{"guid": "54907e98-9dcf-4b3b-a193-116ac99e4896:9253968c-0c6c-4a7f-8d6b-bfaa120ec843", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101053.1", "spisova_znacka": "16SaZ/4/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16SaZ/4/2025 z 16. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. októbra 2025, sp. zn. 16SaZ/4/2025, ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101053.1", "identifikacne_cislo": "0725101053", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Stankociová", "sudca_id": 1018, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-stankociova-1018", "datum_vydania": "2025-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-1", "nazov": "§ 207 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-2", "nazov": "§ 207 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-4", "nazov": "§ 13c ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 13c ods. 4 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-207", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9253968c-0c6c-4a7f-8d6b-bfaa120ec843", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101053.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101053.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101053.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16SaZ/4/2025\n0725101053\n16. 10. 2025\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2025:0725101053.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou,\nv právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXX XXXX, štátny príslušník C. A. D., adresa posledného\npobytu v krajine pôvodu: E. F., E. F., E. G., C. H. C., C. A. D., toho času Útvar policajného zaistenia\npre cudzincov Medveďov, zastúpený Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava,\nIČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom\nPivonková 6, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného I.: J./XXXX-X z 3. júna 2025, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného\núradu I.: J./XXXX-X z 3. júna 2025, ktorým nebola žalobcovi: A. B., narodený XX. XXXXX XXXX, bez\ndokladu totožnosti, poskytnutá doplnková ochrana, a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím č. I.: J./XXXX-X z 3. júna 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) neposkytol žalovaný\ndoplnkovú ochranu žalobcovi podľa § 13c ods. 4 písm. b) a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“)\nz dôvodu, že nie je vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny pôvodu alebo má\nv nej prístup k ochrane pred vážnym bezprávím, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do\ntejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť.\n2. Žalovaný úvodom skutkovo zhrnul, že žalobca dňa 25. januára 2024 požiadal o udelenie azylu\nna území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoj život, lebo v krajine pôvodu býva v hraničnej\noblasti s Afganistanom, ktorú Taliban neustále bombarduje. Pri bombardovaní boli zabití jeho rodičia\na preto sa rozhodol z C. utiecť. V rámci vstupného pohovoru vykonaného za účelom zdôvodnenia\nžiadosti o udelenie azylu dňa 8. februára 2024 žalobca uviedol, že sa cíti byť ohrozený, lebo odmietol\nvstúpiť do hnutia Taliban, ktoré pôsobí v oblasti jeho bydliska. V období posledných štyroch až piatich\nrokov pred odchodom žalobcu z krajiny pôvodu za ním prichádzali členovia Talibanu aby sa k nim pridali,\nno z dôvodu že odmietli, ho viackrát zbili s tým, že si to mal rozmyslieť. Vo februári 2022 vybuchol\ndom v ktorom býval s rodinou a zomreli v ňom jeho brat, jeho dcéra a syn, 2 deti bratovej dcéry a jej\nmanžel. Sám žalobca utrpel poranenie ruky, nosa a zadnej časti hlavy. Doteraz trpí bolesťami hlavy\na počuje iba na pravé ucho. Na následky výbuchu neskôr nepriamo zomreli na infarkt aj žalobcovi rodičia.\nZ výbuchu domu žalobca vidí hnutie Taliban, pretože sa domnieva, že to bola z ich strany pomsta za to,\nže sa k nemu nechceli pridať.\n3. Žalovaný prvýkrát rozhodol o žiadosti žalobcu dňa 18. júna 2024 rozhodnutím č. I.: J./XXXX-X tak,\nje žalobcovi nebol udelený azyl a zároveň mu nebola poskytnutá ani doplnková ochrana na území\n\nSlovenskej republiky. Voči uvedenému rozhodnutiu v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany podal\nžalobca žalobu, o ktorej rozhodol Správny súd v Bratislave 22. októbra 2024 rozsudkom sp. zn.\n19SaZ/2/2024-45 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) tak, sa ho zrušil vo výroku číslo II., ktorým\nnebola žalobcovi poskytnutá doplnková ochrana a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. V zmysle rozsudku správneho súdu bol so žalobcom dňa 20. januára 2025 vykonaný doplňujúci\npohovor, v ktorom uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených v predchádzajúcom konaní a predložil\nfotografie, ktoré majú dokazovať výbuch rodinného domu. Zároveň uviedol, že okrem Talibanu sa obáva\naj organizácií Al-Kájda a Daeš (Islamský štát) ktoré v Pakistane taktiež pôsobia.\n5. Žalovaný úvodom zhrnul východiská pre poskytnutie doplnkovej ochrany a ozrejmil jej zmysel a účel,\npričom v súvislosti s rozsudkom správneho súdu uviedol, že pokiaľ ide o poskytovanie doplnkovej\nochrany, tak žalovaný nemá žiaden dôvod spochybňovať dôveryhodnosť žalobcu na základe ním\nprezentovaného azylového príbehu, pretože pokiaľ ide o potenciálne uloženie trestu smrti, respektíve\nmučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, tak žalobca sám uviedol,\nže v Pakistane nevykonával žiadnu činnosť, pre ktorú by mu tam vážne bezprávie malo hroziť. Pokiaľ\nide o vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného\nnásilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, tak v tom prípade ide\no taký typ násilia, ktorému môže osoba čeliť, pričom nie je podstatné, či ide o osobu vyhodnotenú\nako dôveryhodnú alebo nedôveryhodnú. Hrozba násilia sa dá v takom prípade preukázať objektívne a\nje rovnaká pre každú osobu. Žalovaný nezakladá v tomto prípade vyhodnotenie reálnej hrozby vážneho\nbezprávia na dôveryhodnosti žiadateľa.\n6. Keďže zákon o azyle v § 13a v spojení s § 2 presne definuje, za akých podmienok je možné poskytnúť\nžalobcovi doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky, žalovaný posúdil každý dôvod individuálne\na jednotlivo.\n7. Pokiaľ ide o možnosť uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, v prípade žalobcu je aplikácia vylúčená,\npretože podľa vlastných tvrdení nemal v krajine pôvodu žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebolo\nvoči nemu vedené trestné stíhanie ani sa nedopustil žiadneho trestného činu.\n8. Žalobcovi nehrozí ani mučenie či neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest.\nÚstava Pakistanu zakazuje akúkoľvek formu mučenia či neľudského, ponižujúceho\nzaobchádzania alebo trestania. Pokiaľ sa jedná o takéto zaobchádzanie zo strany štátu, žalobca nie\nje obvinený zo žiadneho trestného činu, za ktorý by mu trest hrozil a nehrozí mu ani trestné stíhanie.\nČo sa týka neštátnych aktérov, z jeho výpovede je zrejmé, že nikdy sa s podobným správaním voči svojej\nosobe nestretol.\n9. Vo vzťahu k vážnemu a individuálnemu ohrozeniu života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu\nsvojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu žalovaný\nuviedol, že v Pakistane v súčasnosti neprebieha vnútroštátny ani medzinárodný ozbrojený konflikt\nv zmysle medzinárodného práva. Avšak, na základe výkladu pojmu vojnový konflikt ktorý poskytlo\nrozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-285/12 Diakite v. Belgicko sa má za vnútroštátny\nozbrojený konflikt považovať situácia, pokiaľ ozbrojené sily štátu čelia jednej alebo viacerým ozbrojeným\nskupinám, alebo pokiaľ sa stretnú proti sebe dve alebo viaceré ozbrojené skupiny, pričom nie je\npotrebné, aby sa tento konflikt mohol kvalifikovať ako ozbrojený konflikt, ktorý nemá medzinárodný\ncharakter v zmysle medzinárodného humanitárneho práva, ani, aby intenzita ozbrojených stretov, úroveň\norganizácie prítomných ozbrojených síl alebo doba trvania konfliktu boli posúdené inak ako úroveň\nnásilia na dotknutom území. Z tohto uhla pohľadu sa situácia v niektorých pohraničných oblastiach,\nnapríklad aj v provincii H. C., z ktorej žalobca pochádza, dala považovať za ozbrojený konflikt.\nZ uvedeného dôvodu je žalovaný toho názoru, že by tu mohol žalobca čeliť reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ktoré môže zahŕňať aj útoky podobné tomu, aký sa mal udiať rodine žalobcu. To potvrdzuje\naj zistenie zo služby Prieskumník Projektu údajov o miestach a udalostiach ozbrojených konfliktov\n(ACLED), podľa ktorého došlo v oblasti G. na prelome rokov 2024 a 2025 k dvom incidentom, ktoré boli\nspojené s ozbrojenými útokmi so štyrmi obeťami. Obete boli hlásené aj v roku 2023.\n10. Po preverení dostupných informácií o rôznych regiónoch Pakistanu bolo preukázané, že existujú\noblasti, kde situácia ozbrojeného konfliktu nepretrváva a dochádza v nich len k výnimočným útokom,\nktorých štatisticky počet obetí nie je vyšší od obetí terorizmu a útoku v Európe. V niektorých nie sú útoky\nzaznamenané vôbec a tieto regióny sú absolútne bezpečné.\n11. Vychádzajúc z ustanovenia § 13c ods. 4 písm. b) zákona o azyle musia byť naplnené všetky\nskutočnosti alternatívnej ochrany, to znamená, že doplnková ochrana sa poskytne len v prípade, ak\nžiadateľ nemohol využiť účinnú ochranu v inej časti krajiny pôvodu. Základným predpokladom je,\naby mohol žiadateľ do bezpečnej časti krajiny vstúpiť a usadiť sa v nej. To je v Pakistane bežné, nie\nje potrebné žiadne povolenie na presťahovanie sa do inej časti krajiny a cestovanie po drvivej väčšine\n\núzemia je úplne voľné a bez obmedzení na cestách. Druhým predpokladom je účinný prístup k ochrane\nv danej časti krajiny.\n12. Žalovaný detegoval regióny, kde vládne úplne normálna bezpečnostná situácia bez akýchkoľvek\nútoku zo strany Talibanu, Al-Kájdy alebo Islamského štátu. Jedná sa o oblasť Jammu a Kašmír resp.\nGilgit-Baltistan. Tu podľa ACLED došlo v období na prelome rokov 2024 a 2025 k minimu incidentov\nspojených s ozbrojenými útokmi a nebola tu evidovaná žiadna obeť. Rovnako tu absolútne nepôsobia\nvyššie zmienené ozbrojené skupiny. V oblastiach ako sú Pandžáb a hlavné mesto Islamabád dochádza\ntaktiež k minimu útokov s minimom obetí. Pakistan ako celok je zložený z rôznych etník, ktoré v ňom\nnažívajú relatívne bez problémov pričom takáto multikultúrna spoločnosť je aj v uvedených oblastiach.\nPodľa dostupných správ je úroveň bezpečnosti v týchto regiónoch oveľa vyššia, aj keď prítomnosť\npakistanských vládnych budov, štátnych úradníkov a cudzincov robí najmä Islamabad vysoko profilovým\nterčom teroristických útokov. Napriek tomu je tam bezpečnostná situácia na štandardnej úrovni. Útoky\nv Islamabade sú výnimočné a počítajú sa rádovo v jednotkách ročne. Rovnako je tomu aj v oblastiach\nJammu a Kašmír resp. Gilgit-Baltistane. V Pandžábe sú útoky síce častejšie, no nejedná sa o útoky\nhnutia Taliban, ale skôr o profilované politické útoky. V Pandžábe a rovnako aj v Islamabade nepôsobia\norganizácie Taliban, Al-Kájda ani Islamský štát, hoci tu určité zastúpenie môžu mať, obavy žalobcu\npred týmito organizáciami sú v uvedených regiónoch irelevantné.\n13. Posledným predpokladom pri využití vnútornej ochrany sú všeobecné okolnosti prevládajúce vo\nvymedzených častiach krajiny pôvodu a osobné pomery žiadateľa. Ako bolo uvedené, ide o multikultúrne\noblasti, kde nedochádza k útokom Talibanu, nie sú tam správy o politicky motivovanom násilí\na všeobecná bezpečnostná situácia je tam približne na úrovni Európy. Pokiaľ ide o osobu žalobcu\na jeho osobné pomery, ide o mladého muža, ktorý nemá problémy začleniť sa do spoločnosti prakticky\nkdekoľvek vrátane Európy. Má pracovné návyky ako aj ďalšie schopnosti. Na základe pohovoru je\nzrejmé, že nepatrí do žiadnej zo zraniteľných skupín a to aj napriek tomu, že uvádza isté zdravotné\nako aj psychické problémy, ktorými trpí v súvislosti s útokom na rodinný dom. Z lekárskych správ,\nktoré žalovaný zaobstaral do konania vyplýva, že žalobca netrpí žiadnymi zásadnými zdravotnými\nproblémami, ktoré by ho mali nejakým spôsobom výraznejšie obmedzovať. V Pakistane nejde\no kmeňovú spoločnosť ako je tomu v susednom Afganistane, a najmä v rámci veľkých miest ide\no modernú multikultúrnu spoločnosť s fungujúcimi aspektami života modernej mestskej spoločnosti.\n14. Zo správy Ministerstva vnútra Spojeného Kráľovstva o internej relokácii z apríla 2023 vyplýva, že\nje vo všeobecnosti pravdepodobné, že osoba obávajúca sa praktík štátnych a neštátnych aktérov sa\nmôže vnútorne presťahovať do inej oblasti Pakistanu, najmä do väčších miest a oblastí ako sú Karáči,\nLáhaur a Islamabad. Pakistan je rozmanitá spoločnosť s odhadovaným celkovým počtom obyvateľov\ntakmer 243 miliónov. Krajina je rozdelená na 4 provincie, 2 spravované oblasti a územie hlavného mesta\nIslamabadu. na území Pakistanu sa nachádza množstvo mestských centier a veľkých miest s počtom\nobyvateľov od jedného do viac ako 17 miliónov. Karáči, Islamabad a Láhaur sú etnicky a nábožensky\nrôznorodé oblasti. Pandžáb je najhustejšie osídlenou provinciou. Všetky uvedené lokality sú vhodné\nna presídlenie so zachovanou slobodou pohybu určitými obmedzeniami (vstup môže byť obmedzený\nz bezpečnostných dôvodov do niektorých oblastí). Rovnaké závery vyplývajú aj zo správy Ministerstva\nzahraničných vecí a obchodu Austrálie z januára 2022.\n15. Žalovaný sa zaoberal mieru rizika v prípade návratu žalobcu do oblastí Pandžábu, Gilgit-Baltistanu,\nJammu a Kašmíru, či Islamabadu, pričom je zrejmé, že hoci týchto provinciách môže byť miera kriminality\nzvýšená, nejde o také ohrozenie, ktoré by sa dalo zaradiť pod pojem neselektívne násilie. Jedná\nsa o cielené útoky na oponentov teroristických skupín alebo o snahu získať výkupné. Nedochádza\ntu priamo k ozbrojeným stretom, ktoré by postihovali civilné obyvateľstvo. Je potrebné zamerať sa\nna štruktúru útokov a celkové pôsobenie teroristov v regióne a samotnú mieru ohrozenia civilného\nobyvateľstva, či už zo strany armády, teroristických skupín alebo z dôvodu zaplatenia sa civilného\nobyvateľstva do vojenských akcií. Samotnú zvýšenú mieru nebezpečenstva v súvislosti s ojedinelými\nbojovými operáciami, ktoré nie sú namierené voči náhodným cieľom, samu osebe nemožno považovať\nza reálnu hrozbu vážneho bezprávia, keďže nejde o reálnu hrozbu, alebo akcie, ktoré majú svojho\nkonkrétneho adresáta. Žalobca k takejto skupine osôb nepatrí. V jeho prípade samotné teoretické\nnebezpečenstvo nedosahuje takú vysokú úroveň, že by existovali podstatné a preukázané dôvody\ndomnievať sa, že v prípade jeho návratu do určitej časti krajiny pôvodu by zo samotného dôvodu jeho\nprítomnosti v nej čelil reálnemu riziku utrpenia alebo vážneho bezprávia.\n16. Žalovaný dodal, že si do konania zabezpečil aj odpovede členských štátov Európskej únie, z ktorých\nvyplynulo, že pakistanská vláda a pakistanské autority sú vo všeobecnosti považované za aktéra\nochrany a pre bežných občanov Pakistanu existuje reálna alternatíva vnútroštátnej ochrany. Výnimky\ntvoria iba niektoré špecifické profily ako LGBTI osoby, Hazari, ženy a niektoré náboženské profily,\n\ndo ktorých však žalobca nepatrí. Postup, ktorý zvolil obžalovaný prípade žalobcu je teda súlade\ns rozhodovacou praxou členských štátov Európskej únie, čo je jedným zo základných prvkov spoločného\nazylového systému.\n17. Vo vzťahu k stanovisku právnej zástupkyne žalobcu ktorý žalovanému zaslala po oboznámení\nsa s kompletným spisovým materiálom žalovaný uvádza, že sa stotožňuje s tvrdením, že by\nžalobcovi v prípade návratu do jeho miesta pôvodu hrozilo reálna hrozba vážneho bezprávia,\navšak bolo identifikovaných hneď niekoľko regiónov, do ktorých sa môže bezpečne presídliť. Vo vzťahu\nk potenciálnym rizikám, na ktoré poukázala je potrebné uviesť, že nie sú tak závažné, aby žalobcu\nakokoľvek obmedzovali v normálnom živote v týchto regiónoch a, pre ktoré by mu tam mala hroziť reálna\nhrozba vážneho bezprávia.\n18. Záverom a nad rámec z uvedených dôvodov žalovaný dodal, že bolo zo stanoviska Slovenskej\ninformačnej služby č. G./XXX-XXX-X/XXXX z 27. decembra 2024 zistené, že žalobca, ktorý vystupoval\naj pod inou identitou, predstavuje bezpečnostné riziko spočívajúce v skutočnosti, že je dôvodne\npodozrivý z vykonávania aktivít na úseku terorizmu, vrátane informácií o účasti na terorizme, jeho\nfinancovaní a podporovaní. V doplňujúcom pohovore dostal priestor sa k tejto informácii vyjadriť, pričom\nju poprel.\nII. Správna žaloba\n19. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. e),\nf) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších zákonov (ďalej len „SSP“),\nnavrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.\n20. Žalobca úvodom zrekapituloval skutkový stav, ktorý sa nelíši od toho uvedeného žalovaným\nv napadnutom rozhodnutí, a teda, že o udelenie medzinárodnej ochrany žiada z obavy o svoj život\npred hnutím Taliban, pretože do neho nechce vstúpiť, v dôsledku čoho došlo k výbuchu jeho rodinného\ndomu a zavraždeniu šiestich členov jeho rodiny. Žalobca bol zo strany Talibanu aj viackrát zbitý no polícia\ntieto incidenty nerieši zo strachu z hnutia Taliban. Nakoľko hnutie Taliban operuje v rôznych častiach\nPakistanu, ani po presídlení v rámci krajiny pôvodu by sa necítil bezpečne.\n21. Žalobca ďalej zhrnul konanie o udelenie azylu, ktoré sa začalo na základe jeho žiadosti z 25. januára\n2024, pričom poukázal na rozsudok správneho súdu, ktorým bolo zrušené prvé rozhodnutie žalovaného\nvo veci žiadosti žalobcu o udelenie azylu, v ktorom vytkol žalovanému, že pochybil pri zisťovaní\ninformácií o krajine pôvodu a aj pri vyhodnocovaní zistených skutočností jednotlivo aj vo vzájomných\nsúvislostiach.\n22. V zmysle právneho názoru vysloveného správnym súdom sa mal žalovaný zaoberať otázkou\ndôveryhodnosti žalobcu a umožniť mu odstrániť rozpory v jeho výpovedi vo vzťahu k zisteným\ninformáciám o krajine pôvodu. Po novom vyhodnotení otázky dôveryhodnosti žalobcu, doplnení\naktuálnych informácií o krajine pôvodu aj z iných zdrojov, vrátane zistenia štandardu dodržiavania\nochrany základných ľudských práv a slobôd krajine pôvodu, a po ich vyhodnotení v súvislosti s ďalšími\nzistenými skutočnosťami a individuálne vo vzťahu k žalobcovi opätovne posúdi, či azylový príbeh\nžalobcu vo svetle aktuálnych informácií o krajine pôvodu neoprávňuje žalobcu na poskytnutie doplnkovej\nochrany.\n23. Žalobca nad rámec uvedeného dodal, že dňa 4. októbra 2024 v čase od 22:25 hod. prišla\ndo pobytového tábora Rohovce, kde bol v tom čase umiestnený, Mobilná jednotka Policajného\nzboru Bratislava, ktorá ho zaistila z dôvodu, že má údajne ohrozovať bezpečnosť štátu, čo vyplýva\nz utajovanej písomnosti č. G./XX-X-XX-XX/XXXX-X, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná\nslužba. Od uvedeného momentu sa žalobca nachádza v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov\nv Medveďove.\n24. Dňa 20. januára 2025 vykonal žalovaný so žalobcom doplňujúci pohovor v rámci ktorého žalobca\nvyjadril svoje obavy z radikálnych skupín v Pakistane, konkrétne Al-Kájda, Daeš a Tarrek, a to\naj v prípade jeho vnútorného presídlenia, pretože tieto skupiny operujú v rámci celého územia Pakistanu.\nŽalobca doložil do konania fotografie seba po výbuchu a bratovho syna, ktorý pri výbuchu zahynul,\nsprávu z konzultácie s klientom zo 16. júna 2023 a správu zo psychologického vyšetrenia z 21. januára\n2025.\n25. Vo vzťahu k formám vážneho bezprávia vymedzeným v § 2 písm. f) zákona o azyle žalobca\nkonštatoval, že možno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že hrozbu vážneho bezprávia v prvej\nforme, t. j. uložení trestu smrti alebo jeho výkone, možno v prípade žalobcu vylúčiť.\n26. Hrozbe vážneho bezprávia druhej forme však možno mať určité pochybnosti, pričom žalovaný sa\nv napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal, či zo strany radikálnych skupín pôsobiacich v Pakistane\nmu nehrozí mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Pakistanský\nTaliban, Islamský štát a iné radikálne skupiny operujú po celom území Pakistanu. Pakistanský ale\n\naj afganský Taliban bežne praktizujú popravy a extrémne tresty pre tých, ktorí sa odmietnu pripojiť.\nPakistanský Taliban už aplikoval taktiku analogickú tomu afganskému, pričom viacerí svedkovia hovoria,\nže každý, kto odmietol pripojenie alebo podporu, čelil hrozbám, únosom alebo vraždám. Podľa\nčlánku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach existencia vážnych a preukázateľných dôvodov\nvedúcich k presvedčeniu, že osoba bude v krajine pôvodu vystavená nebezpečenstvu mučenia,\nneľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, zakladá zodpovednosť štátu nevyhostiť resp. nevrátiť\ntakúto osobu do krajiny pôvodu.\n27. Pokiaľ ide o tretiu formu vážneho bezprávia spočívajúcu vo vážnom a individuálnom\nohrození života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, žalobca je toho názoru, že argumentácia\nžalovaného je zmätočná a vzájomne si protirečivá. Žalovaný totiž na jednej strane tvrdí, že v Pakistane\nv súčasnosti neprebieha vnútroštátny ani medzinárodný konflikt, na druhej strane potvrdzuje, že situácia\nv niektorých pohraničných oblastiach Pakistanu, aj v regióne, z ktorého pochádza žalobca, by sa dala\nza ozbrojený konflikt považovať a žalobca by tu čelil hrozbe vážneho bezprávia. Žalovaný ďalej uvádza,\nže v Pakistane existujú územia, kde takýto stav nepretrváva a kde dochádza len k výnimočným útokom,\nktorých obete sa rovnajú počtom obetí teroristických útokov v Európe. Takýmito regiónmi sú oblasť\nJammu a Kašmír, Gilgit Balistan, či Pandžáb alebo hlavné mesto Islamabad.\n28. Žalobca následne, vychádzajúc z informácií o krajine pôvodu, ktoré do konania zabezpečil samotný\nžalovaný, poukázal na situáciu v provincii H. C., ktorej sa za rok 2024 uskutočnila väčšina útokov\nrôznej povahy, pričom oblasť F. patrí medzi oblasti najviac zasiahnuté terorizmom. Zakázaný pakistanský\nTaliban zriadil v polovici roku 2023 novú základňu v provincii H. C., aj v dôsledku čoho začali teroristi\nz pakistanského Talibanu predstavovať väčšiu hrozbu pre bezpečnosť Pakistanu. Hrozba teroristických\nútokov v rámci celého Pakistanu je veľmi vysoká, najrizikovejšie oblasti sú pakistansko-afganská\nhranica, pakistansko-iránska hranica, provincia H. C., provincia Balúčistan, Kašmír, provincia Sindh.\nPakistanský Taliban teda operuje v rámci celého územia Pakistanu. Freedom House vo svojej správe\nuvádza, že pakistanské úrady z bezpečnostných dôvodov bežne bránia vnútornému pohybu v niektorých\nčastiach krajiny.\n29. Žalobca následne poukázal na bezpečnostnú situáciu v roku 2025, z ktorej vyplývajú strety\nmedzi pakistanskými a afganskými bezpečnostnými silami a útoky voči policajtom. Žalobca taktiež\npoukázal na počty incidentov a úmrtí na prelome rokov 2024 a 2025 v jednotlivých provinciách\nPakistanu. Žalobca dodal, že nejestvuje jediný subjekt, ktorému by bola zverená právomoc rozhodovať\no tom, či ide o situáciu ozbrojeného konfliktu, pričom za ozbrojený konflikt sa v medzinárodnom\npráve rozumie konflikt medzi vojakmi viacerých štátov alebo medzi vojakmi, paramilitaristickými\norganizáciami alebo povstalcami v rámci jedného štátu. Ozbrojený konflikt teda existuje už vtedy,\nkeď vojaci alebo paramilitaristické skupiny disponujúce aspoň regionálne obmedzenou mocou hrozia,\nže svoju moc využijú.\n30. Vo vzťahu k schopnosti pakistanských bezpečnostných zložiek poskytovať ochranu civilnému\nobyvateľstvu žalobca uviedol, že Pakistan historicky toleruje niektoré militantné skupiny, čo oslabuje\nprísnosť protiteroristických opatrení. Po auguste 2021 kedy vládu v Afganistane prevzal Taliban, došlo\nv Pakistane exponenciálne mu nárastu útokov. Len v roku 2024 bolo zaznamenaných 444 útokov\nz takmer 1600 obeťami; bezpečnostné jednotky utrpeli približne 685 mŕtvych, čo je najviac za posledných\n10 rokov. Z dostupných informácií tiež vyplýva, že v pohraničných oblastiach s Afganistanom ma\npakistanský Taliban voľný pohyb, nakoľko polície je preťažená. S ohľadom na uvedené je bezpredmetné\nzisťovať od ostatných členských štátov názor, na schopnosť polície v Pakistane poskytnúť svojim\nobyvateľom ochranu pred neštátni pôvodcovia vážneho bezprávia.\n31. Čo sa týka možnosti vnútorného presídlenia žalobcu do oblastí Jammu a Kašmír, Balistan,\nPandžáb alebo Islamabád, žalobca je toho názoru, že z informácií zabezpečených žalovaným vyplýva,\nže v týchto oblastiach dochádzalo za sledované obdobie k incidentom, ktoré netreba bagatelizovať.\nŽalobca následne vybral informácie týkajúce sa bezpečnostnej situácie v jednotlivých provinciách\nza rok 2025, z ktorých vyplýva, že napríklad provincia Jammu a Kašmír je naďalej vystavená vysokému\nriziku útokov, či už zo strany militantov alebo cezhraničných infiltrácií. Pokračujúce násilie má vážny\nvplyv na životy civilistov v tomto regióne, ktorý je už dlhodobo ohrozený v dôsledku politických\na etnických napätí. Situácia v uvedenej provincii sa pravdepodobne nezlepší v krátkodobom horizonte.\nBezpečnostná situácia v oblasti teda zostáva veľmi napätá, a to nielen kvôli bojom medzi Pakistanom\na Indiou, ale aj kvôli neustálym hrozbám teroristických skupín. V provincii Gilgit-Balistan operujú\nmilitantné skupiny, ktoré sa zameriavajú na útoky proti vláde, armáde a občas aj proti civilistom.\nNapätie medzi šiitmi a sunnitmi môže viesť k násilným incidentom, ktoré ovplyvnia miestnu bezpečnosť.\nV niektorých odľahlejších častiach provincie je prítomnosť vlády a bezpečnostných síl obmedzená,\n\nčo vytvára priaznivé podmienky pre operácie militantov a miestne ozbrojené skupiny. Regionálne\npolitické napätie, prítomnosť teroristických skupín a náboženské napätia budú pokračovať v uplatňovaní\nstability v oblasti aj v roku 2025. Čo sa týka hlavného mesta Pakistanu, Islamabadu, je bezpečnostná\nsituácia v porovnaní s inými regiónmi Pakistanu relatívne stabilná. Pakistan čelí neustálym hrozbám\nzo strany teroristických skupín, ktoré môžu cieliť na vládne inštitúcie, diplomatické misie alebo verejné\nmiesta v Islamabade. Aj keď v posledných rokoch došlo k zníženiu počtu útokov v hlavnom meste,\nteroristické organizácie ako Tehrik-i-Taliban Pakistan a iné islamistické skupiny predstavujú stále riziko.\nMesto sa nachádza v dosahu rôznych militantných teroristických skupín. V Pandžábe prebehlo množstvo\npreventívnych prehliadok a simulovaných cvičení v reakcii na nárast teroristických útokov v susednej\nprovincii H. C.. Tendencia rastu úmrtnosti Pandžáb počas roku 2024 narástla o 23 % oproti roku 2023,\nno v apríli 2025 sa militantná aktivita znížila o 20 % oproti marcu a bližšie oblasti Pandžáb hlásili len\nnízku intenzitu útokov a mierne obete.\n32. Žalobca je toho názoru, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia\nje v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Žalovaný totiž nesprávne vyhodnotil\ninformácie o krajine pôvodu a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o neexistencii vážneho\nbezprávia, ktoré žalobcovi v krajine pôvodu dôvodne hrozí. Žalobcovi na celom území Pakistanu\ndôvodne hrozí vážne bezprávie zo strany Talibanu, prípadne ďalších militantných skupín, pričom\nštát nie je schopný poskytnúť svojim občanom ochranu pred ich násilným konaním, hoci sa o to\npokúša. Situáciu v krajine možné považovať za ozbrojený konflikt. Žalovaný aktivity a útoky Talibanu\nneúmerne zľahčuje. O uvedenom svedčí aj odporúčanie Ministerstva zahraničných vecí a európskych\nzáležitostí Slovenskej republiky necestovať do Pakistanu. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor,\nže pri súčasnej situácii v Pakistane je nežiaduce požadovať jeho vycestovanie do akejkoľvek z oblastí\nkrajiny pôvodu. Navyše, po prežití tragédie, ktorú má na svedomí Taliban, sa žalobcovi jeho krajina\npôvodu spája s traumou a strachom, preto je pre neho nepredstaviteľné, aby sa do nej vrátil a viedol\nriadny život. Takisto pociťuje nedôveru voči štátnym orgánom, ktoré nie sú schopné poskytnúť ochranu\npred teroristickou skupinou a túto potrestať za vraždu jeho rodinných príslušníkov.\n33. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy vidí žalobca\nv nerešpektovaní právneho názoru správneho súdu, pretože žalovaný nedostatočne posúdil, či je\nochrana zo strany štátu pred svojvoľným konaním militantných hnutí skutočne účinná a poskytovaná\nna území celého Pakistanu, najmä čo sa týka osôb v postavení žalobcu.\n34. Žalobca badá nedostatočné zistenie skutkového stavu v tom, že žalovaný pri posúdení možnosti\nvnútorného presídlenia žalobcu vychádza len zo správy Ministerstva vnútra Spojeného kráľovstva\no internej relokácií a správy Ministerstva zahraničných vecí a obchodu Austrálie v roku 2022 a 2023,\nktoré sú neaktuálne a nezohľadňujú profil žalobcu, ktorý bol verbovaný zo strany militantných hnutí.\nPre osoby spojené alebo verbované militantnými skupinami je pohyb v rámci krajiny extrémne rizikový,\nčo podporuje tvrdenie o zložitej možnosti bezpečného presídlenia.\n35. Žalobca sa napokon vyjadril aj k údajnému dôvodnému podozreniu z vykonávania aktivít na úseku\nterorizmu vrátane účasti na terorizme pričom zdôraznil, že k 3. aprílu 2024 (ku obdobiu príchodu žalobcu\nna územie Slovenskej republiky) Slovenská informačná služba ani vojenské spravodajstvo Slovenskej\nrepubliky nedisponovali takýmito informáciami o žiadateľovi. Je vysoko nepravdepodobné že by sa\nnásledne žalobca mohol podieľať na vykonávaní takýchto aktivít, keďže bol nepretržite umiestnený\nv Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Pokiaľ by aj bol páchateľom takejto činnosti,\npočas jeho 5 mesačného pobytu v otvorenom tábore by s istotou ušiel z územia Slovenskej republiky,\nrespektíve ako sám uviedol, z Pakistanu by vôbec neodišiel.\nIII. Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania účastníkov konania\n36. Na výzvu správneho súdu zaslal žalovaný vyjadrenie k správnej žalobe, v ktorom ju\nnavrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že sa žalovaný vôbec\nnezaoberal s možnosťou vážneho bezprávia, ktoré by žalobcovi hrozilo zo strany neštátnych\npôvodcov, t. j. radikálnych skupín pôsobiacich v Pakistane, žalovaný uvádza, že v prípadoch\nprenasledovania alebo vážneho bezprávia zo strany neštátnych subjektov posúdil, či existuje ochrana\npodľa podmienok čl. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011\no normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva\nmať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených\nna doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej len „Kvalifikačná smernica“).\nŽalovaný zdôraznil, že pakistansky právny systém je formovaný tromi hlavnými vplyvmi, islamským\nprávom, anglickým zvykovým právom a miestnymi zvykovými postupmi, funguje podľa zákonných\nzákonov aj šaríe. Pakistanská ústava bola navrhnutá tak, aby nastolila právny štát, zabezpečila\njeho presadzovanie a regulovala riadenie inštitucionálneho rámca krajiny, ako aj uznanie základných\n\npráv ľudí. Pakistan má kodifikovaný trestný zákonník do ktorého sú postupne implementované\nustanovenia potrebné na boj s terorizmom pričom v septembri 2024 federálny kabinet schválil\nnovelu protiteroristického zákona z roku 1997, ktorou sa zvyšujú právomoci bezpečnostných síl\nv protiteroristických operáciách. Zo správy EUAA o Pakistane z decembra 2024 vyplýva, že Islamabad\nmal značný policajný zbor, ale čelil obmedzeným zdrojov vrátane nízkych platov a nedostatočného\nvybavenia, čo ovplyvnilo jeho efektivitu. Podobným nedostatkom čelili aj policajné zbory v Karáči,\nPandžábe a H. C.. Reakcia polície na zločiny bola často nekonzistentná a bezpečnostné sily boli\nčastým cieľom teroristických útokov. Zo správy ministerstva zahraničných vecí a obchodu Austrálie\nz apríla 2025 vyplýva, že Pakistan nemá žiadne zákony ani politiku, ktoré by bránili prístupu k štátnej\nochrane na základe pohlavia, etnickej príslušnosti alebo náboženstva. Pakistanskí občania majú prístup\nk možnostiam nápravy prostredníctvom polície a súdnictva. Možnosti však môžu byť na individuálnej\núrovni obmedzené socio-kultúrnymi bariérami, nedostatočným množstvom zdrojov a nedostatkom\npolitickej vôle.\n37. Žalovaný je toho názoru, že aj napriek mnohým výzvam, ktorým čelia orgány presadzovania práva\na súdnictvo v Pakistane, nemožno vyvodiť záver o ich všeobecné neúčinnosti a strate integrity. V konaní\nnebolo preukázané, že by štát, ktorého je žalobca štátnym príslušníkom, nebol schopný alebo ochotný\nzabrániť ujme spôsobenej neštátnymi subjektmi, v danom prípade radikálnymi skupinami, ktoré\nmajú v rôznych častiach Pakistanu rôznu intenzitu a operabilitu. Z výpovede žalobcu je zrejmé,\nže sa s konaním rovnajúcim sa mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu\nv Pakistane nestretol, a v otázke pomoci pred reálnou hrozbou vážneho bezprávia sa na štátne\norgány neobrátil. Žalovaný preto uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca po návrate\ndo Pakistanu čelil reálnemu riziku vážneho bezprávia vo forme mučenia, neľudského alebo ponižujúceho\nzaobchádzania alebo trestu.\n38. Žalovaný ďalej nesúhlasil s námietkou žalobcu, že by sa nedostatočne vysporiadal s otázkou\nmožnosti vnútorného presídlenia, pretože si na tieto účely zaobstaral dostatočné množstvo informácií\no krajine pôvodu a posúdil každé kritérium možnosti vnútorného presídlenia jednotlivo, ako aj vo\nvzájomnej súvislosti, rešpektujúc inštruuje akcie správneho súdu. Žalovaný vyhodnotil alternatívu\nvnútorného presídlenia v krajine pôvodu na základe dôkladnej analýzy bezpečnostnej situácie\nv jednotlivých častiach Pakistanu, vrátane dostupnosti vnútorného presunu, účinnosti takéhoto riešenia\na možnosti vnútornej ochrany. V tomto kontexte prihliadol aj na osobný a zdravotný stav žalobcu.\n39. Z aktuálnej správy austrálskeho Ministerstva zahraničných vecí a obchodu s apríla 2025 vyplýva,\nže vnútorná migrácia je bežná a rozšírená, pretože ľudia sa pravidelne sťahujú, aby hľadali lepšie\npracovné a vzdelávacie príležitosti. Veľké mestské centrá, ako sú Islamabad, Karáči a Láhaur, majú\netnicky a nábožensky rozmanité obyvateľstvo a ponúkajú anonymitu ľuďom utekajúcim pred násilím\nzo strany neštátnych aktérov. Polícia nie je dobre koordinovaná cez hranice provincii. Pokiaľ ide\no zaobchádzanie štátnych orgánov s Repatriovaný mi osobami, pri návrate do krajiny sú vo\nvšeobecnosti spracovaní ako všetci ostatní občania. Imigrační úradníci niekedy po návrate vedú pohovor\ns neúspešnými žiadateľmi o azyl, ale vo všeobecnosti i zdržia iba v prípade, že pred odchodom\nspáchali trestný čin v Pakistane alebo, ak ich doklady totožnosti boli zapísané v pakistanskej národnej\nbiometrickej databáze. Repatriovaný občania sa zvyčajne dokážu reintegrovať do pakistanskej komunity\nbez následkov vyplývajúcich z ich pokusu o migráciu, hoci nedobrovoľní navrátilci, ktorý sa zadlžili\nna financovanie svojej migrácie, čelia vyššiemu riziku finančných ťažkostí a niekedy aj rodinnej hanbe.\n40. Žalovaný záverom poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-901/19, Elgafaji,\nv ktorom Súdny dvor poskytol usmernenie k posudzovaniu „vážne a individuálne hrozby “ a uviedol,\nže násilie, ktoré spôsobuje vážne a individuálne ohrozenie života alebo osoby žiadateľa, sa opisuje\nako všeobecné, čo je pojem, ktorý znamená, že sa môže vzťahovať na osoby bez ohľadu na ich\nosobné okolnosti, osobnú situáciu. V tomto kontexte musí byť pojem individuálne chápaný ako pojem\npokrývajúci bezprávie smerujúce proti civilným osobám bez ohľadu na ich totožnosť, pokiaľ miera\nvšeobecného násilia charakterizujúca prebiehajúci ozbrojený konflikt dosiahne takú vysokú úroveň,\nže existujú podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej\nkrajiny prípadne do predmetného regiónu by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na ich území čelil\nreálnemu riziku utrpenia vážneho ohrozenia uvádzanému v článku 15 písm. c) Kvalifikačnej smernice.\n41. V replike sa žalobca v celom rozsahu pridržal svojej argumentácie obsiahnutej v podanej správnej\nžalobe a teda, že jeho prípadný návrat do Pakistanu, ako aj vnútorné presídlenie do inej oblasti, nie je\nmožný z dôvodu mimoriadne nepriaznivej bezpečnostnej situácie v celej krajine pôvodu, ktorá pre neho\npredstavuje vážne individuálne ohrozenie života v dôsledku svojvoľného násilia prebiehajúceho počas\nvnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Súčasne platí, že štát nie je schopný poskytnúť žalobcovi účinnú\nochranu pred neštátnym pôvodcom vážneho bezprávia, čo v zásade potvrdil aj žalovaný, ktorý uviedol,\n\nže polícia v Pakistane čelí závažným obmedzeniam v dôsledku nedostatku zdrojov, materiálneho\nvybavenia, nízkym platom príslušníkov a korupcii.\n42. V duplike žalovaný zotrval na doterajšom vyjadrení k správnej žalobe, v ktorej uviedol všetky\nrelevantné skutkové a právne okolnosti pričom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nIV. Relevantná právna úprava\nPodľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo\nopatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa\nrozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a\nodovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.\nPodľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci\npodľa § 6 ods. 2 písm. d).\nPodľa čl. 8 ods. 1 Kvalifikačnej smernice, ako súčasť posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu\nmôžu členské štáty určiť, že žiadateľ nepotrebuje medzinárodnú ochranu, ak má žiadateľ v niektorej\nčasti krajiny pôvodu\na) neopodstatnenú obavu z prenasledovania alebo nie je reálne ohrozený vážnym bezprávím, alebo\nb) prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, ako sa vymedzuje v článku 7\na môže bezpečne a legálne odcestovať a získať možnosť prijatia do tejto časti krajiny a je možné reálne\nočakávať, že sa tam usadí.\nPodľa § 2 písm. f) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,\nPodľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody\ndomnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13c ods. 4 zákona o azyle, ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak\na) žiadateľ má viac štátnych občianstiev a odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom, pričom\nnejde o štát podľa § 13a,\nb) žiadateľ nie je vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej\nprístup k ochrane pred vážnym bezprávím, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto\nčasti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní reálnej hrozby vážneho bezprávia\nalebo prístupu k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny\npôvodu a na osobné pomery žiadateľa, alebo\nc) žiadateľ pred vstupom na územie Slovenskej republiky spáchal iný čin, ako je uvedený v odseku\n2, ktorý je podľa osobitného predpisu trestným činom, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s\ndolnou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov, a krajinu pôvodu opustil len z dôvodu, aby sa vyhol\ntrestnému stíhaniu.\nV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n43. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10,\n§ 13\nods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3\nSSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania,\nktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a\nadministratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu\npodľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n44. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 16. októbra 2024, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia\nústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle\nsprávneho súdu.\n45. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi\nz dôvodu podľa § 13c ods. 4 písm. b) zákona o azyle, teda z dôvodu, že žalobca nie je vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny pôvodu ktorým je Pakistan alebo má v nej prístup k ochrane\npred vážnym bezprávím, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu,\npričom sa v nej môže usadiť.\n46. Správny súd úvodom uvádza, že napadnuté rozhodnutie je v poradí už druhým rozhodnutím\nžalovaného o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi, pričom prvé rozhodnutie bolo zrušené\n\nrozsudkom správneho súdu a vrátené na ďalšie konanie, v ktorom mal žalovaný žalobcu opätovne\nvypočuť na účely ozrejmenia jeho azylového príbehu a ustálenia jeho dôveryhodnosti, pričom v novom\nkonaní si mal zabezpečiť informácie týkajúce sa Pakistanu a posúdiť podmienky pre priznanie doplnkovej\nochrany podľa § 13a zákona o azyle resp. detegovať niektorú z negatívnych podmienok pre jej\nneposkytnutie podľa § 13c uvedeného zákona. Osobitne správny súd poukazuje na bod 44 odôvodnenia\nrozsudku správneho súdu, v ktorom ozrejmil kritériá ktoré musí žalovaný posúdiť a optiku ktorou má\nv novom konaní nahliadať na možnosť žalobcu usadiť sa v inej časti krajiny pôvodu.\n47. Z administratívneho spisu vyplýva, že po vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie, ten rešpektoval\nprávny názor správneho súdu v tom smere, že vykonal so žalobcom doplňujúci pohovor, počas\nktorého sa žalobca vyjadril, že zotrváva na všetkých dôvodoch svojej žiadosti o azyl, ktoré uviedol pri\npredchádzajúcom pohovore (dňa 8. februára 2024) a teda, že v prípade návratu do Pakistanu sa obáva\nTalibanu, s ktorým mal problémy. Do konania doložil fotografie, na ktorých sa nachádza on sám po\nvýbuchu a bratov syn, ktorý pri výbuchu zahynul (so žalobcom žili spoločne v jednom dome). Žalobca\nuviedol, že jeho obavy z Talibanu sa vzťahujú na celý Pakistan, pričom sa obáva aj radikálnych skupín\nAl-Kájda, Daeš a Tarrek, ktoré sú silnejšie ako vláda a pakistanská tajná služba. V prípade návratu by\nho Taliban, resp. všetky uvedené radikálne skupiny, ktoré medzi sebou spolupracujú, prenasledovali,\npretože sa ku nim odmietol pridať.\n48. Žalovaný do konania zabezpečil aktuálne informácie týkajúce sa krajiny pôvodu žalobcu spracované\npredovšetkým na podklade správy EUAA Country Focus Pakistan z decembra 2024 a zamerané na\notázky vnútropolitickej a bezpečnostnej situácie v jednotlivých častiach Pakistanu, činnosti Talibanu, AlKájdy a Islamského štátu a ich prípadnej koordinácie a možnosti cestovania a presídlenia v rámci krajiny.\n49. Do konania boli zaobstarané aj odpovede členských štátov Európskej únie na Query č.\nPCY.2024.016 z júla 2024 týkajúce sa možnosti poskytovania ochrany pakistanskými autoritami\na vnútorného presídlenia.\n50. V nadväznosti na žalobcom doloženú aktuálnu správu zo psychologického vyšetrenia žalobcu z 21.\njanuára 2025 so záverom, že u neho badať prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy, vyžiadal\nžalovaný od Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (kde bol žalobca v tom čase zaistený)\ninformácie o jeho zdravotnom stave. Zo stanoviska všeobecného lekára pre dospelých vyplýva, že\nzdravotný stav žalobcu bo vyhovujúci, počas pobytu sa nesťažoval na žiadne psychické problémy\nalebo problémy so sluchom. U žalobcu nebolo badať žiadne indikátory nasvedčujúce, že by trpel\nposttraumatickou stresovou poruchou. V tejto súvislosti bol dňa 25. februára 2025 vyšetrený psychiatrom\ns nasadením medikamentóznej liečby a konštatovaním, že žalobca nemá poruchy vnímania no v popredí\nje prítomné subdepresívne ladenie.\n51. V administratívnom spise sa nachádza aj stanovisko Slovenskej informačnej služby z 27. decembra\n2024 o osobe žalobcu, v zmysle ktorého predstavuje bezpečnostné riziko spočívajúce v skutočnosti,\nže je dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku terorizmu vrátane informácií o jeho účasti na\nterorizme, jeho financovaní a podporovaní. Keďže však napadnuté rozhodnutie resp. neposkytnutie\ndoplnkovej ochrany nie je založené na dôvode podľa § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle a teda že\nžalobca predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky, a hoci sa žalobca ako aj\nžalovaný okrajovo k dôvodom uvedeným v jeho neutajovanej časti vyjadrili, správny súd sa touto otázkou\nnebude bližšie zaoberať.\n52. Ako už správny súd naznačil vyššie, z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný, riadiac sa\nprávnym názorom správneho súdu, doplnil do konania určité podklady potrebné pre posúdenie splnenia\npodmienok na udelenie doplnkovej ochrany resp. jej neudelenie, avšak z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia nevyplýva, že sa žalovaný právnym názorom správneho súdu riadil v jeho celosti, keďže\nnad rámec odôvodnenia obsiahnutého v prvom zrušenom rozhodnutí, v tom novom iba aktualizoval\ninformácie o krajine pôvodu z polytematickej správy zo 7. marca 2025 [ods. 3) na str. 4] aj o odpovede\nčlenských štátov (str. 7), skonštatoval, že žalobca netrpí žiadnymi zásadnými zdravotnými problémami\n(záver str. 5) a že medzičasom bolo žalovanému doručené utajované stanovisko podľa ktorého\nžalobca predstavuje bezpečnostné riziko (str. 7). Na tomto aktualizovanom skutkovom základe žalovaný\nopätovne skonštatoval, že hoci by bol žalobca v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu skutočne\nvystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v podobe vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo\nnedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu [čím\nby spĺňal dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a v spojení s § 2 písm. f) bod 2. zákona o\nazyle] a to v pohraničných oblastiach, kde dochádza k útokom stúpencov Talibanu na štátne ozbrojené\nzložky (a tieto útoky by sa dali považovať za ozbrojený konflikt), pričom takáto situácia pretrváva aj\nv provincii H. C., z ktorej pochádza žalobca, v Pakistane sú konkrétne regióny, v ktorých nie sú útoky\nTalibanu resp. ich prítomnosť zaznamenané vôbec a možno ich považovať za bezpečné. Práve do týchto\n\noblastí sa žalobca môže bezpečne presídliť, čo v zmysle § 13c ods. 4 písm. b) zákona o azyle vylučuje\nmožnosť poskytnúť mu doplnkovú ochranu.\n53. Napriek umožneniu žalobcovi opätovne ozrejmiť okolnosti jeho azylového príbehu a doplneniu\nnových informácií o krajine pôvodu týkajúcich sa bezpečnostnej situácie a možnosti cestovania\na presídlenia sa v rámci Pakistanu, je správny súd toho názoru, že žalovaný ani v novom konaní\nnezabezpečil dostatok informácií a neposúdil všetky aspekty potrebné pre konštatovanie záveru, že\nsú naplnené negatívne podmienky pre neposkytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 4 písm. b)\nzákona o azyle, ktoré je potrebné vykladať v súlade s čl. 8 Kvalifikačnej smernice.\n54. Správny súd pritom žalovanému priblížil východiská posudzovania možnosti presídlenia sa, keď\nuviedol, že žalovaný musí vyhodnotiť faktickú a právnu reálnosť, primeranosť, rozumnosť a zmysluplnosť\ntohto riešenia a za týmto účelom sa vysporiadať s dostupnosťou, celkovými pomermi panujúcimi v krajine\npôvodu, osobnými pomermi žiadateľa, účinnosťou vnútroštátnej ochrany a postavením žiadateľa po jeho\npresune z hľadiska rešpektovania základných práv v mieste, kde žalovaný tvrdí, že má možnosť sa\nbezpečne usadiť. Inými slovami, možnosť sa usadiť má byť posudzovaná v nadväznosti na konkrétne\nzistenia o vymedzených častiach krajiny pôvodu (a to nielen týkajúce sa bezpečnostnej situácie) a nemá\nísť len domnelé presvedčenie žalovaného, že vzhľadom na osobnosť žalobcu ten nebude mať problém\nsa usadiť, či už v rámci vymedzených oblastí krajiny pôvodu alebo hocikde inde. Žalobca totiž potrebuje\nz odôvodnenia rozhodnutia, o. i., porozumieť, aké má skutočné možnosti v prípade jeho návratu do\nkonkrétnej bezpečnej časti krajiny sa v nej adaptovať a začať nový život.\n55. V zmysle ods. 27 recitálu Kvalifikačnej smernice, vnútorná ochrana proti prenasledovaniu alebo\nvážnemu bezpráviu by mala byť efektívne dostupná žiadateľovi v časti krajiny pôvodu, kam môže\nbezpečne a legálne odcestovať, získať možnosť prijatia a možno reálne očakávať, že sa tu usadí.\nPodobné predpoklady sú ustanovené aj v čl. 8 Kvalifikačnej smernice, podľa ktorej môžu členské\nštáty určiť, že žiadateľ nepotrebuje medzinárodnú ochranu, ak v niektorej časti krajiny pôvodu nie je\nreálne ohrozený vážnym bezprávím, alebo ak má prístup k ochrane proti vážnemu bezpráviu alebo\nmôže bezpečne a legálne odcestovať a získať možnosť prijatia do tejto časti krajiny a je možné\nreálne očakávať, že sa tam usadí. Správny súd s ohľadom na nedostatky odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia zdôrazňuje predovšetkým tú časť uvedených ustanovení, ktoré z pojednávajú o potrebe\nžalovaného skúmať, či bude žalobca vo vymedzenej časti krajiny prijatý a či je reálne možné očakávať,\nže sa tam usadí.\n56. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžak/14/2019 z 22. októbra 2019, (v ktorom\nriešil obdobný prípad žiadateľa pakistanskej národnosti o poskytnutie doplnkovej ochrany) konštatoval,\nže s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Nejvyššího správniho súdu Českej republiky, je pri\nposudzovaní možnosti vnútroštátnej ochrany nevyhnutné zhodnotiť predovšetkým reálnosť a to faktickú\ni právnu, primeranosť, rozumnosť a zmysluplnosť tohto riešenia, pričom splnením podmienok alternatívy\nvnútroštátnej ochrany je potrebné zaoberať sa v každom jednotlivom prípade dôkladne a detailne (napr.\nrozsudok sp. zn. 4 Azs 99/2007 zo dňa 24.01.2008, sp. zn. 5 Azs 40/2009, či zo dňa 16. 10. 2020, č. j. 5\nAzs 73/2019-61). Najvyšší súd v tejto súvislosti odkázal na usmernenie UNHCR (https://www.unhcr.org/\nmedia/guidelines-international-protection-no-4-internal-flight-or-relocation-alternative-within), v zmysle\nktorého, je potrebné vykonať test relevancie a test primeranosti alternatívy vnútorného presídlenia.\n57. Podobne ako v zmienenom prípade, zatiaľ čo napadnuté rozhodnutie v zásade dáva uspokojivé\nodpovede na otázky testu relevancie, t. j. či sú žalovaným vybrané oblasti prakticky, bezpečne a legálne\ndostupné, kto je pôvodcom prenasledovania a aké je riziko vystavenia reálnej hrozby vážneho bezprávia,\nzávery týkajúce sa osobných pomerov žalobcu a všeobecných okolností prevládajúcich vo vybraných\nčastiach Pakistanu sú povrchné a príliš zjednodušujúce situáciu žalobcu (že sa jedná o mladého muža,\nnepatriaceho do žiadnej zo zraniteľných skupín ktorý nemá problém začleniť sa do spoločnosti prakticky\nkdekoľvek). Z administratívneho spisu nevyplýva, že by si žalovaný na zodpovedanie otázky relevancie\npresídlenia vôbec zabezpečil dostatok informácií, pričom aj otázka, položená príslušnému Odboru\ndokumentaristiky a zahraničnej spolupráce žalobcu, či sa osoby, ktoré sa v rámci Pakistanu sťahujú,\nstretávajú s nejakými problémami resp. obmedzeniami, je vágna a napokon, jej odpoveď v polytematickej\nspráve zo 7. marca 2025 úplne absentuje.\n58. Konštatovanie o primeranosti alternatívy vnútroštátneho presídlenia si vyžaduje dôkladnejšiu\nanalýzu práve za pomoci usmernenia UNHCR (uvedomujúc si nezáväznosť tohto dokumentu, ale aj jeho\nprínos, spočívajúci v poskytnutí odporúčaní správnym orgánom a súdom pri posudzovaní alternatívy\nvnútroštátneho presídlenia). Usmernenie UNHCR zdôrazňuje potrebu posúdiť osobné pomery žiadateľa\n(vek, pohlavie, zdravotný stav, rodinnú situáciu a vzťahy, etnické, kultúrne alebo náboženské zmýšľanie,\nprofesijné pozadie a možnosti), existenciu predošlého prenasledovania (a z neho vyvstávajúce následky\nv podobe psychickej traumy), bezpečnosť vybranej oblasti a napokon dodržiavanie ľudských práv\n\na socio-ekonomické podmienky. Pokiaľ ide o preskúmanie úrovne dodržiavania ľudských práv, ak\nje rešpektovanie základných ľudských práv, najmä nederogovateľných ľudských práv vo vybranej\noblasti zjavne problematické, vnútorné presídlenie nemôže byť považované za rozumnú alternatívu. To\nvšak neznamená, že pozbavenie akéhokoľvek občianskeho, politického, sociálneho, či hospodárskeho\nľudského práva vo vybranej oblasti automaticky vylučuje alternatívu vnútorného presídlenia. Je potrebné\nzhodnotiť, či práva, ktoré nebudú rešpektované, sú pre žiadateľa natoľko zásadné, že pre ich pozbavenie\nnebude možné považovať vnútorné presídlenie za rozumnú alternatívu. Rovnako nemožno vnútorné\npresídlenie považovať za rozumnú alternatívu, ak by žiadateľ po presídlení vo vybranej oblasti nemal\nmať prístup k obžive, ubytovaniu alebo zdravotnej starostlivosti. Aj tu však možno rešpektovať určité\nzhoršenie životného štandardu alebo ekonomického postavenia. Podmienky v konkrétnej časti krajiny\npôvodu musia spĺňať štandardy na relatívne normálny život, ktorý sa posudzuje v kontexte krajiny pôvodu\nako celku. Nemožno však akceptovať, pokiaľ by bol žiadateľovi o medzinárodnú ochranu v danej časti\nkrajiny odmietnutý prístup k pozemkom, zdrojom a ochrane, pretože nepatrí k určitej skupine. Nemožno\ntaktiež spravodlivo požadovať, aby sa osoba presídlila do slumov alebo oblastí s ťažkými životnými\npodmienkami. Preukázanie uvedeného pritom leží na pleciach žalovaného. Z údajov obsiahnutých v\nkapitole 7. Správy EUAA o Pakistane z decembra 2024 pritom možno vyabstrahovať informácie o socioekonomických podmienkach a humanitárnej situácii v Pakistane, z ktorých možno vyvodiť závery, či sú\nživotné podmienky osôb žijúcich v Pakistane uspokojivé, či majú prístup k základným potrebám ako je\njedlo, pitná voda a prístrešie.\n59. Z administratívneho spisu ako aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný si od samotného\nžalobcu zabezpečil aspoň základný rozsah informácií týkajúcich sa jeho osobnej a rodinnej situácie,\nzdravotného stavu, ako aj stručné informácie týkajúce sa jeho vzdelania a pracovných skúseností. Vo\nvzťahu k zisteným informáciám však následne nevykonal šetrenie, či žalobcovi niektorá z vymedzených\nbezpečných častí Pakistanu reálne ponúka možnosť usadiť sa a či takéto presídlenie možno od žalobcu\nrozumne a spravodlivo očakávať. Všeobecné konštatovanie, že v prípade vymedzených oblastí sa jedná\no multikultúrne regióny, v ktorých by nemal mať žalobca problém sa usadiť, nie je v zmysle usmernenia\nUNHCR a napokon ani správneho výkladu čl. 8 ods. 1 Kvalifikačnej smernice a § 13c ods. 4 písm. b)\nzákona o azyle, dostačujúce.\n60. Správny súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj ku námietke žalobcu, že protirečivé a sú vyjadrenia\nžalovaného, ktorý síce konštatoval, že niektoré oblasti Pakistanu sú postihnuté vnútorným ozbrojeným\nkonfliktom, avšak sú tam aj oblasti (Jammu a Kašmír, Gilgit Balistan, Pandžáb či Islamabád) kde takýto\nstav nepretrváva a kde dochádza k útokom výnimočne a to v počte obetí teroristických útokov podobnom\nEurópe.\n61. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, a napokon aj žalovaného, že na definovanie\nsituácie ako ozbrojeného konfliktu (či už vnútroštátneho alebo medzinárodného) nie je potrebné\nakékoľvek rozhodnutie OSN a nie je nevyhnutné, aby boli splnené kritériá ozbrojeného konfliktu podľa\nmedzinárodného humanitárneho práva. Na účely definovania situácie ako ozbrojeného konfliktu v\nzmysle článku 15 písm. c) Kvalifikačnej smernice totiž postačuje, aby došlo ku konfrontácii dvoch alebo\nviacerých ozbrojených skupín bez ohľadu na to, či sú do takejto konfrontácie alebo nie sú zapojené\nštátne ozbrojené sily (v predmetnom prípade by pritom išlo o stret tak štátnych a neštátnych ozbrojených\nskupín). Nie je nevyhnutné vykonať samostatné posúdenie intenzity ozbrojených konfrontácií, úrovne\norganizácie zapojených ozbrojených síl alebo dĺžky trvania konfliktu. Na druhej strane by mohol byť\nakceptovateľný aj záver žalovaného, že vnútroštátny ozbrojený konflikt prebieha iba v pohraničných\noblastiach s Afganistanom, teda iba na určitej časti územia Pakistanu. Správny súd je však toho názoru,\nže naplnenie kritérií ozbrojeného konfliktu definovaných v kvalifikačnej smernici možno badať na celom\núzemí Pakistanu, hoci je pravdou, že vychádzajúc z informácií o krajine pôvodu sa intenzita útokov\nv jednotlivých oblastiach diametrálne líši. Samotné definovanie situácie medzi ozbrojenými skupinami\na štátnymi ozbrojenými zložkami v rámci celého Pakistanu ako vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu\nvšak nezakladá záver, že žalobcovi by v prípade jeho návratu hrozilo vážne bezprávie podľa § 2 písm.\nf) bod 3. zákona o azyle na celom jeho území.\n62. V zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-901/19, Elgafaji, existencia\nvážneho a individuálneho ohrozenia života alebo osoby žiadateľa o doplnkovú ochranu môže\nbyť výnimočne považovaná za preukázanú, pokiaľ miera neselektívneho násilia charakterizujúca\nprebiehajúci ozbrojený konflikt, dosiahne takú vysokú úroveň, že existujú podstatné a preukázané\ndôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny, prípadne do predmetného\nregiónu, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na ich území čelila reálnemu riziku utrpenia\ntakéhoto ohrozenia. Ku posúdeniu rizika reálnej hrozby vážneho bezprávia pozri napríklad aj rozsudok\nEurópskeho súdi pre ľudské práva F.G. proti Švédsku, Sťažnosť č. 43611/11, z 23. marca 2016, body 115.\n\n63. Práve pre posúdenie miery rizika hrozby vážneho bezprávia (primeranej miery pravdepodobnosti)\nsa dostávajú do popredia ukazovatele ako intenzita a organizácia útokov, rozloha postihovaných území\nako aj charakter cieľov a napokon aj počet civilných obetí vo vzťahu k počtu obyvateľov danej oblasti\nkrajiny. Z informácií uvedených v správe EUAA o Pakistane z decembra 2024 z ktorej čerpal aj\nžalovaný pri vypracúvaní polytematickej správy a ktorá je verejne dostupná (https://euaa.europa.eu/\npublications/coi-report-pakistan-country-focus) vyplýva, že napríklad už iba v Pandžábe (str. 56 a nasl.)\nako najľudnatejšom regióne Pakistanu žije približne 127 miliónov ľudí, pričom v meste Láhaur, ktoré\nje druhým najväčším mestom v Pakistane, žije takmer 14 miliónov obyvateľov. Hoci sa do oblasti\nčiastočne rozšíril dosah Talibanu (najmä do oblasti hraničiacej s H. C.), v niektorých lokalitách sa\nneprihlásil ku žiadnym útokom, resp. v januári 2024 sa objavila správa, že sa útokmi bude zameriavať\nna príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní. Napriek uvedenému bol Pandžáb považovaný za\nrelatívne kľudný, pričom v roku 2023 boli v rámci ozbrojených útokov zabití dvaja civilisti. Ostatné obete\nboli zaznamenané medzi ozbrojenými zložkami, ktoré sú primárnym cieľom týchto útokov. Medzitým\nvšak protiteroristický úrad (CTD) vykonal bezpečnostné operácie vo viacerých mestách provincie, ktoré\nviedli k zatknutiu desiatok podozrivých členov rôznych militantných skupín vrátane Talibanu, Al-Kájdy\na Islamského štátu. Už iba na tomto základe je možné dospieť k záveru, že v uvedenej časti Pakistanu\ns ohľadom na jeho rozlohu a počet obyvateľov v pomere s počtom civilných obetí ako aj s ohľadom\nna ciele útokov militantných skupín, je miera pravdepodobnosti, že bude žalobca postihnutý vážnym\nbezprávím zanedbateľná. Na uvedenom nič nemenia ani žalobcom predostreté údaje, že za rok 2024\nbolo zaznamenaných 9 civilných obetí, čo značí nárast militantnej činnosti (ktorá sa napokon v roku 2025\nmierne znížila). V marci 2025 bol opätovne zaznamenaný nárast militantných útokov so 67 obeťami\nna civilnom obyvateľstve ako následku cielených bezpečnostných operácií CTD, avšak jednalo sa\no zmienenú oblasť hraničiacu s H. C.. Ku podobným záverom o nízkej miere pravdepodobnosti hrozby\nvážneho bezprávia možno dospieť napríklad aj v prípade Islamabadu, kde odhadom žije 2,36 miliónov\nobyvateľov s evidovaním žiadnej obete na civilnom obyvateľstve ako následku ozbrojených útokov (bez\nrozlišovania pôvodu týchto útokov) a Gilgit-Baltistanu, kde žije 2,3 milióna obyvateľov v pomere k 25\ncivilným obetiam.\n64. Správny súd pre úplnosť uvádza, že pre aplikáciu ustanovenia § 13c ods. 4 písm. b) zákona o azyle\nsa nepredpokladá kumulatívne splnenie podmienky neexistencie hrozby reálneho bezprávia v inej časti\nkrajiny pôvodu a súčasne aj existencia prístupu žiadateľa o medzinárodnú ochranu k ochrane pred\nvážnym bezprávím. Pokiaľ totiž žalovaný dospeje k záveru, že v určitej časti krajiny pôvodu reálne\nnehrozí žiadateľovi o medzinárodnú ochranu v prípade jeho presídlenia vážne bezprávie, posudzovanie\nmožnosti prístupu k ochrane sa stáva irelevantným. Preto hoci aj žalobca žalovanému vyčítal, že\nnezohľadnil skutočnosti naznačujúce, že štát nie je schopný poskytnúť žalobcovi účinnú ochranu\npred neštátnym pôvodcom vážneho bezprávia (v dôsledku nedostatku zdrojov, materiálneho vybavenia,\nnízkym platom príslušníkov a korupcii), nemožno opomenúť skutočnosť, že žalovaný primárne dospel\nk záveru, že vo vymedzených oblastiach vážne bezprávie žalobcovi nehrozí.\n65. Na základe vyššie prezentovaných skutočností správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za\nnezákonné z dôvodov podľa 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP, v dôsledku čoho dospel k záveru o potrebe\nho opätovne zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n66. V ďalšom konaní žalovaný (pre značný odstup času) opätovne doplní aktuálne informácie o krajine\npôvodu z relevantných a dôveryhodných zdrojov (ako ho už raz inštruoval správny súd v bode 45\nrozsudku), vrátane zistenia štandardu dodržiavania ochrany základných ľudských práv a slobôd v krajine\npôvodu (v záujme posúdenia primeranosti alternatívy vnútroštátneho presídlenia podľa usmernenia\nUNHCR), a po ich vyhodnotení v súvislosti s ďalšími zistenými skutočnosťami a individuálne vo vzťahu\nk žalobcovi, opätovne posúdi, či žalobca spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany podľa §\n13a zákona o azyle, alebo naopak sú dané negatívne podmienky podľa 13c ods. 4 písm. b) uvedeného\nzákona.\n67. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.\n68. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý\nbol v konaní úspešný, priznal voči žalovanému právo na ich úplnú náhradu podľa § 167 ods. 1 SSP.\n69. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník\nsamostatným uznesením.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave [§ 443 ods. 1 SSP a § 444 ods. 1 SSP].\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm.\na)]; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) [písm. b)]; je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci [písm. c)].", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ce3bc9b0-91bd-44ed-ad7d-718ea29f959a:3cf4f69f-2228-46f0-9af8-9de313fe93ba", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100313.1", "spisova_znacka": "14SaZ/2/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14SaZ/2/2026 z 21. 5. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100313.1"}, {"guid": "6953a3b9-4491-4ae5-8488-2767d1311ed4:48db7dd7-7d4f-43f6-b179-e68ced9fbe91", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100257.1", "spisova_znacka": "17SaZ/2/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17SaZ/2/2026 z 8. 5. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-05-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100257.1"}]}