{"guid": "01f90cf6-00d1-4380-9549-3c0857a8e200:f323863e-3d60-4f44-88a2-7f18a0e08758", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200693.4", "spisova_znacka": "BA-2S/70/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/70/2018 z 27. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. mája 2025, sp. zn. BA-2S/70/2018, ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200693.4", "identifikacne_cislo": "1018200693", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a.odsek-2", "nazov": "§ 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-27a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/528#paragraf-27a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f323863e-3d60-4f44-88a2-7f18a0e08758", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200693.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200693.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200693.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/70/2018\n1018200693\n27. 05. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1018200693.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu:\nBa.Ce.Co. s.r.o., so sídlom Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, IČO: 44 109 199, právne zastúpený:\nMgr. Marcel Fandák, LL.M., advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Kováčska 40, 040 01 Košice,\nIČO: 42 247 161, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,\nso sídlom Špitálska 4 -8, 816 43 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n10236/2018-M_OMAPČ zo dňa 21.02.2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny\nSlovenskej republiky č. 10236/2018-M_OMAPČ zo dňa 21.02.2018 a vec v r a c i a žalovanému na\nďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca uzatvoril so žalovaným, v zastúpení Sociálnou implementačnou agentúrou, dňa 23.06.2010\nzmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023048001 (ďalej len „zmluva\no poskytnutí nenávratného finančného príspevku“), ktorej predmetom bola úprava zmluvných\npodmienok, práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným pri poskytnutí nenávratného finančného\npríspevku na realizáciu aktivít projektu „Vzdelávaním k osobnostnému a odbornému rastu zamestnancov\nfirmy Ba.Ce.Co. s.r.o.“, ktorý bol predmetom schválenej žiadosti o nenávratný finančný príspevok (ďalej\nlen „projekt“). Povinnosťou žalobcu ako prijímateľa nenávratného finančného príspevku bolo uskutočniť\nna jednotlivé aktivity projektu verejné obstarávanie v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom\nobstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no verejnom obstarávaní“).\n2. V nadväznosti na schválenie predmetného nenávratného finančného príspevku žalobca vyhlásil dňa\n21.06.2010 verejné obstarávanie na predmet zákazky „Vyškolenie zamestnancov, SZČO v nadväznosti\nna potreby pracovného miesta“. Úspešným uchádzačom z vykonaného verejného obstarávania sa stala\nspoločnosť MH Finance s.r.o., ktorá so žalobcom uzatvorila zmluvu o poskytovaní služieb v oblasti\nvzdelávania (ďalej len „zmluva o poskytovaní služieb“).\n3. Žalovaný listom č.z. 34732/2014, č.s. 14827/2014-M_OKP zo dňa 11.09.2014 oznámil žalobcovi, že\nopätovným vykonaním administratívnej kontroly verejného obstarávania realizovaného žalobcom bola\n\nna zákazku „Vyškolenie zamestnancov, SZČO v nadväznosti na potreby pracovného miesta“ udelená\nkorekcia vo výške 10 %. Žalovaný zároveň požiadal žalobcu o zaslanie jeho stanoviska k zisteniam\nvyplývajúcim z opätovného vykonania administratívnej kontroly s tým, že v prípade vyjadrenia jeho\nnesúhlasu bude postupovať podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore\nposkytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no pomoci a podpore“) a oznámi podnet Úradu pre verejné obstarávanie.\n4. Keďže žalobca vyjadril nesúhlas so zisteniami vyplývajúcimi z opätovného vykonania administratívnej\nkontroly, žalovaný požiadal Úrad pre verejné obstarávanie o vykonanie kontroly dodržiavania postupov\na pravidiel verejného obstarávania na predmet zákazky „Vyškolenie zamestnancov, SZČO v nadväznosti\nna potrebný pracovného miesta“. Na základe tejto žiadosti vykonal Úrad pre verejné obstarávanie\nkontrolu, ktorej výsledkom bol Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní\nč. 11060-7000/2014-OK/4 zo dňa 17.02.2015 (ďalej len „protokol o výsledku kontroly“). Úrad pre verejné\nobstarávanie v tomto protokole konštatoval, že žalobca porušil § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní\ntým, že vo výzve stanovil o 15 dní kratšiu lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov oproti lehote na\npredkladanie ponúk, a tým, že obstarávaním vzdelávania v oblasti manažérskych zručností, jazykového\nvzdelávania a vzdelávania v oblasti informačných technológií spoločne bez možnosti predloženia ponuky\nna jednotlivé časti predmetu zákazky obmedzil hospodársku súťaž, a teda záujem o účasť v tomto\nverejnom obstarávaní mohlo prejaviť menej potenciálnych uchádzačov. Tieto porušenia pritom podľa\nÚradu pre verejné obstarávanie mohli mať vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania.\nÚrad pre verejné obstarávanie v protokole o výsledku kontroly taktiež konštatoval, že žalobca porušil\n§ 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní aj tým, že v informácii o uzavretí zasielanej zmluvy uviedol\nrozdielne údaje o tom, kedy bola zmluva o poskytovaní služieb uzavretá oproti dátumu uzatvorenia\ntejto zmluvy a tiež o lehote na poskytnutie obstarávaných služieb oproti lehote uvedenej v zmluve\no poskytovaní služieb. Toto porušenie ale podľa Úradu pre verejné obstarávanie nemalo vplyv na\nvýsledok predmetného verejného obstarávania. Výsledok kontroly Úrad pre verejné obstarávanie\noznámil žalovanému.\n5. Žalovaný listom č. IA/BEZ/2015/875-4, 2015/42139 zo dňa 27.11.2015 (ďalej len „výzva zo dňa\n27.11.2015“) vyzval žalobcu, aby nezrovnalosti identifikované v projekte uhradil v zmysle žiadosti\no vrátenie finančných prostriedkov. Inými slovami, žalovaný vyzval žalobcu na vrátenie sumy 3 018,86\neura. Žalovaný zároveň upozornil žalobcu, že ak predmetnú nezrovnalosť neuhradí, podľa § 27a ods. 3\nzákona o pomoci a podpore, rozhodne v správnom konaní o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej\nnezrovnalosti.\n6. Žalovaný následne ďalším listom č. IA/BEZ/2015/875-6, 2015/43299 zo dňa 11.12.2015 (ďalej len\n„predchádzajúca výzva“) opravil niektoré skutočnosti uvádzané v jeho výzve zo dňa 27.11.2015. Sumu\nna vrátenie žalovaný opravil tak, že žalobca má vrátiť sumu 2 305,05 eura a sumu 476,32 eura, t.j. spolu\nsumu 2 781,37 eura (ďalej len „suma uvedená v predchádzajúcej výzve“).\n7. Keďže žalobca sumu uvedenú v predchádzajúcej výzve v stanovenej lehote nevrátil, žalovaný listom č.\n11031/2017-M_ODMASK, 13235/2017 zo dňa 22.03.2017 oznámil žalobcovi, že začína správne konanie\nz vlastného podnetu podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore.\n8. Žalovaný rozhodnutím č. 11031/2017-M_ODMASK, 18614/2017 zo dňa 25.04.2017 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že žalobca je povinný podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci\na podpore vrátiť čiastku 4 172,06 eura v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nŽalovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia zhrnul skutkové okolnosti vzťahujúce sa k projektu,\nadministratívnej kontrole predmetného verejného obstarávania realizovaného žalobcom, ku kontrole\nvykonanej Úradom pre verejné obstarávanie a k následnému postupu príslušného orgánu verejnej\nsprávy. Ďalej žalovaný uviedol svoje stanovisko k námietkam žalobcu, pričom konštatoval, že žalobca\nna podporu svojich tvrdení neuviedol žiadne nové skutočnosti a neuviedol žiadne nové dôkazy\nspochybňujúce zistenia, ktoré mohli mať vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania\na realizáciu predmetného administratívneho konania. Žalovaný napokon popísal spôsob výpočtu sumy,\nk vráteniu ktorej bol žalobca zaviazaný.\n9. O podanom rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.\n10236/2018-M_OMAPČ zo dňa 21.02.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozklad zamietol\n\na prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia v stručnosti zhrnul\nsvoje skutkové zistenia a priebeh administratívneho konania. Ďalej žalovaný konštatoval, že žalobca\nv podanom rozklade neuviedol žiadne relevantné dôkazy o svojich tvrdeniach, a to napriek tomu, že na to\nbol vyzvaný. Prvostupňové rozhodnutie bolo v súlade s platnou legislatívou a metodickými usmerneniami\nCentrálneho koordinačného orgánu a Európskej komisie.\nII.\nŽaloba\n10. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.05.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.05.2018,\ndomáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, zrušenia napadnutého rozhodnutia\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca zároveň\nžiadal, aby mu bolo priznané právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n11. Žalobca bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach, keďže žalovaný vec nesprávne\nprávne posúdil, pričom skutkový stav ani nezistil v rozsahu dostatočnom na riadne posúdenie veci.\nNapadnuté rozhodnutie bolo tiež nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\n12. Žalobca pri zadávaní zákazky „Vyškolenie zamestnancov, SZČO v nadväznosti na potreby\npracovného miesta“ nepostupoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a ani so zmluvou\no poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Zákon o verejnom obstarávaní v znení platnom v roku\n2010 neurčoval lehotu na vyžiadanie si súťažných podkladov a pri tomto postupe zadávania zákazky\nani lehotu na predkladanie ponúk. Rozsah lehôt, ktoré žalobca určil v rámci predmetného verejného\nobstarávania, reflektoval skutočnosť, že samotná príprava ponuky nebola tak problematická a náročná.\nAž v roku 2013 Úrad pre verejné obstarávanie uverejnil „Výkladové stanovisko č. 7/2013 k stanoveniu\nlehoty na prijímanie žiadosti o súťažné podklady“, v ktorom uviedol, že „zákon o verejnom obstarávaní\nneustanovuje lehotu na prijímanie žiadostí o súťažné podklady“, a že „v súvislosti s poskytovaním\nsúťažných podkladov odporúča neobmedzovať lehotu na prijímanie žiadostí o súťažné podklady, t.j.\nponechať lehotu na prijímanie žiadostí o súťažné podklady totožnú s lehotou na predkladanie ponúk.“\nTakéto výkladové stanovisko ale v čase zadávania zákazky v roku 2010 neexistovalo. Je potom zrejmé,\nže žalobca si neskrátil lehotu na poskytovanie súťažných podkladov o 15 dní, pretože ani v zákone\no verejnom obstarávaní ani v ďalších relevantných súvisiacich právnych predpisoch nebolo uvedené, že\nlehota na prijímanie žiadostí o súťažné podklady musí byť totožná s lehotou na predkladanie ponúk.\n13. Pokiaľ ide o postup, ktorým malo dôjsť k porušeniu princípu hospodárnosti a nediskriminácie\nuchádzačov, resp. záujemcov, žalobca uviedol, že pred uverejnením výzvy na predkladanie ponúk\nsa rozhodol pre dodávateľa v pozícii jednej vzdelávacej organizácie z dôvodu, aby tak mal jedného\nzmluvného partnera na zabezpečenie všetkých troch požadovaných vzdelávacích podaktivít. Išlo totiž\no 109 dní vzdelávania všetkých 19 zamestnancov v čase od novembra 2010 do februára 2012.\nŽalobca pritom mal vedomosť o tom, že organizovanie vzdelávania bude časovo a organizačne náročné\nz dôvodu, že bude nevyhnutné zabezpečiť aj prevádzku reštauračného zariadenia a termíny vzdelávania\nzosúladiť s touto prevádzkou. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že prevádzkovanie reštauračného\nzariadenia bolo jeho hlavnou činnosťou. Rozhodnutie žalobcu umožnilo aj iným potenciálnym\ndodávateľom zúčastniť sa predmetného verejného obstarávania prostredníctvom subdodávky, resp.\nv pozícii člena skupiny dodávateľov.\n14. Záujemca, ktorého práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom\nžalobcu v rámci predmetného verejného obstarávania, mal možnosť podať žiadosť o nápravu proti\npodmienkam uvedeným vo výzve na predkladanie ponúk alebo žiadosť o nápravu proti podmienkam\nuvedeným v súťažných podkladoch alebo v iných dokumentoch poskytnutých žalobcom v lehote na\npredkladanie ponúk. Keďže žiaden zo záujemcom takúto žiadosť nepodal, žalobca sa rozhodol umožniť\npotenciálnym záujemcom predložiť ponuky aj na časti aktivity č. 3, podaktivity č. 1, 2 a 3. Žalobca\ntak upravil termín na vyžiadanie si súťažných podkladov od 09.07.2010 do 15.07.2020. Z kontextu\nuvedeného potom vyplýva, že žalobca obstarávaním vzdelávania vo vyššie špecifikovaných oblastiach\nspoločne, a teda bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti predmetu zákazky, neobmedzil\nhospodársku súťaž.\n\n15. Keďže Sociálna implementačná agentúra ako riadiaci orgán pre operačný program „Zamestnanosť\na sociálna inklúzia“ schválila procesy všetkých verejných obstarávaní v rámci projektu v dokumente\n„Výsledok overenia postupov verejného obstarávania“, bolo pre žalobcu prekvapujúce, keď mu\n18.09.2014 bol od Sociálnej implementačnej agentúry doručený prípis, označený ako „Zaslanie záznamu\nz administratívnej kontroly verejného obstarávania – Oprava (Aktualizácia č. 1)“. V predmetom prípise\nbolo uvedené, že opätovným vykonaním administratívnej kontroly verejného obstarávania bola na\nvyššie uvedenú zákazku udelená korekcia vo výške 10 %. Ak by Sociálna implementačná agentúra\noznámila žalobcovi pred realizáciou všetkých aktivít projektu nejaké porušenia zákona o verejnom\nobstarávaní, žalobca ešte mohol mať priestor na prípadné zopakovanie niektorého z postupov zadávania\nzákaziek. Keďže tak ale Sociálna implementačná agentúra neučinila, žalobca začal realizovať činnosti\npredmetného projektu v predstave, že postupuje zákonne. Bolo neskoro po viac ako dvoch rokoch od\nukončenia realizácie aktivít projektu, ukončeného v roku 2012, upozorniť na nejaké porušenie, ktoré sa\nuž v tom čase nedalo napraviť.\n16. Žalobca v procese zadávania zákaziek konal transparentným, primeraným a vyhovujúcim spôsobom\ntak, ako to ukladal v čase zadávania zákazky zákon o verejnom obstarávaní. Zámerom žalobcu\nv súvislosti s projektom bolo, aby úspešnými uchádzačmi boli fyzické alebo právnické osoby, ktoré\nnavrhnú čo najnižšiu cenu aj z toho dôvodu, že žalobca sa spolupodieľal na financovaní projektu vo\nvýške 5 % z oprávnených výdavkov, pričom znášal aj celú hodnotu dane z pridanej hodnoty.\n17. Rozkladová komisia nedostatočne zistila skutkový stav, pričom rozsah, v akom zistila skutkový\nstav, bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci. Preskúmanie a posúdenie rozkladu žalobcu malo\nmať pre rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy len odporúčací charakter. Príslušný orgán\nverejnej správy sa v napadnutom rozhodnutí so stanoviskom rozkladovej komisie stotožnil bez bližšieho\nvysvetlenia a odôvodnenia, keď len stručne konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy\npostupoval v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, správne\na v súlade so zákonom s tým, že vo veci samej rozhodol správne.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.10.2018 navrhol, aby správny súd žalobu odmietol pre\nnedostatok právomoci alebo aby žalobu zamietol ako nedôvodnú.\n19. Z § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie v spojení\ns napadnutým rozhodnutím (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného“) nepodlieha prieskumu v rámci\nsprávneho súdnictva, pričom tento záver potvrdzovalo aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016, ktorým táto súdna inštancia riešila obdobný spor.\nŽalovaný preto navrhol, aby správny súd prednostne posúdil námietku nedostatku jeho právomoci.\nĎalšiu argumentáciu žalovaný uviedol len pre prípad, ak by námietka nedostatku právomoci správneho\nsúdu bola posúdená ako nedôvodná.\n20. K skutkovým a právnym okolnostiam preskúmavanej právnej veci žalovaný pod titulom\n„administratívne konanie o správnom delikte“ uviedol, že na základe podkladov a zistení pri realizácii\na kontrole projektu podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku boli zistené\nskutočnosti, ktoré odôvodňovali začatie administratívneho konania zo strany žalovaného. Dokumentácia\ntvoriaca podklady k administratívnemu konaniu pritom bola zabezpečená najmä od SORO z podkladov\nk realizácii projektu. Táto dokumentácia nepodliehala prieskumu v rámci správneho súdnictva. Až\nnásledný právny vzťah žalovaného a žalobcu po začatí administratívneho konania bol verejnoprávnym\nvzťahom, ktorého predmetom bolo vyvodenie osobitnej administratívnej zodpovednosti v prípade\nporušenia zákona v oblasti verejného obstarávania. Následná dokumentácia produkovaná v rámci\nadministratívneho konania, ktorej pôvodcom bol žalovaný ako orgán verejnej správy v rámci výkonu\nsvojej právomoci alebo žalobca pri uplatňovaní práv a plnení povinností ako účastník administratívneho\nkonania, tvorila súčasť administratívneho spisu v originálnom vyhotovení.\n21. Právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku umožňoval\nopakovanú kontrolu nakladania s nenávratným finančným príspevkom. O tejto skutočnosti bol žalobca\nako prijímateľ vyslovene upovedomený a vzal ju na vedomie (bod 3.6 zmluvy o poskytnutí nenávratného\n\nfinančného príspevku). Teda nielen zo všeobecnej domnienky znalosti príslušných zákonných\nustanovení, ale aj zo zmluvných dojednaní vyplývalo, že žalobca bol uzrozumený s možnosťou\nopakovanej kontroly realizácie projektu. Žalobcom namietané schválenie predmetného verejného\nobstarávania zo strany SORO listom zo dňa 29.09.2010 neznamená, že uvedené verejné obstarávanie\nbolo objektívne bez vád, a že nebola daná možnosť opätovnej kontroly. Naopak, žalobná námietka\nnemožnosti vykonať opätovnú kontrolu projektu a predmetného verejného obstarávania nemala oporu\nv žiadnom zákonnom ani zmluvnom ustanovení.\n22. Vykonaním opätovnej kontroly žalovaný zistil porušenie zákona v oblasti verejného obstarávania\nznamenajúce nezrovnalosť. Následne žalovaný vypracoval správu o nezrovnalosti a vykonal finančnú\nopravu na ťarchu žalobcu. Žalovaný zároveň podal podnet Úradu pre verejné obstarávanie. Zákonným\npodkladom na podanie tohto podnetu bolo ustanovenie § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore\nv spojení s § 146 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Úlohou Úradu pre verejné obstarávanie\nv nadväznosti na tento podnet bolo zákonne a súčasne objektívne a nestranne overiť porušenie pravidiel\nverejného obstarávania zistené žalovaným. Úrad pre verejné obstarávanie v zásade plnil funkciu\noverovateľa, resp. arbitra medzi žalovaným ako riadiacim orgánom a žalobcom ako prijímateľom. Až keď\nÚrad pre verejné obstarávanie potvrdil zistenia o porušení pravidiel verejného obstarávania uložením\npokuty a/alebo vystavením protokolu o porušení pravidiel verejného obstarávania, mohlo začať správne\nkonanie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Priamo z § 27a ods. 3 písm. b) zákona o pomoci\na podpore vyplýva, že zistenie Úradu pre verejné obstarávanie o porušení pravidiel a postupov verejného\nobstarávania uvedené v príslušnom protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného\nobstarávania, má za následok podanie podnetu na začatie administratívneho konania podľa § 27a ods.\n5 zákona o pomoci a podpore. Protokol tak bol kľúčovým dokumentom pre vyvodenie administratívnej\nzodpovednosti v administratívnom konaní voči žalobcovi. Pri vyvodení tejto zodpovednosti bola\npodstatná obsahová náležitosť spočívajúca v konštatovaní porušenia pravidiel a postupov verejného\nobstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. V tejto súvislosti\nžalovaný uviedol, že § 27a ods. 3 a ods. 5 zákona o pomoci a podpore mali kogentnú povahu, ktorá\nneumožňovala správnu úvahu o tom, či dôjde alebo nedôjde k vyvodeniu zodpovednosti. Predmetné\nustanovenia priamo ukladali povinnosť podať podnet na začatie administratívneho konania a zároveň\nurčovali výšku sumy, ktorú bol povinný daný prijímateľ vrátiť. Z protokolu o výsledku kontroly vyplývalo,\nže pri kontrole predmetného verejného obstarávania postupoval Úrad pre verejné obstarávanie podľa\nrelevantnej právnej úpravy. Žalobcovi ako kontrolovanému subjektu bola daná možnosť vyjadriť sa\nk protokolu o výsledku kontroly, pričom tento protokol bol následne prerokovaný so zamestnancami\nÚradu pre verejné obstarávanie, ktorí vykonali danú kontrolu. Protokol o výsledku kontroly bol zákonným\npodkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia.\n23. Po overení porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany Úradu pre verejné\nobstarávanie s konštatovaním, že niektoré z týchto porušení mohli mať vplyv na verejné obstarávanie,\nžalovaný začal administratívne konanie, pričom začatie tohto konania riadne oznámil žalobcovi. V rámci\nadministratívneho konania bol podkladom aj protokol o výsledku kontroly. Protokol o výsledku kontroly\npotvrdzoval, že došlo k porušeniu princípov a pravidiel verejného obstarávania, ktoré mohlo mať vplyv\nna výsledok verejného obstarávania.\nIV.\nReplika žalobcu\n24. Žalobca v replike zo dňa 27.11.2018 zotrval na stanovisku, že žaloba bola dôvodná, konštatujúc, že\nv okolnostiach predmetnej právnej veci bolo nutné rozsah vyňatia z právomoci súdu v rámci správneho\nsúdnictva posudzovať v tom smere, že aj napadnuté rozhodnutie musí byť vydané v rámci zákonného\nprocesného postupu. Inak povedané, aj v týchto prípadoch mal správny súd preskúmavať zákonnosť\nkonkrétneho rozhodnutia z hľadiska dodržiavania procesných noriem. Žalobca sa podanou žalobou\ndomáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia v rámci konania o všeobecnej správnej žalobe, pričom\ntým nenapádal správnosť, resp. nesprávnosť postupu pri vyvodení administratívnej zodpovednosti voči\nnemu nadväzujúcej na predchádzajúce právne vzťahy súvisiace s poskytnutým nenávratným finančným\npríspevkom v zmysle zákona o pomoci a podpore tak, ako to uvádzal žalovaný. Žalobca podával\nžalobu z dôvodu ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, pretože\nnapadnutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený. Správna žaloba preto bola tým opravným\nprostriedkom, ktorým mal žalobca možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených\n\nzáujmov, čo okrem iného vyplývalo aj z poučenia v napadnutom rozhodnutí. Žalobná legitimácia pre\npodanie žaloby v rámci správneho súdnictva musela byť daná pre všetky prípady, kedy bola dotknutá\nprávna sféra fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nešlo teda iba o to, či úkon orgánu verejnej správy\nzaložil, zmenil alebo zrušil, či záväzne určil práva a povinnosti žalobcu. V okolnostiach predmetnej\nprávnej veci bolo zrejmé, že napadnuté rozhodnutie sa negatívne prejavilo v právnej sfére žalobcu.\n25. Žalobca bol toho názoru, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach z dôvodu,\nže predmetné rozhodnutie odporovalo § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Na základe opätovne\nvykonanej administratívnej kontroly predmetného verejného obstarávania boli nesprávne špecifikované\npochybenia žalobcu pri realizovanom verejnom obstarávaní z dôvodov, ktoré žalobca konkrétnejšie\nuviedol v samotnej žalobe. Samotné vytýkané pochybenia žalobca v žalobe vyvracal s poukazom na\nkonkrétne okolnosti a dôkazné prostriedky, ktoré boli prílohou žaloby.\n26. Žalobca sa cítil dotknutý na svojich právach, keď rozkladová komisia pri vydaní napadnutého\nrozhodnutia nedostatočne zistila skutkový stav, keď jej zistenia boli nedostačujúce na riadne posúdenie\nveci. Preskúmanie a posúdenie rozkladu žalobcu zo strany rozkladovej komisie malo mať pre\nrozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy len odporúčací charakter. V predmetnej právnej veci sa\nale príslušný orgán verejnej správy s posúdením rozkladu žalobcu zo strany rozkladovej komisie stotožnil\nbez bližšieho vysvetlenia a odôvodnenia, čo bolo neprípustné. Postup rozkladovej komisie a príslušného\norgánu verejnej správy pri preskúmaní a posúdení rozkladu žalobcu bol nezákonný, čím zakladal dôvod\nna postup správneho súdu v zmysle žalobného návrhu.\n27. Žalovaný možnosť podať dupliku k replike žalobcu nevyužil.\nV.\nKonanie na správnom súde\n28. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave\nzačal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od\n01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.\n2S/70/2018 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená\nsenátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-2S/70/2018.\n29. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného, a to vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel\nk záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd vec rozhodol na pojednávaní dňa 27.05.2025, pričom\nrozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.05.2025 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP.\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n30. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023\nsa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie\n§ 493f\ntým nie je dotknuté.\n31. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n32. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n\n33. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n34. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov.\n35. Podľa § 27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore, ak riadiaci orgán na základe vlastného podnetu\nalebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo\nalebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve\nprijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky;\nak iný orgán ako riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo\nalebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a riadiaci orgán s týmto zistením nesúhlasí,\nriadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu.\n36. Podľa § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore, ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť\nna základe žiadosti o vrátenie podľa odseku 1, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného\npredpisu.\n37. Podľa § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore, ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu\nna konanie podľa odseku 5, ak\na) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného\nobstarávania, alebo\nb) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo\nalebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa\npísmena a).\n38. Podľa § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore, ak bola na základe podnetu podľa osobitného\npredpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného\nobstarávania alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v\nprotokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá\npokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nevyzval prijímateľa prostredníctvom žiadosti o\nvrátenie na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky podľa\nodseku 1, riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého\npríspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije.\nAk prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, riadiaci orgán\npodá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5.\n39. Podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, správny orgán na základe podnetu podľa\nodseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie\npodľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti\nvzťahujúcich sa na predmet zákazky.\n40. Podľa § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať\nprincíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp\ntransparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n41. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo veci\nnenávratného finančného príspevku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť jeden a pol násobok\nsumy uvedenej v predchádzajúcej výzve. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či žalovaný pri vydaní\n\ntohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými\nprávnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.\n42. Správny súd skôr, ako by pristúpil k vlastnému prieskumu rozhodnutia žalovaného, posúdil námietku\nžalovaného, že jeho rozhodnutie nepodlieha prieskumu v rámci správneho súdnictva. V tomto smere\nsprávny súd poukazuje na ustálenú aktuálnu správnu súdnu prax, v zmysle ktorej rozhodnutie podľa §\n27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore podlieha prieskumu v rámci správneho súdnictva (napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/29/2021 zo dňa 12.07.2023 a sp. zn.\n1Sžfk/21/2021 zo dňa 31.03.2022). Aktuálna správna súdna prax stabilne konštatuje, že z ústavne\nsúladného výkladu § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore, ako aj z jeho účelu, úmyslu zákonodarcu a\nsystematického zaradenia vyplýva, že neprípustnosť správneho súdneho prieskumu sa vzťahuje len na\nkonanie o žiadosti o nenávratný finančný príspevok podľa § 14 zákona o pomoci a podpore (prípadne\nnadväzujúce prieskumné konanie podľa § 14 ods. 6 až 10 zákona o pomoci a podpore). Neprípustnosť\nsprávneho súdneho prieskumu sa teda nevzťahuje na všetky konania obsiahnuté v druhej časti zákona\no pomoci a podpore a ani na konanie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore (napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/64/2019 zo dňa 27.10.2021, ods. 26). Vzhľadom\nna uvedené správny súd vyhodnotil predmetnú námietku žalovaného ako nedôvodnú.\n43. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že jeho rozhodnutie nepodlieha prieskumu v rámci správneho\nsúdnictva, správny súd pre úplnosť poznamenáva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením\nsp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016, na ktoré poukázal žalovaný, rozhodoval v porovnaní\ns preskúmavanou právnou vecou skutkovo a právne odlišnú vec. Uvedeným uznesením Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky rozhodoval vo veci žaloby smerujúcej proti správe o zistenej nezrovnalosti.\nV preskúmavanej právnej veci však žaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktorým bola žalobcovi uložená\npovinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v predchádzajúcej výzve. Stanovisko prezentované\nNajvyšším súdom Slovenskej republiky v uvedenom uznesení preto (v zásade bez ohľadu na aktuálnu\nsprávnu súdnu prax) nemohlo mať v preskúmavanej právnej veci relevanciu.\n44. Po ustálení záveru, že rozhodnutie žalovaného podlieha správnemu súdnemu prieskumu, správny\nsúd v nadväznosti na žalobné námietky pristúpil v prvom rade k posúdeniu preskúmateľnosti rozhodnutia\nžalovaného, keďže len preskúmateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spravidla spôsobilé\nbyť predmetom ďalšieho hodnotenia z hľadiska jeho tvrdenej nezákonnosti a vád administratívneho\nkonania. Skôr, ako by správny súd pristúpil k vlastnému posúdeniu preskúmateľnosti rozhodnutia\nžalovaného, pripomína, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné, ak je zrozumiteľné\na ak obsahuje dostatok dôvodov. Naopak, ak je rozhodnutie orgánu verejnej správy nezrozumiteľné\nalebo neobsahuje dostatok dôvodov, je rozhodnutím nepreskúmateľným. Rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy je teda nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov s tým, že\nnepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť spravidla predchádza nepreskúmateľnosť pre nedostatok\ndôvodov, pretože nezrozumiteľnosť neumožňuje určiť ani to, o čom a ako orgán verejnej správy rozhodol.\nO nezrozumiteľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy pritom spravidla pôjde vtedy, ak je rozpor medzi\nvýrokom a odôvodnením, ak nemožno rozpoznať, ako vôbec orgán verejnej správy vo veci rozhodol, t.j.\nv prípade nezrozumiteľnosti prejavu vôle orgánu verejnej správy, alebo ak je výrok zmätočný z dôvodu\njeho vnútornej rozporuplnosti.\n45. Jedným z predpokladov zrozumiteľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako to už bolo\nnaznačené, je súlad jeho výroku a odôvodnenia. Zrozumiteľnosť odôvodnenia orgánu verejnej správy\ntak možno posudzovať len vo väzbe na jeho výrok a naopak. V tejto súvislosti nemožno opomenúť,\nže účelom odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy je objasniť dôvody, ktoré viedli orgán\nverejnej správy k určitému rozhodnutiu, ktorého obsah je vyjadrený práve vo výroku jeho rozhodnutia.\nJe potom zrejmé, že rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré obsahuje nepreskúmateľný výrok,\nnemožno ani náležite odôvodniť. Keďže odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí\nkorešpondovať s výrokom rozhodnutia orgánu verejnej správy, tak pri nepreskúmateľnom výroku\ntáto nadväznosť logicky nemôže byť prítomná (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/21/2021 zo dňa 31.03.2022, ods. 28). Správny súd preto pri\nposudzovaní dôvodnosti namietanej nezrozumiteľnosti, resp. v širšom zmysle nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia žalovaného nemohol neprihliadnuť k výroku rozhodnutia žalovaného, presnejšie k výroku\nprvostupňového rozhodnutia potvrdeného napadnutým rozhodnutím.\n\n46. Skôr, ako by však správny súd pristúpil k vlastnému posúdeniu preskúmateľnosti rozhodnutia\nžalovaného vo vyššie načrtnutých intenciách, musel ustáliť charakter rozhodovania žalovaného\nv administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané jeho rozhodnutie. Správny súd sa predovšetkým musel\nvysporiadať s otázkou, či povinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v predchádzajúcej výzve\nuložená podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore je sankciou a teda či jej uloženie je správnym\ntrestaním. Zodpovedanie tejto otázky totiž determinovalo požiadavky na výrok rozhodnutia žalovaného\n(ktorého súlad s odôvodnením rozhodnutia žalovaného je jedným z predpokladov zrozumiteľnosti jeho\nrozhodnutia, ako to už bolo naznačené). K predmetnej otázke zaujal stanovisko Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky, s ktorým sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje, a v zmysle ktorého v kontexte\n§ 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore je finančnou opravou potrebné rozumieť povinnosť vrátiť\ncelý finančný príspevok alebo jeho časť z dôvodu zistenej nezrovnalosti, pričom v tomto prípade nejde\no správnu sankciu ale o správne opatrenie. Naopak, v prípade povinnosti vrátiť sumu nad rámec zistenej\nnezrovnalosti (ak nejde o úrok z omeškania), ide o správnu sankciu (porovnaj rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/29/2021 zo dňa 12.07.2023, ods. 65). Sankčný\ncharakter povinnosti vrátiť sumu nad rámec zistenej nezrovnalosti (ak nejde o úrok z omeškania) pritom\nvyplýva aj zo staršej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj odkaz na ňu\nv rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/21/2021 zo dňa 31.03.2022,\nods. 23).\n47. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že v predchádzajúcej výzve bola suma zistenej\nnezrovnalosti stanovená sumou 2 426,36 eura a sumou 501,89 eura, t.j. spolu sumou 2 928,25 eura,\nz toho na vrátenie bola určená suma 2 305,05 eura a suma 476,32 eura, t.j. spolu suma 2 781,37 eura.\nSprávny súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že rozhodnutím žalovaného bola žalobcovi uložená\npovinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v predchádzajúcej výzve, t.j. povinnosť vrátiť sumu\n4 172,06 eura, a to v zmysle § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Z uvedeného je zrejmé, že\nžalobcovi bola uložená povinnosť vrátiť sumu nad rámec zistenej nezrovnalosti (pričom nešlo o úrok\nz omeškania). Žalobcovi uložená povinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v predchádzajúcej\nvýzve teda v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci predstavuje sankciu a jej\nuloženie je správnym trestaním. Pre úplnosť správny súd v nadväznosti na tento záver poznamenáva,\nže samotný žalovaný vo vyjadrení k žalobe vníma administratívne konanie, v ktorom bolo vydané jeho\nrozhodnutie, ako „administratívne konanie o správnom delikte“ (str. 4 vyjadrenia žalovaného k žalobe),\npričom sa opakovane zmieňuje o vyvodení administratívnej zodpovednosti, keď napríklad konštatuje,\nže „až následný právny vzťah žalovaného a žalobcu po začatí správneho konania je verejnoprávnym\nvzťahom, ktorého predmetom je vyvodzovanie osobitnej administratívnej zodpovednosti v prípade\nporušení zákona v oblasti verejného obstarávania“ (str. 4 vyjadrenia žalovaného k žalobe), a že\n„protokol je kľúčovým dokumentom pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti v správnom konaní\nvoči žalobcovi a pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti je podstatná jeho obsahová náležitosť\nspočívajúca v konštatovaní porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo\nmohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania“ (str. 9 – 10 vyjadrenia žalovaného k žalobe).\n48. Po ustálení záveru, že žalobcovi uložená povinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej\nv predchádzajúcej výzve v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci predstavuje\nsankciu a jej uloženie je správnym trestaním, správny súd pristúpil k posúdeniu rozhodnutia žalovaného\nz hľadiska jeho zrozumiteľnosti, resp. v širšom zmysle preskúmateľnosti, a to (z už uvedených dôvodov)\ns osobitným dôrazom na výrok prvostupňového rozhodnutia potvrdeného napadnutým rozhodnutím.\nVýrokom prvostupňového rozhodnutia bola žalobcovi ako prijímateľovi nenávratného finančného\npríspevku uložená povinnosť vrátiť podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore Riadiacemu\norgánu pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia na účty vedené v štátnej pokladnici\nčiastku 4 172,06 eura v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Z takto formulovaného\nvýroku prvostupňového rozhodnutia potvrdeného napadnutým rozhodnutím je zrejmé, že v ňom úplne\nabsentuje opis skutku, za ktorý bola žalobcovi uložená predmetná sankcia (povinnosť vrátiť jeden a pol\nnásobok sumy uvedenej v predchádzajúcej výzve). Ak ale výrok sankčného rozhodnutia, akým je aj\nprvostupňové rozhodnutie v spojení s napadnutým rozhodnutím, neobsahuje opis skutku, za ktorý sa\nukladá sankcia, ide o rozhodnutie nepreskúmateľné, a teda rozhodnutie nezákonné (napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/29/2021 zo dňa 12.07.2023, ods. 70 a sp.\nzn. 1Sžfk/21/2021 zo dňa 31.03.2022, ods. 25, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 8Sžk/2/2019 zo dňa 20.08.2020, ods. 48). Keďže vo výroku prvostupňového rozhodnutia v spojení\ns výrokom napadnutého rozhodnutia úplne absentuje opis skutku, za ktorý bola žalobcovi uložená\n\npredmetná sankcia (povinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v predchádzajúcej výzve),\nje rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, a teda nezákonné. Uvedenie a označenie protokolu\no výsledku kontroly „len“ v odôvodnení rozhodnutia žalovaného nemohol správny súd považovať za\nnaplnenie požiadaviek na jednoznačnosť a nezameniteľnosť výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy\nsankčného charakteru (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Sfk/29/2021 zo dňa 12.07.2023, ods. 72). Pre úplnosť správny súd poznamenáva, že\nvzhľadom na takto zistenú nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného potom už nemohol pristúpiť\nk ďalšiemu posudzovaniu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, či už ide o dôvody rozhodnutia uvedené\nv odôvodnení prvostupňového rozhodnutia alebo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\n49. Aj keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného neumožnila pristúpiť k ďalšiemu posudzovaniu\nodôvodnenia tohto rozhodnutia, správny súd považuje za vhodné v nadväznosti na námietky žalobcu\ntýkajúce sa stanovenia kratšej lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov oproti lehote na predkladanie\nponúk, v stručnosti uviesť, že za toto porušenie sa v zmysle listu žalovaného č. z. 2016/8233,\nč. s. IA/VOB/2016/53 zo dňa 18.04.2016 korekcia neuložila, pričom táto skutočnosť sa konštatuje\naj v prvostupňovom rozhodnutí. Javí sa potom, že za predmetné porušenie žalobcovi sankcia\nuložená nebola. Takisto sa javí, že sankcia sa žalobcovi uložila len za porušenie § 9 ods. 4\nzákona o verejnom obstarávaní tým, že obstarávaním vzdelávania v oblasti manažérskych zručností,\njazykového vzdelávania a vzdelávania v oblasti informačných technológií spoločne bez možnosti\npredloženia ponuky na jednotlivé časti predmetu zákazky obmedzil hospodársku súťaž, a teda záujem\no účasť v tomto verejnom obstarávaní mohlo prejaviť menej potenciálnych uchádzačov. To znamená, že\nak by aj bolo rozhodnutie žalovaného preskúmateľné, a správny súd by teda mohol pristúpiť k ďalšiemu\nposudzovaniu odôvodnenia tohto rozhodnutia, otázka dôvodnosti námietok žalobcu týkajúcich sa\nstanovenia kratšej lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov oproti lehote na predkladanie ponúk\nby bola bez právneho významu. Uvedené okolnosti len potvrdzujú potrebu jasného a zrozumiteľného\nvymedzenia skutku, za ktorý sa ukladá sankcia vo výroku rozhodnutia sankčného charakteru, akým je\naj rozhodovanie žalovaného v preskúmavanej právnej veci.\n50. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, správny súd\nvzhľadom na nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia žalovaného už len vo všeobecnej rovine pripomína,\nže pokiaľ sa orgán príslušný rozhodovať o rozklade stotožní s úvahami prvostupňového orgánu,\nktorého odôvodnenie poskytuje odpoveď na argumentáciu uplatnenú v rozklade, môže orgán príslušný\nrozhodovať o rozklade súhlasne odkázať na závery prvostupňového rozhodnutia, a to bez toho,\naby sa musel osobitne vysporiadať s námietkami uvádzanými v rozklade. Administratívne konanie\nna prvom a druhom stupni totiž tvorí jeden celok. Rozhodnutie o rozklade preto nemožno vnímať\nizolovane bez prihliadnutia k prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Naopak, rozhodnutie\no rozklade a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy je potrebné vnímať vo vzájomných\nsúvislostiach a vo vzájomnom prepojení. To potom znamená, že ak by aj správny súd mohol pristúpiť\nk posúdeniu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, musel by odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nvnímať vo vzájomných súvislostiach a vo vzájomnom prepojení s prvostupňovým rozhodnutím a jeho\nodôvodnením.\n51. Pokiaľ ide o námietky žalobcu smerujúce proti záveru žalovaného, resp. Úradu pre verejné\nobstarávanie, že v predmetnom verejnom obstarávaní porušil ustanovenia zákona o verejnom\nobstarávaní, správny súd nemohol pristúpiť k ich posúdeniu, keďže žalobca nežiadal preskúmať protokol\no výsledku kontroly. Správny súd v nadväznosti na tieto námietky považuje za príhodné poukázať na\nstanovisko aktuálnej správnej súdnej praxe, podľa ktorého „po vydaní protokolu podľa § 27a ods. 5\nzákona o pomoci a podpore už príslušný orgán nevykonáva posudzovanie otázky porušenia pravidiel\nverejného obstarávania, ale iba rozhodne o povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej\nv žiadosti. Závery uvedené v protokole tak už príslušný orgán neposudzuje a nekontroluje, teda v\ntomto smere nerealizuje správnu úvahu. Tak žalovaný, ako ani prvostupňový správny orgán potom\nnemohli autonómne posudzovať to, či zo strany sťažovateľa došlo k porušeniu právnej úpravy na úseku\nverejného obstarávania. Tento záver sa odvíja nielen od toho, že by tým vstúpili do zákonných právomocí\niného orgánu verejnej správy (t. j. Úradu pre verejné obstarávanie), ale najmä od toho, že by sa tak dialo v\nčase, kedy bola otázka nezákonnosti postupu (v rámci verejného obstarávania) už príslušným orgánom\nverejnej správy s konečnými účinkami ustálená, a to práve v podobe vydania predmetného protokolu\norgánom na to určeným. Ak by zákonodarca predpokladal, že riadiaci orgán bude sám posudzovať\nporušovanie predpisov na úseku verejného obstarávania, je nesporné, že by nevytvoril procesný postup,\n\nv rámci ktorého by zveril posúdenie týchto odborných otázok najskôr na to odborne spôsobilému orgánu,\npričom na jeho zistenia (protokol) naviazal povinnosť podania podnetu práve týmto osobitným orgánom\npodľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci. Rovnako, ak by mal porušenie pravidiel verejného obstarávania\nposudzovať priamo riadiaci orgán, vytvorila by sa dvojkoľajnosť posudzovania týchto otázok a - okrem\niných - by mohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty ... Rozhodujúci orgán podľa § 27a ods. 5 zákona\no pomoci a podpore tak koná jedine na základe podkladu, ktorý mu predložil špecializovaný orgán v\noblasti verejného obstarávania, pričom len tento robí záver o porušení pravidiel verejného obstarávania\na preto je jeho záver potrebné považovať za záväzný podklad pre vydanie rozhodnutia podľa § 27a\nods. 5 zákona o pomoci a podpore“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3Sfk/29/2021 zo dňa 12.07.2023, ods. 77 a 78). Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nebol povinný\nosobitne bližšie odôvodňovať vo svojom rozhodnutí záver Úradu pre verejné obstarávanie o tom, že\nžalobca v predmetnom verejnom obstarávaní porušil § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, a že\nzistené porušenia mohli mať vplyv na výsledok tohto verejného obstarávania.\n52. S odkazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže\nrozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP\nnapadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd zrušil „len“\nnapadnuté rozhodnutie, keďže s vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného spočívajúcou\nv absencii vymedzenia skutku, za ktorý bola žalobcovi uložená predmetná sankcia (povinnosť vrátiť\njeden a pol násobok sumy uvedenej v predchádzajúcej výzve), vo výroku jeho rozhodnutia je možné\nvysporiadať sa v rámci rozhodovania o rozklade.\n53. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu vyjadreným v tomto\nrozsudku. Úlohou žalovaného bude opätovne rozhodnúť o rozklade žalobcu, a to v intenciách právneho\nnázoru správneho súdu vyjadreného v tomto rozsudku, v zmysle ktorého rozhodovanie žalovaného je\nrozhodovaním vo veci správneho trestania. Pri odôvodnení svojho rozhodnutia bude úlohou žalovaného\ndbať na jeho náležité odôvodnenie pamätajúc na to, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia orgánu\nverejnej správy nie je možné v prípadnom následnom správnom súdnom konaní cez vyjadrenia k žalobe\ndopĺňať a konvalidovať.\n54. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal\nplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení\ns § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm.\nc/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\n\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}