{"guid": "3433f4dc-d4cc-4327-8b8e-d2188565aa5e:3d1d52a4-6ccc-4048-a5a5-545a9bacc1df", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100650.1", "spisova_znacka": "18SaZ/3/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 18SaZ/3/2025 z 5. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. augusta 2025, sp. zn. 18SaZ/3/2025, ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100650.1", "identifikacne_cislo": "0725100650", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Marek Michaláč", "sudca_id": 1006, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marek-michalac-1006", "datum_vydania": "2025-08-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206", "nazov": "§ 206 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-5", "nazov": "§ 20 ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 13c ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-5", "nazov": "§ 20 ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d1d52a4-6ccc-4048-a5a5-545a9bacc1df", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100650.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100650.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100650.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n18SaZ/3/2025\n0725100650\n05. 08. 2025\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2025:0725100650.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n18Sa/3/2025\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A.\nB., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Kazašskej republiky, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu: C.\nXX, t. č. na pobyte mimo Pobytového tábora Rohovce na adrese: Hraničná 36, Bratislava, Slovenská\nrepublika, kazašský cestovný doklad: D., v zast.: Slovenská humanitná rada, so sídlom: Budyšínska\n1, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6,\nBratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E.: B./XXXXX zo dňa 25. marca 2025, takto\nrozhodol:\n18Sa/3/2025\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n18Sa/3/2025\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Žalovaným rozhodnutím č. E.: B./XXXX-X zo dňa 25. marca 2025 Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, migračný úrad (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) rozhodlo vo veci žalobcu tak, že\nžalobcovi:\n1. neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. zákona o azyle (ďalej len ako\n„zákon o azyle);\n2. neposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle;\n3. neudeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle;\n4. neposkytuje doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods, 1 písm. b) a § 20 ods. 5\nzákona o azyle.\n2. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že dňa 01.10.2024 žalobca A. B. A. pred pracovníkmi\nOddelenia azylu Policajného zboru Humenné požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej\nochrany na území SR z náboženských dôvodov, nakoľko je pravoslávneho vierovyznania a podľa jeho\n\nnázoru, pokiaľ občan Kazachstanu vyznáva inú vieru ako islam, v krajine nič nevybaví. Zároveň uviedol,\nže kvôli svojmu vierovyznaniu si nevedel nájsť prácu.\n3. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že hoci sa Kazachstan nepovažuje za islamskú krajinu, ak\nchce Kazach, kazašskej národnosti, riadne žiť a mať normálnu prácu, musí byť moslimom. Ako príklad\nuviedol, že uchádzač o prácu predkladá doklad o svojom vzdelaní a pracovných skúsenostiach, pričom\npočas pracovného pohovoru sa ho pýtajú aj na jeho vierovyznanie. Ak nie je moslimom, má problém\nsa zamestnať, resp. ho do práce neprijmú. Prvýkrát sa s problémami v súvislosti s vierovyznaním\nstretol na vysokej škole. Kazašskú štátnu národnú univerzitu síce ukončil s Červeným diplomom, no\nUniverzitu F. G. ukončil len s modrým, a to len kvôli tomu, že sa nezúčastňoval rôznych moslimských\nnáboženských stretnutí alebo prednášok o islamskej viere, ktoré sa na univerzite organizovali. Najlepšia\nznámka, ktorú na Univerzite F. G. získal, bola známka B+. Ďalej uviedol, že občania Kazachstanu,\nkazašskej národnosti, pracujúci v štátnej službe, musia byť moslimami. K problémom ohľadom hľadania\nsi zamestnania uviedol, že počas trvania svojho pracovného pomeru na okresnom úrade v Astane\nsa zaujímal o vyššiu pracovnú pozíciu, pričom mu holo povedané, že ak chce takúto pozíciu získať,\nmusí byť moslimom, a ak sa mu takáto podmienka na získanie vyššej pracovnej pozície nepáči, môže\nzo zamestnania odísť. Napokon sa sám začiatkom roka 2016 rozhodol pracovný pomer na vlastnú\nžiadosť skončiť. Po skončení práce na okresnom úrade v Astane. ešte pred odchodom z krajiny, sa\nsnažil nájsť si iné zamestnanie, a to na colnom úrade v Astane a na prokuratúre v Almaty. Na oboch\ntýchto úradoch absolvoval ústne pohovory, kde sa ho pýtali na jeho vierovyznanie, pričom po tom, ako\nuviedol, že nie je moslim, do zamestnania ho neprijali a o dôvode neprijatia, že je to kvôli vierovyznaniu,\nho priamo informovali. Neskôr sa snažil nájsť si zamestnanie v rôznych oblastiach súkromnej sféry, v\nstavebníctve, v importe a exporte obilnín, v audítorských spoločnostiach, pričom všade sa ho pýtali na\njeho vierovyznanie. Napriek tomu, že v tom čase ešte nekonvertoval, on uvádzal, že je pravoslávnym\nkresťanom. Po tomto zistení mu vo väčšine firiem priamo povedali, že ho kvôli vierovyznaniu do\nzamestnania neprijímajú, v audítorských firmách mu dôvody neuviedli. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol,\nže takisto pri podnikám majú Kazachovia kazašskej národnosti a iného, ako islamského vierovyznania,\nproblémy. Ak nie sú moslimami, obchodní partneri s nimi nechcú uzatvárať zmluvy. V prípade návratu\ndo Kazachstanu sa priameho prenasledovania z náboženských dôvodov neobáva, ale obáva sa toho,\nže tam bude mať nepohodlný život, že sa mu nepodarí uzatvoriť žiadne pracovné zmluvy, a že bude\nmusieť odpovedať svojmu okoliu na otázky, prečo nechodí do mešity. Iné dôvody svojej žiadosti o azyl\nneuviedol.\n4. Ohľadom neudelenia azylu žalovaný uviedol, že z pohovoru s menovaným je zrejmé, že problémy\ns ktorými sa v krajine pôvodu stretával súviseli s vierovyznaním, o ktoré sa v Kazachstane začal\nzaujímať, pričom tieto mali začať už počas štúdia na Univerzite F. G., kde podľa neho dostával\nhoršie známky iba kvôli tomu, že sa nezúčastňoval rôznych moslimských náboženských stretnutí\nalebo prednášok ktoré sa na univerzite organizovali. Ďalej uviedol, že na univerzite sa na podporu\nislamu organizovali rôzne sedenia, ktorých sa jedenkrát do mesiaca musel zúčastniť aj on a každý\npiatok musel navštevovať mešitu. Pre posúdenie opodstatnenosti jeho obáv z pohľadu § 8 zákona\no azyle si migračný úrad zabezpečil aktuálne a relevantné informácie o krajine jeho pôvodu, podľa\nktorých kazašská právna úprava zakazuje vyučovanie náboženstva na verejných školách, vysokých\nškolách alebo univerzitách, povolené je iba mimoškolské a iné doplnkové vyučovanie náboženstva,\npokiaľ ho poskytuje registrovaná náboženská skupina. Vyhláška nariaďuje, aby školáci nosili školské\nuniformy, ktoré sú v súlade so sekulárnou povahou vzdelávania a zakazuje začlenenie akýchkoľvek\nprvkov, ktoré by mohli naznačovať náboženskú príslušnosť. Zákon zakazuje snahy prinútiť osobu ku\nkonverzii na akékoľvek náboženstvo alebo vynútiť si účasť na aktivitách náboženskej skupiny alebo na\nnáboženských obradoch. Zákon tiež zakazuje vydieranie, násilie alebo hrozbu násilia alebo používanie\nmateriálnych hrozieb na vynútenie účasti na náboženských aktivitách. V októbri 2023 prezident Tokajev\nvyjadril podporu sekularizmu v krajine a zachovaniu „tradičných“ foriem kazašského náboženstva a\npoznamenal, že: „Myslím si, že by bolo správne, keby sa dieťa rozhodlo, keď vyrastie a vytvorí si\nvlastný svetonázor. Najdôležitejšie Je vychovať generáciu s otvoreným svetonázorom, jasným vedomím\na vernými tradíciám. Obsah slova „sekularizmus\" je veľmi hlboký. Keď hovoríme o svetonázore našich\nľudí, sekularizmus môžeme charakterizovať ako pragmatizmus, oddanosť zdravému životnému štýlu,\núctu k nášmu tradičnému náboženstvu a zachovanie národného povedomia,“ Z uvedeného je teda\nzrejmá sekulárna povaha vzdelávania v Kazachstane a preto, podľa mienky migračného úradu, sa zdá\nbyť vysoko nepravdepodobné, že by menovaný mal kvôli neúčasti na sedeniach na podporu islamu\nakékoľvek problémy v súvislosti s jeho vysokoškolským štúdiom. Dosiahnutie zhoršeného študijného\n\nprospechu nemožno podľa migračného úradu pripisovať jeho neúčasti na rôznych moslimských\nnáboženských stretnutiach alebo prednáškach o islamskej viere. Je to len subjektívny pocit menovaného\nnepodporený objektívnymi informáciami o krajine jeho pôvodu, ktoré jednoznačne potvrdzujú sekulárnu\npovahu vzdelávania v Kazachstane. Nakoniec sám menovaný uviedol, že štúdium na Univerzite F. G.\núspešne ukončil a získal akademický titul bakalár.\n5. Ďalej menovaný uviedol, že kvôli tomu, že o sebe tvrdil, že je pravoslávny kresťan, mal problémy s\nprácou, čo sa prejavilo tak, že keď sa v okresnej rade mesta Astana, kde bol zamestnaný, uchádzal\no vyššiu pozíciu, bolo mu povedané, že keď ju chce získať, musí byť moslimom. Preto si podal z\nvlastnej vôle žiadosť o skončenie pracovného pomeru a s prácou v okresnej rade skončil. Neskôr\nsa uchádzal o prácu na colnom úrade a na prokuratúre. Tam sa ho na pohovoroch mali pýtať na\njeho vierovyznanie. Keď im povedal, že je pravoslávny kresťan, do zamestnania ho údajne neprijali.\nUvedené však opäť nekorešponduje s dostupnými informáciami o Kazachstane, nakoľko z nich nijako\nnevyplýva, že by nemoslimskí občania Kazachstanu alebo tí, ktorí konvertovali z islamu mali mať\nakékoľvek problémy zamestnať sa. Ak by sa aj napriek tomu menovaný stretol s takým prístupom\nzodpovedného pracovníka voči jeho osobe, ako to počas pohovoru uviedol, jednalo by sa o individuálne\nzlyhanie konkrétnej osoby a nie o systémový problém. V takom prípade menovaný mal svoj problém\nriešiť namieste, napríklad podaním sťažnosti u nadriadeného pracovníka, prípadne podaním sťažnosti\nna vyššiu inštanciu. Ústava Kazachstanu, ako základný zákon štátu, definuje krajinu ako sekulárny štát a\nposkytuje slobodu náboženského vyznania a viery, ako aj slobodu odmietnuť náboženskú príslušnosť a\npodľa ústavy má každá osoba právo nasledovať svoje náboženské alebo iné presvedčenie, zúčastňovať\nsa na náboženských aktivitách a šíriť svoje presvedčenie. V zmysle uvedeného sa javí ako nepravdivé\na účelové tvrdenie menovaného, že všetci zamestnanci v štátnej službe musia byť moslimami. Napokon\ntoto jeho tvrdenie nepotvrdzujú žiadne dostupné informácie o Kazachstane, ktoré si migračný úrad v\nrámci dokazovania zadovážil.\n6. V súvislosti s konvertitmi s moslimským pôvodom Správa organizácie Open Doors, zverejnená v roku\n2024, uvádza, že títo čelia tlaku zo strany rodiny a komunity a to tak, že v niektorých prípadoch boli proti\nnim prijaté opatrenia, ako zatváranie vo vnútri rodín konvertitov, ich vyhostenie z obcí alebo kázanie\nmiestnych imámov proti nim. Menovaný sa však s nijakým takýmto konaním voči svojej osobe nestretol.\nSám počas pohovoru uviedol, že k záujmu o pravoslávnu vieru ho priviedol matkin brat, ktorý mu dal čítať\nnáboženskú literatúru a nasmeroval ho ku kresťanskej pravoslávnej cirkvi. Ďalej uviedol, že jeho otec,\nktorý bol chorý a v roku XXXX zomrel, počas života, ako vyznávač islamu, svoju vieru nepraktizoval.\nTakisto jeho matka, hoci je moslimka, svoju vieru nepraktizuje a so svojou sestrou sa o viere nerozprával.\nJe teda zrejmé, že menovaný, ktorý sa počas svojho pobytu v Kazachstane zaujímal o pravoslávne\nkresťanstvo, nemal kvôli tomu v krajine svojho pôvodu žiadne problémy so svojou rodinou. Dokonca\ns kamarátmi navštevoval pravoslávny kostol, aj keď nepravidelne a mimo mesta Almaty, kde býval. V\nmieste svojho bydliska do kostola chodiť nechcel z dôvodu, že sa chcel vyhnúť nepríjemným otázkam\nod známych a ľudí z jeho okolia ohľadom jeho viery.\n7. Podľa dostupných informácií z roku 2021 tvorili kresťania v Kazachstane 17,2 percenta populácie,\nktorá sa identifikuje ako náboženská, pričom prevažná väčšina kresťanov sú pravoslávni. Kazašská\nústava poskytuje slobodu náboženského vyznania a viery, ako aj slobodu odmietnuť náboženskú\npríslušnosť. Tieto práva možno obmedziť len zákonmi a len v rozsahu nevyhnutnom na ochranu\nústavného systému, verejného poriadku, ľudských práv a slobôd, zdravia a morálky obyvateľstva. Podľa\nústavy má každá osoba právo nasledovať svoje náboženské alebo iné presvedčenie, zúčastňovať sa\nna náboženských aktivitách a šíriť svoje presvedčenie. Tieto práva môžu byť v praxi obmedzené na\nregistrované náboženské skupiny, najmä tie, ktoré sú v kazašskej spoločnosti považované za „tradičné“.\nPojem „tradičné skupiny“ nie je definovaný zákonom, ale zvyčajne sa vzťahuje na hanafijský sunnitský\nislam, ruské pravoslávne vierovyznanie, o ktoré sa menovaný v Kazachstane začal zaujímať a neskôr\nnaň na Ukrajine konvertoval, grécky a rímsky katolicizmus, luteránstvo a judaizmus.\n8. Migračný úrad zobral do úvahy, že podľa pozorovateľov a členov menšinových náboženských\nskupín, náboženské skupiny považované za „netradičné“, vrátane Svedkov Jehovových, baptistov, iných\nevanjelických protestantov a moslimov, ktorí sa rozhodli nosiť šatky alebo iný identifikačný odev, naďalej\nčelili väčšej spoločenskej kontrole a diskriminácii. Na druhej strane členovia niektorých registrovaných\nmenšinových náboženských skupín uviedli, že Výbor pre náboženské záležitosti (CRA) sa aktívne\nzúčastňoval na diskusiách organizovaných mimovládnymi organizáciami o náboženskej slobode a\n\nnáboženskej tolerancii. Okrem toho, mimovládni experti na náboženské záležitosti uviedli, že niektoré\nregionálne kancelárie CRA organizovali multináboženské kluby a diskusné skupiny na uľahčenie\npozitívnych vzťahov s predstaviteľmi miestnej viery. Viacerí predstavitelia menšinových náboženských\nskupín uviedli, že vďaka dosahu CRA sa zlepšila spolupráca s národnou vládou, ktorá dokázala vyriešiť\nmenšie nezhody a nepochopenie právnej Štruktúry s minimálnymi negatívnymi dôsledkami pre Členov\nnáboženskej komunity. Sloboda náboženského vyznania alebo viery je v zmysle Ústavy Kazachstanu\nobmedzená legislatívou zavedenou v septembri 2011, a to zákonom o náboženstve, z dôvodu hrozby\nmilitantného islamu, ktorý je v regióne Blízkeho východu stále prítomný. V súvislosti s týmto je potrebné\nuviesť, že aj slovenská právna úpravu reguluje postavenie cirkví zákonom Č. 308/1991 Zb. o slobode\nnáboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, v zmysle ktorého štát uznáva len tie\ncirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované.\n9. Migračný úrad v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. lSža/9/2011 z\n08.03.2011.„ Pokiaľ žiadateľom tvrdené prenasledovanie z náboženských dôvodov nedosahuje takú\nintenzitu prenasledovania, ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako závažné alebo opakované konanie\nspôsobujúce vážne poručenie ľudských práv a slobôd alebo súbeh rôznych opatrení, ktoré postihuje\nžiadateľa podobným spôsobom, nemožno považovať Jeho dôvody za relevantné pre udelenie azylu\nz náboženských dôvodov. “ V prípade menovaného však žiadne také konanie, ktoré nesie znaky\nprenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle, a to ani z náboženských dôvodov, preukázané\nnebolo. Podľa Príručky Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov\n(UNHCR): „Perzekúcia z „náboženských dôvodov'1 môže mať rôzne formy, ako napr. zákaz príslušnosti\nk náboženskej komunite, zákaz vykonávať náboženské obrady v súkromí alebo na verejnosti, zákaz\nposkytovať alebo prijímať náboženskú výchovu, alebo tiež zavedenie závažných diskriminačných\nopatrení voči osobám iba preto, že praktizujú svoje náboženstvo alebo že prináležia ku konkrétnemu\nnáboženskému spoločenstvu. Obvykle prostá príslušnosť ku konkrétnemu náboženskému spoločenstvu\nnepostačuje na preukázanie opodstatnenosti žiadosti o priznanie štatútu utečenca. Môžu však existovať\nzvláštne okolnosti, za ktorých samotná náboženská príslušnosť predstavuje dostatočné zdôvodnenie pre\nudelenie štatusu utečenca.“ Na základe pohovoru s menovaným možno konštatovať, že voči jeho osobe\nnebolo v Kazachstane vyvíjané žiadne také konanie, ktoré by obmedzovalo alebo dokonca zakazovalo\njeho záujem o kresťanské pravoslávne vierovyznanie. Podľa správy mimovládnej organizácie Open\nDoors z. roku 2024, najmenej problémov zo strany vlády má práve ruská pravoslávna cirkev (ROC),\no učenie ktorej sa menovaný v Kazachstane zaujímal a nakoniec na Ukrajine konvertoval, aj preto,\nlebo kazašská vláda nemá záujem provokovať Rusko tým, že bude robiť problémy ROC. Kazašská\nústava uznáva štátom podporovaný Moslimský výbor a ROC. Vzhľadom na vyššie uvedené informácie\nnič nenasvedčuje tomu, že by menovanému v prípade návratu do Kazachstanu hrozilo prenasledovanie\nkvôli jeho vierovyznaniu.\n10. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR: „azyl je výnimočný inštitút\nkonštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje\noprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom. Azyl ako právny inštitút nie Je a\nnikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred akýmkoľvek bezprávím, postihujúcim\nJednotlivca alebo celej skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne\núzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom\nako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu Je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu,\na to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy Je týmto inštitútom chránená\nlen existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené\" (rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. lOSžak/17/2019 zo dňa 15.11.2019). Nakoľko v priebehu konania nebolo azylovo relevantné\nprenasledovanie menovaného preukázané (v jeho prípade možno konštatovať, že nebolo vôbec\npreukázané), je v jeho prípade použitie inštitútu azylu neadekvátne. Tento záver, ku ktorému počas\nkonania dospel migračný úrad potvrdil aj sám menovaný svojou výpoveďou, keď uviedol, že v prípade\nnávratu do Kazachstanu sa priameho prenasledovania z náboženských dôvodov neobáva. Obáva sa\niba toho, že by tam mal nepohodlný život, lebo by sa mu nedarilo uzatvoriť pracovné zmluvy, čo sú v\nzmysle § 8 zákona o azyle neopodstatnené obavy.\n11. Na základe komplexného posúdenia žiadosti menovaného a všetkých relevantných informácií dospel\nmigračný úrad k záveru, že v jeho prípade neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania\nz rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických\nnázorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd\n\ntak, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle. Preto migračný úrad v jeho prípade, podľa § 13 ods. 1 pism.\na) zákona o azyle, nepristúpil k udeleniu azylu ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany.\n12. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že Základnou podmienkou pre poskytnutie\ndoplnkovej ochrany je objektívne preukázanie, že osoba, ktorá by mala byť vrátená do krajiny pôvodu,\nby mohla čeliť minimálne jednému z troch vyššie uvedených kritérií vážneho bezprávia. Pre objektívne\nposúdenie reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade návratu žiadateľa do krajiny pôvodu si migračný\núrad zabezpečil aktuálne informácie o situácii v Kazachstane, so zameraním na mesto Almaty, odkiaľ\nmenovaný pochádza. Po tom, ako 02.01.2021 prezident Kasym-Žomart Tokajev podpísal parlamentom\nschválený zákon o ratifikácii druhého dobrovoľného protokolu Medzinárodného paktu o občianskych\na politických právach, bol trest smrti v Kazachstane zrušený. Tomuto formálnemu zrušeniu trestu\nsmrti predchádzalo 17 ročné moratórium na popravy. Keďže teda inštitút trestu smrti v Kazachstane\nneexistuje, je zrejmé, že takýto trest, ani jeho výkon, menovanému v prípade jeho návratu do krajiny\npôvodu, ako jedna z foriem vážneho bezprávia, nehrozí.\n13. Počas pobytu v krajine pôvodu menovaný nikdy necelil mučeniu, krutému alebo neľudskému\nzaobchádzaniu. Nebol v minulosti väznený, zatknutý, zadržaný aní trestne stíhaný a nemal problémy\ns políciou, úradmi ani inými štátnymi orgánmi, či neštátnymi zložkami. Zároveň v Kazachstane\nnevykonával žiadnu takú činnosť, ktorá by v prípade jeho návratu viedla oficiálne kazašské orgány\nk takýmto neprimeraným opatreniam voči jeho osobe. Na základe uvedeného možno vylúčiť, že by\nv prípade návratu do krajiny pôvodu menovanému hrozilo vážne bezprávie vo forme mučenia alebo\nneľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trest.\n14. Čo sa týka tretej formy vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo\nnedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného, alebo vnútroštátneho\nozbrojeného konfliktu, možno skonštatovať, že menovanému ani táto forma vážneho bezprávia v prípade\njeho návratu do krajiny pôvodu nehrozí. V Kazachstane totiž aktuálne neprebieha žiaden ozbrojený\nkonflikt.\n15. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel migračný úrad k záveru, že menovaný by v prípade\nnedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm.\nf) zákona o azyle, a preto ani nie je dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR.\nII. Žaloba a jej dôvody\n16. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 25. marca 2025 vo výrokoch 1/ a 2/ podal žalobca\nprostredníctvom právneho zástupcu žalobu a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil\na žalobcovi priznal náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil podľa § 191 ods. 1 pism. c/ a f/\nzákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „správny súdny poriadok“), a teda z\ndôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav,\nktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s\nadministratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.\n17. Nesprávne právne posúdenie vecí vidí žalobca v tom, že žalovaný nevyhodnotil problémy žalobcu\nv domovskej krajine ako náboženskú perzekúciu, pričom tvrdenia žalobcu o jeho prenasledovaní v\nKazachstane považuje len za jeho subjektívny pocit, nepodporený objektívnymi informáciami o krajine\njeho pôvodu. Žalobca má za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil existenciu rizík, spojených s jeho\nnávratom do krajiny pôvodu.\n18. Podľa informácií o krajine pôvodu žalobcu, ktoré si do konania zaobstaral žalovaný, sú kresťania\nv Kazachstane väčšinou ruskí pravoslávni. Podľa Ústavy je Kazachstan sekulárny štát, ale v\npraxi dochádza k používaniu zákona o náboženstve na obťažovanie a obmedzovanie menšinových\nnáboženských skupín. Náboženská sloboda v krajine je neustále ohrozená. V roku 2011 bola prijatá\nlegislatíva, ktorá umožňuje vláde významnú kontrolu nad náboženstvom, čo znamená pre kresťanov\nzvýšený dohľad, razie na zhromaždeniach, zatýkanie a väzenie. Kresťania v Kazachstane majú\nproblémy pri zamestnaní a podnikaní. Obmedzovanie náboženských aktivít a združení nespĺňa\n\nmedzinárodné právne záväzky a normy. Kresťania z moslimského prostredia často čelia tlaku a\nfyzickému násiliu zo strany svojich komunít. Vláda naďalej svojvoľne uplatňuje príliš široký trestný\nzákonník, čo vedie k neprimerane prísnym trestom odňatia slobody za náboženské aktivity. Pričom\ndomorodí kresťanskí konvertiti z moslimského prostredia trpia zo strany štátu, rodiny a komunity\nnajtvrdším prenasledovaním. Kazachstan je pre konvertitov z islamu na kresťanstvo ťažkým miestom\nna život.\n19. Z informácií o krajine pôvodu žalobcu súhrnne vyplýva, že v Kazachstane dochádza k diskriminácii\na prenasledovaniu z dôvodu náboženského vyznania. Aj keď ústava zaručuje slobodu vierovyznania,\nčinnosť neregistrovaných náboženských skupín je zakázaná a registrované skupiny podliehajú prísnemu\nvládnemu dohľadu. Zákon o náboženských aktivitách a náboženských združeniach z roku 2011 zakazuje\nšírenie náboženskej literatúry mimo miest bohoslužieb, vyžaduje štátny súhlas pre všetku náboženskú\nliteratúru a zakazuje neregistrovanú misionársku činnosť. Začiatkom roku 2022 vstúpili do platnosti\nnovely zákona, ktoré zaviedli ďalšie byrokratické obmedzenia na organizovanie náboženských stretnutí\nna neregistrovaných bohoslužobných miestach. Miestni predstavitelia pokračujú v obťažovaní skupín\ndefinovaných ako „netradičné\", vrátane protestantských kresťanov, Jehovových svedkov a moslimov,\nktorí sa nedržia vládou schválenej verzie islamu. V roku 2021 Pracovná skupina OSN pre svojvoľné\nzadržiavanie vyzvala na okamžité prepustenie deviatich moslimov, ktorí boli uväznení za účasť na\nonline náboženskej diskusii. Všetci deviati zostali od septembra 2023 uväznení. Súdnictvo je fakticky\npodriadené výkonnej moci, pričom prezident nominuje alebo priamo vymenúva sudcov na základe\nodporúčania Najvyššej súdnej rady, ktorú sám vymenúva prezident. Sudcovia podliehajú politickému\nvplyvu a korupcia je problémom celého súdneho systému.\n20. Žalovaný v napádanom rozhodnutí uvádza, že Ústava Kazachstanu definuje krajinu ako sekulárny\nštát a poskytuje slobodu náboženského vyznania a viery, ako aj slobodu odmietnuť náboženskú\npríslušnosť a podľa ústavy má každá osoba právo nasledovať svoje náboženské alebo iné presvedčenie,\nzúčastňovať sa na náboženských aktivitách a šíriť svoje presvedčenie. Na základe uvedeného žalovaný\npovažuje výpoveď žalobcu za účelovú a nepravdivú. Žalobca však zastáva názor, že informácie o\nkrajine jeho pôvodu pripúšťajú možnosť jeho prenasledovania z náboženských dôvodov. Žalobca preto\npovažuje napádané rozhodnutie za rozporné s obsahom administratívneho spisu.\n21. K záveru žalovaného, že v prípade žalobcu nehrozí po jeho návrate do krajiny pôvodu hiozba\nvážneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudsKého alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu\nžalobca uvádza, že v zmysle informácií o krajine jeho pôvodu sú podmienky v kazašských väzniciach\ntvrdé a nespĺňajú medzinárodné zdravotné normy. Zariadenia sú preplnené a zastaralé. Neexistujú\nmedzinárodní pozorovatelia dodržiavania práv vo väzniciach. Existujú správy o mučení zo strany\nväzniteľov. V zmysle vyššie spomenutého, môže dochádzať v súvislosti s uplatňovaním náboženskej\nslobody k zatýkaniu a väzneniu, ako aj k udeľovaniu neprimerane prísnych trestov odňatia slobody\nza náboženské aktivity, nakoľko vláda svojvoľne uplatňuje príliš široký trestný zákonník. Žalobca má\npreto za to, že nie je vylúčené, že by mohol byť po návrate do svojej domovskej krajiny vystavený\nz dôvodu jeho náboženského presvedčenia vážnemu bezpráviu vo forme mučenia alebo neľudského\nalebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu.\nI. Vyjadrenie žalovaného\n22. Vo vyjadrení žalovaný poukazuje, že na to, aby mohol byť žiadateľovi udelený azyl, ako najvyššia\nforma medzinárodnej ochrany, musí byť objektívne preukázané, že dôvody prenasledovania vychádzajú\nz §8 zákona o azyle, teda z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania politických názorov, práv a slobôd alebo príslušnosti\nk určitej sociálnej skupine. Menovaný z Kazachstanu udáva, že síce Kazachstan nepovažuje za\nislamistickú krajinu, avšak ak tam chce Kazach riadne žiť pracovať a mať rodinu, musí byť moslimom.\nZároveň uvádza, že hlavným dôvodom jeho žiadosti o azyl je jeho nesúhlas s náboženstvom v\nKazachstane. Žalovaný v pohovore pred migračným úradom uviedol, že prvotnú diskrimináciu začal\npociťovať počas štúdia na univerzite F. G., kde mal dostávať horšie známky. Migračný úrad si preto\nzabezpečil informácie o krajine, ktoré sú založené v spise a kde je jasne uvedené, že školy, univerzity\na vysoké školy, ktoré spadajú do verejného sektoru, majú zákaz vyučovať náboženstvo vyplývajúci z\n\nkazašskej právnej úpravy. Taktiež tento zákon zakazuje snahu prinútiť osobu ku konverzii na akékoľvek\nnáboženstvo alebo vynútiť účasť na aktivitách iných náboženstiev. Z uvedeného usudzujeme, že sa\njedná o účelovú výpoveď žalobcu a že takéto správanie zo strany univerzity je vysoko nepravdepodobné.\nNásledne žalobca uvádza problémy, ktoré mal mať pri hľadaní zamestnania a pri snahe zmeniť si\nzamestnanie, a to ako v štátnej sfére, tak aj v súkromnej. Táto iniciatíva sa mala vždy ukončiť na základe\ntoho, že žalobcovi nebolo poskytnuté takéto pracovné miesto z dôvodu, že nie je moslim. Z informácií,\nktoré sú založené v spise možno vyčítať, že takéto správanie je taktiež vysoko nepravdepodobné, keďže\nKazachstan je sekulárny štát, čo vyplýva aj z jeho ústavy. Ako je uvedené aj v rozhodnutí, ak by sa\nniektorý z týchto zamestnancov znížil k takémuto aktu, tak to mal žalobca riešiť podaním sťažnosti\npríslušnému nadriadenému, prípadne sťažnosťou\n23. orgánu, ktorý je na to určený. Máme za to, že takéto zlyhanie je čisto individuálne, a teda sa nejedná\no systémový problém. Máme za to, že situáciám, ktorým žalobca údajne čelil počas štúdia na univerzite\na následne v pracovnom živote, sú možno jeho individuálnymi skúsenosťami, tieto však nepredstavujú\nobjektívnu hrozbu z prenasledovania z náboženských dôvodov.\n24. Z tohto dôvodu žalovaný neaplikoval §8 zákona č. 480/2002 Z. z. zákona o azyle. Vzhľadom k\ntomu, že počas celého priebehu konania nebolo azylovo relevantné prenasledovanie menovaného\npreukázané, je v jeho prípade použitie inštitútu azylu neadekvátne. Tento záver potvrdzuje aj sám\nžalobca vo svojej výpovedi pred migračným úradom kde uviedol, že v prípade návratu do Kazachstanu\nsa priameho prenasledovania z náboženských dôvodov neobáva. Obáva sa iba toho, že by tam\nmal nepohodlný život. Máme za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s obsahom\nadministratívneho spisu a má v ňom oporu. Z tohto dôvodu podľa názoru žalovaného nie je naplnený\npredpoklad § 191 ods.1 písm. c, f) č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku.\nII. Relevantné právne predpisy\n25. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“), prenasledovaním sa\nrozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv\nalebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä\nv 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych,\npolicajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným\nspôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému\npotrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo\ntreste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal\ntrestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo\nproti deťom.\n26. Podľa § 8 písm. a/ a b/ zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu\nopodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom\nna tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný\nza uplatňovanie politických práv a slobôd.\n27. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\n28. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa\n§ 8 alebo nespĺňa podmienky podľa § 10.\n\n29. Podľa § 13 ods. 2 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ\n30. a/ sa dopustil trestného činu proti mieru, vojnového trestného činu alebo trestného činu proti ľudskosti\npodľa medzinárodných dokumentov,\n31. b/ sa dopustil závažného nepolitického trestného činu mimo územia Slovenskej republiky predtým,\nako požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, alebo\n32. c/ je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.\n33. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n34. Podľa § 19a ods. 1 písm. a/, b/ a c/ zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie\nazylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v\nčase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu,\nakým sa uplatňujú, vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol\nalebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, postavenie a osobné pomery\nžiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.\n35. Podľa § 19a ods. 4 písm. b/ zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi,\netnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo jej\nvzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu príslušnosť.\n36. Podľa § 19a ods. 4 písm. d/ zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia\no možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa\ntýchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.\n37. Podľa § 19a ods. 4 písm. e/ zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny\nzdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú\ncharakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba\nby nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od\nokolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej\ncharakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy\npovažované za trestné podľa osobitného predpisu. 7a) Poznámka súdu : Odkaz pod 7a – Trestný zákon.\n38. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\n39. Podľa § 19a ods. 7 zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza\nz toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla\nposkytovaná, keď štát, strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia,\nprijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným\nprávnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo\nvážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná, a žiadateľ má prístup k takej\nochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a), považuje\nsa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.\n40. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nnespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\n41. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o neudelení azylu\na cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo odňatí azylu\npodľa § 15 ods. 3 písm. c).\n\nIII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n42. Správny súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3,\n§ 17 písm. a/ SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 206 až § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom\nsúdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného\na priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil\nsprávnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP,\npodľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k\nzáveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli\nsplnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.\n43. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. E.: B./XXXX-X zo dňa 27.09.2023,\nktoré žalobca napadol správnou žalobou v časti bodu 1. a 2., v ktorom žalovaný žalobcovi neudelil azyl\npodľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle.\n44. Správny súd v prvom rade poukazuje na základné východiská, ktoré sú štandardne v azylových\nkonaniach uplatňované a bolo potrebné ich zohľadniť aj v posudzovanej veci žalobcu: Základnou\nzásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych\norgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej\nzásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené\nvšetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia), správny orgán musí\nzabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali\nskutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má však v konaní o udelenie azylu\nsvoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť\nžiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových\ntvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o\nazyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti\núsudku správneho orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04. 2013 - R\n110/2013).\n45. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za\nsituácie dôkaznej núdze (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014) a\nže ide o prospektívne rozhodovanie (t. j. posudzuje sa opodstatnenosť strachu z prenasledovania\nči riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť\nzávažné dôsledky (rozsudok Najvyššieho súdu 1Sža/10/2015 zo dňa 21.04.2015). Týmto špecifikám\nkonania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú\nvychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci\nmedzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné,\nto je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať\njednotlivé fakty je primárne povinný žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti\no medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácii a to ako tých, ktoré vyvracajú\ntvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/48/2014\nzo dňa 13.01.2015). V mnohých prípadoch musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j.\nvtedy, keď nie je ani žiadateľ, ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie\nžiadnym presvedčivým dôkazom. V takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď\nžiadateľa a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti,\nže k udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo.\n46. V konaniach o medzinárodnej ochrane zohráva preto dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede\nžiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť (rozsudok Najvyššieho súdu sp.\nzn. 10Sža/14/2016 zo dňa 27.07.2016). Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej\nosoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou (rozsudok\nNajvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). Je naopak povinnosťou správneho\norgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede\n\nžiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa\n09.04.2013).\n47. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o\nkrajine pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8SaZ/1/2017 zo dňa 16.06.2017).\n48. Žalobca splnenie zákonných podmienok pre udelenie azylu v Slovenskej republike zdôvodnil\nopodstatnenými obavami z prenasledovania v krajine pôvodu z náboženských dôvodov. Tvrdí, že je\npravoslávnym kresťanom hoci podľa Ústavy je Kazachstan sekulárny štát, ale v praxi dochádza k\npoužívaniu zákona o náboženstve na obťažovanie a obmedzovanie menšinových náboženských skupín.\nV žalobe upresnil, že problémy, s ktorými sa stretával kvôli svojmu vierovyznaniu boli pri štúdiu alebo\npočas hľadania si zamestnania. Keď sa zaujímal o vyššiu pracovnú pozíciu na okresnej rade v meste\nAstana, povedali mu, že ak ju chce získať, musí byť moslimom, a tak sa rozhodol ukončiť svoj pracovný\npomer a dokonca odísť z krajiny. Pri hľadaní práce sa ho vždy opýtali, akého je vierovyznania, dokonca\nmu v niektorých prípadoch priamo aj povedali, že ho nevezmú do zamestnania kvôli jeho náboženstvu.\nŽalobca uviedol, že ešte počas štúdia na prvej vysokej škole začal chodievať do pravoslávnej cirkvi a\nčítať náboženskú literatúru, zoznamoval sa s pravoslávnou vierou. Na druhej vysokej škole sa musel\nzúčastňovať sedení na podporu islamského náboženstva. Neskôr na ne prestal chodiť a do mešity\nnechodil vôbec. Keď chcel praktizovať svoju vieru v kostole, nemohol chodiť do toho centrálneho, ale\nchodil ďaleko za mesto, pretože by s ním inak robili pohovory. Žalobca sa dokonca presťahoval v rámci\nkrajiny, avšak všade bola rovnaká situácia.\n49. Z polytematickej správy zabezpečenej žalovaným v administratívnom konaní vyplýva zo správy\nMinisterstva zahraničných vecí Spojených štátov MZV USA o náboženskej slobode z 26. júna 2024,\nže Podľa údajov zo sčítania ľudu v roku 2021 tvorili kresťania 17.2% obyvateľov. Ústava definuje\nkrajinu ako sekulárny štát a poskytuje slobodu náboženského vyznania a viery, ako aj slobodu\nodmietnuť náboženskú príslušnosť. Tieto práva možno obmedziť len zákonmi a len v rozsahu\nnevyhnutnom na ochranu ústavného systému, verejného poriadku, ľudských práv a slobôd, zdravia\na morálky obyvateľstva. Podľa ústavy má každá osoba právo nasledovať svoje náboženské alebo\niné presvedčenie, zúčastňovať sa na náboženských aktivitách a šíriť svoje presvedčenie. Tieto práva\nsú však v praxi obmedzené na registrované náboženské skupiny, najmä tie, ktoré sú v kazašskej\nspoločnosti považované za „tradičné“. „Tradičný“ nie je definovaný zákonom, ale zvyčajne sa vzťahuje\nna hanafíjský sunnitský islam, ruskú pravoslávnu cirkev, grécky a rímsky katolicizmus, luteránstvo\na judaizmus. Zo správy je taktiež možné sledovať, že kresťania tvoria v Kazachstane podstatnú časť\nobyvateľstva, štát seba definuje ako sekulárny s tým, že sloboda vierovyznania je chránená. Táto správa\nsíce uvádza, že členovia menšinových náboženských skupín, ktoré sú považované za „netradičné“,\nktorí sa rozhodli nosiť šatky, alebo iný identifikačný odev podliehajú väčšej spoločenskej kontrole\na diskriminácii, avšak žalobca je pravoslávnym kresťanom a táto cirkev je považovaná za tradičnú\nv Kazachstane.\n50. Skutočnosti, že príslušníci pravoslávnej cirkvi nie sú zo strany štátu prenasledovaný nasvedčuje\naj správa Open Doors z roku 2024, podľa ktorej: „Sloboda náboženského vyznania alebo viery je\nobmedzená legislatívou zavedenou v septembri 2011. kazašská vláda využíva hrozbu militantného\nislamu ako zámienku a udržiava spoločnosť pod prísnou kontrolou, vrátane zvýšeného dohľadu, razií\nna stretnutiach a zatýkania. Najmenej problémov zo strany vlády majú ruské pravoslávne cirkvi, ktoré\nsa zvyčajne nepokúšajú kontaktovať kazašské obyvateľstvo ... Ruská pravoslávna cirkev (ROC) má\nrelatívnu slobodu, pretože nie je zapojená do evanjelizácie medzi Kazachmi, a preto sa nepovažuje za\nhrozbu, kazašská vláda tiež nemá záujem provokovať Rusko tým, že bude robiť problémy ROC.“\n51. Hoci je náboženská sloboda v Kazachstane obmedzená legislatívou zavedenou v septembri 2011\na Kazachstan vytvára veľa výziev pre veriacich, zo správ nachádzajúcich sa v polytematickej správe je\nzrejmé, že postihom a obmedzeniam sú vystavené najmä menšinové náboženské skupiny, pričom tie\nktoré sú považované v Kazachstane za „tradičné“ ako je napr. Hanafijský sunitský islam, alebo práve\npravoslávna cirkev (ku ktorej sa žalobca hlási) sú štátom obmedzované čo najmenej a nie je možné\nhovoriť o tom, že by ich členovia/veriaci boli prenasledovaný z dôvodu príslušnosti k tejto cirkvi.\n52. Správa Open Doors z roku 2024 síce uvádza, že kresťania často čelia tlaku a občasnému fyzickému\nnásiliu zo strany svojich komunít, avšak nejedná sa o štátom organizovaný alebo podporovaný tlak\n\nalebo násilie voči kresťanom. Ďalej tá istá správa poukazuje, že štátom vedené protiteroristické snahy\nv krajine sa zameriavajú predovšetkým na radikálny islamský vplyv. Zároveň žalobca ani vo svojej\nžalobe neuvádza, že by čelil fyzickému násiliu vo svojej domovskej krajine či už zo strany štátnych\nzložiek, alebo obyvateľstva. Žalobca uvádza len zo, že počas štúdia na druhej vysokej škole sa musel\nzúčastňovať sedení na podporu islamského náboženstva, zároveň však uvádza, že na ne neskôr prestal\nchodiť úplne a neuvádza, že by z toho dôvodu bol akýmkoľvek spôsobom prenasledovaný, alebo\ndiskriminovaný. Ďalej uvádza, že ak chcel praktizovať svoju vieru v kostole, nemohol chodiť do toho\ncentrálneho (kostola), ale chodil ďaleko za mesto, pretože by s ním inak robili pohovory. Skutočnosť, že\nžalobca z vlastnej vôle navštevoval iný kostol než ten centrálny nepovažuje súd sa prenasledovanie,\ntaktiež žalobca neuvádza, kto by s ním tieto „pohovory“ vykonal, či iní veriaci, iní obyvatelia mesta\nalebo bezpečnostné zložky štátu, alebo kto iný. Ďalej súd nevidí žiadne znaky prenasledovania, či\nuž žalobcom tvrdené navštevovanie sedení na podporu islamského náboženstva počas jeho štúdia\nna druhej vysokej škole (o škole žalobca zároveň v administratívnom konaní taktiež uvádza, že ju\núspešne ukončil) nepredstavuje dôvod na udelenie medzinárodnej ochrany podľa § 8 písm. a/ zákona\no azyle, zároveň žalobca vo svojej žalobe uviedol že na tieto sedenia aj dobrovoľne prestal chodiť pričom\nneuviedol, že by s týmto rozhodnutím boli spojené preňho akékoľvek nepriaznivé dôsledky.\n53. Ďalej žalobca veľmi všeobecne uvádza, ťažkosti ktorým čelil kvôli svojej viere a to počas štúdia na\nškole alebo počas hľadania zamestnania. Čo sa týka možnej diskriminácie žalobcu počas jeho štúdia\nsúd z obsahu žaloby ani vyjadrení žalobcu počas administratívneho konania nepozoruje žiadne možné\nťažkosti žalobcu počas jeho štúdia spojené s jeho náboženským presvedčením, napokon pokiaľ by\nžalobca bol prenasledovaný v jeho domovskej krajine kvôli svojej viere a to aj počas štúdia na škole,\nzrejme by nemohol úspešne absolvovať dve vysoké školy (Kazašskú štátnu národnú univerzitu v meste\nAlmaty, Fakultu medzinárodných vzťahov, katedru medzinárodného práva, kde získal magisterský titul,\nako aj tureckú Univerzitu F. G. v meste Kaskelen kde študoval odbor management a marketing na\nfakulte ekonomiky a získal bakalársky titul). Žalobca ďalej uvádza, že keď sa zaujímal o vyššiu pracovnú\npozíciu na okresnej rade v meste Astana, bol odmietnutý z dôvodu, že ak ju chce získať musí byť\nmoslimom. V tomto smere tunajší súd poukazuje na to, že žalobca sa mal v prvom rade obrátiť na\nvnútroštátne orgány v domovskej krajine, ak sa stretol s takouto diskrimináciou počas svojej kariéry\na to najmä vzhľadom na to, že Ústava Kazachstan definuje krajinu ako sekulárny štát a poskytuje\nslobodu náboženského vyznania a viery, ako aj slobodu odmietnuť náboženskú príslušnosť. Zároveň\nz obsahu administratívneho spisu a ani vo svojej žalobe žalobca neuvádza, že by túto situáciu mal\nzáujem riešiť prostredníctvom štátnych orgánov Kazachstanu. Pričom žalobca neuviedol akékoľvek\npredchádzajúce negatívne skúsenosti s políciou, ktoré by odôvodňovali jeho nedôveru a zároveň podľa\nrozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 29. marca 2004, č. k. 5 Azs 7/2004-37,\n„samotnú nedôveru občana v štátne inštitúcie, odôvodnenú tvrdením, že nie sú schopné ho ochrániť\npred kriminálnymi živlami, nemožno kvalifikovať ako dôvod na udelenie azylu podľa § 12 zákona č.\n325/1999 Z. z. o azyle.“\n54. Nakoniec sám žalobca uvádza, že vo svojej domovskej krajine pracoval v okresnej rade mesta\nAstana ako špecialista trhových záležitostí a podnikania, z čoho tunajší súd dedukuje, že žalobcovo\nvierovyznanie ho neobmedzovalo nájsť si prácu hoc aj vo verejnej správe Kazachstanu. V nadväznosti\nna vyššie uvedené má tunajší súd za to, že žalobca vo svojej domovskej krajine nečelil a ani nie je\npredpoklad, že by v budúcnosti čelil prenasledovaniu z náboženských dôvodov (nie je daný dôvod na\npostup podľa § 8 písm. a/ zákona o azyle).\n55. Ohľadom udelenia doplnkovej ochrany žalobcovi podľa § 13a zákona o azyle.\n56. Žalobca udelenie doplnkovej ochrany odôvodňuje tým, že v zmysle informácií o krajine jeho pôvodu\nsú podmienky v kazašských väzniciach tvrdé a nespĺňajú medzinárodné zdravotné normy. Zariadenia sú\npreplnené a zastaralé. Neexistujú medzinárodní pozorovatelia dodržiavania práv vo väzniciach. Existujú\nsprávy o mučení zo strany väzniteľov. V zmysle vyššie spomenutého, môže dochádzať v súvislosti s\nuplatňovaním náboženskej slobody k zatýkaniu a väzneniu, ako aj k udeľovaniu neprimerane prísnych\ntrestov odňatia slobody za náboženské aktivity, nakoľko vláda svojvoľne uplatňuje príliš široký trestný\nzákonník. Žalobca má preto za to, že nie je vylúčené, že by mohol byť po návrate do svojej domovskej\nkrajiny vystavený z dôvodu jeho náboženského presvedčenia vážnemu bezpráviu vo forme mučenia\nalebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu.\n\n57. V tomto smere tunajší súd poukazuje v prvom rade na to, že nie je u žalobcu predpoklad, že by\nmal byť v jeho krajine pôvodu väznený. súd sa stotožnil so závermi žalovaného, že žalobcovi nebola\nposkytnutá doplnková ochrana v zmysle § 13a zákona o azyle. V prípade rozhodnutia o doplnkovej\nochrane bolo potrebné vyvodiť rovnaké závery vo vzťahu k námietkam žalobcu, aké už boli vyvodené\nvyššie vo vzťahu k dôvodom neudelenia azylu.\n58. Žalobcovi nehrozí v prípade návratu do krajiny pôvodu, že by bol vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia. Žalobca neuviedol a zo získaných informácií o krajine pôvodu nevyplynuli žiadne skutočnosti,\nna základe ktorých by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozila vážna ujma. Z informácií\nzhromaždených v administratívnom konaní o bezpečnostnej a politickej situácii v Kazachstane ďalej\nokrem iného vyplynulo, že Kazachstan sa v roku 2021 pripojil ku krajinám, ktoré zrušili trest smrti.\n59. Žalovaný sa v správnom konaní logicky zaoberal otázkou, či žalobcovi ako žiadateľovi o\nmedzinárodnú ochranu hrozí v prípade návratu do vlasti mučenie alebo neľudské či ponižujúce\nzaobchádzanie alebo trestanie. Táto právna úprava bola prevzatá z Európskeho dohovoru o ľudských\nprávach (článok 3), a preto sa žalovaný pri výklade pojmov „neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie\nalebo trestanie“ opieral o rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva. Z jeho judikatúry okrem iného\nvyplýva, že samotná možnosť zlého zaobchádzania nemá za následok porušenie článku 3 Európskeho\ndohovoru o ľudských právach. Na to, aby sa trest považoval za ponižujúci a aby sa uplatnil článok\n3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, musí poníženie a nedôstojnosť, ktoré ho sprevádzajú,\ndosiahnuť mimoriadnu úroveň, ktorej posúdenie závisí od súhrnu všetkých okolností prípadu. K takýmto\nzáverom však v tomto prípade nebolo možné dospieť. Dodatočnú ochranu možno v prípade rizika\nmučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania nájsť len vtedy, ak existuje\nskutočné a bezprostredné riziko takéhoto rizika. Nie tam, kde nemusí vôbec vzniknúť alebo môže\nvzniknúť len v prípade, že nastanú iné okolnosti, ktoré ešte nemožno predvídať.\n60. V tomto prípade žiadateľ neuviedol ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že mal vo\nsvojej domovskej krajine nejaké problémy, nieto ešte problémy so štátnymi orgánmi, a že by mu po\nnávrate hrozilo mučenie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie alebo trest.\n61. Na základe zhromaždených dôkazov, napr. Cestovného poradenstva sprostredkovaného\nMinisterstvom zahraničných vecí a obchodu (DFAT) Austrálskej vlády, ktoré bolo naposledy\naktualizované 18. októbra 2024. označuje Kazachstan za relatívne bezpečnú krajinu na cestovanie.\nZ Informácii o krajine pôvodu žalobcu ďalej vyplýva, hoci kazašské právo zakazuje akúkoľvek formu\nmučenia, objavili sa správy o mučení a zlom zaobchádzaní so zadržanými osobami zo strany policajtov\na väzenského personálu.\n62. K záveru, že so žiadateľom mohlo byť zle zaobchádzané v zmysle článku 13a zákona o azyle,\nnemožno v konkrétnom prípade žiadateľa dospieť na základe zhromaždených informácií, pokiaľ nie sú\npodložené administratívnym spisom alebo okolnosťami opísanými žiadateľom o situácii v jeho krajine\npôvodu a jeho motívoch odchodu z krajiny.\n63. Závažné konanie štátnych orgánov alebo bezpečnostných zložiek voči sťažovateľovi zatiaľ nebolo\nzistené, a preto nie je možné vyvodiť takéto konanie v prípade jeho návratu do vlasti. V tejto súvislosti\nNajvyšší správny súd Českej republiky vo svojom rozsudku z 27. septembra 2006, sp. zn. 5 Azs\n232/2005, uviedol, že „samotná skutočnosť, že v krajine pôvodu nie je dostatočne zabezpečená ochrana\nľudských práv, automaticky nezaväzuje správny orgán, aby túto okolnosť považoval za prekážku\nvyhostenia“.\n64. Pre posúdenie veci je kľúčová výpoveď samotného žiadateľa počas správneho konania, t. j. jeho\nopis jeho azylového príbehu. Sám žiadateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v krajine pôvodu nemal\nžiadne konkrétne problémy so štátnymi orgánmi a bezpečnostnými zložkami, a už vôbec nie v takom\nrozsahu, aby došlo k mučeniu alebo neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Žiadateľ\nnetvrdil ani nepredložil žiadne dôkazy o reálnej hrozbe vážneho bezprávia v prípade návratu do krajiny\npôvodu. Na doplnenie tunajší súd ešte dodáva, že v Kazachstane neprebieha žiadny ozbrojený konflikt\na bezpečnostná situácia je stabilná.\n\n65. Ostatné výroky napadnutého rozhodnutia neudelenie azylu podľa § 13 ods. 1 písm. b/, § 20 ods. 5\nzákona o azyle a neposkytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b/\na § 20 ods. 5 zákona o azyle neboli žalobcom v jeho správnej žalobe napadnuté.\n66. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne, a\npreto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n67. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci. Keďže žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\n18Sa/3/2025\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}