Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/12/2018 z 3. 6. 2025
Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 3. júna 2025, sp. zn. BA-8Sa/12/2018, ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200202.1
Správny súd v Bratislave | BA-8Sa/12/2018 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200202.1 | 2025-06-03 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: SSP, § 261 SSP, § 168 SSP, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/92fbd092-7c68-47aa-9cb9-64dd07cd6533
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200202.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
14Sa/17/2024
1018200202
03. 06. 2025
JUDr. Filip Hudec
ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200202.1

Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, B.,
doručovacia adresa: E. XX, XXX XX B. XXX, proti žalovanej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so
sídlom Panónska 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Žaloba a vyjadrenie žalovanej
1. Dňa 10.02.2018 bola Krajskému súdu v Bratislave elektronicky doručená žaloba proti inému
zásahu orgánu verejnej správy, ktorá bola dodatočne doručená v listinnej podobe dňa 13.02.2018.
Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal uznesenie, ktorým určí zásah žalovanej za
nezákonný, uložil žalovanej povinnosť odstrániť žalobkyňu zo zoznamu dlžníkov na poistnom a určil
primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako 7 dní, a priznal žalobkyni náhradu trov konania vo
výške 165 Eur. Žalobkyňa ďalej žiadala náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 Eur, ku ktorej došlo
iným zásahom orgánu verejnej správy, ktorým je žalovaná.
2. Vo svojej žalobe žalobkyňa uviedla, že ako účastníčka administratívneho konania bola rozhodnutím
orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo
právom chránených záujmoch. Tvrdila, že sa o zásahu orgánu verejnej správy a nečinnosti dozvedela pri
kontrole stavu svojho účtu na webovom sídle VZB (žalovanej) dňa 19.12.2017 na webovom sídle tretieho
subjektu – Dlžník.sk. Uviedla, že dôvodom podania žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je
skutočnosť, že bola od 22.03.2017 samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len „SZČO“) a zo zákona
č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) jej vyplýva povinnosť
uhrádzať preddavkové platby a vykazovať poistné príslušnej zdravotnej poisťovni, ktorou je v jej prípade
žalovaná. Konštatovala, že vzhľadom na túto jej povinnosť voči žalovanej uhrádzala preddavkové platby,
a to od marca 2017 do 20.12.2017, kedy svoju činnosť ukončila. Tvrdila, že spolu uhradila preddavkové
platby vo výške 556,29 Eur, a to mesačne po 61,81 Eur. Podotkla, že pri bankovom prevode platieb
vždy uviedla svoje rodné číslo, čo podľa jej názoru predpisuje žalovaná na potrebnú identifikáciu platby.
Tvrdila, že napriek tomu, že si svoju povinnosť ohľadom úhrady preddavkových platieb riadne splnila,
zistila dňa 10.12.2017 pri kontrole údajov na webovom sídle tretieho subjektu, že sa jej meno s plnými
identifikačnými znakmi nachádza na listine neplatičov. Spresnila, že sa jednalo o verejne prístupný
zoznam neplatičov – dlžníci na poistnom, stav k 10.12.2017. Konštatovala, že po kontrole údajov na
webovom sídle žalovanej dňa 29.12.2017 sa našla v zozname dlžníkov na poistnom. Namietala taktiež
to, že zverejnenie jej mena, priezviska a ďalších identifikačných údajov na webovom sídle žalovanej malo

charakter poškodzujúci jej dobré meno, a podľa jej názoru konanie malo aj črty trestného konania. Mala
za to, že žalovaná tak verejným spôsobom oznámila na webovom sídle o nej nepravdivé údaje, ktoré sú
spôsobilé značnou mierou ohroziť jej vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ju v zamestnaní, v podnikaní,
narušiť jej rodinné vzťahy alebo spôsobiť jej inú vážnu ujmu. Tvrdila, že žalovaná ju tak vystavila
verejnej dehonestácii a konaním jej spôsobila ujmu. Ďalej uviedla, že sa domáha aj náhrady majetkovej
a nemajetkovej ujmy, lebo zastáva názor, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je pre ňu
dostatočným zadosťučinením. Poznamenala, že žiada aj nemajetkovú ujmu v peniazoch, keďže nie je
možné uspokojiť ju inak a samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu, ku ktorej podľa jej názoru došlo v dlhom časovom úseku a verejným spôsobom,
čím žalovaná jej spôsobila ujmu najmä poškodením dobrej povesti, občianskej cti, morálne utrpenie.
Konštatovala, že konanie žalovanej malo charakter, ktorý bol spôsobilý poškodiť trvalým spôsobom jej
obchodné meno. Žalobkyňa nežiadala o nariadenie pojednávania.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.03.2022 uviedla, že nemala pri plnení činností podľa
§ 25 ods. 1 písm. f) bod 2. zákona o zdravotnom poistení spôsobom definovaným v § 25a zákona
o zdravotnom poistení postavenie orgánu verejnej správy, keďže: (1) žalovaná nemá pri vykonávaní
činností podľa § 25 ods. 1 písm. f) bod 2. zákona o zdravotnom poistení voči dlžníkom vrchnostenské
postavenie orgánu verejnej správy, keďže žiadne ustanovenie zákona o zdravotnom poistení nezveruje
žalovanej právomoc rozhodovať o povinnostiach, právach, právom chránených záujmoch dlžníkov
(postavenie orgánu verejnej správy), pri ktorej realizácii by žalovaná v postavení orgánu verejnej
správy mohla vykonať iný zásah do práv alebo právom chránených záujmov žalobkyne; (2) povinnosť
platiť poistné na verejné zdravotné poistenie vznikla žalobkyni zo zákona o zdravotnom poistení a nie
z rozhodnutia alebo iného zásahu žalovanej; (3) nesplnenie zákonom o zdravotnom poistení definovanej
povinnosti platiť poistné na verejné zdravotné poistenie vzniklo pochybením žalobkyne, nie žalovanej;
(4) žalovaná zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym zaradením žalobkyne do zoznamu dlžníkov
v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) a nie v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 514/2003 Z. z.“). Žalovaná mala za to, že pri plnení činností podľa § 25 ods. 1 písm. f) bod 2. zákona
o zdravotnom poistení nemala postavenie orgánu verejnej správy, preto z jej strany nemohlo dôjsť a ani
nedošlo pri plnení činností podľa § 25 ods. 1 písm. f) bod 2. zákona o zdravotnom poistení k vykonaniu
iného zásahu orgánu verejnej správy do práv alebo právom chránených záujmov žalobkyne. Žalobu
považovala za bezdôvodnú.
4. Ďalej žalovaná tvrdila, že žaloba bola podaná oneskorene. Poznamenala, že žalobkyňa v žalobe
uviedla, že sa o zásahu žalovanej (orgánu verejnej správy) dozvedela dňa 19.12.2017. Poukázala na to,
že z obsahu prílohy k žalobe (podanie Ex 661/13 – Sťažnosť zo dňa 10.12.2017) vyplýva, že žalobkyňa
o údajnom zásahu žalovanej preukázateľne vedela najneskôr dňa 10.12.2017, kedy žalobkyňa spísala
a doručila sťažnosť žalovanej. Žalovaná mala za to, že žalobkyni začala plynúť subjektívna dvojmesačná
lehota na podanie žaloby dňa 10.12.2017, pričom predmetná subjektívna lehota žalobkyni márne
uplynula dňa 10.02.2018. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa podala žalobu dňa 13.02.2018, mala žalovaná
za to, že žaloba bola podaná oneskorene. Na podporu svojich tvrdení o oneskorenom podaní žaloby
žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 5 Aps 5/2010/-293.
5. V súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy mala žalovaná, vzhľadom k tomu, že nebolo rozhodnuté
o nezákonnosti zásahu žalovanej a zo strany žalobkyne nebolo preukázané uplatnenie postupu podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., za to, že žaloba na uplatnenie nemajetkovej ujmy bola podaná
predčasne, keďže lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť.
6. K tvrdeniu žalobkyne, že uhrádzala preddavkové platby od marca 2017 do 20.12.2017, v celkovej
sume 556,29 Eur, pričom pri bankovom prevode žalobkyňa vždy uviedla svoje rodné číslo, čo predpisuje
žalovaná na potrebnú identifikáciu platieb, žalovaná uviedla, že z dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa,
jednoznačne vyplýva, že platby v celkovej výške 556,29 Eur boli uhrádzané z osobného účtu číslo F.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý nepatril žalobkyni, pričom pri jednotlivých platbách absentoval
variabilný aj špecifický symbol, ktorými bola v zmysle ustanovenia § 15 ods. 5 zákona o zdravotnom
poistení žalobkyňa, resp. vlastník účtu (A. C.), povinná platby, ak to mali byť preddavkové platby
poistného, identifikovať v prospech žalobkyne. Poznamenala, že žalobkyňa ani vlastník účtu (A.
C.) neidentifikovali platby podľa prvej vety § 15 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení, preto bola

žalovaná v zmysle poslednej vety § 15 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení povinná priradiť platby
k vlastníkovi účtu (platiteľovi poistného A. C.) a nie k žalobkyni. Na uvedenom skutkovom a právnom
základe mala žalovaná za to, že si žalobkyňa nesplnila povinnosti pri platení preddavkových platieb
poistného, ktoré jej vyplývali z ustanovenia § 15 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení, a preto podľa
názoru žalovanej nie je pravdivé konštatovanie žalobkyne, že si povinnosť úhrady preddavkových
platieb poistného riadne splnila. Žalovaná konštatovala, že tým, že si žalobkyňa povinnosť úhrady
preddavkov poistného za obdobie 2017/03 až 2017/09 riadne a včas nesplnila, evidovala žalovaná
k 20.12.2017 voči žalobkyni pohľadávku na preddavku na poistnom v celkovej výške 392,79 Eur po
lehote splatnosti najmenej tri mesiace. Dodala, že k 20.12.2017 súčasne evidovala voči žalobkyni
pohľadávku na nedoplatku z ročného zúčtovania 2014 v celkovej výške 138,99 Eur a pohľadávku na
preddavku na poistnom za obdobie 2015/07 až 2015/08 v celkovej výške 33,49 Eur, ktorých existencia
vyplýva zo žalobkyňou predložených dôkazov, pričom žalobkyňa ich žiadnym spôsobom nerozporuje.
Na uvedenom skutkovom základe mala žalovaná za to, že boli naplnené všetky skutočnosti, ktoré
predvída ustanovenie § 25a ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, na zaradenie žalobkyne žalovanou do
zoznamu dlžníkov, ktorý žalovaná aktualizovala k 20.12.2017. Konštatovala, že zverejnením zoznamu
dlžníkov, ktorý bol aktualizovaný k 20.12.2017, si žalovaná splnila zákonnú povinnosť, ktorá jej vyplýva
z ustanovenia § 25 ods. 1 písm. f) bod 2. zákona o zdravotnom poistení. Nie je preto, podľa
názoru žalovanej, pravdivé tvrdenie žalobkyne, že žalovaná oznámila na webovom sídle o žalobkyni
nepravdivé údaje, práve naopak, zverejnené údaje o žalobkyni boli pravdivé, pričom reflektovali
neplnenie zákonom o zdravotnom poistení definovaných povinností žalobkyňou. Žalovaná uviedla, že
zverejnené pravdivé informácie o žalobkyni v rozsahu stanovenom ustanovením § 25a ods. 2 písm. a)
zákona o zdravotnom poistení neboli spôsobilé ohroziť vážnosť žalobkyne u spoluobčanov, poškodiť
žalobkyňu v zamestnaní, v podnikaní, narušiť rodinné vzťahy žalobkyne, dehonestovať žalobkyňu,
alebo spôsobiť jej inú žalobkyňou nešpecifikovanú ujmu. Uviedla, že žalobkyňa v žalobe poukázala na
poškodenie jej dobrej povesti a občianskej cti, morálne utrpenie a poškodenie obchodného mena, pričom
však predmetné skutočnosti bližšie nešpecifikuje. Tvrdila, že sa tak nemôže k údajnému poškodeniu
dobrej povesti žalobkyne a občianskej cti, morálnemu utrpeniu žalobkyne a poškodeniu obchodného
mena žalobkyne relevantne vyjadriť - z opatrnosti rozporovala všetky predmetné tvrdenia žalobkyne. Na
základe uvedeného považovala žalobu za nedôvodnú a navrhla súdu, aby v zmysle § 98 písm. c) a d)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu odmietol alebo v zmysle § 261
SSP žalobu v celom rozsahu zamietol a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť jej trovy konania. Žalovaná
nežiadala o nariadenie pojednávania.
7. K vyjadreniu žalovanej sa žalobkyňa nevyjadrila.
II. Predchádzajúce rozhodnutia Správneho súdu v Bratislave a rozhodnutie kasačného súdu
8. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) uznesením č. k. BA-8Sa/12/2018 - 75 zo dňa
29.09.2023 vyzval žalobkyňu na opravu a doplnenie podania zo dňa 09.02.2018, doručeného Krajskému
súdu v Bratislave dňa 10.02.2018, postúpeného správnemu súdu dňa 01.06.2023, tak, že uvedie, či trvá
na petite II. žaloby týkajúceho sa nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 Eur, a zároveň
či žiada vo veci nariadiť pojednávanie. Žalobkyňa na uvedenú výzvu nereagovala.
9. Uznesením č. k. BA-8Sa/12/2018 - 83 zo dňa 22.01.2024 správny súd žalobu v časti o náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 Eur vylúčil na samostatné konanie.
10. Správny súd uznesením č. k. BA-8Sa/12/2018 - 87 zo dňa 02.04.2024 žalobu podľa § 98 ods. 1 písm.
d) odmietol ako oneskorene podanú a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť. Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Ssk/57/2024 zo dňa 31.07.2024 uznesenie
Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-8Sa/12/2018 - 87 zo dňa 02.04.2024 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že správny súd nesprávne ustálil dátum podania žaloby.
Žalobkyňa ju podala v elektronickej podobe bez autorizácie, t. j. obyčajným e-mailom, ktorý došiel
krajskému súdu dňa 10.02.2018. Poukázal na ustanovenie § 56 ods. 2 SSP a uviedol, že hoci to
zo znenia predmetného ustanovenia výslovne nevyplýva, možno z neho a contrario súdiť, že ak sa
podanie dodatočne doručí v týchto podobách v určenej lehote, prihliada sa na pôvodné podanie urobené
elektronicky bez autorizácie. Konštatoval, že žalobkynina žaloba tak bola v skutočnosti riadne podaná

10.02.2018, nie až 12. ani 13.02.2018. Bola teda podaná včas, aj keby nedošlo k posunu posledného
dňa lehoty na 12.02.2018.
III. Relevantné právne predpisy
11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.
14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
16. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
17. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.
18. Podľa § 25 ods. 1 písm. f) bod 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a
doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o zdravotnom poistení“), zdravotná poisťovňa je povinná uverejňovať a aktualizovať vždy k 20.
dňu v kalendárnom mesiaci na internete zoznam dlžníkov podľa § 25a.
19. Podľa § 25a ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, dlžník na účely tohto zákona je poistenec alebo
platiteľ poistného, voči ktorému príslušná zdravotná poisťovňa eviduje ku dňu zverejnenia zoznamu
dlžníkov pohľadávku na preddavku na poistnom po lehote splatnosti najmenej za tri mesiace, na
nedoplatku alebo pohľadávku na poistnom, ktorú bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti
zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou
poisťovňou, v celkovej sume vyššej ako 100 eur.
20. Podľa § 25a ods. 6 zákona o zdravotnom poistení, príslušná zdravotná poisťovňa zodpovedá za
škodu spôsobenú nesprávnym zaradením dlžníka do zoznamu dlžníkov.
21. Podľa § 15 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení, platiteľ poistného je povinný pri platení poistného
platbu identifikovať variabilným symbolom určeným zdravotnou poisťovňou a pri platení preddavku
na poistné po lehote splatnosti aj špecifickým symbolom; špecifický symbol je číselné označenie
príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka. Pri platení nedoplatku na poistnom (ďalej
len „nedoplatok“) platiteľ poistného je povinný platbu identifikovať variabilným symbolom a špecifickým
symbolom určeným zdravotnou poisťovňou. Ak platiteľ poistného neidentifikuje platbu podľa prvej vety

alebo druhej vety, spôsob zaevidovania a priradenia platby k rozhodujúcemu obdobiu určí zdravotná
poisťovňa, ak nie je možná jej jednoznačná identifikácia.
22. Podľa § 25a ods. 2 písm. a) zákona o zdravotnom poistení, zoznam dlžníkov obsahuje u fyzickej
osoby meno a priezvisko, trvalý pobyt alebo prechodný pobyt výšku pohľadávky a údaj o tom, či má
poistenec právo na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa § 9 ods. 1 a ak ide o samostatne zárobkovo
činnú osobu, obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné číslo, ak je pridelené, výšku
pohľadávky a údaj o tom, či má poistenec právo na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa § 9 ods. 1.
IV. Rozhodnutie správneho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie kasačným súdom
23. Žalobkyňa sa žalobou (po vylúčení časti žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 Eur
na samostatné konanie) domáha ochrany pred iným zásahom žalovanej, ktorý má spočívať v tom, že
ju žalovaná neoprávnene uvádza v zozname dlžníkov na poistnom, hoci podľa svojho tvrdenia nedlží
nič. Žalobkyňa tvrdila, že uhrádzala preddavkové platby od marca 2017 do 20.12.2017 v celkovej sume
556,29 Eur, pričom pri bankovom prevode vždy uviedla svoje rodné číslo.
24. Správny súd zo súdneho spisu, ako aj z dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa, má jednoznačne
preukázané, že platby v celkovej výške 556,29 Eur boli uhrádzané z osobného účtu číslo F., ktorý nepatril
žalobkyni (vlastník účtu - A. C.). Navyše správny súd má bez žiadnych pochybností za preukázané, že
pri jednotlivých platbách absentoval variabilný a špecifický symbol, ktorými bola v zmysle § 15 ods. 5
zákona o zdravotnom poistení žalobkyňa, respektíve vlastník daného účtu (A. C.), povinný platby, ak to
mali byť preddavkové platby poistného identifikovať v prospech žalobkyne. Správny súd v tejto súvislosti
považuje za potrebné skonštatovať, že uvedenie nejakého čísla pri jednotlivých platbách (ktoré malo
údajne predstavovať rodné číslo žalobkyne – nebolo pri danom čísle uvedené ani len to, že sa jedná
o rodné číslo žalobkyne, pri predmetnom čísle nebolo absolútne nič špecifikované) nespĺňa podmienku
identifikácie platby podľa prvej vety § 15 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení. Keďže spomínané platby
neboli riadne a jednoznačne identifikované, tak bola žalovaná povinná postupovať v zmysle poslednej
vety § 15 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení a priradiť jednotlivé platby k vlastníkovi účtu (platiteľovi
poistného A. C.) a nie k žalobkyni. Správny súd nedetegoval v postupe žalovanej žiadne pochybenie.
Vzhľadom na to, že si žalobkyňa preukázateľne nesplnila povinnosti pri platení preddavkových platieb
poistného, ktoré jej vyplývali z § 15 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení, tak sa správny súd nestotožňuje
s nepreukázanými tvrdeniami žalobkyne, že si povinnosť úhrady preddavkových platieb poistného riadne
splnila. Nakoľko si teda žalobkyňa povinnosť úhrady preddavkov poistného za obdobie marec 2017
až september 2017 riadne a včas nesplnila, tak je podľa správneho súdu úplne pochopiteľné, že
žalovaná evidovala k 20.12.2017 voči žalobkyni pohľadávku na preddavku na poistnom v celkovej výške
392,79 Eur, ktorá bola navyše po lehote splatnosti najmenej tri mesiace. V tejto súvislosti je potrebné
poznamenať taktiež to, že k 20.12.2017 žalovaná súčasne evidovala voči žalobkyni pohľadávku na
nedoplatku z ročného zúčtovania 2014 v celkovej výške 138,99 Eur a pohľadávku na preddavku na
poistnom za obdobie júl 2015 až august 2015 v celkovej výške 33,49 Eur – existencia týchto pohľadávok
žalovanej voči žalobkyni vyplýva zo žalobkyňou predložených dôkazov, pričom žalobkyňa ich žiadnym
spôsobom nerozporuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má správny súd za to, že v danom prípade
boli naplnené všetky skutočnosti, ktoré predvída § 25a ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, na
zaradenie žalobkyne žalovanou do zoznamu dlžníkov, ktorý žalovaná aktualizovala k 20.12.2017. Podľa
správneho súdu si žalovaná uvedeným konaním (zverejnením žalobkyne v zozname dlžníkov, ktorý
bol aktualizovaný k 20.12.2017) len splnila svoju zákonnú povinnosť, ktorá jej vyplýva z § 25 ods.
1 písm. f) bod 2. zákona o zdravotnom poistení. Z uvedených dôvodov preto podľa správneho súdu
nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že žalovaná oznámila na webovom sídle o žalobkyni nepravdivé
údaje, práve naopak, zverejnené údaje o žalobkyni boli pravdivé, pričom reflektovali neplnenie zákonom
o zdravotnom poistení definovaných povinností žalobkyňou.
25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď konaním a postupom v danej veci sa žalovaná preukázateľne
nedopustila namietaného nezákonného iného zásahu voči žalobkyni, pričom vo svojom postupe plne
rešpektovala a dodržala zákon, správny súd žalobu žalobkyne smerovanú voči žalovanej podľa § 261
SSP ako nedôvodnú zamietol.
26. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni

nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.
Pokiaľ ide o trovy kasačného konania, vzhľadom na výsledok konania vo veci samej, v ktorom žalobkyňa
nebola úspešná, jej trovy kasačného konania neprináležia (tieto by jej patrili iba v prípade, ak by bola
v konaní úspešná).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).