Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 5S/127/2024 z 4. 7. 2025
Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 4. júla 2025, sp. zn. 5S/127/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101774.1
Správny súd v Bratislave | 5S/127/2024 | ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101774.1 | 2025-07-04 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 185 SSP, § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z., § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., § 30 ods. 1 SP, § 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/17b4e506-a1f7-4ddf-b850-d0ec186959a4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101774.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
5S/127/2024
0724101774
04. 07. 2025
JUDr. Dana Jelinková Dudzíková
ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101774.1

Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820
174, so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o.,
IČO: 53 929 691, so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, za ktorú koná JUDr. Ján Tkáč, advokát
a konateľ, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Karlova Ves, IČO: 00 603 520, so sídlom:
Námestie sv. Františka 8, 841 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KV/
ZP/493/2024/25189/MK zo dňa 16.10.2024, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Všeobecnou správnou žalobou, podanou dňa 03.12.2024 na Správny súd v Bratislave (ďalej
aj „správny súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. KV/ZP/493/2024/25189/MK zo dňa 16.10.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v nadväznosti
na rozhodnutie žalovaného č. KV/ZP/493/2024/15315/MK zo dňa 31.05.2024 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), a zároveň požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
2. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaný ako vecne príslušný orgán v prvom stupni podľa zákona č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002
Z. z.“) vydal súhlas na výrub 6 ks drevín a 1 ks súvislého krovitého porastu s výmerou 32 m2, rastúcich
na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/XXX A. B. XXXX, XXXX/XX C. v k. ú. D. E., presne
identifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia, s tým, že zároveň podľa § 82 ods. 12 zákona č.
543/2002 Z. z. určil podmienky vykonania výrubu a podľa § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. žiadateľovi
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava uložil uskutočniť náhradnú výsadbu.
3. Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako orgán, proti rozhodnutiu ktorého smerovalo podané
odvolanie, podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zastavil odvolacie konanie vo veci
odvolania účastníka konania Občianske združenie Nádej pre F. G. D., podaného dňa 27.06.2024 voči
prvostupňovému rozhodnutiu.
4.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

5. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
7. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").
8. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
9. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.
10. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
11. Správny súd sa v rámci preskúmania veci v prvom rade zameral na zisťovanie existencie
predpokladov pre uskutočnenie správneho súdneho prieskumu žalobcom napadnutého rozhodnutia,
v nadväznosti na prvostupňové rozhodnutie, a dospel pritom k záveru, že preň nie sú splnené podmienky.
12. Preskúmateľnosť právoplatných rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy na základe
správnej žaloby v rámci správneho súdnictva je založená na princípe generálnej klauzuly s negatívnou
enumeráciou, čo znamená, že v zásade sa preskúmavajú všetky právoplatné rozhodnutia a opatrenia,
ktoré priamo zasahujú alebo sú spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov alebo
povinností fyzických a právnických osôb, s výnimkou stanovenou v § 7 SSP, predstavujúcou tzv.
negatívnu enumeráciu, t. j. výpočet správnych aktov, ktoré nie je možné v konaní pred správnym súdom
preskúmavať. Ide o výnimku prípustnú podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
13. Ustanovenie § 7 písm. a) SSP vylučuje zo správneho súdneho prieskumu také rozhodnutia
a opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré sú právoplatné, pričom účastník konania pred ich
právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktoré mu právny predpis umožňuje
využiť. Ide o typický prejav princípu subsidiarity správneho súdnictva, ktorý predpokladá ako primárny
prostriedok nápravy nedostatkov vydaných rozhodnutí inštitúty administratívneho práva, teda vyčerpanie
všetkých dostupných možností najmä vo forme podania riadnych opravných prostriedkov podľa
Správneho poriadku. Podanie opravného prostriedku pritom nesmie mať len formálny charakter, ale
musí zahŕňať meritórne preskúmanie prvostupňového rozhodnutia. Správny súdny prieskum rozhodnutí
vydaných orgánmi verejnej správy tak nastupuje až sekundárne, ak všetky možnosti dosiahnuť iný
výsledok administratívneho konania už zlyhali.
14. V danej veci správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca v administratívnom
konaní vystupoval ako účastník konania na základe § 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. (v znení
účinnom do 31.12.2024), keďže podaním zo dňa 14.01.2024 kvalifikovaným spôsobom prejavil záujem
byť účastníkom konania ako združenie s predmetom činnosti ochrana prírody a krajiny. V rámci
účasti na konaní sa žalobca k veci opakovane vyjadril, pričom súčasťou jeho vyjadrenia bol aj súhlas
s výrubom predmetných drevín. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 31.05.2024, žalobcovi bolo
elektronicky doručené dňa 05.06.2024, dostalo sa teda do jeho právnej sféry riadne, tak, aby mal
možnosť sa s ním oboznámiť. Súčasťou prvostupňového rozhodnutia bolo poučenie o možnosti podať
odvolanie ako riadny opravný prostriedok, spolu s lehotou a miestom na jeho podanie.
15. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal dňa
27.06.2024 odvolanie len jeden z účastníkov administratívneho konania, a to Občianske združenie Nádej

pre F. G. D.. Žalobca bol o podaní odvolania upovedomený dňa 08.07.2024 s tým, že mal možnosť
sa k odvolaniu vyjadriť. Žalovaný ako prvostupňový orgán napadnutým rozhodnutím vydaným dňa
16.10.2024 s poukazom na neodstránené nedostatky odvolania a na ustanovenia § 19 ods. 3, § 30 ods. 1
písm. d), § 34 ods. 3 Správneho poriadku odvolacie konanie zastavil, s poučením, že proti napadnutému
rozhodnutiu je možné podať odvolanie, s uvedením lehoty a miesta na jeho podanie. Napadnuté
rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 16.10.2024 a nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2024 bez
toho, aby žalobca podal odvolanie.
16. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že v danej veci neboli vo vzťahu k žalobcovi splnené
zákonné podmienky na správny súdny prieskum napadnutého rozhodnutia v spojitosti s prvostupňovým
rozhodnutím, ktoré boli obe vydané žalovaným ako prvostupňovým orgánom. Žalobca nevyužil možnosť
podať opravný prostriedok, hoci bol vo vzťahu k obom rozhodnutiam prípustný a túto možnosť ako
účastník, či už prvostupňového alebo odvolacieho konania, mal. Obe rozhodnutia mu boli preukázateľne
doručené, teda o ich obsahu i o výsledku konaní sa dozvedel a mal možnosť uplatniť proti nim námietky
v odvolacom konaní. Zároveň bol o možnosti podať riadny opravný prostriedok poučený, a to vo vzťahu
k obom rozhodnutiam. Ak bol žalobca s výsledkom prvostupňového či odvolacieho konania nespokojný,
mohol sa nápravy domáhať ešte v rámci administratívneho konania - podaním odvolania, čo však
neurobil, namiesto toho rovno podal správnu žalobu. Túto skutočnosť v správnej žalobe navyše nijako
nevysvetlil, teda neuviedol, z akého dôvodu riadny opravný prostriedok ani v jednom prípade nevyužil.
V správnej žalobe uviedol, že hoci nebol odvolateľom, má právny záujem na tom, aby prebehlo riadne
odvolacie konanie, avšak bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia takéhoto postupu, resp. ozrejmenia, prečo
tento svoj záujem neprejavil v priebehu administratívneho konania, v ktorom navyše s výrubom drevín
vyjadril súhlas.
17. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na princíp subsidiarity, ktorý je charakteristický pre
správne súdne konanie, a ktorého podstata spočíva v tom, že poskytnutie ochrany zo strany správneho
súdu nastupuje až sekundárne, ak boli všetky možnosti riadnej nápravy v administratívnom konaní
vyčerpané. Správny súd totiž nie je ďalšou inštanciou na preskúmavanie rozhodnutí vydaných
v administratívnom konaní. Platí, že „správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho
prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamžiku, keď sa účastník správneho
konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania (uplatnením prípustných riadnych
opravných prostriedkov). Za vyčerpanie opravných prostriedkov treba považovať až rozhodnutie o nich
v rámci druhostupňového konania, ktoré už spravidla možno napadnúť žalobou...“ (Zb. Us. 67/2011).
Bezdôvodné nevyužitie riadneho opravného prostriedku účastníkom v administratívnom konaní navyše
môže navodzovať obchádzanie zásady subsidiarity správneho súdnictva (por. m. m. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.03.2014, sp. zn. 1Sžr/23/2013).
18. S ohľadom na uvedené, teda že žalobca pred právoplatnosťou prvostupňového rozhodnutia
žalovaného a napadnutého rozhodnutia žalovaného vydaného v odvolacom konaní nevyčerpal všetky
riadne opravné prostriedky, ktoré mal k dispozícii, správny súd s poukazom na § 7 písm. a) SSP žalobu
ako neprípustnú odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
19. Správny súd vzhľadom na odmietnutie žaloby považoval návrh žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe za bezpredmetný, preto o ňom nerozhodoval.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je treba
uviesť, že napriek tomu, že odmietnutie žaloby zavinil žalobca, žalovaný je orgánom verejnej správy,
ktorému sa náhrada trov konania priznáva len výnimočne, navyše mu v tomto konaní žiadne trovy
nevznikli, preto mu ich náhradu správny súd nepriznal.
21. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.