004, ktorým sa určuje zoznam relevantných trhov uverejnený vo vestníku úradu č. 1 zo\ndňa 05.02.2004. Žalovaný uvádza, že úrad pri voľbe kritéria pre posúdenie neprimeraného zaťaženia\n\npočas fázy 1, ktorej cieľom je vyhodnotenie, či žalobca mohol byť poskytovaním US neprimerane\nzaťažený, vychádzal okrem iného aj zo správy BEREC, na základe ktorej sa rozhodol pre ukazovateľ,\nktorý zohľadňuje trhový podiel na maloobchodnom trhu prístupu k verejnej telefónnej sieti v pevnom\numiestnení pre bytových a nebytových zákazníkov, aby zistil aké postavenie mal žalobca na tomto trhu\nv čase poskytovania univerzálnej služby v rokoch 2007 a 2008. Úrad vyčíslil podiel na trhu žalobcu aj so\nzapočítaním prípojok zriadených za účelom poskytovania US. Vyhodnotením kritéria dospel k záveru, že\nžalobca má také postavenie na trhu, že poskytovanie US nemohlo zhoršiť jeho konkurencieschopnosť\ntzn. postavenie na trhu, a náklady na US nepredstavovali pre neho neprimerané zaťaženie.\n63. Čo sa týka podmienky podielu na trhu verejnej telefónnej služby nižšieho ako 80% žalovaný\nkonštatuje, že námietky žalobcu sú totožné s tými v rozklade s ktorými sa už vysporiadal.\nNesúhlasil s tým, že kritérium podielu na trhu vypočítané na základe počtu prípojok nemôže byť\nrozhodujúcim kritériom, pretože nehovorí nič o finančnej stránke. Úrad sa snažil predísť námietke\no neefektívnych prípojkách, zaoberal sa skutočnosťou ako vplýva podiel počtu prípojok zriadených\nžalobcom na maloobchodnom trhu prístupu bytových účastníckych prípojok (str. 27 rozhodnutia).\nŽalobca namieta, že analýza maloobchodných trhov č. 1 a č. 2 z 27.06.2012, ako zdroj údajov\nna vyhodnotenie neprimeranosti zaťaženia neexistovala v čase poskytovania služby. Žalovaný však\ntúto využil ako podklad pre rozhodnutie z dôvodu, že si nemohol zabezpečiť podklady pre konanie\nv čase vykonávania US, keďže nevedel predpokladať podanie žiadosti žalobcu na úhradu zistených\nčistých nákladov, preto vychádzal z jemu známej skutočnosti. Navyše sa žalovaný k námietke vyjadril\nv rozhodnutí (str. 13). Žalovaný sa taktiež v rozhodnutí vysporiadal s pripomienkami ohľadne princípov\nefektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti (str. 39 až 40\nrozhodnutia). Kritérium podielu na trhu, ktoré použil úrad, nezohľadňuje iba izolovanú situáciu vo vnútri\ndotknutého podniku, ale odráža jeho postavenie vo vzájomnom postavení vo vzťahu k iným subjektom\nv prostredí hospodárskej súťaže.\n64. K overeniu a kontrole nákladovej efektivity žalovaný uvádza, že naň neprihliadal z dôvodu, že sa\nvyužíva pri vyčíslení čistých nákladov. Čo sa týka namietnutého použitia neaktuálneho vzorca WACC\nžalovaný tým, že nepristúpil k fáze 2 a výpočtu čistých nákladov hodnoty WACC zistené ekonomickým\nporadcom nebolo potrebné prepočítať na hodnotu pred zdanením v zmysle vyhlášky. Ani námietku\ndvojitého zaťaženia žalobcu žalovaný odkazom na § 53 zákona neakceptoval, pretože úrad síce\nrozhoduje o kompenzácii straty, ale zákon nestanovuje povinnosť vždy kompenzáciu straty priznať.\n65. V súvislosti s namietaným nezohľadnením použiteľnej rozhodovacej praxe iných európskych\nregulátorov žalovaný konštatuje, že sa praxou iných operátorov v konaní osobitne nezaoberal,\navšak zohľadnil správu BEREC týkajúcu sa prístupov jednotlivých operátorov k vyhodnocovaniu\nneprimeraného zaťaženia, pričom BEREC predstavuje platformu pre výmenu informácií a skúsenosti\nnárodných regulátorov pri aplikácii regulácie elektronických komunikácií.\n66. S námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok\ndôvodov žalovaný nesúhlasí. Podľa jeho názoru je rozhodnutie dostatočne odôvodnené. Citácie zo\nsúvisiaceho rozsudku najvyššieho súdu sa na konanie nevzťahuje, pretože sa týka námietky zmeny\nmetodiky postupu, ktorá viedla k iným záverom. Závery rozhodnutí v preskúmavanej veci sú totožné.\n67. V súvislosti s ďalšími namietanými vadami s vplyvom na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, tieto\nvyhodnotil žalovaný ako nedôvodné. Zotrval na názore, že nebolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie.\nTaktiež odmietol, že by porušil zásadu aktívnej súčinnosti účastníka konania a správneho orgánu.\n68. Žalobca v replike z 20.02.2017 k vyjadreniu žalovaného zotrval na názore, že žalovaný sa\npri rozhodovaní o práve žalobcu na úhradu nákladov na US neriadil právnym názorom najvyššieho\nsúdu a postupoval dokonca v priamom rozpore s ním, čo samo osebe zakladá dôvod pre nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 6 SSP.\n69. Žalovaný sa neriadil ani právnym názorom odvolacieho orgánu, ktorý bol pre neho v zmysle\n§ 59 ods. 3 správneho poriadku záväzný. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, najmä v dôsledku nesprávnej a účelovej aplikácie právnej úpravy ako aj výkladom\nzaloženým na právnej norme, ktorá v čase vzniku práva žalobcu na úhradu nákladov na US nebola\nplatná ani účinná (§ 191 ods. 1 písm. a) a c) SSP). Zistenie skutkového stavu z ktorého vychádzalo\n\nnapadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, keďže závery žalovaného nie\nsú podložené dôkazmi, ktoré by vyplývali z obsahu administratívneho spisu (§ 191 ods. 1 písm. f)\nSSP). Zistený skutkový stav nepovažuje žalobca za dostatočný na posúdenie veci predovšetkým preto,\nže žalovaný nevykonal riadne výpočet čistých nákladov na univerzálnu službu, aj keď tak bol povinný\nurobiť (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP). Napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a presvedčivé,\nosobitne z neho nie je zrejmé zdôvodnenie voľby kritériá a ani samotné dôvody, na základe, ktorého\ndospel žalovaný k záveru, že žalobca nebol pri poskytovaní univerzálnej služby v období rokov 2007\na 2008 vystavený neprimeranému zaťaženiu. Rovnako aj napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov týkajúcich sa rozhodujúcich skutočností, najmä vo vzťahu\nk zdôvodneniu toho, ako dospel žalovaný k záverom o neexistencii neprimeraného zaťaženia a prečo nie\nje zo strany žalovaného v tejto súvislosti potrebné riadne vypočítať čisté náklady na univerzálnu službu\nza uvedené obdobie (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Žalovaný v správnom konaní pri vydaní napadnutého\nrozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia vybočuje tiež z hraníc správnej úvahy. V konaní\nžalovaného boli zistené také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to\nhlavne porušením práva žalobcu vyjadriť sa v správnom konaní nenariadením ústneho pojednávania\na porušením zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania a správneho orgán (§ 191 ods. 1 písm. g)\nSSP). Napadnutým rozhodnutím a postupom, ktorý mu predchádzal bolo porušené právo žalobcu\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva žalobcu na prejednanie veci v primeranej lehote.\nTaktiež došlo k zásahu do práva žalobcu vlastniť majetok a práva na pokojné užívanie majetku. Taktiež\nbolo porušené právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.\n70. Žalobca odsúdil nenáležité vyjadrovanie žalovaného o spôsobe, akým si žalobca bráni a presadzuje\nsvoje práva a oprávnené záujmy v správnom konaní. Vyjadrenia a postoje žalovaného v priebehu\nkonania vzbudzujú u žalobcu vážne pochybnosti o napĺňaní jednej zo základných povinností štátnych\nzamestnancov žalovaného konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom\nzáujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania.\n71. Žalobca ďalej vychádzajúc z článku 17 smernice ako aj bodu 26 preambuly zdôraznil, že ochrana\nhospodárskej súťaže nesúvisí primárne z kompenzáciu nákladov na univerzálnu službu, ale s reguláciou\ncien, za ktoré poskytujú služby podniky s významným vplyvom na trhu. V zmysle § 54 ods. 1 zákona\nje zrejmé, že najvyšší príspevok na úhradu nákladov na univerzálnu službu by znášal sám žalobca\na ostatné podniky by boli povinné uhradiť na tento osobitný účet len marginálne časť nákladov. Navyše\npo zlúčení žalobcu so spoločnosťou T-Mobile Slovensko a. s. sa podiel žalobcu na týchto príspevkoch\nešte zvýšil.\n72. Žalobca nespochybňuje správnosť výkladu článku 12 a 13 smernice podaného súdnym\ndvorom ako aj najvyšším súdom. Za rozhodujúcu otázku považuje, či § 53 zákona riadne prebral\nčlánok 12 a 13 smernice. V prípade ak by to tak nebolo, nebolo by možné zo strany žalovaného\nako orgánu verejnej správy domáhať sa proti žalobcovi (na jeho úkor) priameho ani nepriameho účinku\nsmernice. Záver o tom, že článok 12 a 13 smernice neboli do § 53 zákona správne transponované\nprisvedčuje znenie ustanovenia § 53 ods. 1 účinného od 01.04.2006 do 31.10.2011. Vznik práva\nžalobcu na úhradu nákladov na univerzálnu službu zákon do 31.10.2011 nepodmieňoval existenciou\nneprimeraného zaťaženia. Až odo dňa účinnosti zákona č. 351/2011 bolo nové ustanovenie § 53\npreformulované a zákonodarca zo zákona podmienil vznik nároku na kompenzáciu nákladov znášaním\nneprimeraného zaťaženia a to od 01.11.2011, teda až po období rokov 2007 a 2008, ktoré je predmetom\nposúdenia na základe podanej správnej žaloby. Žalovaný mal teda rozhodnúť o výške kompenzácie a nie\no priznaní kompenzácie ako to tvrdí žalovaný, lebo samotná kompenzácia prináležala, podľa vtedajšej\nprávnej úpravy žalobcovi vždy, ak boli jeho výnosy z univerzálnej služby nižšie, ako náklady vynaložené\nna jej poskytovanie. Uviedol, že najvyšší súd sa vo svojom rozhodnutí osobitne nezaoberal správnosťou\ntranspozície článku 12 a 13 smernice do § 53 pôvodného zákona.\n73. V súvislosti s limitmi eurokonformného výkladu má žalobca za to, že v tomto prípade neboli splnené\npodmienky, aby sa ostatní účastníci správneho konania mohli domáhať priameho účinku smernice\nuniverzálnej služby, keďže nie sú aktívne legitimovaní sa priameho účinku smernice domáhať (štát\nim neupiera konkrétne oprávnenie, ktoré im vyplýva priamo z nesprávne transponovanej smernice)\na priamym účinkom smernice by sa negatívne zasiahlo do postavenia žalobcu vo forme upretie\npráva na kompenzáciu, respektíve sprísnenia podmienok pre vznik práva na kompenzáciu nákladov\nvynaložených na univerzálnu službu.\n\n74. Žalobca v ďalšom argumentoval nemožnosťou podriadenia právnej úpravy so silou zákona\npodzákonnému vykonávacieho právneho predpisu. Poukázal na to, že v období od 15.09.2004\ndo 31.10.2011 bol pojem neprimerané zaťaženie spájaný so zriaďovaním osobitného účtu univerzálnej\nslužby vo vyhláške ako podzákonnom vykonávacom predpise. Pokiaľ zákonná úprava vymedzovala\npodmienky, za ktorých vzniká poskytovateľovi univerzálnej služby právo na náhradu nákladov\nna univerzálnu službu, nie je možné toto právo žalobcu dodatočne obmedziť podzákonnou právnou\núpravou, ktorá zavedie ďalšiu podmienku a to posúdenie neprimeraného zaťaženia. Systematické\nzaradenie splnomocňujúceho ustanovenia § 54 zákona vyjadruje úmysel zákonodarcu upraviť len\npodrobnosti týkajúce sa procesu zriaďovania a správy osobitného účtu univerzálnej služby.\n75. Žalobca v súvislosti s dvojfázovosťou posúdenia neprimeraného zaťaženia vo vzťahu k žalovaným\nkonštatovanej opore jeho názoru v relevantnej judikatúre súdneho dvora konštatuje, že práve\nz relevantnej judikatúry citujúc vec C - 389/08 bod 36 a 37 vyplýva presne opačný záver. Obdobne\ntak rozsudok vo veci C 222/08 zaoberajúci sa výkladom článku 12 smernice v bodoch 44, 46, 47\na 52. Žalobca záver o dvojfázovosti postupu pri rozhodovaní o práve žalobcu na úhradu nákladov\nna univerzálnu službu vníma ako snahu žalovaného vyhnúť sa výpočtu čistých nákladov na vykonávanie\nuniverzálnej služby. Tento postup je v zjavnom rozpore so záväzným výkladom článku 12 a 13 smernice\nvykonaným súdnym dvorom ako aj záväzným právnym názorom najvyššieho súdu, v ktorom oba\nsúdy dospeli k spoločnému záveru a povinnosti vždy vykonať výpočet čistých nákladov na vykonanie\nuniverzálnej služby pred tým ako dôjde k posúdeniu neprimeranosti zaťaženia, ktoré je podľa smernice\n(nie však podľa § 53 zákona) podmienkou priznania práva na úhradu nákladov na univerzálnu službu.\n76. Žalobca zotrváva na tom, že žalovaný sa doposiaľ žiadnym spôsobom nevyrovnal so zásadnými\nnámietkami žalobcu k voľbe kritériá podielu bytových a nebytových účastníckych prípojok na pevnom\numiestnení, najmä skutočnosti, že zvolené kritérium nevypovedá nič o finančnej stránke, nie je\npožadovaná úhrada čistých nákladov za služby pripojenia k verejnej telefónnej služby na pevnom mieste,\nvysoký podiel na tomto trhu dosahoval žalobca aj kvôli univerzálnej službe a v konečnom dôsledku\nnezohľadnil porovnateľnú prax iných európskych regulátorov.\n77. K tvrdeniu žalovaného o tom, že tým, že vychádzal zo správy BEREC v podstate zohľadnil prax\niných regulátorov žalobca uvádza, že možné kritériá uvádzané v správe BEREC sú poňaté omnoho\nširšie ako len podiel bytových a nebytových účastníckych prípojok na pevnom umiestnení. Správa\nBEREC hovorí o podiele na trhu podľa tržieb a nie o podiele podľa počtu prípojok. Dokonca sa v správe\nBEREC predpokladá zohľadnenie zastupiteľnosti fixnej a mobilnej verejnej telefónnej služby (tu žalovaný\nopakovane odmieta zohľadniť). Navyše ide len o 2 kritériá z možných kritérií, ktoré správa BEREC\nuvádza ako príklady faktorov, ktoré sa pri posudzovaní nespravodlivej záťaže Európskej únii zohľadňujú.\n78. Žalobca sa záverom svojej repliky domáha zo strany správneho súdu vyslovenia záväzného\nprávneho názoru v zmysle, ktorého podľa § 53 zákona v znení účinnom od 01.04.2006 do 31.10.2011\nžalobcovi vzniká právo na úhradu nákladov na univerzálnu službu v prípade, ak jeho výnosy z tejto\nslužby boli nižšie ako náklady preukázateľne potrebné na jej poskytovanie. Vznik práva podniku\nna kompenzáciu straty vzniknutej v dôsledku poskytovania univerzálnej služby nie je podmienený\nzáverom, že jej poskytovanie bolo pre podnik neprimeraným zaťažením. Napokon záver o tom,\nči bolo poskytovanie univerzálnej služby pre podnik neprimeraným zaťažením môže byť vyslovený len\nna základe vykonaného výpočtu čistých nákladov vynaložených podnikom na poskytovanie univerzálnej\nslužby.\n79. Ďalší účastník konania spoločnosť Marlink s. r. o., IČO: 31 373 500, vo svojom vyjadrení k žalobe\nz 21.12.2022 nesúhlasila s priznaním postavenia ďalšieho účastníka v konaní a žiadala, aby súd\nuvedenú skutočnosť zohľadnil.\n80. Ďalší účastník v 10. rade spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o. vo svojom vyjadrení k žalobe z 29.12.2022\nnavrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nŽalobou napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné. Stotožňuje sa s právnym\nnázorom žalovaného, že žalobca nemá nárok na úhradu čistých nákladov vzniknutých pri vykonávaní\nuniverzálnej služby v roku 2007 a 2008, nakoľko jej poskytovanie nebolo pre žalobcu neprimeraným\n\nzaťažením. Žalobcov navrhovaný výklad § 53 zákona je podľa ďalšieho účastníka účelový. Rovnako tak\nžalobca nesprávne interpretuje rozhodnutia súdneho dvora EÚ.\n81. Ďalší účastník v 9. rade spoločnosť ANTIK Telecom s. r. o. vo svojom vyjadrení k žalobe z 21.03.2023\nnavrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať plnú náhradu trov konania. Temer totožné vyjadrenie\ndoručila spoločnosť aj dňa 23.01.2024.\n82. Rozhodnutie žalovaného považuje za vecne správne, vychádzajúce zo spoľahlivo a dostatočne\nzisteného skutkového stavu, ktorý má oporu a je v súlade s administratívnymi spismi. Je založené\nna správnom právnom posúdení veci, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a je presvedčivo\njasne a zrozumiteľne odôvodnené. Ďalší účastník v 9. rade súhlasí s právnym názorom žalovaného\no dvojfázovosti rozhodovania o podanej žiadosti poskytovateľa univerzálnej služby keď prvá fáza\nvyžaduje posúdenie, či pre daného poskytovateľa predstavuje poskytovanie univerzálnej služby\nneprimeranú záťaž a až po kladnom závere o existencii neprimeranej záťaže na strane poskytovateľa\nuniverzálnej služby možno pristúpiť k druhej fáze v rámci, ktorej sa vypočíta presná výška čistých\nnákladov vynaložených za poskytovanie univerzálnej služby. Skonštatoval, že síce najvyšší súd\nv zrušujúcom rozsudku uložil žalovanému vykonať kalkuláciu čistých nákladov, avšak až po tom,\nako úrad na základe vybraných kritérií posúdi, či by k neprimeranému zaťaženiu žalobcu vôbec mohlo\ndôjsť. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že eurokonformný výklad ustanovení zákona predstavuje\núčelové a neprípustné obchádzanie zákona, čo je v rozpore s princípmi právnej istoty a ochranou\nlegitímnych očakávaní. Výklad dotknutých ustanovení zákona žalovaným, ktoré vyložil v súlade\na v kontexte znenia smernice s prihliadnutím k existujúcej judikatúre SD EÚ považuje za zákonný.\n83. Ďalší účastník v 9. rade sa dovoláva priameho účinku (čl.12 a čl. 13) smernice v dôsledku čoho\nje žalovaný bez nutnosti preukazovať a odôvodňovať nepriamy účinok smernice čl. 12 smernice\npriamo viazaný. Pripustil, že znenie § 53 zákona uvedenú dvojfázovosť priamo neimplementovala,\nčo však nevylučuje že zákon pripúšťa viacero možností, aký procesný postup pri tomto posudzovaní\nzvoliť. Bolo preto povinnosťou žalovaného z týchto možností zvoliť takú, ktorá je v súlade so znením\nsmernice a rešpektuje jej cieľ a účel. V súvislosti s namietaním nedostatočným zistením skutkového\nstavu žalobcom ďalší účastník v 9 rade považuje výber kritériá (podiel bytových a nebytových\núčastníckych prípojok v pevnom umiestnení) za správny a vyhodnotenie existencie neprimeranosti\nzaťaženia na základe tohto kritéria za dostatočné a súladné s princípom proporcionality, nediskriminácie,\nobjektivity a transparentnosti. Žalobca mal dominantné a monopolné postavenie na predmetnom trhu\ns takmer 100 % podielom žalobcu so zanedbateľnými podielmi ostatných poskytovateľov. Prenesenie\ntýchto nákladov na menšinových poskytovateľov by znamenalo neprimeranú záťaž pre menšinových\nposkytovateľov, ktorí nemohli v rozhodnom období čerpať výhody z monopolné postavenie aké má\nspoločnosť žalobcu, avšak mali by znášať náklady tejto spoločnosti, ktorá sa navyše dobrovoľne\nprihlásila ako záujemca o poskytovanie univerzálnej služby.\n84. Ďalší účastník v 1 rade spoločnosť Orange Slovensko, a. s. navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu\nzaviazať na náhradu trov konania. Podľa jeho názoru úrad dôsledne vychádzal pri rozhodovaní z právnej\núpravy zakotvenej v § 53 zákona a článku 12 a článok 13 smernice a zákonným spôsobom postupoval,\nkeď spoľahlivým spôsobom ustálil, že žalobca pri poskytovaní univerzálnej služby nie je neprimerane\nzaťažený. Má za to, že žalovaný postupoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu,\npričom ku kalkulácií čistých nákladov dochádza len a výlučne v prípade, že národný regulačný orgán\nna základe ním stanoveného kritéria usúdi, že jej poskytovanie môže predstavovať nespravodlivé\nzaťaženie. Následne teda až po tom ako národný regulačný orgán na základe ním zvolených kritérií\ndospeje k záveru, že poskytovanie univerzálnej služby môže pre poskytujúci podnik predstavovať\nneprimerané zaťaženie, pristúpi k samotnej kalkulácii čistých nákladov a posúdeniu či vykalkulovaná\nsuma čistých nákladov skutočne predstavuje pre podnik neprimerané zaťaženie. Námietku žalobcu o\nnerešpektovaní právneho názoru odvolacieho orgánu považuje ďalší účastník v 1 rade za nedôvodnú,\nplne sa stotožnil s vyjadrením žalovaného k tejto námietke. Taktiež súhlasil s vyjadrením žalovaného\nk námietke nesprávneho právneho posúdenia podmienok pre vznik práva na úhradu nákladov. V\nsúvislosti so zvoleným kritériom podielu bytových a nebytových účastníckych prípojok v pevnom\numiestnení na celkovom počte účastníckych prípojok v pevnom umiestnení uviedol, že ide o štandardné\nkritérium, ktoré národné regulačné autority dlhodobo používajú na posudzovanie postavenia podniku\nna relevantnom trhu z pohľadu existencie takzvanej efektívnej súťaže na relevantnom trhu. Zároveň mu\nnie je zrejmé akým spôsobom by použitie tohto kritéria mohlo porušiť právo žalobcu na rozhodovanie\n\npodľa relevantnej právnej úpravy. Čo sa týka výšky podielu 80 % tak toto predstavuje jedno\nz najpoužívanejších kritérií pre posúdenie, či ma podnik na relevantnom trhu významné postavenie.\nDosiahnutie hranice 80 % podielu podniku na trhu celkom jednoznačne (aj bez ďalšieho) indikuje,\nže takýto podnik na relevantnom trhu nie je vystavený efektívnej súťaži.\n85. Ďalší účastník v 1 rade súvislosti so žalobcom načrtnutými limitmi eurokonformného výkladu uviedol,\nže každý zákon je potrebné interpretovať vykladať a výklad v prípade harmonizovaný právnej úpravy\nmusí byť eurokonformný. Eurokonformný výklad je limitovaný tým, že ho nemožno smernici priznať\ntam, kde vnútroštátne právo nový eurokonformný výklad celkom neumožňuje. Nepriamy účinok smerníc\nprichádza v zásade do úvahy až po uplynutí transpozičnej lehoty za podmienky, že transponovaný\nprávny text je obsahovo nepodmienený a dostatočne určitý. Porovnaním príslušného znenia smernice\nso znením zákona platného a účinného v období, za ktoré žalobca žiada úhradu čistých nákladov\nuniverzálnej služby je zrejmé, že tento eurokonformný výklad príslušného ustanovenia zákona nijakým\nspôsobom nevylučuje dvojfázovosť vyhodnocovania neprimeraného zaťaženia. Napokon aj najvyšší\nsúd v zrušujúcom rozhodnutí uvádza, že úrad je povinný dôsledne vychádzať z právnej úpravy\nzakotvenej v § 53 zákona a článku 12 a 13 smernice a príslušnej judikatúry súdneho dvora. Pokiaľ\nby došiel k záveru, že znenie zákona takýto eurokonformný výklad neumožňuje nepochybne by takýto\nprocesný pokyn úradu nedával. V ostatnom sa ďalší účastník stotožňuje s vyjadrením úradu.\n86. Čo sa týka námietky žalobcu o rozpore zisteného skutkového stavu s obsahom spisov tak túto\npovažuje za veľmi všeobecnú a nie je mu zrejmé v akých podkladoch obsiahnutých v spisovej\ndokumentácii je vlastne rozpor a v čom spočíva. Opäť sa stotožnil s vyjadrením žalovaného k uvedenej\nnámietke. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný na podklade žalobcom vykazovanej sume\nčistých nákladov za roky 2007 a deti 2008 dospel k prvej fáze posudzovania žiadosti žalobcu o úhradu\nčistých nákladov univerzálnej služby k záveru, že to nemôže pre neho predstavovať neprimerané\nzaťaženie a rozhodol tak, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu čistých nákladov a preto vlastne\nnepristúpil ani k druhej fáze a to samotnej kalkulácii čistých nákladov a následnému posúdeniu otázky,\nči úradom vykalkulované čisté náklady predstavujú žalobcu skutočne neprimeranú záťaž alebo nie.\nOdhliadnuc od právneho aspektu tejto otázky poukázal aj na čisto logicky rozmer vtom, že pokiaľ\nžalovaný na podklade žalobcom predložených čistých nákladov univerzálnej služby uplatnených\nv žiadosti nemohli predstavovať pre žalobcu neprimerané zaťaženie výsledkom kalkulácie čistých\nnákladov úradom by bola nevyhnutne len redukcia žalobcom uplatnenej sumy. V tej súvislosti uviedol,\nže úrad už v prvostupňovom rozhodnutí z 29.05.2013 vykalkuloval sumu čistých nákladov podstatne\nnižšiu ako si uplatňoval žalobca, pričom tak výraznú odchýlku medzi požadovanou sumou žalobcom\na úradom vykalkulovanou sumou nie je vysvetliteľná prípadnou rôznou metodikou, či vstupnými\nparametrami nákladového modelu (napr. WACC), ktoré použil žalobca a ktoré použil úrad.\n87. Čo sa týka výberu kritériá pre posúdenie primeranosti zaťaženia tvrdenia žalobcu jednoznačne\nako neopodstatnené v plnom rozsahu odmieta. Uviedol, že podiel na trhu je podľa rozhodnutia súdneho\ndvora vo veci C-389/08 relevantným kritériom. Súhlasil so žalovaným v tom, že korelačná závislosť\nmedzi podielom na trhu a ziskovosťou je veľmi tesná, a je teda oprávnený predpokladať, že ziskovosť\nje primerane určená trhovým podielom. Má zato, že je výlučne vecou národného regulačného\norgánu (pri dodržaní princípu objektivity, transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality), ktoré\nkritérium považuje vzhľadom na špecifiká trhu za najvhodnejšie na posúdenie existencie primeraného\nzaťaženia. Počet užívateľov meraný pri službách pevnej siete počtom účastníckych prípojok je jedným\nzo základných kritérií používaných národnými regulačnými autoritami pre posúdenie postavenia podniku\nna relevantnom trhu (veľkosť podniku vo vzťahu k relevantnému trhu) a zároveň veľkosť podielu\nposkytovateľa univerzálnej služby na príslušnom relevantnom trhu je vhodným (a používaným) kritériom\npri posudzovaní otázky existencie neprimeraného zaťaženia súvislosti so zistenými čistými nákladmi\nuniverzálnej služby.\n88. Nesúhlasil s názorom žalobcu že dosiahnutie hranice 80 % podielu podniku na trhu je nesprávne,\nneobjektívne, netransparentné. Použitie 80% hranice predstavuje jedno z najpoužívanejších kritérií\npre posúdenie, či ma podnik na relevantnom trhu významné postavenie. Dosiahnutie tejto hranice\ncelkom jednoznačne, aj bez ďalšieho indikuje, že takýto podnik na relevantnom trhu nie je vystavený\nefektívnej súťaži, čo znamená, že jeho ekonomický vplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať\nsa nezávisle od konkurentov a užívateľov (pozri § 16 ods. 3 zákona). Námietku žalobcu o účelovej\naplikácii vyhlášky nepovažuje za dôvodnú, nakoľko nemá žiadny súvis s percentuálnou hranicou\n\n80%, ktorú namieta žalobca. Konkurencieschopnosť žalobcu vo vzťahu k jeho konkurentom na trhu\nfixných služieb nebola nijakým spôsobom negatívne ovplyvnená napriek poklesu počtu prípojok na trhu\nv absolútnych číslach podiel žalobcu na trhu paradoxne vzrástol. Skutočnosť, že žalobca skončil\ns poskytovaním univerzálnej služby, respektíve ich jednotlivých komponentov len a výlučne z dôvodu,\nže s poskytovaním tejto služby nedosahoval zisk, nie je až tak významná vzhľadom na to, že zisk\na existencia ne/primeraného zaťaženia pri vykázaných čistých nákladoch univerzálnej služby sú dve\nzásadne odlišné veci. Skonštatoval, že žalobca účelovo zamieňa dve veci ziskovosť, resp. stratovosť\nsamotnej univerzálnej služby, so ziskovosťou, resp. stratovosťou pôsobenia žalobcu na fixnom trhu\n(vrátane univerzálnej služby) ako takom, čo sú dve rôzne veci. Univerzálna služba z povahy veci (nejde\no komerčnú službu, ide o službu poskytovanú z dôvodu verejného záujmu), bude ako celok spravidla\nvždy stratová (otázka je výška straty a to vzhľadom na rozsah poskytovanej univerzálnej služby a ďalších\nfaktoroch ako je napr. hustota počet obyvateľstva štátu, jeho geografické pomery a podobne).\n89. Záverom ďalší účastník v 1. rade v súvislosti s kritériom použitým úradom v žalobou napadnutom\nrozhodnutí, resp. akýmkoľvek kritériom, ktorý by úrad použil poukázal na to, že žalobca mal\nv rokoch 2007 a 2008 aj napriek formálno-právne liberalizovanému trhu na trhu elektronických\nkomunikačných služieb poskytovaných prostredníctvom pevných sietí reálne monopolné postavenie.\nDodal, že žalobca doteraz ako nepoužiteľné, resp. nevhodné odmietol každé zo štandardne používaných\nkritérií pre vyhodnotenie existencie neprimeraného zaťaženia, ktoré úrad doteraz použil.\nIV.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n90. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od 1.\njúna 2023.\n91. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023\nz krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave.\n92. Žaloba bola podaná dňa 07.06.2016 za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, pôvodne na Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, ktorý žalobu dňa 09.11.2016 a opätovne dňa 21.09.2018 postúpil Krajskému súdu\nv Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie a rozhodnutie.\n93. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\n94. Podľa § 491 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2023 Správny súdny poriadok\n(ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n95. Podľa ust. § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto\nzákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n96. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím sp. zn. 5Sž/35/2011 z 19.07.2012 rozhodnutie\npredsedu Telekomunikačného úradu SR č. 40/01/2011 zo 14.09.2011, ako aj rozhodnutie úradu č.\n315/14/2011 z 16.06.2011 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní zaviazal\nžalovaného opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o úhradu čistých nákladov na poskytovanie US; kritéria,\npodľa ktorých posúdi neprimerané zaťaženie žalobcu vyberie tak, aby sa vzťahovali len k žiadateľovi\na nie k celej skupine Slovak Telekom, a. s., vybrané kritéria podrobne odôvodní a prihliadne aj ku\nvšetkým podkladom a námietkam predložených žalobcom, ktoré náležite vyhodnotí, vykoná kalkuláciu\nčistých nákladov v rozsahu potrebnom na posúdenie neprimeraného zaťaženia, pričom je povinný\ndôsledne vychádzať z právnej úpravy zakotvenej v ustanovení § 53 zákona č. 610/2003 Z. z. a v\nčl. 12 a čl. 13 smernice o univerzálnej službe a príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie\na ďalej bude zákonným spôsobovať postupovať podľa toho, či spoľahlivým spôsobom ustáli, resp.\nneustáli neprimerané zaťaženie žalobcu pri poskytovaní univerzálnej služby. Svoje nové rozhodnutie\nÚrad taktiež dostatočne podrobne a zrozumiteľne odôvodní tak, aby zodpovedalo procesnoprávnym i\nhmotnoprávnym predpisom.\n\n97. Úrad v ďalšom správnom konaní vydal rozhodnutie č. 193/OER/2013 z 29.05.2013, ktorým rozhodol\ntak, že žalobcovi nevznikol podľa § 53 zák. č. 610/2003 Z. z. nárok na náhradu zistených čistých nákladov\nvzniknutých pri vykonávaní US v rokoch 2007 a 2008, pretože jej poskytovanie nebolo pre žalobcu\nneprimeraným zaťažením.\n98. Predseda úradu na základe rozkladu žalobcu prvostupňové rozhodnutie úradu svojim rozhodnutím\nč. 59/PÚ/2015 z 02.03.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní zaviazal\núrad objektívne zistiť vplyv poskytovania US na kritérium podielu na trhu a na základe toho zistenia\nurčiť, či poskytovanie US môže podstatne vplývať na samotné kritérium. Taktiež zaviazal úrad\nv prípade realizácie výpočtu hodnoty čistých nákladov a nehmotných výhod presne identifikovať\na odôvodniť jednotlivé úkony smerujúce k zisteniu uvedených podkladov, teda vykonať dokazovanie,\nktoré spočíva v konkretizácii jednotlivých krokov vedúcich k úprave vstupných hodnôt a ich prepočtu\nna úradom upravené hodnoty. Ďalej zaviazal úrad v konaní aplikovať dvojfázový proces posudzovania\nneprimeranosti zaťaženia a na jeho základe rozhodnúť o existencii neprimeraného zaťaženia ako aj\no nároku na úhradu čistých nákladov. Považoval za potrebné vypočítať čisté náklady za všetky elementy\ntvoriace US, ktoré môžu byť poskytované len stratovo. Je potrebné realizovať eventuálnu kalkuláciu\nčistých nákladov vzťahujúcu sa a priori na všetky plnenia poskytované v rámci US bez vylúčenia žiadnej\nz položiek. Úrad v ďalšom konaní zohľadní každú položku súvisiacu s poskytovaním US a zahrnie do\nvýpočtu čistých nákladov všetky elementy tvoriace US, ktoré môžu byť poskytované len stratovo a svoje\nrozhodnutie aj riadne odôvodní.\n99. Správny súd ako vecne príslušný postupujúc podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023 po\noboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach\nžalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia\nsprávneho orgánu, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase\nprávoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal bez nariadenia\npojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.\n100. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. podnik poskytujúci univerzálnu službu má právo na\núhradu zistených čistých nákladov vzniknutých pri vykonávaní povinností univerzálnej služby, ak jeho\nvýnosy z tejto služby sú nižšie ako náklady preukázateľne potrebné na poskytovanie univerzálnej služby.\nŽiadosť o úhradu čistých nákladov s podkladmi môže podnik podať úradu do dvoch rokov od uplynutia\nfinančného roka, v ktorom vznikli. Uplynutím tejto lehoty právo na úhradu zaniká.\n101. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom k 28.12.2007 úrad na základe žiadosti\npodniku, ktorá obsahuje podklady na výpočet čistých nákladov, posúdi, či podnik zabezpečuje povinnosti\nvyplývajúce z poskytovania univerzálnej služby nákladovo efektívnym spôsobom a jej poskytovanie je\npre podnik neprimeraným zaťažením. Podklady môže overiť odborne spôsobilá a od zainteresovaných\nstrán nezávislá osoba poverená úradom.\n102. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom od 29.12.2007 úrad na základe\nžiadosti podniku, ktorá obsahuje podklady na výpočet čistých nákladov, posúdi, či podnik zabezpečuje\npovinnosti vyplývajúce z poskytovania univerzálnej služby nákladovo efektívnym spôsobom a jej\nposkytovanie je pre podnik neprimeraným zaťažením. Podklady na výpočet čistých nákladov môže úrad\nsám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby overovať a kontrolovať\na nahliadať do účtovných kníh a záznamov; výsledky overenia podkladov úrad zverejní.\n103. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom k 28.12.2007 úrad vypočíta\nčisté náklady, pričom zohľadní akúkoľvek vznikajúcu výhodu na trhu, ktorú príslušný podnik získa\nposkytovaním povinností univerzálnej služby. Na určenie čistých nákladov sa môže využiť aj postup\nurčenia podnikov na poskytovanie povinností univerzálnej služby podľa § 50 ods. 4. Vypočítané čisté\nnáklady úrad zverejní.\n104. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom od 29.12.2007 úrad vypočíta\nčisté náklady, pričom zohľadní akúkoľvek vznikajúcu výhodu na trhu, ktorú príslušný podnik získa\nposkytovaním povinností univerzálnej služby a rozhodne o výške kompenzácie straty. Na určenie čistých\nnákladov sa môže využiť aj postup určenia podnikov na poskytovanie povinností univerzálnej služby\npodľa § 50 ods. 4. Vypočítané čisté náklady úrad zverejní.\n105. Zákonom č. 610/2003 Z. z. bola prevzatá okrem ďalších aj Smernica Európskeho parlamentu\na Rady č. 2002/22/EC zo 07.03.2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov súvisiacich s\nelektronickými komunikačnými sieťami a službami (smernica univerzálnej služby), Ú.v. ES č. L 108 z\n24.04.2002, s. 51\n106. Podľa článku 12 smernice univerzálnej služby (Kalkulácia nákladov záväzkov univerzálnej služby)\nbod 1/ ak národné regulačné orgány usúdia, že poskytovanie univerzálnej služby podľa článkov 3 až 10\n\nmôže predstavovať nespravodlivé zaťaženie podnikov určených na poskytovanie univerzálnej služby,\nbudú kalkulovať čisté náklady za jej poskytovanie. Na tento účel národné regulačné orgány:\na) vykalkulujú čisté náklady na plnenie záväzku univerzálnej služby, berúc do úvahy každú trhovú\nvýhodu, ktorá vyplynie pre podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby, v súlade s prílohou IV,\nčasť A; alebo\nb) použijú čisté náklady za poskytovanie univerzálnej služby identifikovanej mechanizmom určovania v\nsúlade s článkom 8 ods. 2\nBod 2/ čiastky a/ alebo ďalšie informácie slúžiace ako základňa pre kalkuláciu čistých nákladov záväzkov\nuniverzálnej služby podľa odseku 1 písm. a/ kontroluje alebo overuje národný regulačný orgán alebo\norgán nezávislý na príslušných stranách a schvaľuje národný regulačný orgán. Výsledky kalkulácie\nnákladov a závery auditu sú verejne dostupné.\n107. Podľa článku 13 smernice univerzálnej služby (Financovanie záväzkov univerzálnej služby) bod\n1/ ak na základe kalkulácie čistých nákladov uvedených v článku 12 národný regulačný orgán zistí, že\npodnik znáša neprimerane zaťaženie, členské štáty na žiadosť určeného podniku rozhodnú o:\na/ zavedení mechanizmu, ktorým sa podniku za transparentných podmienok uhradia stanovené čisté\nnáklady z verejných fondov; a/ alebo\nb/ rozdelení čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby medzi poskytovateľov elektronických\nkomunikačných sietí a služieb.\n108. Podľa článku 13 Ak sú čisté náklady rozdelené podľa odseku 1 písm. b), členské štáty vytvoria\nrozdeľovací mechanizmus spravovaný národným regulačným orgánom alebo orgánom nezávislým na\nužívateľoch, ktorý je pod dohľadom národného regulačného orgánu. Financovať sa môžu len čisté\nnáklady stanovené v súlade s článkom 12, ktoré sa týkajú povinností uvedených v článkoch 3 až 10.\n109. Recitál smernice bod (18) uvádza, že cieľom smernice je vytvoriť mechanizmus financovania\nčistých nákladov, keď sa preukáže, že povinnosť poskytovať US môže byť splnená len so stratou\nalebo s čistými nákladmi, ktoré ležia mimo normálnych obchodných noriem. Je dôležité zabezpečiť, aby\nboli čisté náklady povinností univerzálnej služby primerane kalkulované a aby akékoľvek financovanie\nbolo uskutočnené s minimálnym účinkom na trh a podniky a aby bolo kompatibilné s ustanoveniami\nčlánkov 87 a 88 zmluvy; bod (19) každá kalkulácia čistých nákladov univerzálnej služby by mala\npatrične zohľadniť náklady a výnosy, ako aj nehmotný prospech vyplývajúci z poskytovania univerzálnej\nslužby, no nemala by brániť všeobecnému cieľu, ktorý má zabezpečiť, aby cenové štruktúry odrážali\nnáklady. Všetky čisté náklady univerzálnej služby by sa mali kalkulovať na základe transparentných\npostupov; bod (20) zohľadnenie nehmotného prospechu znamená, že odhad nepriameho prospechu v\npeňažných pojmoch, ktorý podnik odvodí zo svojho postavenia ako poskytovateľa univerzálnej služby, by\nsa mal odpočítať od priamych čistých nákladov univerzálnej služby, aby sa stanovilo celkové nákladové\nzaťaženie; účelom kalkulácie čistých nákladov je stanoviť celkové nákladové zaťaženie.\n110. Výkladom čl. 12 a čl. 13 smernice univerzálnej služby sa podrobne zaoberal Súdny dvor Európskej\núnie (ďalej aj „SD EÚ“) vo svojich rozhodnutiach, a to v rozsudku vo veci č. C-389/08 (Base NV a i.\nproti Ministerraad, za účasti Belgacom NV) zo 06.10.2010, v rozsudku vo veci C-222/08 (Európska\nkomisia proti Belgickému kráľovstvu) zo 06.10.2010 (z uvedených rozhodnutí vychádzal aj najvyšší súd\nv zrušujúcom rozhodnutí), v rozsudku vo veci C-508/14 (Český telekomunikační úřad proti T-mobile\nCzech Republic a.s., Vodafone Czech Republic a.s. za účasti O2 Czech Republic a.s., UPC Česká\nrepublika s.r.o.) zo 06.10.2015, v rozsudku vo veci C-494/21 (Eircom Limited proti Commission for\nCommunications Regulation, za účasti Vodafone Ireland Limited, Three Ireland (Huchison) Limited,\nThree Ireland Services (Hutchison) Limited) zo 10.11.2022 ako aj rozsudku vo veci C-273/23 (Autoritá\nper le Garanzie nelle Comunicazioni, a iné, proti Telecom Italia SpA a iné, za účasti Fastweb SpA a iné).\n111. SD EÚ opakovane pripomína, že účelom smernice je vytvoriť harmonizovaný regulačný rámec,\nktorý v odvetví elektronických komunikácií zaručí poskytovanie US, t. j. vymedzeného minimálneho\nsúboru služieb všetkým koncovým užívateľom za prijateľnú cenu. Podľa článku 1 ods. 1 tejto smernice\nje jedným z jej cieľov zaručiť prístupnosť kvalitných verejných služieb v celej Únii prostredníctvom\núčinnej hospodárskej súťaže a možnosti výberu (rozsudok zo 6. októbra 2010, Base a i., C-389/08,\nEU:C:2010:584, bod 32, ako aj citovaná judikatúra). Podľa článku 3 ods. 2 smernice univerzálnej\nslužby členské štáty stanovia najefektívnejší a najprimeranejší prístup k zabezpečeniu implementácie\nuniverzálnej služby, pričom budú rešpektovať princípy objektivity, transparentnosti, nediskriminácie\n\na proporcionality a budú sa snažiť o minimalizáciu skresľovania trhu a súčasne chrániť verejný záujem\n(rozsudok zo 6. októbra 2010, Base a i., C-389/08, EU:C:2010:584, bod 33, ako aj citovaná judikatúra).\nAko uvádza odôvodnenie 4 smernice univerzálnej služby, zabezpečenie univerzálnej služby môže\nzahŕňať poskytovanie niektorých služieb niektorým koncovým užívateľom za ceny, ktoré sa odchyľujú\nod cien vyplývajúcich z obvyklých trhových podmienok. Preto normotvorca Únie stanovil, ako vyplýva\nz odôvodnenia 18 tejto smernice, že členské štáty by v prípade potreby mali vytvoriť mechanizmy\nfinancovania čistých nákladov na záväzky univerzálnej služby v prípadoch, keď sa preukáže, že tieto\nzáväzky možno plniť len so stratou alebo s čistými nákladmi, ktoré sa nachádzajú mimo obvyklých\nobchodných noriem (rozsudok zo 6. októbra 2010, Base a i., C-389/08, EU:C:2010:584, bod 34, ako\naj citovaná judikatúra).\n112. Správny súd dáva do pozornosti stručnú genézu v rozhodovaní správnych súdov vo veciach\nnáhrad univerzálnej služby, v rámci ktorej možno konštatovať, že v Slovenskej republike poskytoval\nžalobca univerzálnu službu v období od roku 2005 do roku 2012, za tieto obdobia si postupne podanými\nžiadosťami uplatnil od žalovaného úhradu čistých nákladov na US, pričom ani v jednom z uvedených\nobdobí (roky 2005-2006, 2007-2008, 2009-2010, 2011-2012) nebola žalobcovi žalovaným kompenzácia\nnákladov na US ani čiastočne priznaná. Žalobca inicioval súdny prieskum voči rozhodnutiam vydaných\nžalovaným za roky 2005 a 2006, 2007 a 2008, ako aj 2009 a 2010. Rozhodnutia žalovaného boli\nNajvyšším súdom SR zrušené (rozsudok sp. zn. 6Sž/13/2011 z 29.02.2012, 5Sž/35/2011 z 19.07.2012\na 6Sž/24/2012 z 27.11.2013) a veci boli vrátené na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V pokračujúcich\nsprávnych konaniach však žalovaný úhradu nákladov na univerzálnu službu znova žalobcovi ani\nčiastočne nepriznal. Žalobca opätovne inicioval súdny prieskum proti každému z rozhodnutí vydaných\nžalovaným v novom konaní, ktoré boli okrem obdobia rokov 2007-2008 rozsudkami Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 6S/362/2016 z 01.10.2020 (obdobie 2005-2006) aprobované Najvyšším správnym\nsúdom sp. zn. 4Svk/18/2021 z 26.04.2023, sp. zn. 1S/199/2016 z 21.04.2022 (obdobie 2009-2010)\naprobované Najvyšším správnym súdom sp. zn. 5Svk/41/2022 z 25.04.2024.\n113. Za obdobie 2011 a 2012 Krajský súd v Bratislave svojím rozsudkom sp. zn. 6S/318/2016\nz 24.09.2020 rozhodnutia žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší správny\nsúd v rozhodnutí sp. zn. 5Sžk/8/2021 z 25.04.2024 vyhovel kasačnej sťažnosti a rozhodnutie krajského\nsúdu z procesných dôvodov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie Správnemu súdu v\nBratislave.\nV.\nPrávne posúdenie správnym súdom\n114. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 59/PÚ/2015, ktorým zamietol rozklad žalobcu\na potvrdil rozhodnutie úradu č. 4286/OER/2015, ktorým žalobcovi nevznikol podľa § 53 zák. č. 610/2003\nZ. z. nárok na úhradu čistých nákladov vzniknutých pri vykonávaní univerzálnej služby v rokoch 2007\na 2008, pretože jej poskytovanie nebolo pre žalobcu neprimeraným zaťažením.\n115. V konaní o žiadosti žalobcu na úhradu čistých nákladov za poskytovanie US za roky 2007 a 2008\nvyslovil najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 5Sž/35/2011 z 19.07.2012 právne záväzný názor, z ktorého\njednoznačne vyplýva povinnosť žalovaného pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu vykonať kalkuláciu\nčistých nákladov v rozsahu potrebnom na posúdenie neprimeraného zaťaženia, čo však žalovaný\nv prvostupňovom preskúmavanom rozhodnutí neurobil.\n116. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že bol pred posúdením, či skutočne ide o neprimerané\nzaťaženie pripravený vypočítať čisté náklady na poskytovanie US, k ich výpočtu v zmysle\neurokonformného výkladu príslušných ustanovení zákona nepristúpil, pretože mal za to, že v zmysle\nčl. 12 smernice je takýto výpočet prísne podmienený identifikáciou aspoň možnosti neprimeraného\nzaťaženia žalobcu.\n117. Uvedený názor je však v rozpore s právnym názorom, ktorý vyslovil najvyšší súd v zrušujúcom\nrozhodnutí. Ten s odkazom na rozhodnutie súdneho dvora vo veci C-2228/08 uviedol, že špeciálnu\nkalkuláciu čistých nákladov je potrebné vykonať pred tým, ako tieto náklady bude možné kvalifikovať\nako nespravodlivé zaťaženie, čo a contrario znamená, že špeciálna kalkulácia čistých nákladov je\n\npotrebná aj k tomu, aby úrad mohol konštatovať, že poskytovanie US pre žalobcu neprimerané zaťaženie\nnepredstavovalo.\n118. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia úradu ako aj z vyjadrenia žalovaného k žalobe jednoznačne\nvyplýva, že úrad túto kalkuláciu čistých nákladov v preskúmavanom prvostupňovom rozhodnutí\nnevykonal. V tomto ohľade správny súd prisvedčil žalobnej námietke žalobcu o nesprávnom právnom\nposúdení veci v dôsledku nerešpektovania právne záväzného názoru najvyššieho súdu.\n119. Zároveň tým, že úrad, podľa jeho vlastného vyjadrenia, v novom rozhodnutí nepristúpil ku kalkulácii\nčistých nákladov, konal nielen v rozpore s právne záväzným názorom najvyššieho súdu, ale priamo\naj v rozpore s uloženou povinnosťou predsedom úradu v rozhodnutí č. 59/PÚ/2015 z 02.03.2015.\nÚrad v rámci konania o žiadosti žalobcu v prebiehajúcom správnom konaní ku kalkulácii čistých\nnákladov v rozhodnutí č. 193/OER/2013 z 29.05.2013 pristúpil (bod 3. Výpočet trhových výhod, straty\nz US a čistých nákladov US str. 11 rozhodnutia, následne bod 3.2 Výpočet trhových výhod a čistých\nnákladov US po overení a kontrole úradom str. 16 rozhodnutia, samotný výpočet je na strane 18-21\nrozhodnutia). Vyššie zmienené rozhodnutie však bolo rozhodnutím žalovaného č. 59/PÚ/2015 zrušené\na predseda úradu okrem iného v otázke potreby realizácie eventuálnej kalkulácie čistých nákladov\nvzťahujúcich sa a priori na všetky plnenia poskytované v rámci US (žiadna z položiek nesmie byť\nz uvedeného výpočtu vopred vylúčená), zaviazal úrad povinnosťou v ďalšom konaní zohľadniť každú\npoložku súvisiacu s poskytovaním US a zahrnúť do výpočtu čistých nákladov všetky elementy tvoriace\nUS, ktoré môžu byť poskytované len stratovo, resp. ktoré súvisia so špecifickými skupinami užívateľov,\nktorými môže byť US poskytovaná len stratovo. Z uvedeného dôvodu považuje správny súd za\ndôvodnú aj námietku žalobcu ohľadne nerešpektovania právneho záväzného názoru predsedu úradu,\nvysloveného v zrušujúcom rozhodnutí č. 59/PÚ/2015. Súd má jedinú výhradu k názoru predsedu úradu\nvyjadrenú v citovanom zrušujúcom rozhodnutí týkajúcu sa posúdenia potencionálnej možnosti vzniku\nneprimeraného zaťaženia žalobcu, čo je samotná podstata námietky žalobcu o nedostatočne zistenom\nskutkovom stave a v dôsledku toho nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným, k čomu sa súd\nvyjadrí nižšie v ďalších bodoch.\n120. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nesprávnom právnom posúdení podmienok\npre vznik práva na úhradu nákladov. Žalobca za jedinú zákonnú podmienku na vznik páva na úhradu\nnákladov na US považoval len výnosy (hrubý príjem) z tejto služby, ktoré boli nižšie ako náklady\npreukázateľne potrebné na poskytovanie US, pričom posúdenie faktorov nákladovej efektívnosti,\nneprimeraného zaťaženia a vznik výhody na trhu mali mať dopad len na prípadnú korekciu výšky\nkompenzovanej straty, v žiadnom prípade nie na samotný vznik práva žalobcu na úhradu nákladov\nna US. Toto právo totiž prináleží žalobcovi priamo zo zákona a žalovaný mohol upraviť len výšku\nkompenzácie straty zohľadnením v zákone výslovne predpokladaných faktorov.\n121. Správny súd poukazuje na to, že už najvyšší súd v zrušujúcom rozhodnutí vo vzťahu k námietke\nžalobcu o nesprávnom podmienení priznania nároku na úhradu čistých nákladov vynaložených\nžalobcom z vlastných zdrojov na poskytovanie US vo verejnom záujme existenciou neprimeraného\nzaťaženia zdôraznil, že v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 2 zákona, článkov 12 a 13 smernice a rozsudku\nSD EÚ vo veci C-222/08 neprimerané zaťaženie predstavuje podmienku pre vznik nároku na úhradu\nnákladov na poskytovanie US, ktorá skutočnosť bola deklarovaná i v rozsudku SD EÚ vo veci C-389/08\ntak, že „z odôvodnenia čl. 21 smernice 2002/22 v tomto ohľade vyplýva, že zákonodarca Spoločenstva\nzamýšľal naviazať mechanizmy náhrady čistých nákladov, ktoré môžu podniku vzniknúť na základe\nposkytovania univerzálnej služby, s existenciou nadmerného zaťaženia pre tento podnik. Zákonodarca\nSpoločenstva, ktorý sa domnieval, že čisté náklady na univerzálnu službu nepredstavujú nevyhnutne\nnadmerné zaťaženie pre všetky dotknuté podniky, chcel v tejto súvislosti vylúčiť, aby akékoľvek čisté\nnáklady na univerzálnu službu automaticky viedli k vzniku práva na náhradu.“. Preto túto námietku\nžalobcu najvyšší súd nemohol uznať za relevantnú.\n122. Z uvedeného vyplýva, že pre vznik nároku na úhradu nákladov na poskytovanie US nepostačuje\nlen skutočnosť, že výnosy sú nižšie než náklady. Čisté náklady musia predstavovať nadmerné\nzaťaženie pre tohto poskytovateľa US. Posudzovanie nákladovej efektívnosti a vznik výhody na trhu sú\nintegrálnou súčasťou výpočtu čistých nákladov a korigujú samotný výpočet čistých nákladov. Posúdenie\nneprimeranosti zaťaženia je však nevyhnutnou súčasťou určenia samotného nároku na úhradu čistých\nnákladov US. Ak je záťaž uznaná za neprimeranú, nárok na kompenzáciu je opodstatnený. Samotná\n\nexistencia čistých nákladov nárok na kompenzáciu nezakladá, no bez ich výpočtu nie je možné\nani posúdiť nespravodlivosť zaťaženia, ani konštatovať, že poskytovanie US neprimeranú záťaž\nnepredstavuje.\n123. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na vývoj regulačného rámca pre elektronické komunikácie,\nktorý podľa jeho názoru podporuje jeho výklad o podmienkach vzniku nároku na úhradu nákladov. Pokiaľ\nsa žalobca odvoláva na princípy nového regulačného rámca pre oblasť elektronických komunikácií\nprijatého v roku 2002, ktorý podľa neho vychádzal z princípu posudzovania neprimeranej záťaže na\nzáklade stratovosti poskytovania US a nie podľa trhového podielu, správny súd konštatuje, že pri\nrozhodovaní o žiadosti poskytovateľa US na náhradu nákladov sa pri posudzovaní neprimeranosti\nzáťaže zohľadňuje schopnosť podniku znášať tieto náklady s dôrazom na hospodársku súťaž, nie len\nsamotná stratovosť, ako sa žalobca domnieva. Skutočnosť, že poskytovanie US je stratové, nie je\nrozhodujúca, pretože podnik ju môže uniesť, ak má dostatočne silné trhové postavenie.\n124. Z recitálu smernice bodu (18) vyplýva, že nie každá (podnikateľská) strata poskytovateľa US\nje dôvodom na kompenzáciu. Musí ísť o stratu mimo obvyklých obchodných noriem, ktorá vznikla v\ndôsledku povinnosti poskytovať US (napr. povinnosť prevádzkovať stratové linky v odľahlých oblastiach,\nposkytovať služby zdravotne postihnutým, alebo udržiavať verejné automaty). Nákladové zaťaženie\nposkytovateľa US možno zistiť len na základe kalkulácie čistých nákladov zohľadňujúc náklady, výnosy\naj nehmotný prospech z poskytovania US. Ak povinnosť poskytovať US predstavuje neprimerané\nzaťaženie, je primerané povoliť vytvorenie mechanizmu efektívnej náhrady čistých nákladov.\n125. V rámci námietky o nesprávnom právnom posúdení žalobca vytýkal žalovanému, že sa odchýlil\nod znenia zákona prostredníctvom nepriamej aplikácie smernice formou eurokonformného výkladu,\ns čím nesúhlasí. Tvrdil, že ak je zákon dostatočné jasný, použitie akejkoľvek argumentácie smerujúcej\nk odklonu od jeho dikcie je obchádzaním zákona. Taktiež považoval postup žalovaného, vychádzajúci\nz dvojfázovosti vyhodnocovania neprimeranosti zaťaženia za nesprávny.\n126. Žalobca svoju argumentáciu ďalej rozvíjal v námietke napádajúcej nedostatočné zistenie\nskutkového stavu tvrdením, že žalovaný rozhodol o neprimeranosti zaťaženia bez toho, aby vypočítal\nčisté náklady vynaložené na vykonávanie US, čím porušil povinnosť tieto náklady vždy vypočítať. Tvrdil,\nže žalovaný rozhodol o práve žalobcu na úhradu nákladov v dvoch fázach – najprv posúdil samotnú\nmožnosť, či môže byť poskytovateľ neprimerane zaťažený, a až potom by prípadne vypočítal čisté\nnáklady.\n127. So žalobcom správny súd nesúhlasí v časti týkajúcej sa eurokonformného výkladu, no stotožňuje sa\ns ním v tom, že postup žalovaného, založený na dvojfázovom vyhodnocovaní neprimeraného zaťaženia,\nnebol správny.\n128. K otázke eurokonformného výkladu správny súd uvádza, že vnútroštátne právo sa má vykladať\nv súlade s právom únie, tzv. eurokonformne, čo vyplýva z nadradenosti právneho poriadku EÚ\n(nepriamy účinok európskeho práva), avšak uplatnenie zásady nepriameho účinku nesmie viesť k\nvýkladu vnútroštátneho práva contra legem. Tým, že bola smernica transponovaná do zák. č. 610/2003\nZ. z., je možné uplatniť výkladové pravidlo v súlade s právom EÚ za predpokladu, že vnútroštátne\nustanovenie pripúšťa viacero výkladov, resp. je nejasné. V takom prípade sú vnútroštátne orgány\npovinné vykladať vnútroštátne ustanovenie v súlade účelom a obsahom smernice.\n129. Správny súd sa ďalej zaoberal vyjadrením ďalšieho účastníka konania v 9. rade, ktorý sa dovolával\npriameho účinku článkov 12 a 13 smernice, v dôsledku čoho by žalovaný, bez nutnosti preukazovať\nnepriamy účinok smernice, bol článkom 12 priamo viazaný.\n130. Správny súd uvádza, že SD EÚ vo veci C-508/14 konštatoval, že články 12 a 13 smernice majú\npriamy účinok a jednotlivci sa na tieto môžu priamo odvolávať pred vnútroštátnym súdom na účely\nnapadnutia rozhodnutia regulačného úradu. Zo stanoviska ďalšieho účastníka v 9. rade vyplýva, že sa\nstotožňuje s rozhodnutím žalovaného a jeho právnym posúdením vrátane eurokonformného výkladu.\n131. Podľa ustálenej judikatúry SD EÚ (rozsudky C-41/74 Van Duyn, C-152/84 Marshall) sa smernice\nmôžu priamo uplatniť iba v prospech jednotlivca voči štátu (vertikálny priamy účinok), nie naopak.\nVnútroštátny orgán je viazaný povinnosťou vykladať a aplikovať § 53 ods. 2 zákona eurokonformne, a ak\ntak neurobil, ide o nesprávnu aplikáciu vnútroštátneho práva, ktorú nemožno napraviť prostredníctvom\n\npriameho účinku smernice v prospech štátu alebo iného účastníka. Súd preto nemohol akceptovať\ndovolanie sa priameho účinku článku 12 smernice ďalším účastníkom v 9. rade na podporu správnosti\npostupu regulačného orgánu, ktorý nesprávne vyložil vnútroštátne právo. Navyše, výklad článku 12\nsmernice, aký uplatnil žalovaný, by neviedol k iným záverom.\n132. Súd súhlasí so žalovaným, že bolo potrebné vychádzať z § 53 zákona a interpretovať ho\neurokonformne, avšak interpretácia, ktorú žalovaný zvolil, je nesprávna. Postup žalovaného, založený\nna dvojfázovom vyhodnocovaní neprimeranosti zaťaženia, je nielen nesprávny, ale aj v rozpore so\nzáväzným výkladom článkov 12 a 13 smernice SD EÚ a názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého je\npotrebné najskôr vypočítať čisté náklady na poskytovanie US a až následne posudzovať neprimeranosť\nzaťaženia.\n133. Správny súd súhlasí so žalobcom, že žalovaný nesprávne interpretoval rozsudok SD EÚ vo veci\nC-389/08, keď aplikoval pravidlá na výpočet čistých nákladov až potom, ako predbežne posúdil, či môže\nbyť poskytovateľ neprimerane zaťažený.\n134. Z citovaného rozhodnutia SD EÚ vyplýva, na čo už žalovaný nebral ohľad, „že iba na základe\nvýpočtu čistých nákladov na poskytovanie US, ktorý je upravený v čl. 12, môžu národne regulačné\norgány konštatovať, že podnik určený za poskytovateľa US skutočne znáša nespravodlivé zaťaženie\na členské štáty musia na žiadosť podniku rozhodnúť o prijatí pravidiel náhrady z dôvodu týchto nákladov“.\n(bod 37) Ďalej SD EÚ v rozhodnutí uviedol, že „členské štáty nemôžu konštatovať, že poskytovanie US\nskutočne predstavuje nespravodlivé zaťaženie, za ktoré možno poskytnúť náhradu, bez toho, aby pred\ntým vypočítali čisté náklady, ktoré toto poskytovanie predstavuje pre každý z podnikov, ktorý má túto\nslužbu poskytovať, a posúdili, či tieto náklady predstavujú pre uvedený podnik nadmerné zaťaženie,\nlebo inak by porušili povinnosti vyplývajúce zo smernice 2002/22. Nemôžu tiež prijať systém náhrad,\nv rámci ktorého by náhrada nebola úmerná uvedeným čistým nákladom“ (bod 45)\n135. Z uvedeného rozhodnutia teda vyplýva, že bez výpočtu čistých nákladov nemožno konštatovať, že\nposkytovanie US predstavuje nespravodlivé zaťaženie. Naopak, bez tohto výpočtu nemožno ani tvrdiť,\nže podnik takúto záťaž nenesie, pretože články 12 a 13 smernice vyžadujú výpočet čistých nákladov\nako východisko akéhokoľvek záveru.\n136. V jednom z novších rozsudkov vo veci C-494/21 súdny dvor nadväzuje na úvahy vyjadrené\nv rozsudku C-389/08 a spresňuje pojem „nespravodlivé zaťaženie“, ktorého existenciu musí národný\nregulačný orgán konštatovať pred poskytnutím akejkoľvek náhrady. Je ním zaťaženie, ktoré je pre každý\nz dotknutých podnikov nadmerné, pokiaľ ide o jeho schopnosť znášať ho s ohľadom na súhrn vlastností\npodniku, najmä na úroveň jeho vybavenia, jeho ekonomickú a finančnú situáciu, ako aj jeho podiel na\ntrhu. (bližšie pozri bod 39)\n137. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ďalšie rozhodnutie SD EÚ vo veci C-508/14, kde\nSD EÚ uviedol, že „podľa článkov 12 a 13 smernice je na určenie výšky náhrady, ktorá prípadne\nprináleží podniku určenému na poskytovanie US, potrebné po prvé vypočítať čisté náklady na povinnosť\nposkytovať US, ktoré znáša podnik určený na jej poskytovanie, a ďalej, pokiaľ vnútroštátny regulačný\norgán zistí, že podnik znáša nespravodlivú záťaž, tento orgán rozhodne o zavedení mechanizmu\nnáhrady zistených čistých nákladov takémuto podniku alebo o rozdelení čistých nákladov na záväzky\nUS medzi podniky poskytujúce siete a poskytujúce služby elektronických komunikácií. Podľa prílohy IV\nčasti A druhého odseku smernice 2002/22 sa čisté náklady US vypočítajú ako rozdiel medzi čistými\nnákladmi určeného podniku, keď poskytuje US a keď ju neposkytuje.“ (bod 33)\n138. Napokon aj v rozhodnutí vo veci C-273/23 SD EÚ sa konštatuje, že aj „v kontexte smernice 2002/22\nje zavedenie mechanizmu financovania čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby podmienené\ndvojitou podmienkou, a to, že tieto náklady musia byť vypočítané a že na základe tohto výpočtu sa zistí,\nže zaťaženie, ktoré poskytovanie tejto služby predstavuje pre určený podnik, má nespravodlivú alebo\nneprimeranú povahu.“ (bod 63)\n139. Podľa názoru správneho súdu z výkladu článkov 12 a 13 smernice SD EÚ nevyplýva\ntvrdenie žalovaného, že článok 12 podmieňuje kalkuláciu čistých nákladov akousi teoretickou úvahou\n(predbežným posúdením, tzv. screeningom), či môže byť podnik neprimerane zaťažený, a že článok 13\npodmieňuje zavedenie kompenzačného mechanizmu faktickým zistením po výpočte.\n\n140. Ak by sme hoci len hypoteticky pripustili, že by bolo možné akceptovať postup žalovaného\nspočívajúci v predbežnom posúdení potenciálneho neprimeraného zaťaženia, takýto postup by mohol\nmať len orientačný charakter a v žiadnom prípade by nemohol nahradiť zákonom a smernicou\nvyžadovaný výpočet čistých nákladov ako jediný objektívny základ pre rozhodnutie o nároku na úhradu.\nInak povedané, aj keby bolo možné akceptovať predbežné posúdenie potenciálneho neprimeraného\nzaťaženia ako určitý metodický nástroj, takéto posúdenie nemôže byť podkladom pre záver, že\nposkytovateľ univerzálnej služby nie je neprimerane zaťažený. Bez výpočtu čistých nákladov totiž\nabsentuje faktický základ pre takéto konštatovanie, screening má len orientačný charakter a nespĺňa\npožiadavky transparentnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia.\n141. Zo smernice naozaj vyplýva dvojfázový postup, čo potvrdil aj SD EÚ v citovaných rozhodnutiach.\nRozdiel však spočíva v tom, že v prvej fáze (článok 12) sa počítajú čisté náklady a hodnotí nespravodlivé\nzaťaženie, a v druhej fáze (článok 13), ak je záťaž neprimeraná, sa aktivuje mechanizmus kompenzácie.\nNapríklad rozsudok SD EÚ vo veci C-222/08 potvrdzuje, že zavedenie mechanizmu financovania US\npodľa článku 13 ods. 2 smernice je možné len vtedy, ak sa predtým uskutoční riadne posúdenie\nexistencie nespravodlivého zaťaženia. Toto posúdenie sa vykonáva prostredníctvom výpočtu čistých\nnákladov podľa článku 12, pričom sa porovnávajú náklady poskytovateľa s príjmami, ktoré by mal v\npodmienkach efektívnej hospodárskej súťaže bez povinnosti US. Len ak výsledok výpočtu preukáže\nskutočné nespravodlivé zaťaženie, možno pristúpiť k zavedeniu kompenzačného mechanizmu. Výpočet\nčistých nákladov a rozhodnutie o kompenzácii teda predstavujú dva odlišné, no nadväzujúce kroky.\n142. V rámci prvej fázy – kalkulácie nákladov záväzkov univerzálnej služby – smernica poskytuje\nzákladný rámec, pričom je vecou vnútroštátnej úpravy, akým spôsobom členský štát pristúpi ku kalkulácii\nnákladov záväzkov US, rešpektujúc recitály smernice. Smernica neurčuje konkrétnu metodiku, avšak\nnáklady sa majú vypočítať nákladovo efektívne a na základe objektívnych a transparentných kritérií.\n143. Správny súd nesúhlasí so žalovaným, že ustanovenie § 53 ods. 2 a 3 zákona je nejednoznačné\nv otázke, či je neprimerané zaťaženie potrebné posudzovať na základe vypočítaných čistých nákladov.\nPráve naopak – z dôvodovej správy k novele č. 117/2006 Z. z., ktorá menila § 53 ods. 2 zákona č.\n610/2003 Z. z., vyplýva, že účelom tejto úpravy bolo spresniť transpozíciu článku 12 smernice tak, aby\nverne kopírovala jej mechanizmus (výpočet čistých nákladov – posúdenie neprimeraného zaťaženia –\nkompenzácia).\n144. Ustanovenie § 53 ods. 2 zákona jednoznačne (a v súlade s článkom 12 smernice) ukladá úradu\npovinnosť na základe dokladov predložených poskytovateľom US vypočítať čisté náklady a posúdiť,\nči podnik poskytuje US nákladovo efektívne a či jej poskytovanie predstavuje neprimerané zaťaženie.\nÚrad teda nevykonáva len predbežné posúdenie možného zaťaženia, ale po výpočte čistých nákladov\nhodnotí, či tieto predstavujú pre podnik neprimeranú záťaž. Cieľom tohto hodnotenia je rozhodnúť, či sa\nmá spustiť kompenzačný mechanizmus podľa článku 13 smernice, čo predstavuje druhú fázu procesu\n– financovanie záväzkov univerzálnej služby.\n145. Je zaujímavé sledovať zmenu prístupu žalovaného, ktorý v rámci toho istého správneho konania\nčisté náklady za poskytovanie US za roky 2007 – 2008 už vypočítal (v rozhodnutí č. 193/OER/2013\nz 29.05.2013), no po zrušení tohto rozhodnutia predsedom úradu už nepovažoval kalkuláciu za\npotrebnú, keďže v rámci predbežného posúdenia (teoretickej úvahy) nezistil neprimeranosť zaťaženia\nžalobcu. Takýto postup nie je objektívny ani transparentný a je v rozporne s cieľom smernice.\n146. Žalobca vytýkal žalovanému nedostatočne zistený skutkový stav v dôsledku nesprávneho právneho\nposúdenia spočívajúceho v nesprávnom výklade článkov 12 a 13 smernice a § 53 zákona č. 610/2003\nZ. z. Správny súd sa s touto argumentáciou v plnom rozsahu stotožnil. Bez toho, aby úrad vyčíslil čisté\nnáklady, nemal dostatočne zistený skutkový stav pre posúdenie neprimeranosti zaťaženia žalobcu ako\nposkytovateľa US.\n147. Ako už najvyšší súd konštatoval v zrušujúcom rozhodnutí, z ustanovenia § 72 ods. 1 v spojení\ns ods. 2 zákona vyplýva, že sa predpokladá aplikácia správneho poriadku, ak to zákon nevylučuje.\nKeďže § 72 ods. 2 nevylučuje aplikáciu správneho poriadku na konanie podľa § 53, žalovaný bol\npovinný postupovať podľa jeho ustanovení. To znamená, že povinnosťou žalovaného pri rozhodovaní\npodľa § 53 zákona je postupovať podľa jednotlivých ustanovení správneho poriadku a pri ich aplikácii\nvychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku). Správny orgán je viazaný\n\nzásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri\nrozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní\ntak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na\nochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej\nveci. Taktiež je viazaný zásadou materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4 správneho poriadku), ktorá vyjadruje\npožiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutkový stav a zaobstaral si potrebné podklady\npre rozhodnutie.\n148. Vzhľadom na dôvodnosť námietok žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave ako aj\no nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré samy osebe vedú k zrušeniu napadnutých rozhodnutí,\nsprávny súd sa s ďalšími námietkami žalobcu už podrobne nezaoberal. Napriek tomu, obdobne\nako krajský súd v rozsudku sp. zn. 6S/362/2016 z 01.10.2020 v bode (112) uvádza, že viaceré\nnámietky (napr. porušenia práva žalobcu na vyjadrenie sa na ústnom pojednávaní, porušenie zásady\naktívnej súčinnosti účastníkov konania a správneho orgánu, porušenie práva žalobcu vlastniť majetok\na porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu) treba vyhodnotiť ako zjavne nedôvodné. Súd však\ndodáva, že hoci ústne pojednávanie nie je v tejto veci obligatórne, jeho nariadenie by v tak komplikovanej\nveci mohlo byť prínosné (žalovaný už raz tejto požiadavke vyhovel).\n149. Záverom správny súd pristúpil k posúdeniu ďalšej námietky žalobcu, ktorá sa týkala spôsobu, akým\nžalovaný zohľadnil, resp. nezohľadnil rozhodovaciu prax iných európskych regulačných orgánov. Podľa\nnázoru súdu by nebolo na škodu presvedčivosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k výberu kritérií\nhodnotenia prihliadať na prax iných regulátorov, pôsobiacich v rámci EÚ (najmä keď žalobca poukazuje\nna konkrétneho regulátora), nielen na vybrané prístupy jednotlivých operátorov k vyhodnocovaniu\nneprimeraného zaťaženia v správe BEREC, pretože sú jednak viazaní zásadou lojálnej spolupráce\n(čl. 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ), rámcovou smernicou 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre\nelektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33), čl. 7\na 7a ako aj formálnou sieťou spolupráce regulátorov BEREC (Orgán pre európskych regulátorov pre\nelektronické komunikácie). Pokiaľ žalovaný aj napriek návrhom žalobcu nezohľadní rozhodovaciu prax\niných európskych regulátorov, je potrebné túto skutočnosť aj dostatočne presvedčivo odôvodniť.\n150. V súvislosti s námietkou nesprávne zvoleného kritéria podielu bytových a nebytových účastníckych\nprípojok pri posudzovaní neprimeraného zaťaženia pred výpočtom čistých nákladov súd uvádza, že\ntoto kritérium samo osebe nie je dostatočné. Posudzovanie neprimeranosti zaťaženia pred samotným\nvýpočtom je predčasné a nepresné, obzvlášť, ak nie sú špecifikované, okrem iných, aj čisté náklady na\nstratové služby spojené s poskytovaním univerzálnej služby. Takýto postup žalovaného bol nesprávny.\nAž samotný výpočet čistých nákladov predstavuje objektívny základ na posúdenie záťaže poskytovateľa\nUS. Posudzovať neprimeranosť len podľa jedného kritéria, bez preskúmania ekonomickej a finančnej\nsituácie poskytovateľa a trhových podielov konkurentov, nie je objektívne.\n151. V tejto súvislosti dáva súd žalovanému do pozornosti, že SD EÚ vo veci C-389/08 uviedol, že\nnie akýkoľvek deficit zistený na základe výpočtu čistých nákladov predstavuje neprimerané zaťaženie\npre každého operátora. Vyhodnotenie tejto nadmernosti zaťaženia predpokladá konkrétne preskúmať\nčisté náklady, ktoré predstavuje toto poskytovanie pre dotknutého operátora, zároveň súhrn vlastností\noperátora, ako je úroveň jeho vybavenia, jeho ekonomická a finančná situácia ako aj jeho podiel na trhu.\nTaktiež uviedol, že je úlohou národného regulačného orgánu, aby všeobecne a neosobne stanovil kritériá\numožňujúce určiť hranicu, pri ktorej prekročení možno s ohľadom na vlastnosti podniku (úroveň jeho\nvybavenia, ekonomickú a finančnú situáciu ako aj podiel na trhu) považovať zaťaženie za nadmerné.\nK týmto prvkom sa v zmysle rozhodnutia SD EÚ vo veci C-494/21 pripája aj potreba zohľadnenia\ntrhových podielov konkurentov. Z toho vyplýva, že posúdenie stavu hospodárskej súťaže na dotknutom\ntrhu je neoddeliteľnou súčasťou podmienok uplatnenia článkov 12 a 13 smernice (pozri rozhodnutie\nC-220/07 neuverejnený, bod 46-47 ako aj C-327/15, bod 49).\n152. Napokon už aj najvyšší súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že výber kritéria je síce ponechaný na\núvahe národného regulačného orgánu, avšak úrad má povinnosť zvoliť také metódy a kritériá, ktoré sú\nv súlade s účelom zákona č. 610/2003 Z. z. ako aj smernice univerzálnej služby a v rozhodnutí vo veci\nsamej náležite odôvodniť, z akých dôvodov a na základe čoho použil pre posúdenie zaťaženia podniku\n(žalobcu) zvolenú metodiku tak, aby jeho postup bol transparentný a zrozumiteľný nielen pre odbornú,\nale aj laickú verejnosť.\n\n153. Keďže kontrola nákladovej efektivity je jednou z fáz výpočtu čistých nákladov, ktoré žalovaný\nv prvostupňovom rozhodnutí nevyčíslil, je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. V novom konaní\nsa preto musí žalovaný vysporiadať s uvedenými námietkami žalobcu. Pri skúmaní nákladovej efektivity\nsa majú preverovať účtovné položky podľa prílohy IV smernice, pričom kalkulácia sa má zakladať na\nnákladoch vzťahujúcich sa k:\ni) prvkom identifikovanej služby, ktorá sa môže poskytovať so stratou alebo za\nnákladových podmienok, ktoré spadajú mimo rámca bežných hospodárskych\nnoriem.\nTáto kategória môže zahŕňať prvky služby, ako je prístup k núdzovým telefónnym službám,\nzabezpečenie určitých verejných mincových a kartových telefónov, poskytovanie určitých služieb alebo\nvybavenia pre ľudí so zdravotným postihnutím, atď.\nii) špecifickým koncovým užívateľom alebo skupinám koncových užívateľov, ktoré, berúc do úvahy\nnáklady na zabezpečenie špecifikovanej siete a služby, vytvorené príjmy a akékoľvek geografické\nspriemerovanie cien uložených členským štátom, môžu byť obsluhované len so stratou alebo za\nnákladových podmienok, ktoré spadajú mimo rámca bežných hospodárskych noriem.\nTáto kategória zahŕňa tých koncových užívateľov alebo skupiny koncových užívateľov, ktorých by\nneobsluhoval obchodný podnik, ktorý nemá povinnosť poskytovať univerzálnu službu.\nKalkulácia čistých nákladov špecifických aspektov záväzkov univerzálnej služby sa vykonáva oddelene,\na tak, aby sa vyhlo dvojitému zaúčtovaniu ktorýchkoľvek priamych alebo nepriamych výnosov a\nnákladov. Celkové čisté náklady záväzkov univerzálnej služby pre každý podnik sa vypočítajú ako\nsuma čistých nákladov vyplývajúcich zo špecifických komponentov záväzkov univerzálnej služby, berúc\ndo úvahy akýkoľvek nehmotný prínos. Národný regulačný orgán je zodpovedný za overenie čistých\nnákladov.\n154. Na základe vyššie uvedeného súd argumentáciu ďalších účastníkov konania vyhodnotil ako\nnedôvodnú.\n155. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preskúmavané rozhodnutie žalovaného\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím úradu podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ SSP zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n156. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, viazaného právnym názorom správneho súdu /\n§191 ods. 6 SSP/, vec náležite v naznačenom smere prejednať a svoje rozhodnutie v zmysle\nvyjadreného názoru súdu v súlade so zákonom odôvodniť, vysporiadať sa so všetkými námietkami\nžalobcu, vychádzajúc pritom z riadne zisteného a popísaného skutkového stavu.\n157. O náhrade trov v konaní úspešného žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods.1 SSP s tým, že podľa\n§ 175 ods. 2 SSP o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí.\n158. O náhrade trov konania ďalších účastníkov konania v 1/ až 11/ rade, rozhodol správny súd s\npoukazom na ust. § 169 SSP tak, že im ich náhradu nepriznal, pretože im žiadne v súvislosti s plnením\npovinnosti uloženej súdom nevznikli.\n159. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného\nmesiaca od\ndoručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}