{"guid": "9d966dc3-a40a-41d7-85c2-0e62432954f4:483dad89-6abc-4975-923e-a62d10eee906", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101852.3", "spisova_znacka": "17Saz/12/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17Saz/12/2024 z 19. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. marca 2025, sp. zn. 17Saz/12/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101852.3", "identifikacne_cislo": "0724101852", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Katarína Šmahovská", "sudca_id": 1010, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-smahovska-1010", "datum_vydania": "2025-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "2Sak/4/2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "dfca9c68-237d-4431-9970-2b0046615c0c:41c5263c-3614-47eb-b63a-98ab29407d85", "datum": "2025-07-31", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-207.odsek-1", "nazov": "§ 207 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-207.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-207.odsek-2", "nazov": "§ 207 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-207.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-15.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 15 ods. 3 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-15.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1", "nazov": "§ 19a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-3", "nazov": "§ 19a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-c", "nazov": "§ 19a ods. 4 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-4.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-6", "nazov": "§ 19a ods. 6 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "nazov": "§ 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-207", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-219", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-10", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-15", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/483dad89-6abc-4975-923e-a62d10eee906", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101852.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101852.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101852.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n17Saz/12/2024\n0724101852\n19. 03. 2025\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2025:0724101852.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. XX. XXXX XXXX, štátna príslušnosť: C. C. D., adresa posledného trvalého pobytu v krajine\npôvodu: mesto E., F. G. H. X I. J. K., I. I., L. M., C., toho času: N. A. D., zastúpený: Slovenská\nhumanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 17 316 014 proti žalovanému: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková ul. č. 6, Bratislava o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného H.: L./XXXX- O. z X. XXXXXXXX XXXX, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalovaný rozhodnutím H.: L./XXXX-X z X. XXXXXXXX XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)\nrozhodol, že žalobcovi sa neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“);\nneposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; neudeľuje\nazyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; a neposkytuje\ndoplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.\n2. Za účelom zdôvodnenia opakovanej (štvrtej) žiadosti žalobcu o azyl, ktorú podal dňa 1. júla 2024\npočas svojho zaistenia, bol s ním dňa 17. júla 2024 vykonaný pohovor, počas ktorého uviedol, že o\ndôvodoch predchádzajúcich žiadostí nevypovedal pravdivo. Do zápisnice uviedol, že v C. o konvertovaní\nnikdy neuvažoval a praktizoval islam až do svojho odchodu z krajiny pôvodu. Aj po príchode do Európy\nsa chodieval modliť do mešity tak, ako každý pravoverný moslim. Prvé stretnutie s kresťanskou vierou\nzažil až počas návštevy kostola v čase jeho pobytu v PT v Rohovciach. Tu sa niekoľkokrát zúčastnil\nna bohoslužbách, avšak keďže tieto boli v maďarskom jazyku, ich obsahu nerozumel, ale prostredie\nkostola malo na neho pozitívny vplyv, cítil sa pokojný. V súvislosti s jeho vierovyznaním uviedol, že všetky\nproblémy, ktoré v predchádzajúcich konaniach uviedol, vrátane jeho hľadania políciou, si vymyslel,\npretože sa bál, že ak by povedal pravdu, mohol by byť vrátený do C.. Napriek uvedenej skutočnosti sa\ndo krajiny pôvodu odmieta vrátiť, nakoľko sa obáva, že by v súvislosti s jeho pobytom v Európe mohli\nmať C. vládne garnitúry podozrenie, že by mohol konvertovať z islamu na kresťanstvo, za čo by mu\nmohol hroziť aj trest smrti. Počas pohovoru sa žalobca vyjadril aj k svojej bisexualite, pričom potvrdil,\nže už ako chlapec mal počas pobytu v krajine pôvodu veľakrát sex s inými chlapcami. Zároveň doplnil,\nže vo vyššom veku mal pohlavný styk s mnohými mužmi a ženami ako v C., tak aj na Slovensku a inde\n\nv Európe. Napriek tomu nemal kvôli svojej bisexuálnej orientácii v C., či v iných krajinách, v ktorých\npobýval, nikdy žiadne problémy. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.\n3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že všetky skutočnosti uvedené žalobcom, boli\npočas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. V súlade so spoločným stanoviskom\nEurópskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 4. marca 1996 sa každá žiadosť o\nazyl skúma individuálne, na základe predložených skutočností a so zohľadnením situácie, pretrvávajúcej\nv krajine pôvodu žiadateľa. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický\nprávny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa\nzákonom stanovené podmienky. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že za účelom posúdenia\nžiadosti žalobcu boli využité najmä informácie z databázy migračného úradu ku krajine C. č. p.: H.: L./\nXXXXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX, H.: L./XXXXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX, H.:\nL./XXXXXX-XXX zo dňa X. XXXXXXX XXXX.\n4. Žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania ako aj predchádzajúcich azylových konaní\nžalobcu, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia. Dospel k záveru, že v prípade žalobcu\nide o nehodnovernú osobu, a preto aj dôvody jeho žiadosti považoval za nehodnoverné.\n5. Neudelenie azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle žalovaný právne odôvodnil ustanoveniami\n§ 8, § 2 písm. d), § 2 písm. e), § 19a zákona o azyle. Poukázal, že pravdivosť a hodnovernosť\ntvrdení žiadateľa sú základom, z ktorého je potrebné pri rozhodovaní vychádzať. Na preukázanie\npravdivosti tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi, a preto jeho vyhlásenia a tvrdenia musia byť\nucelené a rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním\nnesmie zadávať dôvod na spochybnenie dôveryhodnosti svojej osoby. V prípade menovaného však\ndôveryhodnosť jeho osoby bola výraznou mierou spochybnená, čomu nasvedčuje aj jeho vlastná\nvýpoveď, podľa ktorej v predchádzajúcich konaniach o dôvodoch svojich žiadostí nevypovedal pravdivo\na problémy ohľadom jeho vierovyznania si vymyslel. Žalovaný k tomu uviedol, že pri vstupe do azylovej\nprocedúry, ako aj pred vykonaním samotných pohovorov, bol žalobca poučený o tom, že je povinný\no dôvodoch svojej žiadosti vypovedať pravdivo a vyčerpávajúco. Nedôveryhodnosť tvrdení žiadateľa\nvýrazne narušila schopnosť žalovaného posúdiť naozaj reálne dôvody odchodu menovaného z C. a\nvyhodnotenie dôvodov jeho žiadosti o azyl. V ďalšom sa žalovaný zaoberal vyhodnotením možnosti\nprenasledovania z náboženských dôvodov a z dôvodov príslušnosti k určitej sociálne skupine. Vzhľadom\nna to, že žalobca sa obával, že by v prípade návratu do C. mohol byť podozrievaný z možného\nkonvertovania na kresťanskú vieru, žalovaný si zaistil aktuálne informácie, ktoré sa týkajú náboženskej\nslobody v C., vrátane konvertovania z islamskej na inú vieru, pričom následne z týchto správ citoval\n(Správa agentúry Európskej únie pre azyl zverejnená 12. augusta 2024, výročná správa Ministerstva\nzahraničných vecí Spojených štátov o náboženskej slobode v C.). K tomu uviedol, že moslimovia v C.,\nktorí prestúpili na kresťanstvo, sú vystavení riziku zväčša vtedy, ak verejným praktizovaním svojej viery\nvzbudia pozornosť štátnych orgánov, čo sa netýkalo žalobcu, nakoľko ako sám žalobca povedal, v krajine\npôvodu bol moslimom, a o zmene svojej viery ani neuvažoval. Poukázal tiež na rozhodnutie Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 19. decembra 2017 č. 60342/16 (prípad A. proti Švajčiarsku),\nv ktorom ESĽP potvrdil, že konvertiti, ktorí nevzbudili pozornosť C. úradov, a to aj z iných dôvodov, než z\ndôvodov konverzie, a ktorí diskrétne praktizovali svoju vieru, sa nestretávajú so skutočným rizikom zlého\nzaobchádzania po návrate. Súd uviedol, že žiadatelia o azyl, ktorí prešli na kresťanstvo v zahraničí, majú\nv prípade vyhostenia do C. reálne riziko zlého zaobchádzania v zmysle článku 3 Európskeho dohovoru\no ľudských právach vtedy, ak prejavia svoju vieru spôsobom, ktorý by C. orgány považovali za hrozbu.\nVyžaduje si to určitý stupeň verejnosti. To sa však netýka bežných členov cirkví, ktorí diskrétne praktizujú\nsvoju vieru, a ktorí sa nedostali do pozornosti úradov ešte aj z iných dôvodov. Podľa názoru ESĽP je C.\norgánom známe, že C. štátni príslušníci sa niekedy snažia odvolávať na svoje nadobudnuté kresťanstvo,\naby získali v Európe štatút utečenca. Podľa dostupných informácií, tak podľa názoru žalovaného C.\nrežim vyvíja predovšetkým tlak na aktívnych kresťanov, ktorí sú zatknutí za účasť v domácich kostoloch a\nnajmä za evanjelizačné aktivity. Obyčajné konvertovanie na kresťanstvo sa nepovažuje za postačujúce\nna to, aby mohlo spôsobiť reálne riziko prenasledovania. V prípade žalobcu považoval žalovaný za\npodstatné to, že samotné konvertovanie bolo súčasťou vymysleného príbehu žalobcu, ktorým sa snažil\nzamedziť nútenému návratu do krajiny pôvodu, čo potvrdil svojou vlastnou výpoveďou. Napriek tomu,\nže o konvertovaní žalobca viackrát rozprával, v priebehu konania neuviedol žiaden úkon, ktorý by jeho\nvnútorné presvedčenie o konvertovaní potvrdzoval. Keďže k samotnému konvertovaniu v jeho prípade\ndoposiaľ nedošlo, obava z možného prenasledovania kvôli konvertovaniu v prípade jeho návratu do C.\n\nnemôže byť opodstatnená. Žalovaný v konaní posúdil aj výpoveď žalobcu ohľadom jeho bisexuality,\npričom dospel k záveru, že vzhľadom na výrazné spochybnenie hodnovernosti jeho osoby, nebolo\nmožné objektívnosť jeho výpovede v tomto smere potvrdiť alebo vyvrátiť. Ak by skutočne v krajine\npôvodu praktikoval intímny styk s osobami mužského aj ženského pohlavia, nemohla byť táto skutočnosť\ndôvodom jeho odchodu z C.. Potvrdzuje to aj výpoveď žalobcu, podľa ktorej napriek jeho sexuálnej\norientácii nemal v C. nikdy žiadne problémy, pretože o týchto stykoch nikto nevedel. Žalovaný vyhodnotil\nžiadosť žalobcu o medzinárodnú ochranu na území SR za účelovú, nakoľko sa ňou žalobca snaží\nzabrániť jeho nútenému návratu do krajiny pôvodu. Potvrdzovať to má podľa žalovaného aj skutočnosť,\nže počas dvoch azylových konaní v minulosti svojvoľne opustil územie SR a jedenkrát svoju žiadosť o\nmedzinárodnú ochranu na území SR zobral späť. Vo všetkých predchádzajúcich konaniach po podaní\nžiadosti zo Slovenska odišiel a nelegálne sa dopravil do Belgicka a Holandska, odkiaľ bol opakovane\nvrátený späť na územie SR. Táto skutočnosť má jasne preukazovať, že na Slovensku nehľadá žiadnu\nformu medzinárodnej ochrany, ale sa snaží dopraviť do takej európskej demokratickej krajiny, v ktorej\nby si mohol zarobiť dostatok finančných prostriedkov tak, ako to uviedol aj vo svojej výpovedi v zápisnici\nzo 17. júla 2024. V kontexte s touto skutočnosťou žalovaný vyhodnotil aj výpoveď žalobu o úmysle\nkonvertovať na kresťanskú vieru a tiež o jeho sexuálnej orientácii.\n6. Neposkytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalovaný\nodôvodnil tak, že sa zaoberal každým z bodov definície vážneho bezprávia uvedenom v § 2 písm.\nf) zákona o azyle samostatne, pričom pokiaľ ide o možnosť uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu\npovažoval v prípade žalobcu aplikáciu tejto formy trestu za vylúčenú. Ako dôvod poukázal na výpoveď\nžalobcu, podľa ktorej nemal v krajine pôvodu žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebolo voči nemu\npreukázané žiadne vedenie trestného konania, ani sa nedopustil žiadneho trestného činu, za ktorý by\nmu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo uloženie trestu smrti alebo jeho výkon. Zároveň žalovaný\ntiež dospel k záveru, že žalobcovi nehrozí mučenie ani neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie ani\ntrest. Pokiaľ sa jedná o takéto zaobchádzanie zo strany štátu, žalovaný poukázal, že žalobca nie je\nobvinený zo žiadneho trestného činu, za ktorý by mu trest hrozil a nehrozí mu ani trestné stíhanie.\nPočas pobytu v C. sa k svojej bisexuálnej identite verejne nehlásil, čo aj sám potvrdil vo výpovedi a\nnevzbudil žiaden záujem štátnych orgánov, či neštátnych zložiek. V súvislosti s obavou z mučenia alebo\nneľudského zaobchádzania alebo trestu zo strany neštátnych aktérov je z jeho výpovede zrejmé, že\nnikdy sa v C. s podobným správaním voči svojej osobe nestretol. Snaha subsumovať jeho potenciálne\nproblémy pod uvedené zákonné ustanovenie teda nie je možné. Ďalej tiež žalovaný uviedol, že v C.\nv súčasnosti neprebieha vnútroštátny ani medzinárodný ozbrojený konflikt v zmysle medzinárodného\npráva a situácia v krajine takto nie je ani zo strany medzinárodného spoločenstva chápaná. Poukázal\nk tomu na výklad pojmu vojnový konflikt v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie č. C-285/12\nDiakite v. Belgicko. Situácia v okrese P. a ani v samotnom meste E. nezodpovedá takejto definícii.\nV provincii P. bolo v časovom období od 1. apríla 2024 do 23. septembra 2024 zaznamenaných 71\nudalostí (bezpečnostných incidentov). V uvedenej provincii z toho sú takéto úmrtia minimálne, pričom\ntieto sú výsledkom izolovaných incidentov (najmä teroristických útokov) a nie ozbrojených stretov. Takéto\nojedinelé incidenty sa vyskytujú aj v rámci Európy. Podľa názoru žalovaného ani samotná hrozba\nteroristických útokov v C. nie je sama o sebe dôvodom na poskytnutie doplnkovej ochrany. Táto hrozba\nby musela byť spojená s existenciou reálnej hrozby vážneho bezprávia, takáto hrozba však v prípade\nžalobcu nebola preukázaná. Žalovaný preto skonštatoval, že na základe individuálneho posúdenia\ndôvodov žalobcu nebolo preukázané, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu, resp. do miesta svojho\ntrvalého bydliska, mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 13a zákona o azyle.\n7. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle\na k neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods.\n5 zákona o azyle žalovaný uviedol, že neboli splnené podmienky pre udeleniu azylu resp. poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny z objektívnych dôvodov, lebo žalobca nemá na území SR\nžiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom resp. s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými\nby sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť.\nII. Správna žaloba\n8. Žalobca sa správnou žalobou z 10. decembra 2024 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Správnu žalobu\npodal z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\n\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), a teda z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za\nzáklad napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. Bol toho názoru, že v jeho\nprípade boli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z náboženských dôvodov a z dôvodu\npríslušnosti k sociálnej skupine v zmysle § 8 zákona o azyle a preto sa vzhľadom na tieto obavy nemôže\na ani nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu.\n9. Nesprávne právne posúdenie veci videl žalobca v tom, že žalovaný napriek jeho výpovedi o jeho\npresvedčení konvertovať z islamu na kresťanstvo dospel k záveru, že keďže k samotnému konvertovaniu\nv prípade žalobcu doposiaľ nedošlo, obava z možného prenasledovania kvôli konvertovaniu v prípade\njeho návratu do C. nemôže byť opodstatnená. Taktiež za nesprávne právne posúdenie považoval aj\nnázor žalovaného, že skutočnosť, že návšteva kresťanského kostola na Slovensku u neho vyvolala\nduševný pokoj, je subjektívnym stavom mysle a v ničom nenasvedčuje tomu, že by k samotnému\nkonvertovaniu takýto stav smeroval. Poukázal, že na vstupnom pohovore so žalovaným vypovedal,\nže sa považuje za kresťana, chcel by sa dať pokrstiť a tým na kresťanstvo aj konvertovať. Napriek\ntomu, že k samotnému aktu konvertovania v podobe jeho pokrstenia ku dnešnému dňu nedošlo, jeho\nopakované návštevy kostola a nájdenie si priateľov medzi kresťanmi a vedenie dialógov s nimi o\nkresťanstve, je jednoznačne možné považovať za úkony, ktoré ku samotnému konvertovaniu smerujú.\nTaktiež žalobca poukázal, že v C. sa cítil byť obmedzovaný Koránom ako aj prestal praktizovať islamské\nnáboženstvo, čo považuje za prejav odklonenia sa, resp. odpadlíctva od islamu. Bol toho názoru, že\naj keby žalovaný neuznal úprimný záujem žalobcu konvertovať na kresťanstvo, nie je možné v prípade\nžalobcu poprieť fakt, že sa dopustil trestného činu odpadlíctva od islamu, za čo mu v C. hrozí trest\nsmrti. Za nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti so snahou žalobcu konvertovať, považoval aj\nodignorovanie informácie, ktorú podal žalobca na vstupnom pohovore so žalovaným, že v čase jeho\npobytu v Útvare policajného zaistenia v Sečovciach, požiadal samotných príslušníkov PZ o umožnenie\nkrstu a zároveň ich poprosil o „zariadenie“ aktu krstu. Z uvedeného má vyplývať, že žalobca má skutočný\na úprimný záujem o konvertovanie na kresťanstvo.\n10. Za nesprávne právne posúdenie veci a skutočnosť, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej\nsprávy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom, považoval žalobca\naj žalovaným úplne odignorovaný fakt, že sám žalobca pri telefonickej komunikácii s C. ambasádou\npriznal, že konvertoval na kresťanstvo, čo znamená, že štátne orgány C. už disponujú informáciou o\njeho konvertovaní. Nemožno už preto podľa jeho názoru vylúčiť, že vzhľadom na opakované žiadosti\nžalobcu o azyl v krajinách EÚ a predovšetkým vzhľadom na žalobcove priznanie sa C. štátnym orgánom\nohľadom konvertovania z islamu na kresťanstvo, nebude žalobca v prípade núteného návratu do C.\nvypočúvaný, trestne stíhaný a potrestaný najzávažnejšou formou trestu. Bol presvedčený, že práve\ntýmto svojim priznaním sa C. ambasáde, je vysoká pravdepodobnosť, že v prípade návratu do C., by\nvzbudil pozornosť C. úradov, čo by následne viedlo k jeho sledovaniu, jeho trestnému stíhaniu a nakoniec\naj k potrestaniu.\n11. V súvislosti s otázkou jeho prenasledovania z náboženských dôvodov, bol toho názoru, že skutkový\nstav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a\nnemá v ňom oporu. Poukázal, že samotný žalovaný zabezpečil do administratívneho spisu informácie\no krajine pôvodu žalobcu, ktoré potvrdzujú prenasledovanie konvertitov z islamu na kresťanstvo a to\nnielen významných, resp. verejne sa prejavujúcich osôb, ale aj radových členov kresťanskej cirkvi,\nktorých štátne orgány sledujú. Ďalej citoval z rozsudku NS SR, sp. zn. 1 Sžak/5/2020 z 30. júna 2020\nohľadom úrovne dôkazov v konaní o azyle, rozsudku NS SR sp. zn. l0Sža 32/2015 z 26. augusta 2015\nk prenasledovaniu z náboženských dôvodov, ako aj z rozsudku NS SR sp. zn. 1Sža/16/2014 z 12.\naugusta 2014 k vykonávaniu náboženských úkonov.\n12. Ďalej za nesprávne právne posúdenie veci považoval žalobca záver žalovaného, že pre výrazné\nspochybnenie hodnovernosti jeho osoby, nebolo možné objektívnosť výpovede žalobcu ohľadom jeho\nbisexuality potvrdiť alebo vyvrátiť. Uznal, že v predchádzajúcich azylových konaniach na Slovensku\nvypovedal nepravdivo ohľadom jeho aktivít týkajúcich sa kresťanstva v C. a s tým súvisiacich následných\nproblémov s políciou. Podotkol, že jeho výpovede sa nijako nemenili vo vzťahu k jeho kresťanským\naktivitám na Slovensku a hlavne vo vzťahu k jeho záujmu o konvertovanie z islamu na kresťanstvo.\nPoukázal, že zotrvával v plnej miere na svojich výpovediach ohľadom sexuálnej orientácie, konkrétne,\nže je bisexuál. Bol toho názoru, že v prípade návratu do krajiny pôvodu mu hrozí aj vysoké riziko\n\nprenasledovania z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine. Do jeho azylového konania boli zabezpečené\ninformácie o C., ktoré potvrdzujú prenasledovanie LGBTI komunity.\n13. Nesprávnym právnym posúdením žalovaného považoval aj jeho záver ohľadom neposkytnutia\ndoplnkovej ochrany. Žalobca bol toho názoru, že v konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané,\nže v prípade núteného návratu do krajiny pôvodu mu hrozí uloženie trestu smrti z obidvoch dôvodov,\nkvôli ktorým požiadal o azyl, keďže sa dopustil trestných činov, a to jednak odpadlíctva od islamu a\nnásledne jeho snahy o konvertovanie na kresťanstvo a taktiež aj za príslušnosť k sociálnej skupine\ndefinovanej príslušnosťou k LGBTI komunite. Uvedené rovnako platí aj pokiaľ ide o hrozbu mučenia\nalebo ponižujúceho zaobchádzania a trestu. Nestotožnil sa ani so záverom žalovaného, že žalobcovi v\nC. nehrozí trestne stíhanie. Z informácii o krajine pôvodu, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu\nžalobcu jednoznačne vyplýva riziko jeho trestného stíhania z vyššie uvedených dôvodov a v prípade\nväzby či výkonu trestu odňatia slobody aj mučenie a neľudské, ponižujúce zaobchádzanie, dokonca aj\nsmrť.\n14. S poukazom na medzinárodné dohovory bol žalobca toho názoru, že jeho vrátením do krajiny\npôvodu by Slovenská republika závažným spôsobom porušila tieto svoje povinnosti vyplývajúce jej z\nmedzinárodných zmluvných záväzkov ku ktorým sa zaviazala.\nIII. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu\n15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 20. januára 2024 navrhol súdu, aby správnu žalobu zamietol.\nNapadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a správne. Vyjadril nesúhlas s námietkami žalobcu\nprezentovanými v správnej žalobe, pričom bol toho názoru, že v konaní bolo dostatočne preukázané\nže žalobcovi nehrozí zo strany štátu žiadna hrozba v podobe trestu. Poukázal, že žalobcove tvrdenia\ntreba posudzovať individuálne. K tomu podotkol, že výpoveď žalobcu sa líši od predošlých a jeho\ntvrdenia navzájom nekorešpondujú. V krajine pôvodu nikdy nebol terčom prenasledovania, praktizoval\nislamské náboženstvo a udržiaval intímne kontakty s rôznymi mužmi a ženami. Žalobcove správanie\ntiež nevykazuje znaky úprimnej konverzie na iné náboženstvo. O krst prejavil záujem len v zaistení\na o náboženstve, ku ktorému sa aktuálne hlási, nemá ani minimálne vedomosti. Pritom vzhľadom\nna vysokoškolské vzdelanie žalobcu sa dá predpokladať, že v prípade skutočného záujmu o nové\nnáboženstvo by mohol a mal mať viac ako základné znalosti. Taktiež žalovaný poukázal na spôsob života\nžalobcu, ktorý by sa dal nazvať ako promiskuitný, čo samo o sebe odporuje hodnotám kresťanstva.\nK tomu dal do pozornosti celkové správanie žalobcu, ako je cestovanie bez povolenia po Európe\na opakované žiadosti o udelenie azylu v rôznych členských štátoch EÚ, či nepočkanie na konečné\nrozhodnutie vo veci azylu, čo tiež má preukazovať nezáujem o medzinárodnú ochranu na Slovensku a\nžiadosť o azyl je len snahou odvrátiť hroziace vyhostenie z Európskej únie.\n16. Žalobca na výzvu súdu v súdom stanovenej lehote replikou na vyjadrenie žalovaného nereagoval.\nIV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správnych súd vychádzal\n17. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia.\n18. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo\nopatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\n19. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1\nsa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a\nodovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.\n20. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n\n21. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované\nkonanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý\npostihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n22. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu\nsvojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n23. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v\nkrajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine\na vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu\nprenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n24. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo § 10.\n25. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n26. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu\na cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu\npodľa § 15 ods. 3 písm. c).\n27. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo\nposúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia\na dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom\nprenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho\npôvodu, pohlavia a veku.\n28. Podľa § 19a ods. 3 ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní\nžiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak\na) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu,\nb) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa\niných chýbajúcich náležitostí,\nc) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi\nsa jeho prípadu,\nd) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po\nvstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo\nv prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o\nposkytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich\nmedzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a\ne) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.\n\n29. Podľa § 19a ods. 4 písm. c) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že náboženstvo zahŕňa najmä zastávanie teistického, neteistického alebo ateistického\npresvedčenia, účasť alebo neúčasť na náboženských obradoch, iné náboženské úkony alebo\nvyjadrenie názorov alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného na náboženskom\npresvedčení alebo prikázaného náboženským presvedčením,\n30. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\nV. Konanie na správnom súde\n31. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3,\n§ 17 písm. a) SSP], v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods.\n3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho\nkonania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu\na administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho\nsúdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez\nnariadenia pojednávania dňa 19. marca 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.\nOznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.\n32. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného číslo: H.: L./XXXX-X z X. XXXXXXXX\nXXXX, ktorým žalovaný okrem iného neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle,\nani neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle.\n33. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu\npobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť\núzko koncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Konanie o udelenie azylu\nna území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.\nj. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a\nvzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o\nzákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie\npolitických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Dôvody pre poskytnutie azylu\nsú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd,\nktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný\nv obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto\ninštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom\nudelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako\nskutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a\nto v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej\npo odchode z krajiny pôvodu (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo 4. augusta 2009).\n34. Z administratívneho spisu, tak ako aj z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ide o štvrtú\nžiadosť žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Prvé konanie v jeho prípade začalo\ndňa 30. apríla 2019, kedy na základe Dublinského dohovoru bol žalobca vrátený z Nemeckej spolkovej\nrepubliky (ďalej len „Nemecko“) z dôvodu, že na azylové konanie bola príslušná SR, nakoľko mu boli\nslovenským veľvyslanectvom v Teheráne udelené turistické víza. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti o\nmedzinárodnú ochranu na území SR bol so žalobcom 24. mája 2019 vykonaný pohovor, počas ktorého\nuviedol, že v krajine pôvodu konvertoval na kresťanstvo. Bol členom skupiny ľudí, ktorá sa snažila o\nšírenie kresťanstva a oslovovali ľudí, ktorí mali nejaké problémy alebo osamotených ľudí. V meste E.\npísali rôzne heslá a plagáty o kresťanstve. Táto skupina sa stretávala dva razy týždenne. Počas jedného\nstretnutia prišli za nimi neznámi ľudia, pričom sa žalobca domnieval, že to boli členovia C. tajnej polície.\nPodarilo sa mu utiecť, ale predpokladal, že niektorých členov skupiny zaistili. Po tomto incidente sa\n\ndomov nevrátil, pretože sa obával možných komplikácií s políciou, čo sa aj následne potvrdilo, keď\nsa dozvedel, že ho polícia skutočne doma hľadala. Z obavy o vlastnú bezpečnosť sa rozhodol krajinu\npôvodu opustiť a vycestovať do Európy, pričom počas jeho nelegálneho pobytu na území SR požiadal o\nmedzinárodnú ochranu. Po podaní vyhlásenia bol zaslaný do Záchytného tábora Humenné a následne\nbol presunutý do PT D.. Pobytový tábor však bez upovedomenia personálu svojvoľne opustil a bez\npriepustky sa mimo azylového zariadenia zdržiaval viac ako 7 dní. Na základe uvedenej skutočnosti\nbolo jeho konanie rozhodnutím migračného úradu H.: L./XXXX-X zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX podľa\n§ 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle zastavené. Dňa 5. marca 2020 bol žalobca na základe Dublinského\ndohovoru vrátený z Belgického kráľovstva späť na územie Slovenska z dôvodu, že na konanie o azyle\nbola príslušná SR. Za účelom zdôvodnenia jeho opakovanej žiadosti o medzinárodnú ochranu bol s\nním opäť vykonaný pohovor, počas ktorého uviedol, že dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bola\nskutočnosť, ktorú už uviedol v predchádzajúcom konaní, teda jeho konvertovanie na kresťanstvo. V\nsúvislosti s uvedenou skutočnosťou upresnil, že oficiálne na kresťanstvo vlastne nikdy nekonvertoval.\nBol iba členom skupiny, ktorá propagovala kresťanstvo tým, že písali pomocou spreja heslá na steny\nbudov, metra alebo na iných viditeľných miestach a tiež lepili plagáty o kresťanstve. Ako ďalší dôvod,\nktorý v prvom konaní neuviedol, bola jeho bisexualita. V predchádzajúcom konaní túto skutočnosť\nzamlčal, pretože sa hanbil o takejto chúlostivej záležitosti rozprávať. Rozhodnutím žalovaného č. H.:\nL./XXXX-X zo dňa XX. XXXXXXX XXXX mu azyl nebol udelený a zároveň mu nebola ani poskytnutá\ndoplnková ochrana na území SR, podaná správna žaloba proti tomuto rozhodnutiu bola Krajským\nsúdom v Bratislave zamietnutá (rozsudok č.k. 7SaZ/6/2020-42 zo dňa 4. mája 2021). Následne Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) rozsudkom sp. zn. lSak/1/2021 zo dňa 29.\nseptembra 2021 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu\nporušenia procesných práv účastníka konania pred krajským súdom. V ďalšom konaní Správny súd v\nBratislave rozsudkom č.k. BA-7SaZ/4/202l-164 z 21. septembra 2023 rozhodnutie žalovaného zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozsudku správny súd zaviazal žalovaného na doplnenie dokazovania.\nV priebehu ďalšieho správneho konania však žalobca dňa 11. augusta 2023 svojvoľne opustil N. D. a\nmimo azylového zariadenia sa zdržiaval viac ako 7 dní. Na základe uvedenej skutočnosti bolo konanie vo\nveci žalobcovej žiadosti o udelenie azylu rozhodnutím migračného úradu H.: L./XXXX-X z X. XXXXXXXX\nXXXX v zmysle § 19 ods. l písm. f) zákona o azyle zastavené (právoplatné 2. januára 2024). Dňa 5.\napríla 2024 bol žalobca na základe Dublinského dohovoru opäť vrátený na Slovensko a to z Holandska,\nlebo na konanie o žiadosti žalobcu o azyl je príslušná SR. Žalobca bol následne umiestnený do Útvaru\npolicajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, pričom dňa 10. apríla 2024 zobral späť svoju žiadosť\no udelenie azylu na území SR a to z dôvodu že sa rozhodol vrátiť do krajiny pôvodu. Na základe tejto\nskutočnosti bolo rozhodnutím migračného úradu H.: L./XXXX-X z XX. XXXXXX XXXX v zmysle § 19\nods. 1 písm. c) konanie vo veci jeho žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany\nzastavené.\n35. Počas umiestnenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce dňa 1. júla 2024 opäť\nžalobca požiadal o udelenie azylu. Za účelom zdôvodnenia jeho štvrtej žiadosti o medzinárodnú ochranu\nna území SR bol so žalobcom 17. júla 2024 vykonaný pohovor, počas ktorého uviedol, že o dôvodoch\npredchádzajúcich žiadostí nevypovedal pravdivo a klamal vo veľa veciach. Uviedol, že nemal nikdy v C.\nproblémy ohľadom svojho náboženstva a klamal, lebo sa bál, že bude vrátený do C., pričom chcel nejakú\nformu medzinárodnej ochrany. Ďalej tvrdil, že praktizoval moslimskú vieru až do jeho odchodu z krajiny,\npričom chcel by prejsť na kresťanské náboženstvo. Prvé stretnutie s kresťanskou vierou zažil až počas\nnávštevy kostola v čase jeho pobytu v PT v Rohovciach. Tu sa niekoľkokrát zúčastnil na bohoslužbách,\navšak keďže tieto boli v maďarskom jazyku, ich obsahu nerozumel, ale podľa jeho výpovede prostredie\nkostola malo na neho pozitívny vplyv, cítil sa pokojný. Ako dôvody pre ktoré opakovane žiada o azyl\nna území SR uviedol, že sa obáva o svoj život zo strany vládnej garnitúry, lebo chce konvertovať na\nkresťanstvo a mohol by mať z tohto dôvodu problémy. Považuje sa za kresťana a v koráne je uvedené,\nže keď moslim prejde na iné náboženstvo, je to neprijateľné a môže za to dostať aj trest smrti. Taktiež\nuviedol, že to je všetko, čo chcel doplniť, ničoho iného sa neobáva, toto je dôvod prečo žiada o azyl.\nK otázkam k svojej bisexualite uviedol, že nemal nikdy žiadny problém z dôvodu jeho bisexuálnej\norientácie alebo z titulu vzťahov, ktoré mal s mužmi a ženami v C., keďže sa stretávali potajomky. Ďalej\nuviedol, že hlavným dôvodom, odchodu z C. bola túžba po lepšom, slobodnom živote.\n36. V prvom rade správny súd považuje za potrebné predostrieť, že žalobca svoje tvrdenia v žiadosti\no azyl nepodložil žiadnymi dôkazmi. Samotný zákon o azyle priamo predpokladá uvedenú situáciu (a\nteda, že sa žiadateľ o azyl nachádza v stave dôkaznej núdze), pričom podľa § 19a ods. 3 zákona o azyle,\n\nak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu\nna to neprihliadne, len ak sú splnené kumulatívne nasledovné podmienky: a) žiadateľ vynaložil skutočné\núsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu; b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal\nk dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí, c) vyhlásenia\nžiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho\nprípadu, d) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne\npo vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo\nv prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o\nposkytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich\nmedzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná\nvšeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.\n37. Správny súd sa preto zameral na posúdenie podmienok, za splnenia ktorých možno vychádzať len\nz vyhlásení (resp. tvrdení) žalobcu.\n38. Konanie o azyl je totiž osobité najmä tým, že žiadateľ je spravidla v dôkaznej núdzi, nie je schopný\npodoprieť svoje vyhlásenia dokladmi alebo inými dôkazmi, preto posúdenie dôveryhodnosti príbehu,\nktorý predostiera žalovanému, závisí predovšetkým od posúdenia dôveryhodnosti jeho osoby, ktorú\nsi žalovaný o žalobcovi vytvára v priebehu celého administratívneho konania. Dôveryhodnosť osoby\nžiadateľa žalovaný teda posudzuje vzhľadom na nedostatok listinných dokladov a dokumentov, ktorými\nby preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní\nv krajine pôvodu v nadväznosti na celkové správanie žalobcu v priebehu administratívneho konania.\nNa preukázaní pravdivosti tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia\nmusia byť ucelené a rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim\nkonaním nesmie zadávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svojej osoby.\n39. Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho\nprocesu a úvah žalovaného o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti\nním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami\no krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré\nnepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné\nrozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sža/48/2010 z 18.\nmája 2010).\n40. Otázka dôveryhodnosti žiadateľa o medzinárodnú ochranu z hľadiska rozhodovania o jej udelení je\nzásadná. Pri jej posudzovaní je preto potrebné postupovať veľmi starostlivo, pričom nepochybne platí,\nže základný rámec posudzovania vytvára výpoveď žiadateľa. Žiadateľ nesie bremeno tvrdenia, ktoré\nje ďalej vo vzájomnej interakcii so správnym orgánom rozvíjané a doplnené bremenom dôkazným. Nie\nje však povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými\nprostriedkami ako vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Naopak, povinnosťou správneho orgánu je, aby\nv pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl\nvyvracajú, spochybňujú alebo potvrdzujú (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. apríla 2013, sp. zn. 1\nSža 10/2013).\n41. Správny súd k posúdeniu dôveryhodnosti žalobcu považuje za potrebné uviesť nasledovné\nskutočnosti.\n42. Z administratívneho spisu je zrejmé, že v prejednávanom prípade bolo rozhodnuté o štvrtej\nžiadosti žalobcu o azyl. Žalobca v predmetnom azylovom konaní počas pohovoru 17. júla 2024\nuviedol, že o dôvodoch predchádzajúcich žiadostí nevypovedal pravdivo a klamal vo veľa veciach.\nZ administratívneho spisu tiež vyplýva, že žalobca bol riadne poučený o tom, že ak uvedie nepravdivé\núdaje, predloží falšované alebo pozmenené dokumenty, tieto skutočnosti môže migračný úrad\nvyhodnotiť ako priťažujúce okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť rozhodnutie o žalobcovej žiadosti\no udelenie azylu. Taktiež bol poučený o tom, že ak opustí územie Slovenskej republiky, alebo vezme\nsvoju žiadosť o udelenie azylu späť, žalovaný jeho konanie o udelenie azylu zastaví.\n43. Podľa názoru správneho súdu žalobca teda svojim vlastným konaním zadal dôvody na\nspochybňovanie dôveryhodnosti svojej osoby, keď v predchádzajúcich azylových konaniach na\n\npohovoroch klamal, navyše dvakrát pred samotným ukončením azylového konania opustil územie\nSlovenskej republiky a svoju tretiu žiadosť o udelenie azylu vzal späť.\n44. Nemožno nechať tiež bez povšimnutia skutočnosť, že vo svojej prvej žiadosti o azyl žiadateľ o svojej\nbisexuálnej orientácii (ani o sexuálnych stykoch s rôznymi mužmi a ženami) nič neuviedol, a v kontexte\ns tým, čo tvrdil vo svoje štvrtej žiadosti, a to, že v C. praktizoval moslimskú vieru až do odchodu z krajiny\n(chodieval do mešity, modlieval sa), taktiež že v súčasnosti chce konvertovať na kresťanstvo, sa javí\nsúdu vysoko nelogické, keď na druhej strane žalobca poukazuje na svoju bisexualitu a promiskuitný\nspôsob života, čo je samo osebe v rozpore s kresťanskými hodnotami.\n45. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že nemôže byť daná všeobecná\ndôveryhodnosť žalobcu, a preto neboli v jeho prípade kumulatívne splnené podmienky predpokladané v\n§ 19a ods. 3 zákona o azyle, na to, aby žalobcovi stačilo pred žalovaným prezentovať len svoje tvrdenia\n(absentuje u žalobcu dôveryhodná výpoveď). Žalobca bol preto za daného stavu podľa názoru súdu\npovinný svoje tvrdenia osvedčiť, podložiť ich dôkazmi, ak chcel byť v konaní o svojej štvrtej žiadosti\no azyl úspešný. Svoje tvrdenia však žiadnymi dôkazmi nepodložil.\n46. Správnemu súdu sa preto javí žiadosť žalobcu o medzinárodnú ochranu účelová, aby zabránil\nsvojmu administratívnemu vyhosteniu do krajiny pôvodu. Z jeho celkového konania nemožno vyvodiť\núprimný záujem o medzinárodnú ochranu na území Slovenskej republiky, keďže je zrejmé, že sa\npredovšetkým snažil o zlegalizovanie si svojho pobytu na území iných členských štátov Európskej únie\n(Belgicko, Holandsko), kde si po opustení Slovenskej republiky následne podával žiadosti o udelenie\nazylu. Potom, čo bol žalobca druhýkrát vrátený na územie Slovenskej republiky si zrejme žalobca\nuvedomil, že príslušným štátom na rozhodovanie o jeho žiadosti o azyl je jedine Slovenská republika,\nnásledne svoju tretiu žiadosť o azyl vzal späť, z dôvodu, že sa rozhodol vrátiť do krajiny pôvodu. Táto\nskutočnosť tiež potvrdzuje účelovosť žalobcovej žiadosti o medzinárodnú ochranu, lebo ak by žalobcovi\nhrozilo reálne prenasledovanie v zmysle definície zákona o azyle [§ 2 písm. d)] z azylovo relevantných\ndôvodov, prípadne by mu hrozilo vážne bezprávie, nerozhodol by sa vrátiť do C. a nezobral by svoju\ntretiu žiadosť o azyl späť.\n47. Z pohovoru so žalobcom dňa 17. júla 2024 tiež vyplýva, že v čase, keď opustil krajinu pôvodu\nnemal absolútne žiadne problémy v súvislosti s kresťanstvom, všetko si vymyslel. Ako dôvody pre ktoré\nopakovane požiadal o azyl na území SR uviedol, že sa obáva o svoj život zo strany vládnej garnitúry, lebo\nchce konvertovať na kresťanstvo a mohol by mať z tohto dôvodu problémy, ničoho iného sa neobáva,\ntoto je dôvod prečo žiada o azyl (teda ani netvrdil, že sa obáva svojho prenasledovania z dôvodu tvrdenej\nbisexuality). Z uvedeného tiež možno vyvodiť, že žalobca nebol utečencom v čase jeho odchodu z krajiny\npôvodu, ale v jeho prípade možno hovoriť ako o žiadateľovi o azyl „sur place“.\n48. Správny súd je tiež toho názoru, že žalovaný vykonal adekvátne dokazovanie ku všetkým žalobcom\ntvrdeným dôvodom pre udelenie azylu, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného\nposkytuje dostatočné vecné a právne východiská pre jeho výrok.\n49. Zároveň v prípade žalobcu nemožno uvažovať ani o reálnej hrozbe vážneho bezprávia po návrate\ndo krajiny pôvodu. Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť\nlegálneho pobytu na území Slovenskej republiky tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým\nnebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné,\nneprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej\nochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne\nk iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase ako v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri\nrozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného\nžiadateľa a z nich je potrebné vychádzať (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n1Sža/36/2008 z 10. februára 2009).\n50. Nedôveryhodnosť tvrdení žalobcu však objektívne znemožnila žalovanému zistiť u žalobcu nielen\npodmienky pre udelenie azylu, ale aj podmienky pre udelenie doplnkovej ochrany (obdobne rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sža 60/2009 z 20. októbra 2009).\n\n51. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať ani iným spôsobom nevyšlo v konaní pred žalovaným najavo,\nže by mu hrozilo reálne nebezpečenstvo vážnej ujmy, odôvodňujúce poskytnutie doplnkovej ochrany.\nZáver o existencii reálneho nebezpečenstva vážnej ujmy nemožno bez ďalšieho vyvodiť z ničím\nnepodložených tvrdení žalobcu, navyše za situácie, keď sa sám žalobca predtým rozhodol vrátiť do C.\na zobral svoju tretiu žiadosť o azyl späť. Ak by mu hrozilo vážne bezprávie, nerozhodol by sa vrátiť\ndo C., a táto hrozba nevyplýva ani z reálií o krajine pôvodu. Uvádzané náboženské dôvody a tvrdenú\npríslušnosť k sociálnej skupine považuje správny súd za účelové a reálne žalobcovi v krajine pôvodu\nnič relevantné pre poskytnutie medzinárodnej ochrany nehrozí.\n52. „Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, no správny orgán je povinný zabezpečiť\nk danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to tých,\nktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú“ (z rozsudku NS SR, sp. zn. 1Sža\n48/2014). V danom prípade správny súd má za to, že žalovaný pri posudzovaní prípadu zohľadnil\nvšetky vyhlásenia poskytnuté žalobcom, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobcu, jeho\npostavenie a osobné pomery. Správne vyhodnotil zistený skutkový stav a na tento správne aplikoval\nustanovenia zákona o azyle majúc za to, že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu, či doplnkovej\nochrany na území Slovenskej republiky. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa podrobne zaoberal\nvšetkými dôvodmi a skutočnosťami relevantnými pre konanie (aj otázkou dôveryhodnosti samotného\nžalobcu ako žiadateľa o azyl), situáciu z hľadiska vyslovených obáv a správ o krajine pôvodu vyhodnotil\nnielen z retrospektívneho hľadiska, ale posúdil možnosť prenasledovania resp. reálnej hrozby vážneho\nbezprávia vo vzťahu k žalobcovi aj smerom do budúcnosti.\n53. Správny súd nepovažuje žalobné námietky žalobcu za relevantné, lebo tieto sú postavené len na\nžalobcových tvrdeniach, žalobcovu výpoveď však za konkrétnych okolností jeho prípadu nie je možné,\nako už bolo uvedené vyššie, považovať za dôveryhodnú. Z tohto dôvodu nie je možná na jeho prípad\nani aplikácia rozhodnutí NS SR z ktorých žalobca v žalobe citoval. Pokiaľ žalobca poukazoval na to,\nže C. ambasáde už priznal, že konvertoval na kresťanstvo, sám uviedol, že mu odpovedali, že to nie je\nproblém, že sa môže vrátiť. Tak ako poukázal aj žalovaný na rozhodnutie ESĽP č. 60342/16 v prípade A.\nproti Švajčiarsku týkajúci sa C. štátneho príslušníka, ktorý sa dovolával svojho obrátenia na kresťanskú\nvieru, aj správny súd odkazuje na predmetné rozhodnutie, v ktorom ESĽP dospel k záveru, že by\nsťažovateľovo vyhostenie do C. nepredstavovalo porušenie článku 2 a 3 Dohovoru. Okrem iného v ňom\nbolo tiež konštatované, že osoby, ktoré sa obrátili na kresťanskú vieru by boli vystavené riziku zlého\nzaobchádzania v C. iba za predpokladu, že by svoju vieru prejavovali spôsobom, ktorý by C. úrady\nvnímali ako hrozbu. To by však vyžadovalo určitú mieru verejnej exponovanosti, čo nebol sťažovateľov\nprípad. Obdobne tak nemôže ísť ani o prípad žalobcu, ktorý (ako vyplýva z pohovoru zo 17. júla 2024)\nnepozná žiadnu kresťanskú modlitbu, nevymenoval ani jedno Božie prikázanie, len k tomu uviedol, že\nkeď má zlú náladu, tak sa v mysli obracia na Q. B. a myslí na neho. Nie sú teda žiadne indície, že\nby žalobca už na území Slovenskej republiky praktizoval svoju kresťanskú vieru pravidelne a verejne.\nŽalobcu teda ani nie je možné považovať za silno veriacu osobu, ktorá by považovala výkon svojho\nnáboženského vierovyznania na verejnosti za nevyhnutný k tomu, aby jej bolo umožnené si zachovať\nnáboženskú identitu.\n54. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu\npredchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom\nchránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť,\na preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 219 SSP).\n55. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\n\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v\nzmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {"stav": {"sz": "2Sak/4/2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "dfca9c68-237d-4431-9970-2b0046615c0c:41c5263c-3614-47eb-b63a-98ab29407d85", "datum": "2025-07-31", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}