{"guid": "bb6abe53-cdd4-4def-bc9f-feaaac3a173c:d2aa7180-4248-4db7-9977-f0c0cf31c9c1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101890.2", "spisova_znacka": "20Saz/1/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 20Saz/1/2024 z 25. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. apríla 2025, sp. zn. 20Saz/1/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101890.2", "identifikacne_cislo": "0724101890", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2025-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2aa7180-4248-4db7-9977-f0c0cf31c9c1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101890.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101890.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101890.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n20Saz/1/2024\n0724101890\n25. 04. 2025\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2025:0724101890.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave samosudcom Mgr. Pavlom Ištókom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, štátny príslušník Afgánska islamská republika (ďalej aj len Afganistan) , naposledy\nbytom C., D. A. X, bol 144, provincia Kábul, Afganistan t.č. Pobytový tábor Rohovce, Slovenská\nrepublika zastúpený: Slovenská humanitná rada, o. z., IČO: 17 316 014, Budyšínska 1,Bratislava,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-124-21/2024-Ž zo dňa 21.11.2024,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nMigračného úradu, ČAS: MU-PO-124-21/2024-Ž zo dňa 21.11.2024, vo výrokoch 1/ a 2/ , ktorými\nžalovaný neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu žalobcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, cestovný\npas č. E., a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Konanie o udelenie azylu sa začalo dňa 15.07.2024, kedy žalobca požiadal o udelenie\nmedzinárodnoprávnej ochrany na území SR. Žalobca je považovaný za štátneho príslušníka\nAfganistanu.\n2. Rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-124-21/2024-Ž zo dňa 21.11.2024 ( ďalej aj len napadnuté rozhodnutie)\nžalovaný 1/ neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle. 2/ neposkytol žalobcovi\ndoplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle 3/neudelil žalobcovi azyl\nna účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5 zákona o azyle; 4/ neposkytol žalobcovi\ndoplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5 zákona o azyle.\n3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na vstupný pohovor vykonaný so žalobcom 05.08.2024\nv ktorom uviedol, že o azyl žiada z dôvodu zlej situácie v Afganistane. 13 rokov pracoval v štátnej\nspráve, na ministerstve školstva, na viacerých developerských pozíciách, a v rokoch 2008-2009 pre\namerickú organizáciu USA ID. Z týchto dôvodov sa po návrate Talibanu k moci necíti bezpečne,\nkeďže veľa ľudí žijúcich v Afganistane prišlo o život. Taliban sľúbenú amnestiu bývalých štátnych\nzamestnancov nedodržiava, v krajine neexistujú žiadne bezpečnostné hranice. Žiadosť podal aj preto,\nže iným spôsobom už nedokáže legalizovať svoj pobyt na Slovensku a je to posledná možnosť ako\nzostať na Slovensku. V apríli 2024 od neho STU Bratislava, kde študoval žiadala doklady o predošlom\n\nvzdelaní z Afganistanu resp. Francúzka. Keďže mu neboli vydané STU s ním zrušila všetky väzby,\nvrátane pripustenia na skúšku, z ktorého dôvodu nemôže byť predĺžené jeho povolenie na pobyt a aj\npreto žiada o azyl.\n4. K neudeleniu azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle žalovaný poukázal na skutočnosť,\nže nemožnosť dokončiť štúdium a predĺžiť si platnosť dokladov, sú pre azylové konanie irelevantné.\nAzylová ochrana neslúži ako nástroj riešenia byrokratických nedostatkov pri vybavovaní pobytu.\n5. K ďalším dôvodom žalovaný uviedol, že žalobca počas celej doby výkonu trvania zamestnaní pre\nministerstvo školstva a USA ID neprišiel do styku s F., príslušníci Talibanu ho nijako nekontaktovali,\nnevyhľadali a ani sa o to nepokúsili. Pokiaľ žil v Afganistane žiadne problémy nemal, chodil do práce,\nštudoval a žil s rodinou plnohodnotný život. Dôvody z ktorých pramenia jeho obavy sa týkajú zmeny\nsituácie po jeho odchode na Slovensko, a preto ich bolo potrebné posúdiť ako dôvody prípadného\nutečenca „sur place“ Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v Afganistane nevyvíjal žiadnu\nčinnosť, za ktorú by mu mohlo hroziť prenasledovanie a nemal teda za preukázané, že by žalobcu bolo\nmožné považovať za utečenca „sur place“\n6. Za rozhodujúce považoval skutočnosť, že žalobca sa po tom ako vycestoval z Afganistanu a v krajine\nprevzal moc Taliban, do krajiny opakovane trikrát vrátil, medzi rokmi 2022 a 2023. Ak by sa Talibanu\nobával spôsobom aký uviedol, a hrozilo by mu prenasledovanie, do Afganistanu by určite nevycestoval.\nNešlo o nútené návštevy krajiny pôvodu. Účelom bolo ako sám uviedol trávenie prázdnin. Návštevám\nsa vyhnúť mohol, ak by bol jeho život v Afganistane ohrozený.\n7. Informácie o Afganistane síce naznačujú že osoby spájané s bývalou vládou, vrátane úradníkov\nbývalých afganských inštitúcií, môžu mať v niektorých prípadoch problémy s Talibanom, to však\nnie je prípad žalobcu. Žalobca sám uviedol, že ani počas návštev krajiny pôvodu nemal problémy\ns Talibanom, nekontaktovali ho, nevyhľadali. Ak by bol v ich hľadáčiku z dôvodu jeho bývalej práce,\npríslušníci Talibanu by ho pri miere ako kontrolujú spoločnosť ako aj provinciu Paktia určite konfrontovali.\nK žiadnemu stretu so žalobcom však nedošlo. Žalovaný poukázal na mieru kontroly akú Taliban má nad\nletiskami, disponuje databázami osôb, využívaných bývalou vládou, a žalobcu tak určite pri vstupe do\nkrajiny kontrolovali, a mali vedomosť že ide o bývalého zamestnanca ministerstva školstva. So súhlasom\nTalibanu však vstúpil do krajiny a pohyboval sa po nej. V prípade žalobcu tak prenasledovanie z dôvodu\njeho práce pre bývalú štátnu správu resp. pre americkú agentúru nemôže byť relevantným dôvodom\npre udelenie azylu.\n8. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že na ministerstve školstva pracoval aj brat žalobcu, na ktoré\nvšak prevrat Talibanu nemal v zamestnaní žiadny vplyv, kde prácu na ministerstve školstva vykonáva\naj v súčasnosti. Ak by hrozilo prenasledovanie žalobcovi bol by z rovnakých dôvodov ohrozený aj jeho\nbrat, ktorý však naďalej pracuje na ministerstve školstva, ktoré ovláda Taliban, bez ujmy a obmedzenia.\nTalibanom vyhlásená amnestia ohľadom zamestnancov bývalého režimu tak je v jeho miere plne\naplikovaná.\n9. Žalovaný dospel k záveru že neboli preukázané obavy z prenasledovania z rasových, národnostných\nalebo náboženských dôvodov, zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd a súčasne žalobcu považoval za\nnedôveryhodnú osobu.\n10. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalobcovi podľa § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona\no azyle žalovaný uviedol, že žalobcovi nehrozí žiadna forma vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f)\nzákona o azyle. Žalobca sa nedopustil žiadneho skutku za ktorí by hrozilo uloženie trestu smrti alebo\njeho výkon.\n11. Žalovaný skonštatoval, že Taliban sa pri výkone moci správa nestálo, nepredvídateľne a nepodlieha\nžiadnym zákonom či nariadeniam. Afgánsku spoločnosť charakterizoval, ako neustále premenlivú formu\nanarchie, pri ktorej nie je možné predpokladať, že bude vždy rešpektovať základné ľudské práva, pričom\nobavu z ohrozenia vlastnej bezpečnosti môže v Afganistane pociťovať väčšina ľudí žijúca pod nadvládou\nTalibanu, žalobcovi však objektívne žiadne nebezpečenstvo nehrozí, Afganistan pravidelne dobrovoľne\nnavštevoval, bez toho aby bol k takýmto návštevám nútený. Všeobecné odkazovanie na nepriaznivú\n\nsituáciu v krajine pôvodu nepostačujú ak sa žalobca opakovane do krajiny vracia. Žalovaný nevidel\ndôvod na obavu že by sa príslušníci F. po návrate žalobcu do krajiny k nemu správali nebezpečným\nspôsobom ak sa tak nesprávali počas jeho posledných návštev.\n12. Väčšina územia Afganistanu patrí pod kontrolu Talibanu, a v Kábule kde žalobca žil pred odchodom\nako aj v provincii Paktia odkiaľ pochádza už žiadny ozbrojený konflikt neprebieha. Ojedinelé správy\no incidentoch nenasvedčujú výskytu vážneho bezprávia.\n\nII. Žaloba a vyjadrenie k nej.\n14. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného proti jeho výrokom 1/ a 2/ v zákonnej\nlehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nžalovaného a jeho zrušenia vo výrokoch 1/ a 2/ a vrátenia žalovanému na ďalšie konanie.\n15. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nzistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\na skutkový stav, ktorý vzal orgán verejne správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore\ns administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu.\n16. Nesprávne právne posúdenie veci videl žaloba v skutočnosti, že žalovaný mal žalobcu posudzovať\npri poskytnutí azylu za jeho imputované politické presvedčenie, keďže pracoval pre organizáciu\nUSAID, UNESCO, na Ministerstve Školstva za bývalej vlády ako riaditeľ informačného systému riadenia\nvzdelávania, pred prevzatím moci Talibanom, pričom študoval vo Francúzku a na Slovensku. Funkcia\nriaditeľa ho priamo spája s predchádzajúcou vládou vďaka čomu by mohol byť potencionálnym cieľom\nsúčasného režimu. Vzťahy s organizáciami s ktorými spolupracoval považuje Taliban za zradu a so\nzúčastnenými zaobchádza ako s kolaborantmi. Zručnosti žalobcu v krajine kde takéto odborné znalosti\nnie sú cenené ho robia hrozbou pre vládnu garnitúru. Mohol by byť teda prenasledovaný aj kvôli jeho\nprofesionálnym skúsenostiam.\n17. Žalobca poukázal na informácie o krajine pôvodu predovšetkým na skutočnosti, že ľudia ktorí odišli\ndo Európy môžu po návrate vzbudzovať podozrenie že sa nakazili európskym spôsobom života. Obavy\nzo zabíjania bývalých príslušníkov afganských bezpečnostných síl a civilných zamestnancov.\n18. Žalobca sa obáva ,že jeho práca pre zahraničnú organizáciu, prípadné napojenie na zahraničných\ndarcov a prepojenie na bývalú štátnu moc a štúdium v EÚ poskytuje možnosť, že upätá pozornosť\nTalibanu, a vzhľadom na bezpečnostnú situáciu a prenasledovanie osôb spojených v bývalým režimom\nnemožno u neho vylúčiť prenasledovanie z dôvodu imputovaného politického presvedčenia. Jeho\npracovné a študijné skúsenosti môžu viesť k tomu, že bude považovaný za osobu inklinujúcu k západu\na prenasledovaný z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine.\n19. Opakované vrátanie sa do krajiny pôvodu neboli výletmi domov. Má v domovskej krajine manželku\na 7 detí, bolo pre neho neprijateľné aby ich niekoľko rokov nevidel, pričom bol ochotný podstúpiť riziko\nohrozenia života. Odlúčenie od rodiny je v jeho kultúre považované za takmer nemysliteľné. Návštevy\nboli krátke, naplánované a vykonané s prísnou opatrnosťou. Vyhýbal sa verejným zhromaždenia,\nnezdržiaval sa v rodnom meste a snažil sa zostať nepovšimnutý. Bezpečnostná situácia sa od\nžalobcovej poslednej návštevy výrazne zhoršila. A. F. sa posilnila. Návrat by pre neho bol v súčasnosti\nnebezpečný, potencionálne smrteľný. Cesty späť pod nátlakom nepopierajú existenciu opodstatneného\nstrachu z prenasledovania. Išlo o činy zúfalstva. Odmieta preto záver, že v prípade ak sa počas svojho\npobytu nestretol s prenasledovaním, nespĺňa podmienky pre udelenie medzinárodnoprávnej ochrany,\nide totiž o rozhodovanie do budúcnosti a aj keď žalobca predtým ako opustil domovskú krajinu nečelil\nprenasledovaniu, pred nástupom Talibanu vyvíjal také aktivity, na základe ktorých spadá pod profil osoby,\nktorej prenasledovanie hrozí.\n20. Hrozbu prenasledovania vidí aj v skutočnosti, že požiadal o azyl na Slovensku, čo môže byť\nvnímané ako dôkaz nelojálnosti režimu a zosúladenia žalobcu so západnými hodnotami. Samotnú\n\nžiadosť žalobcu tak možno považovať za akt nesúhlasu s afganským režimom a jeho návrat do krajiny\npôvodu za ešte nebezpečnejší.\n21. Nesprávne právne posúdenie žalobca videl aj v skutočnosti, že žalovaný dospel k záveru, že nebolo\npreukázané, že by žalobca mal byť považovaný za utečenca „sur place“ pretože mimo Afganistanu\nnevyvíjal žiadnu činnosť, za ktorú by mu mohlo čo i len teoreticky hroziť prenasledovanie.\n22. Žalobný dôvod, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejne správy za základ napadnutého rozhodnutia\nje v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu videl žalobca v skutočnosti, že nie sú\nničím podložené nasledujúce závery žalovaného „’ informácie o krajine pôvodu žalobcu naznačujú, že\nosoby spojené s bývalou vládou, vrátane úradníkov bývalých afganských inštitúcií v niektorých prípadoch\nmôžu mať problémy s Talibanom, nie je to prípad žalobcu. Tento svoj záver žalovaný opiera o skutočnosti,\nže má Taliban po prevrate k dispozícii rôzne databázy osôb, ktoré využívala bývala vláda, vrátane\ndatabázy osôb, ktoré boli súčasťou bývalej štátnej administratívy, čo znamená, že po vstupe žalobcu\ndo krajiny pôvodu pri kontrole museli disponovať informáciou, že sa jedná o bývalého zamestnanca\nministerstva školstva. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že prenasledovanie žalobcu\nkvôli práci v štátnej správe bývalého režimu, resp. pre americkú agentúru, je jednoznačne vylúčené a\nnemôže byť relevantným dôvodom pre udelenie azylu_\n23. Oporu v administratívnom spise nemá podľa žalobcu ani záver žalovaného, že na brata žalobcu\nnemal prevrat Talibanu žiadny vplyv, ktorý na pozícii na ministerstve školstva zotrval. Počas vstupného\npohovoru žalobca len uviedol, že jeho brať pracuje na ministerstve školstva, pričom tam robí\nadministratívu. Počas vstupného pohovoru žalovaný žiadne ďalšie otázky k práci alebo životu brata\nžalobcu nekládol, zo spisu nevyplýva kedy začal v štátnej správe pracovať , či mal problémy s Talibanom\na ani jeho presné pracovné zaradenie. Status žalobcu pritom nie je možné stotožňovať s postavením\njeho brata a žalovaný ani nedisponuje podrobnejšími informáciami o bratovi žalobcu.\n24. Žalobca odmietol naznačovanie jeho nedôveryhodnosti tým, že má žiadať o ochranu len z dôvodu\nbyrokratických sporov so slovenskými inštitúciami. Na pohovore len ozrejmil svoj právny status. Záver, že\nžiadosť o azyl podal len z dôvodu nemožnosti dokončiť štúdium a predĺžiť platnosť dokladov je v rozpore\ns administratívnym spisom a situáciou v krajine pôvodu.\n25. Žalobca poukázal na jednu zo zásad správneho konania ktorou by sa mal žalovaný riadiť a to\nkonkrétne „ v pochybnostiach v prospech žiadateľa o medzinárodnoprávnu ochranu“\n26. Nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným videl žalobca v nezaobstaraní si podkladov\npre posúdenie situácie v krajine pôvodu, reflektujúcich na azylový príbeh žalobcu. Žalovaný sa\nnevenoval otázke možnosti prenasledovania žalobcu z hľadiska jeho bývalých zamestnaní, spolupráce\ns medzinárodnými organizáciami, štúdia či jeho pobytu v zahraničí a ako sú vnímané prozápadné osoby.\nNevenoval sa dôvodom, spôsobu, času, priebehu návštev žalobcu v krajine pôvodu.\n27. Nesprávne právne posúdenie videl aj v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany najmä v rozpornej\nargumentácii žalovaného, ktorý aj napriek konštatovaniam o neustále premenlivej forme anarchie\nv krajine pôvodu, kde obavu z vlastnej bezpečnosti môže pociťovať väčšina ľudí v Afganistane,\navšak žalobcovi objektívne nemá hroziť žiadne nebezpečenstvo. Tvrdenie o neexistencii objektívneho\nnebezpečenstva pre žalobcu je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. To že žalobca\nnavštívil krajinu pôvodu automaticky nezakladá predpoklad, že mu tam nehrozí nebezpečenstvo.\n28. Žalobca považuje za preukázané, že mu v krajine pôvodu hrozí mučenie alebo podrobovanie\nneľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, pričom poukázal na závery z Usmernenia\nUNHCR o potrebách medzinárodnej ochrany ľudí na úteku z Afganistanu, kde je situácia nestabilná\na nebezpečná, najmä pre jednotlivcov spojených s predchádzajúcou vládou alebo medzinárodnými\norganizáciami. Taliban sa pri moci správa nestálo, nepredvídateľne a nepodlieha žiadnym zákonom\na nariadeniam. Žalobca by sa v prípade neposkytnutia medzinárodnoprávnej ochrany musel vrátiť do\nkrajiny, kde by mohol čeliť prenasledovaniu.\n29. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže\ntrpieť súčasne aj vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia\n\nveci. O dôvodoch svoje žiadosti žalobca vypovedal pri pohovore dňa 05.08.2024. Pri skúmaní\npodmienok utečenca „sur place“ je potrebné vychádzať z opodstatnenej obavy z prenasledovania\nz niektorého z azylovo relevantných dôvodov. Žalobca však žiadal o azyl pretože prestal byť študentom\ndoktorandského štúdia kvôli neuznanému dokladu o vzdelaní, čo mu znemožnilo byť na území SR\nlegálne. , prestal byť teda z iných dôvodov študentom a preto požiadal o udelenie azylu na území SR.\nPotom ako počas uplynulých rokov cestoval 3x vždy cez prázdniny do Afganistanu a s ohľadom na jeho\nďalšie výpovede ktoré nenasvedčujú konkrétnym alebo individuálnym rizikám prenasledovania, ktorému\nby čelil on alebo jeho rodinný príslušníci, má žalovaný za to že v prípade žalobcu sa opodstatnená\nobava z prenasledovania pre imputované politické názory nepotvrdila. Konania o udelenie azylu nemá\nnahrádzať iné inštitúty slúžiace na legalizáciu pobytu cudzincov. Navrhol aby správny súd neprikladal\nžiadosti žalobcu o udelenie azylu iný význam, ako ten ktorý poskytol žalobca pri jej podávaní, kde\nvypovedal „ žiadam o udelenie azylu na území SR z dôvodu zrušenia štúdia, štipendia a pobytu na STU\nBratislava“.\n30. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.\nIII. Relevantná právna úprava\n31. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované\nkonanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení,\nktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo\npsychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych\nopatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí\nsúdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom\nalebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie\nvýkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy\nuvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n32. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie\ntrestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,\nalebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného\nnásilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n33. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v\nkrajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine\na vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu\nprenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n34. Podľa § 13 ods. 1 a) a b) zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 8 alebo § 10.\n35. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n36. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu\na cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu\npodľa § 15 ods. 3 písm. c).\n37. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo\nposúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti\ntýkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych\npredpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú\nžiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho\nbezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.\n\n38. Podľa § 19a ods. 3 zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri\nposudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby\nzdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a\npodal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí, c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé\na hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu, d) žiadateľ\npožiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie\nSlovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného\npobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany\nbezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo\npreukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť\nžiadateľa.\nIV. Posúdenie veci správnym súdom\n39. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti ktorým 1/ neudelil\nžalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle. 2/ neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu\npodľa § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle.\n40. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia vo výrokoch\nv bode 1 a 2. V žalobe namieta nesprávne právne posúdenie, nedostatočné zistenie skutkového\nstavu ako aj skutkový stav ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore\ns administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu t. j. žalobné námietky podľa § 191 ods. 1 písmeno\nc), e) a f) SSP.\n41. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný rozhodol vo veci na pojednávaní\ndňa 25.04.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, žalobcu\na žalovaného.\n42. Správy súd s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby vo veciach azylu, preskúmal žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel\nk záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.\n43. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že už v prijatom vyhlásení žiadateľa o azyl zo dňa\n15.07.2024 žalobca uviedol, nielen že o udelenie azylu na území SR žiada z dôvodu zrušenia štúdia,\nštipendia a pobytu na STÚ Bratislava, že mu v augusta 2024 končí platnosť študentského víza, chcel\nsi zmeniť účel pobytu na podnikanie, keďže to nie je možné žiadosť o azyl je jeho posledná možnosť\nako ostať na Slovensku. Žalobca predovšetkým následne ozrejmil, že „do domovskej krajiny sa nemôže\nvrátiť, pretože v krajine je vojna a nie je to bezpečné“ Uvedené rovnako vyplýva aj zo zápisnice o podaní\nvysvetlenia zo dňa 15.07.2024.\n44. V listine – prijatie vyhlásenia žiadateľa o azyl zo dňa 15.07.2024 sa uvádza, že bolo prijaté vyhlásenie\ncudzinca o udelenie azylu na území SR. O udelenie azylu na území SR žiada z dôvodu obavy o život.\n45. V dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 05.08.2024 žalobca uviedol, že udelenie azylu\na doplnkovej ochrany sa rozhodol požiada, že veľmi zlú situáciu v Afganistane. Približne 14 rokov\npracoval v štátnej správe, pracoval aj v americkej organizácii. Necíti sa tam bezpečne, ľudia čo tam žili\nboli zabití, situácia pre neho nie je bezpečná. Taliban síce oficiálne štátnym zamestnancom odpustil,\nale tento sľub nie je spoľahlivý, keďže aj keď takéto vyhlásenie vydá ústredný orgán Talibanu, lokálny\nvelitelia si robia čo chcú. Počul že veľa ľudí ktorí pracovali v štátnej sfére bolo zabitých. Bojí sa o svoj\nživot pre bezpečnostnú situáciu. Zopakoval, že v žiadosti o azyl spomenul aj že je to posledná možnosť,\npretože inak už nevie legalizovať svoj pobyt.\n46. Pre posúdenie dôvodov žiadosti o azyl nie je rozhodné len prvé vyhlásenie žiadateľa o azyl,\nsúd je však toho názoru, že dôvody žalobcu sú od podania žiadosti po vykonanie vstupného hovoru\nnerozporné a konzistentné, pričom niet pochybností o tom, že o azyl žiada predovšetkým z dôvodu\n\njeho predchádzajúceho pôsobenie v štátnej správe a v zahraničných (predovšetkým americkej)\norganizáciách, vrátane štúdia v zahraničí, a s tým spojením rizikom z prenasledovania.\n47. Vo vzťahu k bratovi G. A. uviedol, že tento má približne 35 rokov ale nie je si istý, pracuje na\nministerstve školstva, robí administratívu, pracuje tam aj aktuálne. Je ženatý.\n48. Taktiež uviedol, že od leta 2021 bol na Slovensku a počas tohto obdobia bol niekoľkokrát doma na\nprázdninách, bol tam 3x. Naposledy v decembri 2023, predošlé návštevy nevie kedy boli presne ale\nboli medzi rokmi 2022 a 2023.\n49. Do kontaktu s Talibanom neprišiel, ani pred prevratom, pred jeho odchodom ani počas návštev.\nNikto z jeho rodiny nemá žiadne problémy. Žijú v bezpečnostne rizikovom regióne. Neprišiel do styku\ns políciou, armádou ani inými zložkami štátu.\n50. Súd je toho názoru že v danom prípade žalovaný nemôže klásť neprimeraný dôraz na skutočnosť,\nže žalobca požiadal o azyl v čase, keď mu končila platnosť povolenia na pobyt na území SR. Je zrejmé,\nže jeho pobyt na území SR bol do podania žiadosti o azyl oprávnený, a hlavným dôvodom žiadosti bola\nobava z prenasledovania v prípade núteného návratu do krajiny pôvodu.\n51. Žalovaný si zabezpečil správu o krajine pôvodu – polytematickú č.p. MU-ODZS-2024/000449-0102\nzo dňa 14.08.2024 ( ďalej aj len polytematická správa) v ktorej žiadal o zodpovedania otázok\no vnútropolitickej a bezpečnostnej situácii v provincii Pakhtia a v meste Kábul, a bezpečnostných\nincidentoch v danej oblasti resp. meste. Možnosti slobody pohybu v rámci krajiny pôvodu, cestovania\ndo zahraničia, slobody emigrácie a repatriácie. Taktiež sa pýtal na problémy či sankcie voči navrátilcom\n– neúspešným žiadateľom o medzinárodnoprávnu ochranu.\n52. Súd dáva do pozornosti, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej\nosoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou, ktorá vo\nveciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, pretože pravdivosť jeho tvrdení a\ndôveryhodnosť jeho osoby predstavujú základ, na ktorom je azylové konanie ukotvené a je povinnosťou\nsprávneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť\nvýpovede vyvracajú, alebo spochybňujú. Obdobné závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho\nsúdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013).\n53. Súd je toho názoru že dôveryhodnosť výpovede žalobcu nebola v predmetnom konaní žiadnym\nrelevantným spôsobom spochybnená, napokon ani sám žalovaný sa priamo voči žiadnemu zo\nskutkových tvrdení prednesených žalobcom v rámci jeho žiadosti resp. výpovedí nevymedzil. Žalovaný\nna jednej strane síce pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti obáv z prenasledovania (vážneho bezprávia)\nna strane žalobcu, ktoré z ním uvedených dôvodov nevzhliadol, a ako argumentačný doplnok uviedol,\nže dôvody žalobcu sú len substitučnými za tie skutočné – byrokratické súvisiace s pobytom.\n54. Je nesporné, že bremeno tvrdenia stíha v konaní o medzinárodnej ochrane samotného žiadateľa,\nktorého úspech vo veci je podmienený okrem iného tým, či sa tvrdia okolnosti nasvedčujúce možnému\nzásahu do jeho ľudských práv. Pokiaľ však ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne\nžiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k žiadosti o medzinárodnú ochranu všetky dostupné\ndôkazy a nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Ak nastane situácia, za ktorej\nnemožno tvrdenie žiadateľa na základe získaných podkladov potvrdiť (ale ani vyvrátiť), neznamená to, že\nby táto skutočnosť žiadateľa z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany automaticky diskvalifikovala.\n55. Ak žiadateľ o udelenie azylu uvedie v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli\nnasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je\npovinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené\nnejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu (rozsudok NS SR sp.\nzn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.2.2015). 57. Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie\nsvojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami ako vlastnou vierohodnou výpoveďou. Je\nnaopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy,\nktoré vierohodnosť výpovedí žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Ak sa teda žiadateľ o\n\nmedzinárodnú ochranu po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie\na jeho výpovede možno aj napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s\ndostupnými informáciami o krajine pôvodu, je potrebné z jeho výpovede vychádzať (rozsudok NS SR\nsp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 9.4.2013).\n56. Špecifikom azylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať,\nže na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s ohľadom\nna postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie dôjsť,\na správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti\nbyť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech\nžiadateľa o azyl.\n57. Správny súd zdôrazňuje že nie je povinnosťou žiadateľa o medzinárodnú ochranu presne podradiť\ndôvod žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany pod jeden z azylových dôvodov. Hoci žiadateľ o\nmedzinárodnú ochranu neuvedie svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu priamo v spojitosti so svojím\npolitickým presvedčením alebo príslušnosťou k sociálnej skupine, žalovaný má povinnosť viesť pohovor\nk žiadosti o medzinárodnú ochranu tak, aby bol následne schopný komplexne posúdiť jeho žiadosť z\nhľadiska všetkých dôvodov na udelenie azylu t. j. cielene klásť otázky takým spôsobom, ktorý bude\nreflektovať jeho konkrétny azylový príbeh a súčasne bude reagovať na konkrétnu situáciu v krajine jeho\npôvodu. Ani skutočnosť, že sťažovateľ svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu sám výslovne nespojil\ns jedným z dôvodov na udelenie azylu predpokladaným v § 8 zákona o azyle, na tejto povinnosti nič\nnemení (rozsudok NSS SR 2Sak13/2022 z 26.10.2022).\n58. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl teda po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej\ndejovej línie, jeho výpoveď je možné označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými informáciami\no krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať.\n59. Týmito požiadavkami sa žalovaný riadil len čiastočne. Hoci výpoveď žalobcu nepovažoval za\nnedôveryhodnú, jeho tvrdeniami o strachu z prenasledovania za to, že pracoval za bývalej vlády na\nministerstve školstva, spolupracoval s americkou medzinárodnou organizáciou, študoval v zahraničí\nv dôsledku čoho je ohrození jeho život nezaoberal a nedal odpoveď na otázku, či žalobcom vyjadrené\nobavy by obstáli v praktickom živote v krajine jeho pôvodu.\n60. Žalovaný je však povinný dať odpoveď na legitímnu otázku, či výkon predchádzajúcich zamestnaní\na spolupráca s medzinárodnými organizáciami predovšetkým americkou, vrátane štúdia v zahraničí by\nmohol byť Talibanom vnímaný tak, že by žalobca mohol byť ohrození prenasledovaním, či v krajine\npôvodu nehrozí, že takéto osoby sú predmetom útokov zo strany štátnych či neštátnych subjektov –\npríslušníkov náboženských a militantných skupín a súčasne, či sú štátne orgány schopné poskytnúť\nefektívnu ochranu pred prípadnými hrozbami.\n61. Správny súd konštatuje, že žalovaný viedol pohovor so žalobcom predovšetkým v častiach na\nktorých založil spochybnenie obáv žalobcu z prenasledovania veľmi stroho a povrchne, tvrdenia žalobcu\no návštevách v krajine pôvodu, ako aj situácii a postavení brata žalobcu nerozvíjal za účelom\npresného zistenia stavu veci podľa § 32 Správneho poriadku, (napríklad akým spôsobom žalobca\nvykonal jednotlivé „návštevy“ v krajine pôvodu, ako dlho trvali, čo obnášali, akým spôsobom vstupoval\ndo krajiny a akým spôsobom sa vrátil, navštívil len rodinu prípadne aj známych, kde sa zdržiaval,\nmusel sa počas tohto obdobia skrývať, v ktorých regiónoch, mestách sa zdržiaval). Vôbec nerozoberal\nani dôvody návštev žalobcu, následne však konštatoval že tieto boli nevynútené. K postaveniu brata\nžalobcu, tak aby ho mohol reálne porovnať s postavením samostatného žalobcu nekládol žiadne bližšie\notázky. Zo vstupného pohovoru nie je možné vyvodiť ani len záver, že žalobcov brat skutočne na\nministerstve školstva pracoval aj pred prevratom v roku 2021. Taktiež nie je vôbec zrejmé akú pozíciu\nna ministerstve školstva zastáva resp. zastával. Žalovaný pri vstupnom pohovore teda návštevám\nžalobcu v krajine pôvodu a postaveniu jeho brata nevenoval zvýšenú pozornosť resp. venoval im\nlen pozornosť okrajovú nakoniec však svoje rozhodnutie o nepriznaní medzinárodnoprávnej ochrany\nžalobcovi založil predovšetkým na uvedených skutočnostiach, ktoré doplnil vlastnými domnienkami\nz pohovoru nevyplývajúcimi ako aj skutočnosťami nemajúcimi v administratívnom spise žiadny podklad.\n\n62. Správny súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že konanie o medzinárodnej ochrane\nje špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky\nNajvyššieho správneho súdu z 26.02.2008, č. j . 2 AZS 100/2007 - 64 , a z 27.03.2008 , č . j . 4 AZS\n103/2007 - 63 , či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2014 sp. zn. 1Sža/17/2014), že ide o\nprospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenie strachu z prenasledovania či riziko vážneho\nbezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky.\n63. Týmto špecifikám konanie o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného\nbremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno\ntvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je\nnesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by\npotenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle,\npotom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať.\n64. V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné\npod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom\nje potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického\nprostredia v krajine pôvodu žiadateľa.\n65. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú\nochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny\norgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo\ndôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú.\n66. V mnohých prípadoch však musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j. vtedy, keď\nnie je ani žiadateľ ani správny orgán schopný doložiť, či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym\npresvedčivým dôkazom, v takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa\na kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k\nudalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo.\n67. Ak uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli\nnasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je\npovinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené\nnejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.\n68. Správny orgán teda vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie\nreálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že\npri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa\no medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno\npredpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo\nby vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom,\nsprávanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo\nby v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť,\na to v prospech žiadateľa o azyl.\n69. Žalovaný preto v ďalšom konaní zabezpečí informácie k žalobcom tvrdením skutočnostiam\na obavám, ktoré uvádza od samého začiatku administratívneho konania a posúdi ich v súvislosti\ns aktuálnom so situáciou v krajine pôvodu žalobcu aj v kontexte Odporúčania EUAA o krajine Afganistan\n2024, EASO Usmernenia pre Afganistan 2024 ako aj Usmernenia UNHCR o potrebách medzinárodnej\nochrany ľudí na úteku z Afganistanu.\n70. V danom prípade nejde o domýšľanie si právne relevantných dôvodov ale o zisťovanie informácií\no krajine pôvodu vrátane vedenia pohovoru v zmysle zisťovania skutočností, ktoré žalobca v žiadosti\nuviedol, a ktoré žalovaný považuje za význámné pre rozhodnutie o žiadosti žalobcu, za účelom zistenia\nskutočného stavu veci.\n\n71. Je povinnosťou žalovaného v zmysle § 19 ods. 8 zákona o azyle zabezpečiť, aby získané údaje o\nkrajine pôvodu boli presné, aktuálne a z relevantných zdrojov, ako sú napríklad úrad vysokého komisára\na Agentúra Európskej únie pre azyl. Zároveň je povinnosťou žalovaného zohľadniť všetky skutočnosti\nza účelom zistenia stavu veci a zasadiť vyjadrenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu do kontextu správ\no krajine pôvodu. To sa v predmetnom prípade nestalo, pretože žalovaný sa nevenoval tvrdeniu žalobcu\no jeho práci pre bývalú vládu, v zahraničnej organizácii USAID, prácu pre UNESCO, ani jeho štúdiu\nv zahraničí a s nimi spojenej potencionálnej hrozbe prenasledovania resp. vážneho bezprávia.\n72. Okrajovo žalovaný skonštatoval že informácie o krajine pôvodu naznačujú, že osoby spojené\ns bývalou vládou, vrátane úradníkov bývalých afgánskych inštitúcii môžu mať s Talibanom problémy, to\nvšak vzhľadom na „návštevy“ počas ktorých žalobcu nikto nekontaktoval nemôže byť jeho prípad. Podľa\nnázoru súdu bližšie nešpecifikované návštevy v krajine pôvodu bez ďalšieho nemôžu byť dôvodom\nna nevykonanie nevykonanie dokazovania ohľadne dôvodov na ktorých žiadateľ zakladá svoje obavy\ns prenasledovania.\n73. Zistenia žalovaného ktoré nemajú podklad v administratívnom spise a o ktoré žalovaný\nargumentačne oprel svoje rozhodnutie sa týkajú predovšetkým konštatovania o „známom fakte, že\npríslušníci F. majú pod absolútnou kontrolou medzinárodné letiská, rovnako aj pozemné hraničné\npriechody, pri vstupe do krajiny, či už cez medzinárodné letiská alebo cez pozemnú hranicu, preverujú\nidentitu prichádzajúcich osôb cez množstvo interných databáz“ Taktiež z verejne prístupných zdrojov sú\ninformácie, že „ Taliban má po prevrate k dispozícii rôzne databázy osôb, ktoré využíval bývalá vláda.\nMedzi nimi aj databázu osôb, ktoré boli súčasťou bývalej štátnej administratívy“ „Keď žalobcu pri vstupe\ndo krajiny kontrolovali či už na pozemnej hranici, alebo na medzinárodnom letisku, nepochybne museli\ndisponovať informáciou , že sa jedná o bývalého zamestnanca ministerstva školstva. Napriek tomu\ndokázal so súhlasom Talibanu vstúpiť do krajiny a pohybovať sa po nej bez akýchkoľvek problémov“\nZ administratívneho spisu taktiež nevyplýva, resp. nemá v ňom podklad, že žalobcov brat pracoval na\nministerstve školstva aj pred prevratom v roku 2021, že tam pracuje bez akejkoľvek ujmy a obmedzení,\nnie je zrejmá ani jeho presná funkcia. Taktiež v administratívnom spise nemá podklad konštatovanie\nžalovaného, že Talibanom bola vyhlásená amnestia ohľadom zamestnancov bývalého režimu.\n74. Žalovaný vôbec nevykonal dokazovanie k tvrdeniu žalobcu, že v prípade amnestie bývalých štátnych\nzamestnancov, lokálni velitelia takýmito nariadeniami nie sú viazaní. Nepreverené ostalo tvrdenie\nžalobcu, že aj napriek tomu že Taliban oficiálne odpustil štátnym zamestnancom, tento sľúb nie je\nlokálnymi veliteľmi dodržiavaný a že veľa ľudí ktorí pracovali v štátnej správe boli zabití.\n75. Samozrejme že aj keď niektoré jednotlivé skutočnosti, sami o sebe pre udelenie medzinárodnej\nochrany nemusia svedčiť, je potrebné sa nimi najprv dôsledne zaoberať. Nedá sa totiž vylúčiť\n(čo čiastočne uznal v odôvodnení rozhodnutia aj žalovaný), keď konštatoval že na žalobcu ako\nzamestnanca bývalej vlády môže skutočne uprieť svoju pozornosť hnutie Taliban. Pritom nie je\nrozhodujúce, či žalobca politické názory spájané s predchádzajúcou vládou reálne zastáva alebo nie,\npretože ako vyvodil Najvyšší súd SR v rozsudku z 10.02.2015 sp. zn. 1Sža/52/2014, na účely udelenia\nazylu je podstatné, či je politické presvedčenie či iný azylovo relevantný dôvod žiadateľovi pripisovaný\nzo strany pôvodcov prenasledovania.\n76. Námietku žalobcu že jeho azylový prípad je prípadom žiadosti o azyl „sur place“ správny súd\nvzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav síce nevyhodnocoval z hľadiska ne/správneho\nprávneho posúdenia veci , poukazuje však na skutočnosť, že definíciou utečenca „sur place“ sa v\nminulosti zaoberal vo svojej judikatúre Najvyšší súd SR, keď v rozsudku sp. zn. 1Sža 5/2007 zo dňa\n30.11.2007 uviedol: ... „o žiadateľa „sur place“ ide vtedy, keď osoba, ktorá v okamžiku odchodu z\nkrajiny pôvodu nebola utečencom, ale stala sa ním neskôr v dôsledku okolností, ktoré nastali v dobe\njej neprítomnosti.“\n77. Taktiež k inštitútu utečenca sur place sa v minulosti vyjadril aj Vrchný súd v Prahe v rozsudku z 29.\n1. 2002, č. 5 A 746/2000 - 31, v ktorom vyslovil, že: „Utečencom na mieste („sur place“) je osoba, u\nktorej obava z prenasledovania v štáte, ktorého štátne občianstvo má, vznikne až v čase jej pobytu na\núzemí cudzieho štátu, a to v dôsledku zmeny politickej, národnostnej či náboženskej situácie v štáte jej\nštátneho občianstva, alebo v dôsledku verejných aktivít tejto osoby vyvíjaných až v cudzom štáte proti\nvládnucemu režimu domovského štátu. To, či sa cudzí štátny príslušník v cudzom štáte, v ktorom sa\n\nzdržiava, stane utečencom na mieste, prislúcha nesporne posudzovať štátu, kde sa osoba priznania\ntakého postavenia prvýkrát dovolá, a spravidla ako v tomto prípade ide o cudziu krajinu, kde sa osoba\nzdržiava v dobe, keď takáto situácia (zmena režimu v jeho domovskom štáte) nastala, popr. kde cudzí\nštátny občan politické aktivity vyvíjal.“\n78. Na uvedenú definíciu odkazuje vo svojej judikatúre aj Najvyšší správny súd Českej republiky (napr.\nv rozsudku č. j. 8 Azs 37/2008 - 80 z 30.12.2008, č. j. 2 Azs 154/2005 - 53 zo 4. 5. 2006, č. j. 1 Azs\n10/2016 - 26 z 29. 3. 2016). Správny súd dodáva, že pod pojmom „utečenec sur place“ býva obvykle\nvnímaná taká osoba, ktorá sa stala utečencom v dôsledku okolností novo vzniknutých v jej vlasti v čase\njej neprítomnosti a je tak vystavená riziku postihu štátnou mocou svojej vlasti pre prípad svojho návratu.\n79. Po riadnom doplnení dokazovania a riadnom zistení skutkového stavu bude úlohou žalovaného\nposúdiť postavenie žalobcu vzhľadom na naznačené kritéria, pričom podstatné bude zameranie sa na\nokolnosti novo vzniknuté v krajine pôvodu žalobcu v čase jeho neprítomnosti v spojení s jeho postavením\nv krajine pôvodu pred odchodom – zamestnanie pre bývalú vládu, spoluprácu so zahraničnými\norganizáciami, štúdium v zahraničí a stým spojené obavy z prenasledovania, pričom na pamäti\nbude mať predovšetkým skutočnosť, že v danom prípade sa aj podľa obsahu žiadosti žalobcu jedná\no prípad prospektívneho rozhodovania t.j. keďže ustanovenie § 8 zákona o azyle pracuje s pojmom\nstrachu ako subjektívnym prvkom a odôvodnenosťou strachu z prenasledovania ako objektívnym\nprvkom, nestanovuje však podmienku faktického prenasledovania v minulosti. Pritom má byť skúmaná\npredovšetkým možnosť budúceho prenasledovania.\n80. Žalovaný ako podklad pre rozhodnutie zabezpečil polytematickú správu o krajine pôvodu\nvypracovanú príslušným odborom samotného žalovaného. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na\nrozsudok Veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 28.02.2008 vo\nveci Saadi proti Taliansku, č. sťažnosti 37201/06, v ktorom je uvedené, že dôveryhodnosť informácií\no krajine pôvodu je potrebné posudzovať s ohľadom na autoritu a povesť autorov správ, serióznosť\nvykonaných šetrení, nadväznosť a súvislosť záverov a skutočnosť, či uvedené tvrdenia sú potvrdené\naj inými zdrojmi. ESĽP nadviazal na záver Veľkého senátu rozsudkom zo dňa 17.07.2008 vo veci NA.\nproti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, č. sťažnosti 25904/07, v ktorom uviedol,\nže pri hodnotení správy obsahujúcej informácie o krajine pôvodu je nevyhnutné posúdiť nezávislosť,\nspoľahlivosť a objektívnosť autora správy. Je tiež dôležité vyhodnotiť, akou mierou je pôvodca správy\nschopný získavať informácie priamo na mieste. Pokiaľ sa situáciou v krajine pôvodu zaoberá viacero\nspráv, je potrebné uprednostniť tie, ktoré sa zaoberajú stavom ľudských práv v krajine pôvodu a priamo\nuvádzajú okolnosti rozhodné pre posúdenie reálnosti hrozby vážneho bezprávia. Relevancia a váha\nsprávy je závislá na tom, do akej miery sa priamo venuje priamo otázkam posudzovaným v danom\nkonaní (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 1Azs 105/2008).\n81. Polytematická Správa čerpala najmä z nasledujúcich zdrojov: (TOLOnews, teraz.sk, úrad pre\nzahraničie, Commonwealth a rozvoj Spojeného kráľovstva, Úrad pre cudzincov Poľskej republiky,\nAfganistan, Ministerstvo zahraničných vecí USA, Agentúra EÚ pre azyl, medzinárodná nezisková\norganizácia – ACLED, ktorej údaje využíva aj UNHCR, Správny súd uvádza, že užitočnosť a autorita\nkaždého použitého zdroja závisí na otázke, ktorá má byť zodpovedaná, každý zdroj by mal byť\nposudzovaný samostatne a závery o spoľahlivosti zdroja by mali byť vyvodené až po dôkladnom\nvyhodnotení zdroja.\n82. Obsah Správy zabezpečenej žalovaným, ako jediný podkladový materiál obsahujúci informácie o\nkrajine pôvodu žalobcu, vo veľkej miere opisným spôsobom mapuje počet a lokalizáciu bezpečnostných\nincidentov na území regiónu Pakhtia a mesta Kábul v rozhodnom období. Nedáva však odpoveď\nna otázku, či štát účinným spôsobom dokáže chrániť civilných obyvateľov pred vážnym bezprávím,\nktorého sa dopúšťajú jeho neštátni pôvodcovia na území uvedených oblastí resp. Afganistanu (správa\nsa nevenuje bezpečnostným incidentom na celom území Afganistanu), ani aká je úroveň dodržiavania\nzákladných ľudských práv a slobôd.\n83. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalobcovi správny súd konštatuje že miera preukázania hrozby\nvážneho bezprávia tak, ako to stanovuje § 13a zákona o azyle , vymedzuje, aká vysoká musí byť\npravdepodobnosť, že v prípade návratu do krajiny pôvodu bude žiadateľ o medzinárodnú ochranu\nvystavený vážnemu bezpráviu. Miera dôkazu je v podmienkach na poskytnutie doplnkovej ochrany\n\nformulovaná odlišne, ako je to pri azyle. „Reálne nebezpečenstvo“ sa v porovnaní s „opodstatnenými\nobavami (z prenasledovania)“ opiera skôr o objektívne kritéria, ktoré sú nezávislé od subjektívnej\nkategórie strachu. Vzhľadom na tento záver, tvrdenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu o hroziacej\nujme v krajine pôvodu budú len jedným z podkladov, s ktorými sa správny orgán musí vysporiadať\npri náležitom zistení skutkového stavu. K ustáleniu, že v konkrétnom prípade žiadateľa existujú vážne\ndôvody domnievať sa, že mu hrozí reálne nebezpečenstvo vážneho bezprávia, totiž môže dôjsť aj vtedy,\nak o niektorých z týchto dôvodov žiadateľ vôbec nevie (a teda o nich správnemu orgánu ani nemôže\nposkytnúť svoje tvrdenia). Zdrojom vážnych dôvodov budú okrem tvrdení žiadateľa predovšetkým\ninformácie o krajine pôvodu. Napriek absencii tvrdení žiadateľa správny orgán môže zistiť vážne dôvody,\npre ktoré sa domnieva, že žiadateľovi v krajine pôvodu reálne hrozí vážne bezprávie.\n13. Žalovaný vyhodnotil, že Taliban sa pri výkone moci správa nestálo, nepredvídateľne a nepodlieha\nžiadnym zákonom či nariadeniam. Afgánsku spoločnosť charakterizoval, ako neustále premenlivú formu\nanarchie, pri ktorej nie je možné predpokladať, že bude vždy rešpektovať základné ľudské práva,\npričom obavu z ohrozenia vlastnej bezpečnosti môže v Afganistane pociťovať väčšina ľudí žijúca pod\nnadvládou Talibanu súčasne však dospel k záveru, že žalobcovi v objektívne žiadne nebezpečenstvo\nnehrozí keďže krajinu pôvodu dobrovoľne navštevoval, bez toho aby bol k takýmto návštevám nútený.\nVšeobecné odkazovanie na nepriaznivú situáciu v krajine pôvodu nepostačujú ak sa žalobca opakovane\ndo krajiny vracia. Žalovaný nevidel dôvod na obavu že by sa príslušníci F. po návrate žalobcu do krajiny\nk nemu správali nebezpečným spôsobom ak sa tak nesprávali počas jeho posledných návštev.\n14. Podľa názoru súdu keďže si žalovaný nezabezpečil dostatočné informácie o situácii v krajine pôvodu\nvo vzťahu k obsahu žalobcovej žiadosti o medzinárodnoprávnu ochranu nemohol len z ohľadom na\nbližšie nešpecifikované návštevy žalobcu v krajine pôvodu riadne vyhodnotiť hrozbu prenasledovania\na následne ani hrozbu vážneho bezprávia.\n84. Zo zabezpečenej Polytematickej správy taktiež vyplýva, že v provincii Pakhtia bolo od mája 2024\ndo 9. augusta 2024 celkovo 9 bezpečnostných incidentov s 8 obeťami na životoch aktérmi ktorých boli\ncivilisti, policajné sily, ozbrojené sily Afganistanu, väzni a policajné sily Pakistanu. Správy hovoria o aj\nbombardovaní oblasti pakistanskými silami pričom rakety boli vypálené na obchody, domy a verejné\nzariadenia. Hlavné mesto Kábul za rovnaké obdobie zaznamenalo podľa správ 65 incidentov so\n119 obeťami na životoch. V súvislosti s uvedeným, správny súd považuje za nedostatočne zistenú aj\nskutočnosť, či je v Afganistane dostatočne poskytovaná účinná ochrana obetiam takýchto útokov a to\nna celom území, osobitne v oblastiach vyhodnotených žalovaným ako „bezpečné“, a či majú občania\nAfganistanu v postavení obdobnom postaveniu žalobcu, reálny prístup k tejto ochrane. V prípade\nzisťovania účinnosti a dostupnosti ochrany je potrebné skúmať nielen to, aká je všeobecná situácia v\nkrajine pôvodu žalobcu, ale tiež prípadný podiel štátu na hrozbe vážnej ujmy a mieru vplyvu pôvodcov\nvážneho bezprávia na štátne orgány. Je tiež podstatné posúdiť, či štát umožňuje a realizuje právny\npostih vážnej ujmy, najmä v kontexte žalobcom tvrdených skutočností, že miestni velitelia nie sú viazaní\nrozhodnutím vedenia Talibanu a mnoho bývalých zamestnancov štátnej správy bolo zabitých.\n85. Žalovaný súčasne iba konštatoval, že v provincii Pakhtia a meste Kábul už žiadny ozbrojený konflikt\nneprebieha, a občasné bezpečnostné incidenty nepovažoval za výskyt vážneho bezprávia . Hoci podľa\nrozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie č. C-285/12, Diakite proti Belgicku by bolo možné situáciu\nv pohraničnej oblasti Pakhtia, z ktorej pochádza aj žalobca, považovať za ozbrojený konflikt. Žalovaný\nsa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevenuje otázke možnosti vnútroštátneho presídlenia\nžalobcu.\n86. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že v provincia Pakhtia podľa aktuálnych informácii Príručky EUAA\n– Usmernenie ku krajine Afganistan z mája 2024 je provinciou, v ktorej neexistuje riziko, kedy by\nbol bežný civilista osobne ovplyvnený nediskriminačným násilím. Uvedená príručka nie je súčasťou\nadministratívneho spisu a predmetná skutočnosť nevyplýva ani zo zabezpečenej Polytématickej správy,\nsprávny súd preto konštatuje že aj uvedené zistenie žalovaného nemá podklad v administratívnom spise.\nJe nevyhnutné aby písomné podklady na ktoré sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva,\nboli minimálne v dotknutých častiach súčasťou administratívneho spisu resp. aby správny orgán označil\nz ktorej časti rozsiahleho 150 stranového dokumentu správny orgán svoj skutkový záver vyvodil.\n\n87. Správny súd preto na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaný si v\nkonaní nezaobstaral dostatok podkladov, aby starostlivo posúdil situáciu v krajine pôvodu, čím porušil\nustanovenia § 32 Správneho poriadku v spojení s § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku (s poukazom\nna s § 52 zákona o azyle) a informácie o krajine pôvodu, ktoré zhromaždil, nesprávne vyhodnotil.\n88. Žalovaný sa nevysporiadal riadne s otázkou, či skutočne nie sú naplnené zákonné predpoklady pre\nudelenie doplnkovej ochrany sčasti pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a sčasti pre nesprávne\nvyhodnotenie podkladov obsahujúcich informácie o krajine pôvodu žalobcu, ktoré sa v administratívnom\nspise nachádzajú.\n89. V ďalšom konaní sa bude žalovaný opätovne zaoberať otázkou situácie v krajine pôvodu\npredovšetkým z ohľadom na dôvody žiadosti žalobcu o azyl a doplnkovú ochranu, za týmto účelom\nsi zabezpečí relevantné informácie a správy, doplní dokazovanie aj vo vzťahu k návštevám žalobcu\nv krajine pôvodu ako aj pôsobením žalobcovho brata na ministerstve školstva (minimálne doplnením\nvýsluchu žalobcu).\n90. Po doplnení aktuálnych informácií o krajine pôvodu aj z iných zdrojov ale predovšetkým vo\nvzťahu k dôvodom uvádzaných žalobcom v žiadosti, vrátane zistenia štandardu dodržiavania ochrany\nzákladných ľudských práv a slobôd v krajine pôvodu, a po ich vyhodnotení v súvislosti s ďalšími zistenými\nskutočnosťami a individuálne vo vzťahu k žalobcovi, opätovne posúdi, či azylový príbeh žalobcu vo\nsvetle aktuálnych informácií o krajine pôvodu neoprávňuje žalobcu na udelenie azylu a v prípade ak\nnesplní podmienky pre udelenie azylu na poskytnutie doplnkovej ochrany.\n91. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného v časti, v ktorej neudelil žalobcovi azyl a neposkytol doplnkovú\nochranu na účel zlúčenia rodiny, v tejto časti sa súd napadnutým rozhodnutím nezaoberal, pretože v\ntejto časti ho žalobca nežiadal preskúmať.\n92. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zistiac dôvodnosť správnej žaloby, správny súd\nnapadnuté rozhodnutie v časti vo výrokoch 1/ a 2/ , ktorými žalovaný neudelil azyl a neposkytol doplnkovú\nochranu žalobcovi podľa § 191 ods. 1 písm. e) a f) v spojení s § 220 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie.\n93. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov\nkonania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\nna Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach\n(§ 57 SSP) uviesť\noznačenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nnemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}