{"guid": "df3f3934-827b-4a2d-9035-d1bfc6b6be8d:f1fde10b-68df-4edc-9946-bedc2e616339", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100103.3", "spisova_znacka": "15Saz/1/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15Saz/1/2025 z 15. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. apríla 2025, sp. zn. 15Saz/1/2025, ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100103.3", "identifikacne_cislo": "0725100103", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1fde10b-68df-4edc-9946-bedc2e616339", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100103.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100103.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100103.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n15Saz/1/2025\n0725100103\n15. 04. 2025\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2025:0725100103.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Ruská federácia, cestovný doklad č. XXXXXXXXX, toho času: B.\nXXXX/XX, C., zast. Liga za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Michalská 372/9, Bratislava,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6,\nBratislava, o správnej žalobe vo veci azylu proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-151-18/2024-Ž\nzo dňa 19.12.2024, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu\nČAS: MU-PO-151-18/2024-Ž zo dňa 19. decembra 2024, v časti výrokov 1. a 2., ktorými nebol žalobcovi:\nA. B., cestovný pas Ruskej federácie č. XXXXXXXXX, udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková\nochrana z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-151-18/2024-Ž zo dňa 19. decembra 2024 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl, podľa § 13c\nods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalobcovi neposkytol doplnkovú ochranu, podľa § 13 ods. 1\npísm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle žalobcovi neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny, podľa § 13c ods. 1\npísm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle žalobcovi neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny.\n2. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že dňa 22.08.2024 požiadal žalobca pred\npracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej\nochrany na území SR z dôvodu ohrozenia jeho slobody a života. Žalobca pricestoval na územie SR dňa\n13.10.2023 na Schengenské turistické vízum Maďarskej republiky.\n3. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol so žalobcom vykonaný dňa 05.09.2024 vstupný pohovor,\npočas ktorého žalobca uviedol, že v krajine pôvodu sa zúčastňoval protestov na podporu Navaľného.\nJeho skupina Fond boja proti korupcii FBK (ďalej len „FBK“) je považovaná za extrémistickú a za takéto\naktivity hrozí podľa trestného zákona Ruskej federácie (ďalej len „RF“) článok 282.1 obmedzenie slobody\nna jeden alebo viac rokov. K svojej politickej činnosti žalobca uviedol, že od roku 2010 do roku 2014 bol\nčlenom politickej strany Druhé Rusko, ale nakoľko táto strana podporovala konflikt na Donbase, svoje\nčlenstvo v tejto strane zrušil. Uviedol, že následne už nebol členom žiadnej politickej strany, avšak bol\nsympatizantom hnutia Navaľného a zúčastnil sa aj nejakých zhromaždení. Na týchto zhromaždeniach\nchodil s transparentami a usmerňoval dav ľudí, ktorým smerom sa má pohybovať. Neskôr sa na týchto\n\nzhromaždeniach zúčastňoval aj so svojím synom. Svoju politickú činnosť a účasť na zhromaždeniach\nžalobca konkretizoval až do roku 2013, kedy ho volebný štáb Navaľného nominoval do akejsi komisie\npri príležitosti volieb primátora Moskvy. Následne počas kampane Navaľného rozdával na jeho podporu\nv Moskve noviny. Z času na čas sa zúčastnil aj nejakých zhromaždení. V roku 2014 sa zúčastnil viacerých\nprotestov proti vojne na Ukrajine. V roku 2019 ho na jednom proteste spolu s viacerými účastníkmi\npolicajti zadržali aj s jeho neplnoletým synom, keď mali na hlavách vyrobené papierové koruny, na\nktorých bolo napísané „dimon“ a na druhej „vovan“, prezývky D. a E.. Počas zadržania došlo aj k fyzickým\nútokom zo strany polície. Podľa žalobcových vlastných slov, mal žalobca nejaké modriny, avšak nič\nvážne to nebolo. Počas zásahu polície, ako videl, že polícia fyzicky útočí pri zadržiavaní účastníkov\nprotestu, telefonoval na linku 112, kde sa sťažoval na fyzické útoky policajtov. Na policajnej stanici boli\nso synom od seba rozdelení, pričom so synom polícia spísala zápisnicu o svojvoľnom úteku z domu\na zdržiavaní sa mimo domova a so žalobcom zápisnicu o účasti na nepovolenom proteste. Po spísaní\nzápisníc v podvečerných hodinách všetkých zadržaných prepustili na slobodu. Ešte v ten istý večer však\nžalobcovi volali z polície, aby sa nasledujúci deň dostavil na policajné oddelenie za účelom podania\nvysvetlenia k udalostiam, ktoré nahlásil. Na druhý deň sa žalobca dostavil na oddelenie UVD, čo je\ninštitút na kontrolu policajtov, kde bol 4 hodiny vypočúvaný pracovníkom operatívy, podľa jeho názoru\npríslušníka FSB (Federálna bezpečnostná služba RF). Asi po jednom mesiaci dostal z polície list,\nv ktorom bolo uvedené, že pri policajnom zákroku neboli žiadne pochybenia. Z dôvodu účasti žalobcovho\nneplnoletého syna na proteste, ktorá bola vyhodnotená ako svojvoľný útek z domu a zdržiavanie sa mimo\ndomova, polícia taktiež iniciovala konanie na Komisii pre ochranu práv neplnoletých pre oblasť Birľujevo\nzapadnoe mesta Moskva. Spolu s manželkou sa žalobca dostavil na komisiu zloženú z policajtov,\nsociálnych pracovníkov a členov mestského zastupiteľstva. Rozhodnutie komisie bolo žalobcovi zaslané\nlistom, v ktorom stálo, že prípad uzatvárajú. Potom, čo mu bol doručený list z polície, že pri policajnom\nzásahu policajti nepochybili, sa žalobca rozhodol prostredníctvom svojho právnika obrátiť na Európsky\nsúd pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“). Tento súd vydal dňa 25.05.2023 rozsudok,\nv ktorom mu priznal odškodnenie vo výške 4 000 Eur. Listom Generálnej prokuratúry RF (ďalej len „GP\nRF“) však bol písomne informovaný o tom, že mu žiadne odškodné neprináleží, a preto mu ani nebolo\nvyplatené.\n4. Ďalej žalobca uviedol, že vyrábal letáky na tému ochrany detí zo strany rodičov, aby neboli povolané\ndo armády a neboli zapojení do ozbrojeného konfliktu s Ukrajinou. Tieto letáky potom po okolí lepil na\nmiesta vyhradené pre letáky. Žalobca nadobudol presvedčenie, že to bolo dôvodom, prečo ho v mieste\nbydliska hľadali nejakí ľudia, o čom ho telefonicky informovala jeho manželka, ktorá aj dňa 26.08.2024\nspísala „Osvedčenie o svedectve“, ktoré žalobca počas pohovoru predložil. V tomto „svedectve“ popísala\nudalosti z 20.10.2023. V ten deň podľa svedectva prišli k dverám ich bytu dvaja neznámi ľudia, ktorí sa\npredstavili ako príslušníci polície FSB. Rozhovor sa viedol na chodbe pred bytom. Chceli od nej vedieť,\nkde sa nachádza jej manžel. Hovorili niečo o zozname podporovateľov Navaľného FBK. Povedala im,\nže manžel sa nenachádza doma, že je asi v byte svojej matky. Predostreli jej požiadavku, aby s nimi\nišla na policajnú stanicu a spísala vyhlásenie, že nie sú členmi extrémistických organizácií, neodvádzajú\npeniaze ukrajinským ozbrojeným silám, a že sa neangažujú v ničom, čo by poškodilo ich krajinu. Keďže\ndostala strach, zavrela pred nimi dvere a hneď volala manželovi s tým, aby sa zo Slovenska nevracal\ndomov do Ruska, nech sa učí slovenský jazyk a požiada o azyl. Taktiež vo svedectve uviedla, že jej\nmanžel nechcel požiadať o udelenie azylu, kým ona neodíde z krajiny, nakoľko sa bál, že by ju potom\nnepustili z krajiny.\n5. V pohovore žalobca taktiež spomenul, že figuruje na zozname prívržencov Navaľného FBK, vedeného\nFSB, ktorý stiahol z aplikácie Telegram v roku 2018. K uvedenému doplnil, že táto skupina je v RF\npovažovaná za extrémistickú, a preto za aktivity v rámci tejto skupiny hrozí podľa trestného zákona RF\nčlánok 282.1 obmedzenie slobody na jeden alebo viac rokov.\n6. Na základe uvedených skutočností sa žalobca obáva o svoju bezpečnosť a odmieta sa vrátiť do krajiny\npôvodu. Nevie, čo by mu v prípade návratu do RF mohlo hroziť, no domnieva sa, že by ho mohli uväzniť,\nalebo zabiť z dôvodu, že sa zúčastňoval uvedených protestov. Obáva sa tiež toho, že by prišli opäť za\njeho manželkou, alebo by sa mohlo stať, že by ho zadržali rovno na letisku, keby sa vrátil do RF. Iné\nobavy a dôvody svojej žiadosti žalobca neuviedol.\n7. K neudeleniu azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle žalovaný uviedol, že tento inštitút\nje viazaný na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti, uvedenej v § 2 písm. d) zákona o azyle.\nKonštatoval, že v súvislosti s posúdením žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu na území SR\nnemožno opomenúť skutočnosť, že z krajiny pôvodu žalobca odišiel jednak z dôvodu, že bol prijatý na\nštúdium slovenského jazyka na Žilinskej univerzite, ako aj za účelom návštevy syna, ktorého už rok\nnevidel, a ktorý od roku 2022 tiež študuje na území SR. Uviedol, že z výpovede žalobcu je zrejmé,\n\nže po splnení účelu návštevy SR sa mienil vrátiť späť do krajiny pôvodu. Svoj názor však zmenil po\ntom, ako sa od manželky dozvedel o nových skutočnostiach, ktoré podstatnou mierou ovplyvnili jeho\nrozhodnutie ohľadom návratu do RF. Žalobca do konania doložil ako dôkazný prostriedok „svedectvo“\nmanželky, podľa ktorého počas jeho neprítomnosti dňa 20.10.2023 navštívili ich byt príslušníci FSB,\nktorí sa dopytovali na žalobcu. Vzhľadom na to, že o tejto návšteve príslušníkov FSB sa žalobca\ndozvedel až po odchode z krajiny pôvodu, žalovaný dospel k záveru, že posúdenie tohto dôvodu jeho\nžiadosti je potrebné vyhodnocovať ako žiadateľa, resp. utečenca „sur place“. V nadväznosti na uvedené\nžalovaný poukázal na bod 9 platného dokumentu Spoločná pozícia zo 04. marca 1996 stanovená\nRadou na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o harmonizovanom uplatňovaní definície termínu\nutečenec v článku 1 Konvencie z roku 1951, týkajúceho sa štatútu utečenca, podľa ktorého „Strach\nz prenasledovania nemusí nevyhnutne existovať v čase odchodu žiadateľa o azyl z jeho krajiny pôvodu.\nJednotlivec, ktorý nemal žiaden dôvod pre strach z prenasledovania pri svojom odchode z krajiny\npôvodu, sa môže stať utečencom „sur place“. Opodstatnený strach z prenasledovania sa môže zakladať\nna skutočnosti, že situácia v jeho krajine pôvodu sa zmenila od jeho odchodu so závažnými dôsledkami\npre neho alebo na jeho vlastné konanie. V každom prípade charakteristiky súvisiace s azylom jednotlivca\nby mali byť také, aby úrady v krajine pôvodu vedeli alebo sa mohli dozvedieť o nich predtým, ako sa\nstrach jednotlivca z prenasledovania môže stať oprávnený. Na druhej strane, ak je zrejmé, že svoje\npresvedčenie prejavuje najmä s cieľom vytvorenia nevyhnutných podmienok, za ktorých by mu bol\nudelený štatút utečenca, takéto činnosti nemôžu tvoriť dostatočný základ nevyhnutný na udelenie štatútu\nutečenca, neovplyvňuje to jeho/jej právo na nenavrátenie do krajiny, v ktorej sú jeho život, fyzická\nintegrita, prípadne sloboda, v ohrození.“. Žalovaný poznamenal, že tak tomu bolo aj v prípade žalobcu,\nkedy sa počas jeho pobytu na území SR telefonicky od svojej manželky dozvedel o tom, že ho v mieste\nbydliska hľadali príslušníci FSB. Keďže sa začal obávať o svoju bezpečnosť a aj jeho manželka mu\nv telefonáte odporučila, aby sa do RF viac nevracal, učil sa slovenský jazyk a na území SR požiadal\no ochranu, rozhodol sa túto možnosť využiť a požiadať o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany\nna území SR. Keďže sa jeho situácia v krajine pôvodu zmenila natoľko, že sa tam odmieta vrátiť kvôli\nmožnému ohrozeniu vlastnej bezpečnosti, teda obavy o svoj život, žalovaný dospel k záveru, že v konaní\nje potrebné skúmať mieru opodstatnenosti strachu z prenasledovania, a to v kombinácii subjektívnej aj\nobjektívnej stránky.\n8. Ako žalobca v pohovore uviedol, od roku 2013 bol sympatizantom hnutia Navaľného, ktorý v tom\nčase kandidoval na primátora Moskvy. Keď sa Navaľnyj rozhodol kandidovať za prezidenta RF, žalobca\nrozdával po uliciach letáky na jeho podporu. Z času na čas sa zúčastnil na nejakých zhromaždeniach,\npočas ktorých mával transparentami a usmerňoval dav ľudí, ktorým smerom sa má pohybovať. Napríklad\nv roku 2014, kedy sa zúčastnil protestu pred ministerstvom obrany RF. Počas jedného nepovoleného\nprotestu, ktorý sa konal v Moskve dňa 05.05.2018, ho spolu s jeho v tom čase maloletým synom\nzadržala polícia. Žalovaný konštatoval, že z udalostí, ktoré nasledovali nemožno vyvodiť, že by došlo\nk prenasledovaniu osoby žalobcu z politických dôvodov. Polícia síce pri jeho zaisťovaní na nepovolenej\nakcii použila donucovacie prostriedky, mal aj menšie zranenia – podľa žalobcovho vlastného vyjadrenia\nnič vážne, avšak následné udalosti podľa názoru žalovaného vylučujú, že by tieto udalosti mali za\nnásledok jeho politické prenasledovanie. V ten istý deň bol po spísaní zápisnice spolu so synom\nprepustený. Vzhľadom na to, že žalobca telefonicky počas zadržania kontaktoval políciu a nahlásil\npoužitie fyzickej sily príslušníkmi polície počas zaisťovania demonštrantov, bol vypovedať na druhý\ndeň na oddelení UVD – inštitúte na kontrolu policajtov MVD. Dňa 05.10.2018 dostal z UVD vyjadrenie\nprešetrenia zákroku policajtov pri zaisťovaní ľudí počas nepovolenej akcie s výsledkom, že neboli zistené\nžiadne pochybenia. Účasť jeho maloletého syna na proteste polícia po spísaní zápisnice vyhodnotila\nako jeho svojvoľný útek z domu a zdržiavanie sa mimo domova a prípad odstúpila na Komisiu pre\nochranu práv neplnoletých pre oblasť Birľujevo zapadnoe mesta Moskva. Táto komisia po prešetrení\nprípadu dňa 03.07.2018 prípad uzavrela. Prípad mal pokračovanie na moskovskom mestskom súde,\nktorý mu za účasť na nepovolenej akcii dňa 20.03.2019 uložil poriadkovú pokutu 15 000 Rubľov (v\ntom čase cca 175 Eur). K uvedenému žalovaný považoval za potrebné uviesť, že v prípade účasti\nžalobcu na manifestácii išlo o zjavné porušenie zákona, nakoľko sa jednalo o nepovolenú akciu. Preto\naj pokuta vo výške cca 175 Eur bola podľa názoru žalovaného v tomto prípade adekvátna porušeniu\nzákona a nemožno ju považovať za trest tak závažného charakteru, že by dosahoval úroveň perzekúcie.\nPotvrdzuje to aj skutočnosť, že v danom prípade sa jednalo o ojedinelý trest, ktorý sa viac neopakoval\na žiadnym spôsobom neovplyvňoval ďalší pobyt žalobcu v krajine pôvodu.\n9. V súvislosti s vyššie uvedeným konaním ruských štátnych orgánov žalovaný považoval za potrebné\nuviesť, že žalobca voči konaniu týchto orgánov podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nsťažnosť na ESĽP v Štrasburgu, ktorý mu v rozsudku z 25.05.2023 priznal odškodnenie vo výške 4 000\n\nEur. Žalobca však žiadne odškodnenie nedostal, o čom ho informovala listom zo dňa 28.06.2023 GP\nRF, pričom ako dôvod nevyplatenia odškodného uviedla skutočnosť, že od 16.09.2022 RF prestala byť\nzmluvnou stranou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných hodnôt, a preto ani nie je viazaná\nrozsudkami ESĽP. Hoci ESĽP vo svojom rozsudku v prípade žalobcu konštatoval viaceré porušenia\njeho práv (nezákonné pozbavenie slobody, vrátane nezaznamenaného zadržiavania, zadržiavania bez\nsúdneho príkazu a akéhokoľvek iného právneho základu – zatknutie dňa 05.05.2018, zadržanie na viac\nako 3 hodiny a nestrannosť súdu – neprítomnosť obžalovaného v konaní o správnom delikte), ani túto\nskutočnosť nepovažoval žalovaný za akt tak závažného charakteru, že by mu bránil naďalej zotrvať\nv krajine pôvodu a prinútil ho k odchodu z RF. Podľa žalovaného tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že\nžalobca v krajine pôvodu po incidente s políciou a obdržaní rozsudku ESĽP naďalej zotrval bez toho,\naby jeho bezpečnosť bola nejakým spôsobom ohrozovaná alebo že by mal nejaké ďalšie problémy so\nštátnymi orgánmi.\n10. Žalobca v pohovore spomenul aj existenciu zoznamu prívržencov FBK vedeného FSB, ktorý\ntiež do konania doložil. K tomuto zoznamu žalovaný považoval za potrebné uviesť, že je to 50stranový zoznam mien s ich dátumom narodenia, avšak bez bližšieho označenia – hlavička, päta\ndokumentu. Tento predložený dokument – zoznam prívržencov podľa názoru žalovaného pôsobí\npochybne a nevierohodne. Podotkol, že žalobca sa o ňom mal dozvedieť už v roku 2018, teda dávno\npredtým, kedy opustil RF. FBK bola v júni 2021 v RF označená za extrémistickú a ešte v ten istý rok\nzrušená. Podľa dostupných materiálov od tohto dátumu prebiehalo na území RF zatýkanie prívržencov\nFBK. Mal za to, že žalobca však nebol z tohto titulu záujmovou osobou pre oficiálne orgány krajiny. A to\nani v prípade legálneho vycestovania z RF v auguste 2023, kedy vycestoval do Vietnamu, kde si na\nkonzuláte SR chcel vybaviť slovenské vstupné vízum, ani 13.10.2023, kedy opäť legálnym spôsobom\nvycestoval z RF do Turecka a následne pricestoval do SR. O tom, že žalobca nebol pre oficiálne orgány\nkrajiny záujmovou osobou z titulu uvedeného zoznamu prívržencov FBK svedčí podľa žalovaného aj\nčistý výpis z registra trestov, ktorý mu bol vydaný Ministerstvom vnútra RF dňa 18.08.2023 a aj vydanie\ndvoch cestovných pasov RF dňa 06.04.2022 a 30.08.2023 Ministerstvom vnútra RF. Z uvedeného sa\npodľa názoru žalovaného dalo konštatovať, že predložený zoznam nemohol byť zoznamom, ktorý viedla\nFSB. Teda ani prezentovaná obava žalobcu o svoju bezpečnosť je neopodstatnená. Žalovaný bol toho\nnázoru, že túto obavu žalobca nepociťoval ani na území RF, keďže potom, čo sa dozvedel o existencii\ntohto zoznamu v roku 2018, viedol až do odchodu z krajiny v roku 2023 bežný život a neobával\nsa žiadneho zatknutia, resp. nejakých problémov so štátnymi orgánmi. Žalovaný ďalej uviedol, že\no neopodstatnenosti obavy žalobcu z možných problémov so štátnymi orgánmi svedčí aj skutočnosť,\nže tieto sám osobne kontaktoval za účelom nadobudnutia cestovných dokladov, ako aj získania čistého\nvýpisu registra trestov pred odchodom z krajiny v roku 2023. Konštatoval, že z výpovede žalobcu je\nzrejmé, že v krajine pôvodu pred odchodom z krajiny nečelil žiadnej forme prenasledovania tak, ako\nich definuje zákon o azyle v § 2 písm. d). Oficiálne orgány krajiny dokonca prešetrovali žalobcovu\nsťažnosť na konanie policajtov počas nepovolenej akcie, pri ktorej bol zadržaný, pričom dostal aj\nvýsledky prešetrenia jeho sťažnosti a taktiež GP RF mu oznámila a odôvodnila, z akého dôvodu mu\nnebude vyplatené odškodnenie z titulu rozsudku ESĽP.\n11. Žalovaný považoval za potrebné uviesť, že žalobca mal v úmysle vycestovať z RF už v roku 2022.\nTeda v roku, kedy jeho syn vycestoval do SR študovať. V septembri 2022 si podal žiadosť o termín\npodania žiadosti o víza na Slovensku na Generálnom konzuláte SR (ďalej len „GK SR“) v Petrohrade.\nDostal termín na júl 2023. V druhom liste z GK SR bolo žalobcovi údajne oznámené, že jeho žiadosť\nsa anuluje. Preto v auguste 2023 vycestoval do Vietnamu. Keďže ani vo Vietname sa mu nepodarilo\nvybaviť slovenské víza, tak si 09.10.2023 vybavil na Veľvyslanectve Maďarskej republiky schengenské\nturistické vízum, na ktoré potom pricestoval na územie SR. Taktiež považoval za potrebné uviesť, že\nžalobca v roku 2022 predal byt po svojej matke a z nadobudnutých prostriedkov neskôr financoval kúpu\nbytu pre svojho syna v Bratislave.\n12. V závere vyhodnotenia sa žalovaný vyjadril aj k opodstatnenosti strachu z prenasledovania, a to\nv kombinácii subjektívnej a objektívnej stránky, teda prezentovaným obavám žalobcu z návratu do RF.\nAko žalobca uviedol v pohovore, síce nevie, čo by mu tam mohlo hroziť, no domnieva sa, že by ho\nmohli uväzniť alebo zabiť z dôvodu, že sa zúčastňoval spomenutých protestov. Obáva sa, že by prišli\nopäť za jeho manželkou alebo by sa mohlo stať, že by ho zadržali rovno na letisku, keby sa vrátil do\nRF. Žalovaný uviedol, že žalobca okrem udalostí súvisiacich s jeho účasťou na nepovolenom proteste\nv máji 2018, nebol záujmovou osobou pre oficiálne štátne orgány RF. Od tejto doby až do jeho odchodu\nz krajiny v roku 2023 nemal na území RF žiadne problémy z titulu jeho účasti na spomínanom proteste.\nPodotkol, že ak by mal byť žalobca z tohto titulu uväznený, ruské orgány tak mohli urobiť už v roku 2018,\nkedy bol na jednom proteste zadržaný, no tento prípad bol vyriešený v priestupkovom konaní. Podľa\n\nžalovaného je teda nelogické a vysoko nepravdepodobné, že by žalobca mohol byť po jeho návrate do\nRF na letisku zadržaný. Dokumentujú to aj jeho dve legálne vycestovania z RF, ktoré nasledovali dávno\npo jeho účasti na protestoch. Uvedené dokumentuje, že v prípade žalobcu sa nepotvrdila objektívna\nstránka strachu z prenasledovania. Čo sa týka subjektívnej stránky obavy z prenasledovania, žalovaný\npovažoval za potrebné uviesť, že táto v prípade žalobcu vychádza iba z „Osvedčenia o svedectve“,\nktoré po svojom príchode na územie SR spísala jeho manželka dňa 26.08.2024. Vzhľadom na to, že\nv prípade žalobcu absentuje v konaní prítomnosť objektívneho strachu, je podľa názoru žalovaného\nmožné uvedené osvedčenie označiť za účelové, s cieľom podporiť žalobcu v jeho azylovom konaní,\na teda nemožno hovoriť ani o prítomnosti subjektívneho strachu z prenasledovania.\n13. Na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií dospel\nžalovaný k záveru, že v konaní nebolo objektívne preukázané, že by bol alebo v prípade návratu do\nkrajiny pôvodu mohol byť prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,\nz dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za\nuplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle, a to ani v súvislosti\ns prípadným postavením utečenca „sur place“, a preto mu azyl na území SR neudelil.\n14. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle\nžalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že u žalobcu neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu na\núzemí SR, bolo potrebné v zmysle zákona o azyle tiež posúdiť, či žalobca spĺňa podmienky pre\nposkytnutie doplnkovej ochrany na území SR, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať\nsa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom\nvážnym bezprávím sa podľa § 2 písm. f) zákona o azyle rozumie uloženie trestu smrti alebo jeho\nvýkon, mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Uviedol, že z výpovede žalobcu je zrejmé, že v krajine\npôvodu nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie a nebol väznený. Dokumentuje to výpis registra\ntrestov, ktorý si žalobca vybavil pred svojím odchodom z RF dňa 18.08.2023. Konštatoval, že žalobca\nv RF nevykonával žiadnu takú činnosť, za ktorú by mu v prípade návratu hrozilo vážne bezprávie\nv podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu. Uvedené potvrdzuje ako výpoveď žalobcu, tak aj\nbezproblémové vydanie cestovných dokladov na Oddelení pasovej služby Ministerstva vnútra RF z roku\n2022 a 2023. Okrem toho žalovaný považoval za potrebné uviesť, že RF síce vo svojom trestnom\nzákone trest smrti nezrušila, ale od roku 1996 uvalila na tento druh trestu moratórium a reálne tento\ntrest nevykonáva. Žalovaný sa ďalej zaoberal tým, či by v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu\nmohol byť vystavený mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestu. Mal\nza to, že ani takáto forma vážneho bezprávia žalobcovi nehrozí, pričom poukázal na žalobcovu výpoveď,\nz ktorej je zrejmé, že v minulosti počas zaistenia bol políciou fyzicky napadnutý, ale v danom prípade\nišlo, podľa názoru žalovaného, o ojedinelý násilný akt, ktorý sa viac neopakoval a nemal perzekučný\ncharakter. Od tejto udalosti z roku 2018 žalobca viac nebol zatknutý alebo zadržaný. Pozornosť ruských\nštátnych orgánov po udalostiach z roku 2018 nevzbudil, čo podľa názoru žalovaného znamená, že nie je\ncieľovou osobou, na ktorú by sa mala sústrediť akákoľvek pozornosť. Zaoberal sa aj tým, či by žalobca\nv prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť reálne, vážne a individuálne ohrozený na živote alebo\nnedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho\nozbrojeného konfliktu. Uviedol, že napriek tomu, že RF vojensky napadla Ukrajinu a hrozba konfliktu\nv blízkosti ukrajinských hraníc reálne existuje, vo vnútrozemí RF ani na území Moskvy v súčasnej dobe\nmedzinárodný alebo vnútroštátny ozbrojený konflikt neprebieha. Preto nie je dôvod domnievať sa, že\nv prípade návratu žalobcu do RF, by mu reálne hrozilo vážne a individuálne ohrozenie života alebo\nnedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho\nozbrojeného konfliktu. Na základe uvedeného nepristúpil v žalobcovom prípade k poskytnutiu doplnkovej\nochrany na území SR v zmysle § 13a zákona o azyle.\n15. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle\nžalovaný uviedol, že v prípade žalobcu neboli splnené podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 10\nzákona o azyle, t. j. udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, nakoľko nemá\nna území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohol po splnení\nzákonných podmienok zlúčiť, a preto žalobcovi azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm.\nb) neudelil.\n16. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a 20 ods.\n5 zákona o azyle žalovaný uviedol, že žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s\nposkytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť. Preto\nje posúdenie žiadosti žalobcu z hľadiska § 13b zákona o azyle v jeho prípade irelevantné.\n\nII.\nŽaloba\n17. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 24.01.2025 sa žalobca v zákonom\nstanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie\nkonanie z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu, že zistenie\nskutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci a skutkový\nstav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore\ns administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.\n18. V odôvodnení žaloby žalobca citoval informácie o krajine pôvodu, ktoré sú súčasťou\nadministratívneho spisu. Uviedol, že citované informácie, zhromaždené práve žalovaným, sa priečia\nlogike tvrdenia žalovaného, že „FBK bola v júni 2021 v RF označená za extrémistickú a ešte v ten istý rok\nzrušená. Podľa dostupných materiálov od toho dátumu prebiehalo po území RF zatýkanie prívržencov\nFBK. Menovaný však nebol z tohto titulu záujmovou osobou pre oficiálne orgány krajiny“. V prvom\nrade žalobca poukázal na to, že zatýkanie prívržencov FBK nielen „prebiehalo“, ale aj prebieha, čo\nparadoxne preukazujú správy zabezpečené práve žalovaným. Ďalej uviedol, že prípady mučenia a zlého\nzaobchádzania popísané v citovaných informáciách o krajine pôvodu preukazujú tú skutočnosť, že ich\nobeťami sa nestávajú len vysoko profilovaní podporovatelia a blízki spolupracovníci Alexeja Navaľného,\nale aj bežní občania, ktorí obyčajnou aktivitou, ako je napríklad položenie kytice na zem, vyjadria\nsvoje sympatie k zosnulému opozičnému lídrovi. Ani túto osobu by možno podľa logiky žalovaného\nnebolo možné považovať za “záujmovú osobu pre oficiálne orgány krajiny“, avšak obeťou mučenia sa\nnapriek tomu stala. Žalobca poznamenal, že nie je pre štátne orgány Ruska neznámou osobou, bol\npolíciou zadržaný práve po zhromaždení na podporu opozičného prezidentského kandidáta, s najväčšou\npravdepodobnosťou na ňom bolo zo strany predstaviteľov štátnej moci spáchané fyzické násilie. Uviedol,\nže bol jedným zo sťažovateľov proti Rusku pred ESĽP, pričom so svojou sťažnosťou pred súdom uspel.\nTiež bol spolu s jeho manželkou a maloletým synom podrobený šikane zo strany ruského režimu, keď\nsa im v dôsledku účasti na zhromaždení opakovane vyhrážali odňatím rodičovských práv k maloletému\nsynovi. Následne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/17/2016 zo dňa 11.10.2016.\nTvrdil, že sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí uznáva, že ESĽP vo svojom rozsudku zo dňa\n23.05.2023 vo veci sťažnosti žalobcu konštatoval viaceré porušenia jeho práv, vrátane nezákonného\npozbavenia slobody, nezaznamenaného zadržiavania, zadržiavania bez súdneho príkazu a akéhokoľvek\niného právneho základu, práva na nestranný súd. Žalovanému vytýkal, že ani tieto porušenia základných\nľudských práv žalobcu neposúdil v kontexte informácií o krajine pôvodu, ako aj všeobecne známej\nskutočnosti, že Rusko je agresorom vo vojne na Ukrajine, kde vraždí civilistov vrátane detí, nepriateľskou\nkrajinou pre západné demokracie a ohrozením pre demokraciu vo svete ako takú. Konštatoval, že\nv tomto kontexte treba hľadieť na obavu žalobcu z prenasledovania.\n19. Žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8SaZ/3/2017 zo dňa 27.06.2017\ntýkajúci sa tzv. prospektívneho posudzovania hrozby prenasledovania v krajine pôvodu. Mal za to, že\nžalovaný si nesplnil povinnosť prospektívneho posudzovania hrozby prenasledovania žalobcu, a to ani\nv otázke udalosti z 20.10.2023, kedy žalobcu hľadali príslušníci FSB, hovorili o zozname podporovateľov\nNavaľného FBK a manželku žalobcu vyzvali, aby s nimi išla na políciu.\n20. Odôvodnenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí nie je podľa názoru žalobcu schopné obstáť\nv svetle podkladov administratívneho spisu, keďže je s nimi v priamom rozpore. Žalobca mal za to, že\nžalovaný na zistený skutkový stav mal aplikovať § 2 písm. d) zákona o azyle a tým, že tak neučinil,\ndopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo zhromaždených podkladov administratívneho\nspisu, výpovedí žalobcu a dôkazov, ktoré do konania predložil, má žalobca bez ďalšieho za preukázané,\nže má opodstatnenú obavu z prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd v krajine\npôvodu, a že je naplnená hypotéza § 8 zákona o azyle.\n21. V súvislosti s reálnou hrozbou vážneho bezprávia žalobca vytýkal žalovanému, že ak by konfrontoval\ntvrdenia žalobcu s objektívnymi správami tvoriacimi súčasť administratívneho spisu, je zrejmé, že\nzáverom jeho správnej úvahy by muselo byť konštatovanie, že žalobca v prípade núteného návratu do\nkrajiny pôvodu môže byť v súvislosti s trestnými stíhaniami, ktoré sú vedené proti odporcom súčasného\nruského režimu, v policajnej väzbe objektom mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania.\nPodotkol, že pôvodcom vážneho bezprávia sa na základe objektívnych správ administratívnom spise\n\nukazuje byť štát, prostredníctvom svojich, najmä policajných, orgánov. Objektívne správy navyše\nvylučujú možnosť vnútroštátnej ochrany pred týmto konaním. Konštatoval, že odôvodnenie žalovaného\naj v tejto časti je v absolútnom rozpore s podkladmi administratívneho spisu. Tvrdil, že žalovaný\nnezákonne prenáša dôkazné bremeno na žalobcu a ďalej nesprávne právne posúdil reálnu hrozbu\nvážneho bezprávia. Podľa názoru žalobcu žalovaný postupoval nepreskúmateľným spôsobom, keď bez\npoukazu na zdroje a len na základe jeho subjektívneho názoru vylúčil túto hrozbu, ktorá sa vo svetle\ncitovaných objektívnych správ ukazuje ako opodstatnená a reálna.\n22. Žalobca mal za to, že žalovaný si v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia\npovinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) nesplnil. Tvrdil, že je to zrejmé zo znenia napadnutého rozhodnutia, kde\nsamotný žalovaný dáva najavo, že nezistil všetky okolnosti podstatné pre zákonné a správne posúdenie\nveci pred jej rozhodnutím. Žalobca poukázal na str. 1 napadnutého rozhodnutia, ktorá podľa jeho\nnázoru hovorí o nominácii žalobcu do „akejsi“ komisie, na str. 4 napadnutého rozhodnutia, ktorá\nhovorí o „nejakých“ zhromaždeniach, ktorých sa žalobca zúčastnil a pomáhal ich organizovať. Z týchto\ninformácií podľa jeho názoru vyplýva, že žalobca nebol žalovaným vypočutý do tej miery, aby žalovaný\ndokázal pochopiť aktivity žalobcu do tej miery, aby dostatočne posúdil opodstatnenosť jeho obavy\nz prenasledovania v krajine pôvodu. Konštatoval, že nominácia do volebnej komisie, ako aj účasť\nna zhromaždeniach na podporu prenasledovaného lídra ruskej opozície sú však natoľko závažnými\nokolnosťami, že nie je možné zákonne rozhodnúť bez toho, aby si žalovaný o týchto aktivitách zistil\nviac. Ďalej žalobca uviedol, že z jeho konania po podaní žiadosti o azyl na území SR je pritom zrejmé,\nže je osobou spolupracujúcou, ktorá sa svoje tvrdenia snažila podložiť listinnými dôkazmi, a s ktorou\nbolo nielen možné, no potrebné vykonať doplňujúci pohovor za účelom objasnenia nejasností na strane\nžalovaného. Takisto žalovanému vytýkal, že pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že jeden\nz dôkazov predložených žalobcom – zoznam prívržencov Alexeja Navaľného – pôsobí „pochybne\na nevierohodne“, mal s týmto svojím dojmom konfrontovať žalobcu už pred vydaním rozhodnutia.\n23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie v časti\no neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie. Žalobca tiež požadoval nariadenie pojednávania.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n24. Žalovaný sa vyjadril k žalobe žalobcu podaním zo dňa 21.02.2025. K námietke opodstatnenosti\nobáv žalobcu z prenasledovania poznamenal, že vzhľadom k tomu, že žalobca neopustil krajinu\npôvodu z dôvodu obavy z prenasledovania, ale, ako sa sám vyjadril, kvôli tomu, že bol prijatý na kurz\nslovenského jazyka na Žilinskej univerzite a tiež kvôli stretnutiu so svojím synom, ktorý mal narodeniny\na študuje 2. ročník na fakulte FEI na STU v Bratislave, ako aj kvôli skutočnosti, že o návšteve údajných\npríslušníkov FSB sa žalobca dozvedel až po odchode z Ruskej federácie, žalovaný posúdil jeho žiadosť\no udelenie azylu v zmysle žiadateľa, resp. eventuálneho utečenca „sur place“. Uviedol, že pri hodnotení\nobavy žalobcu z prenasledovania z prospektívneho hľadiska vychádzal z výpovede žalobcu, ktorý v\ndotazníku zo dňa 05.09.2024 uviedol, že o udelenie azylu žiada z dôvodu, že sa zúčastňoval protestov\nza Navaľného a jeho skupina FBK je v súčasnosti považovaná za extrémistickú, a preto mu v prípade\nnávratu do Ruskej federácie hrozí trest odňatia slobody. Ohľadom tejto témy mal žalobca vyrábať a\nlepiť letáky, ako aj hovoriť rodičom detí, ktoré doučoval, aby ochraňovali svoje deti pred nástupom\ndo armády v konflikte s Ukrajinou. Z týchto jeho vyjadrení podľa názoru žalovaného nevyplýva, že\ntakéto aktivity plánuje vykonávať aj v prípade návratu do RF, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že poslednej\n„akcie“ sa zúčastnil 05.05.2018, a preto žalovaný nepovažoval za potrebné konfrontovať žalobcu v tejto\nsúvislosti a vyhodnotil, že žalobcova obava z prenasledovania v prípade návratu do krajiny pôvodu\nje neopodstatnená. Žalovaný podotkol, že podľa správ o krajine pôvodu masové prenasledovanie\npriaznivcov a tých, ktorí mali v minulosti niečo spoločné s aktivitami FBK začalo v roku 2021, potom,\nčo bola FBK vyhlásená za extrémistickú organizáciu a bola zrušená, pričom žalobca RF opustil až\n13.10.2023. Tvrdenie žalobcu o údajnej návšteve manželky príslušníkmi FSB vyhodnotil ako účelové,\nnakoľko je podľa jeho názoru veľmi nepravdepodobné, že by sa návšteva za účelom zadržania žalobcu\nz dôvodu napojenia na FBK a podporu Navaľného realizovala až 20.10.2023, pričom už v roku 2018\nbol žalobca zadržaný ruskými úradmi z dôvodu účasti na opozičnej manifestácii, za čo mu bolo neskôr\n\npriznané odškodnenie 4 000 Eur. V súvislosti so zoznamom prívržencov Navaľného, na ktorom sa má\nnachádzať aj meno žalobcu mal žalovaný za to, že predložená tabuľka s menami bez zdroja a datovania\npôsobí pochybne a nevierohodne. Dodal, že vierohodne nepôsobí ani žalobcovo vyjadrenie o pôvode\nzoznamu, keďže podľa neho kanál, z ktorého zoznam stiahol existuje, ale zoznam tam už nie je. Žalobca\no zozname vedel od r. 2018, napriek tomu viedol až do svojho odchodu z Ruskej federácie normálny\nživot. Poznamenal, že zo správ o krajine pôvodu vyplýva, že FBK zverejnila 30.05.2012 zoznam prvých\n16 sponzorov, neskôr však F. G. navrhol, že mená tých, ktorí finančne podporujú fond sa nebudú\nzverejňovať, s výnimkou prípadov, keď o to darcovia sami požiadajú, čo taktiež spochybňuje samotnú\nexistenciu zoznamu, na ktorý poukazuje žalobca. Žalovaný vyhodnotil obavu žalobcu z prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd v krajine pôvodu za neopodstatnenú aj z dôvodu, že žalobcovi\nbol dňa 30.08.2023 vydaný pas, žalobca nemal problém opakovane z RF vycestovať, ani požiadať o\nvýpis z registra trestov. Problémy s vycestovaním nemala ani jeho manželka.\n25. Žalovaný je presvedčený, že prenasledovanie z akéhokoľvek dôvodu podľa zákona o azyle musí\nbyť podložené komplexnými a konkrétnymi faktickými informáciami a nemôže byť založené len na\nvšeobecných vyhláseniach o obavách z možného prenasledovania. Prenasledovanie musí mať okrem\ntoho individuálnu povahu, čo v prípade žalobcu, na základe uvedeného, absentuje. Individuálne okolnosti\na správanie žalobcu podľa názoru žalovaného neindikujú opodstatnenú obavu z prenasledovania podľa\n§ 8 zákona o azyle.\n26. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa reálnej hrozby vážneho bezprávia žalovaný poukázal\nna to, že základnou podmienkou pre poskytnutie doplnkovej ochrany je objektívne preukázanie, že\nosoba, ktorá má byť vrátená do krajiny pôvodu, by mohla čeliť minimálne jednému z troch kritérií\nvážneho bezprávia. Uviedol, že v rozhodnutí podrobne odôvodnil každé z kritérií vážneho bezprávia.\nK uloženiu trestu smrti alebo jeho výkonu mal žalovaný za to, že voči žalobcovi nikdy nebolo v krajine\npôvodu vedené trestné konanie a nebol väznený, čo je podporené výpisom z registra trestov, ktorý\nžalobca predložil. Okrem toho považoval za potrebné uviesť, že RF síce vo svojom trestnom zákone\ntrest smrti nezrušila, ale od roku 1996 uvalila na tento druh trestu moratórium a reálne tento trest\nnevykonáva. K mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu žalovaný\nuviedol, že v minulosti počas zaistenia bol žalobca políciou fyzicky napadnutý, ale v danom prípade\nišlo o ojedinelý násilný akt, ktorý sa viac neopakoval a nemal perzekučný charakter. Po tejto udalosti\nz r. 2018 pozornosť ruských štátnych orgánov nevzbudil, a preto podľa žalovaného nie je objektívne\nsa domnievať, že v prípade návratu do RF by žalobca mohol čeliť tejto forme vážneho bezprávia. K\nvážnemu a individuálnemu ohrozeniu života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu mal žalovaný za to, že napriek tomu,\nže RF vojensky napadla Ukrajinu a hrozba konfliktu v blízkosti ukrajinských hraníc reálne existuje, vo\nvnútrozemí Ruskej federácie, ani na území Moskvy v súčasnej dobe medzinárodný, ani vnútroštátny\nozbrojený konflikt neprebieha, a preto žalovaný v prípade žalobcu vylúčil aj tretiu formu vážneho\nbezprávia.\n27. Námietky žalobcu, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci žalovaný považoval za neopodstatnené. Uviedol, že nespochybnil tvrdenia žalobcu o\nnominácii do komisie, ani jeho účasť na zhromaždeniach na podporu Navaľného, avšak v kontexte\nostatných okolností, ako sú vyjadrenia žalobcu a správy o krajine pôvodu žalovaný vyhodnotil riziko\nprenasledovania žalobcu podľa § 8 zákona o azyle za veľmi nepravdepodobné. Ohľadom zoznamu\nprívržencov Navaľného mal žalovaný za to, že jeho existenciu spochybnil sám žalobca, keď uviedol, že\nwebová stránka, na ktorej zoznam v r. 2018 našiel, stále existuje, ale zoznam tam už nie je. Konštatoval,\nže pochybnosti v súvislosti so zoznamom prívržencov prehĺbili aj správy o krajine pôvodu, ktoré hovoria,\nže FBK zverejnila 30.05.2012 zoznam prvých 16 sponzorov, neskôr však F. G. navrhol, že mená tých,\nktorí finančne podporujú fond sa nebudú zverejňovať, s výnimkou prípadov, keď o to darcovia sami\npožiadajú.\n28. Záverom dodal, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné, a preto navrhuje,\naby súd žalobu zamietol.\nIV.\nRelevantné právne predpisy\n\n29. Podľa § 207 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), žalobca sa\nmôže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných\norgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\n30. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1\nsa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a\nodovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.\n31. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide\no veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).\n32. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).\n33. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n34. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n35. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované\nkonanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý\npostihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n36. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n37. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa\n§ 8 alebo nespĺňa podmienky podľa § 10.\n38. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n39. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nnespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\n40. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o\na) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl,\nalebo\nb) odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c).\n41. Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie\nazylu jednotlivo a zohľadní pritom\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,\n\nb) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť\nsubjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,\nc) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.\n42. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia\no možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa\ntýchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.\n43. Podľa § 19a ods. 7 zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza\nz toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla\nposkytovaná, keď štát, strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia,\nprijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným\nprávnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo\nvážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná, a žiadateľ má prístup k takej\nochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a), považuje\nsa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.\n44. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle sa vážnym bezprávím rozumie: 1. uloženie trestu smrti alebo\njeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne\na individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n45. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia.\nV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n46. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný\npodľa § 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a\nadministratívneho vyhostenia preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti podľa §\n206 až § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného,\npreskúmal rozhodnutie žalovaného v napadnutej časti a priebeh administratívneho konania, ktorý\npredchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri\nsvojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, podľa stavu veci v čase vyhlásenia\nrozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\nO žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4\nSSP.\n47. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-151-18/2024-Ž zo dňa 19.\ndecembra 2024, ktoré žalobca napadol správnou žalobou v časti výroku 1., v ktorom žalovaný žalobcovi\nneudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle a v časti výroku 2., v ktorom žalovaný žalobcovi\nneposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Žalovaný\nv predmetnom rozhodnutí dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by žalobca bol alebo v prípade jeho\nnávratu do krajiny pôvodu mohol byť prenasledovaný z dôvodov zastávania určitých politických názorov\nalebo za uplatňovanie politických práv a slobôd, a to ani v súvislosti s jeho prípadným postavením\nutečenca „sur place“.\n48. Žalobca v správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti výrokov 1.\na 2. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého\nrozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.\n\n49. Správny súd po preskúmaní veci musel prisvedčiť námietkam žalobcu, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného v časti výrokov 1. a 2. vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je\nnavyše v rozpore s podkladmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, čo sa premietlo do jeho\nnedostatočného odôvodnenia v ktorom absentuje vysporiadanie sa s podstatnými skutkovými tvrdeniami\nžalobcu a predloženými dôkazmi.\n50. Posudzovanie každej žiadosti o medzinárodnú ochranu v rámci Spoločného európskeho azylového\nsystému (na ktorého budovaní sa podieľa aj Slovenská republika) prebieha v dvoch na seba\nnadväzujúcich etapách, ktorých vykonanie musí byť náležite odzrkadlené v odôvodnení rozhodnutia o\nžiadosti. Každé rozhodnutie, by preto malo sledovať určitú logickú a chronologickú postupnosť.\n51. Prvou etapou je zisťovanie skutkového stavu, pri ktorom by mal migračný úrad úzko spolupracovať\nso žiadateľom o azyl. Zisťovanie skutkového stavu v tomto kroku je v zásade skúmanie dôveryhodnosti\nazylového príbehu žiadateľa a to ako celku ako aj s prihliadnutím na jeho detaily. Na tento účel by mal\npreto žalovaný jednoznačne uviesť, ktorým tvrdeniam verí a bude na ich základe hodnotiť aj žiadosť\no udelenie azylu a naopak, ktorým neverí (a prečo) a nebude ich zohľadňovať. Iba s dôveryhodným\npríbehom totiž možno ďalej pracovať a právne ho posudzovať, či žiadateľovi hrozí prenasledovanie pre\nniektorý z azylovo relevantných dôvodov podľa ustanovenia § 8 zákona o azyle.\n52. Keďže je právna úprava obsiahnutá v zákone o azyle výsledkom transpozície smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov\ntretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom\npostavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany\n(ďalej len „smernica č. 2011/95/EÚ“), pri aplikácii dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy bude potrebné\nzohľadňovať nepriamy účinok uvedenej smernice a teda aplikovať resp. vykladať ju eurokonformným\nspôsobom a v jej kontexte.\n53. Pri posudzovaní dôveryhodnosti azylového príbehu by preto mal migračný úrad vychádzať z čl. 4\nods. 5 smernice č. 2011/95/EÚ, podľa ktorého v prípade, že členské štáty uplatňujú zásadu, podľa ktorej\nje povinnosťou žiadateľa zdôvodniť žiadosť o medzinárodnú ochranu (čo je aj prípad právnej úpravy\nobsiahnutej v zákone o azyle, konkrétne § 4 ods. 1), a v prípade, že aspekty vyhlásení žiadateľa nie\nsú podložené listinným alebo iným dôkazom, tieto aspekty si nevyžadujú potvrdenie, ak sú splnené\ntieto podmienky: a) žiadateľ skutočne vynaložil snahu zdôvodniť svoju žiadosť; b) boli predložené\npríslušné náležitosti, ktoré sú k dispozícii žiadateľovi, a bolo poskytnuté uspokojivé vysvetlenie týkajúce\nsa akéhokoľvek nedostatku iných príslušných náležitostí; c) vyhlásenia žiadateľa sú uznané za logické\na prijateľné a nie sú v rozpore s dostupnými osobitnými a všeobecnými informáciami týkajúcimi sa\nprípadu žiadateľa; d) žiadateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v najskoršom možnom čase alebo\nžiadateľ preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť\nžiadateľa.\n54. Citované ustanovenie teda pamätá na prípady, kedy žiadateľ nepodložil svoje tvrdenia dostatočnými\ndôkazmi, avšak za dodržania vyššie uvedených kritérií je migračný úrad povinný uplatniť zásadu v\npochybnostiach v prospech žiadateľa. Uvedené je odzrkadlené už v ustálenej a notoricky známej\njudikatúre kasačného súdu.\n55. Pre konanie o udelení medzinárodnej ochrany je charakteristické, že je v ňom správny orgán\nnezriedka nútený rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, pretože spravidla ani nie je v možnostiach\nžiadateľa doložiť, že mu v krajine pôvodu hrozí skutočné nebezpečenstvo prenasledovania či vážnej\nujmy iným spôsobom, než svojou hodnovernou výpoveďou. Nemožno pritom prehliadnuť, že nesprávne\nrozhodnutie vo veci a prípadné vrátenie žiadateľa do krajiny pôvodu pre neho môže mať nedozerné\nnásledky. Z tohto dôvodu sa konanie o medzinárodnej ochrane vyznačuje aj špecifickým pohľadom\nna štandard dôkazného bremena (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sža/48/2014 zo dňa 13.01.2015).\n56. V rozsudku z 27. marca 2008, č. j. 4 Azs 103/2007-63, Najvyšší správny súd Českej republiky\nozrejmil, že „Zásada tzv. materiální pravdy má v řízení o udělení azylu svá specifika spočívající\nv pravidelné nedostatečnosti důkazů prokazujících věrohodnost žadatelových tvrzení. Je však na\nsprávním orgánu, aby prokázal i vyvrátil pravdivost žadatelových tvrzení, a to buď zcela nevyvratitelně\n\nzjištěním přesných okolností vážících se na stěžovatelova tvrzení, anebo alespoň s takovou mírou\npravděpodobnosti, která nevyvolává zásadní pochybnosti o správnosti úsudku správního orgánu.“\n57. Je nesporné, že bremeno tvrdenia stíha v konaní o medzinárodnej ochrane samotného žiadateľa,\nktorého úspech vo veci je podmienený okrem iného tým, či tvrdí okolnosti nasvedčujúce možnému\nzásahu do jeho ľudských práv. Pokiaľ však ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne\nžiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k žiadosti o medzinárodnú ochranu všetky dostupné\ndôkazy a nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Ak nastane situácia, za ktorej\nnemožno tvrdenie žiadateľa na základe získaných podkladov potvrdiť (ale ani vyvrátiť), neznamená\nto, že by snáď táto skutočnosť žiadateľa z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany automaticky\ndiskvalifikovala.\n58. Tejto problematike už bola v minulosti venovaná v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky nemalá pozornosť a existuje k nej preto bohatá a ustálená judikatúra. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky už v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.2.2015 akcentoval,\nže: „ak žiadateľ o udelenie azylu uvedie v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli\nnasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 ZoA, je\npovinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené\nnejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.“\n59. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 9.4.2013 ďalej\nrozviedol, že: „nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými\ndôkaznými prostriedkami ako vlastnou vierohodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho\norgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré vierohodnosť výpovedí\nžiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú“. Ak sa teda žiadateľ o medzinárodnú ochranu po celú\ndobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie a jeho výpovede možno aj napriek\ndrobným nezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s dostupnými informáciami o krajine\npôvodu, je potrebné z jeho výpovede vychádzať.\n60. Špecifikom azylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať,\nže na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s\nohľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie\ndôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v\nbudúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v\nprospech žiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2016 sp. zn.\n10Sža/12/2016).\n61. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že na posúdenie dôveryhodnosti jednotlivých\nčiastkových tvrdení žiadateľa o azyl, správny orgán rozhodujúci v konaní o udelení medzinárodnej\nochrany teda zo svojho posudzovania nemôže sťažovateľom tvrdené skutočnosti vylúčiť len preto, že\nexistuje alternatívne vysvetlenie, ktoré je rovnako pravdepodobné ako to, ktoré predkladá sťažovateľ.\n62. Druhou etapou posudzovania azylovej žiadosti je, ako už správny súd naznačil, vlastné právne\nposúdenie ustáleného azylového príbehu, pričom v tejto etape ide už o výlučnú činnosť migračného\núradu. Správny súd však opakuje, že pokiaľ nedôjde k riadnemu vyhodnoteniu celého azylového príbehu\nžalobcu, resp. jeho smerodajných častí, a k ustáleniu východiskového skutkového základu, nie je dôvod\naby vôbec migračný úrad začal neúplne vyhodnotený azylový príbeh právne posudzovať.\n63. S ohľadom na vyššie uvedené a za prihliadnutia na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu\ndospel správny súd k záveru, že žalovaný načrtnutým spôsobom nepostupoval, keď sa nevysporiadal\nso všetkými časťami žalobcovho relatívne rozsiahleho azylového príbehu, ktorý predostrel a podložil ho\nlistinnými dôkazmi a preto nie je ani správnemu súdu zrejmé, či ho vyhodnotil ako celok vierohodný,\nalebo ho žalobca presvedčil iba v časti jeho tvrdení, prípadne vôbec. Posúdenie azylového príbehu\nje do vlastného odôvodnenia rozhodnutia prenesené chaoticky, sekvenčne a tendenčne, a preto aj\nprávne posúdenie na jeho základe poskytnuté nemôže byť náležité. Navyše, vyvracanie vybraných\n\nžalobcových tvrdení je skôr argumentačnou šikovnosťou žalovaného založenou na domnienkach ako\nna dokazovaním zistených skutočnostiach.\n64. Správny súd v prvom rade konštatuje, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť riadne zistiť\nskutkový stav veci, keď opomenul sa hlbšie zaoberať dôkazom predloženým žalobcom, a to\nzoznamom prívržencov G. H.. Žalovaný prakticky iba stroho skonštatoval, že taký dôkaz je pochybný\na nevierohodný, pričom žalobcu žiadnym spôsobom s predmetným tvrdením nekonfrontoval. V tejto\nsúvislosti správny súd poukazuje aj na viaceré tvrdenia žalobcu uvedené v Dotazníku žiadateľa\no udelenie azylu, a to napr.: „Chcem ďalej doplniť, že sesternicin zať pracuje v zložke FSB ako\nprogramátor a odkázal mojej mame, že som na nejakom zozname a aby som nič nerobil a bol ticho.\nEšte chcem spomenúť, že som cez Telegram našiel jeden zoznam ľudí, s telefónnymi číslami, dátumami\nnarodenia a číslami pasu, ktorý som si stiahol do google drive, je tam asi 3000 záznamov. Mal to\nbyť zoznam podporovateľov Navaľneho a opozičníkov súčasnej vlády ... .“ Správny súd konštatuje,\nže tieto tvrdenia žalobcu a predložené dôkazy neboli žalovaným v napadnutom rozhodnutí žiadnym\nspôsobom vyvrátené, pričom ak ich žalovaný chcel vyhodnotiť ako pochybné a nevierohodné, tak mal\nnajprv so žalobcom k uvedeným skutočnostiam vykonať doplňujúci pohovor. Správny súd považuje\nv tejto súvislosti taktiež za potrebné skonštatovať, že to, že FBK zverejnila 30.05.2012 zoznam prvých 16\nsponzorov (finančných podporovateľov fondu), ktorý neskôr F. G. navrhol (čiastočne) stiahnuť, žiadnym\nspôsobom nespochybňuje existenciu zoznamu, na ktorý poukazuje žalobca.\n65. Žalovaný ďalej riadne nezisťoval ani skutočnosti týkajúce sa žalobcových politických aktivít žalovaný nemal žiadne doplňujúce otázky k žalobcom tvrdenej skutočnosti, že volebný štáb Navaľného\nho nominoval do volebnej komisie pri príležitosti volieb primátora Moskvy, pričom žalovaný nemal žiadne\ndoplňujúce otázky ani k tvrdeniam žalobcu, podľa ktorých sa zúčastňoval mnohých zhromaždení na\npodporu prenasledovaného opozičného lídra Navaľného. Žalovaný prakticky len stroho konštatoval, že\nuvedené tvrdenia žalobcu nespochybňuje, no riziko prenasledovania z nich vyplývajúce považuje za\nveľmi nepravdepodobné. Správny súd má v tejto súvislosti za to, že taký nedbalý prístup žalovaného\nk dokazovaniu nemožno akceptovať a už vôbec nie je možné akceptovať spomínaný záver žalovaného,\nkeď sa žalovaný ani neunúval zistiť si o predmetných skutočnostiach viac. Správny súd má za to,\nže keďže sa žalovaný týmito skutočnosťami hlbšie nezaoberal, tak nemohol ani riadne posúdiť to, či\nu žalobcu reálne existuje opodstatnená obava z prenasledovania, a teda nemohol ani vo veci zákonne\nrozhodnúť.\n66. Správny súd považuje za potrebné taktiež zdôrazniť, že žalovaný sa prakticky žiadnym spôsobom\nnevysporiadal ani s predloženým dôkazom - osvedčením o svedectve manželky žalobcu zo dňa\n26.08.2024. Žalovaný uvedený dôkaz vyhodnotil ako účelový, a to bez toho, aby s ním dôsledne\nkonfrontoval žalobcu a najmä jeho manželku, ktorú mal možnosť vypočuť (manželka žalobcu sa\nnachádzala na území Slovenskej republiky, keďže aj jej boli udelené schengenské víza Maďarskou\nrepublikou), no nepochopiteľne to neurobil. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že bude potrebné,\naby žalovaný pred vydaním nového rozhodnutia vo veci uskutočnil doplňujúci výsluch žalobcu a aj jeho\nmanželky (ak nebude možné manželku žalobcu vypočuť osobne, tak ju bude potrebné konfrontovať\naspoň písomne, prípadne prostredníctvom emailovej komunikácie – na tieto účely si žalovaný zabezpečí\npríslušného tlmočníka/prekladateľa) k predmetnému dôkazu, ako aj ku skutočnostiam, ktoré mohli\nvyvolať spomínanú udalosť zo dňa 20.10.2023, pričom následne zistené skutočnosti s určitosťou\nobjasnia celý skutkový stav veci a zrejme vyriešia aj otázku dôveryhodnosti tvrdení žalobcu a jeho\nmanželky. Žalovaný sa taktiež žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s tvrdením žalobcu, že „Bol\nsom členom politickej strany Druhé Rusko a preto som bol prenasledovaný.“ – uvedené žalobca\nkonštatuje v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 22.08.2024. Bude taktiež potrebné, aby žalovaný\ndopytoval Generálny konzulát Slovenskej republiky v Petrohrade za účelom zistenia skutočností ohľadne\nžalobcovej žiadosti (víza) zo septembra 2022 (či bola predmetná žiadosť skutočne anulovaná a prečo\n– žalovaný uvedené tvrdenia žalobcu nepreveroval).\n67. Správny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že sám nemôže nahrádzať činnosť správnych orgánov,\na to ani pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu veci.\n68. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí taktiež prakticky nezaoberal informáciami o krajine pôvodu\nžalobcu, pričom vôbec nekonfrontoval tvrdenia žalobcu (a jeho manželky) so správami o krajine pôvodu\nžalobcu (s informáciami týkajúcimi sa politického prostredia v Ruskej federácii) nachádzajúcimi sa\n\nv administratívnom spise. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať najmä na tieto\ncitované informácie:\n„ľudí, ktorí v Rusku pokojne vyjadrujú úctu zosnulému väzňovi svedomia Alexejovi Navaľnému, svojvoľne\nzatýkajú, bijú, súdia a väznia. Amnesty International hovorí, že konanie ruských orgánov po smrti Alexeja\nNavaľného predstavuje prenasledovanie a porušovanie práva na slobodu prejavu.\"\n„Ruské orgány sa uchýlili k svojvoľnému zatýkaniu, neprimeranému použitiu sily a nezákonnému\nzadržiavaniu ľudí po celej krajine, ktorí smútia za Alexejom Navaľným. Tieto bezohľadné činy sú nielen\nšokujúco necitlivé, ale sú aj hrubým porušením práva na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie. C.\nI. údajne mučili a vystavili inému zlému zaobchádzaniu na policajnej stanici v meste Surgut. Karypbajeva\npodľa jeho výpovede bili a mierili naňho zbraňou za to, že na zhromaždenie priniesol a položil na zem\nkyticu kvetov.\"\n„Ľudskoprávneho aktivistu J. K. odsúdili na 10 dní administratívnej väzby. I. A. D. hospitalizovali s\nmŕtvicou po tom, ako ho polícia zatkla, aby mu zabránila usporiadať smútočný obrad za Navaľného. Toto\nsú obzvlášť znepokojujúce príklady bezohľadnej nespravodlivosti, ktorej čelia ľudia smútiaci za Alexejom\nNavaľným, uznávaným lídrom ruskej opozície. Nejde pritom o ojedinelé prípady, ale o súčasť celoštátnej\nkampane na umlčanie disentu a vyvolanie strachu v celom národe.\"\n„Uznanie FBK ruskými orgánmi za extrémistickú organizáciu v roku 2021 bolo zlomovým bodom v\nprechode k tomu, že stúpenci masovej legálnej a pokojnej politickej sily boli po prvýkrát označení za\nextrémistov... aj skoršie ruské zákony o boji proti extrémizmu a terorizmu prešli výraznými zmenami... O\nniečo neskôr bol prijatý zákon špeciálne pre priaznivcov FBK, ktorý spätne zaviedol možnosť trestného\nstíhania za účasť na činnosti nadácie. Navyše za činnosti, ktoré sa uskutočnili ešte pred uznaním FBK\nza extrémistickú. Objavila sa tzv. Retroaktívna účinnosť zákona, ktorú ústava zakazuje Po likvidácii FBK\na zákaze sídla Alexeja Navaľného bolo masové prenasledovanie nielen priaznivcov, ale dokonca aj tých,\nktorí mali v minulosti niečo spoločné s ich aktivitami, nevyhnutné a tento proces pokračuje...\"\nUvedené citované informácie žalovaný vyslovene odignoroval, pričom v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia žalovaný dokonca uvádzal rôzne závery (napríklad, že žalobca nebol záujmovou osobou pre\noficiálne orgány Ruskej federácie), ktoré sú s predmetnými informáciami v zjavnom rozpore. Vzhľadom\nna vyššie uvedené skutočnosti má správny súd aj za to, že žalovaný si riadne nesplnil ani povinnosť\nprospektívneho posudzovania hrozby prenasledovania žalobcu. Vyššie uvedené dôvody zakladajú\ntaktiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v napadnutej časti (teda aj čo sa týka doplnkovej\nochrany).\n69. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti správny súd považuje za potrebné taktiež\nskonštatovať, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že žalobca nikdy neupútal pozornosť ruských\nštátnych orgánov. Z administratívneho, ako aj súdneho spisu je zrejmé, že žalobca už bol v Rusku\nzadržaný a následne vypočúvaný políciou (aj so svojim v tom čase maloletým synom), a to po\núčasti na nepovolenom opozičnom proteste dňa 05.05.2018 v Moskve – keďže príslušníci polície pri\nzaisťovaní demonštrantov používali fyzickú silu (aj bili demonštrantov, žalobca mal len menšie zranenia),\ntak žalobca nahlásil toto konanie inštitútu na kontrolu policajtov, kde bol aj následne na druhý deň\nvypovedať (dňa 05.10.2018 dostal z inštitútu odpoveď, že pri zákroku policajtov neboli zistené žiadne\npochybenia). Žalobcove konanie bolo prejednávané na moskovskom mestskom súde, ktorý mu za\núčasť na nepovolenej akcii uložil poriadkovú pokutu 15.000 rubľov (cca 175 eur). Z dôvodu účasti jeho\nmaloletého syna na spomínanom nepovolenom proteste bol vypočúvaný spolu s manželkou aj Komisiou\npre ochranu práv neplnoletých pre oblasť Birľujevo zapadnoe mesta Moskva. Z administratívneho,\nako aj súdneho spisu je ďalej taktiež zrejmé, že voči uvedenému konaniu ruských štátnych orgánov\n(spomínaným zákrokom polície) podal žalobca sťažnosť na ESĽP, ktorý žalobcovi v rozsudku zo dňa\n25.05.2023 priznal odškodnenie vo výške 4.000 eur – žalobca však žiadne odškodnenie nedostal, keďže\nho Generálna prokuratúra Ruskej federácie informovala, že od 16.09.2022 Ruská federácia prestala\nbyť zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných hodnôt, a preto nie je viazaná\nrozsudkami ESĽP. Navyše správny súd poukazuje aj na to, že v Rusku je nainštalovaný systém na\nrozpoznávanie tvárí, takže keďže sa žalobca zúčastňoval mnohých opozičných demonštrácií, tak nie\nje vylúčené, že upútal pozornosť ruských štátnych orgánov – okrem toho, že sa žalobca zúčastňoval\nspomínaných opozičných demonštrácií, tak bol aj oficiálnym členom volebnej komisie pri príležitosti\nvolieb primátora Moskvy (kde na primátora kandidoval aj opozičný líder Navaľný). Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti má správny súd za to, že odôvodnenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí nie\nje schopné obstáť v svetle podkladov administratívneho spisu, keďže je s nimi v priamom rozpore.\n\n70. Správny súd preto uzatvára, že námietky žalobcu považoval v rozsahu nedostatočne zisteného\nskutkového stavu žalovaným, ako aj toho, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého\nrozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, za dôvodné. Námietku nesprávneho právneho\nposúdenia veci správny súd v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaným\nposudzovať nemohol. V dôsledku uvedeného správny súd rozhodnutie žalovaného v napadnutej časti\nz dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a f) v spojení s ustanovením § 220 SSP zrušuje a vec vracia\nžalovanému na ďalšie konanie.\n71. V ďalšom konaní bude preto úlohou žalovaného riadne doplniť dokazovanie (riadne zistiť skutkový\nstav veci), a to komplexne v súlade s bodmi 64, 65, 66 a 68 odôvodnenia tohto rozsudku (okrem iného\nžalovaný vykoná doplňujúci výsluch nielen žalobcu, ale aj jeho manželky – v prípade potreby aj ich\nsyna), a následne posúdi dôveryhodnosť žalobcovho azylového príbehu – s prihliadnutím aj na bod\n69 odôvodnenia tohto rozsudku. Bude vychádzať z tvrdení žalobcu (aj jeho manželky, prípadne ich\nsyna) o jeho politických aktivitách a to všetko za kritického zohľadnenia všetkých aktuálnych informácií o\nRuskej federácii o stave ľudských práv a bezpečnostnej a politickej situácie, zameraných na preverenie\nprípadného prenasledovania občanov v pozícii aktivistov a podporovateľov bývalej FBK a Navaľného.\n72. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s\npoukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal\nprávo na ich náhradu v plnom rozsahu.\n73. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník\nsamostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}