Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 7S/56/2026 z 15. 10. 2025 Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 15. októbra 2025, sp. zn. 7S/56/2026, ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100751.1 Správny súd v Bratislave | 7S/56/2026 | ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100751.1 | 2025-10-15 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a8723d8-9633-4ab7-bd85-0c2e431bb69a Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100751.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave 7S/56/2026 0725100751 15. 10. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100751.1 Uznesenie Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: Borisad Farang Thailand s.r.o., so sídlom Seberíniho 482/1, 821 03 Bratislava, IČO: 54 603 153, práv. zast.: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka so sídlom Námestie Biely Kríž 3, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo A./B., zo dňa 29. apríla 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 28. mája 2025, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe zo dňa 28. mája 2025 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 28. mája 2025 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, číslo A./B., zo dňa 29. apríla 2025 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného číslo: A./C., číslo záznamu: XXXX/XXXXX, zo dňa 31. januára 2025 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bolo zrušené povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania pre žalobcu podľa § 31 ods. 1 písm. f), g) a ods. 2 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o službách zamestnanosti“), pre porušenie povinnosti predložiť žalovanému správu o svojej činnosti za kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka podľa ustanovenia § 31 ods. 1 písm. g) zákona o službách zamestnanosti. 2. Súčasťou podanej správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“), ktorý odôvodnil tým, že žalobcovi okamžitým výkonom prvostupňového i napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma na právach a právom chránených záujmov, keď by musel okamžite ukončiť činnosť agentúry dočasného zamestnávania a bol by tak výrazne obmedzený vo svojom základnom práve garantovaným podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva podnikať. Žalobca zároveň zdôraznil, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom a žalovanému nespôsobí žiadnu a už vôbec nie závažnú ujmu. 3. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril v rámci vyjadrenia k žalobe zo dňa 1. októbra 2025. Bol toho názoru, že priznanie odkladného účinku žalobe na základe dôvodov uvedených žalobcom nie je opodstatnený, keďže vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania nie je jediným predmetom činnosti podnikania žalobcu. Priznaním odkladného účinku žaloby by naopak podľa žalovaného došlo k nerovnému prístupu voči ostatným spoločnostiam, ktorým bolo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania zo sankčných dôvodov zrušené. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konajúci súd zdôrazňuje, že ide o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP je primárne naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov: (i) hrozba následku závažnej ujmy, (ii) hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, (iii) hrozba následku ujmy na životnom prostredí, prípadne (iv) hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba niektorého z týchto následkov musí byť pritom spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami, a zároveň priznanie odkladného účinku nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. 11. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku teda musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 12. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn.: III.ÚS 364/2017 zo dňa 30. mája 2017, vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy, či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. 13. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že mu okamžitým výkonom prvostupňového i napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma na právach a právom chránených záujmov, keďže by musel okamžite ukončiť činnosť agentúry dočasného zamestnávania a bol by tak výrazne obmedzený vo svojom základnom práve garantovaným podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva podnikať. Žalobcove tvrdenia však správny súd považuje za príliš všeobecné a navyše neboli podložené relevantnými dôkazmi. Žalobca napríklad žiadnym spôsobom neuviedol, ani nepreukázal, či vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania je jeho hlavným predmetom činnosti (žalobca má v predmete podnikania viaceré činnosti), koľko mal pridelených zamestnancov, s koľkými užívateľskými zamestnávateľmi mal uzavreté zmluvy, príp. aké mal zisky z tejto činnosti, o ktoré by následným nevykonávaním agentúrnej činnosti prišiel, a pod. Správny súd teda nemal zo strany žalobcu riadne poskytnuté relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohol individuálne vyhodnotiť vo vzťahu k rozhodovaniu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. 14. Ako už bolo spomenuté vyššie, nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu zisťoval resp. vyhľadával dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Bol to práve žalobca, ktorý bol povinný vymedziť konkrétny dôvod pre priznanie odkladného účinku a uviesť skutkové okolnosti s ním spojené a tieto zodpovedajúcim spôsobom preukázať. Správny súd v predmetnej veci nemal za preukázané (ani osvedčené), že žalobcovi reálne hrozí závažná ujma, finančná škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok. 15. Skúmanie ďalšieho predpokladu na priznanie odkladného účinku žalobe (rozpor s verejným záujmom) bolo pre nesplnenie prvého predpokladu (hroziaca závažná ujma, značná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok) nadbytočné. 16. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov správny súd nemal za preukázané naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa § 188 SSP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP].