{"guid": "37baadc2-cf98-4431-8e1b-67cbcd04a79c:7b0b54c0-5da2-4e6e-831e-65616bc83ec2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100745.1", "spisova_znacka": "15SaZ/3/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15SaZ/3/2025 z 3. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. júna 2025, sp. zn. 15SaZ/3/2025, ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100745.1", "identifikacne_cislo": "0725100745", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Filip Hudec", "sudca_id": 968, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-filip-hudec-968", "datum_vydania": "2025-06-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-229"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-229", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b0b54c0-5da2-4e6e-831e-65616bc83ec2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100745.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100745.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100745.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n15SaZ/3/2025\n0725100745\n03. 06. 2025\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2025:0725100745.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A.\nB. B. C. D., E. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Srílanskej demokratickej socialistickej republiky, bez\ncestovného alebo iného dokladu totožnosti, aktuálne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre\ncudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 05\nBratislava, IČO: 30798841, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej\na cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej\npolície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom SNP 3, 940 02 Nové Zámky, o prepustenie zo zaistenia,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 28.05.2025 prostredníctvom žalovaného, sa žalobca\ndomáhal prepustenia zo zaistenia, uloženého žalobcovi rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCPBA12-15-015/2025-AV zo dňa 15.05.2025 (ďalej len „rozhodnutie o zaistení“).\n2. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne\nvec právne posúdil, pričom rozhodnutie o zaistení nedostatočne odôvodnil, a preto ho považoval za\nnepreskúmateľné. Tvrdil, že má pri sebe finančné prostriedky v dostačujúcej výške, aby si zabezpečil\nubytovanie a aby dokázal hradiť nevyhnutné výdavky. Konštatoval, že z krajiny jeho pôvodu odišiel\nkvôli nepriaznivej finančnej situácii, chcel si nájsť prácu, legálne sa zamestnať. Tvrdil, že má záujem na\nzotrvaní na území Slovenskej republiky a zvažuje aj podanie žiadosti o azyl. Konštatoval, že žalovaný\nv rozhodnutí o zaistení nepreukázal, že by predstavoval riziko pre verejný poriadok, verejnú alebo\nnárodnú bezpečnosť, alebo že by hrozilo riziko jeho úteku. Mal za to, že dĺžka doby zaistenia bola\nstanovená len všeobecne bez dostatočného odôvodnenia použitia zaistenia.\n3. Podaním zo dňa 26.05.2025, ktoré bolo doručené správnemu súdu spolu s administratívnym spisom\na správnou žalobou, sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe tak, že túto navrhoval zamietnuť. Vo vyjadrení\nžalovaný zotrval na správnosti a zákonnosti rozhodnutia o zaistení. Konštatoval, že v konaní bolo jasne\npreukázané, že zaistením žalobcu smeroval k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je reálne vyhostenie\nžalobcu z územia Slovenskej republiky (k zaisteniu žalobcu došlo v dôsledku toho, že žalobca sa\nzdržiaval na území Slovenskej republiky neoprávnene, v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky –\nkonštatoval, že žalobca musí niesť za porušenie zákona zákonom stanovené opatrenia a sankcie).\n4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 14.05.2025 hliadka oddelenia mýtnej polície\nPolicajného zboru Komárno zadržala žalobcu na Monoštorskom moste v meste Komárno na ložnej\nploche nákladného auta, ktoré smerovalo z Maďarska (žalobca nevedel ani po poskytnutí potrebnej\n\nsúčinnosti hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť). Následne bol žalobca predvedený\npred žalovaného. Boli vykonané lustrácie žalobcu v informačných systémoch polície, z ktorých bolo\nzistené, že žalobca nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, respektíve\nschengenského priestoru. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti tlmočníka bola so žalobcom\ndňa 15.05.2025 spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej bolo žalobcovi oznámené\nzačatie konania vo veci jeho administratívneho vyhostenia. V tejto zápisnici žalobca o. i. uviedol trasu\njeho postupu z domovského štátu do Schengenského priestoru, že nedisponuje žiadnym dokladom\ntotožnosti, že nemá rodinných príslušníkov na území SR a vyhostenie sa nedotkne jeho súkromného\na rodinného života, že v Slovenskej republike nechce požiadať o azyl, že v jeho domovskej krajine mu nič\nnehrozí a môže sa tam vrátiť, že odišiel kvôli ekonomickej situácii z finančných dôvodov, že jeho cieľová\nkrajina je Taliansko (uviedol, že ak by bol prespustený, tak by ihneď pokračoval v ceste do Talianska,\npričom sa nebude na Slovensku zdržiavať – tvrdil, že by sa prepravoval skrytý vo vlaku alebo kamióne);\ntvrdil, že si nevie zabezpečiť ubytovanie v Slovenskej republike a ani si nemieni nič zabezpečovať, že\nchce ísť do Talianska; žalobca nepreukázal, že by mal pri sebe dostatočné finančné prostriedky na\nzabezpečenie ubytovania a na finančné zabezpečenie pobytu na území Slovenskej republiky vo výške\npodľa § 6 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov.\n5. Následne rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-15-010/2025-AV zo dňa 15.05.2025 (ďalej len „rozhodnutie\no administratívnom vyhostení“) žalovaný rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods.\n1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Zároveň\nžalovaný uložil žalobcovi podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zákaz vstupu na územie\nSlovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu tri roky. Žalovaný žalobcovi neurčil\nlehotu na vycestovanie.\n6. Následne po podaní zákonných poučení za prítomnosti tlmočníka bola so žalobcom dňa 15.05.2025\nspísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej bolo žalobcovi oznámené začatie konania\nvo veci jeho zaistenia. V tejto zápisnici žalobca uviedol len toľko, že nemá splnomocnenú osobu\nna zastupovanie, že sa nechce k ničomu vyjadriť, že si nebude hľadať žiadne ubytovanie na území\nSlovenskej republiky, že nechce zostať na Slovensku ale chce ísť do Talianska, kam aj po prepustení\nihneď odíde.\n7. Rozhodnutím o zaistení (č. PPZ-HCP-BA12-15-015/2025-AV zo dňa 15.05.2025) žalovaný rozhodol\no zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu\nadministratívneho vyhostenia. Žalovaný žalobcu zaistil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do\n15.08.2025 podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov\nžalobcu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC“).\n8. Rozhodnutie o zaistení podľa predchádzajúceho bodu žalovaný odôvodnil tým, že žalobcovi bolo\nvydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\nz dôvodu, že žalobca má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt - lehotu na vycestovanie\nžalobcovi neurčil. Konštatoval, že síce podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov\nmôže žalobcovi namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženie peňažnej\nzáruky, no z vyjadrení žalobcu v zápisniciach o podaní vyjadrenia (uvedené vyššie) je nespochybniteľne\npreukázané, že žalobca by tieto stanovené podmienky nevedel a ani nechcel reálne splniť (žalobca sám\nuvádzal, že si nevie zabezpečiť a ani nechce zabezpečiť ubytovanie; žalobca nespĺňa ani podmienku\nfinančného zabezpečenia pobytu na území Slovenskej republiky vo výške podľa § 6 ods. 3 zákona\no pobyte cudzincov) a z tohto dôvodu nepristúpil k alternatívam zaistenia. Dĺžku doby zaistenia\nodôvodnil konkrétnymi úkonmi, ktoré počas doby zaistenia vykoná, vrátane odhadovanej dĺžky ich\ntrvania. Stanovenú dobu zaistenia žalobcu považoval za priamo úmernú dobe potrebnej k vybaveniu\nvšetkých potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky\n(overenie totožnosti prostredníctvom konzulárneho odboru a s tým spojené úkony; žiadosť o vystavenie\nnáhradného cestovného dokladu a s tým spojené úkony; následne vybavovanie leteniek cez zmluvnú\nspoločnosť a s tým spojené úkony; materiálne a personálne zabezpečenie prepravy žalobcu ÚPZpC).\nĎalej uviedol, že nemohol postupovať podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov\nani preto, lebo žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu a nedisponuje cestovným\ndokladom, ktorý by ho oprávňoval zdržiavať sa na území Slovenskej republiky – v tejto súvislosti\nkonštatoval aj to, že sa zaoberal otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života žalobcu,\npričom konal v záujme žalobcu, ktorému nebola spôsobená ujma, ktorá by mala za následok ohrozenie\nna živote, zdraví a sociálnej existencii. V zásade konštatoval taktiež to, že vzhľadom na skutočnosti\nuvádzané žalobcom v predmetných zápisniciach o podaní vyjadrenia, tak u žalobcu existuje reálne riziko\njeho úteku a aj z tohto dôvodu je zaistenie žalobcu účelné. Konštatoval, že účelnosť zaistenia bude\n\nskúmať počas celej doby zaistenia v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Záverom\npoukázal na to, že žalobcovi boli dané všetky potrebné zákonné poučenia.\nRelevantné právne predpisy\n9. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia.\n10. Podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej\nkrajiny\na) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77\nods. 1, ak\n1. existuje riziko jeho úteku, alebo\n2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho\nvyhostenia,\nb) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,\nc) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje\nznačné riziko jeho úteku, alebo\nd) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu\nalebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.\n11. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny je\nstav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník\ntretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť zistiť ihneď, nemá udelený\npobyt podľa zákona o pobyte cudzincov alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\n12. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\n13. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho\nvyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a)\nhlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.\n14. Podľa § 89 ods. ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa\nodseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho\npomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o\nkonanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b).\n15. Podľa § 89 ods. ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa\nodseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania\ntejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o\nazyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho\npríslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.\n16. Podľa § 6 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny pri vstupe cez vonkajšiu\nhranicu na hraničnom priechode je povinný preukázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie\nnákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky.\n17. Podľa § 6 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, Ministerstvo vnútra podľa osobitného predpisu vydá\nvšeobecne záväzný právny predpis, v ktorom určí sumu finančných prostriedkov potrebných na pokrytie\nnákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.\n18. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MV SR č. 499/2011 Z.z. o určení sumy finančných prostriedkov potrebných\nna pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej\nrepubliky, suma finančných prostriedkov potrebná na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho\npríslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa určuje vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu.\n\n19. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n20. Podľa § 221 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), žalobca\nsa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení\nlehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné,\nak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n21. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.\n22. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\nSkutkové a právne závery správneho súdu\n23. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a)\nSSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc\nsprávnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť\ntrvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení, oboznámil sa s obsahom\nsúdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia\nsprávneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe\nrozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 03. júna 2025 bez prítomnosti účastníkov\nkonania, za dodržania podmienok podľa § 114 SSP. Účastníci konania súhlasili s prejednaním veci bez\nich prítomnosti.\n24. Správny súd podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného žalovaným, ktorý je\nzosumarizovaný vyššie, pričom nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie.\n25. Žalobca podal dňa 28.05.2025 správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 SSP, domáhajúc sa jeho\nbezodkladného prepustenia zo zaistenia (v úvode správnej žaloby asi nedopatrením označená ako\nžaloba podľa § 221 ods. 1 SSP, avšak vzápätí je konkretizované, že ide o žalobu o prepustenie zo\nzaistenia, pričom obsah aj žalobný návrh je naformulovaný ako žaloba podaná podľa § 221 ods. 2 SSP),\npretože za momentálneho skutkového stavu je podľa jeho názoru jeho zaistenie neúčelné. Predmetom\ntohto konania teda nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zaistení. Predmetom tohto konania je\nrozhodnutie o návrhu žalobcu na jeho okamžité prepustenie zo zaistenia (žaloba podľa § 221 ods. 2\nSSP), a teda posúdenie, či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho\nzaistenie prestalo napĺňať stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie\nzo zaistenia [v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho\núčelu počas celej doby zaistenia]. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, sa správny súd bude zaoberať\nlen tými námietkami žalobcu, ktoré potenciálne môžu zakladať dôvod na jeho prepustenie zo zaistenia.\n26. Žalobca v žalobe namietal aktuálnu neúčelnosť jeho zaistenia, dĺžku doby zaistenia považoval za\nstanovenú len všeobecne bez dostatočného odôvodnenia použitia zaistenia, jeho zaistenie považoval\nza svojvoľné bez riadneho odôvodnenia. Namietal taktiež to, že žalovaný nedostatočne skúmal možnosť\nuplatnenia miernejších prostriedkov (tzv. alternatív zaistenia).\n27. V právoplatnom rozhodnutí o zaistení žalobcu je určená doba zaistenia žalobcu podľa § 88 ods.\n4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný najviac do 15.08.2025 na účel realizácie\n(výkonu) právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu. Z rozhodnutia o zaistení\n(najmä zo strany 4 a 5), nepochybne vyplýva, aké úkony žalovaný hodlá počas určenej doby zaistenia\nžalobcu vykonávať, vrátane odhadovanej doby ich trvania. Určená doba zaistenia neprekračuje základnú\nmaximálnu dobu zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a podľa názoru správneho\nsúdu plne korešponduje s predpokladanou dĺžkou realizácie jednotlivých úkonov administratívneho\nvyhostenia, známou žalovanému z úradnej činnosti a vymedzenou v rozhodnutí o zaistení.\n28. Vymedzenie úkonov, ktoré je potrebné realizovať na účely administratívneho vyhostenia žalobcu je\nv rozhodnutí o zaistení dostatočne určité na účely odôvodnenia určenej doby zaistenia.\n29. Vzhľadom na žalovaným jednoznačne vymedzené úkony, ktoré je vo vzťahu k žalobcovi na účely jeho\nadministratívneho vyhostenia potrebné uskutočniť, a ktorých predpokladaná doba trvania je 3 mesiace,\ns prihliadnutím na skutočnosť, že dĺžka zaistenia žalobcu v čase vydania rozhodnutia správneho súdu\nneuplynula (uplynula len doba približne troch týždňov od zaistenia žalobcu), správny súd nezistil také\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali prepustenie žalobcu zo zaistenia resp. pominutie dôvodov jeho\nzaistenia.\n\n30. Pokiaľ ide o námietku účelnosti zaistenia žalobcu, tak správny súd taktiež uvádza, že považuje\nplánovaný a realizovaný postup žalovaného (stotožnenie, vystavenie náhradných cestovných dokladov\na za tým účelom zaistenie práve na tento účel, následne administratívne vyhostenie) za možný, účelný\na aj efektívny. Tento proces v obdobných prípadoch trvá približne 3 mesiace, v danom prípade zaistenie\nna nevyhnutne potrebný čas zodpovedá tomuto časovému úseku (3 mesiace) a nepresahuje maximálnu\nzákonnú lehotu zaistenia.\n31. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný sa v rozhodnutí o zaistení nedostatočne zaoberal\nmožnosťou využitia miernejších opatrení podľa § 89 ods. 1 písm. a ) a b) zákona o pobyte cudzincov,\nsprávny súd uvádza, že táto námietka nemá oporu v administratívnom spise a v rozhodnutí o zaistení,\nkeďže z nich nepochybne vyplýva, že žalovaný sa touto skutočnosťou prednostne zaoberal, pričom\ndospel k záveru, že žalobca nevie preukázať zabezpečené ubytovanie a nespĺňa podmienku finančného\nzabezpečenia pobytu na území Slovenskej republiky (sám žalobca do zápisníc o podaní vyjadrenia\nzo dňa 15.05.2025 viackrát uviedol, že si nevie zabezpečiť ubytovanie v Slovenskej republike a ani si\nnechce nič zabezpečovať, že chce ísť do Talianska, pričom žalobca nepreukázal, že by mal pri sebe\ndostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie ubytovania a na finančné zabezpečenie pobytu na\núzemí Slovenskej republiky vo výške podľa § 6 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov).\n32. Správny súd na tomto mieste poukazuje na to, že aplikácia miernejších opatrení k zaisteniu je\npodmienená podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov tým, že žalobca ako štátny príslušník\ntretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie\npobytu vo výške podľa § 6, ktorá je podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MV SR č. 499/2011 Z.z. (vykonávací\npredpis k § 6 zákona o pobyte cudzincov) vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu.\n33. Zo zápisníc o podaní vyjadrenia zo dňa 15.05.2025 vyplýva, že žalobca nedisponoval takými\nfinančnými prostriedkami, ktoré by reálne pokryli zabezpečenie jeho pobytu na území Slovenskej\nrepubliky. Podľa rozhodnutia o zaistení je na realizovanie úkonov administratívneho vyhostenia potrebný\nčas v trvaní troch mesiacov a teda žalobca by na účely aplikácie alternatívnych miernejších opatrení\nk zaisteniu musel sám preukázať, že disponuje finančnou hotovosťou minimálne vo výške 91 dní\nx 56,- €, čo je najmenej 5.096,- €. Žalobca v priebehu administratívneho konania nepreukázal ani\nto, že má zabezpečené ubytovanie počas predpokladanej doby zaistenia a ani to, že disponuje\nfinančným zabezpečením pobytu vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom\n(žalobca uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal ani do vydania rozhodnutia správneho\nsúdu).\n34. Správny súd sa taktiež stotožňuje s rozhodnutím žalovaného nepristúpiť k uloženiu iných, teda\nmiernejších donucovacích opatrení, aj z dôvodu, že v danej veci existuje reálne riziko úteku žalobcu\n(žalobca by pravdepodobne nezotrval na určenom mieste a zneužil by inštitút alternatívy zaistenia).\nUvedená domnienka vyplýva najmä z príslušných zápisníc o podaní vyjadrenia zo dňa 15.05.2025,\nv ktorých žalobca sám uviedol, že jeho cieľovou krajinou je Taliansko, kam by aj po prepustení ihneď\nodišiel (čo v podstate znamená, že by tam utiekol), že nechce zostať na Slovensku, pri otázkach ako\nby sa prepravoval žalobca uviedol, že by sa prepravoval skrytý vo vlaku alebo kamióne – správny\nsúd v tejto súvislosti taktiež považuje za potrebné skonštatovať, že žalobca sa už aj v iných krajinách\nzdržiaval neoprávnene a neoprávnene prekračoval hranice rôznych štátov. Správny súd mal teda za\nto, že žalovaný riziko úteku žalobcu dostatočne preukázal a aj z tohto dôvodu správne rozhodol o\nzaistení žalobcu. Správny súd neuveril ani tvrdeniam žalobcu (zmienené v podanej žalobe), podľa\nktorých žalobca má záujem zotrvať na území Slovenskej republiky a zvažuje aj žiadosť o azyl, keď tieto\nžalobcove tvrdenia sú v absolútnom rozpore s jeho predošlými vyjadreniami uvádzanými v zápisniciach\no podaní vyjadrenia zo dňa 15.05.2025 – uvedené tvrdenia žalobcu správny súd vyhodnotil ako zjavne\núčelové s cieľom vyhnúť sa administratívnemu vyhosteniu.\n35. V nadväznosti na uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie\npodmienok, za ktorých by mu mohla byť namiesto zaistenia uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm.\na) alebo b) zákona o pobyte cudzincov.\n36. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva\nna slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok\ndefinovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo\nzaistenia, môže byť úspešná jedine v prípade, ak žalobca svojimi námietkami spochybní zákonnosť\ntrvania jeho zaistenia, inými slovami ak preukáže, že ďalšie trvanie jeho zaistenia nie je účelné\na efektívne, čo sa však v danom prípade žalobcovi nepodarilo.\n37. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že dôvody na zaistenie\nžalobcu, vymedzené v rozhodnutí o zaistení trvajú a že žalobca nepreukázal ich zánik, čo by jeho\n\nprepustenie zo zaistenia odôvodňovalo. Na základe týchto dôvodov správny súd žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal svojho prepustenia zo zaistenia podľa § 229 SSP zamietol.\n38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\nv zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}