{"guid": "99e2d485-20cc-4730-bce9-927cfa208715:658879a3-3420-4823-98f0-a3c54a342bea", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100754.1", "spisova_znacka": "5S/56/2025", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 5S/56/2025 z 30. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 30. októbra 2025, sp. zn. 5S/56/2025, ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100754.1", "identifikacne_cislo": "0725100754", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/525/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/525/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/525-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-54.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 54 ods. 2 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-54.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-2", "nazov": "§ 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-11", "nazov": "§ 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/17/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 17/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/17/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/17-1992/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29", "nazov": "§ 29 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/525#paragraf-2", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-1", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-54", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-29", "/SK/ZZ/1992/17#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/658879a3-3420-4823-98f0-a3c54a342bea", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100754.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100754.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100754.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n5S/56/2025\n0725100754\n30. 10. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:0725100754.1\n\nUznesenie\n5 5S/56/2025\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv,\no. z., so sídlom: Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného:\nTkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Hrnčiarska č. 29, 040 01 Košice, IČO: 53\n929 691, za ktorú koná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Ministerstvo životného\nprostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11586/2025-9, č. 15149/2025 zo dňa 01.04.2025, o návrhu na\npriznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto\nrozhodol:\n6 5S/56/2025\nSprávny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa\n28.05.2025 z a m i e t a.\nodôvodnenie:\n4 5S/56/2025\n1. Správnou žalobou podanou na Správnom súde v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 28.05.2025\nsa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11586/2025-9, č. 15149/2025\nzo dňa 01.04.2025, ktorým minister životného prostredia zamietol rozklad žalobcu voči rozhodnutiu\nMinisterstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru posudzovania vplyvov na životné\nprostredie, vydanému v zisťovacom konaní č. 5921/2024-11.1.2/kp-R, 76538/2024, 76497/2024-int. zo\ndňa 27. 11. 2024, ktorým ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie podľa\n§ 1 ods. 1 písm. a) a § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o\nživotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako správny\norgán podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „správny poriadok“) a ako príslušný orgán podľa § 3 písm. k) v spojení s § 54 ods.\n2 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) rozhodlo podľa §\n29 ods. 2, v súlade s § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2024 a v súlade\ns § 46 a § 47 správneho poriadku po vykonaní zisťovacieho konania, že zmena navrhovanej činnosti\n„Ekologizácia technológie predúpravy karosérií“ navrhovateľa PCA Slovakia, s.r.o., Automobilová ulica\n1, 917 01 Trnava, IČO: 36 256 013, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v znení\núčinnom do 31.03.2024 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru\nposudzovania vplyvov na životné prostredie č. 5921/2024-11.1.2/kp-R, 76538/2024, 76497/2024-int. zo\ndňa 27. 11. 2024 potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\n\n2. Súčasťou správnej žaloby (bod 6.) bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej\nžalobe. Návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom alebo právnymi následkami, najmä Rozhodnutia\nprvostupňového orgánu, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku\nnie je v rozpore s verejným poriadkom. Žalobca ďalej dôvodil ustanovením § 13 zákona č. 17/1992\nZb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŽP“), konkrétne princípy\nprevencie a predbežnej opatrnosti. Tieto princípy je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s\ninštitútom odkladného účinku správnej žaloby. Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí závažná\nujma na životnom prostredí. Táto ujma však nesmie byť nepatrná. Vzhľadom na priemernú dĺžku\nsúdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného\nadministratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným\ndopadom na životné prostredie. Aj keď ustanovenie § 13 zákona o ŽP neobsahuje pojem princíp\npredbežnej opatrnosti, zreteľne vyjadruje jeho priamu podstatu. Z jeho právnej úpravy vyplýva, že ak nie\nje isté či sa negatívne dôsledky vykonávania určitej činnosti odstavia alebo nie, je potrebné predpokladať,\nže môžu nastať, to znamená, že sa prezumuje možné poškodenie životného prostredia, a to aj napriek\ndôkaznej neistote vo vzťahu k účinkom k posudzovanej činnosti. Pri princípe predbežnej opatrnosti preto\nnie je potrebná preukázaná vedomosť, ale postačuje neistota v škodlivosti posudzovanej činnosti. Aj\nkeď princíp predbežnej opatrnosti má ideovo veľmi blízko k princípu prevencie, pretože oba smerujú k\nzabráneniu určitého škodlivého následku, nemožno si ich však zamieňať. Rozdiel medzi nimi je v zásade\nv určitosti potenciálneho vzniku ujmy. Akonáhle sa už raz preukáže riziko potencionálnej ujmy, vtedy\nsa až uplatní princíp prevencie za účelom obmedzenia ujmy alebo iného úplného zabránenia. Avšak\nv prípade, kedy riziko nemožno považovať za preukázané, a to z dôvodu vyššie zmienenej vedeckej\nneistoty resp. keď vzťah príčinnej súvislosti a škodlivého následku nie je úplne preukázaný, vtedy sa musí\nuplatňovať princíp predbežnej opatrnosti. Z vyššie zvedeného potom vypláva, že princíp predbežnej\nopatrnosti sa uplatní v prípadoch, kde existuje určité riziko vo forme možného poškodenia či ohrozenia\nživotného prostredia či ľudského zdravia.\n3. Ďalej žalobca v návrhu poukázal na to, že v správnom konaní sa s ním ako s reprezentantom\nzainteresovanej verejnosti chrániacej verejný záujem životného prostredia nekonalo, pričom účasť\nzainteresovanej verejnosti na konaniach vo veciach životného prostredia je prospešná a konzumuje tak\nprávo na informácie ako aj právo na priaznivé životné prostredie. Zamedzením prístupu zainteresovanej\nverejnosti do administratívneho konania nastáva priama hrozba životnému prostrediu, nakoľko žalobca\nv zmysle svojich stanov chráni verejný záujem životného prostredia popri orgánoch verejnej moci.\n4. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v podaní\ndoručenom správnemu súdu dňa 10.10.2025 (v bode III.) v tom zmysle, že návrh je v prvom rade\nzaložený na ustanovení o predbežnej opatrnosti uvedenom v § 13 zákona o ŽP, podľa ktorého ak možno\nso zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného\npoškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne\ndôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť. V tejto súvislosti žalovaný\npoukázal na to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného sa týka vydania rozhodnutia v zisťovacom\nkonaní podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. Žalobca v šiestej časti správnej žaloby odôvodňuje priznanie\nodkladného účinku správnej žaloby tým, že do rozhodnutia o správnej žalobe môže byť medzičasom\nrozhodnutie žalovaného realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie a že cit. „bez\npriznania odkladného účinku nie je možné po preskúmaní zákonnosti čo chrániť.“ Žalobca však ďalej\nnijako nekonkretizuje, ako by k tomu malo dôjsť a aké dopady by mohol výkon rozhodnutia žalovaného\nmať, prípadne ako by sa mala takáto hrozba prejaviť a iba všeobecne vyjadruje hypotetickú možnosť,\navšak nijako bližšie nepreukazuje negatívne dopady napadnutého rozhodnutia. Žalovaný poukázal na\nskutočnosť, že hrozba závažnej ujmy musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tak, ako\nju v správnej žalobe formuluje žalobca, tiež nesmie byť nepatrná a musí mať závažný dopad.\n5. K tvrdeniu žalobcu, že sa s ním ako s reprezentantom zainteresovanej verejnosti chrániacej\nverejný záujem životného prostredia v správnom konaní nekonalo, žalovaný uviedol, že takéto strohé\nkonštatovanie nemôže byť základom pre priznanie odkladného účinku, nakoľko v žalobných bodoch\nnie je uvedená žiadna konkrétna hrozba, ktorá by mohla mať za následok poškodenie alebo ohrozenie\nstavu životného prostredia. Žalovaný konal so žalobcom ako s účastníkom konania, pričom mu v\nsúlade so zákonom č. 24/2006 Z. z., ako aj správnym poriadkom doručil prvostupňové rozhodnutie, voči\nktorému žalobca podal rozklad. Navyše, ešte pred vydaním samotného prvostupňového rozhodnutia mal\n\nžalobca možnosť zapojiť sa do konania, ktorú využil zaslaním stanoviska zo dňa 15.05.2024 so svojimi\nnámietkami. Žalovaný sa k nim v rámci konania vyjadril, rovnako sa vyjadril aj v rámci druhostupňového\nkonania k námietkam uvádzaným v rozklade a rozhodnutie o rozklade č. 11590/2025-9, č. 17009/2025\nzo dňa 28.03.2025 mu taktiež doručil. Žalobcovi neboli odopreté žiadne procesné práva v rámci konania\npodľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z., a preto toto tvrdenie považuje žalovaný za nedôvodné.\n6. Administratívny spis žalovaného bol správnemu súdu doručený dňa 08.10.2025.\n7. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis\nneustanovuje inak.\n8. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na\nnávrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by\nokamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy\nalebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná\nškoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie\nodkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.\n9. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od\ndoručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh\npodaný súčasne so správnou žalobou.\n10. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.\n11. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 6. 2024, sp. zn. I. ÚS\n326/2024 (body 17 a 19): „Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe\npodľa § 185 SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné\na nezmeniteľné, a možno preto konštatovať, že takéto rozhodnutie je zákonom konštruované ako\nrozhodnutie dočasnej povahy (m. m. III. ÚS 468/2018, I. ÚS 158/2020, I. ÚS 132/2022, I. ÚS 135/2022,\nII. ÚS 457/2022, III. ÚS 231/2024, IV. ÚS 181/2024). Posúdenie splnenia podmienok na priznanie\nodkladného účinku správnej žaloby je zásadne vecou konajúceho správneho súdu, pričom k prieskumu\nreálnej existencie týchto podmienok nie je ústavný súd oprávnený... Inštitút odkladného účinku správnej\nžaloby je koncipovaný predovšetkým ako dočasná procesná ochrana žalobcu pred okamžitým výkonom\npre neho nepriaznivého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak sú na to splnené\nzákonom vyžadované podmienky. Ide teda o výnimočný inštitút, ktorého účelom je ochrániť adresáta\nverejnej správy pred prípadnými neodstrániteľnými negatívnymi následkami aktov verejnej správy za\nkumulatívneho splnenia podmienky, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným\nzáujmom.“\n12. Zákonným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej\nžalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými\nprávnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej\nsprávy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na\nživotnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Je výlučne na žalobcovi, aby označil\nzákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý\nz týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného\núčinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný\nvážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu.\nNie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už\nreálne došlo, postačuje preukázanie hrozby, že táto ujma nastane a dosiahne zákonom požadovanú\nintenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok).\nHrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie\nbyť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Sžsk/17/2018 z 30. mája 2018, bod 8).\n13. Správny súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS\n132/2022-11 z 03.03.2022, bod 11 podľa ktorého: „Možnosť priznania odkladného účinku správnej\n\nžalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Podanie návrhu na\npriznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu lehotu. Žalobca môže podať takýto návrh najskôr\nso správnou žalobou, či už ako jej súčasť, alebo samostatne, a najneskôr do konečného rozhodnutia\nsprávneho súdu (pozri § 187 ods. 3 SSP). Návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu\npodania vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal\nnávrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a)\nalebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca)\ndostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia\nnakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (pozri aj\nBaricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C.\nH. Beck, 2018, s. 924, 926 až 927 a 934).“\n14. Žalobca svoj návrh, podaný ako súčasť správnej žaloby, odôvodňoval najmä hrozbou závažnej ujmy\nna životnom prostredí, nezvratným zásahom do životného prostredia a jeho nenávratným poškodením\ns poukazom na zákon o ŽP a všeobecné princípy ochrany životného prostredia. Správny súd zastáva\nnázor, že tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu sú abstraktné, nekonkrétne a pohybujú sa v rovine\nvšeobecných hypotéz, založených na nešpecifikovanej požiadavke ochrany životného prostredia a s\ntým súvisiacimi zásadami prevencie a predbežnej opatrnosti, bez ich konkretizácie, resp. vymedzenia\nich priameho príčinného vzťahu k danej veci a okolnostiam skutkového a právneho stavu. Žalobca\nvo svojom návrhu nešpecifikoval, v čom má spočívať ujma na životnom prostredí, ku ktorej by malo\nnapadnutým rozhodnutím dôjsť. Žalobca svoje tvrdenia ani nepreukázal žiadnym súdu predloženým\ndôkazom. Žalobca potrebu prevencie pri ochrane životného prostredia interpretoval tak, že akákoľvek\nčinnosť, ktorá má čo i len hypotetický potenciál zasahovať do životného prostredia, je zároveň hroziacou\nujmou preň. Takéto odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku nie je postačujúce. Správny\nsúd uzatvára, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani bremeno osvedčenia tvrdení.\n15. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nevymedzil\na následne ani neosvedčil existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej\nškody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, vyžadovaného zákonom, keďže svoje\ntvrdenia neprecizoval a ani ničím nepodložil. Žalobcovi v konaní podľa § 185 písm. a) SSP\nprislúcha povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná, teda povinnosť svoje tvrdenia komplexne, riadne\na dostatočne preukázať, pričom v tomto prípade nedošlo ani k riadnej artikulácii či vymedzeniu dôsledkov\nnapadnutého rozhodnutia na žalobcu a k osvedčeniu existencie zákonom predvídaných následkov\nrozhodnutia.\n16. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým\nje osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa nálezu Ústavného súdu SR\nsp. zn. III. ÚS 479/2017-44 „verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo\nmožné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší\nprínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo\ncieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný\nvšetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem\nreprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho\nprínosu.“ Správny súd uvádza, že žalobca sa k splneniu tohto predpokladu relevantným spôsobom\nnevyjadril.\n17. Správny súd na základe vyššie uvedeného podľa § 188 SSP zamietol návrh tak, ako je uvedené\nvo výrokovej časti uznesenia.\n18. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení\ns § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\n2 5S/56/2025\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}