{"guid": "cbd984e2-e7a2-4f23-a31f-cdb447cd6c5d:817c0223-cf2a-4347-9c8f-33fe99c45fba", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100278.1", "spisova_znacka": "15Saz/2/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15Saz/2/2025 z 7. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 7. marca 2025, sp. zn. 15Saz/2/2025, ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100278.1", "identifikacne_cislo": "0725100278", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-03-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-229"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-229", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/817c0223-cf2a-4347-9c8f-33fe99c45fba", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100278.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100278.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100278.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n15Saz/2/2025\n0725100278\n07. 03. 2025\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2025:0725100278.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Pakistanská islamská republika, bez dokladu totožnosti, toho času\numiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Slovenská republika, zastúpeného\nCentrom právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a\ncudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka Policajného\nzboru Bratislava, so sídlom Regrútska 4, Bratislava, o prepustenie zo zaistenia, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-179-010/2024-AV zo dňa 04.10.2024 (ďalej len „rozhodnutie o\nzaistení“) žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte\ncudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o pobyte cudzincov“), podľa § 88 ods.\n4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do\n04.01.2025 a podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov umiestnil žalobcu do Útvaru policajného\nzaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej aj ako „ÚPZpC“).\n2. Žalovaný rozhodnutie o zaistení odôvodnil tým, že dňa 04.10.2024 bol oboznámený s utajovanou\npísomnosťou č. SIS-54/22-V-13-81/2024-S, pôvodcom ktorej je Slovenská informačná služba (ďalej\naj len „SIS“). Oboznámenie s predmetnou písomnosťou je evidované v spisovom materiáli žalobcu\npod č. PPZ-HCP-BA5-179/2024-AV. Na základe oboznámenia sa s písomnosťou nadobudol žalovaný\npodozrenie, že žalobca ohrozuje bezpečnosť štátu. Z dôvodu reálnej hrozby pre bezpečnosť štátu, ktorá\nje uvedená v utajovanej písomnosti, mal žalovaný za to, že ponechaním žalobcu na slobode, resp.\numožnením jeho svojvoľného pohybu, by prišlo k ohrozeniu záujmov Slovenskej republiky, teda ochrany\nbezpečnosti štátu.\n3. Žalobca bol dňa 04.10.2024 v čase o 19:30 hod. predvedený na správny orgán podľa § 79 ods. 1\nzákona o pobyte cudzincov, z dôvodu konania vo veci zaistenia. Lustráciou v informačných systémoch\npolicajného zboru, ako aj zo spisového materiálu vedeného na správnom orgáne bolo zistené, že dňa\n13.04.2023 bolo žalobcovi vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 1 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov, v predmetnom rozhodnutí nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie.\nŽalovaný v predmetnom rozhodnutí o administratívnom vyhostení vylúčil odkladný účinok, nakoľko to\n\nvyžadoval naliehavý všeobecný záujem, ako aj nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia bude\nopätovne ohrozený verejný poriadok, čo malo za následok, že toto rozhodnutie sa jeho doručením stalo\nvykonateľným. Žalobcovi bol v rozhodnutí uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na\núzemie všetkých členských štátov na dobu 3 (troch) rokov. Následne bol žalobca zaistený podľa § 88\nods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia s dĺžkou doby\nzaistenia do 13.05.2023. Nakoľko nebolo rozhodnutie o administratívnom vyhostení vykonané, žalovaný\ndňa 13.05.2023 predĺžil zaistenie žalobcu do 13.07.2023. Dňa 13.07.2023 žalovaný opätovne predĺžil\nzaistenie žalobcu s určením doby zaistenia do 13.10.2023, kedy žalovaný opätovne predĺžil zaistenie s\nurčením doby zaistenia do 13.01.2024. Dňa 11.01.2024 žalovaný opätovne predĺžil zaistenie s určením\ndoby zaistenia do 06.03.2024. Dňa 25.01.2024 požiadal žalobca v ÚPZpC o udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky z dôvodu obavy o život. Dňa 30.01.2024 bol žalobca zaistený podľa § 88a ods.\n1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov s určením dĺžky zaistenia do 30.04.2024. Dňa 29.04.2024 bolo\nzaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov predĺžené s určením lehoty\nzaistenia do 30.07.2024. Dňa 25.07.2024 bol žalobca príkazom na prepustenie prepustený z ÚPZpC\na eskortovaný do Záchytného tábora v Humennom, kde zotrval do 30.07.2024. Následne sa žalobca\npresunul do Pobytového tábora v Rohovciach, kde sa zdržiaval až do dňa 04.10.2024. Dňa 04.10.2024\nbol žalobca zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov s určením dĺžky zaistenia\ndo 04.01.2025.\n4. Žalovaný kontaktoval Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „migračný\núrad“), kde žiadal o poskytnutie informácie o azylovom konaní žalobcu – žalovanému bola dňa\n06.11.2024 doručená odpoveď od migračného úradu v ktorej sa uvádza, že migračný úrad dňa\n18.06.2024 rozhodol, že žalovanému neudeľuje azyl a neposkytuje doplnkovú ochranu. Žalobca dňa\n30.07.2024 podal proti rozhodnutiu o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany správnu\nžalobu. Správny súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k. 19Saz/2/2024 – 45, ktorý sa stal právoplatný\ndňa 07.11.2024, o zrušení časti rozhodnutia a to v časti o udelení doplnkovej ochrany – z tohto dôvodu\nmigračný úrad pokračuje v azylovom konaní. Žalobca sa v zmysle zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) aj naďalej považuje za žiadateľa o udelenie\nazylu. Nakoľko bol žalovaný oboznámený s utajovanou písomnosťou, ktorá zakladá predpoklad\nohrozenia bezpečnosti štátu, tak žalovaný začal dňa 04.10.2024 konanie vo veci zaistenia žalobcu\npodľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. V nadväznosti na uvedené bola so žalobcom\ndňa 04.10.2024 spísaná zápisnica o podanie vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA5-179-009/2024-AV, v ktorej\nsa žalobca vyjadril k jeho príchodu na územie Slovenskej republiky ako aj k dĺžke doby zdržiavania\nsa na území schengenského priestoru – žalobcova cesta na Slovensko bola od začiatku nelegálna. Z\nPakistanu vycestoval do Iránu, kde si našiel prevádzača, ktorý mu dal ďalšie inštrukcie ako sa dostať\nnelegálne do Turecka, tam sa tiež nakontaktoval na prevádzača, ktorý mu dal ďalšie inštrukcie ako sa\ndostať nelegálne do Bulharska a z Bulharska do Srbska. Následne sa žalobca dostal do Maďarska,\nkde ich prevádzač vyhodil pred maďarsko-slovenskými hranicami. Po príchode na Slovensko žalobcu\nzadržala polícia. Táto nelegálna cesta prebiehala vozidlami, ale aj pešo cez zelené hranice vo väčších\nskupinách migrantov. Ďalej v zápisnici uviedol, že na Slovensku požiadal o azyl z dôvodu obáv o svoj\nživot. Žalobca sa nechce vrátiť domov, síce pochádza z Pakistanu, avšak jeho národnosť je paštu a\nTaliban ľudí, ktorí majú národnosť paštu, vraždí. Žalobcovi bola v predmetnej zápisnici daná možnosť\npodľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov pred vydaním rozhodnutia o zaistení, aby sa vyjadril k\njeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhol doplnenie, pričom žalobca sa k predloženým\npodkladom nechcel vyjadriť.\n5. Žalovaný v rozhodnutí o zaistení konštatoval, že tým, že žalobca nepožiadal o udelenie azylu hneď\npo zadržaní, ale až v ÚPZpC, tak to vytvára domnienku, že žiadosť žalobcu bola podaná výlučne s\ncieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie - uvedené potvrdzuje aj právoplatné rozhodnutie\nmigračného úradu o neudelení azylu, neposkytnutí doplnkovej ochrany. Žalobca požiadal o azyl až v\nmomente, kedy bol stanovený dátum návratu žalobcu do Pakistanskej islamskej republiky návratovým\nšpecialistom agentúry Frontex. Žalobcovi bola viackrát daná možnosť v zápisniciach o podaní vyjadrenia\npred vydaním rozhodnutia, resp. pred vydaním rozhodnutia o predĺžení zaistenia, či chce požiadať o\nazyl na území Slovenskej republiky, čo vždy odmietol. Žalobca požiadal o udelenie azylu takmer po 9\nmesiacoch v zaistení. V konaní sa spočiatku vyjadroval, že z Pakistanu odišiel kvôli ekonomickej situácii,\nnásledne menil svoje výpovede a k žiadosti o azyl ako dôvod uviedol obavu o život. Žalobca úmyselne\nuvádzal v predošlom konaní falošnú identitu C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Pakistanská\nislamská republika. Zavádzajúce informácie žalobcu predĺžili celý proces administratívneho vyhostenia,\n\nčoho dôsledkom bolo predĺženie zaistenia. Žalobca nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky,\nani v inom členskom štáte a taktiež mu bol uložený v rozhodnutí o administratívnom vyhostení zákaz\nvstupu na tri roky. Na základe uvedených skutočností v kontexte hrozby pre bezpečnosť štátu, mal\nžalovaný preukázané riziko úteku žalobcu.\n6. Následne podaním zo dňa 20.12.2024 požiadal ÚPZpC žalovaného o predĺženie zaistenia žalobcu,\na to z dôvodu, že konanie vo veci udelenia azylu na území Slovenskej republiky do dňa 20.12.2024\nnebolo migračným úradom ukončené.\n7. Pred vydaním rozhodnutia týkajúceho sa predĺženia zaistenia žalobcu bola so žalobcom dňa\n30.12.2024 spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA5-179-024/2024-AV (ďalej len\n„zápisnica o podaní vyjadrenia“) – žalobca bol opätovne oboznámený o dôvode zaistenia, ako aj\no dôvodoch potreby predĺženia zaistenia – žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa ku konaniu podľa §\n120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov – v predmetnej zápisnici o podaní vyjadrenia sa žalobca odmietol\nvyjadriť k zaisteniu a potrebe predĺženia zaistenia. Uviedol len to, že nemá žiadne finančné prostriedky\na nevie si zabezpečiť ubytovanie na území Slovenskej republiky.\n8. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-179-025/2024-AV zo dňa 30.12.2024 (ďalej len „Rozhodnutie“)\nžalovaný predĺžil zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a ponechal\nžalobcu umiestneného v ÚPZpC. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby\nzaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 04.04.2025. V odôvodnení Rozhodnutia žalovaný\npoukázal na tie isté skutočnosti ako sú uvedené vyššie. Zároveň žalovaný konštatoval, že počas\npredĺženej doby zaistenia žalobcu (do 04.04.2025) bude komunikovať s migračným úradom vo veci\nazylového konania žalobcu. Uviedol, že celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu (žalobcu) podľa\n§ 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods.\n4 zákona o pobyte cudzincov. Konštatoval, že rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu o tri mesiace,\na teda rozhodol o maximálnej dĺžke zaistenia žalobcu z dôvodu, že si to vyžadoval skutkový stav veci\na to, že migračný úrad po zrušení časti jeho rozhodnutia o neudelení doplnkovej ochrany správnym\nsúdom do dňa 30.12.2024 vo veci opätovne nerozhodol. Žalovaný taktiež uviedol, že bude aj naďalej\npodľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov skúmať účel zaistenia žalobcu (ktorý stále trvá)\na v prípade, že ďalšie zaistenie žalobcu bude neúčelné, bude žalobca zo zaistenia prepustený. Nakoľko\nide o žiadateľa o azyl, u ktorého je podozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu, žalovaný nerozhodol o\nprepustení žalobcu. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov žalovaný konštatoval, že zaistenie\nžalobcu je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nzverejneným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 209/1992 Zb. (ďalej len „Dohovor“). Počas\nkonania o zaistení sa žalovaný zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v\nzmysle článku 8 ods. 1 Dohovoru. Žalovaný dodal, že práva žalobcovi vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru\nneupiera a plne ich rešpektuje.\n9. Správny súd konštatuje, že žalobca podal viackrát správnu žalobu proti zaisteniu, konkrétne dňa\n19.06.2023 správnu žalobu vo veci zaistenia proti rozhodnutiu zo dňa 13.05.2023, ktorú správny súd\nzamietol. Žalobca podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky zamietol. Dňa 18.08.2023 podal žalobca správnu žalobu vo veci zaistenia proti\nrozhodnutiu zo dňa 13.07.2023, ktorú správny súd zamietol a dňa 14.02.2024 podal žalobca správnu\nžalobu vo veci zaistenia proti rozhodnutiu zo dňa 30.01.2024, ktorú správny súd tiež zamietol. Napokon\ndňa 04.11.2024 podal žalobca správnu žalobu vo veci prepustenia zo zaistenia, ktorú správny súd\nzamietol (rozsudok č. k. 13Saz/11/2024 – 28 zo dňa 19.11.2024 – kasačná sťažnosť podaná nebola).\nII. Správna žaloba\n10. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 27.02.2025 (žalovanému dňa 25.02.2025) sa žalobca\ndomáhal svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia predĺženého žalobcovi Rozhodnutím\n(rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-179-025/2024-AV zo dňa 30.12.2024).\n11. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný riadne neodôvodnil svoje tvrdenie, keď v odôvodnení\nRozhodnutia uviedol, že predpokladá, že žalobca by v prípade ponechania na slobode ušiel, resp.\nsa skrýval. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že jeho žiadosť o udelenie azylu vytvára\n\ndomnienku, že bola podaná výlučne s účelom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie. Ďalej\nžalobca uviedol, že chce zostať na území Slovenskej republiky, pričom počas svojho pobytu v Pobytovom\ntábore v Rohovciach sa správal vzorne, neporušil žiadne podmienky ani svoje povinnosti - počas pobytu\nv Pobytovom tábore v Rohovciach jeho osobná sloboda nebola obmedzená, mohol tábor kedykoľvek\nopustiť. Poukázal na to, že zo spomínaného tábora neutiekol, zdržiaval sa v ňom, a teda preukázal,\nže má záujem zostať na území Slovenskej republiky a počkať na rozhodnutie o správnej žalobe proti\nrozhodnutiu migračného úradu. Tvrdil, že si nie je vedomý konania, ktorým by ohrozoval bezpečnosť\nštátu. Svoje ponechanie v zaistení považoval za neúčelné. Konštatoval, že prvýkrát bol zaistený dňa\n13.04.2023 kedy mu bolo vydané aj rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Tvrdil, že fakticky je už\n22 mesiacov umiestnený či už v ÚPZpC“ alebo v Pobytovom tábore v Rohovciach – uviedol, že opätovne\nby chcel byť umiestnený v Pobytovom tábore v Rohovciach.\nIII. Vyjadrenie k správnej žalobe\n12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 26.02.2025 uviedol, že zo spisového materiálu\nvyplýva, že dňa 04.10.2024 bolo žalobcovi vydané rozhodnutie o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. d)\nzákona o pobyte cudzincov a súčasne podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov bola stanovená\ndĺžka doby zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 04.01.2025; ďalej konštatoval,\nže následne vydal Rozhodnutie, ktorým predĺžil zaistenie žalobcu (podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona\no pobyte cudzincov) a súčasne podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby\nzaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 04.04.2025. Zhrnul taktiež doterajší priebeh\nadministratívneho konania. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia jeho zaistenia\nuviedol, že v predmetnej veci nepostupoval a nevyhodnocoval svojvoľne konanie žalobcu, pričom sa\nriadil a konal na základe stanoviska SIS. Poznamenal, že v prípade žalobcu nejde len o útek, resp.\nskrývanie sa v prípade ponechania na slobode - žalobca môže vykonávať protiprávnu činnosť aj za\ndodržania podmienok určených v § 23a zákona o azyle. Konštatoval, že hoci sa môže javiť, že žalobca\ndodržuje uložené povinnosti a nemá v úmysle opustiť územie Slovenskej republiky, avšak počas trvania\nvychádzky na základe priepustky má neobmedzený pohyb, počas ktorého môže vyvíjať aktivity, ktoré sú\nv rozpore so záujmami štátu. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že SIS považuje žalobcu za osobu,\nktorá svojím konaním môže ohrozovať bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, rozhodol o zaistení\n(predĺžení zaistenia) žalobcu, aby predišiel udržiavaniu stavu, ktorý deklaruje SIS vo svojom stanovisku.\nKonštatoval, že k predmetnému rozhodnutiu došlo až po tom, čo sa dôkladne oboznámil s relevantnými\ninformáciami týkajúcimi sa žalobcu, pričom vychádzal z informácií, ktoré naznačovali, že žalobca môže\npredstavovať riziko pre verejný poriadok alebo bezpečnosť štátu. Mal za to, že on, ako orgán príslušný\npodľa § 125 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov konal tak, aby bola zabezpečená ochrana verejného\nporiadku a bezpečnosti štátu - na základe toho rozhodol o zaistení (predĺžení zaistenia) žalobcu\na ponechaní žalobcu umiestneného v ÚPZpC. Zdôraznil, že konal na základe prezumpcie správnosti,\nktorá vychádza z predpokladu, že informácie a stanoviská poskytnuté oprávnenými subjektmi, ako je\nv tomto prípade SIS, sú pravdivé a relevantné. Tvrdil, že nie je kompetentný skúmať odborné závery\nSIS, nakoľko nie je odborným orgánom v oblasti bezpečnosti, či spravodajskej činnosti a taktiež nemá\nprístup k informáciám a analýzam, ktoré má SIS k dispozícii - podklady SIS považoval za pravdivé a\nsprávne. Ďalej konštatoval, že Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. 19Saz/2/2024 – 45 zo dňa\n22.10.2024, ktorý sa stal právoplatným dňa 07.11.2024, zrušil rozhodnutie migračného úradu v časti\no neposkytnutí doplnkovej ochrany a vec vrátil migračnému úradu na ďalšie konanie – z uvedených\ndôvodov sa žalobca v zmysle zákona o azyle aj naďalej považuje za žiadateľa o udelenie azylu, keďže\ndoposiaľ nebolo migračným úradom o doplnkovej ochrane žalobcu opätovne rozhodnuté. Konštatoval,\nže na základe uvedeného je zrejmé, že on a ani pracovníci ÚPZpC nepristupujú ku krokom, ktoré\nby smerovali k administratívnemu vyhosteniu žalobcu, nakoľko prebiehajúce konanie pred migračným\núradom nie je stále ukončené. Ďalej uviedol, že nevyužil jednu z alternatív zaistenia, ktoré zákon\no pobyte cudzincov explicitne vyjadruje, a to práve z dôvodu, že žalobca je žiadateľom o azyl u ktorého\nje podozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu. Konštatoval, že z uvedených dôvodov sa rozhodol pre\nprísnejšie opatrenie, ktoré smeruje k ochrane verejného poriadku a bezpečnosti štátu. Považoval za\npotrebné taktiež uviesť, že predmetné rozhodnutie vykonal aj na základe predošlých skutočností, ktoré\nmu boli zrejmé – žalobca nepožiadal o udelenie azylu hneď po zadržaní, ale až v ÚPZpC takmer po\n9 mesiacoch v zaistení; žalobca požiadal o azyl až v momente, kedy bol stanovený dátum návratu\ndo Pakistanskej islamskej republiky návratovým špecialistom agentúry Frontex; žalobca v predošlých\nkonaniach účelovo menil výpovede, úmyselne uviedol v predošlom konaní falošnú identitu C. D., nar.\n\nXX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Pakistanská islamská republika – zdôraznil, že zavádzajúce informácie\nžalobcu predĺžili celý proces administratívneho vyhostenia, čoho dôsledkom bolo predĺženie zaistenia.\nUviedol, že žalobca nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky, ani v inom členskom štáte\na taktiež mu bol v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložený zákaz vstupu na tri roky - na\nzáklade uvedených skutočností a v kontexte hrozby pre bezpečnosť štátu mal za to, že je preukázané\nriziko úteku žalobcu a aj preto nepristúpil k jednej z možností alternatívy zaistenia. Poukázal na to,\nže rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu do 04.04.2025 (predĺžil zaistenie o tri mesiace), pričom\nneprekročil maximálnu možnú dĺžku zaistenia žalobcu v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Konštatoval,\nže rozhodol o maximálnej dĺžke zaistenia z dôvodu, že si to vyžadoval skutkový stav veci, pričom\nmigračný úrad doposiaľ nerozhodol o udelení doplnkovej ochrany žalobcovi. Bol toho názoru, že\nzaistenie žalobcu je aj naďalej účelné. Žalobu žalobcu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.\nIV. Relevantné právne predpisy\n13. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia.\n14. Podľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov, ohrozením bezpečnosti štátu je konanie osoby,\nktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc\nštátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a\nzdravie osôb, majetok a životné prostredie.\n15. Podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie\no administratívnom vyhostení alebo konanie o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť o\nudelenie azylu, policajný útvar vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až\ndo rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu; konanie\no zákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí azyl alebo neposkytne\ndoplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom vyhostení prerušil, pokračuje v\nkonaní o administratívnom vyhostení; policajný útvar pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení\naj vtedy, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného\npredpisu.\n16. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa\nrozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny\npríslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá\nudelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\n17. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\n18. Podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o\nudelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak\nje to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.\n19. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie\n\nazylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas\nzaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa §\n88 ods. 4.\n20. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho\nvyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a)\nhlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.\n21. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku\n1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto\npovinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl.\nO uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho\npríslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.\n22. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n23. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n24. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.\n25. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\nV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17\npísm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia\nposudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal\nzákonnosť trvania predĺženého zaistenia žalobcu realizovaného na podklade Rozhodnutia, oboznámil sa\ns obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia\nrozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\nO žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 07. marca 2025 bez prítomnosti\núčastníkov konania, za dodržania podmienok podľa § 114 SSP. Účastníci konania súhlasili s prejednaním\nveci bez ich prítomnosti.\n27. Správny súd podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného žalovaným, ktorý je\nzosumarizovaný vyššie, pričom nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie.\n28. Správny súd úvodom považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobca sa správnou žalobou podanou podľa\n§ 221 ods. 2 SSP domáha prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu nie\nje preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia, ktoré bolo podkladom predĺženia jeho zaistenia, ale posúdenie,\nči v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať\nstanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia [v zmysle §\n90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby\nzaistenia].\n29. Správny súd z podanej správnej žaloby zistil, že žalobca smeruje svoje námietky a súvisiace\nargumenty predovšetkým voči Rozhodnutiu, respektíve rozhodnutiu o zaistení, nie výslovne proti trvaniu\nzaistenia a jeho zákonnosti. Tvrdenia žalobcu teda nesmerujú primárne k argumentácii pre jeho\nprepustenie zo zaistenia z dôvodu, že jeho zaistenie už nie je účelné a efektívne. V tomto smere je potom\nprávoplatné Rozhodnutie (rozhodnutie o predĺžení zaistenia) v spojení s predchádzajúcim rozhodnutím\no zaistení, ktoré tvoria podklad následného trvania zaistenia, potrebné prezumovať za zákonné, čo\nsa týka preukázania dôvodov a splnenia podmienok zaistenia. Ak teda žalobca mienil podať správnu\n\nžalobu podľa § 221 ods. 2 SSP, ktorej by bolo možné priznať úspech, jeho námietky sa mali zamerať\npredovšetkým na tvrdenie nezákonnosti trvania zaistenia, čo však žalobca neurobil.\n30. Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky, zaistenie je mimoriadny inštitút a fakticky ide o obmedzenie, dokonca pozbavenie\nosobnej slobody človeka, a teda o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý\nmôže byť prípustný len za podmienok prísne vymedzených nielen v zákone o pobyte cudzincov, ale\npredovšetkým ústavným poriadkom (napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 1Szak/6/2019).\n31. Na druhej strane, členské štáty Európskej únie majú nepopierateľné suverénne právo kontrolovať\nvstup cudzincov a ich pobyt na svojom území. Nevyhnutnou súčasťou tohto práva je oprávnenie štátov\nzadržať potenciálnych imigrantov. Ich zadržanie musí byť zlučiteľné s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.\nDokiaľ štát nepovolí vstup na svoje územie, je takýto vstup nepovolený v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f)\nDohovoru a zadržanie osoby, ktorá si praje na územie štátu vstúpiť (pričom potrebuje na to príslušné\npovolenie, ktoré nemá), môže byť považované za realizované preto, aby sa \"zabránilo jej nepovolenému\nvstupu na územie štátu\" [Saadi proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok veľkého senátu ESĽP, 29.01.2008,\nč. 13229/03, § 64]. Rovnako možno podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru „ospravedlniť“ pozbavenie\nosobnej slobody osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vyhostení (rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSR, sp. zn. 2Sak 11/2022 zo dňa 28.09.2022).\n32. V konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia správne súdy nepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia\no zaistení, prípadne o predĺžení zaistenia, ale hodnotia postup polície v konaní o administratívnom\nvyhostení a najmä skúmajú, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe\no prepustenie zo zaistenia trvajú. Posudzujúc správnu žalobu neformálne, správny súd pristúpil k\nposúdeniu námietok žalobcu uvedených v žalobe z hľadiska, či ku dňu rozhodovania správneho súdu\nmožno skonštatovať, že účel zaistenia u žalobcu je daný. Správny súd v tejto súvislosti uvádza,\nže vzhľadom k tomu, že stále prebieha konanie o žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu, tak\nje samozrejmé, že žalovaný nevykonáva úkony smerujúce k administratívnemu vyhosteniu žalobcu.\nSprávny súd ďalej konštatuje, že účelom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte\ncudzincov je ochrana bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Z obsahu administratívneho spisu\nvyplýva, že žalovaný bol dňa 04.10.2024 oboznámený s utajovanou písomnosťou č. SIS-54/22V-13-81/2024-S, pôvodcom ktorej je Slovenská informačná služba, na základe čoho nadobudol\npodozrenie, že žalobca ohrozuje bezpečnosť štátu. V administratívnom konaní v Zápisnici o podaní\nvyjadrenia zo dňa 04.10.2024 bol žalobca upovedomený o začatí konania vo veci zaistenia podľa\n§ 88a ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z. z. z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu, tiež mu bol\npredložený kompletný spisový materiál na preštudovanie a bola mu daná možnosť sa vyjadriť, na čo\nuviedol, že sa nechce vyjadriť. Žalobca rozhodnutie o zaistení nenapadol žalobou. V následnej žalobe o\nprepustenie zo zaistenia žalobca iba stručne uviedol, že si nie je vedomý konania, ktorým by ohrozoval\nbezpečnosť štátu, nespochybnil však existenciu utajovanej písomnosti, na základe ktorej si žalovaný\nutvoril úsudok, že žalobca ohrozuje bezpečnosť štátu (Správny súd v Bratislave predmetnú žalobu\nžalobcu rozsudkom č. k. 13Saz/11/2024 – 28 zo dňa 19.11.2024 zamietol – okrem iného správny\nsúd v ňom uviedol aj to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemá dôvod spochybňovať\nsprávnu úvahu žalovaného, ako aj to, že z administratívneho spisu, ani zo žaloby nevyplýva, že by\nodpadol dôvod, pre ktorý bol žalobca zaistený a že účel zaistenia žalobcu stále trvá – žalobca kasačnú\nsťažnosť nepodal). Následne po podaní žiadosti ÚPZpC o predĺženie zaistenia žalobcu (z dôvodu, že\nmigračný úrad doposiaľ opätovne nerozhodol vo veci doplnkovej ochrany žalobcu – žalobca je teda aj\nnaďalej vedený ako žiadateľ o udelenie azylu) bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia\n(zo dňa 30.12.2024) - žalobca bol opätovne oboznámený o dôvode zaistenia, ako aj o dôvodoch\npotreby predĺženia zaistenia – žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa ku konaniu podľa § 120 ods.\n7 zákona o pobyte cudzincov – z predmetnej zápisnice o podaní vyjadrenia je zrejmé, že žalobca\nsa odmietol vyjadriť k jeho zaisteniu a potrebe predĺženia jeho zaistenia - uviedol len to, že nemá\nžiadne finančné prostriedky a nevie si zabezpečiť ubytovanie na území Slovenskej republiky. Žalovaný\nvydal Rozhodnutie (rozhodnutie o predĺžení zaistenia). Následne žalobca podal žalobu o prepustenie\nzo zaistenia (predmet tohto konania), ktorú odôvodnil tými istými námietkami ako v predošlom prípade,\nlen dokonca ešte v značne užšom rozsahu. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že skutkový stav\nsa od posledného rozhodnutia správneho súdu (rozsudok č. k. 13Saz/11/2024 – 28 zo dňa 19.11.2024)\nžiadnym spôsobom nezmenil – žalobca je stále vedený ako žiadateľ o udelenie azylu, a preto žalovaný\núkony smerujúce k administratívnemu vyhosteniu nevykonáva – správny súd konštatuje, že žalobca\n\nopätovne nespochybnil existenciu utajovanej písomnosti, na základe ktorej si žalovaný utvoril úsudok, že\nžalobca ohrozuje bezpečnosť štátu, pričom správny súd (rovnako ako súd v predchádzajúcom konaní)\nnemá dôvod spochybňovať správnu úvahu žalovaného. Z administratívneho spisu, ani zo žaloby navyše\nnevyplýva, že by odpadol dôvod, pre ktorý bol žalobca zaistený, a preto správny súd dospel k záveru,\nže účel zaistenia stále trvá.\n33. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné taktiež poukázať na nasledujúce skutočnosti\ntýkajúce sa žalobcu: žalobca nepožiadal o udelenie azylu hneď po zadržaní, ale až v ÚPZpC (po takmer\ndeviatich mesiacoch v zaistení), pričom žalobca požiadal o azyl až v momente, kedy bol stanovený dátum\njeho návratu do Pakistanskej islamskej republiky návratovým špecialistom agentúry Frontex – uvedené\nkonanie žalobcu aj podľa názoru správneho súdu vytvára domnienku, že žiadosť žalobcu bola podaná\nvýlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie - žalobcovi bola (v počiatočných\npredchádzajúcich konaniach) navyše viackrát daná možnosť v zápisniciach o podaní vyjadrenia pred\nvydaním rozhodnutia, respektíve pred vydaním rozhodnutia o predĺžení zaistenia, požiadať o azyl\nna území Slovenskej republiky, čo vždy odmietol. Žalobca požiadal o udelenie azylu takmer po 9\nmesiacoch v zaistení, pričom predtým sa vyjadroval, že z Pakistanu odišiel kvôli ekonomickej situácii,\nnásledne menil svoje výpovede a k žiadosti o azyl ako dôvod uviedol obavu o život. Žalobca taktiež\númyselne uvádzal v predošlom konaní falošnú identitu C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť\nPakistanská islamská republika – je nesporné, že zavádzajúce informácie žalobcu predĺžili celý proces\nadministratívneho vyhostenia, čoho dôsledkom bolo aj následné predĺženie zaistenia. Žalobca nemá\nudelený pobyt na území Slovenskej republiky, ani v inom členskom štáte a taktiež mu bol uložený v\nrozhodnutí o administratívnom vyhostení zákaz vstupu na tri roky. Na základe uvedených skutočností v\nkontexte hrozby pre bezpečnosť štátu, má aj správny súd riziko úteku žalobcu za preukázané.\n34. Správny súd taktiež nezistil, že by v danom prípade (ani po predĺžení zaistenia žalobcu do\n04.04.2025) bola prekročená maximálna doba zaistenia. Zákon totiž stanovuje samostatnú maximálnu\ndĺžku zaistenia tak pre jednotlivé dôvody zaistenia podľa § 88 zákona o pobyte cudzincov, ako i pre\nzaistenie podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov. Čas zaistenia podľa jedného zo zákonných dôvodov\nsa teda nezapočítava do času zaistenia podľa iného zákonného dôvodu. Pritom celkový čas zaistenia\nžiadateľa o udelenie azylu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov nesmie presiahnuť\nčas zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, čo bolo v danom prípade dodržané.\n35. K využitiu alternatív zaistenia žalovaný uviedol, že nevyužil jednu z alternatív zaistenia, ktoré\nzákon o pobyte cudzincov explicitne vyjadruje, práve z dôvodu, že žalobca je žiadateľom o azyl, u\nktorého je podozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu. Zároveň mal žalovaný preukázané riziko úteku\nžalobcu. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia (zo dňa 30.12.2025) taktiež vyplýva, že žalobca nemá žiadne\nfinančné prostriedky a nevie si zabezpečiť ani žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky. Z\nuvedených dôvodov sa žalovaný rozhodol pre prísnejšie opatrenie, ktoré smeruje k ochrane verejného\nporiadku a bezpečnosti štátu. Správny súd mal za to, že s touto argumentáciou žalovaného možno\nsúhlasiť. Vzhľadom na špecifickosť dôvodu zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte\ncudzincov, ktorým je potreba ochrany bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, je skutočne len ťažké\nsi predstaviť, že na dosiahnutie tohto účelu zaistenia je možné využiť iné, menej závažné prostriedky,\nako je zaistenie.\n36. Námietky týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia Rozhodnutia, respektíve rozhodnutia o zaistení,\nsprávny súd nevyhodnocoval nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, v konaní o žalobe o prepustenie\nzo zaistenia správne súdy nepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia o zaistení/rozhodnutia o predĺžení\nzaistenia.\n37. Hoci nebolo možné priznať žiadnej z námietok prezentovaných žalobcom relevanciu a posúdiť ju ako\ndôvodnú, správny súd si je vedomý, že správnu žalobu vo veci zaistenia má posudzovať neformálne a nie\nje viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, čo znamená, že môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne\ndôvody, ako tie, ktoré boli uvedené v správnej žalobe. Ani na základe vlastnej činnosti však žiaden\ndôvod pre konštatovanie nezákonnosti resp. neexistencie trvania účelu zaistenia ku dňu rozhodovania\nnedetegoval.\n38. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva\nna slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok\n\ndefinovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo\nzaistenia, môže byť úspešná jedine v prípade, ak žalobca svojimi námietkami spochybní zákonnosť\ntrvania jeho zaistenia, inými slovami ak preukáže, že ďalšie trvanie jeho zaistenia nie je účelné\na efektívne, čo sa v danom prípade žalobcovi nepodarilo.\n39. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že zaistenie žalobcu za súčasného\nskutkového stavu je zrejme účelné. Keďže správny súd po preskúmaní veci zistil, že podaná žaloba\npodľa § 221 ods. 2 SSP je nedôvodná, nezostala mu iná možnosť, ako žalobu žalobcu podľa § 229\nSSP zamietnuť.\n40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\nv zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "656e56d1-3444-4e6b-a3ae-fa1853f67289:7adae92b-5e84-43d2-8b9c-23f034d78950", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1019201061.1", "spisova_znacka": "1Szak/6/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/6/2019 z 18. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1019201061.1"}, {"guid": "639c042b-8d45-4aaa-844b-fbbf0ff3fef4:0c930d02-24ce-4e94-8403-6ff7cc678d99", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7022200317.1", "spisova_znacka": "2Sak/11/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/11/2022 z 28. 9. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-09-28", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7022200317.1"}, {"guid": "7c58ad9d-8c71-4945-a453-26337422c373:d208b3f1-a5bf-4289-8e1f-2734021e1e54", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101683.1", "spisova_znacka": "13Saz/11/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13Saz/11/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101683.1"}, {"guid": "b9b594db-41b8-48c9-80b8-aaf42968e6a7:10768ba7-474d-439f-9221-45c3ef768ddd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101174.1", "spisova_znacka": "19Saz/2/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 19Saz/2/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101174.1"}], "citovane_v": []}