{"guid": "86e01576-27d0-4d64-b8ad-7402a62fcedd:25052d5e-a659-4581-bce6-69f5d5417ea2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1016201984.1", "spisova_znacka": "BA-6Sa/63/2016", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6Sa/63/2016 z 13. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. mája 2025, sp. zn. BA-6Sa/63/2016, ECLI:SK:SpSBA:2025:1016201984.1", "identifikacne_cislo": "1016201984", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Viktória Kurucová", "sudca_id": 1004, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viktoria-kurucova-1004", "datum_vydania": "2025-05-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "nazov": "§ 194 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-m", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-m", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-137.odsek-1", "nazov": "§ 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-137.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-2.pismeno-l", "nazov": "§ 22 ods. 2 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-2.pismeno-l", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-2.pismeno-g", "nazov": "§ 22 ods. 2 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-2.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-52.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 52 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-52.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-73.odsek-2", "nazov": "§ 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-73.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-73"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "nazov": "§ 178 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "nazov": "§ 195 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-119", "nazov": "§ 119 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-119", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-114", "nazov": "§ 114 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-114", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-114"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-73.odsek-3", "nazov": "§ 73 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-73.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-73"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-3", "nazov": "§ 467 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-467"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-23", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-194", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-4", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-137", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-2", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-52", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-73", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-77", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-178", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-195", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-119", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-114", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-467"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/25052d5e-a659-4581-bce6-69f5d5417ea2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1016201984.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1016201984.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1016201984.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n14Sa/11/2023\n1016201984\n13. 05. 2025\nJUDr. Viktória Kurucová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1016201984.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného\nzboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o správnej žalobe\nvo veci správneho trestania, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. D./XXXX-X zo dňa\n23.08.2016 takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Správny súd v Bratislave žalovanému nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom a nárok\nna náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Prvostupňovým rozhodnutím č. F./E. zo dňa 30.06.2016 Okresné riaditeľstvo policajného zboru\nv Bratislave IV, Okresný dopravný inšpektorát (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa\nustanovenia § 52 ods. 2 písm. a) a § 55 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom\nv rozhodnom čase (ďalej len „zákon o priestupkoch“) rozhodol, že žalobca je vinný zo spáchania\npriestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že ako účastník\ncestnej premávky porušil § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom\nv rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“), pretože dňa 16.02.2016 v čase o cca 20.59 hod.\nviedol motorové vozidlo zn. E. G. ev. č.: E. v Bratislave po diaľnici D1 v smere na D2, kde v km 5,500\npočas vedenia vozidla používal telefónny prístroj. Za tento priestupok mu správny orgán prvého stupňa\nuložil podľa § 22 ods. 2 písm. g) zákona o priestupkoch pokutu vo výške 30 EUR a zaviazal ho uhradiť\ntrovy konania vo výške 16 EUR (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).\n2. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 13.07.2016 uviedol, že právne\nvymedzenie skutku policajným orgánom považuje za nesprávne. Poukázal na to, že zákon č. 8/2009 Z.\nz. nezakazuje obsluhovať mobilný telefón (pričom netvrdil, že k tomu z jeho strany došlo), ale zakazuje\npoužívať mobilný telefón. Uviedol že vo vzťahu k policajnej hliadke, ktorá ho zastavila, podal sťažnosť\nna Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave a následne na Prezídium Policajného zboru.\nVýsledkom prešetrenia bol záver, že predmet sťažnosti nie je možné prešetriť pre rozpornosť tvrdení\nzainteresovaných strán. Poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa vychádzal len z výpovedí\nčlenov policajnej hliadky a neexistuje žiadny obrazový alebo zvukový záznam, ktorý by odstránil\nrozpornosť tvrdení členov policajnej hliadky a žalobcu, a teda nie je možné zistiť skutočný stav veci. Vo\nvýpovediach členov policajnej hliadky existujú rozpory, ktoré sú významné z hľadiska právnej kvalifikácie\nskutku a skutočnosti, či sa skutok stal.\n\n3. Žalovaný rozhodnutím č. D./XXXX-X zo dňa 23.08.2016 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol,\nže tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní považuje za účelové a zavádzajúce v snahe vyhnúť sa\nzodpovednosti za spáchanie priestupku. Žalovaný uviedol, že význam slova „používať“ neznamená\nvýlučne telefonovať, ale aj používať telefón aj na iné činnosti zahrnuté pod týmto slovom (napr.\nfotografovať, čítať text, hrať hry, nahrávať zvukový alebo zvukovo-obrazový záznam a pod.). Používanie\nmobilného telefónu bolo preukázané najmä výpoveďami svedkov (dvojčlennej policajnej hliadky\nPolicajného zboru). Iné osoby prítomné neboli. V danom prípade bolo dokazovanie vykonané\nv dostatočnom rozsahu a nebolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy napr. dôkazy pochádzajúce\nz technického prostriedku, keďže správny orgán nemal pochybnosti o zistenom skutkovom stave.\nVýpovede oboch policajtov boli hodnoverné a postačujúce pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný nemal\npochybnosti, že policajti sledovali iný účel než ten, že si plnili povinnosti vyplývajúce zo zákona a nezistil\nani dôvody ich možnej zaujatosti. Výpovede členov policajnej hliadky sa líšili len v nepodstatných\ndetailoch a neexistujú v nich rozpory významné pre právnu kvalifikáciu skutku, ako uvádza žalobca.\nOdvolací orgán po zhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že žalobca skutok spáchal\na správny orgán prvého stupňa zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Uloženú sankciu\npovažoval žalovaný za primeranú.\nII. Správna žaloba\n4. Správnou žalobou zo dňa 02.11.2016, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.11.2016,\nsa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie\na zaviazal ho nahradiť žalobcovi trovy konania.\n5. Žalobca uviedol, že žalovaný v konaní nepostupoval správne, pretože skutok, ktorý sa mu kladie za\nvinu, nemožno kvalifikovať ako priestupok. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa žalobca\nskutku dopustil. Uviedol, že svojim konaním nijako neporušil ani neohrozil záujem spoločnosti chránený\nzákonom č. 8/2009 Z. z. Poukázal aj na svoje námietky uvedené v odvolaní proti prvostupňovému\nrozhodnutiu.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n6. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.08.2018 žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n7. Pokiaľ žalobca namietal rozdiel vo význame slov „používať“ a „obsluhovať“, žalovaný uviedol, že\nv správe o výsledku objasňovania skutku je slovom „obsluhoval“ stručne a výstižne popísané konanie\nvodiča (skutkový stav), čo neznamená, že správny orgán citoval znenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm.\nm) zákona č. 8/2009 Z. z. Právna kvalifikáciu skutku je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového\nrozhodnutia. Nie je možné, aby zákonodarca implementoval do zákona všetky alternatívy významu\nvýrazu „používať telefón“. Význam slovného spojenia „používať telefón“ nemožno obmedziť len na\nvýznam „telefonovanie“, keďže moderný telefónny prístroj sa dá použiť na viacero činností, ktoré\nnesúvisia s hlasovým a dátovým prenosom a zároveň nesúvisia s vedením motorového vozidla.\nTelefonovanie je uvedené až v súvislosti s použitím systému „voľné ruky“. Ak by aj bolo preukázané, že\nžalobca netelefonoval, neznamená to dokázanie toho, že telefónny prístroj nepoužíval.\n8. K relevancii výpovede policajta ako svedka v konaní o dopravnom priestupku žalovaný poukázal\nna judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozhodnutia, sp. zn. 2Sžo 21/2007 zo dňa 30.01.2008, sp. zn. 10\nSžd/29/2012 zo dňa 27.02.2013, sp. zn. 10 Sžd/7/2013 zo dňa 26.06.2013, sp. zn. 1Sžd/39/2012 zo dňa\n20.02.2014 a sp. zn. 10 Sžd/5/2014 zo dňa 28.05.2014). Uviedol, že výpovede členov policajnej hliadky\nsú v rozhodujúcich bodoch zhodné, líšia sa len v nepodstatných detailoch. Žalovaný nemá pochybnosti,\nže o udalosti vypovedali tak, ako ju vnímali svojimi zmyslami. Nemali záujem poškodiť žalobcu a plnili\nsi len povinnosti, ktoré im vyplývajú zo služobného zaradenia.\n9. K námietke preukázania priestupku poukázal žalovaný na právny názor vyslovený Najvyšším\nsúdom SR v rozhodnutí, sp. zn. 5Asan/1/2016 zo dňa 19.10.2017. Žalobca neoznačil ani nepredložil\nžiaden dôkaz, ktorým by bolo možné preukázať, že skutok nespáchal. Skutok nebol zaznamenaný\nvideozáznamom, preto tento dôkaz nemožno vykonať. Žiaden právny predpis však policajtovi neukladá\n\npoužiť technický prostriedok na zaznamenávanie obrazu v tomto prípade. Ak by súd dal za pravdu\nžalobcovi, že chýba dôkaz získaný technickými prostriedkami, vznikol by nebezpečný právny precedens,\nna základe ktorého by určité, iným spôsobom preukázané porušenia zákona, nebolo možné vôbec\nsankcionovať.\n10. Žalovaný konštatoval, že správny orgán prvého stupňa postupoval zákonne, zaobstaral si všetky\npodklady potrebné pre rozhodnutie vo veci, presne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie riadne\nodôvodnil. Žalovaný sa v konaní nedopustil žiadnej vady, ktorá by mala mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nIV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09.12.2018 k vyjadreniu žalovaného opísal skutkovú situáciu tak, ako\nju v čase, keď sa stala, vnímal. Zopakoval, že skutočnosť, že na jeho telefóne mohol svietiť displej\nneznamená, že telefón používal. Poukázal tiež na rozpory vo výpovediach členov policajnej hliadky.\nUviedol, že skutok sa nestal a už vôbec nie spôsobom, akým ho opisovali členovia policajnej hliadky.\nSpáchanie skutku nebolo v správnom konaní preukázané.\n12. Žalovaný na výzvu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 09.12.2018, nereagoval.\nV. Priebeh doterajšieho súdneho konania\n13. Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č. k. 6Sa/63/2016-48 zo dňa 16.02.2022 zrušil napadnuté\nrozhodnutie, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania.\nSprávny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci a\nzároveň rozhodnutie je v dôsledku toho nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto sú splnené\ndôvody podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.\n14. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť zo dňa 27.04.2022 a žiadal\nrozsudok krajského súdu zrušiť tvrdiac, že krajský súd (i) nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania (žalovanému), aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces, (ii) nesprávne právne posúdil vec a (iii) odklonil sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu.\n15. Kasačný súd rozsudkom, č. k. 4Stk/12/2022-87 zo dňa 02.08.2023 rozsudok krajského súdu zrušil\na vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Kasačný súd vytkol rozsudku krajského súdu\nneprípustnú mieru všeobecnosti, zmätočnosť, absenciu adresnosti a konkrétnosti vo vzťahu k výroku\njeho rozhodnutia a vnútorné rozpory. V rámci nového konania kasačný súd zaviazal správny súd, aby\nnajmä jednoznačne vymedzil objektívnu stránku priestupku, z ktorého bol žalobca uznaný vinným,\nnásledne vo vzťahu k takto vymedzenej skutkovej podstate verifikoval, či skutkové okolnosti veci\nboli dostatočne preukázané/zistené, vyhodnotil dokazovanie vykonané v správnom konaní, zaoberal\nsa dostatočnosťou zistenia skutkových okolností veci, vysporiadal sa s tým, či výpovede príslušníkov\nPolicajného zboru, z ktorých orgány verejnej správy vychádzali, sú pre vec právne relevantné alebo nie\na či vo veci existuje tzv. dôkazná núdza a svoje právne závery riadne odôvodnil, a to vychádzajúc aj z\nrozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít k tejto otázke.\nVI. Konanie na správnom súde\n16. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto\nzákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n17. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 ods. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sudca na správnom\nsúde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu\nalebo opatreniu o priestupku.“\n\n18. Podľa ustanovenia § 194 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnym trestaním sa na\núčely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo\no sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“\n19. Podľa ustanovenia § 194 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave\nustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe.“\n20. Podľa ustanovenia § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní\nrozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju\nzamietne.“\n21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§\n10 a § 13 ods. 1 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu\nžalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť (§ 190 SSP) Správny\nsúd rozhodol vo veci na pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.05.2025.\nVII. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy\n22. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. „Vodič je povinný venovať sa plne\nvedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.“\n23. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 8/2009 Z. z. „Vodič nesmie počas vedenia\nvozidla používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému \"voľné ruky\" alebo\nvykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla; to neplatí pre vodiča vozidla\nozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len \"ozbrojené sily\"), ozbrojených bezpečnostných zborov,\nozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných\nhasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej\nslužby, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby pri plnení svojich úloh.“\n24. Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. „Porušenie povinností ustanovených týmto\nzákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky.“\n25. Podľa ustanovenia 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v rozhodnom\nčase (ďalej len „zákon o priestupkoch“) „Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje\nzáujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný\nsprávny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.“\n26. Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm. l) zákona o priestupkoch „Priestupku proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k),\nporuší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.“\n27. Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm. g) zákona o priestupkoch „Za priestupok podľa odseku 1 písm.\nl) možno uložiť pokutu do 100 eur.“\n28. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch „Orgány Policajného zboru\nprejednávajú priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti\na plynulosti cestnej premávky.“\n29. Podľa ustanovenia § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch „Obvinený z priestupku má právo vyjadriť\nsa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti\na dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho\nnemožno donucovať.“\n30. Podľa ustanovenia § 77 zákona o priestupkoch „Výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený\nz priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania\npriestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie\n\n( § 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti ( § 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia\n( § 16), o nároku na náhradu škody ( § 70 ods. 2) a o trovách konania ( § 79 ods. 1).“\nVIII. Právne posúdenie veci správnym súdom\n31. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny\nsúd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začali svoju činnosť\n01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.\nPredmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do\nsamosudcovského oddelenia 14Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami\nbola dňa 21.05.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa.\n32. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že\nžaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) a je prípustná\n(najmä § 6 a § 7 SSP).\n33. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, prihliadajúc na ustanovenie\n§ 195 SSP, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového\na právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri\nzisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovaným predloženého administratívneho spisu.\n34. Žalobca na pojednávaní dňa 13.05.2025 uviedol, že skutok sa nestal tak, ako je opísaný príslušníkmi\nPolicajného zboru SR a nebol ani vyhotovený žiaden videozáznam, ktorý by preukazoval, že skutok\nsa stal. Správny orgán sa nepokúsil zabezpečiť záznam od mobilného operátora, ktorý by mohol\nsvedčiť o tom, že mobilný telefón mohol byť používaný. Vo výpovediach policajtov sú rozpory, ktoré boli\nnesprávne vyhodnotené. Neboli zabezpečené dôkazy, ktoré by preukazovali, že sa stal skutok, ktorý sa\nmu kladie za vinu. Žiadal preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný sa na nariadené pojednávanie nedostavil a svoje neprítomnosť neospravedlnil, správny súd\npreto vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti (§ 114 SSP).\n35. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu\nzamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správny orgán prvého stupňa žalobcu uznal za\nvinného zo spáchania priestupku, ktorého sa mal dopustiť tým, že ako účastník cestnej premávky\nporušil § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pretože dňa 16.02.2016 v čase\no cca 20.59 hod. viedol motorové vozidlo a počas vedenia vozidla používal telefónny prístroj. Za tento\npriestupok mu bola správnym orgánom uložená pokuta vo výške 30 EUR a povinnosť nahradiť trovy\nkonania.\n36. Žalobca v správnej žalobe svoju argumentáciu postavil na tvrdení, že (i) žalovaný nesprávne\nvymedzil skutok (namietal najmä významový rozdiel medzi slovom „obsluhovať“ a „používať“ telefónny\nprístroj), (ii) žalovaný a správny orgán prvého stupňa vychádzali pri rozhodovaní len z výpovedí členov\npolicajnej hliadky, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami žalobcu, (iii) vo výpovediach policajtov existujú rozpory,\nvýznamné z hľadiska právnej kvalifikácie skutku a skutočnosti, či sa skutok stal, a teda že vykonaným\ndokazovaním nebolo preukázané spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a ktorý bol kvalifikovaný\nako priestupok.\n37. Žalobca nenamietal, že v rozhodnom dni a čase viedol motorové vozidlo na mieste, ktoré je uvedené\nvo výroku prvostupňového rozhodnutia. Nerozporoval ani to, kde sa nachádzala policajná hliadka.\nKu skutočnosti, či počas vedenia motorového vozidla držal v ruke mobilný telefón, sa žalobca počas\nsprávneho konania ani súdneho konania jednoznačne nevyjadril (v správe o výsledku objasňovania\npriestupku zo dňa 16.02.2016 uviedol „mobilný telefón som neobsluhoval“ a vo výpovedi počas ústneho\npojednávania dňa 30.06.2016 uviedol, že telefón nepoužíval tak, ako to zakazuje príslušný zákon). Tu\nvšak správny súd poukazuje na skutočnosť, že obvinený z priestupku nemá povinnosť vypovedať a ani\nho nie je možné nútiť k výpovedi či k priznaniu (§ 73 ods. 3 posledná veta zákona o priestupkoch; právo\nneprispieť k obvineniu vlastnej osoby).\n\n38. V predmetnej veci stoja proti sebe dve verzie skutkového deja. Verzia založená na výpovediach\nčlenov policajnej hliadky, podľa ktorej žalobca ako vodič držal počas vedenia motorového vozidla v pravej\nruke mobilný telefón, a verzia žalobcu, ktorý tvrdí, že mobilný telefón nepoužíval a skutok sa nestal tak,\nako ho opísali príslušníci Policajného zboru SR.\n39. V konaní o priestupku má správny orgán postupovať tak, aby zistil stav veci, o ktorom nie sú dôvodné\npochybnosti a zároveň je postačujúci pre rozhodnutie o priestupku. Povinnosť zisťovať skutočný stav\nveci vo vzťahu ku skutočnostiam zodpovedajúcim skutkovej podstate priestupku je úlohou správneho\norgánu.\n40. Správny súd v prvom kroku pristúpil, zohľadňujúc aj viazanosť správneho súdu právnym názorom\nkasačného súdu, k vymedzeniu objektívnej stránky priestupku, konkrétne k výkladu pojmu „použitie“\ntelefónneho prístroja na účely § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 8/2009 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom\nčase. Ako uviedol v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia aj kasačný súd, v čase, keď sa mal\nžalobca dopustiť spáchania priestupku, príslušná skutková podstata obsahovala vymedzenie činnosti\nnapĺňajúcej znaky priestupku nasledovne: „Vodič nesmie počas vedenia vozidla používať telefónny\nprístroj okrem telefonovania s použitím systému \"voľné ruky\" alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá\nnesúvisí s vedením vozidla; to neplatí pre vodiča vozidla ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len\n\"ozbrojené sily\"), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej\npolície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby,\nzáchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva a Slovenskej\ninformačnej služby pri plnení svojich úloh.“. Novelou zákona č. 8/2009 Z. z., vykonanou zákonom č.\n393/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré\nzákony, sa s účinnosťou od 01.12.2019 zmenilo vymedzenie nedovolenej činnosti nasledujúco: Vodič\nnesmie počas vedenia vozidla držať v ruke alebo iným spôsobom obsluhovať telefónny prístroj alebo iné\ntelekomunikačné, audiovizuálne alebo obdobné zariadenie...“. Z dôvodovej správy k uvedenej novele\nzákona č. 8/2009 Z. z. vyplýva, že „Z dôvodu nejednoznačnosti výkladu pojmu používať telefónny prístroj\nalebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla a častou situáciou v praxi, kde\nvodiči oponujú, že nepoužívali telefónny prístroj, len ho držali v ruke (zdĺhavé a náročné objasňovanie\nskutku) sa navrhuje jednoznačné zákonné vyjadrenie zákazu držať v ruke telefónny prístroj, a to aj\njeho prípadnej inej obsluhy.“ Účelom vymedzenia činností, ktoré vodič nesmie vykonávať pri vedení\nmotorového vozidla alebo v súvislosti s ním (§ 4 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.), je predovšetkým\nzvýšenie bezpečnosti cestnej premávky a prechádzanie vzniku dopravných nehôd. Okrem iného zákon\nvodičovi ukladá povinnosť, aby nevykonával činnosť, ktorá by mu bránila plne sa sústrediť na vedenie\nmotorového vozidla. S ohľadom na účel, ktorý sleduje aj ustanovenie § 4 ods. 2 písm. m) zákona č.\n8/2009 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania priestupku, je potrebné vykladať aj pojem „používať\ntelefónny prístroj“, a to v tesnej súvislosti s povinnosťou vodiča vymedzenou v ustanovení § 4 ods.\n1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej\npremávke. Podľa názoru správneho súdu pojem „používať telefónny prístroj“ v sebe zahŕňa nielen\nvykonávanie určitých aktívnych činností, ako je telefonovanie alebo používanie mobilných aplikácií, ale\naj uchopenie a držanie telefónneho prístroja v ruke napríklad za účelom overenie, z akého dôvodu\ndošlo k aktivácii podsvietenia obrazovky telefónneho prístroja (napr. pri doručení textovej správy alebo\nsignalizácii prichádzajúceho telefonického hovoru). V tom momente totiž dochádza jednak k rozptýleniu\npozornosti vodiča a jednak k zníženiu až znemožneniu použitia ruky, ktorou vodič telefónny prístroj\ndrží, na vedenie motorového vozidla, a tým k významnému obmedzeniu možnosti bezprostredného\nreagovania na prípadnú zmenu v dopravnej situácii. Tým dochádza k zníženiu bezpečnosti cestnej\npremávky a zvýšeniu rizika vzniku napríklad kolíznych situácii, na ktoré vodič, ktorý drží v ruke telefónny\nprístroj, nemusí byť schopný adekvátne reagovať. Inak povedané, pojem „používať telefónny prístroj“\nv sebe zahŕňa tak samotné držanie telefónneho prístroja, ako aj aktívne využívanie funkcií telefónneho\nprístroja (s výnimkou činností zákonom povolených, ako je použitie systému \"voľné ruky\"). Správny\nsúd vzhľadom na uvedené skutočnosti ustálil, že držanie telefónneho prístroja vodičom počas vedenia\nmotorového vozidla je činnosťou, ktorá napĺňa znaky priestupku uvedeného v § 4 ods. 2 písm. m) zákona\nč. 8/2009 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania priestupku.\n41. V Správe o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 16.02.2016 (ďalej len\n„Správa“) je v časti podania vysvetlenia zo strany žalobcu uvedené „Mobilný telefón som neobsluhoval.\nHliadka PZ SR spozorovala mobilný telefón, ktorý svietil, pretože bol displej aktivovaný prichádzajúcou\n\nsprávou cez ľavé okno auta. Na základe toho usúdila, že telefón bol obsluhovaný.“ V zápisnici z ústneho\npojednávania o priestupku zo dňa 30.06.2016 je uvedené vyjadrenie žalobcu: „Trvám na tom, že skutok\nsa nestal tak, ako je popisovaný policajnou hliadkou. Telefón som nepoužíval tak, ako to zakazuje\npríslušný zákon. Hliadka vzhľadom na okolnosti, to znamená nočné podmienky, rýchlosť môjho vozidla\na rýchlosť vozidla hliadky nemohla ani identifikovať používanie mobilného telefónu tak, ako obaja\nčlenovia uviedli do spisu. Videli iba rozsvietený displej mobilného telefónu, čo nepreukazuje v žiadnom\nprípade jeho použitie. Displej mobilného telefónu je bežne rozsvietený pri príchode SMS správy alebo\npri zapnutej aplikácii, napr. navigácii).“ Keďže skutočnosť týkajúcu sa svetelnej aktivácie obrazovky\ntelefónneho prístroja v aute žalobcu opísali vo svojich výpovediach aj obaja členovia policajnej hliadky,\njaví sa ako nesporné, že telefónny prístroj sa v čase, keď mal byť priestupok spáchaný, v motorovom\nvozidle vedenom žalobcom nachádzal a že bol v aktivovanom stave v tom zmysle, že obrazovka\ntelefónneho prístroja svietila. Sporným bolo, či ho žalobca ako vodič počas vedenia motorového vozidla\npoužíval spôsobom napĺňajúcim skutkovú podstatu priestupku, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným,\nteda či ho držal v ruke.\n42. Žalobca namietal, že správne orgány postavili svoje rozhodnutia len na výpovediach policajtov,\npričom neexistuje žiaden obrazový ani zvukový záznam preukazujúci spáchanie priestupku. Žalobca\nuviedol, že tvrdenia policajtov a žalobcu o priebehu skutkového deja sú rozporné, a preto nie je možné\nzistiť skutočný stav veci. Správny súd poukazuje na to, že je predvídateľné, že pokiaľ nie je tento typ\npriestupku zdokumentovaný objektívnym spôsobom (videozáznam, fotografia), rozhodnutie správneho\norgánu sa opiera najmä o výpoveď príslušníkov Policajného zboru SR. Priestupok „používania\ntelefónneho prístroja počas vedenia motorového vozidla“ patrí medzi priestupky pozorovateľné voľným\nokom. V bežných situáciách nie tento priestupok osobitne dokumentovaný (videozáznam, fotografia)\na vierohodné svedectvo policajtov spravidla predstavuje dostatočný dôkaz o jeho spáchaní. Pokiaľ vodič\nrozporuje spáchanie priestupku, je potrebné policajtov vypočuť ako svedkov, k čomu v predmetnom\nsprávnom konaní došlo. Žalobca nakoniec v priebehu konania nepredložil vlastnú vierohodnú skutkovú\nverziu, obmedzil sa na tvrdenie, že telefónny prístroj nepoužíval spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu\n§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 8/2009 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase. Ani žalobcom namietaná\nskutočnosť, že príslušníci policajného zboru nevypovedali v ten istý deň, nemá bez ďalšieho vplyv na\ndôveryhodnosť ich výpovedí. Ich výpoveď zodpovedá aj obsahu Správy.\n43. K otázke dôveryhodnosti výpovede policajtov ako svedkov správny súd poukazuje aj na\nrozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR resp. kasačného súdu. V rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.\nzn. 10 Sžd/5/2014 zo dňa 28.05.2014 najvyšší súd uvádza: „Výpoveď príslušníka polície je dôkaz ako\nktorýkoľvek iný, nemá ani väčšiu ani menšiu procesnú váhu, než ktorýkoľvek iný dôkaz. Ak je vykonaný\nriadnym procesným spôsobom – v súlade so zákonom a jeho obsah nie je v rozpore s inými tvrdeniami\npreukazujúcimi ako ku skutku došlo, nie je možné ho spochybňovať iba preto, že príslušník polície\nvoči podozrivému z priestupku zakročuje ako prvý a je v zásade v jeho záujme usvedčiť priestupcu\nzo spáchania priestupku. Až v prípade, ak je inými dôkazmi preukázané neobjektívne a prípadne\nzaujaté tvrdenie príslušníka polície o ním dokumentovanom skutku, je potrebné v súlade so zákonom\no priestupkoch a Správnym poriadkom zadovažovať a vykonať ďalšie dôkazy.“ V rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 1 Sžd/39/2012 zo dňa 20.02.2014 najvyšší súd konštatoval: „Najvyšší súd sa taktiež\ndomnieva, že pre preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo\nskupinou dôkazov, či vo forme výpovede príslušníka polície alebo obvineného z priestupku, ak taký\ndôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu. Za súčasnej konštrukcie objasňovania\npriestupkov nemožno očakávať objasnenie akéhokoľvek priestupku najmä v doprave, bez výpovede, či\nvýpovedí zakročujúcich príslušníkov polície, ktorí sú zo zákona o policajnom zbore nielen zakročujúcimi\norgánmi voči priestupcom, ale podľa § 35 ZoP i svedkami páchania priestupkov. Ich vylúčenie z\nkonania, ako úradných osôb prítomných pri páchaní priestupku, pre neobjektívnosť však žiadny zákon\nneumožňuje automaticky len preto, že pri páchaní priestupku zakročovali, ale objektívnosť a obsah\nich výpovede hodnotí správny orgán rozhodujúci o priestupku v prvom i druhom stupni, rovnako ako\nostatné dôkazy, pokiaľ boli vo veci zabezpečené. Výpovede príslušníkov polície nemajú žiadne zvláštne\npostavenie medzi ostatnými dôkazmi v priestupkovom konaní. Vzhľadom na to, že sú však často jediné\nmusia byť hodnotené veľmi dôsledne.“\n44. Správny súd konštatuje, že príslušníkov Policajného zboru SR je možné vo všeobecnosti považovať\nza nestranných a vierohodných svedkov, ak sa v konkrétnom prípade nepreukáže opak. Pri posudzovaní\nvierohodnosti policajta ako svedka je potrebné prihliadnuť na to, že policajt nemá na veci a jej výsledku\n\nosobný záujem, vykonáva svoju služobnú povinnosť a prípadný zásah do práva a slobôd osoby\nmusí vykonávať takým spôsobom, aby neprekročil mieru primeranú k dosiahnutiu účelu sledovaného\nslužobným úkonom (v tomto prípade je sledovaným účelom bezpečnosť a/alebo plynulosť cestnej\npremávky). Z administratívneho spisu nevyplýva, napriek žalobcom podanej sťažnosti na postup\npolicajtov pri dokumentovaní priestupku, že by policajti boli vo vzťahu k žalobcovi zaujatí a postupovali\nnezákonne. Správny súd na základe obsahu administratívneho spisu nemá pochybnosti o tom, že\npríslušníci policajnej hliadky zastavili žalobcu na základe presvedčenia, že pri vedení motorového vozidla\ndržal v pravej ruke telefónny telefón.\n45. Z hľadiska rozsahu dokazovania v súvislosti s preukazovaním používania (držania) telefónneho\nprístroja pri vedení motorového vozidla je možné konštatovať, že sa uvedené konanie v prvom rade\npreukazuje (ako skutkový dej pozorovateľný voľným okom) svedeckými výpoveďami príslušníkov polície.\nČasto však, ako je tomu aj v tomto prípade, ide o jediný dôkaz svedčiaci o vine priestupcu a následne\nproti sebe stoja tvrdenia príslušníkov policajného zboru a osoby obvinenej zo spáchania priestupku.\nPredpokladom dosiahnutia takého rozsahu dokazovania, aby vykonané dôkazy tvorili jednoznačný\na vnútorne nerozporný reťazec informácií, ktoré nemôžu viesť k inému záveru, než že obvinený\nz priestupku pri vedení motorového vozidla skutočne v ruke držal telefón, je najmä skutočnosť, že\nniektorý z policajtov objektívne mohol vidieť konanie, ktoré je priestupkom. Je teda podstatné, aké mali\npolicajti výhľadové podmienky, aká bola vzdialenosť ich vozidla od vozidla obvineného z priestupku a aký\nbol čas, po ktorý mohli konanie žalobcu pozorovať.\n46. Výpovede oboch policajtov sú podľa názoru správneho súdu v podstatných skutočnostiach zhodné.\nŽalobca namietal, že jeden z policajtov vo výpovedi uviedol, že „policajné vozidlo sa pohybovalo\nkonštantnou rýchlosťou o málo vyššou ako vozidlo priestupcu, nakoľko samotný predchádzací manéver\nnebol rýchly, ale trval určitý čas“, zatiaľ čo druhý príslušník policajnej hliadky uviedol, že „akonáhle\nspozorovali, že vodič počas vedenia obsluhuje mobilný telefón, zotrvali na jeho úrovni nejakú dobu\na následne vozidlo predbehli resp. dokončili predchádzací manéver“. Uvedené výpovede podľa názoru\nsprávneho súdu nespochybňujú možnosť policajtov vidieť, či žalobca držal v čase, keď predchádzali\njeho vozidlo, v ruke telefónny prístroj, najmä ak ani samotný žalobca nespochybňuje, že podsvietenie\nobrazovky telefónneho prístroja bolo aktivované. Pokiaľ žalobca uviedol, že policajti uvedené nemohli\nzrakom dostatočne dlho sledovať, pretože ich vozidlo sa pohybovalo oveľa vyššou rýchlosťou ako\nvozidlo žalobcu, toto tvrdenie žalobcu o dĺžke predchádzacieho úkonu a rýchlosti, ktorou sa policajné\nvozidlo a jeho vozidlo pohybovali, nebolo v konaní preukázané. Obaja policajní príslušníci zhodne\nuviedli, že počas predchádzacieho úkonu s ohľadom na dĺžku jeho trvania mali dostatok času sledovať\ndianie v aute žalobcu. K námietke vo vzťahu k výpovedi jedného z policajtov, ktorý uviedol, že na činnosť\nprstov ruky vodiča sa nezameral, videl však, ako drží mobilný telefón, na ktorom jasne svietil displej,\nčo podľa vyjadrenia žalobcu nedokazuje, že telefón bol používaný, správny súd odkazuje na bod 40.\nodôvodnenia tohto rozhodnutia.\n47. Žalobca tiež spochybňoval výhľadové možnosti príslušníkov policajnej hliadky, tieto však boli\nsprávnym orgánom dostatočne vyhodnotené. Správny súd na základe skutočností, ktoré vyplývajú\nzo spisu, nemá pochybnosti, že policajti mohli vidieť konanie, ktoré bolo následne vyhodnotené ako\npriestupok, teda že žalobca držal počas vedenia motorového vozidla v ruke telefónny prístroj. Obaja\npríslušníci policajnej hliadky zhodne uviedli, že žalobca držal v pravej ruke mobilný telefón, ktorého\nobrazovka bola rozsvietená. Uvedené pozorovali cez pravé predné okno na strane spolujazdca za šera\na resp. tmy (s ohľadom na ročné obdobie a čas, pričom je dôvodné predpokladať, že v tme bola svietiaca\nobrazovka telefónneho prístroja viditeľnejšia), dobrej viditeľnosti (bez obmedzenia zrážkami a/alebo\nhmlou) a zo vzdialenosti s dostatočným rozhľadom. Nezrovnalosť, na ktorú poukazoval žalobca, teda\nči dianie v motorovom vozidle žalobcu pozorovali počas manévru predchádzania (ktorý podľa uvedenia\njedného z príslušníkov policajnej hliadky trval určitý čas) alebo boli určitý čas na jeho úrovni a potom\nho predbehli (ako uviedol druhý z príslušníkov policajnej hliadky), nie je nevyhnutne protirečivá, keďže\npočas predchádzania sa motorové vozidlá v istom momente nachádzajú na rovnakej úrovni, pričom\ndĺžka tohto momentu závisí od rýchlosti, ktorú obe vozidla v tomto momente dosahujú. Z výpovedí\npríslušníkov policajného zboru vyplýva, že keď sa zozadu blížili k vodidlu žalobcu a predchádzali ho,\nmohli po dostatočný čas pozorovať dianie v motorovom vozidle žalobcu. Zhodne tvrdená bezprostredná\nvzdialenosť medzi vozidlami bola v momente predchádzania cca 3,2 m, čo je možné považovať za\nvzdialenosť, z ktorej bolo možné dostatočne detailne vnímať dianie v motorovom vozidle žalobcu. Ani\nnámietka žalobcu o nastavení sedadla na mieste spolujazdca v policajnom vozidle nespochybňujú\n\nvýpoveď oboch policajtov, že mohli pozorovať dianie v interiéri motorového vozidla žalobcu. Uvedenie\nvodiča policajného vozidla, že jeho spolujazdec mal sedadlo posunuté vzadu nie je v rozpore s tvrdením\npolicajta, ktorý sa nachádzal na sedadle spolujazdca a uviedol, že mal sedadlo nastavené tak, aby sa cítil\npohodlne. Podľa názoru správneho súdu preto policajti mohli za uvedených okolností sledovať dianie\nv motorovom vozidle žalobcu.\n48. K otázke, či svedecká výpoveď príslušníkov policajného zboru postačuje ako dôkaz na preukázanie\npriestupku spočívajúceho v porušení povinnosti vodiča podľa § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 8/2009 Z.\nz. správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 3 As 98/2020 zo\ndňa 27.07.2022. Právny názor vyjadrený v tomto rozhodnutí síce pre správny súd nie je záväzný, ale\nsprávny súd sa s ním stotožňuje: „Držanie telefónu za jazdy je na rozdiel od niektorých iných dopravných\npriestupkov (napríklad určenie konkrétneho prekročenia maximálnej rýchlosti) pozorovateľné voľným\nokom a nie sú k jeho odhaleniu potrebné odborné znalosti ani zvláštne vybavenie; svedecká výpoveď\nzasahujúcich policajtov tak môže byť sama o sebe vierohodným dôkazom bez predloženia ďalšieho\ndôkazu.“ Správny súd uzatvára, že výpoveď príslušníkov policajnej hliadky v spojení s ďalšími\nskutočnosťami, ktoré vyplývajú z administratívneho spisu, je dostatočným podkladom pre záver, že\nžalobca sa dopustil skutku, ktorý mu bol kladený za vinu a správne orgány nepochybili, ak na základe\ntýchto dôkazov rozhodli o vine žalobcu za spáchanie priestupku.\n49. Námietky žalobcu k zisteniu skutkového stavu správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Nedošlo ani\nk porušeniu zásady in dubio pro reo, pretože táto sa uplatňuje len v prípade, ak sú o vine dôvodné\npochybnosti, ktoré však v posudzovanej veci nenastali. V tomto prípade súd neidentifikoval existenciu\nrozumnej pochybnosti, že sa žalobca priestupkového konania dopustil. Na žalobcom poukazovanú\npotrebu doplnenia dokazovania správou od mobilného operátora správny súd uvádza, že nebolo\npotrebné v tomto smere dopĺňať dokazovanie, lebo priestupkom je už samotné držanie telefónneho\nprístroja, nie je podstatné, či bola obrazovka telefónneho prístroja aktivovaná prichádzajúcou SMS\nsprávou alebo telefonickým hovorom. V konaní neboli zistené ani také skutočnosti, ktoré by\nnasvedčovali tvrdeniu žalobcu o účelovom vytváraní skutkového stavu policajnými príslušníkmi s cieľom\nsankcionovania a vyberania pokút.\n50. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná,\na preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP zamietol.\n51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a § 467 ods. 3\nSSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov súdneho konania nepriznal.\nVo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní pred správnym súdom, ako aj kasačným súdom, úspešný\nsprávny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradila\nžalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu a podáva\nsa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§\n443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom v rozhodnom čase).\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1\nSSP).\n\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "efca6ac2-8d0e-4166-9430-9383f95436ad:5653b4aa-5e17-42bb-90e4-543e5fcd9e6a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6915215203.1", "spisova_znacka": "5Asan/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/1/2016 z 19. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6915215203.1"}], "citovane_v": []}