{"guid": "2beeb3d0-9047-4d5b-9a2d-f825de6f18a2:45fb67f8-ab8e-4a65-8114-383dd91c15f3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101332.1", "spisova_znacka": "17SaZ/5/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17SaZ/5/2025 z 16. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. septembra 2025, sp. zn. 17SaZ/5/2025, ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101332.1", "identifikacne_cislo": "0725101332", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Katarína Šmahovská", "datum_vydania": "2025-09-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 230 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-230"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-2", "nazov": "§ 33 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-7", "nazov": "§ 120 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-90"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-228", "nazov": "§ 228 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-228", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-114", "nazov": "§ 114 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-114", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-114"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 230 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-230"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-230", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-32", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-33", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-120", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-90", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-228", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-114", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/45fb67f8-ab8e-4a65-8114-383dd91c15f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101332.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101332.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101332.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n17SaZ/5/2025\n0725101332\n16. 09. 2025\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2025:0725101332.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: C. D. B., cestovný doklad (cudzinecký pas\nSVK) číslo: E., prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na adrese v F., G. XXX/X, toho času\numiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Consilior Iuris s.r.o.\nso sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO: 47 231 157, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo\nhraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, so sídlom\nRegrútska 4, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.\nH./XXXX-XX zo dňa 25. augusta 2025 vo veci zaistenia, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. H./XXXX-XX zo dňa 25. augusta 2025,\nktorým bol žalobca A. B., narodený X. XXXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: C. D. B., cestovný doklad\n(cudzinecký pas SVK) číslo: E., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov, dňom 25. augusta 2025 zaistený na čas do 25. septembra 2025 z r u š u j e .\nII. Žalovanému n a r i a ď u j e žalobcu bezodkladne zo zaistenia prepustiť.\nIII. Žalobcovi\nkonania.\n\npriznáva\n\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov\n\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie rozhodnutia o zaistení\n1. Rozhodnutím č. H./XXXX-XX zo dňa 25. augusta 2025 (ďalej len „rozhodnutie o zaistení“ alebo\n„napadnuté rozhodnutie“) žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.\no pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o pobyte cudzincov“), a to z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu. Podľa § 88 ods. 4 zákona\no pobyte cudzincov bola žalobcovi stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac\ndo 25. septembra 2025.\n2. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na zisteniach, že dňa 4. októbra 2024 (správne malo byť 22.\naugusta 2025 – pozn. správneho súdu) bol správny orgán oboznámený s utajovanou písomnosťou\nč. I./XX-X-XX-XX/XXXX-X, pôvodcom ktorej je Slovenská informačná služba (ďalej aj len „SIS“).\nOboznámenie s predmetnou písomnosťou je evidované v spisovom materiáli účastníka konania pod\nč. H./XXXX-XX. Na základe oboznámenia s písomnosťou, nadobudol správny orgán podozrenie,\nže účastník konania ohrozuje bezpečnosť štátu. Z dôvodu reálnej hrozby pre bezpečnosť štátu\nSlovenskej republiky, ktorá je uvedená v utajovanej písomnosti, má správny orgán za to, že ponechaním\núčastníka konania na slobode, resp. umožnením jeho svojvoľného pohybu, by prišlo k ohrozeniu\n\nzáujmov Slovenskej republiky, teda ochrany bezpečnosti štátu. Skonštatoval, že nevyhodnotil svojvoľne\nohrozenie bezpečnosti štátu. V uvedenom prípade koná na základe stanoviska Slovenskej informačnej\nslužby, s ktorým bol oboznámený. Slovenská informačná služba v rozsahu svojej pôsobnosti a v rozsahu\nsvojich oprávnení získava a zákonom ustanoveným príjemcom poskytuje informácie o najzávažnejších\nohrozeniach ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti, ako aj informácie zamerané na\nochranu zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu. Slovenská informačná služba sa podieľa\nna odvracaní bezpečnostných hrozieb proti Slovenskej republike, členským štátom EÚ a NATO, ako aj na\nochrane bezpečnosti medzinárodného spoločenstva. Slovenská informačná služba aktívne spolupracuje\ns partnerskými spravodajskými službami a medzinárodnými organizáciami.\n3. Ďalej opísal skutkový stav, ktorý žalovaný zistil lustráciou v informačných systémoch policajného\nzboru, ako aj zo spisového materiálu vedenom na správnom orgáne:\n- žalobca dňa 30. decembra 2010 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, ktorý mu\nbol dňa 28. júna 2011 zamietnutý a zároveň mu dňa 28. júna 2011 bola udelená doplnková ochrana\n- následne žalobca periodicky žiadal o predĺženie doplnkovej ochrany, ktorá mu bola zakaždým\nschválená\n- dňa 9. septembra 2024 žalobca opätovne podal žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany, ktorá mu\nbola dňa 9. januára 2025 zamietnutá\n- dňa 7. februára 2025 žalobca podal voči rozhodnutiu Migračného úradu Slovenskej republiky (ďalej\nlen ,.MU SR“) správnu žalobu\n- dňa 30. apríla 2025 Správny súd v Bratislave zrušil rozsudkom č. 16Saz/1/2025-49 rozhodnutie MU SR\n- dňa 13. júna 2025 podal MU SR kasačnú sťažnosť proti rozsudku č. 16Saz/l/2025-49, o ktorej ešte\nnajvyšší správny súd do dnešného dňa nerozhodol.\n4. Dôvodil, že žalobca sa v zmysle zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), aj naďalej považuje za žiadateľa o\nudelenie azylu/doplnkovej ochrany. Nakoľko bol správny orgán oboznámený s utajovanou písomnosťou,\nktorá zakladá predpoklad ohrozenia bezpečnosti štátu, začal dňa 25. augusta 2025 konanie vo veci\nzaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Dňa 25. augusta 2025 bola\nso žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania pred vydaním rozhodnutia o zaistení\npodľa § 22 ods. 1 správneho poriadku vedená pod číslom H./XXXX-XX, v ktorej sa žalobca ako účastník\nkonania vyjadril k jeho príchodu na územie Slovenskej republiky ako aj k dĺžke doby zdržiavania sa na\núzemí schengenského priestoru. Žalobcovi bola daná v predmetnej zápisnici možnosť podľa § 120 ods.\n7 zákona o pobyte cudzincov pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, aby sa vyjadril k\njeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhol doplnenie, pričom žalobca sa k predloženým\npodkladom nechcel vyjadriť.\n5. Na základe toho, že žalovaný bol oboznámený s utajovanou písomnosťou č. I.- XX/XX-X-XX-XX/\nXXXX-X, ktorá hovorí o tom, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko a hrozbu pre bezpečnosť\nštátu, žalovaný bol toho názoru, že ponechanie žalobcu na slobode by bolo v rozpore so stanoviskom\nSlovenskej informačnej služby, teda orgánu príslušného na vyhodnotenie bezpečnostnej hrozby. Na\nzáklade uvedených skutočností mal žalovaný preukázané riziko úteku účastníka konania v zmysle\ndefinície podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov.\n6. Žalovaný sa následne venoval odôvodneniu dĺžky doby zaistenia žalobcu v zmysle § 88a ods.\n2 zákona o pobyte cudzincov, ktorú stanovil do 25. septembra 2025. Poukázal, že počas uvedenej\ndoby bude komunikovať s MU SR vo veci stavu konania o predĺžení doplnkovej ochrany. Následne\npo rozhodnutí súdu o podanej kasačnej sťažnosti voči rozhodnutiu o neposkytnutí doplnkovej ochrany,\nžalovaný bude postupovať v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o\nudelenie azylu podľa § 88a odseku 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov nesmie presiahnuť čas\nzaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu na dobu\njeden mesiac, teda nerozhodol o maximálnej dĺžke zaistenia, ale podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o\npobyte cudzincov bude skúmať účel zaistenia a v prípade, že ďalšie zaistenie žalobcu bude neúčelné,\nbude zo zaistenia prepustený.\n7. Vo vzťahu k možnosti uloženia alternatívy k zaisteniu s poukazom na § 89 ods. 1 písm. a) a b) a §\n89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov uviedol, že v prípade žalobcu ide o žiadateľa o azyl, u ktorého je\npodozrenie, z ohrozenia bezpečnosti štátu, a preto žalovaný nerozhodol o jeho prepustení.\nII. Žaloba a jej dôvody\n8. Žalobca podal dňa 1. septembra 2025 včas správnu žalobu podľa § 221 ods. 1 a ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), domáhajúc\nsa zrušenia napadnutého rozhodnutia a bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Alternatívne žiadal\n\nzrušiť napadnuté rozhodnutie a učiť žalobcovi miernejšie donucovacie opatrenie podľa § 89 ods. 1\nzákona o pobyte cudzincov. Považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, taktiež podľa jeho názoru žalovaný nedostatočne zistil\nskutkový stav veci, ako aj došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré mohlo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej\n[t.j. dôvody pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), a g) SSP].\n9. Žalobca predovšetkým namietal, že mu nebolo umožnené resp. mu bolo odopreté sa oboznámiť s\npodstatnými dôvodmi uvedenými v písomnosti SIS, I./XX-X-XX-XX/XXXX-X a to tak žalobcovi ako aj\njeho právnemu zástupcovi. Žalobca tak nemôže v konaní pred správnym orgánom procesne oponovať\ntvrdeniam pôvodcu utajovanej informácie (v danom prípade SIS) a žalovanému, že jeho ponechanie na\nslobode resp. umožnením jeho svojvoľného pohybu by prišlo k ohrozeniu záujmov Slovenskej republiky,\nteda ochrany bezpečnosti štátu a bolo preukázané riziko úteku účastníka konania. Zo samotného\núradného záznamu vyhotoveného veliteľom žalovaného dňa 22. augusta 2025 nevyplýva, či písomnosť\nSlovenskej informačnej služby číslo I./XX-X-XX-XX/XXXX-X je utajovanou písomnosťou, je to uvedené\nlen v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a nie je ani jasné, že ak je utajovaná, akému stupňu utajenia\npodlieha podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností.\n10. Namietal, že táto nemožnosť oboznámiť sa s podstatnými dôvodmi uvedenými v písomnosti SIS\na možnosť sa procesné brániť znamená porušenie základných procesných práv žalobcu a vzhľadom\nna rodinné väzby na Slovensku znamená aj jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života a to v zmysle medzinárodných dohovorov o ľudských\nprávach. Ani dôvod, že utajovaná písomnosť je utajená, tvoriaca kľúčový a v zásade jediný podklad\nrozhodnutia o zaistení, nevylučuje právo účastníka konania/jeho advokáta na oboznámenie sa s jej\nobsahom.\n11. Bol toho názoru, že len strohé konštatovanie o existencii utajenej informácie, s ktorou naviac\nnebol žalobca oboznámený, bez akéhokoľvek vysporiadania sa s touto skutočnosťou, bez uvedenia\nzrozumiteľných dôvodov a správnej úvahy, ktorá žalovaného viedla k vyhodnoteniu dôkazov a k\nzáveru, prečo nebolo možné využiť alternatívy zaistenia, spôsobuje arbitrárnosť, nezrozumiteľnosť,\nneodôvodnenosť a tým celkovú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, čo v konečnom dôsledku\nznamená, že nie je možné posúdiť ani jeho zákonnosť. Naopak situácia žalobcu, finančnými\nprostriedkami a rodinným zázemím na území SR, absolútne vylučuje postup zvolený správnym orgánom,\nktorý ho naviac okrem všeobecných odvolávok sa na zákon o pobyte cudzincov, žiadnym spôsobom\nneodôvodnil vo vzťahu k vyhodnoteniu žalobcu ako nebezpečného pre bezpečnosť SR, nakoľko\nžalovaný vychádza výlučne zo stanoviska SIS.\n12. Ďalej poukázal, že v konaní jednoznačne uviedol, že sa na území SR nachádza od roku 2011,\nkedy mu bola poskytnutá doplnková ochrana, nikdy nebol trestne stíhaný ani vypočúvaný v súvislosti\ns nelegálnou migráciou a nie je si vedomý žiadnych protiprávnych konaní. Má tri maloleté deti na\nSlovensku, ktoré riadne vyživuje. Žije v usporiadanom vzťahu so svojou družkou, s ktorou majú spoločnú\ndcéru, bývajú v prenajatom byte a od počiatku pobytu na území SR vždy pracoval. Považoval za\npodstatné aj to, že nie je osobou nezákonne, opakovane, bez dokladu totožnosti, bez stotožnenia,\npoznania zdravotného stavu atď., migrujúcou po štátoch EÚ, u ktorej je vo väčšine prípadov takýto zásah\nnevyhnutný z dôvodu potreby mať ju k dispozícii práve pre výkon administratívneho vyhostenia, výkon\ntrestu vyhostenia, príp. realizáciu Dublinského konania a pod., a absencia finančných prostriedkov a\nmožnosti zabezpečenia ubytovania, využitie alternatívy zaistenia podľa § 89 zákona o pobyte cudzincov\nv napadnutom rozhodnutí absentuje.\n13. V súvislosti so spisovaním zápisnice pred vydaním napadnutého rozhodnutia bolo síce umožnené\nžalobcovi, aby sa vyjadril k jeho podkladom, ale nakoľko nebol oboznámený s dôvodmi, na základe čoho\nho žalovaný považuje za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky a od akých konkrétnych\nskutočností odvodzuje žalovaný riziko úteku žalobcu, nemal sa ani k čomu vyjadriť a preto sa ani\nnevyjadril. Bol tiež toho názoru, že sa žalovaný neriadil viacerými ústavnými princípmi, lebo jeho\nrozhodnutie žiadnym spôsobom neodzrkadľuje reálny stav veci a je naviac porušujúce aj čl. 8 ods. 1,2\nDohovoru, pretože ním bolo zasiahnuté do súkromného a rodinného života žalobcu, u ktorého nejde\no realizáciu návratovej operácie administratívneho vyhostenia, ale o následok, ktorý je založený na\ninformácii Slovenskej informačnej služby, ktorej obsah nemal možnosť spoznať.\n14. Vo vzťahu k oboznámeniu sa s podstatnými dôvodmi a skutočnosťami v správe SIS poukázal na\nrozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Rowe a Davis\nv. Spojené kráľovstvo, Fitt v. Spojené kráľovstvo, Jasper v. Spojené kráľovstvo, P. G. a J. H. v. Spojené\nkráľovstvo), z ktorej vyplýva, že aj keď právo na prístup k podkladom v spise nie je právom absolútnym\na v správnom ako aj súdnom konaní môžu existovať protichodné záujmy, ktoré je potrebné vyvažovať\n\n(ochrana národnej bezpečnosti) k právam cudzinca, obmedzenia možnosti procesnej ochrany cudzinca\nvšak nesmú zasiahnuť do samotnej podstaty práv chránených v článku I Protokolu č. 7 k Dohovoru. Ak\nteda dôjde k obmedzeniam, cudzincovi musí byť daná účinná možnosť predložiť dôvody proti správnemu\nrozhodnutiu, resp. musí byť chránený pred svojvôľou. Iba obmedzenia, ktoré budú riadne odôvodnené\na dostatočne kompenzované, môžu obstáť (Muhammad a Muhammad proti Rumunsku, §§ 130 - 133;\nspolu s nadväzujúcou judikatúrou, napr. rozsudok ESĽP z 9. marca 2021, Hassine proti Rumunsku,\nsťažnosť č. 36328/13). Hoci podľa okolností môže byť cudzincovi odoprené právo na prístup k utajeným\nmateriálom, neznamená to, že mu správny orgán neoznámi vôbec nič. Správne orgány musia informovať\ncudzincov aspoň o podstate vznesených obvinení („substance of the accusations“, „la substance des\nreproches“, pozri Muhammad a Muhammad proti Rumunsku, § 151, porov. § 153 tamtiež). Rovnako\njudikatúra Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie zo\n4. júna 2013, ZZ proti Secretary of State for the Home Department, C-300/11) vyžaduje, aby cudzinec\nbol oboznámený aspoň s podstatou dôvodov (angl. „the essence of the grounds“, franc. „la substance\ndes motifs\"), na základe ktorých štát voči cudzincovi vykonal nejaké opatrenia, ako je napr. ukončenie\npobytového titulu alebo odopretie vstupu. Záverom tiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č.k. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19. októbra 2010.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n15. Ku žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo 4. septembra 2025 (ktoré bolo správnemu súdu spolu\nso správnou žalobou a administratívnym spisom žalovaného doručené dňa 5. septembra 2025), v\nktorom navrhol žalobu zamietnuť. Bol toho názoru, že zaistenie žalobcu je účelné. Zopakoval priebeh\nadministratívneho konania ako aj dôvody napadnutého rozhodnutia. K žalobným námietkam uviedol,\nže v uvedenom prípade nemôže byť zverejnený obsah utajovanej písomnosti, a taktiež nemôže byť\nsúčasťou spisového materiálu žalobcu, nakoľko táto písomnosť podlieha utajeniu. Zo zákona o ochrane\nutajovaných skutočností sa ňou môže oboznamovať len oprávnená osoba, ktorou je v uvedenom prípade\nveliteľ MJ PZ BA, ktorý je štatutárnym orgánom žalovaného. V zmysle § 10 ods. 1 ods. 3, § 31 ods.\n1, § 34 ods. 2 zákona o ochrane utajovaných skutočností nie je možné aby bola utajovaná písomnosť\nsprístupnená žalobcovi alebo jeho splnomocnenému zástupcovi, keďže žalobca nespĺňa podmienku\nuvedenú § 10 ods. 1 zákona o ochrane utajovaných skutočností tým, že nie je štátnym príslušníkom\nSlovenskej republiky. Právny zástupca taktiež nie je oprávnený sa oboznámiť s utajovanou písomnosťou,\nkeďže taktiež nespĺňa podmienku oboznamovania sa utajovanými skutočnosťami v zmysle § 10 ods. 1\nzákona o ochrane utajovaných skutočností, keďže nie je osobu na to určenou. Určenou osobou by sa\nsplnomocnený zástupca žalobcu stal v takom prípade, keby bol na to určený vedúcim, v tomto prípade,\nriaditeľom Slovenskej informačnej služby SIS, pred ktorým by zložil sľub mlčanlivosti. Žalovaný je teda\nvecne nepríslušný na to, aby žalobca alebo jeho splnomocnený zástupca boli oboznámení s utajovanou\nskutočnosťou, keďže v tomto prípade je na to príslušný riaditeľ SIS.\n16. Ďalej žalovaný poukázal, že vzhľadom na skutočnosť, že SIS považuje žalobcu za osobu, ktorá\nsvojím konaním môže ohrozovať bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, rozhodol žalovaný o zaistení\nžalobcu, aby predišiel udržiavaniu stavu, ktorý deklaruje SIS vo svojom stanovisku. K predmetnému\nrozhodnutiu došlo až po dôkladnom oboznámení sa žalovaného s relevantnými informáciami týkajúce\nsa žalobcu. Žalovaný vychádzal z informácií, ktoré naznačovali, že žalobca môže predstavovať riziko\npre verejný poriadok alebo bezpečnosť štátu. Žalovaný, ako orgán príslušný podľa § 125 zákona o\npobyte cudzincov konal tak, aby bola zabezpečená ochrana verejného poriadku a bezpečnosti štátu. Na\nzáklade toho rozhodol o zaistení žalobcu a umiestnení do ÚPZC Medveďov. Zároveň žalovaný zdôraznil,\nže žalovaný konal na základe prezumpcie správnosti, ktorá vychádza z predpokladu, že informácie a\nstanoviská poskytnuté oprávnenými subjektmi, ako je v tomto prípade SIS sú pravdivé a relevantné.\nV súvislosti s touto problematikou je potrebné uviesť, že žalovaný nemá právomoc hodnotiť správnosť\nstanovísk SIS. V tomto prípade sa predpokladá ich objektívnosť a faktická správnosť, pokiaľ nie sú\nk dispozícii dostatočné dôvody na ich spochybnenie. Žalovaný nie je kompetentný skúmať odborné\nzávery SIS, nakoľko nie je odborným orgánom v oblasti bezpečnosti, či spravodajskej činnosti a taktiež\nnemá prístup k informáciám a analýzam, ktoré má SIS k dispozícii. Na základe týchto skutočností\nžalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia považoval podklady SIS za pravdivé a správne. Žalovaný\nv predmetnej veci nepostupoval a nevyhodnocoval svojvoľne konanie žalobcu. V danom konaní sa\nriadil a konal na základe stanoviska SIS, ktorá je zákonom ustanoveným orgánom s právomocou\nurčovať a vyhodnocovať, kto predstavuje pre Slovenskú republiku bezpečnostné riziko a potenciálnu\nhrozbu pre štát. SIS v rozsahu svojej pôsobnosti a v rozsahu svojich oprávnení získava a zákonom\nustanoveným príjemcom poskytuje informácie o najzávažnejších ohrozeniach ústavného zriadenia,\nvnútorného poriadku a bezpečnosti, ako aj informácie zamerané na ochranu zahraničnopolitických a\n\nhospodárskych záujmov štátu. Slovenská informačná služba sa podieľa na odvracaní bezpečnostných\nhrozieb proti Slovenskej republike, členským štátom EU a NATO, ako aj na ochrane bezpečnosti\nmedzinárodného spoločenstva.\n17. Ďalej žalovaný poukázal, že nevyužil jednu z alternatív zaistenia, ktoré zákon o pobyte cudzincov\nexplicitne vyjadruje, práve z dôvodu, že žalobca je žiadateľom o azyl u ktorého je podozrenie, z ohrozenia\nbezpečnosti štátu. Z uvedených dôvodov sa žalovaný rozhodol pre prísnejšie opatrenie, ktoré smeruje\nk ochrane verejného poriadku a bezpečnosti štátu. Uviedol tiež, že takéto rozhodnutie žalovaný vykonal\naj na základe predošlých skutočností, ktoré boli zrejmé žalovanému. V prípade žalobcu nejde len o útek,\nresp. skrývanie sa v prípade ponechania na slobode. Žalobca môže vykonávať protiprávnu činnosť aj za\ndodržania podmienok určených v § 23a zákona o azyle. Hoc sa môže javiť, že žalobca dodržuje uložené\npovinnosti a nemá v úmysle opustiť územie Slovenskej republiky, avšak počas trvania vychádzky na\nzáklade priepustky má neobmedzený pohyb, počas ktorého môže vyvíjať aktivity, ktoré sú v rozpore so\nzáujmami štátu.\n18. Žalovaný záverom skonštatoval, že rozhodol o zaistení žalobcu do 25. septembra 2025, na dobu\njedného mesiaca, teda nerozhodol o maximálnej dĺžke zaistenia a to z dôvodu, že žalovaný bude\nkomunikovať s MU MV SR vo veci stavu konania o predĺžení doplnkovej ochrany a v zmysle § 90 ods. 1\npísm. d) zákona o pobyte cudzincov bude žalovaný skúmať účel zaistenia a v prípade, že ďalšie zaistenie\nžalobcu bude neúčelne, bude zo zaistenia prepustený.\nIV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal\n19. Podľa § 221 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n20. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby\npodľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie\no predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné\nprepustenie žalobcu zo zaistenia.\n21. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n22. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n23. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n24. Podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov pred vydaním rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení alebo rozhodnutia o zaistení policajný útvar umožní cudzincovi a zvolenému zástupcovi, ak\nje prítomný, aby sa vyjadril k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie;\nna tento účel policajný útvar upovedomí zvoleného zástupcu o tejto možnosti.\n25. Podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o\nudelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak\nje to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku\n26. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas\nzaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n27. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý\nmá právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich\nprípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné\npozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti\nktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\n28. Podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý, kto bol\npozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by\nsúd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie\nslobody nezákonné.\n29. Podľa článku 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, osobná sloboda sa zaručuje.\n\n30. Podľa článku 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody\ninak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nV. Posúdenie veci správnym súdom\n31. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17\npísm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia\nposudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal\nzákonnosť rozhodnutia žalovaného vo veci zaistenia žalobcu, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a\nadministratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu\npodľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol podľa § 228\nSSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 16. septembra 2025 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu\na v neprítomnosti žalovaného za dodržania podmienok podľa § 114 SSP.\n32. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na tvrdeniach prezentovaných v správnej žalobe\nako aj na žalobnom návrhu.\n33. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. H./XXXX-XX zo dňa 25. augusta\n2025, ktorým bol žalobca dňom 25. augusta 2025 zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte\ncudzincov, a to pre potrebnosť z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu, na čas nevyhnutne potrebný,\nnajviac do 25. septembra 2025.\n34. Nebolo sporným a tiež aj vyplýva z obsahu spisu, že žalobca je v súčasnosti žiadateľom o azyl\n(doplnkovú ochranu). Na postavenie a práva žiadateľa o azyl sa vzťahuje príslušný medzinárodný\nazylový režim a azylový režim spoločenstva, najmä Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov\nz roku 1951 a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných\nkonaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a Smernica Európskeho parlamentu a\nRady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú\nochranu. Zaistenie žiadateľa o azyl musí byť v každom prípade opodstatnené a odôvodnené s ohľadom\nna konkrétne podmienky, ktoré sú stanovené príslušnými právnymi normami v oblasti azylu.\n35. Správny súd úvodom vzhľadom na predmet tohto súdneho konania poukazuje tiež na závery nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 398/2020 zo dňa 10. novembra 2020, ktorý v tomto\nnáleze uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že čl. 5 dohovoru uchováva základné ľudské\nprávo, a to ochranu jednotlivca pred svojvoľnými zásahmi štátu do jeho práva na slobodu (rozsudok\nVeľkej komory vo veci Saadi proti Spojenému kráľovstvu z 29. 1. 2008, bod 63). Každé pozbavenie\nslobody musí spadať pod niektorú z výnimiek uvedených v čl. 5 ods. 1 písm. a) až f) a musí byť\n„zákonné“. Kde ide o „zákonnosť“ zadržania vrátane otázky, či „konanie ustanovené zákonom“ bolo\ndodržané, dohovor odkazuje hlavne na vnútroštátne právo a stanovuje povinnosť dodržať hmotné a\nprocesné pravidlá vnútroštátneho práva (Saadi proti Spojenému kráľovstvu, bod 73). V tomto kontexte\nje relevantná aj „kvalita“ právnej úpravy v tom zmysle, že vnútroštátne právo umožňujúce pozbavenie\nslobody musí byť dostatočne prístupné, určité a predvídateľné pri jeho aplikácii tak, aby sa predišlo\nnebezpečenstvu svojvôle (rozsudok Veľkej komory vo veci Mooren proti Nemecku z 9. 7. 2009, bod\n76). Dodržanie vnútroštátneho práva však nepostačuje, čl. 5 ods. 1 dohovoru navyše vyžaduje, aby\nkaždé pozbavenie slobody bolo v súlade s jeho účelom, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou.\nZákladnou zásadou je, že žiadne zadržanie, ktoré je svojvoľné, nemôže byť v súlade s čl. 5 ods. 1 a pojem\n„svojvôle“ v čl. 5 ods. 1 presahuje nesúlad s vnútroštátnym právom, a tak pozbavenie slobody môže byť\nzákonné v zmysle domáceho práva, ale stále svojvoľné, a teda v rozpore s dohovorom. Vychádzajúc\nz rozhodnutí ESĽP, pojem svojvôľa v kontexte s čl. 5 sa do určitej miery mení v závislosti od toho, o\naký druh zadržania ide (Saadi proti Spojenému kráľovstvu, body 67, 68). Zákaz svojvôle sa aplikuje\naj pri pozbavení slobody podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) dohovoru (Saadi proti Spojenému kráľovstvu, bod\n73). Európsky súd pre ľudské práva neposkytol komplexnú definíciu toho, ktoré konanie príslušných\norgánov môže predstavovať „svojvôľu“ pre účely čl. 5 ods. 1, kľúčové princípy rozvinul v jednotlivých\nrozhodnutiach (Mooren proti Nemecku, bod 77). Jedným takým všeobecným princípom vytvoreným\njudikatúrou ESĽP je, že zadržanie bude arbitrárne v prípade, ak napriek dodržaniu litery vnútroštátneho\nzákona bol prítomný prvok úmyselne zlého konania (konania v zlej viere) alebo podvodného (klamlivého)\nkonania zo strany príslušných orgánov (Mooren proti Nemecku, bod 78).“\n36. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, a to konkrétne z úradného záznamu z 22. augusta\n2025 správny súd zistil, že dňa 18. augusta 2025 bola Slovenskou informačnou službou spracovaná\npísomnosť pod číslom I./XX-X-XX-XX/XXXX-X, k osobe žalobcu. Z obsahu tejto písomnosti má\nvyplývať, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku. Veliteľ Mobilnej jednotky\nPolicajného zboru Bratislava, bol oboznámený s utajovanou písomnosťou dňa 22. augusta 2025. Iné\nbližšie informácie uvedený úradný záznam z 22. augusta 2025 neobsahuje. Na základe tejto skutočnosti\n\nbol následne žalobca zaistený. Ako vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, dôvod zaistenia\npodľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, a teda potrebnosť z dôvodu ohrozovania\nbezpečnosti štátu žalovaný odôvodnil tým, že dňa 4. októbra 2024 (správne malo byť 22. augusta\n2025) bol oboznámený s utajovanou písomnosťou č. I./XX-X-XX-XX/XXXX-X, pôvodcom ktorej je\nSlovenská informačná služba. Oboznámenie s predmetnou písomnosťou je evidované v spisovom\nmateriáli účastníka konania pod č. H./XXXX-XX. Na základe oboznámenia sa s písomnosťou, nadobudol\nžalovaný podozrenie, že žalobca ohrozuje bezpečnosť štátu. Z dôvodu reálnej hrozby pre bezpečnosť\nštátu Slovenskej republiky, ktorá je uvedená v utajovanej písomnosti, dospel žalovaný k záveru, že\nponechaním žalobcu na slobode, resp. umožnením jeho svojvoľného pohybu, by prišlo k ohrozeniu\nzáujmov Slovenskej republiky, teda ochrany bezpečnosti štátu. Ďalej tiež žalovaný skonštatoval, že\nna základe toho, že bol oboznámený s utajovanou písomnosťou č. I.- XX/XX-X-XX-XX/XXXX-X, ktorá\nhovorí o tom, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko a hrozbu pre bezpečnosť štátu, má za to,\nže ponechanie žalobcu na slobode by bolo v rozpore so stanoviskom Slovenskej informačnej služby,\nteda orgánu príslušného na vyhodnotenie bezpečnostnej hrozby. Na základe uvedených skutočností\nmal žalovaný preukázané riziko úteku žalobcu v zmysle definície podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte\ncudzincov.\n37. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 398/2020 z 10. novembra 2020 (body\n77 a 78) vyplýva, že „konanie vedené podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru pred súdom preskúmavajúcim\nsťažnosť proti zadržaniu musí byť kontradiktórne a stále musí zabezpečovať „rovnosť zbraní“ medzi\nstranami, prokurátorom (žalobcom) a zadržanou osobou (Mooren proti Nemecku, bod 124). 78. Obdobne\nústavný súd v kontexte efektívneho uplatňovania práva na súdnu ochranu v správnom súdnictve\nuviedol, že dotknutá osoba má mať možnosť vyžadovať od príslušného orgánu (policajného útvaru,\nresp. ministerstva) sprístupnenie aspoň podstaty dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré\ntvoria základ jeho rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy, a tak so znalosťou veci posúdiť, či\nje pre ňu užitočné obrátiť sa s príslušným návrhom na súd. Iba tak sa z hľadiska dotknutej osoby\nmôže vylúčiť svojvôľa alebo iný ústavne neudržateľný postup príslušného orgánu (policajného útvaru,\nresp. ministerstva) pri napĺňaní účelu napadnutej právnej úpravy vo vzťahu k dotknutej osobe (PL. ÚS\n18/2016). Ochrana utajovaných skutočností odôvodňuje voľbu takých postupov a úkonov príslušných\norgánov verejnej moci, ktorých preskúmateľnosť je obmedzená. Obmedzenie tejto preskúmateľnosti\nvšak nesmie viesť k tomu, aby sa dotknutá osoba nedozvedela aspoň základné informácie o tom, prečo\npredstavuje hrozbu pre bezpečnostný záujem Slovenskej republiky (m. m. PL. ÚS 15/03).“\n38. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a v kontexte citovaného nálezu ústavného súdu\nsp. zn. IV.ÚS 398/2020 z 10. novembra 2020 možno konštatovať, že žalovaný vo svojom rozhodnutí\nnevymedzil podstatu dôvodov, ktoré tvorili základ rozhodnutia o zaistení, a neuviedol ani základné\ninformácie, ktoré by umožnili žalobcovi náležite sa brániť proti rozhodnutiu o zaistení a primerane\nargumentovať v rámci súdneho preskúmania rozhodnutia žalovaného, lebo obyčajný odkaz na utajovanú\npísomnosť SIS nie je dôvod dostačujúci. Rozhodnutie žalovaného – na základe ktorého bol žalobca\nzaistený – je preto potrebné považovať za arbitrárne (svojvoľné) pre úplnú absenciu dôvodov. Žalobca\nby za daného stavu ani pred správnym súdom nemal vytvorený taký prístup k súdu, aby konanie malo\naspoň základné prvky kontradiktórnosti a aby mal základnú možnosť argumentovať a vyjadriť sa k\ndôvodom svojho zaistenia, keďže žalobca nebol doposiaľ informovaný ani len o podstate dôvodov, na\nzáklade ktorých bol zaistený (pozri tiež bod 81 nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS\n398/2020 z 10. novembra 2020). Žalovaný tiež tým, že v rámci administratívneho konania nesprístupnil\nani podstatu obsahu podkladov, na základe ktorých bolo následne rozhodnuté o zaistení, a ku ktorým\nby sa mohol následne žalobca vyjadriť, podstatne porušil ustanovenia o konaní, najmä § 120 ods. 7\nzákona o pobyte cudzincov (najmä právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia o zaistení), čo mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia o zaistení.\n39. Správny súd rovnako nepovažuje za dostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vo vzťahu\nk nepristúpeniu uloženia alternatívy zaistenia, keď žalovaný len skonštatoval, že nakoľko ide o žiadateľa\no azyl, u ktorého je podozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu, správny orgán nerozhodol o prepustení\nžalobcu. K uvedenému konštatovaniu sa žiada uviesť, že z návetia samotného §88a ods. 1 zákona\no pobyte cudzincov vyplýva, že aj vo vzťahu k dôvodu zaistenia žiadateľa o azyl podľa písm. d)\nuvedeného ustanovenia, ktoré bolo uplatnené vo vzťahu k žalobcovi, je potrebné skúmať, či na\ndosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky. Zo zákona o pobyte\ncudzincov totiž nevyplýva vo vzťahu k uvedenému dôvodu zaistenia žiadna výnimka v súvislosti\ns využitím inštitútu zaistenia ako prostriedku ultima ratio, a teda žalovaný nemôže nevyužitie alternatív\nzaistenia odôvodniť samotným dôvodom zaistenia.\n\n40. Vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani\nv správnom súdnom konaní, lebo súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru\ndopĺňať, resp. absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku\nktorým mal dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia,\npretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry\nkompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (obdobne rozsudok\nNajvyššieho súdu SR zo 6. februára 2015 sp. zn. 1 Sža/5/20215).\n41. Podľa článku 9 ods. 3 piatej vety Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.\njúna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu dotknutý\nžiadateľ musí byť bezodkladne prepustený, ak je podľa súdneho preskúmania jeho zaistenie nezákonné.\nObdobne Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že čl. 5 ods. 4 dohovoru «predstavuje lex specialis\nvo vzťahu k všeobecným požiadavkám článku 13. Dáva právo osobám pozbaveným slobody zatknutím\nalebo iným spôsobom podať návrh na konanie, v ktorom sa rozhodne o procesných a hmotnoprávnych\npodmienkach, ktoré sú pre „zákonnosť“ ich pozbavenia slobody nevyhnutné. „Súd“ uskutočňujúci\nprieskum musí mať viac ako poradnú funkciu, musí mať právomoc „rozhodnúť“ o „zákonnosti“\npozbavenia slobody a nariadiť prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.» (rozsudok vo veci\nBuishvili proti Českej republike z 25. októbra 2012, bod 38). Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie\no zaistení považoval správny súd za nezákonné, a teda takým je následne aj samotné zaistenie žalobcu,\nbolo následne potrebné rozhodnúť aj o nariadení bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia podľa\n§ 230 ods. 1 písm. a) SSP.\n42. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 230 ods.\n1 písm. a) SSP z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP a zároveň nariadil žalovanému\nbezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia.\n43. O trovách konania žalobcu rozhodol v zmysle § 167 SSP s poukazom na výsledok konania a\nžalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nO ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník\nsamostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446\nods. 2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\nv zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}