{"guid": "8ccafa02-d4d2-4767-bd2b-09ed718ac2be:4f36bc42-2dd2-440e-aab4-7f68f44da016", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101804.1", "spisova_znacka": "16Saz/12/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Saz/12/2024 z 6. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 6. marca 2025, sp. zn. 16Saz/12/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101804.1", "identifikacne_cislo": "0724101804", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-03-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-11", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f36bc42-2dd2-440e-aab4-7f68f44da016", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101804.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101804.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101804.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16Saz/12/2024\n0724101804\n06. 03. 2025\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2025:0724101804.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený XX. XXXX XXXX, štátny príslušník C. D. E., bez cestovného dokladu, adresa posledného\npobytu v krajine pôvodu: mesto F., C. D. E., toho času Pobytový tábor Rohovce, zastúpený Slovenská\nhumanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo\nveci azylu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G./XXXX-X z 8. novembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím č. ČDK: G./XXXX-X z 8. novembra 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný\nzamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu postupom podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z.\no azyle a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) dôvodiac,\nže na konanie o udelenie azylu je príslušná Rumunská republika (ďalej len „Rumunsko“). Zároveň\nuviedol, že v súlade s čl. 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna\n2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za\nposúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou\nbez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie„), sa odovzdanie\nžalobcu uskutoční najneskôr do 6 mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo\nrozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok.\n2. Žalovaný úvodom napadnutého rozhodnutia skutkovo dôvodil, že dňa 9. augusta 2024 bola vyslaná\npolicajná hliadka do mesta Svit za účelom kontroly bulharského kamiónu, ktorého vodič našiel v priestore\nnávesu štyri osoby, medzi ktorými bol aj žalobca. Keďže svoju totožnosť nevedel hodnoverne preukázať,\nbola o tejto udalosti vyrozumená Mobilná jednotka Policajného zboru Prešov, ktorá následne začala voči\nžalobcovi konanie vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011\nZ. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zhoda nebola zistená ani preverením\ndaktyloskopických odtlačkov prstov žalobcu. Dňa 10. augusta 2024 v rámci podania vysvetlenia v konaní\nvo veci administratívneho vyhostenia žalobca uviedol, že z C. D. E. (z krajiny pôvodu) odišiel v roku\n2020 na H., kde hral futbal na akadémii. Z Ukrajiny následne odišiel začiatkom roka 2024 do Rumunska,\nkde žil približne 6 mesiacov v utečeneckom tábore a pracoval na stavbách. Dňa 11. augusta 2024\nžalobca požiadal o udelenie azylu z ekonomických dôvodov, v dôsledku čoho bolo konanie vo veci\nadministratívneho vyhostenia prerušené.\n3. V nadväznosti na vyjadrenia žalobcu, že sa pred príchodom na územie Slovenskej republiky\nzdržiaval v Rumunsku, bolo dňa 23. augusta 2024 rumunskému partnerskému úradu zaslané dožiadanie\no informácie ohľadom pobytu žalobcu. V odpovedi z 13. septembra 2024 rumunský partnerský úrad\n\noznámil, že žalobca v Rumunsku dňa 24. apríla 2024 požiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany.\nTáto mu bola finálne zamietnutá dňa 26. júna 2024.\n4. Žalovaný vykonal dňa 27. augusta 2024 so žalobcom vstupný pohovor, v ktorom žalobca uviedol, že\nv marci 2020 vycestoval z C. D. E. cez Turecko na Ukrajinu, legálne, na svoje ukrajinské víza. Na Ukrajine\nžil na základe povolenia na pobyt viac ako 3 roky, odkiaľ následne vycestoval nelegálne pomocou\nprevádzača do Rumunska, kde sa zdržiaval približne 7 mesiacov a pracoval na stavbách. Začiatkom\naugusta roku 2024 vycestoval z Rumunska pomocou prevádzača cez Maďarsko do Slovenskej republiky,\nkde požiadal o udelenie azylu. Žalobca vo vstupnom pohovore zmenil dôvody svojej žiadosti z\nekonomických na politické, a to pre obavu o svoj život pred príslušníkmi politickej strany FPI, ktorí sa\nmu vyhrážali smrťou.\n5. Žalovaný konštatoval, že s ohľadom na zistenia oznámené rumunským partnerským úradom, bolo dňa\n25. septembra 2024 zaslané rumunskému partnerskému úradu dožiadanie o prijatie žalobcu späť. Dňa\n7. októbra 2024 Rumunsko písomne akceptovalo prijatie žalobcu ako žiadateľa o medzinárodnú ochranu\nspäť podľa čl. 18 ods. 1 písm. d) Dublinského nariadenia, a zároveň v súlade s článkom 4 Vykonávacieho\nnariadenia Komisie (EÚ) č. 118/2014 z 30. januára 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1560/2003,\nktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho\nkritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej\nštátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov, čím súhlasilo s jeho odovzdaním na\nsvoje územie. Žalovaný konštatoval, že žiadosť žalobcu bola zamietnutá a ten podal novú žiadosť o\nposkytnutie medzinárodnej ochrany.\n6. Dňa 23. októbra 2024 bola právna zástupkyňa žalobcu oboznámená so spisovým materiálom žalobcu,\nv nadväznosti na čo žalovanému doručila stanovisko pred vydaním rozhodnutia. V stanovisku sa uvádza,\nže žalobca požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z politických dôvodov. Na vstupnom\npohovore opísal genézu jeho odchodu z C. D. E. až po príchod na územie Slovenskej republiky, kde\npožiadal o udelenie medzinárodnej ochrany. V stanovisku sa ďalej uvádza, že žalobca sa už pri vstupnom\npohovore vyjadril, že v Rumunsku sa k nemu nesprávali dobre a preto vyjadruje svoj nesúhlas s jeho\nodovzdaním a žiada o zotrvaní na území Slovenskej republiky. V kontexte uvedeného preto žalobca\npožiadal žalovaného, aby Slovenská republika prevzala zodpovednosť za posúdenie jeho žiadosti o\nmedzinárodnú ochranu.\n7. V nadväznosti na stanovisko, v ktorom žalobca poukazoval na zlé správanie sa k nemu v Rumunsku\nv tábore pre utečencov, žalovaný uviedol, že toto vyhlásenie žalobca urobil iba v rámci konania o\njeho administratívnom vyhostení, zatiaľ čo pri vstupnom pohovore vykonanom dňa 27. augusta 2024\nmigračným úradom v azylovom konaní takéto skutočnosti, ktoré by naznačovali, že mal v Rumunsku\nzlé skúsenosti alebo, že by voči nemu zo strany rumunských orgánu nebolo zaobchádzané správne,\nneuviedol. Bez ohľadu na uvedené žalovaný konštatoval, že Rumunsko je členským štátom Európskej\núnie, ktorý je viazaný povinnosťou dodržiavať okrem iného Chartu základných práv Európskej únie a\nŽenevský dohovor o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, preto medzi Slovenskou republikou\na Rumunskom ako aj ostatnými členskými štátmi funguje vzťah vzájomnej dôvery a Slovenská republika\npo pravidelnom aktuálnom overovaní informácií týkajúcich sa azylového konania v Rumunsku, nemá\ndôvod domnievať sa, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov, existujú v Rumunsku\nsystémové chyby, na základe, ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, z\ndôvodu, ktorých by odovzdanie žalobcu do Rumunska nebolo možné.\n8. V súvislosti so žiadosťou žalobcu o prevzatie zodpovednosti za posúdenie jeho žiadosti o\nmedzinárodnú ochranu žalovaný konštatoval, že účelom čl. 17 Dublinského nariadenia (s poukazom\nna recitál) je najmä umožnenie zlúčenia rodinných príslušníkov, príbuzných alebo iných osôb blízkych\nrodine. Podľa informácií, ktorými disponuje žalovaný však žalobca nemá na území Slovenskej republiky\nžiadne blízke osoby a ani akékoľvek iné väzby, ktoré by potenciálne mohli smerovať k uplatneniu\ncitovaného článku. Navyše, uplatnenie článku 17 ods. 1 Dublinského nariadenia je len právom, ale\nnie povinnosťou členského štátu, pričom nie je daná ani povinnosť odôvodňovať, prečo orgán verejnej\nsprávy nepristúpil k prevzatiu zodpovednosti za posúdenie aktuálnej žiadosti o medzinárodnú ochranu.\n9. Žalovaný, vychádzajúc z verejne dostupných zdrojov nachádzajúcich sa na webovom sídle Azylovej\ninformačnej databázy (AIDA) (https://asylumineurope.org/reports/country/romania/) zistil informácie k\nazylovej procedúre a k prijímacím podmienkam žiadateľov (predovšetkým týkajúce sa ubytovania,\nstravovania, hygieny, zdravotnej starostlivosti, dodržiavania práv žiadateľov o azyl) v Rumunsku.\nŽalovaný taktiež zdôraznil, že Rumunsko dodržiavať európske normy pre prijímanie žiadateľov o\nmedzinárodnú ochranu, ktoré stanovuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.\njúna 2013 a procedurálna smernica 2013/32/EÚ a kvalifikačná smernica 2011/95/EÚ. Žalovanému nie\nsú známe ani informácie, že by osoby žiadateľov čelili v Rumunsku problémov v prístupe k azylovému\n\nkonaniu alebo neštandardným prijímacím podmienkam po ich transfere z iných členských štátov.\nŽalovanému nie je známe žiadne aktuálne rozhodnutie alebo odporúčanie pre členské štáty Európskej\núnie, ktoré by jednoznačne deklarovalo systematické nedostatky v konaní vo veciach medzinárodnej\nochrany a prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu v Rumunsku dosahujúce riziko neľudského,\nči ponižujúceho zaobchádzania v zmysle Listiny základných práv Európskej únie. Na základe týchto\nzistení konštatoval, že neexistujú dôvody domnievať sa, že v Rumunsku by žalobcovi hrozilo neľudské\na ponižujúce zaobchádzanie a porušovanie článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\nII. Správna žaloba\n10. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti\npre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d)] a pretože skutkový stav, ktorý\nvzal žalovaný za jeho základ je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu [§ 191 ods.\n1 písm. f)], navrhujúc napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n11. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že žalovaný\nnevyargumentoval, prečo jeho žiadosti o prevzatie zodpovednosti Slovenskou republikou na posúdenie\nžiadosti o udelenie azylu nevyhovel. Žalovaný len na strane 4 napadnutého rozhodnutia skonštatoval,\nže uplatnenie čl. 17 odseku 1 Dublinského nariadenia je len právom, nie povinnosťou členského štátu;\nnič to však nevypovedá o tom, prečo nie je ochotný aplikovať v jeho prípade doložky suverenity.\nŽalobca sa pritom vyjadril o zlom zaobchádzaní v Rumunsku a preto ho mal žalovaný dôsledne k jeho\nnámietkam vypočuť. Žalobca rešpektuje, že žiaden právny predpis neustanovuje povinnosť Slovenskej\nrepubliky prevziať zodpovednosť za posúdenie jeho žiadosti o azyl, no napriek tomu bude mať napádané\nrozhodnutie negatívny vplyv na jeho osobnú sféru, pretože nerešpektuje článok 3 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n12. Žalobca bol zároveň toho názoru, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého\nrozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, pretože žalovaný nesprávne vyhodnotil informácie\no prijímajúcom štáte. Následne poukázal na informácie dohľadané prostredníctvom verejne dostupných\nzdrojov (chatGPT) týkajúce sa azylového procesu a podmienok prijímania žiadateľov o poskytnutie\nmedzinárodnej ochrany v Rumunsku. Z týchto vyplynulo, že azylový proces zahŕňa individuálne\nvypočutie a posúdenie dôvodov, pre ktoré osoba žiada o udelenie azylu. Žiadateľ má prístup k právnej\npomoci, ubytovaniu, strave a prístup k základným zdravotníckym službám počas procesu posudzovania\njeho žiadosti. Ak je rozhodnutie negatívne, existuje možnosť odvolania sa. Rumunsko tiež poskytuje\nžiadateľom o azyl určitú formu sociálnych dávok. Rumunsko čelí tlaku na svoje azylové a migračné\nsystémy, najmä v súvislosti s väčšími migračnými vlnami z Blízkeho východu, Ázie a Afriky. Žalobca\nďalej poukázal na zlé podmienky v azylových centrách v dôsledku preplnenosti a nedostatku zdrojov,\nnedostatočnej starostlivosti a hygiene, dlhých čakacích dôb a nejasností v procese, nedostatku právnej\npomoci, zlému zaobchádzaniu a diskriminácii, rasovej diskriminácii a xenofóbii, nedostatočnej integrácii\na sociálnej podpore, sociálnej izolácie a rýchlym návratom a deportáciám.\nIII. Vyjadrenia žalobcu a žalovaného\n13. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný ktorý ju navrhol ako nedôvodnú\nzamietnuť.\n14. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že ju považuje za neopodstatnenú. Žalovaný zopakoval, že\nz dikcie článku 17 ods. 1 Dublinského nariadenia vyplýva, že ide o výsostné právo Slovenskej republiky\nrozhodnúť, že posúdi žiadosť žalobcu o udelenie azylu, aj keď jej podľa kritérií stanovených v uvedenom\nnariadení neprislúcha zodpovednosť za takéto posúdenie. Žalovaný si dovolil poukázať na zavádzajúce\ntvrdenie žalobcu, na ktoré upozornil aj v napadnutom rozhodnutí, že žalobca už pri svojom vstupnom\npohovore vyjadril, že v Rumunsku sa k nemu nesprávali dobre. V skutočnosti túto informáciu uviedol iba v\nzápisnici vo veci administratívneho vyhostenia, teda deň pred podaním žiadosti o udelenie azylu. Počas\nvstupného pohovoru žiadnu takúto informáciu neuviedol, navyše na otázku žalovaného, či existujú iné\nskutočnosti a dôkazy, o ktorých sa domnieva, že môžu podporiť dôvody jeho žiadosti o udelenie azylu,\nodpovedal, že nie. Vo vzťahu k rozsudku sp. zn. 1Sža/102/2010, na, ktorý žalobca poukazuje, žalovaný\nuviedol, že nie je aplikovateľný na jeho prípad. Uvedený rozsudok totižto predpokladá odôvodnenie\nžiadosti o dobrovoľné prevzatie zodpovednosti a predloženie dôkazov, na podklade, ktorých aplikáciu\nčlánku 17 ods. 1 Dublinského nariadenia žiada uplatniť, čo sa v prípade žalobcu nestalo. Žalovaný je toho\nnázoru, že veľmi strohé konštatovanie, že v Rumunsku sa k nemu nesprávali dobre, nie je postačujúce\nna aplikáciu uvedeného rozsudku na prípad žalobcu.\n\n15. Vo vzťahu k druhej námietke, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ\nnapadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, žalovaný\npoukázal na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu, ktorá hovorí, že informácie o krajine pôvodu\npoužité vo veci medzinárodnej ochrany musia byť v maximálnej možnej miere relevantné, dôveryhodné\na vyvážené, aktuálne a overené z rôznych zdrojov, transparentné a dostupné. Žalobcom uvedené\ninformácie o krajine pôvodu takéto kritéria nespĺňajú, pretože nie je uvedený konkrétny zdroj, z ktorého\nčerpal. Navyše, ak by žalovaný informácie uvedené žalobcom bral do úvahy, z týchto nemožno vyvodiť\nskutočnosti, ktoré by mohli v prípade žalobcu viesť k porušeniu článku 3 Dohovoru ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n16. Záverom žalovaný poznamenal, že žalobca bol dňa 24. decembra 2024 vyradený z evidencie\npobytového tábora v Rohovciach, pretože z neho dňa 17. decembra 2024 svojvoľne odišiel. V súčasnosti\nžalovanému nie je jeho pobyt známy. Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že žalobca nemá reálny\nzáujem o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.\n17. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že na podanej žalobe zotrváva, vyjadrenie\nžalovaného považuje za irelevantné v celom rozsahu, a napadnuté rozhodnutie navrhuje zrušiť. Podľa\njeho názoru akékoľvek vyjadrenie nesúhlasu s poslaním do inej krajiny a kedykoľvek v priebehu\nazylového konania, hoci aj prostredníctvom zvoleného zástupcu, zakladá povinnosť žalovaného\nzdôvodniť neaplikovanie doložky suverenity podľa čl. 17 ods. 1 Dublinského nariadenia.\nIV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n18. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a)\nSSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc\nsprávnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu\nveci v čase vyhlásenia rozsudku správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna\nžaloba nie je dôvodná.\n19. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 6. marca 2025, keďže boli splnené podmienky\npodľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho\npojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho\nsúdu.\n20. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým\nzamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnú podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c)\nzákona o azyle, nakoľko v jeho prípade je na konanie o udelenie azylu príslušná Rumunská republika.\nZároveň žalovaný rozhodol, že v súlade s čl. 29 ods. 1 Dublinského nariadenia, sa odovzdanie žalobcu\nuskutoční najneskôr do 6 mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia\no odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok.\n21. Správny súd z predloženého administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca bol dňa 10.\naugusta 2024 vypočutý v konaní vo veci administratívneho vyhostenia, kde do zápisnice č. D./XXXXXX okrem iného uviedol, že z Ukrajiny, kde sa zdržiaval legálne, odišiel do Rumunska, kde sa\nnásledne zdržiaval v tábore pre utečencov a pracoval na stavbách, no keďže sa ku nemu správali zle,\nrozhodol sa odísť. Dňa 11. augusta 2024 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky\nz ekonomických dôvodov. Dňa 27. augusta vykonal žalovaný so žalobcom vstupný pohovor, v ktorom\nzmenil dôvody svojej žiadosti o azyl na politické; okolnosti zlého zaobchádzania v Rumunsku nezmienil.\nV administratívnom spise sa nachádza odpoveď Dublinského strediska Migračného úradu Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, zo 16. septembra 2024 z ktorej vyplýva, že žalobca požiadal v Rumunsku\no medzinárodnú ochranu, ktorá mu bola dňa 26. júna 2024 finálne zamietnutá. Rumunskému\npartnerskému úradu, bolo dňa 25. septembra 2024 zaslané dožiadanie o prijatie žalobcu späť podľa čl.\n18 ods. 1 písm. d) Dublinského nariadenia. Dňa 7. októbra 2024 Rumunsko písomne akceptovalo prijatie\nžalobcu späť ako žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Dňa 23. októbra 2024 sa žalobca prostredníctvom\nzvolenej právnej zástupkyne oboznámil so administratívnym spisom a podkladmi rozhdonutia. Dňa 8.\nnovembra 2024 doručil žalobca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne žalovanému stanovisko,\nv ktorom požiadal, aby Slovenská republika prevzala zodpovednosť za posúdenie jeho žiadosti\no medzinárodnú ochranu, keďže nesúhlasí so svojim odovzdaním do Rumunska, kde sa ku nemu\nsprávali zle.\n22. Podstatou žalobných bodov uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe je nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia, pretože sa v ňom žalovaný nevysporiadal s možnosťou uplatniť tzv. doložku\nsuverenity podľa čl. 17 ods. 1 Dublinského nariadenia a z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal\n\nžalovaný ako základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, pretože skutočný\nstav azylového systému v Rumunsku je odlišný, ako uvádza.\n23. Správny súd úvodom konštatuje, že zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej\npodľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle je rozhodnutím svojím charakterom procesnej povahy, pričom\npríslušný správny orgán nepristúpi k preskúmaniu dôvodov podanej žiadosti v nadväznosti na zistenia,\nže podľa Dublinského nariadenia je na konanie o udelenie azylu príslušný iný členský štát Európskej\núnie. Takémuto rozhodnutiu predchádza tzv. dublinské konanie, ktorého úlohou je zistiť, ktorý členský\nštát je príslušný na posúdenie žiadosti o azyl. Tak tomu bolo aj v predmetnom prípade, keď žalovaný\npodľa kritérií Dublinského nariadenia a v súčinnosti s príslušným rumunským úradom zabezpečil dňa 7.\noktóbra 2024 písomnú akceptáciu Rumunska s prijatím žalobcu späť za účelom posúdenia jeho žiadosti\no udelenie azylu.\n24. Vo vzťahu k prvej námietke žalobcu, že žalovaný vôbec nezdôvodnil neuplatnenie tzv. doložky\nsuverenity podľa čl. 17 ods. 1 Dublinského nariadenia, ktorá umožňuje členskému štátu posúdiť žiadosť\no medzinárodnú ochranu, aj keď mu podľa kritérií stanovených v Dublinskom nariadení neprislúcha\nzodpovednosť za takéto posúdenie, a to s ohľadom na vyhlásenie žalobcu, že sa ku nemu v Rumunsku\nsprávali zle, túto považuje správny súd za nedôvodnú.\n25. Správny súd konštatuje, že odhliadnuc od skutočnosti, že toto vágne vyhlásenie žalobca poskytol\nv rámci podania vysvetlenia v konaní vo veci administratívneho vyhostenia a nie v rámci vstupného\npohovoru vykonaného v konaní vo veci azylu, opätovne ho zmienil aspoň prostredníctvom právnej\nzástupkyne v rámci stanoviska zaslaného žalovanému pred vydaním napadnutého rozhdonutia a teda na\ntakúto žiadosť mal žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prihliadať (§ 19a zákona o azyle).\nNa druhej strane však správny súd zdôrazňuje, že vágne zdôvodnenie žiadosti je nevýpovedné, pričom\npokiaľ žalobca namieta, že mal byť zo strany žalovaného vypočutý, žalobca mal možnosť už v samotnom\nstanovisku ozrejmiť jeho obavy z návratu do Rumunska a rovnako tak v podanej správnej žalobe, čo\nvšak neučinil. Zotrval iba na pôvodnom vyhlásení, že sa k nemu v Rumunsku nesprávali dobre, čo\nvšak nenaznačuje, že správanie bližšie neuvedených subjektov dosahovalo intenzity neľudského alebo\nponižujúceho správania. V tomto smere indikuje správanie žalobcu účelovosti vznesenej námietky.\n26. Podľa čl. 17 ods. 1 Dublinského nariadenia odchylne od článku 3 ods. 1 môže každý členský štát\nrozhodnúť, že posúdi žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú mu podal štátny príslušník tretej krajiny\nalebo osoba bez štátnej príslušnosti, dokonca aj keď mu podľa kritérií stanovených v tomto nariadení\nneprislúcha zodpovednosť za takéto posúdenie. Členský štát, ktorý sa rozhodne posúdiť žiadosť\no medzinárodnú ochranu podľa tohto odseku, sa stane zodpovedným členským štátom a prevezme\nzáväzky súvisiace s takouto zodpovednosťou.\n27. Správny súd uvádza, že aplikácia čl. 17 Dublinského nariadenia zo strany orgánu verejnej správy\nje fakultatívna, nie je právny nárok a je teda na úvahe orgánu verejnej správy, ako rozhodne, teda,\nči pristúpi k posúdeniu žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktorá mu je predložená, hoci podľa kritérií\nna určenie zodpovedného členského štátu definovaných v tomto nariadení nie je povinný vykonať toto\nposúdenie. Zo samotného znenia čl. 17 ods. 1 Dublinského nariadenia vyplýva absencia akýchkoľvek\npodmienok pre jeho aplikáciu.\n28. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v jeho prípade existujú dôvody, ktoré mal žalovaný posúdiť vo vzťahu\nk možnej aplikácii ustanovenia čl. 17 ods. 1 a svoje závery riadne odôvodniť, čo však neučinil,\nsprávny súd konštatuje, že nie je povinnosťou orgánu verejnej správy záver o nevyužití oprávnenia\npodľa čl. 17 výslovne odôvodniť. Na druhej strane, vyjadrenie suverenity štátu v tejto podobe neznamená\noprávnenie ne/prijímať takéto rozhodnutia podľa ľubovôle, ale, v závislosti od individuálnych okolností\nkonkrétneho prípadu, priestor pre hľadanie rozumných riešení. Orgán verejnej správy je pri použití\nvoľnej úvahy povinný rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť jeho postupu\nv súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Správny\norgán postupujúc v súlade so zásadou individuálneho posudzovania žiadosti o udelenie medzinárodnej\nochrany sa v rámci ústavných mantinelov môže pohybovať relatívne voľne v medziach správneho\nuváženia a pokiaľ sa v konaní vyskytne prvok, spochybňujúci vhodnosť odovzdania žiadateľa do inej\nčlenskej krajiny na účely posúdenia jeho žiadosti, musí sa s touto skutočnosťou vysporiadať a vysvetliť\ndôvody, ktoré ho viedli k prijatému záveru o nedôvodnosti aplikácie čl. 17 Dublinského nariadenia\nv odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. V opačnom prípade, t. j. ak nevyjdú takéto okolnosti najavo,\nabsencia takejto úvahy nemá za následok nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov (1Sžak/3/2018\nz 27. marca 2018).\n29. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný sa s vyššie nastolenou\notázkou vhodnosti odovzdania žalobcu do Rumunska zaoberal a to priamoúmerne k ním tvrdeným\nskutočnostiam. Odôvodnenie, prečo žalovaný nepristúpil k aplikácii zmieneného ustanovenia je teda\n\nzávislé od žalobcových tvrdení. Jeho námietky, že ho žalovaný mal dodatočne na bližšie okolnosti\ndopytovať taktiež neobstoja, pretože ako už bolo uvedené skôr, žalobca tieto skutočnosti vo vstupnom\npohovore nezmienil. Napokon, bližšie okolnosti nerozvinul ani následne, keď mal možnosť, napríklad\nv správnej žalobe, a zotrval len na vágnom vyhlásení, že sa ku nemu v Rumunsku nesprávali dobre.\nNemožno potom vyčítať žalovanému, že svoje úvahy rozsiahlejšie nezdôvodnil. Žalovaný na základe\njeho vyhlásení správne dospel k záveru, že prevzatie zodpovednosti za posúdenie jeho žiadosti o azyl\nzo strany Slovenskej republiky nie je v danom prípade relevantné.\n30. Čo sa týka námietky ustálenia skutkového stavu nevyplývajúceho zo spisového materiálu, aj tu musel\nsprávny súd konštatovať jej nedôvodnosť a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca pravdepodobne\nzamenil žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP. Žalobca totiž zabezpečené informácie\no Rumunskej republike, jej azylovom systéme a podmienkach, ktorým sú žiadatelia o medzinárodnú\nochranu vystavení, rozporuje s odkazom na neurčité verejne dostupné zdroje (ktoré zozbieral chatGPT),\nktoré na jednej strane, paradoxne, podporujú závery žalovaného o azylovom systéme Rumunska a na\ndruhej strane sú nedostatky formulované veľmi všeobecne, bez určenia oblastí alebo obdobia, kedy\nk týmto nedostatkom malo dochádzať. Z formulácie pritom vyplýva, že ide o informácie týkajúce sa\ndávnejšej minulosti.\n31. Naopak, žalovaný ako podklad napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k podmienkam azylového\nsystému v Rumunsku použil verejne dostupné informácie na stránke https://asylumineurope.org/reports/\ncountry/romania/ vo vzťahu k ubytovaniu, zdravotnej starostlivosti a ďalším súvisiacim podmienkam,\nv ktorých sa žalobca v prípade jeho odovzdania ocitne. Brožúra „Country report – Romania, 2023\nupdate“ je založená aj v administratívnom spise. Správny súd zdôrazňuje, že tieto reporty vychádzajú zo\nštatistík a ďalších informácií poskytnutých Všeobecnou imigračnou inšpekciou (IGI), hraničnou políciou,\nrumunskými súdmi, Inštitúciou ombudsmana, Národnou agentúrou pre zamestnanosť, Medzinárodnou\norganizáciou pre migráciu (Rumunsko), UNHCR Rumunsko, rumunskými mimovládnymi organizáciami\n(JRS Rumunsko, Save the Children, Rumunská národná rada pre utečencov, AIDROM). Každý jeden\nokruh informácií obsahuje konkrétne odkazy na zdroje, z ktorých autori čerpali a sú preto jednoducho\ndohľadateľné a overiteľné. Ako také poskytujú relevantný a výpovedný podklad napadnutého\nrozhodnutia, ktorý nemôže byť spochybnený neurčitými a preparafrázovanými údajmi predloženými\nžalobcom zo všeobecne určených zdrojov.\n32. Správny súd napokon ani na základe jeho vlastných zistení nedetegoval dôvod nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia, pre ktoré by ho bolo potrebné zrušiť. Žalovaný vo vzťahu k napadnutému\nrozhodnutiu dodržal ustanovený procesný postup vyplývajúci z Dublinského nariadenia, pričom svoje\núvahy hoci stručne no zrozumiteľne zachytil v jeho odôvodnení. Na základe uvedeného správny súd\nsprávnu žalobu pre jej nedôvodnosť postupom podľa ustanovenia § 219 SSP zamietol.\n33. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich\nnáhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov\nkonania zo zákona nevyplýva.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave.\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nnemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}